(1)

Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť určitých výrobkov a služieb, najmä odstraňovaním prekážok voľného pohybu určitých prístupných výrobkov a služieb a predchádzaním týmto prekážkam vyplývajúcim z nesúrodých požiadaviek na prístupnosť, ktoré existujú v členských štátoch. Tým by sa zvýšila dostupnosť prístupných výrobkov a služieb na vnútornom trhu a zlepšila prístupnosť príslušných informácií.

(2)

Dopyt po prístupných výrobkoch a službách je vysoký a počet osôb so zdravotným postihnutím sa podľa očakávaní výrazne zvýši. Prostredie, v ktorom sú výrobky a služby prístupnejšie, umožňuje vytvárať inkluzívnejšiu spoločnosť a uľahčuje nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že zdravotné postihnutia sú v Únii rozšírenejšie medzi ženami než medzi mužmi.

(3)

V tejto smernici sa vymedzujú osoby so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatým 13. decembra 2006 (ďalej len „dohovor UN CRPD“), ktorého zmluvnou stranou je od 21. januára 2011 aj Únia a ktorý ratifikovali všetky členské štáty. V dohovore UN CRPD sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím „zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“. Touto smernicou sa podporuje úplná a skutočná rovnaká účasť prostredníctvom zlepšenia prístupu k bežným výrobkom a službám, ktoré vďaka svojmu pôvodnému dizajnu alebo následnej adaptácii riešia osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(4)

Z tejto smernice by mali prospech aj ďalšie osoby s funkčnými obmedzeniami, napríklad staršie osoby, tehotné ženy alebo cestujúci s batožinou. Pojem „osoby s funkčnými obmedzeniami“ uvádzaný v tejto smernici označuje osoby, ktoré majú trvalé alebo dočasné telesné, mentálne, intelektuálne alebo zmyslové postihnutia, postihnutia súvisiace s vekom alebo iné trvalé či dočasné poškodenie súvisiace s výkonnosťou ľudského tela, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže obmedzovať ich prístup k výrobkom a službám, čo vedie k situácii, keď je potrebné prispôsobiť takéto výrobky a služby ich osobitným potrebám.

(5)

Rozdiely medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov týkajúcimi sa prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím vytvárajú prekážky voľného pohybu výrobkov a služieb a narúšajú účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Pokiaľ ide o niektoré výrobky a služby, po nadobudnutí platnosti dohovoru UN CRPD sa tieto rozdiely v Únii pravdepodobne prehĺbia. Uvedenými prekážkami sú obzvlášť zasiahnuté hospodárske subjekty, predovšetkým malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(6)

Rozdiely vo vnútroštátnych požiadavkách na prístupnosť odrádzajú najmä jednotlivých odborníkov, MSP a mikropodniky od podnikania mimo vlastných národných trhov. Vnútroštátne alebo dokonca regionálne či miestne požiadavky na prístupnosť, ktoré členské štáty zaviedli, sa v súčasnosti líšia nielen pokiaľ ide o rozsah, ale aj v miere podrobnosti. Tieto rozdiely majú nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť a rast, a to z dôvodu dodatočných nákladov na vývoj a propagáciu prístupných výrobkov a služieb na trh v jednotlivých krajinách.

(7)

Spotrebitelia prístupných výrobkov a služieb, ako aj asistenčných technológií čelia vysokým cenám v dôsledku obmedzenej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi. Rozdrobenosť spôsobená rozdielmi medzi vnútroštátnymi predpismi má za následok zníženie potenciálnych prínosov, ktoré by prinieslo spoločné využívanie skúseností na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni v reakcii na spoločenský a technologický vývoj.

(8)

V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu je preto nevyhnutná aproximácia vnútroštátnych opatrení na úrovni Únie, ktorej cieľom je odstrániť fragmentáciu trhu s prístupnými výrobkami a službami, vytvoriť úspory z rozsahu, uľahčiť cezhraničný obchod a mobilitu a pomôcť hospodárskym subjektom sústrediť zdroje na inovácie namiesto toho, aby sa tieto zdroje vynakladali na pokrytie výdavkov vyplývajúcich z rozdrobených právnych predpisov v rámci Únie.

(9)

Prínosy harmonizácie požiadaviek na prístupnosť pre vnútorný trh sa preukázali pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ (3) o výťahoch a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 (4) týkajúceho sa oblasti dopravy.

(10)

Vo vyhlásení č. 22 týkajúcom sa osôb so zdravotným postihnutím a pripojenom k Amsterdamskej zmluve sa konferencia zástupcov vlád členských štátov dohodla na tom, že inštitúcie Únie majú pri vypracovávaní opatrení podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(11)

Hlavným cieľom oznámenia Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe je zabezpečiť udržateľné hospodárske a sociálne prínosy plynúce z prepojeného jednotného digitálneho trhu, čím sa uľahčí obchodná výmena a posilní zamestnanosť v rámci Únie. Spotrebitelia v Únii ešte stále nemajú v plnej miere úžitok z cien a výberu, ktoré môže ponúknuť jednotný trh, pretože cezhraničné online transakcie sú stále veľmi obmedzené. Fragmentácia trhu takisto obmedzuje dopyt po cezhraničných transakciách elektronického obchodu. Potrebné sú aj koordinované opatrenia na zaistenie toho, aby bol elektronický obsah, elektronické komunikačné služby a prístup k audiovizuálnym mediálnym službám v celom rozsahu dostupný osobám so zdravotným postihnutím. Preto je potrebné harmonizovať požiadavky na prístupnosť na jednotnom digitálnom trhu a zabezpečiť, aby jeho výhody mohli využívať všetci občania Únie bez ohľadu na schopnosti.

(12)

Odkedy sa Únia stala zmluvnou stranou dohovoru UN CRPD, sa ustanovenia tohto dohovoru stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie a záväznými pre inštitúcie Únie a jej členské štáty.

(13)

V dohovore UN CRPD sa vyžaduje, aby jeho zmluvné strany prijali príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím identifikoval potrebu vytvoriť legislatívny rámec s konkrétnymi, vynútiteľnými a časovo viazanými ukazovateľmi, ktoré umožňujú sledovať postupné zavádzanie prístupnosti.

(14)

V dohovore UN CRPD sa jeho zmluvné strany vyzývajú, aby vykonávali alebo podporovali výskum, vývoj, dostupnosť a využívanie nových technológií vrátane informačných a komunikačných technológií, mobilných pomôcok, zariadení a asistenčných technológií vhodných pre osoby so zdravotným postihnutím. Dohovor UN CRPD takisto vyzýva, aby sa uprednostňovali cenovo dostupné technológie.

