10.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 207/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 9. decembra 2016 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých druhov ocele odolnej proti korózii (ďalej len „oceľ odolná proti korózii“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 25. októbra 2016 podalo Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavovala viac ako 53 % celkovej výroby ocele odolnej proti korózii v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a súvisiacej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie prešetrovania.

(3)

V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa z 24. mája 2017 podloženú požadovanými dôkazmi Komisia 8. júla 2017 uverejnila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1238 (3), ktorým sa zavádza registrácia dovozu určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v ČĽR od 9. júla 2017.

(4)

Komisia mala dostatočné dôkazy prima facie odôvodňujúce potrebu registrácie dovozu, keďže dovoz a trhové podiely dotknutej krajiny sa od začatia prešetrovania prudko zvýšili, a dospela k záveru, že boli splnené podmienky článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľov, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Na účely výberu analogickej krajiny sa Komisia obrátila na výrobcov v Brazílii, Kanade, Indii, Japonsku, Južnej Kórei, na Taiwane, v Turecku, na Ukrajine a v Spojených štátoch amerických, informovala ich o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(8)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že predbežne vybrala Kanadu ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(9)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(10)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Túto predbežnú vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, ktorí majú sídlo v štyroch rôznych členských štátoch a predstavujú viac ako 30 % výroby ocele odolnej proti korózii v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke.

(11)

Dve spoločnosti písomne vysvetlili, že nemôžu vyplniť potrebný dotazník. Hoci podnet naďalej podporovali, z predbežnej vzorky odstúpili.

(12)

Komisia posúdila vplyv vylúčenia týchto dvoch spoločností zo vzorky a dospela k záveru, že po zaradení ďalších dvoch spoločností je vzorka stále reprezentatívna, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie.

(13)

Väčšia z dvoch spoločností, ktoré požiadali o vylúčenie zo vzorky, uviedla vo svojej žiadosti, že je pod kontrolou vlády a na predaj vo verejnej ponuke v rámci tendra. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že zaradenie spoločnosti by malo výrazne negatívny vplyv na finančné mikroukazovatele vzorky, a to najmä s ohľadom na značné objemy výroby a predaja v tomto prípade.

(14)

Druhá spoločnosť vysvetlila, že sa už aktívne zúčastňuje iného antidumpingového konania, a uviedla, že nemá dostatok zdrojov, aby zvládla aj tento prípad. Vzhľadom na to, že spoločnosť bolo možné nahradiť bez toho, aby bola dotknutá reprezentatívnosť vzorky, Komisia dospela k záveru, že je rozumné a primerané akceptovať žiadosť spoločnosti o vylúčenie zo vzorky.

(15)

Komisia preto stranám oznámila, že do vzorky boli vybraté ďalšie dve spoločnosti, a znovu požiadala zainteresované strany o predloženie pripomienok.

(16)

Združenie Eurofer predložilo pripomienky a navrhlo pridať piatu spoločnosť s cieľom zlepšiť geografickú reprezentatívnosť vzorky. Po analýze týchto pripomienok však Komisia dospela k záveru, že revidovaná vzorka je dostatočne reprezentatívna, pretože predstavuje 29 % výroby ocele odolnej proti korózii v Únii a spoločnosti, ktoré sú do nej zaradené, pochádzajú zo štyroch rôznych členských štátov. Navrhovaná spoločnosť okrem toho neprispela k diverzifikácii skupín spoločností zaradených do vzorky. Navrhovaná piata spoločnosť navyše nezaznamenala dostatočný objem výroby a predaja, aby sa tým odôvodnilo jej zaradenie do vzorky. Komisia preto potvrdila revidovanú vzorku štyroch spoločností. Táto spoločnosť však bola napriek tomu navštívená s cieľom získať podrobnejší prehľad o nesmierne konkurenčnej a meniacej sa situácii na talianskom trhu, a to tak z hľadiska konkurencie zo strany iných výrobcov z Únie, ako aj čínskeho dovozu.

(17)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(18)

Iba dvaja dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Preto bolo rozhodnuté upustiť od výberu vzorky a obom spoločnostiam sa zaslal dotazník pre dovozcov. Vyplnený dotazník doručil iba jeden z nich.

(19)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(20)

Šestnásť (skupín) vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo v stanovenej lehote požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku troch skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(21)

Tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zložené z niekoľkých samostatných podnikov požiadali o individuálne zaobchádzanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(22)

Preskúmanie týchto žiadostí o individuálne zaobchádzanie nebolo počas predbežnej fázy prešetrovania možné, pretože sa musel preskúmať veľký počet spoločností, navštíviť veľký počet rôznych miest a neumožňoval to ani harmonogram prešetrovania, ani zdroje, ktoré mala Komisia k dispozícii. Ako je uvedené v oddiele 1.9, Komisia už overila celkovo 17 jednotlivých spoločností, ktoré sú súčasťou troch skupín vybraných do vzorky. Vzhľadom na toto pracovné zaťaženie nebolo možné v predbežnej fáze overiť ani vyplnené dotazníky významných dovozcov, ktoré sa týkali jednej strany zo vzorky, a bude potrebné overiť ich neskôr. Uskutočňovanie posúdenia troch ďalších skupín spoločností by v tejto fáze predstavovalo neprimeranú záťaž a zabránilo dokončeniu prešetrovania v prísnych lehotách uložených základným nariadením.

(23)

Jedna zo spoločností skupiny žiadajúcej o individuálne zaobchádzanie tvrdila, že jej sortiment výrobkov nebol vo vzorke vybranej Komisiou zohľadnený. Je však potrebné poznamenať, že sortiment výrobkov zaradený do vzorky je reprezentatívny, pokiaľ ide o dotknutý dovoz.

(24)

O tom, či sa umožní individuálne zaobchádzanie, Komisia rozhodne v konečnej fáze prešetrovania.

(25)

Na účely článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia zaslala formuláre žiadosti o THZ všetkým vyvážajúcim výrobcom v ČĽR vybraným do vzorky a spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, ktorí chceli požiadať o individuálne dumpingové rozpätie. Ani jedna z troch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nedoručila vyplnené formuláre žiadosti o THZ. Hoci žiadosti o individuálne preskúmanie boli predbežne zamietnuté, Komisia posúdi formuláre žiadosti o THZ predložené dvomi skupinami spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ak v konečnej fáze rozhodne o tom, že môže akceptovať ich žiadosť o individuálne preskúmanie.

