(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Poľsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Poľsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Poľsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Poľska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Poľsko predložilo 26. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Poľsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje postupne zlepšiť celkový deficit z úrovne 1,7 % HDP v roku 2017 na 0,7 % HDP v roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 1,0 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa podľa očakávaní do roku 2021, t. j. v období, na ktoré sa konvergenčný program vzťahuje, nedosiahne. Prepočítané štrukturálne saldo (5) poukazuje v roku 2021 na deficit vo výške 1,3 % HDP. Na základe konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že sa pomer dlhu verejnej správy k HDP zníži z 50,6 % HDP v roku 2017 na 50,4 % HDP v roku 2018 a do roku 2021 na 46,0 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je opatrný pre rok 2018 a následne realistický.

(6)

Rada 11. júla 2017 odporučila Poľsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v 2018 neprekročí 3,7 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,5 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Komisia uskutočnila kvalitatívne posúdenie sily hospodárskych podmienok v Poľsku, pričom náležite zvážila jeho problémy v oblasti udržateľnosti. Na tomto základe dospela k záveru, že netreba zohľadňovať žiadne ďalšie prvky. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2018.

(7)

Vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru Poľska vo výške 1,5 % HDP by nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2019 nemala presiahnuť 4,2 % v súlade so štrukturálnou úpravou vo výške 0,6 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav podľa Paktu stability a rastu. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2019 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(8)

Poľsko bude v strednodobom až dlhodobom horizonte čeliť vo viacerých oblastiach výdavkovým tlakom, najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva, ktoré si budú vyžadovať nové mechanizmy posudzovania efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov a uľahčenie prerozdeľovania zdrojov. S týmto cieľom vláda začala pracovať na reforme rozpočtového procesu, najmä s cieľom posilniť strednodobý rozpočtový rámec a začleniť do rozpočtového procesu preskúmania výdavkov. Hoci existujúce nezávislé inštitúcie v Poľsku plnia niektoré z funkcií, ktoré obvykle pripadajú na fiškálne rady, krajina je jediným členským štátom bez plnohodnotnej nezávislej fiškálnej rady a podľa všetkého ju ani neplánuje zriadiť. V správe o krajine za rok 2018 sa konštatuje, že Poľsko nedosiahlo žiadny pokrok v oblasti obmedzovania rozsiahlej miery využívania znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty. Poľské ministerstvo financií však pracuje na zjednodušení spôsobu, akým sa príslušné sadzby budú prideľovať tovaru a službám.

(9)

Poľský pracovný trh dosahoval v posledných rokoch veľmi dobré výsledky a miera zamestnanosti ďalej klesala. Účasť určitých skupín na pracovnom trhu, najmä účasť žien, osôb s nízkou kvalifikáciou a starších občanov, je však v porovnaní s ostatnými členskými štátmi naďalej nízka. Niekoľko nedávno zavedených politických opatrení má tendenciu znižovať motiváciu ľudí pracovať, a to najmä v prípade žien a starších ľudí. Poľský systém sociálnej ochrany nedostatočne motivuje k práci. Zatiaľ čo vďaka prídavkom na deti sa podarilo znížiť mieru chudoby a nerovnosti, pri týchto prídavkoch sa už prejavil negatívny vplyv na účasť rodičov, najmä žien, na trhu práce, pretože veľkosť a obmedzená miera zisťovania majetkových pomerov pri prídavkoch naštrbujú účinnosť pracovných stimulov, ktoré sú zahrnuté v iných sociálnych dávkach. Mieru účasti žien na trhu práce ďalej zhoršuje nízka účasť detí do troch rokov na formálnej starostlivosti o deti, ktorá je naďalej jednou z najnižších v Únii. Obmedzená podpora, ktorú majú k dispozícii ľudia poskytujúci dlhodobú starostlivosť, týmto osobám bráni pri vstupe na pracovný trh. Zníženie zákonného veku odchodu do dôchodku motivovalo niektorých starších pracovníkov k opusteniu trhu práce. Nárast dopytu po pracovnej sile tak pomáha uspokojiť migrácia z krajín mimo EÚ.

