This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32014R0431
Commission Regulation (EU) No 431/2014 of 24 April 2014 amending Regulation (EC) No 1099/2008 of the European Parliament and of the Council on energy statistics, as regards the implementation of annual statistics on energy consumption in households Text with EEA relevance
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 431/2014 z 24. apríla 2014 , ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, pokiaľ ide o vykonávanie ročnej štatistiky spotreby energie v domácnostiach Text s významom pre EHP
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 431/2014 z 24. apríla 2014 , ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, pokiaľ ide o vykonávanie ročnej štatistiky spotreby energie v domácnostiach Text s významom pre EHP
Ú. v. EÚ L 131, 1.5.2014, p. 1–50
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Modifies | 32008R1099 | Nahradenie | príloha A | 21/05/2014 | |
Modifies | 32008R1099 | Nahradenie | príloha B | 21/05/2014 |
1.5.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 131/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 431/2014
z 24. apríla 2014,
ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, pokiaľ ide o vykonávanie ročnej štatistiky spotreby energie v domácnostiach
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 3 a článok 9 ods. 3,
keďže:
(1) |
Nariadením (ES) č. 1099/2008 sa stanovuje spoločný rámec na tvorbu, zasielanie, hodnotenie a zverejňovanie porovnateľných energetických štatistík v Únii. |
(2) |
Energetická štatistika predstavuje veľmi dynamickú oblasť štatistiky, čo je spôsobené intenzívnym rozvojom politík Únie, technologickým pokrokom a významom, ktorý má zakladanie cieľov Únie na energetických údajoch. Preto sa vyžadujú pravidelné aktualizácie, aby sa zosúladil rozsah oblasti, ktorú energetická štatistika pokrýva, s rastúcimi alebo meniacimi sa potrebami. |
(3) |
Nariadením (ES) č. 1099/2008 sa na Komisiu preniesli vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o zmenu príloh k nariadeniu. |
(4) |
V nariadení (ES) č. 1099/2008 sa od Komisie (Eurostatu) vyžaduje, aby v spolupráci s členskými štátmi zostavovala podrobnú štatistiku o konečnej spotrebe energie a aby ju postupne začlenila do štatistického rozsahu pôsobnosti vymedzeného v jeho prílohách. |
(5) |
Komisia zostavila štatistiku o spotrebe energie v domácnostiach a s členskými štátmi prediskutovala uskutočniteľnosť, náklady na tvorbu, dôvernosť a spravodajské zaťaženie. |
(6) |
Nariadenie (ES) č. 1099/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(7) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Prílohy A a B k nariadeniu (ES) č. 1099/2008 sa nahrádzajú prílohou k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 24. apríla 2014
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.
PRÍLOHA
PRÍLOHA A
OBJASNENIA TERMINOLÓGIE
Táto príloha poskytuje vysvetlenia alebo vymedzenia pojmov, ktoré sú použité v ostatných prílohách.
1. ZEMEPISNÉ VYSVETLIVKY
Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú nasledujúce zemepisné vymedzenia:
— |
Austrália nezahŕňa zámorské územia, |
— |
Dánsko nezahŕňa Faerské ostrovy a Grónsko, |
— |
Francúzsko zahŕňa Monako a nezahŕňa francúzske zámorské územia Guadeloupe, Martinique, Guyanu, Réunion, St. Pierre a Miquelon, Novú Kaledóniu, Francúzsku Polynéziu, Wallis a Futunu, Mayotte, |
— |
Taliansko zahŕňa San Maríno a Vatikán, |
— |
Japonsko zahŕňa Okinawu, |
— |
Holandsko nezahŕňa Surinam a Holandské Antily, |
— |
Portugalsko zahŕňa Azory a Madeiru, |
— |
Španielsko zahŕňa Kanárske ostrovy, Baleárske ostrovy a Ceutu a Melillu, |
— |
Švajčiarsko nezahŕňa Lichtenštajnsko, |
— |
Spojené štáty zahŕňajú 50 štátov, District of Columbia, Americké Panenské ostrovy, Portoriko a Guam. |
2. AGREGÁTY
Výrobcovia sa zatrieďujú podľa účelu výroby:
— verejní výrobcovia: podniky, súkromné alebo verejné, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a/alebo teplo ako svoju hlavnú činnosť, na predaj tretím stranám,
— závodní výrobcovia: podniky, súkromné aj verejné, ktoré vyrábajú elektrinu a/alebo teplo úplne alebo čiastočne na vlastné použitie ako činnosť, ktorá podporuje ich primárnu činnosť.
Poznámka: Komisia môže ďalej objasniť terminológiu tým, že po nadobudnutí účinnosti zrevidovanej klasifikácie NACE pridá v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2 príslušné položky.
2.1. Sektor dodávky a sektor transformácie
Produkcia/Domáca produkcia Množstvo palív vyťažených alebo vyprodukovaných, vypočítané po všetkých úkonoch na odstránenie neaktívnej hmoty. Produkcia zahŕňa množstvo, ktoré výrobca spotrebuje počas výrobného procesu (napríklad na vykurovanie alebo prevádzku zariadení a pomocných zariadení), ako aj dodávky ostatným výrobcom energie na transformáciu alebo iné použitie. Domáca je: produkcia zo zdrojov v príslušnom štáte. Dovoz/vývoz Pokiaľ ide o zemepisné definície, pozri oddiel ‚Zemepisné vysvetlivky‘. Ak nie je uvedené inak, ‚dovoz‘ sa vzťahuje na krajinu pôvodu (krajina, v ktorej sa energetický produkt vyprodukoval) na použitie v krajine a ‚vývoz‘ sa vzťahuje na krajinu konečnej spotreby vyprodukovaného energetického produktu. Množstvo sa považuje za dovážané alebo vyvážané, keď prekročilo politické hranice krajiny, či už bolo, alebo nebolo colne odbavené. Ak nemožno určiť pôvod ani destináciu, môže sa použiť časť ‚Ostatné‘. Štatistické rozdiely sa môžu vyskytnúť, len ak sa celkový dovoz a vývoz uskutočňuje na uvedenom základe, zatiaľ čo zemepisné členenie je založené na rozdielnom zisťovaní, zdroji alebo koncepte. V takomto prípade sa rozdiely zahŕňajú do časti ‚Ostatné‘. Medzinárodné námorné zásobníky Množstvo palív dodávaných lodiam všetkých vlajok, ktoré sa používajú v medzinárodných plavbách. Medzinárodné plavby sa môžu uskutočňovať na mori, vo vnútrozemských jazerách a vodných tokoch a v pobrežných vodách. Nie je zahrnutá:
Zmena stavu zásob Rozdiel medzi počiatočným stavom zásob a konečným stavom zásob uskladnených na území daného štátu. Hrubá spotreba (vypočítaná) Vypočítaná hodnota, definovaná ako: domáca produkcia + z ostatných zdrojov + dovoz – vývoz – medzinárodné námorné zásobníky + zmena stavu zásob. Hrubá spotreba (zistená) Množstvo skutočne zaznamenané pri zisťovaniach v sektoroch konečnej spotreby. Štatistické rozdiely Vypočítaná hodnota, definovaná ako: vypočítaná hrubá spotreba – zistená hrubá spotreba. Zahŕňa zmeny stavu zásob u konečných spotrebiteľov, ktoré podľa uvedenej definície nepatria do ‚Zmeny stavu zásob‘. Mali by sa zdôvodniť všetky hlavné rozdiely. Verejné elektrárne Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny. Palivá, ktoré používajú zariadenia obsahujúce najmenej jedno zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárne), sa majú uviesť pod ‚Verejné teplárne‘. Verejné teplárne Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny a tepla. Verejné výhrevne Množstvo palív použitých pri výrobe tepla. Závodné elektrárne Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny. Palivá, ktoré používajú zariadenia obsahujúce najmenej jedno kombinované zariadenie na výrobu elektriny a tepla, sa majú uviesť pod Závodné teplárne. Závodné teplárne Množstvo palív, ktoré zodpovedá množstvu vyrábanej elektriny a predaného tepla. Závodné výhrevne Množstvo palív, ktoré zodpovedá množstvu predaného tepla. Čiernouhoľné briketárne Množstvo použité pri výrobe palív. Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore. Koksárne Množstvo použité v koksárňach. Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore. Hnedouhoľné/rašelinové briketárne Množstvo hnedého uhlia použité pri výrobe brikiet z hnedého uhlia (BKB) alebo množstvo rašeliny na výrobu rašelinových brikiet (PB). Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore. Plynárne Množstvo použité pri výrobe plynu v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia. Množstvo použité ako palivo pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore. Vysoké pece Množstvo koksovateľného a/alebo bituminózneho uhlia (všeobecne známe ako PCI) a koksárenského koksu transformovaného vo vysokých peciach. Množstvo použité ako palivo pri vykurovaní a prevádzke vysokých pecí (napríklad plyn vo vysokých peciach) by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore. Skvapalňovanie uhlia Množstvo paliva použitého pri výrobe syntetickej ropy. Ropné rafinérie Množstvo použité pri výrobe ropných výrobkov. Množstvo použité ako palivo pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore. Inde neuvedené – Transformácia Množstvo použité pri transformácii inde nezahrnuté. V prípade použitia je potrebné vysvetliť v tejto správe to, čo je zahrnuté v tejto položke. |
2.2. Energetický sektor a konečná spotreba
Energetický sektor spolu Množstvo spotrebované v energetickom priemysle na podporu ťažby (banská ťažba, ťažba ropy a plynu) alebo prevádzkovú spotrebu pri transformačných aktivitách. To zodpovedá divíziám 05, 06, 08.92, 07.21, 09.1, 19 a 35 NACE. Nezahŕňa množstvo palív transformovaných do inej energetickej formy (ktoré by sa mali uvádzať v sektore transformácie) alebo použitých pri podpore prevádzky ropných, plynových a kalových potrubí (ktoré by mali byť uvedené v dopravnom sektore). Zahŕňa výrobu chemických materiálov na atómové štiepenie a fúziu, ako aj výrobky týchto procesov. Elektrárne, teplárne a výhrevne Množstvo spotrebované ako energia v elektrárňach, zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárňach) a výhrevniach. Uhoľné bane Množstvo spotrebované ako energia na podporu ťažby a prípravy uhlia v uhoľnom baníctve. Uhlie pálené v elektrárňach pri ťažných vežiach by sa malo uviesť v sektore transformácie. Čiernouhoľné briketárne Množstvo spotrebované ako energia v čiernouhoľných briketárňach. Koksárne Množstvo spotrebované ako energia v koksovniach. Hnedouhoľné/rašelinové briketárne Množstvo použité ako energia v hnedouhoľných/rašelinových briketárňach. Plynárne/zariadenia na splynovanie Množstvo spotrebované ako energia v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia. Vysoké pece Množstvo spotrebované ako energia vo vysokých peciach. Skvapalňovanie uhlia Množstvo spotrebované ako energia v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia. Ropné rafinérie Množstvo spotrebované ako energia v ropných rafinériách. Ťažba ropy a plynu Množstvo spotrebované ako palivo pri ťažbe ropy a plynu a v zariadeniach na spracovanie zemného plynu. Nezahŕňa straty v potrubiach (treba uviesť ako distribučné straty) ani množstvo energie použité pri prevádzke potrubí (treba uviesť v dopravnom sektore). Konečná spotreba spolu Určená (vypočítaná) ako: = neenergetické použitie spolu + konečná energetická spotreba (priemysel + doprava + ostatné sektory) Nezahŕňa dodávky určené na transformáciu, použitie v odvetviach vyrábajúcich energiu a distribučné straty. Neenergetické použitie Energetické produkty použité ako suroviny v rôznych sektoroch, teda nespotrebované ako palivo alebo transformované na iné palivo. |
