This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32016R2281
Commission Regulation (EU) 2016/2281 of 30 November 2016 implementing Directive 2009/125/EC of the European Parliament and of the Council establishing a framework for the setting of ecodesign requirements for energy-related products, with regard to ecodesign requirements for air heating products, cooling products, high temperature process chillers and fan coil units (Text with EEA relevance )
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2281 z 30. novembra 2016, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov (Text s významom pre EHP )
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2281 z 30. novembra 2016, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov (Text s významom pre EHP )
C/2016/7769
Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2016, p. 1–50
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force: This act has been changed. Current consolidated version: 09/01/2017
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Corrected by | 32016R2281R(01) | (DA) | |||
Modified by | 32016R2282 | Nahradenie | príloha IV | 09/01/2017 |
20.12.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 346/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2281
z 30. novembra 2016,
ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (1), a najmä na jej článok 15 ods. 1,
po porade s Konzultačným fórom pre ekodizajn,
keďže:
(1) |
Podľa smernice 2009/125/ES by Komisia mala stanoviť požiadavky na ekodizajn energeticky významných výrobkov, ktoré predstavujú významný objem odbytu a obchodu, majú významný vplyv na životné prostredie a predstavujú významný potenciál na zníženie tohto účinku prostredníctvom zlepšenia ich konštrukcie bez neprimerane vysokých nákladov. |
(2) |
Podľa článku 16 ods. 2 písm. a) smernice 2009/125/ES by Komisia podľa potreby mala zaviesť vykonávacie opatrenia pre výrobky, ktoré predstavujú značný potenciál na znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom, ako sú napríklad výrobky na ohrievanie vzduchu a chladiace výrobky. Tieto vykonávacie opatrenia by sa mali zaviesť v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 3 smernice 2009/125/ES a kritériami uvedenými v článku 15 ods. 2 tej istej smernice. Opatrenia, ktoré sa majú zaviesť, by Komisia mala konzultovať s Konzultačným fórom pre ekodizajn. |
(3) |
Komisia vypracovala rozličné prípravné štúdie o technických, environmentálnych a ekonomických vlastnostiach výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov, ktoré sa v EÚ bežne používajú. Štúdie boli vypracované v spolupráci so zainteresovanými stranami z krajín EÚ i mimo EÚ a výsledky sú verejne prístupné. |
(4) |
Vlastnosti výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov, ktoré boli identifikované ako významné na účely tohto nariadenia, sú spotreba energie a emisie oxidov dusíka počas používania. Priame emisie z chladív a emisie hluku boli tiež určené ako relevantné. |
(5) |
Z prípravných štúdií vyplýva, že v prípade výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov nie je potrebné zaviesť požiadavky týkajúce sa ostatných parametrov ekodizajnu uvedených v časti I prílohy I k smernici 2009/125/ES. |
(6) |
Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na výrobky na ohrievanie vzduchu, chladiace výrobky a vysokoteplotné priemyselné chladiče konštruované na používanie plynných palív, kvapalných palív alebo elektriny a ventilátorové konvektory. |
(7) |
Keďže chladivami sa zaoberá nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (2), v tomto nariadení preto nie sú v súvislosti s chladivami stanovené žiadne špecifické požiadavky. |
(8) |
Emisie hluku sú v prípade výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov tiež relevantné. Jednako má na maximálne emisie hluku, ktoré môžu byť akceptované, vplyv prostredie, kde sú výrobky na ohrievanie vzduchu, chladiace výrobky a vysokoteplotné priemyselné chladiče inštalované. Okrem toho sa môžu prijať sekundárne opatrenia s cieľom obmedziť vplyv emisií hluku. V dôsledku toho nie sú v prípade maximálnych emisií hluku stanovené žiadne minimálne požiadavky. Požiadavky na informácie v súvislosti s hladinou akustického výkonu sú stanovené. |
(9) |
Celková ročná spotreba energie výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov v EÚ sa odhadovala na 2 477 PJ (59 Mtoe) ročne v roku 2010, čo zodpovedá 107 Mt emisií oxidu uhličitého. Očakáva sa, že pokiaľ sa neprijmú osobitné opatrenia, ročná spotreba energie výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov do roku 2030 dosiahne 2 534 PJ (60 Mtoe) ročne. |
(10) |
Spotreba energie výrobkov na vykurovanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov by sa dala obmedziť bez zvýšenia celkových nákladov na nákup a prevádzku týchto výrobkov pomocou existujúcich nechránených technológií. |
(11) |
Celkové ročné emisie oxidov dusíka v EÚ, ktorých zdrojom sú predovšetkým teplovzdušné ohrievače na plyn sa odhadovali na 36 Mt ekvivalentu SOx ročne v roku 2010 (vyjadrené z hľadiska ich príspevku k acidifikácii). Očakáva sa, že tieto emisie sa do roku 2030 budú znižovať o 22 Mt ekvivalentu SOx ročne. |
(12) |
Emisie z výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov by sa dali ďalej znížiť bez zvýšenia celkových nákladov na nákup a prevádzku týchto výrobkov pomocou existujúcich nechránených technológií. |
(13) |
Očakáva sa, že požiadavky na ekodizajn stanovené v tomto nariadení prinesú do roku 2030 ročné úspory energie približne 203 PJ (5 Mtoe), čo zodpovedá 9 Mt emisií oxidu uhličitého. |
(14) |
Tiež sa očakáva, že požiadavky na ekodizajn stanovené v tomto nariadení znížia do roku 2030 ročné emisie oxidov dusíka o 2,6 Mt ekvivalentu SOx. |
(15) |
Požiadavky na ekodizajn by mali harmonizovať požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti a emisií oxidov dusíka, ktoré sa vzťahujú na výrobky na ohrievanie vzduchu a chladiace výrobky, v celej EÚ. To pomôže zlepšiť fungovanie jednotného trhu aj environmentálne vlastností príslušných výrobkov. |
(16) |
Požiadavky na ekodizajn stanovené v tomto nariadení by pre koncového používateľa nemali mať vplyv na funkčnosť alebo dostupnosť výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov a nemali by mať negatívny vplyv na zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie. |
(17) |
Výrobcom by sa mal poskytnúť dostatok času na zmeny konštrukcie ich výrobkov, aby boli v súlade s týmto nariadením. Toto by sa pri určovaní dátumu, od ktorého sa majú požiadavky uplatňovať, malo zohľadniť. Časový rozvrh by mal zohľadňovať vplyv na náklady výrobcov, predovšetkým v prípade malých a stredných podnikov, a zároveň zabezpečiť, aby ciele tohto nariadenia mohli byť dosiahnuté v stanovených termínoch. |
(18) |
Merania príslušných parametrov výrobkov by sa mali uskutočňovať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód merania, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania vrátane harmonizovaných noriem, ak sú k dispozícii, ktoré prijali európske normalizačné organizácie uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1025/2012 (3). |
(19) |
V súlade s článkom 8 ods. 2 smernice 2009/125/ES sa v tomto nariadení stanovuje, ktoré postupy posudzovania zhody sa použijú. |
(20) |
Výrobcovia by v záujme uľahčenia kontroly zhody mali v technickej dokumentácii poskytovať informácie uvedené v prílohách IV a V k smernici 2009/125/ES, pokiaľ sa tieto informácie týkajú požiadaviek stanovených v tomto nariadení. |
(21) |
S cieľom ďalej obmedzovať vplyv výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov na životné prostredie by výrobcovia mali poskytovať informácie o demontáži, recyklácii a/alebo zneškodňovaní. |
(22) |
Okrem právne záväzných požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa mali určiť orientačné referenčné hodnoty pre najlepšie dostupné technológie s cieľom zabezpečiť, aby informácie o environmentálnych vplyvoch výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov boli všeobecne dostupné a ľahko prístupné. |
(23) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 19 ods. 1 smernice 2009/125/ES, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. V tomto nariadení sú stanovené požiadavky na ekodizajn pre uvedenie na trh a/alebo do prevádzky:
a) |
výrobkov na ohrievanie vzduchu s menovitým vykurovacím výkonom nepresahujúcim 1 MW; |
b) |
chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov s menovitým výkonom chladenia nepresahujúcim 2 MW; |
c) |
ventilátorových konvektorov. |
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na výrobky, ktoré spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:
a) |
výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1188 vzhľadom na požiadavky na ekodizajn pre lokálne ohrievače priestoru (4); |
b) |
výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2012 vzhľadom na požiadavky na ekodizajn pre klimatizátory a pohodové ventilátory (5); |
c) |
výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 vzhľadom na požiadavky na ekodizajn pre tepelné zdroje na vykurovanie priestoru a kombinované tepelné zdroje (6); |
d) |
výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1095 vzhľadom na požiadavky na ekodizajn pre profesionálne chladené skrine na uskladnenie, šokové skrine, kondenzačné jednotky a priemyselné chladiče (7); |
e) |
pohodové chladiče s výstupnými teplotami chladenej vody nižšími ako + 2 °C a vysokoteplotné priemyselné chladiče s výstupnými teplotami chladenej vody nižšími ako + 2 °C alebo vyššími ako + 12 °C; |
f) |
výrobky skonštruované na používanie palív prevažne z biomasy; |
g) |
výrobky využívajúce tuhé palivá; |
h) |
výrobky, ktorými sa dodáva teplo alebo zabezpečuje chlad v kombinácii s elektrickou energiou („kogenerácia“) prostredníctvom spaľovania palív alebo procesu konverzie; |
i) |
výrobky, ktoré sú súčasťou inštalácií a na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (8); |
j) |
vysokoteplotné priemyselné chladiče využívajúce výlučne výparnú kondenzáciu; |
k) |
výrobky na zákazku vyrobené jednorazovo a zmontované na mieste; |
l) |
