PRÍLOHA

PRÍRUČKA PRE POUŽÍVATEĽOV EMAS

Obsah

Úvod

8

1.

Čo je EMAS?

8

2.

Náklady a prínosy EMAS

8

3.

Podpora EMAS pre MSP

11

4.

Metóda „EMAS Easy“

11

5.

Synergie s inými právnymi predpismi a dobrovoľnými nástrojmi

11

6.

Uznávanie iných systémov manažérstva a prístupov k EMAS – článok 45 nariadenia o EMAS

14

7.

Osem krokov k schéme EMAS

14

8.

Subjekty a inštitúcie zapojené do vykonávania a udržiavania EMAS

16

Krok 1:

Vytvorenie plánu a príprava

17

1.1.

Definovanie predmetu registrácie v EMAS v rámci EÚ a mimo nej – bod A.4.3 prílohy II k nariadeniu o EMAS

17

1.2.

Subjekt, ktorý sa má zaregistrovať v EMAS – článok 2 body 21 a 22 nariadenia o EMAS

18

1.2.1.

Organizácie pôsobiace na jednom mieste alebo v jednej lokalite

19

1.2.2.

Organizácia pôsobiaca na rôznych miestach alebo v rôznych miestach/lokalitách

19

1.2.3.

Organizácia, v prípade ktorej sa nedá určiť konkrétne miesto

20

1.2.4.

Organizácie riadiace rôzne miesta v rozptýlenej oblasti

20

1.2.5.

Organizácie, ktoré operatívne riadia dočasné spoločné priestory

21

1.2.6.

Rôzne organizácie v jednej lokalite

22

1.2.7.

Koncepcia klastra – článok 37 nariadenia o EMAS

22

1.3.

Záväzok manažmentu v súvislosti so systémom environmentálneho manažérstva – príloha II body A.5.1, 5.3, B.2

23

1.4.

Uskutočnenie environmentálneho preskúmania – článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EMAS, príloha I a bod B.3 prílohy II k nemu

24

1.4.1.

Určenie súvislostí organizácie – bod 1 prílohy I, bod A.4.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

25

1.4.2.

Identifikovanie zainteresovaných strán a ich potrieb a očakávaní – bod 2 prílohy I, bod A.4.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

26

1.4.3.

Určenie uplatniteľných právnych požiadaviek a iných záväzných požiadaviek súvisiacich so životným prostredím – bod 3 prílohy I, body A.6.1.3 a B.4 prílohy II k nariadeniu o EMAS

27

1.4.4.

Identifikovanie priamych a nepriamych environmentálnych aspektov – bod 4 prílohy I, bod A.6.1.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

28

1.4.5.

Sektorové referenčné dokumenty – článok 46 ods. 1 nariadenia o EMAS

29

1.4.6.

Hodnotenie významnosti environmentálnych aspektov – bod 5 prílohy I, bod 6.1.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

33

1.4.7.

Vyhodnotenie spätnej väzby z vyšetrovania predchádzajúcich havárií – bod 6 prílohy I k nariadeniu o EMAS

35

1.4.8.

Určenie a zdokumentovanie príležitostí a rizík – bod 7 prílohy I, bod A.6.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

35

1.4.9.

Preskúmanie existujúcich procesov, praktík a postupov – bod 8 prílohy I k nariadeniu o EMAS

36

Krok 2:

Definovanie environmentálnej politiky

36

2.1.

Definovanie environmentálnej politiky – bod A.5.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

36

Krok 3:

Vypracovanie environmentálneho programu – body A.6.2.1 a B.5 prílohy II k nariadeniu o EMAS

37

Krok 4:

Zavedenie a vykonávanie systému environmentálneho manažérstva – článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EMAS, príloha II k nemu

39

4.1.

Stanovenie zdrojov, úloh, zodpovednosti a právomoci – body A.5.1, A.5.3 a A.7.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

40

4.2.

Zavedenie postupu na určenie záväzných požiadaviek a hodnotenie ich dodržiavania – body A.6.1.3, B.4 a A.9.1.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

40

4.3.

Zapojenie zamestnancov, kompetentnosť, odborná príprava a povedomie – body A.7.2 a B.6 prílohy II k nariadeniu o EMAS

42

4.4.

Zavedenie postupu na internú a externú komunikáciu – bod A.7.4 prílohy II k nariadeniu o EMAS

44

4.5.

Dokumentácia a riadenie dokumentov – bod A.7.5 prílohy II k nariadeniu o EMAS

45

4.6.

Plánovanie a riadenie prevádzkových činností – bod A.8.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

47

4.7.

Havarijná pripravenosť a reakcia – bod A.8.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

48

4.8.

Monitorovanie, meranie a analyzovanie environmentálneho správania – bod A.9.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

49

4.9.

Postup pri riešení nezhody a nápravná činnosť – bod A.10.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

49

Krok 5:

Interný audit – článok 9 prílohy III k nariadeniu o EMAS

50

5.1.

Zavedenie postupu interného environmentálneho auditu

50

5.1.1.

Frekvencia konania auditov

51

5.1.2.

Činnosti v rámci interného environmentálneho auditu

51

5.1.3.

Podávanie správ o záveroch environmentálneho auditu

52

5.2.

Preskúmanie manažmentom – bod A.9.3 prílohy II k nariadeniu o EMAS

52

Krok 6:

Vytvorenie environmentálneho vyhlásenia

53

6.1.

Vypracovanie environmentálneho vyhlásenia – príloha IV k nariadeniu EMAS

54

6.1.1.

Minimálne požiadavky na environmentálne vyhlásenie EMAS – príloha IV B k nariadeniu o EMAS

54

6.1.2.

Hlavné ukazovatele environmentálneho správania – príloha IV C k nariadeniu o EMAS

56

6.1.3.

Ďalšie relevantné ukazovatele environmentálneho správania

61

6.1.4.

Miestna zodpovednosť – príloha IV D k nariadeniu o EMAS

61

6.1.5.

Aktualizácia environmentálneho vyhlásenia – článok 8 nariadenia o EMAS

62

6.1.6.

Prístup verejnosti – príloha IV E k nariadeniu o EMAS

62

Krok 7:

Externé overovanie – články 18 a 19 nariadenia o EMAS

62

7.1.

Overenie treťou stranou

63

7.1.1.

Kto má povolenie overovať a validovať EMAS

63

7.1.2.

Overenie environmentálnym overovateľom – článok 18 nariadenia o EMAS

64

7.1.3.

Frekvencia overovania – články 6, 7 a 19 nariadenia o EMAS

65

7.2.

Metóda výberu vzorky

67

7.2.1.

Požiadavky na uplatnenie postupu výberu vzorky na posúdenie organizácií s viacerými miestami

67

7.2.2.

Kritériá oprávnenosti na uplatnenie metódy výberu vzorky

67

7.2.3.

Požiadavky na organizáciu žiadajúcu o zápis do registra

68

7.2.4.

Kritériá na vylúčenie miest z výberu vzorky

68

7.2.5.

Usmernenia týkajúce sa použitia metódy výberu vzorky na overovanie organizácií s viacerými miestami pôsobenia

69

7.2.6.

Postup uplatňovania metódy výberu vzorky na overovanie organizácií s viacerými miestami pôsobenia

69

7.2.7.

Výber a výpočet vzorky

70

7.2.8.

Postup v prípade odchýlok

71

7.2.9.

Dokumentácia, ktorá sa má zahrnúť do environmentálneho vyhlásenia a ktorá odôvodňuje veľkosť vzorky a metódu výberu vzorky

72

7.3.

Správa environmentálneho overovateľa

72

7.4.

Overenie environmentálneho vyhlásenia – články 6, 7 a 19 nariadenia o EMAS

73

Krok 8:

Registrácia v registri EMAS – články 4, 5 a 6 nariadenia o EMAS

73

8.1.

Postup registrácie – články 4, 5 a 6 nariadenia o EMAS

73

8.1.1.

Požadované dokumenty na registráciu v EMAS

75

8.1.2.

Registrácia

75

8.1.3.

Trvanie postupu registrácie

75

8.1.4.

Pozastavenie platnosti registrácie alebo vymazanie organizácií z registra

76

8.1.5.

Sústavné zlepšovanie environmentálneho správania pomocou EMAS

76

8.2.

Používanie loga EMAS – článok 10 nariadenia o EMAS

77

8.2.1.

Kto môže logo používať?

78

8.2.2.

Kto logo udeľuje?

78

8.2.3.

Obmedzenia používania loga

79

Zoznam obrázkov

Obrázok 1:

Integračná interakcia rôznych normalizovaných systémov manažérstva

11

Obrázok 2:

Výhody EMAS oproti norme EN ISO 14001

12

Obrázok 3:

Iné výhody EMAS

13

Obrázok 4:

Osem krokov pri registrácii v EMAS

14

Obrázok 5:

Harmonogram procesu registrácie

15

Obrázo 6:

Tri príklady operácií sústredených na jednom mieste

19

Obrázok 7:

Príklady organizácií, ktoré operatívne riadia rôzne miesta v rozptýlenej oblasti

21

Obrázok 8:

Príklady spoločných priestorov

21

Obrázok 9:

Príklad organizácie, ktorá sa nachádza na spoločne využívanom mieste

22

Obrázok 10:

Príklady interných a externých faktorov, ktoré určujú súvislosti organizácie

26

Obrázok 11:

Príklady zainteresovaných strán a možné očakávania (zdroj: UGA-GS).

27

Obrázok 12:

Sektory, v prípade ktorých sú k dispozícii sektorové referenčné dokumenty

30

Obrázok 13:

Príklad metódy začlenenia sektorovýc referenčných dokumentov

30

Obrázok 14:

Typické environmentálne aspekty, ktoré sa zohľadňujú v životnom cykle výrobku

32

Obrázok 15:

Príklad hodnotiacej matice pomocou analýzy ABC

35

Obrázok 16:

Interakcia environmentálneho preskúmania, environmentálnej politiky, dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, plánovaných opatrení a environmentálneho programu

38

Obrázok 17:

Vývojový diagram kurzov odbornej prípravy v rámci systému environmentálneho manažérstva

43

Obrázok 18:

Postup týkajúci sa zaobchádzania s dokumentmi v rámci systému environmentálneho manažérstva

46

Obrázok 19:

Riadenie havarijných plánov

48

Obrázok 20:

Príklad rozdelenia oblastí pre hlavné ukazovatele „Využívanie pôdy so zreteľom na biodiverzitu“

58

Obrázok 21:

Hlavní aktéri a systém riadenia EMAS

76

Obrázok 22:

Logo EMAS

77

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1:

Príručka OECD o náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia v dodávateľských reťazcoch nerastných surovín a kovov

31

Tabuľka 2:

Príklady environmentálnych aspektov a ich environmentálneho vplyvu

33

Tabuľka 3:

Hodnotenie environmentálnych aspektov na príklade odpadu

34

Tabuľka 4:

Príklady interakcie medzi dlhodobými environmentálnymi cieľmi, krátkodobými environmentálnymi cieľmi a opatreniami

39

Tabuľka 5:

Príklad preskúmania dodržiavania právnych predpisov

41

Tabuľka 6:

Príklad preskúmania dodržiavania iných environmentálnych požiadaviek

42

Tabuľka 7:

Príklady použitia hlavných ukazovateľov vo verejnej správe alebo v podobných organizáciách

59

Tabuľka 8:

Príklady použitia hlavných ukazovateľov správania vo výrobnom sektore

60

Tabuľka 9:

Frekvencia overovania požadovaná podľa nariadenia o EMAS

66

Tabuľka 10:

Orgány zodpovedné za jednotlivé registrácie

74

ÚVOD

Organizácie, ktoré chcú prispieť k udržateľnejším modelom výroby a spotreby v našej spoločnosti, čelia výzvam pri zvyšovaní udržateľnosti poskytovaných výrobkov a služieb v rámci celého dodávateľského reťazca, ako aj pri efektívnejšom využívaní zdrojov a znižovaní ich vplyvov na životné prostredie a klímu.

Systémy environmentálneho manažérstva ako EMAS (1) slúžia na to, aby pomohli organizáciám zlepšiť ich environmentálne správanie a zároveň ušetriť náklady. Keď EÚ v roku 1993 zaviedla EMAS, cieľom bolo poskytnúť organizáciám manažérsky nástroj, ktorý by mohli používať na hodnotenie svojho environmentálneho správania, podávanie správ o ňom a na jeho zlepšenie. EMAS podporuje dodržiavanie environmentálnych predpisov napríklad plnením požiadaviek na podávanie správ v súvislosti s právnymi aktmi, ako je smernica o priemyselných emisiách (2), smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (3), alebo podporou podnikov pri vykonávaní náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia v rámci nadchádzajúcej smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (4).

V tejto príručke sú uvedené hlavné prvky schémy a vysvetľuje sa, čo musia organizácie urobiť, aby sa mohli zúčastniť. Cieľom je uľahčiť zapojenie organizácií do schémy, a teda zvýšiť mieru jej využívania. Všeobecnejšie je nariadenie o EMAS určené aj na harmonizáciu vykonávania vo všetkých členských štátoch a vytvorenie spoločného legislatívneho rámca. Táto príručka pre používateľov EMAS (5) spĺňa požiadavky stanovené v článku 46 ods. 5 nariadenia o EMAS.

1.   Čo je EMAS?

EMAS je nástroj k dispozícii pre všetky organizácie pôsobiace vo všetkých hospodárskych odvetviach v EÚ i mimo nej, ktoré chcú:

✓	prevziať zodpovednosť za svoj environmentálny a hospodársky vplyv

✓	zlepšiť svoje environmentálne správanie

✓	informovať verejnosť a zainteresované strany o tomto správaní.

EMAS umožňuje organizáciám systematicky identifikovať a zaznamenávať svoje environmentálne vplyvy, na základe čoho vedia vypracovať stratégiu na zlepšenie svojej environmentálnej udržateľnosti. S pomocou EMAS podnik dokáže odpovedať na tieto tri otázky:

1.	Aký je náš aktuálny vplyv na životné prostredie?

2.	Ako vieme zlepšiť svoje environmentálne správanie?

3.	Ako tento cieľ dosiahneme?

2.   Náklady a prínosy EMAS

Vykonávanie EMAS zahŕňa interné aj externé náklady, ako je poradenská podpora, ľudské zdroje na vykonávanie opatrení a prijímanie nadväzných opatrení, inšpekcie, registračné poplatky atď. Náklady a prínosy sa značne líšia v závislosti od faktorov, ako je veľkosť organizácie, druh činností, súčasné postupy environmentálneho manažérstva a dotknutá krajina. Registrácia v EMAS je investíciou, pretože spravidla vedie k výrazným úsporám, ako aj lepšej reputácii (vo svete, kde verejnosť má čoraz väčšie nároky z hľadiska udržateľnosti) a v neposlednom rade aj k vyšším príjmom. Zo štúdií vyplýva, že organizáciám sa zvyšujú príjmy, vďaka čomu spätne získajú náklady na vykonávanie rýchlo – väčšinou v priebehu jedného alebo dvoch rokov.

Systémy environmentálneho manažérstva ako EMAS celkovo pomáhajú organizáciám zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov, znižovať riziká a zohrávať príkladnú úlohu vďaka verejnému vyhláseniu o dodržiavaní osvedčených postupov.

Dosiahnuté úspory prevyšujú náklady na vykonávanie schémy.

✓	Zlepšené environmentálne správanie

Ukazovatele by mali svedčiť o preukázateľnom zlepšení, t. j. znížení environmentálneho vplyvu, v priebehu času.

✓	Väčšie úspory vyplývajúce zo zvýšenej efektívnosti

Zvýšené ročné úspory organizácií všetkých veľkostí, ktoré presahujú ročné náklady na udržiavanie EMAS.

✓	Zabezpečenie dodržiavania environmentálnych predpisov a lepších procesov internej kontroly

Menej porušení právnych predpisov v oblasti životného prostredia znamená lepšie vzťahy s regulačnými orgánmi.

✓	Lepšie vzťahy so zainteresovanými stranami

Zvýšená dôvera zainteresovaných strán, a to najmä vo vzťahu k verejnej správe a podnikom poskytujúcim služby.

✓	Viac príležitostí na trhu

Lepšia zodpovednosť voči existujúcim zákazníkom a vyššie šance na získanie nových trhov. Zaregistrované spoločnosti takisto dokážu vďaka EMAS preukázať, že majú technické prostriedky na splnenie zmluvných požiadaviek v oblasti environmentálneho manažérstva vo verejných obstarávaniach. Organizácie môžu podporovať svojich dodávateľov v tom, aby zaviedli systém environmentálneho manažérstva ako súčasť svojej vlastnej environmentálnej politiky. Registrácia v EMAS môže zjednodušiť postupy medzi podnikmi pre obe zapojené strany.

✓	Zníženie regulačného zaťaženia

✓

Prínos vyplývajúci zo zníženia regulačného zaťaženia (6). Viaceré členské štáty ponúkajú organizáciám zaregistrovaným v EMAS výhody na základe zákonov a iných právnych predpisov v oblasti životného prostredia s celoštátnou a regionálnou pôsobnosťou. V praxi to môže znamenať zjednodušené povinnosti týkajúce sa podávania správ, menej inšpekcií, nižšie poplatky za odpad a dlhšie obdobia platnosti povolení.

Zníženie regulačného zaťaženia – niektoré príklady — V roku 2022 Španielsko zaviedlo nový zákon o odpade, na základe ktorého organizácie zaregistrované v EMAS využívajú zníženie regulačného zaťaženia. Od takýchto organizácií sa nevyžaduje predloženie plánu minimalizácie nebezpečného odpadu, ak už majú ciele týkajúce sa zníženia nebezpečného odpadu a táto informácia je zahrnutá vo validovanom environmentálnom vyhlásení. — V Bulharsku ministerstvo pre životné prostredie a vodné hospodárstvo znižuje organizáciám zaregistrovaným v EMAS poplatky za využívanie vody o 30 %. Toto zníženie regulačného zaťaženia zavedené v roku 2017 je silným stimulom pre vodohospodárske spoločnosti a podniky, ktoré spotrebúvajú veľké množstvá vody, aby sa zaregistrovali ako používatelia EMAS. Doteraz zaviedli EMAS dve z 24 bulharských spoločností pôsobiacich v oblasti zásobovania vodou. — V Portugalsku , sa v rámci všeobecného systému odpadového hospodárstva na určité subjekty zodpovedné za riadenie tokov a individuálne systémy zaregistrované v EMAS vzťahuje výnimka a sú oslobodené od auditu technickej časti ich činností. Finančné stimuly – niektoré príklady — V Belgicku poskytuje Service Public de Wallonie vyššie dotácie na investície do spoločností, ktoré sú zaregistrované v EMAS. — Chorvátsko v rámci svojho národného plánu obnovy a odolnosti financuje investície do opatrení zelenej transformácie v sektore cestovného ruchu. Medzi oprávnené činnosti patrí modernizácia hotelov na úroveň environmentálnej značky EÚ a schémy EMAS. EMAS takisto slúži ako dôkaz o tom, že organizácia dodržiava zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ (stimul platný v rokoch 2022 a 2023). — V Baskicku sú organizácie zaregistrované v EMAS, ktoré pôsobia v stavebníctve, oslobodené od platenia zálohy požadovanej podľa právneho rámca z roku 2012 v oblasti tvorby odpadu zo stavieb a demolácie a nakladania s ním. V dôsledku toho je 10 % baskických registrácií v EMAS v sektore stavebníctva, pričom ich počet sa neustále zvyšuje. — V Portugalsku platí pre organizácie zaregistrované v EMAS 5 % zníženie poplatku za vypúšťané odpadové vody. Politické podporné opatrenie – niekoľko príkladov — V národnom akčnom pláne Bulharska pre zelené verejné obstarávanie z roku 2011 sa uvádza, že orgány verejného sektora riadiace postupy verejného obstarávania by mali do výziev na predkladanie ponúk na určitých úrovniach zahrnúť environmentálne kritériá vrátane EMAS. Bulharské obecné orgány vydávajúce výzvy na predkladanie ponúk v sektore odpadového hospodárstva aktuálne vyžadujú EMAS alebo rovnocenný systém manažérstva. V súčasnosti sa väčšina registrácií týka sektora odpadového hospodárstva. — Švédske nariadenie o systémoch environmentálneho manažérstva vo vládnych agentúrach (2009:907), ktoré sa vzťahuje takmer na 200 takýchto agentúr, ich podnecuje k tomu, aby vykonávali EMAS. V EMAS sa od roku 2009 zaregistrovali tri verejné agentúry.

Štúdie potvrdzujú pozitívny účinok takýchto stimulov (7). V niektorých členských štátoch poskytuje štát dotácie za úsilie o zavedenie EMAS. Informácie o týchto podporných opatreniach možno získať od príslušného orgánu v každej krajine. Prehľad propagácie schémy EMAS a jej politickej podpory v členských štátoch EÚ je dostupný online (8). Komisia takisto poskytuje všeobecné informácie o zavedení EMAS a o jej uplatnení v praxi. Napríklad asistenčné centrum EMAS poskytuje informácie a nástroje na podporu vykonávania.

Mikropodniky, malé a stredné podniky (MSP) vymedzené v odporúčaní EÚ 2003/361 sú zaradené do kategórie „malé organizácie“. Podnik je MSP, ak nemá viac ako 249 zamestnancov a dosahuje ročný obrat najviac 50 miliónov EUR, prípadne celková suma v jeho súvahe nepresahuje 43 miliónov EUR. Pojem „malé organizácie“ zahŕňa aj miestne orgány spravujúce menej ako 10 000 obyvateľov alebo iné orgány, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktoré majú ročný rozpočet nepresahujúci 50 miliónov EUR alebo celkovú sumu v ročnej súvahe nepresahujúcu 43 miliónov EUR.

3.   Podpora EMAS pre MSP

Prínosom pre malé organizácie (MSP) je aj:

✓	ľahký prístup k informáciám a podporným programom prispôsobeným ich potrebám (9)

✓	registračné poplatky (10) určené na podnecovanie účasti

✓	opatrenia týkajúce sa technickej pomoci.

4.   Metóda „EMAS Easy“

Metóda „EMAS Easy“  (11), ktorá nie je spomenutá v nariadení, by sa napriek tomu mala považovať za nástroj na využitie pre malé organizácie. Môže im pomôcť splniť všetky požiadavky EMAS rýchlo, jednoducho a s malými nákladmi.

Súbor nástrojov „EMAS Easy“  (12), ktorý poskytuje štandardizované vzory, je užitočný v prípade klastrových projektov. Zúčastneným organizáciám umožňuje „podeliť sa“ o konzultanta s kvalifikáciou EMAS alebo v prípade potreby poveriť spoločného environmentálneho overovateľa na účely finálneho procesu certifikácie.

Prístupy environmentálneho manažérstva s nízkymi prahovými hodnotami a iné systémy environmentálneho manažérstva sa často prekrývajú a čiastočne sa vzťahujú na požiadavky EMAS. Možno ich teda použiť ako súčasť pri postupnom prechode na EMAS, čím sa zníži potrebné úsilie a uľahčí sa registrácia v EMAS.

5.   Synergie s inými právnymi predpismi a dobrovoľnými nástrojmi

EMAS dopĺňa existujúce normy a certifikáty. Ak organizácia už používa systémy manažérstva ako ISO 14001 alebo ISO 9001 v oblasti kvality, ISO 50001 v oblasti energetiky alebo ISO 45001 v oblasti systémov manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vynaloží vďaka tomu menej práce, keďže EMAS môže vychádzať z existujúcich manažérskych procesov. Dôvodom je skutočnosť, že EMAS funguje na rovnakej zásade „plánuj – urob – skontroluj – konaj“ a zahŕňa podobné procesy.

Obrázok 1:

Integračná interakcia rôznych normalizovaných systémov manažérstva (zdroj: Umweltbundesamt, UBA)

Z hľadiska environmentálnych požiadaviek EMAS ide nad rámec mnohých existujúcich systémov a schém environmentálneho manažérstva. Ako vyplýva z týchto hlavných prvkov, schéma EMAS je náročnejšia než iné systémy environmentálneho manažérstva, napr. ISO 14001:

✓	sústavne zlepšovať environmentálne správanie

✓	vymenovanie predstaviteľa vrcholového manažmentu

✓	potreba environmentálneho preskúmania

✓	systematické preukazovanie dodržiavania právnych predpisov

✓	stanovenie dlhodobých environmentálnych cieľov so zreteľom na priame a nepriame aspekty kvantifikované v rámci šiestich povinných hlavných ukazovateľov

✓	zapojenie zamestnancov

✓	komunikácia, transparentnosť a podávanie správ prostredníctvom environmentálneho vyhlásenia.

Obrázok 2:

Výhody EMAS oproti norme EN ISO 14001 (zdroj: Umweltbundesamt)

EMAS ponúka aj politické prínosy, napr. efektívnosť pri využívaní materiálov, nižšie environmentálne vplyvy, podporu pri znižovaní klimatickej stopy na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality (13) a podporu pri posudzovaní dodávateľského reťazca. Jej súčasťou môžu byť aj povinné prvky udržateľného podnikového vykazovania informácií a podpory zeleného verejného obstarávania.

Obrázok 3:

Ďalšie výhody EMAS

V rámci smernice o priemyselných emisiách sa systém environmentálneho manažérstva považuje za najlepšiu dostupnú techniku pre priemyselné zariadenia. Pre organizácie, ktoré prevádzkujú priemyselné zariadenia, preto EMAS môže byť prínosom dvoma spôsobmi. EMAS podporuje neustále zlepšovanie environmentálneho správania takýchto zariadení alebo pomáha udržiavať vysokú úroveň správania. Podporuje aj dodržiavanie právnych predpisov.

Medzi EMAS a existujúcimi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia sú rôzne synergie. Príkladom je smernica o priemyselných emisiách (14), ktorá klasifikuje EMAS ako najlepšiu dostupnú techniku (15) a v ktorej sa poskytuje zníženie regulačného zaťaženia organizáciám zúčastneným na schéme EMAS. Ďalšími oblasťami, v ktorých EMAS dopĺňa existujúce právne predpisy, sú odpadové hospodárstvo, ekodizajn výrobkov a služieb, energetická účinnosť a obchodovanie s emisiami.

Environmentálne vyhlásenie EMAS a informácie získané v rámci systému environmentálneho manažérstva môžu takisto slúžiť ako primárne vstupy na účely vykazovania informácií o udržateľnosti. EMAS možno použiť na splnenie dobrovoľných noriem vykazovania informácií, ako sú normy organizácie Global Reporting Initiative (16), alebo právnych požiadaviek, ako sú požiadavky stanovené v smernici EÚ o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (17). Manažérsky prístup EMAS má navyše blízko k dobrovoľným nástrojom a nadchádzajúcim právnym predpisom určeným na predchádzanie nepriaznivým vplyvom v globálnych hodnotových reťazcoch a na ich zníženie – známe ako povinnosti náležitej starostlivosti (18). EMAS poskytuje vhodný rámec na vykonávanie náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia a môže slúžiť ako základ pre všeobecnejšie manažérstvo udržateľnosti v hodnotovom reťazci.

6.   Uznávanie iných systémov manažérstva a prístupov k EMAS – článok 45 nariadenia o EMAS

Podľa nariadenia o EMAS môže Európska komisia uznať existujúce systémy environmentálneho manažérstva alebo ich časti za rovnocenné s príslušnými požiadavkami podľa nariadenia o EMAS. Oficiálne uznanie niektorých alebo všetkých častí týchto systémov môže uľahčiť organizáciám prechod na EMAS.

Postup je opísaný ďalej.

a)	Členské štáty zašlú Komisii písomnú žiadosť o uznanie systému environmentálneho manažérstva alebo jeho častí.

b)	Žiadosť musí obsahovať analýzu a špecifikáciu relevantných častí daného systému a prvkov zodpovedajúcich schéme EMAS. Musí sa poskytnúť dôkaz o rovnocennosti s EMAS.

c)	Komisia návrh postúpi výboru pre EMAS (zriadenému podľa článku 49 nariadenia).

d)	Podrobnosti uznaného systému environmentálneho manažérstva alebo podrobnosti o jeho častiach sa uverejnia v Úradnom vestníku EÚ po tom, ako ich výbor schváli.

Od organizácií, ktoré zaviedli uznávaný systém environmentálneho manažérstva alebo jeho časti, sa pri prechode na EMAS nevyžaduje opätovná validácia už uznaných zložiek. Organizácie, ktoré sú v procese vykonávania EMAS, môžu verejne konzultovať príslušné rozhodnutie Komisie o uznaní alebo sa obrátiť na svoj príslušný orgán a spýtať sa, či prístup alebo systém environmentálneho manažérstva, ktorý už uplatňujú, je uznaným systémom (19).

Komisia doteraz vydala dve rozhodnutia, v ktorých uznala, že časti iných systémov environmentálneho manažérstva sú rovnocenné s EMAS: Eco-Lighthouse, Nórsko (20) a Eco-profit, Rakúsko (21).

7.   Osem krokov k schéme EMAS

V nasledujúcich kapitolách sú opísané prípravy, ktoré musí organizácia uskutočniť pred zavedením EMAS, od plánovania až po registráciu (pozri obrázok 4), a dané postupy sa podrobnejšie vysvetľujú.

Obrázok 4:

Osem krokov k schéme EMAS

Pred zavedením EMAS musí organizácia myslieť na potrebu času, znalostí, odborníkov a finančných zdrojov. Počas tohto procesu môže svoje manažérske postupy otestovať, zmeniť alebo nahradiť. Zamestnanci budú musieť absolvovať školenia, budú sa musieť pripraviť audity a vypracovať environmentálne vyhlásenia. Zároveň bude potrebné, aby externý environmentálny overovateľ vykonal audit organizácie.

Bude potrebných viac zdrojov, najmä na tieto činnosti:

✓	externé konzultačné služby na pomoc pri zavádzaní systému environmentálneho manažérstva v súlade s EMAS (ak organizácii chýbajú potrebné zručnosti a zdroje)

✓	interní zamestnanci

✓	školenie zamestnancov

✓	environmentálna kontrola (externý audit) environmentálnym overovateľom

✓	zaslanie požadovaných informácií príslušnému orgánu na zápis do registra EMAS

✓	v relevantných prípadoch registračné poplatky

✓	možné investície, a to aj do technológií, výrobkov, služieb a obstarávaní, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.

V záujme nižšieho úsilia a nákladov by organizácie mali pred začatím skontrolovať, či:

✓	sa uplatňuje zníženie regulačného zaťaženia (22)

✓	sú k dispozícii akékoľvek bezplatné vzory, nástroje (23) alebo usmernenia

✓	existujú akékoľvek možnosti financovania na úrovni členských štátov alebo EÚ

✓	existuje akákoľvek možnosť zjednodušenia procesu posúdenia a/alebo registrácie (24) (napr. využitím skupinovej registrácie alebo registrácie s viacerými miestami za podmienok stanovených v kapitole 7.2).

Od začatia procesu trvá v priemere približne jeden rok, kým príslušný orgán pridá organizáciu do registra EMAS. Proces môže byť kratší v prípade menších organizácií, no v prípade veľkých korporácií môže byť zdĺhavý vzhľadom na zložité kroky súvisiace s koordináciou. V projektovom pláne (obrázok 5) sú znázornené príklady časového rámca, ktorý sa vo všeobecnosti vyžaduje pri rôznych krokoch, aby sa validácia/registrácia dosiahli čo najúčinnejšie a najspoľahlivejšie.

Obrázok 5:

Harmonogram procesu registrácie

Pred začatím plánovania zavedenia EMAS by organizácie mali najskôr posúdiť, ktoré požiadavky, ponuky a možnosti sú uplatniteľné a ktoré z nich zapadajú do ich konkrétnej situácie.

Prípadové štúdie pre rôzne sektory sú k dispozícii na webovej stránke asistenčného centra EÚ EMAS (25). Niektoré regionálne vlády a organizácie takisto vyvinuli vlastné nástroje na vykonávanie EMAS. Napríklad EMAS Club v Katalánsku (26), ako aj bavorské ministerstvo životného prostredia (Nemecko) (27) vyvinuli súbory nástrojov. Ak sa chcete dozvedieť viac, mohlo by byť užitočné obrátiť sa na príslušné orgány v krajinách, v ktorých majú dotknuté organizácie sídlo.