(26)

Komisia zaslala dotazníky navrhovateľovi, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a dovozcom/používateľom, ktorí sa prihlásili, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a vyvážajúcim výrobcom, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie, ako aj potenciálnym výrobcom z analogickej krajiny.

(27)

Vyplnené dotazníky doručili Eurofer, štyria výrobcovia z Únie a jeden dovozca/používateľ, tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, tri skupiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradené do vzorky, ktoré požiadali o individuálne preskúmanie, a jedna skupina výrobcov v analogickej krajine.

(28)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností a tohto združenia:

(29)

Komisia nenavštívila priestory troch prepojených vývozcov spolupracujúcich čínskych spoločností so sídlom v Hongkongu a Singapure, konkrétne Xinsha International PTE, Ltd, Shagang South-Asia (Hong Kong) Trading Co., Ltd (prepojení vývozcovia skupiny Shagang) a Shougang Holding Trade (Hong Kong) Ltd (prepojený vývozca skupiny Shougang). Ich spisy a účty však boli v miere požadovanej Komisiou dané k dispozícii na inšpekciu počas návštev na mieste v priestoroch ich príslušných prepojených výrobcov v ČĽR.

(30)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2013 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(31)

Dotknutým výrobkom sú určité druhy ocele odolnej proti korózii. Ide o ploché valcované výrobky zo železa alebo z legovanej ocele alebo nelegovanej ocele; upokojené hliníkom; pokovované zinkom a/alebo hliníkom alebo s povlakom zinku a/alebo hliníka žiarovým pozinkovaním, a to bez použitia iného kovu; chemicky pasivované; obsahujúce: 0,015 hmotnostného % alebo viac, ale nie viac než 0,170 hmotnostného % uhlíka, 0,015 hmotnostného % alebo viac, ale nie viac než 0,100 hmotnostného % hliníka, nie viac než 0,045 hmotnostného % nióbu, nie viac než 0,010 hmotnostného % titánu a nie viac než 0,010 hmotnostného % vanádu; predkladané vo zvitkoch, v plechoch rezaných na dĺžku a úzkych pásoch.

Tieto výrobky sú vylúčené:

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7210 41 00, ex 7210 49 00, ex 7210 61 00, ex 7210 69 00, ex 7212 30 00, ex 7212 50 61, ex 7212 50 69, ex 7225 92 00, ex 7225 99 00, ex 7226 99 30 a ex 7226 99 70 (kódy TARIC: 7210410020, 7210490020, 7210610020, 7210690020, 7212300020, 7212506120, 7212506920, 7225920020, 7225990022, 7225990035, 7225990092, 7226993010, 7226997094) a má pôvod v ČĽR.

(32)

Oceľ odolná proti korózii sa vyrába pokovovaním plochých valcovaných oceľových zvitkov, plechov a pásov ponáraním do kúpeľa z roztaveného kovu alebo zliatiny zinku. Pokovujúci kov sa zlúči s oceľovým substrátom v metalurgickej reakcii a vytvorí viacvrstvovú štruktúru zliatin, čím sa získa pokovovanie, ktoré je metalurgicky previazané s oceľou. Povrch výrobku sa ďalej opracúva chemickou pasiváciou, cieľom ktorej je chrániť povrch pred vlhkosťou a znížiť riziko vytvárania korózie počas uskladňovania a prepravy.

(33)

Oceľ odolná proti korózii sa využíva najmä v stavebníctve, a to na rôzne plátovacie stavebné materiály, ale aj v odvetví výroby domácich spotrebičov, pri procesoch hlbokého ťahania a razby, ako aj pri výrobe malých zváraných rúrok.

(34)

Mnohé doručené otázky požadujúce objasnenie sa týkali charakteristiky, že dotknutý výrobok by mal byť chemicky pasivovaný, pretože panovali obavy, že oceľ odolná proti korózii, ktorej povrch sa ošetruje iba olejovaním, nepatrí do rozsahu prešetrovania, a preto sa na ňu nemôžu vzťahovať opatrenia. Niektoré strany uviedli, že sa tým priamo nabáda k obchádzaniu opatrení.

(35)

Komisia potvrdzuje, že naolejovaná oceľ odolná proti korózii nepatrí do rozsahu prešetrovania, ak je iba naolejovaná (a nie chemicky pasivovaná a naolejovaná zároveň).

(36)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že vylúčenie naolejovanej ocele odolnej proti korózii predstavuje možné riziko obchádzania opatrení, v tejto veci ešte z prešetrovania nevyplynul žiadny záver. Niektoré strany uvádzajú, že pred použitím produktu musia používatelia zvitky ocele odolnej proti korózii rozvinúť a odstrániť vrstvu oleja, čo je proces, ktorý si vyžaduje osobitné zariadenia, a že ak by čínski vyvážajúci výrobcovia túto úlohu zadali externým dodávateľom, proces sa ešte viac skomplikoval, pretože dodávateľ tretej strany by musel vyčistenú oceľ odolnú proti korózii opäť zvinúť, aby ju mohol dopraviť k používateľovi. Ďalšie strany uvádzajú, že používatelia dokážu olej jednoducho odstrániť narezaním zvitkov pomocou špeciálneho absorpčného materiálu.

(37)

V tejto fáze prešetrovania Komisia usúdila, že vzhľadom na mimoriadnu logistiku a náklady, ktoré s tým súvisia, neexistuje riziko obchádzania zaplatenia antidumpingového cla tým, že sa vynechá chemická pasivácia zvitkov ocele odolnej proti korózii a namiesto toho sa použije iba olejovanie. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

(38)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(39)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(40)

Keďže žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie, normálna hodnota sa stanovila na základe ceny alebo vytvorenej normálnej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(41)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že plánuje použiť Kanadu ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Dve strany napadli výber Kanady z dôvodu údajného cenového rozdielu podobného výrobku a kvôli vzťahu medzi možným spolupracujúcim výrobcom v Kanade a jedným z navrhovateľov.