vysokoteplotné priemyselné chladiče, v ktorých sa chladenie zabezpečuje pomocou absorpčného procesu s využitím tepla ako zdroja energie, a |
m) |
výrobky na ohrievanie a/alebo chladenie vzduchu, ktorých primárnou funkciou je výroba alebo skladovanie materiálov podliehajúcich skaze pri špecifikovaných teplotách komerčnými, inštitucionálnymi alebo priemyselnými zariadeniami a ktorých sekundárnou funkciou je vykurovanie a/alebo chladenie priestoru a pri ktorých je energetická účinnosť funkcie vykurovania a/alebo chladenia priestoru závislá od energetickej účinnosti primárnej funkcie. |
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa okrem vymedzenia pojmov stanoveného v smernici 2009/125/ES uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. |
„výrobok na ohrievanie vzduchu“ je zariadenie, ktoré:
Za výrobok na ohrievanie vzduchu sa spoločne považujú zdroj tepla konštrukčne navrhnutý pre výrobok na ohrievanie vzduchu a plášť výrobku na ohrievanie vzduchu konštrukčne navrhnutý tak, aby bol takýmto zdrojom tepla vybavený; |
2. |
„teplovzdušný systém vykurovania“ sú komponenty a/alebo zariadenia potrebné na dodávku ohriateho vzduchu prostredníctvom zariadenia obehu vzduchu buď cez potrubie, alebo priamo do vyhrievaného priestoru, pričom cieľom systému je dosiahnuť a udržať požadovanú vnútornú teplotu v uzavretom priestore, ako je napr. budova alebo jej časti, z dôvodu zabezpečenia tepelnej pohody ľudí; |
3. |
„zdroj tepla“ je časť výrobku na ohrievanie vzduchu, ktorou sa vyrába využiteľné teplo s využitím jedného alebo viacerých z týchto procesov:
|
4. |
„chladiaci výrobok“ je zariadenie, ktoré:
Za chladiaci výrobok sa spoločne považujú zdroj chladu skonštruovaný pre chladiaci výrobok a plášť chladiaceho výrobku skonštruovaný tak, aby bol takýmto zdrojom chladu vybavený; |
5. |
„systém chladenia vzduchom“ sú komponenty a/alebo zariadenia potrebné na dodávku ochladeného vzduchu prostredníctvom zariadenia obehu vzduchu buď cez potrubie, alebo priamo do ochladzovaného priestoru s cieľom dosiahnuť a udržať požadovanú vnútornú teplotu v uzavretom priestore, ako je napr. budova alebo jej časti, z dôvodu zabezpečenia tepelnej pohody ľudí; |
6. |
„systém chladenia vodou“ sú komponenty alebo zariadenia potrebné na rozvod ochladenej vody a prenos tepla z vnútorných priestorov do chladenej vody, pričom cieľom systému je dosiahnuť a udržať požadovanú vnútornú teplotu v uzavretom priestore, ako je napr. budova alebo jej časti, z dôvodu zabezpečenia tepelnej pohody ľudí; |
7. |
„zdroj chladu“ je súčasť chladiaceho výrobku, ktorá vytvára teplotný rozdiel umožňujúci odobrať teplo zo zdroja tepla, t. j. z vnútorných priestorov, ktoré sa majú ochladiť, a zabezpečiť jeho prenos do systému odvádzania tepla, ako je okolitý vzduch, voda alebo pôda, s využitím parného kompresného cyklu alebo sorpčného cyklu; |
8. |
„pohodový chladič“ je chladiaci výrobok:
|
9. |
„ventilátorový konvektor“ je zariadenie, ktorým sa zabezpečuje nútená cirkulácia vnútorného vzduchu na jeden alebo viac účelov ako vykurovanie, chladenie, vysušovanie a filtrovanie vzduchu v interiéroch z dôvodu zabezpečenia tepelnej pohody ľudí, ktoré však nezahŕňa zdroj tepla alebo chladu, ani vonkajší výmenník tepla. Zariadenie môže byť vybavené minimálnym potrubím na usmerňovanie sania a odvodu vzduchu vrátane klimatizovaného vzduchu. Výrobok môže byť konštruovaný tak, aby sa dal zabudovať do priestoru, ktorý sa má klimatizovať, alebo môže byť vybavený krytom umožňujúcim umiestniť výrobok do takéhoto priestoru. Môže obsahovať zdroj tepla využívajúci Joulov jav, skonštruovaný tak, aby slúžil len ako záložný zdroj tepla; |
10. |
„vysokoteplotný priemyselný chladič“ je výrobok, ktorý:
|
11. |
„menovitý chladiaci výkon“ (P) je chladiaci výkon, ktorý je vysokoteplotný priemyselný chladič schopný dosiahnuť v prevádzke pri plnom zaťažení, a meraný pri teplote vzduchu na vstupe v prípade vzduchom chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov 35 °C a teplote vody na vstupe 30 °C v prípade vodou chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov, vyjadrený v kW; |
12. |
„vzduchom chladený vysokoteplotný priemyselný chladič“ je vysokoteplotný priemyselný chladič, ktorého teplonosné médium na strane kondenzácie je vzduch; |
13. |
„vodou chladený vysokoteplotný priemyselný chladič“ je vysokoteplotný priemyselný chladič, ktorého teplonosné médium na strane kondenzácie je voda alebo slaná voda; |
14. |
„palivo z biomasy“ je palivo vyrobené z biomasy; |
15. |
„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybolovu a akvakultúry, a biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu; |
16. |
„tuhé palivo“ je palivo, ktoré je pri normálnej izbovej teplote v tuhom skupenstve; |
17. |
„menovitý vykurovací výkon“ (Prated, h) je vykurovací výkon tepelného čerpadla, teplovzdušného ohrievača alebo ventilátorových konvektorov pri vykurovaní priestoru za štandardných menovitých podmienok, vyjadrený v kW; |
18. |
„menovitý výkon chladenia“ (Prated, c) je výkon chladenia pohodového chladiča a/alebo klimatizátora alebo ventilátorových konvektorov pri dodávaní chladu priestoru za „štandardných menovitých podmienok“, vyjadrený v kW; |
19. |
„štandardné menovité podmienky“ sú prevádzkové podmienky pohodových chladičov, klimatizátorov a tepelných čerpadiel, za ktorých sa tieto výrobky skúšajú s cieľom stanoviť ich menovitý vykurovací výkon, menovitý výkon chladenia, hladinu akustického výkonu a/alebo emisie oxidov dusíka. Pre výrobky využívajúce motory s vnútorným spaľovaním ide o ekvivalentné otáčky motora (Erpmequivalent); |
20. |
„výstupná teplota ochladenej vody“ je teplota vody na výstupe z pohodového chladiča, vyjadrená v stupňoch Celzia. |
Na účely príloh II až V sa v prílohe I stanovuje dodatočné vymedzenie pojmov.
Článok 3
Požiadavky na ekodizajn a časový rozvrh
1. Požiadavky na ekodizajn pre výrobky na ohrievanie vzduchu, chladiace výrobky, ventilátorové konvektory a vysokoteplotné chladiče sú stanovené v prílohe II.
2. Každá požiadavka na ekodizajn sa uplatňuje v súlade s týmto harmonogramom:
a) |
od 1. januára 2018:
|
b) |
od 26. septembra 2018:
|
c) |
od 1. januára 2021:
|
3. Súlad s požiadavkami na ekodizajn sa meria a počíta v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III.
Článok 4
Posudzovanie zhody
Výrobcovia si môžu vybrať, či na postup posudzovania zhody uvedený v článku 8 ods. 2 smernice 2009/125/ES použijú vnútornú kontrolu návrhu stanovenú v prílohe IV k uvedenej smernici alebo systém riadenia stanovený v prílohe V k uvedenej smernici.
Výrobcovia poskytujú technickú dokumentáciu obsahujúcu informácie uvedené v bode 5 písm. c) prílohy II k tomuto nariadeniu.
Článok 5
Postup overovania na účely dohľadu nad trhom
Príslušné orgány členských štátov uplatňujú postup overovania stanovený v prílohe IV k tomuto nariadeniu pri vykonávaní kontrol dohľadu nad trhom uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 2009/125/ES na zaručenie súladu s požiadavkami stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu.
Článok 6
Referenčné hodnoty
Orientačné referenčné hodnoty na klasifikáciu výrobkov na vykurovanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov dostupných na trhu v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ako najhospodárnejších sa uvádzajú v prílohe V.
Článok 7
Preskúmanie
Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska dosiahnutého technologického pokroku v oblasti výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov. Výsledky tohto preskúmania predloží Konzultačnému fóru pre ekodizajn najneskôr 1. januára 2022. Pri preskúmaní sa posúdia tieto aspekty:
a) |
vhodnosť stanovenia požiadaviek na ekodizajn, ktoré sa vzťahujú na priame emisie skleníkových plynov spôsobené chladivami; |
b) |
vhodnosť stanovenia požiadaviek na ekodizajn pre vysokoteplotné priemyselné chladiče využívajúce výparnú kondenzáciu a vysokoteplotné priemyselné chladiče využívajúce absorpčnú technológiu; |
c) |
vhodnosť stanovenia prísnejších požiadaviek na ekodizajn pre energetickú účinnosť a emisie oxidov dusíka výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov; |
d) |
vhodnosť stanovenia požiadaviek na ekodizajn pre emisie hluku výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov; |
e) |
vhodnosť stanovenia emisných požiadaviek na základe užitočného vykurovacieho výkonu alebo výkonu chladenia namiesto energetického príkonu; |
f) |
vhodnosť stanovenia požiadaviek na ekodizajn pre kombináciu teplovzdušných ohrievačov; |
g) |
vhodnosť stanovenia požiadaviek na označovanie energetickými štítkami pre výrobky na ohrievanie vzduchu do domácnosti; |
h) |
vhodnosť stanovenia prísnejších požiadaviek na ekodizajn pre teplovzdušné ohrievače C2 a C4; |
i) |
vhodnosť stanovenia prísnejších požiadaviek na ekodizajn pre strešné a potrubné klimatizátory a tepelné čerpadlá; |
j) |
vhodnosť certifikácie tretej strany a |
k) |
pre všetky výrobky, hodnota prípustných odchýlok pri overovaní, ako je uvedené v postupoch overovania stanovených v prílohe IV. |
Článok 8
Výnimka
1. Do 1. januára 2018 môžu členské štáty povoliť uvádzanie výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov na trh a/alebo do prevádzky, ktoré sú v súlade s ich vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa sezónnej energetickej účinnosti alebo súčiniteľa sezónnej energetickej účinnosti platnými v čase prijatia tohto nariadenia.
2. Do 26. septembra 2018 môžu členské štáty povoliť uvádzanie výrobkov na ohrievanie vzduchu a chladiacich výrobkov na trh a/alebo do prevádzky, ktoré sú v súlade s ich vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa emisií oxidov dusíka platnými v čase prijatia tohto nariadenia.
Článok 9
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 30. novembra 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
(4) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1188 z 28. apríla 2015, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn lokálnych ohrievačov priestoru (Ú. v. EÚ L 193, 21.7.2015, s. 76).
(5) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov (Ú. v. EÚ L 72, 10.3.2012, s. 7).
(6) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov (Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013, s. 136).