2.3. Špecifikácia konečného použitia energie
Konečná energetická spotreba Energetická spotreba v priemysle, doprave a ostatných sektoroch spolu. Priemyselný sektor Týka sa množstva paliva spotrebovaného priemyselným podnikom na podporu jeho primárnych činností. Pokiaľ ide len o výhrevne alebo teplárne, uvádza sa len množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla použitého samotným podnikom. Množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla, ktoré sa predáva, a na výrobu elektriny, by sa malo uviesť v príslušnom sektore transformácie. Hutníctvo železa a ocele: divízie 24.1, 24.2, 24.3, 24.51 a 24.52 NACE. Chemický (vrátane petrochemického) Chemický a petrochemický priemysel; divízie 20 a 21 NACE. Neželezné kovy Priemysel neželezných kovov; divízie 24.4, 24.53 a 24.54 NACE. Nekovové minerálne výrobky Sklo, keramika, cement a ostatné priemyselné stavebné materiály; divízia 23 NACE. Dopravné zariadenia Priemysel týkajúci sa zariadení používaných v doprave; divízie 20 a 30 NACE. Stroje a zariadenia Kovové výrobky, stroje a zariadenia okrem dopravného zariadenia; divízie 25, 26, 27 a 28 NACE. Ťažba a dobývanie Divízie 07 (okrem 07.21), 08 (okrem 08.92) a 09.9 NACE; nezahŕňa priemyselné odvetvia vyrábajúce energiu. Potraviny, nápoje a tabak: divízie 10, 11 a 12 NACE. Celulóza, papier a tlač Zahŕňa výrobu nahratých záznamových médií; divízie 17 a 18 NACE. Drevo a drevené výrobky (okrem celulózy a papiera): divízia 16 NACE. Stavebníctvo: divízie 41, 42 a 43 NACE. Textil a koža: divízie 13, 14 a 15 NACE. Inde neuvedené – Priemysel Spotreba v sektoroch, ktoré nie sú vyššie uvedené. Dopravný sektor Energia použitá vo všetkých dopravných činnostiach bez ohľadu na ekonomický sektor, v ktorom sa činnosť vykonáva; divízie 49, 50 a 51 NACE. Dopravný sektor – Železničná doprava Celá spotreba na použitie v železničnej doprave vrátane priemyselných železníc; divízie 49.1 a 49.2 NACE. Dopravný sektor – Vnútrozemská plavba Množstvo dodávané plavidlám všetkých vlajok neangažovaných v medzinárodnej plavbe (pozri Medzinárodné námorné zásobníky). Pri rozlišovaní medzi vnútrozemskou a medzinárodnou plavbou je rozhodujúci prístav odplávania alebo priplávania, a nie vlajka alebo štát registrácie lode. Divízia 50 NACE. Dopravný sektor – Cestná doprava Množstvo použité pre cestné vozidlá. Zahŕňa palivo použité poľnohospodárskymi vozidlami na verejných komunikáciách a lubrikanty používané v cestných vozidlách. Nezahŕňa energiu použitú pre stacionárne motory (pozri sektor Ostatné), na použitie traktormi mimo verejných komunikácií (pozri Poľnohospodárstvo), použitie vo vojenských cestných vozidlách (pozri sektor Ostatné – Inde neuvedené), bitúmen používaný na úpravu ciest a energiu používanú v motoroch na stavbách (pozri priemyselný podsektor Stavebníctvo); divízie 49.3 a 49.4 NACE. Dopravný sektor – Potrubná doprava Množstvo použité ako energia na podporu a prevádzku potrubí dopravujúcich plyny, kvapaliny, kaly a ostatné komodity; divízia 49.5 NACE. Zahŕňa energiu použitú pre čerpacie stanice a udržiavanie potrubia. Nezahŕňa energiu použitú pri distribúcii zemného plynu alebo priemyselného plynu, horúcej vody a pary potrubím od distribútora ku koncovým používateľom (uvedie sa v energetickom sektore), energiu použitú pri konečnej distribúcii vody do domácností, pre priemyselných, komerčných a iných používateľov (zahrnie sa v sektore obchodu a služieb) a straty, ku ktorým dochádza počas tejto prepravy medzi distribútorom a koncovými používateľmi (uvedú sa ako distribučné straty). Dopravný sektor – Medzinárodná letecká doprava Množstvo leteckých palív dodávaných lietadlám medzinárodnej leteckej dopravy. Pri rozlišovaní medzi vnútrozemskou a medzinárodnou leteckou dopravou je rozhodujúce miesto odletu a príletu, a nie štát registrácie leteckého dopravcu; časť divízie 51 NACE. Nezahŕňa palivá použité leteckými dopravcami v ich cestných vozidlách (uvedie sa v časti Dopravný sektor – Inde neuvedené) a vojenské použitie leteckých palív (uvedie sa v časti Ostatné sektory – Inde neuvedené). Dopravný sektor – Vnútroštátna letecká doprava Množstvo leteckých palív dodávaných lietadlám vnútroštátnej leteckej dopravy – komerčné, súkromné, poľnohospodárske atď.; časť divízie 51 NACE. Zahŕňa palivo použité na účely iné ako lietanie, napríklad skúšanie motorov na skúšobnej stolici. Pri rozlišovaní medzi vnútrozemskou a medzinárodnou leteckou dopravou je rozhodujúce miesto odletu a príletu, a nie štát registrácie leteckého dopravcu. Nezahŕňa palivá použité leteckými dopravcami v ich cestných vozidlách (uvedie sa v časti Dopravný sektor – Inde neuvedené) a vojenské použitie leteckých palív (uvedie sa v časti Ostatné sektory – Inde neuvedené). Dopravný sektor – Inde neuvedené Množstvo použité pre dopravné činnosti inde nezahrnuté. Zahŕňa palivá použité leteckými dopravcami pre ich cestné vozidlá a palivá použité v prístavoch na vykládku lodí, pre rôzne druhy žeriavov. Uvedie sa, čo je zahrnuté v tejto položke. Ostatné sektory Sektory, ktoré nie sú špecificky uvedené alebo nepatria pod energetický sektor, priemysel ani dopravu. Ostatné sektory – Obchod a verejné služby Palivá spotrebované podnikmi a úradmi vo verejnom aj súkromnom sektore. Divízie 33, 36, 37, 38, 39, 45, 46, 47, 52, 53, 55, 56, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 84, 85, 86, 87, 88, 90, 91, 92, 93, 94, 95, 96 a 99 NACE. Ostatné sektory – Domácnosti Uvedú sa palivá spotrebované všetkými domácnosťami vrátane ‚domácností, ktoré zamestnávajú iné osoby‘; divízie 97 a 98 NACE. Pre tento sektor platia tieto osobitné vymedzenia: Sektor domácností: Domácnosť je osoba žijúca osamelo alebo skupina ľudí, ktorí žijú spoločne v tej istej súkromnej obytnej jednotke a podieľajú sa na výdavkoch vrátane spoločného zabezpečovania životných potrieb. Sektor domácností je preto súhrnom všetkých domácností v krajine. Kolektívne domácnosti, ktoré môžu byť trvalé (napr. väznice) alebo dočasné (napr. nemocnice), by nemali byť zahrnuté, keďže sú zahrnuté v spotrebe v sektore služieb. Energia použitá vo všetkých dopravných činnostiach by sa mala uvádzať v dopravnom sektore, a nie v sektore domácností. Do celkovej spotreby energie v domácnostiach by nemala byť zahrnutá ani spotreba energie na významné ekonomické činnosti domácností. Tieto činnosti zahŕňajú poľnohospodárske ekonomické činnosti v malých poľnohospodárskych podnikoch a ostatné ekonomické činnosti vykonávané v sídle domácnosti a mali by sa uvádzať v príslušnom sektore. Vykurovanie priestoru: Táto energetická služba sa týka použitia energie na poskytovanie tepla vo vnútorných priestoroch obytnej jednotky. Ochladzovanie priestoru: Táto energetická služba sa týka použitia energie na ochladzovanie obytnej jednotky pomocou klimatizačných zariadení a/alebo chladiacich agregátov. Do tohto oddielu nepatria ventilátory, dúchadlá ani ostatné prístroje nenapojené na chladiaci agregát, ktoré by sa mali uvádzať v oddiele ‚Osvetlenie a elektrické spotrebiče‘. Ohrev vody: Táto energetická služba sa týka použitia energie na ohrev vody pre teplú úžitkovú vodu, kúpanie, čistenie a ostatné použitia iné ako varenie. Nepatrí sem vykurovanie bazénov, ktoré by sa malo uvádzať v oddiele ‚Ostatné konečné použitia‘. Varenie: Táto energetická služba sa týka použitia energie na prípravu jedál. Nepatria sem pomocné kuchynské spotrebiče (mikrovlnné rúry, kanvice, kávovary atď.), ktoré by sa mali uvádzať v oddiele ‚Osvetlenie a elektrické spotrebiče‘. Osvetlenie a elektrické spotrebiče (len elektrina): Použitie energie na osvetlenie a pre akékoľvek iné elektrické zariadenia v obytnej jednotke, ktoré nepatria do oddielu ‚Ostatné konečné použitia‘. Ostatné konečné použitia: Ostatná spotreba energie v domácnostiach, ako je použitie energie na exteriérové činnosti a akékoľvek iné činnosti nezahrnuté do piatich vyššie uvedených konečných použití energie (napr. kosačky na trávu, vykurovanie bazénov, vonkajšie ohrievače, vonkajšie grily, sauny atď.). Ostatné sektory – Poľnohospodárstvo/lesníctvo Palivá spotrebované užívateľmi zaradenými do poľnohospodárstva, poľovníctva a lesníctva; divízie 01 a 02 NACE. Ostatné sektory – Rybolov Palivá dodávané pre vnútrozemský, pobrežný a hlbokomorský rybolov. Rybolov by mal zahŕňať palivá dodávané lodiam všetkých vlajok, ktoré doplnili palivo v krajine (vrátane medzinárodného rybolovu), a energiu použitú v rybolove; divízia 03 NACE. Ostatné sektory – Inde neuvedené Ide o činnosti inde nezahrnuté. Táto kategória zahŕňa palivo na vojenské účely pre celú mobilnú a stacionárnu spotrebu (napríklad lode, lietadlá, cestné vozidlá a energia použitá pre obytné priestory) bez ohľadu na to, či je dodávané palivo určené pre armádu danej krajiny, alebo armádu inej krajiny. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke. |
3. OSTATNÉ POJMY
Význam nasledujúcich skratiek sa vzťahuje na:
— TML: TML: tetrametyl olova,
— TEL: TEL: tetraetyl olova,
— SBP: SBP: špeciálny bod varu,
— LPG: LPG: skvapalnený ropný plyn,
— NGL: NGL: kvapaliny zemného plynu (gazolín),
— LNG: LNG: skvapalnený zemný plyn,
— CNG: CNG: stlačený zemný plyn.
PRÍLOHA B
ROČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA
V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre ročný zber energetickej štatistiky.
Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.