8.   Subjekty a inštitúcie zapojené do vykonávania a udržiavania EMAS

—

Environmentálny overovateľ  (28) — Environmentálny overovateľ v zmysle článku 2 bodu 20 nariadenia o EMAS je: — orgán na posudzovanie zhody vymedzený v nariadení (ES) č. 765/2008, alebo každé združenie alebo skupina takýchto orgánov, ktoré získali akreditáciu v súlade s týmto nariadením, alebo — fyzická alebo právnická osoba alebo všetky združenia alebo skupiny takýchto osôb, ktorým udelili akreditáciu členské štáty na základe ich postupov a príslušné inštitúcie v súlade s nariadením o EMAS. Environmentálni overovatelia kontrolujú, či environmentálne preskúmanie organizácie, jej environmentálna politika, systém environmentálneho manažérstva, postupy environmentálneho auditu a ich vykonávanie spĺňajú požiadavky nariadenia o EMAS. Takisto potvrdzujú, že informácie a údaje uvedené v environmentálnom vyhlásení a vo všetkých jeho aktualizáciách sú spoľahlivé, dôveryhodné a presné. Environmentálni overovatelia podliehajú monitorovaniu zo strany akreditačných alebo licenčných orgánov. Informácie o environmentálnych overovateľoch s akreditáciou/licenciou možno získať od príslušných orgánov EMAS, prípadne od akreditačného alebo licenčného orgánu EMAS v krajine EÚ, v ktorej má organizácia sídlo. Informácie o vhodných environmentálnych overovateľoch z iných členských štátov, než je členský štát organizácie, sú dostupné prostredníctvom registra EÚ EMAS (29).

—

Príslušné orgány  (30) Za určenie príslušných orgánov zodpovedajú členské štáty. Ako nezávislé a neutrálne orgány sú zvyčajne zodpovedné za registráciu organizácií so sídlom v ich členskom štáte v rámci EÚ, ale môžu byť zodpovedné aj za registráciu organizácií so sídlom mimo EÚ. Takisto monitorujú registráciu a predĺženie registrácie vrátane pozastavenia alebo vymazania organizácií z registra. Miesto sídla alebo riadiaceho centra organizácie zvyčajne určuje, na ktorý príslušný orgán sa treba obrátiť na účely registrácie (podrobnosti sú uvedené v kapitole 7.1. Overenie treťou stranou).

—

Orgán presadzovania práva Orgány presadzovania práva sú orgány určené členskými štátmi na monitorovanie dodržiavania uplatniteľných právnych predpisov v oblasti životného prostredia a podľa potreby na prijímanie opatrení na ich presadzovanie. Povinnosti týchto orgánov vyplývajú z vnútroštátnych pravidiel v dotknutej krajine súvisiacich s vykonávaním právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Príručka EMAS krok za krokom

Krok 1:   Vytvorenie plánu a príprava

1.1.   Definovanie predmetu registrácie v EMAS v rámci EÚ a mimo nej – bod A.4.3 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Každá organizácia zadefinuje a zdokumentuje rozsah svojho systému environmentálneho manažérstva. Pokiaľ ide o rozsah registrácie, organizácia musí zvážiť:

✓	externé a interné záležitosti

✓	záväzné požiadavky

✓	útvary, funkcie a fyzické hranice organizácie

✓	svoje činnosti, výrobky a služby

✓	svoje právomoci a schopnosti uplatňovať riadenie a vplyv.

Do predmetu systému environmentálneho manažérstva musia byť zahrnuté všetky činnosti, výrobky a služby spojené s miestom, ktoré sa má zaregistrovať (alebo miesta v prípade registrácie viacerých miest).

EMAS sa uplatňuje v rámci EÚ i mimo nej („globálna schéma EMAS“) na miesta v rôznych krajinách EÚ a mimo EÚ, ktoré môžu byť zahrnuté do predmetu registrácie. V schéme EMAS sa môžu zaregistrovať aj organizácie so sídlom mimo EÚ s miestami výlučne mimo EÚ.

Organizácia s niekoľkými miestami v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo v krajinách mimo EÚ môže požiadať o združenú registráciu všetkých alebo niektorých týchto miest (článok 3 ods. 2 nariadenia o EMAS). V takom prípade sa organizácia musí včas obrátiť na environmentálnych overovateľov a relevantný príslušný orgán s cieľom objasniť prípadné jazykové problémy súvisiace s dokumentáciou požadovanou na účely registrácie.

S konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa globálnej schémy EMAS sa možno oboznámiť v rozhodnutí Komisie 2011/832/EÚ zo 7. decembra 2011 týkajúcom sa Usmernenia o združenej registrácii v EÚ, registrácii organizácií pre tretie krajiny a globálnej registrácii podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009 (31).

Usmerňujúce otázky na prípravu a vypracovanie plánu pre registráciu v EMAS. ✓ Je organizácia malá organizácia, ako sa vymedzuje v úvode k tejto príručke pre používateľov? ✓ Koľko miest, v ktorých sa má zaviesť EMAS, patrí organizácii? ✓ Do ktorého hospodárskeho odvetvia patrí organizácia? ✓ Sú v dotknutom členskom štáte alebo regióne, prípadne aj na miestnej úrovni, k dispozícii nejaké podporné programy alebo iné formy podpory? ✓ Existuje sektorový referenčný dokument pre sektor, do ktorého organizácia patrí? (Podrobnejšie informácie nájdete v kapitole 1.4.5.) ✓ Aké ďalšie systémy manažérstva alebo prístupy environmentálneho manažérstva sa už vykonávajú v rámci organizácie? ✓ Sú tieto prístupy alebo systémy environmentálneho manažérstva už uznané ako čiastkový krok na ceste k EMAS? ✓ Existujú nejaké iné požiadavky na vykazovanie informácií, ktoré organizácia dobrovoľne plní alebo chce plniť, prípadne ktoré sa na ňu vzťahujú podľa právnych požiadaviek, ktoré by sa mohli kombinovať s vykazovaním informácií v rámci EMAS? ✓ Má organizácia mnoho porovnateľných miest, v ktorých sa má EMAS vykonávať? ✓ Ak má organizácia rôzne miesta v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo v krajinách mimo EÚ, chce vykonávať EMAS v týchto miestach a zaregistrovať ich pod jediným registračným číslom? ✓ Ktorý environmentálny overovateľ je oprávnený posúdiť jej činnosť? ✓ Ktorý príslušný orgán je zodpovedný za organizáciu? ✓ Existuje v miestnom alebo regionálnom prostredí organizácie klaster vykonávajúci EMAS, ku ktorému by sa mohla pridať? ✓ Kto by mal byť (v rámci vrcholového manažmentu organizácie) zodpovedný za vykonávanie EMAS? ✓ Ak je organizácia malá organizácia, možno uplatniť metódu „EMAS Easy“? ✓ Ktorý zamestnanec prevziať úlohu predstaviteľa pre environmentálne manažérstvo? Existujú nejakí iní predstavitelia pre konkrétne oblasti (odpad, regulácia emisií, bezpečnosť atď.) v rámci organizácie, ktorým by sa táto úloha mohla zveriť? ✓ Treba environmentálny tím, ktorý by poskytoval podporu predstaviteľovi pre environmentálne manažérstvo? Ak áno, ktorí zamestnanci by mali byť v takomto tíme? Možno na tento účel použiť iné existujúce štruktúry v rámci organizácie? ✓ Aké zdroje (finančné, technické) sú dostupné alebo sa musia sprístupniť v záujme úspešného vykonávania a udržiavania EMAS?

1.2.   Subjekt, ktorý sa má zaregistrovať v EMAS – článok 2 body 21 a 22 nariadenia o EMAS

Podľa nariadenia o EMAS: „Organizácia“ je spoločnosť, združenie, firma, podnik, orgán alebo inštitúcia so sídlom v EÚ alebo mimo nej alebo časť, alebo kombinácia týchto subjektov bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapísaná do registra, či je verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu. „Miesto“ je osobitná geografická oblasť, ktorá podlieha riadeniu organizácie a na ktorej sa vykonávajú činnosti, vyrábajú výrobky a poskytujú služby vrátane celej infraštruktúry, všetkých zariadení a materiálov; miesto je najmenší subjekt, ktorý sa môže brať do úvahy na registráciu. „Združená registrácia“ je jedna registrácia všetkých alebo niektorých miest organizácie lokalizovaných v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo krajinách mimo EÚ.

Organizácie musia presne vymedziť subjekt, ktorý sa má zaregistrovať a ktorý bude vykonávať EMAS. Je zásadné, aby sa posilnili jeho vzťahy so zainteresovanými stranami prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a zodpovednosti. Na rozdiel od iných systémov environmentálneho manažérstva sa schéma EMAS môže uplatňovať len na celé miesta, nie len na ich časti. Jedno miesto je tak najmenším subjektom, ktorý organizácia môže zaregistrovať v EMAS.

Účastníci EMAS by od začiatku mali myslieť na to, že environmentálni overovatelia a v relevantných prípadoch príslušné orgány rozhodujú o tom, ktoré subjekty sa musia zaregistrovať [pozri článok 25 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1221/2009]. Rovnako sa od všetkých účastníkov vyžaduje, aby vypracovali environmentálne vyhlásenie, ktoré musí obsahovať jasný a jednoznačný opis organizácie alebo miesta, ktoré sú predmetom registrácie v rámci EMAS, a prehľad ich činností, výrobkov a služieb, ako aj vzťahu k akejkoľvek materskej organizácii [pozri časť B písm. a) prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1221/2009].

Týmito požiadavkami sa zabezpečuje, aby organizácie dobre chápali environmentálne faktory, ktoré majú významný environmentálny vplyv v každom ich mieste. Účastníkom sa preto odporúča, aby mali jasné a opodstatnené odôvodnenia pre každé miesto, ktoré zvolili na registráciu. Vďaka tomu budú pripravení aj na požiadavky týkajúce sa environmentálneho vyhlásenia a akékoľvek otázky, najmä od overovateľov a príslušných orgánov, ale aj od iných zainteresovaných strán. Príslušný orgán môže zamietnuť registráciu, ak subjekt vybraný na registráciu nezodpovedá vymedzeniu pojmu uvedenému v článku 2 bode 22 nariadenia (ES) č. 1221/2009. Organizácie by preto mali od začiatku procesu vykonávania EMAS viesť konzultácie s príslušnými orgánmi.

Ak organizácia zvažuje registráciu len jedného alebo viacerých miest oddelene, jej rozhodnutie by sa malo riadiť týmito zásadami. Po prvé by sa oddelená registrácia mala dôsledne zvážiť. Organizácia musí vedieť preukázať svoju schopnosť monitorovať a uskutočňovať kontroly významných environmentálnych aspektov miesta a preukázať, že subjekt, ktorý zamýšľa zaregistrovať, nebol zámerne oddelený od iných miest so slabými výsledkami v oblasti environmentálneho správania. Po druhé komunikácia s verejnosťou je kľúčovým prvkom EMAS. Ako najlepší postup by organizácia mala vo svojom environmentálnom vyhlásení jasne a zrozumiteľne informovať verejnosť, prečo sa rozhodla vylúčiť niektoré miesta z registrácie.

1.2.1.    Organizácie pôsobiace na jednom mieste alebo v jednej lokalite

Najjednoduchším prípadom registrácie v EMAS je, keď sa operácie organizácie uskutočňujú na jednom mieste. Jedným miestom sa zvyčajne myslí situácia, keď je niekoľko budov a oblastí patriacich posudzovanej a registrovanej organizácii oplotených.

Obrázok 6:

Tri príklady operácií sústredených na jednom mieste

Určenie toho, čo tvorí miesto a kde sa nachádzajú jeho hranice, je vo väčšine prípadov jednoduchou záležitosťou. Napríklad:

—	továreň so všetkými zariadeniami potrebnými na uskutočňovanie činností (sklady, kancelárie, priľahlé úschovné priestory pre suroviny a odpad, čistiareň odpadových vôd, parkovacia plocha atď.), ktoré sa nachádzajú na tom istom mieste (obrázok 6, príklad 1), a

—	turistické stredisko, ktorého súčasťou je budova hotela, záhrady, bazény, reštaurácia, technické priestory atď.

Najjednoduchším prípadom je organizácia pôsobiaca len na jednom mieste, pretože riadenie a geografická oblasť spolu tvoria jeden celok. To, či jednotlivé budovy majú rôzne poštové adresy, nie je relevantné, keďže miesto by mohlo mať dva vstupy, napríklad jeden na prístup do kancelárií a jeden pre vjazd nákladných vozidiel z inej ulice (obrázok 6, príklad 2). Medzi budovami a oblasťami alebo inými budovami patriacimi iným organizáciám nachádzajúcim sa medzi nimi niekedy prebiehajú trasy verejnej dopravy. Z toho by vyplývalo, že dané miesto by nemohlo mať jediné oplotenie, no neznamenalo by to, že organizáciu nemožno považovať za miesto. Organizácia s výrobnými činnosťami a budova skladu v blízkosti nesúvisiacej oblasti sa takisto považujú za jedno miesto (obrázok 6, príklad 3).

1.2.2.    Organizácia pôsobiaca na rôznych miestach alebo v rôznych miestach/lokalitách

Podľa nariadenia o EMAS sa účastníci s operáciami na viacerých miestach môžu rozhodnúť, či zaregistrujú miesta individuálne alebo ako „organizáciu“ (v zmysle článku 2 bodov 21 a 22). Organizácia alebo miesto v každom prípade budú povinné preukázať sústavné zlepšovanie svojich výsledkov v súvislosti s významnými aspektmi a vplyvmi v súlade s environmentálnym vyhlásením, programom a cieľmi organizácie. Organizácia bude musieť takisto objasniť a odôvodniť svoj výber miesta alebo kombinácie miest. Ako osvedčený postup by organizácie, ktoré sa chcú zaregistrovať v EMAS, či už v súkromnom, alebo verejnom sektore, mali byť pripravené zainteresovaným stranám objasniť a odôvodniť aj svoje zámery týkajúce sa zatiaľ nezaregistrovaných miest.

Príklady sektorov: — banky, — cestovné agentúry, — maloobchodné reťazce, — poradenské spoločnosti.

a)   S rovnakými alebo podobnými výrobkami alebo službami

Organizácie často pôsobia na viacerých geografických miestach/lokalitách, pričom však pracujú s rovnakými alebo podobnými výrobkami alebo službami a uplatňujú spoločné manažérske postupy. Príkladom sú banky, cestovné agentúry, maloobchodné reťazce a poradenské spoločnosti. V takýchto prípadoch majú činnosti na rôznych miestach podobné environmentálne aspekty a vplyvy, vzťahuje sa na ne podobný systém environmentálneho manažérstva a fungujú v rámci rovnakých štruktúr. Ako príklady možno uviesť pobočky, obchodné kancelárie, ako aj prevádzkové zariadenia a dielne.

Organizácia by mohla mať záujem o spoločnú validáciu týchto miest, a to na základe združenej registrácie alebo ako jedno miesto. Na účely združenej registrácie by organizácia mala byť schopná overovateľovi preukázať, že jej postupy a politika environmentálneho manažérstva sa uplatňujú konzistentne vo všetkých lokalitách. Takéto organizácie často využívajú rovnaké manažérske postupy, napr. spoločnú príručku environmentálneho manažérstva, vo všetkých lokalitách/miestach. Ak organizácia dokáže preukázať, že má úplnú kontrolu v oblasti riadenia nad všetkými miestami, ktoré chce zaregistrovať, a že sa riadia rovnakými postupmi, overovanie môže byť menej zaťažujúce a nemusí sa uskutočniť na všetkých miestach. Označuje sa to ako „technika výberu vzorky“ a ďalšie informácie sú k dispozícii v kroku 7.2. Metóda výberu vzorky.

b)   S rozličnými výrobkami alebo službami

Ak organizácia pôsobí vo viacerých lokalitách s rôznymi systémami manažérstva a riadenia spolu s rôznymi environmentálnymi aspektmi a vplyvmi, potom sa technika výberu vzorky nemôže použiť na účely overovania, keďže každé miesto má rôzne prevádzkové postupy a vplyvy. Organizácia si vyberie, či zaregistruje každé miesto oddelene alebo pod jediným registračným číslom.

V každom prípade musia byť všetky miesta individuálne overené a zhromaždené environmentálne údaje sa musia v environmentálnom vyhlásení nahlásiť samostatne. Organizácia môže začať registráciou niektorých jednotlivých miest a následne ich zjednotiť pod jedným registračným číslom ako jednu organizáciu.

1.2.3.    Organizácia, v prípade ktorej sa nedá určiť konkrétne miesto

Niektoré organizácie, ako napríklad organizácie pôsobiace v sektoroch distribúcie služieb, služieb doručovania, telekomunikácií, dopravy a zberu odpadu, by mohli mať ťažkosti s určením konkrétneho miesta alebo lokality pre svoje činnosti. Tieto druhy činností skutočne môžu, ale nemusia mať kancelárie a sklady a ich infraštruktúra môže byť rozptýlená. Platí to v prípade distribúcie tepla, vody, plynu, elektriny alebo telekomunikačných spoločností alebo prostriedkov (vozidlá, kontajnery na odpad, antény, bankomaty atď.), ako je to v prípade dopravy, telekomunikácií alebo zberu odpadu.

Príklady sektorov: — distribúcia služieb (teplo, voda, plyn, elektrická energia atď.), — telekomunikácie, — doprava, — zber odpadu.

Pre organizácie, pri ktorých miesto nemožno ľahko určiť, je zvlášť dôležité, aby sa organizácie, ako aj overovatelia v prípade akýchkoľvek pochybností poradili s relevantným príslušným orgánom s cieľom zistiť, či je vybraný subjekt vhodný na registráciu v súlade so zásadami EMAS. Tieto organizácie musia jasne vymedziť svoje operácie a infraštruktúru, komplexne ich začleniť do svojho systému manažérstva a presne ich opísať vo svojom environmentálnom vyhlásení. V takýchto organizáciách je dôležité, aby bola zodpovednosť za významné environmentálne aspekty jasne určená a aby mal overovateľ dôkazy, že organizácia má zavedený vhodný postup na kontrolu týchto aspektov.

1.2.4.    Organizácie riadiace rôzne miesta v rozptýlenej oblasti

Sú prípady, keď organizácia napriek tomu, že operatívne riadi rôzne zariadenia na určenom území, nemôže prevádzkovať každé miesto jednotlivo, pričom v takýchto situáciách sú ich environmentálne vplyvy prepojené. Napríklad organizácia vyrábajúca elektrickú energiu prostredníctvom veterných turbín, ktoré sa nachádzajú v tej istej oblasti (bez ohľadu na veľkosť tejto oblasti). V podobnej situácii je organizácia vyrábajúca elektrickú energiu pomocou solárnych panelov (obrázok 7).

Ďalšou možnou kombináciou by mohlo byť, že tá istá organizácia vyrába elektrickú energiu prostredníctvom veterných turbín a solárnych panelov, ktoré sa nachádzajú v rôznych lokalitách (rôzne výrobné činnosti a miesta). Napokon by sa solárne panely a veterné turbíny mohli nachádzať spolu v tej istej oblasti.

Podobne vodná elektráreň, ktorá má viacero štruktúr a infraštruktúr nachádzajúcich sa pozdĺž rieky, no ktoré napriek tomu fungujú na primárny účel, by sa mohla považovať za jeden celok.

V tomto prípade by sa samostatné zariadenia mohli považovať za jednu organizáciu na účely registrácie v EMAS, prípadne sa môžu zaregistrovať spolu v rámci združenej registrácie.

Obrázok 7:

Príklady organizácií, ktoré operatívne riadia rôzne miesta v rozptýlenej oblasti

1.2.5.    Organizácie, ktoré operatívne riadia dočasné spoločné priestory

Existujú nové spôsoby využívania priestorov a v súčasnosti je bežné, že viacero organizácií sa napríklad delí o spoločné kancelárske priestory (coworking) alebo virtuálnu kuchyňu. V týchto prípadoch musí byť jasné, či sa EMAS bude vykonávať na úrovni coworkingu (celé miesto), čiže sa zaregistruje miesto, alebo či sa EMAS bude vykonávať len v prípade niektorých činností, ktoré sa uskutočňujú v daných priestoroch.

Obrázok 8:

Príklady spoločných priestorov

Virtuálne kuchyne sú kuchynské priestory prenajaté na niekoľko činností cateringu, či už súčasne, alebo v rôznom čase. V tomto prípade je miestom kuchyňa bez ohľadu na možných prichádzajúcich a odchádzajúcich používateľov.

Ak organizácie vykonávajú operácie v lokalitách, ktoré nevlastnia počas stanovených období, overovateľ skontroluje systém manažérstva organizácie a jej environmentálne správanie na vybraných dočasných miestach, ktoré sa považujú za reprezentatívne z hľadiska spôsobilosti organizácie v oblasti environmentálneho manažérstva.

Overovateľ pri kontrole účinnosti postupov vo vybranom zariadení uplatňuje audítorské techniky výberu vzorky, ktoré spĺňajú normy osvedčených postupov. Organizácia musí preukázať, že zaviedla postupy a technológie vhodné pre konkrétne miesta, na ktorých musí dočasne pôsobiť.

Príklady sektorov: — stavebné spoločnosti, — čistiarenské spoločnosti, — poskytovatelia služieb, — cirkusy.

Dočasné miesta sa teda pri procese overovania kontrolujú na mieste. Zaregistrujú sa ich činnosti, nielen ich lokalita.

1.2.6.    Rôzne organizácie v jednej lokalite

Organizácia alebo jej časť môže využívať časť budovy alebo zariadenia, ako je znázornené na obrázku 9. V tomto prípade je miestom poschodie alebo priestor, ktorý organizácia využíva, hoci môže takisto využívať priestory spoločne s inými organizáciami, napr. parkoviská. To sa môže vzťahovať na nesúvisiace činnosti nachádzajúce sa v tej istej budove, ako aj na činnosti, ktoré môžu byť navzájom prepojené.

V tomto prípade sa každá organizácia s vlastným systémom manažérstva a riadenia musí zaregistrovať oddelene.

Obrázok 9:

Príklad organizácie, ktorá sa nachádza na spoločne využívanom mieste

1.2.7.    Koncepcia klastra – článok 37 nariadenia o EMAS

„Klaster“ je spôsob zavedenia EMAS v skupine a je užitočný pre organizácie v jednom sektore činnosti alebo pre organizácie, ktoré sa nachádzajú v jednej zemepisnej oblasti. Klastre môžu tvoriť aj organizácie z rôznych sektorov (obchod, administratíva atď.). Tieto organizácie potom môžu spolupracovať na procese vykonávania a pristúpiť k individuálnej registrácii.

V snahe minimalizovať prekážky vstupu pre malé organizácie, ktoré chcú zaviesť EMAS, môžu miestne alebo regionálne samosprávy v niektorých členských štátoch organizovať poradenské a podporné služby v „klastroch“. Môžu tak urobiť buď samostatne, alebo v spolupráci s priemyselnými a obchodnými komorami, priemyselnými združeniami a inými subjektmi.

Vytváranie klastrov je nákladovo efektívny prístup zameraný na spoločné učenie sa. Účastníci sa oboznámia so základnými koncepciami EMAS na seminároch, z ktorých sa každý venuje osobitným témam EMAS, spolu s praktickými príkladmi. Prínosom pre účastníkov je aj výmena najlepších postupov a skúseností, čím sa navzájom motivujú. Rečníci venujúci sa osobitným témam organizujú semináre ako vedomostnú platformu.

Každá organizácia z klastra sa registruje oddelene.

Príklad klastra: Bavorské ministerstvo životného prostredia poskytuje dotáciu na počiatočné zavedenie schém environmentálneho manažérstva, ako je EMAS, vrátane validácie, certifikácie a externého auditu. Táto dotácia je dostupná len pre organizácie, ktoré sú súčasťou projektovej skupiny (5 – 15 účastníkov) organizovanej projektovým sponzorom. Používatelia tak ušetria náklady na konzultácie a prínosom pre nich je získavanie kontaktov a podpora od iných účastníkov.

1.3.   Záväzok manažmentu v súvislosti so systémom environmentálneho manažérstva – príloha II body A.5.1, 5.3, B.2 (32)

Registráciou v EMAS sa najvyššia úroveň manažmentu zaväzuje zabezpečiť vodcovstvo a zodpovednosť v oblasti environmentálneho manažérstva a podporovať sústavné zlepšovanie environmentálneho správania. Ako to môže vrcholový manažment najlepšie dosiahnuť? Mal by zvážiť základné strategické otázky, napr.:

✓	Ako obchodný model súvisí s otázkami ochrany životného prostredia?

✓	Ako možno zmysluplne začleniť hľadiská environmentálneho manažérstva do obchodných operácií a ako možno vytvoriť synergie?

✓	Ktoré oblasti vykonávania environmentálneho manažérstva sa majú realizovať na úrovni manažmentu?

✓	V ktorých prípadoch je delegovanie potrebné a užitočné?

V nariadení o EMAS sa používa pojem „vrcholový manažment“, ktorý označuje najvyšší riadiaci orgánu v rámci organizácií, ktorý je zodpovedný za vytýčenie cieľov spoločnosti a prijímanie potrebných rozhodnutí.

Je dôležité jasne vymedziť, kto je zodpovedný za každú úlohu.

Vrcholový manažment musí vymenovať jedného alebo viacerých konkrétnych predstaviteľov vrcholového manažmentu s jasne vymedzenými funkciami, povinnosťami a právomocami nezávislými od ich ďalších povinností. Cieľom je zabezpečiť, aby systém environmentálneho manažérstva, ktorý sa má zaviesť alebo vykonávať, spĺňal požiadavky nariadenia o EMAS v plnom rozsahu a vždy fungoval. Predstaviteľ pre environmentálne manažérstvo môže byť aj členom samotného vrcholového manažmentu a prípadne môže mať predchádzajúce skúsenosti v oblasti environmentálneho manažérstva.

V organizáciách s jednotným centrálne riadeným systémom environmentálneho manažérstva a bez výrazných rozdielov medzi miestami treba za všetky miesta určiť len jednu osobu.

V organizáciách, v ktorých sa miesta výrazne líšia, pôsobia vo veľkej miere nezávisle alebo sa nachádzajú v rôznych krajinách, by sa mala určiť viac ako jedna osoba.

Ide len o usmernenia pre organizácie, keďže každý prípad by sa mal posudzovať osobitne. V prípade akýchkoľvek pochybností sa odporúča určiť ďalšie osoby a jasne vymedziť ich rôzne povinnosti.

Manažment a zamestnanci musia byť informovaní o funkcii, povinnostiach a kompetenciách tohto predstaviteľa vrcholového manažmentu. Ten bude mať jasne stanovené funkcie, povinnosti a právomoc, aby mohol:

✓	zabezpečiť, aby bol systém environmentálneho manažérstva zriadený, vykonávaný a udržiavaný v súlade s požiadavkami nariadenia o EMAS

✓	podávať vrcholovému manažmentu správy o výkonnosti systému environmentálneho manažérstva s informáciami o jeho silných a slabých stránkach a o všetkých potrebných zlepšeniach

✓	zabezpečiť, aby dodržiavanie iných požiadaviek, ako sú napríklad právne predpisy o odpadoch, v súvislosti s ktorými môžu chýbať potrebné znalosti, kontrolovali iní interní alebo externí ľudia.

Predovšetkým malé organizácie tieto funkcie zvyčajne kombinujú. Aby systém environmentálneho manažérstva účinne fungoval, predstavitelia manažmentu musia mať dostatočnú právomoc. V ideálnom prípade by mali byť súčasťou manažmentu spoločnosti (alebo prinajmenšom s ním úzko spolupracovať), mali by byť nezávislí a mať dôveru manažérov a zamestnancov. Koordinujú proces environmentálneho manažérstva a sú kontaktným miestom pre pracovníkov a vrcholový manažment, ako aj tretie strany, v prípade otázok. Môže ich podporovať „tím EMAS“. Členovia tohto tímu by podľa možnosti mali byť zo všetkých relevantných oblastí organizácie, ako je výroba, správa zariadení, predaj alebo obstarávanie, a mali by mať čo najširšie odborné znalosti v oblasti životného prostredia (napr. pracovník zodpovedný za reguláciu emisií alebo nakladanie s odpadom).

Takisto je vhodné využiť existujúce štruktúry. Napríklad výbor spoločnosti pre bezpečnosť pri práci alebo systém manažérstva v oblasti kvality možno rozšíriť tak, aby zahŕňal alebo sa do neho začlenili témy EMAS. Tím EMAS by mohol uskutočniť environmentálny audit organizácie, ale aj prispieť k poznatkom, skúsenostiam a výsledným návrhom koncepcie a na zlepšenie vo všetkých ďalších krokoch.

Pojem „environmentálne preskúmanie“ je v nariadení o EMAS vymedzený ako „úvodná vyčerpávajúca analýza environmentálnych aspektov, environmentálnych vplyvov a environmentálneho správania, ktoré súvisia s činnosťami, výrobkami alebo službami organizácie“.

1.4.   Uskutočnenie environmentálneho preskúmania – článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EMAS, príloha I a bod B.3 prílohy II k nemu (33)

Prvým krokom k zavedeniu EMAS je vykonať dôkladné posúdenie internej štruktúry a činností organizácie. Cieľom je identifikovať environmentálne aspekty (vymedzené ako „prvok činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorý má alebo môže mať vplyv na životné prostredie“) (34) súvisiace s environmentálnym vplyvom organizácie. Toto posúdenie bude slúžiť ako východiskový bod na vytvorenie formálneho systému environmentálneho manažérstva.

Environmentálne preskúmanie sa vzťahuje na tieto oblasti, ktoré sú podrobne opísané ďalej:

a)	určenie súvislostí organizácie;

b)	identifikovanie zainteresovaných strán a ich potrieb a očakávaní;

c)	určenie uplatniteľných právnych požiadaviek súvisiacich so životným prostredím;

d)	identifikovanie všetkých priamych a nepriamych environmentálnych aspektov;

e)	hodnotenie významnosti environmentálnych aspektov;

f)	posúdenie predchádzajúcich havárií;

g)	určenie príležitostí a rizík;

h)	preskúmanie existujúcich procesov, praktík a postupov.

Organizácia by mala pamätať na to, že identifikované environmentálne aspekty spolu s výsledkami ich hodnotenia bude musieť poskytnúť externým zainteresovaným stranám, pričom týmto postupom sa vytvára jej prvý systematický a zdokumentovaný súpis týchto prvkov.

Úvodné environmentálne preskúmanie opísané v prílohe I by sa nemalo zamieňať s preskúmaním manažmentom opísaným v bode 9.3 prílohy II ani s interným auditom opísaným v bode 9.2 prílohy II v spojení s prílohou III. Prílohy II a III sa týkajú opatrení, ktoré sa majú uskutočňovať pravidelne po zavedení systému environmentálneho manažérstva.

Environmentálne preskúmanie je dôležitou súčasťou vykonávania systému environmentálneho manažérstva a organizácie musia zaviesť postupy na zabezpečenie prijatia vhodných opatrení v nadväznosti na identifikáciu environmentálnych aspektov v úvodnom environmentálnom preskúmaní. Environmentálne aspekty a súvisiace environmentálne tlaky sa môžu zmeniť, rovnako ako činnosti samotnej organizácie. Ak v organizácii dôjde k podstatným zmenám, environmentálne preskúmanie sa bude musieť aktualizovať/doplniť v súlade s článkom 8 (35), a to najneskôr počas interných auditov. Organizácia by mala sledovať aj nový vývoj, postupy či zistenia výskumu, ktoré môžu pomôcť pri prehodnotení významnosti environmentálnych aspektov a potreby nového environmentálneho posúdenia v prípade významnej zmeny v jej operáciách.

Úvodné environmentálne preskúmanie opísané v prílohe I by sa nemalo zamieňať s preskúmaním manažmentom opísaným v bode 9.3 prílohy II ani s interným auditom opísaným v bode 9.2 prílohy II v spojení s prílohou III. Prílohy II a III sa týkajú opatrení, ktoré sa majú uskutočňovať pravidelne po zavedení systému environmentálneho manažérstva.

1.4.1.   Určenie súvislostí organizácie – bod 1 prílohy I, bod A.4.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Organizácia musí identifikovať interné a externé faktory, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť zavedenie systému environmentálneho manažérstva.

Kľúčové otázky

✓	Ktoré záležitosti sú strategicky relevantné a ako ovplyvňujú zriadenie a úspech environmentálneho manažérstva? Aké významné sú externé a interné faktory, najmä pokiaľ ide o ich pozitívne alebo negatívne vplyvy?

✓	Ktoré faktory, najmä environmentálne situácie, by mohli ovplyvniť organizáciu alebo byť ňou ovplyvnené?

Určenie súvislostí organizácie predstavuje obsahový východiskový bod pre environmentálne manažérstvo a jeho začlenenie do strategického podnikového plánovania. Môže byť užitočné aj pre témy udržateľnosti nad rámec životného prostredia. Musia sa zvážiť relevantné environmentálne situácie, ako je klíma, kvalita ovzdušia alebo vody, využívanie zdrojov a biodiverzita. Možno zvážiť aj ďalšie externé situácie (kultúrne, sociálne, politické, právne, regulačné, finančné, technologické, konkurenčné atď.). Mali by sa preskúmať aj interné situácie, ako sú činnosti, výrobky a služby, strategické smerovanie, kultúra a kapacita, ako je znázornené na obrázku 10.

