(1)

Komisia 17. decembra 2019 prijala ročnú stratégiu udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2020. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Komisia 17. decembra 2019 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Rakúsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne.

(2)

Správa o krajine na rok 2020 bola pre Rakúsko uverejnená 26. februára 2020. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 9. júla 2019 (3) (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019“), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Rakúska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 oficiálne vyhlásila vypuknutie nákazy COVID-19 za globálnu pandémiu. Pre občanov, spoločnosti a ekonomiky to predstavuje závažný stav ohrozenia verejného zdravia. Vyvíja výrazný tlak na vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, narúša globálne dodávateľské reťazce, spôsobuje volatilitu na finančných trhoch, vyvoláva otrasy v oblasti spotrebiteľského dopytu a negatívne vplýva na rôzne odvetvia hospodárstva. Ohrozuje pracovné miesta a príjmy ľudí, ako aj podnikanie spoločností. Spôsobila zásadný hospodársky otras, ktorý má v Únii už teraz závažné dôsledky. Komisia 13. marca 2020 prijala oznámenie, v ktorom vyzvala na koordinovanú ekonomickú reakciu na krízu, pričom táto reakcia by mala zahŕňať všetkých aktérov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

(4)

Viacero členských štátov vyhlásilo núdzový stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Všetky núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecnou únikovou doložkou podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (4) sa uľahčuje koordinácia rozpočtových politík v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení z 20. marca 2020 vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky splnené, a požiadala Radu, aby tento záver schválila. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s názorom Komisie. Zhodli sa na tom, že prudký hospodársky pokles si vyžaduje rozhodnú, ambicióznu a koordinovanú reakciu. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Pokiaľ ide o nápravnú časť paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom to umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade to umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)

V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie ochorenia COVID-19, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, zmiernenia sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj v záujme zabezpečenia primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 preukázala flexibilitu vnútorného trhu pri prispôsobovaní sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a zaistiť voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, by sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu vnútorného trhu, mali odstrániť hneď, ako prestanú byť nevyhnutné. Súčasná kríza poukázala na potrebu kvalitných plánov pripravenosti na krízu predovšetkým v sektore zdravotníctva. Zlepšené stratégie nákupov, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb sú kľúčovými prvkami na vypracovanie širších plánov pripravenosti na krízu.

(8)

Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce prostredníctvom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) a (EÚ) 2020/558 (6), aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie mimoriadnych následkov pandémie ochorenia COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita i zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100 % mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Rakúsku sa odporúča, aby tieto možnosti v plnej miere využilo na pomoc najviac zasiahnutým jednotlivcom a odvetviam.

(9)

Sociálno-ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 sa vzhľadom na odlišné podoby špecializácie v jednotlivých rakúskych regiónoch pravdepodobne prejavia nerovnomerne najmä v regiónoch, v ktorých je hlavnou činnosťou cestovný ruch. S tým súvisí riziko, že v Rakúsku dôjde k prehlbovaniu regionálnych rozdielov. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielenú reakciu v oblasti príslušnej politiky.

(10)

Rakúsko predložilo 14. apríla 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a 30. apríla 2020 svoj program stability na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)

Na Rakúsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo.

(12)

Vláda vo svojej technickej aktualizácii programu stability na rok 2020 plánuje zhoršenie celkového salda z prebytku vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na deficit vo výške 8,0 % HDP v roku 2020. V roku 2021 sa predpokladá pokles deficitu na 1,9 % HDP. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP v roku 2019 klesol na úroveň 70,4 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2020 očakáva, že sa v roku 2020 zvýši na úroveň 81,4 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19.

(13)

V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie prijalo Rakúsko včasné rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šíreniu pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť postihnuté. Podľa programu stability na rok 2020 dosiahli tieto rozpočtové opatrenia úroveň 5,0 % HDP. Medzi tieto opatrenia patrí posilnenie služieb zdravotnej starostlivosti, núdzová pomoc pre spoločnosti v ťažkostiach a režimy skráteného pracovného času. Rakúsko okrem toho oznámilo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k zabezpečeniu podpory likvidity pre podniky, pričom v programe stability na rok 2020 sa odhadujú na 5,0 % HDP. K uvedeným opatreniam patria odklady dane z príjmu fyzických a právnických osôb (2,6 % HDP) a záruky za úvery (2,4 % HDP). Celkovo sú opatrenia, ktoré Rakúsko prijalo, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie z 13. marca 2020. Úplné vykonávanie núdzových opatrení a podporných fiškálnych opatrení, po ktorom bude nasledovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje v strednodobom horizonte k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti.