(15)

Vzhľadom na nadobudnutie platnosti dohovoru UN CRPD v rámci právnych poriadkov členských štátov vzniká potreba prijať ďalšie vnútroštátne predpisy v oblasti prístupnosti výrobkov a služieb. Bez opatrení na úrovni Únie by tieto predpisy viedli k ďalšiemu prehĺbeniu rozdielov medzi zákonmi, predpismi a správnymi opatreniami členských štátov.

(16)

Preto je nevyhnutné uľahčiť implementáciu dohovoru UN CRPD v Únii stanovením spoločných pravidiel Únie. Touto smernicou sa zároveň členské štáty podporujú v úsilí o harmonizované splnenie svojich vnútroštátnych záväzkov, ako aj svojich povinností podľa dohovoru UN CRPD, pokiaľ ide o prístupnosť.

(17)

Oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér identifikuje prístupnosť v súlade s dohovorom UN CRPD ako jednu z ôsmich oblastí, v ktorých je potrebné prijať opatrenia, označuje ju za základný predpoklad účasti na spoločnosti, a zameriava sa na zabezpečenie prístupnosti výrobkov a služieb.

(18)

Určenie výrobkov a služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vychádza z prieskumu, ktorý bol vykonaný počas prípravy posúdenia vplyvu, v rámci ktorého sa identifikovali výrobky a služby relevantné pre ľudí so zdravotným postihnutím, v súvislosti s ktorými členské štáty prijali alebo pravdepodobne prijmú odlišné vnútroštátne požiadavky na prístupnosť, ktoré narúšajú fungovanie vnútorného trhu.

(19)

S cieľom zabezpečiť prístupnosť služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by uplatniteľné požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici mali spĺňať aj výrobky, ktoré sa používajú pri poskytovaní týchto služieb a s ktorými prichádza spotrebiteľ do styku.

(20)

Aj v prípade, keď je služba alebo časť služby zadaná tretej strane formou subdodávky, by prístupnosť tejto služby nemala byť ohrozená a poskytovatelia služby by mali dodržiavať povinnosti stanovené v tejto smernici. Poskytovatelia služby by mali tiež zabezpečiť riadnu a priebežnú odbornú prípravu svojich zamestnancov, aby zaistili, že majú poznatky o tom, ako používať prístupné výrobky a služby. Táto odborná príprava by mala zahŕňať oblasti týkajúce sa poskytovania informácií, poradenstva a propagácie.

(21)

Požiadavky na prístupnosť by sa mali zaviesť čo najmenej zaťažujúcim spôsobom pre hospodárske subjekty a členské štáty.

(22)

Je potrebné špecifikovať požiadavky na prístupnosť pre uvádzanie na trh týkajúce sa výrobkov a služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aby sa zabezpečil ich voľný pohyb na vnútornom trhu.

(23)

Touto smernicou by sa mala zaviesť povinnosť uplatňovať funkčné požiadavky na prístupnosť a mali by byť sformulované ako všeobecné ciele. Uvedené požiadavky by mali byť dostatočne presné na to, aby zakladali právne záväzné povinnosti, a dostatočne podrobné na to, aby umožnili posúdenie zhody s cieľom zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu v prípade výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, pričom by zároveň mali ponechať určitý stupeň flexibility umožňujúci inováciu.

(24)

Táto smernica obsahuje viacero kritérií funkčnej výkonnosti týkajúcich sa prevádzkových režimov výrobkov a služieb. Zámerom nie je, aby uvedené kritériá boli všeobecnou alternatívou k požiadavkám na prístupnosť stanoveným v tejto smernici, ale mali by sa uplatňovať len za veľmi špecifických okolností. Uvedené kritériá by sa mali vzťahovať na špecifické funkcie alebo vlastnosti výrobkov alebo služieb, aby boli prístupnými, ak požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici neriešia jednu či viaceré uvedené špecifické funkcie alebo vlastnosti. Okrem toho, ak by požiadavka na prístupnosť obsahovala špecifické technické požiadavky a vo výrobku alebo v službe by sa poskytovalo alternatívne technické riešenie pre tieto technické požiadavky, toto alternatívne technické riešenie by malo stále spĺňať súvisiace požiadavky na prístupnosť a jeho výsledkom by mala byť rovnaká alebo zvýšená prístupnosť na základe uplatnenia relevantných kritérií funkčnej výkonnosti.

(25)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na počítačové hardvérové systémy na všeobecné účely určené pre spotrebiteľov. Aby uvedené systémy fungovali prístupným spôsobom, mali by byť prístupné aj ich operačné systémy. Takéto počítačové hardvérové systémy sa vyznačujú viacúčelovým charakterom a schopnosťou vykonávať pomocou príslušného softvéru najbežnejšie výpočtové úlohy, ktoré spotrebitelia požadujú, a sú určené na používanie zo strany spotrebiteľov. Príkladmi takýchto počítačových hardvérových systémov sú osobné počítače vrátane stolových počítačov, notebookov, inteligentných telefónov a tabletov. Špecializované počítače zabudované v spotrebnej elektronike nepredstavujú počítačové hardvérové systémy na všeobecné účely určené pre spotrebiteľov. Táto smernica by sa na individuálnom základe nemala vzťahovať na jednotlivé komponenty s osobitnými funkciami, ako je napríklad základná doska alebo pamäťový čip, ktoré sa v takýchto systémoch používajú alebo by sa mohli použiť.

(26)

Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na platobné terminály vrátane ich hardvéru a softvéru, a určité interaktívne samoobslužné terminály vrátane ich hardvéru a softvéru určené na poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica: napríklad bankomaty, automaty na predaj fyzických lístkov umožňujúcich prístup k službám, ako napríklad automaty na vydávanie cestovných lístkov; stroje na vydávanie poradových lístkov v pobočkách bánk; odbavovacie zariadenia a interaktívne samoobslužné terminály poskytujúce informácie vrátane interaktívnych informačných obrazoviek.

(27)

Určité interaktívne samoobslužné terminály poskytujúce informácie inštalované ako integrované súčasti vozidiel, lietadiel, lodí alebo železničných koľajových vozidiel by sa však mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože tvoria súčasť týchto vozidiel, lietadiel, lodí alebo železničných koľajových vozidiel, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje.

(28)

Táto smernica by sa tiež mala vzťahovať na elektronické komunikačné služby vrátane tiesňovej komunikácie, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (5). V súčasnosti sú opatrenia členských štátov zamerané na poskytovanie prístupu osobám so zdravotným postihnutím rozdielne a v rámci celého vnútorného trhu nie sú harmonizované. Zabezpečenie toho, aby sa v celej Únii uplatňovali rovnaké požiadavky na prístupnosť, povedie k úsporám z rozsahu pre hospodárske subjekty, ktoré pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte, a uľahčí efektívny prístup osôb so zdravotným postihnutím, tak v ich vlastných členských štátoch ako aj pri cestovaní medzi členskými štátmi. V záujme prístupnosti elektronických komunikačných služieb vrátane tiesňovej komunikácie by poskytovatelia služby mali okrem hlasu poskytnúť text v reálnom čase a úplné konverzačné služby, ak poskytujú video, pričom sa zabezpečí synchronizácia všetkých týchto komunikačných prostriedkov. Členské štáty by popri požiadavkách tejto smernice v súlade so smernicou (EÚ) 2018/1972 mali mať možnosť určiť poskytovateľa konverznej služby, ktorú by mohli používať osoby so zdravotným postihnutím.