(42)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym výrobcom v krajinách uvedených v oznámení o začatí konania a do ďalších krajín, v prípade ktorých okolnosti svedčili o tom, že sa v nich vyrába a predáva podobný výrobok. Komisia sa okrem toho obrátila aj na príslušné orgány v daných krajinách. Z 25 výrobcov a štyroch združení v Kanade, Austrálii, Brazílii, Indii, Kórejskej republike, Nórsku, Turecku a na Taiwane, ktorých Komisia oslovila, vyjadrili ochotu spolupracovať traja výrobcovia z troch rôznych krajín (Austrália, Brazília a Kanada).

(43)

Vzhľadom na konkurenčnú situáciu a veľkosť troch predmetných trhov, ako aj na pripomienky od zainteresovaných strán sa Komisia rozhodla predbežne vybrať ako analogickú krajinu Brazíliu. Brazília je otvoreným trhom s tromi výrobcami, významným objemom dovozu, dovoznými clami v rozsahu od 12 do 14 % a bez antidumpingového či vyrovnávacieho cla na dovoz ocele odolnej proti korózii počas obdobia prešetrovania.

(44)

Dňa 14. marca 2017 Komisia informovala zainteresované strany, že ako analogickú krajinu predbežne vybrala Brazíliu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky k tomuto výberu. Žiadna strana nespochybnila, že Brazília bola najvhodnejšia spomedzi troch krajín, od ktorých sa podarilo získať spoluprácu, určité pripomienky však vyjadrili vyvážajúci výrobca aj Čínske združenie výrobcov železa a ocele (China Iron & Steel Association, ďalej len „CISA“). Oba subjekty poukázali na vzťah medzi brazílskym spolupracujúcim výrobcom a jedným z navrhovateľov a združenie CISA uviedlo aj sťažnosť inej strany z 23. júna 2008 v súvislosti s podobným prešetrovaním (4), podľa ktorej sa brazílski výrobcovia plechov zinkovaných ponorom (žiarové zinkovanie) dopustili protisúťažného správania. Pokiaľ ide o uvedené skutočnosti, o protisúťažnom správaní brazílskych výrobcov ocele odolnej proti korózii počas obdobia prešetrovania (napr. objemy dovozu ocele odolnej proti korózii sú značné) nesvedčia žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o vzťah medzi výrobcom z analogickej krajiny a výrobcom z Únie, strany nedokázali vysvetliť, ako by mohlo predmetné prepojenie ovplyvniť spoľahlivosť údajov. Podľa názoru Komisie tento vzťah nespochybňuje ani neovplyvňuje stanovenie normálnej hodnoty, ktorá vychádza z riadne overených údajov.

(45)

Brazílsky spolupracujúci výrobca zaslal vyplnený dotazník v správnej forme a načas.

(46)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj podobného výrobku v Brazílii nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že spolupracujúci výrobca uskutočňoval predaj podobného výrobku na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách v porovnaní s dotknutým výrobkom vyvážaným do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(47)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné uvedený predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. To sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Predajné transakcie sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady brazílskeho výrobcu počas obdobia prešetrovania.

(48)

Pre tie druhy výrobku, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(49)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja uvedeného druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas obdobia prešetrovania.

(50)

V prípade druhov výrobku, ktoré neboli ziskové alebo sa nepredávali na domácom trhu v dostatočnom objeme, sa normálna hodnota vytvorila podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov brazílskeho výrobcu, ku ktorým sa pripočítali predajné, všeobecné a administratívne náklady (10 % – 20 %) a zisk (10 % – 20 %) za druhy výrobku brazílskeho výrobcu, ktoré sú ziskové. Vytvorená normálna hodnota sa použila pri výpočte 77 % – 99,6 % objemu predaja do Únie, v závislosti od čínskeho vyvážajúceho výrobcu.

(51)

Niektoré druhy výrobku vyvážané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami nebolo možné priradiť k druhom výrobku, ktoré predával spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny na brazílskom domácom trhu. Preto sa normálna hodnota nezhodných druhov výrobku musela vytvoriť podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov výrobcu z analogickej krajiny. Komisia potom pripočítala primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (10 % – 20 %), ktorá vychádza zo skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Nakoniec pripočítala primeranú sumu zisku (10 % – 20 %) na základe použitia priemerného ziskového rozpätia pri predaji ziskových výrobkov.

(52)

V prípade transakcií, v rámci ktorých vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré vystupujú ako dovozca, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom. Vykonali sa úpravy na zohľadnenie skutočných výdavkov prepojených dovozcov, pokiaľ ide o prepravu, bankové poplatky, manipuláciu a pomocné náklady, úverové náklady, provízie, ako aj predajné, všeobecné a administratívne náklady v EÚ a zisk prepojených dovozcov. Úroveň úprav sa pohybovala v rozpätí 5 % – 10 %. Každý čínsky vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, ktorý obchoduje prostredníctvom prepojených dovozcov v EÚ, dostal podrobné výpočty úprav v osobitnom informačnom dokumente.

(53)

V prípade ostatných transakcií boli vývozné ceny založené na cenách skutočne zaplatených alebo cenách, ktoré sa majú zaplatiť, za dotknutý výrobok, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(54)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na základe cien zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu účtovaných vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky s domácimi predajnými cenami výrobcu z analogickej krajiny, prípadne s vytvorenou normálnou hodnotou.

(55)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa týkali dopravy, poistenia, bankových poplatkov, manipulácie a pomocných nákladov, úverových nákladov, provízií a úrovne obchodu. Úroveň úprav cien na domácom trhu v analogickej krajine bola v rozpätí 10 % – 15 %. V prípade vývoznej ceny sa pohybovala v rozmedzí od 8,5 % do 20 % v závislosti od predmetného vyvážajúceho výrobcu a distribučného kanála. Každý čínsky vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky dostal podrobné výpočty úprav v osobitnom informačnom dokumente.

