(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 30. novembra 2021 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu mastných kyselín s pôvodom v Indonézii (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 18. októbra 2021 podala Koalícia proti nekalému obchodu s mastnými kyselinami (z angl. Coalition against Unfair Trade in Fatty Acid, ďalej len „navrhovateľ“ alebo „CUTFA“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho mastné kyseliny v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia začala 13. mája 2022 antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu mastných kyselín s pôvodom v Indonézii. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Indonézie, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Uskutočnili sa vypočutia s výrobcom bionafty, spoločnosťou Campa Iberia SAU (ďalej len „Campa“), a jej prepojeným podnikom, spoločnosťou IM Biofuel Italy S.r.l. (ďalej len „IMBI“) (ďalej spoločne len „Campa/IMBI“), a s výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, spoločnosťou AAK AB (ďalej len „AAK“).

(7)

Komisii boli doručené pripomienky týkajúce sa začatia konania od vyvážajúcich výrobcov: spoločnosti P.T. Musim Mas (ďalej len „Musim Mas“) a jej prepojeného vývozcu P.T. Intibenua Perkasatama (ďalej len „IBP“) (ďalej spoločne len „skupina Musim Mas“), spoločnosti P.T. Wilmar Nabati Indonesia (ďalej len „Wilmar“), spoločnosti P.T. Nubika Jaya a spoločnosti P.T. Permata Hijau Palm Oleo (ďalej spoločne len „skupina Permata“) a od vlády Indonézie (ďalej len „indonézska vláda“).

(8)

Skupina Musim Mas, spoločnosť Wilmar a indonézska vláda tvrdili, že definícia prešetrovaného výrobku uvedená v podnete je príliš široká, pretože zahŕňa mastné kyseliny, ktoré nie sú predmetom podnetu (napríklad mastné kyseliny používané na výrobu bionafty, kyselinu palmitovú používanú v krmivách, rastlinnú kyselinu olejovú používanú v potravinách a mastné kyseliny získavané z kokosového oleja). Indonézska vláda tvrdila, že navrhovateľ v podnete nesprávne definoval vymedzenie výrobku, čo má vplyv na platnosť podnetu a odôvodnenie začatia prešetrovania.

(9)

Ďalej sa tvrdilo, že vzhľadom na širokú definíciu prešetrovaného výrobku sú údaje v podnete (ako výroba, výrobná kapacita, zamestnanosť, predaj, podiel na trhu, zisk, príčinná súvislosť a výrobné odvetvie Únie) neúplné, pretože sú zostavené len na základe druhov mastných kyselín, ktoré sú predmetom zamerania navrhovateľa.

(10)

Skupina Musim Mas a spoločnosť Wilmar okrem toho tvrdili, že dovoz z Indonézie bol v podnete nadhodnotený, keďže zahŕňa mastné kyseliny, ktoré sa do Únie dovážajú na výrobu bionafty, a iné mastné kyseliny, ktoré sa nepoužívajú v potravinách, kozmetike, oblasti osobnej starostlivosti ani na farmaceutické účely, napríklad kyselinu palmitovú. V dôsledku toho nie sú spotreba a podiely na trhu uvedené v podnete správne.

(11)

Okrem toho sa tvrdilo, že cena dovozu z Indonézie je v podnete podhodnotená, pretože zahŕňa mastné kyseliny za nižšie ceny, ktoré sa vyrábajú z odpadových a vedľajších produktov a používajú sa na výrobu bionafty. V dôsledku toho sú nesprávne aj rozpätia podhodnotenia ceny.

(12)

Napokon skupina Musim Mas a indonézska vláda tvrdili, že vzhľadom na problémy s dotknutým výrobkom a podobným výrobkom je začatie prešetrovania založené na nespoľahlivých, neúplných a nepresných informáciách. Prešetrovanie je teda takisto poznačené rovnakými problémami ako podnet a malo by sa preto ukončiť.

(13)

Definícia výrobku v podnete a v oznámení o začatí konania vychádzala z informácií, ktoré mal navrhovateľ k dispozícii v čase prípravy a podania podnetu. V tom čase neexistovali žiadne informácie o tom, že by výrobok, ako je definovaný, mohol zahŕňať druhy mastných kyselín, ktoré odvetvie predkladajúce podnet nevyrába. Táto skutočnosť vyšla najavo po začatí konania a bola primerane riešená, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 91 až 102 a odôvodneniach 108 až 124. Pokiaľ ide o údaje o ujme uvedené v podnete, tvrdenia zhrnuté v odôvodnení 9 sú fakticky nesprávne alebo založené na nedorozumení. Údaje o ujme uvedené v podnete sa totiž týkajú dotknutého výrobku. Definícia výrobku bola založená na výrobku, ktorý vyrába navrhovateľ, a vyjadrovala vymedzenie cieľového výrobku. Analýza ujmy vychádzala z vymedzenia cieľového výrobku, ktorý bol skutočným výrobkom, ktorý chcel navrhovateľ pokryť. Údaje v podnete týkajúce sa analýzy ujmy boli preto úplné, čo sa potvrdilo prešetrovaním.

(14)

Údaje o indonézskom dovoze uvedené v podnete boli založené na informáciách, ktoré mal navrhovateľ v danom čase k dispozícii. Komisia dôkladne preskúmala presnosť a primeranosť informácií poskytnutých navrhovateľom a dospela k záveru, že rôzne druhy mastných kyselín majú rovnaké základné vlastnosti, čo znamená, že patria do rovnakej kategórie výrobkov. Podľa základných vlastností dotknutého výrobku bolo zároveň možné odlíšiť ho od iných druhov výrobku, pokiaľ ich možno považovať za odlišné výrobky patriace do inej kategórie mastných kyselín. Preto sa vo fáze začatia konania zdalo, že definícia výrobku navrhnutá navrhovateľom spĺňa všetky príslušné zákonné požiadavky.

(15)

Skutočnosť, že informácie a dôkazy zhromaždené po začatí konania viedli k objasneniu vymedzenia výrobku po začatí prešetrovania, ako aj k primeranému vylúčeniu výrobku, ako sa uvádza v odôvodneniach 94 až 124, to nespochybňuje. Údaje v podnete boli v súlade s objasneniami, ktoré poskytla Komisia v odôvodnení 91. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(16)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že podnet neobsahuje dostatočné dôkazy na podporu zistenia značnej ujmy alebo hrozby značnej ujmy pre výrobcov z Únie. Konkrétne sa uviedlo, že výroba a využitie kapacity nepoukazujú na ujmu a že zamestnanosť a investície sa zvýšili a neodrážajú ujmu. Ďalej sa uviedlo, že tvrdenia v podnete o cenovom podhodnotení nie sú presvedčivé, keďže výrobcovia z Únie svoje predajné ceny podstatne zvýšili. Takisto sa tvrdilo, že v podnete sa neuvádzajú údaje o ziskovosti navrhovateľa. Okrem toho sa uviedlo, že takisto neexistuje žiadna hrozba ujmy, keďže indonézske kapacity sú nadhodnotené a domáci dopyt rastie.

(17)

Komisia pripomína, že v článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa vyžaduje, aby podnet obsahoval informácie, ktoré sú primerane dostupné navrhovateľovi, o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následnom vplyve dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5 základného nariadenia. Na určenie značnej ujmy nie je potrebné, aby zhoršenie vykazovali všetky faktory.

(18)

V tejto súvislosti sa v podnete poukazovalo na celkový trend smerujúci k vzniku ujmy z pohľadu makroekonomických aj mikroekonomických ukazovateľov. Z analýzy vyplynulo zníženie výroby a využitia kapacity. Pokiaľ ide o zvýšenie predajných cien výrobcov z Únie, Komisia usúdila, že takéto zvýšenia nepostačujú na spochybnenie tvrdení navrhovateľov o podhodnotení a že čiastočne odrážajú zvýšenie nákladov na suroviny. Pokiaľ ide o informácie o ziskovosti navrhovateľa, tvrdenie spoločnosti Wilmar bolo fakticky nesprávne. Podnet obsahoval dostatočné informácie vo forme ukazovateľov o negatívnom vývoji ziskových rozpätí výrobného odvetvia Únie. Informácie sa považovali za dôverné z dôvodu obmedzeného počtu výrobcov z Únie podávajúcich podnet a podporujúcich podnet a z dôvodu vysokej obchodnej citlivosti takýchto údajov. V podnete sa ďalej uvádzalo, že dôvod zvýšenia investícií nesúvisel s budovaním kapacít, ale s vnútroštátnymi environmentálnymi požiadavkami. Aj keď zamestnanosť nepatrne vzrástla, Komisia usúdila, že celkovo sa v podnete poskytli dostatočné dôkazy svedčiace o existencii situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie. Napokon, pokiaľ ide o indonézske kapacity a domáci dopyt, navrhovateľ poskytol dôkazy o tom, že indonézska výroba bola väčšia ako jej miestny dopyt a spotreba. Navyše nižšia úroveň kapacít a rastúci domáci dopyt by nepostačovali na vyvrátenie existencie značnej ujmy. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(19)

Skupina Musim Mas a spoločnosť Wilmar takisto tvrdili, že podnet nie je pre výrobu mastných kyselín v Únii reprezentatívny, pretože neobsahuje žiadne údaje od výrobcov bionafty z Únie, ktorí vyrábajú aj mastné kyseliny vo významných množstvách.

(20)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že mastné kyseliny vyrábané ako vedľajší produkt pri výrobe bionafty neboli zahrnuté do rozsahu prešetrovania. Komisia 21. januára 2022 zahrnula do spisu záznam objasňujúci túto otázku. Preto v podnete nevznikol žiadny problém, pokiaľ ide o reprezentatívnosť výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(21)

Skupina Musim Mas a spoločnosť Wilmar takisto tvrdili, že výrobcovia z Únie, ktorí sú prepojení s indonézskymi výrobcami mastných kyselín alebo malajzijskými vývozcami mastných kyselín do Únie, by mali byť vylúčení z definície výrobného odvetvia Únie, pretože pri takýchto spoločnostiach dochádza ku konfliktu záujmov, pričom sa uviedlo, že Komisia by v takom prípade mala prehodnotiť, či zvyšní navrhovatelia spĺňajú potrebný limit na podanie podnetu.

(22)

Komisia poznamenáva, že v analýze pred začatím konania sa nezistil nijaký dôvod na vylúčenie žiadneho výrobcu v Únii. Pokiaľ ide o výrobcov z Únie prepojených s malajzijskými vývozcami mastných kyselín, skupina Musim Mas a spoločnosť Wilmar nevysvetlili, aká je povaha údajného „konfliktu záujmov“, prečo by to malo viesť k vylúčeniu týchto výrobcov z definície výrobného odvetvia Únie a aký by bol právny základ takéhoto vylúčenia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(23)

Skupina Musim Mas takisto tvrdila, že malajzijská vláda a indonézska vláda prijali podobnú politiku týkajúcu sa vývozného cla na surový palmový olej a surový olej z palmových jadier, pričom ak táto politika spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie, prešetrovanie by sa malo vzťahovať aj na Malajziu. Ďalej sa tvrdilo, že cieľom navrhovateľa je zablokovať dovoz z Indonézie v prospech malajzijských spoločností, ktoré sú prepojené s výrobcami z Únie.

(24)

V podnete sa posudzoval dovoz z Malajzie. Podľa informácií, ktoré mal navrhovateľ k dispozícii, bol však objem dovozu z Malajzie oveľa nižší ako objem z Indonézie a od roku 2018 do marca 2021 vykazoval malý pokles. Malajzijský dovoz sa okrem toho uskutočňoval za vyššiu cenu než cieľová cena výrobného odvetvia Únie a nemohol spôsobiť žiadnu ujmu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(25)

Skupina Musim Mas a spoločnosť Wilmar takisto tvrdili, že navrhovateľ nesprávne pripísal všetku údajnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, dovozu z Indonézie. Skupina Musim Mas okrem toho tvrdila, že na akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi údajnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dovozom z Indonézie mali vplyv aj skutočnosti uvedené v odôvodnení 8. Spoločnosť Wilmar tvrdila, že príčinnú súvislosť, o ktorej preukázanie sa v podnete usilovalo, narúšali ďalšie príčiny ujmy, napríklad: 1. zvýšenie loja, hlavnej suroviny výrobcov z Únie používanej pri výrobe biopalív; 2. vplyv pandémie COVID-19 na automobilový priemysel; 3. neefektívnosť výrobného odvetvia Únie spôsobená nedostatočnými investíciami do nových a lepších zariadení; 4. výkonnosť výrobného odvetvia Únie z hľadiska presnosti a kvality; 5. nadmerné výrobné náklady v dôsledku nafúknutých nákladov práce; 6. geograficky nevýhodné umiestnenie výrobných zariadení, čo zvyšovalo náklady na prístup k surovinám a ovplyvňovalo vývozné príležitosti, a 7. regulačný vývoj vrátane nadobudnutia účinnosti právnych požiadaviek týkajúcich sa 3-MCPD.

(26)

Podnet zahŕňal analýzu iných faktorov, ktoré mohli ovplyvniť príčinnú súvislosť medzi údajným dumpingovým dovozom z Indonézie a situáciou spôsobujúcou ujmu výrobnému odvetviu Únie, t. j. iných dovozov, nákladov na suroviny a vývozu výrobného odvetvia Únie. Žiadny z týchto iných faktorov však príčinnú súvislosť uvedenú v podnete neoslabil. Išlo o dostatočné dôkazy, ktoré boli primerane dostupné navrhovateľovi a svedčili o tom, že zjavná značná ujma nebola spôsobená inými faktormi. Počas prešetrovania sa zainteresovaným stranám ponúkla možnosť predložiť na posúdenie Komisii podrobnejšie tvrdenia týkajúce sa iných faktorov, ktoré mohli mať vplyv na príčinnú súvislosť.

(27)

Skupina Musim Mas takisto uviedla, že z dôvodu nesprávnej definície dotknutého výrobku a zodpovedajúceho podobného výrobku sa v podnete nezohľadnil záujem Únie, pokiaľ ide o výrobcov, používateľov a dovozcov mastných kyselín, ktoré nekonkurujú mastným kyselinám vyrábaným navrhovateľom (napríklad odvetvie bionafty v Únii a spotrebitelia dovážaných mastných kyselín, ktoré sa nepoužívajú v potravinách, kozmetike, oblasti osobnej starostlivosti ani na farmaceutické účely, vrátane kyseliny palmitovej a mastných kyselín vyrábaných z kokosového oleja).

(28)

V článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa nevyžaduje, aby navrhovateľ v podnete uviedol informácie o záujme Únie a na začatie prešetrovania nie je relevantný test záujmu Únie. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 20, mastné kyseliny vyrábané ako vedľajší produkt pri výrobe bionafty neboli predmetom podnetu/prešetrovania.

(29)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy odôvodňujúce uplatnenie článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Konkrétne uviedla, že vývozný poplatok zavedený na účely financovania Fondu pre pestovanie palmy olejovej slúžil ako legitímna daň z konkurencieschopných komodít vytvárajúca príjmy a tvrdenie navrhovateľa, že vývozný poplatok mal rušivý vplyv na ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier, je neopodstatnené. Ďalej tvrdila, že v podnete sa nepreukázalo, že vývozná daň a vývozný poplatok fungujú ako dvojitý systém, ktorý pôsobí ako obmedzenie vývozu, a uviedla, že údajná maximálna cena surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier a systém postupov obstarávania organizovaných štátom vlastnenými podnikmi pod názvom P.T. Perkebunan Nusantara (ďalej spoločne len „PTPN“) neznižovali ceny surového palmového oleja na domácom trhu. Ceny akceptované spoločnosťou PTPN boli výsledkom súťažných postupov obstarávania a systém postupov obstarávania predstavoval transparentný cenový mechanizmus podobný ako na iných trhoch obchodovaných na burze. Podľa nej neexistovali žiadne dôkazy o tom, že by spoločnosť PTPN úmyselne stanovovala ceny na umelo nízkej úrovni. Spoločnosť PTPN predáva uchádzačovi s najvyššou ponukou a ceny, ktoré môže spoločnosť PTPN získať pri postupoch verejného obstarávania, budú závisieť nielen od ceny, za ktorú by spoločnosť PTPN chcela predávať, ale aj od ceny, ktorú sú kupujúci ochotní zaplatiť. Spoločnosť Wilmar preto tvrdila, že cena, ktorú spoločnosť PTPN nakoniec prijala, bola trhovou cenou, ktorá odráža ponuku a dopyt v Indonézii. Okrem toho skutočnosť, že ceny surového palmového oleja v Indonézii boli nižšie ako na iných medzinárodných trhoch, nie je dôkazom umelo nízkej úrovne cien, keďže Indonézia bola najväčším výrobcom surového palmového oleja na svete. Napokon sa uviedlo, že údajné cenové rozdiely medzi cenami surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier na domácom trhu a medzinárodnom trhu sú nesprávne, pretože navrhovateľ použil dve odlišné a nekonzistentné referenčné hodnoty, t. j. v prípade surového palmového oleja cenu na malajzijskom domácom trhu a v prípade surového oleja z palmových jadier ceny CIF v prístave v Rotterdame. Spoločnosť Wilmar a skupina Musim Mas uviedli, že navrhovateľ mal pri surovom palmovom oleji aj surovom oleji z palmových jadier použiť jednu referenčnú hodnotu. Spoločnosť Wilmar uviedla, že údajné cenové rozdiely vo výške 14 % v prípade surového palmového oleja a 11 % v prípade surového oleja z palmových jadier nedosahovali limit „výrazne nižšej“ ceny, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(30)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Navrhovateľ nebol povinný preukázať, že vývozná daň a vývozný poplatok fungujú ako dvojitý systém, ktorý pôsobil ako obmedzenie vývozu. Vývozná daň je jednou z deformácií trhu so surovinami uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Pokiaľ ide o referenčné hodnoty, navrhovateľ použil najreprezentatívnejšiu referenčnú hodnotu, ktorú mal k dispozícii a ktorú Komisia považovala vo fáze podania podnetu za primeranú. Komisia okrem toho zistila, že cenový rozdiel v tomto prípade, ako sa uvádza v podnete, predstavoval „výrazne nižšiu“ cenu v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(31)

Skupina Permata tvrdila, že navrhovateľ nesprávne uviedol, že cieľom vývoznej dane bolo prispieť k indonézskej politike zameranej na prechod indonézskeho hospodárstva na výrobu tovaru vysokej hodnoty, ako sú oleochemické výrobky. Podľa skupiny Permata bola vývozná daň zavedená s osobitným cieľom zabezpečiť miestny dopyt po oleji na varenie a zaistiť jeho cenovú stabilitu. Skupina Permata preto tvrdila, že neexistujú žiadne deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, pretože vývozná daň nebola navrhnutá ani zavedená s cieľom udržať ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier na umelo nízkej úrovni v prospech oleochemických výrobkov.

(32)

Komisia poznamenala, že v analýze existencie deformácií trhu so surovinami sa zohľadňujú účinky deformácií na cenu surovín bez ohľadu na účel opatrení, ktorými sú dané deformácie spôsobené. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(33)

Na záver Komisia pripomenula, že z právnej normy, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa vyžadujú na účely podnetu, jasne vyplýva, že v prípade podnetu sa nevyžaduje rovnaké množstvo a kvalita informácií ako na účely konečného určenia na konci prešetrovania. Ako je vysvetlené v odôvodnení 13, vo fáze začatia konania sa definícia výrobku navrhnutá navrhovateľom považovala za spĺňajúcu všetky príslušné zákonné požiadavky. Existencia prvkov potrebných na prijatie opatrenia alebo ukončenie konania sa potom postupne potvrdzuje v priebehu prešetrovania. Preto sa nevylučuje, že medzi fázou podania podnetu a skončením prešetrovania dôjde k zmenám. Vzhľadom na to Komisia nesúhlasila s tým, že v súvislosti s informáciami poskytnutými v podnete vznikli akékoľvek problémy, v dôsledku ktorých by bolo potrebné ukončiť prešetrovanie.

(34)

Celkovo sa analýzou Komisie potvrdilo, že žiadny z uvedených bodov, či už ide o vecne správnu skutočnosť, alebo nie, nepostačoval na spochybnenie záveru, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy svedčiace o existencii dumpingového dovozu mastných kyselín z Indonézie, ktorý spôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu. Tieto aspekty boli stanovené na základe najlepších dôkazov, ktoré mal navrhovateľ v čase podania podnetu k dispozícii, a považovali sa za dostatočne reprezentatívne a spoľahlivé na účely začatia prešetrovania.

(35)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(36)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe článku 17 základného nariadenia, pričom ako hlavné kritériá stanovila reprezentatívnosť z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období od 1. októbra 2020 do 30. septembra 2021. Túto vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 61 % odhadovaného celkového objemu výroby a 63 % objemu predaja. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k predbežnej vzorke vyjadrili, nedostala však nijaké pripomienky. Vzorka bola potvrdená a považovala sa za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(37)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(38)

Žiaden z neprepojených dovozcov neposkytol požadované informácie a nesúhlasil so zaradením do vzorky. Keďže Komisia nedostala žiadnu odpoveď, rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(39)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indonézii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Indonézie, aby určilo a/alebo oslovilo prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(40)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo 16 vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, ktorí patria do ôsmich skupín. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov patriacich do dvoch skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(41)

Deväť vyvážajúcich výrobcov v Indonézii patriacich do siedmich skupín požiadalo o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Komisia informovala vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, že pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní, požaduje sa od nich, aby predložili vyplnený dotazník. Vyplnený dotazník poskytli dve skupiny vyvážajúcich výrobcov nezaradené do vzorky.

(42)

Vzhľadom na zložitosť prešetrovania a zložitú štruktúru vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (4) (jedna z dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov zahŕňala dvoch výrobcov v Indonézii a jedného obchodníka v Singapure, zatiaľ čo druhá bola súčasťou nadnárodnej spoločnosti s komplexným distribučným reťazcom) Komisia dospela k záveru, že nie je možné vykonať individuálne preskúmanie a dokončiť prešetrovanie v rámci zákonnej lehoty.

(43)

Skupina Permata vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií (ako sa vymedzuje v odôvodnení 57) tvrdila, že Komisia porušila ustanovenia článku 17 ods. 3 základného nariadenia a článku 6.10.2 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“). Skupina Permata konkrétne tvrdila, že Komisia zamietla jej žiadosť o individuálne preskúmanie z dôvodu zložitosti prešetrovania a zložitej štruktúry vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a nie na základe počtu vývozcov alebo výrobcov žiadajúcich o individuálne preskúmanie, vzhľadom na ktorý by individuálne preskúmania predstavovali neprimeranú záťaž a bránili by včasnému ukončeniu prešetrovania. Skupina Permata okrem toho tvrdila, že jej individuálne preskúmanie by nepredstavovalo neprimeranú záťaž a nebránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania, keďže do termínu na uloženie konečných opatrení ostávalo Komisii ešte päť mesiacov. Skupina Permata ďalej dodala, že počiatočné oneskorenie prešetrovania, ktoré súviselo s definíciou vymedzenia výrobku, nebolo spôsobené skupinou Permata a nemôže byť dôvodom na zbavenie skupiny Permata procesných práv.

(44)

Komisia uviedla, že skutočne zamietla dve žiadosti o individuálne preskúmanie na základe toho, že tieto individuálne preskúmania by predstavovali neprimeranú záťaž. V skutočnosti napriek nesprávnej formulácii „vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky“ použitej v odôvodnení 42 bolo z kontextu a z bezprostredne predchádzajúcich a nasledujúcich viet zrejmé, že správne ide o dvoch „vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky“, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie, a takto sa odôvodnenie 42 aj musí vykladať. Vo vete v zátvorkách v tom istom odôvodnení sa objasňovalo, že uvedenými vyvážajúcimi výrobcami boli vskutku skupina Permata („jedna z dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov zahŕňala dvoch výrobcov v Indonézii a jedného obchodníka v Singapure“) a spoločnosť P.T. Unilever Oleochemical Indonesia (ďalej len „Unilever Indonesia“ – „druhá bola súčasťou nadnárodnej spoločnosti s komplexným distribučným reťazcom“), pričom obe požiadali o individuálne preskúmanie. Komisia teda vo svojom posúdení uplatnila správne právne kritérium a potvrdila, že vzhľadom na zložitosť prešetrovania a zložitú štruktúru vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie, nebolo možné individuálne preskúmanie vykonať, pretože z uvedených dôvodov by individuálne preskúmanie predstavovalo neprimeranú záťaž, čo by mohlo ohroziť včasné ukončenie prešetrovania.

(45)

Komisia ďalej poznamenala, že aj keď skupiny vyvážajúcich výrobcov, ktoré predložili vyplnený dotazník na individuálne preskúmanie, boli len dve, vzhľadom na ich zložitú štruktúru by sa v skutočnosti vyžadovalo overenie viacerých subjektov. Aby Komisia umožnila individuálne preskúmanie, bola by musela overiť všetkých výrobcov, prepojených obchodníkov a dovozcov podieľajúcich sa na predaji dotknutého výrobku do Únie a analyzovať všetky ich distribučné kanály, ako to bolo v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Bez ohľadu na počiatočné oneskorenie prešetrovania, ktoré súviselo s definíciou vymedzenia výrobku, by takéto overovanie a analýza, najmä pokiaľ by sa vzťahovali na viac než jednu skupinu so zložitou štruktúrou, predstavovali neprimeranú záťaž. Počas piatich mesiacov, ktoré uviedla skupina Permata v odôvodnení 43, sa práca totiž nezameriava v plnej miere na fázu konania týkajúcu sa prešetrovania a zistení, keďže ide o postupy zahŕňajúce niekoľkomesačné administratívne činnosti (spracovanie pripomienok, vedenie vypočutí, interné schvaľovanie, konzultácie s inými útvarmi Komisie, preklady atď.). Všetky tieto faktory, ako aj zložitosť zúčastnených spoločností (ktorá je určujúca z hľadiska času potrebného na vykonanie náležitej analýzy každého vyvážajúceho výrobcu) sa musia zohľadniť spoločne. Navyše je v tejto súvislosti potrebné vziať do úvahy, že tieto dve spoločnosti zaradené do vzorky mali aj veľmi zložité štruktúry, ktoré si vyžadovali vyčlenenie značných zdrojov na prešetrovanie a administratívnych zdrojov, aby ich bolo možné zaradiť do vzorky a získať presné výsledky. Komisii teda nemožno vytýkať, že sa rozhodla neprijať dve ďalšie skupiny, aby neriskovala, že nebude schopná dokončiť a zverejniť výsledky prešetrovaní včas. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(46)

Skupina Permata vo svojich pripomienkach po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií (ako sa vymedzuje v odôvodnení 58) zopakovala predchádzajúce pripomienky a tvrdila, že spoločnosť Unilever Indonesia zrejme už nebude ďalej žiadať o individuálne preskúmanie. Pracovná záťaž Komisie by preto bola ešte menšia.

(47)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie bolo vecne nesprávne, a preto sa zamietlo, keďže spoločnosť Unilever Indonesia opakovala svoju žiadosť až do vypočutia po konečnom poskytnutí informácií, ako sa pripomína v nasledujúcom odôvodnení.

(48)

Počas vypočutia po konečnom poskytnutí informácií spoločnosti Unilever Indonesia a Unilever Europe BV (ďalej len „Unilever“) tvrdili, že načasovanie prešetrovania nemôže byť dôvodom na zamietnutie žiadosti spoločnosti Unilever Indonesia o individuálne preskúmanie vzhľadom na škodlivé účinky, ktoré by antidumpingové opatrenia mohli mať na obchodnú činnosť spoločnosti Unilever v Európe.

(49)

Komisia poznamenala, že zamietnutie žiadostí o individuálne preskúmanie v prípade, že by predstavovali neprimeranú záťaž a bránili by včasnému ukončeniu prešetrovania, patrí medzi jej práva. Ako už bolo vysvetlené, umožnenie individuálneho preskúmania skupine Permata a spoločnosti Unilever Indonesia by skutočne predstavovalo neprimeranú záťaž, čo by mohlo ohroziť včasné ukončenie prešetrovania.

(50)

Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o deformáciách trhu so surovinami v Indonézii, pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Prešetrovanie sa preto týkalo uvedených deformácií trhu so surovinami, ako bolo uvedené v oznámení o začatí konania, aby bolo možné určiť, či treba vo vzťahu k Indonézii uplatniť ustanovenia článku 7 ods. 2a a 2b základného nariadenia. Komisia z tohto dôvodu poslala indonézskej vláde dodatočné dotazníky.

(51)

V deň začatia konania Komisia sprístupnila dotazníky online (5) pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov. Komisia okrem toho zaslala dotazník koalícii CUTFA.

(52)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od koalície CUTFA, indonézskej vlády, štyroch výrobcov z Únie: spoločnosti Oleon N.V. (ďalej len „Oleon“), spoločnosti KLK Emmerich GmbH (ďalej len „KLK“), spoločnosti AAK, spoločnosti Cailà & Parés S.A. (ďalej len „Cailà & Parés“), štyroch používateľov: spoločnosti Peter Greven Nederlands C.V., spoločnosti Peter Greven GmbH & Co. KG (ďalej spoločne len „skupina Greven“), spoločnosti Schill + Seilacher „Struktol“ GmbH a spoločnosti Schill + Seilacher GmbH (ďalej spoločne len „skupina Schill + Seilacher“), troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky: spoločnosti Musim Mas, spoločnosti IBP a spoločnosti Wilmar, ich prepojených obchodníkov: spoločnosti Inter-Continental Oils & Fats Pte. Ltd. (ďalej len „ICOF Singapore“), spoločnosti Wilmar Trading Pte. Ltd., spoločnosti Volac Wilmar Feed Ingredients Ltd. a ich prepojených dovozcov: spoločnosti ICOF Europe GmbH, spoločnosti IMBI a spoločnosti Wilmar Europe Trading B.V.(ďalej len „WETBV“).

(53)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností/organizácií:

(54)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2020 do 30. septembra 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(55)

Vzhľadom na technickú zložitosť veci sa Komisia rozhodla, že neuloží predbežné opatrenia a bude pokračovať v prešetrovaní.

(56)

Komisia 1. júla 2022 v súlade s článkom 19a ods. 2 základného nariadenia informovala členské štáty a všetky zainteresované strany, že na dovoz mastných kyselín s pôvodom v Indonézii sa neuložia žiadne predbežné clá a že prešetrovanie bude pokračovať.

(57)

Komisia 1. augusta 2022 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz mastných kyselín s pôvodom v Indonézii (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Komisia dostala pripomienky od indonézskej vlády, vyvážajúcich výrobcov: skupiny Musim Mas, spoločnosti Wilmar, spoločnosti P.T. Ecogreen Oleochemicals (ďalej len „Ecogreen“), spoločnosti Unilever Indonesia, používateľov: spoločnosti IMBI, spoločnosti Procter & Gamble International Operations SA (ďalej len „P&G“), skupiny Greven, skupiny Schill + Seilacher, spoločnosti Henkel Global Supply Chain B.V. (ďalej len „Henkel“), spoločnosti Kapachim S.A. (ďalej len „Kapachim“), spoločnosti Evonik Industries AG (ďalej len „Evonik“), spoločnosti Quaker Chemical Corporation (ďalej len „Quaker Houghton“), spoločnosti Omya GmbH (ďalej len „Omya“), spoločnosti Stéarinerie Dubois Fils (ďalej len „Stéarinerie Dubois“), spoločnosti NYCO Group (ďalej len „NYCO“), spoločnosti DHW Deutsche Hydrierwerke GmbH Rodleben (ďalej len „DHW“), spoločnosti E&S Chemie SAS (ďalej len „E&S“) a spoločnosti Unilever.

