25.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/18

(1)

Spojené kráľovstvo listom z 5. januára 2004, zaevidovaným 9. januára 2004, oznámilo Komisii svoj úmysel zaviesť v Severnom Írsku daňové úľavy na daň z kameniva, zavedenú v Spojenom kráľovstve („opatrenie“), ktoré by sa uplatňovali na čisté kamenivo vyťažené a komerčne využité v Severnom Írsku, ako aj na spracované výrobky z čistého kameniva vyťaženého a komerčne využitého v Severnom Írsku.

(2)

Opatrenie bolo oznámené ako úprava pôvodného oslobodenia od dane z kameniva v Severnom Írsku (2), ktoré Komisia schválila vo svojom rozhodnutí z 24. apríla 2002 v prípade N863/01 (3) (Rozhodnutie N863/01).

(3)

Pokiaľ ide o opatrenie (4), Komisia 7. mája 2004 prijala rozhodnutie bez námietok (Rozhodnutie zo 7. mája 2004).

(4)

Dňa 30. augusta 2004 podalo odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo 7. mája 2004 britské združenie výrobcov kameniva (British Aggregates Association) a spoločnosti Healy Bros. Ltd a David K. Trotter & Sons Ltd (odvolanie bolo zaevidované pod číslom T-359/04).

(5)

Dňa 9. septembra 2010 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie zo 7. mája 2004 (5). Podľa rozsudku Komisia nebola oprávnená zákonným spôsobom prijať rozhodnutie o nevznesení námietok, pretože neskúmala otázku možnej daňovej diskriminácie medzi predmetnými domácimi výrobkami a dovážanými výrobkami pochádzajúcimi z Írska. Komisia sa proti tomuto rozsudku neodvolala.

(6)

V dňoch 15. decembra 2010 a 21. decembra 2011 Spojené kráľovstvo poskytlo doplňujúce informácie o opatrení, vrátane dokumentov o pozastavení vykonávania opatrenia od 1. decembra 2010 zrušením predpisov o dani z kameniva (daňové úľavy v Severnom Írsku) z roku 2004 (S.I. 2004/1959).

(7)

Listom z 2. februára 2011 Komisia požiadala o dodatočné informácie. Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie informácie listami zo 7. marca 2011 a z 10. júna 2011.

(8)

Listom z 13. júla 2011 Komisia informovala Spojené kráľovstvo, že sa rozhodla v súvislosti s pomocou začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy.

(9)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) („rozhodnutie o začatí konania“). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tejto pomoci.

(10)

Komisii boli 23. septembra 2011 od zainteresovaných strán doručené dve pripomienky. Dňa 10. novembra 2011 ich postúpila Spojenému kráľovstvu, ktoré dostalo príležitosť, aby sa k nim vyjadrilo. Spojené kráľovstvo poslalo svoje pripomienky v liste z 25. novembra 2011.

(11)

Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie informácie 17. septembra 2012 a 10. októbra 2012. Komisia 23. januára 2014 a 7. februára 2014 požiadala o ďalšie informácie, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo 1. apríla 2014 a 4. júna 2014.

(12)

Daň z kameniva je environmentálna daň na komerčné využívanie kameniva a uplatňuje sa na kameň, piesok alebo štrk. Spojené kráľovstvo ju zaviedlo s účinnosťou od 1. apríla 2002 na environmentálne účely s cieľom maximalizovať využívanie recyklovaného kameniva a iných alternatív čistého kameniva a podporiť efektívnu ťažbu a využívanie čistého kameniva, ktoré je neobnoviteľným prírodným zdrojom. Enviromentálne náklady, ktoré súvisia s ťažbou kameniva, a ktoré sa Spojené kráľovstvo snaží riešiť pomocou dane z kameniva, zahŕňajú hluk, prach, poškodenie biodiverzity a zhoršenie vzhľadu krajiny.

(13)

Daň z kameniva sa uplatňuje na čisté kamenivo vyťažené v Spojenom kráľovstve a dovážané čisté kamenivo pri jeho prvom použití alebo prvom predaji v Spojenom kráľovstve (7). Sadzba dane bola v čase pôvodného oznámenia stanovená vo výške 1,60 GBP za tonu (8). Daň z kameniva sa uplatňuje aj na komerčné využitie čistého kameniva používaného pri výrobe spracovaných výrobkov. Nevzťahuje sa na spracované a recyklované ani na čisté kamenivo vyvážané zo Spojeného kráľovstva.

(14)

Komisia v rozhodnutí N863/01 usúdila, že postupné zavedenie dane z kameniva v Severnom Írsku bolo zlučiteľné s ustanoveniami v oddiele E.3.2 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (9) („usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001“). Schválená pomoc stanovila päťročný systém postupného oslobodenia od dane z kameniva, ktorý sa začal v roku 2002 a skončil v roku 2007. Pôvodné oslobodenie od dane z kameniva v Severnom Írsku sa uplatňovalo iba na komerčné využitie kameniva používaného pri výrobe spracovaných výrobkov.

(15)

Toto rozhodnutie sa vzťahuje výlučne na upravené ODK v Severnom Írsku, ktoré sa uplatňovalo na čisté kamenivo vyťažené a komerčne využité v Severnom Írsku, ako aj na spracované výrobky z čistého kameniva vyťaženého v Severnom Írsku, ktoré tam boli aj komerčne využité.

(16)

Spojené kráľovstvo sa domnieva, ako sa uvádza v odôvodneniach 12 až 14 rozhodnutia o začatí konania, že osobitné okolnosti v Severnom Írsku si vyžadujú rozšírenie pôsobnosti oslobodenia od dane z kameniva.

(17)

Pôvodný systém oslobodenia (postupného zavedenia dane z kameniva) bol upravený. Oslobodenie sa vzťahovalo na všetky druhy čistého kameniva, t. j. nielen na kamenivo používané pri výrobe spracovaných výrobkov ako v prípade pôvodného opatrenia v rozhodnutí N863/01, ale aj na čisté kamenivo používané v surovom stave (10).

(18)

Výška ODK bola stanovená na 80 % z inak splatnej výšky dane z kameniva, pričom toto opatrenie malo byť len prechodné. Nový systém nadobudol účinnosť 1. apríla 2004 a mal pokračovať do 31. marca 2011 (teda deväť rokov od začiatku zavedenia dane z kameniva 1. apríla 2002).

(19)

Systém ODK bol pozastavený 1. decembra 2010.

(20)

S cieľom účinnejšie dosiahnuť zamýšľané ciele v oblasti životného prostredia Spojené kráľovstvo podmienilo oslobodenie od dane tým, že nárokovatelia musia s orgánmi Spojeného kráľovstva formálne uzavrieť a dodržiavať dohody, ktoré ich zaväzujú k tomu, aby počas trvania oslobodenia od dane uskutočňovali program na zlepšenie životného prostredia.

(21)

Medzi kľúčové kritériá pre vstup do systému patrilo:

(22)

Každá dohoda bola individuálne prispôsobená podmienkam kameňolomu, zohľadňujúc napríklad súčasné normy a priestor na zlepšenie. Medzi hodnotené oblasti patrili: kvalita vzduchu, archeológia a geodiverzita, biodiverzita, odstreľovacie práce, zodpovednosť obce, prach, energetická účinnosť, podzemné vody, krajina a vizuálny vplyv, hluk, ropa a chemické skladovanie a manipulácia, obnova a následná starostlivosť, používanie alternatív primárneho kameniva, povrchová voda, vplyv dopravy mimo lomu a odpadové hospodárstvo.

(23)

Za monitorovanie týchto dohôd bolo zodpovedné Ministerstvo životného prostredia Severného Írska, pričom pre firmy, u ktorých došlo k závažným nedostatkom, bolo oslobodenie od dane zrušené.

(24)

Pokiaľ ide o náklady na výrobu kameniva, Spojené kráľovstvo uviedlo, že tie sa v rámci každého kameňolomu výrazne líšia a to isté platí pre ceny (11). Priemerná predajná cena z kameňolomu pre rôzne triedy kameniva je zhrnutá v tabuľke 1 (12). Ziskové rozpätia boli opäť rôzne no v odvetví sa odhaduje, že typická úroveň bola vo výške 2 % až 5 %.

Tabuľka 1

Predajná cena

(25)

Spojené kráľovstvo v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania poskytlo ďalšie informácie, pokiaľ ide o výrobné náklady kameniva v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii. V Severnom Írsku sú porovnaní s Veľkou Britániou vyššie náklady na elektrickú energiu a stavebné povolenia. Náklady na elektrickú energiu pre malý alebo stredný podnik v Severnom Írsku predstavujú v priemere približne 14 pencí/kWh, pričom pre rovnako veľký podnik v Spojenom kráľovstve ako celku je to 11 pencí/kWh. Veľkí a veľmi veľkí spotrebitelia elektrickej energie v Severnom Írsku platia v priemere 10 p/kWh v porovnaní s približne 8 p/kWh, ktoré by platili v Spojenom kráľovstve ako celku. Odhady odvetvia naznačujú, že elektrická energia a náklady na palivo by sa mohli vyrovnať sume 30 – 46 pencí za každú tonu vyprodukovaného kameniva. Kameňolomy v Severnom Írsku okrem toho čelia výrazne vyšším nákladom na stavebné povolenia ako ich náprotivky vo Veľkej Británii a Írskej republike. Spojené kráľovstvo poskytlo na podporu tohto tvrdenia porovnania nákladov.