(7) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1095 z 5. mája 2015, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn profesionálnych chladených skríň na uskladnenie, šokových skríň, kondenzačných jednotiek a priemyselných chladičov (Ú. v. EÚ L 177, 8.7.2015, s. 19).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
PRÍLOHA I
Vymedzenia pojmov platné pre prílohy II až V
Na účely tohto nariadenia sa okrem vymedzenia pojmov stanoveného v smernici 2009/125/ES uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
Spoločné vymedzenie pojmov
1. |
„konverzný súčiniteľ“ (CC) je súčiniteľ vyjadrujúci odhadovanú priemernú účinnosť výroby energie v EÚ vo výške 40 %, ako je stanovené v prílohe IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti (1), hodnota konverzného súčiniteľa je CC = 2,5, |
2. |
„spalné teplo“ (gross calorific value – GCV) je celkové množstvo tepla uvoľnené dokonalým spálením jednotkového množstva paliva s kyslíkom pri ochladení produktov spaľovania na teplotu okolia, toto množstvo tepla zahŕňa kondenzačné teplo vodnej pary obsiahnuté v palive a vodnej pary vzniknutej pri spálení vodíka obsiahnutého v palive. |
3. |
„potenciál prispievania ku globálnemu otepľovaniu“ („GWP“) je potenciál klimatického otepľovania skleníkového plynu vo vzťahu k potenciálu klimatického otepľovania oxidu uhličitého („CO2“), vypočíta sa ako potenciál otepľovania jedného kilogramu skleníkového plynu za obdobie 100 rokov vo vzťahu k jednému kilogramu CO2. Zohľadnené hodnoty GWP sú hodnoty stanovené v prílohách I, II a IV k nariadeniu (EÚ) č. 517/2014. Hodnoty GWP pre zmesi chladív musia vychádzať z metódy uvedenej v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 517/2014, |
4. |
„prietok vzduchu“ je prietok vzduchu v m3/h meraný na výstupe vzduchu z vnútorných a/alebo vonkajších jednotiek (v prípade potreby) pohodových chladičov, klimatizátorov alebo tepelných čerpadiel a ventilátorových konvektorov za štandardných menovitých podmienok pri chladení alebo vykurovaní, ak výrobok nemá funkciu chladenia, |
5. |
„hladina akustického výkonu“ (LWA) je úroveň akustického výkonu vážená stupnicou A vo vnútri alebo vonku, meraná za štandardných menovitých podmienok, a vyjadrená v dB, |
6. |
„doplnkový tepelný zdroj“ je zdroj tepla vo výrobku na ohrievanie vzduchu, ktorý produkuje doplnkové teplo za podmienok, kedy tepelné zaťaženie prevyšuje vykurovací výkon uprednostňovaného zdroja tepla, |
7. |
„uprednostňovaný zdroj tepla“ je zdroj tepla vo výrobku na ohrievanie vzduchu, ktorý najviac prispieva k celkovému teplu dodávanému počas vykurovacej sezóny, |
8. |
„sezónna energetická účinnosť vykurovania priestoru“ (ηs, h) je pomer medzi referenčnou ročnou potrebou vykurovania vzťahujúcou sa na vykurovaciu sezónu, ktorú zabezpečuje výrobok na ohrievanie vzduchu, a ročnou spotrebou energie na vykurovanie v prípade potreby upravenou o príspevky zohľadňujúce reguláciu teploty a spotrebu elektrickej energie čerpadla(-iel) podzemnej vody, vyjadrený v %, |
9. |
„sezónna energetická účinnosť chladenia priestoru“ (ηs, h) je pomer medzi referenčnou ročnou potrebou chladenia vzťahujúcou sa na chladiacu sezónu, ktorú zabezpečuje chladiaci výrobok, a ročnou spotrebou energie na chladenie v prípade potreby upravenou o príspevky zohľadňujúce reguláciu teploty a spotrebu elektrickej energie čerpadla(-iel) podzemnej vody, vyjadrený v %, |
10. |
„regulátor teploty“ je zariadenie, ktoré koncový používateľ používa na ovládanie hodnôt a načasovanie želanej vnútornej teploty a ktoré oznamuje príslušné údaje, ako sú skutočná vnútorná a/alebo vonkajšia teplota, rozhraniu výrobku na ohrievanie alebo chladenie vzduchu, ako je centrálna procesorová jednotka, čím prispieva k regulácii vnútornej teploty resp. teplôt, |
11. |
„štatistický teplotný interval“ (binj) je kombinácia vonkajšej teploty (Tj) a počtu hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale (hj), ako sa uvádza v tabuľke 26, 27 a 28 v prílohe III, |
12. |
„počet hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale“ (hj) je počet hodín za sezónne obdobie, vyjadrený v hodinách za rok, keď sa vonkajšia teplota vyskytuje v príslušnom štatistickom teplotnom intervale, ako sa uvádza v tabuľke 26, 27 a 28 v prílohe III, |
13. |
„vnútorná teplota“ (Tin) je vnútorná teplota vzduchu nameraná suchým teplomerom, vyjadrená v stupňoch Celzia, môže sa uviesť príslušná vlhkosť na základe zodpovedajúcej teploty vlhkého teplomera, |
14. |
„vonkajšia teplota“ (Tj) je vonkajšia teplota vzduchu nameraná suchým teplomerom, vyjadrená v stupňoch Celzia; môže sa uviesť príslušná vlhkosť na základe zodpovedajúcej teploty vlhkého teplomera, |
15. |
„regulácia výkonu“ je schopnosť tepelného čerpadla, klimatizátora, pohodového chladiča alebo vysokoteplotného priemyselného chladiča meniť vykurovací výkon alebo výkon chladenia zmenou objemového prietoku chladiva(-ív), ktorá sa označí ako „fixná“, ak sa objemový prietok nedokáže meniť, „nastaviteľná“, ak sa objemový prietok mení alebo strieda v sérii najviac dvoch krokov, alebo „variabilná“, ak sa objemový prietok mení alebo strieda v sérii troch alebo viacerých krokov, |
16. |
„súčiniteľ straty účinnosti“ [(Cdh) pre režim vykurovania a (Cdc) pre režim chladenia alebo chladiaci režim] je miera straty účinnosti v dôsledku zapínania a vypínania výrobku; ak nie je určený meraním, štandardná hodnota súčiniteľa straty účinnosti je 0,25 pre klimatizátor alebo tepelné čerpadlo, alebo 0,9 pre pohodový chladič alebo vysokoteplotný priemyselný chladič, |
17. |
„emisie oxidov dusíka“ je súčet emisií oxidu dusnatého a oxidu dusičitého výrobkov na ohrievanie vzduchu alebo chladiacich výrobkov využívajúcich plynné alebo kvapalné palivá, a vyjadrený v oxide dusičitom, stanovený pri menovitom tepelnom výkone, vyjadrený v mg/kWh pomocou spalného tepla (GCV). |
Vymedzenia pojmov týkajúce sa teplovzdušných ohrievačov
18. |
„teplovzdušný ohrievač“ je výrobok na ohrievanie vzduchu, ktorý prenáša teplo zo zdroja tepla priamo do okolia a obsahuje teplovzdušný systém vykurovania alebo pomocou takéhoto systému toto teplo rozvádza, |
19. |
„teplovzdušný ohrievač na plynné/kvapalné palivo“ je teplovzdušný ohrievač, ktorý využíva zdroj tepla využívajúci spaľovanie plynných alebo kvapalných palív, |
20. |
„elektrický teplovzdušný ohrievač“ je teplovzdušný ohrievač, ktorý využíva zdroj tepla využívajúci Joulov jav pri odporovom vykurovaní, |
21. |
„teplovzdušný ohrievač B1“ je teplovzdušný ohrievač využívajúci plynné/kvapalné palivá osobitne určený na pripojenie k prirodzenému ťahu, ktorý odvádza zvyšky spaľovania von z miestnosti, kde sa nachádza teplovzdušný ohrievač B1, a na odvádzanie spaľovacieho vzduchu priamo z miestnosti; teplovzdušný ohrievač B1 sa predáva iba ako teplovzdušný ohrievač B1, |
22. |
„teplovzdušný ohrievač C2“ je teplovzdušný ohrievač využívajúci plynné/kvapalné palivá osobitne určený na odvádzanie spaľovacieho vzduchu zo spoločného potrubného systému, ku ktorému je pripojený viac ako jeden spotrebič, a odvádzanie spalín do potrubného systému; teplovzdušný ohrievač C2 sa predáva iba ako teplovzdušný ohrievač C2, |
23. |
„teplovzdušný ohrievač C4“ je teplovzdušný ohrievač využívajúci plynné/kvapalné palivá osobitne určený na odvádzanie spaľovacieho vzduchu zo spoločného potrubného systému, ku ktorému je pripojený viac ako jeden spotrebič, a odvádzanie spalín do iného potrubia potrubného systému; teplovzdušný ohrievač C4 sa predáva iba ako teplovzdušný ohrievač C4, |
24. |
„minimálny výkon“ je minimálny vykurovací výkon teplovzdušného ohrievača (Pmin), vyjadrený v kW, |
25. |
„užitočná účinnosť pri menovitom vykurovacom výkone“ (ηnom) je pomer menovitého vykurovacieho výkonu a celkového príkonu s cieľom dosiahnuť tento vykurovací výkon, vyjadrený v %, pričom v prípade používania plynných/kvapalných palív je celkový príkon založený na GCV, |
26. |
„užitočná účinnosť pri minimálnom výkone“ (ηpl) je pomer minimálneho výkonu a celkového príkonu s cieľom dosiahnuť tento vykurovací výkon, vyjadrený v %, pričom celkový príkon je založený na GCV paliva, |
27. |
„sezónna energetická účinnosť vykurovania priestoru v aktívnom režime“ (ηs, on) je sezónna tepelná energetická účinnosť vynásobená emisnou účinnosťou, vyjadrená v %, |
28. |
„sezónna tepelná energetická účinnosť“ (ηs, th) je vážený priemer užitočnej účinnosti pri menovitom vykurovacom výkone a užitočnej účinnosti pri minimálnom výkone vrátane zohľadnenia strát plášťa, |
29. |
„emisná účinnosť“ (ηs, flow) je korekcia použitá pri výpočte sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru v aktívnom režime, ktorá zohľadňuje ekvivalentný prietok vzduchu vykurovacieho vzduchu a vykurovací výkon, |
30. |
„súčiniteľ strát plášťa“ (Fenv) sú straty sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru z dôvodu tepelnej straty zo zdroja tepla do oblastí mimo priestoru, ktorý sa má vykurovať, vyjadrené v %, |
31. |
„vlastná spotreba elektrickej energie“ sú straty sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru z dôvodu spotreby elektrickej energie pri menovitom vykurovacom výkone (elmax), pri minimálnom výkone (elmin) a v pohotovostnom režime (elsb), vyjadrené v %, |
32. |
„straty zapaľovacieho horáka“ sú straty sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru spôsobené príkonom zapaľovacieho horáka, vyjadrené v %, |
33. |
„príkon trvalého zapaľovacieho horáka“ (Pign) je elektrický príkon horáka určeného na zapálenie hlavného horáka a ktorý môže zaniknúť iba zásahom používateľa, vyjadrený vo W na základe GCV paliva, |
34. |
„straty spôsobené odvodom spalín“ sú straty sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru počas obdobia, keď uprednostňovaný zdroj nie je aktívny, vyjadrené v %. |
Vymedzenie pojmov v prípade tepelných čerpadiel, klimatizátorov a pohodových chladičov
35. |
„tepelné čerpadlo“ je výrobok na ohrievanie vzduchu:
|
36. |