(56)

Čína uplatňuje politiku vrátenia DPH pri vývoze iba čiastočne a v tomto prípade sa DPH vo výške 4 % nevracia. Na zabezpečenie toho, aby bola normálna hodnota vyjadrená na rovnakej úrovni zdanenia ako vývozná cena, bola normálna hodnota upravená smerom nahor o časť DPH účtovanej pri vývoze dotknutého výrobku, ktorá čínskym vyvážajúcim výrobcom nebola vrátená (5).

(57)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(58)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa vypočítalo ako vážený priemer na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(59)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Komisia stanovila dumpingové rozpätia na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Merala sa určením podielu objemu vývozu spolupracujúcich výrobcov do Únie na celkovom objeme vývozu z dotknutej krajiny do Únie na základe údajov vykázaných Eurostatom v štatistikách dovozu.

(60)

Úroveň spolupráce je vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 76 % celkového vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania (ďalej tiež „OP“). Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť zostatkové dumpingové rozpätie na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(61)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

(62)

V rámci posudzovanie reprezentatívnosti poskytlo údaje o výrobe a predaji 16 spoločností z Únie, pričom uviedli, že počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok. Na základe informácií dostupných z podnetu existuje minimálne 5 ďalších výrobcov z Únie vyrábajúcich podobný výrobok v Únii. Týchto 21 výrobcov predstavuje výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádza ako „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(63)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 9,9 milióna ton. Komisia tento údaj stanovila na základe informácií od výrobného odvetvia Únie a navrhovateľa.

(64)

Spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú 64 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(65)

Ako je uvedené v odôvodnení 29, výrobky z ocele odolnej proti korózii patria pod viaceré číselné znaky KN, ako aj niektoré číselné znaky ex. S cieľom nepodceniť spotrebu v Únii boli pri jej výpočte plne zohľadnené objemy dovozu s číselnými znakmi KN ex.

(66)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a výrobky z ocele odolnej proti korózii sa považujú za základný materiál na výrobu výrobkov z ocele s organickým povlakom, spotreba na trhu vlastnej spotreby a na voľnom trhu sa analyzovala samostatne.

(67)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je na analyzovanie ujmy dôležité, lebo výrobky určené na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Výroba určená na voľný trh je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(68)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu ocele odolnej proti korózii a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 32 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo určených pre trh vlastnej spotreby v Únii.

(69)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja na vlastnú spotrebu všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Vlastná spotreba (v tonách)

(70)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii zvýšila približne o 5 %. Toto zvýšenie je spôsobené najmä rastom dopytu po plechoch s organickým povlakom na trhoch vlastnej spotreby.

(71)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe a) predaja všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat. Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba na voľnom trhu (v tonách)

(72)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie zvýšila o 27 %. Tento nárast možno pripísať najmä zvýšeniu dopytu v hlavných odberateľských odvetviach.

(73)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu Únie, ako je uvedené v tabuľke 2.

(74)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že údaje Eurostatu obsahovali aj dovoz automobilových výrobkov z ČĽR, ktoré nie sú dotknutým výrobkom. Z vyplnených dotazníkov čínskych vyvážajúcich výrobcov vyplynulo, že na trh Únie sa naozaj vyvážal aj malý podiel automobilových výrobkov, a hoci boli tieto objemy dovozu naozaj začlenené do údajov o dovoze z ČĽR, ako sa uvádza v odôvodnení 57, mali len okrajový vplyv, a tak sú údaje Eurostatu napriek tomu spoľahlivé.

(75)

Dovoz do Únie z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

(76)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v absolútnom vyjadrení sa dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia zvýšil o 146 %. Súbežne s tým sa počas posudzovaného obdobia celkový trhový podiel dumpingového dovozu do Únie zvýšil o 11 percentuálnych bodov.

(77)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Ceny boli potvrdené ako správne na základe krížovej kontroly údajov získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Vážená priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(78)

Priemerné ceny dumpingového dovozu klesli z 595 EUR/t v roku 2013 na 465 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny dumpingového dovozu 22 %.

(79)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(80)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania.

(81)

Na základe uvedených skutočností sa zistilo, že ceny dumpingového dovozu z ČĽR sú podhodnotené oproti cenám výrobného odvetvia Únie o 9 – 15 % v závislosti od vyvážajúceho výrobcu.

(82)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(83)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, zásoby, rast, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií poskytnutých navrhovateľom, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík (Eurostat).

(84)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili

(85)

V prípade niektorých ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Týmito faktormi sú predaj a podiel na trhu, jednotkové ceny, jednotkové náklady a ziskovosť. Ostatné hospodárske ukazovatele sa však môžu zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť zahŕňajúcu použitie na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Únie, pretože závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo či sa predáva na voľnom trhu. Týmito faktormi sú: výroba, kapacita, využitie kapacity, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady práce. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia celkového obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže predmetné údaje nemožno vyselektovať podľa predaja na vlastnú spotrebu a predaja na voľnom trhu.

(86)

Jedna zainteresovaná strana poukázala na to, že Komisia by mala svoje zistenia týkajúce sa ujmy podložiť údajmi, ktoré sa týkajú výlučne dotknutého výrobku. Podľa tejto zainteresovanej strany je tento bod relevantný, pretože výrobné odvetvie Únie vyrábalo aj iné výrobky odolné proti korózii, napríklad automobilové výrobky. Komisia potvrdzuje, že údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie nezahŕňali automobilové výrobky, ale iba výrobky, ktorých sa týkalo prešetrovanie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 57, pri výpočte spotreby Komisia zohľadnila údaje týkajúce sa celých číselných znakoch KN pre určité číselné znaky KN ex, ktorých sa týkalo prešetrovanie. Tento postup mal len okrajový vplyv na údaj o odhadovanej spotrebe a žiadny vplyv na ostatné faktory ujmy.

(87)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie zvýšil o 4 %. Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas prípravy, údržbu atď. Pri údajoch o kapacite sa zohľadňuje, že príslušné oceliarne vyrábajú na tých istých výrobných linkách aj iné výrobky zinkované ponorom, a analýza bola obmedzená iba na dotknutý výrobok. Na základe týchto údajov sa kapacita počas posudzovaného obdobia znížila o 1 %.

(89)

Zvýšenie miery využitia kapacity vyplynulo z nárastu objemu výroby spôsobeného najmä nárastom spotreby a z malého zníženia kapacity.