(14)

Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že pri nezmenených politikách bude saldo verejných financií Rakúska v roku 2020 na úrovni -6,1 % HDP a v roku 2021 na úrovni -1,9 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy dosiahne v roku 2020 úroveň 78,8 % HDP a v roku 2021 úroveň 75,8 % HDP.

(15)

Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, pretože Rakúsko plánuje v roku 2020 nedodržať prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. Z analýzy Komisie celkovo vyplýva, že kritérium deficitu, ako je vymedzené v zmluve a nariadení (ES) č. 1467/97, nebolo splnené.

(16)

Rakúska vláda prijala bezprecedentné opatrenia na kontrolu šírenia ochorenia COVID-19. Zaviedla prísne pravidlá v oblasti karantény a sociálneho odstupu a sprístupnila značné finančné prostriedky pre systém zdravotnej starostlivosti na nákup vybavenia a zásob, posilnenie laboratórnych kapacít a zlepšenie schopností personálu. Primárna zdravotná starostlivosť sa dostala pod výnimočný tlak z dôvodu bezprecedentného zvýšenia potreby konzultácií na diaľku, návštev u lekára a žiadostí o návštevu lekára v domácnosti. Rýchly priebeh pandémie ochorenia COVID-19 výrazne ovplyvnil hospodárstvo Rakúska. Vnútroštátne a medzinárodné opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu zasiahli stranu dopytu aj ponuky, čo viedlo k rozsiahlemu hospodárskemu poklesu. Preto sa predpokladá, že HDP sa v roku 2020 zníži o 5,5 %, čo je viac ako počas hospodárskej a finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Vzhľadom na pomerne rýchly pokles nových infekcií bolo Rakúsko jedným z prvých členských štátov, ktoré oznámili uvoľnenie opatrení na zamedzenie šírenia vírusu, ktoré sa začali v polovici apríla. S cieľom zabrániť dlhotrvajúcim hospodárskym škodám a zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálne dôsledky vláda prijala komplexný balík opatrení na podporu rakúskeho hospodárstva (približne 10 % HDP). Tento balík zahŕňa režim skráteného pracovného času (Kurzarbeit), v rámci ktorého sa pracovný čas počas daného obdobia môže znížiť v priemere na 90 % a zamestnávateľom sa uhrádza 80 % až 90 % posledného čistého príjmu zamestnanca v závislosti od posledného hrubého príjmu. Cieľom komplexného súboru opatrení pre podniky a samostatne zárobkovo činné osoby je zabrániť dočasným problémom s likviditou a poskytnúť priamu podporu najmä ťažko postihnutým podnikom a odvetviam s osobitným zameraním na malé a stredné podniky (MSP). Tieto opatrenia zahŕňajú transfery, podporu likvidity prostredníctvom úverov, záruk, kapitálových injekcií a odkladov dane. V priebehu navrhovania a vykonávania týchto opatrení sa musí zohľadňovať odolnosť bankového sektora.

(17)

Rakúsky systém zdravotnej starostlivosti doteraz zvládal pandémiu ochorenia COVID-19 úspešne. Rozšírenie služieb primárnej a ambulantnej starostlivosti so zameraním na podporu zdravia a prevenciu chorôb by pomohlo ešte viac zlepšiť zdravie obyvateľstva. Pri zachovaní vysokých noriem kvality by sa nákladová efektívnosť mohla zvýšiť prostredníctvom účinnejšieho verejného obstarávania a generických liekov. Rakúsky systém dlhodobej starostlivosti takisto čelí štrukturálnym a fiškálnym výzvam, ktorým sa doteraz nevenovala náležitá pozornosť. Systém poskytuje pomerne kvalitné služby, má však problémy v personálnej oblasti, ktoré sa v súčasnej kríze stávajú ešte viditeľnejšími a evidentnejšími. Odvetvie dlhodobej starostlivosti do veľkej miery závisí od starostlivosti poskytovanej pracovníkmi z iných členských štátov, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť voľný tok cezhraničných pracovníkov. Primerané odmeňovanie by okrem toho mohlo pomôcť zatraktívniť prácu opatrovateľského personálu.