„tepelné čerpadlo vzduch-vzduch“ je tepelné čerpadlo so zdrojom tepla, ktorý využíva parný kompresný cyklus poháňaný elektrickým motorom alebo motorom s vnútorným spaľovaním a ktorého vonkajší výmenník tepla (výparník) umožňuje prenos tepla z okolitého vzduchu, |
37. |
„tepelné čerpadlo voda/slaná voda-vzduch“ je tepelné čerpadlo so zdrojom tepla, ktorý využíva parný kompresný cyklus poháňaný elektrickým motorom alebo motorom s vnútorným spaľovaním a ktorého vonkajší výmenník tepla (výparník) umožňuje prenos tepla z vody alebo slanej vody, |
38. |
„strešné tepelné čerpadlo“ je tepelné čerpadlo vzduch-vzduch poháňané elektrickým kompresorom, ktorého výparník, kompresor a kondenzátor sú integrované do jedinej jednotky, |
39. |
„tepelné čerpadlo so sorpčným cyklom“ je tepelné čerpadlo so zdrojom tepla, ktorý využíva sorpčný cyklus využívajúci externé spaľovanie palív a/alebo dodávku tepla, |
40. |
„viaczložkové tepelné čerpadlo“ je tepelné čerpadlo obsahujúce viac ako jednu vnútornú jednotku, jeden alebo viac chladiacich okruhov, jeden alebo viac kompresorov a jednu alebo viac vonkajších jednotiek, v ktorom vnútorné jednotky môžu alebo nemusia byť jednotlivo ovládané, |
41. |
„klimatizátor“ je chladiaci výrobok, ktorý zabezpečuje chladenie priestoru a:
|
42. |
„klimatizátor vzduch-vzduch“ je klimatizátor so zdrojom chladu, ktorý využíva parný kompresný cyklus poháňaný elektrickým motorom alebo motorom s vnútorným spaľovaním a ktorého vonkajší výmenník tepla (kondenzátor) umožňuje prenos tepla do vzduchu, |
43. |
„klimatizátor voda/slaná voda-vzduch“ je klimatizátor so zdrojom chladu, ktorý využíva parný kompresný cyklus poháňaný elektrickým motorom alebo motorom s vnútorným spaľovaním a ktorého vonkajší výmenník tepla (kondenzátor) umožňuje prenos tepla do vody alebo slanej vody, |
44. |
„strešný klimatizátor“ je klimatizátor vzduch-vzduch poháňaný elektrickým kompresorom, ktorého výparník, kompresor a kondenzátor sú integrované do jedinej jednotky, |
45. |
„viaczložkový klimatizátor“ je klimatizátor obsahujúci viac ako jednu vnútornú jednotku, jeden alebo viac chladiacich okruhov, jeden alebo viac kompresorov a jednu alebo viac vonkajších jednotiek, v ktorom vnútorné jednotky môžu alebo nemusia byť jednotlivo ovládané, |
46. |
„klimatizátor so sorpčným cyklom“ je klimatizátor so zdrojom chladu, ktorý využíva sorpčný cyklus využívajúci externé spaľovanie palív a/alebo dodávku tepla, |
47. |
„pohodový chladič vzduch-voda“ je pohodový chladič so zdrojom chladu, ktorý využíva parný kompresný cyklus poháňaný elektrickým motorom alebo motorom s vnútorným spaľovaním a ktorého vonkajší výmenník tepla (kondenzátor) umožňuje prenos tepla do vzduchu vrátane prenosu tepla, ktorý je založený na odparovaní externe pridanej vody do tohto vzduchu za predpokladu, že toto zariadenie je schopné fungovať aj bez použitia dodatočnej vody len pri použití vzduchu, |
48. |
„pohodový chladič voda/slaná voda-voda“ je pohodový chladič so zdrojom chladu, ktorý využíva parný kompresný cyklus poháňaný elektrickým motorom alebo motorom s vnútorným spaľovaním a ktorého vonkajší výmenník tepla (kondenzátor) umožňuje prenos tepla do vody alebo slanej vody, s výnimkou prenosu tepla, ktorý je založený na odparovaní externe pridanej vody, |
49. |
„pohodový chladič so sorpčným cyklom“ je pohodový chladič so zdrojom chladu, ktorý využíva sorpčný cyklus využívajúci externé spaľovanie palív a/alebo dodávku tepla. |
Vymedzenie pojmov týkajúce sa metódy výpočtu pre pohodové chladiče, klimatizátory a tepelné čerpadlá:
50. |
„referenčné konštrukčné podmienky“ sú kombinácia referenčnej výpočtovej teploty, maximálnej bivalentnej teploty a maximálnej hraničnej prevádzkovej teploty podľa tabuľky 24 v prílohe III, |
51. |
„referenčná teplota“ je vonkajšia teplota pri chladení (Tdesign, c) alebo vykurovaní (Tdesign, h), ako sa opisuje v tabuľke 24 v prílohe III, pri ktorej sa pomer čiastočného zaťaženia rovná 1 a ktorá sa mení podľa danej chladiacej alebo vykurovacej sezóny, vyjadrená v stupňoch Celzia, |
52. |
„bivalentná teplota“ (Tbiv) je vonkajšia teplota (Tj), ktorú deklaroval výrobca, pri ktorej sa deklarovaný vykurovací výkon rovná čiastočnému tepelnému zaťaženiu a pod hodnotou ktorej sa musí deklarovaný vykurovací výkon doplniť o výkon elektrického záložného vykurovacieho telesa, aby sa dosiahlo čiastočné tepelné zaťaženie, vyjadrená v stupňoch Celzia, |
53. |
„hraničná prevádzková teplota“ (Tol) je vonkajšia teplota, ktorú deklaroval výrobca pre vykurovanie, pod hodnotu ktorej nebude tepelné čerpadlo schopné zabezpečiť žiaden vykurovací výkon a deklarovaný vykurovací výkon sa rovná nule, vyjadrená v stupňoch Celzia, |
54. |
„pomer čiastočného zaťaženia“ [pl(Tj)] je vonkajšia teplota mínus 16 °C vydelená referenčnou výpočtovou teplotou mínus 16 °C buď pre chladenie, alebo vykurovanie priestoru, |
55. |
„sezóna“ je súbor podmienok okolia, označený buď ako vykurovacia sezóna alebo chladiaca sezóna, ktorý pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly opisuje kombinácie vonkajších teplôt a počtu hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale vzťahujúce sa na danú sezónu, |
56. |
„čiastočné tepelné zaťaženie“ [Ph(Tj)] je tepelné zaťaženie pri danej vonkajšej teplote vypočítané ako projektované tepelné zaťaženie vynásobené pomerom čiastočného zaťaženia a vyjadruje sa v kW, |
57. |
„čiastočné zaťaženie chladenia“ [Pc(Tj)] je zaťaženie chladenia pri danej vonkajšej teplote vypočítané ako projektované zaťaženie chladenia vynásobené pomerom čiastočného zaťaženia a vyjadruje sa v kW, |
58. |
„sezónny chladiaci súčiniteľ“ (SEER) je celkový chladiaci súčiniteľ klimatizátora alebo pohodového chladiča, ktorý je reprezentatívny pre danú chladiacu sezónu, vypočítaný ako referenčná ročná potreba chladenia vydelená ročnou spotrebou energie na chladenie, |
59. |
„sezónny vykurovací súčiniteľ“ (SCOP) je celkový vykurovací súčiniteľ elektrického tepelného čerpadla, ktorý je reprezentatívny pre danú vykurovaciu sezónu, vypočítaný ako referenčná ročná potreba vykurovania vydelená ročnou spotrebou energie na vykurovanie, |
60. |
„referenčná ročná potreba chladenia“ (QC) je referenčná potreba chladenia, ktorá sa má použiť ako základ pre výpočet SEER a vypočíta sa ako súčin projektovaného zaťaženia chladenia (Pdesign, c) a ekvivalentného počtu hodín v aktívnom režime chladenia (HCE), vyjadrená v kWh, |
61. |
„referenčná ročná potreba vykurovania“ (QH) je referenčná potreba vykurovania, a vzťahujúca sa na určenú vykurovaciu sezónu, ktorá sa má použiť ako základ pre výpočet SCOP a vypočíta sa ako súčin projektovaného tepelného zaťaženia (Pdesign, h) a ekvivalentného počtu hodín v aktívnom režime vykurovania (HHE), vyjadrená v kWh, |
62. |
„ročná spotreba energie na chladenie“ (QCE) je spotreba energie potrebná na dosiahnutie referenčnej ročnej potreby chladenia a vypočíta sa ako referenčná ročná potreba chladenia vydelená sezónnym chladiacim súčiniteľom v aktívnom režime (SEERon) a spotrebou elektrickej energie jednotky v režime vypnutia termostatu, pohotovostnom režime, režime vypnutia a v režime ohrevu kľukovej skrine počas chladiacej sezóny, vyjadrená v kWh, |
63. |
„ročná spotreba energie na vykurovanie“ (QHE) je spotreba energie potrebná na dosiahnutie referenčnej ročnej potreby vykurovania vzťahujúcej sa na určenú sezónu vykurovania a vypočíta sa ako referenčná ročná potreba vykurovania vydelená sezónnym vykurovacím súčiniteľom v aktívnom režime (SCOPon) a spotrebou elektrickej energie jednotky v režime vypnutia termostatu, pohotovostnom režime, režime vypnutia a v režime ohrevu kľukovej skrine počas vykurovacej sezóny, vyjadrená v kWh, |
64. |
„ekvivalentný počet hodín v aktívnom režime chladenia“ (HCE) je predpokladaný počet hodín za rok, počas ktorých jednotka musí zabezpečovať projektované zaťaženie chladenia (Pdesign, c) na účel dosiahnutia referenčnej ročnej potreby chladenia, vyjadrený v hodinách, |
65. |
„ekvivalentný počet hodín v aktívnom režime vykurovania“ (HHE) je predpokladaný počet hodín za rok, počas ktorých teplovzdušný ohrievač s tepelným čerpadlom musí zabezpečovať projektované tepelné zaťaženie na účel dosiahnutia referenčnej ročnej potreby vykurovania, vyjadrený v hodinách, |
66. |
„sezónny chladiaci súčiniteľ v aktívnom režime“ (SEERon) je priemerný chladiaci súčiniteľ jednotky v aktívnom režime pre funkciu chladenia získaný z čiastočného zaťaženia a chladiacich súčiniteľov podľa štatistického teplotného intervalu [EERbin(Tj)] a je vážený počtom hodín v príslušnom štatistickom intervale, počas ktorých sa vyskytujú podmienky stanovené pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly, |
67. |
„sezónny vykurovací súčiniteľ v aktívnom režime“ (SCOPon) je priemerný vykurovací súčiniteľ tepelného čerpadla v aktívnom režime pre danú vykurovaciu sezónu získaný na základe čiastočného zaťaženia, výkonu elektrického záložného vykurovacieho telesa (ak sa požaduje) a vykurovacích súčiniteľov podľa štatistického teplotného intervalu (COPbin(Tj) a je vážený počtom hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale, v ktorých sa vyskytujú podmienky stanovené pre jednotlivé štatistické teplotné intervaly, |
68. |
„vykurovací súčiniteľ podľa štatistického teplotného intervalu“ [COPbin(Tj)] je vykurovací súčiniteľ tepelného čerpadla špecifický pre každý štatistický teplotný interval j s vonkajšou teplotou (Tj) počas sezóny, odvodený od čiastočného zaťaženia, deklarovaného výkonu a deklarovaného vykurovacieho súčiniteľa [COPd(Tj)], pre ostatné štatistické teplotné intervaly sa vypočíta prostredníctvom inter-/extrapolácie a v prípade potreby sa upraví o použiteľný súčiniteľ straty účinnosti, |
69. |