(58)

Na základe týchto pripomienok Komisia upravila niektoré úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo a 4. októbra 2022 a 28. novembra 2022 o tom informovala všetky zainteresované strany (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“ a „druhé dodatočné konečné poskytnutie informácií“).

(59)

Pripomienky k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií boli doručené od spoločností Wilmar, Musim Mas, skupiny Permata, spoločností Stéarinerie Dubois a Henkel a k druhému dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií boli doručené od spoločností Wilmar, Musim Mas a skupiny Permata. Hoci Komisia požiadala zainteresované strany, aby uviedli pripomienky obmedzené výhradne na dodatočné konečné poskytnutia informácií, spoločnosti Musim Mas, skupina Permata, spoločnosti Wilmar, Stéarinerie Dubois a Henkel zopakovali svoje tvrdenia predložené po konečnom poskytnutí informácií.

(60)

Po konečnom poskytnutí informácií bola zainteresovaným stranám poskytnutá možnosť vypočutia v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 5.7 oznámenia o začatí konania. Vypočutia ku konečnému poskytnutiu informácií sa uskutočnili so skupinou Musim Mas, spoločnosťami Wilmar, Ecogreen, Unilever, skupinami Greven, Schill + Seilacher a so spoločnosťou AAK. Okrem toho sa na žiadosť skupiny Greven uskutočnilo vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Úradník pre vypočutie zistil, že v tomto konaní boli dodržané práva zainteresovaných strán na obhajobu.

(61)

Koalícia CUTFA 24. augusta 2022 podnet stiahla.

(62)

Indonézska vláda, spoločnosti Musim Mas, Wilmar, P.T. Soci Mas a P.T. Energi Sejahtera Mas (ďalej spoločne len „SOCI/ESM“), Ecogreen, P&G, Omya a Stéarinerie Dubois predložili k stiahnutiu podnetu svoje pripomienky.

(63)

Indonézska vláda uviedla, že vzhľadom na stiahnutie podnetu by Komisia mala okamžite ukončiť prešetrovanie z dôvodu chýbajúcej právnej reprezentatívnosti. V tejto súvislosti sa indonézska vláda odvolala na článok 5.4 antidumpingovej dohody WTO, v ktorom sa na odôvodnenie prešetrovania údajne vyžaduje splnenie podmienky právnej reprezentatívnosti. Podľa indonézskej vlády by okrem toho prešetrovanie nemalo podporu viac ako 50 % výroby podobného výrobku vyrábaného výrobným odvetvím Únie a dokonca ani 25 % všetkých výrobcov podobného výrobku z Únie, keďže podnet bol stiahnutý a keďže spoločnosť KLK, jeden z najväčších výrobcov z Únie, sa v prvom liste z 15. augusta 2022 vyjadrila, že navrhované antidumpingové clá by mohli spôsobiť turbulencie v dodávkach mastných kyselín z Ázie, a následne v druhom liste z 19. augusta 2022 s uložením antidumpingových opatrení celkovo nesúhlasila.

(64)

Komisia na začiatku poznamenáva, že článok 5.4 antidumpingovej dohody WTO sa týka začatia prešetrovania. Komisia preto musí mať právnu reprezentatívnosť len pri začatí prešetrovania. Okrem toho sa prahové hodnoty 50 %, resp. 25 % uvedené v článku 5.4 antidumpingovej dohody WTO vzťahujú na rôzne skupiny výrobcov z Únie. V rozpore s tým, čo uviedla indonézska vláda vo svojom podaní, sa prahová hodnota 50 % týka výlučne relatívnej váhy výrobcov z Únie podporujúcich podnet v rámci skupiny výrobcov z Únie, ktorí ho podporujú alebo proti nemu namietajú. Naopak, prahová hodnota 25 % sa vzťahuje na „celkovú výrobu podobného výrobku vyrábaného domácim výrobným odvetvím“ a týka sa percentuálneho podielu výrobcov z Únie, ktorí podporujú podnet, na uvedenej celkovej výrobe v Únii. Komisia ďalej pripomenula, že podľa ustálenej judikatúry (6) sa článkom 5.4 antidumpingovej dohody WTO neukladá orgánom člena vedúcim konanie, v tomto prípade Komisii, povinnosť ukončiť prebiehajúce antidumpingové prešetrovanie, ak úroveň podpory podnetu klesne pod minimálnu prahovú hodnotu 25 % domácej výroby. Tento článok sa totiž týka len úrovne podpory podnetu nevyhnutnej na to, aby Komisia mohla začať konanie. O to viac to platí aj v prípade prahovej hodnoty 50 %. Tento výklad potvrdzuje znenie článku 9 ods. 1 základného nariadenia týkajúce sa stiahnutia podnetu, v ktorom je použitý výraz „možno“. Preto aj v prípade, že výrobné odvetvie Únie podnet stiahne, Komisia nie je povinná konanie ukončiť, ale má iba možnosť tak urobiť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že z dôvodu stiahnutia podnetu a vzhľadom na nesúhlas spoločnosti KLK s opatreniam sa analýza ujmy, ktorú vykonala Komisia, nevzťahuje na výrobné odvetvie Únie, ponímané ako „domáce výrobné odvetvie“, ktoré by sa podľa článku 4.1 antidumpingovej dohody WTO malo vzťahovať na domácich výrobcov podobného výrobku ako celok alebo podstatnú časť celkovej domácej výroby podobného výrobku.

(66)

Komisia poznamenala, že pojem „domáce výrobné odvetvie“ používaný na účely určenia ujmy nemusí nevyhnutne zahŕňať tých istých domácich výrobcov, ako sú výrobcovia tvoriaci domáce výrobné odvetvie zohľadnené na účely overenia, či má podnet dostatočnú podporu v súlade s článkom 5.4 antidumpingovej dohody WTO. Článok 5.4 antidumpingovej dohody WTO sa totiž týka otázky zákonnej reprezentatívnosti a nerieši sa v ňom samostatná otázka toho, čo predstavuje podstatnú časť podľa článku 4.1 antidumpingovej dohody WTO (7). Navyše článok 4.1 antidumpingovej dohody WTO nebráni tomu, aby boli výrobcovia, ktorí nepodporili podnet alebo ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, zahrnutí do definície domáceho výrobného odvetvia (8). Okrem toho analýza ujmy, ktorú vykonala Komisia, sa vzťahuje na celé výrobné odvetvie Únie bez ohľadu na podporu alebo spoluprácu jednotlivých výrobcov z Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(67)

Indonézska vláda, spoločnosti Wilmar, Musim Mas, SOCI/ESM, Stéarinerie Dubois, P&G a Omya tvrdili, že z listov spoločnosti KLK a zo stiahnutia podnetu vyplýva, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v rozpore so záujmom Únie. Konkrétne spoločnosti Wilmar, P&G a Stéarinerie Dubois tvrdili, že po stiahnutí podnetu by Komisia mala ukončiť prešetrovanie na základe článku 9 ods. 1 základného nariadenia, keďže uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Únie. Spoločnosť Wilmar okrem toho poukázala na dve prešetrovania (9), ktoré Komisia po stiahnutí podnetu ukončila, ako aj na vec týkajúcu sa strižných vlákien z polyesteru (PSF) (10), v ktorej Komisia analyzovala päť faktorov a následne dospela k záveru, že nie je v záujme Únie pokračovať v prešetrovaní. Spoločnosť Ecogreen uviedla, že stiahnutím podnetu sa preukázalo, že ukončenie prešetrovania by bolo v záujme Únie. Spoločnosť Musim Mas uviedla, že stiahnutie podnetu a dva listy spoločnosti KLK uvedené v odôvodnení 63, ktoré potvrdzujú, že dovoz z Indonézie nespôsobuje spoločnosti KLK ujmu, dosvedčujú, že dovoz z Indonézie nespôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(68)

Komisia pripomenula, že stiahnutie antidumpingového podnetu sa riadi článkom 9 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že „[a]k bol podnet vzatý späť, možno konanie ukončiť, pokiaľ takéto ukončenie je v záujme Únie“ (zvýraznenie bolo doplnené). Všeobecný súd vyložil ustanovenia článku 9 ods. 1 základného nariadenia okrem iného v rozsudku vo veci Philips Lighting Poland a Philips Lighting/Rada, ktorý nebol napadnutý v odvolaní (11). Všeobecný súd uznal, že inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o pokračovanie alebo ukončenie prešetrovania po stiahnutí, a objasnil, že záujem Únie sa musí striktne zohľadniť len vtedy, ak Komisia zvažuje ukončenie prešetrovania; v takom prípade musí Komisia overiť, či ukončenie nie je v rozpore so záujmom Únie. V tejto súvislosti nedávne prešetrovania, ktoré sa Komisia rozhodla ukončiť po stiahnutí podnetu, nemajú všeobecnú hodnotu záväzného precedensu, ale naopak zodpovedajú analýze jednotlivých prípadov. Okrem toho sa analýza záujmu Únie, ktorú vykonala Komisia v prešetrovaní vo veci PSF, netýkala pokračovania veci, ale jej ukončenia. Komisia navyše v súčasnom prešetrovaní vykonala analýzu ujmy pre celé výrobné odvetvie Únie a prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorá bola spôsobená dovozom z Indonézie za dumpingové ceny, ako sa uvádza v odôvodneniach 180 až 372. Jednoduché vyhlásenie v liste od jedného výrobcu z Únie bez akýchkoľvek podporných dôkazov zistenia Komisie z prešetrovania nevyvracia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(69)

Na základe uvedených úvah sa Komisia rozhodla pokračovať v prešetrovaní napriek stiahnutiu podnetu a preskúmať, či by pripomienky predložené po konečnom poskytnutí informácií vyvrátili jej zistenia, že sú splnené podmienky odôvodňujúce uloženie opatrení. Ako sa vysvetľuje ďalej v tomto nariadení, Komisia dospela k záveru, že podmienky na uloženie konečných opatrení sú naďalej splnené.

(70)

Prešetrovaným výrobkom sú mastné kyseliny s dĺžkou uhlíkového reťazca C6, C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 s jódovým číslom nižším ako 105 g/100 g a s pomerom voľných mastných kyselín k triglyceridom (stupeň štiepenia – DoS, z angl. degree of split) najmenej 97 % vrátane:

okrem mastných kyselín certifikovaných dobrovoľnou schémou (12) vzťahujúcou sa na výrobu udržateľného biopaliva, biokvapalín a palív z biomasy uznanou Európskou komisiou podľa článku 30 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (13) alebo vnútroštátnou certifikačnou schémou zriadenou podľa článku 30 ods. 6 uvedenej smernice, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 2915 70 40, ex 2915 70 50, ex 2915 90 30, ex 2915 90 70, ex 2916 15 00, ex 3823 11 00, ex 3823 12 00, ex 3823 19 10 a ex 3823 19 90 (kódy TARIC: 2915704095, 2915705010, 2915903095, 2915907095, 2916150010, 3823110020, 3823110070, 3823120020, 3823120070, 3823191030, 3823191070, 3823199070 a 3823199095).

(71)

V oznámení o začatí konania nebol do definície prešetrovaného výrobku zahrnutý pojem DoS. Po pripomienkach doručených od strán, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 80 až 90, však Komisia 21. januára 2022 prostredníctvom záznamu do spisu potvrdila vymedzenie výrobku, ako je definované v oznámení o začatí konania, pričom objasnila, že prešetrovanie sa vzťahuje len na mastné kyseliny s DoS najmenej 97 %.

(72)

Mastné kyseliny sú produkty chemickej transformácie akéhokoľvek rastlinného oleja vrátane oleja z palmových jadier a palmového oleja alebo živočíšneho tuku. Ako také sa v prírode zriedka vyskytujú ako voľné molekuly a získavajú sa skôr destiláciou a frakcionáciou olejov a tukov.

(73)

Mastné kyseliny majú široké využitie, a preto ich možno nájsť v mnohých bežných výrobkoch, napríklad vo viacerých potravinových výrobkoch, v krmivách, mydlách, detergentoch, liekoch, kozmetike a iných výrobkoch osobnej starostlivosti a starostlivosti o domácnosť.

(74)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Indonézii (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(75)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(76)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(77)

Spoločnosť Stéarinerie Dubois vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že dotknutý výrobok a výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie na trhu Únie nie sú podobnými výrobkami, a to najmä preto, že neexistuje žiadny trh Únie pre prešetrovaný výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie, ktorý spĺňa požiadavky nariadenia REACH (14) a požiadavky na kóšer a halal postupy.

(78)

V článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa uvádza, že „podobný výrobok“ je výrobok, ktorý je identický alebo má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku. Komisia zistila, že výrobok vyrábaný a predávaný v dotknutej krajine a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké hlavné základné fyzické, chemické a technické vlastnosti. Výrobné odvetvie Únie navyše vyrába veľké množstvá mastných kyselín, ktoré sú v súlade s právnym predpisom REACH a/alebo požiadavkami na kóšer a/alebo halal postupy, ako sa uvádza v odôvodnení 337. Komisia preto potvrdzuje, že dotknutý výrobok a výrobok vyrábaný a predávaný na trhu Únie výrobným odvetvím Únie sú podobné výrobky.

(79)

Komisii boli doručené pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku od skupiny Musim Mas, spoločností Wilmar, AAK, Campa/IMBI, výboru EBB (Európsky výbor pre bionaftu), združení ASSITOL (talianske združenie výrobcov bionafty), APPA Biocarburantes (španielske združenie výrobcov biopalív), spoločnosti Neste (výrobca nafty z obnoviteľných zdrojov) a od dvoch prepojených podnikov spoločnosti Ecogreen, ktorá je indonézskym výrobcom mastných alkoholov: spoločnosti DHW vyrábajúcej polyglykoly, estery mastných kyselín, mastné amíny a nenasýtené mastné alkoholy a spoločnosti E&S, ktorá je výrobcom esterov mastných kyselín, etoxylátov a sulfonátov. V tejto súvislosti poskytol pripomienky aj navrhovateľ.

(80)

Spoločnosť Neste požiadala Komisiu o potvrdenie, že do rozsahu prešetrovania nepatrí destilát mastných kyselín z palmového oleja (ďalej len „PFAD“, z angl. palm fatty acid distillate). PFAD je biologický odpad a zvyšková surovina vznikajúca pri rafinácii potravinárskeho palmového oleja, ktorá sa používa na výrobu nafty z obnoviteľných zdrojov a iných výrobkov z obnoviteľných zdrojov.

(81)

Spoločnosť Wilmar požiadala o objasnenie, či do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania patria odpadové vody zo spracovania palmového oleja (ďalej len „POME“, z angl. palm oil mill effluent). POME sú odpadové vody vznikajúce pri fyzickom mletí počas výroby palmového oleja a predstavujú surovinu používanú pri výrobe biopalív. Zloženie POME tvorí prevažne voda a malý percentuálny podiel oleja a tuhých látok.

(82)

Spoločnosť AAK požiadala, aby bol z rozsahu prešetrovania vylúčený kyslý olej z rafinácie palmového oleja, keď sa uvádzal odkaz na číselný znak KN 3823 19 90. Spoločnosť konkrétne tvrdila, že kyslý olej z rafinácie palmového oleja, ktorý patrí pod uvedený číselný znak KN, nie je to isté ako mastné kyseliny a obsahuje významný podiel oleja, čo znemožňuje, aby sa používal ako mastné kyseliny. Vysvetlilo sa, že kyslý olej z rafinácie palmového oleja je vedľajším produktom rafinačných činností uskutočňovaných v hornej časti dodávateľského reťazca a používa sa ako vstupný materiál pri výrobe kyseliny stearovej, ktorá patrí do rozsahu prešetrovania.

(83)

Spoločnosti Campa/IMBI a výbor EBB uviedli, že výrobcovia bionafty sú zároveň aj výrobcami mastných kyselín, keďže počas procesu výroby bionafty vyrábajú mastné kyseliny ako vedľajší produkt. Konkrétne sa uviedlo, že pri procese rafinácie surového oleja vzniká odpad nazývaný „destilát mastných kyselín“. Okrem toho sa mastné kyseliny získavajú ako rezíduum pri výrobe bionafty pomocou transesterifikácie rafinovaného oleja a metanolu.

(84)

V odpovedi na tieto tvrdenia navrhovateľ potvrdil, že nebolo jeho zámerom zahrnúť do rozsahu prešetrovania druhy mastných kyselín používané pri výrobe bionafty. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že tieto mastné kyseliny možno odlišovať z dôvodu rozdielov vo výrobných procesoch (oleochemické účely, a nie účely súvisiace s výrobou bionafty). Podľa navrhovateľa tieto dva druhy mastných kyselín predstavujú odlišné výrobky, ktoré si navzájom nekonkurujú a nemôžu byť súčasťou jedného dotknutého výrobku.

(85)

Navrhovateľ ďalej vysvetlil, že výroba oleochemických mastných kyselín zahŕňa kľúčový proces potrebný na rozštiepenie triglyceridov s cieľom uvoľniť a oddeliť mastné kyseliny a glyceríny, aby sa získal vysoko purifikovaný výrobok s obsahom najmenej 97 % mastných kyselín a maximálne len 3 % neštiepeného tuku. Tento proces sa nazýva „štiepenie“. Na to, aby sa získal takmer 100 % čistý výrobok, sa mastné kyseliny ďalej podrobujú destilácii alebo procesu frakcionácie, ktorých cieľom je eliminovať zostávajúci neštiepený tuk a všetky zvyšné nečistoty. Destilované aj frakcionované mastné kyseliny patria do vymedzenia výrobku za predpokladu, že tieto výrobky spĺňajú prahovú hodnotu jódového čísla 105 g/100 g.

(86)

Navrhovateľ ďalej vysvetlil, že proces výroby bionafty pozostáva z rafinácie oleja s cieľom odstrániť nečistoty, pričom ale nedochádza k štiepeniu. Pri výrobnom procese bionafty vznikajú ako vedľajšie produkty viaceré destilátové produkty mastných kyselín ako FAD (destilát mastných kyselín, z angl. fatty acid distillate), PFAD a PKFAD (destilát mastných kyselín z palmových jadier, z angl. palm kernel fatty acid distillate).

(87)

Navrhovateľ preto tvrdil, že jasnú a objektívnu deliacu čiaru na odlíšenie prešetrovaného výrobku od iných druhov mastných kyselín, ktorých sa prešetrovanie netýka, predstavuje DoS alebo stupeň štiepenia, ktorý vyjadruje percentuálny podiel rozštiepených mastných kyselín v oleji. DoS sa vypočíta vydelením čísla kyslosti číslom zmydelnenia. Podnet obsahoval zadefinované číslo kyslosti (alebo neutralizačné číslo) a číslo zmydelnenia. Navrhovateľ vysvetlil, že kritérium DoS sa síce vo fáze podania podnetu zvažovalo, ale nebolo takto ponechané (t. j. vyjadrené ako číslo kyslosti vydelené číslom zmydelnenia), pretože všetky oleochemické mastné kyseliny patriace do vymedzenia výrobku sa vyznačujú tým, že obsahujú najmenej 97 % mastných kyselín.

(88)

Podľa navrhovateľa majú mastné kyseliny používané pri výrobe bionafty oveľa nižšie hodnoty DoS (od 81 % do 97 %). Na základe uvedených skutočností navrhovateľ tvrdil, že za medzné kritérium na rozlišovanie medzi mastnými kyselinami by sa mala považovať hodnota DoS 97 %.

(89)

Spoločnosť AAK podporila prístup navrhovateľa.

(90)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že najvhodnejším spôsobom na rozlišovanie medzi mastnými kyselinami by bolo číslo kyslosti používané pri výpočte DoS. Tvrdila, že DoS nie je takým presným vyjadrením ako pevne stanovený limit založený na čísle kyslosti. Spoločnosť Wilmar požiadala Komisiu, aby zahrnula číslo kyslosti do kontrolného čísla výrobku (ďalej len „PCN“).

(91)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, Komisia vzala na vedomie pripomienky zainteresovaných strán týkajúce sa vymedzenia výrobku a prostredníctvom záznamu do spisu objasnila, že prešetrovanie sa týka len mastných kyselín s DoS najmenej 97 %. Prešetrovanie sa preto nevzťahovalo na PFAD, POME, kyslý olej z rafinácie palmového oleja patriaci pod číselný znak KN 3823 19 90 ani na mastné kyseliny získavané ako vedľajší produkt vo výrobnom procese bionafty, keďže ich DoS je nižší ako 97 %. Komisia takisto vyzvala zainteresované strany, aby identifikovali všetky množstvá mastných kyselín s DoS najmenej 97 % dovážaných na účely výroby bionafty a aby špecifikovali všetky charakteristické fyzické, chemické a/alebo technické vlastnosti tohto druhu mastných kyselín, ktoré sú odlišné od vlastností mastných kyselín používaných na iné účely.

(92)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že zavedením prahovej hodnoty DoS na úrovni 97 % sa podstatným spôsobom zmenilo vymedzenie výrobku a podnet by sa mal preto zamietnuť z dôvodu nedostatočných dôkazov o dumpingu alebo ujme. Ďalej tvrdila, že údaje v podnete vychádzajú z inej definície výrobku, než je definícia použitá na účely súčasného prešetrovania.

(93)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Poskytnutím objasnenia prostredníctvom zavedenia DoS 97 % do definície vymedzenia výrobku, ako je vysvetlené v odôvodnení 71, sa nezmenilo vymedzenie výrobku ani podnet, pretože sa tým len objasnil a lepšie opísal výrobok, na ktorý sa podnet vzťahuje. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(94)

Výbor EBB, skupina Musim Mas a spoločnosti Campa/IMBI uviedli, že výrobcovia bionafty používajú na výrobu bionafty mastné kyseliny vyrábané z odpadu. Spoločnosti Campa/IMBI a skupina Musim Mas uviedli, že v prípade mastných kyselín používaných na výrobu bionafty v esterifikačnom (15) výrobnom závode sa ako hlavné suroviny vyžadujú mastné kyseliny s hodnotou DoS najmenej 97 %, a preto by prešetrovanie po objasnení, ktoré poskytla Komisia v odôvodnení 91, naďalej zahŕňalo mastné kyseliny, ktoré spoločnosti Campa/IMBI používajú pri výrobe bionafty. Spoločnosti Campa/IMBI, skupina Musim Mas a výbor EBB tvrdili, že jediným relevantným kritériom na rozlišovanie medzi mastnými kyselinami, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie, a mastnými kyselinami používanými na výrobu bionafty je konečné použitie. Ďalej sa uviedlo, že na pochopenie konečného použitia výrobku je kľúčový certifikačný dokument. Konkrétne v prípade mastných kyselín určených na použitie v kozmetickom, vo farmaceutickom, v chemickom alebo potravinárskom priemysle sa vyžaduje, aby spĺňali rôzne požiadavky na certifikáciu (napríklad kóšer a halal postupy, správna výrobná prax GMP+, FSSC 22000, certifikácia RSPO, ISO 9001, ISO 14001, ISO 45001), zatiaľ čo výrobcovia bionafty vyžadujú len certifikáciu na dosiahnutie súladu so smernicou (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov (RED II) (dobrovoľnou schémou uznanou Európskou komisiou podľa smernice RED II, napr. ISCC EU alebo 2BSVS, alebo vnútroštátnou certifikačnou schémou zriadenou podľa smernice RED II). Takisto sa uviedlo, že výrobné odvetvie Únie nevyrába ani nedokáže vyrábať mastné kyseliny s vysokou hodnotou DoS určené na výrobu bionafty, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice RED II, v ktorej sa v tejto súvislosti podporuje používanie pokročilých surovín. Spoločnosti Campa/IMBI takisto uviedli, že tento druh mastných kyselín dovážali pod kódom TARIC 3823193089, ktorý nebol zahrnutý v podnete ani v oznámení o začatí konania.

(95)

Spoločnosti Campa/IMBI a výbor EBB požiadali Komisiu o potvrdenie, že prešetrovanie sa nevzťahuje na mastné kyseliny používané na výrobu bionafty. Konkrétne sa uviedlo, že definícia vymedzenia výrobku zahŕňa mastné kyseliny používané spoločnosťami Campa/IMBI pri výrobe bionafty. Ďalej sa tvrdilo, že v podnete sa neuvádzajú výrobcovia bionafty z Únie ako dovozcovia alebo používatelia mastných kyselín a že bionafta nepatrí medzi použitia dotknutého výrobku uvedené v podnete.

(96)

Združenia ASSITOL a APPA Biocarburantes podobne vyjadrili nesúhlas s použitím hodnoty DoS na vymedzenie mastných kyselín, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie, keďže danou hodnotou sa nevylučujú všetky mastné kyseliny používané na výrobu bionafty. Tvrdili, že by sa mal prijať iný mechanizmus, a to na základe konečného použitia výrobku podľa článku 254 Colného kódexu Únie.

(97)

V tejto súvislosti združenie ASSITOL a spoločnosti Campa/IMBI požiadali Komisiu, aby uverejnila oznámenie, ktorým sa mení oznámenie o začatí konania.

(98)

Komisia nemohla potvrdiť, či sú mastné kyseliny s DoS najmenej 97 % vyrábané z odpadu dotknutým výrobkom bez toho, aby posúdila, či majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti, rovnaké použitie a či konkurujú podobnému výrobku. Okrem toho, ak sú konečné výrobky rovnaké a majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti, na vylúčenie určitého druhu výrobku z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania nie sú rozhodujúcim faktorom suroviny.

(99)

Pri overovaní na mieste vykonanom v priestoroch vyvážajúceho výrobcu v Indonézii sa skutočne zistilo, že destilované mastné kyseliny dovážané spoločnosťou IMBI sa vyrábali buď z vedľajších produktov ako PFAD, alebo z rôznych surovín z odpadu zo spracovania palmového oleja.

(100)

Počas overovania na mieste v Indonézii Komisia posúdila fyzické vlastnosti výrobku (ako je vzhľad, zápach, titer, farba), technické vlastnosti (ako je typ a trieda, kvalita, formy materiálu, farebná stabilita) a chemické vlastnosti (ako je číslo kyslosti, číslo zmydelnenia, jódové číslo a zloženie mastných kyselín) destilovaných mastných kyselín vyrábaných z odpadu v porovnaní s iným druhom mastných kyselín. Prešetrovaním sa však zistilo, že destilované mastné kyseliny vyrábané z odpadu majú veľmi podobné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako mastné kyseliny vyrábané zo surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier. Prešetrovaním sa preto neidentifikovali žiadne základné fyzické, technické ani chemické vlastnosti, ktorými by sa destilované mastné kyseliny vyrábané z odpadu odlišovali od iného druhu mastných kyselín.

(101)

Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že na destilované mastné kyseliny vyrábané z odpadu sa vzťahuje právny predpis Únie o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (smernica RED II (16)), v ktorom sa stanovuje, že členské štáty EÚ môžu bionaftu vyrobenú z mastných kyselín s použitím odpadových materiálov alebo vedľajších produktov zohľadniť pri plnení cieľov stanovených v smernici RED II (17). Podľa smernice RED II (18) na to, aby členské štáty EÚ mohli zohľadniť bionaftu pri plnení cieľov udržateľnosti, musia byť suroviny na jej výrobu, v tomto prípade destilované mastné kyseliny, certifikované, aby sa zabezpečilo dodržiavanie noriem udržateľnosti a chemických noriem.

(102)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že mastné kyseliny s DoS najmenej 97 % vyrábané z odpadu a certifikované dobrovoľnou schémou uznanou Komisiou podľa článku 30 ods. 4 smernice RED II (19) alebo vnútroštátnou certifikačnou schémou zriadenou podľa článku 30 ods. 6 smernice RED II (20) majú síce rovnaké vlastnosti ako iné mastné kyseliny, ale majú odlišné použitia a nekonkurujú podobnému výrobku. Komisia zároveň potvrdila, že tieto mastné kyseliny vyrábané z odpadu neboli zahrnuté do podnetu. Komisia preto dospela k záveru, že uvedené mastné kyseliny nie sú súčasťou dotknutého výrobku, a preto sú z prešetrovania vylúčené. Z toho vyplynul záver, že týmto prešetrovaním nie sú dotknuté takéto mastné kyseliny dovážané spoločnosťou IMBI okrem iného od vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky – spoločnosti IBP patriacej do skupiny Musim Mas.

(103)

Tieto ďalšie objasnenia vymedzenia výrobku nad rámec objasnení, ktoré boli uverejnené prostredníctvom záznamu do spisu, ako sa uvádza v odôvodnení 71, sú zohľadnené v definícii prešetrovaného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 70.

(104)

Pridružené podniky spoločnosti Ecogreen, spoločnosti DHW and E&S, požadovali, aby boli z vymedzenia výrobku vylúčené mastné kyseliny C6 (obchodný názov: Ecoric 6), C8 – C10 (obchodný názov: Ecoric 80), C16 – C18, C18 nenasýtená (obchodný názov: Ecoric 68 TA) a C18:1 (obchodný názov: Ecoric 18W). Tvrdili, že tieto druhy mastných kyselín vyrába ich prepojený vyvážajúci výrobca, spoločnosť Ecogreen, počas výrobného procesu mastného alkoholu, pričom sa vyznačujú určitými jedinečnými vlastnosťami a výrobcovia z Únie ich nedokážu vyrábať v rovnakej kvalite. Spoločnosti DHW a E&S uviedli, že predovšetkým prvé tri z uvedených mastných kyselín vyváža spoločnosť Ecogreen výlučne svojim pridruženým podnikom v Európe na interné účely ďalšieho spracovania, a to z dôvodu stability kvality, kontinuity dodávok a zavedeného certifikačného reťazca. Spoločnosti DHW a E&S konkrétne tvrdili, že Ecoric 6 možno vyrábať len zo surového oleja z palmových jadier a z čistého kokosového oleja vo veľmi malom objeme. Ďalej spoločnosti DHW a E&S uviedli, že v Únii sú dostupné iné kyseliny C6, ktoré sa ale vyrábajú fermentáciou, čo nie je pre spoločnosť Ecogreen použiteľné. Okrem toho tvrdili, že Ecoric 80 sa vyrába prevažne zo surového oleja z palmových jadier a z kokosového oleja a používa sa na výrobu esterov mastných kyselín, z ktorých po spracovaní spoločnosťou DHW s použitím osobitného patentu vzniká ester vysokej kvality z hľadiska chuti, vône a farebnej stability. Ecoric 68 TA sa získava zo surového oleja z palmových jadier, má podobné rozloženie uhlíkového reťazca ako mastné kyseliny z loja a používa sa na výrobu mastných amínov bez loja. Ecoric 18W sa používa na výrobu esterov vyznačujúcich sa dobrými vlastnosťami pri nízkej teplote, lepšou farbou konečného výrobku a menšou mierou vzniku vedľajších produktov. Nakoniec uviedli, že z dôvodu prísnych pravidiel kóšer postupov je v ich esterifikačných závodoch zakázané používať živočíšnu kyselinu olejovú.

