16.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/31

(1)

Zo skúseností získaných pri uplatňovaní vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/789 (2), a najmä od jeho poslednej zmeny vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2016/764 (3) sa ukázalo, že treba prijať viaceré ďalšie opatrenia a že určité ustanovenia daného rozhodnutia by sa mali upraviť s cieľom zabezpečiť účinnejší prístup k boju proti ďalšiemu zavlečeniu organizmu Xylella fastidiosa (Wells et al.) do Únie a jeho šíreniu v Únii (ďalej len „špecifikovaný organizmus“).

(2)

Hoci niet pochybností o potrebe vykonávať prieskumy na základe úrovne posudzovaného rizika na úrovni členských štátov, zo skúseností vyplýva, že prieskumy by sa mali vykonávať dôkladnejšie a jednotnejšie s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty dosiahli rovnakú úroveň prevencie výskytu špecifikovaného organizmu. Preto by členské štáty pri realizácii týchto prieskumov mali zohľadňovať relevantné technické usmernenia vydané Komisiou.

(3)

Ako sa uvádza v medzinárodných normách, identifikácia špecifikovaného organizmu sa ukazuje ako najspoľahlivejšia, keď sa zakladá aspoň na dvoch rôznych testoch opierajúcich sa o rôzne biologické princípy alebo zameraných na rôzne časti genómu. Zoznam týchto testov by mal byť dostupný v databáze Komisie, ktorá by v záujme transparentnosti mala byť verejná. Keďže identifikácia špecifikovaného organizmu mimo vymedzených oblastí si vyžaduje odlišnú úroveň citlivosti testov, mali by existovať osobitné testy v prípade vymedzených oblastí na jednej strane a oblastí iných ako vymedzené oblasti na strane druhej.

(4)

Na účely transparentnosti by členské štáty mali zverejňovať svoje pohotovostné plány na internete.

(5)

Vedecké dôkazy, ktoré spomenul Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) vo svojom vedeckom stanovisku z januára 2015 (4), naznačujú možnosť genetickej rekombinácie medzi rôznymi poddruhmi špecifikovaného organizmu zistenými v ostatných častiach sveta, čo má vplyv na nové rastlinné druhy, v prípade ktorých infekcia danými poddruhmi doteraz nebola nikdy zistená. V záujme väčšej opatrnosti a vzhľadom na to, že v Únii bol nedávno nahlásený výskyt rôznych poddruhov, je preto dôležité objasniť, že ak sa v určitej oblasti našlo viacero poddruhov špecifikovaného organizmu, táto oblasť by mala byť vymedzená vo vzťahu k špecifikovanému organizmu a ku všetkým jeho prípadným poddruhom. Ak ešte nedošlo k definitívnej identifikácii výskytu niektorého poddruhu, príslušný členský štát by navyše mal preventívne vymedziť danú oblasť vo vzťahu k špecifikovanému organizmu a ku všetkým jeho prípadným poddruhom.

(6)

Skúsenosti ukázali, že pri vykonávaní prieskumov v nárazníkových zónach sa priority pri prideľovaní zdrojov musia odvíjať od úrovne rastlinolekárskeho rizika. Preto pokiaľ ide o nárazníkové zóny, bolo by vhodné stanoviť, že daný prieskum sa vykonáva v oblasti, ktorá je v zóne so šírkou najmenej 1 km okolo zamorenej zóny rozdelená do štvorcov veľkosti 100 m × 100 m a ktorá je vo zvyšku nárazníkovej zóny rozdelená do štvorcov veľkosti 1 km × 1 km.