(18)

Počas opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 zohráva dôležitú úlohu pri podpore domácností a podnikov daňová politika, ktorá bude mať kľúčový význam pre posilňovanie oživenia hospodárstva po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Daňový mix Rakúska sa vyznačuje vysokým zaťažením práce, zatiaľ čo potenciál príjmov súvisiacich s environmentálnymi daňami je naďalej nevyužitý a spotrebné dane by mohli byť efektívnejšie. Daňové reformy by mohli pomôcť presunúť daňový mix smerom k zdrojom, ktoré sú menej škodlivé pre inkluzívny a udržateľný rast, a poskytnúť pevný základ pre oživenie hospodárstva. Predovšetkým nedostatočne využívané dane z alkoholu a tabaku, znečistenia a spotreby zdrojov znamenajú nevyužité účinky riadenia a potenciál príjmov. Nerovnomerná, ale všeobecne nízka úroveň zdaňovania energie spochybňuje jeho efektívnosť a účinnosť ako politického nástroja na motivovanie k spotrebe, ktorá je prospešná pre životné prostredie. Najmä dôsledné zdaňovanie emisií CO2 by prinieslo väčšiu konkurencieschopnosť energetických zdrojov šetrných voči klíme a poskytlo by fiškálny priestor na zníženie daní s rušivejším účinkom. Vyššie dane z energie súvisiace s emisiami CO2 by pomohli internalizovať sociálne náklady znečistenia, viesť spotrebiteľov k tomu, aby sa viac spoliehali na obnoviteľné zdroje energie a povzbudiť investorov, aby investovali do technológií šetrných voči klíme. Rozsiahlejšie využívanie daní z majetku by napokon mohlo zabezpečiť, aby sa daňový systém stal spravodlivejším, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú majetkovú nerovnosť v Rakúsku. Zvlášť periodické dane z majetku a dedičstva sa ukázali ako pomerne priaznivé pre rast a progresívne a nemali by sa prehliadať, pokiaľ ide o vytváranie daňových príjmov na obnovu verejných financií.

(19)

Zatiaľ čo v rámci sociálneho prehľadu, ktorý podporuje Európsky pilier sociálnych práv, dosahuje Rakúsko dobré výsledky, medzery v pokrytí môžu znamenať nedostatočnú ochranu príjmov zraniteľných skupín počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a môžu si vyžadovať dodatočné opatrenia. Zatiaľ čo nezamestnanosť mladých ľudí sa zvyšuje, zvlášť ohrození chudobou sú nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní, pracovníci s neštandardnými zmluvami a osoby narodené v zahraničí. Aktívne politiky trhu práce poskytujúce možnosti celoživotného vzdelávania a zvyšovanie kvalifikácie budú aj naďalej mimoriadne dôležité. Okolnosti, ktoré si vyžadujú diaľkové vzdelávanie, majú vplyv predovšetkým na znevýhodnených študentov vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Keďže približne 10 % žiakov mladších ako 15 rokov nemá prístup k virtuálnemu vzdelávaciemu prostrediu, rakúska vláda v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 prijala zmierňujúce opatrenia a poskytla ohrozeným žiakom počítače. Už existujúce nerovnosti v oblasti vzdelávania, ktoré súvisia so sociálno-ekonomickým a prisťahovaleckým pôvodom, by sa však mohli prehĺbiť. Stratégia oživenia, ktorá zlepší prístup k inkluzívnemu a ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ktorá sa ukázala ako dôležitá pri náprave sociálnych znevýhodnení, by priniesla sociálno-ekonomické výhody v strednodobom a dlhodobom horizonte a poskytla by ženám úplný prístup na trh práce. Celková miera zamestnanosti žien pred krízou bola vysoká, ale takmer polovica z nich pracovala na čiastočný úväzok (čo súvisí s krátkymi otváracími hodinami škôl a zariadení starostlivosti o deti), a to je príčinou výrazného neupraveného rodového rozdielu v odmeňovaní.

(20)

Účinnosť podporných opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 v záujme uľahčenia situácie ťažko skúšaných podnikov, zachovania podnikateľského prostredia a zabránenia platobnej neschopnosti závisí od ich rýchlej a nebyrokratickej implementácie zo strany verejných orgánov a sprostredkovateľov. Je možné, že startupy a scaleupy budú potrebovať osobitnú podporu, napríklad vo forme nákupu majetkových podielov verejnými inštitúciami a stimulov pre fondy rizikového kapitálu na zvýšenie investícií do takýchto podnikov. Tým sa majú posilniť tie spoločnosti, ktoré sú životne dôležité pre oživenie, ale aj zabrániť predaju strategicky dôležitých podnikov. Ťažko skúšané podniky, najmä tie menšie, potrebujú okrem finančnej podpory aj priaznivé podnikateľské prostredie. Administratívne zaťaženie a vysoký počet právnych predpisov spôsobuje náklady, ktoré si podniky teraz môžu dovoliť menej ako kedykoľvek predtým. Úsilie o zníženie zbytočnej záťaže a zabezpečenie efektívnych digitálnych verejných služieb je účinným spôsobom, ako poskytnúť podnikom okamžité a konkrétne úľavy bez zaťaženia daňovníkov. Rámec pre platobnú neschopnosť by mal byť zameraný na prevenciu, ale aj na rýchle zrušenie a umožnenie druhej šance. Siete na riešenie sporov, ako napríklad SOLVIT, pomáhajú spoločnostiam v prípade narušenia vnútorného trhu a potrebujú primerané zdroje.