Pri určovaní súvislostí by mal predstaviteľ vrcholového manažmentu pre environmentálne manažérstvo vychádzať z odborných znalostí tímu EMAS, ak takýto tím už existuje, a iných príslušných oddelení s cieľom identifikovať tieto ovplyvňujúce faktory.

Obrázok 10

Príklady interných a externých faktorov, ktoré určujú súvislosti organizácie

1.4.2.   Identifikovanie zainteresovaných strán a ich potrieb a očakávaní – bod 2 prílohy I, bod A.4.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

V prílohe I k nariadeniu o EMAS sa uvádza, že organizácie by v kontexte svojho úvodného environmentálneho preskúmania mali identifikovať zainteresované strany a zistiť ich potreby a očakávania. Zainteresovanými stranami sú dotknuté subjekty tak v rámci organizácie, napr. zamestnanci alebo poskytovatelia služieb vo vlastných priestoroch, ako aj mimo nej, napr. verejné orgány, zákazníci, investori, dodávatelia, susedia alebo iné skupiny, ktoré sú alebo môžu byť ovplyvnené činnosťami, výrobkami a službami organizácie.

Je to dôležité, pretože zainteresované strany môžu mať určité očakávania od organizácie alebo jej environmentálnych aspektov a vplyvov, ktoré by mohli predstavovať riziká alebo príležitosti, pokiaľ ide o organizáciu a jej systém environmentálneho manažérstva.

Mohlo by byť užitočné položiť ďalej uvedené otázky identifikovaným zainteresovaným stranám s cieľom analyzovať dané súvislosti.

✓	Aké sú ich požiadavky alebo očakávania, pokiaľ ide o spôsob, akým organizácia zaobchádza so životným prostredím?

✓	Vedie to k záväzným požiadavkám? Ktoré z týchto požiadaviek a očakávaní sa musia dodržiavať alebo sa dodržiavajú dobrovoľne?

Identifikovanie zainteresovaných strán a ich očakávaní môže poskytnúť užitočné poznatky o vplyve niektorých environmentálnych aspektov, ako aj o kritériách použitých na posúdenie ich významnosti (obrázok 11). Organizácie by mali začleniť identifikované problémy do svojho environmentálneho manažérstva.

Treba poznamenať, že ak sa organizácia rozhodne dobrovoľne plniť potreby alebo očakávania, na ktoré sa nevzťahujú právne povinnosti, a zahrnie ich do svojho environmentálneho vyhlásenia, stanú sa súčasťou jej záväzkov. Takéto dobrovoľné záväzky sú zvyčajne súčasťou vyhlásení o poslaní, organizačných plánov alebo stratégií, alebo memoránd o porozumení (vyhlásenie o zámere) a zohľadňujú sa aj v zmluvných dohodách.

Obrázok 11:

Príklady zainteresovaných strán a možné očakávania (zdroj: Umweltbundesamt).

1.4.3.   Určenie uplatniteľných právnych požiadaviek a iných záväzných požiadaviek súvisiacich so životným prostredím – bod 3 prílohy I, body A.6.1.3 a B.4 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Environmentálne posúdenie zahŕňa určenie uplatniteľných právnych požiadaviek v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia. Zároveň je užitočné vytvoriť systematický a úplný súpis takéhoto právneho zoznamu v oblasti životného prostredia a uskutočniť porovnanie s uplatniteľnými povoleniami vrátane limitných hodnôt a iných požiadaviek alebo ustanovení a iných oficiálnych zistení, ako sú administratívne akty.

Zaznamenávanie environmentálnych právnych požiadaviek relevantných pre organizáciu jej pomáha identifikovať tie požiadavky, ktoré zatiaľ nie sú splnené, a monitorovať vývoj príslušných právnych predpisov. Pred overením a validáciou by sa tieto nedostatky v dodržiavaní príslušných právnych predpisov mali odstrániť a treba prijať nápravné opatrenia.

Pri zaznamenávaní environmentálnych právnych predpisov relevantných pre organizáciu treba myslieť na to, že takéto právne predpisy sa môžu uplatňovať v celej EÚ, na úrovni členských štátov alebo len regionálne či miestne.

Ak chcú EMAS vykonávať organizácie so sídlom mimo EÚ, pri zaznamenávaní právnych povinností v oblasti životného prostredia musia zohľadniť tak predpisy, ktoré sa na ne uplatňujú v ich vlastnej krajine, ako aj predpisy vzťahujúce sa na podobné organizácie v členských štátoch, v ktorých chcú požiadať o registráciu (36).

Mohlo by byť užitočné vziať na vedomie predpisy, v ktorých sa spresňuje, ako majú orgány vykonávať svoje činnosti v súlade s právnymi predpismi o environmentálnych aspektoch, čo má nepriamy vplyv na organizácie. Napríklad pre organizáciu, ktorá vypracúva žiadosť o povolenie, by mohlo byť užitočné pozrieť sa na takéto predpisy, aj keď sa nimi samotnej organizácii neukladajú žiadne priame povinnosti, vďaka čomu by vzala na vedomie očakávané doplnkové ustanovenia. Keďže sa však takéto predpisy na danú organizáciu uplatňujú len podmienečne, od ich zaznamenania by takisto mohla upustiť.

Rovnaká úvaha platí aj pre dodržiavanie záväzných povinností. Keďže žiadna priama povinnosť nevyplýva z administratívnych predpisov, ich zohľadnenie nie je povinné. Okrem právnych požiadaviek vzhľadom na ekologické podmienky však organizácie musia stále zohľadňovať aj iné právne požiadavky, ktoré sa životného prostredia priamo netýkajú. Napríklad stavebné predpisy často zahŕňajú požiadavky na protipožiarnej ochrany. Pri takýchto špecifikáciách, ktoré sú relevantné pre environmentálne aspekty a dodržiavanie predpisov, je užitočné, aby boli zahrnuté do právneho preskúmania a boli monitorované.

Súčasťou právneho preskúmania by mohli byť aj iné neprávne dokumenty, ako sú zmluvné dohody a dobrovoľné záväzky, ktoré prijíma organizácia spolu so zainteresovanými stranami (pozri aj predchádzajúcu kapitolu 1.4.2).

1.4.4.   Identifikovanie priamych a nepriamych environmentálnych aspektov – bod 4 prílohy I, bod A.6.1.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Environmentálny aspekt je prvok činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorý interaguje alebo môže interagovať so životným prostredím a ktorý tak môže mať vplyv alebo rôzne druhy vplyvu na životné prostredie. V schéme EMAS sa vyžaduje, aby organizácie preskúmali environmentálne aspekty svojich činností a akýkoľvek environmentálny vplyv, ktorý môžu mať. Organizácie musia zároveň zvážiť, či ich dokážu riadiť priamo prostredníctvom svojich činností, výrobkov a služieb, alebo ich ovplyvniť len nepriamo. Je to mimoriadne dôležité, pokiaľ ide o environmentálne aspekty hlavnej činnosti organizácie. Všetky identifikované environmentálne aspekty, či už pozitívne, alebo negatívne, musia byť uvedené v súpise.

„Priamy environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt súvisiaci s činnosťami, výrobkami a službami samotnej organizácie, ktoré môže organizácia priamo riadiť. „Nepriamy environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt, ktorý môže vzniknúť pri vzájomnej spolupráci organizácie s tretími stranami, ktoré môže organizácia v primeranej miere ovplyvniť.

Organizácie musia zohľadňovať priame, ako aj nepriame environmentálne aspekty.

Pokiaľ ide o priame environmentálne aspekty, organizácia riadi činnosti, ako je:

✓	koncepcia výrobku

✓	využívanie zdrojov (napr. energia a suroviny, prísady a pomocné materiály a polotovary vrátane vody, fauny a flóry)

✓	emisie zo zariadení na mieste (napr. látky poškodzujúce klímu a iné látky znečisťujúce ovzdušie, hluk, vibrácie, teplo, svetlo, zápach, prach)

✓	vypúšťanie látok do vodných útvarov a z nich vrátane preniknutia do podzemnej vody (napr. znečisťujúce látky, teplo, choroboplodné zárodky)

✓	vznik odpadu, recyklácia, opätovné použitie, preprava a zneškodňovanie pevného a iného odpadu, najmä nebezpečného odpadu

✓	využívanie a kontaminácia pôd

✓	miestne problémy (hluk, vibrácie, zápach, prach, vzhľad atď.)

✓	aspekty prepravy výrobkov a predmetov potrebných na poskytovanie služieb

✓	preprava zamestnancov na služobných cestách (v tomto prípade by mohlo ísť o nepriame riadenie)

✓	riziko environmentálnych havárií

✓	ďalšie havarijné udalosti

✓	a potenciálne neúmyselné incidenty.

Priame environmentálne aspekty činností organizácií sa môžu týkať požiadaviek príslušných právnych predpisov, environmentálnych záväzkov a požiadaviek a podmienok stanovených v povoleniach (napr. prahové hodnoty). To znamená, že ak boli stanovené prahové hodnoty alebo iné požiadavky pre určité znečisťujúce látky, zodpovedajúce emisie by sa mali klasifikovať ako priame environmentálne aspekty.

To platí najmä pre:

✓	zariadenia, ktoré musia mať úradné povolenia na prevádzku

✓	zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ (smernica o priemyselných emisiách)

✓	zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica 2012/18/EÚ (smernica Seveso III)

✓

závody, ktoré sú energeticky náročné z hľadiska elektrickej energie, vykurovania alebo chladenia, a zariadenia, ktoré podliehajú environmentálnym kontrolám a inšpekciám. Príklady priamych environmentálnych aspektov: — emisie do ovzdušia — emisie do vody — odpad — využívanie prírodných zdrojov a surovín — miestne problémy (hluk, vibrácie, zápach) — využívanie pôdy — emisie do ovzdušia vznikajúce z dopravy a — riziká environmentálnych havárií a havarijných udalostí.       Príklady nepriamych aspektov: — otázky súvisiace so životným cyklom výrobkov — kapitálové investície — poisťovacie služby. — obstarávanie — manažment podujatí — administratívne a plánovacie rozhodnutia — environmentálne správanie zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov — výber a zloženie služieb, napr. dochádzka do zamestnania, catering.

Priame environmentálne aspekty môžu súvisieť aj s neregulovanými záležitosťami (napr. emisie skleníkových plynov zo zariadení, na ktoré sa nevzťahuje systém ETS, využívanie pôdy, hluk atď.).

Organizácia môže do určitej miery ovplyvňovať nepriame environmentálne aspekty pri interakcii s tretími stranami, takéto ovplyvňovanie však nie je zaručené. Môže napríklad nepriamo ovplyvňovať environmentálne aspekty a vplyvy vyplývajúce z činností tretích strán, ako sú dodávatelia, subdodávatelia alebo zákazníci, prípadne zamestnanci.

1.4.5.   Sektorové referenčné dokumenty – článok 46 ods. 1 nariadenia o EMAS

Komisia poskytuje referenčné dokumenty pre určité priemyselné sektory, nazývané sektorové referenčné dokumenty (37). Uvádzajú sa v nich najlepšie postupy environmentálneho manažérstva a ukazovatele environmentálneho správania pre jednotlivé sektory. Ich súčasťou sú aj referenčné kritériá správania a metódy posudzovania environmentálneho správania organizácií, ktoré môžu byť užitočné na účely environmentálneho auditu.

Ak sú pre daný sektor k dispozícii sektorové referenčné dokumenty, dotknutá organizácia by z nich mala čerpať informácie pri identifikácii a hodnotení environmentálnych aspektov a vplyvov známych v tomto sektore.

Sektorové referenčné dokumenty majú dva účely: pomôcť organizáciám identifikovať najdôležitejšie environmentálne aspekty a zabezpečiť jednotné uplatňovanie nariadenia o EMAS. Ak pre určitý sektor existuje sektorový referenčný dokument, organizácia ho musí zohľadniť pri vykonávaní EMAS a environmentálni overovatelia musia skontrolovať, či sa tak stalo, a to najmä pokiaľ ide o článok 4 nariadenia o EMAS, v ktorom sa od organizácií vyžaduje, aby vo svojom environmentálnom vyhlásení uviedli sektorové referenčné dokumenty.

Referenčné dokumenty boli vypracované pre tieto sektory (38):

Obrázok 12:

Sektory, v prípade ktorých sú k dispozícii sektorové referenčné dokumenty

Organizácie môžu zohľadniť sektorové referenčné dokumenty a oboznámiť sa s ich uvedenými osvedčenými postupmi environmentálneho manažérstva, ktoré patria do troch skupín:

✓	postupy, ktoré nie sú relevantné pre organizáciu

✓	postupy, ktoré organizácia už zaviedla a

✓	postupy, ktoré by sa mali zvážiť na účely budúcich cieľov a opatrení.

Ďalej je uvedený príklad toho, ako by organizácia mohla využiť sektorové referenčné dokumenty:

Obrázok 13:

Jeden možný spôsob začlenenia sektorových referenčných dokumentov

Použitie sektorových referenčných dokumentov pri úvodnej environmentálnej analýze môže prispieť k vizualizácii postavenia organizácie z environmentálneho hľadiska, čo jej pomôže stanoviť priority. Ich použitie zároveň pomáha ušetriť čas, keďže predstavujú rýchly spôsob, ako sa oboznámiť s osvedčenými postupmi a technológiami relevantnými pre určitý sektor. Takisto poskytujú užitočné informácie a vstupy týkajúce sa vykonávania takýchto postupov a technológií vrátane ich výhod a nákladov.

Organizácia by popri tom mala zvážiť, ktoré z ukazovateľov uvedených v uplatniteľných sektorových referenčných dokumentoch sa už merajú, a v prípade, že sa uvádza referenčné kritérium správania, rozsah, v akom organizácia už toto referenčné kritérium dosiahla. Tieto informácie môžu byť zahrnuté do nástroja, ktorý organizácia používa na meranie a monitorovanie svojho environmentálneho správania (napríklad tabuľka s príslušnými údajmi a ukazovateľmi), a budú uvedené aj v jej environmentálnom vyhlásení pri poskytnutí informácií o svojom správaní. Organizácie by sa v zásade pri posudzovaní svojich environmentálnych aspektov mali zamerať na zohľadnenie celého životného cyklu svojich činností, výrobkov a služieb. Mali by preskúmať všetky fázy životného cyklu. Hoci sa tieto fázy môžu líšiť v závislosti od povahy činností organizácie, zvyčajne ide o získavanie surovín, obstarávanie a nákup, vývoj a koncepciu, výrobu, dopravu, distribúciu, použitie, spracovanie po skončení životnosti a konečné zneškodnenie. Od organizácií sa však nevyžaduje vykonať posúdenie celého životného cyklu.

Od organizácií sa očakáva, že identifikujú a budú riešiť významné environmentálne vplyvy nielen vo svojich vlastných operáciách, ale aj vo svojom hodnotovom reťazci. Na medzinárodnej úrovni sú tieto očakávania kodifikované v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky a zahŕňajú vykonávanie procesu náležitej starostlivosti. V EÚ Komisia navrhla povinné pravidlá náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na vlastné operácie spoločnosti, jej dcérske spoločnosti, ako aj dodávateľské a odberateľské časti hodnotového reťazca (39).

V rámci EMAS organizácie zohľadňujú aj environmentálne aspekty životného cyklu svojich výrobkov a služieb a výsledné vplyvy a prijímajú opatrenia na ich riešenie. Vzhľadom na mnohé paralely medzi prístupom náležitej starostlivosti a environmentálnym manažérstvom možno EMAS použiť ako rámec na vytvorenie a vykonávanie procesov náležitej starostlivosti. V nasledujúcej tabuľke sa porovnávajú kroky procesu náležitej starostlivosti opísané v usmernení OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie (40) a príslušné prvky systému environmentálneho manažérstva, ako je schéma EMAS.

Tabuľka 1:

Príručka OECD o náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia v dodávateľských reťazcoch nerastných surovín a kovov

Príslušný krok rámca náležitej starostlivosti OECD	Všeobecné prvky EMAS
Súčasť krokov 1 a 2 procesu náležitej starostlivosti OECD pre zodpovedné obchodné správanie	Pochopenie súvislostí v ktorých podnik pôsobí, vrátane potrieb a očakávaní zainteresovaných strán a právnych požiadaviek
Krok 1: Začlenenie zodpovedného obchodného správania do politík a systémov manažérstva	Zabezpečenie vodcovstva a záväzku vrcholového manažmentu podniku, určenie environmentálnej politiky, organizačných štruktúr a procesov environmentálneho manažérstva Zabezpečenie potrebných zdrojov, kompetencií a adekvátnej internej komunikácie
Krok 2: Identifikovanie a posúdenie nepriaznivých vplyvov na operácie, dodávateľské reťazce a obchodné vzťahy	Identifikovanie, posúdenie a interná komunikácia, pokiaľ ide o environmentálne aspekty a vplyvy a súvisiace riziká a príležitosti
Krok 3: Ukončenie nepriaznivých vplyvov, prevencia takýchto vplyvov alebo ich zmiernenie	Stanovenie dlhodobých environmentálnych cieľov Plánovanie a prijatie opatrení
Krok 4: Sledovanie vykonávania a výsledkov	Sledovanie vykonávania hodnotením environmentálneho správania a dodržiavania predpisov Dosiahnutie sústavného zlepšovania
Krok 5: Komunikácia o tom, ako sa riešia vplyvy	Zabezpečenie adekvátnej externej komunikácie o systéme environmentálneho manažérstva a jeho výsledkoch
Krok 6: Zabezpečenie nápravy, prípadne spolupráca pri nej, a krok 3: Ukončenie nepriaznivých vplyvov, prevencia takýchto vplyvov alebo ich zmiernenie	Riešenie nedodržiavania predpisov a prijatie nápravných opatrení

Všetky environmentálne aspekty by sa mali v čo najväčšej možnej miere vyčísliť pomocou ukazovateľov vybraných podľa vlastného uváženia. Alternatívne by sa mali klasifikovať aspoň kvalitatívne. Keďže významné environmentálne aspekty sa musia uverejniť v environmentálnom vyhlásení ako hlavné ukazovatele EMAS, odporúča sa tieto hlavné ukazovatele zahrnúť ako parametre pri určovaní environmentálnych aspektov (podrobnejšie vysvetlenia a prehľad hlavných ukazovateľov sú uvedené v kroku 6 o environmentálnom vyhlásení).

Obrázok 14:

Typické environmentálne aspekty, ktoré sa majú zohľadniť v životnom cykle výrobku (zdroj: Usmernenie týkajúce sa systému environmentálneho manažérstva EMAS pre prevádzkovú prax, Priemyselná a obchodná komora v Bavorsku)

Organizácia môže vytvoriť postup na identifikáciu všetkých environmentálnych aspektov. Možno pri tom uplatniť tieto kroky:

✓	preskúmanie všetkých zdrojov informácií, ktoré môžu poskytnúť informácie o vstupoch a výstupoch (faktúry za nákup, meradlá, údaje zo zariadení atď.)

✓	kontrola toho, ktoré suroviny, dodávky, polotovary alebo iné výrobky a tovar sa používajú alebo ktoré výrobky, odpady, výtoky, emisie atď. sa vypúšťajú (užitočnými východiskovými bodmi sú často oddelenia pre nákup a predaj)

✓	identifikovanie environmentálnych aspektov, ktoré sa majú zvážiť v dôsledku uplatniteľných právnych predpisov v oblasti životného prostredia a/alebo v akýchkoľvek environmentálnych povoleniach, licenciách a podobných dokumentoch, ktoré majú vplyv na miesto (miesta)

✓	návšteva miesta (miest) na overenie vstupov a výstupov procesov na mieste (v prípade potreby poznámky, nákresy)

✓	vytvorenie alebo získanie plánov miesta a situačných náčrtov

✓	identifikovanie kľúčových zamestnancov (manažment a pracovníci), od zamestnancov zapojených do všetkých interných systémov by sa mohlo požadovať poskytnutie informácií

✓	vyžiadanie si informácií od subdodávateľov, ktorí môžu výrazne ovplyvňovať environmentálne správanie organizácie

✓	zohľadnenie havárií, výsledkov monitorovania a inšpekcií v minulosti

✓	zaznamenanie podmienok na začiatku alebo pri dokončení činností alebo pri spustení a ukončení procesov, ako aj nebezpečenstiev zistených v procese.

Ekologické mapovanie v rámci metodiky EMAS Easy (41) je dobrým spôsobom, ako jasne zaznamenať environmentálne aspekty, a to najmä pokiaľ ide o malé organizácie.

Každému identifikovanému environmentálnemu aspektu sa priradí environmentálny vplyv, ako sa uvádza v tabuľke 2.

Tabuľka 2:

Príklady environmentálnych aspektov a ich environmentálneho vplyvu

Činnosť	Environmentálny aspekt	Environmentálny vplyv
Doprava	— spotrebované oleje pre strojové zariadenia, spotreba paliva — emisie vozidiel — oder pneumatík (jemný prach)	— znečistenie pôdy, vody, ovzdušia — skleníkový efekt, hluk
Výstavba	— spotreba primárnych surovín (zdrojov) — emisie do ovzdušia, hluk, vibrácie atď. spôsobené stavebnými strojmi — využívanie pôdy	— dostupnosť surovín — hluk, znečistenie pôdy, vody, ovzdušia — zničenie pôdneho porastu — strata biodiverzity
Administratívne služby	— spotreba materiálov, napr. papier, toner — spotreba elektriny (vedie k nepriamym emisiám CO2)	— znečisťovanie životného prostredia zmesovým komunálnym odpadom — skleníkový efekt
Chemický priemysel	— spotreba primárnych surovín (zdrojov) — odpadová voda — emisie prchavých organických zlúčenín — emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu	— dostupnosť surovín — znečistenie vody — fotochemický ozón — zničenie ozónovej vrstvy

1.4.6.   Hodnotenie významnosti environmentálnych aspektov – bod 5 prílohy I, bod 6.1.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Po identifikovaní aspektov a ich vplyvov je ďalším krokom vykonanie ich podrobného hodnotenia s cieľom určiť významnosť environmentálnych aspektov.

Všetky zaznamenané environmentálne aspekty sa majú vyhodnotiť kvalitatívne alebo kvantitatívne pomocou kritérií vybraných podľa vlastného uváženia. V týchto kritériách, ktoré by mali byť komplexné, by sa mali zohľadniť právne predpisy. Zároveň by malo byť možné ich nezávisle overiť.

Organizácia by mala identifikovať environmentálne aspekty svojich činností, výrobkov a služieb, ktoré majú významné environmentálne vplyvy, pričom v hodnotení zohľadní životný cyklus.

Pri hodnotení významnosti environmentálnych vplyvov činností organizácie by sa mali zohľadniť tieto skutočnosti:

✓	potenciál škody na životnom prostredí alebo prínosov preň vrátane biodiverzity a ľudí spôsobených využívaním materiálov a energie, vypúšťaním látok, odpadov a emisií atď.

✓	stav miestneho, regionálneho alebo globálneho životného prostredia a jeho zraniteľnosť v dôsledku environmentálnych vplyvov organizácie

✓	rozsah, počet, frekvencia a zvratnosť aspektov alebo vplyvov

✓	existencia príslušných environmentálnych právnych predpisov a ich požiadaviek

✓	činnosti organizácie, ktoré majú významné environmentálne náklady a prínosy

✓	aký dôležitý je environmentálny vplyv organizácie pre jej zainteresované strany a zamestnancov z hľadiska ich očakávaní a potrieb.

V hodnotení by sa malo skontrolovať, do akej miery organizácia dokáže ovplyvniť tieto environmentálne aspekty a či môže znížiť environmentálne vplyvy spojené s každým aspektom. Hodnotenie by sa malo vzťahovať na bežnú prevádzku, ako aj na havárie a núdzové situácie v súvislosti s minulými, so súčasnými a s budúcimi činnosťami.

Na základe týchto kritérií môže organizácia zaviesť interný postup na hodnotenie významnosti environmentálnych aspektov alebo použiť na tento účel iné nástroje. Malé organizácie môžu používať vykonávacie nástroje EMAS (42), ktoré obsahujú veľmi užitočné informácie a postupy, alebo EMAS Easy (43), prípadne nástroje, ktoré poskytujú jednotlivé členské štáty.

Environmentálny vplyv každého environmentálneho aspektu by sa mal klasifikovať podľa:

✓	rozsahu – úroveň emisií, spotreba energie a vody atď.

✓	závažnosti – nebezpečenstvá, toxicita atď.

✓	frekvencie/pravdepodobnosti

✓	obáv zainteresovaných strán

✓	právnych požiadaviek.

Tabuľka 3:

Hodnotenie environmentálnych aspektov na príklade odpadu

Kritériá hodnotenia	Príklad
Ktoré výstupy alebo činnosti organizácie môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie?	Odpad: zmesový komunálny odpad, odpad z obalov, nebezpečný odpad
Rozsah aspektov, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie	Množstvo odpadu: vysoké, stredné, nízke
Závažnosť aspektov, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie	Miera nebezpečnosti odpadu, toxicity materiálov: vysoká, stredná, nízka
Frekvencia aspektov, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie	Vysoká, stredná, nízka
Povedomie verejnosti a zamestnancov o aspektoch súvisiacich s organizáciou	Výrazná, stredná, žiadne sťažnosti
Činnosti organizácie, ktoré sú regulované environmentálnymi právnymi predpismi	Povolenia podľa predpisov o odpade, povinnosti súvisiace s monitorovaním

Poznámka: Je užitočné vyčísliť kritériá a celkový význam určitých aspektov.

Príkladom toho, ako vyhodnotiť významnosť environmentálnych aspektov činností, výrobkov a služieb organizácie, je schéma hodnotenia vypracovaná nemeckou spolkovou agentúrou pre životné prostredie pomocou analýzy ABC (pozri obrázok 15). Na základe činností organizácie a stavu miesta sa environmentálne aspekty klasifikujú do kategórií A až C v zostupnom poradí dôležitosti. Potenciál overenia príslušného environmentálneho aspektu je takisto rozdelený do troch kategórií od I po III v zostupnom poradí relevantnosti.

Obrázok 15:

Príklad hodnotiacej matice pomocou analýzy ABC (zdroj: environmentálne vyhlásenie nemeckej spolkovej agentúry pre životné prostredie, 2020)

Po identifikovaní významných environmentálnych aspektov sa ako druhý krok odporúča, aby organizácia identifikovala zodpovedajúce environmentálne relevantné zariadenia a súvisiace procesy. Vďaka tomu sa ľahšie identifikujú aspekty relevantné pre životné prostredie. Konkrétne sa tak uľahčuje následné vymedzenie cieľov a opatrení v záujme zlepšenia environmentálneho správania. Identifikované environmentálne aspekty by mali byť prepojené aj s podávaním správ o ukazovateľoch neskôr zahrnutých do environmentálneho vyhlásenia organizácie. Výsledky identifikácie environmentálnych aspektov by sa mali systematicky začleniť do systému environmentálneho manažérstva. Mali by sa takisto zohľadniť najmä v strategických rozhodnutiach (44).

1.4.7.   Vyhodnotenie spätnej väzby z vyšetrovania predchádzajúcich havárií – bod 6 prílohy I k nariadeniu o EMAS

Spätná väzba z vyšetrovania predchádzajúcich havárií sa takisto hodnotí a začleňuje do systému environmentálneho manažérstva v rámci každého cyklu ako opatrenie na zabránenie opätovnému výskytu rizika (preventívne opatrenie).

Toto hodnotenie možno urobiť pomocou výskumu vykonaného s poisťovňami atď. s cieľom zistiť, či v minulosti došlo k haváriám. Vyhodnoťte ich a stanovte vhodné opatrenia.

1.4.8.   Určenie a zdokumentovanie príležitostí a rizík – bod 7 prílohy I, bod A.6.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Organizácia určí a dokumentuje riziká a príležitosti súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi, záväznými požiadavkami a ďalšími otázkami a požiadavkami uvedenými v predchádzajúcom texte. Príležitosti a riziká sa určia a zdokumentujú v prípade týchto tém:

✓	organizačné súvislosti (interné a externé záležitosti)

✓	zainteresované strany

✓

záväzky

✓	environmentálne aspekty.

Umožní to včasnú identifikáciu faktorov, ktoré majú pozitívny (príležitosti) alebo negatívny (riziká) vplyv na environmentálne správanie organizácie. Vďaka tomu sa možno zamerať na príležitosti a obmedziť riziká. Medzi príležitosti patria úspory nákladov vyplývajúce z využitia nových technológií alebo lepšia spolupráca so zainteresovanými stranami. Riziká môžu zahŕňať environmentálne škody, ku ktorým dochádza v prvých stupňoch dodávateľského reťazca, potenciálne vplyvy zmeny klímy na miesto organizácie, rastúce environmentálne očakávania zainteresovaných strán alebo zmeny právnych predpisov, ktoré organizácia zatiaľ riadne nezohľadnila. Organizácia sa zameriava na príležitosti a riziká, ktoré jej pomáhajú dosahovať sústavné zlepšovanie environmentálneho správania a predchádzať neželaným účinkom alebo haváriám.

Pre malé a stredné organizácie, ktoré chcú uplatňovať zjednodušené požiadavky podľa článku 7 nariadenia o EMAS, je dôležité v rámci zisťovania rizika preukázať, že neexistujú žiadne významné environmentálne riziká.

Systematicky zaznamenávané a dokumentované príležitosti a riziká sú dôležité pri následnom plánovaní opatrení.

Výhody zistenia príležitostí/rizík spočívajú v tom, že sa na základe neho:

✓	rozpoznajú dlhodobé trendy, identifikuje sa manévrovací priestor a predíde sa neželanému vývoju

✓	podporuje budúca životaschopnosť organizácie vďaka výhľadovo orientovanému manažmentu

✓	zvyšuje schopnosť reagovať a tolerancia, pokiaľ ide o potenciálne environmentálne udalosti, meniace sa environmentálne situácie a súvisiace negatívne vplyvy

✓	zvyšuje právna istota.

Existuje mnoho metód na posúdenie príležitostí a rizík, napr. environmentálna analýza možných chýb, ich príčin a dôsledkov, analýza ABC (pozri obrázok 15) alebo SWOT analýza.

1.4.9.   Preskúmanie existujúcich procesov, praktík a postupov – bod 8 prílohy I k nariadeniu o EMAS

Ide o prešetrenie existujúcich procesov, praktík a postupov organizácie a určenie tých, ktoré sú relevantné pre environmentálne manažérstvo. Takmer nikto nezačína od nuly. Interné usmernenia v oblasti triedenia odpadu alebo šetrenia energie sú často už zavedené alebo sú prítomní pracovníci zodpovední za odpad, nebezpečný materiál, nebezpečné látky, energie, hygienu atď., ktorých možno zapojiť do systému environmentálneho manažérstva. V tomto prípade možno použiť aj existujúce prístupy environmentálneho manažérstva (pozri oddiel Uznávanie iných systémov manažérstva a prístupov k EMAS) alebo systémy manažérstva, ako je manažérstvo v oblasti kvality.

„Environmentálna politika“ sú celkové zámery a smerovanie organizácie týkajúce sa jej environmentálneho správania, formálne vyjadrené vrcholovým manažmentom (…). Poskytuje rámec na činnosť a na stanovenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov.

Krok 2:   Definovanie environmentálnej politiky

2.1.   Definovanie environmentálnej politiky – bod A.5.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Environmentálna politika musí zahŕňať záväzok:

✓	dodržiavať právne a iné požiadavky súvisiace s environmentálnymi aspektmi

✓	predchádzať znečisťovaniu

✓	sústavne zlepšovať environmentálne správanie.

Environmentálna politika je rámcom pre činnosti a vytyčovanie strategických dlhodobých a krátkodobých cieľov v oblasti životného prostredia (pozri ďalšiu časť). Musí byť zrozumiteľná a musí byť zameraná na najprioritnejšie otázky, v rámci ktorých možno presnejšie vymedziť konkrétne dlhodobé a krátkodobé ciele.

V environmentálnej politike vrcholový manažment stanoví víziu svojej vnímanej úlohy pri riešení otázky ochrany životného prostredia. K tomu by malo dôjsť v skorej fáze procesu vykonávania, nie však pred ukončením environmentálneho preskúmania, ktoré tvorí základ politiky. Vrcholový manažment musí zabezpečiť, aby sa v organizácii táto environmentálna politika aj vykonávala a uplatňovala.

Tieto otázky by mohli pomôcť pri formulovaní tém, na ktoré sa má vzťahovať environmentálna politika. — Aký vplyv majú činnosti, výrobky a služby organizácie na životné prostredie? Tento vplyv by mal byť identifikovaný v úvodnom environmentálnom preskúmaní. — Aká dôležitá je ochrana životného prostredia pre organizáciu a zainteresované strany? — Čo je organizácia ochotná urobiť na ochranu životného prostredia a splnenie iných špecifických záväzkov v súvislostiach, v ktorých pôsobí? — Ako je environmentálna politika v súlade s filozofiou organizácie a so širšími etickými otázkami?

