15.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/29

(1)

Dňa 5. júna 2007 [sťažovateľka] (3) podala sťažnosť Európskej komisii týkajúcu sa poskytnutia počiatočného kapitálu vo výške 150 miliónov EUR akciovej spoločnosti Ducroire (ďalej len „SA Ducroire“) pri jej zakladaní v septembri 2004 podnikom Office National du Ducroire (ďalej len „ONDD“).

(2)

Komisia položila Belgicku niekoľko podrobných otázok listom zo 7. decembra 2007. Odpovede na tieto otázky aj s pripojenými početnými dokumentmi a obchodným plánom jej boli doručené 12. februára 2008.

(3)

Dňa 9. septembra 2008 sa uskutočnilo stretnutie sťažovateľky s útvarmi Komisie.

(4)

Dňa 4. decembra poslala Komisia Belgicku verziu sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter.

(5)

V dňoch 12. a 17. decembra 2008 bola sťažovateľke doručená verzia pripomienok Belgicka, ktorá nemá dôverný charakter, a špecifické otázky. Sťažovateľka odpovedala listom zo 6. novembra 2009.

(6)

Dňa 21. apríla 2010 boli Belgicku doručené ďalšie otázky, na ktoré odpovedalo 23. júla 2010.

(7)

Dňa 23. februára 2011 sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (4) voči týmto možným opatreniam pomoci: i) záruka belgického štátu, ktorú ONDD využíval pre svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík; ii) jeden alebo niekoľko interných presunov zdrojov v prospech poisťovania obchodovateľných rizík a iii) kapitál, ktorý ONDD upísal v prospech činností SA Ducroire vzťahujúcich sa na obchodovateľné riziká. Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(8)

V dňoch 17. marca 2011 a 28. apríla 2011 sa uskutočnili dve stretnutia medzi belgickými orgánmi, ONDD, SA Ducroire a útvarmi Komisie.

(9)

Dňa 4. mája 2011 belgické orgány požiadali o predĺženie lehoty na odpoveď na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) o štyri týždne. Dňa 5. mája 2011 Komisia informovala belgické orgány, že nemá námietky proti žiadosti o predĺženie lehoty a vyžiadala si ďalšie informácie týkajúce sa schôdze z 28. apríla 2011.

(10)

Dňa 1. júna 2011 belgické orgány predložili svoju odpoveď na pripomienky a otázky Komisie z rozhodnutia o začatí konania. Prílohy k svojej odpovedi predložili 9. a 10. júna 2011.

(11)

Komisia na základe tejto odpovede požiadala 27. júla 2011 o doplňujúce informácie.

(12)

Belgické orgány s cieľom prípravy odpovede na otázky Komisie zvolali 26. septembra, resp. 18. októbra 2011 dve odborné stretnutia s útvarmi Komisie a s príjemcom opatrení štátnej pomoci. Belgicko predložilo 14. novembra 2011 doplňujúce informácie k témam diskutovaným na týchto stretnutiach.

(13)

Dňa 5. decembra 2011 belgické orgány predložili svoju odpoveď na otázky Komisie z 27. júla 2011.

(14)

Komisia požiadala 23. apríla 2012 o niekoľko spresnení týkajúcich sa rôznych informácií, ktoré belgické orgány poskytli 16. mája 2012.

(15)

Dňa 21. mája 2012 sa uskutočnilo stretnutie belgických orgánov, ONDD, SA Ducroire a útvarov Komisie, po ktorom belgické orgány poslali listom z 31. mája 2012 doplňujúce vysvetlenia. Listom zo 14. júna 2012 belgické orgány zopakovali svoje stanovisko k prideleniu kapitálu, ktoré napadla Komisia.

(16)

ONDD je „nezávislá verejná inštitúcia“ pôsobiaca na trhu úverového poistenia, ktorá využíva podporu a záruku belgického štátu.

(17)

ONDD až do 31. júna 2003 vykonával všetky svoje činnosti vo vlastnom mene a so štátnou zárukou. Neexistovalo žiadne samostatné účtovníctvo pre krátkodobé a pre dlhodobé poisťovanie úverov a ani pokiaľ ide o poisťovanie obchodovateľných či neobchodovateľných rizík. Na základe oznámenia Komisie členským štátom podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorým sa uplatňujú články 92 a 93 zmluvy na krátkodobé poistenie vývozných úverov (ďalej len oznámenie o poistení vývozných úverov) (5), sa za obchodovateľné riziká pokladajú obchodné a politické riziká s maximálnym trvaním rizika menej než dva roky súvisiace s dlžníkmi (6) so sídlom v jednej z krajín EÚ alebo v niektorej z členských krajín OECD, t. j. v Austrálii, Kanade, na Islande, v Japonsku, na Novom Zélande, v Nórsku, Švajčiarsku a USA (7).

(18)

Dňa 1. septembra 2003 ONDD aktivoval tzv. „obchodný“ účet, podľa belgických orgánov bez štátnej záruky, ktorý bol od tohto dátumu vyčlenený pre všetky činnosti spojené s krátkodobými rizikami. Na tento obchodný účet bol následne alokovaný kapitál [45 – 70] miliónov EUR umožňujúci získanie súhlasu štátneho regulačného orgánu pre poisťovne Office de Contrôle des Assurances (ďalej len „OCA“). V rámci tohto obchodného účtu neexistovalo samostatné účtovníctvo pre obchodovateľné a pre neobchodovateľné riziká.

(19)

V máji 2004 sa ONDD rozhodol osamostatniť svoje činnosti v oblasti krátkodobého poistenia úverov a založil SA Ducroire. Podľa belgických orgánov sa rozhodnutie založiť SA Ducroire prijalo v súlade s oznámením o poistení vývozných úverov, v ktorom sa od členských štátov žiada, aby zmenili svoje schémy poistenia vývozných úverov takým spôsobom, aby poisťovatelia vývozných úverov nemohli viac využívať štátnu pomoc v prípade rizík, ktoré sú kvalifikované ako „obchodovateľné“.

(20)

Rozhodnutie o založení SA Ducroire a o pridelení kapitálu vo výške 150 miliónov EUR prijala správna rada 11. mája 2004 na základe obchodného plánu na obdobie 2005 – 2007, ktorý vypracoval ONDD a v rámci ktorého sa počítalo s dvomi scenármi: scenár A označený ako „realistický“, založený na konjunktúre a počítajúci s rastom poistených súm vo výške 3 %, a scenár B označený ako „dynamický“, založený na proaktívnom prístupe v zmysle dobýjania trhu a počítajúci s predpokladom dvojnásobného rastu oproti realistickému scenáru, t. j. 6 % (8).

(21)

Podnik SA Ducroire bol založený 23. septembra 2004, kedy ONDD upísal 150 miliónov EUR do základného imania tejto spoločnosti, z toho 100 miliónov EUR bolo splatených okamžite, zatiaľ čo zostávajúcich 50 miliónov EUR až v roku 2009.

(22)

Dňa 1. januára 2005 ONDD previedol svoje portfólio krátkodobých rizík na SA Ducroire, ktorý začal svoju činnosť od tohto dátumu. ONDD pokračuje v správe dlhodobých rizík.

(23)

SA Ducroire tak spravuje všetky obchodovateľné riziká v zmysle oznámenia o poistení vývozných úverov (ktoré sú podľa definície krátkodobé), ako aj neobchodovateľné krátkodobé riziká, tzn. menej ako dvojročné riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom mimo krajín OECD.

(24)

V roku 2007 SA Ducroire získal 33 % kapitálu Komerční úvěroví pojišťovny EGAP (KUP) (obchodná vetva českej štátnej agentúry pre poistenie vývozných úverov) za sumu [12 – 14] miliónov EUR. Táto akvizícia prebehla v spolupráci so SACE BT, ktorý tiež získal 33 % podielu v KUP. V roku 2009 SA Ducroire odkúpil celý podiel SACE BT v KUP za [0 – 20] miliónov EUR. SA Ducroire tak získal 66 % kapitálu KUP za celkovú sumu [10 – 35] miliónov EUR. Z tejto sumy sa následne 12 miliónov EUR odpočítalo ako zníženie hodnoty podielov (záporná úprava hodnoty investície).

(25)

Dňa 5. júna 2007 bola Komisii doručená sťažnosť. Podľa sťažovateľky ONDD uskutočnil kapitálovú dotáciu za podmienok, na ktoré by súkromný investor nepristúpil. Na jednej strane návratnosť SA Ducroire očakávaná pri vklade kapitálu mala byť nižšia ako ziskovosť, ktorú by očakával súkromný investor. Na druhej strane kapitál vložený do podniku SA Ducroire mal prekračovať potrebný kapitál tak z hľadiska pravidiel obozretného podnikania týkajúcich sa primeraného minimálneho vlastného kapitálu, ako aj vo vzťahu k priemeru platobnej schopnosti (čisté príjmy/vlastný kapitál) ostatných subjektov v sektore. Podľa sťažovateľky len vďaka „prekapitalizácii“ z roku 2004 mohli SA Ducroire a SACE BT v druhej polovici roka 2006 predložiť spoločnú „bezkonkurenčnú“ ponuku na odkúpenie 66 % akcií KUP.

(26)

Vyšetrovanie, ktoré sa začalo 23. februára 2011, sa týka týchto opatrení:

(27)

Pokiaľ ide o opatrenie 3, v rozhodnutí o začatí konania sa konštatuje, že tieto časti kapitálu prideleného podniku SA Ducroire nepredstavujú štátnu pomoc (9):

(28)

Prípadná nová pomoc (opatrenie 3) sa preto vzťahuje iba na tú časť kapitálu prideleného podniku SA Ducroire, ktorá nepodporuje poisťovanie úverov v oblasti neobchodovateľných rizík a ktorá presahuje časť kapitálu, ktorá bola už k 31. decembru 2004 (tesne pred prevodom poisťovania krátkodobých rizík na SA Ducroire) v rámci ONDD určená na poisťovanie obchodovateľných rizík.

(29)

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú definície:

a)   „dodatkový kapitál“– časť kapitálu prideleného podniku SA Ducroire, ktorá presahuje časť kapitálu, ktorá už bola k 31. decembru 2004 (tesne pred prevodom krátkodobého poisťovania rizík na SA Ducroire) v rámci ONDD určená na činnosť týkajúcu sa krátkodobého poisťovania rizík (vrátane obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík);

b)   „dodatočný kapitál“– časť definovaného dodatkového kapitálu, ktorá je určená na poisťovanie úverov v oblasti obchodovateľných rizík (tzn. kapitál pridelený podniku SA Ducroire, ktorý je určený na poisťovanie úverov v oblasti obchodovateľných rizík a ktorý presahuje časť kapitálu, ktorá už bola k 31. decembru v rámci ONDD určená na činnosť týkajúcu sa obchodovateľných rizík).

(30)

Dodatkový kapitál teda zahŕňa dodatočný kapitál (pozri graf v odôvodnení 141).

(31)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania predpokladá existenciu významného dodatkového a dodatočného kapitálu pre nepomer medzi kapitálom vo výške 150 miliónov EUR prideleným podniku SA Ducroire pri jeho vzniku a kapitálom [45 – 70] miliónov EUR prideleným v rámci ONDD k obchodnému účtu, ktorý bol v čase od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2004 určený na poisťovanie krátkodobých rizík, ktoré zahŕňali obchodovateľné riziká. Komisia preto uviedla, že pravdepodobne existuje dodatkový a dodatočný kapitál a že jeho očakávaná návratnosť sa zdá nedostatočná.

(32)

Keďže ONDD a SA Ducroire nesplnili ustanovenia bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov zo strany ONDD a SA Ducroire (pozri odôvodnenia 17 a 19), tzn. vedenie oddelenej administratívy a samostatného účtovníctva pre obchodovateľné a pre neobchodovateľné riziká, Komisia nebola schopná v štádiu začatia konania vo veci formálneho zisťovania presne identifikovať rozsah „dodatočného kapitálu“. Komisia preto vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyzvala belgické orgány, aby splnili ustanovenia bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov a označili oddelene časť kapitálu podporujúcu činnosť v oblasti krátkodobých neobchodovateľných rizík a časť kapitálu podporujúcu činnosť v oblasti obchodovateľných rizík pred a po ich prevode na SA Ducroire.

(33)

Komisii nebola v stanovenej lehote doručená žiadna pripomienka od zainteresovaných strán v súvislosti so začatím konania.