„chladiaci súčiniteľ podľa štatistického teplotného intervalu“ [EERbin(Tj)] je chladiaci súčiniteľ špecifický pre každý štatistický teplotný interval j s vonkajšou teplotou (Tj) počas sezóny, odvodený od čiastočného zaťaženia, deklarovaného výkonu a deklarovaného chladiaceho súčiniteľa [EERd(Tj)] a pre ostatné štatistické teplotné intervaly sa vypočíta prostredníctvom inter-/extrapolácie a v prípade potreby sa upraví o použiteľný súčiniteľ straty účinnosti, |
70. |
„deklarovaný vykurovací výkon“ [Pdh (Tj)] je výrobcom deklarovaný vykurovací výkon parného kompresného cyklu tepelného čerpadla vzťahujúci sa na vonkajšiu teplotu (Tj) a vnútornú teplotu (Tin), vyjadrený v kW, |
71. |
„deklarovaný výkon chladenia“ [Pdc (Tj)] je výrobcom deklarovaný výkon chladenia parného kompresného cyklu klimatizátora alebo pohodového chladiča vzťahujúci sa na vonkajšiu teplotu (Tj) a vnútornú teplotu (Tin), vyjadrený v kW, |
72. |
„projektované tepelné zaťaženie“ (Pdesign, h) je tepelné zaťaženie tepelného čerpadla pri referenčnej výpočtovej teplote, pričom projektované tepelné zaťaženie (Pdesign, h) sa rovná čiastočnému tepelnému zaťaženiu s vonkajšou teplotou (Tj) rovnajúcou sa referenčnej výpočtovej teplote pre vykurovanie (Tdesign, h), vyjadrené v kW, |
73. |
„projektované zaťaženie chladenia“ (Pdesign, c) je zaťaženie chladenia pohodového chladiča alebo klimatizátora pri referenčných konštrukčných podmienkach, pričom projektované zaťaženie chladenia (Pdesign, c) sa rovná deklarovanému chladiacemu výkonu pri vonkajšej teplote (Tj) rovnajúcej sa referenčnej výpočtovej teplote pre chladenie (Tdesign, c), vyjadrené v kW, |
74. |
„deklarovaný vykurovací súčiniteľ“ (COPd(Tj)) je výkonnostný súčiniteľ pri obmedzenom počte konkrétnych štatistických teplotných intervalov j) s vonkajšou teplotou (Tj), |
75. |
„deklarovaný chladiaci súčiniteľ“ (EERd(Tj)) je chladiaci súčiniteľ pri obmedzenom počte konkrétnych štatistických teplotných intervalov j) s vonkajšou teplotou (Tj), |
76. |
„výkon elektrického záložného vykurovacieho telesa“ [elbu(Tj)] je vykurovací výkon skutočného alebo predpokladaného doplnkového tepelného zdroja s COP rovnajúcim sa 1, ktorý dopĺňa deklarovaný vykurovací výkon [Pdh(Tj)] s cieľom dosiahnuť čiastočné tepelné zaťaženie [Ph(Tj)] v prípade, že je Pdh(Tj) nižšie ako Ph(Tj), pri vonkajšej teplote (Tj), vyjadrený v kW, |
77. |
„pomer výkonu“ je čiastočné tepelné zaťaženie [Ph(Tj)] vydelené deklarovaným vykurovacím výkonom [Pdh(Tj)] alebo čiastočné zaťaženie chladenia [Pc(Tj)] vydelené deklarovaným výkonom chladenia [Pdc(Tj)]. |
Prevádzkové režimy pre výpočet sezónnej energetickej účinnosti vykurovania alebo chladenia priestoru výrobkov na ohrievanie vzduchu a chladiacich výrobkov
78. |
„aktívny režim“ je režim zodpovedajúci počtu hodín s chladiacim alebo vykurovacím zaťažením v rámci budovy, kedy je aktivovaná funkcia chladenia alebo vykurovania jednotky. Tento stav môže zahŕňať cyklické zapínanie/vypínanie jednotky s cieľom dosiahnuť alebo udržať požadovanú teplotu vnútorného vzduchu, |
79. |
„pohotovostný režim“ je stav, keď je teplovzdušný ohrievač, pohodový chladič, klimatizátor alebo tepelné čerpadlo zapojený, resp. zapojené do sieťového zdroja, jeho účelné fungovanie závisí od príkonu zo sieťového zdroja a poskytuje iba tieto funkcie, ktoré môžu pretrvávať neurčitý čas: funkciu opätovnej aktivácie alebo funkciu opätovnej aktivácie a iba indikáciu zapnutej funkcie opätovnej aktivácie a/alebo funkciu zobrazenia informácií alebo stavu, |
80. |
„funkcia opätovnej aktivácie“ je funkcia uľahčujúca aktiváciu ostatných režimov vrátane aktívneho režimu prostredníctvom diaľkového prepínača vrátane diaľkového ovládača cez sieť, vnútorného snímača a časovača do stavu, v ktorom sú možné dodatočné funkcie vrátane hlavnej funkcie, |
81. |
„zobrazenie informácií alebo stavu“ je nepretržitá funkcia poskytovania informácií alebo uvádzania stavu zariadenia na displeji vrátane hodín, |
82. |
„režim vypnutia“ je stav, v ktorom je pohodový chladič, klimatizátor alebo tepelné čerpadlo zapojený, resp. zapojené do sieťového zdroja a neposkytuje žiadnu funkciu. Za režim vypnutia sa považuje aj stav, kedy sa poskytuje iba údaj o stave režimu vypnutia, ako aj stav, kedy sa poskytujú iba funkcie určené na zabezpečenie elektromagnetickej kompatibility podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/108/ES (2), |
83. |
„režim vypnutia termostatu“ je stav zodpovedajúci počtu hodín bez chladiaceho alebo vykurovacieho zaťaženia, kedy je funkcia chladenia alebo vykurovania zapnutá, ale jednotka nie je v prevádzke, za režim vypnutia termostatu sa nepovažuje cyklické zapínanie/vypínanie v aktívnom režime, |
84. |
„režim ohrevu kľukovej skrine“ je stav, kedy jednotka aktivuje vykurovacie teleso, aby sa zabránilo úniku chladiva do kompresora s cieľom obmedziť koncentráciu chladiva v oleji pri spustení kompresora, |
85. |
„spotreba elektrickej energie v režime vypnutia“ (POFF) je spotreba energie jednotky v režime vypnutia, vyjadrený v kW, |
86. |
„spotreba elektrickej energie v režime vypnutia termostatu“ (PTO) je spotreba energie jednotky v režime vypnutia termostatu, vyjadrená v kW, |
87. |
„spotreba elektrickej energie v pohotovostnom režime“ (PSB) je spotreba energie jednotky v pohotovostnom režime, vyjadrená v kW, |
88. |
„spotreba elektrickej energie v režime ohrevu kľukovej skrine“ (PCK) je spotreba energie jednotky v režime ohrevu kľukovej skrine, vyjadrená v kW, |
89. |
„počet prevádzkových hodín v režime vypnutia“ (HOFF) je počet hodín za rok [h/rok], keď sa jednotka považuje za vypnutú, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie, |
90. |
„počet prevádzkových hodín v režime vypnutia termostatu“(HTO) je počet hodín za rok [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v režime vypnutia termostatu, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie, |
91. |
„počet prevádzkových hodín v pohotovostnom režime“ (HSB) je počet hodín za rok [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v pohotovostnom režime, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie, |
92. |
„počet prevádzkových hodín v režime ohrevu kľukovej skrine“ (HCK) je počet hodín za rok [h/rok], kedy sa jednotka považuje za prevádzkovanú v režime ohrevu kľukovej skrine, pričom príslušná hodnota závisí od určenej sezóny a funkcie. |
Vymedzenie pojmov týkajúce sa metódy výpočtu pre klimatizátory, pohodové chladiče a tepelné čerpadlá využívajúce palivá
93. |
„sezónny súčiniteľ primárnej energie v režime chladenia“ (SPERc) je celkový chladiaci súčiniteľ klimatizátora alebo pohodového chladiča využívajúcich palivá, ktorý je reprezentatívny pre danú chladiacu sezónu, |
94. |
„sezónna účinnosť využitia plynu v režime chladenia“ (SGUEc) je účinnosť využitia plynu pre celú chladiacu sezónu, |
95. |
„účinnosť využitia plynu pri čiastočnom zaťažení“ je účinnosť využitia plynu pri chladení (GUEc, bin) alebo vykurovaní (GUEh, bin) pri vonkajšej teplote Tj, |
96. |
„účinnosť využitia plynu pri deklarovanom výkone“ je účinnosť využitia plynu pre chladení (GUEcDC) alebo vykurovaní (GUEhDC) za podmienok deklarovaného výkonu vymedzených v tabuľke 21 prílohy III, upravená o prípadné cyklické zapínanie a vypínanie jednotky v prípade, že efektívny výkon chladenia (QEc) presahuje zaťaženie chladenia [Pc(Tj)] alebo efektívny vykurovací výkon (QEh) presahuje tepelné zaťaženie [Ph(Tj)], |
97. |
„efektívny výkon chladenia“ (QEc) je nameraný výkon chladenia upravený o teplo zo zariadenia [čerpadlo(-á) alebo ventilátor(-y)] zabezpečujúceho obeh teplonosného média cez vnútorný výmenník tepla, vyjadrený v kW, |
98. |
„efektívny výkon rekuperácie tepla“ je nameraný výkon rekuperácie tepla upravený o teplo zo zariadenia [čerpadlo(-á)] okruhu rekuperácie tepla pre chladenie (QEhr, c) alebo vykurovanie (QEhr, h), vyjadrený v kW, |
99. |
„nameraný tepelný príkon pri chladení“ (Qgmc) je nameraná spotreba paliva pri podmienkach čiastočného zaťaženia vymedzených v tabuľke 21 prílohy III, vyjadrená v kW, |
100. |
„sezónny faktor pomocnej energie v režime chladenia“ (SAEFc) je účinnosť pomocnej energie pre danú sezónu chladenia vrátane príspevku režimu vypnutia termostatu, pohotovostného režimu, režimu vypnutia a režimu ohrevu kľukovej skrine, |
101. |
„referenčná ročná potreba chladenia“ (QC) je ročná potreba chladenia vypočítaná ako projektované zaťaženie chladenia (Pdesign, c) vynásobené ekvivalentným počtom hodín v aktívnom režime chladenia (HCE), |
102. |
„sezónny faktor pomocnej energie v režime chladenia v aktívnom režime“ (SAEFc, on) je účinnosť pomocnej energie pre danú sezónu chladenia bez príspevku režimu vypnutia termostatu, pohotovostného režimu, režimu vypnutia a režimu ohrevu kľukovej skrine, |
103. |
„faktor pomocnej energie v režime chladenia pri čiastočnom zaťažení“ (AEFc, bin) je účinnosť pomocnej energie pri chladení pri vonkajšej teplote (Tj), |
104. |
„elektrický príkon v režime chladenia“ (PEc) je efektívny elektrický príkon chladenia, v kW, |
105. |
„sezónny súčiniteľ primárnej energie v režime vykurovania“ (SPERh) je celkový chladiaci súčiniteľ tepelného čerpadla využívajúceho palivá, ktorý je reprezentatívny pre danú vykurovaciu sezónu, |
106. |
„sezónna účinnosť využitia plynu v režime vykurovania“ (SGUEh) je účinnosť využitia plynu pre danú vykurovaciu sezónu, |
107. |
„efektívny vykurovací výkon“ (QEh) je nameraný vykurovací výkon upravený o teplo zo zariadenia [čerpadlo(-á) alebo ventilátor(-y)] zabezpečujúceho obeh teplonosného média cez vnútorný výmenník tepla, vyjadrený v kW, |
108. |
„nameraný tepelný príkon pri vykurovaní“ (Qgmh) je nameraná spotreba paliva pri podmienkach čiastočného zaťaženia vymedzených v tabuľke 21 v prílohe III, vyjadrená v kW, |
109. |
„sezónny faktor pomocnej energie v režime vykurovania“ (SAEFh) je účinnosť pomocnej energie pre danú sezónu vykurovania vrátane príspevku režimu vypnutia termostatu, pohotovostného režimu, režimu vypnutia a režimu ohrevu kľukovej skrine, |
110. |
