27.3.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 83/16

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/478

z 11. marca 2015

o spoločných pravidlách na dovozy

(kodifikované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 260/2009 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)	Spoločná obchodná politika by mala byť založená na jednotných zásadách.

(3)	Európske spoločenstvo uzavrelo Dohodu o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“). Príloha 1A k uvedenej dohode zahŕňa okrem iného aj Všeobecnú dohodu o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „GATT 1994“) a dohodu o ochranných opatreniach.

(4)

Dohoda o ochranných opatreniach reaguje na potrebu vyjasniť a posilniť predpisy GATT 1994, a najmä článku XIX. Uvedená dohoda požaduje odstránenie ochranných opatrení, ktoré sú mimo týchto pravidiel, ako sú dobrovoľné vývozné obmedzenia, marketingové dohovory a akékoľvek iné podobné dovozné alebo vývozné úpravy.

(5)

Dohoda o ochranných opatreniach taktiež pokrýva výrobky uhlia a ocele. Spoločné pravidlá pre dovozy, najmä v súvislosti s ochrannými opatreniami, sa preto vzťahujú na tieto výrobky bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek možné opatrenia pri uplatňovaní dohody osobitne sa týkajúcej výrobkov uhlia a ocele.

(6)	Textilné výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 517/94 (5), podliehajú špeciálnemu zaobchádzaniu na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Tieto by preto mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(7)	Komisia by mala byť členskými štátmi informovaná o akýchkoľvek nebezpečenstvách spôsobených dovoznými trendmi, ktoré by si mohli vyžadovať dohľad Únie alebo použitie ochranných opatrení.

(8)	V takýchto prípadoch by mala Komisia preskúmať dovozné podmienky, dovozné trendy, rôzne aspekty hospodárskej a obchodnej situácie, a ak je to primerané, aj opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať.

(9)

Ak sa uplatňuje predchádzajúci dohľad Únie, prepustenie dotknutých výrobkov do voľného obehu by malo podliehať predloženiu dokumentu dohľadu, spĺňajúceho jednotné kritériá. Tento doklad by mal byť na základe jednoduchej žiadosti dovozcu vydaný orgánmi členských štátov v rámci určitého obdobia bez toho, aby tým dovozca získal právo dovážať. Dokument dohľadu by preto mal byť platný iba v období, počas ktorého zostávajú dovozné pravidlá nezmenené.

(10)	Členské štáty a Komisia by si mali v čo najväčšom rozsahu vymieňať informácie získané z dohľadu Únie.

(11)	Komisii prináleží právo prijímať ochranné opatrenia, ktoré si vyžadujú záujmy Únie. Tieto záujmy by sa mali zohľadňovať ako celok a mali by hlavne zahŕňať záujmy výrobcov, užívateľov a spotrebiteľov Únie.

(12)

Zavedenie ochranných opatrení voči členovi WTO sa môže zvažovať, iba ak sa daný výrobok dováža do Únie v takých zvýšených množstvách a za takých podmienok, že to spôsobuje alebo hrozí, že to spôsobí vážnu ujmu výrobcom obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov Únie, ak medzinárodné záväzky neumožňujú výnimku z tohto pravidla.

(13)	Mali by sa vymedziť pojmy „vážna ujma“, „hrozba vážnej ujmy“ a „výrobcovia Únie“ a mali by sa stanoviť presné kritériá určovania ujmy.

(14)	Uplatneniu akéhokoľvek ochranného opatrenia by malo predchádzať prešetrenie, s výhradou toho, že Komisia môže v naliehavých prípadoch uplatniť dočasné opatrenia.

(15)	Mali by sa stanoviť podrobné ustanovenia o začatí prešetrovania, požadovaných kontrolách a inšpekciách, prístupe vyvážajúcich krajín a zainteresovaných strán k zhromaždeným informáciám, vypočutí dotknutých strán a príležitostiach pre tieto strany na predloženie svojich stanovísk.

(16)	Ustanovenia o prešetrovaní stanovené v tomto nariadení sa nedotýkajú pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidliel týkajúcich sa služobného tajomstva.

(17)	Je taktiež nevyhnutné stanoviť lehoty pre iniciovanie konaní a pre určenie toho, či sú opatrenia primerané, alebo nie, s ohľadom na rýchle zabezpečenie takéhoto určenia tak, aby sa zvýšila právna istota dotknutých hospodárskych subjektov.

(18)	V prípadoch, keď majú ochranné opatrenia formu kvóty, jej výška by nemala byť v zásade stanovená na úrovni nižšej, ako je priemerná úroveň dovozov za reprezentatívne obdobie najmenej troch rokov.