1. TUHÉ FOSILNÉ PALIVÁ A VYRÁBANÉ PLYNY
1.1. Príslušné energetické produkty
Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:
Energetický produkt |
Vymedzenie pojmov |
||
|
Uhlie vysokej kvality určené na použitie v priemysle a v domácnostiach. Obsahuje vo všeobecnosti menej než 10 % prchavých látok a má vysoký obsah uhlíka (okolo 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je väčšie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe. |
||
|
Bituminózne uhlie s kvalitou, ktorá umožňuje výrobu koksu vhodného na podporu prevádzky vysokých pecí. Jeho spalné teplo je väčšie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe. |
||
|
Uhlie použité na účely vytvárania pary, ktoré zahŕňa všetko bituminózne uhlie nezahrnuté ani v koksovateľnom uhlí, ani v antracite. Obsahuje viac prchavých látok než antracit (viac než 10 %) a menej uhlíka (menej než 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je väčšie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe. Ak sa bituminózne uhlie používa v koksárňach, malo by sa uviesť ako koksovateľné uhlie. |
||
|
Ide o neaglomerujúce uhlie so spalným teplom od 20 000 kJ/kg do 24 000 kJ/kg obsahujúce viac než 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe. |
||
|
Neaglomerujúce uhlie so spalným teplom nižším než 20 000 kJ/kg a obsahujúce viac ako 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe. |
||
|
Zložené palivo vyrobené z jemných častí čierneho uhlia s pridaním spojiva. Množstvo vyrobených čiernouhoľných brikiet môže byť preto o niečo vyššie než skutočné množstvo uhlia spotrebovaného pri transformácii. |
||
|
Tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia, najmä koksovateľného uhlia pri vysokej teplote, má nízky obsah vlhkosti a prchavých látok. Koksárenský koks sa používa najmä v hutníctve železa a ocele ako zdroj energie a chemické činidlo. Do tejto kategórie patrí aj koksárenská škvara a zlievarenský koks. Do tejto kategórie by mal byť zahrnutý aj polokoks (tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote). Polokoks sa používa ako domáce palivo alebo v samotnom zariadení na transformáciu. Táto položka takisto zahŕňa koks, koksárenskú škvaru a polokoks vyrobený z hnedého uhlia. |
||
|
Vedľajší produkt čierneho uhlia použitý pri výrobe mestského plynu v plynárňach. Plynárenský koks sa používa na vykurovanie. |
||
|
Výsledok deštrukčnej destilácie bituminózneho uhlia. Čiernouhoľný decht je kvapalný vedľajší produkt získavaný destiláciou uhlia na výrobu koksu v koksárenskej peci alebo sa vyrába z hnedého uhlia (‚nízkoteplotný decht‘). Čiernouhoľný decht možno ďalej destilovať do rôznych organických výrobkov (napríklad benzén, toluén, naftalín), ktoré by sa normálne uviedli ako surovina pre petrochemický priemysel. |
||
|
BKB je zložené palivo vyrobené z hnedého uhlia alebo subbituminózneho uhlia briketážou pod vysokým tlakom bez pridania spojiva vrátane suchej lignitovej drviny a prachu. |
||
|
Zahŕňa všetky druhy plynov vyrábaných vo verejných alebo súkromných podnikoch, ktorých hlavným cieľom je výroba, doprava a distribúcia plynu. Zahŕňa plyn vyrobený karbonizáciou (vrátane plynu, ktorý sa vyrába v koksárňach a prechádza do svietiplynu), celkovým splynovaním s obohatením alebo bez obohatenia ropnými výrobkami (LPG, zvyškový vykurovací olej atď.), ako aj premenou a jednoduchým zmiešaním plynov a/alebo vzduchu, uvedené v riadkoch ‚Z ostatných zdrojov‘. V sektore transformácie sa určí množstvo svietiplynu, ktorý prechádza do miešaného zemného plynu, ktorý sa bude rozvážať a spotrebúvať prostredníctvom rozvodných sietí zemného plynu. Výroba ostatných uhoľných plynov (t. j. koksárenský plyn, vysokopecný plyn a kyslíkový plyn z oceliarskej pece) by sa mala uviesť v stĺpcoch, ktoré sa týkajú takýchto plynov, a nie výroby svietiplynu. Uhoľné plyny prevádzané do plynární by sa mali potom uviesť (v ich vlastnom stĺpci) v sektore transformácie v riadku „Plynárne“. Celkové množstvo svietiplynu, ktorý pochádza z prechodu ostatných uhoľných plynov, by sa malo uviesť v riadku ‚Výroba‘ pri svietiplyne. |
||
|
Získava sa ako vedľajší produkt výroby koksárenského koksu na výrobu železa a ocele. |
||
|
Vyrába sa počas spaľovania koksu vo vysokej peci v hutníctve železa a ocele. Získava a používa sa ako palivo čiastočne v danom podniku a čiastočne v ostatných procesoch oceliarskeho priemyslu alebo v elektrárňach vybavených na jeho spaľovanie. Množstvo paliva by sa malo uviesť podľa spalného tepla. |
||
|
Vedľajší produkt výroby ocele v kyslíkovej peci, získavaný pri výstupe z pece. Plyn je takisto známy ako konvertorový plyn, LD plyn alebo BOS plyn. Množstvo paliva treba uviesť podľa spalného tepla. Zahŕňa tiež vyššie neuvedené nešpecifikované vyrábané plyny, ako napríklad spáliteľné plyny tuhého uhlíkového pôvodu získavané v inde nedefinovaných výrobných a chemických procesoch. |
||
|
Spáliteľný mäkký, pórovitý alebo stlačený sediment rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody (až 90 % v surovom stave), ľahko rezateľný, svetlo- až tmavohnedej farby. Rašelina použitá na neenergetické účely nie je zahrnutá. Týmto vymedzením nie je dotknuté vymedzenie pojmu obnoviteľných zdrojov energie v smernici 2009/28/ES ani usmernenia Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) pre národné inventáre skleníkových plynov. |
||
|
Napríklad rašelinové brikety získané priamo alebo nepriamo z rašelinovej mačiny a mletá rašelina. |
||
|
Roponosné bridlice a dechtový piesok sú usadené horniny, ktoré obsahujú organickú látku v podobe kerogénu. Kerogén je voskovitý materiál bohatý na uhľovodíky, o ktorom sa predpokladá, že jeho vznik predchádza vzniku ropy. Roponosné bridlice možno spaľovať priamo alebo tepelne spracúvať s cieľom získať bridlicovú ropu. Bridlicová ropa a ostatné výrobky získavané skvapalnením by mali byť uvedené v ročnom dotazníku týkajúcom sa ropy v kategórii Ostatné uhľovodíky. |
1.2. Zoznam agregátov
Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, ak nie je uvedené inak.
Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.
1.2.1. Sektor dodávky a sektor transformácie
1. Výroba
1.1. Z toho: hlbinná ťažba
Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a hnedé uhlie.
1.2. Z toho: povrchová ťažba
Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a hnedé uhlie.
2. Z ostatných zdrojov
Pozostáva z dvoch častí:
— |
regenerované kaly, medziprodukty a ostatné uhoľné výrobky nízkej kvality, ktoré nemožno zaradiť podľa typu uhlia; zahŕňa uhlie ťažené z háld a ostatných zberných nádrží, |
— |
dodávky paliva, ktorého výroba je zahrnutá v iných palivovo-energetických bilanciách, ale ktorého spotreba sa objaví v energetickej bilancii uhlia. |
2.1. Z toho: z ropných výrobkov
Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.
Napríklad: pridanie ropného koksu do koksovateľného uhlia pre koksárenské pece.
2.2. Z toho: zo zemného plynu
Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.
Napríklad: pridanie zemného plynu do plynárenského plynu na priamu konečnú spotrebu.
2.3. Z toho: z obnoviteľných zdrojov
Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.
Napríklad: priemyselný odpad ako spojivo pri výrobe brikiet.
3. Dovoz
4. Vývoz
5. Medzinárodné námorné zásobníky
6. Zmena stavu zásob
Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
7. Hrubá spotreba
8. Štatistické rozdiely
9. Sektor transformácie spolu
Množstvo palív použitých pri primárnej alebo sekundárnej premene energie (napríklad uhlie na elektrinu, koksárenský plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na odvodené energetické produkty (napríklad koksovateľné uhlie na koks).
9.1. Z toho: verejné elektrárne
9.2. Z toho: verejné teplárne
9.3. Z toho: verejné výhrevne
9.4. Z toho: závodné elektrárne
9.5. Z toho: závodné teplárne
9.6. Z toho: závodné výhrevne
9.7. Z toho: čiernouhoľné briketárne
9.8. Z toho: koksárne
9.9. Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne
9.10. Z toho: plynárne
9.11. Z toho: vysoké pece
Množstvo koksovateľného a/alebo bituminózneho uhlia (všeobecne známe ako PCI) a koksárenského koksu transformovaného vo vysokých peciach. Množstvo použité ako palivo pri vykurovaní a prevádzke vysokých pecí (napríklad vysokopecný plyn) by sa nemali uviesť v sektore transformácie, ale ako spotreba v energetickom sektore.
9.12. Z toho: skvapalňovanie uhlia
Bridlicová ropa a ostatné výrobky získavané skvapalnením by sa mali uviesť podľa kapitoly 4 tejto prílohy.
9.13. Z toho: pre zmiešaný zemný plyn
Množstvo uhoľných plynov zmiešaných so zemným plynom.
9.14. Z toho: inde neuvedené – transformácia
1.2.2. Energetický sektor
1. Energetický sektor spolu
1.1. Z toho: elektrárne, teplárne a výhrevne
1.2. Z toho: uhoľné bane
1.3. Z toho: čiernouhoľné briketárne
1.4. Z toho: koksárne
1.5. Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne
1.6. Z toho: plynárne
1.7. Z toho: vysoké pece
1.8. Z toho: ropné rafinérie
1.9. Z toho: skvapalňovanie uhlia
1.10. Z toho: inde neuvedené – energetika
2. Distribučné straty
Straty vyskytujúce sa z dôvodu dopravy a distribúcie, ako aj voľného spaľovania vyrábaných plynov.
3. Konečná spotreba spolu
4. Neenergetické použitie spolu
4.1. Z toho: sektory priemyslu, transformácie a energetiky
Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch priemyslu, transformácie a energetiky, napríklad uhlie použité pri výrobe metanolu alebo amoniaku.
4.1.1. Od 4.1, z toho: v petrochemickom sektore
Neenergetické použitie, napríklad použitie uhlia ako suroviny na výrobu priemyselných hnojív a ako suroviny pre ostatné petrochemické výrobky.
4.2. Z toho: dopravný sektor
Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch dopravy.
4.3. Z toho: ostatné sektory
Neenergetické použitie v obchode a verejných službách, v domácnostiach, v poľnohospodárstve a ostatných inde neuvedených.
1.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie
1. Konečná energetická spotreba
2. Priemyselný sektor
2.1. Z toho: hutníctvo železa a ocele
2.2. Z toho: chemický a petrochemický priemysel
2.3. Z toho: neželezné kovy
2.4. Z toho: nekovové minerálne výrobky
2.5. Z toho: dopravné zariadenia
2.6. Z toho: stroje a zariadenia
2.7. Z toho: ťažba a dobývanie
2.8. Z toho: potraviny, nápoje a tabak
2.9. Z toho: celulóza, papier a tlač
2.10. Z toho: drevo a drevené výrobky
2.11. Z toho: stavebníctvo
2.12. Z toho: textil a koža
2.13. Z toho: inde neuvedené – priemysel
3. Dopravný sektor
3.1. Z toho: železničná doprava
3.2. Z toho: vnútrozemská plavba
3.3. Z toho: inde neuvedené – doprava
4. Ostatné sektory
4.1. Z toho: obchod a verejné služby
4.2. Z toho: domácnosti
4.2.1. Domácnosti, z toho: vykurovanie priestoru
4.2.2. Domácnosti, z toho: ochladzovanie priestoru
4.2.3. Domácnosti, z toho: ohrev vody
4.2.4. Domácnosti, z toho: varenie
4.2.5. Domácnosti, z toho: ostatné konečné použitia
4.3. Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo
4.4. Z toho: rybolov
4.5. Z toho: inde neuvedené – ostatné
1.2.4. Dovoz a vývoz
Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia.
Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, brikety, koksárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.
1.3. Energetický obsah
Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, brikety, plynárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.
Spalné teplo aj výhrevnosť sa má uviesť pre nasledujúce hlavné agregáty:
1. Výroba
2. Dovoz
3. Vývoz
4. Použité v koksárňach
5. Použité vo vysokých peciach
6. Použité vo verejných elektrárňach, teplárňach a výhrevniach
7. Použité v priemysle
8. Na iné účely
1.4. Merné jednotky
|
103 ton Výnimka: v prípade plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, ostatné získané plyny) sa uskutočňuje priame meranie energetického obsahu a jednotka, ktorá sa má použiť, je potom TJ (založená na spalnom teple). |
||
|
MJ/tona |
1.5. Odchýlky a výnimky
Neuplatňuje sa.
2. ZEMNÝ PLYN
2.1. Príslušné energetické produkty
Tento zber údajov sa týka zemného plynu, ktorý pozostáva z plynov vyskytujúcich sa v podzemných ložiskách, buď skvapalnených, alebo plynných, pozostávajúcich najmä z metánu.
