(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania a stanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadením Brusel IIa sa dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni stanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a ktorý má za cieľ zabezpečiť bezodkladný návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného spoločnou účasťou s členskými štátmi v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

V Haagskom dohovore z roku 1980 sa stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyhlásili, že toto pristúpenie prijali.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej hospodárskej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia preto nemôže pristúpiť k uvedenému dohovoru a ani uložiť vyhlásenie o prijatí pristupujúceho štátu.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 (3) patria vyhlásenia o prijatí podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Honduras 20. decembra 1993 uložil svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol pre Honduras platnosť 1. marca 1994.

(11)

Všetky dotknuté členské štáty s výnimkou Dánska, Rakúska a Rumunska už pristúpenie Hondurasu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 prijali. Honduras už pristúpenie Bulharska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovinska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 prijal. Posúdenie situácie v Hondurase viedlo k záveru, že Rakúsko a Rumunsko sú v pozícii, aby prijali v záujme Únie pristúpenie Hondurasu v súlade s podmienkami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(12)

Preto by sa Rakúsko a Rumunsko mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili svoje vyhlásenia o prijatí pristúpenia Hondurasu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. Ostatné členské štáty Únie, ktoré už pristúpenie Hondurasu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 prijali, by nemali uložiť nové vyhlásenia o prijatí, keďže existujúce vyhlásenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením Brusel IIa a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,