(19)

V prípadoch, keď je kvóta rozdeľovaná medzi dodávateľské krajiny, môže byť kvóta každej krajiny stanovená dohodou medzi krajinami samotnými alebo na základe úrovne dovozov za reprezentatívne obdobie. Predsa by malo byť možné odchýliť sa od týchto pravidiel, keď ide o vážnu ujmu a neprimeraný nárast dovozov za predpokladu, že sa budú konať riadne konzultácie v rámci výboru WTO pre ochranné opatrenia.

(20)	Malo by sa stanoviť maximálne trvanie ochranných opatrení a mali by sa stanoviť špecifické ustanovenia ohľadom predĺženia, postupnej liberalizácie a prehodnotení takýchto opatrení.

(21)	Mali by sa ustanoviť okolnosti, za ktorých výrobky, pochádzajúce z rozvojovej krajiny, ktorá je členom WTO, majú byť vyňaté spod ochranných opatrení.

(22)

Opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia obmedzené na jeden alebo viacero regiónov Únie sa môžu ukázať vhodnejšie ako opatrenia uplatňované na celú Úniu. Avšak takéto opatrenia by mali byť povolené iba výnimočne a ak k nim neexistuje žiadna alternatíva. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli dočasné a spôsobili minimálne narušenie fungovania vnútorného trhu.

(23)

V záujme jednoty pravidiel pre dovozy by mali byť formality vybavované dovozcami jednoduché a identické bez ohľadu na miesto, kde prebieha colné konanie. Je preto žiaduce ustanoviť, že akékoľvek formality by sa mali vybavovať s použitím tlačív zodpovedajúcich vzorom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

(24)	Dokumenty dohľadu vydané v spojitosti s opatreniami dohľadu Únie by mali byť platné v celej Únii bez ohľadu na členský štát vydania.

(25)	Vykonávanie tohto nariadenia si vyžaduje jednotné podmienky pre prijímanie dočasných a konečných ochranných opatrení a pre ukladanie opatrení predchádzajúceho dohľadu. Uvedené opatrenia by mala Komisia prijímať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(26)

Konzultačný postup by sa mal uplatňovať pri prijímaní opatrení dohľadu a dočasných opatrení vzhľadom na účinky takýchto opatrení a ich logickú postupnosť vo vzťahu k prijatiu konečných ochranných opatrení. V prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení spôsobilo škodu, ktorú by bolo ťažké napraviť, je nevyhnutné, aby sa Komisii umožnilo prijímať okamžite uplatniteľné dočasné opatrenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 1

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na dovozy výrobkov s pôvodom v tretích krajinách s výnimkou:

a)	textilných výrobkov, ktoré podliehajú konkrétnym dovozným pravidlám podľa nariadenia (ES) č. 517/94;

b)	výrobkov s pôvodom v určitých tretích krajinách uvedených v nariadení Rady (ES) č. 625/2009 (7).

2.   Výrobky uvedené v odseku 1 sa voľne dovážajú do Únie a teda nepodliehajú žiadnym množstvovým obmedzeniam bez toho, aby boli dotknuté ochranné opatrenia, ktoré môžu byť prijaté podľa kapitoly V.

KAPITOLA II

INFORMAČNÝ A KONZULTAČNÝ POSTUP ÚNIE

Článok 2

Členské štáty informujú Komisiu, ak by si dovozné trendy vyžadovali opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia. Táto informácia musí obsahovať dostupné dôkazy na základe kritérií stanovených v článku 9. Komisia túto informáciu bezodkladne odovzdá všetkým členským štátom.

Článok 3

1.   Komisii pomáha Výbor pre ochranné opatrenia. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

5.   V prípade, že sa podľa článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na prijatie konečných opatrení podľa článku 16 tohto nariadenia používa písomný postup, takýto postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada väčšina členov výboru uvedená v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor rokoval o návrhu opatrenia, takýto postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor nerokoval o návrhu opatrenia, takýto postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada najmenej štvrtina členov výboru.

KAPITOLA III

POSTUPY ÚNIE NA PREŠETROVANIE

Článok 4

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, postup Únie na prešetrovanie sa vykoná pred uplatnením akéhokoľvek ochranného opatrenia.

2.   Na základe faktorov uvedených v článku 9 sa prešetrovanie zameria na určenie toho, či dovozy daného výrobku spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia vážnu ujmu dotknutým výrobcom Únie.

3.   Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov:

a)	„vážna ujma“ znamená závažné celkové poškodenie pozície výrobcov Únie;

b)	„hrozba vážnej ujmy“ znamená vážnu ujmu, ktorá je zreteľne bezprostredne hroziaca;

c)	„výrobcovia Únie“ znamená výrobcov ako celok obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov, ktorí pôsobia na území Únie, alebo výrobcov, ktorých spoločná výroba obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov predstavuje väčšiu časť celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Únie.