Zahŕňa „nepridružený“ plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme, „pridružený“ plyn vyťažený so surovou ropou, ako aj metán získavaný z uhoľných baní (banský plyn) alebo z uhoľných ložísk (plyn z uhoľných slojov).
Nezahŕňa plyny vytvorené anaeróbnou digesciou biomasy (napríklad skládkový alebo splaškový plyn) ani svietiplyn.
2.2. Zoznam agregátov
Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, ak nie je uvedené inak.
2.2.1. Sektor dodávky a sektor transformácie
Má sa uviesť množstvo vyjadrené v objemových aj energetických jednotkách vrátane spalného tepla a výhrevnosti pre nasledujúce agregáty:
1. Domáca výroba
Celá suchá predajná ťažba v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane ťažby na pobreží. Výroba sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry.
Nezahŕňa straty vzniknuté počas ťažby a množstvo opätovne vstrekované, odvetrané alebo vzbĺknuté.
Zahŕňa množstvo použité v priemysle v oblasti priemyslu zemného plynu, v ťažbe zemného plynu, potrubných systémoch a spracovateľských podnikoch.
1.1. Z toho: pridružený plyn
Zemný plyn vyprodukovaný spolu so surovou ropou.
1.2. Z toho: nepridružený plyn
Zemný plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme.
1.3. Z toho: banský plyn
Metán produkovaný v uhoľných baniach alebo uhoľných ložiskách, privádzaný na povrch a spotrebovaný v uhoľných šachtách alebo privádzaný potrubím k spotrebiteľom.
2. Z ostatných zdrojov
Palivo, ktoré sa zmieša so zemným plynom a spotrebúva ako zmes.
2.1. Z toho: z ropných výrobkov
LPG na zlepšenie kvality napríklad tepelného obsahu.
2.2. Z toho: z uhlia
Vyrábaný plyn na zmiešanie so zemným plynom.
2.3. Z toho: z obnoviteľných zdrojov
Bioplyn na zmiešanie so zemným plynom.
3. Dovoz
4. Vývoz
5. Medzinárodné námorné zásobníky
6. Zmena stavu zásob
Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
7. Hrubá spotreba
8. Štatistické rozdiely
Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.
9. Použiteľný plyn: počiatočný a konečný stav zásob
Množstvo plynu k dispozícii na dodávku počas vstupného-výstupného cyklu. Toto sa týka použiteľného zemného plynu uloženého v špeciálnych úložných zariadeniach (vyčerpané plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenia skvapalneného zemného plynu. Plynová rezerva (poduškový plyn) by sa mala vyňať.
Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.
10. Plyn odvetraný
Objem plynu vypusteného do vzduchu na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu.
Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.
11. Plyn spálený
Objem plynu spáleného bez využitia na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu.
Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.
12. Sektor transformácie spolu
Množstvo palív použitých pri primárnej alebo sekundárnej premene energie (napríklad zemný plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na odvodené energetické produkty (napríklad zemný plyn na metanol).
12.1. Z toho: verejné elektrárne
12.2. Z toho: závodné elektrárne
12.3. Z toho: verejné teplárne
12.4. Z toho: závodné teplárne
12.5. Z toho: verejné výhrevne
12.6. Z toho: závodné výhrevne
12.7. Z toho: plynárne
12.8. Z toho: koksárne
12.9. Z toho: vysoké pece
12.10. Z toho: plyn na kvapaliny
Množstvo zemného plynu použitého ako surovina pri premene na kvapaliny, napríklad množstvo paliva vstupujúceho do procesu výroby metanolu na transformáciu na metanol.
12.11. Z toho: neuvedené – transformácia
2.2.2. Energetický sektor
1. Energetický sektor spolu
1.1. Z toho: uhoľné bane
1.2. Z toho: ťažba ropy a plynu
1.3. Z toho: vsádzka do rafinérií
1.4. Z toho: koksárne
1.5. Z toho: vysoké pece
1.6. Z toho: plynárne
1.7. Z toho: elektrárne, teplárne a výhrevne
1.8. Z toho: skvapalnenie (LNG) alebo splynovanie
1.9. Z toho: plyn na kvapaliny
1.10. Z toho: inde neuvedené – energetika
2. Distribučné a prepravné straty
2.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie
Spotrebu zemného plynu je potrebné uviesť osobitne na energetické použitie a (ak je to uplatniteľné) aj na neenergetické použitie pre všetky nasledujúce agregáty:
1. Konečná spotreba spolu
Konečná energetická spotreba a neenergetické použitie sa má uviesť osobitne v tejto položke.
2. Dopravný sektor
2.1. Z toho: cestná doprava
Zahŕňa CNG a bioplyn.
2.1.1. Z toho: časť bioplynu v cestnej doprave
2.2. Z toho: potrubná doprava
2.3. Z toho: inde neuvedené – doprava
3. Priemyselný sektor
3.1. Z toho: hutníctvo železa a ocele
3.2. Z toho: chemický a petrochemický priemysel
3.3. Z toho: neželezné kovy
3.4. Z toho: nekovové minerálne výrobky
3.5. Z toho: dopravné zariadenia
3.6. Z toho: stroje a zariadenia
3.7. Z toho: ťažba a dobývanie
3.8. Z toho: potraviny, nápoje a tabak
3.9. Z toho: celulóza, papier a tlač
3.10. Z toho: drevo a drevené výrobky
3.11. Z toho: stavebníctvo
3.12. Z toho: textil a koža
3.13. Z toho: inde neuvedené – priemysel
4. Ostatné sektory
4.1. Z toho: obchod a verejné služby
4.2. Z toho: domácnosti
4.2.1. Domácnosti, z toho: vykurovanie priestoru
4.2.2. Domácnosti, z toho: ochladzovanie priestoru
4.2.3. Domácnosti, z toho: ohrev vody
4.2.4. Domácnosti, z toho: varenie
4.2.5. Domácnosti, z toho: ostatné konečné použitia
4.3. Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo
4.4. Z toho: rybolov
4.5. Z toho: inde neuvedené – ostatné
2.2.4. Dovoz a vývoz
Má sa uviesť celkové množstvo zemného plynu aj časť LNG podľa krajiny pôvodu v prípade dovozu a podľa krajiny určenia v prípade vývozu.
2.2.5. Kapacity zásobníkov plynu
1. Názov
Názov miesta skladovacieho zariadenia.
2. Druh
Druh skladovania, ako je vyťažené plynové pole, soľná jaskyňa atď.
3. Pracovná kapacita
Celková kapacita zásobníkov plynu mínus plynová rezerva (poduškový plyn). Plynová rezerva je celkový objem plynu potrebný ako trvalá zásoba na uchovanie primeraného tlaku v podzemnej nádrži a výtlaku počas výstupného cyklu.
4. Maximálny ťažobný výkon
Maximálna miera, pri ktorej sa môže plyn čerpať z príslušného zásobníka; to zodpovedá maximálnej kapacite čerpania.
2.3. Merné jednotky
|
Ak nie je uvedené inak, množstvo zemného plynu sa uvádza podľa jeho energetického obsahu, t. j. v TJ na základe spalného tepla. Ak sa vyžadujú fyzické množstvá, jednotka sa uvádza v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa). |
||
|
KJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa). |
||
|
106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa). |
||
|
106 m3/deň za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa). |
2.4. Odchýlky a výnimky
Neuplatňuje sa.
3. ELEKTRINA A TEPLO
3.1. Príslušné energetické produkty
Táto kapitola zahŕňa teplo a elektrinu.
3.2. Zoznam agregátov
Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, ak nie je uvedené inak.
Príloha A sa použije na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto kapitole. Vymedzenia pojmov a jednotky uvedené v kapitolách 1, 2, 4 a 5 sa vzťahujú na energetické produkty, ktoré patria medzi tuhé palivá a vyrábané plyny, zemný plyn, ropu a ropné výrobky, ako aj obnoviteľnú energiu a energiu z odpadu.
3.2.1. Sektory dodávky a transformácie
Nasledujúce špecifické vymedzenia pojmov sa vzťahujú na agregáty v oblasti elektrickej energie a tepla uvedené v tejto kapitole:
— hrubá výroba elektriny: súhrn výroby elektrickej energie všetkými príslušnými výrobnými agregátmi (vrátane prečerpávania) meranej na výstupných svorkách hlavných generátorov,
— hrubá výroba tepla: celkové teplo vyrábané zariadením vrátane tepla používaného pomocnými zariadeniami, ktoré používajú horúcu kvapalinu (vykurovanie priestoru, vykurovanie kvapalným palivom atď.) a straty v zariadeniach/výmenníkoch tepelnej siete, ako aj teplo z chemických procesov používané ako primárna energetická forma,
— čistá výroba elektriny: hrubá výroba elektriny mínus elektrická energia absorbovaná pomocnými zariadeniami a straty v hlavných generátorových transformátoroch,
— čistá výroba tepla: teplo dodávané do distribučného systému určené meraniami výstupných a spätných tokov.
Agregáty uvedené v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť osobitne pre verejných a pre závodných výrobcov. V rámci týchto dvoch druhov podnikov hrubá aj čistá výroba elektriny, ako aj výroba tepla sa musia uviesť pre elektrárne, teplárne a výhrevne osobitne, ak je to vhodné, pre nasledujúce agregáty:
1. Celková výroba
1.1. Z toho: jadrová energia
1.2. Z toho: vodná
1.2.1. Z toho: časť výroby vodnej energie vyrábanej z prečerpávania
1.3. Z toho: geotermálna
1.4. Z toho: slnečná energia
1.5. Z toho: prílivová, vlnová, oceánska
1.6. Z toho: veterná energia
1.7. Z toho: palivá
Palivá schopné vznietenia alebo zapálenia, t. j. pri reakcii s kyslíkom s cieľom výrazne zvýšiť teplotu a zapálené priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla.
1.8. Z toho: tepelné čerpadlá
Tepelný výstup z tepelných čerpadiel, len ak sa teplo predáva tretím stranám (t. j. v prípadoch, keď sa výroba uskutočňuje v sektore transformácie).
1.9. Z toho: elektrické kotly
Množstvo tepla z elektrických kotlov, ak sa vyrobené teplo predáva tretím stranám.
1.10. Z toho: teplo z chemických procesov
Teplo pochádzajúce z procesov bez vstupnej energie, ako je napr. chemická reakcia.
Nezahŕňa odpadové teplo z procesov poháňaných energiou, ktoré by sa malo uviesť ako teplo vyrábané z príslušného paliva.
1.11. Z toho: ostatné zdroje (uveďte).
Agregáty uvedené v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť ako celkové, osobitne pre elektrinu a teplo, ak je to vhodné. Pre prvé tri agregáty v nasledujúcej tabuľke by sa malo vypočítať množstvo z hodnôt uvedených podľa predchádzajúcej tabuľky a v súlade s nimi.
1. Hrubá výroba spolu
2. Vlastná spotreba zariadenia
3. Čistá výroba spolu
4. Dovoz
Pozri aj vysvetlivky v bode 5 ‚Vývoz‘.
5. Vývoz
Množstvo elektriny sa pokladá za dovážané alebo vyvážané, keď prekročilo politické hranice krajiny, či už bolo, alebo nebolo colne odbavené. Ak sa elektrina prepravuje cez krajinu, množstvo by sa malo uviesť v dovoze aj vo vývoze.
6. Použité pre tepelné čerpadlá
7. Použité pre parné kotly poháňané elektrinou
8. Použité na prečerpávanie
9. Použité pri výrobe elektriny
10. Dodávka energie
V prípade elektriny: súhrn čistej produkcie elektrickej energie dodávanej všetkými elektrárňami v krajine, znížený o množstvo súčasne použité pre tepelné čerpadlá, pre parné kotly poháňané elektrinou a pri prečerpávaní a znížený alebo zvýšený o vývoz alebo dovoz.
V prípade tepla: súhrn čistej produkcie tepla určeného na predaj všetkými zariadeniami v danej krajine, znížený o teplo použité na výrobu elektriny a znížený alebo zvýšený o vývoz alebo o dovoz.