„referenčná ročná potreba vykurovania“ (QH) je ročná potreba vykurovania vypočítaná ako projektované tepelné zaťaženie vynásobené ročným ekvivalentným počtom hodín v aktívnom režime vykurovania (HHE), |
111. |
„sezónny faktor pomocnej energie v režime vykurovania v aktívnom režime“ (SAEFh, on) je účinnosť pomocnej energie pre danú sezónu vykurovania bez príspevku režimu vypnutia termostatu, pohotovostného režimu, režimu vypnutia a režimu ohrevu kľukovej skrine, |
112. |
„faktor pomocnej energie v režime vykurovania pri čiastočnom zaťažení“ (AEFh, bin) je účinnosť pomocnej energie pri vykurovaní pri vonkajšej teplote Tj, |
113. |
„faktor pomocnej energie pri deklarovanom výkone“ je faktor pomocnej energie pri chladení (AEFc, dc) alebo vykurovaní (AEFh, dc) pri podmienkach čiastočného zaťaženia vymedzených v tabuľke 21 prílohy III, upravený o prípadné cyklické zapínanie a vypínanie jednotky v prípade, že efektívny výkon chladenia (QEc) presahuje zaťaženie chladenia [Pc(Tj)] alebo efektívny vykurovací výkon (QEh) presahuje tepelné zaťaženie [Ph(Tj)], |
114. |
„elektrický príkon v režime vykurovania“ (PEh) je efektívny elektrický príkon vykurovania, v kW, |
115. |
„emisie oxidu dusíka z tepelných čerpadiel, pohodových chladičov a klimatizátorov s motorom s vnútorným spaľovaním“ je súčet emisií oxidu dusnatého a oxidu dusičitého z tepelných čerpadiel, pohodových chladičov a klimatizátorov s motorom s vnútorným spaľovaním nameraný za štandardných menovitých podmienok s použitím ekvivalentných otáčok motora, vyjadrený v mg oxidu dusičitého na kWh spotreby paliva z hľadiska GCV, |
116. |
„ekvivalentné otáčky motora“ (Erpmequivalent) je počet otáčok motora s vnútorným spaľovaním za minútu vypočítaný na základe otáčok motora pri 70, 60, 40 a 20 % pomeroch čiastočného tepelného zaťaženia (alebo chladiaceho zaťaženia, ak nie je ponúkaná funkcia vykurovania) a zodpovedajúcich váhových faktoroch 0,15, 0,25, 0,30 a 0,30. |
Vymedzenie pojmov týkajúcich sa vysokoteplotných priemyselných chladičov
117. |
„menovitý príkon“ (DA) je elektrický príkon, ktorý vysokoteplotný priemyselný chladič (vrátane kompresora, ventilátora(-ov) alebo čerpadla(-iel) kondenzátora, čerpadla(-iel) výparníka a prípadných pomocných prvkov) potrebuje na dosiahnutie menovitého chladiaceho výkonu, vyjadrený v kW na dve desatinné miesta, |
118. |
„menovitý chladiaci súčiniteľ“ (EERA) je menovitý chladiaci výkon vyjadrený v kW vydelený menovitým príkonom, vyjadreným v kW a uvádzaný na dve desatinné miesta, |
119. |
„súčiniteľ sezónnej energetickej účinnosti“ (SEPR) je súčiniteľ účinnosti vysokoteplotného priemyselného chladiča za štandardných menovitých podmienok zohľadňujúci rozdiely v zaťažení a teplote okolia počas celého roka a vypočíta sa ako pomer medzi ročnou potrebou chladenia a ročnou spotrebou elektrickej energie, |
120. |
„ročná potreba chladenia“ je súčet všetkých chladiacich zaťažení podľa štatistického teplotného intervalu vynásobený zodpovedajúcim počtom hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale, |
121. |
„chladiace zaťaženie“ je menovitý chladiaci výkon vynásobený pomerom čiastočného zaťaženia vysokoteplotného priemyselného chladiča, vyjadrený v kW na dve desatinné miesta, |
122. |
„čiastočné zaťaženie“ [PC(Tj)] je chladiace zaťaženie pri určitej teplote okolia (Tj) vypočítané ako plné zaťaženie vynásobené pomerom čiastočného zaťaženia vysokoteplotného priemyselného chladiča zodpovedajúcim rovnakej teplote okolia Tj a vyjadrené v kW na dve desatinné miesta, |
123. |
„pomer čiastočného zaťaženia vysokoteplotného priemyselného chladiča“ [PR(Tj)] je:
|
124. |
„ročná spotreba elektrickej energie“ sa vypočíta ako súčet pomerov medzi jednotlivými potrebami chladenia podľa štatistického teplotného intervalu a príslušným chladiacim súčiniteľom podľa štatistického teplotného intervalu vynásobený zodpovedajúcim počtom hodín v príslušnom štatistickom teplotnom intervale, |
125. |
„teplota okolia“ je:
|
126. |
„referenčná teplota okolia“ je teplota okolia vyjadrená v stupňoch Celzia, pri ktorej sa pomer čiastočného zaťaženia vysokoteplotných priemyselných chladičov rovná 1. Stanoví sa na teplote 35 °C. V prípade vzduchom chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov je teplota na prívode vzduchu ku kondenzátoru stanovená na 35 °C, v prípade vodou chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov je teplota vody na vstupe do kondenzátora stanovená na 30 °C s teplotou vonkajšieho vzduchu ku kondenzátoru 35 °C, |
127. |
„chladiaci súčiniteľ pri čiastočnom zaťažení“ [(EERPL(Tj)] je chladiaci súčiniteľ pre každý príslušný štatistický teplotný interval v roku, odvodený od deklarovaného chladiaceho súčiniteľa (EERDC) pre konkrétne štatistické teplotné intervaly a vypočítaný v prípade iných štatistických teplotných intervalov lineárnou interpoláciou, |
128. |
„deklarovaná chladiaca potreba“ je chladiace zaťaženie za podmienok konkrétnych štatistických teplotných intervalov a vypočítané ako menovitý chladiaci výkon vynásobený príslušným pomerom čiastočného zaťaženia vysokoteplotných priemyselných chladičov, |
129. |
„deklarovaný chladiaci súčiniteľ“ (EERDC) je chladiaci súčiniteľ vysokoteplotného priemyselného chladiča v konkrétnom menovitom bode v prípade potreby upravený o súčiniteľ straty účinnosti, ak minimálny deklarovaný chladiaci výkon presahuje chladiace zaťaženie, alebo interpolovaný, ak najbližšie deklarované chladiace výkony sú nad a pod chladiacim zaťažením, |
130. |
„deklarovaný príkon“ je elektrický príkon, ktorý potrebuje vysokoteplotný priemyselný chladič na dosiahnutie deklarovaného chladiaceho výkonu v konkrétnom menovitom bode, |
131. |
„deklarovaný chladiaci výkon“ je chladiaci výkon poskytovaný vysokoteplotným priemyselným chladičom na dosiahnutie deklarovanej chladiacej potreby v konkrétnom menovitom bode. |
Vymedzenie pojmov týkajúce sa ventilátorových konvektorov
132. |
„celkový elektrický príkon“ (Pelec) je celkový elektrický výkon absorbovaný jednotkou vrátane ventilátora(-ov) a pomocných zariadení. |
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/108/ES z 15. decembra 2004 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu a o zrušení smernice 89/336/EHS (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 24).
PRÍLOHA II
Požiadavky na ekodizajn
1. |
Sezónna energetická účinnosť vykurovania priestoru v prípade výrobkov na ohrievanie vzduchu:
|
2. |
Sezónna energetická účinnosť chladenia priestoru v prípade chladiacich výrobkov:
|
3. |
Súčiniteľ sezónnej energetickej účinnosti vysokoteplotných priemyselných chladičov:
|
4. |
Emisie oxidov dusíka:
|
5. |
Informácie o výrobku:
Tabuľka 9 Požiadavky na informácie v prípade teplovzdušných ohrievačov
Tabuľka 10 Požiadavky na informácie v prípade pohodových chladičov
Tabuľka 11 Požiadavky na informácie v prípade klimatizátorov vzduch-vzduch
Tabuľka 12 Požiadavky na informácie pre klimatizátory voda/slaná voda-vzduch
Tabuľka 13 Požiadavky na informácie v prípade ventilátorových konvektorov
Tabuľka 14 Požiadavky na informácie v prípade tepelných čerpadiel
Tabuľka 15 Požiadavky na informácie v prípade vysokoteplotných priemyselných chladičov
|
(*1) Deklaruje sa v príslušných tabuľkách v tejto prílohe a v technickej dokumentácii, zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
(*2) Deklaruje sa v príslušných tabuľkách v tejto prílohe a v technickej dokumentácii, zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
(*3) Deklaruje sa v príslušných tabuľkách v tejto prílohe a v technickej dokumentácii, zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
(*4) Deklaruje sa v príslušných tabuľkách v tejto prílohe a v technickej dokumentácii, zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
(*5) Deklaruje sa v príslušných tabuľkách v tejto prílohe a v technickej dokumentácii, zaokrúhlené na dve desatinné miesta.
(*6) Deklaruje sa v príslušných tabuľkách v tejto prílohe a v technickej dokumentácii, zaokrúhlené na dve desatinné miesta.
(*7) Nevyžaduje sa pre elektrické teplovzdušné ohrievače.
(*8) od 26. septembra 2018
(*9) Ak Cdc nie je určený meraním, potom je štandardná hodnota súčiniteľa straty účinnosti chladičov 0,9.
(*10) Od 26. septembra 2018.
(*11) Ak Cdc nie je určený meraním, potom je štandardná hodnota súčiniteľa straty účinnosti klimatizátorov 0,25.
(*12) Od 26. septembra 2018.
V prípade, keď sa informácie vzťahujú na viaczložkové klimatizátory, výsledok testu a údaje o výkonnosti môžu byť získané na základe výkonu vonkajšej jednotky s kombináciou vnútornej jednotky, resp. jednotiek odporúčaných výrobcom alebo dovozcom.
(**) Ak Cdc nie je určený meraním, potom je štandardná hodnota súčiniteľa straty účinnosti klimatizátorov 0,25.
(***) Od 26. septembra 2018. V prípade, keď sa informácie vzťahujú na viaczložkové klimatizátory, výsledok testu a údaje o výkonnosti môžu byť získané na základe výkonu vonkajšej jednotky s kombináciou vnútornej jednotky, resp. jednotiek odporúčaných výrobcom alebo dovozcom.
(**) Ak Cdh nie je určený meraním, potom je štandardná hodnota súčiniteľa straty účinnosti tepelných čerpadiel 0,25.
(***) Od 26. septembra 2018.
V prípade, keď sa informácie vzťahujú na viaczložkové tepelné čerpadlá, výsledok testu a údaje o výkonnosti môžu byť získané na základe výkonu vonkajšej jednotky s kombináciou vnútornej jednotky, resp. jednotiek odporúčaných výrobcom alebo dovozcom.
(*13) Ak Cdc nie je určený meraním, potom je štandardná hodnota súčiniteľa straty účinnosti chladičov 0,9.
(*14) V prípade jednotiek s nastaviteľným výkonom sa v každom políčku v častiach týkajúcich sa chladiaceho výkonu a EER uvedú dve hodnoty oddelené lomkou („/“).
PRÍLOHA III
Meranie a výpočet
1. |
Na účely zhody a overovania zhody s požiadavkami tohto nariadenia sa merania a výpočty vykonávajú s použitím harmonizovaných noriem, ktorých referenčné čísla boli na tento účel uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo iného spoľahlivého, presného a reprodukovateľného postupu, ktorý zohľadňuje všeobecne uznávané najmodernejšie postupy. Musia spĺňať podmienky a technické parametre stanovené v bodoch 2 až 8. |