(26)

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o rozdiel v cenových úrovniach medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou, Spojené kráľovstvo uviedlo, že dodávatelia v Severnom Írsku si nikdy nemohli dovoliť účtovať rovnakú cenu ako vo Veľkej Británii. Spojené kráľovstvo to preukazuje výškou priemernej ceny kameniva v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii v rokoch 2001 až 2008. Plná sadzba dane by preto predstavovala oveľa vyšší podiel z predajnej ceny na trhu, v rámci ktorého sú ceny už aj tak stlačené. Táto neschopnosť preniesť náklady na spotrebiteľa, ktorá sa vysvetľuje ekonomickými (fragmentácia trhu) a geologickými faktormi, je významným historickým činiteľom v súvislosti s nedostatkom investícií v rámci zlepšovania životného prostredia.

(27)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania poskytlo Spojené kráľovstvo podrobné informácie o priemernej cene kameniva. Zdá sa, že s výnimkou vysoko hodnotných, špecializovaných materiálov z kameniva nie je jeho preprava zo Severného Írska do Veľkej Británie prípadne aj v rámci Veľkej Británie, napríklad zo Škótska na použitie v Londýne, nákladovo efektívna. V tabuľke 2 sa uvádzajú priemerné ceny z kameňolomu v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii v rokoch 2006 až 2011 a v prípade Veľkej Británie aj v roku 2012.

Tabuľka 2  (13)

Priemerné ceny z kameňolomu

(28)

Podrobnejšie informácie týkajúce sa cien smerujú k rovnakému záveru, ktorý Spojené kráľovstvo už uviedlo (odôvodnenie 26), t. j., že plná sadzba dane z kameniva by predstavovala oveľa vyšší podiel predajnej ceny na trhu, v rámci ktorého sú ceny už aj tak stlačené. Z údajov vyplýva, že materiály z kameniva ako piesok, štrk a drvené kamenivo zo Severného Írska by po zohľadnení nákladov námornej dopravy […] (14) GBP za tonu neboli schopné súťažiť s priemernými cenami vo Veľkej Británii. Nízka cena kameniva vo všeobecnosti bráni jeho predaju na vzdialených trhoch, pretože aj pri cene […] GBP za tonu by prepravná vzdialenosť v dĺžke […] míľ zvýšila cenu z kameňolomu o takmer […] %. Vo väčšine prípadov je pravdepodobné, že bližšie sa nachádzajúci kameňolom by mohol ponúknuť konkurenčnejšiu cenu.

(29)

Pokiaľ ide o cenovú elasticitu dopytu, Spojené kráľovstvo uviedlo, že cenová elasticita dopytu po kamenive sa pohybuje vo výške od 0,2 do 0,5. Z prieskumu množstva kameniva a jeho cenových údajov vo Veľkej Británii a v Severnom Írsku, ktorý vykonalo Spojené kráľovstvo, vyplýva, že cenová elasticita sa pre väčšinu typov kameniva pohybovala takmer od nuly do približne 0,52. V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania Spojené kráľovstvo preukázalo, že odhady cenovej elasticity dopytu na pevninskom území Spojeného kráľovstva nie je možné vzhľadom na rozdiely medzi týmito dvoma trhmi uplatniť na Severné Írsko. Preto pôvodne poskytnuté číselné údaje nie sú relevantné pre trh Severného Írska. Spojené kráľovstvo uviedlo, že existovala snaha určiť elasticitu, ktorá by sa vzťahovala výhradne na Severné Írsko, ale príslušné údaje na jej výpočet chýbali.

(30)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania poskytlo Spojené kráľovstvo informácie o tom, ako cenové rozdiely ovplyvňujú dopyt na trhu v Severnom Írsku. Tieto informácie pochádzajú zo štyroch z piatich najväčších spoločností ťažobného priemyslu v Severnom Írsku. Keďže dopravné náklady spravidla obmedzujú trh, na ktorom môžu kameňolomy predávať svoje výrobky za konkurenčné ceny, stanoviť priamu súvislosť medzi cenami a podielom na trhu bolo ťažké. Je pravdepodobnejšie, že dopyt a podiel na trhu reagujú skôr na začatie alebo ukončenie veľkých stavebných projektov na miestnej úrovni ako na cenové rozdiely na celoštátnej úrovni. Spoločnosti, ktoré majú najväčší podiel na trhu v Severnom Írsku navyše takisto niekedy predávajú špecializované výrobky vyššej kvality, a preto by porovnanie výrobcov s cieľom určiť vývoj trhu nebolo presné. Spojené kráľovstvo však uvádza, že cenové rozdiely majú vplyv na dopyt, ale skôr na miestnej úrovni. Spoločnosti, ktoré pôsobia blízko hraníc s Írskou republikou, t. j. približne do 23 míľ od hranice, uviedli, že po zvýšení cien zaznamenali výrazný pokles predaja. V súvislosti s […] a […] boli poskytnuté osobitné údaje. Tabuľka 3 ukazuje vplyv zmeny cien na kameňolomy […] spoločností […] a […] v období rokov 2009 až 2013, počas ktorých došlo v roku 2010 po zrušení pozastavenia oslobodenia od dane k značnému poklesu objemu predaja a ziskov. Počas uplatnenia oslobodenia v plnom rozsahu zaznamenali kameňolomy […] spoločností […] a […] stratu vo výške […] % svojho odbytu, čo je výrazný pokles.

Tabuľka 3

Vplyv cenových zmien na kameňolomy […] spoločností […] a […] v rokoch 2009 až 2013

(31)

Po tom, čo sa kameňolomy v blízkosti hraníc s Írskou republikou, v ktorých sa výrobky spracovávajú, pokúsili zaviesť plnú sadzbu dane z kameniva, takisto zaznamenali výrazný pokles predaja. Napríklad kameňolom spoločnosti […] v […], ktorý sa nachádza len míľu od hranice, zaznamenal po zvýšení ceny materiálov pokles výroby z […] m3 v roku 2005 na […] m3 v roku 2013.

(32)

Spojené kráľovstvo navyše poskytlo informácie o vývoji infraštruktúry a ďalšej práci vo verejnom sektore v rokoch 2000 až 2012. Vývoj ukazuje v rokoch 2007 až 2009 rast produkcie verejných prác, ktorý v roku 2012 vystriedal pokles a mierny rast. Komisia však poznamenáva, že stavebné práce boli vo všeobecnosti ovplyvnené hospodárskym poklesom, preto sa tieto trendy samostatne nemôžu brať do úvahy, keďže môžu byť spôsobené hospodárskym prostredím a trendmi na trhu v odvetví stavebníctva.

(33)

Spojené kráľovstvo predložilo takisto ponukové ceny z rokov 2007 až 2013 za kamenivo, ktoré kúpilo oddelenie Northern Ireland Roads Procurement Department (tabuľka 4) vrátane nákladov na prepravu do miestnych skladov oddelenia správy ciest (Roads Department). Údaje jasne ukazujú, že po roku 2010, keď bolo ODK pozastavené, sa ceny buď znížili, niekedy až dramaticky, alebo sa mierne zvýšili, no v podstatne menšom rozsahu, ako je plná sadzba dane z kameniva, ktorá predstavuje sumu 1,95 GBP. Z toho vyplýva, že aj pokiaľ ide o verejný predaj, výrobcovia kameniva v Severnom Írsku si nemohli dovoliť preniesť daň z kameniva na svojich spotrebiteľov. Je to zrejmé najmä vzhľadom na to, že vplyv hospodárskeho poklesu na verejný sektor je menej pravdepodobný a stavebné práce verejného sektora, medzi ktoré patrí aj činnosť oddelenia správy ciest, zvýšili svoj podiel na celkovom dopyte po kamenive.

Tabuľka 4

Ponukové ceny kameniva, ktoré v rokoch 2007 až 2013 kupovalo oddelenie Northern Ireland Roads Procurement Department

(34)

Keďže od dane z kameniva boli oslobodené len kameňolomy v Severnom Írsku, a nie aj zvyšok Spojeného kráľovstva, Spojené kráľovstvo poskytlo informácie o tom, prečo sa trh s kamenivom v Severnom Írsku považuje za iný geografický trh ako všeobecný trh Spojeného kráľovstva a aké sú medzi nimi rozdiely.

(35)

Spojené kráľovstvo uvádza, že trhy s kamenivom v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii sa od seba navzájom líšia, sú rozdielne, pričom medzi nimi existuje len veľmi slabá interakcia. Trh s kamenivom má vzhľadom na relatívne vysoké náklady na prepravu materiálu v pomere k predajnej cene spravidla miestny charakter. Spojené kráľovstvo na základe dostupných údajov z ministerstva dopravy vypočítalo, že priemerné náklady na prepravu za tonu kameniva cestnou dopravou dosahujú sumu 0,855 GBP za tonu na jednu míľu. Nízka cena výrobkov z kameniva značí, že dlhé prepravné vzdialenosti spôsobujú nižšiu konkurencieschopnosť výrobkov v porovnaní s materiálom, ktorý pochádza z kameňolomov, ktoré sú k spotrebiteľom bližšie. Vývozcovia materiálov z kameniva okrem toho odhadli, že celkové náklady na prepravu po mori medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou by boli približne vo výške […] GBP za tonu. Námorná preprava by teda bola doplnená o potrebnú cestnú dopravu z lomu do prístavu a z prístaviska na miesto použitia. Spojené kráľovstvo ďalej uvádza, že preprava kameniva medzi oboma regiónmi je neekonomická, s výnimkou prepravy špeciálneho farbeného kameňa alebo drahších materiálov z kameniva. Odhaduje sa, že aj v prípade týchto materiálov je pravdepodobné, že vzniknú ďalšie náklady na cestnú prepravu vo výške […] – […] GBP za tonu na cestnú prepravu z prístaviska vo Veľkej Británii do najbližších závodov na výrobu asfaltu.