(105)

V reakcii na to navrhovateľ namietal proti vylúčeniu týchto druhov mastných kyselín a tvrdil, že by to ovplyvnilo celé vymedzenie prešetrovaného výrobku, keďže požiadavka pridružených podnikov spoločnosti Ecogreen na vylúčenie výrobku sa vzťahovala na celú dĺžku reťazca dotknutých mastných kyselín od C6 po C18. Navrhovateľ ďalej uviedol, že výrobcovia z Únie na rozdiel od tvrdení spoločností DHW a E&S dokázali vyrábať a v skutočnosti aj dodávali tento druh mastných kyselín pridruženým podnikom spoločnosti Ecogreen, keďže tieto výrobky nie sú „jedinečné“ pre skupinu Ecogreen a sú v skutočnosti zameniteľné s mastnými kyselinami vyrábanými výrobným odvetvím Únie.

(106)

Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie vyrába podobné mastné kyseliny, a preto výrobky, ktoré spoločnosti DHW a E&S požadovali vylúčiť z vymedzenia výrobku, konkurovali výrobnému odvetviu Únie a spôsobovali ujmu. Komisia preto túto žiadosť o vylúčenie zamietla.

(107)

Spoločnosť Ecogreen vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoju žiadosť o vylúčenie uvedenú v odôvodnení 104. Spoločnosť Ecogreen tvrdila, že na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa sa jej žiadosť o vylúčenie netýka celého reťazca mastných kyselín zahrnutých do prešetrovania, pretože jej žiadosť o vylúčenie sa nevzťahuje na kyseliny C12 (kyselina laurová), C14 (kyselina myristová), C16 (kyselina palmitová), C18 nasýtená (kyselina stearová) ani na ich zmesi. Okrem toho, pokiaľ ide o výrobky uvedené v žiadosti o vylúčenie, spoločnosť Ecogreen tvrdila, že neexistujú žiadne podobné výrobky vyrábané výrobným odvetvím Únie. Spoločnosť Ecogreen konkrétne tvrdila, že jej výrobky Ecoric 6 obsahujú konkrétnu organickú zlúčeninu, ktorá sa v kyselinách C6 vyrábaných výrobným odvetvím Únie nenachádza. Spoločnosť Ecogreen ďalej tvrdila, že výrobné odvetvie Únie používa pri výrobkoch C6, C8 – C10, C16 – C18 a C18 (nenasýtená) úplne odlišný výrobný proces. Pokiaľ ide konkrétne o výrobok C6, spoločnosť Ecogreen tvrdila, že výrobné odvetvie Únie využíva proces fermentácie, pričom ani skupina Ecogreen, ani jej zákazníci nikdy neschválili proces fermentácie ako výrobný proces pre mastné kyseliny, pretože by to mohlo ovplyvniť základné vlastnosti vyrábaných mastných kyselín. Čo sa týka výrobku C18:1, spoločnosť Ecogreen tvrdila, že ide o výrobok mimoriadne vysokej kvality a že používatelia tohto výrobku v Únii majú zavedené dohody o kvalite, ktoré im ukladajú povinnosť dodávať svojim zákazníkom estery vyrábané s použitím mastnej kyseliny C18:1, ktorá spĺňa prísne špecifikácie.

(108)

Komisia súhlasila s tým, že žiadosť spoločnosti Ecogreen o vylúčenie výrobku sa nevzťahuje na všetky možné dĺžky uhlíkového reťazca dotknutých mastných kyselín, ale predsa len sa týka ich významnej podskupiny. V každom prípade, pokiaľ ide o výrobky uvedené v žiadosti o vylúčenie, spoločnosť Ecogreen nepodložila svoje tvrdenie, že neexistujú žiadne „podobné výrobky“ vyrábané výrobným odvetvím Únie. Pokiaľ ide o organickú zlúčeninu, na základe ktorej sa výrobok C6 spoločnosti Ecogreen údajne odlišuje od príslušných výrobkov vyrábaných výrobným odvetvím Únie, spoločnosť Ecogreen neposkytla dôkazy na preukázanie relevantnosti tejto skutočnosti, a to ani z hľadiska koncentrácie tejto látky vo výrobku a toho, ako ovplyvňuje jeho základné vlastnosti a spôsoby použitia. Navyše, keďže verejne prístupná verzia podania neobsahovala žiadne informácie o tejto látke ani jej názov, ostatné zainteresované strany nemohli k týmto aspektom predložiť pripomienky. Pokiaľ ide o údajné rozdiely vo výrobnom procese, Komisia pripomína, že výrobné procesy v zásade nie sú pri posudzovaní toho, či ide o „podobné výrobky“, relevantné. V tomto konkrétnom prípade spoločnosť Ecogreen neposkytla konkrétne dôkazy o tom, ako by tieto údajné rozdiely ovplyvnili základné vlastnosti konečného výrobku. Konkrétne v súvislosti s fermentáciou samotná spoločnosť Ecogreen prezentuje údajné rozdiely v základných vlastnostiach výrobku vyplývajúce z tohto procesu len ako možnosť, nie ako preukázanú skutočnosť podloženú dôkazmi. Vzhľadom na uvedené Komisia túto žiadosť o vylúčenie zamietla.

(109)

Spoločnosť AAK požiadala Komisiu, aby z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania vylúčila potravinársku kyselinu olejovú. Spoločnosť AAK tvrdila, že prešetrovanie síce zahŕňa kyselinu olejovú, ale existujú dva druhy kyseliny olejovej, medzi ktorými možno rozlišovať: priemyselná kyselina olejová a potravinárska kyselina olejová. Spoločnosť AAK uviedla, že tieto dve triedy majú síce rovnaké základné chemické vlastnosti, ale keďže kyselina potravinárskej triedy sa používa pri výrobe potravín, pri jej výrobnom procese sa musia spĺňať prísnejšie normy, t. j. obsah kontaminantov v kyseline nesmie prekročiť určitú úroveň stanovenú v nariadení EÚ o potravinách (21). Spoločnosť AAK takisto tvrdila, že potravinárska kyselina olejová je podstatne drahšia ako kyselina priemyselnej triedy, nemožno ju nahradiť priemyselnou kyselinou olejovou a výrobné odvetvie Únie nedokáže dodávať vyššie množstvá. Spoločnosť AAK uviedla, že dovoz potravinárskej kyseliny olejovej z Indonézie je len zanedbateľný, a preto nemôže výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu. Spoločnosť AAK uviedla, že je pravdepodobne jediným dovozcom všetkých významných objemov potravinárskej kyseliny olejovej z iných krajín do Únie. Spoločnosť AAK takisto uviedla, že podľa jej informácií sa v Indonézii nenachádzajú žiadne závody vyrábajúce kyselinu olejovú, ktoré by spĺňali prísne požiadavky týkajúce sa maximálneho obsahu kontaminantov v potravinách. Spoločnosť AAK tvrdila, že zvýšenie cien potenciálneho dovozu potravinárskej kyseliny olejovej z Indonézie by viedlo k zvýšeniu cien používateľov z Únie v prípade všetkých kategórií kyseliny olejovej, a to aj z Malajzie, čo by negatívne ovplyvnilo činnosť spoločnosti AAK. Spoločnosť AAK navrhla vylúčiť potravinársku kyselinu olejovú s odkazom na maximálne úrovne benzo[a]pyrénu a obsah transmastných kyselín, na ktoré sa vzťahujú limity podliehajúce oficiálnym sankciám stanovené v nariadení EÚ o potravinách.

(110)

V reakcii na uvedené tvrdenie navrhovateľ vyjadril nesúhlas s vylúčením potravinárskej kyseliny olejovej z rozsahu prešetrovania. V tejto súvislosti navrhovateľ tvrdil, že potravinárska kyselina olejová má rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako ostatné výrobky v rozsahu prešetrovania, a preto by vylúčenie tejto skupiny výrobkov viedlo k vysokému riziku obchádzania opatrení. Navrhovateľ navyše tvrdil, že výrobcovia používajúci potravinársku kyselinu olejovú sú zároveň používateľmi technickej kyseliny olejovej, a preto by sa rozlišovaním na základe konečného použitia nezabránilo riziku obchádzania. Navrhovateľ takisto tvrdil, že potravinárska kyselina olejová je dostupná z iných zdrojov dovozu, ktorými sa prešetrovanie nezaoberá, a preto neexistuje riziko nedostatočných dodávok.

(111)

V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že potravinárska kyselina olejová má podobné základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako priemyselná kyselina olejová. Hoci potravinárska kyselina olejová podlieha prísnejším požiadavkám na kvalitu a čistotu, má rovnakú dĺžku uhlíkového reťazca ako kyselina olejová určená na priemyselné použitie. Cenový rozdiel medzi týmito dvoma triedami nie je sám osebe kľúčovým prvkom na vylúčenie výrobku. Potravinársku kyselinu olejovú totiž okrem toho vyrába výrobné odvetvie Únie a existujú aj iné zdroje dodávok, ako napríklad Malajzia. Vzhľadom na to Komisia žiadosť o vylúčenie zamietla.

(112)

Spoločnosť AAK vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoju žiadosť, aby bola z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania vylúčená potravinárska kyselina olejová. Spoločnosť AAK kritizovala Komisiu za to, že sa riadne nezaoberala jej tvrdeniami, a uviedla, že Komisia pri svojom rozhodnutí vylúčiť mastné kyseliny určené na výrobu bionafty, ale nevylúčiť potravinársku kyselinu olejovú vychádzala z nekonzistentných kritérií. Spoločnosť AAK konkrétne tvrdila, že v odôvodnení 102 bol záver Komisie o vylúčení mastných kyselín vyrábaných z odpadu založený na skutočnosti, že táto konkrétna mastná kyselina má rôzne použitia a nekonkuruje podobnému výrobku, pričom má rovnaké vlastnosti ako iné mastné kyseliny. Na druhej strane, pokiaľ ide o nevylúčenie potravinárskej kyseliny olejovej z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, Komisia dospela v odôvodnení 111 k záveru, že potravinárska kyselina olejová má podobné základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako priemyselná kyselina olejová s rovnakou dĺžkou uhlíkového reťazca. Spoločnosť AAK ďalej uviedla, že potravinárska kyselina olejová a priemyselná kyselina olejová majú rôzne použitia a navzájom si nekonkurujú a že tvrdenie Komisie, že oba druhy majú podobné fyzické, chemické a technické vlastnosti, nebolo v nariadení podporené faktami a nebolo podložené. Spoločnosť AAK napokon tvrdila, že ak by Komisia vykonala podobnú analýzu týkajúcu sa potravinárskej a priemyselnej kyseliny olejovej, zistila by, že medzi týmito dvoma druhmi existujú rozdiely z hľadiska typu, triedy a kvality.

(113)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Po prvé, pokiaľ ide o mastné kyseliny vyrábané z odpadu, ako sa uvádza v odôvodnení 102, nebolo zámerom zahrnúť ich do prešetrovania. Keďže však majú rovnaké fyzické, technické a chemické vlastnosti ako iné mastné kyseliny, došlo k ich neúmyselnému zahrnutiu do definície výrobku. S cieľom zabezpečiť správne vedenie prešetrovania a uplatňovanie možných opatrení Komisia tento konkrétny výrobok najskôr dôkladne preskúmala a následne potvrdila, že by skutočne nemal byť zahrnutý do rozsahu prešetrovania/opatrení, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 98 až 102. Situácia je odlišná v prípade mastných kyselín určených na použitie v potravinách (ako je potravinárska kyselina olejová), ktorých sa týkal podnet a v súvislosti s ktorými navrhovatelia poskytli dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, čo sa počas prešetrovania potvrdilo. Po druhé kritika zo strany spoločnosti AAK vychádza z nesprávneho pochopenia skutkového a právneho stavu týkajúceho sa žiadosti o vylúčenie potravinárskej kyseliny olejovej. Aj keby sa priemyselná a potravinárska kyselina olejová považovali za dva rôzne druhy mastných kyselín, ako tvrdí spoločnosť AAK, na zistenia Komisie by to nemalo žiadny vplyv. Výrobné odvetvie Únie potravinársku kyselinu olejovú vyrába a predáva, pričom je možné, že existuje dovoz potravinárskej kyseliny olejovej z Indonézie (22), ktorá by mohla priamo konkurovať výrobku predávanému výrobným odvetvím Únie a v dôsledku toho spôsobovať ujmu. Neexistuje teda žiadny dôvod, prečo by Komisia mala dospieť k záveru, že je opodstatnené potravinársku kyselinu olejovú vylúčiť. V skutočnosti musí byť logický záver presne opačný: nie je možné vylúčiť potravinársku kyselinu olejovú bez toho, aby sa narušili nápravné účinky opatrení, ktoré sa majú uložiť.

(114)

Spoločnosť AAK takisto uviedla, že vzhľadom na zanedbateľnú výrobu potravinárskej kyseliny olejovej v Únii a existenciu jednej ďalšej tretej krajiny, ktorá tento výrobok dodáva, nie je opodstatnené, aby bola potravinárska kyselina olejová naďalej zahrnutá do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Spoločnosť AAK konkrétne uviedla, že pri určovaní vymedzenia výrobku Komisia v minulosti pripisovala význam skutočnosti, že výroba určitého druhu výrobku v Únii bola obmedzená. V tejto súvislosti spoločnosť AAK odkazovala na antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu syntetických strižných vlákien z polyesteru (ďalej len „PSF“) s pôvodom v Malajzii a na Taiwane (23). Spoločnosť AAK takisto poukázala na preskúmanie vymedzenia výrobku v súvislosti s antidumpingovými opatreniami na dovoz plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele (ďalej len „GOES“) s pôvodom v Spojených štátoch amerických a Rusku, pričom tvrdila, že nepatrne odlišný variant tohto výrobku bol vylúčený, pretože žiadny výrobca nemal priamy záujem na jeho výrobe.

(115)

Popri dvoch spoločnostiach, ktoré spoločnosť AAK uviedla v podaní, ponúka potravinársku kyselinu olejovú na trhu Únie ešte tretí výrobca z Únie (24). Komisia okrem toho poznamenala, že v súvislosti s týmto výrobkom možno dodávku získať aj od dodávateľov z Malajzie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(116)

Spoločnosť AAK a skupina Musim Mas požiadali, aby bola z vymedzenia výrobku vylúčená kyselina palmitová používaná v krmivách. Spoločnosť AAK je výrobcom kyseliny palmitovej v Únii. Celkový dopyt Únie však prevyšuje jej výrobnú kapacitu. Uviedlo sa, že čistá kyselina palmitová s dĺžkou uhlíkového reťazca C16 sa vyrába zo surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier. Uviedla, že ako surovinu na výrobu kyseliny palmitovej na výrobu krmív nemožno používať loj, pretože v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa krmív sa zakazuje používať živočíšne tuky v krmive prežúvavcov (25). Ďalej sa uviedlo, že európska výroba kyseliny palmitovej je zanedbateľná a zaoberajú sa ňou len dvaja ďalší výrobcovia kyseliny palmitovej z Únie, a to spoločnosti KLK a IOI Oleo GmbH. Spoločnosť AAK odhadla, že dopyt po kyseline palmitovej v Únii dosahuje 45 000 ton ročne. Spoločnosť AAK uviedla, že čistá kyselina palmitová nie je nahraditeľná inými mastnými kyselinami ani nemožno namiesto nej používať iné mastné kyseliny. Ďalej sa uviedlo, že mastné kyseliny vyrábané z repky olejnej, ktorá je údajne hlavnou surovinou dostupnou v Únii, nie sú vhodné na použitie v krmivách, pretože nepodporujú produkciu kravského mlieka tak ako kyselina palmitová. Podľa spoločnosti AAK výrobcovia z Únie nemajú motiváciu vyrábať kyselinu palmitovú vo významných množstvách z dôvodu nízkeho dopytu po kyseline stearovej, keďže tieto výrobky sa vyrábajú súbežne. Spoločnosť AAK navrhla, že toto vylúčenie by sa mohlo uplatniť tým, že by sa z definície výrobku vypustila kyselina C16.

(117)

V reakcii na tieto tvrdenia spoločnosť Cailà & Parés uviedla, že po obnovení rovnakých podmienok na trhu Únie by mohla vyrábať 17 000 ton kyseliny palmitovej ročne, čo podľa spoločnosti Cailà & Parés predstavuje významný podiel dopytu Únie.

(118)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia akceptovala tvrdenie, že ziskovosť výroby kyseliny palmitovej súvisí s dopytom po kyseline stearovej. Usúdila však, že obnovenie rovnakých podmienok v Únii v prípade všetkých mastných kyselín vrátane kyseliny palmitovej a kyseliny stearovej by pravdepodobne obnovilo aj stimuly výrobcov z Únie na výrobu významných množstiev kyseliny palmitovej vrátane kyseliny palmitovej vhodnej na použitie v krmivách. Okrem toho existujú aj ďalšie zdroje dodávok kyseliny palmitovej, napríklad Malajzia. Na základe toho a vzhľadom na informácie poskytnuté spoločnosťou Cailà & Parés o jej výrobnej kapacite, ktorá je vyššia ako objem dovozu z Indonézie a zároveň vyššia ako dopyt spoločnosti AAK, Komisia zamietla žiadosť o vylúčenie kyseliny palmitovej.

(119)

Skupina Musim Mas a spoločnosť AAK vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií zopakovali svoju žiadosť o vylúčenie kyseliny palmitovej z vymedzenia výrobku. Obe spoločnosti spochybnili schopnosť spoločnosti Cailà & Parés zvýšiť výrobu kyseliny palmitovej po uložení antidumpingových opatrení. Skupina Musim Mas konkrétne uviedla, že ide o špekulatívne tvrdenie, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Spoločnosť AAK zopakovala, že výroba kyseliny palmitovej je spojená s výrobou čistej kyseliny stearovej a že pre kyselinu stearovú neexistuje v Únii žiadny trh, keďže hlavným použitím čistej kyseliny stearovej je výroba vosku AKD (alkylketénového diméru), ktorý sa už v Únii nevyrába.

(120)

Komisia tieto argumenty neprijala, a to ani o technickej kapacite, ani o stimuloch na výrobu kyseliny palmitovej. Pokiaľ ide o technickú kapacitu, Komisia počas overovania na mieste v priestoroch spoločnosti Cailà & Parés potvrdila, že celková kapacita spoločnosti na výrobu mastných kyselín je výrazne vyššia ako jej uvádzaná kapacita na výrobu kyseliny palmitovej (vrátane príslušných vedľajších produktov), a nezistila žiadne zjavné prekážky, ktoré by sa špecificky mohli prejaviť pri zvýšenej výrobe kyseliny palmitovej. Pokiaľ ide o stimuly, a ako sa uvádza v odôvodnení 118, prešetrovaním sa potvrdilo, že výroba kyseliny palmitovej je spojená s výrobou kyseliny stearovej. Na rozdiel od tvrdenia spoločnosti AAK sa však výroba kyseliny stearovej neobmedzuje len na čistú kyselinu stearovú. Konkrétne v prípade spoločnosti Cailà & Parés sú vedľajšími výrobkami pri výrobe kyseliny palmitovej ďalšie druhy kyseliny stearovej, ktoré sa v Únii predávajú vo významných množstvách. Komisia preto trvá na tom, že uloženie opatrení na mastné kyseliny vrátane kyseliny palmitovej a kyseliny stearovej by pravdepodobne obnovilo aj stimuly na výrobu kyseliny palmitovej v Únii.

(121)

Skupina Musim Mas takisto tvrdila, že nebolo zámerom zahrnúť do podnetu kyselinu palmitovú, keďže cieľom podnetu bolo riešiť mastné kyseliny určené na ľudskú spotrebu, a nie na živočíšnu spotrebu. Podľa skupiny Musim Mas navyše výroba kyseliny palmitovej v Únii nie je vhodná z hľadiska použitia v krmivách, pretože sa pri nej ako surovina používa loj, a teda nemôže spĺňať určité požiadavky, napríklad na kóšer a halal postupy. Skupina Musim Mas dospela k záveru, že dôvodom, prečo Komisia žiadosť o vylúčenie zamietla, bola čisto len možnosť prejsť na dodávky kyseliny palmitovej z Malajzie.

(122)

Komisia tieto argumenty neprijala. V podnete sa v súvislosti s použitím výrobkov patriacich do jeho rozsahu popri „potravinách“ výslovne odkazuje na „krmivá“ (26). Prešetrovaním sa okrem toho preukázalo, že výrobcovia z Únie používajú na výrobu kyseliny palmitovej rastlinné oleje vrátane palmového oleja. Komisia napokon poznamenáva, že, ako bolo preukázané v predchádzajúcom texte, neposudzovala len možnosť spoliehať sa na iných výrobcov mimo Únie, ale aj schopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť vlastnú výrobu kyseliny palmitovej a stimuly na takéto zvýšenie.

(123)

Skupina Musim Mas uviedla, že vzhľadom na neexistenciu vývozného cla či vývozného poplatku vzťahujúceho sa na kokosový olej by sa podnet nemal vzťahovať na mastné kyseliny vyrábané z kokosového oleja.

(124)

Komisia poznamenáva, že hoci sa v podnete uvádzajú deformácie trhu so surovým palmovým olejom a surovým olejom z palmových jadier v dôsledku vývozného cla a vývozného poplatku na účely článku 7 ods. 2a základného nariadenia, podnet a prešetrovanie sa vzťahujú na všetky druhy mastných kyselín patriace do vymedzenia výrobku, a nie iba na druhy vyrábané zo surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier. Prešetrovaním sa v každom prípade nezistil žiadny druh mastných kyselín vyvážaných z Indonézie do EÚ, ktorý sa vyrába len z kokosového oleja. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(125)

Spoločnosť NYCO vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií požiadala Komisiu, aby z vymedzenia výrobku vylúčila mastné kyseliny C8 – C10. V tejto súvislosti spoločnosť NYCO uviedla, že mastné kyseliny C8 – C10 sú veľmi špecifickou formou mastných kyselín, ktorá sa v Únii vyrába v obmedzených množstvách. Tieto mastné kyseliny sa takisto dovážajú z Indonézie a Malajzie. Spoločnosť NYCO uviedla, že od septembra 2021 sa na trhu prejavuje celosvetový nedostatok mastných kyselín C8 – C10, čo viedlo k výraznému zvýšeniu ich cien. Spoločnosť NYCO tvrdila, že uloženie antidumpingových ciel na tento výrobok by malo veľmi negatívne dôsledky na jej globálnu konkurencieschopnosť a ziskovosť, a požiadala Komisiu, aby tieto mastné kyseliny z vymedzenia výrobku vylúčila.

(126)

Komisia poznamenala, že pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku mali byť predložené v počiatočných fázach prešetrovania, aby bol k dispozícii dostatočný čas na posúdenie ich opodstatnenosti a aby sa ostatným zainteresovaným stranám poskytla možnosť na ne reagovať. Okrem toho spoločnosť NYCO nepredložila žiadne informácie o základných fyzických, chemických a technických vlastnostiach, ktorými by sa tento druh mastných kyselín mohol odlišovať od ostatných druhov mastných kyselín zahrnutých do prešetrovania. Pokiaľ ide o vecné otázky žiadosti, a najmä pokiaľ ide o záujem Únie, tieto otázky sa riešia v odôvodnení 470. Na základe týchto úvah sa toto tvrdenie zamietlo.

(127)

Spoločnosť Wilmar vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií uviedla, že z výrobku, ktorý je predmetom opatrení, by mali byť výslovne vylúčené všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú kódy TARIC vylúčené z výpočtu dovozu.

(128)

Komisia potvrdila, že uvedený opis dotknutého výrobku je zlučiteľný s výpočtom dovozu. Kódy TARIC použité na opis výrobku sú uvedené na informačné účely.

(129)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(130)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky považovaný za reprezentatívny.

(131)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov.

(132)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Komisia zistila, že predaj určitých druhov výrobku na domácom trhu nebol reprezentatívny v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(133)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(134)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(135)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien všetkého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(136)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas OP, ak:

(137)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že minimálne 80 % predaja každého druhu výrobku na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota bola teda vypočítaná ako vážený priemer cien všetkého predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas OP.

(138)

Pri určitých druhoch výrobku, v prípade ktorých neexistoval predaj druhu podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj nebol dostatočný, alebo keď sa daný druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia, pokiaľ sa nepovažovalo za vhodnejšie použiť cenu dostatočne porovnateľného druhu výrobku predávaného na domácom trhu, ktorá by sa mohla upraviť vzhľadom na rozdiely vo fyzických vlastnostiach na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania s príslušnou vývoznou cenou, ako sa uvádza v odôvodnení 145.

(139)

Pri určitých druhoch výrobku bola normálna hodnota vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania:

(140)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítali vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(141)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie prostredníctvom prepojených podnikov konajúcich ako dovozca v Únii.

(142)

Vývozná cena bola teda v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky.

(143)

Pokiaľ ide o ziskové rozpätie, Komisia sa z dôvodu absolútnej nespolupráce neprepojených dovozcov, ako sa uvádza v odôvodnení 38, rozhodla uplatniť ziskové rozpätie použité v predchádzajúcom konaní týkajúcom sa iného chemického výrobku vyrábaného v rámci podobného odvetvia a dovážaného za podobných okolností, konkrétne ziskové rozpätie 6,89 % (27) stanovené v rámci nedávneho prešetrovania polyvinylalkoholov.

(144)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(145)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Vykonali sa úpravy vzhľadom na rozdiely vo fyzických vlastnostiach, náklady na manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na prepravu v dotknutej krajine, poistenie domácimi poisťovňami, vnútroštátnu námornú prepravu, prepravu v Únii, úverové náklady, bankové poplatky, náklady na námornú prepravu, poistenie námornej prepravy, balenie, zábezpeku a záruku a provízie.

(146)

Vykonala sa úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i), pokiaľ ide o predaj prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. Zistilo sa, že funkcie obchodníkov v Singapure a Spojenom kráľovstve sú podobné funkciám zástupcu. Daní obchodníci hľadali zákazníkov, nadväzovali s nimi kontakt, zodpovedali za proces predaja, dostávali prirážku za svoje služby a obchodovali so širokou škálou tovaru odlišného od dotknutého výrobku. Úpravu tvorili predajné, všeobecné a administratívne náklady obchodných spoločností a zisk uvedený v odôvodnení 143.

(147)

Spoločnosť Wilmar vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že tvorí so svojím prepojeným obchodníkom v Singapure, spoločnosťou WTPL, jeden hospodársky subjekt, a preto by sa nemali vykonať žiadne úpravy na základe článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, pokiaľ ide o predaj realizovaný spoločnosťou WTPL. V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť Wilmar toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie. Ďalej spoločnosť Wilmar tvrdila, že aj keby spoločnosti Wilmar a WTPL netvorili jeden hospodársky subjekt, podmienky uplatňovania článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia nie sú v prípade predaja uskutočňovaného spoločnosťou Wilmar prostredníctvom spoločností WETBV a Volac Wilmar Feed Ingredients Ltd (ďalej len „VWFI“) splnené. Spoločnosť Wilmar uviedla, že práve spoločnosti WETBV a VWFI, a nie spoločnosť WTPL, sa zaoberajú hľadaním zákazníkov, nadväzujú s nimi kontakt, nesú zodpovednosť za proces predaja a dostávajú prirážku za svoje služby. Spoločnosť Wilmar sa odvolávala na kúpne zmluvy, nákupné objednávky, faktúry, nákladné listy, doklady o zúčtovaní, potvrdenia o zúčtovaní a bankové výpisy, ktoré sú všetky adresované spoločnostiam WETBV a VWFI, a nie spoločnosti WTPL. Spoločnosť WTPL sa teda nezúčastňovala na predaji neprepojeným stranám v EÚ uskutočňovanom spoločnosťami WETBV a VWFI a neplnila teda žiadnu funkciu podobnú činnosti zástupcu. Predaj v EÚ, ktorý spoločnosť Wilmar uskutočňovala prostredníctvom spoločností WETBV a VWFI, by preto nemal byť predmetom žiadnej úpravy o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti WTPL. Spoločnosť Wilmar sa takisto odvolávala na antidumpingové prešetrovanie dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (28). V uvedenom prešetrovaní ruský vývozca predával prešetrovaný výrobok najprv prepojenému obchodníkovi vo Švajčiarsku, ktorý ho následne opätovne predával prepojenému dovozcovi v EÚ, pričom Komisia upravila predajné ceny neprepojenému zákazníkovi v EÚ len vzhľadom na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk daného prepojeného dovozcu v EÚ podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ale nie vzhľadom na zisk prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku. Spoločnosť Wilmar vo svojich pripomienkach k dodatočnému poskytnutiu informácií tvrdila, že keďže Komisia použila v prípade spoločnosti P.T. Musim Mas na výpočet vývoznej ceny metodiku z prešetrovania týkajúceho sa bionafty (uvedeného v odôvodnení 163), na základe zásady nediskriminácie by Komisia mala použiť metodiku uplatnenú v prešetrovaní týkajúcom sa bionafty aj v prípade spoločnosti WINA, a najmä by mala vývoznú cenu vytvoriť bez odpočítania predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti WTPL.

(148)

Komisia pozorne preskúmala pripomienky, ktoré jej boli po konečnom a dodatočnom poskytnutí informácií doručené od spoločnosti Wilmar, a na základe všetkých relevantných faktorov usúdila, že dôkazy predložené spoločnosťou Wilmar odôvodňujú zaobchádzanie so spoločnosťou Wilmar a spoločnosťou WTPL ako s jedným hospodárskym subjektom.

(149)

Spoločnosť Wilmar ďalej spochybnila použitie ziskového rozpätia vo výške 6,89 % uvedeného v odôvodnení 143, pričom tvrdila, že je zastarané, nezohľadňuje nedávny vývoj na trhu, napríklad v súvislosti s výraznými výkyvmi cien surovín a nákladov na dopravu, a nie je uplatniteľný na dotknutý výrobok.

(150)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 38, pri súčasnom prešetrovaní nespolupracovali žiadni neprepojení dovozcovia. Vzhľadom na neexistenciu alternatívnych údajov v spise, ktoré by sa mohli použiť, sa preto Komisia rozhodla použiť ziskové rozpätie stanovené v nedávnom prešetrovaní polyvinylalkoholov. Toto ziskové rozpätie je najobjektívnejším základom, ktorý je k dispozícii na účely uspokojivého odhadnutia nezávislej trhovej, a teda primeranej vývoznej ceny na základe podrobných údajov o predaji podobného výrobku. Komisia poznamenala, že spoločnosť Wilmar nenavrhla iné alternatívy. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(151)

Spoločnosť Wilmar takisto uviedla, že ziskové rozpätie stanovené v prešetrovaní polyvinylalkoholov sa týka neprepojeného dovozcu v Únii, a preto nie je, ako tvrdila, v tejto veci uplatniteľné na účely úpravy ziskov obchodníka v tretej krajine, ktorého činnosť je odlišná od činnosti dovozcu v Únii.

