EUR-Lex Baza aktów prawnych Unii Europejskiej

Powrót na stronę główną portalu EUR-Lex

Ten dokument pochodzi ze strony internetowej EUR-Lex

Dokument 32015D2355

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2355 z 10. decembra 2015, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú súhlasiť v záujme Európskej únie s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

Ú. v. EÚ L 331, 17.12.2015, str. 14—16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Status prawny dokumentu Obowiązujące

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2015/2355/oj

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/14


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2355

z 10. decembra 2015,

ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú súhlasiť v záujme Európskej únie s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 3 v spojení s jej článkom 218,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestňovaním alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) („nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestňovania alebo zadržiavania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni ustanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda aj tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

Haagsky dohovor z roku 1980 stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyjadrili svoj súhlas s týmto pristúpením.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia k nemu preto nemôže pristúpiť a ani uložiť vyjadrenie súhlasu s pristupujúcim štátom.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 patria vyjadrenia súhlasu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Ruská federácia uložila svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 28. júla 2011. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol v Ruskej federácii platnosť 1. októbra 2011.

(11)

Viacero členských štátov už s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 súhlasilo. Posúdenie situácie v Ruskej federácii viedlo k záveru, že tie členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Ruskej federácie neakceptovali, sú v pozícii, aby v záujme Únie s pristúpením Ruskej federácie podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980 súhlasili.

(12)

Preto by sa členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Ruskej federácie neakceptovali, mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili vyjadrenie svojho súhlasu s pristúpením Ruskej federácie v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí. Bulharská republika, Česká republika, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Litovská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika a Fínska republika, ktoré už súhlasili s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980, by nemali uložiť nové vyjadrenia súhlasu, keďže existujúce vyjadrenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003 a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, sa týmto oprávňujú v záujme Únie súhlasiť s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“).

2.   Členské štáty uvedené v odseku 1 uložia najneskôr do 11. decembra 2016 vyjadrenie súhlasu v záujme Únie s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v tomto znení:

„[ČLENSKÝ ŠTÁT – úplný názov] vyhlasuje, že súhlasí s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/2355“

3.   Každý členský štát informuje Radu a Komisiu o uložení svojho vyjadrenia súhlasu s pristúpením Ruskej federácie a oznámi Komisii znenie vyjadrenia do dvoch mesiacov od jeho uloženia.

Článok 2

Tie členské štáty, ktoré uložili svoje vyjadrenia súhlasu s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 pred dátumom prijatia tohto rozhodnutia, neuložia žiadne nové vyjadrenia.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené všetkým členským štátom s výnimkou Bulharskej republiky, Českej republiky, Dánskeho kráľovstva, Estónskej republiky, Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Chorvátskej republiky, Litovskej republiky, Rumunska, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a Fínskej republiky.

V Bruseli 10. decembra 2015

Za Radu

predseda

F. BAUSCH


(1)  Stanovisko z 11. februára 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).


Góra