15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 269/47

(1)

Dňa 11. mája 2012 Belgicko predbežne oznámilo Komisii pomoc na záchranu podniku Val Saint-Lambert SA (ďalej len „VSL“) v podobe zvýhodnenej pôžičky vo výške 1 milión EUR. Keďže Komisia skonštatovala, že časť pomoci na záchranu, t. j. 400 000 EUR, už bola poskytnutá 3. apríla 2012, zaevidovala tento prípad do registra neoznámenej pomoci. Táto pomoc zostala neoznámená a ani neskôr nebola predmetom oznámenia.

(2)

Dňa 3. októbra 2012 belgické orgány oznámili pomoc na reštrukturalizáciu podniku VSL. Táto pomoc spočíva v predĺžení pôžičky vo výške 1 milión EUR na desať rokov.

(3)

Listom z 1. februára 2013 Komisia oznámila Belgicku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s obidvomi uvedenými opatreniami pomoci, ako aj s ďalšími opatreniami poskytnutými podniku VSL.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci a opatreniam.

(5)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od tretích strán.

(6)

Belgicko poslalo 21. marca 2013 svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(7)

Listom zo 14. novembra 2013 belgické orgány informovali Komisiu o svojom zámere stiahnuť oznámenie týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu. Uvedené opatrenie sa preto neposudzuje v rámci tohto rozhodnutia.

(8)

Listami zo 17. októbra a 14. novembra 2013 a e-mailom z 10. decembra 2013 Komisia požiadala belgické orgány o doplňujúce informácie. Belgické orgány odpovedali listom z 12. decembra 2013 a e-mailom z 11. decembra 2013. Požiadali o predĺženie lehoty na odpoveď na žiadosť o informácie zo 14. novembra 2013. Listom z 19. decembra 2013 im bola táto lehota priznaná. Odpoveď belgických orgánov bola napokon doručená 6. januára 2014. Komisia poslala 7. februára 2014 novú žiadosť o informácie. Belgické orgány odpovedali 25. februára 2014 a právnik spoločnosti Société Wallonne de Gestion et de Participations (ďalej len „SOGEPA“) odpovedal 27. februára 2014. Komisia poslala 11. apríla 2014 belgickým orgánom ďalšiu žiadosť o informácie. Listom z 30. apríla 2014 Komisia predĺžila lehotu priznanú belgickým orgánom až do 23. mája 2014. Odpoveď bola Komisii doručená skutočne k tomuto dátumu.

(9)

Listom z 18. júna 2014 belgické orgány oprávnili Komisiu, aby prijala a oznámila toto rozhodnutie iba vo francúzskom jazyku.

(10)

VSL vyrába exkluzívne alebo luxusné predmety z krištáľu. Podnik má sídlo v Seraing vo Valónsku, zamestnáva 52 ľudí a dosahuje ročný obrat približne 2 milióny EUR. Jeho výrobky majú dobré meno, ale jeho história je poznačená rôznymi konkurzmi. Konkrétne v roku 2002 sa podnik SA Cristallerie du Val Saint-Lambert dostal do konkurzu a jeho činnosti prevzal podnik SA La cristallerie du Val Saint-Lambert (ďalej len „CVSL“) založený 19. decembra 2002. Následne obchodný súd v Liège rozsudkom z 11. augusta 2008 vyhlásil konkurz podniku CVSL. Činnosť prevzali dvaja súkromní akcionári: Châteaux Finances Corporation (ďalej len „CFC“), holdingová spoločnosť, ktorá vlastní niekoľko spoločností zaoberajúcich sa realitami alebo vínom a gastronómiou, a Société de Promotion d'Espaces Commerciaux et Industriels (ďalej len „SPECI“), spoločnosť zaoberajúca sa správou a rozvojom nehnuteľností.

(11)

CFC spočiatku držala podiel 70 % VSL a SPECI 30 %. V marci 2011 CFC a Valónsky región uskutočnili zvýšenie kapitálu, na ktorom sa SPECI nezúčastnila. VSL je v súčasnosti vo vlastníctve CFC (76 %), Valónskeho regiónu (17 %) a SPECI (7 %).

(12)

Od 14. októbra 2013 je VSL opäť v konkurznom konaní.

(13)

VSL ťaží z používania výhradnej licencie na používanie ochranných známok a vzorov VSL. Túto licenciu mu v januári 2009 udelil Valónsky región, súčasný majiteľ ochranných známok. Do októbra 2005 boli ochranné známky vo vlastníctve spoločnosti Compagnie financière du Val (ďalej len „CFV“), ktorá nahradila spoločnosť Société de Gestion des marques du Val Saint-Lambert, ktorej 100 % vlastníkom je SOGEPA (samotná v 100 % vlastníctve Valónskeho regiónu).

(14)

Dohodou o prevode z 5. októbra 2005 CFV previedla tieto ochranné známky na SA Interagora, materskú spoločnosť CVSL, za [500 000 – 800 000] (3) EUR. Dňa 11. augusta 2008 sa SA Interagora, ktorá sa zmenila na SA Val Saint-Lambert International (ďalej len „VSLI“), dostala do konkurzu so zostatkom vo výške 280 000 EUR splatným spoločnosti CFV. Valónsky región následne využil svoje predkupné právo a v roku 2008 sa stal majiteľom ochranných známok za sumu [700 000 – 1 000 000] EUR.

(15)

Pomoc na záchranu v prospech VSL spočíva vo zvýhodnenej pôžičke vo výške 1 milión EUR, ktorú 3. apríla 2012 poskytol Valónsky región zastúpený spoločnosťou SOGEPA (SOGEPA koná v mene Valónskeho regiónu pri všetkých opatreniach, kde zasahuje) na obdobie šiestich mesiacov s úrokovou sadzbou 3,07 % (základná sadzba 2,07 + 100 bázických bodov). Úroková sadzba sa neskôr zvýšila o maržu 100 bázických bodov ako úhrada nákladov pre spoločnosť SOGEPA, t. j. na úroveň 4,07 %. Časť z pôžičky 1 milión EUR, a to 400 000 EUR, bola poskytnutá v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke z 3. apríla 2012 bez toho, aby bola oznámená Komisii v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Zostatok pôžičky vo výške 600 000 EUR bol poskytnutý v neskoršom dátume, ktorý nebol oznámený Komisii. Komisia sa však domnieva, že poskytnutá bola celá pôžička, t. j. 1 milión EUR, pretože bola zapísaná do prihlášky pohľadávky odoslanej obchodnému súdu v Liège v rámci konkurzu podniku VSL vyhláseného tým istým súdom 14. októbra 2013.

(16)

Dňa 3. októbra 2012 belgické orgány oznámili pomoc na reštrukturalizáciu. Táto pomoc spočívala v predĺžení pôžičky vo výške 1 milión EUR (t. j. opatrenia 1) na desať rokov. Listom zo 14. novembra 2013 však belgické orgány informovali Komisiu, že sťahujú oznámenie o pomoci na reštrukturalizáciu. Listom z 12. decembra 2013 belgické orgány potvrdili, že uvedené opatrenie pomoci sa neuplatnilo. Uvedená pomoc sa preto neposudzuje v tomto rozhodnutí.

(17)

Pred uvedenou pomocou na záchranu (opatrenie 1) Valónsky región zastúpený spoločnosťou SOGEPA a inými verejnými subjektmi v jeho vlastníctve a konajúcimi v jeho mene, ako CFV, konal v rokoch 2008 – 2011 šesťkrát v prospech podniku VSL, pričom toto konanie malo tieto podoby: záruka vo výške 150 000 EUR (opatrenie 3), používanie a prevod ochranných známok Val Saint-Lambert (opatrenie 4), pôžička vo výške 1,5 milióna EUR (opatrenie 5), zvýšenie kapitálu o 1,5 milióna EUR (opatrenie 6), opatrenia pomoci v menšej výške (opatrenie 7) a financovanie sanačných prác v rámci projektu Cristal Park (opatrenie 8).

(18)

Na CVSL, ktorá prevádzkovala skláreň pred VSL, vyhlásil 11. augusta 2008 obchodný súd v Liège konkurz. S cieľom zaručiť kontinuitu podnikateľskej činnosti napriek konkurzu, aby bolo možné nájsť nadobúdateľa, Valónsky región rozhodnutím z 28. augusta 2008 poveril spoločnosť SOGEPA vydaním záruky vo výške 150 000 EUR na bankový úver od ING vo výške 300 000 EUR pre správcu konkurznej podstaty CVSL. Táto záruka bola správcovi konkurznej podstaty CVSL bezplatne poskytnutá 24. septembra 2008.

(19)

Ako už bolo uvedené, spoločnosť CFV vlastnila ochranné známky VSL až do októbra 2005.

(20)

Dohodou o prevode z 5. októbra 2005 CFV previedla tieto ochranné známky na SA Interagora za [500 000 – 800 000] EUR. Platba sumy 700 000 EUR sa mala uskutočniť formou jednorazovej platby vo výške [100 000 – 500 000] EUR a desiatich ročných splátok vo výške [10 000 – 50 000] EUR. Podľa článku 7 tejto dohody mal Valónsky región predkupné právo pre prípad, ak by SA Interagora alebo jej právni nástupcovia do 5. októbra 2010 rozhodli predať ochranné známky a vzory, ktoré boli predmetom tohto prevodu.

(21)

Dňa 11. augusta 2008 sa SA Interagora, ktorá sa zmenila na VSLI, dostala do konkurzu so zostatkom vo výške 280 000 EUR splatným spoločnosti CFV.

(22)

Dňa 1. októbra 2008 správca konkurznej podstaty CVSL podpísal memorandum o porozumení s CFV a SPECI (nadobúdatelia podnikateľskej činnosti CVSL), ktorého obsahom bolo aj odkúpenie ochranných známok Val Saint-Lambert od VSLI za sumu [700 000 – 1 000 000] EUR. Valónsky región preto využil svoje predkupné právo (článok 7 dohody z 5. októbra 2005) za rovnakú cenu a 7. novembra 2008 to oznámil správcovi konkurznej podstaty. Valónsky región následne v dohode z 29. januára 2009 medzi CFV a VSL stanovil tieto podmienky:

(23)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach informovali Komisiu, že po súdnom reorganizačnom konaní (4), ktoré sa začalo 28. februára 2012, už zostávajúca dlžná suma nepredstavovala 280 000 EUR, ale na základe úľavy vo výške 43 750 EUR stanovenej v rámci súdneho reorganizačného konania a po splatení sumy 105 000 EUR ešte pred začatím tohto konania už len 61 250 EUR.