(36)

Ponuka kameniva medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou sa vzhľadom na dostupnosť surovín a počet rôznych spoločností, ktoré prevádzkujú kameňolomy, výrazne líši. V porovnaní s akýmkoľvek porovnateľne veľkým regiónom Spojeného kráľovstva sa Severné Írsko vzhľadom na svoj geologický charakter môže pýšiť najširšou škálou typov hornín. Kameňolomy sú v Severnom Írsku relatívne rovnomerne rozložené. Zatiaľ čo iné krajiny majú väčšie zásoby určitých druhov hornín, drvené kamenivo je do veľkej miery zameniteľné, pričom zabezpečuje dostatok kameňa vhodného na rovnaké použitie ako kamenivo na celom území. Britské pevninské územie naopak takto geologicky rôznorodé nie je. Severné Írsko má vzhľadom na rôznorodé a bohaté zásoby hornín, rovnomerne rozložených po celej krajine a v blízkosti všetkých hlavných trhov oveľa väčšiu ponuku zameniteľných výrobkov než trh vo Veľkej Británii. To vedie k vyššej úrovni hospodárskej súťaže v Severnom Írsku, čím sa znižuje rozpätie, ktoré majú severoírski výrobcovia kameniva na zvyšovanie cien.

(37)

Spojené kráľovstvo uvádza, že oveľa väčší podiel nezávislých kameňolomov a vyšší počet kameňolomov na kilometer štvorcový v Severnom Írsku taktiež umožňuje väčšiu hospodársku súťaž medzi dodávateľmi kameniva. Vo Veľkej Británii poskytuje viac ako 75 % všetkého kameniva päť veľkých podnikov (15). Päť najväčších spoločností v Severnom Írsku naopak predstavuje približne len 39 % všetkej výroby kameniva.

(38)

Spojené kráľovstvo uvádza, že keďže pokles dopytu po kamenive od hospodárskeho poklesu a počas neho bol oveľa väčší v Severnom Írsku ako vo Veľkej Británii, tieto dva trhy charakterizujú rôzne trendy dopytu. Pri poklese stavebnej produkcie a dopytu po kamenive, sa okrem toho hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi kameňolomov zameraná na zostávajúci dopyt zintenzívňuje.

(39)

Severné Írsko má vďaka vertikálnej integrácii medzi výrobou kameniva, cementu a betónu, ktorá je v porovnaní s Veľkou Britániou na trhu v Severnom Írsku ďaleko menej bežná, oveľa väčšie predpoklady na samostatné operácie. Vo Veľkej Británii, ako sa uvádza v odôvodnení 37, ovláda päť najväčších spoločností 75 % výroby kameniva. Rovnaké spoločnosti ovládajú aj 70 % všetkej výroby čerstvého betónu a veľkú časť všetkých závodov na výrobu asfaltu, ako kľúčových trhov na predaj kameniva. Ak teda stavebná výroba a dopyt po betóne a asfalte klesá, päť najväčších spoločností vo Veľkej Británii ovláda pokles výrobnej kapacity kameniva. V dôsledku toho sa dodávky kameniva ľahšie prispôsobia dopytu vo Veľkej Británii, pričom obmedzia tlak na znižovanie cien. Keďže sa stavebná výroba a dopyt po kamenive znižuje a hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi kameňolomov na zostávajúci dopyt je intenzívnejšia, situácia v Severnom Írsku je vzhľadom na nedostatok vertikálnej integrácie trhu odlišná. To znamená, že trh Severného Írska je oveľa konkurencieschopnejší než trh vo Veľkej Británii, s vyšším počtom kameňolomov na štvorcovú míľu a na obyvateľa, ako aj s väčším podielom nezávislých kameňolomov, ktoré sa pokúšajú predávať svoje výrobky nezávislým a samostatným závodom na spracované výrobky.

(40)

Spojené kráľovstvo navyše uviedlo, že trhy kameniva v Severnom Írsku a v Írskej republike sú veľmi podobné.

(41)

Po rozhodnutí o začatí konania Spojené kráľovstvo poskytlo informácie o obchodnej expozícii odvetvia kameniva v Severnom Írsku v rokoch 2002 až 2013. Oficiálne štatistiky mohli vzhľadom na pravidlá zverejňovania Úradu Jej Veličenstva pre príjmy a clo (Her Majesty's Revenue and Customs, HMRC) poskytnúť iba zlúčené dvojročné číselné údaje. Tieto pravidlá neumožňujú rozpis obchodnej expozície podľa typu kameniva, pričom pre niektoré roky nie sú obchodné štatistiky vôbec k dispozícii. Ďalšie problémy sa vyskytli z dôvodu chýbajúcich oficiálnych údajov o výrobe spracovaných výrobkov z betónu a z asfaltu. V takýchto prípadoch Spojené kráľovstvo využilo odhady (16) trhu, ktoré mu poskytlo Združenie výrobkov z kameňolomov v Severnom Írsku (Quarry Products Association Northern Ireland, QPANI). Spojené kráľovstvo vzhľadom na neexistenciu národných štatistík pre iné kategórie výrobkov poskytlo najlepšie odhady obchodných expozícií pre drvené kamenivo, spracované výrobky z betónu, piesok a asfalt. Aj napriek týmto obmedzeniam je však Spojené kráľovstvo presvedčené, že údaje o obchodnej expozícii poukazujú na mieru obchodovania medzi Írskou republikou a Severným Írskom. Obchodné expozície sú podrobne uvedené v tabuľke 5. Údaje sa zakladajú na ročných alebo dvojročných údajoch o dovoze a vývoze a ročných výsledkoch, ktoré boli Komisii taktiež poskytnuté.

Tabuľka 5

Obchodná expozícia

(42)

Čísla v tabuľke 5 ukazujú, že odvetvie kameniva v Severnom Írsku podlieha v rámci predaja drveného kameniva do určitej miery obchodnej expozícii. Spojené kráľovstvo uvádza, že nelegálny dovoz kameniva do Severného Írska po zavedení dane z kameniva v roku 2002 výrazne vzrástol. Je pravdepodobné, že nelegálny dovoz sa po pozastavení ODK v roku 2010 opäť zintenzívnil. University of Ulster uskutočnila v roku 2002 prieskum v rámci ktorého počítala počet nákladných vozidiel, ktoré na ôsmich najdôležitejších hraničných prechodoch dovážali kamenivo do Severného Írska. Z výsledkov tohto prieskumu vyplynulo, že denne prepravovalo kamenivo až 89 nákladných vozidiel. Na celkový ročný oficiálne deklarovaný dovoz by bolo počas celého roka potrebných iba 243 nákladných vozidiel. Táto skutočnosť naznačuje, že skutočná výška celkového dovozu kameniva mohla byť až 133-krát vyššia, než zaznamenali oficiálne štatistiky v roku 2002, čo znamená, že odhady obchodných expozícií pravdepodobne výrazne podhodnocujú skutočnú mieru obchodnej expozície.

(43)

Spojené kráľovstvo poskytlo informácie, ktoré v súvislosti s presunom zvýšených výrobných nákladov na konečného spotrebiteľa a potenciálnym poklesom predaja naznačujú, že po zavedení dane v roku 2002 stúpla priemerná cena kameniva v Severnom Írsku oveľa menej, než by sa očakávalo, ak by sa zaviedla plná sadzba dane z kameniva, čo súviselo s poklesom legálneho predaja, ktorý bol proporcionálne oveľa väčší než pokles zaznamenaný vo Veľkej Británii.

(44)

Spojené kráľovstvo takisto vysvetlilo, že v porovnaní s úrovňou počas dvoch rokov pred zavedením dane z kameniva predaj kameniva nízkej kvality a sypaniny v roku, ktorý sa ukončil dňa 31. marca 2003, klesol. Výroba v predpisom vyhovujúcich kameňolomoch bola počas kalendárneho roka 2002 výrazne pod úrovňou uvedeného trendu predaja kameniva (vo všeobecnosti došlo za posledných 30 rokov predaja kameniva v Severnom Írsku k rastúcemu trendu). Celková výroba kameniva vo Veľkej Británii v roku 2002 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, počas ktorého sa zaznamenal mierny nárast o 5,7 %, klesla (z analýzy trendov však vyplynulo, že vo všeobecnosti došlo v rámci výroby vo Veľkej Británii za posledných 10 rokov ku klesajúcemu trendu).

(45)

Spojené kráľovstvo takisto uviedlo, že po zavedení dane vo výške 1,60 GBP za tonu, stúpla v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 v Severnom Írsku priemerná cena kameniva o približne 0,25 – 0,30 GBP za tonu, zatiaľ čo vo Veľkej Británii cena stúpla o 1 – 1,40 GBP za tonu. Hoci aj pri zohľadnení toho, že do priemeru bolo zahrnuté aj kamenivo používané v spracovaných výrobkoch, na ktoré sa podľa pôvodného systému oslobodenia od dane v Severnom Írsku z roku 2002 vzťahovalo 80 % oslobodenie od dane, to znamená, že prevádzkovatelia kameňolomov v Severnom Írsku boli nútení absorbovať značný podiel dane. Za predpokladu, že polovica výroby kameniva v Severnom Írsku sa použila na spracované výrobky, pričom ich cena nebola ovplyvnená daňou z roku 2002 sa na každú tonu kameniva predanú na použitie v surovom stave podľa Spojeného kráľovstva musela absorbovať v priemere 1 GBP za tonu.