(10)

Doplnkovým spôsobom, ako podporiť tak účasť na trhu práce, ako aj inovačnú schopnosť hospodárstva je poskytnúť žiakom a dospelým primerané zručnosti a schopnosti, ktoré im pomôžu pracovne sa presadiť na rýchlo sa meniacom pracovnom trhu. Miera účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave je oveľa nižšia, než je priemer Únie. V kombinácii s určitými nedostatkami v digitálnych zručnostiach, verbálnej a matematickej gramotnosti – najmä medzi dospelými s nižším ako terciárnym vzdelaním – to sťažuje ich zamestnateľnosť. Do akej miery nedávno zavedené a plánované politické opatrenia, ako napríklad zmeny v organizácii všeobecného, odborného a vysokoškolského vzdelávania, budú mať vplyv na úroveň zručností absolventov, ešte nie je známe.

(11)

Poľsko ďalej prijíma opatrenia, ktorými chce riešiť segmentáciu trhu práce obmedzením možnosti zneužívania práce na dobu určitú, pri určitých neštandardných pracovných zmluvách zvýšením príspevkov na sociálne zabezpečenie a pri niektorých týchto zmluvách zavedením minimálnej hodinovej mzdy. Počet a podiel trvalých pracovných zmlúv od konca roka 2016 rastie, napriek tomu je však podiel dočasných pracovných zmlúv stále jedným z najvyšších v Únii. Do reformovaného zákonníka práce by sa mohli zahrnúť určité ďalšie legislatívne zmeny relevantné pre túto dualitu pracovného trhu. Ako jeden z potenciálne problematických aspektov sa javí sociálna ochrana pracovníkov, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami a ktorí majú určité neštandardné zmluvy, a to najmä z hľadiska primeranosti ich budúcich dôchodkov. Od roku 2015 bolo zavedených niekoľko opatrení s cieľom zlepšiť sociálnu ochranu samostatne zárobkovo činných osôb a osôb, ktoré majú uzavreté atypické pracovné zmluvy.

(12)

Priemerný vek odchodu do dôchodku v posledných rokoch vzrástol, čo je odzrkadlením minulých reforiem, ako napríklad zrušenia možností predčasného odchodu do dôchodku a postupného zvyšovania zákonného veku odchodu do dôchodku. Pokračovanie zvyšovania skutočného veku odchodu do dôchodku má zásadný význam pre strednodobý hospodársky rast, ako aj pre zabezpečenie primeranosti a fiškálnej udržateľnosti dôchodkového systému. Nedávne zníženie zákonného veku odchodu do dôchodku na 60 rokov pre ženy a 65 rokov pre mužov je však krokom opačným smerom. Na rozdiel od toho vek odchodu do dôchodku sudcov a sudkýň na všeobecných súdoch bol zhodne stanovený na 65 rokov, čo je v súlade s požiadavkou Komisie. Medzi dôvody nízkej mobility pracovnej sily a skrytej nezamestnanosti v poľnohospodárstve patrí osobitný systém sociálneho poistenia pre poľnohospodárov, ktorý sa dotuje nákladmi vo výške takmer 1 % HDP.

(13)

Na zlepšenie výsledkov v oblasti zdravotnej starostlivosti je v Poľsku potrebné zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti a zvýšiť jej účinnosť. Subjektívne neuspokojené potreby v prípade lekárskej starostlivosti patria medzi najvyššie v Únii a čakacie lehoty pre určité výkony sú obzvlášť dlhé. Počet nemocničných lôžok je pomerne vysoký a geograficky neoptimálne rozložený. Ambulantná a primárna zdravotná starostlivosť je vo všeobecnosti nedostatočne rozvinutá, pričom lekári sú motivovaní posielať pacientov na vyšetrenie a liečbu k špecializovaným lekárom. Riešenie týchto problémov je veľmi náročné, pretože úroveň verejných finančných zdrojov a počet lekárov a zdravotných sestier je v Poľsku pri určitých špecializáciách stále výrazne pod priemerom Únie. V roku 2017 bola zaznamenaná určitá snaha efektívnejšie rozdeľovať zdroje v sektore zdravotnej starostlivosti, no účinky týchto opatrení sa ešte neprejavili.