(24)

Dňa 31. augusta 2009 Valónsky región zastúpený spoločnosťou SOGEPA poskytol podniku VSL pôžičku na kúpu nových pecí vo výške 1,5 milióna EUR s úrokom 4,7 % na obdobie siedmich rokov. Táto pôžička bola zabezpečená primárnym záložným právom na budovy VSL s hodnotou, ktorá je podľa belgických orgánov údajne vyššia ako hodnota úveru.

(25)

Dňa 17. marca 2011 sa Valónsky región rozhodol pre kapitálový vklad do podniku VSL vo výške 1,5 milióna EUR, aby umožnil nákup novej pece. V čase od 25. mája 2009 do 29. marca 2011 priniesla CFC (väčšinový vlastník VSL) do tejto spoločnosti celkové pohľadávky vo výške 5,2 milióna EUR.

(26)

Medzi februárom 2010 a novembrom 2012 VSL prijal 197 503 EUR prostredníctvom rôznych opatrení pomoci v menšej výške. Dňa 25. marca 2011 spoločnosť SOGEPA vyplatila pomoc pre dočasného manažéra vo výške 97 785 EUR. SOGEPA však 25. septembra 2012 žiadala o vrátenie tejto pomoci aj s úrokmi, keď si uvedomila, že strop vo výške 200 000 EUR stanovený nariadením Komisie (ES) č. 1998/2006 (5) bol prekročený.

(27)

Projekt Cristal Park zahŕňal sanáciu budov patriacich VSL pomocou verejných prostriedkov.

(28)

Listom z 20. augusta 2012 spoločnosť SPAQuE (verejná spoločnosť na podporu kvality životného prostredia) odovzdala podniku VSL podmienečnú ponuku na kúpu budov za sumu 2 040 000 EUR mínus náklady na sanáciu, ktoré ešte majú byť predmetom posúdenia. Cenu 2 040 000 EUR stanovil 29. mája 2012 nezávislý znalec Cushman & Wakefield s tým, že sám nie je schopný posúdiť náklady na obnovu. Listom z 5. septembra 2012 VSL informoval spoločnosť SPAQuE o nákladoch na sanáciu vyčíslených spoločnosťou GEOLYS v auguste 2012 na 219 470 EUR. V tom istom liste VSL informoval spoločnosť SPAQuE, že súhlasí s predajom budov za sumu 2 040 000 EUR mínus 220 000 EUR. Dňa 13. decembra 2012 boli predmetné budovy predané spoločnosti SPAQuE za cenu 2 040 000 EUR mínus náklady na sanáciu odhadnuté na 220 000 EUR, t. j. za cenu 1 820 000 EUR. V správe z 1. decembra 2011, ktorú medzitým poslali belgické orgány, sa náklady na sanačné práce odhadovali na niekoľko miliónov EUR.

(29)

Mestská rada mesta Seraing na svojom zasadnutí z 10. septembra 2012 ešte pred uskutočnením uvedeného predaja z 13. decembra 2012 schvália dva návrhy opčných dohôd, prvý medzi spoločnosťou Spaque a mestom Seraing a druhý medzi mestom Seraing a SPECI. V týchto návrhoch sú opísané podmienky budúceho prevodu nehnuteľností predaných spoločnosti SPAQuE po ich sanácii medzi týmito tromi subjektmi.

(30)

K dnešnému dňu sa zrealizoval iba predaj z 13. decembra 2012. Transakcie stanovené v návrhoch dohôd schválených mestskou radou mesta Seraing a uvedených v predchádzajúcich odôvodneniach 28 a 29 sa nezrealizovali. Sanačné práce sa nezačali.

(31)

Okrem toho spoločnosť Spaque a VSL podpísali 11. decembra 2012 dohodu o dočasnom poskytnutí časti areálu sklárne Val Saint-Lambert. Na základe tejto dohody spoločnosť SPAQuE poskytuje podniku VSL na určitý čas a bezplatne určitý počet budov, ktorých sa stala vlastníkom (pozri odôvodnenie 27). VSL sa naproti tomu zaviazal spolupracovať so spoločnosťou SPAQuE a poskytnúť jej všetky užitočné a potrebné informácie na rekonštrukciu a obnovu, ktoré sa majú uskutočniť v areáli.

(32)

Komisia sa domnievala, že všetky posudzované opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Pokiaľ ide o opatrenia 1 (pomoc na záchranu), 3 (bezplatná záruka) a 4 (používanie a prevod ochranných známok), Komisia mala pochybnosti týkajúce sa súladu týchto opatrení so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Pri opatrení 5 (pôžička vo výške 1,5 milióna EUR) Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o neexistenciu pomoci v súvislosti s úrokom pôžičky. Komisia si tiež kládla otázky týkajúce sa rovnocennosti (pari passu) opatrenia 6 (zvýšenie kapitálu) a jeho súladu so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Pokiaľ ide o opatrenie 7, ktoré zahŕňa opatrenia de minimis, Komisia si nebola istá, či každé z týchto opatrení spĺňa podmienky z uvedeného nariadenia (6). Napokon, pokiaľ ide o opatrenie 8 (predaj budov a bezplatné poskytnutie niektorých budov), Komisia z dôvodu neistoty pri posudzovaní nákladov na sanáciu vyjadrila pochybnosti týkajúce sa neexistencie pomoci v súvislosti s predajnou cenou pozemkov, ktoré VSL previedol spoločnosti SPAQuE. Komisia si kládla otázky aj v súvislosti s existenciou pomoci v rámci bezplatného poskytnutia budov spoločnosťou SPAQuE podniku VSL. Pokiaľ ide o opatrenie 3, Komisia si zároveň položila otázku týkajúcu sa hospodárskej kontinuity medzi CVSL a VSL. Napokon Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti všetkých uvedených opatrení s vnútorným trhom a konkrétne s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (7) (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“) (opatrenia 1, 2 a 3).

(33)

Belgické orgány nespochybňujú kvalifikáciu VSL ako podniku v ťažkostiach od 8. februára 2012, keď bola podaná žiadosť o súdnu reorganizáciu (čo je, ako uvidíme, dôležité pri analýze viacerých dotknutých opatrení). Domnievajú sa však, v súlade s odsekmi 10 a 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu a s rozhodovacou praxou Komisie (8), že VSL nemohol byť kvalifikovaný ako podnik v ťažkostiach skôr, lebo podľa nich išlo o nový podnik s plnou podporou svojho väčšinového akcionára, t. j. CFC.

(34)

Podľa názoru Komisie v rozhodnutí o začatí konania táto pôžička poskytnutá podniku v ťažkostiach bez akejkoľvek zábezpeky mohla predstavovať pomoc, lebo VSL by nemohol získať pôžičku za takých podmienok od súkromnej banky.

(35)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach nepopierajú, že zvýhodnená pôžička vo výške 1 milión EUR, ktorú Valónsky región poskytol 3. apríla 2012, predstavuje pomoc. Domnievajú sa však, že toto opatrenie predstavuje pomoc na záchranu v súlade s odsekom 13 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, keďže ťažkosti podniku VSL sú jeho vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozvrhu nákladov v rámci skupiny a súčasne sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina. Vysvetľujú, že CFC pre rôznorodosť svojich činností a záujmov nemohla poskytnúť VSL všetky svoje zdroje. Likvidita spoločnosti CFC od konca zdaňovacieho obdobia 2011 významne klesla a 19. októbra 2012 predstavovala iba 130 000 EUR. Belgické orgány tiež pripomínajú, že so zreteľom na frekvenciu, s akou CFC poskytovala podniku VSL prostriedky (9,5 milióna EUR od založenia VSL), a na pretrvávajúce neuspokojivé finančné výsledky VSL, CFC nemohla vyriešiť ťažkosti podniku VSL pomocou zdrojov skupiny.

(36)

Okrem toho, pokiaľ ide o zásadu „jedenkrát a naposledy“, podľa ktorej by opatrenie 1 bolo nezlučiteľné s odsekom 72 a nasledujúcich odsekov usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, lebo opatrenia 3, 5, 6 a 7 predstavujú opatrenia pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu, belgické orgány sa naopak domnievajú, že:

(37)

Po stiahnutí oznámenia tohto opatrenia a na základe skutočnosti, že ho nevykonali belgické orgány, uvedené opatrenie nie je predmetom tohto rozhodnutia, a preto sú pripomienky belgických orgánov v tejto súvislosti bezpredmetné.

(38)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania zdôraznila, že záruka vo výške 150 000 EUR bola poskytnutá bezplatne podniku v ťažkostiach, keďže CVSL bola v tom čase v konkurze. V tomto zmysle sa zdá, že išlo o poskytnutie výhody spoločnosti CVSL, lebo žiadny súkromný subjekt by neposkytol takúto záruku bezplatne.

(39)

Belgické orgány sa nevyjadrujú k tomu, či toto opatrenie je alebo nie je pomocou.

(40)

Okrem toho uviedli, že záruka bola poskytnutá správcovi konkurznej podstaty, a nie spoločnosti CVSL v konkurze. Tvrdia však, že medzi CVSL a VSL neexistovala žiadna hospodárska kontinuita. Domnievajú sa, že narušenie hospodárskej kontinuity medzi CVSL a VSL dostatočne preukázali. Trvajú na tom, že aktíva prevedené na VSL boli rozsiahlejšie a úplne iné ako aktíva spoločnosti CVSL, a preto musí byť akákoľvek kontinuita vylúčená.

(41)

Belgické orgány tiež pripomínajú, že noví akcionári VSL vždy chceli spojiť prevzatie CVSL s veľkým projektom v oblasti nehnuteľností a cestovného ruchu, Cristal Parkom. Ekonomická logika prevzatia je podľa ich názoru v jasnom rozpore s prevádzkovaním sklárne spoločnosťou CVSL zameraným výlučne na výrobu krištáľu.

