5.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 139/14

(1)

Komisia po antisubvenčnom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/309 (2) konečné vyrovnávacie clá na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (ďalej len „platné opatrenia“).

(2)

Egejské združenie vývozcov (Aegean Exporters' Association, ďalej len „žiadateľ“) podalo 13. marca 2017 žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie vyrovnávacích opatrení.

(3)

V žiadosti sa uvádzali dôkazy o tom, že zmena vykonávania priamych výrobných subvencií zavedená v roku 2016 viedla k značnému zníženiu výšky subvencií pre výrobcov pstruhov v Turecku, takže na vyrovnanie subvencovania už neboli potrebné opatrenia. Žiadateľ takisto uviedol, že zmena je trvalá. Podľa žiadateľa sa teda platné opatrenia musia prešetriť.

(4)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (3)20. júla 2017 oznámila začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania podľa článku 19 základného nariadenia.

(5)

Revízne prešetrovanie sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2017. Komisia na posúdenie, či sa subvencovanie pre výrobcov pstruhov znížilo od pôvodného prešetrovania a či je zmena trvalá, analyzovala aj vývoj celkového objemu subvencií poskytnutých Tureckom výrobcom pstruhov od pôvodného obdobia prešetrovania (od 1. januára do 31. decembra 2013).

(6)

Komisia o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania informovala žiadateľa, známych vyvážajúcich výrobcov v Turecku, výrobcov z Únie, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich týka prešetrovanie, združenia zastupujúce výrobcov z Únie a turecké orgány.

(7)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(8)

Dve zainteresované strany predložili pripomienku na obhajobu potreby zachovať platné opatrenia. Jedna zo strán, Dánske združenie akvakultúry (Danish Aquaculture Association) (zastupujúce navrhovateľa v pôvodnom prešetrovaní), vyjadrila názor, že podmienky článku 19 základného nariadenia neboli splnené. Tvrdila, že informácie uvedené v žiadosti boli neúplné a neposkytovali pravdivý obraz o subvencovaní výrobcov pstruhov v Turecku a že zmeny zavedené Tureckom nemožno považovať za trvalé. Druhá strana, Španielske združenie akvakultúry, takisto tvrdila, že vyrovnávacie opatrenia sa musia zachovať, a tvrdila, že ceny tureckých dovozov sú nižšie ako ceny výrobcov pstruhov z Únie.

(9)

So zreteľom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že možno urobí výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala misiu Tureckej republiky pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Celkovo boli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania poslané viac ako 70 spoločnostiam v Turecku.

(11)

Dvadsaťsedem vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Komisia v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov/skupín výrobcov, ktorí zahŕňali troch vyvážajúcich výrobcov/skupiny výrobcov s najväčším objemom dovozov do Únie a dvoch menších vyvážajúcich výrobcov/skupiny výrobcov. Komisia považovala navrhnutú vzorku za reprezentatívnu.

(12)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov, KLC Group a Sagun Group, požiadali o zaradenie do vzorky. Komisia sa so zreteľom na veľký objem vývozov skupiny KLC Group rozhodla pridať ju do vzorky s cieľom náležite preskúmať účinky upravenej schémy na sektor. Komisia sa však so zreteľom na obmedzený čas dostupný na revízne prešetrovanie rozhodla odmietnuť žiadosť skupiny Group Sagun o zaradenie do vzorky (4).

(13)

Konečnú vzorku teda tvorili títo vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov a ich prepojené spoločnosti:

(14)

Konečná vzorka predstavovala približne 71 % objemu dovozu prešetrovaného výrobku vyvážaného do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa Komisie bola reprezentatívna a umožňovala riadnu analýzu účinkov zmien, ktoré Turecko zaviedlo, na všetky spoločnosti v tomto sektore.

(15)

Komisia získavala a overovala všetky informácie považované za potrebné na vyhodnotenie vplyvu zmeny vo vykonávaní schémy priamych subvencií, ktorú Turecko zaviedlo.

(16)

Komisia poslala dotazníky šiestim vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky a Turecku. Od všetkých uvedených strán boli doručené úplne vyplnené dotazníky.

(17)

Komisia vykonala overovanie v priestoroch jednej zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, skupiny Alima Group. Komisia vykonala overenie na mieste aj v priestoroch tureckých orgánov. Komisia sa so zreteľom na závery uvedené v kapitole 4.3.4 rozhodla nenavštíviť ostatné spoločnosti zaradené do vzorky.