(90)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu (voľný trh)

(91)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 5 %, a to z približne 6 miliónov ton v roku 2013 na približne 6,3 milióna ton počas obdobia prešetrovania.

(92)

Nárast objemu predaja výrobného odvetvia Únie však nepostačoval na udržanie jeho podielu na voľnom trhu. Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil zo 78,8 % na 65,2 %, čo je pokles o 17 %.

(93)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby, objem predaja na vlastnú spotrebu/transferov a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem vlastnej spotreby a podiel na trhu

(94)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z použitia na vlastnú spotrebu a z predaja na vlastnú spotrebu) na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 5 %, a to z približne 3,0 milióna ton v roku 2013 na 3,2 milióna ton počas obdobia prešetrovania.

(95)

Trhový podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej spotreby (trh vlastnej spotreby aj voľný trh) však počas posudzovaného obdobia klesol o 13 %.

(96)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(97)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne znížila, a to o 2 %. V rokoch 2014 a 2015 bola pracovná sila vyjadrená ako ekvivalent plného pracovného času oveľa nižšia, a to najmä preto, že sa nezamestnávali iní zamestnanci ako zamestnanci v plnom pracovnom pomere, aby sa znížili výrobné náklady a zvýšila efektívnosť vzhľadom na rastúcu konkurenciu na trhu zo strany dumpingovému dovozu. V dôsledku toho a vzhľadom na zvýšenie objemu výroby (+ 4 %) v posudzovanom období zaznamenala produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako objem výroby na zamestnanca za rok, nárast o 7 %. To preukazuje, že výrobné odvetvie Únie bolo ochotné prispôsobiť sa meniacim sa trhovým podmienkam, aby zostalo konkurencieschopné.

(98)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(99)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob znížila o 9 %. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažovali za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako možno vidieť v uvedenej tabuľke, tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 6 – 8 % objemu výroby.

(100)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na významný objem a nízke ceny dovozu z ČĽR zanedbateľný a spôsoboval značný tlak na znižovanie cien.

(101)

Spotreba na voľnom trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila približne o 27 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšil iba o 5 %. Výrobné odvetvie Únie tým stratilo podiel na trhu vo výške 17 %, na rozdiel od podielu dovozu z ČĽR na trhu, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 93 %.

(102)

Vzorka výrobného odvetvia Únie sa skladá zo štyroch spoločností v rámci dvoch skupín. Preto sa s cieľom dodržať požiadavky na dôvernosť uvádzajú mikroekonomické ukazovatele v podobe indexu. Indexy vychádzajú z údajov za rok 2013, ktorý sa rovná 100. Ak sú však údaje za rok 2013 záporné, zodpovedajúce údaje za rok 2013 sa rovnajú – 100.

(103)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Predajné ceny v Únii

(104)

V uvedenej tabuľke je vyjadrený vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Počas posudzovaného obdobia sa predajné ceny znížili o 18 %. Okrem toho boli predajné ceny počas posudzovaného obdobia v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady.

(105)

S cieľom obmedziť stratu podielu na trhu boli výrobcovia z Únie nútení prispôsobiť sa špirále klesajúcich cien a výrazne znížiť svoje predajné ceny. Na druhej strane možno zníženie výrobných nákladov vysvetliť najmä poklesom cien surovín. V prípade neexistencie tlaku na zníženie predajných cien, ktorý vyvolával čínsky dumpingový dovoz, by pokles cien surovín umožnil výrobnému odvetviu Únie obnoviť ziskovosť.

(106)

Väčšina výrobkov z ocele odolnej proti korózii určených na vlastnú spotrebu sa v prípade výrobcov zaradených do vzorky prevádzala v rámci jedného hospodárskeho subjektu, a preto sa nevystavovali faktúry. Ostatné sa predávali za transferové ceny s využitím rôznych politík oceňovania. Z tohto dôvodu nebolo možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu.

(107)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že predajné ceny výrobkov zinkovaných ponorom sa v období od februára 2016 do marca 2017 prakticky zdvojnásobili, čím sa preukazuje, že nedošlo k ujme. Tento pohyb cien smerom nahor údajne znamenal automatický nárast ziskových rozpätí výrobného odvetvia Únie smerom ku kladným číslam.

(108)

Prešetrovaním sa nedokázala potvrdiť platnosť tohto tvrdenia, pretože tvrdenie sa týkalo širokého rozsahu výrobkov, z ktorých väčšina nie je súčasťou dotknutého výrobku. Navyše dôkazy, ktorými sa dokladalo toto tvrdenie, zahŕňali aj 6-mesačné obdobie, ktoré nie je súčasťou obdobia prešetrovania, a poskytnuté porovnanie cien sa považovalo za nevhodné na účely prešetrovania, keďže nebolo dostatočne podrobné, napríklad sa v ňom neuvádzali náklady na suroviny a vplyv na ziskovosť.

(109)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné náklady práce na ekvivalent plného pracovného času

(110)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na jedného zamestnanca zvýšila o 2 %. Úrovne zamestnanosti mierne klesli, ako ukazuje tabuľka 8. Tento vývoj preukazuje, že výrobné odvetvie si udržiavalo kontrolu nad svojimi nákladmi na zamestnancov po tom, ako v tejto oblasti v roku 2014, a najmä v roku 2015, zaznamenalo ťažkosti.

(111)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(112)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(113)

Počas posudzovaného obdobia bola ziskovosť záporná, čo poukazuje na to, že výrobné odvetvie Únie bolo utlmené. O niečo lepšie trhové podmienky znamenali, že straty sa zmierňovali, ale dospelo sa k záveru, že ziskovosť zaznamenaná počas posudzovaného obdobia bola neudržateľná.

(114)

Trhové podmienky boli pritom ideálne na obnovenie ziskovosti, pretože náklady na suroviny podstatne klesali. Tlak čínskeho dovozu na znižovanie cien však donútil výrobné odvetvie Únie znížiť ceny na úroveň, na ktorej sa straty len znížili, ale neodstránili.

(115)

Straty v roku 2013 čiastočne súvisia s európskou dlhovou a následnou hospodárskou krízou. Bolo však jasné, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo obnoviť ziskovosť, ani (v podstatnom rozsahu) využiť výhody vyplývajúce z pomalého oživenia európskeho hospodárstva.