(152)

Komisia zvyčajne používa zisk neprepojeného dovozcu v Únii ako náhradu zisku obchodníka v tretej krajine, ak v spise nie sú k dispozícii žiadne alternatívne údaje, ktoré by sa mohli použiť. Komisia poznamenala, že spoločnosť Wilmar nenavrhla iné alternatívy. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(153)

V súvislosti s vytvorením normálnej hodnoty pre PCN (kontrolné číslo výrobku), ktorého predaj sa nepovažoval za predaj v bežnom obchode z dôvodu ceny, spoločnosť Wilmar tvrdila, že Komisia mala ziskové rozpätie vypočítať na základe celého predaja na domácom trhu vrátane predaja vzťahujúceho sa na PCN, pre ktorý bolo potrebné vytvoriť normálnu hodnotu. Podľa spoločnosti Wilmar, keďže ziskový predaj na domácom trhu celkovo za všetky PCN spolu predstavuje viac ako 80 % celkového predaja na domácom trhu, musí sa všetok predaj na domácom trhu považovať za predaj v bežnom obchode.

(154)

Komisia poznamenala, že tvrdenie spoločnosti Wilmar je vnútorne rozporuplné a v každom prípade sa v ňom miešajú dve ustanovenia základného nariadenia. Po prvé, pokiaľ ide o vnútorný rozpor, v tvrdení spoločnosti Wilmar sa nezohľadňuje skutočnosť, že test bežného obchodu sa vykonáva na úrovni každého PCN. Účelom je určiť pre každé PCN, či príslušný predaj je v bežnom obchode v súvislosti s príslušnými nákladmi. V danom prípade, keďže predaj uvedeného PCN sa nepovažoval za predaj v bežnom obchode, bolo potrebné vytvoriť normálnu hodnotu pre toto PCN. Hoci spoločnosť Wilmar nenamieta proti tomuto záveru, ku ktorému sa dospelo na základe článku 2 ods. 4 tretieho pododseku, tvrdí, že na výpočet ziskového rozpätia v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 6 by sa napriek tomu mal použiť ten istý predaj. Komisia s tým nesúhlasila. Predaj, ktorý sa zákonne nepovažoval za predaj v bežnom obchode, a preto sa mohol vylúčiť z určenia normálnej hodnoty (proti čomu spoločnosť Wilmar nenamieta), sa nemôže následne použiť na výpočet ziskového rozpätia v bežnom obchode. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(155)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že v prípade druhov výrobkov predávaných na domácom aj vývoznom trhu mala Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty použiť údaje o výrobných nákladoch na vývoz [tabuľka výrobných nákladov pre vývoz do EÚ (EUCOP), a nie výrobných nákladov pre domáci trh (DMCOP)]. V tejto súvislosti spoločnosť Wilmar odkázala na rozsudok v spojených veciach C-273/85 a C-107/86 (29), v ktorom sa v bode 16 uvádza, že „cieľom vytvorenia normálnej hodnoty je určiť predajnú cenu výrobku, ktorú by daný výrobok mal, keby sa predával v krajine svojho pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine“.

(156)

Komisia poznamenala, že v tom istom bode uvedeného rozsudku sa uvádza, že „[t]reba preto zohľadniť náklady súvisiace s predajom na domácom trhu“, t. j. výrobné náklady na domácom trhu. Okrem toho sa pripomína, že normálna hodnota je cena zaplatená alebo splatná v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine, a preto na vytvorenie normálnej hodnoty musí Komisia použiť výrobné náklady výrobku predávaného na domácom trhu, a nie vyvážaných výrobkov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(157)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že z výpočtu dumpingového rozpätia by sa mal vylúčiť prepojený predaj jej dovozcu v Únii, pričom uviedla, že Komisia zvykne štandardne postupovať tak, že z výpočtu dumpingového rozpätia vylúči predaj uskutočňovaný prepojeným stranám na použitie na vlastnú spotrebu, keďže v takýchto prípadoch nie je možné stanoviť vývoznú cenu na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(158)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia nezvykne takto postupovať. Podľa správy Odvolacieho orgánu o zabezpečení súladu týkajúcej sa veci ES – spojovacie materiály (DS397) (30) sa výpočty dumpingu musia vzťahovať na 100 % vývozných transakcií. Okrem toho, ako sa uvádza v článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ak sa výrobky ďalej nepredávajú nezávislému kupujúcemu, cena sa môže stanoviť na akomkoľvek primeranom základe. Vzhľadom na to, že objem tohto predaja predstavuje približne 1 % celkového vývozu do Únie, a keďže prepojená cena je o niečo nižšia než neprepojená cena, Komisia revidovala výpočet vývoznej ceny tak, že použila cenu pre neprepojených zákazníkov ako náhradu ceny pre prepojených zákazníkov za rovnaké druhy výrobku.

(159)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady jej prepojeného dovozcu v Únii by sa mali stanoviť bez finančných nákladov. V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť Wilmar toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie.

(160)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti Wilmar poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné obchodné informácie.

(161)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že Komisia odpočítala určité výdavky spoločnosti WETBV dvakrát, raz pri zohľadnení v rámci výpočtu vývoznej ceny a následne ako súčasť predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. V dôvernej verzii svojho podania spoločnosť Wilmar toto tvrdenie rozpracovala podrobnejšie.

(162)

Toto tvrdenie sa považovalo za opodstatnené, a preto Komisia súhlasila s tým, že výpočet vývoznej ceny zodpovedajúcim spôsobom zreviduje.

(163)

Skupina Musim Mas vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že keďže Komisia v odôvodneniach 388 až 400 dospela k záveru, že výrobné náklady na predaj na domácom trhu boli deformované vývoznými clami a poplatkami, ktoré indonézska vláda uložila na surový palmový olej a surový olej z palmových jadier, ako aj maximálnou cenou, znamenalo to, že skreslené bolo aj ziskové rozpätie vyplývajúce z porovnania výrobných nákladov na predaj na domácom trhu s predajom na domácom trhu a nemohlo sa teda použiť ako ziskové rozpätie na účely vytvorenej normálnej hodnoty. V tejto súvislosti sa skupina Musim Mas odvolala na prešetrovanie týkajúce sa bionafty (31), v ktorom Komisia nepoužila skutočný zisk z predaja na domácom trhu. Skupina Musim Mas okrem toho uviedla, že pri analýze výrobného odvetvia Únie Komisia ako referenčnú hodnotu použila 6 % zisk, zatiaľ čo na vytvorenie normálnej hodnoty použila ziskové rozpätie, ktoré bolo deväťkrát vyššie. Skupina Musim Mas preto tvrdila, že Komisia použila na vytvorenie normálnej hodnoty neprimerané ziskové rozpätie. Skupina Musim Mas ďalej tvrdila, že keďže Komisia použila na výpočet deformovaného zisku skreslené náklady, výsledkom bolo skreslené dumpingové rozpätie prevyšujúce rozpätie ujmy, v dôsledku čoho vznikla situácia, v ktorej sa Komisia mohla odvolať na článok 7 ods. 2a základného nariadenia s cieľom prešetriť rovnaké náklady a dospieť k záveru, že tieto náklady boli skreslené. Skupina Musim Mas preto uviedla, že Komisia by mala pri výpočte dumpingu buď najskôr použiť na vytvorenie normálnej hodnoty nedeformovanú mieru zisku a až potom uplatniť článok 7 ods. 2a, alebo by nemala uplatniť článok 7 ods. 2a vôbec.

(164)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Spoločnosť Musim Mas mieša rôzne ustanovenia základného nariadenia, t. j. článok 2 ods. 1 až 7 v súvislosti s určením normálnej hodnoty a článok 7 ods. 2a v súvislosti so stanovením úrovne opatrení. Komisia obvykle nemôže nevziať do úvahy skutočný zisk vývozcov z predaja na domácom trhu na účely vytvorenia normálnej hodnoty v danej krajine, pokiaľ ho nemožno zamietnuť podľa článku 2 ods. 6 alebo 6a základného nariadenia. Okrem toho sa článok 7 ods. 2a základného nariadenia nevzťahuje na výpočet normálnej hodnoty. Článok 7 ods. 2a umožňuje Komisii stanoviť opatrenia na úrovni dumpingového rozpätia v situáciách, keď navrhovateľ tvrdil, že existujú narušenia v súvislosti so surovinami, a prešetrovaním sa dané tvrdenia potvrdili. Normálna hodnota sa vypočíta oddelene od tohto ustanovenia. Komisia preto nemôže nezohľadniť ziskové rozpätie predaja na domácom trhu uskutočňovaného v bežnom obchode. Pokiaľ ide o metodiku, ktorú Komisia použila v prešetrovaní týkajúcom sa bionafty, na ktoré odkázala skupina Musim Mas, zdôrazňuje sa, že túto metodiku zamietol Všeobecný súd vo veciach Musim Mas/Rada (32), Pelita Agung Agrindustri/Rada (33) a Wilmar Bioenergi Indonesia a Wilmar Nabati Indonesia/Rada (34), ako aj porota WTO vo veci EÚ – bionafta (Indonézia) (35). Pokiaľ ide o ziskové rozpätie 6 % uvedené skupinou Musim Mas, ide o cieľový zisk výrobného odvetvia Únie, čo je niečo iné ako ziskové rozpätie predaja na domácom trhu uskutočňovaného vývozcami v bežnom obchode. Cieľový zisk je minimálny zisk stanovený v základnom nariadení na výpočet cieľovej ceny a rozpätia ujmy. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(165)

Skupina Musim Mas takisto uviedla, že spoločnosť ICOF Singapore slúži ako obchodná jednotka spoločnosti Musim Mas Holdings (ďalej len „MMH“) a jej dcérskych spoločností. Spoločnosť MMH je hlavnou materskou spoločnosťou rôznych subjektov. Podľa skupiny Musim Mas je teda spoločnosť MMH konsolidovanou právnickou osobou, ktorá tvorí jeden hospodársky subjekt. Okrem toho sa uviedlo, že spoločnosť Musim Mas je v 95 % vlastníctve spoločnosti Musim Mas Resources, ktorá je v 99,95 % vlastníctve spoločnosti MMH. Spoločnosť ICOF Europe je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti ICOF Singapore. Ďalej skupina Musim Mas uviedla, že všetky účtovné závierky vrátane informácií o zisku a stratách sú konsolidované do spoločnosti MMH. Preto, ako uviedla, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť MMH predstavuje jeden hospodársky subjekt, zisk, ktorý Komisia použila pri výpočte miery dumpingu v prípade skupiny Musim Mas, by mal zahŕňať všetok zisk spoločnosti MMH a jej dcérskej spoločnosti, keďže spoločnosti Musim Mas, ICOF Singapore a ICOF Europe sú všetky dcérskymi spoločnosťami spoločnosti MMH. Komisia by preto nemala odpočítať 6,9 % zisk v prípade predaja uskutočňovaného prostredníctvom spoločnosti ICOF Europe, pretože by to viedlo k duplicitnej úprave zisku vyplývajúcej zo zisku pri vytvorenej normálnej hodnote alebo zo zisku dosiahnutého z predaja uskutočňovaného na domácom trhu. Ďalej sa uviedlo, že pokiaľ ide o spoločnosť ICOF Singapore, Komisia nemala odpočítať hypotetický zisk vo výške 6,9 % a skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti ICOF Singapore. V tejto súvislosti sa skupina Musim Mas odvolala na prešetrovanie týkajúce sa bionafty, v ktorom Komisia odpočítala skutočnú prirážku spoločnosti ICOF Singapore za bionaftu.

(166)

Komisia nesúhlasila s tvrdením skupiny Musim Mas, že spoločnosti Musim Mas a ICOF Singapur tvoria jeden hospodársky subjekt. Komisia sa nedomnievala, že spoločnosť Musim Mas na základe všetkých príslušných faktorov preukázala, že spoločnosti Musim Mas a ICOF Singapur tvoria jeden hospodársky subjekt. Prešetrovaním sa v skutočnosti zistilo, že predaj medzi spoločnosťami Musim Mas a ICOF Singapur sa riadil rámcovou dohodou. Okrem toho, ako sa pripomína v odôvodnení 146, spoločnosť ICOF Singapore obchodovala so širokým sortimentom tovaru odlišného od dotknutého výrobku a nezúčastňovala sa na žiadnom predaji spoločnosti Musim Mas na domácom trhu. Viac podrobností týkajúcich sa posúdenia Komisie sa spoločnosti Musim Mas poskytlo v poskytnutí osobitných informácií, keďže ich súčasťou boli dôverné obchodné informácie.

(167)

Komisia však vzhľadom na túto rámcovú dohodu zrevidovala výpočet vývoznej ceny predaja prostredníctvom spoločnosti ICOF Singapore tak, že namiesto zisku neprepojeného dovozcu a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti ICOF Singapur odpočítala od vývoznej ceny skutočnú prirážku.

(168)

Pokiaľ ide o predaj na vývoz prostredníctvom prepojeného dovozcu, ktorým bola spoločnosť ICOF Europe, Komisia nesúhlasí s tvrdením, že by sa nemal odpočítať žiadny zisk neprepojeného dovozcu ani predajné, všeobecné a administratívne náklady. Keďže spoločnosť ICOF Europe je dovozcom v Únii, vývozná cena jej predaja v Únii by sa mala stanoviť podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(169)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(170)

Na základe toho sú konečné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(171)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(172)

Konečné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa na tomto základe stanovilo na úrovni 26,6 %.

(173)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z dotknutej krajiny do Únie počas OP, ktorý bol stanovený na základe metodiky vysvetlenej v odôvodnení 195.

(174)

Úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov pokrýval počas OP celý dovoz. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(175)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(176)

Skupina Greven vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia nebola pri výpočte dumpingových rozpätí dostatočne transparentná a mala by o tom zverejniť viac informácií.

(177)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Metodika výpočtu je v plnej miere vysvetlená v odôvodneniach 129 až 175. Komisia však nemôže iným zainteresovaným stranám sprístupniť výpočty individuálnych dumpingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pretože tieto výpočty obsahujú dôverné informácie. Komisia poskytla podrobné informácie o výpočtoch vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, pričom mali možnosť predložiť k nim pripomienky. Komisia sa týmito pripomienkami zaoberala v odôvodneniach 147 až 168 a v prípade potreby výpočty zrevidovala. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(178)

Skupina Greven takisto tvrdila, že veľký rozdiel medzi dumpingovými rozpätiami oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zdá neprimeraný.

(179)

Dumpingové rozpätia oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vypočítali na základe ich vlastných údajov o predaji a nákladoch, ktoré boli overené počas overovania na mieste v ich priestoroch. Skutočnosť, že v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu bolo dumpingové rozpätie vyššie ako v prípade druhého, je irelevantná. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(180)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 15 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(181)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na približne 872 000 ton. Komisia stanovila daný číselný údaj na základe makroekonomických údajov uvedených v dotazníku, ktorý poskytla koalícia CUTFA. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 61 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(182)

Spoločnosť Wilmar a skupina Musim Mas tvrdili, že určití výrobcovia z Únie by mali byť z definície výrobného odvetvia Únie vylúčení z dôvodu vzťahu s indonézskymi a malajzijskými výrobcami dotknutého výrobku. Spoločnosť Wilmar a skupina Musim Mas konkrétne uviedli, že spoločnosť KLK, výrobca z Únie zaradený do vzorky, je súčasťou malajzijskej skupiny prepojenej s výrobcom mastných kyselín v Indonézii. Spoločnosť Wilmar a skupina Musim Mas takisto uviedli, že spoločnosť Oleon je prepojená s malajzijským výrobcom mastných kyselín, so spoločnosťami Oleon Asia-Pacific Sdn Bhd a Oleon Port Klang Sdn Bhd, ktoré vyvážajú do Únie a konkurujú dovozu z Indonézie. Indonézska vláda takisto požiadala Komisiu o preskúmanie tohto tvrdenia.

(183)

Preskúmaním uvedeného tvrdenia sa ukázalo, že spoločnosť KLK dovážala z Indonézie obmedzené množstvá mastných kyselín a že menej ako 5 % jej predaja v Únii bolo ďalším predajom dovezených výrobkov. Okrem toho skutočnosť, že spoločnosť Oleon bola prepojená so spoločnosťou v Malajzii, nie je pre súčasné prešetrovanie relevantná, keďže toto prešetrovanie sa týka dovozu z Indonézie. Komisia preto nezistila žiadny dôvod na vylúčenie tejto spoločnosti z definície výrobného odvetvia Únie, či už preto, že ide o dovozcu mastných kyselín, alebo preto, že má vzťah so spoločnosťami v Indonézii alebo Malajzii.

(184)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že spoločnosť Temix International – Temix Oleo je súčasťou rovnakej skupiny spoločností ako spoločnosť P.T. Sinar Mas Agro Resources and Technology TbK, ktorá je indonézskym vyvážajúcim výrobcom. Spoločnosť Golden Agri Resources Ltd vlastnila 92 % podiel v spoločnosti P.T. Sinar Mas a 25 % podiel v spoločnosti Temix Oleo S.r.l. Spoločnosť Wilmar preto tvrdila, že na základe tohto vzťahu by sa spoločnosť Temix Oleo S.r.l mala z definície výrobného odvetvia Únie vyňať.

(185)

Treba však poznamenať, že spoločnosť Temix International – Temix Oleo nebola výrobcom zaradeným do vzorky a údaje týkajúce sa tejto spoločnosti sa použili len na stanovenie makroekonomických trendov, ako sú objemy predaja a výroby. Keďže takéto údaje nemohli byť skreslené vzťahom s vyvážajúcim výrobcom, nepovažovalo sa za vhodné túto záležitosť ďalej skúmať.

(186)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe overených údajov výrobného odvetvia Únie poskytnutých koalíciou CUTFA, ktoré sa týkajú predaja na voľnom trhu EÚ a prevodov na použitie na vlastnú spotrebu všetkými 15 výrobcami zahrnutými do definície výrobného odvetvia Únie. Objemy dovozu zo všetkých krajín boli získané z Eurostatu.

(187)

Mastné kyseliny sa bežne predávajú na voľnom trhu, ale môžu sa používať aj ako medziprodukt na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca. Komisia zistila, že približne 11 % výroby podobného výrobku výrobcami z Únie bolo určených na použitie na vlastnú spotrebu. Tieto množstvá boli jednoducho prevedené (bez fakturácie) a/alebo dodané za transferové ceny v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupín spoločností na ďalšie nadväzujúce spracovanie.

(188)

V snahe poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu a určila výrobu určenú na použitie na vlastnú spotrebu a výrobu určenú na voľný trh.

(189)

Z tabuľky 1 vyplýva, že na použitie na vlastnú spotrebu bola počas posudzovaného obdobia určená len malá časť celkovej výroby výrobného odvetvia Únie. Takisto z nej vyplýva, že trh vlastnej spotreby bol v danom období stabilný na úrovni približne 8 % spotreby. V záujme úplnosti a v prípadoch, keď je to vhodné, sa uvádzajú údaje vzťahujúce sa na malý trh vlastnej spotreby a analyzujú sa osobitne ako súčasť celkového posúdenia príslušného ukazovateľa ujmy. Pokiaľ ide o ďalšie ukazovatele, ako je výroba, kapacita, produktivita, zamestnanosť a mzdy, ďalej uvedené údaje sa týkajú celej činnosti a nepovažovalo sa za potrebné uvádzať údaje jednotlivo.

(190)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii v tonách

(191)

Spotreba na voľnom trhu Únie klesla v posudzovanom období o 5 %. Z podrobnej analýzy vyplýva, že od roku 2018 do roku 2019 sa trh Únie zvýšil o 1 % približne z 1,19 na 1,20 milióna ton a v roku 2020 klesol o 4 % približne na 1,15 milióna ton. V OP klesla spotreba na voľnom trhu o ďalších 2,5 % a dosiahla 1,12 milióna ton.

(192)

Kolísanie a celkový pokles počas posudzovaného obdobia boli spôsobené vývojom v určitých odvetviach používateľov, ako je starostlivosť o domácnosť, často v dôsledku faktorov súvisiacich s pandémiou COVID-19, a to najmä v roku 2020 a OP. Okrem tohto dočasného javu sa výrobcovia z Únie domnievali, že dopyt po mastných kyselinách na trhu Únie je vo všeobecnosti stabilný.

(193)

Trendy a vývoj na celkovom trhu (konkrétne vrátane použitia na vlastnú spotrebu) boli veľmi podobné ako trendy a vývoj pozorované na voľnom trhu.

(194)

Vývoj na trhu vlastnej spotreby je znázornený a analyzovaný v tabuľke 5.

(195)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu zhromaždených v spojitosti s číselnými znakmi KN a kódmi Taric uvedenými v oznámení o začatí konania. S cieľom získať spoľahlivé údaje o dovoze dotknutého výrobku boli dostupné číselné údaje o dovoze upravené, pretože nie všetky kódy v plnej miere súviseli s dotknutým výrobkom. Pokiaľ ide o kódy dovozu čiastočne súvisiace s dotknutým výrobkom, vyčíslil sa percentuálny podiel z kódov Taric stanovených v deň oznámenia o začatí konania. Údaje sa týkali obdobia od decembra 2021 do apríla 2022. V prípade takýchto kódov sa vypočítal percentuálny podiel pre dovoz z Indonézie aj pre dovoz z tretích krajín. V prípade všetkých krajín sa uplatnilo ďalšie 2 % zníženie objemu dovozu s cieľom pokryť dovoz, ktorý bol zaznamenaný pod príslušnými kódmi, ale nedosahoval hodnotu DoS 97 %. Číselný údaj zodpovedajúci 2 % sa vypočítal na základe vyplnených formulárov na výber vzorky od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí pozmenili vyplnené formuláre na výber vzorky po tom, ako Komisia objasnila vymedzenie výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 71.

(196)

Uvedená metodika výpočtu dovozu bola opísaná v zázname do spisu z 2. júna 2022 a zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k nej. Objem dovozu nezahŕňa mastné kyseliny, ktoré boli vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania.

(197)

Niekoľko zainteresovaných strán predložilo k tomuto záznamu do spisu pripomienky, pričom ale nenamietali proti samotnej metodike ani nenavrhli alternatívnu metodiku na spoľahlivé stanovenie objemov dovozu mastných kyselín, ktorých sa týka prešetrovanie.

(198)

Koalícia CUTFA sa vyjadrila, že úprava vo výške 2 % nie je vhodná, pričom tvrdila, že v metodike Komisie založenej na percentuálnych podieloch už sú zohľadnené mastné kyseliny s hodnotou DoS aspoň 97 %.

(199)

Komisia poznamenala, že prinajmenšom do konca apríla 2022 sa opis kódov uvedených v podnete na kritérium DoS nevzťahoval. Návrh, aby sa upustilo od úpravy vo výške 2 %, preto nebol odôvodnený a nemohol byť prijatý.

(200)

Podiel dovozu zo všetkých tretích krajín na trhu sa stanovil na základe celkového dovozu stanoveného pre jednotlivé krajiny a porovnal sa so spotrebou na voľnom trhu uvedenou v tabuľke 1.

(201)

Dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(202)

Objem dumpingového dovozu z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z približne 203 000 ton na približne 228 000 ton, čo predstavuje celkový nárast o 13 %. Dovozné množstvá sa v roku 2019 zvýšili o 11 %, ale potom zostali stabilné na úrovni približne 230 000 ton. Z informácií zhromaždených počas prešetrovania vyplynulo, že niektorí vyvážajúci výrobcovia zaznamenali ťažkosti súvisiace s pandémiou COVID-19 vrátane problémov v dodávateľskom reťazci (pozri najmä odôvodnenie 266).

(203)

Podiel tohto dovozu na trhu sa však vo všetkých rokoch zvýšil, a to zo 17,1 % na 20,3 % počas posudzovaného obdobia, čo predstavuje celkové zvýšenie o 3,2 percentuálneho bodu, resp. o 19 %.

(204)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Príslušný dovoz bol identifikovaný pomocou metodiky vysvetlenej v odôvodnení 195. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali s údajmi vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, čím sa potvrdili rovnaké trendy.

(205)

Vážená priemerná cena dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(206)

Ceny dovozu z Indonézie sa v posudzovanom období zvýšili z 912 EUR/t na 1 023 EUR/t, čo predstavuje nárast o 12 %. Ceny od roku 2018 do roku 2020 klesli o 12 %, ale potom sa od roku 2020 do OP zvýšili o 27 %. Tento vývoj by sa mal vnímať vo svetle celosvetového zvýšenia cien surovín v danom období, čo je hlavným dôvodom zvýšenia nákladov. Z tabuľky 7 vyplýva, že hlavným dôvodom zvýšenia cien v Únii bolo zvýšenie cien surovín. Podobne sa v OP v porovnaní s rokom 2020 zvýšili aj jednotkové výrobné náklady indonézskych vývozcov z dôvodu zvýšenia cien ich surovín.

(207)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(208)

Ak sa predaj indonézskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie uskutočnil prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom v Únii, cena dovozu sa stanovila na základe CIF úpravou predajnej ceny prvému nezávislému zákazníkovi. Analogickým uplatnením článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa zohľadnili všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojeného dovozcu, ako aj ziskové rozpätie stanovené v odôvodnení 143.

(209)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Z porovnania vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny viac ako 20 %. Z dôvodu zachovania dôvernosti sa tu neuvádzajú skutočné vypočítané číselné údaje (keďže sú založené len na dvoch spoločnostiach), ale boli oznámené dotknutým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom a pohybujú sa v rozmedzí od 11 % do 29 %. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa všetok predaj uskutočňoval priamo nezávislým zákazníkom bez prepojených predávajúcich subjektov. Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky predával aj priamo nezávislým zákazníkom v Únii bez účasti svojich prepojených predávajúcich subjektov v Únii. Pokiaľ ide o druhého vyvážajúceho výrobcu, väčšina jeho predaja sa uskutočnila prostredníctvom prepojeného predávajúceho subjektu v Únii. Existenciu značného podhodnotenia ceny nespochybnila žiadna zainteresovaná strana.

(210)

Komisia ďalej zvážila iné cenové efekty, najmä existenciu značného stlačenia cien. Už na začiatku posudzovaného obdobia boli predajné ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie veľmi nízke (pozri údaje o ziskovosti v tabuľke 10). V roku 2019 bolo výrobné odvetvie Únie nútené ďalej znižovať svoje ceny, čo viedlo k stratám. Keby neexistoval dumpingový dovoz, ktorý vykazoval najvyšší nárast v roku 2019 a na zvýšenej úrovni zostal v roku 2020 a v OP, výrobné odvetvie Únie by si pravdepodobne dokázalo udržať ceny aspoň na úrovni potrebnej na predaj bez strát v rokoch 2019 a 2020. Počas roka 2020 a OP sa predajné ceny Únie zvýšili (súbežne so zvýšením výrobných nákladov), ale opäť na úrovniach, ktoré v roku 2020 viedli k stratám a v OP iba k nepatrnej ziskovosti. Výrobcovia z Únie od roku 2019 do OP neustále strácali podiel na trhu. Dumpingový dovoz bol teda schopný vyvíjať značný tlak na ceny pri predaji v Únii, čo výrobcom z Únie bránilo vo zvyšovaní cien s cieľom zohľadniť rast nákladov spôsobom, ktorý by im umožnil dosiahnuť primeraný zisk.

(211)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(212)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka o makroekonomických ukazovateľoch od koalície CUTFA. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od všetkých štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(213)

Koalícia CUTFA vypracovala makroekonomické ukazovatele na základe správy nezávislej spoločnosti LMC International Ltd. (36), ktorá sa zaoberá vykonávaním prieskumov trhu v poľnohospodárstve a agropriemysle vrátane oleochemických výrobkov, ako sú mastné kyseliny (ďalej len „údaje zo správy“). Údaje zo správy majú širší záber, teda nezahŕňajú len mastné kyseliny, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, a oleochemický priemysel ich vo veľkej miere využíva. Koalícia CUTFA použila na rozlíšenie podobného výrobku od iných výrobkov dodatočné informácie o množstvách použitých surovín, pričom vychádzala zo skutočnosti, že podobný výrobok sa vyrábal len z konkrétnych surovín, ako je palmový olej, olej z palmových jadier alebo loj. Pri výrobkoch, na ktoré sa prešetrovanie nevzťahuje, sa používajú iné suroviny, napríklad repkový olej alebo sójový olej. Použitím tejto metodiky bolo možné stanoviť množstvo výroby a predaja prešetrovaného výrobku aj iných výrobkov. Údaje zo správy boli k dispozícii za obdobie 2018 – 2020. Údaje za OP sa odhadovali pomerne, a to na základe vývoja výroby a predaja spoločností, ktoré sprístupnili svoje údaje priamo koalícii CUTFA. Údaje o iných ukazovateľoch, ktoré sú uvedené ďalej, sa takisto stanovili na základe údajov o tých istých spoločnostiach. Výpočty vykonané koalíciou CUTFA sa overili a makroekonomické údaje sa krížovo skontrolovali s údajmi, ktoré Komisia zhromaždila od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí predstavujú 61 % celkovej výroby v Únii.

(214)

Spoločnosť Wilmar zaujímalo, prečo boli makroekonomické údaje predložené koalíciou CUTFA z pohľadu objemu nižšie ako údaje zo správy, ktoré mal oleochemický priemysel vo všeobecnosti k dispozícii.

(215)

Dôvodom boli nevyhnutné úpravy vysvetlené v odôvodnení 213, ktoré koalícia CUTFA vykonala s cieľom vylúčiť výrobky z vymedzenia výrobku.

(216)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(217)

Zdrojom údajov o mikroekonomických ukazovateľoch boli štyria výrobcovia zaradení do vzorky.

(218)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové výrobné náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(219)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(220)

Z dôvodov efektívnosti sa výroba prešetrovaného výrobku v Únii plánuje na 24 hodín denne s výnimkou období bežnej údržby. Prešetrovaním sa však v niektorých prípadoch a do určitej miery ukázalo, že v tých istých výrobných zariadeniach možno vyrábať iné výrobky. Výroba je založená na objednávkach. V tabuľke 4 sa uvádza voľná kapacita približne 20 % ročne.

(221)

V posudzovanom období sa objem výroby vo výrobnom odvetví Únie znížil o 7 %. Z podrobnej analýzy vyplýva, že k tomuto poklesu výroby došlo najmä v roku 2020.

(222)

Výrobná kapacita Únie sa vypočítala na základe dlhodobej maximálnej dosiahnuteľnej výroby, pričom sa zohľadnila údržba. Výrobná kapacita Únie sa v posudzovanom období znížila o 4 %. Tento pokles odráža prerozdelenie kapacity na iné výrobky z dôvodu menšieho počtu objednávok mastných kyselín. Výrobné odvetvie Únie však nebolo schopné úplne nahradiť výrobu mastných kyselín inými výrobkami.

(223)

Počas posudzovaného obdobia sa využitie kapacity Únie napriek 4 % poklesu výrobnej kapacity znížilo o 3 %.