Článok 5

1.   Ak sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania, Komisia začne prešetrovanie do jedného mesiaca odo dňa prijatia informácií od členského štátu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Uvedené oznámenie:

a)	obsahuje súhrn obdržaných informácií a požaduje, aby sa všetky relevantné informácie oznámili Komisii;

b)	uvedie lehotu, v priebehu ktorej zainteresované strany môžu písomne vyjadriť svoje stanoviská a predložiť informácie, ak sa majú takéto stanoviská a informácie zohľadniť pri prešetrovaní;

c)	uvedie lehotu, v priebehu ktorej môžu zainteresované strany požiadať o ústne vypočutie Komisiou v súlade s odsekom 4.

Komisia začne prešetrovanie, konajúc v spolupráci s členskými štátmi.

Komisia informuje členské štáty o svojej analýze informácií obvykle do 21 dní odo dňa poskytnutia informácií Komisii.

2.   Komisia vyhľadáva všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, a tam, kde to považuje za vhodné, sa po tom, čo informovala členské štáty, snaží overiť uvedené informácie u dovozcov, obchodníkov, sprostredkovateľov, výrobcov, obchodných združení a organizácií.

Komisii pri tejto úlohe pomáha personál členského štátu, na ktorého území sú uvedené kontroly vykonávané, za predpokladu, že si to uvedený členský štát želá.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii na jej žiadosť a podľa postupov ňou stanovených informácie, ktoré majú k dispozícii o vývoji na trhu prešetrovaného výrobku.

4.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili podľa odseku 1 prvého pododseku, ako aj zástupcovia vyvážajúcej krajiny môžu na základe písomnej žiadosti preskúmať všetky informácie sprístupnené Komisii v rámci prešetrovania, odlišné od interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jej členskými štátmi za predpokladu, že informácie sú dôležité pre prezentáciu ich prípadu, nie sú dôverné v zmysle článku 8 a Komisia ich použije pri prešetrovaní.

Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili, môžu Komisii oznámiť svoje názory k daným informáciám. Tieto názory môžu byť brané do úvahy, ak sú podporené dostatočnými dôkazmi.

5.   Komisia môže vypočuť zainteresované strany. Tieto strany musia byť vypočuté, ak o to písomne požiadali v lehote stanovenej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie, s preukázaním, že je skutočne pravdepodobné, že budú ovplyvnené výsledkom prešetrovania a že pre ich ústne vypočutie existujú osobitné dôvody.

6.   Ak nie sú informácie poskytnuté v lehote stanovenej týmto nariadením alebo Komisiou podľa tohto nariadenia, alebo je prešetrovaniu podstatne bránené, zistenia môžu byť vyvodené z už dostupných faktov. Ak Komisia zistí, že zainteresovaná strana alebo tretia strana jej poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nebude na uvedené informácie brať ohľad a môže využiť dostupné fakty.

7.   Ak sa Komisia domnieva, že neexistujú dostačujúce dôkazy odôvodňujúce prešetrovanie, informuje členské štáty o svojom rozhodnutí do jedného mesiaca odo dňa doručenia informácií od členských štátov.

Článok 6

1.   Komisia na konci prešetrovania predloží výboru správu o výsledkoch.

2.   Ak do deviatich mesiacov od začatia prešetrovania Komisia usúdi, že nie sú potrebné žiadne opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia Únie, prešetrovanie sa ukončí do jedného mesiaca. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 3 ods. 2.

3.   Ak Komisia usúdi, že opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia Únie sú potrebné, prijme potrebné rozhodnutia v súlade s kapitolami IV a V, najneskôr do deviatich mesiacov od iniciovania prešetrovania. Za výnimočných okolností sa môže táto lehota predĺžiť maximálne o dva mesiace; Komisia potom uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie uvádzajúce dobu trvania predĺženia a zhrnutie dôvodov predĺženia.

Článok 7

1.   Ustanovenia tejto kapitoly nebránia kedykoľvek použitiu opatrení dohľadu v súlade s článkami 10 až 14 alebo dočasných ochranných opatrení v súlade s článkami 15, 16 a 17.

Dočasné ochranné opatrenia sa uplatňujú:

a)	za kritických okolností, ak by omeškanie spôsobilo škodu, ktorú by bolo ťažké napraviť, v dôsledku čoho je nevyhnutné okamžite konať, a

b)	keď predbežné určenie poskytuje jasné dôkazy, že narastajúce dovozy spôsobili alebo hrozí, že spôsobia vážnu ujmu.

Trvanie takýchto opatrení nesmie prekročiť 200 dní.