Environmentálna politika je hlavným usmernením pre ďalší rozvoj EMAS a uverejňuje sa v environmentálnom vyhlásení. Tvorí rámec na vymedzenie dlhodobých i krátkodobých cieľov (individuálnych cieľov) a opatrení súvisiacich so životným prostredím a mala by byť v súlade s podnikovou kultúrou.

Environmentálna politika by sa mohla začleniť do existujúcich podnikových usmernení alebo podnikovej politiky organizácie. Okrem toho by sa mala oznámiť každému, kto pracuje pre organizáciu alebo v jej mene, a mala by byť k dispozícii zainteresovaným stranám (prostredníctvom priameho poskytnutia tlačenej verzie, internetu, intranetu, vývesnej tabule, brífingu atď.).

V prípade podstatných zmien by sa environmentálna politika mala upraviť. Je dôležité, aby organizácia vykonávajúca EMAS plne sprístupnila a aktualizovala celé environmentálne vyhlásenie vrátane všetkých aktualizácií.

„Environmentálny program“ je opis prijatých alebo plánovaných opatrení, zodpovedností a prostriedkov na dosiahnutie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, ako aj konečných termínov na ich dosiahnutie. „Dlhodobý environmentálny cieľ“ je celkový environmentálny cieľ vychádzajúci z environmentálnej politiky, ktorý sa organizácia rozhodla dosiahnuť. Vo vhodných prípadoch je vyčíslený. „Krátkodobý environmentálny cieľ“ je podrobná požiadavka na správanie vychádzajúca z dlhodobých environmentálnych cieľov a uplatňujúca sa na organizáciu alebo jej časti, ktorá musí byť stanovená a splnená, aby sa dosiahli uvedené ciele.

Krok 3:   Vypracovanie environmentálneho programu – body A.6.2.1 a B.5 prílohy II k nariadeniu o EMAS

V tomto kroku sa stanovia konkrétne dlhodobé a krátkodobé ciele a vypracujú sa opatrenia na zlepšenie environmentálneho správania. V nariadení o EMAS sa označujú ako environmentálny program. Dlhodobé ciele musia zreteľne a jednoznačne súvisieť s významnými environmentálnymi aspektmi, prispievať k environmentálnej politike organizácie a viesť ku skutočnému zlepšeniu environmentálneho správania priamych a nepriamych environmentálnych aspektov. Environmentálnym programom sa environmentálna politika organizácie premieta do každodennej praxe a podnecuje k sústavnému zlepšovaniu. Na obrázku 16 je znázornený príklad interakcie medzi environmentálnou politikou, preskúmaním, dlhodobými cieľmi a opatreniami.

Obrázok 16:

Interakcia environmentálneho preskúmania, environmentálnej politiky, dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, plánovaných opatrení environmentálneho programu (zdroj: Usmernenie týkajúce sa systému environmentálneho manažérstva EMAS pre prevádzkovú prax, Priemyselná a obchodná komora v Bavorsku)

Ak sú pre dotknutý sektor k dispozícii príslušné časti sektorových referenčných dokumentov uvedených v článku 46 nariadenia o EMAS, organizácie by ich mali využiť. Mali by sa použiť pri stanovovaní a preskúmavaní krátkodobých a dlhodobých environmentálnych cieľov organizácie v súlade s relevantnými environmentálnymi aspektmi identifikovanými v environmentálnom preskúmaní. Splnenie identifikovaných referenčných kritérií na vynikajúce výsledky však nie je povinné, pretože EMAS ponecháva na samotných organizáciách, aby posúdili ich uskutočniteľnosť a spôsob vykonávania najlepších postupov z hľadiska nákladov a prínosov.

Environmentálny program zahŕňa zodpovednosti, realistický časový rámec a zdroje potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov. Ide o nástroj, pomocou ktorého organizácia môže priebežne plánovať a realizovať zlepšenia. Program by sa mal sústavne aktualizovať a mal by byť dostatočne podrobný na to, aby poskytoval prehľad o pokroku pri dosahovaní cieľov. Výsledky interného environmentálneho preskúmania slúžia ako základ na stanovenie dlhodobých a krátkodobých cieľov a zabezpečenie sústavného zlepšovania.

Najskôr sa stanovia všeobecné dlhodobé environmentálne ciele, ako je „zníženie emisií škodlivých pre klímu“ alebo „zlepšenie energetickej efektívnosti“. Finančné, technické alebo ľudské zdroje potrebné na vykonávanie nie sú samy osebe environmentálnymi cieľmi; slúžia len na ich dosahovanie. Dlhodobé environmentálne ciele sa následne podrobne špecifikujú a priradí sa im cieľový termín, napr. „znížiť emisie CO2 vo výrobe o 20 % do troch rokov od dátumu X“ alebo „znížiť spotrebu paliva vozového parku o 10 % do dátumu Y“. Krátkodobé ciele by sa mali špecifikovať čo najjasnejšie.

Krátkodobé ciele by mali byť konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené:

✓	Konkrétne – každý krátkodobý cieľ musí byť zameraný na jednu otázku.

✓	Merateľné – každý krátkodobý cieľ by mal byť v číselnom vyjadrení.

✓	Dosiahnuteľné – krátkodobé ciele musí byť možné dosiahnuť.

✓	Realistické – krátkodobé ciele by mali byť náročné a mali by podnecovať k sústavnému zlepšovaniu, no nemali by byť príliš ambiciózne. Možno ich revidovať vždy, keď sa dosiahnu.

✓	Časovo ohraničené – na dosiahnutie každého krátkodobého cieľa by sa mala určiť lehota.

Krátkodobé ciele by sa mali stanoviť na základe významných environmentálnych aspektov organizácie a súvisiacich záväzných požiadaviek, pričom by sa mali zohľadniť jej riziká a príležitosti identifikované v environmentálnom preskúmaní. Uprednostniť by sa mali tieto environmentálne aspekty.

Ďalším krokom je vypracovanie konkrétnych opatrení, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie krátkodobých cieľov. Opatrenia sa nesmú zamieňať s krátkodobými environmentálnymi cieľmi.

Tabuľka 4:

Príklady interakcie medzi dlhodobými environmentálnymi cieľmi, krátkodobými environmentálnymi cieľmi a opatreniami

Dlhodobý environmentálny cieľ (celkový cieľ)	Krátkodobý cieľ (individuálny cieľ)	Opatrenie
Minimalizácia vzniku nebezpečného odpadu	Zníženie používania organických rozpúšťadiel v postupe o 20 % počas troch rokov	Opätovné používanie rozpúšťadiel tak dlho, ako je to možné Recyklácia organických rozpúšťadiel
Zníženie emisií poškodzujúcich klímu	Zníženie emisií CO2 vo výrobe o 20 % do troch rokov od počiatočného dátumu X	Konverzia predhrievania formovaných častí spaľovaním plynu na využitie odpadového tepla z iných výrobných oblastí
Zlepšenie energetickej efektívnosti	Zníženie množstva paliva používaného vo vozovom parku o 10 % do termínu Y	Výmena vozidla so spaľovacím motorom vo vozovom parku za elektricky poháňané vozidlo a využívanie ekologickej elektrickej energie

V prípade potreby by sa mala určiť osoba alebo tím zodpovedný za vykonávanie každého opatrenia a spresniť čas a spôsob ich financovania. Pomôže to určiť prioritu všetkých potenciálnych opatrení na zlepšenie odhadnutím úsilia (investície, osobné náklady) v porovnaní s úsporami. Opatrenia s vysokou prioritou by sa mali zahrnúť do environmentálneho programu prvé (45).

Úlohy a zodpovednosti, na ktoré sa vzťahuje environmentálny program, a zodpovedné orgány sú zdokumentované i oznámené interne. Všetci zamestnanci by mali byť informovaní o plánovaných opatreniach a mali by dostávať pravidelné aktualizácie o dosiahnutom pokroku.

Neskôr sa environmentálny program začlení do environmentálneho vyhlásenia – často v tabuľkovej forme – a uverejní sa. Ak obsahuje mená alebo náklady, ktoré sa nemajú uverejniť, možno sprístupniť verziu s menším obsahom. Environmentálny overovateľ však uvidí aj podrobný environmentálny program.

Je dôležité konzistentne prepájať vymedzené ciele s ostatnými prvkami, ako sú ukazovatele, záväzky, príležitosti/riziká a zainteresované strany.

V prípade podstatných zmien sa environmentálny program upraví.

Krok 4:   Zavedenie a vykonávanie systému environmentálneho manažérstva – článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EMAS, príloha II k nemu

Systém environmentálneho manažérstva (46) je súčasťou celkového systému riadenia, ktorá zahŕňa organizačnú štruktúru, činnosti plánovania, zodpovednosť, postupy, procesy a prostriedky na vytváranie, vykonávanie, uskutočňovanie, preskúmavanie a pokračovanie environmentálnej politiky a manažovanie environmentálnych aspektov.

Počas environmentálneho preskúmania (krok 1), najmä pri analýze životného prostredia a identifikácii významných environmentálnych aspektov, už bola vytvorená databáza a sieť medzi zamestnancami a manažmentom – dva základné prvky úspešného environmentálneho manažérstva. Úlohou je teraz zaviesť fungujúci systém manažérstva s osobitnými štruktúrami a procesmi. Cieľom je začleniť environmentálne manažérstvo do príslušných procesov podnikania. Požiadavky sú opísané v prílohe II k nariadeniu o EMAS. Organizácie uplatňujúce normu ISO 14001 by už mali byť v súlade s časťou A prílohy II k nariadeniu o EMAS, ktorá je takisto súčasťou normy ISO 14001.

4.1.   Stanovenie zdrojov, úloh, zodpovednosti a právomoci – body A.5.1, A.5.3 a A.7.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

V nariadení o EMAS sa stanovuje, že manažment organizácie poskytuje vodcovstvo a záväzok, pokiaľ ide o systém environmentálneho manažérstva. Preto sa vyžaduje aktívna spolupráca a podpora z rôznych úrovní manažmentu organizácie. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby boli dostupné nutné finančné, ľudské a technické zdroje. Požiadavky EMAS sa majú začleniť do procesov podnikania a dlhodobých environmentálnych cieľov spojených so strategickým smerovaním, ktoré organizácia sleduje.

Treba stanoviť, zdokumentovať a odkomunikovať zdroje, roly, úlohy, zodpovednosti a právomoci. Opísané sú všetky príslušné úlohy, ktoré vykonáva každý subjekt zapojený do environmentálneho manažérstva. Urobiť tak možno prostredníctvom organizačných štruktúr, opisu práce alebo pracoviska, pridelenia konkrétnych úloh atď.

Vymedzenie úloh, zodpovedností a právomocí je zvlášť dôležité pre tieto pozície:

✓	korporátny a organizačný manažment

✓	manažment podnikania alebo miest

✓	manažment na úrovni oddelenia a odboru

✓	predstavitelia pre environmentálne manažérstvo

✓	tím EMAS a interní audítori alebo environmentálni overovatelia

✓	zamestnanci, ktorí majú vplyv na environmentálne manažérstvo v oblastiach ako výroba, správa zariadení, vývoj výrobkov, nákup, riadenie kvality, bezpečnosť pri práci, IT a monitorovanie

✓	externí dodávatelia, poskytovatelia služieb a obchodní partneri.

Vrcholový manažment organizácie musí vymenovať predstaviteľa manažmentu, teda osobu v konečnom dôsledku zodpovednú za systém environmentálneho manažérstva. Jej úlohou ako predstaviteľa manažmentu je zabezpečiť, aby všetky požiadavky systému environmentálneho manažérstva boli zavedené, funkčné a aktuálne, ako aj priebežne informovať členov manažmentu o fungovaní systému. Predstaviteľ by mal podávať správy o jeho silných a slabých stránkach a o akýchkoľvek potrebných zlepšeniach, mal by byť kvalifikovaný a skúsený v oblasti environmentálnych otázok, právnych požiadaviek v oblasti životného prostredia a manažérstva. Mal by byť schopný koordinovať a viesť pracovné skupiny. Pokiaľ je to možné a takisto v závislosti od veľkosti organizácie by tieto kompetencie mali byť dostupné interne.

4.2.   Zavedenie postupu na určenie záväzných požiadaviek a hodnotenie ich dodržiavania – body A.6.1.3, B.4 a A.9.1.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Dodržiavanie pravidiel je kľúčovou požiadavkou podľa nariadenia o EMAS. Pojem „záväzné požiadavky“ sa môže vzťahovať na:

environmentálne požiadavky uplatniteľné na organizáciu na základe právnych predpisov EÚ a národných, regionálnych alebo miestnych právnych predpisov, ako aj osobitný súhlas, ako sú environmentálne povolenia,

environmentálne požiadavky pochádzajúce z iných zdrojov, ako sú dobrovoľné záväzky a obchodné dohody, a potreby a očakávania zainteresovaných strán, ktoré sa organizácia rozhodla plniť.

Organizácia, ktorá si neplní svoje záväzné požiadavky, nemôže byť zaregistrovaná v EMAS. V rámci EMAS sa stanovuje, že organizácie musia zaviesť procesy na:

✓	sústavné a priebežne aktualizované určovanie právnych a iných požiadaviek

✓	uskutočňovanie preskúmaní dodržiavania právnych predpisov a uchovávanie príslušnej dokumentácie.

Tieto procesy sú úzko prepojené, keďže preskúmania dodržiavania právnych predpisov nemôžu byť účinné bez riadneho chápania záväzných požiadaviek. Pri procese na určovanie záväzných požiadaviek sa musí zabezpečiť, aby informácie o nich boli zdokumentované, úplné, aktuálne, zrozumiteľné a dostupné príslušným zamestnancom.

Mali by sa zahrnúť tieto prvky:

✓	stanovenie zodpovedností a právomocí

✓	zabezpečenie zdrojov

✓	určenie frekvencie činností a toku informácií.

Hodnotenie dodržiavania záväzných požiadaviek sa zameriava na všetky určené záväzné požiadavky, pričom sa zohľadňujú osobitné podmienky organizácie. Príklad je uvedený v tabuľke 5.

Posúdenie toho, či organizácie dodržiavajú všetky príslušné environmentálne právne predpisy, nie je vždy jednoduché. Nápomocné sú voľne prístupné právne databázy, platené služby, ktoré poskytujú informácie o právnych zmenách, alebo spolupráca s externými poskytovateľmi služieb.

Existujú osobitné IT riešenia, ktoré možno prispôsobiť potrebám organizácie, aby bol prehľad príslušného vývoja týkajúceho sa právnych požiadaviek vždy zachovaný. Niektoré z týchto riešení ponúkajú pokročilejší obsah, ktorý popri čistom regulačnom manažérstve možno použiť na identifikáciu, delegovanie a riadenie súvisiacich úloh.

Tabuľka 5:

Príklad preskúmania dodržiavania právnych predpisov

Uplatniteľné právne predpisy v oblasti životného prostredia	Osobitné požiadavky na organizáciu	Stav dodržiavania predpisov/dôkazy	Požadované opatrenia
Právne predpisy o odpade (vnútroštátne právo)	Vyžaduje sa povolenie na skladovanie odpadu	Predpisy nedodržané Platnosť povolenia uplynula	Žiadosť o nové povolenie Zavedenie postupu na zaistenie včasného podávania žiadostí o povolenia pred uplynutím ich platnosti
Právne predpisy o odpade (vnútroštátne právo)	Triedenie odpadu sa musí vykonávať aspoň pri 50 % odpadu	Predpisy dodržané Triedenie odpadu dosahuje 60 % odpadu	Neuplatňuje sa
Právne predpisy o emisiách do ovzdušia (vnútroštátne právo)	Emisné limity (NOx, SOx, tuhé častice atď.)	Predpisy dodržané Výsledky meraní pod limitmi	Neuplatňuje sa
Právne predpisy o emisiách do ovzdušia (vnútroštátne právo)	Schválenie kotla	Predpisy dodržané Povolenie platné do 31. 12. 2023	Neuplatňuje sa
Právne predpisy o ochrane pred hlukom (vnútroštátne právo)	Limit hluku na severnej hranici (obývaná oblasť): 55 dB cez deň 45 dB v noci	Predpisy dodržané Výsledky meraní pod prípustným limitom	Neuplatňuje sa
Právne predpisy o vode (vnútroštátne právo)	Povolenie na odber podzemnej vody	Predpisy dodržané Povolenie platné ďalšie tri roky	Neuplatňuje sa
Právne predpisy o emisiách skleníkových plynov (nariadenie EÚ)	Pridelené limity skleníkových plynov	Predpisy dodržané Ročné emisie pod limitom	Príležitosť: možnosť predaja niektorých emisných práv
Právne predpisy o fluórovaných skleníkových plynoch (nariadenie EÚ)	Zabránenie úniku fluórovaných skleníkových plynov do atmosféry	Predpisy nedodržané Skúška tesnosti bola neúspešná	Treba zaviesť harmonogram pre skúšky tesnosti
Právne predpisy o zodpovednosti výrobcov (vnútroštátne právo)	Recyklácia odpadu z papierových obalov sa musí uskutočňovať minimálne na úrovni 85 % obalov uvedených na trh	Predpisy dodržané Recyklácia papierových obalov uvedených na trh dosiahla v roku 2022 úroveň 86 %	Neuplatňuje sa

Okrem právnych požiadaviek môžu organizácie zohľadniť aj iné environmentálne požiadavky.

Príklady sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 6:

Príklad preskúmania dodržiavania iných environmentálnych požiadaviek

Uplatniteľné požiadavky	Osobitné požiadavky	Stav dodržiavania predpisov/dôkazy	Požadované opatrenia
Záväzok týkajúci sa zlepšenia kvality ovzdušia v mestskej oblasti podpísaný spoločnosťou	Prechod z uhlia na zemný plyn ako paliva do konca roka 2023	Predpisy nedodržané Úloha nebola dokončená, no technická dokumentácia bola vypracovaná a financovanie bolo zabezpečené	Informovať zainteresované strany o omeškaní Pokračovať podľa plánu
Zmluva s partnerom poskytujúcim služby v oblasti odpadu (subjektom zabezpečujúcim recykláciu)	Drevný odpad – maximálny prípustný obsah nedrevených prvkov 5 kg/Mg	Predpisy dodržané — Žiadne tvrdenia zo strany zmluvného partnera	— Zlepšenie spracovania odpadu na 100 % triedenie
	Papier/lepenka – maximálna vlhkosť 15 %	Predpisy dodržané Žiadne tvrdenia zo strany zmluvného partnera	— Neuplatňuje sa
	Plasty – polyuretánový odpad separovaný od ostatných plastov	Predpisy dodržané — Žiadne tvrdenia zo strany zmluvného partnera	— Neuplatňuje sa
Environmentálny program stanovený organizáciou v reakcii na sťažnosti susedov týkajúce sa hluku a vizuálneho vplyvu	Zákaz ťažkej prepravy (nákladné vozidlá) v nočných hodinách (od 22.00 do 6.00 hod.)	Predpisy nedodržané Z dôvodu dočasne zvýšeného dopytu na trhu bola ťažká preprava v prípade potreby povolená	— Zistiť, akú úroveň hluku sú susedia ochotní znášať — Preskúmať kompenzačné opatrenia
	Výsadba stromov na vytvorenie zelenej bariéry na severnej hranici daného miesta	Predpisy dodržané Výsadba stromov dokončená	Zabezpečenie primeraného udržiavania stavu

Frekvenciou preskúmavania dodržiavania právnych predpisov sa musí zabezpečiť, aby organizácia mohla pravidelne aktualizovať svoje preskúmanie dodržiavania právnych predpisov a iných environmentálnych požiadaviek vrátane tých, ku ktorým sa organizácia zaviazala.

4.3.   Zapojenie zamestnancov, kompetentnosť, odborná príprava a povedomie – body A.7.2 a B.6 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Aktívne zapojenie zamestnancov je základom úspešného systému environmentálneho manažérstva. Vykonávanie bude dlhodobo fungovať len vtedy, ak systém a súvisiace opatrenia spoločne navrhujú, chápu a akceptujú pracovníci. Z tohto dôvodu je užitočné zaviesť systém účasti zamestnancov včas a na všetkých úrovniach so zapojením zástupcov zamestnancov. Pokrok pri vykonávaní EMAS by sa mal vyzdvihnúť ako spoločné úspechy.

Je dôležité vyškoliť všetky osoby, ktoré uskutočňujú činnosti s významnými environmentálnymi vplyvmi na organizáciu. Na tento účel treba najprv identifikovať potreby zručností a odbornej prípravy, ktorými sa organizácia následne zaoberá. Realizované opatrenia by sa mali zdokumentovať. Odborná príprava a kontinuálne vzdelávanie sa konkrétne odporúčajú alebo dokonca vyžadujú v prípade zmien interných procesov, v nadväznosti na havárie alebo incidenty, pri zmenách právnych požiadaviek alebo pri prijímaní nových zamestnancov.

Organizácia musí vypracovať, zaviesť a udržiavať postup na zistenie potrieb odbornej prípravy a podniknúť všetky potrebné kroky na to, aby zamestnanci zapojení do systému environmentálneho manažérstva mali primerané vedomosti:

✓	o environmentálnej politike organizácie

✓	o právnych a iných environmentálnych požiadavkách, ktoré sa na organizáciu vzťahujú

✓	o dlhodobých a krátkodobých cieľoch stanovených pre organizáciu ako celok a pre jej konkrétne pracovné domény

✓	o environmentálnych aspektoch a vplyvoch a metodike ich monitorovania

✓	o svojich rolách a zodpovednosti v rámci systému environmentálneho manažérstva.

Všetky osoby pracujúce pre organizáciu alebo vo vlastnom mene by si mali byť vedomé svojej roly v EMAS a environmentálneho prínosu tohto systému. Organizácia by ich mala vyškoliť o otázkach environmentálneho povedomia a systéme environmentálneho manažérstva v rámci nej alebo im aspoň umožniť účasť na takýchto školeniach.

Obrázok 17:

Vývojový diagram kurzov odbornej prípravy v rámci systému environmentálneho manažérstva

Pri niektorých klastrových projektoch EMAS v Nemecku sa personalizovaný „environmentálny preukaz totožnosti“ sprístupnený v súbore nástrojov „EMAS Easy“ osvedčil v praxi v mnohých zväčša menších spoločnostiach. Dosahuje sa tým vysoká úroveň angažovanosti a zvyšovania povedomia každého individuálneho zamestnanca v schéme EMAS.

Zamestnanci organizácie, jej dodávatelia, zmluvní partneri atď. by mali rozvíjať povedomie o významných environmentálnych aspektoch a vplyvoch spojených s ich činnosťami a o tom, ako ich môžu pomôcť zlepšiť na základe osobného správania. To si vyžaduje jasné odkomunikovanie rolí a zodpovedností každého jednotlivca a dôsledkov odchýlenia sa od zavedených procesov.

Aktívne zapojení zamestnanci sú hnacou silou sústavného a úspešného environmentálneho zlepšovania a prispievajú k úspešnému ukotveniu EMAS v organizácii. Zamestnancov by preto najmä vrcholový manažment mal motivovať (napríklad prostredníctvom komunikačných kampaní alebo prieskumov), aby sa aktívne zúčastňovali a prispievali alebo aby pravidelne začleňovali environmentálne záležitosti do programu manažmentu a zamestnancov. V tejto súvislosti je dôležité, aby si vrcholový manažment, ako aj zamestnanci navzájom poskytovali nepretržitú spätnú väzbu týkajúcu sa ich očakávaní a potrieb, resp. kritiky a ocenenia.

Účasť zamestnancov v EMAS môže byť založená napríklad na schéme návrhov od zamestnancov, motivačných programoch, skupinovej práci súvisiacej s projektom, environmentálnych výboroch alebo trvalo vymenovanom tíme EMAS. V zásade má zmysel aktívne zapájať zamestnancov do všetkých krokov.

Môžu sa napríklad zapojiť do týchto činností (47):

✓	identifikovania a hodnotenia environmentálnych aspektov

✓	zavedenia a revízie postupov a/alebo pokynov

✓	navrhovania dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov

✓	účasti na internom environmentálnom audite

✓	vypracovania alebo aktualizácie environmentálneho vyhlásenia EMAS.

Komisia vytvorila systém ambasádorov EMAS, a to aj z manažmentu, ktorí zamestnancom zasielajú krátke osobné správy, v ktorých zdôrazňujú, ako znižujú svoj vlastný environmentálny vplyv. Povedomie zamestnancov sa ďalej posilňuje pomocou siete korešpondentov EMAS naprieč útvarmi, ktorí sa zúčastňujú na centrálne organizovaných kampaniach na zvyšovanie povedomia a slúžia ako kontaktné miesto pre environmentálne informácie a pre dobrovoľné opatrenia na úrovni jednotlivých útvarov. Zapojenie zamestnancov je takisto kľúčovým rozmerom oznámenia Komisie o ekologizácii ( https://commission.europa.eu/about-european-commission/organisational-structure/people-first-modernising-european-commission/people-first-greening-european-commission_sk ), v ktorom sa ako hlavný cieľ stanovuje to, ako Komisia chce dosiahnuť klimatickú neutralitu vo svojej každodennej prevádzke do roku 2030.

Komplexný prieskum medzi zamestnancami je veľmi užitočným nástrojom v úvodnej fáze zavádzania EMAS. Často sa osvedčil ako zdroj užitočne spätnej väzby na zníženie environmentálnych vplyvov, čo sa môže stať súčasťou systému environmentálneho manažérstva a podnikovej identity.

4.4.   Zavedenie postupu na internú a externú komunikáciu – bod A.7.4 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Otvorenosť, transparentnosť a poskytovanie environmentálnych informácií sú kľúčovými prvkami schémy EMAS, ktoré ju odlišujú od iných existujúcich systémov environmentálneho manažérstva. Preto sa musí vytvoriť, monitorovať a v prípade potreby napraviť postup na internú a externú komunikáciu. Musia sa zahrnúť záväzné povinnosti a spresniť konkrétne komunikačné kanály, časové intervaly a témy.

Zásadný význam má dobrá interná a externá komunikácia zo strany zamestnancov voči manažmentu (zdola nahor) a naopak (zhora nadol). Možné kanály zahŕňajú intranet, brožúry, interné publikácie, informačné bulletiny, schému spoločnosti týkajúcu sa návrhov, stretnutia a informačné tabule.

Organizácia uznáva nevyhnutnosť a hodnotu komunikácie so zainteresovanými stranami. Organizácie vykonávajúce EMAS sú preto odhodlané zapojiť sa do dialógu s verejnosťou a informovať zainteresované strany o environmentálnych vplyvoch svojich činností, výrobkov a služieb. Súčasťou toho je uverejnenie a šírenie environmentálneho vyhlásenia EMAS. Ďalšie príklady možností externej komunikácie zahŕňajú internet, webovú stránku, sociálne médiá, dni kampaní, tlačové správy, brožúry a použitie loga EMAS, ak je to povolené a možné (48).Externé otázky a sťažnosti je dôležité brať vážne a reagovať na ne; treba zaviesť pevne stanovené procesy na vybavovanie sťažností. Predovšetkým v rýchlo sa vyvíjajúcom sektore sociálnych médií sú na ochranu imidžu organizácie veľmi dôležité kompetentné, rýchle a profesionálne opatrenia.

4.5.   Dokumentácia a riadenie dokumentov – bod A.7.5 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Náležitá dokumentácia slúži na zabezpečenie hladkého fungovania systému environmentálneho manažérstva pri jeho každodennej prevádzke, ako aj interného toku informácií. Takisto podlieha auditu, ktorý vykonáva environmentálny overovateľ. Na jednej strane sa dokumentáciou spĺňajú požiadavky nariadenia o EMAS. Na druhej strane plní potreby a podmienky organizácie, pokiaľ ide o spoľahlivé monitorovanie podnikových procesov a zabezpečenie kontinuity činností.

Organizácia by mala uchovávať dostatočne zdokumentované informácie v záujme dôvery, že procesy boli vykonané podľa plánu (49).

✓	Dokumentácia o systéme environmentálneho manažérstva by sa mala vzťahovať na:

✓	predmet systému environmentálneho manažérstva

✓	environmentálne preskúmanie

✓	výsledky preskúmania manažmentom

✓	právne povinnosti

✓	významné environmentálne aspekty a vplyvy

✓	príležitosti a riziká

✓	environmentálnu politiku

✓	dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele (konkrétne ciele) a opatrenia

✓	zručnosti a zodpovednosti

✓	komunikáciu

✓

školenia

✓	monitorovanie (environmentálne) relevantných procesov alebo činností, najmä funkcií, zodpovedností a právomocí potrebných na účely systému environmentálneho manažérstva, postupu pre sekvenčnú kontrolu, prevádzkových procesov a pracovných pokynov

✓	havarijnú pripravenosť a reakciu

✓	monitorovanie, meranie, analyzovanie a hodnotenie

✓	nedodržiavanie predpisov a nápravné opatrenia

✓	interné audity

✓	iné opatrenia, ktoré organizácia považovala za potrebné na zabezpečenie účinnosti systému environmentálneho manažérstva.

Dokumenty sa používajú na reguláciu procesov. Sú inštruktážne, v dôsledku čoho sa s nimi musí zaobchádzať a musia sa zverejňovať a riadiť podľa určitých postupov. Záznamy sa používajú na uchovanie dôkazov. Ide o zbierky údajov relevantných z hľadiska životného prostredia, zápisy (prevádzkové protokoly), environmentálne správy atď. Slúžia ako vysledovateľná dokumentácia na účely príslušných činností a poskytujú údaje na sústavné zlepšovanie v podniku.

Organizácia by mala vytvárať, udržiavať a monitorovať zdokumentované informácie spôsobom, ktorý je dostatočný na zabezpečenie vhodného, primeraného a účinného systému environmentálneho manažérstva.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať vedeniu záznamov.

Na zdokumentovanie systému environmentálneho manažérstva možno použiť širokú škálu informácií. Je preto dôležité stanoviť jasné označenia (napr. názov, dátum, autor alebo referenčné číslo) a vhodný formát (napr. z hľadiska jazyka, verzie softvéru, grafiky, elektronickej či papierovej podoby) a zabezpečiť, aby bol obsah prezentovaný aktuálnym a používateľsky ústretovým spôsobom a v podobe, ktorú možno preskúmať.

Na zabezpečenie dostupnosti dokumentov v prípade potreby a na ich ochranu pred zneužitím alebo stratou musia byť známe odpovede na nasledujúce otázky.

✓	Kto sú adresáti? Aké prístupové práva by mali mať (čítanie, zmena)?

✓	Kde je vhodné miesto na uchovávanie?

✓	Ako sa dokument používa?

✓	Ako je uchovávanie dlhodobo zabezpečené (napr. pravidelné zálohovanie)?

✓	Ako sa identifikujú aktualizácie a zmeny?

✓	Ako sa rieši archivácia po uplynutí alebo strate platnosti dokumentov?

✓	Riešiť by sa mali dokumenty o postupoch, ktoré opisujú AKO, KEDY a KÝM.

Starostlivo riadiť by sa mal aj prístup k externým dokumentom a ich distribúcii. Dokumenty zahŕňajú právne predpisy a normy, informácie od miestnych orgánov a orgánov verejnej správy, používateľské manuály k vybaveniu, zbierky listín o bezpečnosti a ochrane zdravia a špecifikácie zákazníkov.

Príkladmi záznamov sú dokumenty, ktoré obsahujú alebo opisujú: — spotrebu elektrickej energie, vody a surovín — vznik odpadu (nebezpečného odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný) — emisie skleníkových plynov — incidenty, havárie a sťažnosti — právne požiadavky — správy o environmentálnych auditoch a posúdeniach manažmentom — inšpekčné správy — významné environmentálne aspekty — nedodržiavanie predpisov, nápravné a preventívne opatrenia — komunikáciu a odbornú prípravu — návrhy od zamestnancov — workshopy a semináre.

Postup týkajúci sa zaobchádzania s dokumentmi sa musí riadiť krokmi znázornenými na obrázku 18.

Obrázok 18:

Postup týkajúci sa zaobchádzania s dokumentmi v rámci systému environmentálneho manažérstva

Systém by mal zabezpečiť dostupnosť rôznych verzií dokumentov, ako aj ich čitateľnosť a možnosť ich jednoducho identifikovať.

Príklady postupov:

— identifikácia a posudzovanie významných aspektov — riadenie dodržiavania právnych predpisov — riadenie identifikovaných významných environmentálnych aspektov — riadenie monitorovania a merania — riadenie havarijnej pripravenosti — riadenie nedodržiavania predpisov, preventívnych a nápravných opatrení — identifikácia a riadenie zručností, odborná príprava a povedomie — riadenie komunikácie — riadenie dokumentácie — riadenie záznamov — riadenie interných auditov.