(42)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poukázala na to, že mechanizmus odmeny za koncesiu udelenú podniku VSL založený na budúcom EBITDA podniku VSL by mohol obsahovať hospodársku výhodu. Valónsky región totiž prevádza formou koncesie hodnotné aktívum bez akejkoľvek záruky odmeny, keďže EBITDA podniku VSL môže byť záporný ako v minulých rokoch, a bez nádeje na zisk na konci koncesie s výnimkou úpravy podľa inflácie (indexácia), ku ktorej by okrem iného došlo až od šiesteho roka. Súkromný subjekt by sa pravdepodobne rozhodol pre odmenu obsahujúcu minimálne pevný a istý základ. Okrem toho sa v rozhodnutí o začatí konania zvažovala možnosť existencie pomoci za podmienok spojených s prevodom ochrannej známky.

(43)

Belgické orgány usudzujú, že odkazovať na zlé výsledky predchodcov VSL pri kritizovaní výpočtu odmeny Valónskeho regiónu za udelenie licencie na ochranné známky, tak ako to robí Komisia, nie je opodstatnené.

(44)

Naopak sa domnievajú, že výpočet odmeny za používanie ochranných známok na základe EBITDA nie je v rozpore s obchodnou logikou. Táto voľba je podľa nich odôvodnená tým, že EBITDA je jedným z účtovných ukazovateľov, ktorý valónskym orgánom umožňuje merať obchodný úspech súvisiaci s predajom výrobkov, ktorých ochranné známky vlastnia.

(45)

Belgické orgány nemali žiadne pripomienky v súvislosti s podmienkami budúceho predaja ochranných známok podniku VSL.

(46)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o kvalite zabezpečenia. Z dokumentov predložených Komisii totiž vyplývalo, že záložné právo sa najmenej sčasti vzťahovalo na budovy VSL, ktoré sa mali obnovovať. Skutočná hodnota pozemkov však nebola známa a mohla byť záporná. Zdalo sa teda, že úrok pôžičky stanovený na 4,7 % bol príliš nízky. V skutočnosti by sa v závislosti od kvality zabezpečenia malo k základnej sadzbe 1,778 % pripočítať 400 – 1 000 bázických bodov.

(47)

Belgické orgány usudzujú, že hodnota zabezpečenia bola vynikajúca, lebo pokrývala celú pôžičku. Ich hodnotenie sa opieralo o znalecký posudok kancelárie Marengo z januára a februára 2009.

(48)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania skonštatovala, že o zvýšení kapitálu sa nerozhodlo na základe obchodného plánu, ale na základe jednoduchej finančnej prognózy. Táto prognóza nehovorí nič o spôsobe, ktorým sa podnik plánoval ozdraviť, ani o odmene, ktorú plánuje zaistiť pre poskytovateľa kapitálu, t. j. Valónsky región. Navyše sa nezdá, že by Valónsky región a CFC boli v rovnakej situácii a znášali tie isté riziká. Valónsky región nebol pred týmto opatrením akcionárom podniku VSL a nemal žiadny súvisiaci ekonomický záujem. Naopak, spoločnosť CFC bola akcionárom VSL a v jej záujme bolo ozdravenie podniku alebo aspoň obmedzenie jeho strát.

(49)

Belgické orgány sa domnievajú, že VSL nebol v čase poskytnutia tohto opatrenia v ťažkostiach, keďže väčšinový akcionár poskytoval svojej dcérskej spoločnosti svoju plnú dôveru a finančnú podporu.

(50)

Vyčítajú Komisii, že sa pri posudzovaní existencie štátnej pomoci opiera o ziskovosť ex post investície, pričom takýto postup je vraj v rozpore s európskou judikatúrou.

(51)

Tvrdia, že kapitálový vklad bol menšieho významu a zrealizoval sa súbežne s vkladmi akcionárov CFC. Okrem toho, aj keď Valónsky región nebol akcionárom VSL, zvýšenie kapitálu bolo preň určitým spôsobom ekonomicky výhodné, lebo podľa belgických orgánov bolo v jeho záujme podporiť činnosť s cieľom ozdraviť podnik a neskôr splatiť pôžičku.

(52)

Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania domnievala, že podnik VSL sa zdal byť v ťažkostiach už od roku 2009 až do súčasnosti, a preto nemohol byť prijímateľom takéhoto druhu pomoci.

(53)

Podľa belgických orgánov VSL nemožno považovať za podnik v ťažkostiach, keďže ide o nový podnik založený pred menej ako tromi rokmi, ktorý mal dôveru väčšinového vlastníka až do súdneho reorganizačného konania. Tieto opatrenia preto patria do pôsobnosti nariadenia de minimis a nemôžu byť považované za pomoc.

(54)

Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania domnievala, že spoločnosť SPAQuE sa zaviazala k nákupu budov bez toho, aby poznala náklady na ich obnovu.

(55)

Belgické orgány vysvetľujú, že valónska právna úprava v prípade nákladov na sanáciu obmedzuje rozsah povinností majiteľa kontaminovanej budovy, ak ide o historickú kontamináciu a v závislosti od určenia zón s kontaminovanými budovami v rámci územného plánu. Ak by mal za sanačné práce zodpovedať podnik VSL, podľa belgických orgánov môže byť povinný obnoviť areál iba do tej miery, aby bol zlučiteľný s použitím v územnom pláne sektora, v ktorom sa nachádza, t. j. s priemyselným využitím. Náklady na sanáciu areálu sa preto musia posúdiť s cieľom zladiť ho s určením platným v čase predaja, v tomto prípade s priemyselným využitím. Belgické orgány usudzujú, že náklady boli posúdené v správe GEOLYS. Tieto náklady sa následne odpočítali od ceny predaja.

(56)

Belgické orgány ďalej vysvetľujú, že po kúpe nehnuteľností spoločnosťou SPAQuE sanačné práce vykoná, s pomocou verejných prostriedkov, verejný orgán, t. j. spoločnosť SPAQuE. V súlade s usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia sa sanačné práce realizované verejným orgánom na jednom alebo viacerých pozemkoch v jeho vlastníctve nepovažujú za štátnu pomoc.

(57)

Pokiaľ ide o bezplatné poskytnutie budov podniku VSL, belgické orgány sa domnievajú, že sa týka budov patriacich SPECI, akciovej spoločnosti so súkromným kapitálom.

(58)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky.

(59)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(60)

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aby skúmané opatrenia mohli byť považované za štátnu pomoc, i) musia mať štátny pôvod, t. j. musia využívať štátne prostriedky a musia byť pripísateľné štátu; ii) musia poskytovať hospodársku výhodu svojim príjemcom; iii) musia byť selektívne a iv) musia byť schopné narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(61)

Belgicko nespochybnilo kvalifikovanie ako pomoc v prípade pomoci na záchranu (opatrenie 1). Komisia to vzala na vedomie už v rozhodnutí o začatí konania. Pokiaľ ide o opatrenie 2, Belgicko stiahlo svoje oznámenie po začatí formálneho vyšetrovacieho konania. Uvedené opatrenie sa preto v tomto rozhodnutí neposudzuje. Belgicko však spochybňuje kvalifikovanie ako pomoc v prípade opatrení 3 až 6, 7 a 8, lebo tieto opatrenia neposkytujú hospodársku výhodu svojmu príjemcovi alebo sú de minimis.

(62)

Opatrenie 1 (pôžička vo výške 1 milión EUR), opatrenie 3 (záruka vo výške 150 000 EUR), opatrenie 5 (pôžička vo výške 1,5 milióna EUR) a opatrenie 6 (zvýšenie kapitálu o 1,5 milióna EUR) poskytla spoločnosť SOGEPA v mene Valónskeho regiónu. Keďže ide o úplne verejnú spoločnosť, jej prostriedky možno považovať za verejné prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (9).

(63)

Komisia konštatuje, že dohoda o poskytnutí výhradnej a neobmedzenej koncesie podniku VSL na používanie ochranných známok Val Saint-Lambert a o organizovaní ich predaja bola uzavretá medzi podnikom VSL a Valónskym regiónom. Toto opatrenie, ako aj podmienky budúceho predaja ochranných známok, zahŕňajú prítomnosť verejných prostriedkov.

(64)

Podľa informácií od belgických orgánov sa tiež zdá, že aj opatrenia pomoci, ktoré kvalifikovali ako de minimis, poskytol orgán alebo verejná spoločnosť, pričom Belgicko nešpecifikovalo, či išlo zakaždým o Valónsky región alebo spoločnosť SOGEPA. V každom prípade ide o verejné prostriedky a belgické orgány ani nespochybňujú štátny pôvod týchto opatrení.

(65)

Komisia konštatuje, že SPAQuE je spoločnosť s verejným kapitálom, dcérska spoločnosť spoločnosti Société Régionale d'Investissement de Wallonne (SRIW) a že prostriedky určené na sanáciu budov VSL jej už poskytla valónska vláda (10). Nákup pozemkov spoločnosťou SPAQuE od VSL a bezplatné poskytnutie časti z nich zahŕňa prítomnosť verejných prostriedkov.

(66)

Pri posudzovaní pripísateľnosti sa Súdny dvor opiera o „súbor ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté“ (11).

(67)

Dva verejné subjekty Valónskeho regiónu konajúce v jeho mene, t. j. SOGEPA a SPAQuE, poskytli opatrenia vymenované v uvedenom odseku 2.2.

(68)

SOGEPA, Société Wallonne de Gestion et de Participations, je akciová spoločnosť s verejným kapitálom, v 100 % vlastníctve Valónskeho regiónu. Táto spoločnosť zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí prijatých valónskou vládou v súvislosti so zásahmi v obchodných spoločnostiach a riadi tieto zásahy. Vznikla v roku 1999 fúziou spoločností Société Wallonne pour la Sidérurgie (SWS) a Société pour la gestion de participations de la Région wallonne dans des sociétés commerciales (SOWAGEP).

(69)

SOGEPA koná na žiadosť valónskej vlády. V článku 3 ods. 1 stanov sa uvádza, že „Cieľom spoločnosti je plnenie všetkých úloh, ktoré jej zverí valónska vláda, […]. V tejto súvislosti zabezpečuje predovšetkým vykonávanie rozhodnutí valónskej vlády o zásahu v obchodných spoločnostiach a riadenie majetkovej účasti, záväzkov, pôžičiek alebo úrokov, ktoré má Valónsky región alebo ona samotná v týchto spoločnostiach.“

(70)

Spoločnosť SPAQuE bola založená v roku 1991 a zaoberá sa sanáciou kontaminovaných skládok a priemyselných lokalít. Je zodpovedná za vypracovanie zoznamu kontaminovaných lokalít vo Valónsku. SPAQuE je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Société Régionale d'investissement de la Wallonie (SRIW), ktorej 98,66 % vlastní Valónsky región a ktorej úlohou je prispievať k rozvoju valónskeho hospodárstva poskytovaním finančnej podpory valónskym podnikom alebo podnikom nachádzajúcim sa vo Valónsku, ktoré sa zaoberajú priemyselnými projektmi a službami s pridanou hodnotou.