(116)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku kopíroval vývoj zisku z obratu v tom, že bol počas celého obdobia záporný, ale mierne sa zlepšoval. Návratnosť investícií tiež kopírovala ten istý vývoj.

(117)

Výrobné odvetvie Únie však napriek tomu v posudzovanom období naďalej investovalo. Investície boli zamerané na zachovanie efektívnosti a produktivity, nie na zvýšenie objemu výroby.

(118)

Hoci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli súčasťou veľkých medzinárodných skupín, tvrdili, že ich schopnosť získavať kapitál zo zdrojov skupiny sa znížila. Počas posudzovaného obdobia sa napriek tomu investície zvýšili.

(119)

Výrobné odvetvie Únie bolo počas posudzovaného obdobia utlmené. Táto situácia je evidentná na trhu vlastnej spotreby aj na voľnom trhu. Trh vlastnej spotreby predstavoval počas OP približne 25 % celkového objemu predaja.

(120)

Situácia výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu bola počas OP v porovnaní s rokom 2013 horšia. Hoci sa situácia z hľadiska objemu výroby a predaja mierne zlepšila, výrobné odvetvie Únie stratilo 17 % svojho podielu na trhu. Ukazovatele výkonnosti zisku z obratu, návratnosti investícií a peňažného toku boli počas posudzovaného obdobia záporné a hoci sa zlepšili, tento vývoj nebol dostatočne intenzívny v dôsledku tlaku čínskeho dumpingového dovozu na znižovanie cien. Tento vývoj nastal aj napriek opatreniam prijatým na zvýšenie efektívnosti v podobe znižovania stavu pracovnej sily, zvyšovania produktivity, zvyšovania využitia kapacity a udržiavania výrobných nákladov pevne pod kontrolou.

(121)

Jedna zainteresovaná strana poukázala na to, že na základe údajov z podnetu sa zdá, že niektoré faktory ujmy poukazujú na situáciu, v ktorej nevzniká ujma. Medzi tieto faktory patrili objem predaja, využitie kapacity, zamestnanosť a zásoby. Tento vývoj bol preskúmaný počas prešetrovania na základe overených údajov. Niekoľko ukazovateľov vrátane niektorých z tých, ktoré sa spomínajú v uvedenom tvrdení, naozaj vykazovalo pozitívny trend. Keďže však voľný trh vzrástol o 27 %, ako je vysvetlené v tabuľke 2, je jasné, že niektoré ukazovatele budú vykazovať pozitívny vývoj situácie. Z dôvodov identifikovaných v analýze situácie výrobného odvetvia Únie a v tomto závere je však potrebné na tieto pozitívne trendy nazerať vo svetle významnejších negatívnych trendov, ako je napríklad podiel na trhu a predajná cena, ako aj v kontexte záporných výsledkov. Keď sa situácie skúma v správnom kontexte, t. j. spoločne so všetkými ostatnými faktormi ujmy, jasne vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie analyzované z hľadiska jeho dvoch segmentov a ako celok utrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu.

(123)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či v rovnakom čase mohli poškodiť výrobné odvetvie Únie aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú: dovoz z tretích krajín a výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti predaja na vývoz.

(124)

Ako už bolo uvedené, dovoz z Číny sa za analyzované obdobie zvýšil o 146 %. Jeho ceny za tonu klesli o 22 %, teda dokonca výraznejšie než ceny surovín, ktoré klesli o 20 %. Ceny tohto dovozu boli okrem toho značne podhodnotené oproti cenám výrobného odvetvia Únie, a to o 17 % až 28 %. Vzhľadom na to, že oceľ odolná proti korózii je komodita citlivá na ceny, sú tieto rozpätia závažné a pre výrobné odvetvie Únie znamenajú značnú ujmu.

(125)

Z oživenia trhu, ktorý počas analyzovaného obdobia vzrástol o 27 %, tak mala prospech iba Čína. Čínsky dovoz zvýšil podiel Číny na trhu z 11,7 % na 22,7 %, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť objem predaja iba o 5 % a jeho podiel na trhu klesol zo 78,8 % na 65,2 %.

(126)

Napriek priaznivým trhovým podmienkam v analyzovanom období s klesajúcimi cenami surovín a rastúcou spotrebou bolo výrobné odvetvie Únie v danom období naďalej stratové z dôvodu znižovania cien a rastúceho objemu čínskeho dovozu.

(127)

Postupné spomaľovanie čínskeho hospodárstva a, ako vyplýva zo spisu, veľmi výrazná nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho priemyslu nútia čínskych výrobcov ocele presmerovať svoj prebytok výroby na vývozné trhy, pričom trh Únie je pre nich atraktívnym cieľom vývozu.

(128)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že za situáciu, v ktorej vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, je zodpovedný dumpingový dovoz.

(129)

Objem dovozu z tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z iných krajín – objem v tonách, cena CIF na tonu a podiel na trhu

(130)

Dotknutý dovoz z ČĽR predstavoval 65 % celkového dovozu do Únie. Iný dovoz (zobrazený v tabuľke 13) sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 33 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil z 9,5 % v roku 2013 na 12,1 % v období prešetrovania.

(131)

Dovoz z Kórejskej republiky sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 68 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil zo 4,6 % v roku 2013 na 6,0 % v období prešetrovania.

(132)

Dovoz z Indie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 93 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil z 1,1 % v roku 2013 na 1,6 % v období prešetrovania.

(133)

Vzhľadom na tieto zvýšenia objemu Komisia preskúmala, či dovoz z týchto krajín prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Z údajov Eurostatu uvedených v tabuľke 13 však vyplýva, že hoci sa podiel kórejského dovozu na trhu zvýšil, ceny CIF boli oveľa vyššie než ceny čínskeho dovozu alebo ceny výrobného odvetvia Únie. Ceny indického dovozu boli tiež vyššie než ceny čínskeho dovozu a podiel indického dovozu na trhu bol v každom roku menší než 2 %. Ani dovoz z ostatných tretích krajín nespôsoboval ujmu, pretože dovozná cena bola vyššia než cena čínskeho dovozu a výrobného odvetvia Únie.