(18)

Komisia 21. februára 2018 všetkým zainteresovaným stranám oznámila základné skutočnosti a úvahy týkajúce sa prešetrovania a vyzvala ich, aby do 18. marca 2018 predložili písomné pripomienky a/alebo žiadosť o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(19)

Pripomienky po poskytnutí informácií predložilo Turecko, žiadateľ, štyria vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a Dánske združenie akvakultúry. Vypočutie za účasti Komisie, Turecka a žiadateľa sa uskutočnilo 23. marca 2018. Vypočutie za účasti Komisie a Dánskeho združenia akvakultúry sa uskutočnilo 16. apríla 2018.

(20)

Prešetrovaným výrobkom je pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss):

s pôvodom v Turecku a v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 0301 91 90, ex 0302 11 80, ex 0303 14 90, ex 0304 42 90, ex 0304 82 90 a ex 0305 43 00 (kódy TARIC 0301919011, 0302118011, 0303149011, 0304429010, 0304829010 a 0305430011) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(21)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní skonštatovala, že výrobky vyrábané v Únii a výrobky vyrábané v Turecku sú podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(22)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní preskúmala viaceré opatrenia, z ktorých mali profitovať alebo mohli profitovať tureckí vyvážajúci výrobcovia pstruhov počas pôvodného obdobia prešetrovania (rok 2013) [pozri odôvodnenie 37 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1195/2014 (5), ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo].

(23)

Hlavné subvencie, z ktorých profitovali tureckí výrobcovia pstruhov počas pôvodného obdobia prešetrovania, boli priame subvencie poskytnuté všetkým výrobcom pstruhov za kilogram, a pohybovali sa v rozmedzí od 7 do 9,6 %. Ďalej mali zo subvencovaných úverov prospech dve spoločnosti zaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní. Výška subvencií prostredníctvom subvencovaných úverov, ktorú zistila Komisia, bola 0,1 % pre jednu zo spoločností (Kilic) a 0,3 % pre druhú spoločnosť (Özpekler).

(24)

Komisia zistila, že prospech zo všetkých ostatných prešetrovaných subvenčných opatrení v pôvodnom období prešetrovania bol nulový alebo zanedbateľný. Preto opatreniami uloženými výrobcom pstruhov sa vyrovnávali najmä priame subvencie.

(25)

V pôvodnom období prešetrovania (rok 2013) boli priame subvencie výrobcom pstruhov udelené na základe dekrétu č. 2013/4463 zo 7. marca 2013 o poľnohospodárskych subvenciách v roku 2013 (ďalej len „dekrét z roku 2013“). Tento dekrét sa týkal pstruhov vyprodukovaných v roku 2013.

(26)

Na základe dekrétu z roku 2013 boli subvencie udelené všetkým výrobcom pstruhov, ktorí mali platnú výrobnú licenciu pre hospodárstvo na chov rýb. Výrobná licencia sa mohla vzťahovať na výrobu v mori, v priehrade alebo na výrobu umiestnenú vo vnútrozemí. Výrobca pstruhov mohol mať viaceré výrobné licencie (hospodárstva na chov rýb) v rovnakej priehrade alebo rovnakej oblasti v mori. Na základe dekrétu z roku 2013 bola výroba v rámci každej z týchto licencií oprávnená na subvencie do týchto limitov: výrobcovia pstruhov dostali na každú svoju výrobnú licenciu 0,65 tureckej líry (ďalej len „TL“) za kilogram pstruhov na výrobu do 250 ton ročne; na výrobu od 251 do 500 ton polovicu sumy (0,325 TL/kg) a na výrobu nad 500 ton nedostali žiadnu subvenciu.

(27)

Subvencie na výrobu pstruhov sa upravujú dekrétom, ktorý každoročne prijíma turecká vláda. V dekréte sa ustanovujú základné podmienky a výšky subvencií pre produkciu akvakultúry v Turecku. Postupy a zásady týkajúce sa vykonávania dekrétu sa potom bližšie určujú v oznámení, ktoré každý rok vydáva ministerstvo pre potravinárstvo, poľnohospodárstvo a dobytok.

(28)

Keďže obdobie revízneho prešetrovania sa vzťahovalo na druhú polovicu roka 2016 a prvú polovicu roka 2017, Komisia najskôr preskúmala výšku a podmienky subvencií, ktoré boli výrobcom pstruhov udelené alebo sa mali udeliť v rokoch 2016 a 2017 (pozri kapitolu 4.2).

(29)

Po druhé, Komisia analyzovala celkový vývoj výšky subvencií, ktoré Turecko poskytlo od pôvodného prešetrovania doteraz (pozri kapitolu 4.3). Po tretie, Komisia posúdila, či sa úroveň subvencovania výrazne zmenila a či možno túto zmenu považovať za trvalú (pozri kapitolu 4.4).