(7)

Na základe súčasných skúseností a v súlade s vedeckými dôkazmi, o ktorých informoval úrad EFSA (5), sa vyhliadky na úspešnú eradikáciu špecifikovaného organizmu zvyšujú, ak sa okamžite odstránia všetky hostiteľské rastliny bez ohľadu na ich zdravotný stav v okruhu 100 m okolo napadnutých rastlín. V porovnaní s opatreniami na potláčanie škodcov, kde sa odstránenie rastlín obmedzuje len na tie, v prípade ktorých sa zistilo napadnutie škodlivým organizmom, a len ak sa nachádzajú v niektorých častiach vymedzenej oblasti, odstránenie všetkých hostiteľských rastlín poskytuje vyššiu úroveň ochrany proti bezpríznakovému napadnutiu škodlivým organizmom, a teda aj postaveniu špecifikovaného organizmu v danej oblasti. Preto je primerané zmenšiť nárazníkovú zónu okolo zamorenej zóny z 10 km na 5 km vo všetkých prípadoch, keď bola na účely eradikácie zriadená vymedzená zóna. Šírka by však mala ostať 10 km v prípade vymedzených oblastí zriadených na účely potláčania škodcov, keďže vzhľadom na rozšírenejší výskyt špecifikovaného organizmu v daných vymedzených oblastiach je žiaduce zaujať dôslednejší prístup.

(8)

Za určitých podmienok, ktoré by zaručili zabránenie ďalšiemu šíreniu špecifikovaného organizmu, je vhodné nárazníkovú zónu zmenšiť na 1 km a zároveň stanoviť povinnosť okamžitého odstránenia napadnutých rastlín a primeraného monitorovania situácie. Je tiež primerané umožniť zrušenie vymedzenej oblasti po 12 mesiacoch od jej počiatočného zriadenia, ak sa prijme schéma intenzívneho vzorkovania na uistenie sa o neprítomnosti špecifikovaného organizmu v danej oblasti.

(9)

Na zvýšenie transparentnosti a informovanosti verejnosti o opatreniach prijatých proti špecifikovanému organizmu by členské štáty mali uverejňovať a aktualizovať zoznam vymedzených oblastí na svojom území a Komisia by mala na základe oznámení členských štátov uverejňovať a aktualizovať aj vlastný zoznam daných oblastí.

(10)

Skúsenosti ukázali, že takýto prístup je vhodný, aby sa vyhlo zriadeniu vymedzenej oblasti, ak bol výskyt špecifikovaného organizmu zistený na mieste s preukázanou fyzickou ochranou pred jeho vektormi. Tento prístup je primeraný vzhľadom na nízke riziko šírenia špecifikovaného organizmu a vyššiu pravdepodobnosť jeho okamžitého odstránenia, keďže prostredie jeho výskytu je tak kontrolované.

(11)

V záujme väčšej flexibility pre príslušný členský štát by členské štáty za určitých podmienok mali mať možnosť povoliť pestovanie niektorých alebo všetkých hostiteľských rastlín v zamorených zónach, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na potláčanie škodcov, za hranicami oblasti širokej 20 km okolo nárazníkovej zóny. Pritom by mali uprednostňovať rastliny spomedzi odrôd hodnotených ako tolerantné alebo rezistentné voči špecifikovanému organizmu s cieľom znížiť úroveň bakteriálneho inokula v príslušných oblastiach.

(12)

V záujme dodržania tradície a rešpektovania histórie určitej lokality by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že hostiteľské rastliny úradne označené ako rastliny s historickou hodnotou sa nemusia odstrániť, ak nie sú napadnuté špecifikovaným organizmom, ani ak sa nachádzajú v okruhu 100 m okolo rastlín, ktoré boli testované a v prípade ktorých bolo zistené napadnutie špecifikovaným organizmom. Aby sa však zabránilo ich potenciálnej infekcii a šíreniu špecifikovaného organizmu, mali by podliehať osobitným podmienkam.

(13)

S cieľom zabezpečiť, aby sa monitorovanie výskytu špecifikovaného organizmu vo vymedzenej oblasti uskutočňovalo vo vhodnom čase, a v záujme právnej istoty by sa malo spresniť, že takéto monitorovanie a príslušné prehliadky musia zohľadňovať relevantné technické usmernenia vydané Komisiou.

(14)

V záujme jasnosti a právnej istoty je vhodné obmedziť zamorené zóny, v ktorých sa môžu uplatňovať opatrenia na potláčanie škodcov, na zóny uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2015/789.