(134)

Preto sa dospelo k záveru, že dovoz z tretích krajín, braný jednotlivo alebo posudzovaný samostatne, nemal podstatný vplyv na výrobné odvetvie Únie a v žiadnom prípade nemohol mať taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(135)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Vývozná výkonnosť

(136)

Objem vývozu v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania klesol o 14 %. Pokiaľ ide o ceny, v posudzovanom období klesli o 12 % v dôsledku poklesu cien surovín.

(137)

Vzhľadom na to, že objem vývozu predstavoval iba približne 6 % výroby, ako aj vzhľadom na pokles cien, ktorý je menej výrazný než na trhu Únie, sa však Komisia nedomnievala, že výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu významne prispela k utrpenej ujme.

(138)

Predbežne sa stanovila príčinná súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobcom z Únie a dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny.

(139)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Predbežne sa nezistilo, že ostatnými zistenými faktormi, akými sú napríklad dovoz z tretích krajín a výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti predaja na vývoz, by sa narušila príčinná súvislosť, a to ani pri zohľadnení ich možného kombinovaného účinku. Dovoz z tretích krajín mohol mať malý vplyv na ujmu, ale situáciu výrobného odvetvia Únie určite nemohol ovplyvniť v takej značnej miere. Predovšetkým by predajné ceny neklesli na takú nízku úroveň a dosiahla by sa lepšia ziskovosť.

(140)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť.

(141)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(142)

Výrobné odvetvie Únie je prítomné minimálne v 15 členských štátoch a v súvislosti s výrobou ocele odolnej proti korózii zamestnáva viac než 8 000 zamestnancov.

(143)

Pri prešetrovaní spolupracovalo šestnásť výrobcov. Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako už bolo uvedené pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zlepšenie svojej situácie, nie však také výrazné, ako by sa dalo očakávať, pretože bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(144)

Očakáva sa, že uložením predbežného antidumpingového cla sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, skončí sa pokles cien a výrobnému odvetviu Únie sa umožní zvýšiť svoje ceny. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úrovne, ktoré sa pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie považujú za nevyhnutné. Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR.

(145)

Hoci sa viaceré objemové ukazovatele, ako napríklad objem výroby a predaja, zdajú kladné, situácia výrobného odvetvia Únie sa nezlepšovala v súlade so zvyšovaním spotreby. Z tejto skutočnosti vyplýva, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo využiť oživenie trhu Únie tak, ako by to bolo možné v prípade neexistencie čínskeho dumpingového dovozu. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako je ziskovosť a návratnosť investícií. Preto je dôležité, aby sa znovu zaviedli ceny na nedumpingovej úrovni alebo aspoň na úrovni nespôsobujúcej ujmu, aby mohli všetci výrobcovia pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Pri neexistencii opatrení sa ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zdá veľmi pravdepodobné. Zlá výkonnosť segmentu výrobkov odolných proti korózii by ovplyvnila aj odberateľské (organický povlak) a dodávateľské (zvitky valcované za tepla) segmenty mnohých výrobcov v Únii, keďže využitie kapacít v týchto segmentoch je úzko spojené s výrobou prešetrovaného výrobku. Vplyv by sa pociťoval aj na úrovni iných výrobkov zinkovaných ponorom, napríklad v automobilovom priemysle.

(146)

Výrobky zinkované ponorom tvoria spravidla približne 10 % výrobkov predávaných integrovanými oceliarňami. Skutočné údaje sa v prípade jednotlivých výrobcov líšia. Tieto výrobky sa však nachádzajú takmer na konci hodnotového reťazca. Stratégiou oceliarskeho priemyslu Únie je maximalizovať predaj výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, pretože tie bežne prinášajú vyššiu než priemernú úroveň ziskovosti, keďže spoločností, ktoré si môžu v oblasti týchto výrobkov s vysokou pridanou hodnotou konkurovať, je na svete málo. Neexistencia ziskov počas obdobia analýzy preto poukazuje na závažný problém výrobného odvetvia Únie, ktorý môže ohroziť jeho stratégiu a budúce perspektívy.

(147)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. Uloženie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zotaviť sa z účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(148)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, iba jeden dovozca vyplnil dotazník. Tento dovozca patril do skupiny spoločností, ktoré dotknutý výrobok používali na výrobu výrobkov používaných v stavebníctve. Ďalší dovozcovia a používatelia sa prihlásili ako zainteresované strany. Pripomienky k prešetrovaniu doručilo aj združenie dovozcov.

(149)

Spolupracujúci dovozca/používateľ uviedol, že dotknutý výrobok tvorí dôležitú súčasť jeho výrobných nákladov, a vyjadril obavu, že po uložení cla sa mu zvýšia náklady. Hoci sa pri prešetrovaní jeho tvrdenie o významnosti dotknutého výrobku v rámci jeho nákladov potvrdilo, je potrebné poznamenať, že existujú aj iné zdroje dodávok, ktoré dovozca v skutočnosti už využíva, čo znamená, že uloženie opatrení by nemalo mať vplyv na jeho náklady a konkurencieschopnosť.

(150)

Pokiaľ ide o dovozcov vo všeobecnosti, naozaj neexistuje žiadny dôkaz, že dovozcovia alebo oceliarske servisné strediská by nedokázali preniesť zvýšenie cien na svojich zákazníkov. Okrem toho môžu dovážať aj z iných krajín, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania.

(151)

Združenie zastupujúce dovozcov tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie nedokáže svojim členom vždy dodať dotknutý výrobok z dôvodu nedostatočnej kapacity. Toto tvrdenie bolo nepodložené. Vzhľadom na to, že združenie nepredložilo na podporu svojho tvrdenia žiadny dôkaz, ako aj na to, že, ako vyplýva z tabuľky 5, využitie kapacity výrobným odvetvím Únie nepresiahlo počas posudzovaného obdobia 80 %, Komisia nemá k dispozícii žiadny argument, na základe ktorého by mohla toto tvrdenie považovať za pravdivé.