V pracovných pokynoch sa stanovujú osobitné prevádzkové postupy. Mali by objasňovať význam činnosti, environmentálne riziko, ktoré je s ňou spojené, špecifickú odbornú prípravu pracovníkov zodpovedných za jej vykonávanie a primeraný dohľad. Pracovné pokyny musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné, napr. vďaka obrázkom, piktogramom alebo podobným ilustráciám.

Mnohé organizácie sumarizujú písomné informácie požadované na účely EMAS v centrálne prístupnej environmentálnej príručke alebo manuáli environmentálneho manažérstva. Tento manuál obsahuje informácie, ktoré sa majú zdokumentovať v prípade všetkých prvkov uvedených na začiatku tejto kapitoly. Zabezpečí sa tým rýchla a jasná dostupnosť všetkých dôležitých dokumentov, ako aj dostupnosť všetkých zdokumentovaných informácií požadovaných schémou EMAS. Organizácia by ho mohla začleniť do svojho ročného manažérskeho plánu. Manuál nemusí byť rozsiahly ani podrobný. Mal by informovať zamestnancov o tom, ako organizácia vytvorila a štruktúrovala svoj systém environmentálneho manažérstva, o vzťahu medzi jeho rôznymi časťami a o úlohe každej zainteresovanej strany v systéme. Takýto manuál nie je povinný, predstavuje však osvedčený postup. Vďaka digitalizácii sú systémy elektronického predkladania čoraz bežnejšie.

V zmysle článku 26 nariadenia o EMAS majú malé organizácie výhodu zjednodušených požiadaviek na dokumentáciu: overovanie či validácia sú teda prispôsobené tak, aby malé organizácie museli svoje postupy zdokumentovať len v obmedzenom rozsahu. Bavorský kompas EMAS obsahuje pracovné materiály v nemčine, ktoré majú pomôcť pri vypracúvaní environmentálnej príručky.

Ak je systém dokumentácie už zavedený, napr. na účely manažérstva v oblasti kvality alebo bezpečnosti pri práci, má zmysel začleniť do neho dokumenty EMAS alebo ho optimalizovať, aby sa zabránilo duplicitnej práci a znížila sa byrokracia.

4.6.   Plánovanie a riadenie prevádzkových činností – bod A.8.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Plánovanie a riadenie prevádzkových činností zahŕňa všetky činnosti v oblasti vyšetrovania, plánovania a vykonávania potrebné na predchádzanie významným vplyvom na životné prostredie alebo na ich minimalizáciu, alebo na riešenie rizík a príležitostí. Rovnako môže zahŕňať činnosti ako údržbu, nábeh a odstavenie zariadení, riadenie zmluvných partnerov pôsobiacich na mieste a služieb, ktoré poskytujú dodávatelia alebo predajcovia.

Je potrebné zaviesť postupy na riešenie zistených rizík, stanovovanie cieľov a meranie environmentálneho správania (podľa možnosti na základe jednoznačných environmentálnych ukazovateľov). V rámci postupov sa musia zadefinovať bežné podmienky. Rovnako sa musia stanoviť a opísať mimoriadne podmienky a núdzové situácie. Postupy v rámci mechanizmov riadenia prevádzkových činností by sa mali dôkladne zdokumentovať a podrobiť internému auditu.

Mechanizmy riadenia prevádzkových činností môžu mať rôzne podoby. Najúčinnejšie sú tie, ktoré riešia environmentálne vplyvy pri zdroji, napríklad odstránením škodlivých výrobkov alebo činností, alebo nahradením nebezpečných látok menej nebezpečnými. Inžinierske mechanizmy riadenia vo všeobecnosti zahŕňajú používanie zariadení alebo technológií na riadenie spôsobu, ktorým sa prevádzka vykonáva. Môže sa to uskutočniť napríklad zavedením automatizácie procesov, ktorá zlepšuje energetickú účinnosť zariadenia, alebo inštaláciou záchytných nádrží, ktoré v prípade havárie zabránia znečisteniu vody a pôdy. Administratívne mechanizmy riadenia zahŕňajú plány, pravidlá, postupy, pokyny, odbornú prípravu a inšpekcie, ktoré sa môžu použiť na usmerňovanie práce alebo vykonávania činností jednotlivých osôb. Môžu sem patriť pracovné postupy na obsluhu zariadení a vybavenia, ako aj pravidlá environmentálne uvedomelého obstarávania alebo ekodizajnu.

Schéma postupov EMAS „plánuj – urob – skontroluj – konaj“ takisto podporuje vytváranie udržateľného riadenia dodávateľského reťazca a vhodných procesov náležitej starostlivosti. Po prvé, spoločnosti by mali mať jasný prehľad o svojich dodávateľských hodnotových reťazcoch, z ktorých sú niektoré zložité a globálne. Následne by sa mali identifikovať súčasné a potenciálne environmentálne vplyvy a v rámci nich určiť priority. Na tomto základe by sa mali stanoviť ciele a zaviesť, vykonávať a revidovať opatrenia, aby výsledkom bolo sústavné zlepšovanie dodávateľského hodnotového reťazca. Hlavným prvkom, ktorý sa v rámci EMAS vyžaduje, je stanovenie environmentálnych požiadaviek na obstarávanie a vývoj výrobkov a služieb. Environmentálne požiadavky na obstarávanie môžu byť napríklad dohodnuté v zmluvách prostredníctvom kódexu správania a overované prostredníctvom auditov.

Mechanizmy riadenia prevádzkových činností sa môžu použiť samostatne alebo v kombinácii. Administratívne mechanizmy riadenia sa môžu použiť napríklad na zabezpečenie dôsledného uplatňovania a správneho fungovania inžinierskych mechanizmov riadenia. Počet a typy potrebných mechanizmov riadenia prevádzkových činností závisia od zložitosti činností organizácie a významných environmentálnych aspektov.

Ak sa plánujú zmeny v pracovných procesoch, musia sa monitorovať a vyhodnocovať ich dôsledky, aby sa v prípade potreby mohli prijať vhodné protiopatrenia.

Treba mať na pamäti aj environmentálne dôsledky neúmyselných zmien.

V rámci EMAS sa okrem priamych environmentálnych aspektov a vplyvu na miesta riadia aj nepriame environmentálne aspekty organizácie. Z environmentálneho preskúmania vykonaného počas hodnotenia environmentálnych aspektov (pozri krok 1: Plánovanie a príprava) vyplýva, kde sa vyskytujú environmentálne vplyvy v dodávateľských a odberateľských častiach hodnotového reťazca. Ďalšou úlohou je rozpoznať existujúce procesy a nastaviť nové účinné procesy na predchádzanie potenciálnym vplyvom na životné prostredie a minimalizovať alebo odstrániť existujúce vplyvy na životné prostredie. Na tento účel je potrebné stanoviť environmentálne požiadavky v každej fáze životného cyklu výrobku alebo služby (napríklad pre vývoj výrobku alebo služby, obstarávanie alebo externe zabezpečované procesy) a zakotviť ich v príslušných procesných a pracovných pokynoch. Základné environmentálne požiadavky by mali byť oznámené zmluvným partnerom organizácie. V prípade potreby sa zákazníkom a iným zainteresovaným stranám musia poskytnúť environmentálne informácie o preprave a dodávke, používaní, spracovaní po skončení životnosti a konečnej likvidácii výrobkov a služieb. Externe zabezpečované procesy a environmentálne aspekty, riziká a príležitosti sa musia monitorovať.

4.7.    Havarijná pripravenosť a reakcia – bod A.8.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Mali by sa identifikovať potenciálne havarijné udalosti, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Je potrebné nastaviť procesy, ktoré v ideálnom prípade týmto situáciám zabránia alebo obmedzia ich vplyv prostredníctvom plánovanej reakcie (pozri obrázok 19). Zabráni sa tak negatívnym vplyvom na životné prostredie (plánovaným/neplánovaným) alebo sa zmiernia.

Opatrenia havarijnej pripravenosti a reakcie by sa mali pravidelne prehodnocovať s cieľom predchádzať havarijným situáciám. Procesy a havarijné plány by sa mali podľa možnosti pravidelne testovať. Odporúča sa dokumentovať incidenty alebo havarijné udalosti, a to nielen tie, ktoré sa stali, ale aj také, ktorým sa zabránilo v poslednej chvíli. Pomáha to včas identifikovať a odvrátiť potenciálne nebezpečenstvo.

Obrázok 19:

Riadenie havarijných plánov

Zamestnanci a ostatné zainteresované strany by mali byť informovaní a vyškolení o havarijnej pripravenosti a opatreniach na predchádzanie nebezpečenstvám. Oblasť havarijnej pripravenosti je na rozhraní EMAS a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tomto bode možno využiť know-how odborníkov organizácie, keďže environmentálne havárie často zahŕňajú aj riziká pre zamestnancov. Posudzovanie nebezpečenstva alebo bezpečnostné inštruktáže, ktoré sú v každom prípade zákonnou povinnosťou organizácie, možno ľahko rozšíriť o environmentálne aspekty. Do vypracovania prístupu k havarijným udalostiam možno zapojiť aj externé agentúry, ako sú orgány na ochranu životného prostredia, združenia v oblasti poistenia zodpovednosti zamestnávateľov alebo miestny hasičský zbor.

4.8.   Monitorovanie, meranie a analyzovanie environmentálneho správania – bod A.9.1 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Na sledovanie účinnosti EMAS by organizácia mala monitorovať a merať svoje environmentálne správanie. Následne by mala výsledky analyzovať a vyhodnocovať, aby sa mohli pravidelne upravovať:

✓	jej významné environmentálne aspekty, ako sú emisie vypúšťané do ovzdušia, odpadové vody, hluk, suroviny a spotreba energie

✓	jej environmentálna politika a environmentálny program

✓	environmentálne povedomie zamestnancov

✓	organizácia by mala z výsledkov vyvodiť cenné závery s cieľom zlepšiť svoje environmentálne správanie.

Zohľadniť sa musia právne požiadavky na monitorovanie a kritériá monitorovania (napríklad frekvencia inšpekcií a použitá metodika) im musia zodpovedať.

Je užitočné zabezpečiť informácie:

✓	o dodržiavaní právnych požiadaviek a predpisov

✓	o presnom hodnotení environmentálneho správania

✓	o úplnom a transparentnom environmentálnom vyhlásení.

V závislosti od potrieb organizácie možno merať a monitorovať aj iné faktory:

✓	významné environmentálne aspekty

✓	environmentálnu politiku a dlhodobé ciele

✓	mieru povedomia zamestnancov atď.

Na meranie sa môžu používať len kalibrované alebo testované meracie zariadenia. Tieto zariadenia sa musia pravidelne kontrolovať a v prípade potreby vymieňať alebo udržiavať a musia sa viesť príslušné záznamy.

4.9.   Postup pri riešení nezhody a nápravná činnosť – bod A.10.2 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Nezhoda znamená akékoľvek nesplnenie požiadaviek uvedených v nariadení EMAS. To zahŕňa všetky záväzné právne požiadavky, povolenia a dobrovoľné záväzné požiadavky. Ak sa zistí nezhoda, príslušný orgán môže v takýchto prípadoch registráciu v EMAS aj odložiť.

Napriek riadnemu plánovaniu nie je vždy možné predísť nezhode spôsobenej ľudským faktorom alebo chybami pri vykonávaní, a to ani v organizáciách registrovaných v EMAS. Je dôležité tieto problémy riešiť a rozvíjať konštruktívnu kultúru s cieľom rozpoznať odchýlky a prijať nápravné opatrenia. V závislosti od závažnosti môže byť registrácia v EMAS pozastavená až do prijatia nápravných opatrení alebo môže byť dokonca zrušená.

Nezhodu možno zistiť v rámci kontroly postupov, environmentálneho auditu, hodnotenia manažmentom, inšpekcií alebo každodennej práce.

Organizácia si môže vypracovať, zaviesť a udržiavať postup, podľa ktorého je potrebné postupovať v aktuálnych prípadoch a potenciálnych prípadoch nezhody s požiadavkami EMAS. V rámci tohto postupu by sa mohlo špecifikovať, ako:

✓	zistiť a napraviť nezhodu

✓	vyšetriť príčinu a účinky prípadu nezhody

✓	posúdiť potrebu opatrenia na zabránenie opätovnému výskytu

✓	zaznamenať výsledky prijatých nápravných opatrení

✓	posúdiť potrebu opatrení na predchádzanie nezhode

✓	zaviesť vhodné preventívne opatrenia na predchádzanie nezhode

✓	preskúmať účinnosť nápravných a preventívnych opatrení

✓

informovať príslušné strany.   Príklad potenciálnej nezhody Hoci má organizácia procesnú smernicu, na základe ktorej sa vyžaduje vypínanie svetiel, nerobí sa to, čo vedie k zbytočnej spotrebe energie. To by predstavovalo nezhodu. Analýza hlavnej príčiny (zábudlivosť zamestnancov) a konkrétne preventívne opatrenie, napríklad inštalácia detektorov pohybu, slúžia na minimalizáciu nezhody a vedú k zlepšeniu (úsporou energie). Ďalšími príkladmi môžu byť: ☐ nevhodné záznamy ☐ chyba v označovaní priestoru na skládkovanie odpadu ☐ neúplné informácie o nebezpečných oblastiach alebo nebezpečných látkach ☐ interné postupy, ku ktorým zamestnanci nemajú prístup ☐ hasiace prístroje, ktoré sa dočasne používajú na udržanie otvorených dverí a potom sa ponechajú na mieste namiesto toho, aby sa vrátili na správne úložné miesto.

V prípadoch nezhody musí organizácia:

✓	vykonať analýzu hlavných príčin (50)

✓	reagovať na ne a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia na ich kontrolu a nápravu a na riešenie ich dôsledkov, najmä na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie

✓	posúdiť potrebu opatrení na elimináciu danej príčiny

✓	prijať všetky potrebné opatrenia a overiť ich účinnosť

✓	v prípade potreby upraviť systém environmentálneho manažérstva.

Povaha nezhody a všetky následné prijaté opatrenia, ako aj výsledky prijatých nápravných opatrení sa musia zaznamenať a zahrnúť do zdokumentovaných informácií (pozri predchádzajúcu kapitolu 4.5.).

Za identifikáciu nezhody a iniciovanie nápravných opatrení je zodpovedný vymenovaný predstaviteľ vrcholového manažmentu pre environmentálne manažérstvo, ktorému zvyčajne pomáhajú ďalší určení zodpovední zamestnanci. Okrem toho to môže robiť aj ktorýkoľvek iný zamestnanec. Zamestnanci by si mali byť vedomí najmä potreby zabezpečiť čo najrýchlejšiu reakciu.

Krok 5:   Interný audit – článok 9 prílohy III k nariadeniu o EMAS

5.1.    Zavedenie postupu interného environmentálneho auditu

Interný environmentálny audit je systematické, dokumentované, pravidelné a objektívne hodnotenie environmentálneho správania organizácie, systému riadenia a procesov na ochranu životného prostredia. Nemal by sa zamieňať s počiatočným environmentálnym preskúmaním (pozri aj kapitolu 1.4).

Organizácia musí vytvoriť postup interného auditu ako súčasť systému manažérstva. Musí sa vzťahovať na oblasti zodpovednosti a požiadavky na plánovanie a vykonávanie auditu, podávanie správ a vedenie záznamov, určenie kritérií, rozsahu, frekvencie a metód auditu.

Cieľom environmentálneho auditu je určiť:

✓	či systém environmentálneho manažérstva spĺňa požiadavky nariadenia o EMAS

✓	či sa správne zaviedol a udržiava

✓	či manažment organizácie dostáva informácie, ktoré potrebuje na hodnotenie environmentálneho správania organizácie

✓	súlad s politikou a programom organizácie, ktorý musí zahŕňať dodržiavania právnych iných požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia

✓	ako efektívne EMAS funguje.

Interný environmentálny audit sa od externého auditu líši tým, že ide predovšetkým o vnútorný audit systému environmentálneho manažérstva na interné účely a jeho výsledky zostávajú v organizácii. Zistené „nedostatky“ preto nemajú vplyv na stav registrácie v EMAS, no mali by sa využiť ako podnet na prispôsobenie a zlepšenie systému. Externý audit vykonávaný environmentálnymi overovateľmi sa zvyčajne uskutočňuje po vypracovaní environmentálneho vyhlásenia. Interný audit poskytuje základ pre externý audit.

Organizácia musí vykonať tieto činnosti:

✓	Vypracovať program auditu.

✓	Vymedziť rozsah auditu. Bude závisieť od veľkosti a druhu organizácie. Musia sa špecifikovať tematické oblasti, činnosti, na ktoré sa audit má zamerať, environmentálne kritériá, ktoré treba zvážiť, a obdobie, na ktoré sa audit má vzťahovať.

✓	Špecifikovať zdroje potrebné na vykonanie auditu, napríklad dobre vyškolení pracovníci s dobrými znalosťami o činnosti, technické aspekty, environmentálne aspekty a právne požiadavky.

✓	Zabezpečiť, aby sa všetky činnosti organizácie vykonávali v súlade s vopred stanovenými postupmi.

✓	Identifikovať potenciálne nové problémy a zaviesť opatrenia na zabránenie ich vzniku.

Pracovníci zapojení do auditu sa musia usilovať zostať objektívni a nezávislí a musia jasne chápať stanovené environmentálne ciele, ako aj konkrétnu úlohu každej zainteresovanej strany (riaditelia, stredný manažment, zamestnanci, environmentálni audítori atď.). Často môže byť užitočné využiť tím audítorov zahŕňajúci osoby z rôznych oblastí. Audit môžu vykonávať interní zamestnanci alebo externé strany, napríklad konzultanti, environmentálni manažéri z iných organizácií, environmentálni audítori.

Výsledkom environmentálneho auditu je zabezpečiť, aby sa všetky činnosti organizácie vykonávali v súlade s vopred stanovenými postupmi. Možno identifikovať aj potenciálne problémy a nápravné a preventívne opatrenia.

5.1.1.    Frekvencia konania auditov

Organizácia musí v plánovaných intervaloch vykonávať interné environmentálne audity, aby získala dobrý prehľad o svojich významných environmentálnych aspektoch. Cyklus auditov, ktorý sa vzťahuje na všetky činnosti organizácie, sa musí uskutočniť do troch rokov (51). To znamená, že všetky oblasti organizácie musia byť počas tohto obdobia auditované aspoň raz. Malé organizácie môžu predĺžiť toto obdobie na štyri roky (52).

Frekvencia, s ktorou sa kontroluje každá konkrétna činnosť, sa mení v závislosti od:

✓	povahy, rozsahu a zložitosti dotknutých činností

✓	významu súvisiacich environmentálnych vplyvov

✓	dôležitosti a naliehavosti problémov zistených počas predchádzajúcich auditov

✓	histórie environmentálnych problémov.

Zložitejšie činnosti s významnejším environmentálnym vplyvom sa musia kontrolovať častejšie.

5.1.2.    Činnosti v rámci interného environmentálneho auditu

Na organizáciu a riadenie environmentálneho auditu možno vymenovať manažéra auditu. Na realizáciu programu auditu by sa úlohy mali rozdeliť v rámci audítorského tímu. Pri environmentálnom audite môžu pomôcť aj kontrolné zoznamy. Program auditu by sa mal oznámiť všetkým účastníkom, aby sa zabezpečil hladký priebeh postupu.

Audit zvyčajne pozostáva z kontrol na mieste, rozhovorov so zamestnancami a z preskúmania dokumentácie. Zahŕňa napríklad porovnanie ukazovateľov environmentálneho správania so stanovenými cieľmi a opatreniami, preskúmanie prevádzkových podmienok a zariadení, záznamov, písomných postupov a ďalšej príslušnej dokumentácie. Cieľom je posúdiť, ako organizácia chápe systém environmentálneho manažérstva. Ďalšou úlohou je hodnotenie environmentálneho správania v rámci konkrétnej auditovanej činnosti. To pomáha určiť, či sa dodržiavajú platné predpisy a povinnosti a či sa dosahujú dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele formulované v environmentálnom programe. Prispieva to k posúdeniu silných a slabých stránok systému manažérstva. V rámci environmentálneho auditu sa takisto musí určiť, či je existujúci systém vhodný na účinné a primerané riadenie environmentálnej zodpovednosti a správania. Dodržiavanie všetkých týchto kritérií sa kontroluje na základe vzorky.

Zamestnanci by mali túto situáciu vnímať ako príležitosť otvorene sa vyjadriť, kde vidia priestor na potenciálne zlepšenie. Cieľom environmentálneho auditu je identifikovať možné slabé miesta systému. Overovatelia môžu spolu so zamestnancami identifikovať a rozvíjať príležitosti na zmenu a zlepšenie.

Ak environmentálny audit vykonávajú zamestnanci spoločnosti, odporúča sa zapojiť zamestnancov z iných pracovných oblastí alebo pracovísk, aby sa zabránilo „profesionálnej slepote“ a zabezpečila sa potrebná objektivita.

Na záver sa vyhodnotia výsledky environmentálneho auditu a vypracujú sa závery, ktoré sa zhrnú v správe. Tieto výsledky predstavujú dôležitý základ pre ďalší rozvoj systému environmentálneho manažérstva a environmentálneho správania.

5.1.3.    Podávanie správ o záveroch environmentálneho auditu

Cieľom audítorskej správy je poskytnúť vrcholovému manažmentu organizácie:

✓	písomný doklad o rozsahu auditu

✓	informácie o miere, do akej sa splnili dlhodobé ciele

✓	informácie o tom, či dlhodobé ciele sú v súlade s environmentálnou politikou organizácie

✓	informácie o stave dodržiavania právnych a iných požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a informácie o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť preukázanie tohto dodržiavania

✓	informácie o spoľahlivosti a účinnosti monitorovacieho systému

✓	prípadne navrhované nápravné opatrenia.

Správu je potrebné postúpiť predstaviteľovi manažmentu pre EMAS, ktorý sfinalizuje nápravné opatrenia, ak sa zistili nezhody (vrátane nedodržania predpisov).

5.2.   Preskúmanie manažmentom – bod A.9.3 prílohy II k nariadeniu o EMAS

Vrcholový manažment by mal pravidelne (aspoň raz ročne) preskúmavať systém manažérstva s cieľom zabezpečiť, aby bol vhodný na daný účel, a overovať jeho účinnosť, vhodnosť a primeranosť.

Preskúmanie manažmentom sa musí vykonávať pravidelne v plánovaných intervaloch. Načasovanie a frekvenciu preskúmania manažmentom si môžu organizácie určiť samy. Preskúmanie manažmentom sa však musí vykonať pred prvou registráciou a pri predĺžení registrácie každé tri roky (v prípade malých organizácií každé štyri roky). Preskúmanie manažmentom musí byť riadne zdokumentované. Preskúmanie manažmentom vypracúva predstaviteľ vrcholového manažmentu pre environmentálne manažérstvo a sprevádza pri ňom.

Predstaviteľ pre environmentálne manažérstvo môže pre vrcholový manažment organizácie zhromaždiť tieto podklady:

✓	stav opatrení z predchádzajúcich preskúmaní manažmentom

✓	zmeny environmentálnych aspektov, kontextová analýza, záväzné povinnosti a riziká a príležitosti

✓	stupeň dosiahnutia dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov

✓	informácie o environmentálnom správaní organizácie vrátane nezhody a nápravných opatrení, monitorovania a merania výsledkov, dodržiavania platných právnych predpisov a iných záväzných povinností a výsledkov interných auditov

✓	primeranosť zdrojov

✓	relevantné pripomienky zainteresovaných strán vrátane sťažností a externé komunikačné opatrenia

✓	príležitosti na sústavné zlepšovanie.

Výsledkom preskúmania manažmentom by malo byť, že vrcholový manažment prinajmenšom:

✓	vyvodí závery o sústavnej vhodnosti, primeranosti a účinnosti systému environmentálneho manažérstva

✓	rozhodne o možnostiach sústavného zlepšovania

✓	prijme rozhodnutia týkajúce sa akejkoľvek potreby zmien systému environmentálneho manažérstva vrátane potrebných zdrojov

✓	určí všetky potrebné opatrenia v prípade, že sa environmentálne ciele nedosiahnu

✓	prediskutuje spôsoby, ako zlepšiť začlenenie systému environmentálneho manažérstva do ostatných podnikových procesov

✓	identifikuje všetky dôsledky pre strategické smerovanie organizácie.

V nariadení o EMAS sa zdôrazňuje najmä význam začlenenia systému environmentálneho manažérstva do organizačnej stratégie. V súlade s tým vrcholový manažment preberá vedúcu úlohu v environmentálnom manažérstve a podporuje sústavné zlepšovanie environmentálneho správania. Dôležité je zabezpečiť vhodné zdroje a infraštruktúru. Okrem toho by sa na tomto procese mali zúčastňovať manažéri na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach organizácie a mali by sa zapájať už v počiatočnej fáze zaznamenávania a hodnotenia environmentálnych aspektov. Takýto záväzok zvyšuje viditeľnosť environmentálneho manažérstva a takisto by mal zvýšiť motiváciu celej pracovnej sily na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Príklady otázok pre vrcholový manažment Predstaviteľ pre environmentálne manažérstvo by mohol byť zapojený do procesu preskúmania manažmentom a byť k dispozícii, aby poskytol vrcholovému manažmentu vysvetlenie k týmto otázkam: — Aké kroky vyplývajú z výsledkov interného environmentálneho auditu? — Dosiahli sa stanovené environmentálne ciele? Ak nie: prečo nie? — Dodržiavame všetky záväzné záväzky? Je potrebné prijať nové záväzky? — Existujú akékoľvek nové právne a iné požiadavky týkajúce sa environmentálnych aspektov? — Potrebujeme aktualizovať svoju environmentálnu politiku? — Ako hodnotíme svoje environmentálne správanie? — Sú stanovené úlohy a povinnosti stále dostatočné a primerané? — Využívali sme svoje zdroje správne a efektívne? — Aké sú návrhy na možné zlepšenie? — Zapájajú sa zamestnanci? — Do akej miery je naša interná a externá komunikácia účinná? — Existujú akékoľvek sťažnosti alebo pripomienky od externých strán a ako sa na ne zareagovalo? — Boli potrebné nápravné opatrenia a aký je ich stav? — Boli opatrenia z predchádzajúcich preskúmaní manažmentom vykonané? — Nastali nejaké podstatné zmeny? Ak áno, bolo environmentálne hodnotenie upravené?

Krok 6:   Vytvorenie environmentálneho vyhlásenia

„Environmentálne vyhlásenie“ je komplexný súbor informácií pre verejnosť a iné zainteresované strany týkajúci sa týchto prvkov organizácie: štruktúry a aktivít, environmentálnej politiky a systému environmentálneho manažérstva, environmentálnych aspektov a vplyvov, environmentálneho programu, dlhodobých a krátkodobých cieľov, environmentálneho správania a dodržiavania príslušných uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia.

6.1.   Vypracovanie environmentálneho vyhlásenia – príloha IV k nariadeniu EMAS

Osobitnou črtou EMAS je transparentnosť prostredníctvom verejného podávania environmentálnych správ. Je jednou z jedinečných čŕt systému EMAS, ktorá ho odlišuje od iných systémov environmentálneho manažérstva. Verejnosť vďaka tomu chápe záväzok organizácie prijímať environmentálne opatrenia, ktoré prispievajú k zlepšovaniu jej environmentálneho správania.

Na prípravu a vypracovanie environmentálneho vyhlásenia dohliada predstaviteľ vrcholového manažmentu pre environmentálne manažérstvo. Odporúča sa, aby vrcholový manažment napísal predslov, v ktorom zdôrazní význam ochrany životného prostredia a dôvody účasti na systéme EMAS.

Environmentálne vyhlásenie môže byť napríklad zverejnené na webovej stránke organizácie s cieľom ukázať zainteresovaným stranám, čo organizácia robí v záujme ochrany životného prostredia. Viac informácií nájdete v prípadovej štúdii Writing and disseminating the environmental statement (Písanie a šírenie environmentálneho vyhlásenia).

Obsah environmentálneho vyhlásenia musí byť overený licencovaným/akreditovaným environmentálnym overovateľom a zverejnený (53).

Elektronická verzia by sa mala poskytnúť aj príslušným orgánom, ktoré sú zodpovedné za jej nahratie do registra EMAS Európskej komisie (54).

Zbierky environmentálnych vyhlásení sa vo väčšine členských štátov takisto uchovávajú na centrálnom mieste v národných registroch EMAS.

6.1.1.   Minimálne požiadavky na environmentálne vyhlásenie EMAS – príloha IV B k nariadeniu o EMAS

Organizácia môže rozhodnúť o podrobnostiach, štruktúre a vzhľade vyhlásenia za predpokladu, že jeho obsah je jasný, spoľahlivý, dôveryhodný a správny.

Stanovený minimálny obsah môže byť doplnený o toľko informácií, myšlienok a obrázkov, koľko organizácia považuje za vhodné.

Environmentálne vyhlásenie musí byť napísané v úradnom jazyku krajiny, v ktorej sa miesto alebo organizácia nachádza. Ak sa miesto nachádza mimo členského štátu, v ktorom je organizácia zaregistrovaná, environmentálne vyhlásenie musí byť k dispozícii v jednom z úradných jazykov tejto krajiny. Ak sa zverejňuje celkové environmentálne vyhlásenie pre viacero miest a krajín, musí sa zverejniť buď v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom je organizácia zaregistrovaná, alebo v jazyku dohodnutom s príslušným orgánom.

Organizácia môže zahrnúť svoje environmentálne vyhlásenie do svojej výročnej správy alebo iných správ, ako je napríklad správa o udržateľnosti. Pri jeho začleňovaní do takýchto dokumentov, prostredníctvom ktorých organizácia podáva správy, je potrebné jasne rozlišovať medzi overenými a neoverenými informáciami. Environmentálne vyhlásenie musí byť jasne označené (napríklad pomocou loga EMAS) a dokument musí obsahovať stručné vysvetlenie procesu validácie v rámci schémy EMAS.