(15)

Vzhľadom na vývoj špecifikovaného organizmu v Únii a na uznávanie oblastí, v ktorých sa uplatňuje potláčanie škodcov, aj v iných častiach Únie by sa povinnosť odstránenia rastlín mala vzťahovať na celú oblasť, v ktorej sa uplatňuje potláčanie škodcov a kde bol na základe úradných prieskumov zistený výskyt uvedeného špecifikovaného organizmu. V záujme ochrany zvyšného územia Únie by sa spomínané úradné prieskumy však mali uskutočňovať minimálne v blízkosti miest produkcie, ktoré majú povolený presun špecifikovaných rastlín z vymedzených oblastí, v blízkosti miest s rastlinami osobitnej kultúrnej, sociálnej a vedeckej hodnoty a v oblastiach v zamorenej zóne so šírkou 20 km od hranice danej zamorenej zóny. Táto požiadavka by sa však nemala uplatňovať na ostrovy, ktorých celé územie je oblasťou, v ktorej sa uplatňuje potláčanie škodcov, a ktoré sú vzdialené viac ako 10 km od najbližšieho suchozemského územia Únie, keďže tieto ostrovy sú v každom prípade fyzicky izolované.

(16)

Vzhľadom na nízku úroveň rastlinolekárskeho rizika potvrdenej úradom EFSA v marci 2016 (5) je vhodné povoliť presun špecifikovaných rastlín patriacich k odrodám, u ktorých sa preukázalo, že nie sú náchylné na jeden alebo viaceré poddruhy špecifikovaného organizmu, z vymedzených oblastí bez rastlinného pasu vyhotoveného a vydaného v súlade so smernicou Komisie 92/105/EHS (6).

(17)

Vzhľadom na letový rozptylový potenciál hmyzích vektorov je vhodné a primeranejšie povoliť presun špecifikovaných rastlín z miest produkcie obklopovaných zónou so šírkou 100 metrov, ktorá bola kontrolovaná dvakrát ročne a kde všetky rastliny, v prípade ktorých boli zistené príznaky infekcie špecifikovaným organizmom alebo u ktorých bola potvrdená infekcia špecifikovaným organizmom, boli okamžite odstránené. V záujme konzistentnosti by sa podobné pravidlo malo uplatňovať na miesta produkcie v tretích krajinách, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného organizmu.

(18)

Skúsenosti ukázali, že miesta produkcie, kde sa hostiteľské rastliny pestujú mimo vymedzených oblastí, podliehajú každoročným kontrolám, a v prípade zistenia symptómov aj odberu vzoriek a testovaniu, aby sa zabezpečila vyššia úroveň istoty, pokiaľ ide o neprítomnosť špecifikovaného organizmu. Preto by sa s cieľom zabezpečiť harmonizovanú úroveň ochrany v Únii by mali prijať požiadavky vzťahujúce sa konkrétne na tieto miesta.

(19)

V prípade rodu Coffea a druhov Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D. A. Webb sa zistilo opakované napadnutie špecifikovaným organizmom a uvedené rastliny predstavujú ľahkú cestu šírenia choroby v Únii. Hoci stále prebiehajú činnosti spätného sledovania na preventívnom základe s cieľom potvrdiť zdroj napadnutých rastlín v Únii, dané špecifikované rastliny by sa mali pestovať iba na takých miestach, ktoré podliehajú ročným úradným kontrolám, odberu vzoriek a testovaniu, aby sa potvrdila neprítomnosť špecifikovaného organizmu. Vzhľadom na vyššiu náchylnosť týchto rastlín na špecifikovaný organizmus by sa výskyt daného organizmu mal identifikovať na základe aspoň dvoch pozitívnych testov uvedených v príslušnej databáze Komisie, pričom aspoň jeden z nich by mal byť molekulárny.

(20)

Podobná požiadavka by sa mala uplatňovať v tretích krajinách, v ktorých ešte nebol zistený výskyt špecifikovaného organizmu. Pri presune týchto rastlín v rámci Únie by profesionálni prevádzkovatelia mali navyše uchovávať záznamy najmenej tri roky, aby sa v prípade potreby zaručila vysledovateľnosť a následné úradné kontroly.

(21)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/789 obsahuje prísne ustanovenia, pokiaľ ide o presun určitých rastlinných druhov („hostiteľské rastliny“) v rámci Únie, ak sa u nich potvrdila infekcia európskymi izolátmi špecifikovaného organizmu. Tieto hostiteľské rastliny podliehajú prísnym podmienkam, aj keď sa nikdy nepestujú vo vymedzenej oblasti.