(30)

V roku 2016 boli subvencie výrobcom pstruhov udelené na základe dekrétu č. 2016/8791 (6) o poľnohospodárskych subvenciách poskytovaných v roku 2016 (ďalej len „dekrét z roku 2016“). V oznámení č. 2016/33 (7) o podpore pre akvakultúru sa ďalej bližšie určujú podmienky poskytovaných subvencií.

(31)

Aj keď výška subvencie v TL/kg zostala na úrovniach z roku 2013, v novom článku 4.16 sa zo subvencií vyňali podniky s licenciami, ktoré „sa nachádzali v rovnakej možnej oblasti určenej ministerstvom, rovnakej priehradnej nádrži alebo v regionalizovanej priehradnej nádrži nachádzajúcej sa v rovnakej zóne“.

(32)

Podľa uvedeného článku a v rozpore so situáciou počas pôvodného obdobia prešetrovania v prípade, že výrobca pstruhov mal viac ako jednu výrobnú licenciu (alebo viac „hospodárstiev na chov rýb“) v rovnakej možnej zóne v mori podľa vymedzenia ministerstva, v rovnakej nádrži (priehrade) alebo v rovnakých nádržiach nachádzajúcich sa v rovnakých regiónoch, ktoré patrili rovnakej osobe či rovnakému podniku/spoločnosti, tieto licencie alebo hospodárstva na chov rýb sa považovali za jednu licenciu alebo jedno hospodárstvo tejto spoločnosti a priama subvencia sa vyplácala podľa uvedeného výkladu. Žiadateľ argumentoval, že na základe tohto článku sa objem výroby oprávnenej na subvencie znížil, čo viedlo k značnému zníženiu subvencií, ktoré získali výrobcovia pstruhov. Komisia však poznamenala, že táto podmienka mala dve obmedzenia.

(33)

Po prvé, z prešetrovania vyplynulo, že podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, obmedzenie stanovené v článku 4.16 dekrétu z roku 2016 sa týkalo len výroby pstruhov v priehradných nádržiach alebo v mori, ale nie výroby na pevnine, ktorá podľa informácií poskytnutých Tureckom predstavovala približne 20 % celkovej výroby pstruhov (8). Po poskytnutí informácií Turecko takisto potvrdilo, že 65 % celkového počtu výrobných podnikov (fariem) sa nachádza na pevnine a len 35 % výrobných podnikov (fariem) sa nachádza v priehradných nádržiach alebo v mori.

(34)

Obmedzenie stanovené v článku 4.16 dekrétu z roku 2016 teda nemalo vplyv na 20 % výroby pstruhov, ani na 65 % výrobných podnikov alebo fariem. To bol napríklad aj prípad jednej zo spoločností zaradených do vzorky, spoločnosti Mittos, ktorej farma na výrobu pstruhov sa nachádza na pevnine. Takisto ďalšia skupina podnikov zaradená do vzorky, skupina Özpekler, mala farmy umiestnené v rôznych priehradných nádržiach. Podľa informácií, ktoré poskytli tieto spoločnosti/skupiny spoločností (a ktoré boli overené na úrovni vlády), boli tieto spoločnosti oprávnené prijať subvencie na rovnaký počet výrobných licencií (šesť v prípade prvej spoločnosti a tri v prípade druhej spoločnosti) v roku 2015 (pred zmenou legislatívy) a aj v roku 2016 (keď už bola v platnosti nová legislatíva). Zmena legislatívy teda nemala žiaden významný vplyv na uvedené spoločnosti.

(35)

Po druhé, obmedzenie sa uplatňovalo na jednu právnickú osobu, teda v prípade skupiny zloženej z prepojených spoločností mohla každá spoločnosť žiadať o subvencie až do limitov stanovených v dekréte. To znamená, že ak bola skupina spoločností zložená z rôznych právnických osôb, ktoré mali svoje rybné hospodárstva (licencie) v rovnakej zóne, každá spoločnosť zo skupiny mohla samostatne profitovať zo subvencií, aj keď mala hospodárstva v rovnakej zóne ako ostatné prepojené spoločnosti. Turecko potvrdilo, že išlo o prípad jednej skupiny zaradenej do vzorky, skupiny Alima Group. Obidve prepojené spoločnosti v tejto skupine boli oprávnené žiadať o subvencie, hoci sa ich hospodárstva nachádzali v rovnakej zóne.

(36)

Z týchto dôvodov celkový vplyv obmedzenia značne neznížil počet príjemcov. Podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, sa počet licencií pre hospodárstva oprávnené na priamu subvenciu znížil z približne 947 licencií pre hospodárstva v roku 2015 na 837 licencií pre hospodárstva v roku 2016 a na 817 licencií v roku 2017. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34, aj keď sa na individuálnom základe v prípade niektorých spoločností od roku 2015 do roku 2016 znížil počet oprávnených licencií, pre niektoré z týchto spoločností, napríklad spoločnosti Özpekler Group alebo Mittos, bol počet oprávnených licencií rovnaký pred zmenou aj po zmene.