(34)

Belgicko vyhlásilo, že ONDD sa vždy zameriaval na neobchodovateľné riziká a prevaha týchto rizík v jeho portfóliu je konštantná. Po roku 1993 (12) a pred pristúpením desiatich nových členských štátov Európskej únie (EÚ) v máji 2004 bola činnosť ONDD týkajúca sa obchodovateľných rizík bezvýznamná. Poistné z tejto činnosti tvorilo na konci roku 2003 iba približne [0 – 1 %] portfólia krátkodobých rizík a poistené sumy predstavovali iba približne […] miliónov EUR (pozri ďalej tabuľku 1). Je potrebné poznamenať, že veľmi nízke percento krytých obchodovateľných rizík súviselo s prepojením týchto rizík na neobchodovateľné riziko (13).

(35)

Až po 1. máji 2004, t. j. po pristúpení desiatich nových členských štátov Európskej únie, sa rovnováha medzi obchodovateľnými a krátkodobými neobchodovateľnými rizikami v rámci portfólia ONDD zmenila, pretože podiel obchodovateľných rizík v portfóliu ONDD vzrástol z [0 – 1 %] (z hľadiska poistného) v roku 2003 na [15 – 20 %] v roku 2004 (pozri ďalej tabuľku 1). Táto zmena je výsledkom automatického presunu krátkodobých rizík týkajúcich sa dlžníkov so sídlom v desiatich nových členských štátoch Európskej únie z kategórie neobchodovateľných rizík do kategórie obchodovateľných rizík.

(36)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, belgické orgány tiež uviedli, že záruka belgického štátu v súvislosti s obchodovateľnými rizikami sa od 1. septembra skončila, pretože tieto riziká boli prevedené na obchodný účet, na ktorý ONDD získal povolenie od OCA (14), a to práve preto, že sa naň nevzťahovala štátna záruka (OCA nereguluje činnosti využívajúce štátnu záruku).

(37)

Pokiaľ ide o možné interné presuny zdrojov v rámci ONDD v prospech poistenia obchodovateľných rizík, belgické orgány tvrdia, že pre zanedbateľný význam činnosti v oblasti poistenia obchodovateľných rizík je akýkoľvek presun zdrojov nepredstaviteľný a v každom prípade de minimis  (15).

(38)

Belgické orgány konštatujú, že v prípade opatrenia 1 a opatrenia 2 sú dotknuté sumy v každom prípade de minimis  (16).

Tabuľka 1

Vývoj poistného a poistených súm na obchodovateľné riziká a krátkodobé neobchodovateľné riziká (združené poistné zmluvy týkajúce sa vývozných úverov – krátkodobé)

(39)

S cieľom odôvodniť, že kapitál, ktorý ONDD pridelil podniku SA Ducroire, je nevyhnutný a spĺňa kritériá súkromného investora, belgické orgány predložili tieto argumenty: 1. transakcia sa musí posudzovať v kontexte prevodu existujúcej činnosti vo forme odčlenenia; 2. kapitálový vklad je odôvodnený na základe pravidiel solventnosti; 3. očakávaná návratnosť obchodovateľných činností SA Ducroire bola dostatočná na presvedčenie súkromného investora v trhovom hospodárstve, aby takúto investíciu realizoval.

(40)

Belgické orgány sa domnievajú, že kapitálový vklad je potrebné posudzovať v kontexte prevodu existujúcej činnosti. Celá činnosť podniku SA Ducroire pri jeho vzniku zodpovedala čisto prevodu portfólia ONDD v oblasti krátkodobých rizík.

(41)

Belgické orgány uvádzajú, že všetky položky v súvahe obchodného účtu vzťahujúce sa k obchodnej činnosti boli prevedené do počiatočnej súvahy SA Ducroire. Na strane aktív sa previedli iba pohľadávky priamo spojené s poistnými zmluvami, ktoré už boli súčasťou portfólia (investície neboli prevedené). Prevedené položky na strane pasív sa týkali iba existujúceho poistného portfólia a nezahŕňali kapitál, rezervy a rezervy na vyrovnávanie mimoriadnych rizík (19). Belgické orgány zdôrazňujú, že [45 – 70] miliónov EUR pridelených na obchodný účet nebolo prevedených na SA Ducroire, pretože identifikácia výšky kapitálu bola predmetom individuálneho posúdenia.

(42)

Belgické orgány tvrdia, že kapitál pridelený na obchodný účet nie je relevantný komparatív na posúdenie kapitálových požiadaviek SA Ducroire. Kapitálové požiadavky obchodného účtu boli odhadnuté mechanickým uplatnením pravidiel smernice 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia (20) (ďalej len „smernica Solventnosť 1“), ktoré zodpovedajú pravidlám obozretného podnikania na získanie súhlasu OCA pre činnosť v oblasti krátkodobých úverov, keďže na túto činnosť sa už nevzťahuje štátna záruka, tento kapitál ale nezodpovedá požadovanému ekonomickému kapitálu na krytie rizikového profilu tejto činnosti.

(43)

Podľa belgických orgánov je rozdiel medzi správaním súkromného investora, ktorý požaduje návratnosť novej investície, a správaním materského podniku, ktorý odčleňuje svoje existujúce činnosti. Iné uvažovanie by podľa belgických orgánov mohlo nútiť verejný podnik predať alebo ukončiť svoju hospodársku činnosť, ak by nedosahovala dostatočnú návratnosť z pohľadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, čo by bolo porušením zásady neutrality verejného kapitálu zakotvenej v článku 345 ZFEÚ.

(44)

Belgické orgány tvrdia, že v roku 2004 sa dali použiť iba dve metódy určovania kapitálových požiadaviek úverových poisťovateľov: a) klasická metóda poisťovníctva vo všeobecnosti, ktorá je stanovená smernicou Solventnosť I a založená na kompenzácii rizík (t. j. poistné – „premium based approach“), a b) metóda založená na hroziacich rizikách („exposure based approach“), ako napríklad metóda bazilejských pravidiel používaná v bankovom sektore a metóda Standard & Poor's na stanovenie potrebného kapitálu úverového poisťovateľa.

(45)

V prípade SA Ducroire sa belgické orgány domnievajú, že metóda podľa smernice Solventnosť I neodráža primerane celkový finančný profil poisťovateľa.

(46)

Podľa smernice Solventnosť I výška požadovanej miery solventnosti zodpovedá vyššiemu z dvoch výsledkov, pričom prvý zodpovedá ročnej výške poistného alebo príspevkov a druhý priemernému objemu škôd za posledné tri finančné roky. Absolútna minimálna hranica však bola 3 milióny EUR na roky 2004 až 2006 a 3,2 milióna EUR na roky 2007 až 2009.

(47)

Výsledkom uplatnenia týchto pravidiel podnikom ONDD na základe obchodného plánu je minimálna úroveň kapitálu pre SA Ducroire vo výške približne 3 až 3,3 milióna EUR  (21) v rokoch 2005 až 2007 (pozri ďalej tabuľku 2).

(48)

Belgicko tvrdí, že kapitálové požiadavky úverových poisťovateľov závisia viac od hroziacich rizík ako od kompenzácie rizík (poistné) a že metódy založené na hroziacich rizikách („exposure based approach“) (ako napríklad článok 8 zákona z roku 1939 o ONDD, metóda Standard & Poor's alebo metóda bazilejských pravidiel, ktoré sa uplatňujú na bankový sektor) sú vhodnejšie ako metóda podľa smernice Solventnosť I založená na kompenzácii rizík („premium based approach“).

(49)

Podľa belgických orgánov je portfólio rizík, ktoré poisťuje SA Ducroire, nezvyčajné v tom, že na rozdiel od väčšiny svojej konkurencie pokrýva väčšinou neobchodovateľné riziká v zmysle oznámenia o poistení vývozných úverov. Miera rizika spojená s takýmto portfóliom je podstatne vyššia ako v prípade portfólia zloženého výlučne alebo čiastočne z obchodovateľných rizík a podľa Belgicka oprávňuje na použitie konzervatívnejších pravidiel.

(50)

Belgické orgány sa domnievajú, že uplatnenie článku 8 zákona z 31. augusta 1939 o ONDD (22) (ďalej len „zákon z roku 1939“) je v tomto prípade vhodné, pretože je založené na „exposure based approach“. Je dôležité poznamenať, že článok 8 zákona z roku 1939 nemá žiadny regulačný dosah na SA Ducroire, pretože sa vzťahuje iba na ONDD.

(51)

Okrem toho sa belgické orgány sa domnievajú, že článok 8 zákona 1939, aj keď stanovuje maximálnu výšku záväzkov ONDD vyplývajúcich z jeho činnosti vo vlastnom mene so štátnou zárukou, ako aj z činnosti v mene štátu, predstavuje minimálny referenčný bod pre SA Ducroire, ktorý nedisponuje štátnou zárukou.

(52)

Pri uplatnení článku 8 ods. 1 zákona z roku 1939  (23), podľa ktorého záväzky nesmú prekročiť dvadsaťnásobok celkovej výšky dotácie a všeobecnej rezervy, belgické orgány na základe obchodného plánu odhadujú (24) kapitálovú požiadavku SA Ducroire na približne 92 až 106 miliónov EUR v rokoch 2005 až 2007 (pozri ďalej tabuľku 2).

(53)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach odkazujú na metódu určovania potrebného kapitálu úverového poisťovateľa, ktorú vyvinula agentúra Standard & Poor's.

(54)

Standard & Poor's používa na určenie výšky kapitálu (25) model založený na hroziacich rizikách („exposure based approach“) doplnený o hodnotenie zaistenia poisťovateľa. Kapitálová požiadavka sa stanovuje pomocou metódy, ktorá porovnáva hrubú výšku škôd s hrubou výškou poistených súm („the gross loss over gross exposure method“) za obdobie (štandardne) 10 rokov. Najvyšší pomer za toto obdobie sa vynásobí koeficientom 1,25 a použije sa na poistené sumy navrhnuté a upravené tak, aby zohľadňovali zaistenie. Tento model predpokladá, že portfólio poisťovateľa je pomerne dobre diverzifikované zemepisne a aj čo sa týka predmetu podnikania („line of business“).

(55)

Aj keď belgické orgány odkazujú na metódu Standard & Poor's, nepoužili ju na stanovenie potrebnej úrovne kapitálu SA Ducroire.

(56)

Podľa belgických orgánov by mali byť bazilejské pravidlá vhodnejšie na posudzovanie solventnosti úverových poisťovateľov ako platné pravidlá obozretného podnikania, t. j. smernica Solventnosť I. Povaha činností úverových poisťovateľov a zásada predbežnej opatrnosti oprávňujú na použitie bazilejských pravidiel. Podľa belgických orgánov je poisťovanie úverov porovnateľné s úverovou činnosťou bánk, čo sa týka rizika protistrany (predovšetkým rizika neplatenia záväzkov zo strany dlžníka). Okrem toho činnosť SA Ducroire, na rozdiel od iných súkromných úverových poisťovateľov, zahŕňa najmä úverové riziká dlžníkov z menej rozvinutých alebo rozvíjajúcich sa krajín (riziká v zóne 2 (26)).

(57)

Podľa belgických orgánov je preto Cookov pomer pravidiel obozretného podnikania Bazilej I, ktorý vyžaduje minimálny kapitál vo výške 8 % z čistých záväzkov, najvhodnejší na posúdenie solventnosti úverových poisťovateľov.

(58)

Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady ONDD z 20. apríla 2004 vyplýva, že pri stanovení potrebného kapitálu sa SA Ducroire opierala o Cookov pomer a zohľadnila pritom potrebu poskytnúť SA Ducroire dostatočnú dôveryhodnosť oproti konkurencii.

(59)

Pomer, ktorý belgické orgány použili pri výpočte, totiž nie je 8 %, ako predpisujú pravidlá Bazilej I, ale 10 % na zaistenie určitej bezpečnostnej rezervy.

(60)

Kapitál, ktorý ONDD takýmto spôsobom stanovil pre SA Ducroire, a kapitál uvedený (27) vo finančných plánoch predložených regulátorovi a v informačnom oznámení z 20. apríla 2004, na základe ktorého správna rada odsúhlasila vznik SA Ducroire s upísaným základným imaním vo výške 150 miliónov EUR, bol na konci roka 2006 približne 68 až 74 miliónov EUR (pozri ďalej tabuľku 2). Použité predpoklady zahŕňali iba krytie rizík v zóne 2 a v desiatich krajinách, ktoré pristúpili k EÚ v máji 2004.

(61)

Na druhej strane, v strategickom dokumente z 28. septembra 2004 (28) odhadol ONDD kapitál podľa Cookovho pomeru (10 % čistých záväzkov) pre roky 2005 až 2007 vo výške približne 74 až 101 miliónov EUR. Na rozdiel od finančných výhľadov podľa oznámenia z apríla 2004 zahŕňali finančné výhľady zo septembra 2004 krytie všetkých krátkodobých rizík v kompletných zónach 1 a 2. V tomto oznámení sa uvádza, že „splatený kapitál vo výške 100 miliónov EUR je postačujúci na vykonávanie činnosti v oblasti krátkodobých združených poistných zmlúv týkajúcich sa vývozných úverov až do roku 2007, ale po uplynutí tejto doby sa bude musieť opätovne preskúmať“.