Príprava environmentálneho vyhlásenia zahŕňa minimálne tento obsah:

a)

zhrnutie činností, výrobkov a služieb organizácie, vzťah organizácie voči prípadným materským organizáciám, ako aj jasný a jednoznačný opis rozsahu registrácie v EMAS vrátane zoznamu miest, na ktoré sa registrácia vzťahuje. Na ilustráciu environmentálneho vyhlásenia možno použiť grafy, mapy, vývojové diagramy, letecké fotografie atď. Okrem toho by sa pri opise činnosti mali uviesť kódy NACE.

b)

Environmentálna politika organizácie a stručný opis jej riadiacej štruktúry na podporu jej systému environmentálneho manažérstva. Environmentálna politika organizácie musí byť v environmentálnom vyhlásení uvedená v plnom znení. Opis systému environmentálneho manažérstva, práce a organizačnej štruktúry možno jasne zmapovať.

c)

opis všetkých významných priamych a nepriamych environmentálnych aspektov, ktoré majú za následok významné environmentálne vplyvy organizácie, stručný opis koncepcie pri určovaní ich významu a vysvetlenie povahy účinkov vzhľadom na dané aspekty. Mal by sa uviesť stručný opis postupu na určenie významnosti týchto aspektov. Priame a nepriame environmentálne aspekty by sa mali uviesť osobitne. Vplyvy na životné prostredie, ktoré sa majú opísať, sa môžu znázorniť pomocou tabuliek alebo diagramov.

d)

opis dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov z hľadiska významných environmentálnych aspektov a vplyvov. Na základe environmentálneho programu s environmentálnymi cieľmi a so špecifickými zámermi možno ukazovatele použiť na posúdenie príslušného pokroku v zlepšovaní environmentálneho správania vzhľadom na kľúčové environmentálne aspekty organizácie a na jeho zasadenie do kontextu a vysvetlenie v súvislosti s konkrétnymi opatreniami prijatými alebo plánovanými na tento účel. Ak sa má environmentálne správanie organizácie vzťahovať na jej sektor, môže pri tom pomôcť sektorový referenčný dokument, ak je k dispozícii. Pri identifikácii a prípadnom stanovení prioritných opatrení a činností na (ďalšie) zlepšenie environmentálneho správania by sa malo odvolávať na príslušné najlepšie postupy environmentálneho manažérstva uvedené v sektorovom referenčnom dokumente. Relevantnosť a uplatniteľnosť najlepších postupov environmentálneho manažérstva a referenčných kritérií správania by mala organizácia posúdiť na základe identifikovaných významných environmentálnych aspektov a technických a finančných aspektov.

e)

opis vykonaných a plánovaných činností na zlepšenie environmentálneho správania, dosiahnutie krátkodobých a dlhodobých cieľov a zabezpečenie dodržiavania právnych požiadaviek v oblasti životného prostredia. Ak sú dostupné, treba uviesť odkazy na najlepšie postupy environmentálneho manažérstva zachytené v sektorových referenčných dokumentoch, ako sa uvádza v článku 46.

f)

zhrnutie dostupných údajov o environmentálnom správaní organizácie vzhľadom na významné environmentálne aspekty. Uvedené údaje môžu zahŕňať informácie o skutočných vstupoch a výstupoch. Takisto musia: ✓ prezentovať environmentálne správanie organizácie objektívnym spôsobom ✓ byť zrozumiteľné a jednoznačné ✓ umožňovať medziročné porovnanie s cieľom posúdiť, či sa environmentálne správanie organizácie zlepšilo (vrátane pokroku v dosahovaní cieľov); na tento účel musí správa zahŕňať aspoň tri roky činnosti, ak sú údaje k dispozícii ✓ v prípade potreby umožňovať porovnanie rôznych sektorových, národných alebo regionálnych referenčných hodnôt (referenčných kritérií), ako aj ✓ v prípade potreby umožňovať porovnanie so špecifikáciami z právnych predpisov. Na podporu toho organizácia stručne vymedzí rozsah, na ktorý sa vzťahuje každý ukazovateľ, pričom zohľadní organizačné a vecné obmedzenia, vhodnosť na daný účel a postup výpočtu. Pri meraní na základe environmentálnych cieľov a zámerov environmentálneho programu by sa mali zhromaždiť a zmapovať zodpovedajúce údaje pre kľúčové environmentálne aspekty na základe hlavných ukazovateľov a iných relevantných ukazovateľov environmentálneho správania, ktoré sú už k dispozícii. Na tento účel sú vhodné najmä grafické formáty na mapovanie vývoja v priebehu času. Nie vždy je možné vyjadriť environmentálne správanie pomocou číselných údajov. Rovnako dôležitú úlohu zohrávajú mäkké faktory, ako napríklad zmeny správania, zlepšenia postupov atď. Ak nie sú k dispozícii žiadne číselné údaje, organizácia podáva informácie o príslušných aspektoch svojho správania pomocou kvalitatívnych ukazovateľov. Pri výbere ukazovateľov, ktoré sa majú použiť na podávanie správ o ich environmentálnom správaní, by organizácie mali zohľadniť príslušné ukazovatele environmentálneho správania špecifické pre daný sektor uvedené v sektorovom referenčnom dokumente, ak takéto dokumenty pre daný sektor existujú. V environmentálnom vyhlásení by sa preto malo vysvetľovať aj to, do akej miery sa použili príslušné referenčné kritériá pre najlepšie postupy v oblasti správania. Musí sa v ňom takisto vysvetľovať, či boli hlavné ukazovatele upravené na základe referenčného dokumentu alebo prečo sa nepoužili. Hlavné ukazovatele sú zamerané na šesť kľúčových oblastí: energetická účinnosť, emisie, voda, materiálová účinnosť, odpad a biodiverzita.

g)

odkaz na hlavné právne ustanovenia, ktoré organizácia musí zohľadniť, aby zaistila dodržiavanie právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a vyhlásenie o dodržiavaní právnych predpisov. Účasť na schéme EMAS si vyžaduje dodržiavanie právnych predpisov. Environmentálne vyhlásenie umožňuje organizácii preukázať, ako spĺňa túto požiadavku. Môže to byť napríklad pomocou tabuliek a/alebo grafov na porovnanie hraničných hodnôt stanovených v príslušných právnych predpisoch s hodnotami nameranými alebo vypočítanými organizáciou. Environmentálne vyhlásenie nemusí obsahovať všetky príslušné právne predpisy. V tejto súvislosti postačuje stručný prehľad o tom, ako sa rieši požiadavka na dodržiavanie právnych predpisov, a odkaz na najdôležitejšie predpisy a povinnosti.

h)	Meno a číslo akreditácie environmentálneho overovateľa a dátum vyhlásenia platnosti.

Okrem toho je v súlade s článkom 25 ods. 8 potrebné potvrdenie o splnení požiadaviek na environmentálne vyhlásenie. Alternatívne sa môže použiť aj vyhlásenie podpísané environmentálnym overovateľom v súlade s prílohou VII.

V environmentálnom vyhlásení by sa nemali vykazovať ani opisovať prvky sektorových referenčných dokumentov (ukazovatele, najlepšie postupy environmentálneho manažérstva alebo referenčné kritériá správania), ktoré sa nepovažujú za relevantné vzhľadom na významné environmentálne aspekty určené organizáciou v jej environmentálnom vyhlásení.

Organizácie môžu do svojho environmentálneho vyhlásenia zahrnúť ďalšie faktické informácie týkajúce sa ich činností, výrobkov a služieb alebo ich súladu s osobitnými požiadavkami.

Environmentálne vyhlásenie možno začleniť do iných dokumentov, prostredníctvom ktorých organizácia podáva správy (napríklad správy o hospodárení, udržateľnosti alebo sociálnej zodpovednosti podnikov). V takom prípade je potrebné jasne rozlišovať medzi overenými a neoverenými informáciami. Environmentálne vyhlásenie musí byť jasne označené (napríklad pomocou loga EMAS) a dokument musí obsahovať stručné vysvetlenie procesu validácie v rámci schémy EMAS.

6.1.2.   Hlavné ukazovatele environmentálneho správania – príloha IV C k nariadeniu o EMAS

Podávanie správ o hlavných ukazovateľoch environmentálneho správania (označovaných aj ako ukazovatele environmentálneho správania) je povinné pre všetky organizácie. Správy musia poskytovať údaje o skutočnom vstupe/vplyve. Ak by zverejňovanie malo nepriaznivý vplyv na dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií organizácie, v prípade, že takúto dôvernosť stanovujú vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Únie na ochranu legitímnych hospodárskych záujmov, organizácii možno povoliť takéto informácie vo svojich správach indexovať napríklad stanovením základného roka (s indexovým číslom 100), z ktorého by bol vývoj skutočného vstupu/vplyvu zrejmý.

Pri posudzovaní relevantnosti týchto ukazovateľov v kontexte jej významných environmentálnych aspektov a vplyvov však môže organizácia pre tieto aspekty a vplyvy považovať jeden alebo viacero základných ukazovateľov za nerelevantné. V takom prípade nemusí uviesť informácie o týchto základných ukazovateľoch, no musí to jasne a odôvodnene vysvetliť v environmentálnom vyhlásení.

Každý hlavný ukazovateľ sa skladá z čísla A (udávajúceho celkové ročné vstupy/výstupy v príslušnej oblasti) a čísla B (udávajúceho referenčnú hodnotu pre činnosť organizácie). Číslo R, vzťah medzi týmito dvoma číslami, udáva hlavné ukazovatele (číslo A/číslo B = číslo R, hlavný ukazovateľ). Pri všetkých kľúčových oblastiach sa vyžadujú informácie o všetkých troch prvkoch každého ukazovateľa.

Hlavné ukazovatele sa používajú na meranie environmentálneho správania v kľúčových oblastiach uvedených v ďalšom texte a vykazujú sa za vstupy/výstupy ako ročné súčty pre číslo A takto:

✓   Energia

a)	celková priama spotreba energie ako celkové množstvo spotrebovanej energie;

b)

celková spotreba energie z obnoviteľných zdrojov ako celkové množstvo spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov; Ukazovateľ b) zachytáva percentuálny podiel ročnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú organizácia skutočne vyrobila. Energia zakúpená od poskytovateľa energie v tomto ukazovateli zahrnutá nie je a možno ju považovať za časť opatrení na „zelené obstarávanie“.

c)	celková výroba energie z obnoviteľných zdrojov ako celkové množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.

Energia by sa mala pokiaľ možno uvádzať v kWh, MWh, GJ alebo v iných metrických jednotkách, ktoré sa bežne používajú na vykazovanie spotrebovanej alebo vyrobenej energie.

Ak sa spotrebúvajú rôzne druhy energie alebo ak sa vyrába energia z obnoviteľných zdrojov (ako napríklad elektrická energia, teplo, palivá alebo iné), vykazuje sa ročná spotreba alebo výroba podľa potreby samostatne.

Celková výroba energie z obnoviteľných zdrojov by sa mala vykazovať len vtedy, ak energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená organizáciou výrazne prevyšuje celkové množstvo energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú daná organizácia spotrebovala, alebo ak organizácia nespotrebovala energiu, ktorú vyrobila z obnoviteľných zdrojov.

✓   Emisie

a)	celkové emisie skleníkových plynov, prinajmenšom CO2, CH4, N2 O, HFC, PFC, NF3 a SF6, vyjadrené v metrických tonách ekvivalentu CO2;

b)	celkové emisie vypustené do ovzdušia, prinajmenšom emisie SO2, NOX a PM, vyjadrené v kilogramoch alebo tonách.

Organizácia by mala zvážiť vykazovanie emisií skleníkových vplyvov podľa niektorého zavedeného postupu, ako je napríklad protokol o skleníkových plynoch.

Poznámka: Vzhľadom na rôzne vplyvy týchto emisií na životné prostredie by sa jednotlivé údaje nemali jednoducho sčítavať. Prístup ku kvantifikácii emisií, predovšetkým emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, si vyžaduje pevný a akceptovaný základ. V prvom rade musia organizácie vziať do úvahy platné právne požiadavky. Týka sa to predovšetkým organizácií, ktorých zariadenia patria do rozsahu systému Európskej únie na obchodovanie s emisiami alebo nariadenia o Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok. V iných prípadoch možno uplatniť európske alebo celoštátne/regionálne všeobecné metodiky, ak sú k dispozícii, napríklad kalkulačku CO2 Rakúskej spolkovej agentúry pre životné prostredie alebo iných národných orgánov.

✓   Voda

celková spotreba vody vyjadrená v objemových jednotkách, ako sú litre alebo m3.

Je užitočné zaoberať sa rôznymi typmi spotreby vody a rozdeliť spotrebu podľa zdroja vody, napríklad povrchová voda, podzemná voda atď.

Iné užitočné informácie môžu zahŕňať údaje o objeme odpadovej vody, vyčistenej a opätovne použitej vody, čistení dažďovej vody a odpadovej vody z domácností.

✓   Materiálová efektívnosť

Hmotnostný prietok príslušných použitých materiálov, ako sú suroviny, pomocné materiály, vstupné materiály, polotovary alebo iné (okrem zdrojov energie a vody), najlepšie vyjadrený v hmotnostných jednotkách (napríklad kilogramy alebo tony), objeme (napríklad m3) alebo iných metrických jednotkách bežne používaných v danom sektore.

Ak sa používajú rôzne druhy materiálov, ich ročný hmotnostný prietok by sa mal vykazovať oddelene vhodným spôsobom, napríklad rozdelený podľa ich použitia. V závislosti od činnosti organizácie sem patria napríklad suroviny, ako je kov, drevo alebo chemické látky, ale aj medziprodukty.

✓   Odpad

a)	celkový vzniknutý odpad rozdelený podľa druhu odpadu;

b)	celkový objem nebezpečného odpadu.

Množstvo odpadu by sa malo pokiaľ možno uvádzať v hmotnostných jednotkách (napríklad kilogramoch alebo tonách), objemových jednotkách (napríklad m3) alebo iných metrických jednotkách bežne používaných v tejto oblasti.

Podľa nariadenia o EMAS sú informácie o odpade a nebezpečnom odpade povinné. V praxi sa ukázalo ako užitočné rozdeliť vznik oboch tokov odpadu podľa druhu odpadu. Výsledky environmentálneho posúdenia vrátane relevantných zákonných povinností o nahlasovaní vzniku odpadu by mali slúžiť ako základ. Podrobnejšie informácie by sa mohli poskytovať v súlade s vnútroštátnym systémom klasifikácie odpadu, ktorým sa vykonáva európska rámcová smernica o odpade (55) alebo európsky katalóg odpadu (56).

Uvádzanie dlhých zoznamov jednotlivých druhov odpadu by mohlo byť kontraproduktívne a nevhodné na komunikačné účely, keďže by bolo mätúce. Vhodnou možnosťou je preto zoskupenie informácií podľa európskeho katalógu odpadov (57). V prípade organizácií s mnohými rôznymi druhmi odpadu sa v súlade s Paretovým princípom preukázalo ako vhodné uvádzať zložky odpadu s najväčším objemovým podielom samostatne a ostatné zoskupiť do jedného čísla. Rôzne druhy odpadu, ako napríklad kovy, plasty, papier, kaly, popol atď. sa následne môžu uviesť podľa hmotnosti alebo objemu. To by sa malo robiť najmä vtedy, ak sa na to viažu určité administratívne zjednodušenia.

Užitočné by mohli byť aj ďalšie informácie o množstve zhodnoteného odpadu, recyklovaného odpadu, odpadu použitého na výrobu energie alebo odpadu odoslaného na skládky.

✓   Využívanie pôdy so zreteľom na biodiverzitu

Biodiverzita (58) je komplexná otázka kľúčových oblastí, na ktoré sa vzťahujú hlavné ukazovatele (59). Niektoré oblasti (zmena klímy, emisie/znečistenie), ktoré sú už zahrnuté v iných ukazovateľoch (napríklad spotreba energie a vody, emisie, odpad), takisto prispievajú k strate biodiverzity.

Ako hlavný ukazovateľ musí byť biodiverzita zastúpená rovnako pre všetky organizácie, prinajmenšom podľa spôsobov využívania pôdy, a vyjadrená v jednotkách plochy (napríklad m2 alebo ha) v nasledujúcich kategóriách:

—	celkové využitie pôdy,

—	celkové nevyužiteľné plochy,

—	celkové prírodne orientované plochy v rámci lokality,

—	celkové prírodne orientované plochy mimo lokality.

„Nevyužiteľné plochy“ sú plochy, na ktorých došlo k pokrytiu pôvodnej pôdy (napríklad cesty, budovy, parkoviská), v dôsledku čoho sa stali nepriepustnými. S touto nepriepustnosťou môžu byť spojené environmentálne vplyvy.

Zelené plochy alebo prírodne orientované plochy sú oblasti, kde sa v prvom rade chráni alebo obnovuje príroda. Takmer prírodné/zelené plochy sa môžu nachádzať v mieste organizácie a zahŕňať strechy, fasády, vodné drenážne systémy alebo iné prvky, ktoré sú navrhnuté, prispôsobené alebo spravované tak, aby podporovali biodiverzitu. Takmer prírodné plochy sa môžu nachádzať aj mimo miesta organizácie za predpokladu, že ich organizácia vlastní alebo spravuje a sú predovšetkým určené na podporu biodiverzity.

Obrázok 20:

Príklad rozdelenia oblastí pre hlavné ukazovatele „Využívanie pôdy so zreteľom na biodiverzitu“.

Nie všetky ukazovatele biodiverzity sú relevantné pre všetky organizácie a nie všetky sa dajú použiť pri prvotnom riešení týchto aspektov v rámci systému environmentálneho manažérstva. Environmentálne hodnotenie by malo predstavovať dobré usmernenie, ktoré faktory sú relevantné. Organizácia by nemala zvážiť len miestny vplyv, ale aj priame a nepriame dôsledky pre biodiverzitu, napríklad prostredníctvom získavania surovín, obstarávania, dodávateľského reťazca, výroby a výrobkov, dopravy a logistiky, marketingu a komunikácie. V tejto oblasti neexistuje ukazovateľ, ktorý by bol rovnako relevantný pre všetky organizácie.

Ročnú referenčnú hodnotu pre činnosť organizácie vyjadruje číslo B a určuje sa na základe týchto kritérií.

Referenčná hodnota musí:

✓	byť zrozumiteľná

✓	najlepšie odrážať celkovú ročnú činnosť organizácie

✓	umožňovať náležitý opis environmentálneho správania organizácie s prihliadnutím na špecifický charakter a činnosti organizácie

✓

byť spoločnou referenčnou hodnotou pre sektor, v ktorom organizácia pôsobí, ako napríklad: — celkový ročný výstup alebo celková hrubá pridaná hodnota vo výrobných odvetviach — celkový počet zamestnancov v nevýrobných odvetviach (služby, administratíva) — celkový počet prenocovaní (v prípade sektora ubytovacích služieb) — celkový počet obyvateľov v oblasti (v prípade verejnej správy) — tony spracovaného odpadu (v prípade organizácií pôsobiacich v oblasti odpadového hospodárstva) — celková vyrobená energia (v prípade organizácií pôsobiacich v sektore výroby energie)

✓	zabezpečovať porovnateľnosť údajov uvedených v environmentálnom vyhlásení v priebehu času. Po stanovení sa táto referenčná hodnota musí používať aj v budúcich environmentálnych vyhláseniach.

Referenčnú hodnotu B si môže určiť samotná organizácia za predpokladu, že spĺňa uvedené kritériá. To si vyžaduje, aby bolo environmentálne správanie presne opísané a aby bola zachovaná porovnateľnosť počas obdobia najmenej troch rokov. Referenčná hodnota B nemusí byť nevyhnutne rovnaká pre každý hlavný ukazovateľ. Napríklad energia na vykurovanie sa často najlepšie udáva v pomere k ploche. V prípade iných ukazovateľov je vhodnejší pomer k výrobkom alebo počtu zamestnancov. Všetky hlavné ukazovatele možno vyjadriť aj pomocou iných referenčných hodnôt štandardných pre daný sektor. Používaním individuálne vhodných referenčných hodnôt sa zabezpečuje lepšie vysvetlenie environmentálneho správania, pričom sa zohľadňuje špecifický charakter a činnosti organizácie.

Zmena referenčnej hodnoty by sa mala vysvetliť v environmentálnom vyhlásení. V prípade zmeny musí organizácia zabezpečiť porovnateľnosť údajov za obdobie najmenej troch rokov na základe prepočtu údajov z predchádzajúcich rokov s použitím novostanovenej referenčnej hodnoty.

Tabuľka 7:

Príklady použitia hlavných ukazovateľov vo verejnej správe alebo v podobných organizáciách

Hlavný ukazovateľ	Ročný vstup/výstup (A)	Ročná referenčná hodnota organizácie (B)	Pomer A/B
Energia	Celková ročná spotreba energie v MWh alebo GJ	Plocha v m2 Počet zamestnancov	MWh/m2 a/alebo kWh/m2
Materiály	Ročná spotreba papiera v tonách	Počet zamestnancov	Tony/osobu a/alebo počet hárkov papiera/osobu/dni
Voda	Ročná spotreba vody (m3)	Počet zamestnancov	m3/osobu a/alebo l/osobu
Odpad	Ročný objem odpadu v tonách Ročný objem nebezpečného odpadu v kilogramoch	Počet zamestnancov	Tony odpadu/osobu a/alebo kg/osobu kg nebezpečného odpadu/osobu
Využívanie pôdy so zreteľom na biodiverzitu	Spotreba pôdy v m2 zastavanej plochy (vrátane nevyužiteľných plôch)	Počet zamestnancov	m2 zastavanej plochy/osobu a/alebo m2 nevyužiteľných plôch/osobu
Emisie skleníkových plynov	Ročné emisie skleníkových plynov v metrických tonách CO2e (Co2e = ekvivalent CO2)	Počet zamestnancov (z hľadiska služobných ciest, pracovísk, pracovných ciest) Plocha v m2	Tony/CO2e/osobu a/alebo kg CO2e/osobu Alebo m2

Tabuľka 8:

Príklady použitia hlavných ukazovateľov správania vo výrobnom sektore

Hlavný ukazovateľ	Ročný vstup/výstup (A)	Ročná referenčná hodnota organizácie (B)	Pomer A/B
Energia	Celková ročná spotreba energie v MWh alebo GJ	Celková ročná hrubá pridaná hodnota (v miliónoch EUR) (*) alebo Celkový ročný fyzický výstup (v tonách)	MWh/milión EUR alebo MWh/tona výrobku
Materiály	Ročný hmotnostný prietok rôznych použitých materiálov, v tonách	Celková ročná hrubá pridaná hodnota (v miliónoch EUR) (*) alebo Celkový ročný fyzický výstup (v tonách)	Za každý z jednotlivých použitých materiálov: materiál v tonách/milión EUR alebo materiál v tonách/tonu výrobku
Voda	Ročná spotreba v m3	Celková ročná hrubá pridaná hodnota (v miliónoch EUR) (*) alebo Celkový ročný fyzický výstup (v tonách)	m3/milión EUR alebo m3/tonu výrobku
Odpad	Ročný objem odpadu v tonách Ročný objem nebezpečného odpadu v kilogramoch	Celková ročná hrubá pridaná hodnota (v miliónoch EUR) (*) alebo Celkový ročný fyzický výstup (v tonách)	Tony odpadu/milión EUR alebo Tony odpadu/tona výrobku Tony nebezpečného odpadu/milión EUR alebo Tony nebezpečného odpadu/tona výrobku
Využívanie pôdy so zreteľom na biodiverzitu	Spotreba pôdy v m2 zastavanej plochy (vrátane nevyužiteľných plôch)	Celková ročná hrubá pridaná hodnota (v miliónoch EUR) (*) alebo Celkový ročný fyzický výstup (v tonách)	m2 zastavanej plochy a/alebo m2 nevyužiteľnej plochy/milión EUR alebo m2 zastavanej plochy a/alebo m2 nevyužiteľnej plochy/tona výrobku
Emisie skleníkových plynov	Ročné emisie skleníkových plynov v tonách CO2e	Celková ročná hrubá pridaná hodnota (v miliónoch EUR) (*) alebo Celkový ročný fyzický výstup (v tonách)	Tony ekvivalentu CO2/milión EUR Tony ekvivalentu CO2/tona výrobku

6.1.3.    Ďalšie relevantné ukazovatele environmentálneho správania

Smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov [CSRD – smernica (EÚ) 2022/2464] sa modernizujú a posilňujú pravidlá vykazovania sociálnych a environmentálnych informácií veľkými spoločnosťami a kótovanými malými a strednými podnikmi. Spoločnosti, na ktoré sa smernica CSRD vzťahuje, budú musieť vykazovať informácie v súlade s európskymi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), zahrnúť tieto informácie do svojich správ o hospodárení a podrobiť ich externému auditu. V ESRS sa stanovujú požiadavky na environmentálne vykazovanie s ohľadom na zmenu klímy (ESRS E1), znečistenie (ESRS E2), vodné a morské zdroje (ESRS E3), biodiverzitu a ekosystémy (ESRS E4) a využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo (ESRS E5). Vždy, keď sa niektorá z tém, na ktoré sa vzťahujú tieto štandardy, spoločnosti týka, musí táto spoločnosť zverejňovať informácie o súvisiacich štruktúrach riadenia, stratégiách, politikách, cieľoch a opatreniach, ako aj vybraných ukazovateľoch výkonnosti. Tieto oblasti vykazovania sú podobné prvkom a logike schémy EMAS. EMAS preto pomáha spoločnostiam vytvárať environmentálne informácie potrebné na dosiahnutie súladu s ESRS.

Organizácie môžu na vyjadrenie celkových ročných vstupov/výstupov v rôznych oblastiach používať rôzne ukazovatele. Napríklad organizácia poskytujúca služby môže používať „počet zamestnancov“ ako referenčnú hodnotu (B) pre svoju administratívnu podoblasť a inú hodnotu, napríklad „počet zákazníkov“, pre samotnú poskytovanú službu.

Je dôležité pochopiť základnú myšlienku určenia ukazovateľov a flexibilných prvkov stanovených v nariadení o EMAS (príloha IV k nariadeniu o EMAS).

Ak chce organizácia namiesto hlavného ukazovateľa uvedeného v prílohe IV použiť iný ukazovateľ, ktorý bude lepšie odrážať jej environmentálne správanie, daný ukazovateľ musí obsahovať aj špecifikáciu vstupu/výstupu A a špecifikáciu referenčnej hodnoty B. Použitie tohto flexibilného ustanovenia by sa malo vždy odôvodniť odkazom na environmentálne hodnotenie organizácie, aby sa preukázalo, ako zvolená možnosť prispieva k lepšiemu vyjadreniu príslušného environmentálneho správania (60).

6.1.4.   Miestna zodpovednosť – príloha IV D k nariadeniu o EMAS

Miestna zodpovednosť zohráva v schéme EMAS dôležitú úlohu. Všetky informácie o významných environmentálnych vplyvoch by sa preto mali poskytovať za každé miesto.

Vo všetkých prípadoch sa informácie o vývoji hlavných ukazovateľov musia poskytovať podľa jednotlivých miest. Ak sa na hodnotenie organizácií s viacerými miestami pôsobenia použije postup opísaný v oddiele 7.2. tejto príručky pre používateľov, tieto informácie sa môžu poskytnúť na úrovni podniku za predpokladu, že tieto údaje presne odrážajú vývoj na úrovni jednotlivého miesta.

Navyše treba zohľadniť skutočnosť, že sústavné zlepšovanie možno dosiahnuť len na stálych miestach a len zriedka na dočasných. Ak tento aspekt zohráva úlohu, malo by sa to uviesť v environmentálnom hodnotení. Mala by sa vziať do úvahy možnosť zaviesť alternatívne meracie jednotky vrátane „mäkkých“ (kvalitatívnych) ukazovateľov.

6.1.5.   Aktualizácia environmentálneho vyhlásenia – článok 8 nariadenia o EMAS

V prípade, že organizácia zapísaná v registri plánuje zaviesť podstatné zmeny, uskutoční environmentálne preskúmanie týchto zmien vrátane ich environmentálnych aspektov a vplyvov.

Na základe environmentálneho preskúmania zmien organizácia musí aktualizovať počiatočné environmentálne preskúmanie a zodpovedajúcim spôsobom upravuje environmentálnu politiku, environmentálny program a systém environmentálneho manažérstva a aktualizuje environmentálne vyhlásenie (61).

Organizácia musí vypracovať environmentálne vyhlásenie a každé tri roky ho dať validovať v súlade s požiadavkami prílohy IV. Malé organizácie môžu požiadať príslušný orgán o výnimku v súlade s článkom 7 nariadenia o EMAS, aby mohli vypracovať aktualizáciu každé dva roky, ale aby ju environmentálny overovateľ validoval len každé štyri roky. Príslušný orgán žiadosti o udelenie výnimky vyhovie za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v článku 7 ods. 1.

6.1.6.   Prístup verejnosti – príloha IV E k nariadeniu o EMAS

Organizácia musí zabezpečiť, aby každá zainteresovaná strana mala jednoduchý a voľný prístup k environmentálnemu vyhláseniu. Na tento účel by sa environmentálne vyhlásenie malo prednostne zverejniť na webovej stránke organizácie v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu alebo tretej krajiny, v ktorej sa miesto alebo organizácia nachádza.

V prípade jedného environmentálneho vyhlásenia za celú organizáciu s viacerými registrovanými miestami musí organizácia zabezpečiť, aby environmentálne vyhlásenie obsahovalo aj informácie relevantné pre jednotlivé miesta.

Ak sa zverejňuje celkové environmentálne vyhlásenie za viacero miest a krajín, musí sa zverejniť buď v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom je organizácia registrovaná, alebo v jazyku dohodnutom s príslušným orgánom zodpovedným za registráciu.

Ak sa environmentálne vyhlásenie zverejňuje aj v ďalších jazykoch, obsah preloženého dokumentu musí byť v súlade s obsahom pôvodného environmentálneho vyhlásenia validovaného environmentálnym overovateľom a musí v ňom byť jasne uvedené, že ide o preklad validovaného dokumentu.

Krok 7:   Externé overovanie – články 18 a 19 nariadenia o EMAS

„Overovanie“ je postup posudzovania zhody, ktorý vykonáva environmentálny overovateľ, aby preukázal, či environmentálne preskúmanie, environmentálna politika, systém environmentálneho manažérstva organizácie, ako aj interný environmentálny audit a jeho vykonávanie spĺňa požiadavky nariadenia o EMAS. „Validácia“ je potvrdenie zo strany environmentálneho overovateľa, ktorý vykonal overovanie, že informácie a údaje uvedené v environmentálnom vyhlásení organizácie a v jej aktualizovanom environmentálnom vyhlásení sú spoľahlivé, dôveryhodné a správne a spĺňajú požiadavky uvedené v nariadení o EMAS.

7.1.    Overenie treťou stranou

„Environmentálny overovateľ“ je orgán na posudzovanie zhody vymedzený v nariadení (ES) č. 765/2008, alebo každé združenie alebo skupina takýchto orgánov, ktoré získali akreditáciu v súlade s týmto nariadením, alebo každá fyzická osoba alebo právnická osoba alebo všetky združenia alebo skupiny takýchto osôb, ktoré získali licenciu na vykonávanie overovania a validácie v súlade s nariadením o EMAS.

7.1.1.    Kto má povolenie overovať a validovať EMAS?

Overovanie môžu vykonávať len akreditovaní alebo licencovaní environmentálni overovatelia.

Organizácia môže kontaktovať príslušný orgán zodpovedný za EMAS vo svojom členskom štáte alebo akreditačný alebo licenčný orgán EMAS zodpovedný za akreditáciu overovateľov EMAS s cieľom získať informácie o akreditovaných environmentálnych overovateľoch.

Rozsah pôsobnosti akreditovaného alebo licencovaného environmentálneho overovateľa sa vymedzuje na základe kódov NACE, t. j. klasifikácie ekonomických činností (62). Ak organizácia vykonáva viacero činností, ktoré možno priradiť k viac ako jednému kódu NACE, overovanie sa musí vykonávať pre jednotlivé činnosti NACE. Prostredníctvom dohody treba okrem toho zabezpečiť, aby mal environmentálny overovateľ prístup ku všetkým dokumentom a prevádzkovým priestorom (63).

Overovateľ, ktorý získa akreditáciu alebo licenciu v jednom členskom štáte, môže vykonávať činnosť vo všetkých krajinách EÚ. Nie každý členský štát má akreditovaných environmentálnych overovateľov pre každý sektor. V takom prípade sa musí zabezpečiť akreditovaný overovateľ z iného členského štátu. Organizácia si môže slobodne vybrať, s ktorým akreditovaným/licencovaným environmentálnym overovateľom uzavrie zmluvu.

Organizácie alebo miesta nachádzajúce sa mimo EÚ musia v súlade s článkom 3 ods. 3 zabezpečiť, aby environmentálny overovateľ, ktorý bude vykonávať overovanie a validovať systém environmentálneho manažérstva organizácie, bol akreditovaný alebo licencovaný v členskom štáte, v ktorom organizácia podáva žiadosť o registráciu.

Overenie sa pripravuje v spolupráci s predstaviteľom vrcholového manažmentu pre environmentálne manažérstvo organizácie, ktorý organizuje a koordinuje požadované termíny hodnotenia. Program auditu sa pripravuje v spolupráci s environmentálnym overovateľom.

Environmentálny overovateľ určí, čo chce vidieť a s kým chce hovoriť. Na tento účel environmentálny manažér vypracuje harmonogram a pozve príslušných potrebných zamestnancov. Napriek tomu môže environmentálny overovateľ do rozhovorov počas návštevy zapojiť každého zamestnanca. Preto je dôležité, aby boli o overovaní na mieste informovaní všetci zamestnanci.

Je vhodné, aby organizácia overila, či environmentálny overovateľ, ak je certifikovaný alebo akreditovaný v inom členskom štáte, poskytol informácie uvedené v článku 24 (správa o výsledkoch dozoru) akreditačnému alebo licenčnému orgánu členského štátu, v ktorom má organizácia sídlo alebo riadiace centrum. Malo by to byť aspoň štyri týždne pred overovaním s cieľom umožniť dohľad zo strany akreditačného alebo licenčného orgánu členského štátu, v ktorom overovateľ plánuje začať vykonávať svoju činnosť. Bez dohľadu môže príslušný orgán odmietnuť organizáciu zaregistrovať.

Osvedčeným postupom je, že počas návštevy sú spravidla prítomní riadiaci pracovníci, ktorí sa zaoberajú prinajmenšom otázkami týkajúcimi sa environmentálnej politiky, poskytovania zdrojov a posúdenia manažmentom.

Pred návštevou by sa environmentálnemu overovateľovi mali zaslať nasledujúce dokumenty, aby mal prehľad o súčasných podmienkach. V prípade validácie na účely zachovania registrácie je potrebné predložiť len aktualizované dokumenty:

✓	základné informácie o organizácii (právna forma, veľkosť, lokalita, rozsah činností, štruktúra a organizačná štruktúra)

✓	návrh environmentálneho vyhlásenia a environmentálneho programu

✓	opis systému environmentálneho manažérstva uplatňovaného v organizácii

✓	správa z environmentálneho hodnotenia

✓	správy z vykonaných environmentálnych auditov a o všetkých následne prijatých nápravných opatreniach

✓	informácia, či sa má použiť metóda výberu vzorky v súlade s kapitolou 7.2.

Preskúmanie manažmentom musí byť pred overením predložené na posúdenie aj vrcholovému manažmentu (pozri kapitolu 5.2. Preskúmanie manažmentom).

7.1.2.   Overenie environmentálnym overovateľom – článok 18 nariadenia o EMAS

Pre organizácie môže byť veľmi užitočné vedieť, aké konkrétne úlohy má environmentálny overovateľ, pretože jeho úlohy určujú jeho prístup k auditu organizácie.