(37)

Okrem legislatívnej zmeny zavedenej článkom 4.16 dekrétu z roku 2016 Turecko tým istým dekrétom vykonávalo od 1. januára 2016 aj novú priamu subvenciu na výrobu v uzavretých systémoch (9). V článku 4.16 uvedeného dekrétu sa stanovuje, že cieľom je „maximálne využívať vodné zdroje dostupné v krajine na zabezpečenie kultivácie produktov akvakultúry a rôznych druhov na miestach, kde je voda obmedzená“.

(38)

Subvencia na výrobu v uzavretých systémoch sa mohla poskytnúť aj výrobcom iných druhov rýb stanovených v dekréte, ako sú napríklad zubatica pruhovaná a morona striebristá. Výška subvencie bola stanovená na 0,5 TL/kg ryby vyrobenej v tomto systéme bez ohľadu na druh vyrábanej ryby.

(39)

V súlade s postupom prijímania nových dekrétov a oznámení na úpravu subvencií pre výrobcov pstruhov každý rok, bol dekrét z roku 2016 v roku 2017 nahradený dekrétom č. 2017/10465 (10) o poľnohospodárskych podporách poskytovaných v roku 2017 (ďalej len „dekrét z roku 2017“). V oznámení č. 2017/38 (11) o podpore pre akvakultúru sa ďalej bližšie určujú podmienky poskytovaných subvencií.

(40)

V dekréte z roku 2017 zostali zachované ustanovenia článku 4.16 o počte oprávnených licencií. Zároveň sa zaviedlo zvýšenie výšky priamych subvencií na výrobu pstruhov. Nové výšky subvencií boli takéto:

(41)

Dekrétom z roku 2017 sa zaviedli aj nové subvencie. Podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, tieto nové subvencie čiastočne nahradili a doplnili priame subvencie, ktoré vyrovnávali opatrenia z pôvodného prešetrovania, a ich cieľom bolo podporiť spotrebu rýb v Turecku, splniť environmentálne normy, bojovať proti chorobám a kvalita, diverzifikácia a vysledovateľnosť potravín. Nové výšky subvencií boli takéto:

(42)

Cieľom subvencií na výrobu pstruhov nad 1 kg bolo podporiť diverzifikáciu výrobkov. Výška subvencie bola stanovená na 0,25 TL/kg na výrobu do 250 ton a polovičná výška (0,125 TL/kg) na výrobu od 250 ton do 500 ton. Obmedzenie kritérií oprávnenosti uvedené v článku 4.16 a vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35 sa uplatňovalo aj na tento druh subvencie.

(43)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ tvrdili, že subvencia pre pstruhy nad 1 kg sa na dotknutý výrobok vzťahovala len vtedy, keď sa jeho hmotnosť pohybovala medzi 1 a 1,2 kg. Tvrdili, že pstruhy s hmotnosťou nad 1,2 kg viac nespadali pod vymedzenie dotknutého výrobku. Navyše, podľa vyjadrenia Turecka, ministerstvo poľnohospodárstva obmedzí subvenciu na pstruhy s hmotnosťou nad 1,25 kg v nadchádzajúcom oznámení, v ktorom budú vymedzené podmienky pre systémy subvencovania výroby na rok 2018. Preto by sa subvencia na pstruhy nad 1 kg nemala zohľadňovať pri posudzovaní vývoja výšky subvencií poskytnutej výrobcom pstruhov v rokoch 2017 a 2018.

(44)

Komisia súhlasila s tvrdením, že pstruhy predávané vo forme celých rýb s hmotnosťou aspoň 1,2 kg neboli dotknutým výrobkom. Subvencie poskytnuté na výrobu takýchto rýb, ktoré sú výlučne určené na iný trh, nie sú teda na základe súčasných opatrení napadnuteľné.

(45)

Výroba pstruhov s hmotnosťou od 1 kg do 1,2 kg však v roku 2017 profitovala zo schémy a spadala pod vymedzenie výrobku. Okrem toho článkom 4 písm. f) oznámenia č. 2017/38 sa subvencia udeľuje chovateľom rýb pri výlove. Ak by aj Turecko v roku 2018 zamýšľalo obmedziť subvenciu pre pstruhy s hmotnosťou nad 1,25 kg, dekrét neobsahuje žiadne právne kritérium, na základe ktorého by subvencia bola vylúčená v prípade, že pstruh sa predáva v inej forme. Podľa doručených informácií je bežnou praxou v danom odvetví spracovať niektoré z veľkých vylovených pstruhov a predať ich ako dotknutý výrobok, napríklad vo forme filé. Preto dotknutý výrobok profituje zo zodpovedajúcich súm subvenčnej schémy. Komisia sa navyše vo svojej analýze môže oprieť iba o príslušné legislatívne a administratívne akty v konečnom znení, ktoré sú plne právoplatné vo vyvážajúcej krajine. Keďže oznámenie vymedzujúce podmienky na rok 2018 ešte nebolo prijaté, plánované podmienky, ako ich Turecko uviedlo, v tejto fáze nemožno brať do úvahy. Komisia preto odmietla vylúčiť túto schému zo svojej celkovej analýzy a radšej sa zamerala vo svojich zisteniach na ekonomický účinok schémy (pozri odôvodnenie 67).