(29)

Touto smernicou sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť pre elektronické komunikačné služby a súvisiace výrobky a dopĺňa sa ňou smernica (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovujú požiadavky na rovnaký prístup a výber pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. V smernici (EÚ) 2018/1972 sa zároveň na základe povinností univerzálnej služby stanovujú požiadavky týkajúce sa cenovej dostupnosti internetového prístupu a hlasovej komunikácie, ako aj cenovej dostupnosti a dostupnosti súvisiaceho koncového zariadenia, špecifického zariadenia a služieb pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím.

(30)

Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na spotrebiteľské koncové zariadenia s interaktívnou výpočtovou schopnosťou, ktoré sú primárne určené na pristupovanie k elektronickým komunikačným službám. Na účely tejto smernice by mali uvedené zariadenia zahŕňať zariadenia používané ako súčasť zostavy pri prístupe k elektronickým komunikačným službám, ako je smerovač alebo modem.

(31)

Na účely tejto smernice by mal prístup k audiovizuálnym mediálnym službám znamenať, že prístup k audiovizuálnemu obsahu je prístupný, rovnako ako aj mechanizmy, ktoré umožňujú používateľom so zdravotným postihnutím používať ich asistenčné technológie. Služby poskytujúce prístup k audiovizuálnym mediálnym službám by mohli zahŕňať webové sídla, online aplikácie, aplikácie založené na set-top boxe, sťahovateľné aplikácie, služby poskytované prostredníctvom mobilných zariadení vrátane mobilných aplikácií a súvisiacich mediálnych prehrávačov, ako aj služby hybridnej televízie. Prístupnosť audiovizuálnych mediálnych služieb upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (6) s výnimkou prístupnosti elektronických programových sprievodcov (electronic programe guides – EPG), ktorí sú zahrnutí vo vymedzení pojmu služieb poskytujúcich prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(32)

V rámci služieb leteckej, autobusovej, železničnej a vodnej osobnej dopravy by sa táto smernica mala vzťahovať okrem iného na poskytovanie dopravných informácií vrátane cestovných informácií v reálnom čase prostredníctvom webových sídiel, služieb poskytovaných prostredníctvom mobilných zariadení, interaktívnych informačných obrazoviek a interaktívnych samoobslužných terminálov, ktoré cestujúci so zdravotným postihnutím potrebujú na to, aby mohli cestovať. Mohlo by to zahŕňať informácie o produktoch a službách poskytovateľa služby v oblasti osobnej dopravy, informácie pred cestou, počas cesty a informácie v prípade zrušenia spoja alebo jeho meškania. Ďalšie informácie by mohli zahŕňať aj informácie o cenách a reklamných akciách.

(33)

Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na služby poskytované prostredníctvom webových sídiel, mobilných zariadení vrátane mobilných aplikácií, ktoré vyvinuli alebo sprístupnili prevádzkovatelia služieb osobnej dopravy v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice, alebo ktoré boli vyvinuté alebo sprístupnené v ich mene, služby elektronického predaja cestovných lístkov, elektronické cestovné lístky a interaktívne samoobslužné terminály.

(34)

Pri stanovení rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o služby leteckej, autobusovej, železničnej a vodnej osobnej dopravy, by sa malo vychádzať z existujúcich odvetvových právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich. V prípade, že sa táto smernica neuplatňuje na niektoré druhy dopravných služieb, členské štáty by mali podnecovať poskytovateľov služby, aby uplatňovali príslušné požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici.

(35)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (7) sa už stanovujú povinnosti subjektov verejného sektora poskytujúcich dopravné služby vrátane služieb mestskej a prímestskej dopravy a služieb regionálnej dopravy, aby sa dosiahla dostupnosť ich webových sídiel. Táto smernica obsahuje výnimky pre mikropodniky poskytujúce služby vrátane služieb mestskej a prímestskej dopravy a služieb regionálnej dopravy. Okrem toho táto smernica obsahuje povinnosti na zabezpečenie prístupnosti webových sídiel elektronického obchodu. Vzhľadom na to, že táto smernica obsahuje povinnosti pre veľkú väčšinu súkromných poskytovateľov dopravných služieb, aby zaistili dostupnosť ich webových sídiel pri predaji lístkov online, nie je potrebné zavádzať v tejto smernici ďalšie požiadavky na webové sídla poskytovateľov služieb mestskej a prímestskej dopravy a poskytovateľov služieb regionálnej dopravy.

(36)

Niektoré prvky požiadaviek na prístupnosť, najmä vo vzťahu k poskytovaniu informácií, ako sa stanovujú v tejto smernici, sú už obsiahnuté v existujúcich právnych predpisoch Únie v oblasti osobnej dopravy. Patria medzi ne prvky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (8), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 (9), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 (10), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 (11) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 (12). Rovnako medzi ne patria príslušné akty prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (13). S cieľom zabezpečiť regulačný súlad by sa požiadavky na prístupnosť stanovené v uvedených nariadeniach a uvedených aktoch mali naďalej uplatňovať tak, ako doteraz. Dodatočnými požiadavkami stanovenými v tejto smernici by sa však doplnili už existujúce požiadavky, čím by sa zlepšilo fungovanie vnútorného trhu v oblasti dopravy a vznikli prínosy pre osoby so zdravotným postihnutím.

(37)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na určité prvky dopravných služieb, ak sa poskytujú mimo územia členských štátov, a to aj v prípade, že služba bola určená na trh Únie. Pokiaľ ide o tieto prvky, prevádzkovateľ služby osobnej dopravy by mal byť povinný zabezpečiť splnenie požiadaviek tejto smernice len v súvislosti s časťou služieb ponúkanou na území Únie. Avšak v prípade leteckej dopravy by leteckí dopravcovia Únie mali zabezpečiť, aby sa uplatniteľné požiadavky tejto smernice splnili aj pri letoch z letiska v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu. Okrem toho by všetci leteckí dopravcovia vrátane tých, ktorí nemajú licenciu v Únii, mali zabezpečiť, aby sa uplatniteľné požiadavky tejto smernice plnili v prípade letov s odletom z územia Únie na územie tretej krajiny.

(38)

Mestské orgány by sa mali nabádať k tomu, aby začleňovali bezbariérovú prístupnosť k službám mestskej dopravy do plánov udržateľnej mestskej mobility, a tiež k tomu, aby pravidelne uverejňovali zoznamy osvedčených postupov týkajúcich sa bezbariérovej prístupnosti k verejnej mestskej doprave a mobilite.