Úlohy environmentálnych overovateľov sú:

✓	Overovať, či organizácie dodržiavajú všetky požiadavky uvedené v nariadení o EMAS vzhľadom na úvodné environmentálne preskúmanie, systém environmentálneho manažérstva, environmentálny audit a jeho výsledky a environmentálne vyhlásenie.

✓	Kontrolovať, či organizácia dodržiava relevantné právne požiadavky EÚ, ako aj vnútroštátne, regionálne a miestne právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

✓	Kontrolovať sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie.

✓	Kontrolovať spoľahlivosť, vierohodnosť a správnosť údajov uvedených a použitých v environmentálnom vyhlásení a všetkých environmentálnych informácií, ktoré sa majú validovať.

✓

Navštíviť organizáciu alebo miesto. Keďže postupy pri organizáciách s jedným miestom sa líšia od postupov pri organizáciách s viacerými miestami, je dôležité zdôrazniť rozdiely medzi prístupmi. V nariadení EMAS (článok 25 ods. 4) sa ukladá povinnosť navštevovať každú organizáciu vždy, keď je potrebné vykonať činnosti súvisiace s overovaním/validáciou.

✓

V prípade, že sa v priebehu procesu overovania v organizácii s viacerými miestami pôsobenia, v ktorej sa uplatnila metóda výberu vzorky, zistia prípady nezhody s predpismi alebo ich nedodržiavania, overovateľ: — vyšetrí, v akom rozsahu sa táto nezhoda s predpismi alebo ich nedodržiavanie vzťahuje len na konkrétne miesto alebo či môžu byť ovplyvnené aj ďalšie miesta, — požiada organizáciu, aby identifikovala všetky miesta, ktoré mohli byť ovplyvnené, aby na týchto miestach prijala potrebné nápravné opatrenia a aby prispôsobila systém manažérstva v prípade, že sa nájdu náznaky, že nezhoda s predpismi alebo ich nedodržiavanie by mohli naznačovať nedostatok v celkovom systéme riadenia, ktorý by prípadne mohol ovplyvniť ďalšie miesta. V prípade nezhody s predpismi alebo ich nedodržiavania, ktoré nemožno napraviť prijatím včasných nápravných opatrení, by overovateľ mal príslušnému orgánu oznámiť, že danej organizácii by mala byť pozastavená platnosť registrácie alebo by sa mala vyradiť z registra EMAS, — požiada o dôkazy týchto činností a overí ich účinnosť, pričom na tento účel vzorku rozšíri o dodatočné miesta po prijatí nápravných opatrení, ako aj — environmentálne vyhlásenie validuje a vyhlásenie o overovaní a validácii podľa prílohy VII k nariadeniu podpíše len v prípade, že je spokojný s dôkazmi o tom, že všetky miesta dodržiavajú požiadavky nariadenia o EMAS a všetky právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

Pri prvom overovaní by mal overovateľ teda skontrolovať, či organizácia spĺňa tieto požiadavky:

✓	zaviedla plne funkčný systém environmentálneho manažérstva

✓	je zavedený úplne naplánovaný program auditu

✓	dokončila preskúmanie manažmentom

✓	dodržala ustanovenia kapitoly 7.2 tejto príručky pre používateľov, ak chce použiť metódu výberu vzorky pri overovaní svojich miest pôsobenia, ako aj

✓	zostavila environmentálne vyhlásenie EMAS a zohľadnila dostupné sektorové referenčné dokumenty.

7.1.3.   Frekvencia overovania – články 6, 7 a 19 nariadenia o EMAS

Environmentálny overovateľ musí spravidla po konzultácii s organizáciou skoncipovať program, ktorý zabezpečí overenie všetkých prvkov požadovaných na registráciu a predĺženie registrácie uvedených v článkoch 4, 5 a 6 nariadenia o EMAS.

Všetky registrované organizácie vrátane všetkých miest a prvkov systémov riadenia týchto organizácií sa kontrolujú každé tri roky. Počas obdobia medzi týmito trojročnými overovaniami musí organizácia pokračovať vo vykonávaní interných auditov, aktualizovať svoje environmentálne vyhlásenie a formulár v súlade s prílohou VI, zasielať ho príslušnému orgánu a platiť všetky prípadné poplatky za zachovanie registrácie (64).

V prípade malých organizácií sa v článku 7 nariadenia o EMAS stanovujú výnimky z frekvencie overovania na účely predĺženia registrácie, ktoré umožňujú vykonávať overovanie každé štyri roky, pričom každé dva roky sa môže vykonať priebežné overovanie.

Ak chce malá organizácia predĺžiť interval hodnotenia na štyri roky a interval validácie na dva roky podľa článku 7, musí potvrdiť, že sú splnené tieto podmienky:

✓	neexistujú žiadne závažné environmentálne riziká

✓	neplánujú sa žiadne podstatné zmeny v zmysle článku 8

✓	organizácia neprispieva k žiadnym významným miestnym environmentálnym problémom.

Príslušný orgán môže žiadosť o udelenie výnimky zamietnuť, ak sa domnieva, že podmienky neboli splnené. Toto zamietnutie však musí byť riadne odôvodnené.

Trvanie externého overovania závisí od typu overovania (pozri tabuľku 8 v ďalšom texte) a od veľkosti a environmentálneho významu organizácie. Pri určovaní frekvencie overovania musí environmentálny overovateľ zohľadniť pravidlá akreditácie.

V nariadení o EMAS sa rozlišuje medzi overeniami počas:

✓	prvej registrácie v súlade s článkami 4 a 5 nariadenia o EMAS

✓	predĺženia registrácie (každé tri alebo štyri roky po prvej registrácii) v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia o EMAS, ako aj

✓	prechodné obdobie medzi prvou registráciou a predĺžením registrácie v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia o EMAS.

Okrem troch typov overení opísaných v predchádzajúcom texte môže byť v prípade podstatných zmien uvedených v článku 8 ods. 3 potrebné overiť a potvrdiť všetky nové alebo zmenené dokumenty týkajúce sa úprav počiatočného environmentálneho preskúmania, environmentálnej politiky, environmentálneho programu alebo systému environmentálneho manažérstva, ako aj všetky súvisiace revízie alebo aktualizácie celého environmentálneho vyhlásenia.

Podstatné zmeny Organizácia, ktorá robí zmeny vo svojom fungovaní, štruktúre, správe, postupoch, činnostiach, výrobkoch alebo službách, musí zohľadniť vplyv takýchto zmien na životné prostredie, pretože môžu ovplyvniť platnosť registrácie v EMAS. Menšie zmeny možno prijať, ale podstatné zmeny si vyžadujú aktualizované environmentálne preskúmanie, politiku, program, systém manažérstva a vyhlásenie. Všetky aktualizované dokumenty sa musia overiť a validovať do šiestich mesiacov. Organizácia musí po validácii predložiť zmeny príslušnému orgánu pomocou formulára v prílohe VI k nariadeniu. Za podstatnú zmenu možno považovať napríklad rozšírenie výrobnej kapacity organizácie. Ak je však spojená s novými environmentálnymi aspektmi a vplyvmi a ak sa zmení relevantnosť a významnosť environmentálnych aspektov a vplyvov, potom sa zvyčajne môže považovať za podstatnú zmenu.

Tieto zmeny sa musia overiť a validovať do šiestich mesiacov od ich zavedenia.

Rozsah posúdenia sa môže líšiť od jedného overovania k druhému, a to z hľadiska miest, ako aj z hľadiska prvkov systému manažérstva. Minimálne požiadavky na rozsah overovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke v súlade s článkom 18 ods. 5, 6 a 7.

Tabuľka 9:

Frekvencia overovania požadovaná podľa nariadenia o EMAS

Overenie pri prvej registrácii v súlade s článkami 4 a 5 nariadenia o EMAS	Prechodné obdobie medzi prvou registráciou a predĺžením registrácie v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia o EMAS	Predĺženie registrácie (každé tri alebo štyri roky po prvej registrácii pre MSP, ak o to požiadali) v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia o EMAS
plne funkčný systém environmentálneho manažérstva v súlade s prílohou II k nariadeniu o EMAS		plne funkčný systém environmentálneho manažérstva v súlade s prílohou II k nariadeniu o EMAS
— je zavedený úplne naplánovaný program auditu — vykonala sa časť plánovaných auditov v súlade s prílohou III tak, aby boli pokryté aspoň najvýznamnejšie environmentálne vplyvy	vnútorné audity vykonané v súlade s prílohou III zahŕňajúce: — environmentálnu politiku organizácie, ako aj — dodržanie uplatniteľných právnych požiadaviek súvisiacich so životným prostredím	v plnom rozsahu naplánovaný program auditov, pričom sa dokončil aspoň jeden cyklus v súlade s prílohou III
ukončené preskúmanie manažmentom, ako sa uvádza v časti A prílohy II		ukončené preskúmanie manažmentom, ako sa uvádza v časti A prílohy II
	neustále dodržiavanie uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a sústavné zlepšovanie environmentálneho správania
environmentálne vyhlásenie vypracované v súlade s prílohou IV a zohľadnené sektorové referenčné dokumenty, ak sú k dispozícii	environmentálne vyhlásenie aktualizované v súlade s prílohou IV a zohľadnené sektorové referenčné dokumenty, ak sú k dispozícii	environmentálne vyhlásenie v súlade s prílohou IV a zohľadnené sektorové referenčné dokumenty, ak sú k dispozícii.

Upozorňujeme, že po každom overovaní je environmentálny overovateľ povinný vydať podpísané vyhlásenie uvedené v článku 25 ods. 9 a v prílohe VII. Podpísaním tohto vyhlásenia environmentálny overovateľ „potvrdzuje, neexistuje žiadny dôkaz o neplnení uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia“.

Za určitých podmienok sa na overenie určitých organizácií s viacerými miestami môže použiť postup výberu vzorky. V tomto prípade musia overovatelia v rámci troj- alebo štvorročného cyklu navštíviť len výber miest, ktoré sú reprezentatívne pre činnosti organizácie a ktoré umožňujú spoľahlivé a dôveryhodné posúdenie celkového environmentálneho správania organizácie a dodržiavania požiadaviek uvedených v nariadení o EMAS.

7.2.    Metóda výberu vzorky

7.2.1.    Požiadavky na uplatnenie postupu výberu vzorky na posúdenie organizácií s viacerými miestami

Používanie postupu výberu vzorky nebráni organizáciám v používaní združenej registrácie v zmysle článku 2 bodu 29 nariadenia o EMAS pre príslušné miesta.

Pre organizácie s viacerými miestami môže byť prístup založený na výbere vzorky vhodný, aby bolo možné upraviť overovacie úsilie bez toho, aby bola ohrozená dôvera v dodržiavanie právnych predpisov a úplné zavedenie systému manažérstva, čo umožní sústavné zlepšovanie environmentálneho správania na každom mieste, na ktoré sa vzťahuje registrácia v EMAS. Z hľadiska registrácie by to znamenalo registráciu viacerých miest.

Pri posudzovaní organizácií s viacerými miestami môže environmentálny overovateľ na žiadosť organizácie súhlasiť s použitím metódy výberu vzorky v súlade s kritériami stanovenými v tejto kapitole.

7.2.2.    Kritériá oprávnenosti na uplatnenie metódy výberu vzorky

V prípade organizácie s viacerými miestami sa metóda výberu vzorky môže použiť len pre skupiny podobných miest.

Podobnosť miest sa určuje podľa týchto kritérií, ktoré by mali byť splnené súhrnne: nachádzajú sa v rovnakom členskom štáte (65), rovnaký typ činností, rovnaké postupy, rovnaké právne postavenie, podobné právne požiadavky, podobné environmentálne aspekty a vplyvy, podobný význam súvisiacich environmentálnych vplyvov, ako aj podobné environmentálne manažérstvo a postupy riadenia.

Skupiny podobných miest sa vymedzujú na žiadosť organizácie a po vzájomnej dohode s environmentálnym overovateľom a príslušným orgánom v súlade s postupom opísaným v ďalšom texte. Tieto skupiny sa zohľadnia pri internom audite a preskúmaní manažmentom a všetky miesta skupiny sa uvedú v environmentálnom vyhlásení a registri.

Všetky miesta, na ktoré sa vzťahuje registrácia v EMAS, podliehajú priamemu riadeniu, právomoci a dohľadu organizácie.

Systém environmentálneho manažérstva podlieha centrálnej kontrole a riadeniu a je predmetom preskúmania manažmentom. Všetky miesta, na ktoré sa vzťahuje registrácia v EMAS, podliehajú environmentálnemu auditu organizácie. Rozsah jej programu interného environmentálneho auditu zahŕňa všetky miesta.

Organizácia musí okrem toho preukázať svoje právomoci a schopnosť iniciovať organizačné zmeny na všetkých miestach, na ktoré sa vzťahuje registrácia v EMAS, ak je to potrebné na dosiahnutie jej dlhodobých environmentálnych cieľov. Organizácia musí ďalej preukázať schopnosť zbierať a analyzovať údaje zo všetkých miest vrátane údajov zo sídla.

7.2.3.    Požiadavky na organizáciu žiadajúcu o zápis do registra

Organizácia poskytne environmentálnemu overovateľovi jasný a jednoznačný opis svojich súvislostí a zhrnutie svojich činností, výrobkov a služieb, ako aj svojho vzťahu k prípadným materským alebo pridruženým organizáciám, alebo dcérskym spoločnostiam. To by malo zahŕňať:

✓	skupiny miest vrátane metodiky tvorby skupín

✓	všetky miesta, ktoré sú potenciálne vylúčené z postupu výberu vzorky, a dôvody tohto obmedzenia

✓

opis všetkých významných priamych a nepriamych environmentálnych aspektov, ktoré majú za následok významné environmentálne vplyvy organizácie. Súčasťou by malo byť aj vysvetlenie, ako povaha týchto vplyvov súvisí s významnými priamymi a nepriamymi aspektmi, pričom by sa mali identifikovať významné environmentálne aspekty spojené s miestami, na ktoré sa bude vzťahovať postup výberu vzorky

✓	potenciálne riziká súvisiace s týmito environmentálnymi aspektmi

✓

environmentálnu politiku organizácie a stručný opis systému environmentálneho manažérstva organizácie vrátane jeho dlhodobých a krátkodobých cieľov týkajúcich sa významných environmentálnych aspektov a vplyvov. Ak organizácia ešte nemá systém environmentálneho manažérstva, mala by opísať plánovaný systém a jeho hlavné ciele

✓	odkaz na hlavné uplatniteľné právne predpisy na ochranu životného prostredia,

✓	zoznam miest, ktoré budú predmetom postupu výberu vzorky.

Odporúča sa, aby organizácia včas informovala príslušné orgány a akreditačné a licenčné orgány o plánovanej registrácii viacerých miest, aby sa zabezpečilo, že neexistujú žiadne prekážky, ktoré by mohli brániť projektu s viacerými miestami.

7.2.4.    Kritériá na vylúčenie miest z výberu vzorky

Metóda výberu vzorky sa nesmie použiť v prípade:

✓	miest alebo organizácií, ktorým boli poskytnuté materiálne stimuly a administratívne zjednodušenia, s výhradou požiadavky, aby boli posudzované inak

✓	miesta, kde vnútroštátne právne predpisy výslovne vylučujú metódu výberu vzorky

✓	miesta v krajinách mimo EÚ

✓	miesta, ktoré vzhľadom na svoje významné environmentálne aspekty predstavujú riziko environmentálnej havárie, ktorá by mohla spôsobiť environmentálny problém na miestnej úrovni

✓	miesta, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (66)

✓	miesta, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o nakladaní s nebezpečným odpadom, s výnimkou pôvodcov nebezpečného odpadu v malých množstvách, na ktorých sa vzťahujú vnútroštátne a/alebo regionálne výnimky

✓	miesta, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (67) (smernica o priemyselných emisiách)

✓	miesta, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (68) (smernica Seveso).

7.2.5.    Usmernenia týkajúce sa použitia metódy výberu vzorky na overovanie organizácií s viacerými miestami pôsobenia

Organizácia musí jasne stanoviť navrhovaný rozsah metódy výberu vzorky (počet miest, zoznam všetkých miest, na ktoré sa vzťahuje, so stručným opisom ich činností, uvedenie miest vylúčených z postupu výberu vzorky atď.) v súlade požiadavkami uvedenými v predchádzajúcom texte.

Miesta, ktoré organizácia navrhne zaradiť do výberu vzorky, musia byť zaradené do jednej alebo viacerých skupín podobných miest. Úroveň podobnosti v rámci skupiny miest musí zaručovať, že posúdenie vzorky miest bude do veľkej miery reprezentatívne pre celú skupinu. Všetky miesta nezahrnuté v skupine z dôvodu odlišnosti budú vylúčené z rozsahu výberu vzorky a musia sa overiť jednotlivo.

7.2.6.    Postup uplatňovania metódy výberu vzorky na overovanie organizácií s viacerými miestami pôsobenia

Hoci organizácia môže navrhnúť výber vzorky, za určenie toho, či je to vhodné alebo nie, zodpovedá overovateľ. Pri vypracúvaní dohody s organizáciou musí teda overovateľ určiť, či je organizácia oprávnená na výber vzorky, či sú splnené požiadavky na jej uplatnenie a či by sa určité miesta mali z výberu vzorky vylúčiť.

V záznamoch overovateľa musí byť uvedené, ako sa k týmto záverom dospelo, a tieto záznamy musia byť k dispozícii akreditačným a licenčným orgánom na preskúmanie počas dohľadu. To by malo zahŕňať schválenie navrhovaného rozsahu zo strany overovateľa, vymedzenie povahy každej skupiny miest a plán overovania (alebo jeho návrh), ktorý bude zahŕňať opis metodiky a kritériá použité na vymedzenie skupín miest, metódu, ktorá bude použitá pri výbere miest (v náhodnej aj nenáhodnej časti), a načasovanie overenia. Tento plán overenia musí obsahovať aj kľúčové činnosti a procesy pre každú skupinu miest, významné environmentálne aspekty súvisiace s každou skupinou miest a odhad úrovní rizika environmentálnych havárií spojených s týmito aspektmi.

Environmentálny overovateľ musí zhodnotiť aj transparentnosť zoskupenia podobných miest podľa potreby, ako aj vplyv takéhoto zoskupenia na obsah environmentálneho vyhlásenia a celkové environmentálne správanie organizácie. Výsledky tohto hodnotenia musia byť zdokumentované v správe overovateľa.

Keď environmentálny overovateľ odsúhlasí navrhovaný rozsah (vrátane výberu vzorky), identifikuje charakteristiky každej skupiny miest a pripraví plán overovania, v ktorom opíše postup a kritériá ich identifikácie, postup výberu miest (v náhodnej aj nenáhodnej časti) a načasovanie overenia. Tento plán overenia bude obsahovať aj kľúčové činnosti a procesy pre každú skupinu miest, významné environmentálne aspekty súvisiace s každou skupinou miest a posúdenie rizika environmentálnych havárií spojených s týmito aspektmi.

Environmentálny overovateľ by mal vyhodnotiť úroveň rizika spojenú s povahou činností a procesov vykonávaných na každom mieste zahrnutom do rozsahu výberu vzorky. Môže sa takisto rozhodnúť obmedziť výber vzorky, ak výber vzorky miest nie je vzhľadom na špecifické skutočnosti vhodný na zabezpečenie dostatočnej záruky o účinnosti systému manažérstva. Tieto obmedzenia musí environmentálny overovateľ stanoviť v súvislosti s:

✓	environmentálnymi podmienkami alebo inými relevantnými aspektmi týkajúcimi sa súvislostí organizácie

✓	rozdielmi vo vykonávaní systému manažérstva na mieste, pričom sa zohľadňujú špecifické prvky jednotlivých miest

✓	dodržiavaním prepisov zo strany organizácie (napríklad záznamy orgánov presadzovania práva, počet sťažností, posúdenie nápravných opatrení).

Overovateľ by mal následne zdokumentovať konkrétne dôvody, ktoré obmedzujú vhodnosť použitia metódy výberu vzorky v tejto organizácii.

Ak sa použije metóda výberu vzoriek, musí sa to uviesť v oznámení, ako sa vyžaduje v článkoch 23 a 24. Najmenej štyri týždne pred overovaním environmentálny overovateľ oznámi akreditačnému a licenčnému orgánu a príslušnému orgánu zoznam všetkých miest organizácie, ktoré sa majú podrobiť výberu vzorky, a všetkých miest, ktoré sú predmetom samostatného overovania.

Príslušné orgány musia mať zavedené postupy na obmedzenie takéhoto výberu vzorky, ak je odber vzoriek na mieste nevhodný z hľadiska nadobudnutia dostatočnej dôvery v účinnosť auditovaného systému manažérstva.

Akreditačný a licenčný orgán a príslušný orgán pre registráciu viacerých miest môžu použiť aj vecné dôkazy získané napríklad prostredníctvom písomnej správy od príslušného orgánu alebo orgánu (-ov) presadzovania práva v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. c) nariadenia o EMAS s cieľom zabezpečiť, aby neexistovali dôkazy o porušení uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia.

V registri EMAS môžu príslušné orgány na úrovni organizácie uviesť, ktoré miesta podliehajú výberu vzorky z viacerých pracovísk.

Príslušné orgány môžu na svojich výročných zasadnutiach podávať správy o používaní metódy výberu vzorky vo svojich krajinách a zahrnúť tento aspekt do svojich pravidelných vzájomných hodnotení.

7.2.7.    Výber a výpočet vzorky

Vzorky musia byť vybrané tak, aby sa zabezpečilo, že overovateľ má reprezentatívny a súhrnný pohľad na environmentálne správanie organizácie a že je schopný skontrolovať spoľahlivosť údajov a zodpovednosť každého miesta.

Mali by sa použiť osvedčené postupy na výber vzorky a overovatelia by pri výbere miest, ktoré sa zahrnú do programu overovania, mali brať do úvahy tieto faktory:

✓	environmentálnu politiku a environmentálny program

✓	komplexnosť systému environmentálneho manažérstva, význam priamych

✓	a nepriamych environmentálnych aspektov a vplyvov a potenciálne interakcie s citlivým prostredím

✓	názory zainteresovaných strán (sťažnosti, verejné záujmy na danom mieste)

✓	rozloženie zamestnancov organizácie na týchto miestach

✓	históriu environmentálnych problémov aspoň za predchádzajúce tri roky

✓	výsledky z predošlých overovaní a interných auditov.

Miesto musí byť overované jednotlivo, ak:

✓	sa uznalo, že veľkosť, rozsah a povaha činností/prevádzky na danom mieste sa líšia od činností/prevádzky na iných miestach tej istej organizácie

✓	z vnútorných auditov a preskúmania manažmentom vyplynula potreba nápravných opatrení, ktoré neboli prijaté

✓	od posledného overovania nastali podstatné zmeny v systéme environmentálneho manažérstva alebo vo fungovaní miesta.

Napríklad sídlo by nemalo byť súčasťou vzorky, ale malo by sa overovať samostatne počas každého cyklu.

Metóda výberu vzorky použitá pri výbere miest na návštevu na mieste v rámci rôznych skupín miest musí spĺňať požiadavky opísané v ďalšom texte.

✓	Z každej skupiny porovnateľných miest sa odoberie reprezentatívna vzorka.

✓	Vzorka je vytvorená čiastočne na selektívnom základe v súlade s faktormi vysvetlenými v ďalšom texte a čiastočne na neselektívnom základe (náhodne), čím sa získa reprezentatívna vzorka rôznych miest.

✓	V rámci každej skupiny musí byť vzorka miest aspoň z 50 % (zaokrúhlené na celé číslo) náhodná (neselektívna). Environmentálny overovateľ musí zdokumentovať postup tohto náhodného výberu.

✓	Postup pre zvyšnú časť selektívneho výberu vzorky musí byť v súlade s ustanoveniami uvedenými ďalej.

Musí sa zabezpečiť, aby sa pri každom novom overovaní miesta skupiny, ktoré sú zaradené do vzorky, líšili od miest, ktoré boli zaradené do vzorky v tej istej skupine počas predchádzajúcich overovaní. Pri prvom overovaní a v každom ďalšom overovacom cykle musí byť do programu overovania zahrnuté sídlo. Pri overovaní sa môžu zohľadňovať výsledky interného auditu zisťovania rizík, ktorý by sa mal spravidla vykonať na všetkých miestach organizácie.

Minimálny počet miest, ktoré by mali byť zahrnuté do vzorky vybratej z každej skupiny miest, sa určuje na základe tohto vzorca:

Príklad výpočtu vzorky pre organizáciu s viacerými miestami pôsobenia Pre spoločnosť pôsobiacu v sektore maloobchodného predaja odevov s 504 prevádzkami: — 503 predajných miest, — 1 sídlo. 1. Vytvorenie skupín miest na uplatnenie výberu vzorky: — Skupina 1: 100 predajných miest > 150 m2 — Skupina 2: 400 predajných miest < 150 m2 — Jednotlivé miesta: — 3 predajné miesta rôznych veľkostí a s rôznym obsahom — 1 sídlo 2. Posúdenie pred prvou registráciou a pred predĺžením registrácie: — Všetky jednotlivé miesta (3 predajné miesta, 1 hlavné sídlo) — Skupina 1: najmenej √100 predajných miest = 10 predajných miest — Skupina 2: najmenej √400 predajných miest = 20 predajných miest

Pri pôvodnej registrácii v EMAS a predĺžení registrácie bude toto číslo druhá odmocnina počtu miest zahrnutých v každej skupine so zaokrúhlením nahor na celé číslo (napríklad v prípade skupiny 100 miest: √100 = 10).

Environmentálny overovateľ musí viesť podrobné záznamy o každom prípade uplatnenia výberu vzorky pri organizácii s viacerými miestami pôsobenia, s odôvodnením použitej metódy a použitých parametrov/kritérií a preukázaním toho, že metóda výberu vzorky sa uplatnila v súlade s týmto dokumentom.

7.2.8.    Postup v prípade odchýlok

Organizácie by mali zvážiť riziko straty spoločnej registrácie všetkých miest v prípade porušenia predpísaných požiadaviek na jedinom mieste. Organizácie môžu po zvážení tohto rizika takisto registrovať konkrétne miesta jednotlivo.

Ak sa počas posudzovania organizácie s viacerými miestami pôsobenia, pri ktorom sa použil prístup založený na výbere vzorky, zistia prípady nezhody s predpismi alebo ich nedodržiavania, overovateľ musí postupovať takto:

✓	Preskúma sa, do akej miery sú nezhoda s predpismi alebo ich nedodržiavanie špecifické pre dané miesto alebo či sa prešetria aj iné miesta, ktoré môžu byť ovplyvnené.

✓

Organizácia je povinná identifikovať všetky miesta, ktoré môžu byť ovplyvnené, prijať potrebné nápravné opatrenia na týchto miestach a upraviť systém manažérstva, ak existuje podozrenie, že nezhoda s predpismi alebo ich nedodržiavanie môže naznačovať nedostatok v celkovom systéme riadenia, ktorý môže ovplyvniť aj ďalšie miesta. V prípade nezhody s predpismi alebo ich nedodržiavania, ktoré nemožno odstrániť včasným nápravným opatrením, by overovateľ nemal potvrdiť environmentálne vyhlásenie organizácie. V prípade predĺženia registrácie musí oznámiť príslušnému orgánu, že environmentálne vyhlásenie nebolo validované. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že registrácia organizácie alebo miesta by sa mala pozastaviť alebo by sa mali vyradiť z registra EMAS. Nemožno len pozastaviť registráciu alebo vyradiť z registra EMAS miesto, na ktorom bola zistená pôvodná nezhoda.

✓	Budú sa vyžadovať dôkazy o týchto opatreniach a ich účinnosť bude musieť overiť environmentálny overovateľ, ktorý po zavedení nápravných opatrení rozšíri vzorku o ďalšie miesta.

✓	Environmentálne vyhlásenie sa validuje a vyhlásenie o overovaní a validácii v súlade s prílohou VII k nariadeniu sa podpíše až vtedy, keď sa získajú uspokojivé dôkazy o tom, že všetky miesta spĺňajú požiadavky nariadenia o EMAS a všetky právne požiadavky v oblasti životného prostredia.

7.2.9.    Dokumentácia, ktorá sa má zahrnúť do environmentálneho vyhlásenia a ktorá odôvodňuje veľkosť vzorky a metódu výberu vzorky

Organizácie registrované v EMAS, pri ktorých environmentálny overovateľ použil plán výberu vzorky/overovania podľa tohto oddielu tejto príručky, by tento plán výberu vzorky mali zdokumentovať vo svojom environmentálnom vyhlásení. V environmentálnom vyhlásení by sa mal (stručne) zdôvodniť postup zoskupovania miest a veľkosť vzorky. Environmentálne vyhlásenie obsahuje zoznam všetkých miest a jasne sa v ňom rozlišuje medzi navštívenými a nenavštívenými miestami.

7.3.    Správa environmentálneho overovateľa

Po overení na mieste musí environmentálny overovateľ vypracovať písomnú správu o výsledkoch v súlade s článkom 25 ods. 6 a 7 nariadenia o EMAS s týmto obsahom.

✓	Všetky skutočnosti dôležité pre prácu environmentálneho overovateľa

✓	Opis súladu so všetkými požiadavkami EMAS vrátane dôkazov, zistení a záverov v správe by sa mali uvádzať najmä dôkazy použité na posúdenie dodržiavania právnych predpisov (správy o meraniach, analýzy a podobne). V správe sa musí uviesť aj základ pre posúdenie požiadaviek článku 7 o výnimke

✓

Porovnanie environmentálneho správania a cieľov s predchádzajúcimi environmentálnymi vyhláseniami a hodnotenie environmentálneho správania organizácie a sústavného zlepšovania environmentálneho správania; v správe by sa mali identifikovať konkrétne príležitosti na zlepšenie ako súčasť hodnotenia environmentálneho správania

✓	V prípade potreby technické nedostatky zistené počas environmentálneho preskúmania alebo auditu systému environmentálneho manažérstva a iných príslušných procesov

✓	V prípade nedodržania ustanovení ďalšie informácie o zisteniach a súvisiacich záveroch a o skutočnostiach, na ktorých sú tieto zistenia a závery založené

✓	Námietky voči návrhu environmentálneho vyhlásenia alebo aktualizovanému environmentálnemu vyhláseniu a podrobnosti o prípadných zmenách alebo dodatkoch, ktoré by sa mali do environmentálneho vyhlásenia alebo do aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia doplniť.

Správa by sa mala vypracovať na základe dialógu s organizáciou, aby bolo možné rýchlo odpovedať na všetky otvorené otázky. Prekážky brániace validácii sa tak môžu riešiť už na záverečnom stretnutí a zaznamenať písomne vo forme odchýlok.

Ak overovateľ usúdi, že jednotlivé požiadavky nie sú dostatočne splnené, predstaviteľ vrcholového manažmentu organizácie pre environmentálne manažérstvo môže vykonať potrebné zmeny. V jednotlivých prípadoch môže byť odchýlka natoľko závažná, že environmentálny overovateľ musí nápravu ešte raz overiť na mieste. Spravidla však postačujú overiteľné dôkazy, ktoré sa musia predložiť environmentálnemu overovateľovi pred jeho potvrdením validácie.

Správa sa musí predložiť predstaviteľovi pre environmentálne manažérstvo, a ak je to možné, aj vrcholovému manažmentu.

7.4.   Overenie environmentálneho vyhlásenia – články 6, 7 a 19 nariadenia o EMAS

Ak environmentálny overovateľ zistí, že sú splnené všetky požiadavky nariadenia o EMAS, validuje environmentálne vyhlásenie svojím podpisom a potvrdí organizácii overovanie a validáciu.

Validovaním environmentálneho vyhlásenia environmentálny overovateľ potvrdzuje, že:

✓	environmentálne vyhlásenie spĺňa všetky požiadavky nariadenia o EMAS

✓	informácie a údaje sú spoľahlivé a správne a sú v súlade s nariadením o EMAS, ako aj

✓	neexistuje žiadny dôkaz o neplnení uplatniteľných právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia.

Toto potvrdenie sa zaznamená vo forme overovacej poznámky v environmentálnom vyhlásení. Alternatívne sa do environmentálneho vyhlásenia môže začleniť vyhlásenie v súlade s prílohou VII (Vyhlásenie environmentálneho overovateľa o overení a validácii), podpísané v súlade s článkom 25 ods. 9.

Každé tri roky (v prípade malých organizácií na základe výnimky každé štyri roky) sa musí environmentálne vyhlásenie úplne obnoviť spolu s predĺžením registrácie v EMAS, ktorú validuje environmentálny overovateľ, a predložiť príslušnému orgánu. V medziobdobí musí spoločnosť environmentálne vyhlásenie aktualizovať, overovateľ ho musí potvrdiť a zaslať príslušnému orgánu.