(46)

Cieľom subvencií na označovanie rýb bola podpora vysledovateľnosti a kvality rýb. Výška subvencie bola 0,02 TL/kus na výrobu do 250 ton a polovičná výška (0,01 TL) na výrobu od 250 ton do 500 ton. Limit sa uplatňoval na jednu výrobnú licenciu. Obmedzenie kritérií oprávnenosti uvedené v článku 4.16 a vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35 sa uplatňovalo aj na tento druh subvencie. Subvencia na označovanie rýb sa mohla poskytnúť aj výrobcom iných druhov rýb stanovených v dekréte, ako sú napríklad zubatica pruhovaná a morona striebristá. Zainteresované strany po poskytnutí informácií toto zistenie nespochybnili.

(47)

Subvencie pre správnu poľnohospodársku prax sa týkali plnenia určitých noriem súvisiacich so životným prostredím, bezpečnosťou potravín, dobrými životnými podmienkami rýb a vysledovateľnosťou. Každá spoločnosť musela absolvovať audit, aby mohla byť oprávnená na subvencie. Po ukončení auditu sa mohlo vydať osvedčenie. Inštitúty, ktoré kontrolovali plnenie noriem, muselo certifikovať ministerstvo. Lehota na podanie žiadostí spoločností, aby mohli byť oprávnené na výrobu pstruhov vyrábaných v roku 2017, bola 31. marca 2018. Výška subvencie bola stanovená na 0,25 TL/kg na výrobu do 250 ton. Limit sa uplatňoval na jednu právnickú osobu. Zainteresované strany po poskytnutí informácií toto zistenie nespochybnili.

(48)

Po legislatívnej zmene zavedenej článkom 4.16 dekrétu z roku 2016 sa zdalo, že objem výroby pstruhov oprávnenej na priame subvencie sa znížil. Podľa informácií, ktoré poskytlo Turecko, ako aj podľa informácií dostupných v záznamoch, však bolo ťažké určiť skutočný vplyv legislatívnej zmeny z roku 2016 z hľadiska objemu a hodnoty oprávnenej výroby v porovnaní so systémom platným pred nadobudnutím platnosti tohto dekrétu a tento vplyv závisel od objemu výroby v rámci jednotlivých licencií.

(49)

Vplyv sa líšil aj na úrovni jednotlivých spoločností v závislosti od konkrétnej situácie výroby každej spoločnosti. Spoločnosti, ktoré mali viac ako jednu licenciu v rovnakom regióne alebo rovnakej zóne v starom režime, mohli od roku 2016 získať priame subvencie len pre jednu z nich. Iné spoločnosti, ktoré mali výrobu na pevnine (napríklad Mittos) alebo ktoré pôsobili v rôznych zónach či regiónoch (napríklad skupina Özpekler), však dostávali priame subvencie v rovnakej alebo aj väčšej výške ako pred rokom 2016, pretože mali viac ako jednu licenciu. Navyše so zreteľom na skutočnosť, že obmedzenie stanovené v článku 4.16 dekrétu z roku 2016 sa uplatňovalo na jednu právnickú osobu, vplyv legislatívnej zmeny na skupinu spoločností závisel aj od jej štruktúry. Preto zatiaľ čo skupiny spoločností ako GMS Group a KLC Group zasiahla zmena právnych predpisov najviac, spoločnosti alebo skupiny spoločností ako Alima, Mittos, Özpekler a všetky malé spoločnosti, ktoré predstavujú viac ako 65 % spoločností, legislatívna zmena zasiahla iba v obmedzenej miere alebo ich nezasiahla vôbec.

(50)

Komisia ďalej skonštatovala, že v roku 2017 sa skutočná suma priamych subvencií pre výrobcov pstruhov zvýšila (pozri odôvodnenie 40). Dekrétmi z rokov 2016 a 2017 sa zaviedli aj viaceré nové subvencie, z ktorých môžu profitovať výrobcovia pstruhov (pozri kapitoly 4.2.1 a 4.2.2).