(39)

Právo Únie týkajúce sa bankových a finančných služieb sa zameriavajú na ochranu spotrebiteľov týchto služieb a na ich informovanie v celej Únii, ale nezahŕňajú požiadavky na prístupnosť. S cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím využívať tieto služby v celej Únii vrátane prípadov, keď sú poskytované prostredníctvom webových sídiel a služieb poskytovaných prostredníctvom mobilných zariadení vrátane mobilných aplikácií, prijímať rozhodnutia založené na dobrej informovanosti a dodať im istotu, že sú primerane chránení na rovnakom základe ako ostatní spotrebitelia, ako aj zabezpečiť rovnaké podmienky pre poskytovateľov služby, by sa touto smernicou mali stanoviť spoločné požiadavky na prístupnosť pre určité bankové a finančné služby poskytované spotrebiteľom.

(40)

Príslušné požiadavky na prístupnosť by sa mali uplatňovať aj na spôsoby identifikácie, elektronický podpis a platobné služby, pretože sú potrebné na realizáciu transakcií v rámci bankových služieb pre spotrebiteľov.

(41)

Súbory elektronických kníh sú založené na elektronickom počítačovom kódovaní, ktoré umožňuje šírenie a čítanie duševného diela vo zväčša textovej alebo grafickej podobe. Stupeň presnosti tohto kódovania určuje prístupnosť súborov elektronických kníh, najmä pokiaľ ide o kvalifikáciu rôznych konštitutívnych prvkov diela a normalizovaný opis jeho štruktúry. Interoperabilitou z hľadiska prístupnosti by sa mala optimalizovať kompatibilita týchto súborov s používateľskými agentmi a so súčasnými a s budúcimi asistenčnými technológiami. Špecifické vlastnosti zvláštnych publikácií, ako sú komiksy, detské knihy a umelecké knižné publikácie, by sa mali zohľadniť v súvislosti so všetkými požiadavkami na prístupnosť. Nesúrodé požiadavky na prístupnosť v členských štátoch by vydavateľom a iným hospodárskym subjektom sťažovali využívanie výhod vnútorného trhu, mohli by spôsobovať problémy s interoperabilitou elektronických čítačiek a obmedzovali by prístup pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím. V kontexte elektronických kníh by pojem poskytovateľ služby mohol zahŕňať vydavateľov a iné hospodárske subjekty, ktoré sa podieľajú na ich distribúcii.

Vie sa, že osoby so zdravotným postihnutím naďalej čelia prekážkam v prístupe k obsahu, ktorý je chránený autorskými právami a súvisiacimi právami, a že na riešenie tejto situácie sa už prijali určité opatrenia, napríklad prostredníctvom prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1564 (14) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1563 (15), a že v budúcnosti by sa v tejto oblasti mohli prijať ďalšie opatrenia Únie.

(42)

V tejto smernici sa vymedzujú služby elektronického obchodu ako služby poskytované na diaľku, prostredníctvom webových sídiel a služieb poskytovaných prostredníctvom mobilných zariadení elektronickými prostriedkami a na základe individuálnej žiadosti spotrebiteľa s cieľom uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu. Na účely tohto vymedzenia „na diaľku“ znamená, že služba sa poskytuje bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné; „elektronickými prostriedkami“ znamená, že služba sa najprv odošle a na mieste jej určenia sa prijme prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovávanie (vrátane digitálnej kompresie) a ukladanie údajov a ako celok sa vysiela, prenáša a prijíma po drôte, rádiovými vlnami, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami; „na základe individuálnej žiadosti spotrebiteľa“ znamená, že služba sa poskytuje na individuálnu žiadosť. Vzhľadom na zvýšený význam služieb elektronického obchodu a ich vysoko technologickú povahu je dôležité mať harmonizované požiadavky na ich prístupnosť.

(43)

Povinnosti v oblasti prístupnosti služieb elektronického obchodu stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať na online predaj akéhokoľvek výrobku alebo služby, a preto by sa mali uplatňovať aj na predaj výrobku alebo služby, ktoré sú osobitne upravené touto smernicou.

(44)

Opatrenia týkajúce sa prístupnosti odpovedania na tiesňovú komunikáciu by sa mali prijať bez toho, aby bola dotknutá a ovplyvnená organizácia záchranných služieb, ktorá zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov.

(45)

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/1972 členské štáty majú zabezpečiť, aby mali koncoví používatelia so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k záchranným službám dostupným prostredníctvom tiesňovej komunikácie, aký majú ostatní koncoví používatelia v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. Komisia a národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány majú prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali koncoví používatelia so zdravotným postihnutím prístup k záchranným službám za rovnakých podmienok ako ostatní koncoví používatelia aj počas cestovania v inom členskom štáte, ak je to uskutočniteľné, bez akejkoľvek predregistrácie. Cieľom uvedených opatrení je zabezpečenie interoperability medzi členskými štátmi a majú vychádzať v čo najväčšej možnej miere z európskych noriem alebo špecifikácií stanovených v súlade s článkom 39 smernice (EÚ) 2018/1972. Takéto opatrenia nebránia členským štátom v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom plniť ciele stanovené v uvedenej smernici. Ako alternatívu k splneniu požiadaviek na prístupnosť, pokiaľ ide o odpovedanie na tiesňové komunikácie pre používateľov so zdravotným postihnutím stanovené v tejto smernici, členské štáty by mali mať možnosť určiť poskytovateľa konverznej služby, ktorý je treťou stranou, ktorého majú používať osoby so zdravotným postihnutím na komunikáciu so strediskom tiesňového volania, kým tieto strediská nebudú môcť využívať elektronické komunikačné služby cez internetové protokoly na zabezpečenie prístupnosti odpovedania na tiesňovú komunikáciu. V žiadnom prípade by sa povinnosti stanovené v tejto smernici nemali chápať ako obmedzenie alebo oslabenie akýchkoľvek povinností v prospech koncových používateľov so zdravotným postihnutím, vrátane rovnakého prístupu k elektronickým komunikačným službám a záchranným službám, ako aj povinností v oblasti prístupnosti, ako je stanovené v smernici (EÚ) 2018/1972.

(46)

V smernici (EÚ) 2016/2102 sa vymedzujú požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora a iné súvisiace aspekty, najmä požiadavky týkajúce sa súladu príslušných webových sídel a mobilných aplikácií. Uvedená smernica však obsahuje osobitný zoznam výnimiek. Podobné výnimky sa vzťahujú aj na túto smernicu. Niektoré činnosti, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora, ako napríklad služby osobnej dopravy alebo služby elektronického obchodu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by mali byť navyše v súlade s uplatniteľnými požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici s cieľom zabezpečiť, aby bol online predaj výrobkov a služieb prístupný pre osoby so zdravotným postihnutím bez ohľadu na to, či je predávajúcim verejný alebo súkromný hospodársky subjekt. Požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť s požiadavkami smernice (EÚ) 2016/2102, napriek rozdielom napríklad v oblasti monitorovania, podávania správ a presadzovania.