(71)

Podľa zmluvy o riadení uzatvorenej v júli 2007 medzi valónskou vládou a spoločnosťou SPAQuE na obdobie rokov 2008 – 2012 a obnovenej v októbri roku 2012 na ďalších šesť mesiacov spoločnosť SPAQuE vykonáva činnosti v rámci delegovaných úloh, ktoré jej zveril Valónsky región. V tomto kontexte koná na príkaz Valónskeho regiónu. Región určuje zoznam prioritných lokalít a konkrétne poverenia na obnovu.

(72)

Na základe týchto informácií sa Komisia domnieva, že Valónsky región prijíma rozhodnutia, ktoré SOGEPA následne vykonáva. V súvislosti so spoločnosťou SPAQuE sa zdá, že Valónsky región dokáže prostredníctvom svojich delegovaných úloh pôsobiť priamo na činnosť spoločnosti SPAQuE.

(73)

Komisia preto v tejto fáze konania dospela k záveru, že posudzované opatrenia zahŕňajú štátne prostriedky a sú pripísateľné štátu.

(74)

Podmienka týkajúca sa selektívnosti je ľahko splnená. Komisia v rozhodnutí o začatí konania skonštatovala, že všetky posudzované opatrenia boli poskytnuté jednej spoločnosti, t. j. podniku VSL alebo správcovi konkurznej podstaty CVSL v prípade opatrenia 3 (záruka vo výške 150 000 EUR).

(75)

Teraz je potrebné preskúmať kritérium hospodárskej výhody v prípade pomoci na záchranu, ako aj v prípade ostatných posudzovaných opatrení na základe pripomienok belgických orgánov k rozhodnutiu o začatí konania.

(76)

Pomoc na záchranu poskytnutá vo forme pôžičky vo výške 1 milión EUR s úrokovou mierou 3,07 % zvýšenou o 100 bázických bodov ako odmena spoločnosti SOGEPA poskytuje podniku VSL hospodársku výhodu. Táto pôžička bola totiž poskytnutá bez akejkoľvek zábezpeky podniku v ťažkostiach, ktorý dva mesiace predtým podal žiadosť o súdnu reorganizáciu (pozri odsek 5.2.1). Ako uznali belgické orgány, VSL, ktorý bol podnikom v ťažkostiach, by nikdy nemohol získať pôžičku od súkromnej banky. Toto opatrenie preto poskytlo výhodu podniku VSL vo výške 1 milión EUR (hodnota pôžičky).

(77)

Pochybnosti Komisie sa týkali súladu tohto verejného zásahu so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(78)

Belgické orgány sa vo svojich pripomienkach nezaoberali kritériom hospodárskej výhody a diskutovali iba o existencii alebo neexistencii hospodárskej kontinuity medzi CVSL a VSL.

(79)

Podľa informácií, ktoré má Komisia napokon k dispozícii, sa táto záruka vzťahovala na pôžičku vo výške 300 000 EUR, ktorú poskytla ING správcovi konkurznej podstaty CVSL. Táto záruka vo výške 150 000 EUR bola poskytnutá bezplatne. Pôžička by mala umožniť pokračovanie činnosti CVSL až do prípadného prevzatia spoločnosti.

(80)

Komisia konštatuje, že belgické orgány ju informovali o tom, že v čase poskytnutia záruky nebola vyhotovená a stranami podpísaná žiadna dohoda o záruke. Jediné, čím Komisia disponuje, je list z 24. septembra 2008, ktorý SOGEPA poslala banke ING a v ktorom SOGEPA potvrdzuje svoju záruku na pokrytie akýchkoľvek strát do výšky 150 000 EUR vyplývajúcich z pokračovania činnosti. Komisia preto konštatuje, že SOGEPA poskytla záruku správcovi konkurznej podstaty podniku v konkurze bezplatne. Belgické orgány okrem toho vyhlásili, že ING podmienila poskytnutie pôžičky získaním záruky. Komisia sa preto so zreteľom na tieto skutočnosti domnieva, že bez verejného zásahu by pôžička v celkovej výške nebola poskytnutá. Komisia ďalej konštatuje, že Valónsky región nemal žiadnu priamu právnu ani obchodnú väzbu s CVSL. Región nebol priamo ani nepriamo prostredníctvom spoločnosti SOGEPA akcionárom CVSL. Poskytnutie bezplatnej záruky spoločnosti CVSL preto nemohlo byť v jeho obchodnom záujme.

(81)

Komisia dospela k záveru, že bezplatné poskytnutie tejto záruky poskytlo výhodu spoločnosti CVSL. Výhoda zodpovedá poplatku, ktorý by si vyžiadala súkromná spoločnosť za poskytnutie pôžičky za podobných okolností a ktorého sa SOGEPA zriekla.

(82)

Belgické orgány uviedli, že celá pôžička vo výške 300 000 EUR bola splatená 28. júla 2009 správcom konkurznej podstaty z dostupných prostriedkov a uplatnením záruky vo výške 150 000 EUR.

(83)

Výška pomoci preto zodpovedá rozdielu medzi úrokovou mierou pôžičky, ktorú by správca konkurznej podstaty CVSL zaplatil na trhu v prípade neexistencie verejnej záruky, a úrokovou mierou skutočne zaplatenou pri existencii tejto záruky.

(84)

Tento prístup je v súlade s bodom 4.2 oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (12): „Pri individuálnej záruke by sa hotovostný grantový ekvivalent záruky mal vypočítať ako rozdiel medzi trhovou cenou záruky a cenou skutočne zaplatenou. Keď trh neposkytuje záruky na daný typ transakcie, trhová cena za záruku nie je známa. V takomto prípade by sa mal prvok pomoci vypočítať takým istým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôžičky, a to ako rozdiel medzi špecifickou trhovou úrokovou mierou, ktorú by táto spoločnosť znášala bez záruky, a úrokovou mierou, ktorú získala prostredníctvom štátnej záruky po zohľadnení všetkých zaplatených poplatkov.“

(85)

Táto suma sa má vypočítať pomocou vzorca:

Výška pomoci = (14,59 % – 10,75 %) × 300 000 × 343/365 = 10 825,64 EUR

(86)

Hodnota 14,59 % bola získaná týmto spôsobom: k sadzbe 4,59 % (základná úroková sadzba pre Belgicko v roku 2008 (13)) treba pripočítať 1 000 bázických bodov pre situáciu spoločnosti CVSL (spoločnosť s ratingom CCC s nízkou kolateralizáciou (14)). 10,75 % predstavuje sadzbu pôžičky ING a 343 dní znamená obdobie, počas ktorého bola pôžička poskytnutá až do jej splatenia.

(87)

Pochybnosti Komisie sa týkali súladu podmienok súvisiacich s predajom a odmenou za používanie ochranných známok VSL so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve (odmena rovnajúca sa 1,5 % EBITDA za prvých päť zdaňovacích období a 5 % od šiesteho zdaňovacieho obdobia) (15).

(88)

Dohoda z 29. januára 2009 medzi CFV vo vlastníctve Valónskeho regiónu a podnikom VSL ustanovuje udelenie výhradnej licencie na používanie ochranných známok a podmienky odkúpenia ochranných známok podnikom VSL (pozri odôvodnenia 19 a nasl.).

(89)

Komisia poznamenáva, že výhradná licencia na používanie ochranných známok sa riadi podmienkami, ktoré by súkromný investor nevyžadoval. Valónsky región totiž od VSL vyžadoval túto protihodnotu: „Platnosť tejto licencie môže byť kedykoľvek automaticky a bez predchádzajúceho upozornenia zo strany Valónskeho regiónu ukončená, ak VSL (alebo jeho právni nástupcovia) nepreukáže v areáli Val Saint-Lambert v Seraing výrobu krištáľových výrobkov s vysokou pridanou hodnotou so zachovaním najmenej 60 % zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času s výnimkou hospodárskej nezamestnanosti existujúcej v deň vyhlásenia konkurzu spoločnosti CVSL […].“ Komisia konštatuje, že Valónsky región výmenou za poskytnutie výhradnej licencie ukladá podniku VSL povinnosť zachovať výrobu v areáli v Seraing a povinnosť zachovať určitú úroveň zamestnanosti stanovenú a priori. Tieto podmienky mali vplyv na odmenu za licenciu a na cenu budúceho predaja ochranných známok.

(90)

Komisia sa domnieva, že politické podmienky (zachovanie činnosti v Seraing a určitej úrovne zamestnanosti) mali vplyv na zníženie odmeny za používanie licencie a kúpnej ceny. Odmenu vo výške 1,5 % EBITDA za prvých päť zdaňovacích období a 5 % od šiesteho zdaňovacieho obdobia preto nemožno považovať za odmenu v súlade s trhovou cenou. Ani cenu [700 000 – 1 000 000] EUR, ktorú ponúkli nadobúdatelia v októbri 2008 v rámci konania o prevzatí, nemožno považovať za trhovú cenu z dôvodu existencie uvedených podmienok, ktoré by súkromný investor v trhovom hospodárstve nevyžadoval a ktoré mohli odradiť niektorých investorov od predloženia ponuky.

(91)

Výška pomoci vyplývajúcej z používania ochranných známok zodpovedá rozdielu medzi odmenou, ktorú by ponúkol súkromný investor bez politických podmienok stanovených Valónskym regiónom a skutočne uplatnenou odmenou. Belgické orgány budú musieť v konaní o vrátaní pomoci vymenovať nezávislého znalca s kvalifikáciou na takýto druh posudzovania, vybratého v rámci verejnej a transparentnej súťaže a vymenovaného so súhlasom Komisie. Tento znalec vypracuje štúdiu, ktorá umožní stanoviť odmenu v súlade so všeobecne používanými a akceptovanými metódami pri správe aktív duševného vlastníctva.