2.   Dočasné ochranné opatrenia musia mať formu zvýšenia existujúcej úrovne ciel, či už je táto nulová, alebo vyššia, ak takýto krok pravdepodobne vážnej ujme zabráni alebo ju napraví.

3.   Komisia neodkladne podnikne akékoľvek prešetrovacie opatrenia, ktoré sú ešte nevyhnutné.

4.   Ak by boli dočasné ochranné opatrenia zrušené, pretože nejestvuje žiadna vážna ujma alebo jej hrozba, clá vybrané ako výsledok dočasných opatrení sa automaticky a čo najskôr vrátia. Uplatní sa postup stanovený v článku 235 a nasledujúcich článkoch nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (8).

Článok 8

1.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktorý boli vyžiadané.

2.   Komisia ani členské štáty, ani ich úradníci nezverejnia žiadne informácie dôverného charakteru získané podľa tohto nariadenia, ani akékoľvek informácie poskytnuté na dôvernom základe bez osobitného povolenia od poskytovateľa takýchto informácií.

3.   Každá žiadosť o zachovanie dôvernosti musí uviesť dôvody, prečo sú informácie dôverné.

Ak sa však ukáže, že žiadosť o zachovanie dôvernosti je neodôvodnená, a ak poskytovateľ informácie nechce zverejniť ani povoliť zverejnenie informácie vo všeobecnej alebo v súhrnnej forme, na predmetnú informáciu sa nemusí prihliadať.

4.   Informácia sa v každom prípade považuje za dôvernú, ak by jej zverejnenie malo pravdepodobne výrazný nepriaznivý dosah na poskytovateľa alebo zdroj takejto informácie.

5.   Odseky 1 až 4 nebránia tomu, aby orgány Únie odkazovali na všeobecné informácie a najmä na dôvody, na ktorých sa zakladajú rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia. Uvedené orgány však zohľadnia oprávnené záujmy dotknutých právnických a fyzických osôb, aby sa zabránilo vyzradeniu ich obchodných tajomstiev.

Článok 9

1.   Hodnotenie dovozného trendu, podmienok, za ktorých sa uskutočňuje, a vážnej ujmy alebo hrozby vážnej ujmy výrobcom Únie, vyplývajúcej z takých dovozov, zahŕňa najmä tieto faktory:

a)	objem dovozov, najmä tam, kde došlo k významnému nárastu, buď v absolútnom meradle, alebo vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii;

b)	cenu dovozov, najmä ak došlo k značnému zníženiu cien v porovnaní s cenou obdobného výrobku v Únii;

c)

následný dosah na výrobcov Únie, ako ukazujú trendy určitých hospodárskych faktorov, ako sú: — výroba, — využitie kapacít, — zásoby, — predaj, — podiel na trhu, — ceny (t. j. zníženie cien alebo zabránenie nárastu cien, ku ktorému by normálne došlo), — zisky, — kapitálová návratnosť, — peňažný tok, — zamestnanosť;

d)	faktory iné ako dovozné trendy, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť ujmu príslušným výrobcom Únie.

2.   Ak údajne existuje hrozba vážnej ujmy, Komisia tiež zhodnotí, či je možné jasne predvídať, že sa daná situácia vyvinie do skutočnej ujmy.

V tomto ohľade je možné brať do úvahy nasledujúce faktory:

a)	miera nárastu vývozov do Únie;

b)	vývozná kapacita v krajine pôvodu alebo vývozu, už existujúca alebo predpokladaná v budúcnosti, a pravdepodobnosť, že táto kapacita bude využitá na vývoz do Únie.

KAPITOLA IV

DOHĽAD

Článok 10

1.   Ak dovozný trend vo vzťahu k výrobku s pôvodom v tretej krajine, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, hrozí, že spôsobí ujmu výrobcom Únie a ak si to vyžadujú záujmy Únie, dovoz takéhoto výrobku môže podľa okolností podliehať:

a)	spätnému dohľadu Únie vykonávanému v súlade s ustanoveniami stanovenými v rozhodnutí uvedenom v odseku 2;

b)	predchádzajúcemu dohľadu Únie vykonávanému v súlade s článkom 11.

2.   Rozhodnutie o uložení dohľadu prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 3 ods. 2.

3.   Opatrenia dohľadu majú obmedzenú dobu platnosti. Pokiaľ nie je stanovené inak, prestanú platiť na konci druhého šesťmesačného obdobia nasledujúceho po šiestich mesiacoch, počas ktorých boli opatrenia zavedené.

Článok 11

1.   Výrobky podliehajúce predchádzajúcemu dohľadu Únie môžu byť prepustené do voľného obehu iba po predložení dokumentu dohľadu. Takýto dokument vydáva bezplatne príslušný orgán, ktorý určia členské štáty, pre akékoľvek požadované množstvo a do maximálne piatich pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti dovozcu Únie príslušným vnútroštátnym orgánom, bez ohľadu na miesto jeho podnikania v Únii. Pokiaľ sa nepreukáže inak, žiadosť sa považuje za prijatú príslušným vnútroštátnym orgánom najneskôr tri pracovné dni po podaní.