11. Straty pri prenose a distribúcii
Všetky straty z dôvodu dopravy a distribúcie elektrickej energie a tepla.
V prípade elektriny vrátane strát v transformátoroch, ktoré sa nepovažujú za súčasť elektrární.
12. Spotreba spolu (vypočítaná)
13. Štatistický rozdiel
14. Spotreba spolu (zistená)
Vyrobená elektrina, predané teplo a použité množstvo paliva vrátane ich príslušnej celkovej energie zo spáliteľných palív uvedených v nasledujúcej tabuľke sa musí uviesť osobitne pre verejných výrobcov a pre závodných výrobcov. V rámci týchto dvoch druhov sa musí táto výroba elektriny a tepla uviesť osobitne pre elektrárne, teplárne a výhrevne, ak je to vhodné:
1. Tuhé palivá a vyrobené plyny:
1.1. Antracit
1.2. Koksovateľné uhlie
1.3. Ostatné bituminózne uhlie
1.4. Subbituminózne uhlie
1.5. Hnedé uhlie
1.6. Rašelina
1.7. Čiernouhoľné brikety
1.8. Koksárenský koks
1.9. Plynárenský koks
1.10. Čiernouhoľný decht
1.11. BKB (brikety z hnedého uhlia)
1.12. Svietiplyn (plynárne)
1.13. Koksárenský plyn
1.14. Vysokopecný plyn
1.15. Ostatné získané plyny
1.16. Výrobky z rašeliny
1.17. Roponosné bridlice a dechtový piesok
2. Ropa a ropné výrobky:
2.1. Surová ropa
2.2. NGL
2.3. Rafinérsky plyn
2.4. LPG
2.5. Ťažký benzín
2.6. Letecký petrolej
2.7. Ostatný petrolej
2.8. Plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej)
2.9. Ťažký vykurovací olej
2.10. Bitúmen (vrátane orimulsion)
2.11. Ropný koks
2.12. Ostatné ropné výrobky
3. Zemný plyn
4. Obnoviteľná energia a energia z odpadu
4.1. Priemyselný odpad (neobnoviteľný)
4.2. Komunálny odpad (obnoviteľný)
4.3. Komunálny odpad (neobnoviteľný)
4.4. Pevné biopalivá
4.5. Bioplyny
4.6. Bionafta
4.7. Ostatné kvapalné biopalivá
3.2.2. Spotreba elektriny a tepla v energetickom sektore
1. Energetický sektor spolu
Nezahŕňa vlastnú spotrebu zariadenia, použitie na prečerpávanie, pre tepelné čerpadlá a elektrické kotly.
1.1. Z toho: uhoľné bane
1.2. Z toho: ťažba ropy a plynu
1.3. Z toho: čiernouhoľné briketárne
1.4. Z toho: koksárne
1.5. Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne
1.6. Z toho: plynárne
1.7. Z toho: vysoké pece
1.8. Z toho: ropné rafinérie
1.9. Z toho: jadrový priemysel
1.10. Z toho: zariadenia na skvapalňovanie uhlia
1.11. Z toho: zariadenia na skvapalnenie (LNG)/splynovanie
1.12. Z toho: zariadenia na splynovanie (bioplyn)
1.13. Z toho: plyn na kvapaliny
1.14. Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia
1.15. Z toho: inde neuvedené – energetika
3.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie
1. Priemyselný sektor
1.1. Z toho: hutníctvo železa a ocele
1.2. Z toho: chemický a petrochemický priemysel
1.3. Z toho: neželezné kovy
1.4. Z toho: nekovové minerálne výrobky
1.5. Z toho: dopravné zariadenia
1.6. Z toho: stroje a zariadenia
1.7. Z toho: ťažba a dobývanie
1.8. Z toho: potraviny, nápoje a tabak
1.9. Z toho: celulóza, papier a tlač
1.10. Z toho: drevo a drevené výrobky
1.11. Z toho: stavebníctvo
1.12. Z toho: textil a koža
1.13. Z toho: inde neuvedené – priemysel
2. Dopravný sektor
2.1. Z toho: železničná doprava
2.2. Z toho: potrubná doprava
2.3. Z toho: cestná doprava
2.4. Z toho: inde neuvedené – doprava
3. Domácnosti
3.1. Domácnosti, z toho: vykurovanie priestoru
3.2. Domácnosti, z toho: ochladzovanie priestoru
3.3. Domácnosti, z toho: ohrev vody
3.4. Domácnosti, z toho: varenie
3.5. Domácnosti, z toho: Osvetlenie a elektrické spotrebiče
Vzťahuje sa len na elektrinu.
3.6. Domácnosti, z toho: ostatné konečné použitia
4. Obchod a verejné služby
5. Poľnohospodárstvo/lesníctvo
6. Rybolov
7. Inde neuvedené – Ostatné
3.2.4. Dovoz a vývoz
Dovoz a vývoz množstva elektriny a tepla danou krajinou.
3.2.5. Čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami
Čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami vyrábajúcimi elektrinu a teplo sa má uviesť osobitne pre teplárne, pre elektrárne a pre výhrevne v nasledujúcich zariadeniach alebo činnostiach:
1. Energetický sektor spolu
1.1. Z toho: uhoľné bane
1.2. Z toho: ťažba ropy a plynu
1.3. Z toho: čiernouhoľné briketárne
1.4. Z toho: koksárne
1.5. Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne
1.6. Z toho: plynárne
1.7. Z toho: vysoké pece
1.8. Z toho: ropné rafinérie
1.9. Z toho: zariadenia na skvapalňovanie uhlia
1.10. Z toho: zariadenia na skvapalnenie (LNG)/splynovanie
1.11. Z toho: zariadenia na splynovanie (bioplyn)
1.12. Z toho: plyn na kvapaliny
1.13. Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia
1.14. Z toho: inde neuvedené – energetika
2. Dopravný sektor
2.1. Z toho: železničná doprava
2.2. Z toho: potrubná doprava
2.3. Z toho: cestná doprava
2.4. Z toho: inde neuvedené – doprava
3. Všetky ostatné sektory: platí zoznam agregátov podľa bodu ‚3.2.3 Špecifikácia konečného použitia energie‘.
3.3. Štrukturálne údaje o výrobe elektriny a tepla
3.3.1. Čistý maximálny elektrický výkon a špičkový odber
Výkon by sa mal uviesť k 31. decembru príslušného referenčného roka.
Zahŕňa elektrický výkon elektrární a teplární.
Čistý maximálny elektrický výkon je súhrn čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobie prevádzky predpokladané na súčasné účely je nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete. Špičkový odber sa definuje ako najvyššia hodnota výkonu absorbovaného alebo dodávaného sieťou alebo kombináciou sietí v krajine.
Čistý maximálny elektrický výkon treba uviesť pre verejných aj závodných výrobcov:
1. Spolu
2. Jadrová energia
3. Vodná
3.1. Z toho: kombinované zariadenia
3.2. Z toho: čisté prečerpanie
4. Geotermálna
5. Solárno-fotovoltaická
6. Solárno-termálna
7. Prílivová, vlnová, oceánska
8. Veterná energia
9. Palivá
9.1. Z toho: para
9.2. Z toho: spaľovacie motory
9.3. Z toho: plynová turbína
9.4. Z toho: kombinovaný cyklus
9.5. Z toho: iné
Špecifikuje sa, ak sa uvedie.
Za sieť sa musia uviesť tieto informácie o špičkovom odbere:
10. Špičkový odber
11. Dosiahnuteľný výkon v čase špičky
12. Dátum a čas špičkového odberu
3.3.2. Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá
Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá treba uviesť v nasledujúcej tabuľke pre verejných aj závodných výrobcov a osobitne pre každý typ zariadenia na jeden druh alebo viac druhov paliva. Pre všetky zariadenia na viac druhov paliva je potrebné pridať označenie, aký druh paliva sa používa ako primárne palivo a aký druh ako alternatívne palivo.
1. Zariadenia na jeden druh paliva:
1.1. Na uhlie alebo uhoľné produkty
Zahŕňa výkon zariadení na koksárenský plyn, vysokopecný plyn a kyslíkový plyn z oceliarskej pece.
1.2. Na kvapalné palivá
Vrátane výkonu zariadení na rafinérske plyny.
1.3. Na zemný plyn
Vrátane výkonu zariadení na svietiplyn.
1.4. Na rašelinu
1.5. Na obnoviteľné palivá a odpad
2. Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé a kvapalné palivá
3. Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé palivá a zemný plyn
4. Zariadenia na viac druhov paliva, kvapalné palivá a zemný plyn
5. Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé, kvapalné palivá a zemný plyn
Systémy na viac druhov paliva zahŕňajú len jednotky, ktoré môžu spaľovať viac ako jeden druh paliva v nepretržitej prevádzke. Zariadenia s oddelenými jednotkami, ktoré používajú rôzne palivá, by sa mali rozdeliť do príslušných kategórií jednotiek na jeden druh paliva.