(224)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(225)

Trend predaja výrobného odvetvia Únie (vrátane použitia na vlastnú spotrebu) bol počas posudzovaného obdobia podobný ako pri výrobe. Dôvodom je, že výroba sa v tomto odvetví odvíja od predajných objednávok. Skladovací priestor je zvyčajne obmedzený, a pokiaľ ide o zásoby hotových výrobkov, ich kvalita sa môže časom zhoršiť alebo môžu prestať spĺňať špecifikácie. Zásoby sa preto zvyčajne uchovávajú vo veľmi nízkych objemoch.

(226)

V posudzovanom období sa objem celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii znížil o 9 %.

(227)

Objem predaja v Únii na voľnom trhu v posudzovanom období poklesol o 10 %. Od roku 2018 do roku 2019 boli objemy predaja v Únii stabilné. Od roku 2019 do OP sa však tieto objemy znížili o 10 %.

(228)

Trh vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (vyjadrený ako percentuálny podiel jeho celkového predaja v Únii vrátane použitia na vlastnú spotrebu) predstavoval počas posudzovaného obdobia približne 10 – 11 %.

(229)

Podiel predaja v Únii na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil zo 72,1 % na 68,3 %, čo predstavuje pokles o 3,9 percentuálneho bodu, resp. o 5 %.

(230)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie prišlo počas posudzovaného obdobia o 5 % podielu na trhu a jeho predaj na voľnom trhu sa znížil o 10 %, je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu rastu, ale išlo skôr o obdobie poklesu v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vzťahu k spotrebe na voľnom trhu.

(231)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(232)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie počas posudzovaného obdobia klesla o 5 % na základe ekvivalentu plného pracovného času (FTE).

(233)

Produktivita vyjadrená v tonách na zamestnanca v roku 2020 klesla, ale celkovo zostala počas posudzovaného obdobia do veľkej miery stabilná.

(234)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny považovaný za podstatný.

(235)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa mastných kyselín. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(236)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny a jednotkové výrobné náklady v Únii

(237)

Predaj na trhu Únie neprepojeným zákazníkom sa uskutočňoval v prípade nezávislých obchodníkov aj koncových používateľov vo veľkom počte používateľských odvetví. Ceny pre oba typy zákazníkov a pre rôzne odvetvia boli stanovené rovnakým spôsobom a na podobnej úrovni.

(238)

Predajné ceny pre neprepojené strany (na voľnom trhu) na trhu Únie sa v posudzovanom období zvýšili z 879 EUR/t na 1 101 EUR/t, čo predstavuje nárast o 25 %. Tieto predajné ceny v roku 2019 klesli o 12 %, ale v roku 2020 sa zvýšili o 12 % a v OP o 28 %.

(239)

Tento zjavný pozitívny trend by sa mal vnímať v kontexte významného zvýšenia nákladov na suroviny. Počas OP tieto náklady predstavovali viac ako 70 % celkových jednotkových výrobných nákladov. Tieto jednotkové výrobné náklady sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 23 %, konkrétne v miere podobnej zvýšeniu priemerných predajných cien na voľnom trhu Únie.

(240)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(241)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 8 %. O vývoji platov sa rokovalo s odborovými zväzmi a ostatné náklady súvisiace so zamestnancami stanovili vnútroštátne správne orgány.

(242)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(243)

Zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období znížili o 23 %. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby bol však počas celého obdobia nízky. Ako sa uvádza v odôvodnení 225, je to preto, že výrobné odvetvie mastných kyselín vo všeobecnosti funguje na základe výroby na objednávku a zásoby sa udržiavajú na nízkej úrovni, pretože môže dôjsť k zhoršeniu ich kvality alebo k zmene z hľadiska špecifikácií. Tento ukazovateľ mal preto nižšiu dôležitosť v rámci analýzy celkovej ujmy.

(244)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(245)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky zostala počas posudzovaného obdobia nízka, konkrétne pod úrovňou 3 %, a dokonca klesla z 1,9 % v roku 2018 na –2,1 % v roku 2020. V období prešetrovania sa ziskovosť obnovila na 2,5 %, hoci zostala na nízkych úrovniach. Mierne oživenie v OP bolo spôsobené tým, že zákazníci na trhu Únie boli náchylnejší akceptovať zvýšenie cien od výrobcov z Únie, keďže vyvážajúci výrobcovia boli ovplyvnení krízou dodávateľského reťazca v súvislosti s pandémiou COVID-19.

(246)

Vývoj ziskovosti pri zohľadnení spolu s predajnými cenami a výrobnými nákladmi v tabuľke 7 a nízkymi cenami indonézskeho dovozu dokazuje výrazné stlačenie cien. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny tak, aby sa v nich dostatočne odrážalo zvýšenie nákladov a mohlo predávať za primerane ziskové ceny. Znamenalo to, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie zostala počas celého posudzovaného obdobia nízka, pričom už východisková úroveň prenikania indonézskeho dumpingového dovozu bola vysoká (17,1 % podiel na trhu) a tento dovoz dokázal zvýšiť svoj objem o 22 % a dosiahnuť 20,3 % podiel na trhu, ako sa uvádza v tabuľke 2. Navyše napriek výraznému zvýšeniu cien surovín vzrástla priemerná cena tohto dovozu len o 12 %, ako sa uvádza v tabuľke 3. V tom istom období sa ceny výrobného odvetvia Únie museli zvýšiť o 25 %, a to len na pokrytie nákladov. Ako sa usudzuje aj v odôvodnení 210, dovoz z Indonézie (z hľadiska konštantne vysokého objemu aj z hľadiska nízkych cien) už od začiatku posudzovaného obdobia vyvíjal neustály tlak na znižovanie cien. Indonézske ceny boli totiž od roku 2019 (a možno aj predtým) trvale nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenie 302). To malo za následok znížené a nedostatočné úrovne zisku počas celého posudzovaného obdobia, a najmä počas obdobia prešetrovania.

(247)

Spoločnosť Wilmar v pripomienkach tvrdila, že k stláčaniu cien nedochádzalo, jej záver však vychádzal z indexovaných trendov, a nie zo skutočnej úrovne ziskovosti výrobcov z Únie.

(248)

Komisia zistila, že závery, ku ktorým dospela spoločnosť Wilmar, sú nesprávne, pretože v nich nie je zohľadnené prenikanie dumpingového dovozu počas celého posudzovaného obdobia a výsledné nízke úrovne ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(249)

Skupina Musim Mas predložila výročné správy dvoch výrobcov z Únie a tvrdila, že informácie, ktoré sú v nich obsiahnuté, najmä ukazovatele ziskovosti počas OP, poukazujú na absenciu ujmy pre tieto spoločnosti.

(250)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že rozsah týchto správ je podstatne širší ako obchodná činnosť dvoch výrobcov z Únie prepojených s prešetrovaným výrobkom. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(251)

Čistý peňažný tok odráža schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov. Trend čistého peňažného toku sa vyvíjal podobným spôsobom ako návratnosť obratu, pričom v rokoch 2019 a 2020 klesol a počas OP zaznamenal mierny nárast. Celkovo vykazoval peňažný tok počas posudzovaného obdobia negatívny trend a klesol o 16 %.

(252)

Návratnosť investícií je zisk ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty investícií. Trend návratnosti investícií sa takisto vyvíjal podobným spôsobom ako návratnosť obratu, pričom v rokoch 2019 a 2020 klesol a počas OP zaznamenal mierny nárast.

(253)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky počas posudzovaného obdobia naďalej investovali, ako vyplýva z uvedených údajov o investíciách. Investície sa pohybovali od 7 do 12 miliónov EUR ročne a uskutočnili sa najmä s cieľom zvýšiť efektívnosť a zachovať existujúce zariadenia. Výrobné odvetvie Únie uspokojuje širokú odberateľskú základňu, ktorej požiadavky sa neustále vyvíjajú. Výrobné odvetvie Únie musí zostať flexibilné, pokiaľ ide o schopnosť vyrábať sortiment a množstvo výrobkov, ktoré môže ponúkať na trhu. Takéto investície sú ohrozené klesajúcou schopnosťou získať kapitál.

(254)

Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že počas posudzovaného obdobia sa nezrealizovali ďalšie plánované investície na zvýšenie kapacity. Hoci sú tieto investície nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobého postavenia výrobného odvetvia, všetky spoločnosti zaradené do vzorky vrátane tých, ktoré sú súčasťou väčších skupín, museli v tomto období investície odložiť. Nedostatočná úroveň návratnosti investícií zároveň ohrozuje budúcu schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál, a teda jeho prežitie v strednodobom a dlhodobom horizonte.

(255)

Vývoj zásob a použitie na vlastnú spotrebu vykázali v posudzovanom období mierne zlepšenie. Zvýšenie použitia na vlastnú spotrebu bolo obmedzené na 2 % a úrovne zásob sa znížili. Prešetrovaním sa ukázalo, že použitie na vlastnú spotrebu nie je dumpingovým dovozom priamo ovplyvnené a že zásoby sú pre výrobné odvetvie mastných kyselín, ktoré funguje najmä na objednávky, menej relevantné. Vyplýva z toho, že z pohľadu analýzy ujmy nejde o kľúčové faktory.

(256)

Niektoré ďalšie ukazovatele, ako sú predajné ceny, ziskovosť, návratnosť investícií a investície, vykazovali počas posudzovaného obdobia zjavne pozitívny trend. Prešetrovaním sa však ukázalo, že pozitívny vývoj predajných cien súvisel s vývojom cien surovín, ktoré sa v tomto období výrazne zvýšili. Okrem toho mierne zlepšenie ziskovosti a návratnosti investícií nič nezmenilo na skutočnosti, že výkonnosť počas posudzovaného obdobia zostala na úrovni, ktorá nebola dostatočná na zabezpečenie životaschopnosti výrobného odvetvia Únie v strednodobom a dlhodobom horizonte (pozri aj odôvodnenia 266 – 269).

(257)

Nízka ziskovosť, keď sa posudzuje spolu s trendmi predajných cien a výrobných nákladov, je v skutočnosti jasným dôkazom stláčania cien. Konkrétne počas celého posudzovaného obdobia, keď k dumpingovému dovozu dochádzalo na zvýšenej úrovni a za nízke ceny, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť ceny na úroveň, ktorá by mu umožnila pokryť svoje náklady a dosiahnuť cieľové ziskové rozpätie (6 %).

(258)

Napriek tomu, že výrobné odvetvie Únie udržiavalo investície na čo najvyššej úrovni s cieľom zachovať efektívnosť, počas posudzovaného obdobia, a najmä v období prešetrovania, očividne nedosahovalo dostatočné zisky na podporu investícií do rozvoja svojich podnikov. K zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie došlo na trhu s relatívne stabilnou spotrebou (pokles spotreby v roku 2020 a OP bol prevažne dočasný z dôvodu vplyvu pandémie COVID-19). Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 5 % zo 72,1 % v roku 2018 na 68,3 % v OP.

(259)

Hoci na ujmu v tomto prešetrovaní poukazovali najmä ukazovatele cien a výkonnosti, ako je ziskovosť a schopnosť získať kapitál, výrobné odvetvie Únie utrpelo pokles aj v skúmaných ukazovateľoch objemu. Výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja aj podiel na trhu Únie počas posudzovaného obdobia klesli. Navyše bol zaznamenaný pokles aj v oblasti zamestnanosti a produktivity, čo súviselo s nižšími úrovňami výroby a objemu predaja.

(260)

Indonézska vláda sa vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií vyjadrila k určitým ukazovateľom ujmy a dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nevznikla počas posudzovaného obdobia ujma. Východiskom tohto stanoviska bolo, že: 1. z tabuľky 4 vyplývalo zvýšenie výroby a kapacity od roku 2020 do OP; 2. z tabuľky 5 vyplývalo zvýšenie podielu na trhu vrátane použitia na vlastnú spotrebu od roku 2020 do obdobia prešetrovania; 3. z tabuľky 7 vyplývalo zvýšenie predajnej ceny počas posudzovaného obdobia, po ktorom nasledovalo zvýšenie ziskov z – 2,1 % v roku 2020 na 2,5 % v OP; 4. z tabuľky 9 vyplýval pokles zásob počas posudzovaného obdobia a 5. z tabuľky 10 vyplývalo zvýšenie ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií od roku 2020 do obdobia prešetrovania. Indonézska vláda takisto tvrdila, že Komisia svojvoľne použila cieľový zisk 6 % bez akéhokoľvek základu a že toto zvýšenie zisku výrobného odvetvia Únie z – 2,1 % v roku 2020 na 2,5 % v období prešetrovania bolo výrazné, bezprecedentné a dosiahlo sa počas pandémie COVID-19. Spoločnosť Wilmar tvrdila, že Komisia neanalyzovala tabuľku 10 správne, keď tvrdila, že ziskovosť sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila a počas obdobia prešetrovania bola vysoká.

(261)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že príslušné údaje nepreukázali značnú ujmu. Ako sa uvádza v odôvodnení 202, hoci spotreba počas posudzovaného obdobia klesla o 5 %, objem dovozu z Indonézie sa zvýšil o 13 %. Indonézskemu dovozu sa podarilo zvýšiť svoj podiel na trhu aj v takomto kontexte. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 192, spotreba v Únii je vo všeobecnosti stabilná (37) a očakáva sa, že po poklese v roku 2020 a v OP, ktorý bol spôsobený faktormi súvisiacimi s pandémiou COVID-19, sa obnoví (38).

(262)

Podobne, pokiaľ ide o podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, podiel na trhu vrátane použitia na vlastnú spotrebu sa skutočne zvýšil zo 70,6 % na 70,8 %. Podiel predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu, ktorý je relevantným ukazovateľom, však klesol zo 68,4 % v roku 2020 na 68,3 % v období prešetrovania. Počas celého posudzovaného obdobia podiel predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu nepretržite klesal zo 72,1 % v roku 2018 na 70,8 % v roku 2019, na 68,4 % v roku 2020 a na 68,3 % v OP. V rozpore s týmto sa zároveň podiel indonézskeho dovozu na trhu neustále zvyšoval zo 17,1 % v roku 2018 na 19,0 % v roku 2019, na 20 % v roku 2020 a na 20,3 % v období prešetrovania.

(263)

Podobne aj tvrdenie týkajúce sa zvýšenia priemernej predajnej ceny sa musí vnímať v kontexte výrazného zvýšenia nákladov na suroviny, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 256. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 243, konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby zostal pomerne stabilný počas posudzovaného obdobia a výrobné odvetvie fungovalo na základe výroby na objednávku, takže zásoby sa udržiavali na nízkej úrovni.

(264)

Tvrdenie o ukazovateľoch výkonnosti v tabuľke 10 ignorovalo celý kontext. Napríklad úroveň peňažného toku v posudzovanom období od roku 2018 do roku 2020 neustále klesala a v roku 2020 sa zmenila na zápornú. V období prešetrovania sa peňažný tok zvýšil a stal sa kladným, keďže výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zvýšiť svoje zisky, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 251 a 266. Peňažný tok v OP bol však stále podstatne nižší ako úroveň peňažného toku v roku 2018. Peňažný tok sa celkovo znížil o 16 %.

(265)

Pokiaľ ide o úroveň cieľového zisku, Komisia sa domnievala, že použitie hodnoty 6 % ako minimálneho zisku je primerané. V článku 7 ods. 2c základného nariadenia sa na výpočet rozpätia ujmy považuje 6 % za minimálnu úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Táto úroveň bola stanovená na základe dlhodobých údajov o ziskovosti zavedených pre výrobné odvetvia v Únii. Neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že takáto úroveň je zjavne nevhodná pre predmetné výrobné odvetvie (pozri odôvodnenie 268). Toto tvrdenie by sa teda na základe toho mohlo zamietnuť.

(266)

Komisia napriek tomu poznamenala, že zisk výrobného odvetvia Únie bol tesne nad prahom rentability len v roku 2018 (1,9 %) a v OP (2,5 %), pričom bol záporný v rokoch 2019 (–0,5 %) a 2020 (–2,1 %). Okrem toho sa musí kladná úroveň dosiahnutá v roku 2021, ktorá pokrýva deväť mesiacov obdobia prešetrovania, vnímať v kontexte významných narušení dodávateľského reťazca na trhu vyplývajúcich z pandémie COVID-19 a vážne ovplyvňujúcich indonézsky vývoz do Únie. Dodávkam mastných kyselín do Únie bránili meškania plavidiel z Ázie spôsobené nedostatkom nákladných lodí, tankerov a pracovníkov v dôsledku pandémie COVID-19 a následkom toho mimoriadnym zvýšením prepravných nákladov (39). Tieto dočasné narušenia ovplyvnili ceny vo výrobnom odvetví v celosvetovom rozsahu, ako aj dovoz z Indonézie, ktorý v absolútnom vyjadrení od roku 2020 do OP klesol. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie vysvetlilo, že bolo schopné profitovať z týchto špecifických dočasných narušení na trhu, a to zvýšením cien na ziskové úrovne na trhu Únie bez väčšieho obetovania svojho podielu na trhu. Celkovo ziskovosť výrobného odvetvia Únie oscilovala okolo prahu rentability počas celého posudzovaného obdobia, objem dovozu z Indonézie bol významný a jeho podiel na trhu sa značne zvýšil zo 17,1 % na 20,3 % napriek mierne klesajúcej spotrebe. Všetky faktory jasne ukazujú, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia negatívne ovplyvnená dumpingovým indonézskym dovozom, pričom maximálna ziskovosť na úrovni 2,5 % počas OP bola dosiahnutá v kontexte problémov s dodávkami pre indonézskych vývozcov, predovšetkým z dôvodu následkov pandémie COVID-19.

(267)

Ziskovosť v tabuľke 10 je vypočítaná na základe nákladov na predaný tovar obsahujúci mastné kyseliny, ktoré výrobné odvetvie Únie vyrobilo a predalo na trhu Únie neprepojeným zákazníkom. Hoci výroba výrobného odvetvia Únie je vo všeobecnosti založená na objednávkach, stále sa udržiavajú malé zásoby, ako sa uvádza v tabuľke 9. Vo výrobnom odvetví s malými zásobami je preto malý rozdiel medzi jednotkovými výrobnými nákladmi a jednotkovými nákladmi na predaný tovar. Z toho vyplýva, že hoci v rokoch 2019 a 2020 bola priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie vyššia alebo rovnaká ako priemerné jednotkové výrobné náklady, výrobnému odvetviu Únie vznikli straty, ako sa uvádza v tabuľke 10.

(268)

Pokiaľ ide o štandardnú úroveň zisku z predaja mastných kyselín za bežných podmienok hospodárskej súťaže, indonézska vláda nevysvetlila, prečo bola úroveň zisku vo výške 2,5 %, ktorú dosiahlo odvetvie v OP, údajne dostatočná. Indonézska vláda pri kritizovaní zákonne stanovenej hranice 6 %, ktorú použila Komisia, takisto nezdôvodnila, aká úroveň zisku by sa mala namiesto nej použiť, ani nevysvetlila údajný vplyv pandémie COVID-19 na úroveň ziskovosti. Komisia poznamenala, že v spise neexistujú žiadne iné dôkazy o úrovni ziskovosti výrobného odvetvia v oblasti mastných kyselín v minulosti v prípade neexistencie dumpingového dovozu z Indonézie, ktoré by podporili tvrdenie indonézskej vlády, že 2,5 % ziskovosť je dostatočná, alebo by spochybnili voľbu použitej 6 % úrovne zisku. Naopak, zistenia Komisie boli podporené verejne dostupnými informáciami a informáciami vo verejne prístupnom spise. Komisia poznamenala, že podľa správy, ktorú vypracovala Európska rada pre chemický priemysel so zreteľom okrem iného na ziskovosť širšieho európskeho chemického priemyslu za rok 2020, je hrubý prevádzkový prebytok (40), vyjadrený ako percentuálny podiel obratu v chemickom priemysle, približne 11 %. Okrem toho na základe štatistických údajov zozbieraných spoločnosťou CSIMarket (41) predstavovali marže pred zdanením v chemickom výrobnom priemysle v roku 2021 približne 13 %. Navyše skupina Greven vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že marže EBIT (príjmy pred započítaním úrokov a daní) chemického priemyslu v Európe boli v roku 2020 približne na úrovni 7 % (pozri podrobnejšie odôvodnenie 294). Na základe dostupných dôkazov Komisia teda usúdila, že výrobné odvetvie Únie nedosiahlo úroveň ziskovosti v súlade s bežnými trhovými podmienkami hospodárskej súťaže počas celého posudzovaného obdobia.

(269)

Čo je ešte dôležitejšie, Komisia poznamenala, že, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 253 a 254, investície výrobného odvetvia Únie boli v posudzovanom období obmedzené, pričom sa zameriavali na zvýšenie efektívnosti a zachovanie plynulého chodu existujúcich zariadení. Výrobné odvetvie Únie z dôvodu zápornej alebo nízkej úrovne ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia nebolo schopné realizovať požadované investície s cieľom inovovať a dosiahnuť požadované zvýšenie efektívnosti a produktivity, aby mohlo konkurovať na trhu. Výrobné odvetvie Únie uspokojuje širokú odberateľskú základňu, ktorej požiadavky sa neustále vyvíjajú. Počas posudzovaného obdobia predstavovali náklady na odpisy len asi 2 % výrobných nákladov. Zvýšenie nákladov na odpisy v dôsledku investícií na 4 % výrobných nákladov by výrobnému odvetviu Únie spôsobilo stratu aj v scenári, keď by sa mu podarilo udržať vyššie ceny z obdobia prešetrovania, čo je veľmi nepravdepodobné vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa tieto ceny v OP zvýšili. Úroveň zisku dosiahnutá výrobným odvetvím počas celého posudzovaného obdobia je preto nedostatočná na realizáciu požadovanej úrovne investícií potrebných v tomto odvetví. Všetky tieto prvky boli úplne v rozpore s nepodloženými tvrdeniami indonézskej vlády o požadovanej úrovni ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(270)

Komisie napokon konštatovala, že jej analýza bola úplná a komplexná, pretože sa vzťahovala na všetky štyri roky a všetky ukazovatele ujmy požadované v článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Okrem toho Komisia použila vo svojej analýze všetky údaje bez ohľadu na to, či bol vývoj pozitívny alebo negatívny. Komisia preto preukázala, že jej záver o značnej ujme bol právne a ekonomicky odôvodnený. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(271)

Indonézska vláda okrem toho tvrdila, že zistenie ujmy odporuje listu spoločnosti z 19. augusta 2022, v ktorom sa spoločnosť KLK vyjadrila k hospodárskej súťaži medzi sebou a indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami a k svojej ziskovosti.

(272)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže list je od jedného výrobcu z Únie a nepredstavuje úplné posúdenie ujmy. Takéto vyhlásenie preto nemôže mať prednosť pred závermi Komisie o značnej ujme.

(273)

Indonézska vláda takisto tvrdila, že hoci boli mastné kyseliny používané na výrobu bionafty vylúčené z vymedzenia výrobku, Komisia náležite neupravila štatistiky dovozu.

(274)

Komisia toto tvrdenie zamietla a potvrdila, že štatistiky dovozu nezahŕňajú dovezené množstvá mastných kyselín vyrábaných z odpadu a používaných na výrobu bionafty.

(275)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že výroba a využitie kapacity uvedené v tabuľke 4 sa nevyvíjali spôsobom, ktorý by zapríčiňoval ujmu.

(276)

Komisia poznamenala, že výroba počas posudzovaného obdobia klesla o 7 % a využitie kapacity o 3 %, ako sa uvádza v tabuľke 4. Spoločnosť Wilmar tieto trendy neposúdila v ich správnom kontexte. Na trhu so zníženou spotrebou o 5 % v posudzovanom období sa dovoz z Indonézie zvýšil o 13 % a jeho podiel na trhu vzrástol zo 17,1 % v roku 2018 na 20,3 % v období prešetrovania. Komisia preto zamietla tvrdenia týkajúce sa výroby a využitia kapacity.

(277)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že Komisia nemala pravdu, keď uviedla, že úrovne zásob zobrazené v tabuľke 9 majú pri analýze ujmy menší význam, a tvrdila, že nižšie zásoby sú znakom zvýšeného predaja.

(278)

Komisia poznamenala, že objem predaja klesal počas celého posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v tabuľke 5. Komisia aj vzhľadom na nízke úrovne konečného stavu zásob, ktoré boli počas celého obdobia nižšie ako 4,5 % objemu výroby, v rámci celkovej analýzy ujmy trvala na svojich názoroch týkajúcich sa zásob.

(279)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že investície a návratnosť investícií uvedené v tabuľke 10 sa nevyvíjali spôsobom, ktorý by zapríčiňoval ujmu.

(280)

Pokiaľ ide o investície, tvrdenie sa rozoberalo v odôvodnení 269. Návratnosť investícií je hodnota celkového zisku prešetrovaného výrobku vydelená hodnotou celkového dlhodobého majetku použitého na výrobu prešetrovaného výrobku. Počas posudzovaného obdobia bola hodnota celkového dlhodobého majetku pomerne stabilná. Trend návratnosti investícií preto sleduje trend ziskovosti. Z toho vyplýva, že v rokoch 2018 až 2020 návratnosť investícií klesla. V období prešetrovania návratnosť investícií vzrástla, keďže ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zvýšila. Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 266, zvýšenie ziskovosti v období prešetrovania bolo len dočasné. Komisia preto trvala na svojom závere, že úrovne investícií neboli dostatočné na to, aby mohlo výrobné odvetvie Únie v budúcnosti prežiť (pozri odôvodnenia 253, 254 a 269), a toto tvrdenie sa teda zamietlo.

(281)

Skupina Musim Mas vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že počas OP nebola výrobnému odvetviu Únie spôsobená žiadna ujma. Táto skupina skutočne požiadala Komisiu, aby analýzu ujmy zamerala na obdobie prešetrovania, pričom tvrdila, že v danom roku došlo k pozitívnemu vývoju výroby, výrobnej kapacity, podielu na trhu, priemerných cien, návratnosti investícií, peňažného toku, ziskovosti a zásob. Konkrétne skupina Musim Mas poukázala na to, že v období prešetrovania bola ziskovosť najvyššia (2,5 %).

(282)

Komisia musí vykonať posúdenie ujmy za celé posudzované obdobie a nielen počas obdobia prešetrovania. Metodika, ktorú navrhla skupina Musim Mas, podobne ako uvedené posúdenie indonézskou vládou a spoločnosťou Wilmar, by nepredstavovala úplnú a presnú analýzu situácie výrobného odvetvia Únie z hľadiska ujmy, ako sa vyžaduje v článku 3 základného nariadenia. Malé zvýšenie objemu výroby (1,2 %), výrobnej kapacity (1,9 %) a zníženie zásob boli spôsobené dočasným zvýšením ziskovosti, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 266. Peňažný tok a návratnosť investícií zodpovedali vývoju ziskovosti. Podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v OP v porovnaní s rokom 2020 znížil zo 68,4 % na 68,3 %. Predajná cena výrobného odvetvia Únie sa zvýšila v súlade so zvýšenými jednotkovými výrobnými nákladmi v dôsledku zvýšenia cien surovín, čo bolo možné dosiahnuť vďaka dočasným prerušeniam dodávok a účinkom pandémie COVID-19, a to najmä počas OP. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(283)

Skupina Musim Mas spochybnila aj výpočty cenového podhodnotenia (skupinou Musim Mas chybne označené ako „predaj pod cieľovú hodnotu“) indonézskeho dovozu s tvrdením, že z informačného dokumentu týkajúceho sa priemerných jednotkových hodnôt v tabuľkách 3 a 7 vyplýva oveľa miernejší cenový efekt na ceny výrobného odvetvia Únie, a to od cenového nadhodnotenia o 4 % v roku 2018 po mierne cenové podhodnotenie o 7 % v OP.

(284)

Tento vyvážajúci výrobca dospel k záveru o cenovom podhodnotení na základe priameho porovnania priemernej dovoznej ceny indonézskych výrobcov do Únie s priemernou cenou výrobného odvetvia Únie, pričom ignoroval skutočnosť, že všetci vývozcovia a všetci výrobcovia v Únii majú sortiment výrobkov, ktoré sa môžu značne líšiť. S cieľom dosiahnuť spoľahlivejšie rozpätia podhodnotenia ceny by sa mali porovnávať ceny porovnateľných druhov výrobku na úrovni vyvážajúcich výrobcov, ak je k dispozícii daný súbor údajov. Vývozca tvrdil, že počas OP bolo cenové podhodnotenie v priemere 7 %, kým porovnaním na úrovni druhu výrobku sa odhalilo rozpätie podhodnotenia ceny vyššie ako 20 %. Pripomienky vývozcu, pokiaľ ide o rozpätia podhodnotenia ceny, sa zamietli.

(285)

Koalícia CUTFA vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií súhlasila so závermi Komisie týkajúcimi sa ujmy a poukázala na to, že z analýzy predajných cien, cenového podhodnotenia, predaja pod cieľovú cenu, stlačenia cien, jednotkových nákladov a ukazovateľov výkonnosti, ako je návratnosť obratu, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia utrpelo ujmu. Koalícia CUTFA poukázala aj na analýzu ukazovateľov objemu, ako je výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja a podiel na trhu, ktorú vykonala Komisia a z ktorej vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu aj z hľadiska ukazovateľov objemu. Koalícia CUTFA navyše potvrdila, že mierne zlepšenie ziskovosti v OP nevytvorilo pre výrobné odvetvie na trhu Únie udržateľnú a konkurencieschopnú situáciu.

(286)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(287)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli súbežne s tým spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia sa uistila, že žiadna prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nie je pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú: dovoz z iných zdrojov ako Indonézia, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vývoj týkajúci sa použitia na vlastnú spotrebu, vývoj spotreby, aspekty súvisiace so surovinami a údajná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie.

(288)

Ako sa uvádza v tabuľke 2, objem dumpingového dovozu z Indonézie sa zvýšil z približne 203 000 ton v roku 2018 na približne 228 000 ton v období prešetrovania, čo predstavuje nárast o 13 %. Pokiaľ ide o podiel na trhu, v rovnakom období došlo k nárastu zo 17,1 % na 20,3 %, čo predstavuje zvýšenie o 19 %. Tieto zistenia sa prekrývali s 10 % znížením predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu a 5 % poklesom podielu na trhu zo 72,1 % na 68,3 %. Predaj na menšom trhu vlastnej spotreby bol v danom období stabilný. Prešetrovaním sa ukázalo, že dumpingový dovoz sa takisto medziročne neustále zvyšoval, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu. V absolútnom vyjadrení zvýšenie objemu dovozu v roku 2019 nepokračovalo v roku 2020 a počas OP rovnakým tempom z dôvodu problémov súvisiacich s pandémiou COVID-19. Napriek poklesu spotreby o 5 % počas posudzovaného obdobia je však zrejmé, že zlepšenie situácie na trhu zaznamenal práve dovoz z Indonézie, a to napriek ťažkostiam s dodávkami, ktorým čelili vývozcovia, ako sa uvádza v odôvodnení 202.

(289)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 210, dovoz z Indonézie spôsobil pokles cien výrobného odvetvia Únie už na začiatku posudzovaného obdobia. Okrem toho v kontexte významných celosvetových výkyvov v nákladoch na suroviny výrobcovia z Únie neboli schopní upraviť svoje ceny tak, aby mohli dosiahnuť primerané úrovne zisku či vôbec zostať ziskoví.

