(1)

V rámci stanovenom článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Európska centrálna banka (ECB) výlučnú úlohu spočívajúcu v dohľade nad úverovými inštitúciami s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie noriem v oblasti dohľadu, posilniť finančnú stabilitu a zabezpečiť rovnaké podmienky.

(2)

Podľa článku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 je ECB ako príslušný orgán pre významné dohliadané subjekty zodpovedná za predchádzajúce udelenie povolenia pre významné dohliadané subjekty na predĺženie lehoty pre postupnú implementáciu prístupu založeného na internom ratingu na výpočet požiadaviek na ich vlastné zdroje pre kreditné riziko v rôznych triedach expozícií a obchodných útvaroch podľa článku 148 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na opätovné používanie menej sofistikovaných prístupov podľa článku 149 nariadenia (EÚ) č. (EÚ) č. 575/2013 a na trvalé používanie štandardizovaného prístupu podľa článku 150 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu môžu obsahovať povinnosti alebo požiadavky, ktoré je adresát povinný splniť v stanovenej lehote, ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho vykonania rozhodnutia alebo iných požiadaviek. Na žiadosť dohliadaných subjektov môže ECB lehotu na splnenie povinností alebo požiadaviek predĺžiť prostredníctvom iného rozhodnutia v oblasti dohľadu, ak sa to považuje za dôvodné. Okrem toho môže ECB na žiadosť navrhovaných nadobúdateľov predĺžiť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii.

(4)

ECB ako príslušný orgán musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí o interných modeloch a o predĺžení lehôt. S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním uvedených rozhodnutí. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (4).

(5)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené a primerané a rozsah delegovania by mal byť jasne vymedzený.

(6)

Rada guvernérov rozhodla 24. júna 2020 o nadviazaní úzkej spolupráce medzi ECB a Bulharskou republikou (5) a medzi ECB a Chorvátskou republikou (6). Článok 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 stanovuje, že na účely vykonávania určitých úloh v súvislosti s úverovými inštitúciami usadenými v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, keď sa nadviazala úzka spolupráca v súlade s uvedenými článkom, môže ECB adresovať pokyny príslušnému vnútroštátnemu orgánu dotknutého členského štátu. Preto je vhodné zahrnúť takéto pokyny medzi akty, ktoré môže ECB prijať na základe delegovania právomocí na vedúcich pracovných útvarov podľa príslušných ustanovení tohto rozhodnutia.

(7)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) podrobne stanovuje postup, ktorý treba dodržiavať na prijímanie rozhodnutí o delegovaní právomocí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(8)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia nebudú splnené, mali by sa prijať rozhodnutia v súlade s postupom nevznesenia námietok podľa článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článku 13g rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/2004/2 (7). Postup nevznesenia námietok by sa okrem toho mal použiť aj v prípadoch, keď majú vedúci pracovných útvarov obavy, či sú splnené hodnotiace kritériá v súvislosti s rozhodnutiami o interných modeloch alebo o predĺžení lehôt vzhľadom na zložitosť posúdenia alebo citlivú povahu veci a ak má výsledok príslušného posúdenia priamy vplyv na jedno alebo viacero z týchto iných rozhodnutí, a preto by mal rozhodnutia posudzovať ten istý rozhodovací orgán súčasne, aby sa predišlo protichodným výsledkom.

(9)

Rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu môžu byť predmetom administratívneho preskúmania v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a ako je podrobnejšie upravené v rozhodnutí Európskej centrálnej banky ECB/2014/16 (8). V prípade uvedeného administratívneho preskúmania by Rada pre dohľad mala zohľadniť stanovisko Administratívneho revízneho výboru a predložiť Rade guvernérov nový návrh rozhodnutia na prijatie prostredníctvom postupu nevznesenia námietok,

1.

„rozhodnutie o interných modeloch“ je rozhodnutie ECB, ktorým sa vopred udeľuje povolenie na predĺženie lehoty pre postupnú implementáciu prístupu založeného na internom ratingu na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko v rôznych triedach expozícií podľa článku 148 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na opätovné používanie menej sofistikovaných prístupov podľa článku 149 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na trvalé používanie štandardizovaného prístupu podľa článku 150 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

2.

„štandardizovaný prístup“ je prístup na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanovený v tretej časti hlave II kapitole 2 uvedeného nariadenia;

3.

„prístup založený na internom ratingu“ (IRB prístup) je prístup na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanovený v tretej časti hlave II kapitole 3 uvedeného nariadenia;

4.

