(1)

Odporúčaním Komisie 2003/670/ES z 19. septembra 2003 týkajúcim sa európskeho zoznamu chorôb z povolania (1) Komisia odporučila členským štátom, aby vykonali súbor opatrení s cieľom aktualizovať a zlepšiť rôzne aspekty ich politík, ktoré súvisia s chorobami z povolania. Tieto opatrenia sa týkajú uznávania a prevencie chorôb z povolania, odškodnenia v prípade ochorenia na tieto choroby, stanovenia vnútroštátnych cieľov v záujme zníženia výskytu chorôb z povolania, podávania správ o chorobách z povolania a ich zaznamenávania, zberu údajov týkajúcich sa epidemiológie chorôb z povolania, podpory výskumu v oblasti ochorení, ktoré sú spojené s výkonom určitej pracovnej činnosti, zlepšenia diagnostiky chorôb z povolania, šírenia štatistických a epidemiologických údajov o chorobách z povolania, ako aj podpory aktívnej úlohy vnútroštátnych systémov verejného zdravia a zdravotnej starostlivosti pri prevencii chorôb z povolania.

(2)

Od začiatku roka 2020 pandémia ochorenia COVID-19 postihla všetky členské štáty, čo spôsobilo vážne narušenie všetkých odvetví a služieb a ovplyvnilo zdravie a bezpečnosť pracovníkov v celej Európskej únii (EÚ). Epidemiologická situácia v EÚ spojená s ochorením COVID-19 sa v súčasnosti zlepšila, a to najmä vďaka širokej dostupnosti vakcín, je však naďalej náročná najmä vzhľadom na možné nové vlny ochorenia COVID-19 a výskyt variantov vírusu SARS-CoV-2, ako aj prípady dlhého priebehu ochorenia COVID-19, tzv. dlhý covid.

(3)

Okrem iných opatrení Komisia v tejto súvislosti vo svojom oznámení „Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 – Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v meniacom sa svete práce“ (2) (ďalej len „strategický rámec EÚ“) oznámila, že bude aktualizovať odporúčanie Komisie 2003/670/ES tak, aby zahŕňalo ochorenie COVID-19 s cieľom napomôcť tomu, aby členské štáty uznali ochorenie COVID-19 za chorobu z povolania, a podporiť zbližovanie.

(4)

Po prijatí strategického rámca EÚ Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) zriadil osobitnú pracovnú skupinu, ktorá bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska na prijatie poradným výborom ACSH k téme aktualizácie odporúčania 2003/670/ES, ktorej cieľom je do daného odporúčania zahrnúť ochorenie COVID-19. Poradný výbor ACSH prijal 18. mája 2022 súvisiace stanovisko, v ktorom odporúča zahrnúť ochorenie COVID-19 do prílohy I k odporúčaniu 2003/670/ES, a to doplnením novej položky č. 408 týkajúcej sa ochorenia COVID-19 spôsobeného vykonávaním pracovnej činnosti v oblasti prevencie chorôb, zdravotnej, sociálnej a domácej starostlivosti alebo, v kontexte pandémie, v odvetviach, v ktorých dochádza k vypuknutiu nákazy pri činnostiach, pri ktorých sa preukázalo riziko infekcie.

(5)

Týmto odporúčaním sa zohľadňuje stanovisko poradného výboru ACSH a ochorenie COVID-19 sa dopĺňa do prílohy I k príslušnému odporúčaniu. Pojem „zdravotná a sociálna starostlivosť“ by sa mal chápať ako odkaz na ekonomické činnosti uvedené v oddiele Q štatistickej klasifikácie NACE Rev. 2 (3). Pokiaľ ide o hospodárske činnosti iné než tie, na ktoré sa vzťahuje oddiel Q štatistickej klasifikácie NACE Rev. 2, stanovené podmienky, t. j. existencia „kontextu pandémie“ a „vypuknutie nákazy pri činnostiach, pri ktorých sa preukázalo riziko infekcie“, by sa mali chápať ako kumulatívne stanovené podmienky. V tejto súvislosti by sa „kontext pandémie“ mal chápať ako situácia, keď príslušné medzinárodné orgány, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), vyhlásia určité epidémie chorôb za globálnu pandémiu. Pojem „vypuknutie nákazy“ v zmysle nového ustanovenia uvedeného v odporúčaní by mali vymedziť členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom alebo vnútroštátnou praxou. „Preukázané“ riziko infekcie existuje pri činnostiach, pri ktorých sa v súlade s vnútroštátnym právom alebo vnútroštátnou praxou zistila príčinná súvislosť medzi prácou vykonávanou v rámci týchto činností a zvýšenou expozíciou vírusu SARS-CoV-2.