(47)

Štyri zásady prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií, ako sa používajú v smernici (EÚ) 2016/2102, sú: vnímateľnosť, ktorá znamená, že informácie a súčasti používateľského rozhrania sa musia dať prezentovať používateľovi v takej podobe, ktorú dokáže vnímať; ovládateľnosť, ktorá znamená, že súčasti používateľského rozhrania a navigácia sa musia dať ovládať; zrozumiteľnosť, ktorá znamená, že informácie a ovládanie používateľského rozhrania musia byť zrozumiteľné, a robustnosť, ktorá znamená, že obsah musí byť dostatočne robustný pre spoľahlivú interpretáciu širokým spektrom používateľských agentov vrátane podporných technológií. Uvedené zásady sú takisto relevantné pre túto smernicu.

(48)

Členské štáty by mali prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby voľný pohyb výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré spĺňajú uplatniteľné požiadavky na prístupnosť, nebol v rámci Únie sťažený z dôvodov súvisiacich s požiadavkami na prístupnosť.

(49)

V niektorých situáciách by spoločné požiadavky na prístupnosť zastavaného prostredia uľahčili voľný pohyb príslušných služieb a osôb so zdravotným postihnutím. Táto smernica by preto mala umožniť členským štátom, aby zahrnuli zastavané prostredie, ktoré sa používa pri poskytovaní príslušných služieb, do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, čim sa zabezpečí dodržiavanie požiadaviek na prístupnosť stanovených v prílohe III.

(50)

Prístupnosť by sa mala dosiahnuť systematickým odstraňovaním prekážok a predchádzaním ich vzniku, a to pokiaľ možno prostredníctvom koncepcie univerzálneho dizajnu alebo „dizajnu pre všetkých“, ktorá prispieva k zabezpečeniu rovnakého prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím ako pre ostatných. Podľa dohovoru UN CRPD tento prístup „znamená navrhovanie výrobkov, zariadení, programov a služieb tak, aby ich mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu“. V súlade s dohovorom UN CRPD „univerzálny dizajn“ nevylučuje asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné. Okrem toho by prístupnosť nemala vylučovať poskytovanie primeraných úprav, ak sa to vyžaduje v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Prístupnosť a univerzálny dizajn by sa mali vykladať v súlade so všeobecnou pripomienkou č. 2 (2014) k článku 9: Prístupnosť v znení, ktoré vypracoval Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

(51)

Výrobky a služby patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice automaticky nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 93/42/EHS (16). Niektoré asistenčné technológie, ktoré sú zdravotníckymi pomôckami, by však mohli patriť do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(52)

Väčšinu pracovných miest v Únii poskytujú MSP a mikropodniky. Tieto podniky majú kľúčový význam pre budúci rast, ale veľmi často narážajú na prekážky a problémy pri rozvíjaní svojich výrobkov alebo služieb, a to najmä v cezhraničnom kontexte. Preto je potrebné uľahčiť činnosť MSP a mikropodnikov prostredníctvom harmonizácie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa prístupnosti, avšak pri zachovaní potrebných záruk.

(53)

Aby mohli mikropodniky a MSP využívať výhody plynúce z tejto smernice, musia skutočne spĺňať požiadavky odporúčania Komisie 2003/361/ES (17) a príslušnej judikatúry, ktorej cieľom je zamedziť obchádzaniu jeho pravidiel.

(54)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť práva Únie by táto smernica mala vychádzať z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES (18), pretože sa týka výrobkov, ktoré už patria do rozsahu pôsobnosti iných aktov Únie, pričom by sa mali uznať osobitné črty požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici.

(55)

Všetky hospodárske subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a ktoré sú zapojené do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali zabezpečiť, aby sa na trhu sprístupňovali iba výrobky, ktoré sú v zhode s touto smernicou. To isté by malo platiť pre hospodárske subjekty, ktoré poskytujú služby. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré by zodpovedalo úlohe každého hospodárskeho subjektu v dodávateľskom a distribučnom procese.

(56)

Hospodárske subjekty by mali niesť zodpovednosť za súlad výrobkov a služieb s právnymi predpismi v súvislosti s úlohou, ktorú zohrávajú v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany prístupnosti a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Únie.

(57)

Povinnosti stanovené v tejto smernici by sa mali rovnako uplatňovať na hospodárske subjekty vo verejnom a súkromnom sektore.

(58)

Výrobca dokáže vďaka svojim podrobným znalostiam o procese projektovania a výroby výrobku najlepšie vykonať úplné posúdenie zhody. Hoci zodpovednosť za zhodu výrobkov nesie výrobca, orgány dohľadu nad trhom by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri kontrole toho, či výrobky sprístupnené v Únii sú vyrobené v súlade s právom Únie.

(59)

Dovozcovia a distribútori by mali byť zapojení do úloh spojených s dohľadom nad trhom, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány, a mali by sa aktívne zapájať a príslušným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie týkajúce sa príslušného výrobku.

(60)

Dovozcovia by mali zabezpečiť, aby výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na trh Únie, boli v súlade s touto smernicou, a najmä aby výrobcovia uvedené výrobky podrobili náležitým postupom posúdenia zhody.

(61)

Pri uvádzaní výrobku na trh by mali dovozcovia uviesť na výrobku svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú obchodnú známku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať.

(62)

Distribútori by mali zabezpečiť, aby pri nakladaní s výrobkom negatívne neovplyvnili súlad výrobku s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici.

(63)

Každý hospodársky subjekt, ktorý buď uvedie výrobok na trh pod vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo upraví výrobok, ktorý už bol uvedený na trh, takým spôsobom, že by to mohlo mať vplyv na súlad s uplatniteľnými požiadavkami, by sa mal považovať za výrobcu a prevziať záväzky výrobcu.

(64)

Požiadavky na prístupnosť by sa z dôvodu proporcionality mali uplatňovať len do tej miery, pokiaľ pre hospodársky subjekt nepredstavujú neprimeranú záťaž alebo do tej miery, pokiaľ si nevyžadujú významnú zmenu výrobkov a služieb, ktorá by na základe tejto smernice viedla k ich zásadnej zmene. Napriek tomu by sa však mali zaviesť kontrolné mechanizmy s cieľom overiť nárok na výnimky z uplatňovania požiadaviek na prístupnosť.