(92)

Opatrenie týkajúce sa predaja sa nikdy nezrealizovalo z dôvodu konkurzu podniku VSL. Predaj ochranných známok sa neuskutočnil a Valónsky región je stále ich vlastníkom. Komisia sa preto domnieva, že nie je potrebné nariadiť vrátenie tohto opatrenia, keďže sa nikdy nezrealizovalo.

(93)

Pochybnosti Komisie sa týkali hodnoty zabezpečenia pôžičky a výšky úrokovej sadzby. Podľa Komisie by totiž reálna hodnota pozemkov použitých na zabezpečenie mohla byť nižšia alebo dokonca záporná, keďže tieto pozemky alebo časť z nich sa mali asanovať.

(94)

Komisia konštatuje, že z dokumentov, ktoré jej boli predložené, vyplýva, že záložné právo sa sčasti vzťahovalo na budovy VSL, ktoré sa mali obnovovať a asanovať v prípade, ak by boli predmetom predaja. Belgické orgány odpovedali, že v čase prípravy znaleckého posudku sa na vlastníka dotknutých budov nevzťahovala žiadna zákonná povinnosť. Pri posudzovaní hodnoty budov sa preto nemali brať do úvahy možné náklady na sanáciu.

(95)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania poskytli znalecký posudok vypracovaný v januári a februári 2009 znaleckou kanceláriou Marengo, podľa ktorého trhová hodnota nehnuteľného majetku, na ktorý sa vzťahovalo záložné právo, predstavovala sumu 3 137 000 EUR. Hodnota týchto aktív by predstavovala 2 871 000 EUR v prípade dobrovoľnej verejnej dražby a 1 915 000 EUR v prípade zrýchlenej verejnej dražby. Belgické orgány v tejto súvislosti dospeli k záveru, že hodnota záruky bola vynikajúca, lebo pokrývala celú pôžičku.

(96)

Okrem toho sa v správe predstavenstva o hospodárení priloženej k ročnej účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2009 uvádza, že podľa správy k štúdii Marengo zameranej na posúdenie hodnoty nehnuteľného majetku podniku VSL v roku 2009 sú zistené hodnoty presné iba pod podmienkou, že pozemky a budovy budú sanované, čo sa však ešte nestalo. V správe sa ďalej uvádza, že podnik VSL dostal ponuku na kúpu všetkých pozemkov a budov „v pôvodnom stave“ za sumu 2 000 000 EUR od spoločnosti zodpovednej za rozvoj projektu Cristal Park. V záujme čo najväčšieho súladu s realitou sa predstavenstvo rozhodlo, že do uzávierky zaradí iba hodnotu zodpovedajúcu ponuke na kúpu na úrovni medzi dobrovoľnou verejnou dražbou a zrýchlenou verejnou dražbou sanovaných pozemkov a budov.

(97)

Komisia sa preto domnieva, že so zreteľom na existenciu posudku od nezávislého znalca a ponuky na kúpu môžu byť záruky kvalifikované ako vysoké.

(98)

Okrem toho Belgicko nebolo schopné poskytnúť Komisii účtovný výkaz podniku k 31. augustu 2009, keď bola poskytnutá pôžička, pre počítačovú poruchu v lete roku 2009. Hoci Komisia nemohla poznať finančnú situáciu podniku k 31. augustu 2009, oboznámila sa s finančnou situáciou k 31. decembru 2009. K tomuto dátumu VSL vykazoval stratu vo výške 2 milióny EUR s pôvodným kapitálom 2 milióny EUR. Podnik mal zároveň významné zásoby vo výške 3 milióny EUR a 5,759 milióna EUR v dlhoch. EBITDA VSL bol záporný. Komisia preto bez ďalších predložených dôkazov zo strany Belgicka dospela k záveru, že VSL sa nachádzal v napätej finančnej situácii napriek pravidelným príspevkom jeho väčšinového akcionára. Komisia sa domnieva, že na základe uvedených účtovných údajov bol rating podniku VSL v čase poskytnutia pôžičky na úrovni CCC podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (ďalej len „oznámenie Komisie o referenčných sadzbách“) (16).

(99)

Komisia konštatuje, že úrokovú sadzbu pôžičky poskytnutej 31. augusta 2009 belgické orgány stanovili na 4,7 %. Podľa oznámenia o referenčných sadzbách by sa základná sadzba 1,77 % (17) platná pre Belgicko v čase poskytnutia pôžičky pre podnik, ktorého rating by mohol byť stanovený na úroveň CCC a ktorý poskytuje dostatočne vysokú záruku, mala zvýšiť najmenej o 400 bázických bodov, t. j. na úroveň 5,77 % (1,77 % + 400 bázických bodov).

(100)

Keďže úroková sadzba pôžičky poskytnutej 31. augusta 2009, stanovená Valónskym regiónom zastúpeným spoločnosťou SOGEPA na 4,7 % na obdobie siedmich rokov, sa nachádza pod hranicou 5,77 % stanovenou v oznámení, Komisia skonštatovala existenciu prvku pomoci v prospech podniku VSL.

(101)

Tento prvok pomoci zodpovedá 1,07 %, t. j. rozdielu medzi obidvoma sadzbami (5,77 % – 4,7 %) alebo sume 16 050 EUR ročne.

(102)

Pochybnosti Komisie sa týkali údajnej rovnocennosti (pari passu) opatrenia a napokon jeho súladu so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, na jednej strane z dôvodu hospodárskej a finančnej situácie spoločnosti v čase zvýšenia kapitálu a na druhej strane z dôvodu veľmi stručného charakteru dokumentov, ktoré predložili belgické orgány na odôvodnenie opodstatnenosti tohto opatrenia.

(103)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach tvrdia, že Komisia sa pri posudzovaní existencie štátnej pomoci nemá opierať o ziskovosť investície ex post. Domnievajú sa tiež, že aj keď Valónsky región nebol akcionárom, bol významným veriteľom a podpora činnosti podniku VSL bola v jeho záujme (pozri opatrenie 4).

(104)

Komisia však konštatuje, že Valónsky región prináša nové peniaze, zatiaľ čo CFC prináša pohľadávku voči vlastnej dcérskej spoločnosti. Na rozdiel od toho, čo tvrdia belgické orgány, zásah Valónskeho regiónu zo 17. marca 2011 nie je súbežný so zásahom akcionára CFC. Príspevok spoločnosti CFC vo výške 5,2 milióna EUR sa totiž v skutočnosti skladá zo súčtu viacerých zálohových platieb uskutočnených medzi 25. májom 2009 a 29. marcom 2011. Okrem toho sa Valónsky región a CFC nenachádzajú v rovnakej situácii a neznášajú tie isté riziká. Valónsky región nebol pred týmto opatrením akcionárom VSL. Naopak, spoločnosť CFC bola akcionárom VSL a v jej záujme bolo ozdravenie podniku alebo aspoň obmedzenie jeho strát. Komisia sa preto domnieva, že zvýšenie kapitálu nemožno pokladať za pari passu.

(105)

Skutočnosť, že Valónsky región poskytol pôžičku dva roky predtým, nestačí na dokázanie uvedomelého charakteru zvýšenia kapitálu. Navyše skutočnosť, že Valónsky región má na jednej strane pohľadávku v pôvodnej výške 280 000 EUR, ale pravdepodobne nižšiu v čase zvýšenia kapitálu, keďže belgické orgány spresnili, že VSL túto pohľadávku splácal od 5. októbra 2008 sumou do 35 000 EUR ročne, a na druhej strane poskytol v roku 2009 pôžičku vo výške 1,5 milióna EUR, nedokazuje uvedomelý charakter dodatočnej investície vo výške 1,5 milióna EUR do spoločnosti, ktorej finančná situácia sa naďalej zhoršovala (pozri odsek 5.2.1).

(106)

Komisia ďalej konštatuje, že o zvýšení kapitálu sa nerozhodlo na základe obchodného plánu, ale na základe jednoduchej finančnej prognózy v rozsahu jednej strany. Táto prognóza nehovorí nič o plánovanom spôsobe ozdravenia podniku ani o odmene pre poskytovateľa kapitálu, t. j. Valónsky región. Už v zdaňovacom období 2008 – 2009 sa však ukazovalo, že podnik sa nachádzal v hospodársky a finančne napätej situácii (pozri opatrenie 4). Jednoduché zvýšenie obratu nemôže byť samo osebe dôvodom na zvýšenie kapitálu o 1,5 milióna EUR bez toho, aby sa prihliadlo na ostatné kritériá, ako EBITDA, prípadne úroveň zadlženia podniku.

(107)

Zvýšenie kapitálu preto nemožno považovať za správanie súkromného investora v trhovom hospodárstve, ale za pomoc vo výške 1,5 milióna EUR, ktorá zodpovedá zvýšeniu kapitálu v celej výške.

(108)

Opatrenie 7 zoskupuje výhody poskytnuté podniku VSL v celkovej výške 197 503,04 EUR. Komisia sa domnieva, že vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia č. 1407/2013 (18) by sa tieto výhody mali považovať za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa nepovažujú za pomoc. V článku 7 sa stanovuje, že toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení.

(109)

Príjemcom nie je spoločnosť, na ktorej predmet činnosti sa vzťahujú výnimky uvedené v článku 1 nariadenia. Belgické orgány v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia potvrdili, že celková suma opatrení poskytnutých Valónskym regiónom neprekračuje 200 000 EUR za obdobie troch fiškálnych rokov. Kontrolu podľa článku 6 nariadenia vykonala spoločnosť SOGEPA. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že dotknuté opatrenia spĺňajú podmienky nariadenia. Okrem toho ich so zreteľom na formu (granty) možno považovať za transparentné v zmysle článku 4 nariadenia. Napokon, na rozdiel od predchádzajúceho nariadenia sa v súčasne platnom nariadení nevylučuje pomoc de minimis v prospech podnikov v ťažkostiach.

(110)

Dotknuté opatrenia sa preto považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 Zmluvy a nepovažujú sa za pomoc.

(111)

Komisia si z dôvodu neistoty v súvislosti s hodnotením sanačných nákladov pripísaných podniku VSL kládla otázku, či kúpna cena pozemkov a budov odkúpených spoločnosťou SPAQuE, t. j. 2 040 000 EUR, bola trhovou cenou. Komisia súčasne spochybnila bezplatné poskytnutie budov vo vlastníctve spoločnosti SPAQuE podniku VSL.