2. |
Všeobecné podmienky pre merania a výpočty:
|
3. |
Sezónna energetická účinnosť vykurovania priestoru v prípade teplovzdušných ohrievačov:
|
4. |
Sezónna energetická účinnosť chladenia priestoru pohodových chladičov a klimatizátorov poháňaných elektrickými motormi:
|
5. |
Sezónna energetická účinnosť chladenia priestoru pohodových chladičov a klimatizátorov používajúcich motor s vnútorným spaľovaním:
|
6. |
Sezónna energetická účinnosť vykurovania priestoru v prípade elektrických tepelných čerpadiel:
|
7. |
Sezónna energetická účinnosť vykurovania priestoru v prípade tepelných čerpadiel využívajúcich motor s vnútorným spaľovaním:
|
8. |
Všeobecné podmienky pre merania a výpočty týkajúce sa vysokoteplotných priemyselných chladičov |
Na určenie hodnôt menovitého a deklarovaného výkonu chladenia, príkonu, chladiaceho súčiniteľa a súčiniteľa sezónnej energetickej účinnosti sa merania vykonajú za týchto podmienok:
a) |
referenčná teplota okolia na vonkajšom výmenníku tepla je 35 °C v prípade vzduchom chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov a teplota vody na vstupe do kondenzátora 30 °C (v hodnotiacom bode s teplotou vonkajšieho vzduchu 35 °C) v prípade vodou chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov, |
b) |
teplota na výstupe kvapaliny na vnútornom výmenníku tepla nameraná suchým teplomerom je 7 °C, |
c) |
uplatnia sa zmeny teploty okolia počas celého roka zohľadňujúce priemerné klimatické podmienky v Európskej únii a zodpovedajúci počet hodín výskytu týchto teplôt podľa tabuľky 28, |
d) |
zmeria sa vplyv straty energetickej účinnosti v dôsledku cyklického zapínania a vypínania v závislosti od druhu regulácie výkonu vysokoteplotného priemyselného chladiča alebo sa použije štandardná hodnota. |
Tabuľka 16
Štandardné menovité podmienky pre tepelné čerpadlá vzduch-vzduch a klimatizátory
|
Vonkajší výmenník tepla |
Vnútorný výmenník tepla |
|||
Teplota suchého teplomeru na vstupe, °C |
Teplota vlhkého teplomeru na vstupe, °C |
Teplota suchého teplomeru na vstupe, °C |
Teplota vlhkého teplomeru na vstupe, °C |
||
Režim vykurovania (pre tepelné čerpadlá) |
Vonkajší vzduch/recyklovaný vzduch |
7 |
6 |
20 |
15 max |
Odpadový vzduch/vonkajší vzduch |
20 |
12 |
7 |
6 |
|
Režim chladenia (v prípade klimatizátorov) |
Vonkajší vzduch/recyklovaný vzduch |
35 |
24 (*1) |
27 |
19 |
Odpadový vzduch/recyklovaný vzduch |
27 |
19 |
27 |
19 |
|
Odpadový vzduch/vonkajší vzduch |
27 |
19 |
35 |
24 |
Tabuľka 17
Štandardné menovité podmienky pre pohodové chladiče voda/slaná voda-voda
|
Vonkajší výmenník tepla |
Vnútorný výmenník tepla |
|||
Teplota na vstupe °C |
Teplota na výstupe °C |
Teplota na vstupe °C |
Teplota na výstupe °C |
||
Režim chladenia |
Voda-voda (v prípade vykurovacích zariadení s nízkou teplotou) z chladiacej veže |
30 |
35 |
12 |
7 |
Voda-voda (v prípade vykurovacích zariadení so strednou teplotou) z chladiacej veže |
30 |
35 |
23 |
18 |
Tabuľka 18
Štandardné menovité podmienky pre pohodové chladiče vzduch-voda
|
Vonkajší výmenník tepla |
Vnútorný výmenník tepla |
|||
Teplota na vstupe °C |
Teplota na výstupe °C |
Teplota na vstupe °C |
Teplota na výstupe °C |
||
Režim chladenia |
Vzduch-voda (v prípade zariadení so nízkou teplotou) |
35 |
— |
12 |
7 |
Vzduch-voda (v prípade zariadení so strednou teplotou) |
35 |
— |
23 |
18 |
Tabuľka 19
Štandardné menovité podmienky pre tepelné čerpadlá vzduch/slaná voda-vzduch a klimatizátory
|
Vonkajší výmenník tepla |
Vnútorný výmenník tepla |
|||
Teplota na vstupe °C |
Teplota na výstupe °C |
Teplota suchého teplomeru na vstupe, °C |
Teplota vlhkého teplomeru na vstupe, °C |
||
Režim vykurovania (pre tepelné čerpadlá) |
Voda |
10 |
7 |
20 |
15 max |
Slaná voda |
0 |
– 3 (*2) |
20 |
15 max |
|
Vodný okruh |
20 |
17 (*2) |
20 |
15 max |
|
Režim chladenia (v prípade klimatizátorov) |
Chladiaca veža |
30 |
35 |
27 |
19 |
Zemný výmenník (voda alebo slaná voda) |
10 |
15 |
27 |
19 |
Tabuľka 20
Referenčné teploty okolia pre vysokoteplotné priemyselné chladiče
Skúšobný bod |
Pomer čiastočného zaťaženia vysokoteplotných priemyselných chladičov |
Pomer čiastočného zaťaženia (%) |
Vonkajší výmenník tepla (°C) |
Vnútorný výmenník tepla |
Výparník Teplota vody na vstupe/výstupe (°C) |
||||
Pevný výstup |
||||
A |
80 % + 20 % × (TA – TD)/(TA – TD) |
100 |
Teplota vzduchu na vstupe 35 |
12/7 |
Teploty vody na vstupe/výstupe 30/35 |
Tabuľka 21
Podmienky čiastočného zaťaženia pre klimatizátory, pohodové chladiče a tepelné čerpadlá
Hodnotiaci bod |
Vonkajšia teplota |
Pomer čiastočného zaťaženia |
Vonkajší výmenník tepla |
Vnútorný výmenník tepla |
|||
Klimatizátory vzduch-vzduch |
|||||||
|
Tj (°C) |
|
Teploty vonkajšieho vzduchu namerané suchým teplomerom (°C) |
Teploty vnútorného vzduchu namerané suchým teplomerom (vlhkým teplomerom) (°C) |
|||
A |
35 |
100 |
35 |
27 (19) |
|||
B |
30 |
74 |
30 |
27 (19) |
|||
C |
25 |
47 |
25 |
27 (19) |
|||
D |
20 |
21 |
20 |
27 (19) |
|||
Klimatizátory voda-vzduch |
|||||||
Hodnotiaci bod |
Tj (°C) |
Pomer čiastočného zaťaženia |
Teploty na vstupe/výstupe chladiacej veže alebo vodného okruhu (°C) |
Teploty na vstupe/výstupe zemného výmenníka (voda alebo slaná voda) (°C) |
Teploty vnútorného vzduchu namerané suchým teplomerom (vlhkým teplomerom) (°C) |
||
A |
35 |
100 |
30/35 |
10/15 |
27 (19) |
||
B |
30 |
74 |
26/ (*3) |
10/ (*3) |
27 (19) |
||
C |
25 |
47 |
22/ (*3) |
10/ (*3) |
27 (19) |
||
D |
20 |
21 |
18/ (*3) |
10/ (*3) |
27 (19) |
||
Pohodové chladiče vzduch-voda |
|||||||
Hodnotiaci bod |
Tj (°C) |
Pomer čiastočného zaťaženia |
Teploty vonkajšieho vzduchu namerané suchým teplomerom (°C) |
Teploty vody na vstupe/výstupe ventilátorového konvektora (°C) |
Teploty vody na vstupe/výstupe podlahového chladenia (°C) |
||
Pevný výstup |
|||||||
A |
35 |
100 |
35 |
12/7 |
12/7 |
23/18 |
|
B |
30 |
74 |
30 |
(*3)/7 |
(*3)/8,5 |
(*3)/18 |
|
C |
25 |
47 |
25 |
(*3)/7 |
(*3)/10 |
(*3)/18 |
|
D |
20 |
21 |
20 |
(*3)/7 |
(*3)/11,5 |
(*3)/18 |
|
Pohodové chladiče voda-voda |
|||||||
Hodnotiaci bod |
Tj (°C) |
Pomer čiastočného zaťaženia |
Teploty na vstupe/výstupe chladiacej veže alebo vodného okruhu (°C) |
Teploty na vstupe/výstupe zemného výmenníka (voda alebo slaná voda) (°C) |
Teploty vody na vstupe/výstupe ventilátorového konvektora (°C) |
Teploty vody na vstupe/výstupe podlahového chladenia (°C) |
|
Pevný výstup |
|||||||
A |
35 |
100 |
30/35 |
10/15 |
12/7 |
12/7 |
23/18 |
B |
30 |
74 |
26/ (*3) |
10/ (*3) |
(*3)/7 |
(*3)/8,5 |
(*3)/18 |
C |
25 |
47 |
22/ (*3) |
10/ (*3) |
(*3)/7 |
(*3)/10 |
(*3)/18 |
D |
20 |
21 |
18/ (*3) |
10/ (*3) |
(*3)/7 |
(*3)/11,5 |
(*3)/18 |
Tepelné čerpadlo vzduch-vzduch |
|||||||
Hodnotiaci bod |
Tj (°C) |
Pomer čiastočného zaťaženia |
Teploty vonkajšieho vzduchu namerané suchým teplomerom (vlhkým teplomerom) (°C) |
Teplota vnútorného vzduchu nameraná suchým teplomerom (°C) |
|||
A |
– 7 |
88 |
– 7(– 8) |
20 |
|||
B |
+ 2 |
54 |
+ 2(+ 1) |
20 |
|||
C |
+ 7 |
35 |
+ 7(+ 6) |
20 |
|||
D |
+ 12 |
15 |
+ 12(+ 11) |
20 |
|||
E |
Tol |
Závisí od Tol |
Tj = Tol |
20 |
|||
F |
Tbiv |
Závisí od Tbiv |
Tj = Tbiv |
20 |
|||
Tepelné čerpadlá voda/slaná voda-vzduch |
|||||||
Hodnotiaci bod |
Tj (°C) |
Pomer čiastočného zaťaženia |
Podzemná voda |
Slaná voda |
Teplota vnútorného vzduchu nameraná suchým teplomerom (°C) |
||
Teploty na vstupe/výstupe (°C) |
Teploty na vstupe/výstupe (°C) |
||||||
A |
– 7 |
88 |
10/ (*3) |
0/ (*3) |
20 |
||
B |
+ 2 |
54 |
10/ (*3) |
0/ (*3) |
20 |
||
C |
+ 7 |
35 |
10/ (*3) |
0/ (*3) |
20 |
||
D |
+ 12 |
15 |
10/ (*3) |
0/ (*3) |
20 |
||
E |
Tol |
Závisí od Tol |
10/ (*3) |
0/ (*3) |
20 |
||
F |
Tbiv |
Závisí od Tbiv |
10/ (*3) |
0/ (*3) |
20 |
Tabuľka 22
Podmienky čiastočného zaťaženia pre výpočet SEPR v prípade vzduchom chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov
Hodnotiaci bod |
Pomer čiastočného zaťaženia vysokoteplotných priemyselných chladičov |
Pomer čiastočného zaťaženia (%) |
Vonkajší výmenník tepla |
Vnútorný výmenník tepla |
Teplota vzduchu na vstupe (°C) |
Výparník Teplota vody na vstupe/výstupe (°C) |
|||
Pevný výstup |
||||
A |
80 % + 20 % × (TA – TD)/(TA – TD) |
100 |
35 |
12/7 |
B |
80 % + 20 % × (TB – TD)/(TA – TD) |
93 |
25 |
(*4)/7 |
C |
80 % + 20 % × (TC – TD)/(TA – TD) |
87 |
15 |
(*4)/7 |
D |
80 % + 20 % × (TD – TD)/(TA – TD) |
80 |
5 |
(*4)/7 |
Tabuľka 23
Podmienky čiastočného zaťaženia pre výpočet SEPR v prípade vodou chladených vysokoteplotných priemyselných chladičov
Hodnotiaci bod |
Pomer čiastočného zaťaženia vysokoteplotných priemyselných chladičov |
Pomer čiastočného zaťaženia (%) |
Vodou chladený kondenzátor |
Vnútorný výmenník tepla |
|
Teploty vody na vstupe/výstupe (°C) |
Vonkajšia teplota vzduchu (°C) |
Výparník Teploty vody na vstupe/výstupe (°C) |
|||
Pevný výstup |
|||||
A |
80 % + 20 % × (TA – TD)/(TA – TD) |
100 |
30/35 |
35 |
12/7 |
B |
80 % + 20 % × (TB – TD)/(TA – TD) |
93 |
23/ (*5) |
25 |
(*5)/7 |
C |
80 % + 20 % × (TC – TD)/(TA – TD) |
87 |
16/ (*5) |
15 |
(*5)/7 |
D |
80 % + 20 % × (TD – TD)/(TA – TD) |
80 |
9/ (*5) |
5 |
(*5)/7 |
Tabuľka 24
Referenčné konštrukčné podmienky pre pohodové chladiče, klimatizátory a tepelné čerpadlá
Funkcia |
Sezóna |
Referenčná výpočtová teplota suchého teplomeru (vlhkého teplomeru) |
||
Tdesign, c |
||||
Chladenie |
Priemer |
35 (24) °C |
||
Referenčná výpočtová teplota |
Maximálna bivalentná teplota |
Maximálna hraničná prevádzková teplota |
||
Tdesign, h |
Tbiv |
Tol |
||
Vykurovanie |
Priemer |
– 10 (– 11) °C |
+ 2 °C |
– 7 °C |
Teplejšie |
2 (– 1) °C |
7 °C |
2 °C |
|
Chladnejšie |
– 22 (– 23) °C |
– 7 °C |
– 15 °C |
Tabuľka 25
Štandardné menovité podmienky pre ventilátorové konvektory
Test chladenia |
Test vykurovania |
Test akustického výkonu |
||
Teplota vzduchu |
27 °C (suchý teplomer) 19 °C (vlhký teplomer) |
