(1)

Taliansku sa vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1401 (2) povolilo do 31. decembra 2017 vyžadovať, aby daň z pridanej hodnoty (DPH) splatnú z dodaní tovaru a poskytovania služieb orgánom verejnej moci platili tieto orgány na samostatný a zablokovaný bankový účet daňovej správy. Toto osobitné opatrenie predstavovalo odchýlku od článkov 206 a 226 smernice 2006/112/ES v súvislosti s platbou DPH a pravidlami fakturácie.

(2)

Vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/784 (3) sa Taliansku povolilo uplatňovať toto osobitné opatrenie do 30. júna 2020 a rozsah pôsobnosti uvedeného osobitného opatrenia sa rozšíril tak, aby zahŕňal dodania, resp. poskytovania určitým spoločnostiam pod kontrolou orgánov verejnej moci a spoločnostiam kótovaným na burze cenných papierov, ktoré sú zahrnuté v indexe Financial Times Stock Exchange Milano Indice di Borsa (ďalej len „FTSE MIB“).

(3)

Listom, ktorý Komisia zaevidovala 4. decembra 2019, Taliansko požiadalo o predĺženie platnosti povolenia uplatňovať osobitné opatrenie do 31. decembra 2023 a o obmedzenie rozsahu pôsobnosti osobitného opatrenia iba na dodania tovaru a poskytovanie služieb orgánom verejnej moci. Listom, ktorý Komisia zaevidovala 27. marca 2020, Taliansko zmenilo svoju žiadosť tak, aby požadované predĺženie platnosti malo rovnaký rozsah pôsobnosti ako povolenie udelené vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2017/784.

(4)

Listom z 5. mája 2020 Komisia informovala ostatné členské štáty o žiadosti, ktorú Taliansko predložilo. Listom zo 6. mája 2020 Komisia oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti.

(5)

Osobitné opatrenie je súčasťou balíka opatrení, ktoré Taliansko zaviedlo s cieľom bojovať proti daňovým podvodom a únikom. Uvedený balík opatrení vrátane povinnosti elektronickej fakturácie povolenej vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/593 (4) nahradil iné kontrolné opatrenia a umožňuje talianskej daňovej správe krížovo overovať jednotlivé operácie vykázané hospodárskymi subjektmi a monitorovať ich platby DPH.

(6)

Taliansko zastáva názor, že v kontexte balíka zavedených opatrení skracuje povinná elektronická fakturácia čas potrebný na to, aby sa daňová správa dozvedela o existencii možného prípadu daňového podvodu alebo úniku. Taliansko tiež zastáva názor, že pri neexistencii mechanizmu rozdelenej platby zavedeného osobitným opatrením by sa však vymáhanie od osôb, ktoré sa dopustili daňových podvodov alebo únikov, mohlo po vykonaní krížovej kontroly ukázať ako nemožné, ak sú v platobnej neschopnosti. Mechanizmus rozdelenej platby, ako opatrenie ex ante, sa totiž ukázal byť účinnejším než povinná elektronická fakturácia, ktorá je opatrením ex post. Konečné údaje o účinnosti osobitného opatrenia ukazujú, že bolo ešte účinnejšie, ako sa očakávalo.

(7)

Jedným z účinkov opatrenia je to, že dodávatelia, resp. poskytovatelia ako zdaniteľné osoby nemôžu kompenzovať DPH zaplatenú na svojich vstupoch DPH prijatou za svoje dodania tovaru alebo poskytovanie služieb. Takí dodávatelia, resp. poskytovatelia môžu byť neprestajne v pozícii veriteľa a možno budú musieť žiadať daňovú správu o účinné vrátenie DPH zaplatenej na svojich vstupoch. Podľa informácií, ktoré Taliansko poskytlo, majú zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú transakcie podliehajúce mechanizmu rozdelenej platby, nárok na vyplatenie príslušného preplatku na DPH prednostne v rámci limitu preplatku vyplývajúceho z takýchto transakcií. Táto prax znamená, že žiadosti o vrátenie dane súvisiace s mechanizmom rozdelenej platby sa v porovnaní s neprioritnými vráteniami vybavujú prednostne počas predbežného vyšetrovania, ako aj počas vyplácania splatných súm.