(14)

Zvyšovanie schopnosti hospodárstva inovovať má zásadný význam pre to, aby sa Poľsko dokázalo posunúť vyššie v globálnom hodnotovom reťazci, čím by sa zároveň podporil potenciál v oblasti zlepšovania životnej úrovne. Na to treba realizovať politické opatrenia na mnohých frontoch, a to postupným tempom počas niekoľkých rokov. Medzi relevantné kľúčové politické oblasti patrí budovanie dôvery v regulačné prostredie, poskytovanie stimulov pre podniky, aby investovali do výskumu a vývoja, posilňovanie vedeckej základne, a to aj reformami terciárneho vzdelávania a podnecovaním výrazného toku vedomostí a úzkej spolupráce medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami. K poslednej menovanej oblasti patrí aj zabezpečenie priaznivých podmienok pre komercializáciu výskumu, ktorá bude podporovaná z verejných zdrojov. V týchto oblastiach už bolo realizovaných niekoľko politických opatrení a vláda plánuje aj ďalšie.

(15)

Rýchle tempo regulačných zmien a obmedzená miera využívania verejných a sociálnych konzultácií pri niekoľkých kľúčových zákonoch majú negatívny vplyv na kvalitu právnych predpisov a zvyšovanie neistoty pre podniky. V tejto súvislosti má zásadný význam aj zaručenie fungovania právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Pripomína sa, že Komisia v decembri 2017 predložila Rade odôvodnený návrh na rozhodnutie o tom, že existuje zreteľné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľska. Nárast miery investícií by mohli umožniť dôležité faktory ako právna istota a dôvera v rovnosť a predvídateľnosť regulačných, daňových a iných politík a inštitúcií. Spoľahlivé ex ante a ex post posúdenia vplyvu a dobre navrhnuté a vykonané sociálne a verejné konzultácie by mohli pomôcť zlepšiť kvalitu právnych predpisov, obmedziť nutnosť následných zmien, a tak zvýšiť predvídateľnosť regulačného prostredia. V krátkodobom horizonte by sa tým zároveň mohlo pomôcť obmedziť možné negatívne vedľajšie účinky nových zákonov, ako napríklad dočasný nárast administratívneho zaťaženia vyplývajúci zo zmeny daňových predpisov.

(16)

Cestná sieť sa vďaka financovaniu Únie rýchlo rozvíja, ale úmrtnosť na cestách stále patrí k najvyšším v Únii. V mestách sa navyše stále viac prejavujú problémy v oblasti mobility, ako napríklad dopravné zápchy a znečistenie ovzdušia, ktoré sú dôsledkom rastúceho počtu osobných automobilov a veľkého podielu starých vozidiel. Súčasné stimuly zamerané na využívanie hromadnej dopravy s nízkymi emisiami splodín a aktívnych dopravných prostriedkov nepostačujú na riešenie týchto problémov. Vykonávanie projektov v oblasti železničnej dopravy spolufinancovaných z prostriedkov Únie sa naďalej stretáva s veľkými problémami hlavne v dôsledku obmedzenej kapacity stavebného sektora a inštitucionálnych nedostatkov správcu železničnej infraštruktúry. Aj keď vláda plánuje aktualizovať príslušný strategický dokument, v súčasnosti nie je k dispozícii dostatok informácií o strategickej vízii dlhodobého rozvoja dopravných sietí vo všetkých oblastiach dopravy na obdobie po roku 2023. V tomto dokumente by sa jasne identifikovali a náležite pridelili ich príslušné úlohy. Navyše, prekážky a nedostatky v oblasti energetických sietí a infraštruktúry pretrvávajú aj napriek investíciám z posledných rokov.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Poľska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Poľsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1.

1.

2.

3.