(112)

Komisia zaznamenala tieto udalosti v časovom slede:

(113)

Komisia je v predmetnej veci konfrontovaná s existenciou dvoch dokumentov, ktoré poskytujú dva rôzne odhady nákladov na sanáciu.

(114)

Belgické orgány uviedli nasledujúce dôvody pre odmietnutie poznámky z decembra 2011. Domnievajú sa v prvom rade, že poznámka sa nevzťahuje na sanačné práce s cieľom zabezpečiť areál na jeho súčasné priemyselné využitie, ale sústreďuje sa na rozvoj obchodnej obce tematicky zameranej na domáce vybavenie, dekoráciu a voľnočasové aktivity zodpovedajúci plánovanému využitiu areálu. Podľa belgických orgánov ide len o internú poznámku, ktorú nevypracoval schválený znalec a ktorá sa čiastočne vzťahuje na pozemky, ktoré neboli prevedené na spoločnosť SPAQuE. Belgické orgány napokon uvádzajú, že poznámka sa opiera o predbežnú štúdiu, ktorá slúži len na overenie prípadnej existencie kontaminácie a na jej opis. V poznámke sa ďalej uvádza prebiehajúca realizácia štúdie o charakterizácii (19).

(115)

Belgické orgány ďalej tvrdia, že budovy uvedené v poznámke z decembra 2011 nie je možné identifikovať a vysvetľujú, že ich celková plocha dosahuje +/– 67 000 m2, t. j. že je väčšia než celková plocha (50 299 m2) budov uvedených v kúpnej zmluve z 13. decembra 2012. Podľa belgických orgánov by rozdiel 17 000 m2 mohol odôvodňovať nižšie náklady na sanáciu. Belgické orgány tiež uviedli, že jadro bývalého priemyselného areálu, t. j. budovy 18, 19, 22 a 22A, nebolo zahrnuté do predaja spoločnosti SPAQuE a zostalo vo vlastníctve podniku VSL. Podľa belgických orgánov by sa v týchto budovách mala sústreďovať kontaminácia pochádzajúca z priemyselnej činnosti.

(116)

Komisia najskôr konštatuje, že kúpnu cenu odhadla kancelária nezávislých znalcov v máji 2012. Kancelária odhadla kúpnu cenu na 2 090 000 EUR. V správe sa tiež uvádza, že náklady na sanáciu práve posudzuje špecializovaná poradenská firma poverená súčasným vlastníkom areálu. Náklady na sanáciu boli teda tiež predmetom posudzovania nezávislým a špecializovaným znalcom, kanceláriou Geolys.

(117)

V odpovedi z 23. mája 2014 belgické orgány potvrdili, že pozemky a budovy posudzované v správe kancelárie Geolys sa skutočne zhodovali s pozemkami a budovami, na ktoré sa vzťahoval predaj z 13. decembra 2012. Okrem toho belgické orgány uviedli, že v prípade historickej kontaminácie a v závislosti od určenia zón s kontaminovanými pozemkami a budovami v rámci územného plánu právne predpisy platné vo Valónsku obmedzujú rozsah povinností majiteľa kontaminovaného pozemku alebo budovy. Preto sa majú brať do úvahy a z hodnoty pozemkov a budov odpočítať iba náklady na sanáciu areálu potrebnú na jeho uvedenie do súladu s určením platným v čase predaja, v tomto prípade s priemyselným využitím. Komisia konštatuje, že v liste spoločnosti Geolys sa výslovne uvádza, že náklady sa posudzovali so zreteľom na priemyselné využitie areálu.

(118)

Komisia so zreteľom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že kúpna cena, za ktorú sa predali budovy VSL spoločnosti SPAQuE (zodpovedajúca kúpnej cene odhadnutej znalcom mínus náklady na sanáciu odhadnuté spoločnosťou Geolys), je trhová cena a neobsahuje prvky pomoci.

(119)

Pokiaľ ide o bezplatné poskytnutie niektorých budov spoločnosťou SPAQuE, belgické orgány ho odôvodňujú záväzkom podniku VSL spolupracovať so spoločnosťou SPAQuE s cieľom poskytnúť jej všetky užitočné a potrebné informácie na obnovu a sanáciu, ktoré sa majú uskutočniť v areáli.

(120)

Komisia v prvom rade konštatuje, že belgické orgány vo svojich pripomienkach uviedli, že budovy patria SPECI. V dohode o bezplatnom poskytnutí uzatvorenej medzi SPAQuE a VSL však SPECI nebola žiadnou stranou dohody. Belgické orgány navyše neposkytli žiadny dôkaz o tom, že SPECI je vlastníkom týchto budov.

(121)

Komisia ďalej konštatuje, že súčasťou odôvodnenia nie sú žiadne podklady umožňujúce posúdiť, či je suma nájomného, ktorej sa SPAQuE dobrovoľne zriekla, rovnocenná so záväzkom VSL. Belgické orgány v podstate neposkytli žiadne podrobnosti o podmienkach a účinnosti realizácie tohto záväzku.

(122)

Komisia sa preto domnieva, že bezplatné poskytnutie pozemkov spomenutých v dohode o dočasnom poskytnutí časti areálu „Cristalleries du Val Saint-Lambert“ z 11. decembra 2012 dáva podniku VSL výhodu.

(123)

Výška pomoci zodpovedá výške nájomného, ktoré by podnik VSL zaplatil pri trhových podmienkach nájmu. Táto suma sa musí vypočítať na základe katastrálneho výnosu (indexovaného) určeného príslušnými belgickými orgánmi [Administration du Cadastre, de l'Enregistrement et des Domaines (ACED)] pre každú z prenajatých budov a v závislosti od trvania nájmu. Katastrálny výnos (indexovaný) sa stanovuje tak, aby zodpovedal priemernému čistému príjmu, ktorý by nehnuteľnosť priniesla svojmu majiteľovi za rok s prihliadnutím na trh s prenájmom nehnuteľností, a preto ho Komisia považuje za rozumný základ na odhad hodnoty prenájmu predmetných nehnuteľností. Belgické orgány môžu v rámci konania o vrátení pomoci na základe posudku nezávislého a schváleného znalca, ktorý musí schváliť Komisia, preukázať nutnosť opravy tejto sumy, aby zohľadňovala špecifiká predmetných nehnuteľností.

(124)

Komisia so zreteľom na podmienky týkajúce sa vplyvu na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi konštatuje, že v Európskej únii je veľa výrobcov krištáľu a predmetov z krištáľu ako funkčných doplnkov alebo skôr ako umeleckých, prípadne luxusných predmetov. Podľa informácií, ktoré poskytlo Belgicko, sa zdá, že napríklad produkcia týchto spoločností je aspoň sčasti podobná výrobe podniku VSL: Baccarat (Francúzsko), Saint-Louis (Francúzsko), Lalique (Francúzsko), Daum (Francúzsko), Arc International (Francúzsko), Montbronn (Francúzsko) a Bohemian glassworks (Česká republika). Komisia konštatuje, že produkcia týchto podnikov a ďalších subjektov na trhu je predmetom obchodu medzi členskými štátmi.

(125)

Pokiaľ ide konkrétne o opatrenie 3 (záruka vo výške 150 000 EUR) a opatrenie 5 (pôžička vo výške 1,5 milióna EUR), výška pomoci, aj keď jej presný výpočet nie je pre chýbajúce údaje možný, je nižšia ako prahová hodnota pomoci de minimis. Komisia sa však domnieva, že toto opatrenie nemôže byť kvalifikované ako pomoc de minimis a má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Opatrenia poskytnuté v rokoch 2008 a 2009 skutočne nemožno kvalifikovať ako pomoc de minimis, lebo podľa nariadenia platného do 31. decembra 2013 (20) takýto druh pomoci nebolo možné poskytnúť podnikom v ťažkostiach. Spoločnosť CVSL bola v čase poskytnutia záruky v konkurznom konaní. Okrem toho sa nové nariadenie platné od 1. januára 2014 (21) takisto ako predchádzajúce nariadenie uplatňuje iba na transparentnú pomoc. Predmetnú záruku však za takú pomoc považovať nemožno. V článku 4 ods. 6 písm. a) nariadenia sa totiž uvádza, že: „Pomoc vo forme záruk sa považuje za transparentnú pomoc de minimis, ak príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania […]“. Ako už bolo konštatované vyššie, CVSL bola v čase poskytnutia záruky v konkurznom konaní. Pokiaľ ide o pôžičku, v článku 4 ods. 3 písm. a) a b) sa stanovuje, že „Pomoc vo forme úverov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania […] úver je zabezpečený zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a dosahuje výšku buď 1 000 000 EUR […] počas piatich rokov, alebo 500 000 EUR (...) počas desiatich rokov.“ Táto posledná podmienka nie je v prípade dotknutej pôžičky splnená.

(126)

Komisia sa navyše domnieva, že pojem štátnej pomoci nevyžaduje, aby narušenie hospodárskej súťaže alebo ovplyvnenie obchodu bolo znateľné alebo konkrétne. Samotná skutočnosť, že výška pomoci je nízka alebo že podnik, ktorý je jej príjemcom, je malý, nevylučuje narušenie hospodárskej súťaže alebo hrozbu narušenia hospodárskej súťaže, pokiaľ však pravdepodobnosť tohto narušenia nie je len hypotetická. So zreteľom na povahu trhu opísanú vyššie v odôvodnení 124 táto pravdepodobnosť nie je v dotknutej veci hypotetická. Podľa belgických orgánov v Európe i mimo nej pôsobí približne štyridsať aktívnych výrobcov krištáľu. Val Saint-Lambert je aktívny na trhu so stolovacím alebo dekoračným krištáľom. V momente keď má spotrebiteľ na výber medzi viacerými podobnými výrobkami rôznych značiek, napríklad medzi karafou od VSL a karafou od iného výrobcu krištáľu, každá pomoc prijatá jedným z výrobcov v tomto trhovom segmente narúša hospodársku súťaž v prípade ostatných výrobcov.

(127)

Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že všetky posudzované opatrenia, s výnimkou opatrenia 7, predstavujú pomoc, ktorá môže mať vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(128)

Komisia dospela k záveru, že všetky posudzované opatrenia, s výnimkou opatrenia 7 a predaja budov VSL spoločnosti SPAQuE (časť opatrenia 8), predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(129)

Zákaz štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je absolútny ani bezpodmienečný. Konkrétne článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ poskytuje právny základ, ktorý umožňuje považovať niektoré pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom. V tomto konkrétnom prípade by najmä bolo vhodné posúdiť, či by sa skúmané opatrenia mohli považovať za zlučiteľné na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ, ak by sa uplatnili kritériá uvedené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu. Na tento účel je potrebné najskôr určiť, v ktorých obdobiach možno CVSL a VSL považovať za podniky v ťažkostiach.