(65)

Táto smernica by mala vychádzať zo zásady „najskôr myslieť na MSP“ a zohľadňovať administratívnu záťaž, ktorej MSP čelia. Namiesto stanovenia všeobecných výnimiek a odchýlok pre uvedené podniky by sa v nej skôr mali stanoviť menej prísne pravidlá, pokiaľ ide o posudzovanie zhody, a mali by sa v nej zaviesť ochranné doložky pre hospodárske subjekty. V dôsledku toho by sa pri stanovovaní pravidiel pre výber a vykonávanie najvhodnejších postupov posudzovania zhody mala zohľadňovať situácia MSP a povinnosti posudzovať zhodu s požiadavkami na prístupnosť by sa mali obmedziť tak, aby pre MSP nepredstavovali neprimeranú záťaž. Orgány dohľadu nad trhom by okrem toho mali svoju činnosť vykonávať proporčne k veľkosti podnikov a podľa toho, či ide o výrobky vyrábané v malých sériách alebo o nesériovú výrobu, nemali by pre MSP vytvárať neprimerané prekážky a nemali by narúšať ochranu verejných záujmov.

(66)

Vo výnimočných prípadoch, keď by súlad s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici predstavoval pre hospodárske subjekty neprimeranú záťaž, malo by sa od hospodárskych subjektov vyžadovať dodržiavanie týchto požiadaviek v rozsahu, v akom im nespôsobujú neprimeranú záťaž. V takýchto náležite odôvodnených prípadoch by nebolo pre hospodársky subjekt reálne možné, aby v plnej miere uplatňoval jednu alebo viacero požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici. Hospodársky subjekt by však mal službu alebo výrobok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, čo najviac sprístupniť uplatňovaním uvedených požiadaviek do rozsahu, do akého nespôsobujú neprimeranú záťaž. Požiadavky na prístupnosť, ktoré hospodársky subjekt nepovažuje za neprimeranú záťaž, by sa mali uplatňovať v plnom rozsahu. Výnimky z povinnosti dodržiavať jednu alebo viacero požiadaviek na prístupnosť v dôsledku neprimeranej záťaže, ktorú spôsobujú, by nemali prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na obmedzenie uvedenej záťaže v súvislosti s konkrétnym výrobkom alebo službou v každom jednotlivom prípade. Opatrenia, ktoré by predstavovali neprimeranú záťaž, by sa mali chápať ako opatrenia, ktoré by znamenali dodatočnú nadmernú organizačnú alebo finančnú záťaž pre hospodársky subjekt, a to pri zohľadnení pravdepodobného výsledného prínosu pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade s kritériami stanovenými v tejto smernici. Mali by sa vymedziť kritériá založené na týchto faktoroch, aby mohli hospodárske subjekty aj príslušné orgány porovnať rôzne situácie a systematickým spôsobom posúdiť prípadnú existenciu neprimeranej záťaže. Pri každom posudzovaní miery, do akej nie je možné splniť požiadavky na prístupnosť, pretože by spôsobovali neprimeranú záťaž, by sa mali zohľadňovať iba legitímne dôvody. Nedostatočná priorita, nedostatok času alebo znalostí by sa nemali považovať za legitímne dôvody.

(67)

Celkové posúdenie neprimeranej záťaže by sa malo vykonať pomocou kritérií stanovených v prílohe VI. Posúdenie neprimeranej záťaže by mal hospodársky subjekt zdokumentovať s prihliadnutím na príslušné kritériá. Poskytovatelia služieb by mali obnoviť ich posúdenie neprimeranej záťaže minimálne každých päť rokov.

(68)

Hospodársky subjekt by mal informovať príslušné orgány o tom, že sa odvoláva na ustanovenia tejto smernice týkajúce sa zásadnej zmeny a/alebo neprimeranej záťaže. Hospodársky subjekt by mal predložiť kópiu posúdenia vysvetľujúceho, prečo jeho výrobok alebo služba nie je v plnej miere prístupná, spolu s dôkazmi o neprimeranej záťaži alebo zásadnej zmene prípadne oboch iba na základe žiadosti príslušných orgánov.

(69)

Ak na základe požadovaného posúdenia dospeje poskytovateľ služieb k záveru, že vyžadovať, aby všetky samoobslužné terminály, ktoré sa používajú na poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, spĺňali požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, by predstavovalo neprimeranú záťaž, poskytovateľ služby by mal napriek tomu uplatňovať tieto požiadavky v rozsahu, v akom mu nespôsobujú takúto neprimeranú záťaž. Preto by mali poskytovatelia služieb posúdiť rozsah, v ktorom by im obmedzená úroveň prístupnosti vo všetkých samoobslužných termináloch alebo obmedzený počet plne prístupných samoobslužných terminálov umožnila vyhnúť sa neprimeranej záťaži, ktorá by im inak bola spôsobená, a malo by sa od nich požadovať, aby dodržiavali požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici len v tomto rozsahu.

(70)

Mikropodniky sa odlišujú od všetkých ostatných podnikov svojimi obmedzenými ľudskými zdrojmi, ročným obratom alebo ročnou súvahou. Záťaž vyplývajúca z dodržiavania požiadaviek na prístupnosť si v prípade mikropodnikov preto vo všeobecnosti vyžaduje väčší podiel ich finančných a ľudských zdrojov než v prípade iných podnikov a s väčšou pravdepodobnosťou bude predstavovať neprimeraný podiel na nákladoch. Značná časť nákladov mikropodnikov vyplýva z vypĺňania a archivovania dokladov a záznamov na preukázanie súladu s rôznymi požiadavkami stanovenými v práve Únie. Hoci všetky hospodárske subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali byť schopné posúdiť primeranosť dodržiavania požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici a mali by ich dodržiavať len v tom rozsahu, v akom nie sú neprimerané, požadovať takéto posúdenie od mikropodnikov poskytujúcich služby by samo osebe predstavovalo neprimeranú záťaž. Požiadavky a povinnosti stanovené v tejto smernici by sa preto nemali vzťahovať na mikropodniky, ktoré poskytujú služby v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(71)

Na mikropodniky, ktoré pracujú s výrobkami patriacimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa mali uplatňovať miernejšie požiadavky a povinnosti stanovené v tejto smernice s cieľom znížiť administratívnu záťaže.

(72)

I keď sú niektoré mikropodniky oslobodené od povinností stanovených v tejto smernici, všetky mikropodniky treba podnecovať k tomu, aby vyrábali, dovážali alebo distribuovali výrobky a poskytovali služby, ktoré spĺňajú požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti, ako ich aj potenciálu rastu na vnútornom trhu. Členské štáty by preto mali mikropodnikom poskytnúť usmernenia a nástroje s cieľom uľahčiť uplatňovanie vnútroštátnych opatrení na transpozíciu tejto smernice.

(73)

Všetky hospodárske subjekty by mali pri uvádzaní výrobkov na trh alebo sprístupňovaní výrobkov na trhu konať zodpovedne a v plnom súlade s uplatniteľnými zákonnými požiadavkami.