(6)

V súlade so zásadou subsidiarity a so zreteľom na príslušné právomoci, ktoré podľa zmlúv majú EÚ a členské štáty v oblastiach verejného zdravia a sociálnej politiky, by stanovenie opatrení v oblasti verejného zdravia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s akoukoľvek pandémiou vrátane opatrení vzťahujúcich sa na pracoviská a podniky, ako aj zistenie vypuknutia nákazy pri činnostiach, pri ktorých sa preukázalo riziko infekcie, malo byť v kompetencii členských štátov, ktoré konajú v plnom súlade s právom EÚ vrátane právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tejto súvislosti by sa malo zohľadniť najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia a o zrušení rozhodnutia č. 1082/2013/EÚ [2020/0322(COD)] (4).

(7)

Zo správy Eurostatu z roku 2021 s názvom Možnosť uznať ochorenie COVID-19 za chorobu z povolania na vnútroštátnej úrovni v krajinách EÚ a EZVO (5) vyplýva, že väčšina členských štátov uznáva ochorenie COVID-19 za chorobu z povolania alebo za pracovný úraz v súlade s podmienkami vymedzenými na vnútroštátnej úrovni.

(8)

Hoci uznávanie chorôb z povolania je záležitosťou, ktorá úzko súvisí s koncepciou systémov sociálneho zabezpečenia, čo je právomocou členských štátov, Komisia podporuje uznávanie chorôb z povolania uvedených v európskom zozname chorôb z povolania členskými štátmi. Ako sa uvádza v strategickom rámci EÚ, naďalej je potrebné klásť väčší dôraz na choroby z povolania. V súlade so všeobecnými zásadami prevencie, ktoré tvoria jadro rámcovej smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z roku 1989 (6), a súvisiacimi smernicami o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci by toto odporúčanie malo byť hlavným nástrojom prevencie chorôb z povolania na úrovni EÚ. Okrem toho je takisto dôležité poskytovať nakazeným pracovníkom podporu, a to najmä tým, ktorí sú nakazení ochorením COVID-19, a rovnako aj rodinám, ktoré z dôvodu expozície na pracovisku stratili rodinných príslušníkov.

(9)

V súlade so strategickým rámcom EÚ by sa členské štáty mali vyzvať, aby do vypracúvania opatrení na účinnú prevenciu chorôb z povolania aktívne zapojili všetkých aktérov, najmä sociálnych partnerov.

(10)

V strategickom rámci EÚ sa poukazuje na potrebu posilniť dôkazovú základňu, z ktorej vychádzajú právne predpisy a politiky, ako aj na potrebu uskutočňovať výskum a zbierať údaje na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, keďže to je predpokladom prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov. Spolupráca a výmena informácií, skúseností a najlepších postupov má zásadný význam pre lepšiu analýzu a prevenciu v celej EÚ.

(11)

Odporúčanie členským štátom, aby Komisii poskytli štatistické a epidemiologické údaje o chorobách z povolania uznaných na vnútroštátnej úrovni a sprístupnili tieto údaje zainteresovaným stranám, je naďalej relevantné vzhľadom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 (7), ako aj vzhľadom na vývoj v súvislosti s pilotnými prácami týkajúcimi sa európskej štatistiky chorôb z povolania (EODS).

(12)

Úlohou Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/126 (8) je okrem iného poskytovať inštitúciám a orgánom Únie a členským štátom objektívne dostupné technické, vedecké a hospodárske informácie a odborné znalosti, ktoré tieto subjekty potrebujú na formulovanie a vykonávanie zmysluplných a účinných politík určených na ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov, ako aj na zhromažďovanie, analýzu a šírenie technických, vedeckých a hospodárskych informácií v členských štátoch. Agentúra by preto mala zohrávať dôležitú úlohu aj pri výmene informácií, skúseností a najlepších postupov v oblasti prevencie chorôb z povolania.