3.4. Údaje o jadrovej energii
Musia sa uviesť tieto údaje týkajúce sa civilného využívania jadrovej energie:
1. |
Kapacita obohacovania Ročná kapacita separačnej práce prevádzkových zariadení na obohacovanie (štiepenie izotopov uránu). |
2. |
Výrobná kapacita čerstvých palivových článkov Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív. Nezahŕňajú sa závody na výrobu palív MOX. |
3. |
Výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX. Palivá MOX obsahujú zmes plutónia a uránu (miešaný oxid). |
4. |
Výroba čerstvých palivových článkov Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu jadrového paliva. Nezahŕňajú sa palivové prúty ani iné polovýrobky. Nezahŕňajú sa ani výrobné závody vyrábajúce palivá MOX. |
5. |
Výroba palivových článkov MOX Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu paliva MOX. Nezahŕňajú sa palivové prúty ani iné polovýrobky. |
6. |
Výroba tepla z jadra Celkové množstvo tepla vytvoreného jadrovými reaktormi na výrobu elektriny alebo na iné užitočné využitia tepla. |
7. |
Ročné priemerné vyhorenie definitívne odstránených vyhorených palivových článkov Vypočítaný priemer vyhorenia palivových článkov, ktoré boli definitívne odstránené z jadrových reaktorov počas príslušného referenčného roka. Nezahŕňajú sa palivové články, ktoré sú dočasne odstránené a ktoré sa pravdepodobne neskôr opäť použijú. |
8. |
Produkcia uránu a plutónia v prepracovateľských závodoch Urán a plutónium vyrobené počas referenčného roku v prepracovateľských závodoch. |
9. |
Kapacita prepracovateľských závodov (urán a plutónium) Ročná kapacita na prepracovanie uránu a plutónia. |
3.5. Merné jednotky
|
Elektrina: GWh Teplo: TJ Tuhé palivá a vyrobené plyny: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 1 tejto prílohy. Zemný plyn: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 2 tejto prílohy. Ropa a ropné výrobky: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 4 tejto prílohy. Obnoviteľné zdroje a odpad: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 5 tejto prílohy. Urán a plutónium: tHM (tony ťažkých kovov). |
||
|
Elektrický výkon: MWe Tepelný výkon: MWt Kapacita obohacovania (štiepenie izotopov uránu): tSWU (tony separačných pracovných jednotiek). Produkčná kapacita jadrových palivových článkov: tHM (tony ťažkých kovov). |
3.6. Odchýlky a výnimky
Francúzsko má odchýlku na vykazovanie agregátov v súvislosti s teplom. Platnosť tejto odchýlky sa skončí hneď, ako Francúzsko bude môcť zaslať túto správu, a v každom prípade nie neskôr než štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
4. ROPA A ROPNÉ VÝROBKY
4.1. Príslušné energetické produkty
Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:
Energetický produkt |
Vymedzenie pojmov |
||||||||
|
Surová ropa je minerálny olej prírodného pôvodu, ktorý obsahuje zmes uhľovodíkov a pridružených nečistôt, ako je síra. Vyskytuje sa v kvapalnom skupenstve pri normálnej atmosférickej teplote a tlaku a jeho fyzické vlastnosti (hustota, viskozita atď.) sa veľmi menia. Do tejto kategórie patria plynové kondenzáty získavané z pridruženého a nepridruženého plynu, ktoré sa zmiešavajú s tokom surovej ropy. |
||||||||
|
NGL sú kvapalné alebo skvapalnené uhľovodíky získané zo zemného plynu v separačných zariadeniach alebo zariadeniach na spracovanie zemného plynu. Ku kvapalnému zemnému plynu patrí etán, propán, bután (bežný a izolovaný), (izo-)pentán a ďalšie vyššie uhľovodíky (niekedy označované ako prírodný benzín alebo gazolín). |
||||||||
|
Rafinérske medziprodukty sú východiskové produkty zo spracovanej ropy určené na ďalšie spracovanie (napríklad primárny vykurovací alebo vákuový plynový olej) okrem miešania. Ďalším spracovaním sa premení na jednu alebo viac zložiek a/alebo hotové výrobky. Táto definícia takisto zahŕňa návrat z petrochemického priemyslu do rafinérskeho priemyslu (napríklad pyrolýzny benzín, frakcie C4, plynový olej a frakcie vykurovacieho oleja). |
||||||||
|
Aditíva sú neuhľovodíkové zlúčeniny pridávané alebo zmiešané s výrobkom na úpravu vlastností paliva (oktán, cetán, vlastnosti za studena atď.):
Poznámka: Množstvo aditív/oxygenátov (alkoholy, étery, estery a ostatné chemické zlúčeniny) uvedené v tejto kategórii by sa malo týkať množstiev určených na miešanie s palivami alebo na použitie ako palivo. |
||||||||
|
Biobenzín a bionafta: uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5, Obnoviteľná energia a energia z odpadu. Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii sa vzťahuje na biopalivo, a nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. Nezahŕňa celý obchod s biopalivami, ktoré sa nezmiešali s dopravným palivom (t. j. v ich čistej forme); tieto palivá by sa mali uviesť podľa kapitoly 5. Biopalivá predávané ako časť dopravných palív by sa mali uviesť v príslušnom výrobku s označením časti biopaliva. |
||||||||
|
Syntetická ropa z bituminóznych pieskov, roponosných bridlíc atď., tekuté výrobky zo skvapalňovania uhlia (pozri kapitolu 1), výroba kvapalín z úpravy zemného plynu na benzín (pozri kapitolu 2), hydrogénové a emulgované oleje (napríklad orimulsion). Nezahŕňa produkciu roponosných bridlíc, na ktorú sa vzťahuje kapitola 1. Produkcia bridlicovej ropy (druhotný výrobok) sa má uviesť ako ‚Z ostatných zdrojov‘ v kategórii ‚Ostatné uhľovodíky‘. |
||||||||
|
Rafinérsky plyn obsahuje zmes nekondenzovateľných plynov skladajúcich sa najmä z vodíka, metánu, etánu a alkénov, ktoré sa získavajú počas destilácie surovej ropy alebo spracovania ropných výrobkov (napríklad krakovanie) v rafinériách. Zahŕňa aj plyny vrátené z petrochemického priemyslu. |
||||||||
|
Prírodný plynný uhľovodík s rovným reťazcom (C2H6) extrahovaný zo zemného plynu a prúdov vykurovacích plynov. |
||||||||
|
LPG sú ľahko nasýtené parafinické uhľovodíky pochádzajúce z rafinérskeho spracovania, stabilizácie surovej ropy a spracovania zemného plynu. Obsahujú najmä propán (C3H8) a bután (C4Hl0) alebo ich zmes. Takisto môžu obsahovať propylén, butylén, izopropylén a izobutylén. Na účely dopravy a skladovania sú LPG skvapalnené pod tlakom. |
||||||||
|
Ťažký benzín je surovina určená buď pre petrochemický priemysel (napríklad výroba etylénu alebo výroba aromatických látok), alebo na výrobu benzínu úpravou alebo izomeráciou v rafinérii. Ťažký benzín zahŕňa materiál v destilačnom rozpätí od 30 °C do 210 °C alebo časti tohto rozpätia. |
||||||||
|
Automobilový benzín obsahuje zmes ľahkých uhľovodíkov destilujúcich od 35 °C do 215 °C. Používa sa ako palivo pre pozemné palivové motory so vznetovým zapaľovaním. Automobilový benzín môže obsahovať aditíva, oxygenáty a činidlá zlepšujúce oktánové číslo vrátane zlúčenín olova, ako je TEL (tetraetylolovo) a TML (tetrametylolovo). Zahŕňa zložky na miešanie do automobilového benzínu (okrem aditív/oxygenátov), napr. alkyláty, izomeráty, reformáty, štiepený benzín určený na použitie ako hotový automobilový benzín. |
||||||||
|
uplatňujú sa vymedzenia pojmov uvedené v kapitole 5 – Obnoviteľná energia a energia z odpadu. |
||||||||
|
Letecký benzín pripravený špeciálne pre letecké piestové motory s oktánovým číslom vyhovujúcim týmto motorom, s bodom tuhnutia – 60 °C a destilačným rozpätím zvyčajne od 30 °C do 180 °C. |
||||||||
|
Zahŕňa všetky ľahké uhľovodíkové oleje na použitie v leteckých turbínových hnacích jednotkách destilujúce od 100 °C do 250 °C. Získavajú sa miešaním petrolejov a benzínov alebo ťažkých benzínov takým spôsobom, že obsah aromátov nepresahuje 25 % objemu a tlak pár je medzi 13,7 kPa a 20,6 kPa. |
||||||||
|
Letecký petrolej sa používa pre letecké turbínové hnacie jednotky. Má rovnaké destilačné vlastnosti v rozpätí od 150 °C do 300 °C (všeobecne nie nad 250 °C) a bod vzplanutia ako petrolej. Okrem toho má zvláštne špecifikácie (ako je bod tuhnutia), ktoré určuje Medzinárodná asociácia pre leteckú dopravu (IATA). Zahŕňa zložky na miešanie do leteckého petroleja. |
||||||||
|
Kvapalné biozložky získané z biomasy a zmiešané s leteckým petrolejom alebo nahrádzajúce letecký petrolej. |
||||||||
|
Rafinovaný ropný destilát sa používa v iných odvetviach ako leteckej doprave. Destiluje od 150 °C do 300 °C. |
||||||||
|
Plynový olej/nafta je predovšetkým stredný destilát destilujúci od 180 °C do 380 °C. V závislosti od použitia je k dispozícii niekoľko druhov: |
||||||||
|
Motorová nafta pre vznetové motory (osobné automobily, nákladné automobily atď.) obyčajne s nízkym obsahom síry. |
||||||||
|
uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5 – Obnoviteľná energia a energia z odpadu. |
||||||||
|
Ľahký vykurovací olej na priemyselné a komerčné použitie, lodná nafta a nafta používaná v železničnej doprave, iné plynové oleje vrátane ťažkých plynových olejov, ktoré destilujú od 380 °C do 540 °C a ktoré sa používajú ako petrochemické suroviny. |
||||||||
|
Všetky zvyškové (ťažké) vykurovacie oleje (vrátane tých, ktoré sa získali zmiešaním). Kinematická viskozita je nad 10 cSt pri 80 °C. Bod vzplanutia je vždy vyšší ako 50 °C a hustota vždy presahuje 0,90 kg/l. |
||||||||
|
Ťažký vykurovací olej s obsahom síry pod 1 %. |
||||||||
|
Ťažký vykurovací olej s obsahom síry 1 % alebo viac. |
||||||||
|
Rafinované destilátové medziprodukty pri destilácii v rozpätí ťažkého benzínu/leteckého petroleja. Členia sa na: — technický benzín (SBP): Ľahké oleje destilujúce od 30 °C do 200 °C. Existuje 7 alebo 8 druhov priemyselného benzínu, podľa toho, kde sa v destilačnom rozpätí uskutoční rez. Tieto druhy sa definujú podľa teplotného rozdielu medzi objemom destilácie pri 5 % a 90 % (maximálne 60 °C). — lakový benzín: Technický benzín s bodom vzplanutia nad 30 °C. Destilačné rozpätie lakového benzínu je 135 °C až 200 °C. |
||||||||
|
Uhľovodíky vyrobené z destilačného vedľajšieho produktu; používajú sa najmä na zníženie trenia medzi povrchmi ložísk. Zahŕňajú všetky hotové druhy mazacích olejov od vretenového až po valcový olej a druhy použité v olejoch vrátane motorových olejov a všetkých základných druhov mazacích olejov. |
||||||||
|
Tuhý, polotuhý alebo väzký uhľovodík s koloidnou štruktúrou, hnedej až čiernej farby; získava sa ako zvyšok pri destilácii surovej ropy vákuovou destiláciou ropných zvyškov z atmosférickej destilácie. Bitúmen sa často označuje ako asfalt a používa sa najmä pri stavbe ciest a na strechy. Zahŕňa skvapalnený a riedený bitúmen. |
||||||||
|
Ide o nasýtené alifatické uhľovodíky. Tieto vosky sú zvyšky extrahované pri odparafínovaní mazacích olejov. Majú kryštalickú štruktúru, viac-menej jemnú v závislosti od druhu. Hlavné charakteristiky sú tieto: sú bezfarebné, bez zápachu, priesvitné, s bodom tavenia nad 45 °C. |
||||||||
|
Čierny tuhý vedľajší produkt získavaný najmä krakovaním alebo karbonizáciou získaných ropných medziproduktov, zvyškov z vákuovej destilácie a dechtov a smoly v procesoch, ako je predĺžené alebo fluidné koksovanie. Obsahuje najmä uhlík (90 % až 95 %) a má nízky obsah popola. Používa sa ako surovina v koksárňach, v oceliarskom priemysle na vykurovanie, výrobu elektród a výrobu chemických látok. Dve najdôležitejšie kvalitatívne triedy sú ‚zelený koks‘ a ‚kalcinovaný koks‘. Zahŕňa ‚katalyzátorový koks‘, ktorý sa usadí na katalyzátore počas rafinérskeho procesu; tento koks nemožno získať späť a obyčajne sa používa v rafinérii ako rafinérske palivo. |
||||||||
|
Všetky výrobky, ktoré tu nie sú špecificky uvedené, napríklad decht a síra. Zahŕňajú aromatické látky (napríklad BTX alebo benzén, toluén a xylén) a alkény (napríklad propylén) vyrábané v rafinérii. |
4.2. Zoznam agregátov
Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, ak nie je uvedené inak.
4.2.1. Dodávky surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív a ostatných uhľovodíkov
Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje na surovú ropu, NGL, rafinérske medziprodukty, aditíva/oxygenáty (a ich biozložky) a ostatné uhľovodíky:
1. Domáca výroba
Nevzťahuje sa na rafinérske medziprodukty a biopalivá.
2. Z ostatných zdrojov. Aditíva, biopalivá a ostatné uhľovodíky, ktorých výroba už bola zahrnutá v bilanciách iných palív.
Nevzťahuje sa na surovú ropu, NGL a rafinérske medziprodukty.
2.1. Z toho: z uhlia
Zahŕňa kvapaliny vyrábané v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia, kvapaliny z koksární.
2.2. Z toho: zo zemného plynu
Výroba syntetického benzínu si môže vyžadovať ako surovinu zemný plyn. Množstvo plynu na výrobu metanolu sa stanovuje podľa kapitoly 2, zatiaľ čo tu sa uvádza príjem metanolu.
2.3. Z toho: z obnoviteľných zdrojov
Zahŕňa biopalivá, ktoré sú určené na miešanie s dopravnými palivami.
Výroba sa stanovuje podľa kapitoly 5, zatiaľ čo množstvo na miešanie sa stanovuje tu.
3. Spätné toky z petrochemického sektora
Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od konečného spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby.
Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.
4. Reklasifikované produkty
Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania konečným spotrebiteľom.
Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.
5. Dovoz a vývoz
Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovážané alebo vyvážané na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surovú ropu a NGL treba uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske suroviny a hotové výrobky treba uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky.
Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovážaného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovážaných alebo vyvážaných priamo petrochemickým priemyslom.
Poznámka: Každý obchod s biopalivami, ktoré neboli zmiešané s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme), by sa mal uviesť v dotazníku o obnoviteľných energiách.
Opätovný vývoz ropy dovážanej na spracovanie v rámci colných oblastí by sa mal zahŕňať ako vývoz výrobku z krajiny spracovania do konečnej destinácie.
6. Priame použitie
Surová ropa, NGL, aditíva a oxygenáty (a tá časť, čo sú biopalivá) a ostatné uhľovodíky použité priamo bez spracovania v ropných rafinériách.
Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.
7. Zmena stavu zásob
Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
8. Vypočítaná vsádzka do rafinérie
Vypočítané celkové množstvo výrobku na vstupe do rafinérskeho procesu. Definuje sa ako:
domáca produkcia + z ostatných zdrojov + spätné toky z priemyslu + reklasifikované produkty + dovoz – vývoz – priame použitie + zmena stavu zásob
9. Štatistické rozdiely
Definované ako vypočítaná vsádzka do rafinérie mínus zistená vsádzka.
10. Zistená vsádzka do rafinérie
Množstvo merané ako vstup do rafinérií.
11. Rafinérske straty
Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.
12. Počiatočné a konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území
Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v colných oblastiach a zásoby pre ostatné strany, či už v rámci bilaterálnej vládnej dohody, alebo bez nej. Začiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia.
13. Čistá výhrevnosť
Produkcia, dovoz a vývoz a celkový priemer.
4.2.2. Dodávky ropných výrobkov
Nasledujúca tabuľka sa týka len hotových výrobkov (rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín a v rámci neho biobenzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, letecký petrolej a jeho biozložky, ostatný petrolej, plynový olej/nafta, vykurovací olej s nízkym a vysokým obsahom síry, lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné výrobky). Surová ropa a NGL použité pri priamom spaľovaní by sa mali uviesť v dodávkach hotových výrobkov a v reklasifikácii medziproduktov:
1. Vstupy prvotných produktov
Zahŕňa množstvo domácej alebo dovážanej surovej ropy (vrátane kondenzovanej) a domáceho NGL použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.
2. Hrubý rafinérsky výstup
Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie.
Nezahŕňa straty z rafinérií, ale zahŕňa rafinérske palivo.
3. Recyklované výrobky
Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prešli marketingovou sieťou po tom, ako už boli raz dodané konečným spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.
4. Rafinérske palivo
Ropné výrobky spotrebované na podporu prevádzky v rafinérii.
Nezahŕňa výrobky použité ropnými spoločnosťami mimo rafinérskeho procesu, napríklad v zásobníkoch alebo ropných tankeroch.
Zahŕňa palivá použité pri výrobe elektriny a predávaného tepla v rafinériách.
4.1. Z toho: používa sa pri výrobe elektriny
Množstvo použité pri výrobe elektriny v zariadeniach v rafinériách.
4.2. Z toho: používa sa v teplárňach
Množstvo použité v teplárňach v rafinériách.
4.3. Z toho: používa sa pri výrobe tepla
Množstvo použité pri výrobe tepla v rafinériách.
5. Dovoz a vývoz
6. Medzinárodné námorné zásobníky
7. Výmena medzi výrobkami
Množstvo opätovne zatriedené buď preto, lebo sa jeho špecifikácia zmenila, alebo preto, lebo sa zamiešalo do iného výrobku.
Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden výrobok alebo viac výrobkov a naopak; celkový čistý výsledok by mal byť nula.
8. Reklasifikované produkty
Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania konečným spotrebiteľom.
9. Zmena stavu zásob
Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
10. Vypočítané hrubé domáce dodávky
Definujú sa ako:
vstupy prvotných produktov + hrubý rafinérsky výstup + recyklované výrobky – rafinérske palivo + dovoz – vývoz – medzinárodné námorné zásobníky + reklasifikácia medziproduktov – reklasifikované produkty + zmena stavu zásob
11. Štatistický rozdiel
Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.
12. Zistené hrubé domáce dodávky
Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.
Tento údaj sa môže líšiť od vypočítaného údaja napríklad pre rôzne pokrytie a/alebo rôzne definície v rôznych vykazovacích systémoch.
12.1. Z toho: hrubé dodávky do petrochemického sektora
Množstvo palív dodávaných do petrochemického sektora.
12.2. Z toho: energetické použitie v petrochemickom sektore
Množstvo ropy použité ako palivo pre petrochemické procesy, ako je parné krakovanie.
12.3. Z toho: neenergetické použitie v petrochemickom sektore
Množstvo ropy použitej v petrochemickom sektore na účely výroby etylénu, propylénu, butylénu, syntetického plynu, aromatických látok, butadiénu a ostatných surovín založených na uhľovodíkoch napríklad pri parnom krakovaní, v zariadeniach na výrobu aromatických látok a pri parnom reformingu. Nezahŕňa množstvo ropy použité na účely výroby paliva.
13. Spätné toky z petrochemického sektora do rafinérií.
14. Počiatočná a konečná úroveň zásob
Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v colných oblastiach a zásoby pre ostatné strany, či už v rámci bilaterálnej vládnej dohody, alebo bez nej. Začiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia.
15. Zmena stavu zásob vo verejných zariadeniach
Zmeny stavu zásob, ktoré skladujú verejné služby, nezahrnuté v úrovniach zásob a v inde uvedenej zmene stavu zásob. Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
Zahŕňa surovú ropu a NGL použité na priame spaľovanie, ak je to vhodné.
16. Výhrevnosť hrubých domácich dodávok
4.2.3. Hrubé domáce dodávky podľa sektora
V ďalej uvedených tabuľkách sa nasledujúce agregáty vzťahujú na surovú ropu, NGL, rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, všetok automobilový benzín a jeho biozložky, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, všetok letecký petrolej a jeho biozložky, ostatný petrolej, plynový olej/naftu (a jeho/jej frakcie, ktorými sú motorová nafta pre cestnú dopravu, vykurovací olej a iný plynový olej, bionaftta a plynový olej/nafta bez biozložiek), všetok vykurovací olej (vrátane jeho frakcií s nízkym a vysokým obsahom síry), lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné ropné výrobky.
Je nutné uviesť množstvo týkajúce sa energetického použita a množstvo týkajúce sa neenergetického použitia a ich množstvo spolu.
1. Sektor transformácie spolu
Celkové množstvo palív použitých v primárnej alebo sekundárnej premene energie.
1.1. Z toho: verejné elektrárne
1.2. Z toho: závodné elektrárne
1.3. Z toho: verejné teplárne
1.4. Z toho: závodné teplárne
1.5. Z toho: verejné výhrevne
1.6. Z toho: závodné výhrevne
1.7. Z toho: plynárne/zariadenia na splynovanie
1.8. Z toho: na miešanie zemného plynu
1.9. Z toho: koksárne
1.10. Z toho: vysoké pece
1.11. Z toho: petrochemický priemysel
1.12. Z toho: čiernouhoľné briketárne
1.13. Z toho: inde neuvedené – transformácia
2. Energetický sektor spolu
Celkové množstvo použité ako energia v energetickom sektore.
2.1. Z toho: uhoľné bane
2.2. Z toho: ťažba ropy a plynu
2.3. Z toho: koksárne
2.4. Z toho: vysoké pece
2.5. Z toho: plynárne
2.6. Z toho: energetické podniky
Elektrárne, teplárne a výhrevne.
2.7. Z toho: inde neuvedené – energetika
3. Distribučné straty
Straty, ktoré vznikli mimo rafinérie z dôvodu dopravy a distribúcie.
Zahŕňa straty v potrubiach.
4. Konečná spotreba energie
5. Priemyselný sektor
5.1. Z toho: hutníctvo železa a ocele
5.2. Z toho: chemický a petrochemický priemysel
5.3. Z toho: neželezné kovy
5.4. Z toho: nekovové minerálne výrobky
5.5. Z toho: dopravné zariadenia
5.6. Z toho: stroje a zariadenia
5.7. Z toho: ťažba a dobývanie
5.8. Z toho: potraviny, nápoje a tabak
5.9. Z toho: celulóza, papier a tlač
5.10. Z toho: drevo a drevené výrobky
5.11. Z toho: stavebníctvo
5.12. Z toho: textil a koža
5.13. Z toho: inde neuvedené – priemysel
6. Dopravný sektor
6.1. Z toho: medzinárodná letecká doprava
6.2. Z toho: vnútroštátna letecká doprava
6.3. Z toho: cestná doprava
6.4. Z toho: železničná doprava
6.5. Z toho: vnútrozemská plavba
6.6. Z toho: potrubná doprava
6.7. Z toho: inde neuvedené – doprava
7. Ostatné sektory
7.1. Z toho: obchod a verejné služby
7.2. Z toho: domácnosti
7.2.1. Domácnosti, z toho: vykurovanie priestoru
7.2.2. Domácnosti, z toho: ochladzovanie priestoru
7.2.3. Domácnosti, z toho: ohrev vody
7.2.4. Domácnosti, z toho: varenie
7.2.5. Domácnosti, z toho: ostatné konečné použitia
7.3. Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo
7.4. Z toho: rybolov
7.5. Z toho: inde neuvedené – ostatné
8. Neenergetické použitie spolu
Množstvo použité ako suroviny v rôznych sektoroch a nespotrebované ako palivo alebo transformované na iné palivo. Toto množstvo je zahrnuté v uvedených agregátoch.
8.1. Z toho: sektor transformácie
8.2. Z toho: energetický sektor
8.3. Z toho: dopravný sektor
8.4. Z toho: priemyselný sektor
8.4.1 Priemyselný sektor, z toho: chemický (vrátane petrochemického)
8.5. Z toho: ostatné sektory
4.2.4. Dovoz a vývoz
Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia. Pozri takisto poznámky v 4.2.1, agregát č. 5.
4.3. Merné jednotky
|
103 ton |
||
|
MJ/tona |
4.4. Odchýlky a výnimky
Cyprus je vyňatý z vykazovania agregátov vymedzených v oddiele 4.2.3 bode 7 (Ostatné sektory) a bode 8 (Neenergetické použitie spolu); uplatňujú sa len celkové hodnoty.