(290)

Prenikanie indonézskeho dovozu počas posudzovaného obdobia umožňovala skutočnosť, že prešetrovaný výrobok je komoditou a pri rozhodovaní zákazníkov zohráva významnú úlohu cena. Príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma aspektmi potvrdzuje časová zhoda medzi zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie a významnou prítomnosťou dumpingového dovozu z Indonézie, podhodnocovaním cien výrobného odvetvia Únie a stláčaním cenových úrovní na trhu EÚ.

(291)

Napokon, ako už bolo vysvetlené, problémy vyvážajúcich výrobcov s dodávkami v období prešetrovania dočasne znížili tlak na výrobné odvetvie Únie. Výrobnému odvetviu Únie to umožnilo zvýšiť ceny na úroveň, pri ktorej sa dosiahol určitý zisk, nebolo to však dostatočné zvýšenie umožňujúce dosiahnuť primeranú úroveň zisku za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(292)

Komisia ďalej zistila, že v rokoch 2018 až 2020, keď spotreba na voľnom trhu klesla o 3 %, indonézsky dovoz vzrástol o 14 % a ceny sa znížili o 12 %. V tom istom období sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil o 8 % a jeho ceny poklesli o 2 %. To viedlo k finančným stratám, ktoré ovplyvnili aj finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania, v ktorom pretrvával tlak zo strany dumpingového dovozu.

(293)

Koalícia CUTFA sa vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií súhlasila s analýzou príčinnej súvislosti, ktorú vykonala Komisia na základe vyššie stanovených ukazovateľov ujmy a cenových porovnaní, ako aj na základe objemov, podielov na trhu a cien dovozu z Indonézie. Koalícia CUTFA upozornila na to, že cenový tlak vyvíjaný dovozom z Indonézie zabránil primeranému zvyšovaniu cien potrebnému z dôvodu zvýšenia cien surovín. Okrem toho koalícia CUTFA uviedla, že nárast dovozu z Indonézie prispel k utrpenej ujme.

(294)

Skupina Greven sa vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií vyjadrila k ziskovosti výrobného odvetvia Únie a tvrdila, že ziskovosť v posudzovanom období zodpovedala všeobecnému trendu európskeho chemického priemyslu. Na podporu tohto tvrdenia skupina Greven poskytla graf s maržami EBIT (príjmy pred započítaním úrokov a daní) európskeho chemického priemyslu, z ktorého vyplýva pokles o 33,9 % alebo 3,4 percentuálneho bodu z 10,4 % v roku 2018 na 7,0 % v roku 2020. Na základe týchto informácií dospela skupina Greven k záveru, že pokles ziskovosti výrobného odvetvia Únie sa musí považovať za priemerný pre európsky chemický priemysel, a preto je nevýznamný a možno ho pripísať iným faktorom ako dumpingovému dovozu z Indonézie.

(295)

Komisia poznamenala, že skupina Greven použila na porovnanie obdobie od roku 2018 do roku 2020. Ak by sa skutočná ziskovosť výrobného odvetvia Únie vo výške 1,9 % v roku 2018 považovala za východiskový bod, zníženie o 33,9 % by znamenalo pokles na 1,26 % v roku 2020. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie namiesto toho v roku 2020 klesla na zápornú úroveň (-2,1 %). Takýto pokles nemožno považovať za nepodstatný, dokonca ani za blízky trendu (širšieho) európskeho chemického priemyslu. Čo je dôležitejšie, tvrdenia skupiny Greven sú založené na trendoch relatívnych zmien ziskovosti, pričom úplne ignorujú skutočné absolútne úrovne ziskovosti chemického priemyslu. Okrem toho pokles percentuálnych bodov z 10,4 % na 7,0 % nemá rovnaký vplyv na činnosť spoločnosti, ako keď jej klesne zisk z 1,9 % na –1,5 %. V prvom scenári spoločnosť jednoducho zaznamenala nižší zisk, kým v druhom scenári sa spoločnosť stala stratovou, čo ohrozilo jej budúcnosť. Je nesporné, že tieto záporné alebo nízke absolútne úrovne ziskovosti výrobného odvetvia v oblasti mastných kyselín sú nižšie ako bežné priemery zisku európskeho chemického priemyslu. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 266 a 269, záporné alebo veľmi nízke úrovne ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia boli nedostatočné na to, aby výrobné odvetvie Únie pokračovalo vo svojej činnosti za bežných podmienok, keďže nemohlo zvýšiť ceny na potrebnú úroveň s cieľom absorbovať zvýšenie nákladov na suroviny a dosiahnuť bežný zisk. Odvetvie nemohlo ani realizovať potrebné investície na inováciu či pokrývať dopyt svojich zákazníkov po špecifických výrobkoch (pozri odôvodnenia 253, 254 a 269). Skupina Greven nepreukázala, ako by bolo možné takéto záporné alebo nízke úrovne ziskovosti výrobného odvetvia v oblasti mastných kyselín v absolútnom vyjadrení odôvodniť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ani inak než všeobecným odkazom na trendy ziskovosti chemického priemyslu nezdôvodnila, ktoré konkrétne faktory iné ako dumpingový dovoz z Indonézie ovplyvnili ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Na základe všetkých týchto prvkov Komisia dospela k záveru, že tvrdenie, že nízka ziskovosť bola pripísateľná iným faktorom nesúvisiacim s dumpingovým dovozom mastných kyselín z Indonézie, je nielen nepodložené, ale aj bezdôvodné vo svojej podstate, ako to dokazujú uvedené argumenty, a preto sa musí zamietnuť.

(296)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že nárast dovozu z Indonézie nemal vplyv na objem predaja výrobného odvetvia Únie. Spoločnosť Wilmar najmä tvrdila, že z tabuľky 2 nevyplýva žiadne významné zvýšenie dovozu v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Spoločnosť Wilmar tvrdila, že dovoz z Indonézie bol stabilný okrem roku 2019, keď sa zvýšil o 25 384 ton, čo bolo zanedbateľné v porovnaní s celkovou spotrebou 1 295 034 ton. Objemy dovozu zostali odvtedy pomerne stabilné, pričom sa zvýšili o 1 % v roku 2020 a znížili o 1 % v období prešetrovania, čo podľa spoločnosti Wilmar predstavovalo štandardné výkyvy na trhu. Okrem toho spoločnosť Wilmar tvrdila, že celkový nárast dovozu počas posudzovaného obdobia predstavoval 13 % a došlo k nemu v roku 2019, t. j. v nasledujúcich rokoch nedošlo k nárastu dovozu napriek údajnému dumpingu. Na porovnanie dovoz z Malajzie vykazoval stabilný rast v rokoch 2018 až 2020. Spoločnosť Wilmar tvrdila, že zvýšenie dovozu, ktoré nastalo v roku 2019, nemalo vplyv na predaj výrobného odvetvia Únie v absolútnom vyjadrení v tom istom roku. Okrem toho spoločnosť Wilmar uviedla, že k hlavnému poklesu predaja výrobného odvetvia Únie došlo v roku 2020 a v období prešetrovania, teda v období, keď sa nezvýšil dovoz z Indonézie. Spoločnosť Wilmar dodala, že podiel dovozu na trhu z Indonézie sa v roku 2019 zvýšil o 1,9 % a v roku 2020 o ďalšie 1 %. Celkové zvýšenie v období od roku 2018 do obdobia prešetrovania predstavovalo 3,2 %. K takémuto zvýšeniu došlo v kontexte poklesu spotreby v Únii v roku 2020 a ďalej v období prešetrovania v dôsledku účinkov ochorenia COVID-19, spomalenia hospodárskeho rastu a poklesu v konkrétnych priemyselných odvetviach (napr. v automobilovom).

(297)

Komisia poznamenala, že počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Indonézie zvýšil o 13 % a jeho podiel na trhu vzrástol o 19 %. Navyše sa v rokoch 2018 až 2019 na pomerne stabilnom trhu, keď spotreba vzrástla o 1 %, dovoz z Indonézie zvýšil o 13 %, kým predaj výrobného odvetvia Únie zostal takmer konštantný. Toto sa premietlo do zvýšenia podielu indonézskeho dovozu na trhu zo 17,1 % na 19,0 %, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol zo 72,1 % na 70,8 %. Hoci v absolútnom vyjadrení predaj výrobného odvetvia Únie v rokoch 2018 až 2019 neklesol, výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu a v rokoch 2019 a 2020 nebolo schopné udržať ceny na ziskových úrovniach. Z toho vyplýva, že počas tohto obdobia zvýšenie dovozu z Indonézie na rozdiel od toho, čo tvrdila spoločnosť Wilmar, ovplyvnilo výrobné odvetvie Únie, keďže výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu a stalo sa stratovým.

(298)

V rokoch 2019 až 2020 sa objem dovozu z Indonézie na trhu so zníženou spotrebou (o 4 %) naďalej zvyšoval, ale v menšej miere, o 1,4 %, a získal ďalší 1 percentuálny bod z podielu na trhu. Na druhej strane výrobné odvetvie Únie stratilo ešte väčší podiel na trhu, t. j. 2,4 percentuálneho bodu, a svoje ceny muselo znížiť ešte viac, aby nestratilo väčší podiel na trhu, a preto utrpelo vyššie straty v porovnaní s rokom 2019, t. j. –2,1 %. Indonézsky vývoz teda v rokoch 2019 až 2020 naďalej zvyšoval svoj podiel na trhu, kým výrobné odvetvie Únie stratilo väčší podiel na trhu a utrpelo vyššie straty než v roku 2019.

(299)

Komisia ďalej konštatovala, že od začiatku posudzovaného obdobia mal indonézsky dovoz významný podiel na trhu, t. j. 17,1 %. Preto neprekvapuje, že v období s miernym poklesom spotreby sa dovoz z Indonézie od roku 2019 nezvýšil tak prudko ako v rokoch 2018 až 2019. Výrobné odvetvie Únie sa rozhodlo udržať si podiel na trhu a utrpelo straty v dôsledku cenového tlaku vyvinutého indonézskym dovozom. Ak by sa výrobné odvetvie Únie rozhodlo udržať vyššie ceny a obetovať väčší podiel na trhu, indonézski vývozcovia mastných kyselín by ešte viac zvýšili svoj vývoz a vybudovali by si pozíciu dodávateľov pre hlavných zákazníkov v Únii. Pomalšie zvyšovanie dovozu z Indonézie v rokoch 2019 až 2020 v porovnaní s rokmi 2018 až 2019 preto treba vnímať v súvislosti s reakciou výrobného odvetvia Únie na ochranu svojho podielu na trhu.

(300)

Trh Únie sa medzi rokom 2020 a obdobím prešetrovania zmenil v dôsledku pandémie COVID-19. Spotreba klesla o 2,5 %, objem dovozu z Indonézie sa znížil o 2,3 % a predaj výrobného odvetvia Únie sa takisto znížil o 2,6 %. Počas tohto obdobia sa v dôsledku pandémie COVID-19, ktorou sa narušili dodávateľské reťazce a zvýšili ceny na celom svete, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 266, indonézskemu dovozu dokonca podarilo mierne zvýšiť svoj podiel na trhu o 0,3 percentuálneho bodu, kým výrobné odvetvie Únie znížilo svoj podiel na trhu o 0,1 percentuálneho bodu. Ak by sa nevyskytli problémy v dodávateľskom reťazci, indonézsky dovoz by sa pravdepodobne ešte viac zvýšil. Pripomína sa, že, ako sa uvádza v odôvodnení 259, ujma sa v tomto prípade týka najmä cenových efektov, hoci bola zistená aj ujma z hľadiska objemu. Potvrdzuje to významná úroveň podhodnotenia ceny a stlačenia ceny zistená počas prešetrovania, ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 209 a 210, ako aj zmena úrovne indonézskeho dovozu a jeho podielov na trhu počas celého posudzovaného obdobia. Tvrdenie, že nárast dovozu z Indonézie nemal vplyv na objem predaja výrobného odvetvia Únie sa preto zamietlo.

(301)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nebolo ovplyvnené cenovými efektmi spôsobenými dovozom z Indonézie. Ako dôkaz spoločnosť Wilmar použila informácie o priemerných cenách v tabuľkách 3 a 7 a nárasty cien, ktoré dosiahlo výrobné odvetvie Únie. Takisto tvrdila, že dovoz z Indonézie nekonkuroval dovozu výrobného odvetvia Únie, a teda nemohol vyvíjať cenový tlak. Spoločnosť Wilmar ďalej tvrdila, že Komisia sa s cieľom dospieť k záverom o cene spoliehala výhradne na prístup „end to end“ (t. j. porovnanie cien od roku 2018 do konca obdobia prešetrovania).

(302)

Pokiaľ ide o dovozné ceny z Indonézie, Komisia stanovila objem a ceny dovozu z Indonézie na základe metodiky uvedenej v odôvodneniach 195 a 199. Hoci je táto metodika veľmi presná v prípade objemu dovozu, v súvislosti s cenami Komisia po prijatí pripomienok strán usudzuje, že je potrebné porovnať ceny v tabuľke 3 s vývoznými cenami, ktoré uviedla spoločnosť Wilmar, predovšetkým za rok 2018. V roku 2018 spoločnosť Wilmar vyviezla prevažnú väčšinu celkového dovozu z Indonézie na trh Únie, a preto je jej vývozná cena primeranou referenčnou hodnotou pre dovoznú cenu v roku 2018. Priemerná jednotková vývozná cena spoločnosti Wilmar bola v roku 2018 nižšia ako dovozná cena v tabuľke 3 a nižšia ako jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie v tabuľke 7.

(303)

Okrem toho treba pripomenúť, že analýza cenových trendov a stlačenia cien, ktorú vykonala Komisia, v tomto prípade zdôraznila, že sa musí zohľadniť aj zvýšenie cien surovín. V analýze Komisie sa preto zohľadnili jednotkové náklady výrobného odvetvia Únie, ziskovosť a ceny tak výrobného odvetvia Únie, ako aj dovozu z Indonézie. Zvýšenie cien, ktoré sa výrobnému odvetviu Únie podarilo dosiahnuť počas OP, bolo dostatočné práve na to, aby bolo schopné kompenzovať zvýšenie výrobných nákladov v dôsledku zvyšovania cien surovín, ktoré znášalo výrobné odvetvie. Výrobnému odvetviu sa navyše podarilo zvýšiť ceny v OP práve vďaka problémom v dodávateľskom reťazci, ktorým čelili indonézski vývozcovia v súvislosti s ťažkosťami spôsobenými pandémiou COVID-19, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 266. Ako uviedli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, nebyť dočasnej situácie na trhu vyplývajúcej z účinkov pandémie COVID-19, výrobné odvetvie by nebolo schopné v OP zvýšiť ceny v súlade s vyššími výrobnými nákladmi a utrpená ujma by bola ešte výraznejšia. Navyše skutočnosť, že indonézskym vyvážajúcim výrobcom sa podarilo v OP udržať svoj vývoz a zvýšiť svoj podiel na trhu napriek týmto problémom v dodávateľskom reťazci, ďalej dokazuje, že účinky ich dumpingového dovozu spôsobujúce ujmu môžu a pravdepodobne naďalej budú spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(304)

Okrem toho sa za obdobie prešetrovania vykonala analýza cenového podhodnotenia podľa jednotlivých druhov. Z nej vyplynulo, že hospodárska súťaž medzi výrobným odvetvím Únie a dovozom z Indonézie bola silná a väčšina dovážaných druhov výrobkov konkurovala totožným druhom, ktoré predávalo výrobné odvetvie Únie. Aj keď sa zohľadní, že mastné kyseliny sú komodity, ktoré sa predávajú najmä na základe ceny, usúdilo sa, že cenový tlak na trhu Únie bol veľmi silný. Skutočnosť, že počas posudzovaného obdobia došlo k zvyšovaniu cien, keďže sa zvýšili náklady na suroviny, nie je znakom dobrého stavu, ak sú tieto zvýšené ceny na úrovniach, ktoré stačia len na pokrytie nákladov a nedosahujú potrebnú ziskovosť, ako je to v tomto prípade. Dokazuje to skutočnosť, že počas posudzovaného obdobia rast a predaj výrobného odvetvia Únie stagnovali z dôvodu neprimeraných cien, ktoré viedli k nedostatočnej úrovni ziskovosti. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(305)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že peňažný tok sa nevyvíjal spôsobom, ktorý by zapríčiňoval ujmu, a naznačila, že problémy s peňažným tokom vyplývali z oneskorených úhrad faktúr zo strany zákazníkov výrobného odvetvia Únie alebo z veľkých investičných projektov.

(306)

Tieto tvrdenia sú nepodložené a špekulatívne. Neboli poskytnuté žiadne dôkazy na podporu týchto tvrdení. Naopak, situácia nízkeho a klesajúceho peňažného toku vo výrobnom odvetví zodpovedá zisku z obratu a iným ukazovateľom, ktoré boli v podstate spôsobené nízkymi predajnými cenami a nízkymi úrovňami ziskovosti. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(307)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že vývoj zamestnanosti a produktivity nezodpovedal trendu objemov dovozu z Indonézie.

(308)

Po prvé je potrebné uviesť, že nie všetky ukazovatele ujmy musia vykazovať priamu súvislosť s dovozom z Indonézie, aby sa celkovo dala určiť značná ujma v kontexte článku 3 základného nariadenia. Počas posudzovaného obdobia klesla aj úroveň zamestnanosti a produktivity a Komisia venovala náležitú pozornosť týmto faktorom v oddiele „Záver o ujme“. Ako sa však uvádza v odôvodnení 259, dumpingový dovoz spôsobil negatívne cenové efekty výrobnému odvetviu Únie, ktoré utrpelo značnú ujmu, keďže nemohlo zvýšiť svoje ceny na úroveň, ktorá by umožňovala dosiahnuť primeranú úroveň ziskovosti. Komisia preto zamietla tvrdenia týkajúce sa zamestnanosti a produktivity.

(309)

Spoločnosť Wilmar porovnala aj ceny na trhu Únie s vývoznými cenami výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia a uviedla, že sú veľmi podobné. Na základe predpokladu, že vývozné ceny výrobného odvetvia Únie boli stanovené na úrovni celosvetových trhových cien, spoločnosť Wilmar dospela k záveru, že ceny výrobného odvetvia Únie neboli stlačené dovozom z Indonézie, ale boli stanovené na úrovni celosvetových cien.

(310)

Komisia konštatovala, že predpoklad, že vývozné ceny výrobného odvetvia Únie boli stanovené na úrovni celosvetových cien, nebol vysvetlený ani podložený. Komisia porovnala priamo predajné ceny výrobného odvetvia Únie s vývoznými predajnými cenami spoločnosti Wilmar podľa jednotlivých PCN a ukázala, že ceny spoločnosti Wilmar výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(311)

Skupina Musim Mas vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií predložila pripomienky a analýzu objemu dovozu z Indonézie a priemerných cien a urobila porovnanie s priemernými cenami a so ziskovosťou výrobného odvetvia Únie, aby preukázala, že dovoz z Indonézie nebol príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(312)

Keďže sa však vychádza z priemerných cien, porovnania a závery, ku ktorým sa dospelo, sú menej presné než zistenia na základe konkrétnych výpočtov podhodnotenia, čo svedčí o jasnom tlaku na ceny. Okrem toho pripomienka, že ziskovosť bola v období prešetrovania najvyššia, nezohľadňuje skutočnosť, že aj v tomto konkrétnom roku bola ziskovosť príliš nízka na to, aby zabezpečila životaschopnosť výrobného odvetvia, ako sa uvádza v odôvodneniach 266 a 269. Na rozdiel od toho, čo tvrdí táto strana, tieto okolnosti presne dokazujú príčinnú súvislosť medzi indonézskym dumpingovým vývozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie EÚ. Mierne oživenie výrobného odvetvia Únie z dôvodu tohto dočasného nedostatku z Indonézie a neistoty indonézskeho vývozu prichádzajúceho na trh Únie totiž umožnilo, že používatelia boli vedení skôr k nákupu mastných kyselín od výrobcov z Únie ako od indonézskych vývozcov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 266. Tieto pripomienky sa preto zamietli.

(313)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Indonézie spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(314)

Vychádzajúc z metodiky výpočtu opísanej v odôvodnení 195, objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín

(315)

Objem dovozu z Malajzie bol počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný. Počas OP bol tento objem na podobnej úrovni ako v roku 2018, t. j. približne 88 000 ton. Podiel tohto dovozu na trhu sa počas posudzovaného obdobia pohyboval medzi 7,5 a 8,3 %, hoci celkovo došlo k zvýšeniu podielu na trhu o 5 % v dôsledku poklesu spotreby.

(316)

Dovoz z Malajzie vstupoval na trh Únie najmä pod číselnými znakmi KN 3823 11 00, 3823 12 00 a 3823 19 10. Išlo zároveň o hlavné číselné znaky používané pri dovoze z Indonézie. Z dostupných informácií vyplýva, že sortiment výrobkov dovážaných z týchto dvoch krajín zostal počas posudzovaného obdobia stabilný. Priemerné dovozné ceny z Malajzie boli na trvalo vyšších úrovniach ako ceny Indonézie (každý rok o viac než 10 %) a ceny výrobného odvetvia Únie.

(317)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 2 %. Počas celého predmetného obdobia zostal tento dovoz stabilný na úrovni približne 40 000 ton a z hľadiska podielu na trhu spolu predstavoval menej než 4 %.

(318)

Dovoz z iných krajín sa takisto uskutočňoval najmä pod číselnými znakmi KN 3823 11 00, 3823 12 00 a 3823 19 10, čo naznačuje podobný sortiment výrobkov. Priemerné dovozné ceny z týchto iných tretích krajín boli na trvalo vyšších úrovniach ako ceny Indonézie a výrobného odvetvia Únie.

(319)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že dovozné ceny z Argentíny spôsobovali výrobcom z Únie ujmu.

(320)

Keďže však išlo o zanedbateľný dovoz predstavujúci počas OP približne len 4 000 ton a 0,4 % podiel na trhu, toto tvrdenie sa zamietlo.

(321)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz z tretích krajín nespôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu ani neoslabil príčinnú súvislosť týkajúcu sa dovozu z Indonézie.

(322)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal tak, ako sa uvádza v tabuľke 12. K tomuto výsledku sa dospelo tak, že sa použil vývoz výrobcov z Únie zaradených do vzorky a daný číselný údaj sa extrapoloval tak, aby predstavoval celé výrobné odvetvie Únie (42).

Tabuľka 12

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(323)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 6 %. Predajné ceny tohto vývozu sa v rovnakom období zvýšili o 19 %, pričom sa zohľadňuje, že tieto ceny boli ovplyvnené aj vývojom nákladov uvedeným v tabuľke 7.

(324)

Vzhľadom na to, že objem vývozu predstavoval približne len 10 % objemu predaja v Únii a že objem predaja a ceny vykazovali podobný trend ako predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie, je zrejmé, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nie je kľúčovým prvkom celkového posúdenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(325)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nespôsobila výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu ani nemohla oslabiť príčinnú súvislosť týkajúcu sa indonézskeho dovozu.

(326)

Spotreba na voľnom trhu Únie počas posudzovaného obdobia klesla o 5 %, ako sa uvádza v tabuľke 1. Ak sa berie do úvahy aj použitie na vlastnú spotrebu, spotreba na celkovom trhu Únie takisto klesla o 5 %. Z prešetrovania vyplynulo, že pokles spotreby bol spôsobený najmä faktormi súvisiacimi s pandémiou COVID-19 a jej vplyvom na používateľské odvetvia v Únii, napríklad starostlivosť o domácnosť, ako sa uvádza v odôvodnení 191.

(327)

Spoločnosti Wilmar a P&G uviedli, že pokles spotreby čiastočne vyplýval z vývoja v automobilovom priemysle počas pandémie COVID-19. Ďalej tvrdili, že zavedenie právnych predpisov týkajúcich sa maximálnych hodnôt v prípade 3-monochlórpropándiolu (3-MCPD) malo vplyv aj na predaj potravinárskemu priemyslu.

(328)

Komisia zistila, že dočasným poklesom spotreby počas pandémie COVID-19 nemožno vysvetliť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Vývoj v automobilovom a potravinárskom priemysle nezohral pri celkovom vývoji spotreby, ktorej pokles bol obmedzený na 5 %, veľkú úlohu. Z analýzy ujmy vyplynulo, že značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, súvisí s cenovými aspektmi, ako je cenové podhodnotenie a stláčanie cien, ktoré Únii bránili zvýšiť cenu spôsobom zohľadňujúcim náklady na úroveň umožňujúcu dostatočný zisk.

(329)

Prešetrovaním sa ukázalo, že straty výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby a predaja boli väčšie ako pokles spotreby počas posudzovaného obdobia. V skutočnosti z vývoja na trhu napriek klesajúcej spotrebe najviac ťažil dumpingový dovoz z Indonézie, ktorý počas posudzovaného obdobia zvýšil svoj podiel na trhu o 19 %, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(330)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že vývoj spotreby nebol príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(331)

Na výrobu prešetrovaného výrobku sa ako hlavné suroviny používajú loj, materiál získavaný zo živočíšnych tukov, a/alebo rastlinné oleje, napríklad surový palmový olej. Predstavujú približne 70 % celkových nákladov na výrobu mastných kyselín.

(332)

Výrobcovia z Únie používali ako hlavnú surovinu loj, ale zároveň používajú aj veľké množstvá rastlinného oleja, vrátane surového palmového oleja, pochádzajúceho z Únie alebo z juhovýchodnej Ázie vrátane Indonézie. Loj je miestne dostupný a vhodný na výrobu väčšiny používateľských segmentov mastných kyselín. Vyvážajúci výrobcovia v Indonézii používali pri výrobe najmä surový palmový olej, surový olej z palmových jadier a malé objemy iných miestne dostupných rastlinných olejov, ako je kokosový olej. Prešetrovaním sa ukázalo, že kvalita a špecifikácia mastných kyselín vo všeobecnosti závisia od vstupných surovín, hoci výrobky na báze loja a výrobky na báze surového palmového oleja sú vo veľkej miere zameniteľné. Vyrobené výrobky možno navyše ďalej rafinovať alebo vyvíjať na výrobky s rôznymi vlastnosťami pomocou hydrogenácie a frakcionácie s cieľom splniť určité požiadavky zákazníkov.

(333)

Spoločnosti Wilmar a P&G tvrdili, že na náklady a ziskovosť výrobného odvetvia Únie mala negatívny vplyv jeho závislosť od loja ako suroviny, a nie surový palmový olej. Tvrdili, že v dôsledku vývoja na trhu s lojom v Únii vzrástla hospodárska súťaž v oblasti loja a zvýšili sa jeho ceny. Skupina Greven tvrdila, že zvyšujúce sa používanie škvarených živočíšnych tukov na výrobu biopalív malo nepriaznivý vplyv na dostupnosť loja pre oleochemický priemysel a že nedostatok spôsobil drastické zvýšenie cien.

(334)

Komisia poznamenala, že príčinou ujmy boli nízke ceny indonézskeho dovozu. Skutočnosť, že tieto nízke ceny je možné dosiahnuť vďaka možnosti získavať lacné suroviny (43), je na účely analýzy ujmy nepodstatná, keďže prešetrovaním sa zistilo, že indonézski vývozcovia sa zapojili do dumpingových praktík.

(335)

Komisia navyše poznamenala, že z nákladov výrobného odvetvia Únie na suroviny vyplynulo, že náklady na loj aj na surový palmový olej sa v posudzovanom období zvýšili až na 40 %. Okrem toho priemerné nákupné ceny loja aj surového palmového oleja boli veľmi podobné, keďže surový palmový olej sa musel dovážať z juhovýchodnej Ázie. V prípade dovážaných výrobkov sa zvýšili náklady na dopravu, najmä počas pandémie, keď boli logistické náklady ovplyvňované problémami s dodávkami. Používanie loja výrobným odvetvím Únie (popri súbore iných druhov surovín) bolo preto racionálnou a efektívnou voľbou založenou na zdravej obchodnej logike a nemožno ho považovať za zdroj ujmy spôsobenej vlastným zavinením. Tvrdenia boli preto zamietnuté.

(336)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že pokiaľ je prešetrovaný výrobok vyrobený z loja, má obmedzené použitie, pretože takéto výrobky nemožno používať na trhoch podliehajúcich požiadavkám na halal a kóšer postupy. Navyše mastné kyseliny, pri ktorých výrobe sa ako surovina použil loj, nemožno používať ako krmivo.

(337)

Prešetrovaním sa však zistilo, že zďaleka najväčším kupujúcim takýchto mastných kyselín bolo odvetvie starostlivosti o domácnosť, ktoré predstavovalo viac ako 50 % spotreby v Únii. Výrobcovia z Únie boli okrem toho schopní splniť požiadavky, ako napríklad požiadavky na kóšer a halal postupy, tým, že časť svojich výrobných zariadení vyčlenili výlučne na výrobu mastných kyselín s použitím rastlinných olejov ako suroviny. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(338)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že obmedzenie výroby a predaja výrobného odvetvia Únie spôsobila nedostupnosť loja.

(339)

Spoločnosť Wilmar neposkytla žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia vo verzii svojho podania, ktorá nemá dôverný charakter. Z predložených dôverných dôkazov v skutočnosti vyplynul nárast podielu spotreby loja vo výrobe mastných kyselín v posudzovanom období. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(340)

Vzhľadom na porovnateľnosť cien loja a rastlinných olejov používaných ako suroviny, najmä v období prešetrovania, vysokú mieru zameniteľnosti výrobkov na báze loja a výrobkov na báze surového palmového oleja a nepatrný rozsah obmedzení používania mastných kyselín na báze loja Komisia dospela k záveru, že používanie loja ako suroviny nebolo príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(341)

Skupina Greven, spoločnosť Wilmar, skupina Musim Mas a skupina Schill + Seilacher sa vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií vyjadrili k otázkam týkajúcim sa vývoja nákladov na loj ako surovinu z dôvodu nárastu jeho využívania inými odvetviami a k menšej dostupnosti surovín pre výrobné odvetvie Únie. Tieto strany poukázali najmä na to, že Komisia v konečnom poskytnutí informácií nepripisovala dostatočný význam vplyvu zhoršenia dostupnosti loja, čo viedlo k zvýšeniu nákladov na loj v porovnaní s palmovým olejom ako surovinou na výrobu mastných kyselín. Skupina Greven na podporu svojich stanovísk predložila štatistické údaje a analýzy znázorňujúce vývoj vzájomného vzťahu medzi cenami loja a palmového oleja v období od 2008 do 2022. Skupina Greven okrem toho tvrdila, že ceny loja budú v budúcnosti naďalej rásť a že výrobné odvetvie Únie nevykonalo významné investície potrebné na umožnenie prechodu vo výrobe na surový palmový olej ako hlavnú surovinu.