(8)

Podľa odôvodnenia 7 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2017/784 by po úplnom zavedení tohto systému, ktorý sa skladá z balíka kontrolných opatrení, ktoré Taliansko zamýšľalo uplatňovať, už nemalo byť ďalej potrebné odchyľovať sa od smernice 2006/112/ES s cieľom uplatňovať opatrenie spočívajúce v rozdelení platby. Taliansko preto poskytlo uistenie, že sa nebude usilovať obnoviť výnimku umožňujúcu uplatňovanie mechanizmu rozdelenej platby. Keďže účinnosť týchto opatrení v plnom rozsahu je však ešte predčasné posudzovať z dôvodu ich nedávneho zavedenia a vzhľadom na náročné obdobie, ktoré Taliansko zažíva v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, čo zdaniteľným osobám sťažuje zavádzanie požadovaných zmien v ich fakturačných systémoch a daňovým správam prispôsobenie svojich systémov kontroly a informačných technológií, zrušenie opatrenia by za súčasných okolností mohlo výrazne negatívne poznačiť boj proti daňovým únikom a výber DPH, ako aj administratívne náklady zdaniteľných osôb. Je preto vhodné predĺžiť povolenie odchýlky od smernice 2006/112/ES.

(9)

Požadovaná odchýlka by mala byť časovo obmedzená, aby bolo možné posúdiť, či je osobitné opatrenie primerané a účinné. Povolenie by sa preto malo predĺžiť do 30. júna 2023, čo by poskytlo dostatočný čas na posúdenie účinnosti opatrení vykonávaných Talianskom s cieľom znížiť daňové úniky v dotknutých odvetviach.

(10)

Aby sa zabezpečilo vykonanie potrebných nadväzujúcich opatrení v rámci požadovanej odchýlky a najmä sa posúdil vplyv na vracanie DPH zdaniteľným osobám, na ktoré sa táto odchýlka vzťahuje, Taliansko by malo mať povinnosť predložiť Komisii do septembra 2021 správu o celkovej situácii, a najmä o priemernom čase potrebnom na vrátenie DPH zdaniteľným osobám, ako aj o účinnosti osobitného opatrenia a akýchkoľvek ďalších opatrení vykonávaných Talianskom s cieľom znížiť daňové úniky v dotknutých odvetviach. Uvedená správa by mala obsahovať zoznam jednotlivých vykonávaných opatrení spolu s dátumom nadobudnutia ich účinnosti.

(11)

Osobitné opatrenie je primerané sledovaným cieľom, pretože je časovo obmedzené a vzťahuje sa len na odvetvia, v ktorých sú značné problémy v súvislosti s daňovými únikmi. Osobitné opatrenie navyše nepredstavuje riziko, že by sa daňové úniky presunuli do iných odvetví alebo iných členských štátov.

(12)

V dôsledku ťažkostí spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 trval postup predĺženia platnosti odchýlky dlhšie než sa pôvodne očakávalo a nebol dokončený do 30. júna 2020. Ak by sa toto rozhodnutie neuplatňovalo so spätnou účinnosťou, spoločnosti, ktoré používajú mechanizmus rozdelenej platby, by museli zmeniť svoj fakturačný systém, aby sa zmenám ihneď prispôsobili. Takisto daňová správa by bola nútená zaviesť podobné zmeny svojich systémov. Vzhľadom na uvedené ťažkosti sa nezdá vhodné požadovať v tejto chvíli od podnikov a daňových správ, aby také zmeny uskutočnili. V záujme zabezpečenia právnej kontinuity uvedeného opatrenia by sa toto rozhodnutie malo preto uplatňovať so spätnou účinnosťou.

(13)

Odchýlka nebude mať nepriaznivý účinok na celkovú výšku príjmov z dane vybratej na stupni konečnej spotreby a nebude mať žiadny nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH.

(14)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/784 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Do 30. septembra 2021 Taliansko predloží Komisii správu o celkovej situácii týkajúcej sa vrátenia DPH zdaniteľným osobám, ktorých sa dotkli opatrenia uvedené v článkoch 1 a 2, a najmä o priemernom trvaní postupu vrátenia dane a o účinnosti uvedených opatrení a akýchkoľvek ďalších opatrení vykonávaných Talianskom s cieľom znížiť daňové úniky v dotknutých odvetviach. Uvedená správa musí obsahovať zoznam jednotlivých vykonávaných opatrení spolu s dátumom nadobudnutia ich účinnosti.“

2.

V článku 5 sa dátum „30. júna 2020“ nahrádza dátumom „30. júna 2023“.