Ak malá organizácia používa štvorročný cyklus validácie, v súlade s článkom 6 ods. 2 a článkom 7 nariadenia o EMAS pripravuje aktualizované environmentálne vyhlásenie aj v medziobdobí. Toto vyhlásenie však overovateľ nepreskúmava a predkladá ho príslušnému orgánu bez validácie.

V súlade s článkom 19 ods. 2 musí všetky aktualizované informácie v environmentálnom vyhlásení alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie validovať environmentálny overovateľ aspoň raz za 12 mesiacov.

Osvedčeným postupom je poskytnúť environmentálnemu overovateľovi návrh environmentálneho vyhlásenia ešte pred jeho návštevou.

Krok 8:   Registrácia v registri EMAS – články 4, 5 a 6 nariadenia o EMAS

V nariadení o EMAS sa stanovujú určité všeobecné pravidlá registrácie. Členské štáty ich môžu prispôsobiť svojim vnútroštátnym predpisom na ochranu životného prostredia. Po zavedení a overení systému environmentálneho manažérstva a validovaní environmentálneho vyhlásenia EMAS organizácia požiada príslušný orgán o registráciu v EMAS.

8.1.   Postup registrácie – články 4, 5 a 6 nariadenia o EMAS

Organizácie by sa mali vo fáze plánovania obrátiť na príslušných environmentálnych overovateľov. Je to preto, aby mali dostatok času na naplánovanie potrebných stretnutí alebo aby sa s overovateľom dohodli na rozsahu overovania, napríklad v súvislosti s overovaním podobných miest v rámci tzv. výberu vzorky. Podľa článku 4 ods. 4 nariadenia o EMAS majú organizácie možnosť požiadať environmentálneho overovateľa o informácie.

V rámci EMAS sa používa klasifikácia hospodárskych činností EÚ na zaradenie organizácie do hospodárskeho odvetvia a na akreditáciu environmentálnych overovateľov. Tá je vytvorená v súlade s kódmi NACE (klasifikácia ekonomických činností). Oblasť akreditácie environmentálnych overovateľov preto musí zodpovedať hospodárskemu odvetviu organizácie. V prípade pochybností o správnom zaradení organizácie pod správny kód NACE je k dispozícii príslušný orgán alebo akreditačné orgány, ktoré pomôžu organizáciám vybrať správny kód NACE.

Zodpovedný príslušný orgán

Organizácia predloží žiadosť o registráciu v registri EMAS príslušnému orgánu s miestnou pôsobnosťou (69).

Tabuľka 10:

Orgány zodpovedné za jednotlivé registrácie

Situácia	Kde sa registrácia uskutočňuje?
Organizácia so sídlom v EÚ	Príslušný orgán, ktorý oficiálne ako taký určil členský štát, v ktorom sa organizácia nachádza.
Organizácia s viacerými miestami v jednom členskom štáte	Príslušný orgán určený členským štátom.
Registrácia organizácií s viacerými miestami vo viacerých členských štátoch EÚ (združená registrácia v EÚ)	V prípade združenej registrácie v EÚ je na určenie vedúceho príslušného orgánu rozhodujúce miesto, v ktorom sa nachádza sídlo alebo riadiace centrum organizácie (v tomto poradí).
Registrácia organizácie s jedným alebo viacerými miestami v tretích krajinách (registrácia organizácií z tretích krajín)	Ak sa členský štát rozhodne uskutočniť registráciu organizácií z tretích krajín podľa článku 3 ods. 3 nariadenia o EMAS, možnosť registrácie v tomto konkrétnom členskom štáte bude v praxi závisieť od dostupnosti akreditovaných overovateľov. Možný overovateľ by mal byť akreditovaný v konkrétnom členskom štáte, ktorý umožňuje registráciu organizácií z tretích krajín, vzhľadom na dotknutú tretiu krajinu a dotknuté hospodárske sektory (určené na základe kódov NACE).
Registrácia organizácie s viacerými miestami v členských štátoch a v tretích krajinách (globálna registrácia)	Členský štát, v ktorom sa bude nachádzať príslušný orgán zodpovedný za tento postup, sa určí na základe podmienok podľa tohto poradia: 1. ak má organizácia sídlo v jednom členskom štáte, ktorý uskutočňuje registráciu organizácií z tretích krajín, žiadosť by sa mala podať príslušnému orgánu tohto členského štátu; 2. ak sa sídlo organizácie nenachádza v členskom štáte, ktorý uskutočňuje registráciu organizácií z tretích krajín, ale organizácia má v tomto štáte riadiace centrum, žiadosť by sa mala podať príslušnému orgánu v tomto členskom štáte; 3. ak organizácia, ktorá žiada o globálnu registráciu, nemá sídlo ani riadiace centrum v členskom štáte, ktorý uskutočňuje registráciu organizácií z tretích krajín, potom si organizácia musí zriadiť riadiace centrum ad hoc v členskom štáte, ktorý uskutočňuje registráciu organizácií z tretích krajín, a žiadosť by sa mala podať príslušnému orgánu v tomto členskom štáte. Poznámka: Ak sa žiadosť týka viacerých členských štátov, musí sa dodržať postup koordinácie medzi príslušnými orgánmi stanovený v oddiele 3.2 Usmernenia o združenej registrácii v EÚ, registrácii organizácií pre tretie krajiny a globálnej registrácii podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009. Tento príslušný orgán bude následne konať ako vedúci príslušný orgán.
Poznámka: Pokiaľ ide o registráciu, relevantné štruktúry v jednotlivých členských štátoch sa môžu navzájom líšiť. Väčšinou je v jednom členskom štáte jeden príslušný orgán, niektoré členské štáty však bežne majú viaceré príslušné orgány na regionálnej úrovni.

8.1.1.    Požadované dokumenty na registráciu v EMAS

Registru sa musia predložiť tieto dokumenty:

✓	validované environmentálne vyhlásenie EMAS (v elektronickej alebo tlačenej podobe)

✓	vyhlásenie, ktoré podpísal environmentálny overovateľ a ktorým sa osvedčuje, že overenie a validácia sa vykonali v súlade s nariadením (príloha VII k nariadeniu)

✓	vyplnený formulár žiadosti v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom chce byť organizácia zaregistrovaná (príloha VI k nariadeniu), ako aj informácie požadované v prílohe VI bode 2

✓	prípadne potvrdenie o úhrade príslušných poplatkov.

8.1.2.    Registrácia

Príslušný orgán skontroluje úplnosť a správnosť predložených dokumentov a na základe dostupných dôkazov určí, či organizácia spĺňa všetky požiadavky nariadenia o EMAS.

Podmienky, ktoré je potrebné splniť pred postupom registrácie v EMAS alebo počas neho:

1.	Overenie a validácia vykonané v súlade s nariadením.

2.	Úplne vyplnený formulár žiadosti a všetky podporné dokumenty zodpovedajú požiadavkám.

3.	Príslušný orgán je na základe vecných dôkazov presvedčený, že nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia. Vhodným vecným dôkazom by bola písomná správa orgánu presadzovania práva, v ktorej sa uvádza, že sa nezistilo žiadne takéto porušenie.

4.	Zainteresované strany nevzniesli žiadne relevantné sťažnosti alebo sťažnosti boli uspokojivo vyriešené.

5.	Príslušný orgán je na základe získaných dôkazov presvedčený, že organizácia spĺňa všetky požiadavky nariadenia.

6.	Príslušný orgán prípadne prijal požadovaný poplatok.

O environmentálnom manažérstve organizácie sa tak dozvedia príslušné orgány a organizácia môže využívať napríklad možné výhody EMAS v príslušnom členskom štáte. Ak orgány presadzovania práva v stanovenej lehote nezareagujú negatívne a zainteresované strany nepodajú žiadne sťažnosti alebo ak boli všetky sťažnosti uspokojivo vyriešené, organizácii sa pridelí registračné číslo a začne sa proces registrácie.

Keď už je organizácia zapísaná do národného a európskeho registra EMAS (70), môže používať logo EMAS s príslušným registračným číslom na marketingové účely (napríklad na svojom webovej stránke, na hlavičkovom papieri alebo v environmentálnom vyhlásení), nie však na výrobkoch ani ich obaloch, aby sa zabránilo zámene so značkami ekologických výrobkov. Organizácie zaregistrované v EMAS môžu do jedného mesiaca od registrácie alebo predĺženia registrácie zverejniť environmentálne vyhlásenie na svojom vlastnom webovom sídle (71) a včas poskytnúť tento odkaz príslušnému orgánu. Tým sa zabezpečí prístup k aktuálnemu environmentálnemu vyhláseniu prostredníctvom registra EMAS.

Príslušné orgány jednotlivých členských štátov poskytujú informácie o svojich vnútroštátnych registráciách na požiadanie alebo prostredníctvom svojich webových stránok.

8.1.3.    Trvanie postupu registrácie

Za osvedčený postup sa považuje, ak príslušný orgán prijme konečné rozhodnutie o registrácii organizácie v EMAS do troch mesiacov od úspešnej žiadosti. Ak prijatie konečného rozhodnutia o registrácii trvá dlhšie, môže to byť odôvodnené len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri zložitých združených registráciách, ktoré zahŕňajú niekoľko príslušných orgánov v EÚ.

8.1.4.    Pozastavenie platnosti registrácie alebo vymazanie organizácií z registra

Dochádza k nemu v prípade, že:

✓	príslušný orgán má dôvody domnievať sa, že organizácia nedodržiava nariadenie

✓	akreditačný alebo licenčný orgán príslušnému orgánu postúpi písomnú správu o dohľade s dôkazom, že environmentálny overovateľ nevykonal povinnosti v súlade s ustanoveniami nariadenia

✓	organizácia príslušnému orgánu neposkytne do dvoch mesiacov po výzve ktorýkoľvek z týchto dokumentov: aktualizované environmentálne vyhlásenie alebo vyhlásenie o činnostiach súvisiacich s verifikáciou a validáciou podpísané overovateľom (príloha VII), formulár žiadosti (príloha VI)

✓	príslušný orgán dostane informácie o porušení právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia vo forme písomnej správy od orgánu presadzovania práva.

Príslušný orgán môže pozastavenie zrušiť len vtedy, ak dostane dostatočné informácie o tom, že organizácia dodržiava nariadenie.

Trvanie pozastavenia nie je v nariadení o EMAS určené, a preto ho má určiť príslušný dotknutý orgán alebo členský štát. Nemalo by však trvať dlhšie než 12 mesiacov.

Obrázok 21:

Hlavní aktéri a systém riadenia EMAS

8.1.5.    Sústavné zlepšovanie environmentálneho správania pomocou EMAS

EMAS je sústavný proces, ktorý sa nekončí registráciou v registri EMAS ani predĺžením registrácie.

Cyklus manažérstva pokračuje plynule. Organizácie naďalej: zostavujú environmentálny program, identifikujú potenciálne oblasti na zlepšenie, vykonávajú nové environmentálne audity podľa toho, ako sa vyskytujú zmeny, priebežne školia zamestnancov, vykonávajú interné prevádzkové audity a aktualizujú environmentálne vyhlásenie. Stručne povedané, všetko je vždy aktuálne, priebežne sa dokumentuje a vedie k sústavnému zlepšovaniu environmentálneho správania.

Preto je dôležité, aby si organizácie vytýčili svoje počiatočné environmentálne dlhodobé a krátkodobé ciele a aby zároveň zohľadňovali dlhodobý výhľad, ktorý sa môže v priebehu validačných cyklov zlepšovať.

V určitom štádiu sa môže dosiahnuť taká úroveň environmentálnych vplyvov, že opatrenia vyžadujúce veľké úsilie prinesú len malé zlepšenie. Environmentálne manažérstvo sa tým však nekončí. Cieľom environmentálneho manažérstva je vždy konať v duchu udržateľnosti a efektívneho využívania zdrojov. Ak sa už potenciál zlepšenia kľúčového environmentálneho aspektu do značnej miery vyčerpal, môže to byť príležitosťou na rozšírenie obzoru, napríklad na identifikáciu a riadenie nepriamych environmentálnych aspektov, ako sú emisie rozsahu 3 podľa protokolu o skleníkových plynoch, alebo udržateľné zosúladenie dodávateľského reťazca. Inšpiráciu a podnety možno čerpať z pozorovania súvislostí, ako aj z aktívneho dialógu s ostatnými zainteresovanými stranami.

Skúsenosti a inovácie možno odovzdávať ostatným, aby aj oni mohli iniciovať zlepšovanie environmentálneho správania. Rovnako možno získať množstvo poznatkov od iných organizácií, ktoré sa dajú preniesť do vlastnej organizácie. Organizácie by mali takéto príležitosti využívať. V niektorých členských štátoch už existujú príslušné inštitúcie alebo kontaktné miesta, na ktoré sa možno obrátiť. Za zmienku stoja príslušné ministerstvá životného prostredia a príslušné orgány členských štátov, ako aj národné a regionálne kluby EMAS.

8.2.   Používanie loga EMAS – článok 10 nariadenia o EMAS

Logo EMAS je mimoriadne vhodné na informovanie vonkajšieho sveta o environmentálnom povedomí organizácie. S cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o EMAS sa organizácie zúčastňujúce sa na schéme vyzývajú, aby logo vo veľkej miere používali. Platné je len oficiálne logo. Logo vždy musí zobrazovať registračné číslo organizácie okrem prípadov, keď sa používa na propagáciu a marketing schémy EMAS. Logo by sa malo podľa možnosti nachádzať aj v environmentálnom vyhlásení.

Obrázok 22:

Logo EMAS

8.2.1.    Kto môže logo používať?

Logo zaregistrované v EMAS s registračným číslom môžu používať len registrované organizácie EMAS a len počas obdobia platnosti registrácie. S cieľom dôveryhodne vyjadriť vlastnosti, ktoré logo predstavuje, musia organizácie registrované v systéme EMAS dodržiavať tieto požiadavky:

✓	Medzi logom a organizáciou musí byť jasný vzťah. Registračné číslo jasne identifikuje organizáciu EMAS. Logo EMAS sa preto musí vždy používať spolu s registračným číslom.

✓	Zverejnené environmentálne informácie môžu byť označené logom EMAS, pokiaľ boli overené.

Ak sa tieto informácie vzťahujú na najnovšie (aktualizované) environmentálne vyhlásenie organizácie a potvrdil ich environmentálny overovateľ, môžu obsahovať logo EMAS (pozri článok 10 ods. 5). Patria sem napríklad úryvky z environmentálneho vyhlásenia alebo vyhlásenia o environmentálnych vlastnostiach výrobku.

Výnimkou je použitie „zainteresovanými stranami“ na účely marketingu a propagácie EMAS (pozri článok 35 ods. 2). Týmito „zainteresovanými stranami“ sú príslušné orgány a akreditačné a licenčné orgány. Patria sem však aj vyobrazenia loga v mediálnych správach (noviny, internet atď.), v učebných pomôckach (odborné knihy a učebnice) a iné prípady použitia slúžiace na styk s verejnosťou týkajúce sa EMAS. V takýchto prípadoch musí byť zrejmé, že ide o propagáciu a informovanie o EMAS. Nesmie sa vzbudzovať dojem, že „zadávateľ reklamy“ ako taký je registrovaný v EMAS, ak to tak nie je.

Registrácia organizácií v EMAS je platná len pre miesto alebo miesta zahrnuté do overovania environmentálnym overovateľom a uvedené v osvedčení o registrácii. Ostatné pridružené miesta, ktoré nie sú registrované, logo používať nesmú.

8.2.2.    Kto logo udeľuje?

Za pridelenie registračného čísla a loga EMAS sú zodpovedné príslušné orgány. Príslušné orgány môžu spolu s osvedčeniami o registrácii v EMAS poskytnúť aj logo s registračným číslom ako grafický súbor. Logo EMAS sa musí vytvoriť pomocou generátora log Európskej komisie (72). Organizácie zaregistrované v EMAS s viacerými registrovanými miestami alebo organizačnými útvarmi môžu na propagáciu používať spoločné logo.

Organizácie čoraz častejšie využívajú možnosť združenej registrácie alebo registrácie viacerých miest pôsobenia. V takom prípade sa registrácia uskutočňuje na centrálnom mieste, zvyčajne v mieste sídla spoločnosti. Všetky jednotlivé posudzované miesta sa spravujú pod spoločným registračným číslom. V prípade združenej registrácie je táto možnosť dostupná aj cezhranične.

Príklady správneho používania loga

1. Logo na listovom papieri registrovanej organizácie, obálkach, vizitkách, firemných odevoch, firemných počítačoch, taškách, vlajka EMAS alebo iné podobné použitie loga EMAS na účely propagácie na úrovni organizácie. 2. Logo v záhlaví dokumentov s validovanými údajmi o výsledkoch organizácie, ktoré sa postupujú orgánom. 3. Logo na fascikli obsahujúcom správu o čiastočnej registrovanej organizácii. 4. Logo v (palubnom) magazíne registrovaných aerolínií spolu s validovanými informáciami. 5. Logo na lietadle, vlaku, autobuse, firemnom osobnom alebo nákladom vozidle alebo na metre spoločnosti zaregistrovanej v EMAS. 6. Logo umiestnené na registrovanom nákladnom vozidle distribučnej spoločnosti spolu s názvom spoločnosti, vedľa validovaného vyhlásenia, na ktorom sa uvádza: „V rokoch 2009 až 2012 sme znížili priemernú spotrebu nafty nášho nákladného vozového parku o 20 % na x litrov na 100 km“. 7. Logo vytlačené na katalógu registrovanej cestovnej kancelárie obsahujúcom validované informácie o opatreniach zameraných na udržateľný cestovný ruch, ktoré organizácia zaviedla. 8. Logo umiestnené na interných letákoch pre zamestnancov obsahujúcich výlučne validované informácie o fungovaní systému environmentálneho manažérstva. 9. Logo na spravodajcovi alebo obálke brožúry pre zákazníkov a dodávateľov s obsahom z validovaného environmentálneho vyhlásenia. 10. Logo vo výročnej environmentálnej správe holdingovej spoločnosti, ktorá zahŕňa registrované aj neregistrované miesta, v nadpise kapitoly o validovanom environmentálnom vyhlásení, z ktorej jasne vyplýva, ktoré miesta organizácie sú registrované v EMAS. 11. Logo ako grafika na pozadí súboru validovaných environmentálnych údajov v obchodnej správe. 12. Všeobecná brožúra štátnej organizácie o tom, ako organizácie registrované v EMAS môžu čo najlepšie recyklovať alebo spracúvať rôzne zložky svojho odpadu. 13. Logo vedľa validovaných environmentálnych informácií na webovej stránke organizácie. 14. Logo na výstavnom stánku registrovanej organizácie ako všeobecná propagácia registrovanej organizácie ako takej. 15. Logo na výstavnom stánku registrovanej organizácie, ktoré ale propaguje EMAS ako systém environmentálneho manažérstva vo všeobecnosti. 16. Logo bez registračného čísla, ktoré na propagačné účely používa neregistrovaná organizácia. 17. Logo na cestovných lístkoch registrovaného mestského dopravného podniku. 18. Logo v (krátkom) filme organizácie registrovanej v EMAS. 19. Logo bez registračného čísla v (krátkom) filme. 20. Logo na webovom sídle organizácie registrovanej v EMAS. 21. Logo bez registračného čísla na webovom sídle. 22. Logo v príspevkoch v sociálnych médiách. 23. Logo bez registračného čísla v príspevkoch v sociálnych médiách.

8.2.3.    Obmedzenia používania loga

Logo sa nesmie používať (článok 10 ods. 4 nariadenia o EMAS):

✓	na výrobkoch ani na ich obaloch, a to ani na vonkajších a prepravných obaloch

✓	v súvislosti s porovnávaním s inými činnosťami a službami

✓	spôsobom, ktorý môže viesť k zámene so značkami ekologických výrobkov.

Logo EMAS je ocenenie za organizačné a prevádzkové environmentálne správanie, a nie za ekologické výrobky. Preto treba zamedziť riziku zámeny s environmentálnymi značkami pre výrobky. Rovnako ani environmentálna značka výrobku, ako je environmentálna značka EÚ, neumožňuje žiadne vyhlásenia o prevádzkovej ochrane životného prostredia zo strany spoločnosti. Záväzok EMAS možno na výrobkoch uvádzať len v textovej podobe. Za správne používanie loga zodpovedá organizácia. Požiadavky nariadenia o EMAS sú pre jednotlivých používateľov loga priamo záväzné. Nesprávnemu používaniu, ktoré poškodzuje systém EMAS, a tým aj jeho dôveryhodnosť a kvalitu, treba zabrániť. Nezákonné používanie loga môže byť potrestané v súlade s právnymi predpismi stanovenými členskými štátmi na vykonávanie nariadenia o EMAS. Environmentálny overovateľ musí skontrolovať, či sú predpisy o používaní loga EMAS v súlade s článkom 10 nariadenia o EMAS a s prílohou V k nemu.

Príklady, ako sa logo nesmie používať

1. Logo na výrobku s označením „ekologický výrobok“. Nie je to správne použitie, pretože by sa mohlo zameniť s environmentálnou značkou pre výrobky. 2. Logo vytlačené na fotografii neregistrovaného zariadenia poskytujúceho turistické ubytovanie v katalógu registrovanej cestovnej kancelárie. Nie, použitie loga je zavádzajúce. Môže sa použiť len v súvislosti s cestovnou kanceláriou. 3. Logo v novinách ako grafika na pozadí v spoločnej reklame dvoch spoločností zdôrazňujúcich svoju spoluprácu v oblasti životného prostredia v dodávateľskom reťazci (jedna je registrovaná, druhá nie). Nie, bolo by to zavádzajúce, lebo jedna z organizácií nie je zaregistrovaná. 4. Logo v (krátkom) filme organizácie registrovanej v EMAS. Nie, ak je film o výrobku, ale nie o organizácii. 5. Logo na webovej stránke organizácie registrovanej v EMAS. Nie, ak nemožno rozpoznať odkaz na organizáciu ani na environmentálne informácie. 6. Logo v príspevkoch v sociálnych médiách. Nie, ak v príspevku nemožno rozpoznať odkaz na organizáciu ani na environmentálne informácie.

V prípade, že sa logo používa neoprávnene s cieľom získať finančné výhody, je možné trestné stíhanie.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32009R1221.

(2)  Návrh Komisie na revíziu smernice o priemyselných emisiách, https://environment.ec.europa.eu/publications/proposal-revision-industrial-emissions-directive_en, návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022PC0156R%2802%29.

(3)  Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a nariadenie (EÚ) č. 537/2014, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021PC0189.

(4)  Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022PC0071.

(5)  Obsah tejto príručky pre používateľov vrátane poskytnutých príkladov odráža názory Európskej komisie a ako taký nie je právne záväzný. Záväzný výklad právnych predpisov EÚ je výlučne v kompetencii Súdneho dvora Európskej únie.

(6)  Kompletnejší zoznam príkladov zníženia regulačného zaťaženia, ktorý sa pravidelne aktualizuje, je uvedený na webovej stránke EMAS https://green-business.ec.europa.eu/publications/annex-ii-compendium-regulatory-relief-measures_en.

(7)   Study on the Costs and Benefits of EMAS to Registered Organisations (Štúdia o nákladoch a prínosoch EMAS pre zaregistrované organizácie), https://green-business.ec.europa.eu/system/files/2022-12/EMAS%20-%20Study%20on%20the%20Costs%20and%20Benefits%20of%20EMAS%20to%20Registered%20Organisations.pdf.

(8)   Compendium of EMAS Promotion and Policy support in EU Member States (Prehľad propagácie schémy EMAS a jej politickej podpory v členských štátoch EÚ), https://green-business.ec.europa.eu/system/files/2022-12/EMAS%20-%20promotion%20and%20policy%20support%20in%20member%20states.pdf.

(9)  Podľa článku 7 nariadenia o EMAS majú MSP výhodu v podobe menej častého overovania, ako aj zjednodušeného prístupu pomocou metódy „EMAS Easy“.

(10)  Zoznam nákladov na registráciu v EMAS je dostupný a pravidelne aktualizovaný na webovom sídle EMAS https://green-business.ec.europa.eu/system/files/2023-07/EMAS%20registration%20costs.pdf.

(11)  Súbor nástrojov „EMAS Easy“ pre malé a stredné podniky, https://green-business.ec.europa.eu/publications/emas-easy_en.

(12)  Tamže.

(13)   „Klimatická neutralita“ neštátnych subjektov (vrátane organizácií a podnikov) nie je jednoznačne vymedzený pojem. V súčasnosti pri rôznych právnych predpisoch legislatívy EÚ prebieha práca na presnejších pravidlách pre tvrdenia týkajúce sa opatrení v oblasti klímy, napr. pokiaľ ide o úlohu kompenzácií v rámci vlastného hodnotového reťazca a mimo neho v porovnaní s potrebným znížením emisií skleníkových plynov vo vlastnom hodnotovom reťazci subjektov. Kým sa nestanoví jasné vymedzenie tohto pojmu, k asertívnym tvrdeniam o „klimatickej neutralite“ je vhodné pristupovať obozretne, keďže tieto tvrdenia bude možno potrebné v budúcnosti zrevidovať.

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02010L0075-20110106.

(15)  Vzor pre najlepšie dostupné techniky, strana 16 https://eippcb.jrc.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/Standard_text_%28AFTER_FORUM_13%29.pdf.

(16)  Iniciatíva Global Reporting Initiative (globálna iniciatíva pre vykazovanie informácií, známa aj ako GRI) je medzinárodná nezávislá normalizačná organizácia, ktorá pomáha podnikom, vládam a iným organizáciám pochopiť svoje vplyvy v oblastiach, ako je zmena klímy, ľudské práva a korupcia, a informovať o nich (https://www.globalreporting.org/).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32022L2464.

(18)  Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022PC0071.

(19)  Prehľad príslušných orgánov všetkých členských štátov EÚ: https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/helpdeskcontact_en#competent-bodies.

(20)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2286 zo 6. decembra 2017 o uznaní požiadaviek systému environmentálneho manažérstva Eco-Lighthouse ako spĺňajúce zodpovedajúce požiadavky schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) v súlade s článkom 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32017D2286.

(21)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/1533 z 24. júla 2023 o uznaní požiadaviek systému environmentálneho manažérstva Ecoprofit ako systému, ktorý spĺňa zodpovedajúce požiadavky schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) v súlade s článkom 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ%3AJOL_2023_186_R_0005&qid=1690264664508.

(22)  Prehľad zníženia regulačného zaťaženia poskytovaného spoločnostiam zaregistrovaným v EMAS je dostupný a aktualizovaný na webovom sídle EMAS https://green-business.ec.europa.eu/publications/annex-ii-compendium-regulatory-relief-measures_en.

(23)  Všetky nástroje, vzory a usmernenia EMAS sú dostupné na webovom sídle EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-tools_en.

(24)  Kontaktné údaje všetkých príslušných orgánov v každom členskom štáte sú k dispozícii na webovej stránke EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/helpdeskcontact_en#competent-bodies.

(25)  https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-publications/emas-publications-studies_en.

(26)  https://clubemas.cat/forms/peticio_eines_viver_emas.

(27)  Bayerische EMAS -Kompass, https://www.umweltpakt.bayern.de/emaskompass/.

(28)  Zoznam environmentálnych overovateľov EMAS, https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/helpdeskcontact_en#competent-bodies.

(29)  Register EMAS, https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/about-emas/statistics-and-graphs-0_en#paragraph_1123.

(30)  Zoznam príslušných orgánov EMAS, https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/helpdeskcontact_en#competent-bodies.

(31)  ROZHODNUTIE KOMISIE zo 7. decembra 2011 týkajúce sa Usmernenia o združenej registrácii v EÚ, registrácii organizácií pre tretie krajiny a globálnej registrácii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), https://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:330:0025:0038:SK:PDF.

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1221-20230712).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1221-20230712).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1221-20230712).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1221-20230712).

(36)  Rozhodnutie Komisie zo 7. decembra 2011 týkajúce sa Usmernenia o združenej registrácii v EÚ, registrácii organizácií pre tretie krajiny a globálnej registrácii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32011D0832.

(37)  Sektorové referenčné dokumenty sú k dispozícii na webovej stránke publikácií EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-publications_en.

(38)  Tamže.

(39)  Návrh SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022PC0071.

(40)   Handbook on Environmental Due Diligence in Mineral Supply Chains (Príručka o náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia v dodávateľských reťazcoch nerastných surovín) https://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/handbook-on-environmental-due-diligence-in-mineral-supply-chains_cef843bf-en.

(41)  Pozri stránku venovanú nástrojom na webovom sídle EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-tools_en.

(42)  Pozri stránku venovanú nástrojom na webovom sídle EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-tools_en.

(43)  Pozri stránku venovanú nástrojom na webovom sídle EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-tools_en.

(44)  Ďalšie usmernenia k vypracovaniu environmentálnych a klimatických kritérií možno nájsť v odporúčaní Komisie zo 7. septembra 2001, prílohe III – Usmernenia týkajúce sa identifikácie environmentálnych aspektov a hodnotenia ich významnosti https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/c58095f7-fc2e-4864-b8bf-cb7f7e5d7e17/language-en/format-RDF.

(45)  Pozri krok 11 príručky „EMAS Easy“ https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/emas-resources/emas-tools_en.

(46)  Vymedzenie environmentálneho manažérstva vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32009R1221.

(47)  Úplný zoznam požiadaviek súvisiacich so zapojením zamestnancov na účely EMAS je uvedený v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES.

(48)  Pozri článok 10 nariadenia o EMAS a prílohu V k nemu.

(49)  Bod 8.1 prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES.

(50)  Jednou z možných metód analýzy hlavných príčin by mohla byť „metóda piatich dôvodov (alebo 5 dôvodov)“, čo je iteračná výskumná technika používaná na skúmanie príčinných vzťahov, ktoré sú základom určitého problému.

(51)  V súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia o EMAS, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1221-20230712.

(52)  V súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia o EMAS, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1221-20230712.

(53)  Prípadová štúdia, Writing and disseminating the environmental statement (Písanie a šírenie environmentálneho vyhlásenia), https://green-business.ec.europa.eu/publications/emas-case-study-writing-and-disseminating-environmental-statement-sscs_en.

(54)  Register EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/about-emas/statistics-and-graphs-0_en#paragraph_1123.

(55)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A02008L0098-20180705.

(56)  Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02000D0532-20150601.

(57)  Tamže.

(58)  Podrobnejšie informácie nájdete v dokumente EMAS and Biodiversity, How to address biodiversity protection through environmental management systems (EMAS a biodiverzita, Ako riešiť ochranu biodiverzity prostredníctvom systémov environmentálneho manažérstva), https://ec.europa.eu/environment/emas/pdf/other/EMAS_Biodiversity_Guidelines_2016.pdf.

(59)  Ukazovatele biodiverzity boli rozšírené v revíziách nariadenia o EMAS z rokov 2017 a 2019. Pozri vysvetlenie zmien file:///C:/Users/lupaemi/Downloads/emas%20amendment%2020172019-KH0221977ENN.pdf.

(60)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Text s významom pre EHP) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?toc=OJ%3AL%3A2022%3A322%3ATOC&uri=uriserv%3AOJ.L_.2022.322.01.0015.01.ENG.

(61)  Článok 8 nariadenia o EMAS, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32009R1221.

(62)  Ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006. Kódy NACE prideľujú spoločnostiam zodpovedné orgány.

(63)  V niektorých špecifických a zdokumentovaných situáciách by sa mohli naplánovať určité obmedzenia prevádzkových priestorov za predpokladu, že nebudú mať významný vplyv na overovací audit a nebudú sa týkať významnej časti celkovej plochy. Overovateľ by mal zabezpečiť, aby bol akreditačný a licenčný orgán a príslušný orgán o takýchto obmedzeniach informovaný, a zvážiť, či je možné audit v takýchto podmienkach vykonať ad hoc.

(64)  Článok 6 nariadenia o EMAS, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32009R1221.

(65)  Jedinou výnimkou, ktorá by sa mohla zvážiť pri kritériu „nachádzajú sa v rovnakom členskom štáte“, sú priestory ministerstiev zahraničných vecí alebo medzinárodných organizácií, ktoré sa nachádzajú mimo členského štátu pôvodu, no sú plne spravované a riadené sídlom, ako sú diplomatické úrady, misie alebo zastúpenia.

(66)  V zmysle návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov, https://environment.ec.europa.eu/system/files/2022-03/COM_2022_142_1_EN_ACT_part1_v6.pdf.

(67)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(68)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

(69)  https://ec.europa.eu/environment/emas/emas_contacts/competent_bodies_en.htm.

(70)  Register EMAS https://green-business.ec.europa.eu/eco-management-and-audit-scheme-emas/about-emas/statistics-and-graphs-0_en#paragraph_1123.

(71)  Článok 6 ods. 3 nariadenia o EMAS.

(72)  https://ec.europa.eu/environment/emas/join_emas/logo_generator_en.htm.