(51)

Preto aj keď obmedzenia zavedené v roku 2016 mohli viesť k zníženiu subvencovania formou priamych subvencií, Turecko zároveň zaviedlo nové subvencie a/alebo zmenilo existujúce subvenčné opatrenia. Dôležitá otázka teda bola, či zvýšená suma priamych subvencií a nové subvencie nekompenzovali obmedzenie zavedené v dekréte z roku 2016. Ak by to tak bolo, celková úroveň subvencovania mohla byť rovnaká alebo vyššia ako úroveň subvencovania vypočítaná v čase zavedenia pôvodných vyrovnávacích ciel. Ak aj jeden výrobca profitoval z priamych subvencií v roku 2016 menej, lebo jeho rôzne licencie alebo hospodárstva na chov rýb sa považovali za jednu licenciu alebo jedno hospodárstvo, táto zmena nemusela nutne viesť k zníženiu celkovej úrovne subvencovania v porovnaní so situáciou pred legislatívnou zmenou v roku 2016 (pozri odôvodnenia 62 až 65).

(52)

Komisia preto usúdila, že musí posúdiť vplyv všetkých subvenčných opatrení, z ktorých mohli profitovať výrobcovia pstruhov v Turecku (alebo z nich môžu profitovať v budúcnosti), ako aj celkovú úroveň subvencovania na vnútroštátnej úrovni. Komisia preto neskúmala konkrétne účinky zmeny právnych predpisov v období prešetrovania na každú zo spoločností zaradených do vzorky individuálne, ale vypracovala posúdenie na globálnej úrovni, pričom svoje závery potvrdila využitím informácií, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(53)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ argumentovali, že Komisia mala prepočítať subvenčné rozpätie pre spoločnosti zaradené do vzorky na individuálnom základe. Komisia s týmto argumentom nesúhlasila. Žiadateľ žiadal, aby bolo opätovne preskúmané zníženie úrovne subvencií pre všetkých výrobcov pstruhov v Turecku v nadväznosti na legislatívnu zmenu v roku 2016. Za absencie trvalej zmeny v okolnostiach na vnútroštátnej úrovni však Komisia nepovažovala za vhodné vypočítať individuálne príslušné výšky subvencií. Uskutočnené zmeny sa nejavili dostatočnými na preukázanie toho, že by sa výška subvencií podstatne zmenila a že by zmena bola trvalá. Preskúmanie úrovne subvencovania na vnútroštátnej úrovni, ako aj odhadovanej výšky subvencií na rok 2018 navyše potvrdili rovnaký záver.

(54)

Od roku 2013 do roku 2016 boli výšky subvencií poskytnutých výrobcom pstruhov takéto:

Tabuľka

Priame subvencie pre výrobcov pstruhov

(55)

Od roku 2013 do roku 2016 sa celková suma subvencií na výrobu pstruhov znížila o 37 %.

(56)

Najväčšie zníženie (20 %) sumy subvencií nastalo od roku 2013 do roku 2015, teda pred legislatívnou zmenou zavedenou dekrétom z roku 2016. Zníženie medzi uvedenými rokmi bolo v súlade so znížením výroby pstruhov (17 %) v tom istom období.

(57)

Zníženie sumy subvencií od roku 2015 do roku 2016 (pred zmenou a po zmene) bolo 20,6 %.

(58)

V roku 2016 bola celková suma priamych subvencií poskytnutých výrobcom pstruhov vo výške 39 762 389 TL.

(59)

Vykonávanie všetkých subvenčných opatrení, z ktorých mohli výrobcovia pstruhov profitovať v roku 2017, ešte nebolo v čase overovania dokončené. Komisia preto vychádza vo svojich predbežných zisteniach z prognózy rozpočtu na rok 2017 pre každé z opatrení na globálnej úrovni.

(60)

Rozpočet určený pre priame subvencie v roku 2017 bol vo výške 52 500 000 TL. Podľa predbežných informácií, ktoré poskytlo Turecko v čase overovania, sa malo minúť 90 % rozpočtu (47 250 000 TL).

(61)

Okrem toho bol naplánovaný takýto rozpočet pre nové subvenčné opatrenia zavedené v roku 2017:

(62)

Rozpočet na výrobu v uzavretých systémoch, označovanie rýb a správnu poľnohospodársku prax zahŕňal aj subvencie na výrobu iných druhov, ako sú napríklad zubatica pruhovaná a morena striebristá. Na základe štatistických údajov Turecka o celkovom objeme výroby akvakultúry v roku 2016 predstavovala výroba pstruhov v rámci oprávnenej výroby rýb 41,2 %.