Teplota vzduchu |
20 °C (suchý teplomer) |
V podmienkach okolia bez toku vody |
Teplota vody na vstupe |
7 °C |
Teplota vody na vstupe |
45 °C pre jednotky s dvomi potrubiami 65 °C pre jednotky so štyrmi potrubiami |
|
Zvýšenie teploty vody |
5 °C |
Zníženie teploty vody |
5 °C pre jednotky s dvomi potrubiami 10 °C pre jednotky so štyrmi potrubiami |
Tabuľka 26
Európske vykurovacie sezóny pre tepelné čerpadlá
binj |
Tj [°C] |
Hj [h/rok] |
||
Teplejšie |
Priemer |
Chladnejšie |
||
1 až 8 |
– 30 až – 23 |
0 |
0 |
0 |
9 |
– 22 |
0 |
0 |
1 |
10 |
– 21 |
0 |
0 |
6 |
11 |
– 20 |
0 |
0 |
13 |
12 |
– 19 |
0 |
0 |
17 |
13 |
– 18 |
0 |
0 |
19 |
14 |
– 17 |
0 |
0 |
26 |
15 |
– 16 |
0 |
0 |
39 |
16 |
– 15 |
0 |
0 |
41 |
17 |
– 14 |
0 |
0 |
35 |
18 |
– 13 |
0 |
0 |
52 |
19 |
– 12 |
0 |
0 |
37 |
20 |
– 11 |
0 |
0 |
41 |
21 |
– 10 |
0 |
1 |
43 |
22 |
– 9 |
0 |
25 |
54 |
23 |
– 8 |
0 |
23 |
90 |
24 |
– 7 |
0 |
24 |
125 |
25 |
– 6 |
0 |
27 |
169 |
26 |
– 5 |
0 |
68 |
195 |
27 |
– 4 |
0 |
91 |
278 |
28 |
– 3 |
0 |
89 |
306 |
29 |
– 2 |
0 |
165 |
454 |
30 |
– 1 |
0 |
173 |
385 |
31 |
0 |
0 |
240 |
490 |
32 |
1 |
0 |
280 |
533 |
33 |
2 |
3 |
320 |
380 |
34 |
3 |
22 |
357 |
228 |
35 |
4 |
63 |
356 |
261 |
36 |
5 |
63 |
303 |
279 |
37 |
6 |
175 |
330 |
229 |
38 |
7 |
162 |
326 |
269 |
39 |
8 |
259 |
348 |
233 |
40 |
9 |
360 |
335 |
230 |
41 |
10 |
428 |
315 |
243 |
42 |
11 |
430 |
215 |
191 |
43 |
12 |
503 |
169 |
146 |
44 |
13 |
444 |
151 |
150 |
45 |
14 |
384 |
105 |
97 |
46 |
15 |
294 |
74 |
61 |
Počet hodín spolu: |
3 590 |
4 910 |
6 446 |
Tabuľka 27
Európska chladiaca sezóna v prípade pohodových chladičov a klimatizátorov
Štatistické teplotné intervaly |
Vonkajšia teplota (suchý teplomer) |
„Priemerná chladiaca sezóna“ |
Výpočet EER |
Počet hodín v príslušnom štatistickom intervale |
|||
j |
Tj |
hj |
|
# |
°C |
h/rok |
|
1 |
17 |
205 |
EER(D) |
2 |
18 |
227 |
EER(D) |
3 |
19 |
225 |
EER(D) |
4 |
20 |
225 |
D – nameraná hodnota |
5 |
21 |
216 |
Lineárna interpolácia |
6 |
22 |
215 |
Lineárna interpolácia |
7 |
23 |
218 |
Lineárna interpolácia |
8 |
24 |
197 |
Lineárna interpolácia |
9 |
25 |
178 |
C – nameraná hodnota |
10 |
26 |
158 |
Lineárna interpolácia |
11 |
27 |
137 |
Lineárna interpolácia |
12 |
28 |
109 |
Lineárna interpolácia |
13 |
29 |
88 |
Lineárna interpolácia |
14 |
30 |
63 |
B – nameraná hodnota |
15 |
31 |
39 |
Lineárna interpolácia |
16 |
32 |
31 |
Lineárna interpolácia |
17 |
33 |
24 |
Lineárna interpolácia |
18 |
34 |
17 |
Lineárna interpolácia |
19 |
35 |
13 |
A – nameraná hodnota |
20 |
36 |
9 |
EER(A) |
21 |
37 |
4 |
EER(A) |
22 |
38 |
3 |
EER(A) |
23 |
39 |
1 |
EER(A) |
24 |
40 |
0 |
EER(A) |
Tabuľka 28
Európska referenčná chladiaca sezóna pre vysokoteplotné priemyselné chladiče
binj |
Tj [°C] |
Hj [h/rok] |
1 |
– 19 |
0,08 |
2 |
– 18 |
0,41 |
3 |
– 17 |
0,65 |
4 |
– 16 |
1,05 |
5 |
– 15 |
1,74 |
6 |
– 14 |
2,98 |
7 |
– 13 |
3,79 |
8 |
– 12 |
5,69 |
9 |
– 11 |
8,94 |
10 |
– 10 |
11,81 |
11 |
– 9 |
17,29 |
12 |
– 8 |
20,02 |
13 |
– 7 |
28,73 |
14 |
– 6 |
39,71 |
15 |
– 5 |
56,61 |
16 |
– 4 |
76,36 |
17 |
– 3 |
106,07 |
18 |
– 2 |
153,22 |
19 |
– 1 |
203,41 |
20 |
0 |
247,98 |
21 |
1 |
282,01 |
22 |
2 |
275,91 |
23 |
3 |
300,61 |
24 |
4 |
310,77 |
25 |
5 |
336,48 |
26 |
6 |
350,48 |
27 |
7 |
363,49 |
28 |
8 |
368,91 |
29 |
9 |
371,63 |
30 |
10 |
377,32 |
31 |
11 |
376,53 |
32 |
12 |
386,42 |
33 |
13 |
389,84 |
34 |
14 |
384,45 |
35 |
15 |
370,45 |
36 |
16 |
344,96 |
37 |
17 |
328,02 |
38 |
18 |
305,36 |
39 |
19 |
261,87 |
40 |
20 |
223,90 |
41 |
21 |
196,31 |
42 |
22 |
163,04 |
43 |
23 |
141,78 |
44 |
24 |
121,93 |
45 |
25 |
104,46 |
46 |
26 |
85,77 |
47 |
27 |
71,54 |
48 |
28 |
56,57 |
49 |
29 |
43,35 |
50 |
30 |
31,02 |
51 |
31 |
20,21 |
52 |
32 |
11,85 |
53 |
33 |
8,17 |
54 |
34 |
3,83 |
55 |
35 |
2,09 |
56 |
36 |
1,21 |
57 |
37 |
0,52 |
58 |
38 |
0,40 |
Tabuľka 29
Prevádzkové hodiny podľa funkčného režimu pre pohodové chladiče, klimatizátory a tepelné čerpadlá
Sezóna |
Prevádzkové hodiny |
|||||
Režim zapnutia |
Režim vypnutia termostatu |
Pohotovostný režim |
Režim vypnutia |
Režim ohrevu kľukovej skrine |
||
HCE (chladenie); HHE (vykurovanie) |
HTO |
HSB |
HOFF |
HCK |
||
Chladenie (na výpočet SEER) |
Priemer |
600 |
659 |
1 377 |
0 |
2 036 |
Chladnejšie |
300 |
436 |
828 |
0 |
1 264 |
|
Teplejšie |
900 |
767 |
1 647 |
0 |
2 414 |
|
Iba vykurovanie (na výpočet SCOP) |
Priemer |
1 400 |
179 |
0 |
3 672 |
3 851 |
Chladnejšie |
2 100 |
131 |
0 |
2 189 |
2 320 |
|
Teplejšie |
1 400 |
755 |
0 |
4 345 |
5 100 |
|
Vykurovanie, ak je reverzibilné (na výpočet SCOP) |
Priemer |
1 400 |
179 |
0 |
0 |
179 |
Chladnejšie |
2 100 |
131 |
0 |
0 |
131 |
|
Teplejšie |
1 400 |
755 |
0 |
0 |
755 |
(*1) Stav teploty vlhkého teplomera sa nevyžaduje pri testovaní jednotiek, ktoré neodparujú kondenzát.
(*2) Pre jednotky konštruované pre režim vykurovania a chladenia sa používa prietok získaný počas skúšky za štandardných menovitých podmienok v režime chladenia.
(*3) Teploty na výstupe závislé od prietoku vody určené za štandardných menovitých podmienok (100 % pomer čiastočného zaťaženia pri chladení, 88 % pri vykurovaní).
(*4) S prietokom vody určeným počas skúšky „A“ pre jednotky s pevným prietokom vody alebo s variabilným prietokom.
(*5) S prietokom vody určeným počas skúšky „A“ pre jednotky s pevným prietokom vody alebo s variabilným prietokom.
PRÍLOHA IV
Postupy overovania
Orgány členských štátov pri vykonávaní kontrol v rámci dohľadu nad trhom uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 2009/125/ES uplatňujú na požiadavky stanovené v prílohe II tento postup overovania:
1. |
Orgány členského štátu skúšajú z každého modelu iba jednu jedinú jednotku. |
2. |
Model výrobku na ohrievanie vzduchu, chladiaceho výrobku, vysokoteplotného priemyselného chladiča alebo ventilátorového konvektora sa považuje za taký, ktorý spĺňa platné požiadavky stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu:
|
3. |
V prípade modelov výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov alebo ventilátorových konvektorov s menovitým vykurovacím výkonom, výkonom chladenia alebo chladiacim výkonom ≥ 70 kW alebo ktoré sú vyrábané v množstve menej ako 5 jednotiek za rok, ak sa nedosiahne výsledok uvedený v bode 2, sa tento model a všetky ďalšie modely, v prípade ktorých boli informácie uvedené v technickej dokumentácii získané na rovnakom základe, považujú za nevyhovujúce tomuto nariadeniu. |
4. |
V prípade modelov výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov alebo ventilátorových konvektorov s menovitým vykurovacím výkonom, výkonom chladenia alebo chladiacim výkonom < 70 kW alebo ktoré sú vyrábané v množstve 5 alebo viac jednotiek za rok, ak sa nedosiahne výsledok uvedený v bode 2 písm. a), sa tento model a všetky ďalšie modely, v prípade ktorých boli informácie uvedené v technickej dokumentácii získané na rovnakom základe, považujú za nevyhovujúce tomuto nariadeniu. |
5. |
V prípade modelov výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov alebo ventilátorových konvektorov s menovitým vykurovacím výkonom, výkonom chladenia alebo chladiacim výkonom < 70 kW a ktoré sú vyrábané v množstve 5 alebo viac jednotiek za rok, ak sa nedosiahne výsledok uvedený v bode 2 písm. b), orgány členského štátu náhodne vyberú tri doplnkové jednotky toho istého modelu na testovanie. Model výrobku na ohrievanie vzduchu, chladiaceho výrobku alebo vysokoteplotného priemyselného chladiča sa považuje za taký, ktorý spĺňa platné požiadavky stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu:
|
6. |
Ak sa nedosiahnu výsledky uvedené v odseku 5, príslušný model a všetky ostatné modely, v prípade ktorých boli dané informácie uvedené v technickej dokumentácii získané na rovnakom základe, sa považujú za nevyhovujúce tomuto nariadeniu. |
7. |
Orgány členských štátov používajú postupy merania a výpočtu stanovené v prílohe III. |
8. |
Vzhľadom na obmedzenia súvisiace s hmotnosťou a veľkosťou pri doprave výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov a vysokoteplotných priemyselných chladičov, môžu orgány členských štátov rozhodnúť, že overenie vykonajú v priestoroch výrobcov predtým, ako budú uvedené do prevádzky na mieste konečného určenia. |
9. |
Orgány členského štátu poskytnú výsledky skúšok a ďalšie relevantné informácie orgánom ostatných členských štátov a Komisii do jedného mesiaca po prijatí rozhodnutia o nesúlade modelu s požiadavkami. |
10. |
Tolerancie overovania stanovené v tejto prílohe sa vzťahujú iba na overovanie nameraných parametrov orgánmi členských štátov a výrobca ich nesmie použiť ako povolené tolerancie pri určovaní hodnôt v technickej dokumentácii alebo pri interpretácii týchto hodnôt s cieľom dosiahnuť súlad alebo prezentovať lepší výkon akýmikoľvek prostriedkami. |
PRÍLOHA V
Referenčné hodnoty
V čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia bola najlepšia dostupná technológia na trhu pre výrobky na ohrievanie vzduchu a chladiace výrobky z hľadiska sezónnej energetickej účinnosti vykurovania priestoru, sezónnej energetickej účinnosti chladenia priestoru alebo súčiniteľa sezónnej energetickej účinnosti a emisií oxidov dusíka určená takto:
1. |
referenčné hodnoty pre sezónnu energetickú účinnosť vykurovania alebo chladenia priestoru výrobkov na ohrievanie vzduchu a chladiacich výrobkov a súčiniteľ sezónnej energetickej účinnosti vysokoteplotných priemyselných chladičov sú opísané v tabuľke 30. Tabuľka 30 Referenčné hodnoty pre sezónnu energetickú účinnosť vykurovania alebo chladenia priestoru výrobkov na ohrievanie vzduchu a chladiacich výrobkov a súčiniteľ sezónnej energetickej účinnosti vysokoteplotných priemyselných chladičov
|
2. |
Referenčné hodnoty emisií oxidov dusíka, vyjadrených v oxide dusičitom:
|
3. |
Referenčné hodnoty uvedené v bodoch 1 a 2 neznamenajú nutne, že kombinácia týchto hodnôt je dosiahnuteľná pre jediný výrobok. |