2.   Dokument dohľadu sa vyhotoví na tlačive, ktoré zodpovedá vzoru v prílohe I.

Ak rozhodnutie o uložení dohľadu neustanovuje inak, žiadosť dovozcu o dokumenty dohľadu obsahuje iba tieto údaje:

a)	plné meno a adresu žiadateľa (vrátane telefónneho a faxového čísla a identifikačného čísla žiadateľa u príslušného vnútroštátneho orgánu), ako aj žiadateľove daňové identifikačné číslo platcu DPH, ak je žiadateľ povinný platiť DPH;

b)	v prípade potreby plné meno a adresu deklaranta alebo ktoréhokoľvek zástupcu vymenovaného žiadateľom (vrátane telefónnych a faxových čísel);

c)	opis tovaru s uvedením jeho: — obchodného mena, — kódu kombinovanej nomenklatúry, — miesta pôvodu a miesta odoslania;

d)	deklarované množstvo v kilogramoch a v prípade potreby v iných ďalších jednotkách (páry, kusy atď.);

e)	hodnota tovaru, výdavkov, poistenia a dopravy (cost, insurance and freight – CIF) na hranici Únie v eurách;

f)	nasledujúce vyhlásenie, s dátumom a podpisom žiadateľa, s menom žiadateľa napísaným paličkovým písmom: „Ja, podpísaný, potvrdzujem, že informácie poskytnuté v tejto žiadosti sú pravdivé a poskytnuté v dobrej viere a že som usadený v Únii.“

3.   Dokument dohľadu je platný na celom území Únie bez ohľadu na to, ktorý členský štát ho vydal.

4.   Zistenie, že jednotková cena, za ktorú sa transakcia vykonáva, presahuje cenu uvedenú v dokumente dohľadu o menej ako 5 %, alebo že celková hodnota alebo množstvo výrobkov pre dovoz presahuje hodnotu alebo množstvo uvedené v dokumente dohľadu o menej ako 5 %, nebráni prepusteniu daného výrobku do voľného obehu. Komisia po vypočutí stanovísk vyjadrených vo výbore a s ohľadom na povahu výrobkov a iné osobitné vlastnosti príslušnej transakcie môže určiť iné percento, ktoré by však za bežných okolností nemalo presiahnuť 10 %.

5.   Dokumenty dohľadu sa môžu použiť len počas platnosti úprav o liberalizácii dovozov vo vzťahu k dotknutým transakciám. Takéto dokumenty dohľadu nesmú byť v žiadnom prípade použité po uplynutí doby, ktorá je určená v tom istom čase a tým istým postupom ako uloženie dohľadu a ktorá berie do úvahy povahu výrobkov a iné osobitné vlastnosti transakcie.

6.   Ak to vyžaduje rozhodnutie prijaté podľa článku 10, pôvod výrobkov pod dohľadom Únie musí byť preukázaný osvedčením o pôvode. Tento odsek sa nedotýka iných ustanovení týkajúcich sa predloženia akéhokoľvek takéhoto osvedčenia.

7.   Ak výrobok podliehajúci predchádzajúcemu dohľadu Únie podlieha regionálnym ochranným opatreniam v členskom štáte, dovozné povolenie udelené týmto členským štátom môže nahradiť dokument dohľadu.

8.   Tlačivá dokumentu dohľadu a výťahy z nich sa vypĺňajú dvojmo, jeden exemplár, ktorý je označený ako „kópia pre držiteľa“ a má číslo 1, sa vydá žiadateľovi a druhý exemplár, ktorý je označený ako „kópia pre príslušný orgán“ a má číslo 2, sa ponechá orgánu, ktorý dokument vyhotovuje. Na administratívne účely môže príslušný orgán k tlačivu 2 pripojiť dodatočné kópie.

9.   Tlačivá musia byť vytlačené na bielom bezdrevnom písacom papieri s hmotnosťou 55 až 65 gramov na štvorcový meter. Tlačivá musia mať formát 210 × 297 mm; odstup riadkov je 4,24 mm (jedna šestina palca); úprava tlačiva sa musí presne dodržať. Predná i zadná strana exempláru č. 1, ktorý predstavuje samotný dokument dohľadu, majú popritom vytlačený žltý gilošovaný vzor na pozadí, ktorý zviditeľní akékoľvek falšovanie mechanickými alebo chemickými prostriedkami.