(63)

Vychádzajúc z prognózy rozpočtu, z pomeru výdavkov vo výške 90 % a zo skutočnosti, že z niektorých opatrení mala profitovať výroba iných druhov ako pstruhy, Komisia najprv odhadla, že by celková výška subvencií pre výrobcov pstruhov v roku 2017 mohla prekročiť 50 miliónov TL. Uvedený odhad vychádza z informácií, ktoré poskytlo Turecko a podľa ktorých sa očakávalo, že sa vynaloží 90 % z rozpočtu na priame subvencie. Komisia okrem toho použila rovnaké percento rozpočtových výdavkov na odhadnutie súm subvencií dodatočných subvenčných opatrení zavedených v roku 2017 (pozri odôvodnenie 61). Napokon, pre rozpočtové riadky, ktoré zahŕňajú ostatné oprávnené druhy rýb (teda subvencie na výrobu v uzavretých systémoch, na výrobu pstruhov nad 1 kg, na označovanie rýb a pre správnu poľnohospodársku prax), Komisia použila pomer 41,2 %, ktorý predstavuje výrobu pstruhov v rámci oprávnenej výroby pstruhov.

(64)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ tvrdili, že žiaden z tureckých výrobcov pstruhov neprofitoval zo subvencie na výrobu v uzavretých systémoch a ani zo subvencie na označovanie rýb v roku 2017, a to najmä z dôvodu počiatočných investičných nákladov a nepraktickosti uvedených dvoch opatrení. Maximálna výška subvencií na dobré poľnohospodárske postupy v roku 2017 mohla dosiahnuť len 592 250 TL a v skutočnosti sa vynaložilo 83 % z plánovaného rozpočtu v porovnaní s 90 %, ktoré pôvodne odhadovali turecké orgány.

(65)

Komisia súhlasila s opätovným posúdením celkovej výšky subvencií pre výrobcov pstruhov na základe súm, ktoré výrobcovia pstruhov v roku 2017 skutočne získali. Na základe týchto nových súm zo subvenčných opatrení celková výška subvencií pre výrobcov pstruhov v roku 2017 dosiahla približne 48,5 milióna TL.

(66)

Turecko okrem toho tvrdilo, že schéma subvencií na pstruhy nad 1 kg by sa nemala zahrnúť do výpočtu výšky subvencií poskytnutej výrobcom pstruhov. Podľa výpočtov Turecka, ktoré predložilo počas vypočutia, by potom suma subvencií vynaložená na výrobu dotknutého výrobku v roku 2017 dosiahla výšku približne 43 miliónov TL.

(67)

Komisia však poznamenala, že z tejto schémy môžu profitovať tri rôzne druhy pstruhov: (1) pstruhy s hmotnosťou medzi 1 a 1,2 kg, (2) pstruhy s hmotnosťou nad 1,2 kg, ktoré sa po spracovaní môžu nakoniec považovať za dotknutý výrobok, a (3) pstruhy s hmotnosťou nad 1,2 kg, ktoré sú určené na iný trh ako dotknutý výrobok. Za absencie presných hodnôt rozdelenia rozpočtu na subvencie Komisia nemohla vypočítať presnú sumu pre každú z troch kategórií. V každom prípade aj za predpokladu, že by sa 100 % tejto subvencie vyčlenilo len na tretiu kategóriu, a teda by nemala vplyv na dotknutý výrobok, celkový záver by to neovplyvnilo. Suma vo výške 43 miliónov TL za rok 2017 by v skutočnosti stále predstavovala nárast v porovnaní s rokom 2016 o 4 milióny TL. Takýto nárast by vyrovnal značnú časť vplyvu zníženia sumy subvencií v roku 2016, ktoré uviedol žiadateľ ako zmenu odôvodňujúcu revízne prešetrovanie opatrení.

(68)

V období medzi pôvodným obdobím prešetrovania (rok 2013) a rokom 2016 sa subvencie pre výrobcov pstruhov znížili o 37 %. K zníženiu súm subvencií od roku 2013 však nedošlo len v súvislosti s legislatívnou zmenou v roku 2016, ale aj v dôsledku celkového zníženia výroby pstruhov (pozri tabuľku v odôvodnení 54). Po roku 2016 sa úroveň subvencií pre výrobcov pstruhov opäť zvýšila.

(69)

V roku 2017 celková výška subvencií pre výrobcov pstruhov dosiahla sumu medzi 43 miliónov a 48,5 milióna TL. Komisia preto dospela k záveru, že výška subvencií po roku 2016 sa blíži k ich výške pred legislatívnou zmenou.

(70)

Komisia teda konštatovala, že zníženie existujúcich subvencií po legislatívnej zmene v roku 2016 bolo dočasné a že celková výška subvencií, ako aj úroveň podpory výroby na tonu sa od roku 2016 opäť zvýšili.