(22)

Zároveň boli vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/167 (7) udelené dočasné povolenia Belgicku, Českej republike, Francúzsku a Španielsku, ktoré umožňujú certifikáciu predzákladných materských rastlín a predzákladného materiálu špecifických druhov ovocných drevín uvedených v prílohe I k smernici Rady 2008/90/ES (8) z produkcie na poli, ktoré nie je zabezpečené proti hmyzu. V prípade viacerých týchto druhov, konkrétne Juglans regia L., Olea europaea L., Prunus amygdalus Batsch, P. amygdalus × P. persica, P. armeniaca L., P. avium (L.) L., P. cerasus L., P. domestica L., P. domestica × P. salicina, P. dulcis (Mill.) D. A. Webb, P. persica (L.) Batsch a P. salicina Lindley, je známa citlivosť na európske aj neeurópske izoláty špecifikovaného organizmu a tieto rastliny sú uvedené ako špecifikované rastliny v prílohe I k vykonávaciemu rozhodnutiu (EÚ) 2015/789.

(23)

Vzhľadom na vznikajúcu hrozbu, ktorú špecifikovaný organizmus predstavuje pre územie Únie, by sa povolenie na certifikáciu daných predzákladných materských rastlín a predzákladného materiálu, ktoré sa odchyľuje od požiadavky pestovania v podmienkach, ktoré sú zabezpečené proti hmyzu, malo doplniť o alternatívne rastlinolekárske záruky, a to aj vtedy, ak sa rastliny nenachádzajú v oblasti vymedzenej podľa vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/789.

(24)

Preto by sa tieto predzákladné materské rastliny a predzákladný materiál, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2017/167, mali presúvať v rámci územia Únie len vtedy, ak je k nim priložený rastlinný pas. Cieľom je zaručiť, aby predzákladné materské rastliny a predzákladný materiál, ako aj všetok množiteľský materiál a všetky produkované ovocné dreviny boli bez výskytu špecifikovaného organizmu. Okrem toho by dotknuté predzákladné materské rastliny a dotknutý predzákladný materiál mali podliehať vizuálnym prehliadkam, odberu vzoriek a molekulárnym testom s cieľom uistiť sa o neprítomnosti špecifikovaného organizmu, pričom sa počas množiteľského procesu zachová zdravotný stav daných rastlín a množiteľského materiálu.

(25)

Poslednou potrebnou zmenou je, že všetky druhy rastlín, ktoré Komisia identifikovala ako špecifikované rastliny od poslednej zmeny vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/789, by sa mali zaradiť do prílohy I k uvedenému rozhodnutiu.

(26)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/789 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(27)

S cieľom umožniť profesionálnym prevádzkovateľom a zodpovedným úradným orgánom, aby sa prispôsobili novým požiadavkám, pokiaľ ide o presun rastlín rodu Coffea a druhov Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D. A. Webb určených na výsadbu okrem semien, príslušné ustanovenie by sa malo uplatňovať od 1. marca 2018.

(28)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Prieskumy výskytu špecifikovaného organizmu na území členských štátov a identifikácia

1.   Členské štáty na svojom území uskutočňujú každoročné prieskumy výskytu špecifikovaného organizmu na špecifikovaných rastlinách.

Prieskumy sú vykonávané zodpovedným úradným orgánom alebo pod jeho úradným dohľadom. Ich súčasťou je vizuálna prehliadka a v prípade akéhokoľvek podozrenia na napadnutie špecifikovaným organizmom aj odber vzoriek a testovanie. Uvedené prieskumy sú založené na spoľahlivých vedeckých a technických princípoch a vykonávané vo vhodnom čase v roku tak, aby bolo možné zistiť výskyt špecifikovaného organizmu vizuálnou prehliadkou, odberom vzoriek a testovaním. Pri týchto prieskumoch sa zohľadňujú dostupné vedecké a technické dôkazy, biologické vlastnosti špecifikovaného organizmu a jeho vektorov, výskyt a biologické vlastnosti špecifikovaných rastlín, ako aj všetky ďalšie relevantné informácie týkajúce sa výskytu špecifikovaného organizmu. Zohľadňujú sa pri nich aj technické usmernenia k prieskumu výskytu organizmu Xylella fastidiosa uvedené na príslušnej webovej stránke Komisie (*1).