(13)

Vnútroštátne systémy verejného zdravia a zdravotnej starostlivosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní prevencie chorôb z povolania, napríklad zvyšovaním informovanosti zdravotníckeho personálu, s cieľom prehĺbiť poznatky o týchto chorobách a zdokonaliť ich diagnostiku.

(14)

Vzhľadom na uvedené úvahy a zohľadňujúc skutočnosť, že pri zaradení ochorenia COVID-19 do prílohy I k tomuto odporúčaniu je čas rozhodujúcim faktorom, a to najmä vzhľadom na možné nové vlny ochorenia COVID-19 a výskyt variantov vírusu SARS-CoV-2, ako aj skutočnosť, že odporúčanie 2003/670/ES je naďalej vo veľkej miere relevantné a vhodné na daný účel, by sa týmto odporúčaním malo do jeho prílohy I zahrnúť ochorenie COVID-19 a obsah odporúčania 2003/670/ES by sa mal zachovať bez toho, aby boli dotknuté ďalšie aktualizácie tohto odporúčania v neskoršej fáze,

1.

čo najskôr zaviedli európsky zoznam uvedený v prílohe I do svojich vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa vedecky uznaných chorôb z povolania, pri ktorých existuje nárok na odškodnenie a na ktoré sa vzťahujú preventívne opatrenia;

2.

podnikli kroky, aby do svojich vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení zaviedli právo pracovníkov na odškodnenie v súvislosti s chorobami z povolania, ak daný pracovník trpí ochorením, ktoré nie je uvedené v prílohe I, ale v prípade ktorého je možné preukázať, že s ohľadom na jeho pôvod a povahu ide o chorobu z povolania, najmä ak je dané ochorenie uvedené v prílohe II;

3.

vypracovali a zlepšili účinné preventívne opatrenia v súvislosti s chorobami z povolania stanovenými v európskom zozname uvedenom v prílohe I, aktívne zapájali všetkých aktérov a v prípade potreby si vymieňali informácie, skúsenosti a najlepšie postupy prostredníctvom Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

4.

vypracovali kvantifikované národné ciele s cieľom znížiť mieru uznaných chorôb z povolania, najmä tých, ktoré sú stanovené v európskom zozname uvedenom v prílohe I;

5.

zabezpečili, aby sa všetky prípady chorôb z povolania nahlasovali a aby štatistiky o chorobách z povolania jednotlivých členských štátov boli postupne zlučiteľné s európskym zoznamom uvedenom v prílohe I, a to v súlade s prácou prebiehajúcou v súvislosti so systémom harmonizácie európskej štatistiky chorôb z povolania, tak, aby boli informácie o príčinnom agense alebo príčinnom faktore, lekárskej diagnostike a pohlaví pacienta k dispozícii pre každý prípad choroby z povolania;

6.

zaviedli systém zhromažďovania informácií alebo údajov týkajúcich sa epidemiológie chorôb uvedených v prílohe II a akejkoľvek inej choroby z povolania;

7.

podporovali výskum v oblasti ochorení spojených s pracovnou činnosťou, najmä ochorení uvedených v prílohe II a porúch psychosociálneho charakteru, ktoré súvisia s prácou;

8.

zabezpečili, aby sa vo veľkom rozsahu šírili pokyny na diagnostiku chorôb z povolania zahrnuté do vnútroštátnych harmonogramov jednotlivých štátov, pričom sa zohľadnia najmä oznámenia o diagnostike chorôb z povolania uverejnené Komisiou;

9.

zasielali Komisii a sprístupnili zainteresovaným stranám štatistické a epidemiologické údaje o chorobách z povolania uznaných na vnútroštátnej úrovni, a to najmä prostredníctvom informačnej siete zriadenej Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

10.

podporovali aktívnu úlohu vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti pri prevencii chorôb z povolania, najmä zvyšovaním informovanosti zdravotníckeho personálu s cieľom prehĺbiť poznatky o týchto chorobách a zdokonaliť ich diagnostiku.