(130)

Okrem toho je v prípade opatrenia 3 poskytnutého v septembri 2008 tiež potrebné zistiť, či existovala hospodárska kontinuita medzi CVSL v konkurze a činnosťami presunutými na nadobúdateľov, ktorí založili VSL, s cieľom určiť, či VSL ťažil z výhod spojených s poskytnutím tohto opatrenia. Závery tejto analýzy majú totiž vplyv na analýzu zlučiteľnosti opatrení 3 a 1.

(131)

Je potrebné určiť, v ktorých obdobiach bolo možné považovať CVSL a VSL za podniky v ťažkostiach.

(132)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach nespochybňujú, že CVSL bola v čase poskytnutia pôžičky v septembri 2008 (opatrenie 3) podnikom v ťažkostiach, podľa nich však z tohto opatrenia ťažila CVSL a nie VSL.

(133)

Ďalej sa domnievajú, že VSL môže byť kvalifikovaný ako podnik v ťažkostiach iba od 8. februára 2012, keď bola podaná žiadosť o súdnu reorganizáciu. V súlade s odsekmi 10 a 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu a s rozhodovacou praxou Komisie VSL nemohol byť kvalifikovaný ako podnik v ťažkostiach skôr, lebo podľa belgických orgánov išlo o nový podnik s plnou podporou svojho väčšinového akcionára, t. j. CFC.

(134)

Komisia konštatuje, že v čase poskytnutia opatrenia 3 bola CVSL v konkurze od rozsudku z 11. augusta 2008.

(135)

Pokiaľ ide o opatrenia 5, 6 a 8, belgické orgány sa pri dokazovaní skutočnosti, že VSL nebol v ťažkostiach, opierajú o rozhodnutie Saab (22). Predovšetkým zostavili históriu všeobecných účtov s prehľadom finančných tokov medzi VSL a jeho väčšinovým akcionárom CFC, aby preukázali, že správanie CFC možno prirovnať k správaniu General Motors, ktorý naďalej podporoval svoju dcérsku spoločnosť Saab prostredníctvom kapitálových a hotovostných injekcií s cieľom vyrovnať straty, čo priviedlo Komisiu k tomu, aby nepovažovala Saab za podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení (pozri odôvodnenie 59 rozhodnutia).

(136)

Po 25. máji 2009 CFC skutočne pravidelne investovala viac ako 8 miliónov EUR navyše ku kapitálu splatenému pri prevzatí, čo preukazuje, že v prvom období po likvidácii aktív CVSL sa VSL nemohol považovať za podnik v ťažkostiach na základe odsekov 12 a 13 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V tomto období väčšinový vlastník naozaj dokázal podporovať VSL prostredníctvom pravidelných príspevkov, čím preukazoval, že mohol prevziať ťažkosti podniku VSL. Komisia sa preto domnieva, že VSL v čase od januára 2009 do februára 2012 nespĺňal kritériá podniku v ťažkostiach v zmysle usmernení.

(137)

Na druhej strane sa VSL od februára 2012 opäť ocitol v súdnom reorganizačnom konaní. Navyše, belgické orgány preukázali, že spoločnosť CFC už nebola schopná podporovať svoju dcérsku spoločnosť, ako to robila dovtedy. V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že úroveň likvidity spoločnosti CFC bola 1,26 milióna EUR, a preto by pri poskytnutí takmer rovnakej sumy (minimálna suma potrebná na záchranu podniku VSL) podniku VSL prišla takmer o celú hotovosť. Podnik VSL sa preto v čase poskytnutia pomoci na záchranu (opatrenie 1) v apríli 2012 musí považovať za podnik v ťažkostiach v zmysle bodu 10 písm. c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(138)

Komisia sa skrátka nazdáva, že CVSL bola v ťažkostiach od 11. augusta 2008 (dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu) do novembra 2008 (založenie VSL). VSL by sa mal považovať za podnik v ťažkostiach od 9. februára 2012 (dátum súdneho reorganizačného konania) do rozsudku zo 14. októbra 2013 (dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu).

(139)

CVSL a VSL preto boli v čase poskytnutia opatrení 1 a 3 podnikmi v ťažkostiach. Analýza zlučiteľnosti týchto opatrení sa preto musí vykonať na základe usmernení.

(140)

Belgicko sa domnieva, že táto pomoc je zlučiteľná na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia naopak tvrdí, že nebola dodržaná zásada „jedenkrát a naposledy“ ustanovená v bodoch 72 a nasl. usmernení. VSL totiž získal nezlučiteľnú pomoc na záchranu v septembri 2008 (pozri odôvodnenie 141). Novú pomoc na záchranu preto nemohol získať skôr než v roku 2018. Belgické orgány ďalej potvrdili, že pôžička vo výške 1 milión EUR bola 5. novembra 2013 prihlásená ako pohľadávka správcovi konkurznej podstaty v prospech spoločnosti SOGEPA. Táto pohľadávka bola zapísaná do pasív podniku VSL a dodnes nebola splatená. Znamená to, že pôžička nebola splatená do šiestich mesiacov od poskytnutia v súlade s bodom 25 písm. a) usmernení. Komisia sa preto domnieva, že pomoc na záchranu z 3. apríla 2012, ktorá zodpovedá výške pôžičky, t. j. 1 milión EUR, nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(141)

Komisia sa v odseku 5.2.1. domnievala, že CVSL bola v čase poskytnutia záruky podnikom v ťažkostiach. Pomoc vyplývajúca z bezplatného poskytnutia záruky by sa mohla považovať za zlučiteľnú iba vtedy, ak by spĺňala podmienky stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu. Ako je však uvedené vyššie, táto záruka bola poskytnutá bezplatne. V bode 25 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa uvádza, že podpora likvidity vo forme záruk na pôžičku musí byť poskytnutá „pri úrokovej sadzbe, ktorá je minimálne porovnateľná so sadzbami uplatňovanými na pôžičky zdravým firmám […]“. Okrem toho belgické orgány aj napriek osobitnej žiadosti o informácie k tomuto bodu neposkytli žiadne údaje o dodržaní povinnosti skončiť ručenie po šiestich mesiacoch [bod 25 písm. a) usmernení]. Na základe týchto informácií sa Komisia domnieva, že pomoc vyplývajúcu z bezplatného poskytnutia záruky nemožno považovať za pomoc na záchranu zlučiteľnú so spoločným trhom, ani vyhlásiť za zlučiteľnú na inom základe.

(142)

Keďže opatrenie 3 je nezlučiteľná pomoc na záchranu poskytnutá v roku 2008 pred prevzatím CVSL, je potrebné určiť, či existovala hospodárska kontinuita medzi CVSL v konkurze a činnosťami presunutými na nadobúdateľov, ktorí založili VSL, s cieľom určiť, či VSL ťažil z výhod spojených s poskytnutím tohto opatrenia.

(143)

Komisia si v rozhodnutí o začatí konania kládla otázky v súvislosti s určením, či existovala hospodárska kontinuita medzi CVSL a VSL, inými slovami, či sa výhody vyplývajúce z poskytnutia záruky vo výške 150 000 EUR v septembri 2008 preniesli na nadobúdateľov spoločnosti CVSL, ktorí založili VSL. Od záverov tejto analýzy závisí identifikácia subjektu, ktorému pripadne povinnosť vrátenia v prípade nezlučiteľnej neoprávnenej pomoci a súčasne analýza zlučiteľnosti opatrenia 1, najmä pokiaľ ide o zásadu „jedenkrát a naposledy“.

(144)

Belgické orgány sa v tejto súvislosti domnievajú, že z tohto opatrenia mala prospech spoločnosť CVSL, a nie VSL, a že hospodárska kontinuita medzi CVSL a jej nadobúdateľmi bola prerušená.

(145)

Podľa judikatúry sa povinnosť vrátiť pomoc môže rozšíriť na novú spoločnosť, na ktorú spoločnosť, ktorá je príjemcom pomoci, previedla svoje aktíva, ak tento prevod umožňuje dospieť k záveru o hospodárskej kontinuite medzi obidvoma spoločnosťami (23). Nemožno totiž vylúčiť, že sa povinnosť vrátiť pomoc rozšíri na iný subjekt, ak sa preukáže, že skutočne ťažil z predmetnej pomoci z dôvodu hospodárskej kontinuity medzi obidvoma subjektmi.

(146)

Podľa rozsudku Súdneho dvora z 8. mája 2003 v spojených veciach C-328/99 a C-399/00 Taliansko/Európska komisia (24), sa zisťovanie hospodárskej kontinuity medzi starým podnikom a novými štruktúrami uskutočňuje prostredníctvom celého súboru ukazovateľov: predovšetkým predmet predaja (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cena prevodu, totožnosť akcionárov alebo vlastníkov nového podniku, čas, keď sa uskutočnil prevod (po začatí vyšetrovania, po začatí formálneho vyšetrovacieho konania alebo po prijatí konečného rozhodnutia), či ekonomická logika transakcie.

(147)

Belgické orgány na úvod uviedli, že aktíva spojené s CVSL boli rozptýlené medzi rôznymi subjektmi (materská spoločnosť VSLI, SARL VSLI vo Francúzsku a CVSL). S cieľom zjednodušiť prevzatie správcovia konkurznej podstaty uzavreli 23. októbra 2008 dohodu o transakcii s cieľom previesť aktíva rozptýlené medzi rôznymi subjektmi na spoločnosť v konkurze.

(148)

Podľa memoranda o porozumení z 1. októbra 2008 a dohody o prevzatí z 31. augusta 2009 VSL prevzal všetky aktíva patriace CVSL, s výnimkou obežných aktív: budovy, v ktorých sa nachádzajú dielne CVSL a skladovacie priestory, pozemky, na ktorých sú postavené, materiál a obchodný majetok CVSL, t. j. výrobné zariadenia, formy, patenty a prípadné odvodené obchodné značky, ktoré patrili k tomuto dátumu spoločnosti CVSL, vybavované objednávky, skladové zásoby vrátane tých skladových zásob, ktoré boli predané spoločnosti SARL Val Saint-Lambert International založenej podľa francúzskeho práva, ktoré sa správca konkurznej podstaty zaviazal sprístupniť nadobúdateľom.