(74)

S cieľom uľahčiť posúdenie zhody s uplatniteľnými požiadavkami na prístupnosť je potrebné stanoviť predpoklad zhody výrobkov a služieb, ktoré spĺňajú dobrovoľné harmonizované normy prijaté v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (19), na účely vypracovania podrobných technických špecifikácií týchto požiadaviek. Komisia už európskym organizáciám pre normalizáciu podala niekoľko žiadostí o normalizáciu v oblasti prístupnosti, napríklad mandáty na vypracovanie noriem M/376, M/473 a M/420, ktoré by boli relevantné pre vypracovanie harmonizovaných noriem.

(75)

V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 sa stanovuje postup týkajúci sa formálnych námietok proti harmonizovaným normám, o ktorých sa usudzuje, že nespĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici.

(76)

Európske normy by mali byť trhovo orientované, zohľadňovať verejný záujem, ako aj politické ciele jasne uvedené v žiadosti Komisie jednej alebo viacerým európskym normalizačným organizáciám o navrhnutie harmonizovaných noriem a založené na konsenze. V prípade, že neexistujú harmonizované normy, Komisia by mala mať, ak je to potrebné na účely harmonizácie vnútorného trhu, možnosť prijať v určitých prípadoch vykonávacie akty, ktorými by sa ustanovili technické špecifikácie požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici. Použitie technických špecifikácií by sa malo obmedziť na takéto prípady. Komisia by mala mať možnosť prijať technické špecifikácie napríklad v prípade, ak je proces normalizácie zablokovaný pre nedostatočný konsenzus medzi zainteresovanými stranami alebo kvôli zbytočným prieťahom pri stanovení harmonizovanej normy, napríklad z dôvodu nedosiahnutej požadovanej kvality. Komisia by mala ponechať dostatočný čas medzi prijatím žiadosti na jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie o vypracovanie návrhov harmonizovaných noriem a prijatím technických špecifikácií týkajúcich sa tej istej požiadavky na prístupnosť. Komisia by nemala mať možnosť prijať technickú špecifikáciu, ak sa predtým nesnažila riešiť danú požiadavku na prístupnosť cez európsky systém normalizácie, s výnimkou prípadu, keď môže preukázať, že technické špecifikácie spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012.

(77)

S cieľom vytvorenia harmonizovaných noriem a technických špecifikácií, ktoré spĺňajú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb stanovené v tejto smernici, najefektívnejším spôsobom, by Komisia v možných prípadoch mala do tohto procesu zapojiť európske organizácie zastrešujúce osoby so zdravotným postihnutím a všetky ostatné významné zainteresované strany.

(78)

S cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám na účely dohľadu nad trhom by sa informácie požadované na preukázanie súladu so všetkými uplatniteľnými aktmi Únie mali dať k dispozícii v jedinom EÚ vyhlásení o zhode. Hospodárske subjekty by v záujme zníženia svojho administratívneho zaťaženia mali mať možnosť začleniť všetky jednotlivé príslušné vyhlásenia o zhode do jediného EÚ vyhlásenia o zhode.

(79)

Pokiaľ ide o posudzovanie zhody výrobkov, v rámci tejto smernice by sa mal uplatňovať „modul A“, t. j. vnútorná kontrola výroby, ktorá je stanovená v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES, pretože umožňuje hospodárskym subjektom preukázať a príslušným orgánom zaistiť, že výrobky sprístupňované na trhu spĺňajú požiadavky na prístupnosť, ale nepredstavujú nepatričnú záťaž.

(80)

Orgány by pri vykonávaní dohľadu nad trhom s výrobkami a kontroly súladu v prípade služieb mali tiež overiť posudzovania zhody vrátane toho, či sa riadne vykonalo relevantné posudzovanie zásadnej zmeny alebo neprimeranej záťaže. Tieto orgány by pri vykonávaní svojich povinností mali konať tiež v spolupráci s osobami so zdravotným postihnutím a s organizáciami, ktoré tieto osoby a ich záujmy zastupujú.

(81)

V prípade služieb by informácie potrebné na posúdenie zhody s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici mali byť uvedené vo všeobecných podmienkach alebo v rovnocennom dokumente bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (20).

(82)

Označenie CE, ktoré preukazuje zhodu výrobku s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici, je viditeľným výsledkom celého procesu, ktorého súčasťou je posudzovanie zhody v širšom zmysle. Táto smernica by mala byť koncipovaná v súlade so všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi označenie CE a ktoré sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (21), ktorým sa stanovujú požiadavky na akreditáciu a dohľad nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh. Okrem vypracovania EÚ vyhlásenia o zhode by výrobca mal nákladovo efektívnym spôsobom informovať spotrebiteľov o prístupnosti svojich výrobkov.

(83)

V súlade s nariadením (ES) č. 765/2008 výrobca umiestnením označenia CE na výrobku vyhlasuje, že výrobok je v zhode so všetkými uplatniteľnými požiadavkami na prístupnosť a že výrobca za to nesie plnú zodpovednosť.

(84)

V súlade s rozhodnutím č. 768/2008/ES sú členské štáty zodpovedné za zabezpečenie dôrazného a účinného dohľadu nad trhom s výrobkami na svojom území a svojim orgánom dohľadu nad trhom by mali prideliť dostatočné právomoci a zdroje.

(85)

Členské štáty by mali kontrolovať súlad služieb s povinnosťami stanovenými v tejto smernici a mali by sledovať sťažnosti alebo správy týkajúce sa nesúladu s cieľom zabezpečiť, aby sa prijali nápravné opatrenia.

(86)

V prípade potreby by Komisia mohla po konzultácii so zainteresovanými stranami prijať nezáväzné usmernenia, ktorými sa podporí koordinácia medzi orgánmi dohľadu nad trhom a orgánmi zodpovednými za kontrolu súladu služieb. Komisia a členské štáty by mali mať možnosť vytvárať iniciatívy na účely spoločného využívania zdrojov a odborných znalostí orgánov.

(87)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom a orgány zodpovedné za kontrolu súladu služieb kontrolovali, či hospodárske subjekty spĺňajú kritériá stanovené v prílohe VI, v súlade s kapitolami VIII a IX. Členské štáty by mali mať možnosť v zmysle tejto smernice určiť osobitný orgán na vykonávanie povinností orgánov dohľadu nad trhom alebo orgánov zodpovedných za kontrolu súladu služieb. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že právomoci takého osobitného orgánu by sa mali obmedziť na rozsah pôsobnosti tejto smernice alebo niektorých jej častí bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.

(88)

Mal by sa zaviesť ochranný postup, ktorý by sa uplatňoval iba v prípade rozporu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o opatrenia prijaté členským štátom, na základe ktorého by sa zainteresované strany informovali o zamýšľaných opatreniach, pokiaľ ide o výrobky, ktoré nespĺňajú požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici. Ochranný postup by mal orgánom dohľadu nad trhom umožniť, aby v spolupráci s príslušnými hospodárskymi subjektmi začali v súvislosti s týmito výrobkami konať skôr.