10.   Členské štáty sú zodpovedné za vytlačenie tlačív. Tlačivá môžu takisto vytlačiť tlačiarne, ktoré sú ustanovené členským štátom, v ktorom sú usadené. V takom prípade musí každé tlačivo obsahovať odkaz na toto ustanovenie členským štátom. Na každom tlačive sa musí uviesť názov a adresa tlačiarne alebo značka, podľa ktorej je možné identifikovať tlačiareň.

Článok 12

Ak dovoz výrobku nepodliehal predchádzajúcemu dohľadu Únie, Komisia môže v súlade s článkom 17 zaviesť dohľad obmedzený na dovoz do jedného alebo viacerých regiónov Únie. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako rozhodne o zavedení dohľadu.

Článok 13

1.   Výrobky podliehajúce regionálnemu dohľadu môžu byť prepustené do voľného obehu v regióne, ktorého sa to týka, iba po predložení dokumentu dohľadu. Takýto dokument vydáva bezplatne príslušný orgán, ktorý určí(-ia) dotknutý(-é) členský(-é) štát(-y), pre akékoľvek požadované množstvo a do maximálne piatich pracovných dní odo dňa prijatia žiadosti dovozcu Únie príslušným vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na miesto jeho podnikania v Únii. Pokiaľ sa nepreukáže inak, táto žiadosť sa považuje za prijatú príslušným vnútroštátnym orgánom najneskôr tri pracovné dni po jej podaní. Dokumenty dohľadu sa môžu použiť iba na dobu, počas ktorej zostávajú úpravy o dovozoch liberalizované, pokiaľ ide o dotknuté transakcie.

2.   Uplatní sa článok 11 ods. 2.

Článok 14

1.   V prípade dohľadu Únie alebo regionálneho dohľadu oznámia členské štáty Komisii počas prvých desiatich dní každého mesiaca:

a)	v prípade predchádzajúceho dohľadu podrobnosti o finančných čiastkach (vypočítané na základe cien zahŕňajúcich výdavky, poistenie a dopravu) a množstvách tovaru, v súvislosti s ktorými boli dokumenty dohľadu vydané počas predchádzajúceho obdobia;

b)	v každom prípade podrobnosti o dovozoch počas obdobia predchádzajúceho obdobiu uvedenému v písmene a).

Informácie poskytnuté členskými štátmi sa rozčlenia podľa výrobku a krajiny.

V tom istom čase a tým istým postupom ako úpravy o dohľade je možné ustanoviť odlišné ustanovenia.

2.   Ak si to povaha výrobkov alebo osobitné okolnosti vyžadujú, Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu zmeniť časový rozvrh na predkladanie týchto informácií.

3.   Komisia o tom informuje členské štáty.

KAPITOLA V

OCHRANNÉ OPATRENIA

Článok 15

1.   Ak je výrobok dovážaný do Únie v takých zvýšených množstvách a/alebo za takých podmienok, ktoré spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia vážnu ujmu výrobcom Únie, Komisia s cieľom chrániť záujmy Únie, konajúc na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu, môže:

a)	obmedziť dobu platnosti dokumentov dohľadu v zmysle článku 11, ktoré majú byť vydané po nadobudnutí platnosti tohto opatrenia;

b)	zmeniť pravidlá dovozu pre daný výrobok podmienením jeho prepustenia do voľného obehu vydaním dovozného povolenia, ktorého udelenie bude upravené takými ustanoveniami a závislé na takých obmedzeniach, ako určí Komisia.

Opatrenia uvedené v písmenách a) a b) nadobúdajú účinnosť okamžite.

2.   Pokiaľ ide o členov WTO, opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijmú iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky uvedené v prvom pododseku uvedeného odseku.

3.   Pri stanovovaní kvóty sa vezme do úvahy najmä:

a)	potreba čo najväčšieho udržania tradičných obchodných tokov;

b)	objem tovarov vyvážaných podľa zmlúv uzavretých za bežných podmienok pred nadobudnutím platnosti ochranného opatrenia v zmysle tejto kapitoly, keď boli takéto zmluvy oznámené Komisii zo strany dotknutého členského štátu;

c)	potreba vyhnúť sa ohrozeniu dosiahnutia cieľa sledovaného zavedením kvóty.

Žiadna kvóta nesmie byť stanovená nižšie, než je priemer dovozov za reprezentatívne obdobie posledných troch rokov, pre ktoré je dostupná štatistika, pokiaľ nie je na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu nutná iná úroveň.

4.   V prípadoch, keď je kvóta rozdeľovaná medzi dodávateľské krajiny, môže byť rozdelenie odsúhlasené tými z nich, ktoré majú podstatný podiel na dodávkach príslušného výrobku na dovozoch do Únie.