5. OBNOVITEĽNÁ ENERGIA A ENERGIA Z ODPADU
5.1. Príslušné energetické produkty
Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:
Energetický produkt |
Vymedzenie pojmov |
||||||
|
Potenciálna a kinetická energia vyrábaná z vody, ktorá sa mení na elektrinu vo vodných elektrárňach. Treba zahrnúť aj prečerpávanie. Výroba sa musí uviesť pre zariadenia s veľkosťou < 1 MW, 1 až < 10 MW, ≥ 10 MW a z prečerpávania. |
||||||
|
Energia dostupná ako teplo vyžarované zo zemskej kôry obyčajne vo forme horúcej vody alebo pary. Produkcia tejto energie je rozdiel medzi entalpiou kvapaliny odoberanej z vrtu a kvapaliny, ktorá sa napokon používa. Využíva sa vo vhodných lokalitách:
|
||||||
|
Slnečné žiarenie používané na výrobu teplej vody a elektriny. Výrobou tejto energie je teplo dostupné pre prenosové médium tepla, t. j. dopadajúca slnečná energia mínus optické straty a straty v kolektoroch. Nezahŕňa sa pasívna slnečná energia na priame vykurovanie, ochladzovanie a osvetlenie obytných jednotiek alebo iných budov. |
||||||
|
Slnečným svetlom, ktoré sa mení na elektrinu použitím solárnych článkov obyčajne vytvorených polovodivým materiálom, ktorý keď je vystavený svetlu, produkuje elektrinu. |
||||||
|
Teplo zo slnečného žiarenia; môže sa vytvárať v:
|
||||||
|
Mechanická energia sa získava z pohybu prílivu, vĺn alebo oceánskeho prúdu a používa sa na výrobu elektriny. |
||||||
|
Kinetická energia vetra využitá na výrobu elektriny vo veterných turbínach. |
||||||
|
Vykazuje sa odpad priemyselného neobnoviteľného pôvodu (tuhý alebo kvapalný) spaľovaný priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla. Množstvo použitého paliva by sa malo uviesť na základe výhrevnosti. Obnoviteľný priemyselný odpad by sa mal uviesť v kategóriách: tuhá biomasa, bioplyn a/alebo kvapalné biopalivá. |
||||||
|
Odpad vyrábaný v domácnostiach, nemocniciach a terciárnom sektore, spaľovaný v špecifických zariadeniach na základe výhrevnosti. |
||||||
|
Časť komunálneho odpadu, ktorý je biologického pôvodu. |
||||||
|
Časť komunálneho odpadu, ktorý nie je biologického pôvodu. |
||||||
|
Zahŕňa organický, nefosílny materiál biologického pôvodu, ktorý možno použiť ako palivo pri výrobe tepla alebo elektriny. Obsahuje: |
||||||
|
Tuhé rezíduá z deštrukčnej destilácie a pyrolýzy drevených a iných rastlinných materiálov. |
||||||
|
Plyn pozostávajúci hlavne z metánu a oxidu uhličitého vyrábaných anaeróbnou digesciou biomasy. |
||||||
|
Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii by sa malo vzťahovať na množstvo biopaliva, a nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. V prípade konkrétneho prípadu dovozu a vývozu kvapalných biopalív ide len o obchod s množstvom, ktoré sa nezmiešava s pohonnými látkami (t. j. v ich čistej forme); obchod s kvapalnými biopalivami zmiešanými s pohonnými látkami by sa mal uviesť v údajoch o rope v kapitole 4. Ide o tieto kvapalné biopalivá: |
||||||
|
Táto kategória zahŕňa bioetanol (etanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu), biometanol (metanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu), bioETBE (etyl-tercio-butyl-éter vyrábaný z bioetanolu; percentuálny objem bioETBE, ktoré sa vypočíta ako biopalivo, je 47 %) a bioMTBE (metyl-tercio-butyl-éter vyrábaný z biometanolu): percentuálny objem bio-MTBE, ktorý sa počíta ako biopalivo, je 36 %). |
||||||
|
Etanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu. |
||||||
|
Táto kategória zahŕňa bionaftu (metylester vyrábaný z rastlinného alebo živočíšneho oleja kvality nafty), biodimetyléter (dimetyléter vyrábaný z biomasy), Fischer Tropsch (Fischer Tropsch vyrábaný z biomasy), za studena extrahovaný bioolej (olej vyrábaný z olejových jadier len mechanickým spracovaním) a všetky ostatné kvapalné biopalivá, ktoré sa pridávajú, miešajú alebo používajú priamo ako motorová nafta. |
||||||
|
Kvapalné biopalivá získané z biomasy a zmiešané s leteckým petrolejom alebo nahrádzajúce letecký petrolej. |
||||||
|
Kvapalné biopalivá použité priamo ako palivo nezahrnuté v biobenzíne ani v bionafte. |
5.2. Zoznam agregátov
Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, ak nie je uvedené inak.
5.2.1. Hrubá výroba elektriny a tepla
Elektrina a teplo vyrábané z energetických produktov uvedených v oddiele 5.1 (okrem dreveného uhlia, biobenzínu a biozložky do leteckého petroleja) sa musia uviesť, ak je to vhodné, osobitne:
— |
za verejných výrobcov a závodných výrobcov, |
— |
za elektrárne, výhrevne a teplárne. |
Táto požiadavka sa netýka dreveného uhlia. V prípade kvapalných biopalív sa táto požiadavka netýka biobenzínu a biozložky do leteckého petroleja. V prípade vodnej energie je nutné osobitne uviesť zariadenia s elektrickým výkonom do 1 MW, zariadenia s elektrickým výkonom od 1 MW do 10 MW a zariadenia s elektrickým výkonom nad 10 MW.
5.2.2. Sektor dodávky a sektor transformácie
Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v oddiele 5.1 (okrem vodnej energie, solárno-fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie) a používajú sa v sektore dodávky a v sektore transformácie, sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:
1. Výroba
2. Dovoz
3. Vývoz
4. Zmena stavu zásob
Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
5. Hrubá spotreba
6. Štatistické rozdiely
7. Sektor transformácie spolu
Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri premene primárnych foriem energie na sekundárne (napríklad skládkový plyn na elektrickú energiu) alebo použitých pri transformácii na získané energetické výrobky (napríklad bioplyn používaný na zmiešanie so zemným plynom).
7.1. Z toho: verejné elektrárne
7.2. Z toho: verejné teplárne
7.3. Z toho: verejné výhrevne
7.4. Z toho: závodné elektrárne
7.5. Z toho: závodné teplárne
7.6. Z toho: závodné výhrevne
7.7. Z toho: čiernouhoľné briketárne
Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitého pri výrobe brikiet. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a výrobe zariadení treba uviesť ako spotrebu v energetickom sektore.
7.8. Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne
Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri výrobe BKB. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a výrobe zariadení treba uviesť ako spotrebu v energetickom sektore.
7.9. Z toho: svietiplyn (plynárne)
Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri výrobe svietiplynu. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a výrobe zariadení treba uviesť ako spotrebu v energetickom sektore.
7.10. Z toho: vysoké pece
Množstvo obnoviteľnej energie (napr. dreveného uhlia) transformovaného vo vysokých peciach.
Obnoviteľná energia požitá pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemala uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.
7.11. Z toho: zariadenia zmiešavania zemného plynu
Množstvo bioplynov zmiešavaných so zemným plynom, ktoré sa vstrekujú do siete zemného plynu.
7.12. Z toho: zmiešavanie s automobilovým benzínom/naftou/petrolejom
Množstvo kvapalných biopalív, ktoré sa nedodávajú na konečnú spotrebu, ale sa používajú s ostatnými ropnými výrobkami uvedenými v dotazníku o rope.
7.13. Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia
Množstvo dreva použitého pri výrobe dreveného uhlia.
7.14. Z toho: inde neuvedené – transformácia
5.2.3. Energetický sektor
Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v oddiele 5.1 (okrem vodnej energie, solárno-fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie) a používajú sa v energetickom sektore alebo pri konečnej spotrebe, sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:
1. Energetický sektor spolu
Obnoviteľná energia a odpad spotrebúvané energetickým priemyslom na podporu transformácie. Napríklad obnoviteľná energia a odpad použité pri vykurovaní, osvetlení alebo prevádzke púmp/kompresorov.
Množstvo obnoviteľnej energie a odpadu transformovaného do inej energetickej formy treba uviesť v sektore transformácie.
1.1. Z toho: zariadenia na splynovanie
1.2. Z toho: verejné elektrárne, teplárne a výhrevne
1.3. Z toho: uhoľné bane
1.4. Z toho: čiernouhoľné briketárne
1.5. Z toho: koksárne
1.6. Z toho: ropné rafinérie
1.7. Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne
1.8. Z toho: svietiplyn (plynárne)
1.9. Z toho: vysoké pece
1.10. Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia
1.11. Z toho: inde neuvedené
2. Distribučné straty
Všetky straty sa vyskytujú z dôvodu dopravy a distribúcie.
5.2.4. Konečné použitie energie
Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v oddiele 5.1 (okrem vodnej energie, solárno-fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie), sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:
1. Konečná energetická spotreba
2. Priemyselný sektor
2.1. Z toho: hutníctvo železa a ocele
2.2. Z toho: chemický a petrochemický priemysel
2.3. Z toho: neželezné kovy
2.4. Z toho: nekovové minerálne výrobky
2.5. Z toho: dopravné zariadenia
2.6. Z toho: stroje a zariadenia
2.7. Z toho: ťažba a dobývanie
2.8. Z toho: potraviny, nápoje a tabak
2.9. Z toho: celulóza, papier a tlač
2.10. Z toho: drevo a drevené výrobky
2.11. Z toho: stavebníctvo
2.12. Z toho: textil a koža
2.13. Z toho: inde neuvedené – priemysel
3. Dopravný sektor
3.1. Z toho: železničná doprava
3.2. Z toho: cestná doprava
3.3. Z toho: vnútrozemská plavba
3.4. Z toho: inde neuvedené – doprava
4. Ostatné sektory
4.1. Z toho: obchod a verejné služby
4.2. Z toho: domácnosti
4.2.1. Domácnosti, z toho: vykurovanie priestoru
4.2.2. Domácnosti, z toho: ochladzovanie priestoru
4.2.3. Domácnosti, z toho: ohrev vody
4.2.4. Domácnosti, z toho: varenie
4.2.5. Domácnosti, z toho: ostatné konečné použitia
4.3. Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo
4.4. Z toho: rybolov
4.5. Z toho: inde neuvedené – ostatné
5.2.5. Technické charakteristiky zariadení
Nasledujúce výkony výroby elektriny sa majú uviesť, ak je to vhodné, na konci vykazovaného roka:
1. Vodná energia
Výkon sa musí uviesť v prípade zariadení s veľkosťou < 1 MW, 1 až < 10 MW, ≥ 10 MW, v prípade kombinovaných zariadení a z čistého prečerpávania, ako aj za všetky veľkosti spolu. Podrobné veľkosti zariadení by sa mali uviesť bez prečerpávania.
2. Geotermálna
3. Solárno-fotovoltaická
4. Solárno-termálna
5. Prílivová, vlnová, oceánska
6. Veterná energia
7. Priemyselný odpad (neobnoviteľný)
8. Komunálny odpad
9. Pevné biopalivá
10. Bioplyny
11. Bionafta
12. Ostatné kvapalné biopalivá
Má sa uviesť celková inštalovaná plocha solárnych kolektorov.
Majú sa uviesť tieto kapacity výroby biopalív:
1. Biologický benzín
2. Bionafta
3. Biozložky do leteckého petroleja
4. Ostatné kvapalné biopalivá
5.2.6. Dovoz a vývoz
Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia sa musí uviesť pre tieto výrobky:
1. Biologický benzín
1.1. Z toho: bioetanol
2. Biozložky do leteckého petroleja
3. Bionafta
4. Ostatné kvapalné biopalivá
5. Drevené pelety
5.2.7. Výroba pevných biopalív a bioplynov
Má sa uviesť výroba týchto výrobkov:
1. Pevné biopalivá (okrem dreveného uhlia)
1.1. Z toho: palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty
1.1.1. Palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty, z toho: drevené pelety
1.2. Z toho: čierny lúh
1.3. Z toho: bagasa
1.4. Z toho: živočíšny odpad
1.5. Z toho: ostatné rastlinné materiály a zvyšky
2. Bioplyny z anaeróbnej fermentácie
2.1. Z toho: plyn zo skládok/skládkový plyn
2.2. Z toho: splaškový plyn
2.3. Z toho: ostatné bioplyny z anaeróbnej fermentácie
3. Bioplyny z termálnych procesov
5.3. Energetický obsah
Priemerná výhrevnosť sa má uviesť pre nasledujúce výrobky:
1. Biologický benzín
2. Bioetanol
3. Bionafta
4. Biozložky do leteckého petroleja
5. Ostatné kvapalné biopalivá
6. Drevené uhlie
5.4. Merné jednotky
|
MWh |
||
|
TJ |
||
|
Biobenzín, bionafta a ostatné kvapalné biopalivá: tony Drevené uhlie: 1 000 ton Všetky ostatné: TJ (podľa výhrevnosti) |
||
|
1 000 m2 |
||
|
Biopalivá: tony/ročne. Všetky ostatné: MWe |
||
|
KJ/kg (výhrevnosť) |
5.5. Odchýlky a výnimky
Neuplatňuje sa.
6. UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA
Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na zber údajov, ako sa uvádza vo všetkých predchádzajúcich kapitolách:
1. Vykazované obdobie:
Kalendárny rok (1. január až 31. december).
2. Periodicita:
Ročne.
3. Lehota na zasielanie údajov:
30. november v roku po vykazovanom období.
4. Formát na zasielanie údajov a metodika:
Formát na zasielanie údajov zodpovedá príslušnému štandardu na výmenu údajov, ktorý stanovil Eurostat.
Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.