(46)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania Spojené kráľovstvo predložilo ďalšie vysvetlenia pre svoje tvrdenia v odôvodnení 45, že po zavedení dane z kameniva vzrástla priemerná cena v Severnom Írsku oveľa menej než výška sadzby dane, zatiaľ čo vo Veľkej Británii stúpla o 1 – 1,40 GBP za tonu vzhľadom na to, že výrobcovia spracovaných výrobkov z kameniva nikdy neplatili plnú sadzbu dane. Spojené kráľovstvo uvádza odhady, že na výrobu spracovaných výrobkov sa používa jedna tretina až polovica všetkého kameniva vyrobeného v Severnom Írsku. Avšak aj za predpokladu, že by sa brala do úvahy vyššia hodnota a uplatnilo by sa 100 % oslobodenie od dane, ktoré sa vzťahovalo na spracované výrobky počas prvého roka platnosti dane, a následne by sa predpokladalo, že v dôsledku zavedenia dane na 50 % kameniva nedošlo k nárastu výrobných nákladov, v prípade zvyšných 50 % sa rast cien zdvojnásobí. Takéto zdvojnásobenie by naznačovalo, že nárast získanej ceny by sa pohyboval vo výške 0,50 – 0,60 GBP za tonu, čo je ešte stále výrazne menej než vo Veľkej Británii, pričom uvedená suma sa zďaleka nepribližuje cene prenesených úplných dodatočných nákladov vo výške 1,60 GBP za tonu, ktoré boli spôsobené zavedením dane počas prvého roka jej uplatňovania.

(47)

Spojené kráľovstvo okrem toho, pokiaľ ide o trendy v oblasti výroby kameniva, tržby a ziskov, poskytlo údaje zozbierané z reprezentatívnych vzoriek odvetvia kameniva v Severnom Írsku. Trendy sú však prepojené a nemožno ich oddeliť od trendov trhu v odvetví stavebníctva a hospodárskej recesie, ktorá sa začala v roku 2008.

(48)

Údaje ukázali, že ziskovosť a ceny boli už pred zavedením systému oslobodenia od dane z kameniva také nízke, že úplná absorpcia dane by nebola finančne funkčná. Spoločnosti namiesto toho preukázali, že zaviedli daň a na druhej strane museli okrem strát spôsobených ťažkou hospodárskou situáciou prijať ďalšie straty objemu predaja. S cieľom naďalej prevádzkovať svoje podniky sa v odvetví odkladali dôležité investície rizikového kapitálu a prepúšťali zamestnanci. Výsledky prieskumu naznačujú, že presun dane vo výške 1,95 GBP za tonu na spotrebiteľa bol náročný, keďže ceny pre spotrebiteľov by sa zvýšili v rozpätí od 50 % do 66 %. Aj vzhľadom na hospodárske prostredie spotrebitelia nie sú ochotní platiť vyššie ceny a investície buď odkladajú, alebo vyhľadávajú alternatívne materiály či konkurenčnejšie ceny u konkurentov. Odvetvie výroby kameniva v Severnom Írsku je tým poškodzované a v dôsledku toho dochádza k strate spotrebiteľov, poklesu objemu predaja a tlaku na ďalší pokles ziskového rozpätia.

(49)

Preto, hoci sú údaje zozbierané z reprezentatívnych vzoriek odvetvia kameniva v Severnom Írsku dobrým ukazovateľom vývoja obratu a ziskov odvetvia kameniva v danej krajine, nie je možné ich oddeliť od hospodárskeho kontextu a samy o sebe nie sú dostatočne presvedčivé na posúdenie vplyvu plnej sadzby dane z kameniva.

(50)

Odhadovaný ročný rozpočet systému oslobodenia od dane (ušlé štátne prostriedky) boli v čase pôvodného oznámenia v rozpätí 15 mil. GBP (2004 – 2005) a 35 mil. GBP (2010 – 2011).

(51)

Pokiaľ ide o počet príjemcov, odhaduje sa, že oslobodenie by sa malo vzťahovať približne na 170 prevádzkovateľov lomov.

(52)

Orgánom poskytujúcim pomoc v rámci ODK v Severnom Írsku bol úrad HMRC.

(53)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 47 až 54 rozhodnutia o začatí konania, Komisia vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či sa upraveným ODK platným v Severnom Írsku zabezpečil súlad so zmluvou, najmä s jej článkom 110. Tieto pochybnosti neumožnili Komisii, aby v tejto fáze konštatovala zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom.

(54)

Komisia sa domnieva, že daň z kameniva možno považovať za vnútroštátne zdanenie v zmysle článku 110 zmluvy. Pokračovala zistením, že medzi výrobcami v Severnom Írsku a výrobcami v iných členských štátoch existoval rozdiel v uplatňovaní dane z kameniva, ktorý nie je možné odôvodniť.

(55)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56 rozhodnutia o začatí konania, Komisia na základe príslušnej judikatúry v dôsledku zrušenia rozhodnutia zo 7. mája 2004 uznala, že takto uplatnená pomoc od tohto dátumu (a do jeho pozastavenia 1. decembra 2010) sa musí považovať za neoprávnenú. Komisia okrem toho uviedla, že bude vždy posudzovať zlučiteľnosť neoprávnenej štátnej pomoci s vnútorným trhom v súlade s hmotnoprávnymi kritériami stanovenými v každom nástroji platnom v čase, keď bola pomoc poskytnutá (18). Keďže pomoc sa má považovať za neoprávnenú a bola poskytnutá počas obdobia na uplatnenie usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, ako aj po uverejnení usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008 (19), Komisia posúdila zlučiteľnosť systému ODK na základe nástroja platného v čase, keď bola pomoc poskytnutá, nasledovne:

(56)

Komisia v rámci posúdenia opatrenia podľa usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 dospela k záveru, že podmienky zlučiteľnosti, ktoré sú v nich stanovené, možno považovať za splnené. Pripomína však, že pochybnosti vyjadrené v súvislosti s článkom 110 zmluvy neumožnili Komisii na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, aby v tomto štádiu konštatovala zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom.

(57)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008, Komisia dospela k záveru, že:

(58)

Hoci informácie, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, poukazovali na veľmi výrazný nárast nákladov na výrobu v dôsledku zavedenia dane z kameniva, pričom za bežných okolností by bolo pravdepodobné, že takýto rast by nebolo možné presunúť na spotrebiteľa bez značného poklesu predaja, Komisia na základe poskytnutých informácií v tomto štádiu, najmä pokiaľ ide o nedostatočne podrobné informácie o tom, či bola podmienka zlučiteľnosti podľa bodu 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008 splnená, nemôže dospieť k záveru.

(59)

Podľa bodu 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008 a v súlade s požiadavkami nevyhnutných kritérií výrazný nárast výrobných nákladov uvedených v odôvodnení 58 nemôže byť presunutý na spotrebiteľa bez toho, aby neviedol k vážnemu poklesu predaja. Vzhľadom na to môžu členské štáty poskytnúť okrem iného odhady o cenovej elasticite výrobku príslušného odvetvia na danom geografickom trhu, ako aj odhady zníženia predaja a/alebo ziskov pre spoločnosti v príslušnom odvetví alebo kategórii.

(60)

Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že argumenty Spojeného kráľovstva o tom, že nárast výrobných nákladov nemožno preniesť bez zapríčinenia podstatného poklesu predaja, boli založené na porovnaní medzi nárastmi cien v dôsledku zavedenia dane z kameniva (približne 0,25 – 0,30 GBP za tonu v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 v Severnom Írsku, pričom vo Veľkej Británii sa ceny zvýšili o 1 – 1,40 GBP za tonu). Pokiaľ ide o pokles (legálneho) predaja v Severnom Írsku, Komisia konštatovala, že bol odlišný pre všetky typy kameniva a dosahoval hodnoty medzi – 17,6 % (2001 – 2003) a – 22,8 % (2002 – 2003), pričom bol oveľa väčší ako pokles, ktorý sa zaznamenal vo Veľkej Británii. Komisia sa domnieva, že tieto tvrdenia by sa mohli považovať za preukázanie ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri presune zvýšených výrobných nákladov v Severnom Írsku.

(61)

Komisia však poukázala na to, že Spojené kráľovstvo nepredložilo dostatočne podrobné údaje, ktoré by preukazovali či kvantifikovali vplyv skutočnosti, že výrobcovia spracovaných výrobkov z kameniva nikdy neplatili plnú sadzbu dane z kameniva, keďže jej zavedenie v Severnom Írsku bolo postupné, na tieto argumenty.

(62)

Okrem toho, pokiaľ ide o preukázanie poklesu predaja, Spojené kráľovstvo neposkytlo vysvetlenie týkajúce sa vývoja trhov s kamenivom v Severnom Írsku po roku 2002. Na obrázku 2 Správy Združenia výrobkov z kameňolomov v Severnom Írsku na účely trhovej štúdie Úradu pre spravodlivý obchod, ktorá sa zameriava na odvetvie výroby kameniva v Spojenom Kráľovstve (20), ktorú predložilo Spojené kráľovstvo, vidieť od roku 2004 do roku 2007 nárast výroby.