Ak by sa tak nestalo, kvóta sa rozdelí medzi dodávateľské krajiny v pomere k ich podielom na dovozoch dotknutého výrobku do Únie počas predchádzajúceho reprezentatívneho obdobia, pričom sa vezmú do úvahy špecifické faktory, ktoré mohli alebo môžu ovplyvňovať obchod s daným výrobkom.

Za predpokladu, že nie je odhliadnuté od jej povinnosti zabezpečiť, aby boli konzultácie vedené v rámci Výboru WTO pre ochranné opatrenia, môže Únia aj tak upustiť od tejto metódy rozdelenia v prípade vážnej ujmy, ak sa dovozy pochádzajúce z jednej alebo viacerých dodávateľských krajín zvýšili o neprimerané percento vo vzťahu k celkovému nárastu dovozov dotknutého výrobku za predchádzajúce reprezentatívne obdobie.

5.   Opatrenia uvedené v tomto článku sa vzťahujú na každý výrobok, ktorý je prepustený do voľného obehu po nadobudnutí ich platnosti. V súlade s článkom 17 môžu byť tieto opatrenia obmedzené na jeden alebo viac regiónov Únie.

Takéto opatrenia však nesmú zabrániť prepusteniu do voľného obehu tých výrobkov, ktoré sú na ceste do Únie za predpokladu, že miesto určenia takýchto výrobkov sa nemôže zmeniť a že tie výrobky, ktoré podľa článkov 10 a 11 môžu byť prepustené do voľného obehu iba po vydaní dokumentu dohľadu, sú v skutočnosti takýmto dokladom sprevádzané.

6.   Ak členský štát požiadal o intervenciu Komisie, Komisia rozhodne konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3 ods. 3 alebo v naliehavých prípadoch v súlade s článkom 3 ods. 4, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa prijatia takej žiadosti.

Článok 16

Ak to záujmy Únie vyžadujú, Komisia môže, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3 ods. 3 a podmienkami kapitoly III, prijať primerané opatrenia na zabránenie tomu, aby bol výrobok do Únie dovážaný v takých zvýšených množstvách a/alebo za takých podmienok, že to spôsobuje alebo hrozí, že to spôsobí vážnu ujmu výrobcom obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii.

Uplatňuje sa článok 15 ods. 2 až 5.

Článok 17

Ak sa najmä na základe faktorov uvedených v článku 9 zistí, že podmienky stanovené pre prijatie opatrení podľa článkov 10 a 15 sú splnené v jednom alebo viacerých regiónoch Únie, Komisia po zhodnotení alternatívnych riešení môže výnimočne povoliť uplatnenie opatrení dohľadu alebo ochranných opatrení v rozsahu obmedzenom na dotknutý(-é) región(-y), ak sa domnieva, že takéto opatrenia uplatňované na tejto úrovni sú primeranejšie ako opatrenia uplatňované v celej Únii.

Uvedené opatrenia musia byť dočasné a musia čo možno najmenej obmedzovať fungovanie vnútorného trhu.

Opatrenia sa prijmú v súlade s ustanoveniami v článkoch 10 a 15.

Článok 18

Žiadne ochranné opatrenie sa nesmie uplatňovať na výrobok s pôvodom v rozvojovej členskej krajine WTO, pokiaľ podiel tejto krajiny na dovozoch dotknutého výrobku do Únie nepresiahne 3 % za predpokladu, že členovia WTO z rozvojových krajín s menej ako 3 % podielom na dovoze spoločne nemajú viac než 9 % podiel na celkových dovozoch dotknutého výrobku do Únie.

Článok 19

1.   Trvanie ochranných opatrení musí byť obmedzené na obdobie nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu a tak, aby uľahčovalo prispôsobenie sa zo strany výrobcov Únie. Toto obdobie nesmie presiahnuť štyri roky vrátane trvania akéhokoľvek dočasného opatrenia.

2.   Takéto prvotné obdobie môže byť predĺžené, s výnimkou opatrení uvedených v článku 15 ods. 4 treťom pododseku, za predpokladu, že sa preukáže:

a)	že ochranné opatrenie je aj naďalej nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme alebo na jej nápravu;

b)	že existuje dôkaz, ževýrobcovia Únie sa prispôsobujú.

3.   Predĺženie sa prijme v súlade s podmienkami kapitoly III a s použitím rovnakých postupov ako pri prvotných opatreniach. Opatrenie takto predĺžené nesmie byť viac obmedzujúce ako bolo ku koncu prvotného obdobia.

4.   Ak trvanie opatrenia presiahne jeden rok, musí byť toto opatrenie postupne a v pravidelných intervaloch počas doby uplatňovania liberalizované, a to vrátane doby predĺženia.