(21)

Pokiaľ ide o podporu oživenia hospodárstva, bude dôležité, aby sa čím skôr realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. Tieto investície budú najúčinnejšie, keď sa zamerajú na inovácie, digitalizáciu a zelenú transformáciu, aby sa zvýšila produktivita a zabezpečila udržateľná konkurencieschopnosť. Intenzita výskumu a vývoja v Rakúsku bola jednou z najvyšších v Únii, ale pokiaľ ide o výsledky v oblasti inovácií, krajina zaostávala za inovačnými lídrami. Keďže rozpočty mnohých podnikov určené na výskum sú v súčasnosti pod tlakom, je ešte dôležitejšie premeniť úsilie Rakúska v oblasti výskumu a vývoja do excelentnej vedy a prelomových inovácií, udržať verejné investície do základného a aplikovaného výskumu a zabezpečiť kapitálové financovanie pre inovatívne scaleupy. Digitalizácia má naďalej zásadný význam pre otvorenie hospodárstva a prípravu na „nový normálny stav“ po skončení obmedzenia pohybu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Prekážku pre rast produktivity predstavuje nízke šírenie digitálnych technológií a podnikateľských modelov medzi menšími spoločnosťami. Zatiaľ čo digitálne zručnosti občanov Rakúska sú vo všeobecnosti nad priemerom EÚ, počet študentov v oblasti výpočtovej techniky nestačí na obsadenie všetkých dostupných pozícií. Vyššie úrovne elektronického obchodu, práca z domu a elektronická verejná správa si napríklad vyžiadajú viac investícií do infraštruktúry (vrátane 5G a vidieckeho širokopásmového pripojenia), vybavenia a zručností.

(22)

Transformácia Rakúska na klimaticky neutrálne hospodárstvo si vyžiada značné súkromné a verejné investície počas dlhšieho obdobia. V národnom energetickom a klimatickom pláne Rakúska sú stanovené významné výzvy pri dosahovaní cieľa znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém Únie na obchodovanie s emisiami. Rozhodujúcim faktorom pre budúci rast je zlepšovanie produktivity zdrojov spolu s minimalizovaním vplyvov na životné prostredie. Základom pre splnenie noriem kvality ovzdušia a cieľov v oblasti klímy je zníženie emisií súvisiacich s dopravou. Presunutie ťažiska financovania na začiatočnú fázu a realizácia nových investícií na podporu zelenej transformácie pomôže vytvoriť nové zelené pracovné miesta a oživiť hospodárstvo po tom, ako sa skončí režim krízového riadenia v súvislosti s ochorením COVID-19. Investície do ekologických inovácií by viedli k rastu produktivity a zároveň by znížili ekologickú stopu Rakúska. Naprogramovanie Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je predmetom návrhu Komisie, na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Rakúsku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na území uvedenom v prílohe D k správe o krajine na rok 2020. To by Rakúsku umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(23)

Zatiaľ čo odporúčania pre jednotlivé krajiny stanovené v tomto odporúčaní (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020“) sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 a na uľahčenie hospodárskeho oživenia, odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých až dlhodobých štrukturálnych výziev. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 zostávajú relevantné a budú sa naďalej monitorovať aj počas budúcoročného európskeho semestra. To zahŕňa aj odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení v súvislosti so súčasnou krízou.

(24)

Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, ktorá môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením plného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2020 prispeje Rakúsko k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu zameranému na zabezpečenie konkurencieschopnej udržateľnosti v Únii.

(25)

Úzka koordinácia medzi hospodárstvami je v hospodárskej a menovej únii kľúčovým predpokladom pre dosiahnutie rýchleho oživenia po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Rakúsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo zabezpečiť, aby jeho politiky boli aj naďalej v súlade s odporúčaniami pre eurozónu na rok 2020 a aby sa koordinovali s politikami ostatných členských štátov, ktorých menou je euro, a to s prihliadnutím na politické usmernenie Euroskupiny.

(26)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2020 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2020. Zároveň posúdila program stability na rok 2020, národný program reforiem na rok 2020 a opatrenia prijaté v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(27)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2020 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej,

1.

2.

3.

4.