(342)

Komisia nespochybňuje, že sa v priebehu rokov dostupnosť loja v Únii znížila, že sa v dôsledku toho zvýšili ceny loja alebo že došlo k historickej zmene, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť cien loja v porovnaní s cenami rastlinného oleja ako suroviny. Tak ako vo všetkých priemyselných odvetviach, aj v tomto prípade sa musí zvýšenie cien surovín, najmä v odvetviach, ktoré dosahujú nízky zisk, v niektorej fáze preniesť na zákazníkov, aby ostali životaschopné. V posudzovanom období zaznamenalo výrobné odvetvie Únie zvýšenie nákladov na suroviny približne o 40 % v prípade palmového oleja aj loja. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť ceny mastných kyselín dostatočne na to, aby odrážali tieto zvýšené náklady a aby sa dosiahli primerané úrovne ziskovosti, keď náklady na suroviny predstavujú približne 70 % celkových nákladov. Na základe overených údajov o nákladoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli aj náklady na loj v posudzovanom období podobné nákladom na surový palmový olej (vrátane nákladov na logistiku). Dôvodom, prečo sa ceny surovín primerane nepreniesli na zákazníkov, je cenový tlak na podobný výrobok spôsobený cenami dumpingového dovozu z Indonézie. V každom prípade, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, vstupné ceny surového palmového oleja a loja (vrátane nákladov na dopravu) boli veľmi podobné v prípade výrobcov mastných kyselín z Únie.

(343)

Pokiaľ ide o schopnosť výrobcov z Únie prejsť vo výrobe z jedného druhu suroviny na iný, Komisia konštatovala, že všetci štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky už využívajú rôzne druhy surovín vrátane loja a palmového oleja, pričom zohľadňujú podmienky na trhu. Očakávania týkajúce sa budúceho vývoja trhu, napríklad vývoja cien loja, v každom prípade nie sú relevantné na posúdenie ujmy a príčinnej súvislosti v posudzovanom období.

(344)

Predajné ceny Únie sa teda zvýšili z dôvodu zvýšenia cien surovín; výrobné odvetvie Únie však nemohlo stanoviť ceny na primeranej úrovni vzhľadom na dumpingový dovoz za nízke ceny. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(345)

Spoločnosti Wilmar a P&G tvrdili, že indonézski vývozcovia sú vertikálne integrovaní, keďže vlastnia plantáže palmy olejnej, a preto majú konkurenčné výhody oproti výrobnému odvetviu Únie, ktoré je neefektívne.

(346)

Komisia sa domnieva, že dumping spôsobujúci ujmu, ktorý indonézski vývozcovia uplatňujú na trhu Únie, nemožno odôvodniť nijakou údajnou konkurenčnou výhodou. Ako sa vysvetľuje v bode „Dumping“, Komisia porovnala cenu, ktorú dotknutí vývozcovia účtovali zákazníkom so sídlom v EÚ, s ich normálnou hodnotou v Indonézii a zistila existenciu značného dumpingu. Znamená to, že zistený dumping je výlučne podmienený obchodným správaním indonézskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa rozhodli vyvážať za nižšie ceny, než sú ich domáce predajné ceny alebo náklady. Prešetrovaním sa preukázalo, že toto správanie spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(347)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie trpí nedostatkom investícií, čo by vysvetľovalo zistenú ujmu.

(348)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie investovalo najmä do zachovania existujúcej kapacity a zvyšovania efektívnosti. Prešetrovaním sa dospelo k záveru, že k obmedzenej úrovni investícií viedla nedostatočná úroveň ziskovosti a znížená schopnosť získať kapitál spôsobená dumpingovým dovozom. Údajný nedostatok investícií teda nebol príčinou, ale skôr dôsledkom značnej ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z Indonézie. Masívna prítomnosť dumpingového dovozu na trhu Únie mala negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie a jeho schopnosť získať kapitál a predovšetkým počas obdobia prešetrovania sa nemohli realizovať určité štrukturálne investície tak, ako sa plánovalo.

(349)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že niektorí výrobcovia z Únie vrátane spoločnosti KLK dovážali počas posudzovaného obdobia mastné kyseliny z Indonézie. Spoločnosť Wilmar tvrdila, že na prípadnú ujmu sa musí nazerať ako na ujmu, ktorá bola aspoň čiastočne spôsobená vlastným zavinením.

(350)

Prešetrovaním sa ukázalo, že nákupy výrobcov z Únie zaradených do vzorky vrátane spoločnosti KLK z Indonézie boli zanedbateľné, konkrétne išlo o menej ako 3 % ich objemu výroby za rok a počas celého posudzovaného obdobia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(351)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že na výrobné odvetvie Únie nepriaznivo vplývala nevýhodná geografická poloha, konkrétne na miestach bez prístupu k hlbokomorským prístavným zariadeniam umožňujúcim obstarávanie surovín a predaj hotových výrobkov.

(352)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže prešetrovaním sa ukázalo, že minimálne všetci štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ktorí, ako sa uvádza v odôvodnení 36, predstavovali 61 % výroby v Únii, mali počas posudzovaného obdobia prístup k hlbokomorským alebo riečnym prístavným zariadeniam. Preto, hoci niektorí menší výrobcovia z Únie nemusia mať prístup k hlbokomorským prístavným zariadeniam, nemožno to tvrdiť o výrobnom odvetví Únie ako celku, a nevysvetľovalo by to teda značnú ujmu.

(353)

Spoločnosť Wilmar takisto tvrdila, že akvizícia areálu v Düsseldorfe skupinou KLK viedla v rámci výrobného odvetvia Únie k ďalšej neefektívnosti. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že v danej lokalite sa ako surovina používa loj.

(354)

Ako sa však zdôrazňuje v odôvodneniach 331 až 340, cena loja je podobná cene iných surovín a loj je technicky vhodný na výrobu väčšiny používateľských segmentov. Toto tvrdenie sa preto považovalo za neopodstatnené.

(355)

Spoločnosti P&G a Wilmar tvrdili, že výrobné odvetvie Únie je neefektívne a zamestnáva veľký počet zamestnancov, v dôsledku čoho je poznačené vysokými nákladmi na zamestnancov.

(356)

Vzhľadom na to, že náklady na zamestnancov výrobného odvetvia Únie (mzdy plus všetky ostatné náklady súvisiace so zamestnancami) predstavovali v posudzovanom období len 7,2 % celkových nákladov, tieto náklady sa nepovažovali za potenciálne schopné spôsobiť výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(357)

Skupina Wilmar tvrdila, že výrobné odvetvie Únie je neefektívne, pokiaľ ide o plnenie dodacích lehôt a zabezpečenie dodávok príslušných množstiev požadovaných na trhu Únie. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi.

(358)

Z tabuľky 4 však vyplýva, že výrobné odvetvie Únie má v prípade prijatia dostatočného množstva objednávok viac ako 200 000 ton voľnej kapacity, ktorú by mohlo okamžite využiť. Keďže neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné alebo ochotné zaistiť dodávky, tvrdenie sa zamietlo.

(359)

Na základe uvedených skutočností a úvah Komisia dospela k záveru, že akékoľvek údajné problémy týkajúce sa efektívnosti a surovín nedosahovali takú mieru, aby spôsobili značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie alebo oslabili príčinnú súvislosť týkajúcu sa indonézskeho dovozu.

(360)

Spoločnosť Wilmar vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že dôvodom ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bolo zvýšenie nákladov na logistiku v dôsledku pandémie COVID-19 a nákladov práce. Tvrdilo sa, že výrobné odvetvie Únie vzhľadom na tieto problémy nebolo v porovnaní s indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami konkurencieschopné.

(361)

Náklady na logistiku sú pomerne malou časťou celkových nákladov (menej ako 5 %). Aj náklady práce na zamestnanca vzrástli za štyri roky posudzovaného obdobia len o 8 % v súlade s rokovaniami s odborovým zväzom a vnútroštátnymi správnymi orgánmi. Náklady práce predstavovali približne len 7,2 % celkových nákladov. Komisia preto zamieta tvrdenie, že ujmu spôsobili zvýšené náklady na logistiku a náklady práce.

(362)

Spoločnosť Wilmar tiež tvrdila, že dôvodom neziskového predaja v rokoch 2019 a 2020 bolo zvýšenie predajných, všeobecných, administratívnych a finančných nákladov.

(363)

Toto tvrdenie však bolo predložené v dôsledku toho, že spoločnosť Wilmar nesprávne pochopila tabuľku 7 týkajúcu sa výrobných nákladov. V tejto tabuľke pojem „výrobné náklady“ znamená úplné náklady výrobcov z Únie vrátane predajných, všeobecných, administratívnych a finančných nákladov. Predajné, všeobecné, administratívne a finančné náklady boli v skutočnosti počas posudzovaného obdobia pomerne stabilné. Komisia preto zamietla tvrdenie, že ujmu spôsobili zvýšené predajné, všeobecné, administratívne a finančné náklady.

(364)

Skupina Greven vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií vyjadrila pochybnosti, že výrobcovia z Únie majú dostatočnú kapacitu na nahradenie dovozu z Indonézie, aj keď teoreticky by 20 % podiel na trhu mohol byť pokrytý 20 % voľnej kapacity výrobného odvetvia Únie. Na podporu tohto tvrdenia poskytla skupina Greven údaje, z ktorých vyplýva, že súčasné využitie kapacity výrobného odvetvia Únie v oblasti mastných kyselín (80 %) je už na úrovni dlhodobého priemeru širšieho európskeho chemického priemyslu. Na základe uvedeného skupina Greven tvrdila, že 100 % využitie kapacity nie je ani udržateľné, ani dosiahnuteľné počas dlhšieho obdobia. Skupina Greven navyše poukázala na svoj vlastný dopyt, ktorý od roku 2020 nemohli výrobcovia z Únie pokryť buď z dôvodu nedostatočnej kapacity, alebo z dôvodu nedostatočných dodávok surovín. Najmä v prípade farmaceutického, krmivárskeho a potravinárskeho sektora skupina Greven tvrdila, že neexistuje dostatočná výrobná kapacita výrobcov z Únie, keďže mastné kyseliny pre tieto sektory sa môžu vyrábať len z rastlinného materiálu alebo z materiálu na báze palmy a musia mať certifikát RSPO (organizácia pre udržateľný palmový olej) modelu Mass Balance, certifikát na kóšer a halal postupy.

(365)

Komisia pripomenula, že výrobná kapacita Únie pre mastné kyseliny sa vypočítala na základe dlhodobej maximálnej dosiahnuteľnej výroby, pričom sa zohľadnila údržba. Preto skutočnosť, že dlhodobé priemerné využitie kapacity širšieho chemického priemyslu je na úrovni 80 %, nespochybňuje schopnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti mastných kyselín v plnej miere využiť svoju voľnú kapacitu, ktorú vypočítala Komisia v tomto prípade. Skupina Greven navyše neposkytla dôkazy o tom, že údajná neschopnosť výrobného odvetvia Únie uspokojiť jej dopyt bola spôsobená skôr systematickými než okolnostnými faktormi a že by dlhodobo pretrvávala. Pokiaľ ide o mastné kyseliny pre farmaceutický, krmivársky a potravinársky sektor, Komisia zastávala názor, že obnovením ziskovosti by rovnaké podmienky na trhu Únie s mastnými kyselinami umožnili a podnietili výrobné odvetvie Únie, aby vykonalo všetky investície potrebné na riešenie nedostatkov v kapacitách týkajúcich sa konkrétnych výrobkov. Na základe uvedených skutočností sa tieto tvrdenia zamietli.

(366)

Použitie na vlastnú spotrebu sa počas posudzovaného obdobia zvýšilo približne o 2 % v absolútnom vyjadrení a predstavovalo približne 10 % celkovej spotreby na trhu v každom roku posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v tabuľke 5. Komisia preto usúdila, že vývoj týkajúci sa použitia na vlastnú spotrebu bol pre výrobné odvetvie Únie stabilný alebo mierne pozitívny.

(367)

Vývoj týkajúci sa použitia na vlastnú spotrebu preto nemohol výrobnému odvetviu Únie spôsobiť značnú ujmu ani oslabiť príčinnú súvislosť týkajúcu sa indonézskeho dovozu.

(368)

V Únii bolo v období prešetrovania 15 výrobcov mastných kyselín, ktorí uskutočňovali predaj širokému spektru zákazníkov v mnohých používateľských odvetviach. Prešetrovaním sa ukázalo, že prítomnosť dumpingového dovozu za nízke ceny z Indonézie mala počas posudzovaného obdobia za následok stláčanie cien na trhu Únie. To znamenalo, že cenová úroveň výrobného odvetvia Únie sa počas celého posudzovaného obdobia nemohla dorovnať zvýšeniu cien surovín. V dôsledku toho bola ziskovosť predaja výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia nízka alebo dokonca záporná. Takáto ziskovosť je nižšia ako zisky, ktoré by malo výrobné odvetvie dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, a je zjavne nedostatočná na zaistenie dlhodobého prežitia odvetvia. Výrobné odvetvie Únie muselo investovať, aby si zachovalo existujúce zariadenia, ale úrovne investícií ohrozovala znížená schopnosť získať kapitál.

(369)

Na voľnom trhu Únie boli prítomné značné množstvá indonézskeho dumpingového dovozu za nízke ceny. Hoci sa uvedený trh počas posudzovaného obdobia zmenšil o 5 %, objem indonézskeho dovozu sa zvýšil o 13 % a jeho podiel na trhu o 18 %. V dôsledku toho predstavoval v období prešetrovania približne dve tretiny celkového dovozu na trh Únie. Prešetrovaním sa ukázalo, že toto prenikanie na trh malo takisto negatívne dôsledky na výrobné odvetvie Únie, najmä na objem výroby a predaja, ktoré sa počas posudzovaného obdobia znížili o 7 %, resp. o 10 %. Uvádza sa to v tabuľkách 4 a 5.

(370)

Ďalšími skúmanými faktormi bol dovoz z iných zdrojov, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vývoj týkajúci sa použitia na vlastnú spotrebu, vývoj spotreby a údajná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie.

(371)

Komisia preto rozlíšila a oddelila vplyvy všetkých známych faktorov pôsobiacich na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Zistilo sa, že žiadny z faktorov, či už spoločne s inými faktormi alebo samostatne, nemal na situáciu výrobného odvetvia Únie dostatočne významný vplyv, aby ním bolo možné spochybniť záver, že značnú ujmu spôsoboval indonézsky dovoz.

(372)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Ujma pozostáva najmä zo stláčania cien, z nedostatočnej ziskovosti, návratnosti investícií, peňažného toku, schopnosti získať kapitál, zo straty podielu na trhu a z poklesu výroby, produktivity, objemu predaja a zamestnanosti.

(373)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(374)

Navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako ich rozpätie ujmy (pozri bod 6.2 ďalej).

(375)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo dosiahnuť cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(376)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(377)

Informácie týkajúce sa stanovenia normálneho zisku boli zahrnuté do dotazníkov zaslaných výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Zahŕňali ziskovosť podobného výrobku počas desiatich rokov predchádzajúcich obdobiu prešetrovania. Výrobcovia z Únie však neboli schopní poskytnúť úplné údaje z dôvodu zmien v účtovných systémoch a organizačných zmien. Okrem toho bola ziskovosť podobného výrobku v posudzovanom období nižšia ako 6 %, ako sa uvádza v tabuľke 10.

(378)

Určití výrobcovia z Únie zaradení do vzorky tvrdili, že úroveň ich investícií, výskumu a vývoja a inovácií počas posudzovaného obdobia by bola za bežných podmienok hospodárskej súťaže vyššia.

(379)

Výrobcovia však neboli schopní tieto tvrdenia vyčísliť. Preto sa dospelo k záveru, že cieľový zisk by sa mal stanoviť na úrovni 6 % v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(380)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2 Komisia stanovila dodatočné náklady vo výške 0,1 %, o ktoré sa zvýšila cena nespôsobujúca ujmu. Záznam do spisu o spôsobe, akým Komisia stanovila tieto dodatočné náklady, je k dispozícii v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

(381)

Tieto náklady zahŕňali dodatočné budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (EU ETS). Systém EU ETS je základným kameňom politiky EÚ zameranej na dosiahnutie súladu s mnohostrannými environmentálnymi dohodami. Takéto dodatočné náklady boli vypočítané na základe priemerných odhadovaných dodatočných emisných kvót, ktoré sa budú musieť nakúpiť v období uplatňovania opatrení (2022 až 2026). Emisné kvóty použité vo výpočte nezahŕňali bezplatné dostupné kvóty a boli upravené tak, aby sa zabezpečilo, že sa vzťahujú výlučne na prešetrovaný výrobok. Náklady na emisné kvóty boli extrapolované tak, aby zohľadňovali očakávané zmeny cien počas trvania opatrení. Zdrojom týchto predpokladaných cien je správa spoločnosti Bloomberg z 23. júna 2022. Predpokladaná priemerná cena emisných kvót (vrátane údajov spoločnosti Bloomberg New Energy Finance) na toto obdobie je 91,8 EUR za tonu emisií CO2.

(382)

Komisia na základe toho vypočítala cenu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové ziskové rozpätie (pozri odôvodnenie 378) a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(383)

Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cieľovú cenu na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou nespôsobujúcou ujmu za podobný výrobok, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Všetky rozdiely vyplývajúce z tohto porovnania boli vyjadrené ako percentuálny podiel váženého priemeru hodnoty CIF dovozu.

(384)

Vzhľadom na revízie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti WETBV, ako sa uvádza v odôvodneniach 161 a 162, Komisia náležite revidovala aj výpočet vytvorených cien CIF.

(385)

Pokiaľ ide o spolupracujúce spoločnosti mimo vzorky, Komisia použila vážený priemer rozpätí uvedených dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(386)

Spoločnosť Wilmar vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že jej rozpätie ujmy sa nemalo upraviť o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk s ohľadom na predaj cez spoločnosť WETBV, pretože toto porovnanie bolo urobené na odlišnej úrovni obchodu s cenami Únie.

(387)

Komisia však konštatovala, že cena podobného výrobku výrobného odvetvia Únie nespôsobujúca ujmu zahŕňala len výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky a nezahŕňala žiadne predajné, všeobecné a administratívne náklady akéhokoľvek predaja od prepojených predávajúcich subjektov, keďže všetok predaj výrobcu z Únie zaradeného do vzorky sa realizoval priamo spotrebiteľom (pozri odôvodnenie 209). Komisia teda usúdila, že neexistuje žiadna nevyváženosť úrovne obchodu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(388)

Navrhovateľ v podnete poskytol dostatočné dôkazy o tom, že pokiaľ ide o dotknutý výrobok, v Indonézii existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Podľa dôkazov uvedených v podnete surový palmový olej a surový olej z palmových jadier, ktoré predstavovali viac ako 70 % výrobných nákladov dotknutého výrobku, podliehali vývoznej dani, vývoznému poplatku a stanoveniu maximálnej ceny na domácom trhu v Indonézii.

(389)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že je nutné posúdiť, či v súvislosti s prešetrovaným výrobkom existujú deformácie v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia, v dôsledku ktorých by clo nižšie ako dumpingové rozpätie nebolo postačujúce na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom prešetrovaného výrobku, len v súvislosti s vyvážajúcou spoločnosťou Musim Mas, keďže v prípade spoločnosti Wilmar bolo dumpingové rozpätie nižšie ako rozpätie ujmy.

(390)

Komisia najprv identifikovala hlavné suroviny používané pri výrobe dotknutého výrobku spoločnosťou Musim Mas. Za hlavné suroviny sa považovali tie suroviny, ktoré pravdepodobne predstavujú aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Komisia zistila, že spoločnosť Musim Mas používala na výrobu dotknutého výrobku surový palmový olej a surový olej z palmových jadier. Surový palmový olej predstavoval viac ako 30 % celkových priamych výrobných nákladov, zatiaľ čo surový olej z palmových jadier predstavoval viac ako 40 %.

(391)

Komisia následne preskúmala, či v prípade ktorejkoľvek z hlavných surovín používaných pri výrobe dotknutého výrobku dochádzalo k deformáciám v dôsledku jedného z opatrení uvedených v článku 7 ods. 2a základného nariadenia: režimy dvojakého oceňovania, vývozné dane, vývozné prirážky, vývozné kvóty, zákaz vývozu, fiškálna daň na vývoz, licenčné požiadavky, minimálna vývozná cena, zníženie alebo zrušenie vrátenia dane z pridanej hodnoty (DPH), obmedzenie týkajúce sa miesta colného konania pre vývozcov, zoznam spôsobilých vývozcov, povinnosť poskytnúť stanovenú časť produktov na domácom trhu, ťažba surovín na vlastnú spotrebu Na tento účel sa Komisia opierala o príslušné indonézske právne predpisy.

(392)

Prešetrovaním sa zistilo, že surový palmový olej aj surový olej z palmových jadier podliehali vývoznej dani a poplatku. Vývozná daň sa skladá zo sadzobníka progresívnych taríf uložených na surový palmový olej a surový olej z palmových jadier (vyhláška č. 166/PMK.010/2020 (44)). Okrem toho sa na surový palmový olej a surový olej z palmových jadier vzťahoval aj progresívny vývozný poplatok (vyhláška č. 57/PMK.05/2020 (45) zmenená vyhláškou č. 76/PMN.05/2021 (46)).

(393)

Komisia zistila, že spoločnosť Musim Mas využívala vývoznú daň a poplatok.

(394)

Komisia porovnala ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier na domácom trhu s medzinárodnou referenčnou hodnotou.

(395)

Pokiaľ ide o cenu surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier na domácom trhu, prešetrovaním sa zistilo, že štátom vlastnený podnik Kharisma Pemasaran Bersama Nusantara (KPBN) organizuje denné postupy obstarávania (47), v ktorých štátom vlastnené podniky PTPN predávajú surový palmový olej a surový olej z palmových jadier. Organizuje sa jeden denný postup obstarávania na surový palmový olej a jeden týždenný postup obstarávania na surový olej z palmového oleja, a to s jednou štandardnou kvalitou surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier, takže existuje len jedna denná cena za surový palmový olej a len jedna týždenná cena za surový olej z palmových jadier. Cena je stanovená ako FOB v Dumai alebo Belawane (dva významné námorné prístavy v Indonézii). Spoločnosť PTPN určuje cenu a spoločnosti ju buď akceptujú, alebo počkajú do nasledujúceho dňa. V zmluvách medzi súkromnými spoločnosťami sa takisto používa cena stanovená spoločnosťou PTPN. Cena postupu obstarávania je verejnou cenou a všetky hospodárske subjekty na trhu ju poznajú. Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že zmluvy medzi prepojenými stranami sú takisto založené na cene stanovenej spoločnosťou PTPN. Preto všetci kupujúci v Indonézii nakupujú surový palmový olej a surový olej z palmových jadier za dennú cenu stanovenú spoločnosťou PTPN. Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že malé rozdiely medzi cenou postupu obstarávania a skutočnou nákupnou cenou vývozcov zaradených do vzorky boli spôsobené najmä nákladmi na dopravu. Komisia preto v prípade ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier na domácom trhu použila denné ceny postupu obstarávania stanovené spoločnosťou PTPN počas obdobia prešetrovania, ktoré predložil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(396)

Pokiaľ ide o medzinárodnú referenčnú hodnotu pre surový palmový olej a surový olej z palmových jadier, Komisia použila niekoľko referenčných kritérií: 1. indonézske vývozné ceny FOB z databázy Global Trade Atlas (48) (ďalej len „GTA“); 2. malajzijské ceny na domácom trhu (49); 3. malajzijské vývozné ceny z databázy GTA; 4. spotové ceny CIF v Rotterdame (50) (51).

(397)

Z porovnania vyplynulo, že cena surového palmového oleja na indonézskom domácom trhu bola o 20 % nižšia ako indonézske vývozné ceny FOB, o 23 % nižšia ako ceny na malajzijskom domácom trhu, o 29 % nižšia ako malajzijské vývozné ceny FOB, o 24 % nižšia ako spotové ceny CIF v Rotterdame (upravené na FOB).

(398)

Z porovnania vyplynulo, že cena surového oleja z palmových jadier na indonézskom domácom trhu bola o 18 % nižšia ako indonézske vývozné ceny, o 19 % nižšia ako ceny na malajzijskom domácom trhu, o 6 % nižšia ako malajzijské vývozné ceny, o 22 % nižšia ako spotové ceny CIF v Rotterdame (upravené na FOB).

(399)

Napokon Komisia preskúmala, či surový palmový olej alebo surový olej z palmových jadier predstavujú jednotlivo aspoň 17 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Na účely tohto výpočtu sa použila nedeformovaná cena suroviny stanovená pri vývoze z Indonézie a získaná z databázy GTA. Komisia zistila, že v prípade spoločnosti Musim Mas predstavoval surový palmový olej viac ako 40 % a surový olej z palmových jadier viac ako 50 % celkových priamych výrobných nákladov.

(400)

Komisia preto dospela k záveru, že ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier podliehali deformáciám a boli výrazne nižšie v porovnaní s cenami na reprezentatívnych medzinárodných trhoch v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(401)

Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia preskúmala, či môže jednoznačne dospieť k záveru, že určenie výšky konečných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia len v súvislosti so spoločnosťou Musim Mas je v záujme Únie. Antidumpingové clo spoločnosti Wilmar by sa v každom prípade stanovilo na úrovni dumpingového rozpätia, pretože predaj pod cieľovú cenu bol stanovený na vyššej úrovni. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania vrátane údajov o voľných kapacitách vo vyvážajúcej krajine, hospodárskej súťaži v oblasti surovín a vplyve dodávateľských reťazcov na spoločnosti z Únie.

(402)

Indonézska vláda tvrdila, že počas obdobia prešetrovania bola celková výrobná kapacita prešetrovaného výrobku v Indonézii približne 3 600 000 ton, zatiaľ čo skutočná výroba predstavovala približne 2 600 000 ton. Uviedla, že oba odhady sú založené na správe Indonézskeho združenia výrobcov oleochemických výrobkov (APOLIN).

(403)

Komisia poznamenáva, že indonézska vláda v záujme ochrany dôverných údajov upravila pôvodné odhady s toleranciou +/- 30 % a výsledný odhad 1 000 000 ton voľnej kapacity je výrazne nižší ako jej skutočná hodnota. Podobne výsledný odhad 72 % využitia kapacity je výrazne vyšší ako jeho skutočná hodnota. Komisia ďalej poznamenáva, že aj pri uplatnení odhadu 1 000 000 ton voľná kapacita v Indonézii prevyšuje celú výrobu v Únii, ktorá počas obdobia prešetrovania predstavovala približne 872 000 ton, a mohla by ju preto nahradiť. Zároveň je štvornásobne vyššia ako objem dovozu z Indonézie, ktorý predstavoval približne 228 000 ton.

(404)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že indonézski výrobcovia majú významnú voľnú kapacitu, a ak by sa využila, táto voľná kapacita by mala potenciál zvýšiť celkové dodávky prešetrovaného výrobku, stláčať ceny nadol a v dôsledku toho ohroziť účinnosť opatrenia, ak sa nestanoví na úrovni dumpingu.

(405)

Hlavnou surovinou používanou na výrobu prešetrovaného výrobku je buď loj, alebo rastlinný olej, napríklad surový palmový olej a surový olej z palmových jadier.

(406)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 397 a 398, ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier v Indonézii boli výrazne nižšie ako ceny surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Vyvážajúcim výrobcom v Indonézii tým v porovnaní s výrobným odvetvím Únie vzniká nespravodlivá výhoda. Komisia preto dospela k záveru, že hoci sú surový palmový olej a surový olej z palmových jadier pre výrobné odvetvie Únie dostupné, vzhľadom na tieto deformácie sú dostupné za vyššiu cenu než pre výrobcov v Indonézii. Výrobné odvetvie Únie bolo teda v nevýhodnom postavení oproti indonézskym vyvážajúcim výrobcom.

(407)

Ako sa uvádza v tabuľke 4, výrobné odvetvie Únie malo počas obdobia prešetrovania voľnú kapacitu takmer 250 000 ton. Táto voľná kapacita bola vyššia ako objem dovozu z Indonézie počas rovnakého obdobia. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie je schopné nahradiť dovoz z Indonézie vlastnou výrobou a dokonca pokryť takmer celý dopyt Únie po prešetrovanom výrobku.

(408)

Prešetrovaním sa navyše ukázalo, že používatelia z Únie by mohli prešetrovaný výrobok získavať z tretích krajín, napríklad z Malajzie. Celkový objem dovozu z tretích krajín ostal počas posudzovaného obdobia stabilný, zatiaľ čo jeho podiel na trhu stúpol o 6 %. V prípade, že by nedochádzalo k dumpingovému dovozu z Indonézie, dovoz z tretích krajín by sa zvýšil, keďže predajné ceny na trhu Únie by boli atraktívnejšie.

(409)

Spoločnosť Wilmar tvrdila, že skutočnosť, že výrobcovia z Únie, napríklad spoločnosť AAK, požiadali o vylúčenie určitých mastných kyselín z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, naznačuje, že určití výrobcovia z Únie (výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca) vo veľkej miere potrebujú prístup ku všetkým zdrojom dovozu.

(410)

Komisia poznamenáva, že schopnosť výrobného odvetvia Únie pokryť dopyt Únie sa vzťahuje na širokú škálu mastných kyselín. Pokiaľ ide konkrétne o žiadosti spoločnosti AAK o vylúčenie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 108 až 118, druhy a množstvá požadovaných mastných kyselín budú buď môcť vyrábať výrobcovia z Únie po obnovení rovnakých podmienok na trhu Únie, alebo sa môžu získavať z iných krajín ako Indonézia.

(411)

Používatelia by preto mali dostatočný prístup k prešetrovanému výrobku aj v prípade poklesu dovozu z Indonézie. V dôsledku toho sa neočakávajú prerušenia hodnotových reťazcov používateľov v Únii.

(412)

Viaceré zainteresované strany sa vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií vyjadrili k účinku opatrení na dodávateľské reťazce v Únii.

(413)

Tieto pripomienky sa rozoberajú v bode 7.9.2 tohto nariadenia. Na základe týchto pripomienok a následnej analýzy je Komisia presvedčená, že akékoľvek problémy s dodávkami budú dočasné a zvládnuteľné vzhľadom na iné dostupné zdroje dodávok, ako je Malajzia.

(414)

Po posúdení všetkých relevantných informácií týkajúcich sa tohto prešetrovania Komisia dospela k záveru, že je v záujme Únie určiť výšku konečných ciel vo vzťahu k spoločnosti Musim Mas v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia.

(415)

Vzhľadom na uvedenú analýzu Komisia dospela k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia je v záujme Únie stanoviť úroveň konečných ciel na základe úrovne dumpingu, s výhradou ďalších úvah v kontexte článku 21 uvedených v bode 7.6.

(416)

Skupina Musim Mas vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že politiky indonézskej vlády týkajúce sa surového palmového oleja a surového oleja z palmových jadier sa prešetrovali v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania uvedeného v odôvodnení 3, a preto by uplatnenie článku 7 ods. 2a základného nariadenia v súčasnom antidumpingovom prešetrovaní a uplatnenie antisubvenčných ciel na tie isté politiky viedli k uplatneniu dvojitých nápravných opatrení na rovnaký súbor politík indonézskej vlády.

(417)

Komisia sa bude otázkou prípadných dvojitých nápravných opatrení zaoberať v rámci antisubvenčného prešetrovania.