(149)

Súčasne sa previedla časť aktív patriacich VSLI, t. j. ochranné známky, vzory a ostatné duševné vlastníctvo (prvky, ktoré sú predmetom dohody z 5. októbra 2005 a okrem iného aj plány, formy, výkresy, náčrty atď.), zastavané a nezastavané pozemky, ktoré VSLI vlastnila v Seraing, skladové zásoby výrobkov VSL, obchodný majetok v Seraing (showroom), skladové zásoby v predajniach v Seraing a v Bruseli (Sablon).

(150)

Na VSL sa previedlo aj plné vlastníctvo výrobných nástrojov (rezací stroj, pec a nos pece), ktoré boli predmetom lízingu.

(151)

VSL sa zaviazal, že po úplnom prevedení aktív CVSL zachová všetky pracovné a zamestnanecké zmluvy, ktoré uzavrel podnik VSL a ktoré boli platné k 30. septembru 2008. VSL sa tiež zaviazal rešpektovať uzatvorené sociálne, kolektívne a individuálne protokoly a zároveň si ponechal možnosť opätovného spoločného prerokovania niektorých zmluvných podmienok s cieľom prispôsobiť ich v prípade potreby novej realite.

(152)

Napokon, VSL prevzal aj pasíva vo výške 280 000 EUR vyplývajúce z predaja duševných práv CVSL spoločnosťou CFC. Podľa dohody medzi SA Compagnie financière du Val a VSL z 29. januára 2009 sa VSL stal právnym nástupcom spoločnosti Interagora a prevzal na seba záväzky, ktoré SA Interagora nadobudla voči CFV na základe dohody z 5. októbra 2005. Na základe tejto dohody CFV predala spoločnosti SA Interagora všetky ochranné známky a vzory vzťahujúce sa priamo alebo nepriamo na CVSL. Dohodnutá cena vo výške 280 000 EUR nebola zaplatená.

(153)

Prevzatie aktív CVSL schválil obchodný súd v Liège 20. októbra 2009.

(154)

Komisia na základe týchto skutočností dospela v súvislosti s predmetom predaja k tomuto záveru: prevzatie sa týka takmer všetkých aktív CVSL (vrátane vybavovaných objednávok), všetkých pracovných a zamestnaneckých zmlúv uzavretých spoločnosťou v konkurze a platných k 30. septembru 2008, ako aj používania ochranných známok a práv duševného vlastníctva.

(155)

Komisia preto konštatuje, že prevzaté činnosti zodpovedajú činnostiam CVSL a ich rozsah ide ešte nad rámec CVSL a zahŕňa aj aktíva VSLI potrebné na pokračovanie činnosti sklárne.

(156)

Na potvrdenie hospodárskej kontinuity po predaji aktív CVSL treba preskúmať aj to, či sa predaj uskutočnil za trhovú cenu. Táto podmienka sa vzťahuje bez rozdielu na hmotné aj nehmotné aktíva.

(157)

Belgické orgány uviedli, že podľa belgického konkurzného práva je rozhodujúcim kritériom pri speňažení aktív záujem veriteľov. Článok 75 ods. 3 zákona o konkurze umožňuje veriteľom alebo úpadcovi namietať proti speňaženiu niektorých aktív, ak sa domnievajú, že ich môže poškodiť. Podľa belgických orgánov bolo poskytnutie verejnej záruky vo výške 150 000 EUR motivované práve vôľou zachovať kontinuitu činnosti a zvýšením hodnoty predaja aktív.

(158)

Komisia konštatuje, že predaj aktív CVSL sa uskutočnil prostredníctvom otvoreného konania vedeného správcom konkurznej podstaty tejto spoločnosti v likvidácii. Správcovia konkurznej podstaty prijali 36 ponúk, z ktorých na konci prvej fázy vybrali 12 ponúk. Zriadil sa „data room“ na zhromažďovanie informácií o CVSL. Zverejnenie sa pravdepodobne týkalo všetkých aktív bez toho, aby sa vopred určili skupiny aktív.

(159)

Komisia konštatuje, že tento postup by mal a priori umožniť maximalizáciu kúpnej ceny každého aktíva CVSL.

(160)

Dve skutočnosti však vedú Komisiu k domnienke, že tento postup sám osebe nezaručuje, že cena za aktíva ponúknutá nadobúdateľmi bude zodpovedať trhovej cene.

(161)

Predaj aktív CVSL bol podmienený prevzatím všetkých pracovných zmlúv. To poukazuje na skutočnosť, že predaj nebol nepodmienený a táto podmienka mohla znížiť kúpnu cenu.

(162)

Napokon aj výhradná licencia na používanie ochranných známok sa riadi podmienkami, ktoré by súkromný investor nevyžadoval. Valónsky región na výmenu žiadal od VSL protihodnotu zapísanú v dohode o obnove z 29. januára 2009 medzi Valónskym regiónom (zastúpeným spoločnosťou CFV) a VSL: „Platnosť tejto licencie môže byť kedykoľvek automaticky a bez predchádzajúceho upozornenia zo strany Valónskeho regiónu ukončená, ak VSL (alebo jeho právni nástupcovia) nepreukáže v areáli Val Saint-Lambert v Seraing výrobu krištáľových výrobkov s vysokou pridanou hodnotou so zachovaním najmenej 60 % zamestnanosti v ekvivalente plného pracovného času s výnimkou hospodárskej nezamestnanosti existujúcej v deň vyhlásenia konkurzu spoločnosti CVSL […].“ Komisia konštatuje, že Valónsky región výmenou za poskytnutie výhradnej licencie ukladá podniku VSL povinnosť zachovať výrobu v areáli v Seraing a povinnosť zachovať určitú úroveň zamestnanosti stanovenú a priori. Tieto politické podmienky mohli znížiť kúpnu cenu a odradiť ďalších potenciálnych uchádzačov o prevzatie, čím ovplyvnili hospodársku súťaž v rámci verejného obstarávania, v dôsledku čoho ani tá najvýhodnejšia finančná ponuka, ktorá bola predložená, nemusí predstavovať reálnu trhovú hodnotu (25).

(163)

So zreteľom na tieto skutkové okolnosti sa Komisia domnieva, že kritérium ceny prevodu nebolo splnené.

(164)

Cieľom kritéria ekonomickej logiky transakcie je overiť, či nadobúdateľ aktív používa prevedené aktíva rovnakým spôsobom ako postupiteľ, aby mohol pokračovať v tej istej ekonomickej činnosti.

(165)

Belgické orgány sa domnievajú, že logika, ktorú sledoval podnik VSL, sa radikálne líšila od logiky jeho predchodcov, najmä spojením realitného projektu Cristal Park s prevzatím činnosti sklárne.

(166)

Komisia v tomto konkrétnom prípade konštatuje, že belgické orgány nepreukázali existenciu priameho vzťahu medzi prevzatím CVSL a projektom Cristal Park už od októbra 2008. Najstaršie dokumenty od belgických orgánov týkajúce sa projektu Cristal Park pochádzajú z decembra 2011.

(167)

Komisia v každom prípade konštatuje, že nadobúdatelia kúpili ochrannú známku, aby ju naďalej mohli používať, ako aj všetky aktíva a výrobné prostriedky. Predmet činnosti uvedený v zakladateľskej listine VSL z 20. novembra 2008 sa veľmi podobá na predmet činnosti CVSL. Cieľom VSL je skutočne pokračovať v sklárskej činnosti CVSL s tými istými ľudskými zdrojmi a výrobnými prostriedkami. Aj samotná záruka bola poskytnutá s cieľom zachovať kontinuitu činnosti.

(168)

Komisia preto pre uvedené skutočnosti dospela k záveru, že medzi CVSL a VSL existuje hospodárska kontinuita. Prevzatie všetkých výrobných prostriedkov (za cenu podliehajúcu podmienkam, ktorá nezodpovedá skutočnej trhovej hodnote), pracovných zmlúv a výhradnej a neobmedzenej licencie na ochranné známky s cieľom pokračovať vo výrobe krištáľových výrobkov, je rozhodujúcim faktorom na stanovenie hospodárskej kontinuity. Výhoda vyplývajúca z poskytnutia záruky spoločnosti CVSL v konkurze pretrvala aj po prevzatí a VSL z nej ťažil aj naďalej.

(169)

Belgicko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania neuviedlo žiadny dôvod týkajúci sa zlučiteľnosti týchto opatrení a Komisia nemá žiadne údaje na to, aby mohla skonštatovať možnosť uplatnenia niektorej z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 a 3. Komisia sa preto domnieva, že tieto pomoci sú nezlučiteľné so spoločným trhom.

(170)

Komisia pripomína, že podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (26) akákoľvek pomoc, ktorá je neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom, sa musí spätne vymôcť od jej príjemcu.

(171)

Z predchádzajúcich odôvodnení v dotknutej veci vyplýva, že nasledujúce opatrenia obsahujú prvky pomoci, že tieto opatrenia pomoci sú neoprávnené a nezlučiteľné a keďže sa pomoc poskytla podniku VSL, musí sa vymôcť:

(172)

Belgické orgány musia k vymáhanej sume pomoci pripočítať aj úroky súvisiace so spätným vymáhaním odo dňa, ku ktorému sa daná pomoc poskytla podniku, až do jej skutočného vrátenia v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (27).

(173)

Komisia konštatuje, že Belgicko neoprávnene poskytlo rad opatrení v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ide o tieto opatrenia: pomoc na záchranu vo výške 1 milión EUR (opatrenie 1), záruka vo výške 150 000 EUR (opatrenie 3), prevod a používanie ochranných známok Val Saint-Lambert (opatrenie 4), pôžička vo výške 1,5 milióna EUR (opatrenie 5), zvýšenie kapitálu o 1,5 milióna EUR (opatrenie 6) a bezplatné poskytnutie niektorých budov spoločnosťou SPAQuE podniku VSL (časť opatrenia 8).

(174)

Listom z 18. júna 2014 belgické orgány oprávnili Komisiu, aby prijala a oznámila toto rozhodnutie iba vo francúzskom jazyku,

a)

celkovú sumu (základnú sumu a úroky), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení na splnenie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemca bol vyzvaný na vrátenie pomoci.