(62)

Belgické orgány sa domnievajú, že použitie Cookovho pomeru nie je vhodná metóda na rozdelenie kapitálových požiadaviek medzi činnosť v oblasti obchodovateľných rizík a činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík, pretože metóda Cookovho pomeru, ktorá sa aplikuje na sumy záväzkov, podľa nich navádza na určitú linearitu a neberie dostatočne do úvahy rozličnú povahu súvisiacich rizík.

(63)

Pravidlá Solventnosť II vychádzajú zo smernice 2009/138/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (29) (ďalej len „smernica Solventnosť II“).

(64)

ONDD vyvinul v roku 2011 metódu na uskutočnenie rozdelenia kapitálových požiadaviek medzi činnosti v oblasti obchodovateľných rizík na jednej strane a ostatnými rizikami na strane druhej, ktorú považuje za najvhodnejšiu. Ide o štandardný vzorec Solventnosť II (30) vyvinutý v rámci kvantitatívnej dopadovej štúdie (Quantitative Impact Study 5 – QIS 5), doplnený o interný model kapitálovej požiadavky pre politické riziko, kalibrovaný tak, aby vyhovoval solventnosti, ktorá zodpovedá ratingu A, a aplikovaný s parametrami, ktoré sa vzťahujú na rok 2004.

(65)

Podľa belgických orgánov sa možno odôvodnene domnievať, že obozretný súkromný investor by sa v roku 2004 spoľahol na túto metódu.

(66)

ONDD aplikoval štandardný vzorec Solventnosť II QIS 5 na všetky riziká s výnimkou politických. Podľa belgických orgánov je politické riziko pri poisťovaní úverov porovnateľné s určitou formou katastrofického rizika. Domnievajú sa však, že štandardný vzorec Solventnosť II QUI 5 v súčasnosti nepokrýva dostatočne katastrofické riziko pri úverovom poistení. Podľa ich názoru je preto oprávnené použiť interný model na odhad kapitálovej požiadavky na krytie politických rizík.

(67)

Podľa tejto metódy sa kapitálová požiadavka SA Ducroire na základe obchodného plánu odhaduje (31) na približne 80 až 99 miliónov EUR v rokoch 2005 až 2007 a na približne [125 – 150] miliónov EUR v roku 2009 (pozri ďalej uvedenú tabuľku 2). Väčšina tejto kapitálovej požiadavky sa vzťahuje na krytie politických rizík.

(68)

Belgické orgány v nadväznosti na žiadosť Komisie odhadli kapitálové požiadavky SA Ducroire uplatnením štandardného vzorca Solventnosť II QIS 5 na všetky druhy rizík (vrátane politických). V tomto prípade sú kapitálové požiadavky SA Ducroire  (32) nižšie o 23 až 25 miliónov EUR v rokoch 2005 až 2007 a o [25 – 50] miliónov EUR v roku 2009 (pozri ďalej uvedenú tabuľku 2).

Tabuľka 2

Stanovenie kapitálu SA Ducroire podnikom ONDD/belgickými orgánmi pre roky 2005, 2007 a 2009 podľa dvoch scenárov rastu a podľa rôznych metód

(69)

ONDD vo svojich pripomienkach zo 16. a 31. mája 2012 uviedol, že po strategických rozhodnutiach prijatých v rokoch 2007 a 2009 (napríklad zmena stratégie v oblasti zaistenia, zmeny rizikových faktorov portfólia neobchodovateľných rizík), ktoré neboli zahrnuté do strategického plánu z roku 2004, sa uskutočnili interné kapitálové presuny z neobchodovateľných do obchodovateľných záležitostí.

(70)

Belgické orgány zastávajú názor, že počiatočný kapitálový vklad ONDD pri zakladaní SA Ducroire spĺňa zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(71)

V oznámení z apríla 2004 ONDD očakával, podľa scenára 1B založeného na raste činnosti 6 %, mieru návratnosti vlastného kapitálu („return on equity“ alebo „ROE“) 1,3 % až 1,5 % v prvých troch rokoch činnosti SA Ducroire (2005, 2006 a 2007) pri započítaní vyrovnávacích rezerv a 2,2 % až 2,9 % v tých istých rokoch bez vyrovnávacích rezerv.

Tabuľka 3

Finančné výhľady z apríla 2004 (rozsah: zóna 1 „10 pristupujúcich krajín“ + zóna 2)

(72)

V oznámení predloženom správnej rade z 28. septembra 2004, tzn. po založení SA Ducroire 23. septembra 2004, ONDD očakával podľa „dynamického“ scenára založeného na raste 6 % ROE vo výške 1,3 % až 1,9 % v prvých troch rokoch pri započítaní vyrovnávacích rezerv a 2,8 % až 4,3 % v tých istých rokoch bez vyrovnávacích rezerv. Finančné výhľady zo septembra 2004 dávajú v porovnaní s finančnými výhľadmi z apríla 2004 mierne odlišné výsledky, pretože sa zakladajú na širšom rozsahu pôsobnosti (zóna 1 v celku). Okrem toho niektoré predpoklady boli v septembri 2004 revidované.

Tabuľka 4

Finančné výhľady zo septembra 2004 (rozsah: celá zóna 1 a zóna 2)

(73)

Na rozdiel od oznámenia z apríla 2004 sa ROE vypočítala na základe splateného kapitálu 100 miliónov EUR a bez zohľadnenia ďalších investovaných, ale nesplatených 50 miliónov EUR.

(74)

Pokiaľ ide o očakávanú ROE pre poisťovaciu činnosť v oblasti obchodovateľných rizík, belgické orgány vysvetlili, že rozdelenie, tak ako je stanovené v strategickom dokumente predloženom správnej rade z 28. septembra 2004 (37), sa nemá brať do úvahy pri analýze návratnosti činností v oblasti obchodovateľných a neobchodovateľných rizík. Belgické orgány vysvetlili (38), že údaje z týchto výhľadov sú mylné, pretože úroveň poistného plnenia bola silne nadhodnotená v prípade rizík, ktoré sa stali obchodovateľné v roku 2004, a súčasne sa nezohľadnila možnosť poisťovateľa upraviť poistné v prípade skutočne zisteného vysokého poistného plnenia. Belgické orgány pripomínajú, že správna rada ONDD sa pri rozhodovaní o výške kapitálu SA Ducroire nerozhodovala podľa rozdelenia z prílohy 9 k strategickému dokumentu.

(75)

Výhľady z roku 2004 neslúžili ako základ pre rozdelenie výhľadov obchodovateľných a neobchodovateľných rizík, ktoré bolo predložené Komisii v júni 2011. Pripomienky z júna 2011 sa opierali o históriu pred rokom 2004 a o výkonnosť konkurentov SA Ducroire v tej dobe. Belgicko zastáva názor, že prístup použitý v pripomienkach z júna 2011 lepšie odráža uvažovanie súkromného investora v roku 2004 a súčasne je v súlade s konsolidovanými výsledkami.

(76)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach z júna 2011 odhadli návratnosť pre obchodovateľné záležitosti vzhľadom na kapitál pridelený na túto činnosť podľa modelu Solventnosť II (štandardný vzorec QIS 5 a interný model), t. j. metódy vyvinutej ex post na žiadosť Komisie. Je potrebné poznamenať, že rozdiel medzi výškou minimálneho kapitálu podľa tohto modelu, t. j. 82 miliónov EUR, a skutočne splateným kapitálom vo výške 100 miliónov EUR bol pridelený na činnosti v oblasti obchodovateľných a neobchodovateľných rizík úmerne k ich podielu v minimálnom kapitále 82 miliónov EUR. Z toho vyplýva, že „upravený“ kapitál, ktorý ONDD odhadol pre obchodovateľné riziká, predstavuje na rok 2005 sumu 9,8 milióna EUR (39) (pozri ďalej uvedenú tabuľku 5).

(77)

Návratnosť činnosti v oblasti obchodovateľných rizík na roky 2005 – 2007, tak ako ju stanovili belgické orgány na základe revidovaných finančných výhľadov, ktoré predložili v roku 2011, a ich odhadov kapitálu prideleného na činnosť v oblasti obchodovateľných rizík, ako je vysvetlené v odôvodnení 75, je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 5:

Finančné výhľady prepočítané v roku 2011 (40)

(78)

Belgické orgány vypočítali ROE na základe splateného kapitálu 100 miliónov EUR a bez zohľadnenia ďalších investovaných 50 miliónov EUR, ktoré boli splatené až v roku 2009.

(79)

Na pochybnosť vznesenú v rámci rozhodnutia o začatí konania, že súkromný investor by požadoval úhradu za nesplatený kapitál, pretože v prípade bankrotu by ho stratil, belgické orgány odpovedali, že zotrvávajú na svojom stanovisku, t. j., že kapitál vo výške 50 miliónov EUR sa nemá brať do úvahy pri výpočte návratnosti, až kým nebude skutočne splatený. Podľa nich by bankrot (za predpokladu, že vyvolá vyžiadanie zvyšnej časti upísaného kapitálu) iba skrátil dobu trvania takejto investície. Taktiež dodali, že ONDD mohol tento kapitál vo výške 50 miliónov EUR až do jeho splatenia v roku 2009 voľne investovať na trhu a získať tak zodpovedajúci výnos.

(80)

Okrem toho je podľa belgických orgánov úroková sadzba 2 % použitá vo finančných výhľadoch z roku 2004 a zohľadnená pri výpočtoch uvedených v tabuľke 5 nižšia, ako by pravdepodobne použil súkromný investor. Belgické orgány stanovili, že pri použití úrokovej sadzby 3,5 % by výhľad návratnosti obchodovateľných záležitostí (ROE upravená pre vyrovnávacie rezervy) dosiahol v rokoch 2005 – 2007 úroveň približne 9,7 až 10,4 % (oproti približne 7,7 až 8,4 % pri úrokovej sadzbe 2 %) (42).

(81)

Belgické orgány sa domnievajú, že najvhodnejší pomer na posúdenie očakávanej návratnosti investície je Economic Return on Revenue (ďalej len „ROR)“, aj keď neobsahuje finančné výhľady ex ante (obchodné plány ONDD). Vypočíta sa ako pomer technických výnosov (pred prídelom do vyrovnávacej rezervy) k obratu (poistné). Podľa belgických orgánov je ROR najvhodnejší, pretože:

(82)

S ROR 16,5 % a 18,5 % v rokoch 2005 a 2006 by bol SA Ducroire výnosnejší (43) ako tri najväčšie subjekty v oblasti poisťovania úverov, t. j. Coface, Euler Hermes a Atradius s ROR v rokoch 2005 a 2006 na úrovni 9,7 %, 10,9 % a 16,0 %, resp. 16,9 %, 9,3 % a 11,9 %.

(83)

Belgické orgány v reakcii na poznámku Komisie, podľa ktorej je nepravdepodobné, aby sa súkromný investor pri posudzovaní návratnosti plánovaných investícií opieral iba o ROR pomer, ponúkli dve nové metódy, aby dokázali, že návratnosť SA Ducroire bola v čase jej kapitalizácie dostatočná. Ide o a) model „Capital Asset Pricing Model“ (ďalej len „CAPM“) (44), ktorý dokáže odhadnúť výnos kapitálového aktíva očakávaný trhom na základe jeho rizikovosti, a model b) „benchmarking“ návratnosti úverových poisťovateľov.

(84)

Podľa modelu CAPM sa náklady vlastného kapitálu určujú podľa nasledujúceho vzorca:

(85)

Belgické orgány odhadli náklady na kapitál SA Ducroire tak, ako je znázornené v nižšie uvedenom grafe.

(86)

Podľa odhadov ONDD na základe modelu CAPM by belgický súkromný investor v oblasti neživotného poistenia vyžadoval v roku 2004 minimálnu návratnosť 7 – 8 %.