(63)

Spojené kráľovstvo pri predložení tohto dokumentu uviedlo, že „nárast nákladov sa dotkol tržieb prevádzkovateľov a znížil ich zisk“. Napriek tomu však neboli poskytnuté žiadne údaje na podporu tohto tvrdenia.

(64)

Na to, aby Spojené kráľovstvo preukázalo, že dodržiava podmienku zlučiteľnosti podľa bodu 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008, predložilo iba údaje o celkovej úrovni odvetvia bez reprezentatívnych vzoriek jednotlivých príjemcov, ktoré by boli založené napríklad na ich veľkosti.

(65)

Komisia nakoniec uviedla, že Spojené kráľovstvo vo svojich pripomienkach uvádza, že pre väčšinu typov kameniva sa cenová elasticita rôznila takmer od nuly na približne 0,52, čo sa javí ako relatívne slabá elasticita. V zásade by to znamenalo, že nárast výrobných nákladov by sa mohol preniesť na konečného spotrebiteľa. Spojené kráľovstvo neposkytlo žiadne ďalšie vysvetlenia ani výpočty týkajúce sa najmä vplyvu relatívne slabej elasticity, ako zhrnulo v poskytnutých argumentoch, pokiaľ ide o (neschopnosť) preniesť nárast výrobných nákladov na konečného spotrebiteľa.

(66)

Združenie QPANI uviedlo, že výrobcovia kameniva v Severnom Írsku vstúpili do systému oslobodenia od dane v dobrej viere na základe skutočnosti, že Spojené kráľovstvo požiadalo Komisiu o súhlas a Komisia vydala v tejto veci kladné rozhodnutie. Výrobcovia kameniva okrem toho vstúpili do environmentálnych dohôd, čo z ich strany predstavovalo značné investície.

(67)

Žiadatelia, ktorí napadli rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje systém oslobodenia od dane z kameniva, nikdy nepreukázali na konkrétnych príkladoch, že existovala diskriminácia dovážaného kameniva.

(68)

Združenie QPANI tvrdí, že prípadné vrátenie štátnej pomoci by porušilo oprávnené očakávania prevádzkovateľov kameňolomov v Severnom Írsku o tom, že pomoc bola legitímna. Keďže prevádzkovatelia kameňolomov už investovali do zlepšenia životného prostredia, príkaz na vrátenie pomoci by znamenal, že by tieto podniky znášali náklady dvakrát. Vrátenie by okrem toho bolo v rozpore s princípom právnej istoty.

(69)

Združenie QPANI ďalej uvádza, že množstvo kameniva dovážaného do Severného Írska bolo vždy minimálne. Ďalej tvrdí, že po zavedení dane z kameniva dovoz skutočne stúpal vzhľadom na to, že narastal rozvoj súkromnej bytovej výstavby a narastali aj výdavky na výstavbu vo verejnom sektore.

(70)

Pokiaľ ide o to, že daň z kameniva nebolo možné preniesť na spotrebiteľa, združenie QPANI ďalej tvrdí, že značný nárast výrobných nákladov, ktorý už uznala aj Komisia, nebolo možné presunúť kvôli nadmernej kapacite v odvetví kameniva a oveľa konkurenčnejšiemu trhu v Severnom Írsku. V Severnom Írsku je okrem toho značný objem materiálov oslobodených od dane z kameniva, napríklad bridlica, ktorá sa používa vo verejných i súkromných stavebných projektoch a ktorú používajú aj poľnohospodári. Prieskum združenia QPANI týkajúci sa mesačného súkromného predaja kameňa (od septembra 2001 do septembra 2002) ukázal v porovnaní s predchádzajúcim rokom od apríla roku 2002 výrazný pokles činnosti. Štatistická pobočka oddelenia pre podnikanie, obchod a investície (NI) v ročnom prieskume nerastov z roku 2002 uviedla v celkovej výrobe kameniva v Severnom Írsku pokles o približne 2,7 mil. ton, čo prestavuje približne 11 % výroby.

(71)

Združenie QPANI tvrdí, že prieskum výboru Northern Ireland Affairs Committee s názvom „Introduction of the Aggregates Levy – One Year On, third report of session 2003 – 2004“ prináša jasné dôkazy o vplyve na objem predaja kameniva a úrovne zamestnanosti po zavedení dane z kameniva.

(72)

QPANI namieta, že dôvodom nárastu celkovej výroby kameniva v Severnom Írsku v rokoch 2004 až 2007 bol nárast stavebnej činnosti v oblasti.

(73)

QPANI ďalej tvrdí, že nárast nákladov sa dotkol ziskového rozpätia prevádzkovateľov, čo dokazuje skutočnosť, že ceny vzrástli len o 0,25 až 0,30 GBP, ako sa uvádza v odôvodnení 81 rozhodnutia o začatí konania. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia absorbovali objem zvýšených výrobných nákladov spôsobených zavedením dane z kameniva a vzhľadom na kapitálovo náročný a vysoko režijný charakter odvetvia je zrejmé, že úzke ziskové rozpätie prevádzkovateľov sa naďalej zužovalo.

(74)

QPANI namieta, že údaje o elasticite cien sa vzťahujú na trh kameniva vo Veľkej Británii a neodrážajú situáciu v Severnom Írsku.

(75)

Združenie BAA tvrdí, že nie je možné, aby Spojené kráľovstvo so spätnou platnosťou odstránilo daňovú diskrimináciu výrobkov dovážaných z iných členských štátov. Tvrdí, že aj keby malo Spojené kráľovstvo vrátiť zaplatenú daň z kameniva za výrobky dovážané do Severného Írska z iných členských štátov, nemôže odstrániť závažne odrádzajúci účinok daňovej diskriminácie. Z tohto dôvodu by schválenie systému oslobodenia od dane so spätnou platnosťou nebolo možné.

(76)

Združenie BAA uvádza, že systém oslobodenia od dane z kameniva nie je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001. Daň z kameniva údajne nemá významný vplyv na životné prostredie, ako sa to požaduje v bode 51 ods. 2) písm. a) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 a systém oslobodenia od dane z kameniva z roku 2004 nebol po zavedení dane z kameniva schválený, ako sa vyžaduje v bode 51 ods. 2) písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, pričom 20 % nepredstavuje podstatnú časť dane do takej miery, ako sa to požaduje v bode 51 ods. 1 písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001.

(77)

Združenie BAA ďalej uvádza, že systém oslobodenia od dane z kameniva nie je v súlade ani s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. ODK ohrozuje cieľ ochrany životného prostredia, ktorý sleduje daň z kameniva a keďže od roku 2004 viedlo ODK k značnému „dovozu“ kameniva zo Severného Írska do Veľkej Británie, je v rozpore s bodom 151 usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. To by nasvedčovalo tomu, že sa obchádzali pravidlá, podľa ktorých kamenivo vyťažené v Severnom Írsku no použité vo Veľkej Británii podlieha plnej sadzbe dane.

(78)

Združenie BAA okrem toho uvádza, že keďže nebola preukázaná nemožnosť presunu podstatného nárastu výrobných nákladov, pomoc ODK nie je v súlade s bodom 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Konkrétne, hospodárske údaje, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo, ako sa uvádza v odôvodneniach 21 až 23 rozhodnutia o začatí konania, sú neprijateľné a môžu byť zavádzajúce. Priemerné ceny predložené Spojeným kráľovstvom údajne nemajú význam, keďže existuje mnoho rôznych druhov kameniva, a teda aj veľký počet cien. Cena z kameňolomu okrem toho závisí aj od polohy kameňolomu a jeho vzdialenosti od stavenísk. Z tohto dôvodu by porovnanie priemernej ceny pre Severné Írsko (relatívne malá a vidiecka oblasť) s priemernou cenou celej Veľkej Británie nebolo relevantné. Ak boli totiž ceny z kameňolomu v Severnom Írsku údajne o 50 % nižšie ako ceny vo Veľkej Británii, nastal by vo Veľkej Británii obrovský dopyt po kamenive zo Severného Írska. Združenie BAA tvrdí, že náklady na dopravu zo Severného Írska do Londýna nie sú vyššie ako náklady na dopravu zo Škótska do Londýna.

(79)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že pomoc by sa nemala považovať za neoprávnenú a že na posúdenie zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom možno uplatňovať iba usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001.

(80)

Spojené kráľovstvo namieta, že Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že jej rozhodnutie zo 7. mája 2004, ktorým pomoc odsúhlasila, bolo vyhlásené za neplatné z dôvodu, že Komisia neoprávnene nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania. Opatrenie bolo oznámené Komisii a schválené pred udelením akýchkoľvek daňových úľav. V prípade, že bola pomoc poskytnutá, nešlo o neoprávnenú pomoc.

(81)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že keďže bolo rozhodnutie zo 7. mája 2004 neplatné, Komisia v lehote dvoch mesiacov skutočne neprijala rozhodnutie v súlade s článkom 4 nariadenia Rady č. 659/1999 (21) („procesné nariadenie“). To znamená, že opatrenie by sa malo považovať za schválené. Ak sa na pôvodné oznámenie uplatňuje článok 4 ods. 6 procesného nariadenia, pomoc sa považuje za schválenú v roku 2004 a Komisia nie je oprávnená prijať nové rozhodnutie v súlade s článkom 4. Opatrenie sa má namiesto toho považovať za existujúcu pomoc, ktorá je predmetom preskúmania iba pokiaľ ide o jej budúce účinky a ktorá nemôže byť predmetom spätného príkazu na vymáhanie. Rozhodnutie v súlade s článkom 4 ods. 3 však bolo prijaté, aj keď neoprávnene a napriek tomu bolo následne vyhlásené za neplatné, v dôsledku čoho už nie je uplatniteľný článok 4 ods. 6 procesného nariadenia. Spojené kráľovstvo tvrdí, že musí byť takisto oprávnené odvolávať sa na skutočnosť, že rozhodnutie o schválení podľa článku 4 ods. 3 procesného nariadenia bolo prijaté pred udelením daňovej úľavy, aby poskytovanie pomoci nebolo neoprávnené v tom zmysle, že by bola poskytnutá bez súhlasu Komisie.