(89)

Ak sa členské štáty a Komisia zhodujú v tom, že opatrenie prijaté členským štátom je oprávnené, nemal by byť potrebný ďalší zásah Komisie, okrem prípadu, keď nesúlad s právnymi predpismi vyplýva z nedostatkov v harmonizovaných normách alebo technických špecifikáciách.

(90)

V smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (22) a 2014/25/EÚ (23) o verejnom obstarávaní, v ktorých sa vymedzujú postupy obstarávania verejných zákaziek a súťaží návrhov na dodávku niektorých tovarov (výrobkov), služieb a prác, sa stanovuje, že v prípade každého obstarávania, ktoré je určené na použitie fyzickými osobami, či už ide o širokú verejnosť alebo zamestnancov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, sa technické špecifikácie s výnimkou náležite odôvodnených prípadov majú vypracovať so zohľadnením kritérií prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo dizajnu vhodného pre všetkých používateľov. Ďalej sa v uvedených smerniciach vyžaduje, aby v prípade, že sa právnym aktom Únie prijali záväzné požiadavky na prístupnosť, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo dizajn vhodný pre všetkých používateľov sa vymedzia odkazom na daný akt. V tejto smernici by sa mali stanoviť povinné požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje. V prípade výrobkov a služieb, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici nie sú záväzné. Využitie týchto požiadaviek na prístupnosť na splnenie príslušných povinností stanovených v aktoch Únie iných ako táto smernica by však uľahčilo implementáciu prístupnosti a prispelo k právnej istote a zbližovaniu požiadaviek na prístupnosť v celej Únii. Orgánom by sa nemalo brániť v stanovení požiadaviek na prístupnosť prekračujúcich rámec požiadaviek na prístupnosť stanovených v prílohe I k tejto smernici.

(91)

Touto smernicou by sa nemal zmeniť povinný alebo dobrovoľný charakter ustanovení týkajúcich sa prístupnosti v ďalších právnych aktoch Únie.

(92)

Táto smernica by sa mala vzťahovať len na postupy obstarávania, pri ktorých sa výzva na súťaž už zaslala alebo v prípade, ak výzva na súťaž nie je plánovaná, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ začal postup obstarávania po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice.

(93)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto smernice by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o: bližšie špecifikovanie požiadaviek na prístupnosť, ktoré svojou povahou nemôžu priniesť zamýšľaný účinok, pokiaľ sa podrobnejšie nešpecifikujú v záväzných právnych aktoch Únie; zmenu obdobia, počas ktorého musia byť hospodárske subjekty schopné identifikovať každý iný hospodársky subjekt, ktorý im dodal výrobok, alebo ktorému oni dodali výrobok; ďalšie špecifikácie príslušných kritérií, ktoré má hospodársky subjekt zohľadniť pri posúdení, či by dodržiavanie požiadaviek na prístupnosť predstavovalo neprimeranú záťaž. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (24). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(94)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické špecifikácie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25).

(95)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou, a preto by mali vytvoriť vhodné kontrolné mechanizmy, ako napríklad následnú kontrolu zo strany orgánov dohľadu nad trhom s cieľom overiť, či je žiadosť o výnimku z uplatňovania požiadaviek odôvodnená. Pri riešení sťažností súvisiacich s prístupnosťou by členské štáty mali dodržiavať všeobecné zásady dobrej správy, a najmä povinnosť úradníkov zabezpečiť, aby sa rozhodnutie o každej sťažnosti prijalo v primeranej časovej lehote.

(96)

S cieľom uľahčiť jednotné vykonávanie tejto smernice by Komisia mala vytvoriť z príslušných orgánov a zainteresovaných strán pracovnú skupinu, aby sa uľahčila výmena informácií a najlepších postupov a poskytlo poradenstvo. Mala by sa podporovať spolupráca medzi orgánmi a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane osôb so zdravotným postihnutím a organizácií, ktoré ich zastupujú, okrem iného preto, aby sa súdržnejšie uplatňovali ustanovenia tejto smernice týkajúce sa požiadaviek na prístupnosť a monitorovania vykonávania jej ustanovení o zásadnej zmene a neprimeranej záťaži.

(97)

Vzhľadom na existujúci právny rámec týkajúci sa nápravných opatrení v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú smernice 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ, by sa však ustanovenia tejto smernice týkajúce sa presadzovania právnych predpisov a sankcií nemali uplatňovať pri postupoch verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú povinnosti uložené touto smernicou. Takýmto vylúčením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov vyplývajúce zo zmlúv prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania a účinnosti práva Únie.

(98)

Sankcie by mali byť primerané povahe porušení a okolnostiam, aby neslúžili hospodárskemu subjektu ako alternatíva k splneniu povinnosti sprístupniť výrobky alebo služby.

(99)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli v súlade s platnými právnymi predpismi Únie zavedené alternatívne mechanizmy riešenia sporov, ktoré umožnia riešenie akéhokoľvek údajného nesúladu s touto smernicou pred tým, ako sa vec predloží súdu alebo príslušnému správnemu orgánu.

(100)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (26) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(101)

S cieľom poskytnúť poskytovateľom služieb dostatok času na prispôsobenie sa požiadavkám stanoveným v tejto smernici je potrebné poskytnúť prechodné obdobie piatich rokov od dátumu uplatňovania tejto smernice, počas ktorého výrobky používané na poskytovanie služby, ktoré boli uvedené na trh pred týmto dátumom, nemusia spĺňať požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, pokiaľ ich poskytovatelia služieb počas prechodného obdobia nenahradia. Vzhľadom na náklady a dlhý životný cyklus samoobslužných terminálov je vhodné stanoviť, že v prípade, že sa tieto terminály používajú pri poskytovaní služieb, môžu sa používať do konca ich úžitkovej životnosti, pokiaľ sa počas tohto obdobia nenahradia, nie však dlhšie ako 20 rokov.

(102)

Požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici by sa mali vzťahovať na výrobky uvádzané na trh a služby poskytované po dátume začiatku uplatňovania vnútroštátnych opatrení na transpozíciu tejto smernice vrátane použitých výrobkov a výrobkov z druhej ruky dovážaných z tretích krajín a uvádzaných na trh po tomto dátume.

(103)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť plné rešpektovanie práv osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote, a podporiť uplatňovanie článkov 21, 25 a 26 charty.

(104)

Keďže cieľ tejto smernice, a to odstránenie prekážok voľného pohybu určitých prístupných výrobkov a služieb s cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti existujú v ich právnych systémoch, ale možno ho vymedzením spoločných požiadaviek na prístupnosť a pravidlá fungovania vnútorného trhu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,