(71)

Komisia so zreteľom na závery vyvodené v kapitole 4.3.4 preto konštatovala, že zníženie subvencovania výrobcov pstruhov v roku 2016 bolo len dočasné. Takisto konštatovala, že vzhľadom na to, že Turecko každý rok preskúmava podmienky a výšku subvencií, zavedené zmeny nie je možné považovať za trvalé, a to predovšetkým z týchto dôvodov:

Komisia ďalej odhadla, že celkové subvencie pre výrobcov pstruhov môžu v roku 2018 dosiahnuť až 56 miliónov TL, t. j. približne o 6 miliónov TL viac než bola úroveň subvencií v roku 2015, čo bol rok pred legislatívnou zmenou (12).

(72)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ tvrdili, že subvencia na boj proti ochoreniam rybej mlade, ktorá bola zavedená v roku 2018, sa nevzťahovala na dotknutý výrobok. Toto tvrdenie však nepodložili dôkazmi. Komisia zastáva názor, že neexistuje žiaden konkrétny dôvod, aby sa táto subvencia nevzťahovala na dotknutý výrobok. Ministerstvo poľnohospodárstva dokonca toto nové subvenčné opatrenie predstavilo prekvapivo počas overovania ako subvenciu pre výrobcov pstruhov. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(73)

Po poskytnutí informácií Turecko a žiadateľ takisto tvrdili, že subvencie pre uzavreté výroby a na označovanie rýb by mali byť z posúdenia vylúčené, pretože neboli v roku 2017 použité, keďže boli nákladné a nepraktické (pozri odôvodnenie 64). Komisia v tomto ohľade uviedla, že výška subvencie na označovanie rýb bola 0,02 TL/ks v prípade výroby do 250 ton v roku 2017, ale pravdepodobne sa v roku 2018 zvýši na 0,03 TL/ks (13). Zdá sa teda, že Turecko chce, aby uvedené opatrenie bolo zaujímavejšie. Komisia preto zamietla tvrdenie, že tieto nové subvenčné opatrenia by mali byť vylúčené z odhadov výšky subvencií na rok 2018 a v blízkej budúcnosti.

(74)

Navyše, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, musia výrobcovia pstruhov vykonať počiatočné investície a/alebo absolvovať audity, aby svoje obchodné postupy zladili s kritériami oprávnenosti novozavedených subvenčných opatrení. Preto aj keď sa rozpočet pre tieto opatrenia nepoužije v prvom roku (prvých rokoch) uplatňovania, je pravdepodobné, že sa použije vo väčšom rozsahu v ďalších rokoch, keď spoločnosti zabezpečia oprávnenosť svojich činností na financovanie.

(75)

Turecko a žiadateľ napokon tvrdili, že Komisia mala vziať do úvahy znehodnotenie tureckej líry vo výške 90 % v priebehu posledných rokov. Podľa nich malo znehodnotenie meny trvalú povahu.

(76)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Znehodnotenie tureckej líry, voľne zameniteľnej meny s kolísavým výmenným kurzom, sa nemôže pripisovať Turecku. Výmenné kurzy navyše môžu sledovať určitý trend počas určitého obdobia, ale v inom období sa trend môže zase zvrátiť. Na to, aby išlo o zmenu okolností trvalej povahy, chýba nevyhnutná stabilita a predvídateľnosť.

(77)

Komisia so zreteľom na uvedené úvahy konštatovala, že systém vykonávania priamych subvencií sa vyznačuje nepretržitými zmenami právneho základu, kritérií oprávnenosti a skutočných súm subvencií. Ak by aj skutočná výška subvencií v roku 2018 nebola v súlade s odhadmi Komisie, systém vykonávania subvenčných opatrení sa neustále mení tak, že tieto zmeny sa nemôžu považovať za trvalé. V tejto súvislosti Komisia takisto konštatovala, že zníženie subvencií zistené v období od roku 2013 do roku 2016 bolo len dočasné, keďže podľa odhadov výška subvencií na roky 2017 a 2018 dosiahne rovnakú úroveň subvencovania ako v roku 2013. V dôsledku toho, a v rozpore s tvrdeniami žiadateľa, Komisia dospela k záveru, že zníženie zistené v roku 2016 sa nemohlo považovať za trvalé.

(78)

Na základe záverov, ktoré vyvodila Komisia o zmenách vykonávania priamych subvencií pre výrobcov pstruhov v Turecku, a so zreteľom na absenciu trvalej povahy týchto zmien sa žiadosť o čiastočné priebežné revízne prešetrovanie považovala za neopodstatnenú, a preto muselo byť čiastočné priebežné revízne prešetrovanie ukončené.

(79)

Platné opatrenia uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/309 by preto mali byť zachované.

(80)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo ukončiť prešetrovanie. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(81)

Nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (14),