(82)

Spojené kráľovstvo uvádza, že v tomto prípade je možné považovať pomoc za neoprávnenú len preto, že rozhodnutie zo 7. mája 2004 bolo vyhlásené za neplatné, keďže v roku 2004 nezačalo konanie vo veci formálneho zisťovania. Nie je však pravda, že v čase, keď bolo opatrenie zavedené, Spojené kráľovstvo porušilo článok 108 ods. 3 zmluvy. Pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom by sa mali uplatňovať iba usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001. Komisia by na základe oznámenia z roku 2004 mala uskutočniť hodnotenie pomoci a uplatniť pravidlá platné v danom čase.

(83)

Keďže Spojené kráľovstvo tvrdí, že pomoc nie je neoprávnená, uvádza, že Komisia nie je oprávnená rozdeliť pomoc poskytnutú v období počas ktorého boli platné usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 a usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Z toho vyplýva, že keďže Komisia zistila, že opatrenie bolo v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, všetka pomoc, ktorá bola poskytnutá v rámci systému, by mala byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(84)

Spojené kráľovstvo odmieta tvrdenia britského združenia výrobcov kameniva vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania, v ktorom združenie BAA uvádza, že toto opatrenie, tak ako bolo oznámené v roku 2004, nebolo v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001. Spojené kráľovstvo zdôrazňuje skutočnosť, že ako sa uvádza v odôvodnení 63 rozhodnutia o začatí konania, Komisia už zistila, že daň z kameniva mala značný vplyv na životné prostredie a že združenie BAA nespochybňuje záver Komisie o tom, že environmentálne dohody uzatvorené so spoločnosťami zaoberajúcimi sa ťažbou kameniva v Severnom Írsku, ktoré využívajú 80 % ODK majú pozitívny vplyv na životné prostredie a neohrozujú ciele dane z kameniva. Spojené kráľovstvo okrem toho dokazuje, že opatrenie schválené Komisiou v roku 2004 bolo predĺžením systému oslobodenia od dane z kameniva, ktorý sa pôvodne zaviedol v rovnakom čase ako dane. Bod 51 ods. 2 písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 nevyžaduje, aby každý jeden aspekt tejto výnimky bol stanovený alebo vykonávaný v čase zavedenia dane. V takom prípade by nikdy nebolo možné zaviesť upravené výnimky a bod 51 ods. 2 by bol nadbytočný. Spojené kráľovstvo navyše tvrdí, že keďže Komisia už v odôvodnení 67 rozhodnutia o začatí konania uznala povinnosť zaplatiť 20 % dane z kameniva, čo predstavuje požiadavku zaplatiť podstatnú časť dane, bod 51 ods. 1) písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 je splnený. Otázka týkajúca sa toho, či je táto časť podstatná, musí takisto zohľadniť, že prevádzkovatelia lomov, ktorí majú nárok na oslobodenie od dane, musia znášať náklady na zlepšenie výkonnosti v oblasti životného prostredia a že celkové ceny kameniva sú vo všeobecnosti nižšie v Severnom Írsku než v ostatných častiach Spojeného kráľovstva. V absolútnom vyjadrení je teda peňažná hodnota splatnej 20 % vnútroštátnej dane vyššia než vo zvyšku Spojeného kráľovstva.

(85)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že názor podľa ktorého by systém oslobodenia od dane mohol predstavovať diskriminačné zdaňovanie, ktoré je v rozpore s článkom 110 zmluvy, je nesprávny. V prípade nesplnenia podmienok týkajúcich sa oslobodenia od dane je dovoz z Írska do Spojeného kráľovstva zdanený rovnako ako výroba v Spojenom kráľovstve, vrátane výroby v Severnom Írsku. Medzi výrobkami dovážanými z Írska do Spojeného kráľovstva a výrobkami vyrobenými v Spojenom kráľovstve preto neexistuje žiadna diskriminácia. Severné Írsko nie je členským štátom, takže nie je vhodné uplatňovať článok 110 zmluvy, aby sa stanovilo, že osobitný daňový režim určitých výrobcov v tejto oblasti predstavuje diskrimináciu voči výrobkom dovážaným z ostatných členských štátov a predávaných v tejto oblasti. Spojené kráľovstvo tvrdí, že diskriminácia by sa mala posudzovať so zreteľom na národné výrobky, no keďže vnútroštátne výrobky v Spojenom kráľovstve podliehajú dani z kameniva v plnej výške, nemôže dochádzať k diskriminácii. Okrem toho skutočnosť, že určitým výrobcom v danej oblasti členského štátu sa poskytuje daňová úľava, je záležitosťou kontroly štátnej pomoci podľa článku 107 zmluvy, a nie podľa článku 110. Na daňové úľavy poskytnuté výrobcom by sa mal vzťahovať iba článok 107 ods. 3 zmluvy, a nie článok 110 Inak by sa všetka pomoc vo forme daňových úľav pre výrobcov mala vzťahovať aj na výrobky z iných členských štátov. Okrem toho, žiadne pravidlo právnych predpisov Únie nevyžaduje, aby bolo poskytovanie pomoci formou daňových úľav výrobcom v časti členského štátu sprístupnené aj pre dovozcov podobných výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov.

(86)

Spojené kráľovstvo nesúhlasí s tým, že pomoc je neoprávnená, no v prípade, že by tak Komisia usúdila, Spojené kráľovstvo sa domnieva, že príkaz na vymáhanie nie je vhodný. Narušil by totiž oprávnené očakávania príjemcov a bol by neprimeraný.

(87)

Štátna pomoc je podľa článku 107 ods. 1 zmluvy definovaná ako akákoľvek pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(88)

ODK sa poskytuje prostredníctvom štátnych zdrojov vo forme zníženia daňovej sadzby pre spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v určitej časti územia Spojeného kráľovstva (Severné Írsko), pričom sa podporujú znížením nákladov, ktoré by obvykle museli znášať. Príjemcovia pomoci pôsobia v oblasti ťažby kameniva alebo vo výrobe spracovaných výrobkov, čo sú hospodárske činnosti, ktoré sa týkajú obchodu medzi členskými štátmi.

(89)

Komisia preto v odôvodnení 39 rozhodnutia o začatí konania dospela k záveru, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (predtým článok 87 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).

(90)

Ako sa uvádza v odôvodnení 55, Komisia dospela k záveru, že keďže sa vzhľadom na environmentálny cieľ opatrenia má pomoc považovať za neoprávnenú, Komisia by mala posúdiť zlučiteľnosť opatrenia podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy na základe právneho základu platného v čase poskytnutia pomoci, a to nasledovným spôsobom:

(91)

Spojené kráľovstvo sa na základe príčin opísaných v odôvodneniach 79 až 83 domnieva, že pomoc by sa nemala považovať za neoprávnenú, a že by mala byť posudzovaná iba na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001.

(92)

Komisia okrem príslušných zistení uvedených v rozhodnutí o začatí konania vzhľadom na stanovisko vyjadrené Spojeným kráľovstvom poukazuje na to, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že ak sa proti kladnému rozhodnutiu Komisie v riadnom termíne podá žaloba a ak ho Súdny dvor vyhlási za neplatné, všeobecné právne zásady Únie, najmä zásada právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní, nevylučujú, aby Komisia vyhlásila, že dané opatrenie predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc a nariadila jej vrátenie. V rozsudku CELF I (22) Súdny dvor uviedol, že „pomoc poskytnutá po tom, ako Komisia prijala kladné rozhodnutie, sa považuje za zákonnú až do zrušenia rozhodnutia súdom Spoločenstva. Následne v čase prijatia posledného uvedeného rozhodnutia je dotknutá pomoc v súlade s článkom 231 prvým odsekom ES považovaná za pomoc, ktorá nebola zrušeným rozhodnutím vyhlásená za zlučiteľnú, a preto je potrebné považovať jej poskytnutie za nezákonné.“ Súdny dvor však v rozsudku CELF II (23) vzápätí potvrdzuje svoje zistenia, že „legitímna dôvera príjemcu pomoci sa nemôže zakladať na kladnom rozhodnutí Komisie, keď proti tomuto rozhodnutiu bola v lehote podaná žaloba a následne bolo toto rozhodnutie súdom Spoločenstva zrušené, ani vtedy, keď ešte neuplynula lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, alebo v prípade podania takéhoto odvolania, dokiaľ súd Spoločenstva neprijme konečné rozhodnutie“.

(93)

Komisia preto trvá na svojom stanovisku, že ODK by sa malo považovať za neoprávnenú pomoc. Z tohto dôvodu pomoc poskytnutá po 2. apríli 2008 podlieha usmerneniam o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Napriek tomu, ak by sa však ODK, ako tvrdí Spojené kráľovstvo považovalo za existujúcu pomoc, muselo by sa podľa bodu 200 prispôsobiť usmerneniam o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008.