(87)

Belgické orgány na určenie benchmarku historických návratností sektora zostavili vzorku poisťovateľov, ktorí spĺňajú tieto kritériá: a) európske subjekty, b) ktorých hlavnou činnosťou je poisťovanie úverov a c) ktoré sú aktívne predovšetkým v oblasti obchodovateľných rizík, ale pôsobia aj v oblasti neobchodovateľných rizík, s výnimkou podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátna pomoc alebo podnikov založených po roku 2004 a s výnimkou dcérskych spoločností podniku, ktorý je súčasťou vzorky. Vzorka zahŕňa 11 poisťovateľov. Podľa belgických orgánov sa u úverových poisťovateľov aktívnych predovšetkým v sektore obchodovateľných rizík zistila priemerná ROE od 6 % do 7,5 % v závislosti od obdobia (tzn. s krízovými rokmi alebo bez nich). Priemerná ROE 11 poisťovateľov v roku 2004 je 7,8 % v porovnaní s priemernou ROE 13,3 % troch hlavných účastníkov na trhu (pozri tabuľku 6).

Tabuľka 6:

Benchmark návratnosti poisťovateľov úverov predložený Belgickom

(88)

Podľa belgických orgánov je očakávaná návratnosť činnosti v oblasti obchodovateľných rizík pred vyrovnávacou rezervou (ROE pred vyrovnávacou rezervou) a podľa finančných výhľadov, ktoré belgické orgány prepočítali v roku 2011 podľa scenára 1B (pozri tabuľku 5), v súlade s návratnosťou, akú by očakával súkromný investor v roku 2004 (podľa odhadov belgických orgánov na základe nákladov na kapitál podľa modelu CAPMP a na základe benchmarkingu návratnosti úverových poisťovateľov, pozri odôvodnenia 86 a 87).

(89)

Belgické orgány v nadväznosti na žiadosť Komisie v rozhodnutí o začatí konania, v ktorom ich Komisia vyzvala, aby splnili ustanovenia bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov, v ktorom sa vyžaduje oddelená administratíva a samostatné účtovníctvo pre poisťovanie obchodovateľných a neobchodovateľných rizík, odpovedali, že takéto rozdelenie účtovníctva nie je nutné. Po 1. januári 2005 sa poisťovanie krátkodobých rizík (obchodovateľných a neobchodovateľných) vykonáva v SA Ducroire v rámci prevodu existujúcej činnosti. Belgické orgány sa domnievajú, že zavedenie samostatného účtovníctva nie je potrebné, keďže SA Ducroire už nevyužíva štátnu pomoc, a to ani na činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík, ktorú vykonáva.

(90)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(91)

Komisia musí najskôr posúdiť, či príslušné opatrenia predstavujú štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V nasledujúcich častiach preto analyzuje opatrenia na základe rôznych kritérií zakladajúcich štátnu pomoc.

(92)

Podľa bodov 3.1 a 3.2 oznámenia o poistení vývozných úverov môže štátna záruka pre podnik pôsobiaci v oblasti poistenia vývozných úverov tomuto podniku poskytnúť finančnú výhodu voči konkurencii. Vyšetrovanie, ktoré sa začalo 23. februára 2011 (pozri odôvodnenie 26), sa týkalo najmä záruky belgického štátu, ktorú ONDD využíval pre svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík.

(93)

Po 1. septembri 2003 bol vyčlenený tzv. „obchodný“ účet, podľa belgických orgánov bez štátnej záruky, pre všetky činnosti ONDD spojené s krátkodobým rizikom vrátane obchodovateľných rizík.

(94)

Keďže v rámci ONDD neexistovali samostatné účty umožňujúce rozlišovať medzi poisťovaním obchodovateľných rizík a poisťovaním neobchodovateľných rizík, belgické orgány boli požiadané, aby určili tú časť štátnej záruky, ktorú by bolo možné považovať za záruku, ktorá bola do 31. augusta 2003 poskytovaná na poisťovanie obchodovateľných rizík. Taktiež boli požiadané, aby poskytli dôkazy o tom, že táto záruka sa skončila 31. augusta 2003 a nie pri založení SA Ducroire 1. januára 2005.

(95)

Belgické orgány potvrdili, že ONDD prestal poskytovať krytie rizík týkajúcich sa dlžníkov v „zóne 1“ (52) v roku 1993. Po roku 1993 sa ONDD zameriaval výlučne na neobchodovateľné riziká. ONDD pripustil krytie obchodovateľných rizík len v celkom výnimočných prípadoch.

(96)

Tak ako je uvedené v odôvodnení 34, Belgicko uviedlo, že rozsah poisťovania obchodovateľných rizík v ONDD bol pred májom 2004 zanedbateľný. Navyše, veľmi nízke percento krytých obchodovateľných rizík súviselo s prepojením týchto rizík na neobchodovateľné riziko. Príklad (53) takéhoto krytia: „Poistenec X predával tovar sprostredkovateľovi A v zóne 1, ktorý následne tovar predával koncovému zákazníkovi B v zóne 2. Tovar bol väčšinou dodávaný priamo koncovému zákazníkovi B. Úhrada faktúry poistencovi X bola de facto spojená s úhradou faktúry sprostredkovateľovi A koncovým zákazníkom B. Poistenci väčšinou nezískali poistenie u iného poisťovateľa úverov, pretože išlo o transakcie závislé od politického rizika v krajine, kde mal sídlo koncový zákazník B.“

(97)

Belgické orgány znovu potvrdili, že iní súkromní poisťovatelia úverov neposkytovali krytie takýchto rizík.

(98)

So zreteľom na prvky uvedené v odôvodneniach 93 až 95 možno skonštatovať, že aj keď sa tieto riziká považujú teoreticky za obchodovateľné (pre hlavný vzťah medzi poisteným exportérom X a sprostredkovateľom A), pre trhové podmienky v danom období ich treba v praxi považovať za neobchodovateľné riziká. Okrem toho ONDD poskytoval pred májom 2004 krytie na takéto riziká celkom výnimočne, pretože predstavovali menej ako [0 – 2 %] poistného (v období rokov 2000 – 2004) z portfólia krátkodobých rizík ONDD (pozri odôvodnenie 34)

(99)

Belgické orgány zároveň predložili dôkazy o tom, že štátna záruka, ktorú ONDD využíval na poisťovanie obchodovateľných rizík, skončila po 1. septembri 2003. Táto záruka totiž zanikla pri prevode obchodovateľných rizík na obchodný účet, t. j. účet, na ktorý ONDD získal súhlas OCA (54) práve preto, že sa naň nevzťahovala štátna záruka. Kráľovský výnos definujúci činnosti ONDD vo vlastnom mene bez štátnej záruky, ktorý bol uverejnený a vstúpil do platnosti 1. septembra 2003, definuje transakcie, ktoré majú byť priradené k tomuto účtu. Po vstupe kráľovského výnosu (55) do platnosti sa každé krytie rizika poistnou zmluvou na vývozný úver na dobu kratšiu ako dva roky riadi článkom 3 ods. 2 zákona z roku 1939 (činnosť v mene ONDD bez štátnej záruky).

(100)

Na záver možno skonštatovať, že pochybnosti vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa týkali existencie výhody pri poisťovaní obchodovateľných rizík pre štátnu záruku, boli rozptýlené. Usudzuje sa totiž, že štátna záruka, ktorú ONDD využíval na svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík až do augusta 2003, nepriniesla tejto činnosti konkurenčnú výhodu, pretože poisťovanie skutočne obchodovateľných rizík neexistovalo. Okrem toho neexistovala žiadna snaha o rozvinutie poisťovania skutočne obchodovateľných rizík na základe štátnej záruky. Možno tiež konštatovať, že všetky činnosti týkajúce sa krátkodobých rizík prestali využívať štátnu záruku od 1. septembra 2003.

(101)

K interným presunom zdrojov v ONDD v prospech poistenia obchodovateľných rizík nedošlo, keďže poisťovanie skutočne obchodovateľných rizík neexistovalo. Neexistovala žiadna snaha o rozvinutie poisťovania skutočne obchodovateľných rizík na základe presunu zdrojov z poistenia neobchodovateľných rizík (pozri odôvodnenie 98). Možno povedať, že neexistujú žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce existenciu presunov zdrojov v rámci ONDD v prospech poistenia obchodovateľných rizík alebo akejkoľvek výhody pre ONDD po takýchto presunoch.

(102)

Na záver možno skonštatovať, že opatrenia 1 a 2 neposkytujú výhodu v zmysle článku 107 ZFEÚ. Nie sú teda štátnou pomocou.

(103)

Z uvedeného vyplýva, že analýza ostatných kritérií zakladajúcich štátnu pomoc (štátne zdroje, selektívnosť, narušenie hospodárskej súťaže) sa v ďalších častiach nebude týkať opatrení 1 a 2.

(104)

Podľa rozhodnutia o začatí konania (pozri odôvodnenia 27 a 28 tohto rozhodnutia sa zo sumy počiatočne prideleného kapitálu podniku SA Ducroire musia odpočítať dve ďalej uvedené sumy, pretože nie sú štátnou pomocou:

(105)

Komisia by mala v súlade s prístupom naznačeným v rozhodnutí o začatí konania začať uplatnením týchto dvoch vylučovacích kritérií.

(106)

Belgicko však použilo tvrdenie inšpirované druhým vylučovacím kritériom, ktoré, ak sa ukáže ako správne, umožní okamžité vylúčenie celého opatrenia 3 z posúdenia ako štátnej pomoci. Komisia bude preto pred uplatnením dvoch vylučovacích kritérií z rozhodnutia o začatí konania najskôr preukazovať, že toto tvrdenie nie je platné.

(107)

Belgicko sa v reakcii na rozhodnutie o začatí konania dovoláva vo svoj prospech druhého vylučovacieho kritéria, podľa ktorého kapitál, ktorý bol určený na poisťovanie existujúcich obchodovateľných rizík už v rámci ONDD tesne pred ich prevodom na SA Ducroire 1. januára 2005, nepredstavuje pomoc. Belgicko sa konkrétne domnieva, že celý počiatočný kapitál vo výške 150 miliónov EUR pridelený podniku SA Ducroire predstavoval ekonomický kapitál súvisiaci s presunutým poisťovaním krátkodobých rizík (obchodovateľných a neobchodovateľných). Myslí si, že založenie SA Ducroire s počiatočným kapitálom 150 miliónov EUR je iba zmena právnej formy už existujúcej ekonomickej činnosti a príslušného kapitálu. Celkové počiatočné pridelenie kapitálu preto nepredstavuje pomoc. Podľa Belgicka teda nie je potrebné overovať, ako sa kapitál následne použil v SA Ducroire (t. j. či bol použitý na poisťovanie obchodovateľných alebo neobchodovateľných rizík – prvé vylučovacie kritérium), keďže tento kapitál nepredstavuje štátnu pomoc.

(108)

Belgické orgány na podporu tohto tvrdenia uvádzajú, že upísanie kapitálu SA Ducroire vo výške 150 miliónov EUR bolo nutné už na začiatku roka 2005. Belgické orgány odôvodňujú túto úroveň kapitalizácie na základe „súčasných štandardov“ vyvinutých v súvislosti s prijatím smernice Solventnosť II (57) (tzv. „štandardná“ metóda) podľa technických parametrov stanovených v dopadovej štúdii („QIS 5“ pre Belgicko z marca 2011) pre všetky riziká SA Ducroire okrem politických rizík, pri ktorých sa použil interný model na odhad kapitálovej požiadavky na ich krytie. Ako je uvedené v položke „Solventnosť II s interným modelom pre politické riziká“ tabuľky 2, na pokrytie činnosti v roku 2009 bol potrebný kapitál vo výške [125 – 150] miliónov EUR.

(109)

Komisia konštatuje, že pojem „kapitál vzťahujúci sa na prevod činnosti“ je definovaný v rozhodnutí Komisie z 21. decembra 2005„Opatrenia spojené so zriadením a fungovaním Banque Postale“ (58). V tomto prípade sa dospelo k záveru, že prevod neobsahoval nový kapitál, pretože na novovytvorenú právnickú osobu „La Banque Postale“ sa previedli iba vlastné kapitálové zdroje spojené s finančnými službami La Poste. Inými slovami, išlo výlučne o existujúce vlastné kapitálové zdroje, ktoré boli vopred jasne priradené k prevedenému majetku, právam a povinnostiam. Analýza sa teda vzťahovala na kapitál, ktorý už bol formálne súčasťou prevádzanej činnosti, a nie na výhľadový odhad kapitálu, ktorý by bolo vhodné prideliť novému subjektu na podporu jeho budúceho rozvoja.

(110)

Ako je vysvetlené vyššie, činnosť vzťahujúca sa na krátkodobé riziká (obchodovateľné a neobchodovateľné) prevedená na SA Ducroire bola v ONDD od 1. septembra spravovaná prostredníctvom obchodného účtu. Na tento účet bol prevedený kapitál vo výške [45 – 70] miliónov EUR. Navyše, tak ako je uvedené v odôvodnení 99, ONDD získal osobitne a iba pre obchodný účet (a k nemu prislúchajúci kapitál vo výške [45 – 70] miliónov EUR) súhlas štátneho regulačného orgánu pre poisťovne (OCA). Pravidlá a kontrola zo strany OCA sa okrem iného týkali dodržiavania pravidiel solventnosti (minimálny garančný fond, marža solventnosti) (59). Z uvedeného vyplýva, že podľa pravidiel obozretného podnikania platných v danom období malo poisťovanie krátkodobých rizík v rámci obchodného účtu dostatok kapitálu.