„podiel vlastného kapitálu Tier 1“, „podiel kapitálu Tier 1“ a „celkový podiel kapitálu“ je podiel vlastného kapitálu Tier 1, podiel kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu, ako je uvedené v článku 92 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„povinnosť“ je doplňujúce ustanovenie rozhodnutia v oblasti dohľadu, ktorým sa od adresáta alebo adresátov vyžaduje, aby v stanovenej lehote prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť riadne vykonanie rozhodnutia v oblasti dohľadu;

6.

„obmedzenie“ je doplňujúce ustanovenie rozhodnutia v oblasti dohľadu, ktorým sa obmedzuje alebo upravuje povolené používanie interného modelu, a to aj stanovením vyšších multiplikačných koeficientov alebo uložením povinnosti navýšiť kapitál;

7.

„rozhodnutie o predĺžení lehôt“ je rozhodnutie ECB, ktorým sa predlžuje a) lehota na splnenie povinností alebo požiadaviek, ktoré ECB stanovila v rozhodnutí v oblasti dohľadu a b) maximálna lehota na dokončenie navrhovaného nadobudnutia stanovená v rozhodnutí o kvalifikovanej účasti v zmysle článku 1 bodu 3 rozhodnutia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1376 (ECB/2019/23) (9);

8.

„delegované rozhodnutie“ je delegované rozhodnutie, ako je vymedzené v článku 3 bode 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40);

9.

„vedúci pracovných útvarov“ sú vedúci pracovných útvarov ECB, na ktorých bola delegovaná právomoc prijímať rozhodnutia o interných modeloch a o predĺžení lehôt;

10.

„postup nevznesenia námietok“ je postup stanovený v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a bližšie špecifikovaný v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2;

11.

„zamietavé rozhodnutie“ je rozhodnutie, ktorým sa neudeľuje povolenie alebo nepredlžuje lehota či neudeľuje povolenie alebo nepredlžuje lehota v plnom rozsahu, o ktoré žiadal významný dohliadaný subjekt alebo navrhovaný nadobúdateľ. Rozhodnutie s doplňujúcimi ustanoveniami, ako sú podmienky, povinnosti alebo obmedzenia, sa považuje za zamietavé rozhodnutie, ak takéto doplňujúce ustanovenia: a) zabezpečujú, že dohliadaný subjekt spĺňa požiadavky príslušných právnych predpisov Únie uvedené v článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 a boli dohodnuté písomne alebo b) iba opätovne uvádzajú jednu alebo viacero existujúcich požiadaviek, ktoré musí dohliadaný subjekt spĺňať podľa právnych predpisov Únie, alebo požadujú informácie o splnení jednej alebo viacerých takýchto požiadaviek;

12.

„citlivá povaha veci“ je charakteristika alebo faktor, ktoré môžu negatívne ovplyvniť dobrú povesť ECB a/alebo účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu, vrátane, okrem iného týchto skutočností: a) na dotknutý dohliadaný subjekt sa vzťahovali alebo vzťahujú prísne opatrenia v oblasti dohľadu, napríklad opatrenia včasnej intervencie; b) prijatie návrhu rozhodnutia bude predstavovať precedens, ktorý by pre ECB mohol byť v budúcnosti záväzný; c) prijatie návrhu rozhodnutia môže viesť k negatívnej pozornosti médií alebo verejnosti; alebo d) príslušný vnútroštátny orgán, ktorý s ECB nadviazal úzku spoluprácu, jej oznámi svoj nesúhlas s navrhovaným rozhodnutím

13.

„významný dohliadaný subjekt“ je významný dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bode 16 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (10);

14.

„významná dohliadaná skupina“ je významná dohliadaná skupina, ako je vymedzená v článku 2 bode 22 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17);

15.

„rozhodnutie SREP“ je rozhodnutie prijaté ECB na základe článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 po každoročnom postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v zmysle článku 97 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (11);

16.

„všeobecné zásady ECB“ je dokument prijatý Radou guvernérov na návrh Rady pre dohľad uverejnený na webovom sídle ECB, ktorý obsahuje usmernenia, ako ECB chápe jednotlivé právne požiadavky;

17.

„všeobecné zásady ECB týkajúce sa interných modelov“ je dokument s názvom „ECB Guide to internal models“, ako aj akýkoľvek iný dokument, ktorý obsahuje usmernenia, ako ECB chápe právne požiadavky uplatniteľné na hodnotenie interných modelov, prijatý Radou guvernérov na návrh Rady pre dohľad a uverejnený na webovom sídle ECB.