(94)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 53 a 54, Komisia konštatovala, že keďže ODK nebolo poskytnuté na výrobky dovážané do Severného Írska z iných členských štátov, mohlo by predstavovať porušenie článku 110 zmluvy.

(95)

Prvý odsek článku 110 zmluvy zrejme bráni takému vnútroštátnemu systému, akým je ODK platný v Severnom Írsku, ktorý stanovuje zníženie sadzby dane z kameniva, pokiaľ ide o čisté kamenivo vyťažené v Severnom Írsku výrobcami, ktorí vstúpili do environmentálnych dohôd, zatiaľ čo identické výrobky dovážané z iných členských štátov sú z režimu zníženej sadzby vylúčené a sú teda zdanené plnou sadzbou dane (24). Na rozdiel od tvrdenia Spojeného kráľovstva uvedeného v odôvodnení(85) skutočnosť, že sa znížená sadzba uplatňuje len na vymedzenú oblasť, tento výklad nemení. Ak by ustanovenia, ako napríklad systém úľav v Spojenom kráľovstve boli povolené, členské štáty by mohli ľahko obchádzať zásadu nediskriminácie stanovenú v článku 110 zmluvy.

(96)

Súdny dvor usúdil (25), ako tvrdí samotné Spojené kráľovstvo, že „právo Spoločenstva neobmedzuje slobodu žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém pre určité výrobky, a to aj pre výrobky podobné v zmysle článku 90 prvého odseku ES“. Takéto rozlišovanie je však v súlade s právom Únie, „len ak sleduje ciele, ktoré sú zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy ako aj sekundárneho práva, a pokiaľ spôsob ich vykonávania je spôsobilý zabrániť akejkoľvek forme priamej alebo nepriamej diskriminácie, pokiaľ ide o dovoz z iného členského štátu alebo akejkoľvek forme ochrany konkurenčnej domácej výroby“. Pokiaľ ide o ODK, rozdielne zaobchádzanie s dovážaným kamenivom zjavne nie je v súlade s požiadavkami na diferenciáciu ako ich stanovil Súdny dvor.

(97)

Hlavnou zásadou v súvislosti s právom Únie je dodržiavanie zásad zmluvy, ktoré by sa mali vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje ich ciele. Článok 110 zmluvy obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa medzinárodného zdaňovania, ktoré členským štátom zakazujú vnútroštátne zdaňovanie diskriminačnej povahy. Na to, aby bolo daňové opatrenie, ktoré predstavuje pomoc, platné, musí byť Komisia presvedčená o tom, že predmetné opatrenie, po prvé nie je v rozpore s článkom 110 zmluvy, a po druhé spĺňa všetky príslušné podmienky stanovené v článkoch 107 a 108 (26). Nie je dôvod domnievať sa, že opatrenie pomoci vo forme oslobodenia od dane, ktoré sa uplatňuje len na časť členského štátu, by malo predstavovať výnimku z tohto výkladu.

(98)

Napriek tomu Komisia berie na vedomie, že Spojené kráľovstvo sa svojím listom z 1. apríla 2014 v súlade s kritériami uvedenými v odôvodneniach 99 až 103 pokúsilo o nápravu nezlučiteľnosti ODK s článkom 110 zmluvy vrátením súm, ktoré sú nezlučiteľné s vnútorným trhom. Rozsah nápravného opatrenia má umožniť subjektom v Severnom Írsku kupovať kamenivo z iných členských štátov a tým, ktorí v období od roku 2004 do roku 2010, keď sa uplatňoval systém ODK, platili plnú sadzbu dane z kameniva, má poskytnúť úľavu na daň z kameniva vo výške 80 %, ktorá sa predtým vzťahovala na prevádzkovateľov kameňolomov v Severnom Írsku, ktorí sa zúčastnili na ODK. Cieľom zavedenia navrhovaného systému, by bolo odstránenie akýchkoľvek rozdielov, ktoré sa môžu vyskytnúť.

(99)

Komisia berie na vedomie, že nie je možné, ako poukazuje Spojené kráľovstvo vo svojom liste zo 17. septembra 2012, identifikovať zahraničné kameňolomy, ktoré predali kamenivo podliehajúce dani z kameniva, ktoré bolo dovážané a používané v Severnom Írsku. Komisia ďalej poznamenáva, že medzi príslušné subjekty, ktoré platili daň z kameniva, nepatrili zahraničné kameňolomy, ale dovozcovia registrovaní na zaplatenie dane. Preto sa zdá vhodné a v súlade s rozhodovacou praxou Komisie (27), aby mali na vrátanie dane nárok práve tie subjekty, ktoré daň skutočne platili a zaistili, aby bolo kamenivo zdanené. Navrhovaný systém so spätnou platnosťou zabezpečuje, aby ktokoľvek, kto poskytne dôkazy o tom, že pri nákupe kameniva, ktoré bolo v období od 1. apríla 2004 do 30. novembra 2010 (ďalej len „príslušné obdobie“) dovážané do Severného Írska z iných členských štátov a spĺňalo konkrétne enviromentálne kritériá a stanovené podmienky, uhradil úradu HMRC daň z kameniva v plnom rozsahu, mal nárok požiadať o 80 % zľavu na zaplatenú daň.

(100)

Vzhľadom na to, že systém so spätnou platnosťou má zabezpečiť, aby sa mechanizmus náhrad vzťahoval výlučne na dovoz kameniva z kameňolomov, ktoré spĺňajú rovnaké environmentálne normy ako kameňolomy Severného Írska, ktoré boli na oslobodenie od dane oprávnené, muselo Spojené kráľovstvo zabezpečiť mechanizmus overovania. Komisia uznáva, že na to, aby bol systém so spätnou platnosťou skutočne uplatniteľný, a nie zbytočne zaťažujúci, Spojené kráľovstvo nebude overovať, či zahraničné kameňolomy splnili presne stanovené normy pre kameňolomy Severného Írska, keďže v skutočnosti nemali na takéto konanie žiadnu motiváciu, ale či splnili aspoň environmentálne normy, ktoré boli stanovené v čase relevantných právnych predpisov Únie transponované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. Ministerstvo životného prostredia (DOE) Severného Írska zabezpečí environmentálne normy pre akéhokoľvek potenciálneho žiadateľa a zaistí ročné obdobie registrácie počnúc uverejnením návrhu právnych predpisov o oslobodení so spätnou platnosťou v Spojenom kráľovstve.

(101)

Na to, aby získal žiadateľ nárok na pomoc, bude musieť preukázať, z ktorého kameňolomu mimo Spojeného kráľovstva kamenivo pochádza a požiadať ministerstvo životného prostredia v Severnom Írsku o osvedčenie, že v danom čase kameňolom spĺňal environmentálne normy v súlade s právnymi predpismi Únie. Ministerstvo bude následne s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch konzultovať platnosť noriem a ich dodržiavanie. V prípade splnenia podmienok vydá ministerstvo životného prostredia osvedčenie o zhode s predpismi, ktoré bude sprístupnené pre úrad HMRC (28), aby mal potrebné informácie na spracovanie žiadostí o vrátenie dane. V prípade žiadostí, ktoré sa týkajú rovnakého kameňolomu, sa uplatňuje rovnaké osvedčenie.

(102)

Žiadosti o náhradu musia obsahovať zdokumentované dôkazy o: kamenive, ktoré bolo počas príslušného obdobia nadobudnuté z kameňolomu z iného členského štátu; kameňolome a jeho osvedčení ministerstvom životného prostredia; zaplatení plnej sadzby dane z kameniva a o tom, že subjekt nepožiadal o oslobodenie na iné účely. Za dôkaz o nadobudnutí sa môže považovať príslušná obchodná dokumentácia, v ktorej sa uvádza dátum transakcie a pôvod kameniva. Účet registrovaných daňovníkov o zaplatení dane z kameniva by mohol slúžiť ako dôkaz o úhrade plnej sadzby dane a o tom, že subjekt nepožiadal o iný druh oslobodenia. Keďže orgánom je poskytnutá iba celková výška dane z komerčne využívaného kameniva, ktoré jej podlieha, tieto dokumenty sú súčasťou vlastných záznamov daňovníka. Komisia vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od zavedenia ODK (29), berie na vedomie ťažkosti, ktoré môžu mať prípadní žiadatelia pri poskytovaní týchto dokumentov. Priznáva však, že vzhľadom na skutočnosť, že neexistujú žiadne verejné záznamy s týmito informáciami, Spojené kráľovstvo vyžaduje na účely priznania oslobodenia so spätnou platnosťou iba primerané dôkazy.

(103)

Nápravné opatrenie so spätnou platnosťou navrhované Spojeným kráľovstvom má tieto hlavné charakteristiky:

(104)

Komisia preto berie do úvahy skutočnosť, že Spojené kráľovstvo sa zaviazalo zaviesť primeraný nástroj, ktorého cieľom bude odstrániť akúkoľvek diskrimináciu, ktorá sa v minulosti mohla vyskytnúť.

(105)

Ako sa uvádza v odôvodnení(56), Komisia nemohla v rámci posúdenia ODK podľa usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 vzhľadom na pochybnosti, ktoré mala v súvislosti s článkom 110 zmluvy, dospieť k pozitívnemu záveru. Keďže Spojené kráľovstvo zavedie primeraný nástroj, ktorého cieľom bude odstrániť akúkoľvek diskrimináciu spôsobenú týmto opatrením, Komisia môže teraz konštatovať, že na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 je opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom.