(111)

Komisia v tejto súvislosti uvádza, že, podľa internej správy z 20. apríla 2004 (60), na základe ktorej bolo prijaté rozhodnutie o založení SA Ducroire a o pridelení kapitálu vo výške 150 miliónov EUR, kapitál striktne pridelený na poisťovanie krátkodobých rizík bol kapitál zaznamenaný na obchodnom účte a zisk za obdobie 16 mesiacov (od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2004) odhadovaný na [0 – 5] miliónov EUR. V správe sa uvádza, že „z kapitálu SA vo výške 150 miliónov EUR bude [45 – 70] miliónov EUR pochádzať z presunu vlastných kapitálových zdrojov obchodného účtu“. Komisia preto dospela k záveru, že kapitál, ktorý bolo možné v čase rozhodnutia o založení SA Ducroire považovať k 31. decembru 2004 za formálne pridelený na krátkodobé poisťovanie, predstavoval iba [45 – 75] miliónov EUR ([45 – 70] miliónov EUR plus odhadovaný zisk [0 – 5] miliónov EUR). Z uvedeného vyplýva, že jedine presun kapitálu vo výške [45 – 75] miliónov EUR tvorí časť kapitálu, ktorá bola už v rámci ONDD určená na činnosť týkajúcu sa krátkodobého poistenia rizík, ktorá bola jednoducho prevedená na SA Ducroire. Tento presun preto nemôže byť novou výhodou pre túto činnosť, a teda nemôže nepredstavovať pomoc.

(112)

Komisia preto odmieta tvrdenie Belgicka, podľa ktorého celý počiatočný kapitál vo výške 150 miliónov EUR predstavuje jednoducho presunutý kapitál, ktorý bol už v rámci ONDD určený na prevedenú činnosť, a preto ho nemožno považovať za výhodu. Komisia sa domnieva, že rozdiel medzi [45 – 75] miliónmi EUR a skutočne upísaným kapitálom vo výške 150 miliónov EUR je dodatkový kapitál, ktorý predstavuje novú výhodu pre túto činnosť.

(113)

Komisia subsidiárne uvádza, že interné správy z roku 2004, ktoré podporili rozhodnutie ONDD prideliť SA Ducroire kapitál vo výške 150 miliónov EUR (výrazne prekračujúci sumu [45 – 75] miliónov EUR priradenú k obchodnému účtu), naznačujú, že ONDD zvažoval rôzne scenáre rastu aktivity pre budúcu SA Ducroire. Kapitálová požiadavka vo výške 150 miliónov EUR teda bola stanovená na základe predpokladov budúceho rastu činností SA Ducroire. Možno teda skonštatovať, že prístup belgických orgánov znamená vylúčiť z analýzy existencie výhody celý kapitál, o ktorom sa možno domnievať, že by ho mal nový subjekt potrebovať na podporu svojho budúceho rastu. Tento prístup nemožno akceptovať. Iba kapitál, ktorý už formálne využívali činnosti prevedené v rámci existujúceho právneho subjektu (krátkodobé poisťovanie v rámci ONDD), nepredstavuje novú výhodu, pretože predmetné činnosti ho už využívali. Naopak, každý dodatkový kapitál predstavuje novú výhodu, pretože predmetná činnosť ho pred prevodom nevyužívala. Rozhodnutie o založení SA Ducroire a o pridelení kapitálu vo výške 150 miliónov EUR preto nemožno považovať za jednoduchú zmenu právnej formy existujúcej ekonomickej činnosti s jednoduchým presunom kapitálu prideleného prevedenej činnosti. Tvrdenie belgických orgánov, podľa ktorého sa v roku 2004 dalo na základe očakávaného rastu činnosti SA Ducroire predpokladať, že v roku 2009 bude potrebovať kapitál vo výške 150 miliónov EUR, je preto nesprávne. Belgické orgány nijako nepreukázali, že tento kapitál vo výške 150 miliónov EUR bol pridelený na činnosti v oblasti krátkodobého poisťovania v rámci ONDD už pred ich prevodom na SA Ducroire, a preto nezahŕňa novú výhodu pre uvedené činnosti.

(114)

Celkom subsidiárne, aj keby kapitál potrebný na podporu očakávaného rastu činností bol relevantným kritériom pre túto analýzu (čo Komisia spochybňuje), Komisia konštatuje:

(115)

Správna rada ONDD z 20. apríla 2004 sa pri stanovení potrebného kapitálu SA Ducroire opierala o inú metódu, konkrétne o Cookov pomer, a zohľadnila pritom potrebu poskytnúť SA Ducroire dostatočnú dôveryhodnosť oproti konkurencii. Pri výpočte sa totiž nepoužil pomer 8 %, ako stanovujú pravidlá Bazilej I, ale 10 %. Znamená to, že výpočet kapitálových požiadaviek z roku 2004 zahŕňal bezpečnostnú rezervu 2 %. Je potrebné poznamenať, že takto stanovený kapitál na konci roka 2004 predstavoval 66 miliónov EUR (63), čo je hlboko pod 150 miliónmi EUR upísaného kapitálu.

(116)

Pokiaľ ide o použitie Cookovho pomeru pri stanovovaní potrebného kapitálu, Komisia v rozhodnutí o začatí konania kritizovala relevantnosť uplatnenia bankových pravidiel (ako je Cookov pomer) na poisťovateľov úverov pre mnohé rozdiely v rizikách, ktorým čelia poisťovatelia úverov na jednej strane a banky na druhej strane (pozri odôvodnenie 90 rozhodnutia o začatí konania). Belgicko v tejto súvislosti nepreukázalo, že bazilejské pravidlá (Cookov pomer), ktoré sa podľa zákona vzťahujú iba na bankový sektor, mali v praxi uplatňovať poisťovatelia úverov alebo odporúčať ratingové agentúry prípadne inštitúcie vykonávajúce dohľad nad poisťovňami.

(117)

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 8 zákona z roku 1939 o ONDD, belgické orgány potvrdili, že tento zákon sa nevzťahuje na SA Ducroire. Navyše sa tento článok dotýka iba činností ONDD vykonávaných vo vlastnom mene so štátnou zárukou, ako aj v mene štátu.

(118)

Je potrebné poznamenať, že aj keď sa Belgicko odvoláva na metódu Standard & Poor's, ktorá sa v tom období používala na určovanie kapitálových potrieb poisťovateľov úverov, belgické orgány nepredložili žiadny odhad kapitálu podľa tejto metódy. Nepoužil ju ani ONDD v roku 2004.

(119)

Aj keby sme na záver predpokladali, že by kapitál potrebný na podporu očakávaného rastu činností bol relevantným kritériom pre túto analýzu (čo Komisia spochybňuje), belgické orgány nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že kapitálové požiadavky vzťahujúce sa na poisťovanie krátkodobých rizík a prevedené na SA Ducroire by mali byť vyššie ako existujúci kapitál na obchodnom účte ONDD na konci roka 2004.

(120)

Komisia v tejto časti zdôraznila potrebu odmietnuť tvrdenia belgických orgánov, podľa ktorých je pridelenie počiatočného kapitálu podniku SA Ducroire v roku 2004 iba presunom kapitálu, ktorý bol už v roku 2004 v rámci ONDD určený na činnosť týkajúcu sa poisťovania krátkodobých rizík. Komisia totiž dospela k záveru, že kapitál, ktorý už bol určený na poisťovanie krátkodobých rizík v ONDD pred prevodom tejto činnosti na SA Ducroire, dosahoval výšku [45 – 75] miliónov EUR, a preto pre danú činnosť existoval dodatkový kapitál vo výške [75 – 100] miliónov EUR.

(121)

Teraz je potrebné preskúmať použitie dvoch vylučovacích kritérií opísaných v rozhodnutí o začatí konania. Najskôr bude rozvinuté druhé vylučovacie kritérium a následne prvé.

(122)

Komisia v odôvodnení 111 dospela k záveru, že k 31. decembru 2004 bol v ONDD pridelený kapitál vo výške [45 – 75] miliónov EUR na činnosť v oblasti poisťovania krátkodobých rizík. Aby bolo možné uplatniť druhé vylučovacie kritérium, treba určiť tú časť z kapitálu vo výške [45 – 75] miliónov EUR prideleného na poisťovanie krátkodobých rizík na konci roka 2004, ktorá sa vzťahuje na obchodovateľné riziká (64). Tieto obchodovateľné riziká tvorili, podľa vyššie uvedených informácií, výhradne riziká vzťahujúce sa na dlžníkov z desiatich krajín, ktoré pristúpili k EÚ v máji 2004.

(123)

Podľa vyššie uvedených informácií obchodný účet, ktorý mal na konci roka 2004 k dispozícii kapitál vo výške [45 – 75] miliónov EUR, neobsahoval samostatné účty umožňujúce presnú identifikáciu kapitálu určeného výlučne na poisťovanie obchodovateľných rizík. Preto treba určiť časť zo sumy [45 – 75] miliónov EUR, o ktorej možno odôvodnene tvrdiť, že bola určená na poisťovanie obchodovateľných rizík.

(124)

Podľa údajov predložených regulačnému orgánu v roku 2004 predstavovali čisté záväzky na konci roka 2004 sumu 141,6 milióna EUR pre riziká vzťahujúc sa na desať nových pristupujúcich štátov a 661,4 milióna EUR pre všetky krátkodobé poistné zmluvy týkajúce sa vývozných úverov (65). Na základe rozdelenia sumy [45 – 75] miliónov EUR pomerným dielom podľa čistých záväzkov možno [10 – 25] miliónov EUR považovať za kapitál súvisiaci s rizikami, ktoré sa vzťahujú na desať nových pristupujúcich členských štátov, pred ich prevodom z obchodného účtu ONDD na SA Ducroire.

(125)

Komisia konštatuje, že takéto rozdelenie kapitálu podľa čistých záväzkov je v súlade s postupom samotného ONDD z roku 2004 (66).

(126)

Komisia tiež konštatuje, že belgické orgány a ONDD/SA Ducroire neprestajne počas konania tvrdili, že neobchodovateľné riziká vyžadujú pre danú poistenú sumu viac kapitálu ako obchodovateľné riziká. Preto je suma [10 – 25] miliónov EUR skôr hornou ako dolnou hranicou. Podľa Komisie by sa ale malo vychádzať z tohto údaja, pretože je v súlade s postupom samotného ONDD z roku 2004.

(127)

Komisia preto dospela k návrhu, že suma [10 – 25] miliónov EUR z počiatočného kapitálu 150 miliónov EUR nepredstavuje výhodu pre poisťovanie obchodovateľných rizík, pretože bola na túto činnosť určená už v ONDD (67). V tomto prípade ide iba o zmenu právnej formy tej istej ekonomickej činnosti a kapitálu, ktorý využívala. Presun tohto kapitálu do SA Ducroire spolu s dotknutou činnosťou preto nemôže byť pomocou.

(128)

Rovnako by sa malo uvažovať aj v prípade kapitálu, ktorý sa vzťahuje na riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a v Bulharsku. Z dôvodu vstupu obidvoch krajín do Európskej únie v roku 2007 totiž došlo k preradeniu neobchodovateľných rizík týkajúcich sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a Bulharsku do kategórie obchodovateľných rizík. Kapitál, ktorý už bol určený na poisťovanie týchto rizík vtedy, keď neboli obchodovateľné, preto nemôže predstavovať novú výhodu, keďže tieto riziká sa stali obchodovateľné až potom. Preto treba z posúdenia ako štátnej pomoci vylúčiť aj tento kapitál.