(152)

Ďalšia zainteresovaná strana predložila pripomienku, že jeden výrobca z Únie mal problémy dodávať výrobok zákazníkom z dôvodu „znižovania výroby“. Toto tvrdenie sa však týkalo konkrétneho problému jedného výrobcu z Únie, a preto nebolo reprezentatívne, pokiaľ ide o situáciu v oblasti dodávok výrobného odvetvia ako celku. Aj keby takáto situácia v danom čase existovala, k dispozícii boli alternatívne zdroje dodávok a zo spisu nevyplýva, že by dodávky boli pre dovozcov a obchodníkov všeobecným problémom. Okrem toho jedným z dôvodov, pre ktoré majú výrobcovia z Únie problémy, je dumping výrobkov z ocele pochádzajúcich okrem iného z čínskych zdrojov, ako sa zdôrazňuje pri tomto prešetrovaní.

(153)

Hlavnými odvetviami, ktoré sú koncovými používateľmi ocele odolnej proti korózii, sú stavebníctvo, kde sa tento výrobok používa na rôzne plátovacie stavebné materiály, ďalej výroba domácich spotrebičov, hlboké ťahanie, razba a výroba malých zváraných rúrok. Ako už bolo vysvetlené, pri konaní spolupracoval iba jeden používateľ.

(154)

Aj keby malo uloženie opatrení na niektorých používateľov negatívny vplyv v podobe vyšších nákupných cien, zo spisu nevyplýva, že by sa tým spôsobilo nerovnomerné rozdelenie ziskov alebo že by to vyvolalo premiestnenie veľkých priemyselných skupín. Výšku navrhnutých ciel tiež nemožno považovať za príliš vysokú.

(155)

Je potrebné poznamenať, že clá by mali prispieť k nepretržitej bezpečnosti dodávok pre distribútorov a ich klientov. Bez ciel by niektorí výrobcovia ocele odolnej proti korózii v Únii možno museli ukončiť alebo obmedziť svoje výrobné činnosti v oblasti ocele odolnej proti korózii, v dôsledku čoho by sa mnohým používateľom v Únii zúžili zdroje dodávok. Úroveň opatrení bude okrem toho viesť k rovnakým podmienkam, pričom však stále umožní dovoz z dotknutej krajiny (za spravodlivé ceny) a z iných zdrojov.

(156)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov a používateľov v Únii.

(157)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení prispeje k zotaveniu výrobného odvetvia Únie, pretože umožní rast cien, vďaka čomu bude môcť výrobné odvetvie ako celok opäť dosiahnuť ziskovosť. Tento segment s vysokou pridanou hodnotou je mimoriadne dôležitý pre celkovú stratégiu oceliarskeho priemyslu Únie, ako aj jeho budúce perspektívy a prosperitu.

(158)

Vplyv opatrení na niekoľko ďalších strán v Únii, ktoré sa prihlásili, nemožno považovať za podstatný. Z prešetrovania nevyplýva, že by potenciálny vplyv na iné subjekty (ktoré sa neprihlásili) mohol prevážiť nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobné odvetvie Únie. Opatrenia sa považovali za prospešné pre dodávateľské odvetvia, akými sú dodávatelia surovín a výrobcovia strojových zariadení, ktoré nedodávali (alebo dodávali len v obmedzenom rozsahu) výrobcom v dotknutej krajine.

(159)

Uloženie opatrení na navrhovanej úrovni má len obmedzený vplyv na ceny dodávateľského reťazca a výkonnosť používateľov. Úroveň opatrení bude viesť k rovnakým podmienkam, stále však umožní dovoz z dotknutej krajiny za spravodlivé ceny. Pokiaľ ide o dovozcov, budú môcť zvýšenie cien preniesť na zákazníkov alebo zmeniť zdroje dodávok.

(160)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze prešetrovania k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplýval záver, že uloženie predbežných opatrení na dovoz výrobkov z ocele odolnej proti korózii s pôvodom v ČĽR nie je v záujme Únie.

(161)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(162)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(163)

Ujma by sa odstránila v prípade, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, čiže bez dumpingového dovozu.

(164)

Na určenie cieľového zisku Komisia zohľadnila zisk z neprepojeného predaja, ktorý bol použitý na stanovenie úrovne odstránenia ujmy. Komisia zistila, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia záporná. Počas tohto obdobia mal navyše na trhu Únie významné zastúpenie lacný dovoz z ČĽR. Komisia preto dospela k záveru, že cieľový zisk nemožno stanoviť na základe posudzovaného obdobia. Navrhovateľ v podnete Komisiu žiadal, aby ako primerané ziskové rozpätie nespôsobujúce ujmu použila výšku 10 % obratu. Pri posudzovaní tohto tvrdenia Komisia vypracovala analýzu ziskovosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky za desať rokov, aby mohla stanoviť reprezentatívnu úroveň ziskovosti, ktorá by sa dosiahla v prípade neexistencie dumpingu. Zistila, že posledným ziskovým rokom bol rok 2008, keď bol zisk na úrovni 7,4 %. Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že najvhodnejším cieľovým ziskom bol zisk dosiahnutý v roku 2008.

(165)

Komisia teda vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu, pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 7,4 % k výrobným nákladom výrobcov z Únie zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(166)

Komisia potom stanovila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnotenia ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné).

(167)

Na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z týchto rozpätí, t. j. rozpätí dumpingu a rozpätí ujmy.

(168)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(169)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola počas tohto prešetrovania zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne antidumpingové colné sadzby.

(170)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (6). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(171)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania týchto opatrení vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálneho antidumpingového cla. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(172)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(173)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1238 nariadila registráciu dovozu dotknutého výrobku s pôvodom z ČĽR a odosielaného z ČĽR. K tomuto kroku pristúpila vzhľadom na možné retroaktívne uplatňovanie antidumpingových opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. V tejto fáze konania nemožno prijať žiadne rozhodnutie o prípadnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(174)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(175)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa zmeniť v konečnej fáze prešetrovania,

—

výrobky z nehrdzavejúcej ocele, z kremíkovej elektrotechnickej ocele a rýchloreznej ocele,

—

výrobky ďalej neupravené inak než valcovaním za tepla alebo valcovaním za studena (úberom za studena).

a)

požiadať o poskytnutie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii svoje písomné pripomienky a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.