5.   Celková doba uplatňovania ochranného opatrenia vrátane doby uplatňovania akýchkoľvek dočasných opatrení, prvotnej doby uplatňovania a akéhokoľvek jej prerušenia, nesmie presiahnuť osem rokov.

Článok 20

1.   Pokiaľ je v platnosti akékoľvek opatrenie dohľadu alebo ochranné opatrenie uplatňované v súlade s kapitolami IV a V, Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu najneskôr uprostred doby uplatňovania opatrení, ktorých trvanie presahuje tri roky:

a)	zhodnotiť účinky opatrenia;

b)	určiť, či a ako je primerané zrýchliť tempo liberalizácie;

c)	uistiť sa, či je uplatňovanie opatrenia naďalej nevyhnutné.

Ak sa Komisia domnieva, že uplatňovanie opatrenia je naďalej nevyhnutné, informuje o tom členské štáty.

2.   Ak sa Komisia domnieva, že opatrenie dohľadu alebo ochranné opatrenie uvedené v článkoch 10, 12, 15, 16 a 17 by malo byť zrušené alebo zmenené, Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3 ods. 3, opatrenie zruší alebo zmení.

Ak sa rozhodnutie týka opatrení regionálneho dohľadu, uplatňuje sa od šiesteho dňa nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

1.   Ak už dovozy výrobku podliehali ochrannému opatreniu, nesmie sa na tento výrobok uplatniť žiadne ďalšie opatrenie, pokiaľ neuplynula doba rovnajúca sa trvaniu predchádzajúceho opatrenia. Takáto doba nesmie byť kratšia ako dva roky.

2.   Ochranné opatrenie v trvaní 180 dní alebo menej je možné, bez ohľadu na odsek 1, pre výrobok opätovne uložiť, ak:

a)	uplynul aspoň jeden rok od dátumu zavedenia ochranného opatrenia na dovoz príslušného výrobku a

b)	takéto ochranné opatrenie sa neuplatňovalo na ten istý výrobok viac ako dvakrát za päťročné obdobie bezprostredne predchádzajúce dátumu zavedenia opatrenia.

KAPITOLA VI

ZAVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Ak si to záujmy Únie vyžadujú, môže Komisia konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3 ods. 3 prijať primerané opatrenia, ktorými sa vykonávajú legislatívne akty, a to tak, aby mohli byť vykonané a naplnené práva a povinnosti Únie alebo všetkých členských štátov na medzinárodnej úrovni, najmä však tie, ktoré sa vzťahujú na obchod s komoditami.

Článok 23

Komisia vo svojej výročnej správe o uplatňovaní a vykonávaní opatrení na ochranu obchodu predloženej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 22a nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (9) uvedie informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 24

1.   Toto nariadenie nebráni splneniu záväzkov, vyplývajúcich z osobitných pravidiel obsiahnutých v dohodách uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Únie, toto nariadenie nebráni členským štátom prijať alebo uplatňovať:

a)

zákazy, množstvové obmedzenia alebo opatrenia dohľadu z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva;

b)	osobitné formality týkajúce sa devíz;

c)	formality zavedené podľa medzinárodných dohôd v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach alebo formalitách, ktoré zamýšľajú prijať alebo zmeniť v súlade s prvým pododsekom.

V extrémne naliehavom prípade sa Komisii oznámia predmetné vnútroštátne opatrenia alebo formality bezodkladne po ich prijatí.

Článok 25

1.   Toto nariadenie sa nedotýka uplatňovania nástrojov, ktoré zavádzajú spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov alebo správnych predpisov Únie či vnútroštátnych správnych predpisov odvodených z týchto nástrojov, alebo osobitných nástrojov uplatňovaných pre tovar pochádzajúci zo spracovania poľnohospodárskych produktov. Použije sa ako doplnok týchto nástrojov.

2.   Avšak v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahujú nástroje uvedené v odseku 1, sa články 10 až 14 a 21 nepoužijú na výrobky, v súvislosti s ktorými pravidlá Únie pre obchod s tretími krajinami vyžadujú predloženie licencie alebo iného dovozného dokladu.

Články 15, 17 a 20 až 24 sa neuplatňujú na tie výrobky, vo vzťahu ku ktorým tieto pravidlá ustanovujú uplatnenie množstvových dovozných obmedzení.

Článok 26

Nariadenie (ES) č. 260/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 27

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko z 10. decembra 2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 2. marca 2015.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 260/2009 z 26. februára 2009 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2009, s. 1).

(4)  Pozri prílohu II.

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 517/94 zo 7. marca 1994 o spoločných predpisoch pre dovoz textilných výrobkov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly a iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy Spoločenstva (Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 625/2009 zo 7. júla 2009 o spoločných pravidlách pre dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 185, 17.7.2009, s. 1).

(8)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51).

---

---

---

---