(129)

Kapitál vzťahujúci sa na neobchodovateľné riziká, ktoré sa stali obchodovateľnými, je preto vylúčený z analýzy existencie výhody. Belgické orgány vo svojich pripomienkach zo 16. mája 2012 odhadli kapitál, ktorý sa vzťahuje na riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a v Bulharsku do výšky [0 – 2] milióny EUR, pričom vychádzali z predpokladu, že tieto riziká boli v roku 2005 obchodovateľné. Na druhej strane neposkytli odhad kapitálu vzťahujúceho sa na tieto riziká k 31. decembru 2006. Keďže tieto riziká neboli v roku 2005 obchodovateľné, odhad belgických orgánov v súvislosti s kapitálom prideleným na tieto riziká sa považuje za podhodnotený. Samostatné účtovníctvo, ktoré ONDD vytvoril spätne v rámci tohto konania (pripomienky zo 16. júna 2012), ukázalo, že kapitál pridelený na neobchodovateľné riziká sa znížil v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o [0 – 5] miliónov EUR. Tento pokles možno vysvetliť preklasifikovaním rizík vzťahujúcich sa na Rumunsko a Bulharsko (po roku 2007 považované za obchodovateľné), ale aj ďalšími faktormi, ako napríklad zmenou politiky zaisťovania. Na základe všetkých dostupných dôkazov sa možno odôvodnene domnievať, že kapitál, ktorý bol určený na riziká vzťahujúce sa na Bulharsko a Rumunsko predtým, ako sa stali obchodovateľnými, dosahoval výšku [0 – 5] miliónov EUR.

(130)

So zreteľom na vyššie uvedené Komisia dospela k záveru, že suma [10 – 25] miliónov EUR už bola určená na poisťovanie obchodovateľných rizík pred 1. januárom 2005 a že presun tohto kapitálu s uvedenými činnosťami nepredstavuje výhodu. Podobne suma [0 – 5] miliónov EUR bola určená na poisťovanie rizík vzťahujúcich sa na dlžníkov z Rumunska a Bulharska ešte predtým, ako boli preklasifikované na obchodovateľné 1. januára 2007.

(131)

Ako je opísané vyššie, kapitál [45 – 75] miliónov EUR bol určený na poisťovanie krátkodobých rizík už pred ich prevodom na ONDD (pozri odôvodnenie 120). Ako sa už uviedlo, z týchto [45 – 75] miliónov EUR možno odôvodnene odhadnúť časť určenú na obchodovateľné riziká vo výške [10 – 25] miliónov EUR. Na základe uvedeného možno odôvodnene odhadnúť časť týkajúcu sa neobchodovateľných rizík vo výške [35 – 50] miliónov EUR (z toho časť [0 – 5] miliónov EUR, ktoré sa týkajú rizík vzťahujúcich na Rumunsko a Bulharsko, sa stala obchodovateľnou v roku 2007).

(132)

Z tých istých dôvodov ako v odôvodnení 127 nepredstavuje presun celého kapitálu [45 – 75] miliónov EUR (vrátane časti neobchodovateľných rizík vo výške [35 – 50] miliónov EUR) výhodu, keďže je vylúčený z analýzy existencie pomoci.

(133)

Na záver možno povedať, že z počiatočného kapitálu 150 miliónov EUR prideleného SA Ducroire iba [75 – 100] miliónov EUR predstavuje dodatkový, a teda nový kapitál. Preto iba poskytnutie týchto [75 – 100] miliónov EUR by mohlo predstavovať výhodu (pozri odôvodnenie 120).

(134)

Ako je uvedené v odôvodnení 65 rozhodnutia o začatí konania, členské štáty majú možnosť podporovať poisťovanie neobchodovateľných rizík, keďže podľa Komisie neexistuje žiadny trh pre tieto riziká. Narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k ostatným poisťovateľom preto nie je možné. Komisia však konštatuje, že v SA Ducroire neexistovalo žiadne oddelenie účtov medzi poisťovaním obchodovateľných rizík a poisťovaním neobchodovateľných rizík. Formálne nebol žiadny kapitál pridelený na poisťovanie neobchodovateľných rizík. Žiadna časť z kapitálu 150 miliónov EUR nebola vyčlenená na financovanie činnosti v oblasti neobchodovateľných rizík. Pri uplatnení čisto formálneho prístupu by sa preto nemusela vylúčiť žiadna časť z dodatkového kapitálu [75 – 100] miliónov EUR. Takýto prístup by bol o to viac odôvodnený, že povinné zavedenie samostatného účtovníctva je výslovne stanovené v bode 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov, ktoré je v platnosti od roku 1998. Je však zjavné, že značná časť činnosti SA Ducroire sa týka poisťovania neobchodovateľných rizík. SA Ducroire by nemohol poisťovať tieto riziká bez zodpovedajúceho kapitálu. Preto okrem [45 – 75] miliónov EUR (z toho [35 – 50] miliónov EUR na neobchodovateľné riziká) môže Komisia súhlasiť aj s tým, aby sa z posúdenia ako štátnej pomoci vylúčila aj tá časť kapitálu, pri ktorej možno odôvodnene preukázať, že bola použitá na podporu poisťovania neobchodovateľných rizík.

(135)

V rozhodnuté o začatí konania bolo Belgicko požiadané, aby vypracovalo metódu umožňujúcu určiť časť kapitálu SA Ducroire, ktorú možno považovať za podporu činnosti v oblasti obchodovateľných rizík, a časť kapitálu, ktorú možno považovať za podporu činnosti v oblasti neobchodovateľných rizík. Belgické orgány na túto žiadosť Komisie predložili samostatnú súvahu a výkaz ziskov a strát za obdobie rokov 2005 – 2011 pre obchodovateľné riziká a pre neobchodovateľné riziká. Súvaha neobchodovateľných rizík k 31. decembru 2011 obsahuje kapitál [70 – 110] miliónov EUR, zatiaľ čo súvaha obchodovateľných rizík obsahuje kapitál [40 – 80] miliónov EUR. Aj keď sa samostatné účtovníctvo zakladá na určitých predpokladoch alebo čiastočne overiteľných údajoch v kontexte spätnej rekonštrukcie, úrovne kapitálu pre poisťovanie obchodovateľných rizík a neobchodovateľných rizík k 31. decembru 2011 považuje Komisia za odôvodnené.

(136)

Komisia preto súhlasí s vylúčením sumy [70 – 110] miliónov EUR z posúdenia ako štátnej pomoci, pretože de facto podporuje činnosť, na ktorú sa podľa oznámenia o poistení vývozných úverov nevzťahuje hospodárska súťaž.

(137)

Kapitál určený na krátkodobé poisťovanie neobchodovateľných rizík sa teda zvýšil z [35 – 50] miliónov EUR na konci roka 2004 na [70 – 110] miliónov EUR na konci decembra 2011, čo predstavuje nárast o [35 – 60] miliónov EUR. Keďže suma [35 – 50] miliónov EUR kapitálu vzťahujúceho sa na poisťovanie neobchodovateľných rizík zahŕňa sumu [0 – 5] miliónov EUR, ktorá sa týka rizík vzťahujúcich na Rumunsko a Bulharsko prekvalifikovaných na obchodovateľné v roku 2007, hrubé zvýšenie kapitálu určeného na poisťovanie neobchodovateľných rizík predstavuje [35 – 65] miliónov EUR. Inými slovami, v rámci dodatkového kapitálu [75 – 100] miliónov EUR, suma [35 – 65] miliónov EUR de facto podporovala poisťovanie neobchodovateľných rizík.

(138)

Suma [70 – 110] miliónov EUR bola vylúčená z posúdenia ako štátnej pomoci, pretože sa môže považovať za sumu, ktorá k 31. decembru 2011 podporovala poisťovanie neobchodovateľných rizík (prvé vylučovacie kritérium). Suma [10 – 25] miliónov EUR bola tiež vylúčená z posúdenia ako štátnej pomoci, pretože sa môže považovať za sumu, ktorá nepredstavuje výhodu, keďže bola určená na poisťovanie obchodovateľných rizík už pred prevodom týchto rizík na SA Ducroire dňa 31. decembra 2004 (druhé vylučovacie kritérium). Okrem toho by sa mala vylúčiť aj suma [0 – 5] miliónov EUR, pretože bola určená na poisťovanie rizík vzťahujúcich sa na dlžníkov z Bulharska a Rumunska ešte pred tým, ako boli 1. januára 2007 preklasifikované na obchodovateľné.

(139)

Na záver možno povedať, že iba suma 36,6 milióna EUR z počiatočného pridelenia kapitálu vo výške 150 miliónov EUR by mohla predstavovať výhodu a štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(140)

Ďalší spôsob, ako prezentovať sumu 36,6 milióna EUR, je ten, že od počiatočného kapitálu vo výške 150 miliónov EUR prideleného SA Ducroire sa odpočíta 1. [45 – 75] miliónov EUR, ktoré boli určené na poisťovanie krátkodobých rizík už pred ich prevodom na SA Ducroire (vrátane [0 – 5] miliónov EUR vzťahujúcich sa na riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a v Bulharsku, ktoré sa stali obchodovateľnými 1. januára 2007, a 2. dodatkových [35 – 65] miliónov EUR, ktoré podporovali de facto neobchodovateľné riziká. Dostaneme výsledok 36,6 milióna EUR.

(141)

Táto analýza rozdelenia kapitálu je znázornená v nasledujúcom grafe:

(142)

Komisia subsidiárne uvádza toto: Belgické orgány tvrdia, že celý kapitál 150 miliónov EUR s výnimkou približne 7 až 13 miliónov EUR (pozri tabuľku 2) bol v roku 2004 implicitne pridelený na poisťovanie neobchodovateľných rizík. Nadväzujúc na toto prvé tvrdenie belgické orgány uvádzajú, že až neskôr (v roku 2007 a 2008) bola časť kapitálu pôvodne prideleného na neobchodovateľné riziká presunutá na obchodovateľné riziká. Podľa Belgicka iba tieto presuny kapitálu môžu predstavovať pomoc a kritérium súkromného investora sa musí uplatniť na tieto sumy v čase ich interných presunov a nie v čase pôvodného pridelenia kapitálu v roku 2004. S takýmto uvažovaním nemožno súhlasiť.

(143)

Pri zakladaní SA Ducroire a v nasledujúcich rokoch nebol kapitál vo výške 150 miliónov EUR v skutočnosti nikdy formálne pridelený na poisťovanie obchodovateľných rizík, resp. na poisťovanie neobchodovateľných rizík. Tento kapitál sa mohol použiť voľne na poisťovanie obchodovateľných rizík alebo na poisťovanie neobchodovateľných rizík (v nedefinovanom pomere) v závislosti na trhových príležitostiach a strategických voľbách SA Ducroire. Rozdelenie kapitálu medzi poisťovanie obchodovateľných rizík a poisťovanie neobchodovateľných rizík sa realizovalo iba spätne v rámci tohto konania. Dokumenty z roku 2004 predložené belgickými orgánmi neobsahovali rozdelenie kapitálu medzi rôzne činnosti. Komisia preto nemôže súhlasiť s vylúčením časti zo [75 – 100] miliónov EUR dodatkového kapitálu SA Ducroire z analýzy existencie pomoci iba na základe skutočnosti, že v danej dobe by táto suma mohla byť použitá na podporu poisťovania neobchodovateľných rizík. Ako už bolo spomenuté, iba tá časť dodatkového kapitálu [75 – 100] miliónov EUR, pri ktorej možno preukázať, že skutočne podporovala poisťovanie neobchodovateľných rizík, môže byť vylúčená z analýzy existencie pomoci.

(144)

Komisia celkom subsidiárne konštatuje, že aj keby sa prijalo tvrdenie Belgicka, podľa ktorého bola časť pôvodného kapitálu SA Ducroire pridelená na neobchodovateľné riziká, a preto sa na ňu nevzťahuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, toto tvrdenie by sa vzťahovalo na sumu 36,6 milióna EUR iba vtedy, ak by Belgicko preukázalo, že kapitál pridelený na neobchodovateľné riziká bol vyšší ako [70 – 110] miliónov EUR. (Pri výpočte sumy 36,6 milióna EUR už totiž bola suma [70 – 110] miliónov EUR podporujúca poisťovanie neobchodovateľných rizík odpočítaná zo 150 miliónov EUR). Je však jasné, že takáto suma nebola v roku 2004 nikdy pridelená na neobchodovateľné riziká, pretože podľa interných dokumentov bol kapitál 100 miliónov EUR dostatočný na pokrytie všetkých krátkodobých rizík (neobchodovateľných a obchodovateľných) až do roku 2007.

(145)

Podľa ustálenej judikatúry je na preukázanie toho, či nejaké opatrenie poskytuje hospodársku výhodu, potrebné posúdiť, či by sa súkromný investor v trhovom hospodárstve porovnateľnej veľkosti ako dotknutý podnik rozhodol za podobných okolností pre rovnako veľký kapitálový vklad (68), a to najmä so zreteľom na dostupné informácie a predpokladaný vývoj pri tejto investícii.