2.   Výskyt špecifikovaného organizmu v iných než vymedzených oblastiach sa preveruje jedným molekulárnym testom a v prípade pozitívnych výsledkov sa identifikuje na základe ešte aspoň jedného pozitívneho molekulárneho testu v súlade s medzinárodnými normami. Tieto testy musia byť uvedené v databáze testov na identifikáciu špecifikovaného organizmu a jeho poddruhov, ktorý vedie Komisia, a musia sa zameriavať na rôzne časti genómu.

Výskyt špecifikovaného organizmu vo vymedzených oblastiach sa preveruje jedným testom a v prípade pozitívnych výsledkov sa identifikuje na základe aspoň jedného pozitívneho molekulárneho testu v súlade s medzinárodnými normami. Tieto testy musia byť uvedené v databáze testov na identifikáciu špecifikovaného organizmu a jeho poddruhov, ktorý vedie Komisia.

3.   Databázu uvedenú v odseku 2 spravuje a aktualizuje Komisia, pričom ju sprístupňuje verejnosti.

Testy uvedené v tejto databáze sa delia do dvoch kategórií v závislosti od ich vhodnosti na identifikáciu špecifikovaného organizmu a jeho poddruhov vo vymedzených oblastiach a v iných ako vymedzených oblastiach.

(*1)  Guidelines for the survey of Xylella fastidiosa (Wells et al.) in the Union territory [„Usmernenia k prieskumu výskytu organizmu Xylella fastidiosa (Wells et al.) na území Únie“], http://ec.europa.eu/food/sites/food/files/plant/docs/ph_biosec_legis_guidelines_xylella-survey.pdf.“"

2.

V článku 3a sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Členské štáty Komisii na požiadanie oznamujú svoje pohotovostné plány a informujú všetkých príslušných profesionálnych prevádzkovateľov zverejňovaním daných plánov na internete.“

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Odchylne od odseku 1 môže príslušný členský štát povoliť vysádzanie hostiteľských rastlín v zamorených zónach uvedených v prílohe II, kde sa uplatňujú opatrenia na potláčanie škodcov podľa článku 7, s výnimkou 20 km oblasti uvedenej v článku 7 ods. 7 písm. c). Pri vydávaní týchto povolení musí príslušný členský štát dať prednosť hostiteľským rastlinám patriacim k odrodám, ktoré boli vyhodnotené ako rezistentné alebo tolerantné voči špecifikovanému organizmu.“

5.

Článok 6 sa mení takto:

6.

Článok 7 sa mení takto:

7.

Článok 9 sa mení takto:

8.

Článok 10 sa mení takto:

9.

V článku 16 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Rastliny rodu Coffea a druhov Lavandula dentata L., Nerium oleander L., Olea europaea L., Polygala myrtifolia L. a Prunus dulcis (Mill.) D. A. Webb určené na výsadbu okrem osiva smú do Únie vstúpiť len vtedy, ak sa pestovali na mieste, ktoré je predmetom každoročnej úradnej kontroly, pričom sa vo vhodných termínoch na týchto rastlinách realizuje odber vzoriek a testovanie na určenie výskytu špecifikovaného organizmu v súlade s medzinárodnými normami, a ak sa potvrdila neprítomnosť špecifikovaného organizmu, s použitím takej schémy vzorkovania, ktorá umožňuje stanovenie aspoň 5 % hladiny výskytu napadnutých rastlín s 99 % spoľahlivosťou a ktorá musí byť zameraná na rastliny s príznakmi napadnutia, ako aj na rastliny bez príznakov napadnutia v blízkosti rastlín s príznakmi napadnutia.“

10.

V článku 17 ods. 4 sa písmená c), d) a e) nahrádzajú takto:

11.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu.

12.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

13.

Dopĺňa sa príloha III, ktorej text je uvedený v prílohe III k tomuto rozhodnutiu.