(418)

Potom, ako Komisia posúdila záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia, preskúmala, či v súlade s článkom 21 základného nariadenia môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade napriek určeniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu prijatie opatrení nie je v záujme Únie. Pri zisťovaní záujmu Únie vychádzala z hodnotenia všetkých rôznych relevantných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a iných príslušných hospodárskych subjektov. Počas prešetrovania nespolupracoval žiaden neprepojený dovozca.

(419)

Komisia zaslala dotazníky známym zainteresovaným stranám. Dostala vyplnené dotazníky od štyroch používateľov patriacich do dvoch skupín spoločností, konkrétne do skupiny Greven a skupiny Schill + Seilacher.

(420)

V Únii je 15 spoločností vyrábajúcich mastné kyseliny, ktoré majú približne 900 zamestnancov. Výrobcovia sú rozšírení po celej Únii. Výrobné odvetvie Únie zaradené do vzorky, ktoré predstavovalo viac ako 60 % celkovej výroby, pri prešetrovaní spolupracovalo.

(421)

V nadväznosti na stiahnutie podnetu, na ktoré sa vzťahuje oddiel 1.10, sa Komisia rozhodla pokračovať v prešetrovaní a vykonala svoju analýzu ujmy a príčinnej súvislosti, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie ako celok bez ohľadu na podporu a/alebo spoluprácu jednotlivých výrobcov z Únie, ako sa podrobnejšie vysvetľuje v odôvodneniach 64, 66, 68 a 69. Analýzou v oddieloch 4 a 5 tohto nariadenia sa potvrdilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu a že táto ujma bola spôsobená dumpingovým dovozom dotknutého výrobku indonézskymi vyvážajúcimi výrobcami. Komisia ďalej poznamenala, že pri rozhodovaní o pokračovaní alebo ukončení konania vo veci stiahnutia má široký priestor na voľné uváženie.

(422)

Navrhovateľ v liste týkajúcom sa stiahnutia podnetu ako dôvod stiahnutia uviedol „v dôsledku vplyvu zainteresovaných strán“ (52). Týmto sa potvrdzuje, že navrhovateľ nespochybnil analýzu a záver o existencii značnej ujmy, ktorú spôsobil dumpingový dovoz z Indonézie, ale že jediným dôvodom stiahnutia bol vplyv zainteresovaných strán. Dôvod súvisiaci s vyvíjaním vplyvu zainteresovanými stranami na navrhovateľa by nepodporil zistenie, že by bolo v záujme Únie ukončiť konanie výhradne z tohto dôvodu, keď Komisia už dospela k záveru, že existuje dumping spôsobujúci značnú ujmu. V tejto súvislosti Komisia ďalej konštatovala, že k stiahnutiu podnetu došlo vo veľmi neskorej fáze konania, keď boli stranám v plnom rozsahu poskytnuté zistenia preukazujúce existenciu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ktorú zapríčinil indonézsky dumpingový dovoz. Pripomienky, ktoré strany doručili po poskytnutí informácií, nezmenili tento záver, čím sa podporila úvaha, že v každom prípade by nebolo v záujme Únie ukončiť konanie bez uloženia opatrení, aj keď navrhovateľ stiahol podnet.

(423)

Vzhľadom na zistenie značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie opísané v odôvodneniach 255 až 259 by uloženie opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Únie zlepšiť svoju ziskovosť smerom k udržateľnej úrovni, zvýšiť investície a zachovať si tak konkurenčné postavenie na svojom hlavnom trhu. Výrobné odvetvie Únie by okrem toho bolo schopné znovu získať stratený podiel na trhu zvýšením objemu predaja na trhu Únie.

(424)

Neprijatie opatrení bude mať na výrobné odvetvie Únie pravdepodobne ďalšie významné negatívne účinky, pokiaľ ide o nižší objem predaja a výroby a ďalší pokles cien, ktoré povedú k ďalšiemu finančnému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie z hľadiska ziskovosti a investícií, čo ohrozí jeho budúcnosť a zamestnanosť.

(425)

Skupina Musim Mas vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že výrobné odvetvie Únie, ktoré používa loj ako surovinu, nebude mať prínos z opatrení a že v konečnom dôsledku z nich budú mať prínos malajzijskí vyvážajúci výrobcovia.

(426)

Vzhľadom na pripomienky Komisie, pokiaľ ide o loj ako o faktor, ktorý nie je faktorom príčinnej súvislosti, vyššie ceny malajzijského dovozu počas celého posudzovaného obdobia a schopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť ziskovosť a investície, a teda zvýšiť objem výroby a predaja v prípade prijatia opatrení, sa však táto pripomienka zamietla.

(427)

Uloženie opatrení na indonézske mastné kyseliny je preto jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(428)

Ako sa uvádza v odôvodnení 38, nespolupracoval žiadny neprepojený dovozca/obchodník.

(429)

Komisia preto nemala k dispozícii informácie na presné stanovenie vplyvu, ktorý by uloženie opatrení malo na činnosti neprepojených dovozcov/obchodníkov. Nespolupráca dovozcov naznačuje, že sa nedomnievajú, že by uloženie antidumpingových opatrení významne ovplyvnilo ich obchodnú činnosť. Zatiaľ čo v prvom kroku by mohlo dôjsť k zníženiu dovozu a ďalšieho predaja tovaru pod vplyvom opatrení, akékoľvek prípadné negatívne účinky na obrat by sa v konečnom dôsledku mohli kompenzovať zvýšeným opätovným predajom výrobkov nakúpených z iných zdrojov, napríklad z Malajzie.

(430)

Komisia preto dospela k záveru, že vplyv opatrení na dovozcov/obchodníkov by nebol neprimeraný.

(431)

Prešetrovaný výrobok nakupujú viaceré priemyselné odvetvia na trhu Únie na výrobu výrobkov ako potraviny, krmivá, lieky, kozmetika (výrobky na každodennú hygienu a luxusné kozmetické výrobky), výrobky starostlivosti o domácnosť a osobnej starostlivosti a priemyselné detergenty.

(432)

Pri prešetrovaní spolupracovali a na dotazník pre používateľov odpovedali štyria používatelia patriaci do dvoch skupín spoločností, ktorí predstavovali približne 4 až 7 % celkovej spotreby v Únii.

(433)

Jedna skupina používa mastné kyseliny na výrobu kovových a alkalických mydiel, ako aj esterov, ktoré sa používajú ako prísady v odvetví plastov, mazív a v textilnom priemysle. Druhá skupina vyrába chemické látky používané v technických textíliách, chemické látky na spracovanie kože, kozmetiku a čisté chemikálie.

(434)

Prešetrovaním sa zistilo, že títo používatelia počas obdobia prešetrovania nakúpili spolu [6 – 9] % celkového dovozu z Indonézie, [4 – 7] % celkového predaja výrobného odvetvia Únie a [2 – 4] % celkového dovozu z iných krajín. Komisia preto mala obmedzené informácie na posúdenie celkového vplyvu uloženia antidumpingových opatrení na činnosti používateľov.

(435)

Na základe údajov poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi nakúpili títo používatelia počas OP približne [23 – 26] % svojich potrieb v oblasti mastných kyselín z Indonézie, [68 – 72] % od výrobcov z Únie a [2 – 5] % z iných zdrojov. Zatiaľ čo jedna skupina používateľov dovážala zanedbateľné množstvá, druhá v danom období dovážala z Indonézie viac ako štvrtinu svojich potrieb v oblasti mastných kyselín.

(436)

V závislosti od používateľa sa predaj výrobkov obsahujúcich mastné kyseliny pohyboval od 29 % do viac ako 95 % celkového obratu. Celkovo sa podiel mastných kyselín akéhokoľvek pôvodu na celkových priamych výrobných nákladoch spolupracujúcich používateľov pohyboval od 6 % do 52 %.

(437)

Celkové rozpätia ziskovosti štyroch používateľov sa pohybovali medzi jednocifernými až dvojcifernými ziskovými rozpätiami.

(438)

Pokiaľ ide o vplyv opatrení na spolupracujúcich používateľov, Komisia usúdila, zohľadňujúc obmedzenú zastupiteľnosť výrobku, že uloženie opatrení môže do istej miery ovplyvniť ich zisky. Vzhľadom na ich ziskové rozpätia by tento vplyv nebol neprimeraný, keďže aspoň časť zvýšenia ceny by sa mohla preniesť na ďalší článok dodávateľského reťazca.

(439)

Vzhľadom na nedostatočnú ziskovosť výrobného odvetvia Únie a stláčanie cien na trhu možno odôvodnene predpokladať, že ceny sa po uložení opatrení zvýšia. Vplyv, ktorý opatrenia môžu mať na určitých používateľov, by však mal byť vyvážený v porovnaní s rizikom ukončenia činnosti výrobného odvetvia Únie, keďže súčasná situácia nie je udržateľná. Neuloženie opatrení povedie k menej spoľahlivým a stabilným zdrojom dodávok a nevyhnutne k zvýšeniu cien na trhu Únie.

(440)

Spoločnosť P&G nespolupracovala pri prešetrovaní v plnej miere, ale uviedla, že je proti uloženiu opatrení. Domnievala sa, že uloženie opatrení by ohrozilo jej prístup k spoľahlivému zdroju dodávok mastných kyselín. Spoločnosť P&G tvrdila, že uloženie antidumpingových opatrení by malo dva kľúčové dôsledky. Po prvé, opatrenia by pravdepodobne viedli k zvýšeniu výrobných nákladov v odvetví spotrebného tovaru a tieto zvýšené náklady by sa nakoniec preniesli na spotrebiteľov. Po druhé, uloženie opatrení by pravdepodobne narušilo dodávateľské reťazce z Indonézie, a to v čase silného dopytu po mastných kyselinách a využívania plnej kapacity výrobcov z Únie. Aj skupina Greven tvrdila, že dopyt po mastných kyselinách na trhu Únie nemožno uspokojiť bez dovozu mastných kyselín z Indonézie.

(441)

Komisia poznamenala, že spoločnosť P&G nepredložila vyplnený dotazník pre používateľov a neposkytla podrobné informácie o svojich nákupoch mastných kyselín a ich váhe z hľadiska nákladov na hotové výrobky. Komisia preto nebola schopná posúdiť vplyv uloženia opatrení na činnosť spoločnosti P&G.

(442)

Komisia okrem toho zistila, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie bola dostatočná na pokrytie takmer celej spotreby na trhu EÚ. Výrobné odvetvie Únie má v súčasnosti približne 20 % voľnej kapacity, a ak sa obnovia podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže, výrobcovia z Únie by mohli zvýšiť výrobu, aby uspokojili dopyt v Únii. Okrem toho existuje voľná kapacita na výrobu mastných kyselín v Malajzii. Komisia preto dospela k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení nemôže viesť k nedostatku dodávok mastných kyselín na trhu Únie.

(443)

Po konečnom poskytnutí informácií boli prijaté pripomienky k záujmom Únie od skupiny Greven, skupiny Schill + Seilacher, spoločností P&G, Unilever, Henkel, Quaker Houghton, Evonik, NYCO, Kapachim, Omya, Stéarinerie Dubois, Wilmar, skupiny Musim Mas, spoločnosti Ecogreen a koalície CUTFA. Mnohé z týchto strán boli používatelia, ktorí nespolupracovali v plnej miere pri prešetrovaní a predtým nepredložili pripomienky. Pri prešetrovaní sa preto využil širší rozsah pripomienok po konečnom poskytnutí informácií, hoci informácie neboli predložené vo forme zodpovedaného dotazníka, ako sa požadovalo pri začatí prešetrovania, a nebolo možné overiť pravdivosť všetkých predložených pripomienok.

(444)

Koalícia CUTFA poukázala na to, že opatrenia by mali len obmedzený vplyv na používateľov, pretože zvýšenie nákladov by bolo možné preniesť na ich zákazníkov. Aj keby to tak nebolo, zisky boli v rozsahu, ktorý bolo možné absorbovať, takže vplyv opatrení by nebol neprimeraný.

(445)

Zo širokej škály pripomienok od používateľov vyplynulo, že používateľov možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií.

(446)

Prvou kategóriou sú veľké nadnárodné skupiny, ako sú spoločnosti P&G, Unilever, Henkel, Quaker Houghton a Evonik, ktoré vyrábajú veľké množstvo hotových výrobkov s použitím prešetrovaného výrobku ako kľúčovej suroviny, predovšetkým vo svojich výrobkoch určených pre starostlivosť o domácnosť, bielizeň, krásu a osobnú starostlivosť. Ako sa však opisuje v predchádzajúcom texte, vzhľadom na chýbajúcu úplnú spoluprácu týchto strán nebolo možné overiť množstvo mastných kyselín, ktoré používajú vo výrobe, ani význam mastných kyselín vo výrobných nákladoch, a to dokonca ani pri najdôležitejších výrobkoch, v ktorých sa mastné kyseliny používajú. Okrem toho z verejne dostupných údajov (53) spoločností P&G, Unilever a Henkel vyplýva, že v posledných rokoch sa obrat a zisky skupín podstatne zvýšili, najmä pokiaľ ide o výrobky pre starostlivosť o domácnosť, čo je najväčší trh s mastnými kyselinami.

(447)

Spoločnosť P&G vysvetlila, že nepredložila vyplnený dotazník, pretože podobne ako ostatní používatelia mastných kyselín je rozdelená na viacero výrobných závodov.

(448)

Spoločnosť P&G však nevyplnila ani tú časť dotazníka, ktorá sa týkala nákupu mastných kyselín prostredníctvom svojej centrálnej nákupnej jednotky. Rozdrobenie odvetvia používateľov nebráni, aspoň niektorým z nich, aby predložili vyplnený dotazník. Navyše z verejne dostupnej konsolidovanej ročnej závierky spoločnosti P&G vyplýva aj to, že jej európske prevádzky mali v roku 2021 veľmi veľký obrat (16,7 miliardy USD (54)). Jej celosvetová ziskovosť predstavovala 23 % (55). Obrat spoločnosti Henkel v západnej a vo východnej Európe v roku 2021 predstavoval 9,1 miliardy EUR a ziskovosť v týchto regiónoch bola 18,9 % (56). Tieto informácie podporili názor Komisie, že veľkí odberatelia mastných kyselín v najväčších odvetviach používateľov (starostlivosť o domácnosť, bielizeň, krásu a osobná starostlivosť) by navrhovanými opatreniami neboli neprimerane ovplyvnení.

(449)

Spoločnosť Henkel uviedla, že nedostatočná spolupráca zo strany používateľov neznamená, že opatrenia na navrhovaných úrovniach v konečnom poskytnutí informácií by nemali závažný vplyv na ich činnosti.

(450)

Ako sa uvádza ďalej, Komisia preskúmala svoje pôvodné zistenia a závery týkajúce sa vplyvu na používateľov na základe dodatočných pripomienok prijatých v reakcii na konečné poskytnutie informácií, a to aj pripomienok od nových zainteresovaných strán.

(451)

Spoločnosti Henkel, Kapachim, Omya a Wilmar poukázali aj na to, že záujem používateľov by sa mal vnímať v kontexte nedávneho vývoja, ktorý predchádzal poskytnutiu informácií, ako sú rastúce ceny surovín a energií, inflácia a problémy dodávateľského reťazca.

(452)

Komisia poznamenala, že tieto problémy sa týkajú vývoja po skončení obdobia prešetrovania. Nebolo podložené, aký vplyv by tento vývoj mohol mať na odvetvie používateľov. Napríklad, či sa mimoriadne náklady prenášajú na zákazníkov a aký vplyv to má na ziskovosť výrobkov obsahujúcich mastné kyseliny. V každom prípade nie je zrejmé, či takýto vývoj bol trvalý. Tieto tvrdenia preto nebolo možné akceptovať.

(453)

Spoločnosť Unilever sa vo svojom dôvernom podaní zamerala na určitý výrobok, ktorý by bol opatreniami ovplyvnený, pričom tvrdila, že ceny by sa značne zvýšili a že by možno musela tento výrobok dovážať, čo by malo vplyv na jej výrobu a zamestnanosť v Únii. Takisto tvrdila, že by sa v dôsledku toho zvýšili spotrebiteľské ceny tohto výrobku. Spoločnosť Unilever okrem toho zdôraznila, že prevažná väčšina predaja tohto výrobku sa vyvážala mimo Únie.

(454)

Tieto tvrdenia Komisia nedokázala overiť, keďže spoločnosť Unilever, podobne ako väčšina používateľov, nevyplnila dotazník používateľa. Komisia preto nemohla overiť význam tohto výrobku v aktivitách spoločnosti Unilever v Únii z hľadiska ziskovosti a obratu. Komisia takisto nedokázala overiť význam mastných kyselín v nákladoch spoločnosti Unilever na tento výrobok ani ostatné výrobky. Komisii sa nepodarilo ani jasne posúdiť, aký celkový vplyv by clá mali na ziskovosť spoločnosti Unilever na trhu Únie. Okrem toho z verejne dostupnej konsolidovanej ročnej účtovnej závierky spoločnosti Unilever vyplýva, že jej európske činnosti predstavovali obrat 11,3 miliardy EUR (57) a ziskovosť 1,8 miliardy EUR (58), čo je vyše 16 %. Komisii preto neboli poskytnuté žiadne informácie, ktoré by preukázali, že vplyv opatrení týkajúcich sa mastných kyselín z Indonézie by bol neprimeraný na predaj tohto výrobku spoločnosťou Unilever alebo všeobecnejšie na jej činnosti v Únii. Tvrdenie týkajúce sa zvýšenia spotrebiteľských cien a dovozu tohto výrobku zjavne nebolo podložené vzhľadom na celkovú ziskovosť jej činností v Únii. Komisia navyše konštatovala, že spoločnosť Unilever by na zmiernenie vplyvu opatrení mala k dispozícii režim prepracovania pod colným dohľadom.

(455)

Druhou kategóriou používateľov boli zvyčajne menšie spoločnosti a skupiny, ako napríklad tie, ktoré v plnej miere spolupracovali pri prešetrovaní (skupina Greven a skupina Schill + Seilacher) a používali mastné kyseliny na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, ako sú estery, amíny, mazivá, mydlá atď.

(456)

Okrem toho po konečnom poskytnutí informácií predložili podania spoločnosti NYCO, Kapachim, Omya, pridružené podniky spoločnosti Ecogreen a spoločnosť Stéarinerie Dubois. Spoločnosti v tejto kategórii vo všeobecnosti nakupovali menšie množstvá prešetrovaného výrobku. Títo používatelia však nepredložili vyplnené dotazníky, ktoré by umožnili podložiť ich pripomienky. Naopak, z informácií, ktoré predložili plne spolupracujúce spoločnosti, vyplýva, že opatrenia by tieto plne spolupracujúce spoločnosti pravdepodobne ovplyvnili viac, pretože mastné kyseliny predstavovali väčší podiel ich celkových nákladov a predaj príslušných výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca mal obmedzenú ziskovosť. Navyše vplyv opatrení na všetkých používateľov by sa zmiernil skutočnosťou, že používatelia nepredávali výlučne výrobky, ktoré obsahujú mastné kyseliny. Takisto väčšina nakúpených mastných kyselín pochádzala buď z výrobného odvetvia Únie, alebo od dodávateľov z tretích krajín. To znamená, že v prípade týchto nákupov by sa dal očakávať nižší nárast cien než v prípade nákupov od indonézskych vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho sa hotové výrobky vyrobené s použitím mastných kyselín často vyvážali mimo Únie, čo znamená, že na zníženie vplyvu opatrení by mohol byť k dispozícii režim prepracovania pod colným dohľadom.

(457)

Spoločnosť Ecogreen tvrdila, že vážené priemerné clá uplatniteľné na spoločnosť Ecogreen by poškodili jej dva prepojené podniky v Únii. Spoločnosť Ecogreen trvala aj na tom, že všetok jej predaj do Únie bol určený na použitie na vlastnú spotrebu, a preto tento vývoz nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(458)

Komisia poznamenala, že keďže pridružené podniky spoločnosti Ecogreen, DHW a E&S, nevyplnili dotazník používateľa, tvrdenia spoločnosti Ecogreen týkajúce sa ujmy nebolo možné overiť. Podľa podania spoločnosti Ecogreen jedna z jej dcérskych spoločností v Únii kupuje určité druhy mastných kyselín od výrobného odvetvia Únie. Nemožno preto vylúčiť, že medzi výrobkami spoločnosti Ecogreen a výrobkami výrobného odvetvia Únie existuje hospodárska súťaž aspoň v určitých segmentoch trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 108. Tvrdenie týkajúce sa pridružených podnikov spoločnosti Ecogreen a použitia na vlastnú spotrebu preto nemožno akceptovať.

(459)

Komisia na základe informácií v spise teda dospela k záveru, že navrhované opatrenia nebudú mať neprimeraný vplyv na používateľov.

(460)

Skupina Greven, spoločnosti Henkel, Unilever, Kapachim, Evonik, Ecogreen, Quaker Houghton, Omya, NYCO, Stéarinerie Dubois, skupina Musim Mas a spoločnosť Wilmar predložili tvrdenia týkajúce sa narušenia trhu Únie a problémov s dodávkami v dôsledku uloženia opatrení. Tieto zainteresované strany sa najmä domnievali, že navrhovaná úroveň opatrení je príliš vysoká a neprimerane ovplyvní záujem odberateľských odvetví Únie. Tieto spoločnosti zároveň tvrdili, že dovoz z Indonézie by sa zastavil alebo obmedzil v takom rozsahu, že by na trhu Únie vznikol všeobecný nedostatok, čo by takisto spôsobilo nárast cien. Ďalší používatelia predložili konkrétnejšie tvrdenia týkajúce sa určitých druhov mastných kyselín, ktoré podľa nich nemohli výrobné odvetvie Únie nemohlo primerane dodávať. Spoločnosti AAK, Unilever a skupina Greven na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa problémov s dodávkami na trhu, ktoré by sa opatreniami zhoršili, predložili e-mailovú korešpondenciu s výrobcami z Únie.

(461)

Spoločnosti Unilever, Henkel a Ecogreen tvrdili, že opatrenia by ovplyvnili dovoz mastných kyselín s krátkym reťazcom, napr. C8 – C10, do Únie. Spoločnosť NYCO tvrdila, že nájsť kyseliny C8 – C10 na trhu Únie je čoraz ťažšie, pretože výrobcovia zvýšili ich použitie na vlastnú spotrebu. V dôsledku tohto nedostatku ceny od septembra 2021 prudko vzrástli. Okrem toho spoločnosť NYCO tvrdila, že nedostatok mastných kyselín s krátkym reťazcom, napr. C8 – C10, bude mať vplyv na výrobné odvetvia, ktorým dodáva špeciálne mazivá, ako je letecký a obranný priemysel.

(462)

Spoločnosti Kapachim, Evonik, NYCO takisto uviedli, že by sa dostali do nevýhodného postavenia oproti výrobcom rovnakých výrobkov, ktorí sa nachádzajú mimo Únie. Iné spoločnosti tvrdili, že sa možno budú musieť premiestniť mimo Únie.

(463)

Spoločnosť Stéarinerie Dubois tvrdila, že obmedzená nahraditeľnosť mnohých druhov výrobkov dovážaných z Indonézie by výrazne ovplyvnila ich ziskovosť, pretože ich výrobné náklady by sa zvýšili. Spoločnosť Stéarinerie Dubois takisto tvrdila, že výrobcovia z Únie uvedení v podnete nemuseli nevyhnutne vyrábať rovnaké mastné kyseliny požadovaného druhu v dostatočnom množstve. Upozornila aj na to, že v prípade dvoch druhov mastných kyselín, ktoré používala vo svojej výrobe, nedokázal žiadny výrobca z Únie splniť jej špecifikácie, pokiaľ ide o farbu, ktorá bola dôležitým faktorom pre jej zákazníkov vo farmaceutickom priemysle. Spoločnosť Stéarinerie Dubois tvrdila, že keďže neexistoval trh Únie s mastnými kyselinami, ktoré by boli v súlade s právnymi predpismi REACH a zároveň kóšer a halal postupmi, výrobnému odvetviu Únie nebola dovozom týchto výrobkov spôsobená žiadna ujma.

(464)

Koalícia CUTFA zdôraznila, že v prípade zavedenia opatrení by výrobné odvetvie Únie spolu s dovozom z Indonézie aj z tretích krajín zabezpečilo primerané zásobovanie trhu Únie. Tento názor bol doplnený grafom zobrazujúcim hlavné zdroje dodávok. Koalícia CUTFA upozornila aj na to, že dovoz z Indonézie by sa neskončil, ale by pokračoval rovnakých podmienkach hospodárskej súťaže.

(465)

Komisia uznala, že dodávanie mastných kyselín rôznym priemyselným odvetviam používateľov v Únii je zásadné, pretože mastné kyseliny nemožno primerane nahradiť inými výrobkami. Komisia preto na základe prijatých pripomienok preskúmala otázku narušenia trhu a otázky dodávok.

(466)

Po prvé, ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 220, údaje o voľnej kapacite uvedené v odôvodnení 407 boli vypočítané skôr na základe udržateľnej než teoretickej kapacity výrobného odvetvia Únie, pričom sa zvážili bežné prestoje, ako je údržba, a zohľadnila sa výroba iných výrobkov. Znamená to, že v OP bolo v Únii približne 250 000 ton voľnej kapacity. Overením vyplnených dotazníkov výrobného odvetvia Únie sa zaistil konzistentný a presný prístup k údajom o kapacite. Kapacity sa podľa potreby znížili a overené údaje sa poskytli príslušným spoločnostiam.

(467)

Po druhé bolo zrejmé, že investície vo výrobnom odvetví Únie boli počas posudzovaného obdobia obmedzené. Investície spoločností zaradených do vzorky pokračovali, ale boli obmedzené skôr na udržiavanie existujúcich závodov a zariadení než na zvyšovanie kapacity a odstraňovanie prekážok vo výrobe. Uložením opatrení by sa uvoľnil tlak na ceny vo výrobnom odvetví a umožnilo by sa mu stanoviť ceny na takej úrovni, pri ktorej by bola ziskovosť na rozumnej úrovni. Výroba a predaj by sa mohli zvýšiť s cieľom zásobovať trh vďaka lepším podmienkam na trhu. Výrobné odvetvie by dokázalo získať aj kapitál na zvýšenie kapacity.

(468)

Problémy s dodávkami počas posudzovaného obdobia, ako vyplýva z e-mailovej korešpondencie, sa dajú očakávať, ak výrobné odvetvie utrpelo značnú ujmu ovplyvňujúcu jeho predajné ceny, čo viedlo k nízkej ziskovosti a neschopnosti získať kapitál pre investície. Uložením opatrení sa však vytvoria lepšie podmienky na trhu pre výrobné odvetvie Únie, ktoré bude môcť zvýšiť výrobu a zlepšiť množstvo a sortiment mastných kyselín, ktoré dodáva na trh.

(469)

Po tretie sa neočakáva, že opatreniami uloženými týmto nariadením sa zabráni dovozu z Indonézie. Pripomína sa, že účelom antidumpingových opatrení nie je zastaviť dovoz, ale obnoviť rovnaké podmienky na trhu. Komisia preto zamietla tvrdenie, že by na trhu Únie došlo k všeobecnému nedostatku, ktorý by spôsobil neprimeraný nárast cien.

(470)

Komisia podotkla, že tvrdenie o prudkom náraste cien C8 – C10 sa týkalo celosvetového trhu, a nie iba trhu Únie. Účinky antidumpingových opatrení na globálnu konkurencieschopnosť používateľov C8 – C10 v Únii by sa preto neodlišovali od účinkov na používateľov iných druhov mastných kyselín. Navyše Komisia pripomenula, že vo svojom posudzovaní obvykle nezohľadňuje vývoj na trhu po skončení obdobia prešetrovania. Pokiaľ ide o názor spoločnosti NYCO týkajúci sa leteckého a obranného priemyslu, tieto tvrdenia o narušení neboli podložené, a preto sa zamietli.

(471)

Komisia okrem toho poznamenala, že indonézske výrobky a výrobky výrobného odvetvia Únie sú do veľkej miery nahraditeľné. To, že určití výrobcovia z Únie neboli schopní dodávať určité druhy výrobkov v určitom období za trhových podmienok platných v posudzovanom období, ešte neznamená, že problémy s dodávkami budú pretrvávať aj po uložení opatrení. Komisia navyše usúdila, že vplyv opatrení na náklady a ziskovosť tohto používateľa nebol podložený, pretože vzhľadom na to, že nedostala vyplnený dotazník, nemohla posúdiť, aké významné boli pre spoločnosť náklady na mastné kyseliny z hľadiska percentuálneho podielu celkových nákladov alebo obratu. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(472)

Neboli podložené pravdepodobné vplyvy v porovnaní s konkurentmi mimo Únie a riziko premiestnenia výroby. Okrem toho sa v odôvodnení 455 rozoberajú faktory, ktoré by mohli zmierniť vplyv ciel na používateľov.

(473)

Spoločnosť Wilmar vyhlásila, že náklady na mastné kyseliny ako surovinu na trhu Únie sa zvýšia približne o 32,9 % (59).

(474)

Takéto odhady však zveličujú pravdepodobné zvýšenie nákladov pre používateľov. Dôvodom je to, že indonézsky dovoz predstavoval približne 20 % spotreby a oveľa nižší nárast nákladov pravdepodobne vznikne tým používateľom, ktorí sú zásobovaní z výrobného odvetvia Únie alebo dovozom z iných zdrojov. Okrem toho sa počas platnosti opatrení nevyhnutne zvýši dovoz z tretích krajín, ako je Malajzia, vzhľadom na lepšie podmienky na trhu a nižší tlak Indonézie na ceny.

(475)

Spoločnosť Wilmar upozornila aj na to, že nižší dovoz rastlinného oleja, najmä z Ukrajiny, by obmedzil schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať suroviny.

(476)

Komisia poznamenala, že tieto tvrdenia sa týkali vývoja po skončení obdobia prešetrovania. Nebolo podložené, aký vplyv by mohol mať tento vývoj na trh Únie alebo či by bol takýto vývoj trvalého charakteru, keďže v článku 6 ods. 1 základného nariadenia sa uvádza, že informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa bežne nezohľadnia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(477)

Komisia preto nemohla akceptovať tvrdenia, že v Únii bude všeobecný nedostatok dodávok mastných kyselín pre používateľov. Pokiaľ ide o problémy s dodávkami týkajúcimi sa konkrétnych výrobkov, akékoľvek narušenie trhu je pravdepodobne dočasné, kým sa výrobcovia a ich zákazníci prispôsobia novej situácii na trhu.

(478)

Vzhľadom na pripomienky zainteresovaných strán a na základe informácií v spise je zrejmé, že po uložení opatrení by odvetvia s najväčšou spotrebou mastných kyselín (starostlivosť o domácnosť, krásu, bielizeň a osobná starostlivosť) neboli veľmi ovplyvnené, pretože takéto odvetvia by boli schopné absorbovať akékoľvek zvýšenie nákladov, ktoré by sa nemohlo preniesť na zákazníkov.

(479)

V prípade zvyšných odvetví existujú určité dôkazy, že môže dôjsť k zvýšeniu nákladov, ktoré bude mať vplyv na ziskovosť. Avšak len dve skupiny sa rozhodli, že pri prešetrovaní budú plne spolupracovať, aby podložili svoje tvrdenia.