(146)

V tomto prípade je potrebné posúdiť, či by dodatočný kapitál 36,6 milióna EUR pridelený v roku 2004 poskytoval dostatočnú návratnosť na presvedčenie súkromného investora v trhovom hospodárstve. Návratnosť tohto dodatočného kapitálu však nemožno analyzovať oddelene od celkového kapitálu, pretože tento dodatočný kapitál je výsledkom umelého rozdelenia kapitálu 150 miliónov EUR upísaného v roku 2004. Pri žiadnom z konkrétnych príjmových tokov nemožno tvrdiť, že pochádza z týchto 36,6 milióna EUR. Inými slovami, žiadny zisk z konkrétnej činnosti nebol priradený k sume 36,6 miliónov EUR, pretože neexistovalo samostatné účtovníctvo. Komisia sa preto domnieva, že pre správne uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve treba skontrolovať, či celkový kapitál vo výške 150 miliónov EUR poskytoval dostatočnú očakávanú návratnosť. Ak tomu tak nie je, treba skonštatovať, že suma 36,6 milióna EUR predstavuje výhodu.

(147)

Ako ďalšiu alternatívu možno spomenúť použitie metódy výpočtu pomerným dielom zo zisku, čo by prinieslo rovnaký výsledok.

(148)

Komisia si takisto nemyslí, že by sa mala analyzovať iba návratnosť dodatkového kapitálu [75 – 100] miliónov EUR a vylúčiť suma [45 – 75] miliónov EUR pridelená na poisťovanie krátkodobých rizík pred ich prevodom na SA Ducroire. ONDD sa totiž mohol rozhodnúť ukončiť svoju činnosť vzťahujúcu sa na poisťovanie krátkodobých rizík a získať späť časť kapitálu prideleného na túto činnosť v tej dobe, t. j. [45 – 75] miliónov EUR (69). Týchto [45 – 75] miliónov EUR preto nemožno považovať za minulé a nenávratné náklady („sunk cost“).

(149)

Komisia v ďalšom bode odôvodnenia ukáže, že očakávaná návratnosť kapitálu 150 miliónov EUR by nepostačovala na presvedčenie súkromného investora v trhovom hospodárstve, aby uskutočnil takúto investíciu. Subsidiárne preukáže, že aj keď vezmeme do úvahy, že činnosť v oblasti obchodovateľných rizík virtuálne využívala kapitál [45 – 65] miliónov EUR (36,6 milióna EUR plus [10 – 25] miliónov EUR) a očakávané zisky spojené s touto činnosťou, očakávaná návratnosť tejto činnosti je stále nedostatočná.

(150)

Kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve sa musí použiť ex ante . Pri posudzovaní, či by súkromný investor pristúpil k takémuto kapitálovému vkladu, treba vychádzať z kontextu obdobia, v ktorom bol kapitál poskytnutý. Pri posudzovaní kritéria súkromného investora by sa nemal brať do úvahy vývoj po vklade kapitálu. Okrem toho súlad s kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve možno preukázať obchodným plánom ex ante, na základe ktorého bolo investičné rozhodnutie prijaté (70). V súlade s nedávnou judikatúrou (71) sa členský štát môže odvolávať iba na objektívne a overiteľné prvky, ktoré bral do úvahy pred rozhodnutím pristúpiť k investícii alebo súčasne s ním. V tejto súvislosti možno najmä zohľadniť prvky, z ktorých vyplýva, že toto rozhodnutie je založené na ekonomickom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na účely určenia jej budúcej návratnosti. Na druhej strane ekonomické posúdenie vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konštatovanie efektívnej návratnosti vykonanej investície alebo neskoršie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôžu postačovať na preukázanie, že členský štát prijal rozhodnutie o investovaní ako súkromný akcionár v trhovom hospodárstve.

(151)

Keďže žiadny súkromný investor sa nepodieľal na predmetnom opatrení a SA Ducroire nie je kótovaný na burze, parameter, ktorého platnosť je potrebné posúdiť, je očakávaná návratnosť investície taká, aká by sa dala očakávať na základe dostupných informácií a predpokladaného vývoja v tej dobe (ako sa v zásade uvádza v obchodnom pláne, ktorý definoval ONDD v roku 2004). Podľa judikatúry Súdneho dvora (72) a rozhodovacej praxe Komisie (73) samotná skutočnosť, že kapitálový vklad má byť podľa pravidiel obozretného podnikania alebo odhadu rizík nevyhnutný na pokračovanie podnikateľskej činnosti podniku alebo na primeranú kapitalizáciu činnosti, neumožňuje považovať kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve za splnené. Súkromný investor by za štandardných trhových podmienok uskutočnil taký kapitálový vklad, iba ak by očakávaná návratnosť v čase tohto vkladu bola so zreteľom na dostupné informácie a predpokladaný vývoj v tomto konkrétnom čase (74) postačujúca. Komisia preto konštatuje, že tvrdenia, ktorými sa Belgicko snaží odôvodniť, že úroveň kapitálu vo výške 150 miliónov EUR bola „nevyhnutná“ ekonomicky a/alebo na základe pravidiel obozretného podnikania, nepostačujú na preukázanie, že táto investícia poskytovala dostatočnú návratnosť pre súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(152)

Belgické orgány zakladajú svoju analýzu návratnosti na obchodnom pláne z 28. septembra 2004. SA Ducroire bol ale založený 23. septembra 2004. Svoju podnikateľskú činnosť však reálne začal vykonávať až 1. januára 2005, keďže portfólio krátkodobých rizík patrilo ONDD až do 31. decembra 2004, kedy bolo prevedené. Možno teda skonštatovať, že ONDD mohol krátko pred týmto dátumom zvrátiť svoje rozhodnutie investovať do tejto činnosti tým, že by predmetné riziká nepreviedol a zlikvidoval by novovytvorený právny subjekt. Preto možno súhlasiť s tým, aby sa do úvahy zobral obchodný plán ONDD z 28. septembra 2004, ako žiadajú belgické orgány.

(153)

Zo správ a zápisníc z roku 2004 vyplýva, že rozhodnutie ONDD poskytnúť SA Ducroire kapitál vo výške 150 miliónov EUR zodpovedalo predovšetkým vôli ONDD poskytnúť svojej dcérskej spoločnosti počiatočný kapitál považovaný za „dostatočný“ na to, aby zabezpečil rozvoj jej podnikateľskej činnosti, a na […] – „splatený kapitál vo výške 100 miliónov EUR je postačujúci na vykonávanie činnosti v oblasti krátkodobých združených poistných zmlúv týkajúcich sa vývozných úverov až do roku 2007, ale po uplynutí tejto doby sa bude musieť opätovne preskúmať“ (75) – bez toho, aby sa skutočne a presne preukázalo, že budúca očakávaná návratnosť bude postačujúca z pohľadu súkromného investora. Pokiaľ ide o analýzu očakávanej návratnosti, zdá sa, že iba pozitívny očakávaný výsledok pre všetky činnosti za prvé tri roky postačoval na presvedčenie ONDD, aby pokračoval v investovaní.

(154)

Na základe výhľadov scenára B obchodného plánu z 28. septembra 2004 ONDD očakával ROE všetkých činností na úrovni 1,3 % až 1,9 % pre roky 2005, 2006 a 2007 podľa dynamického scenára (6 % rast) obchodného plánu z 28. septembra 2004 (ROE pred vyrovnávacou rezervou dosahovala 2,8 – 4,3 %) (pozri tabuľku 4). Je potrebné spresniť, že táto návratnosť sa vypočítala na základe kapitálu vo výške 100 miliónov EUR bez toho, aby sa do úvahy bralo nesplatených 50 miliónov EUR, čoho výsledkom je priaznivejšia návratnosť než v skutočnosti. Očakávaná miera návratnosti vo finančných výhľadoch z 20. apríla 2004 nebola vyššia (pozri tabuľku 3).

(155)

So zreteľom na vyššie uvedené sa zdá, že očakávaná návratnosť budúcej SA Ducroire bola nedostatočná na to, aby presvedčila súkromného investora v trhovom hospodárstve uskutočniť takúto investíciu. Očakávaná návratnosť bola dokonca ešte nižšia než bezriziková miera (výnos z dlhodobých štátnych dlhopisov Belgicka) za prvé tri roky (priemerná miera výnosu dlhodobých štátnych dlhopisov Belgicka v roku 2004 bola 4,15 % (76)). Aj keď vezmeme do úvahy vyrovnávaciu rezervu, očakávaná miera návratnosti by dosiahla len bezrizikovú mieru.

(156)

Súkromný investor v trhovom hospodárstve by prijal takú nízku návratnosť počas prvých rokov iba vtedy, ak by mohol odôvodnene očakávať neskoršiu náhradu vo forme výrazne vyšších ziskov ako priemer v odvetví, tak aby bol celkový výnos z investície (po uplatnení vhodnej diskontnej sadzby) postačujúci (77).

(157)

V roku 2004 však neexistovala žiadna seriózna štúdia, ktorá by umožňovala očakávať, že takáto nízka počiatočná návratnosť by bola vykompenzovaná oveľa vyššou návratnosťou v nasledujúcich rokoch. Komisia tiež konštatuje, že finančné výhľady dostupné v tej dobe ukazovali v rokoch 2005 až 2007 určitú linearitu výkonu alebo prinajmenšom pomalý rast (pozri tabuľku 4), a nebolo teda možné predpokladať veľmi rýchle zlepšenie výsledkov v období po roku 2007. V tomto kontexte treba poznamenať, že odčlenenie SA Ducroire nemožno považovať za vznik nového podniku (v zmysle „start-up“), pretože v tej dobe sa počítalo s tým, že bude pokračovať v činnostiach, ktoré predtým vykonával materský podnik, a príslušné pasíva a aktíva sa s týmto cieľom jednoducho previedli z ONDD na SA Ducroire. Tento záver sa zakladá aj na spôsobe, akým sa pripravovali finančné výhľady v tej dobe. Z toho vyplýva, že v roku 2004 sa ONDD pri tvorbe finančných výhľadov budúceho podniku SA Ducroire opieral o predchádzajúcu výkonnosť predmetnej činnosti (krátkodobé riziká vrátane obchodovateľných rizík) v rámci ONDD. Predpoklady, pokiaľ ide o poistné a náklady, sa zakladali hlavne na priemerných historických finančných údajoch za predchádzajúcich päť rokov, s výnimkou niekoľkých úprav spojených so zmenami podmienok na trhu, ako napríklad zníženie aplikované na poistné pre riziká, ktoré sa stali obchodovateľné v roku 2004 po pristúpení desiatich nových členských štátov Európskej únie.

(158)

Okrem toho sa podľa interných správ počítalo s tým, že celkový splatený kapitál vo výške 100 miliónov EUR má byť absorbovaný hlavne postupným rastom činností, ktoré ONDD vykonával v minulosti, a to až do konca roku 2007 (pozri odôvodnenie 61). Išlo teda o organický rast existujúcich činností (v roku 2004 sa neplánovala žiadna expanzia do iných výnosnejších oblastí).

(159)

Pokiaľ ide o upísaný, ale nesplatený kapitál (50 miliónov EUR), v tej dobe nebol pripravený žiadny konkrétny plán v súvislosti s využitím tohto kapitálu a žiadna prognóza týkajúca sa jeho očakávanej návratnosti. Okrem toho sa pri prideľovaní kapitálu podniku SA Ducroire do úvahy nebrala ani kúpa KUP a ani všeobecne stratégia akvizícií.

(160)

Treba tiež poznamenať, že výhľady na obdobie rokov 2005 – 2014 boli vykonané až ex post po tom, ako Komisia začala formálne zisťovanie. Jediné finančné výhľady, ktoré vykonal ONDD ex ante, boli v skutočnosti obmedzené na obdobie troch rokov (prvé tri roky činnosti budúceho podniku SA Ducroire, t. j. roky 2005, 2006 a 2007), čo je relatívne krátka doba na splnenie požiadaviek súkromného investora.

(161)

Komisia dospela k záveru, že očakávaná návratnosť kapitálu bola nedostatočná, a preto suma 36,6 milióna EUR predstavuje výhodu pre činnosť SA Ducroire v oblasti poistenia obchodovateľných rizík.

(162)

Subsidiárne Komisia analyzuje v ďalších bodoch odôvodnenia očakávanú návratnosť činnosti v oblasti poistenia obchodovateľných rizík.