(106)

Pokiaľ ide o posúdenie opatrenia v rozhodnutí o začatí konania, Komisia berie na vedomie pripomienky, ktoré predložilo združenie BAA a súvisiace pripomienky Spojeného kráľovstva. Komisia sa domnieva, že neboli predložené žiadne nové argumenty, ktoré by už neboli zohľadnené a že neexistuje dôvod, aby sa posúdenie v rozhodnutí o začatí konania zmenilo.

(107)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia posúdila zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Posúdenie Komisie bolo pozitívne vo všetkých ohľadoch okrem súladu s bodom 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008, t. j. s kritériami potreby, ktoré si vyžadujú, aby sa výrazný nárast výrobných nákladov, ktorý bol spôsobený daňou z kameniva, nemohol preniesť na spotrebiteľa bez toho, aby nedošlo k významnému poklesu predaja zo strany príjemcov ODK v Severnom Írsku.

(108)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poukázala na to, že Spojené kráľovstvo náležite nevzalo do úvahy vplyv skutočnosti, že výrobcovia spracovaných výrobkov z kameniva nikdy neplatili plnú sadzbu dane z kameniva z priemerných zvýšení cien v Severnom Írsku v porovnaní s nárastom cien vo Veľkej Británii v roku 2001 a 2002 po zavedení dane z kameniva. Spojené kráľovstvo nedávno poskytlo odhad vplyvu takto spracovaných výrobkov na tieto údaje, ktorý svedčí o tom, že úroveň zvýšenia cien poukazuje na nemožnosť presunu dane z kameniva na spotrebiteľa (pozri odôvodnenie 46).

(109)

Okrem toho, pokiaľ ide o preukázanie poklesu predaja, Komisia zaznamenala, že Spojené kráľovstvo neposkytlo vysvetlenie týkajúce sa vývoja trhov s kamenivom v Severnom Írsku po roku 2002. Údaje, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo, ukazujú od roku 2004 do roku 2007 nárast výroby. Ako sa uvádza v odôvodneniach 47 až 49, Spojené kráľovstvo poskytlo údaje z reprezentatívnej vzorky výrobcov kameniva v Severnom Írsku, vrátane výrobných trendov. Zdá sa však, že výrobné trendy dôkladne nasledujú stavebné trendy, pričom boli značne zasiahnuté hospodárskou recesiou, ktorá sa začala v roku 2008, a preto nie sú na preukázanie poklesu predaja v dôsledku zavedenia dane z kameniva úplne relevantné.

(110)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania ďalej poznamenala, že na podporu tvrdenia o tom, že nárast nákladov ovplyvnil tržby prevádzkovateľov a znížil ich zisky, neboli predložené žiadne údaje. Napriek veľkým ťažkostiam pri zbere príslušných informácií poskytlo Spojené kráľovstvo informácie na podporu tohto tvrdenia, ktoré sú opísané v oddieloch 2.3.4 až 2.3.7. Spojené kráľovstvo okrem toho poskytlo informácie preukazujúce vysokú konkurenciu, ktorej čelia výrobcovia kameniva v Severnom Írsku, ako aj ich nízke cenové marže na zvýšenie cien v dôsledku väčšej ponuky zameniteľných výrobkov, nedostatočnej vertikálnej integrácie trhu, veľkého počtu výrobcov s malým podielom na trhu (pozri odôvodnenia 34 až 40).

(111)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania takisto poznamenala, že cenová elasticita dopytu údajov poukázala na skutočnosť, že dopyt je nepružný. Spojené kráľovstvo teraz preukázalo, že príslušné údaje sa vzťahovali na celé Spojené kráľovstvo a nemohli byť relevantné samostatne pre Severné Írsko. Komisia uznáva tvrdenie Spojeného kráľovstva, že špecifickú elasticitu pre trh Severného Írska nemožno vypočítať.

(112)

Komisia konštatuje, že po tom, ako združenie BAA vyjadrilo svoju pripomienku, že hospodárske údaje, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo a ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach 21 až 23 rozhodnutia o začatí konania, sú neprijateľné a pravdepodobne zavádzajúce, Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie, podrobnejšie údaje (odôvodnenie 27), pokiaľ ide o ceny kameniva v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii. Údaje poukazujú na to, že daň z kameniva v plnom rozsahu by predstavovala oveľa vyšší podiel predajnej ceny trhu, v rámci ktorého sú ceny už aj tak stlačené.

(113)

Komisia ďalej uviedla, prečo by sa mohla daň z kameniva preniesť na spotrebiteľov vo Veľkej Británii, no nie v Severnom Írsku. Komisia v tejto súvislosti potvrdzuje hodnotenie Spojeného kráľovstva, ako sa uvádza v odôvodneniach 34 až 40, potvrdené Úradom pre spravodlivý obchod v správe o kamenive (31), ktoré uvádza, že trh kameniva v Severnom Írsku predstavuje iný geografický trh ako trh Veľkej Británie a že výrobcovia kameniva v Severnom Írsku môžu mať na presun dane z kameniva na spotrebiteľa menej priestoru.

(114)

Komisia takisto konštatuje, že priestor na zvyšovanie cien v Severnom Írsku je takisto zjavne do veľkej miery obmedzený vysokými výrobnými nákladmi, ktorým subjekty čelia v mnohých oblastiach. Spojené kráľovstvo uviedlo, že údaje, ktoré poskytli štyri z piatich najlepších spoločností v odvetví, odhalili, že ziskové rozpätie je už veľmi obmedzené, pričom mnohé kameňolomy boli aj z dôvodu vyšších nákladov na elektrickú energiu a stavebné povolenia počas niekoľkých rokov stratové (pozri odôvodnenie 25).

(115)

Komisia poznamenáva, že hoci údaje, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo a ktoré sú opísané v oddiele 2.3.6, nie sú rozdelené podľa rokov a podľa typu kameniva, vyplýva z nich, že odvetvie kameniva v Severnom Írsku čelí vysokej obchodnej expozícii, ktorá vo všeobecnosti presahuje 10 % a dosahuje dokonca 24,25 %. Ako uvádza Spojené kráľovstvo, obchodná expozícia by vzhľadom na nepreclené dovozy z Írskej republiky mohla byť dokonca ešte vyššia. Komisia počas predchádzajúcej praxe (32) usúdila, že už v prípade, že je obchodná expozícia nad 10 %, predstavuje riziko pre konkurencieschopnosť príslušného priemyselného odvetvia. Komisia navyše uznáva, že z dôvodu vysokej obchodnej expozície v kombinácii s malým podielom na trhu je bez straty na objeme predaja nemožné premietnuť značné dodatočné náklady na spotrebiteľov (33).

(116)

Komisia však poznamenáva, že údaje pre asfalt a piesok sa tomuto trendu vymykajú a ich obchodná expozícia je oveľa nižšia. Piesok a asfalt však nesledujú rovnaké trendy ako zvyšok čistého alebo spracovaného kameniva. Číselné údaje vo všeobecnosti ukazujú pokles dovozu a vývozu. Dovoz piesku a asfaltu sa však v posledných rokoch zdvojnásobil. To samozrejme vplýva na výpočet obchodnej expozície. Treba spomenúť, že dovážané spracované kamenivo nikdy nepodliehalo dani z kameniva, čo znamená, že po pozastavení ODK, keď sa na asfalt zo Severného Írska vzťahovala plná sadzba dane z kameniva, bol dovážaný asfalt automaticky oveľa lacnejší. Z tohto dôvodu mohol byť trend dovozu ovplyvnený cenovým rozdielom.

(117)

Komisia navyše poznamenáva, že trh kameniva pre všetky druhy čistého kameniva predstavuje jeden tovarový trh. Príčinou je zameniteľnosť rôznych typov surového kameniva, ktorú potvrdil Úrad pre spravodlivý obchod v správe za rok 2012 (34) v rámci posudzovania trhov s kamenivom (čistým kamenivom), cementom a čerstvým betónom, pričom trh s kamenivom pri posúdení nerozdelil. Komisia preto dospela k záveru, že rôzne úrovne obchodnej expozície pre piesok a asfalt v porovnaní s ostatnými typmi kameniva nie sú relevantné pre jej posúdenie, keďže po prvé, piesok a asfalt sa posudzujú spoločne, aj keď patria na rôzne trhy s výrobkami (piesok patrí do prvej kategórie drveného kameniva a asfalt sa považuje za spracované kamenivo) a po druhé, číselné údaje sú ovplyvnené trendmi dovozu, pravdepodobne v súvislosti s asfaltom.

(118)

Na záver sa Komisia domnieva, že Spojené kráľovstvo teraz preukázalo, že značný nárast výrobných nákladov v dôsledku dane z kameniva nebolo možné preniesť bez výrazného poklesu predaja a splnenia podmienky zlučiteľnosti uvedenej v bode 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008.

(119)

Komisia môže teda pozitívne zhrnúť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia s článkom107 ods. 3 písm. c) zmluvy na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008.

(120)

Ako sa uvádza v odôvodnení 40 rozhodnutia o začatí konania, Komisia dospela k záveru, že Spojené kráľovstvo neoprávnene zaviedlo upravené oslobodenie od dane z kameniva v Severnom Írsku v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Komisia však vzhľadom na zodpovednosť za nápravné opatrenie so spätnou platnosťou prijaté Spojeným kráľovstvom zistila, že upravené ODK je zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 a usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008,