(163)

Komisia konštatuje, že podľa prílohy 9 k strategickému dokumentu z 28. septembra 2004 finančné výhľady, ktoré vypracoval ONDD, počítali so záporným výsledkom pre poisťovanie obchodovateľných rizík (tzn. pre krajiny s obchodovateľným rizikom podľa oznámenia o krátkodobom poistení vývozných úverov)  (78) na celé plánované obdobie rokov 2005 až 2007 tak, aby činnosť v oblasti poistenia neobchodovateľných rizík dotovala činnosť v oblasti obchodovateľných rizík. Z toho môžeme odvodiť, že odhadovaná ziskovosť obchodovateľných rizík bola nižšia než odhadovaná ziskovosť u všetkých ostatných činností, ktorá sama o sebe nepostačovala pre súkromného investora. Komisia preto dospela k záveru, že aj pri samostatnom posudzovaní očakávanej návratnosti poisťovania obchodovateľných rizík na základe existujúcich finančných výhľadov z roku 2004 (79) je potrebné skonštatovať, že očakávaná návratnosť bola záporná, a preto zjavne nepostačujúca na presvedčenie súkromného investora, aby pristúpil k takejto investícii.

(164)

Belgické orgány pre dôvody uvedené v odôvodnení 74 tvrdia, že výhľady zo septembra 2004 by sa nemali brať do úvahy pri analyzovaní návratnosti poisťovania obchodovateľných a neobchodovateľných rizík, pretože „poskytujú mylné výsledky“. Belgické orgány tvrdia, že metóda vyvinutá v roku 2011 na oddelenie obchodovateľných a neobchodovateľných rizík lepšie odráža uvažovanie, ktorým by sa mohol riadiť súkromný investor v čase rozhodnutia v roku 2004. Belgické orgány chcú pravdepodobne dodatočne uviesť, že výhľady z roku 2004 pre obchodovateľné riziká (80) sa zakladali na chybných predpokladoch. Predpokladané poistné plnenie bolo totiž vysoké, ale konštantné, zatiaľ čo predpokladaná úroveň poistného (na vyplatenie hroziacich rizík) bola značne znížená. Výsledkom bola škodovosť („loss ratio“) 94 %. Komisia nemôže akceptovať spätnú zmenu predpokladanej návratnosti pre danú činnosť (pozri odôvodnenie 150). Komisia subsidiárne uvádza, že tvrdenie belgických orgánov je potvrdením toho, že nebola uskutočnená žiadna seriózna samostatná analýza očakávanej návratnosti pre obchodovateľné riziká, a preto by sa pre správne uplatnenie kritéria súkromného investora mala posúdiť ziskovosť celého kapitálu, ktorý bol poskytnutý podniku SA Ducroire.

(165)

Komisia celkom subsidiárne konštatuje, že aj keby sa do úvahy zobrali výhľady výsledku činnosti v oblasti obchodovateľných rizík, ktoré belgické orgány revidovali a predložili v roku 2011 (81) – čo Komisia neakceptuje, pretože neexistovali v čase investície –, a tento výsledok by sa vydelil kapitálom vzťahujúcim sa na obchodovateľné riziká, tak ako ho odhadla Komisia (t. j. [45 – 65] miliónov EUR), odhadovaná ROE na roky 2005 až 2007 by zostala pod bezrizikovou mierou.

(166)

Odhad očakávanej návratnosti, tak ako je uvedený v predchádzajúcom bode odôvodnenia, je na rozdiel od výpočtov návratnosti, ktoré vykonal ONDD, založený na celom odhadovanom kapitále vzťahujúcom sa na obchodovateľné riziká vrátane nesplatenej časti kapitálu. Tvrdenie belgických orgánov (pozri odôvodnenie 79), podľa ktorého sa časť kapitálu upísaná v roku 2004, ale uvoľnená až v roku 2009 nemá brať do úvahy pri výpočte odhadovanej ziskovosti pred rokom 2009, nemožno akceptovať. Aj keď tento kapitál nebol splatený v roku 2004, mohol byť v skutočnosti kedykoľvek vyžiadaný, pretože bol upísaný už od vzniku SA Ducroire. Súkromný investor v trhovom hospodárstve by teda vyžadoval náhradu za hroziace riziká spojené s touto investíciou, keďže by v prípade bankrotu mohol o časť z nej, prípadne o celú investíciu prísť. Výpočty belgických orgánov preto nemožno akceptovať.

(167)

Je však potrebné uznať, že tento investor môže sumu nesplateného kapitálu zodpovedajúcu jeho investícii použiť na obdobie, kým nebude vyžiadaná, na krátkodobú alebo strednodobú bezrizikovú likvidnú investíciu a ťažiť tak z návratnosti vzťahujúcej sa na takýto druh investície. Z uvedeného vyplýva, že takýto investor by očakával náhradu za investovanie do nesplateného kapitálu zodpovedajúcu iba rizikovej prémii spoločnosti, do ktorej investuje (t. j. rozdiel medzi očakávanou mierou návratnosti investície do kapitálu v podobnom podniku a mierou návratnosti krátkodobých alebo strednodobých bezrizikových likvidných investícií) (82).

(168)

Podľa toho sa pri určovaní očakávanej návratnosti investície do čiastočne splateného kapitálu musí brať do úvahy celý upísaný kapitál, ale musí sa upraviť výsledok očakávaného výnosu pre nesplatený kapitál. Komisia nasimulovala rôzne scenáre vrátane prípadu s najpriaznivejšou očakávanou návratnosťou, podľa ktorého sa zo [45 – 65] miliónov EUR určených pre obchodovateľné riziká splatilo v roku 2004 iba [10 – 25] miliónov EUR (tzn. kapitál, ktorý už bol určený pre obchodovateľné riziká v rámci ONDD) a zvyšok vo výške 36,6 milióna EUR sa považoval za nesplatený kapitál vyžadujúci iba rizikovú prémiu. V rámci tejto simulácie sa očakávaná ziskovosť činností v oblasti obchodovateľných rizík doplnila o zisk zodpovedajúci výnosu zo strednodobého bezrizikového investovania sumy 36,6 milióna EUR. Konkrétnejšie, odhadovaný výsledok činností v oblasti obchodovateľných rizík (83) sa doplnil o nesplatenú časť kapitálu vynásobenú návratnosťou očakávanou v danej dobe pre strednodobé bezrizikové likvidné investície (84). Táto suma sa následne vydelila priemerným kapitálom určeným pre obchodovateľné riziká. Výsledkom je očakávaná návratnosť priemerného vlastného kapitálu („return on average equity“ alebo „ROAE“) určená pre investíciu na úrovni približne 4 % na obdobie rokov 2005 – 2007. Takto vypočítaná očakávaná návratnosť nedosahuje ani len priemernú mieru výnosu dlhodobých štátnych dlhopisov Belgicka v roku 2004 (pozri odôvodnenie 155).

(169)

Ani pri použití úrokovej sadzby 3,5 %, ako navrhlo Belgicko (pozri odôvodnenie 80), by sa očakávaná návratnosť výrazne nezmenila a nedosiahla by úroveň nákladov na kapitál, ktorú odhadlo samotné Belgicko.

(170)

Odhadovaná návratnosť (uvedená v odôvodnení 168) berie do úvahy prídely do vyrovnávacej rezervy, čo je v rozpore s tým, čo odporúčajú belgické orgány. Keďže zriadenie tejto rezervy ustanovenej belgickými orgánmi pre dohľad má za cieľ vyváženie výsledkov v čase a krytie možných budúcich strát vyplývajúcich z budúcej činnosti, malo by sa pri výpočte návratnosti zohľadniť. Prístup Komisie sa zhoduje s účtovným prístupom, ktorý túto rezervu považuje za náklad znižujúci zisk. Aj v prípade, ak by sa rezerva do úvahy nebrala (ako náklad pri odhade zisku), očakávaná návratnosť by nedosiahla úroveň nákladov na kapitál odhadnutých samotnými belgickými orgánmi (Komisia sa v tomto rozhodnutí nevyjadruje k platnosti nákladov na kapitál odhadnutých belgickými orgánmi, keďže odôvodnenie v tomto rozhodnutí sa nezakladá na tomto údaji).

(171)

Ukazuje sa teda, že aj pri použití údajov, ktoré predkladajú belgické orgány – podľa Komisie chybných –, by očakávaná návratnosť činnosti v oblasti obchodovateľných rizík nepostačovala na presvedčenie súkromného investora v trhovom hospodárstve, aby pristúpil k takejto investícii.

(172)

Subsidiárne, pokiaľ ide o metódu na odhad návratnosti odporúčanú belgickými orgánmi v rámci ich odpovede na žiadosť Komisie o informácie z decembra 2007, t. j. ROR pomer, Komisia zdôrazňuje, že tento pomer nebol použitý vo finančných výhľadoch ONDD ex ante (obchodný plán). Okrem toho tento pomer ukazuje technické výnosy z obratu, neberie do úvahy investovaný kapitál a neuvádza ziskovosť vo vzťahu k tomuto kapitálu. Rovnako neberie do úvahy výsledok čisto finančných činností, ktorý je ale súčasťou účtovného zisku rozdeliteľného medzi akcionárov. Kapitálový investor (ako napr. akcionár) by pri posudzovaní návratnosti investície, ktorú by mal odsúhlasiť, nepoužil iba tento jediný pomer, ktorý neudáva návratnosť vlastných kapitálových zdrojov, príp. návratnosť investovaných súm.

(173)

Na záver možno povedať, že suma 36,6 milióna EUR predstavuje výhodu, ktorú ONDD pridelil podniku SA Ducroire vo forme kapitálu, ktorý by tento podnik za rovnakých podmienok na trhu získať nemohol.

(174)

Pridelenie kapitálu v prospech SA Ducroire je rozhodnutie ONDD, ktoré možno pripísať belgickému štátu, pretože ONDD je v zmysle belgického verejného práva „nezávislá verejná inštitúcia“ zriadená organickým zákonom z 31. augusta 1939. Členov jeho správnej rady menuje (výnosom prerokovaným na rade ministrov) a odvoláva belgický kráľ (ktorý zároveň schvaľuje ich príspevky a odmeny) na návrh, pri väčšine z nich, federálnych ministrov pre dohľad a regionálnej vlády troch belgických regiónov (85). Členovia správnej rady menovaní na návrh ministrov pre dohľad môžu na rokovaniach správnej rady ako „ministerskí splnomocnenci“ pozastaviť tie rozhodnutia, o ktorých si myslia, že sú v rozpore so záujmami štátu. V takom prípade ministerský splnomocnenec, ktorý pozastavil rozhodnutie, bezodkladne informuje ministra, ktorý mu udelil mandát. Nakoniec, ONDD využíva záruku belgického štátu a môže konať v mene belgického štátu.

(175)

Belgický štát zastúpený v správnej rade ONDD a informovaný o rozhodnutiach, ktoré sú na nej prijímané, sa priamo podieľal na pridelení kapitálu podniku SA Ducroire zo strany ONDD. Belgické orgány nespochybnili pripísateľnosť opatrenia belgickému štátu.

(176)

Kapitál pridelený podniku SA Ducroire verejným subjektom ONDD, ktorého konanie je pripísateľné belgickému štátu, je štátnym zdrojom v zmysle článku 107 ZFEÚ.

(177)

Pridelenie kapitálu z roku 2004 je selektívne, keďže sa týka priamo a výhradne podniku SA Ducroire.

(178)

Keďže ONDD pristúpil k prideleniu predmetného kapitálu bez toho, aby očakával primeranú návratnosť, SA Ducroire bola zvýhodnená oproti iným súkromným poisťovateľom úverov, ktorých akcionári očakávajú takú návratnosť svojej investície, ktorá zodpovedá výške návratnosti, akú by mohli dosiahnuť s porovnateľnými investíciami.

(179)

Predovšetkým by SA Ducroire nemohol získať takýto kapitál na trhu, ak by návratnosť investície nebola dostatočná. Znamená to, že bez kapitálu poskytnutého štátom prostredníctvom ONDD by SA Ducroire nemohol rozšíriť svoje činnosti na trhu tak, ako ich rozšíril.

(180)

V bode 3.2 oznámenia o poistení vývozných úverov sa v tejto súvislosti uvádza, že kapitálové príspevky od štátu poskytnuté určitým podnikom a obsahujúce prvok štátnej pomoci narúšajú hospodársku súťaž, ak tento štát nekoná ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

(181)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora zlepšenie konkurenčného postavenia podniku v dôsledku štátnej pomoci predstavuje vo všeobecnosti dôkaz, že sa narúša hospodárska súťaž s ostatnými podnikmi, ktoré podobnú pomoc nezískali (86).

(182)

Štátna podpora pre podnik ONDD v podobe pridelenia kapitálu v prospech obchodovateľných rizík narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

(183)

SA Ducroire je v konkurencii s ostatnými podnikmi EÚ na trhu s poistením úverov. To isté platilo pre ONDD v súvislosti s obchodovateľnými rizikami predtým, ako sa z ONDD na SA Ducroire previedlo poisťovanie úverov v prípade krátkodobých rizík vrátane obchodovateľných rizík.

(184)

Okrem toho, ONDD a SA Ducroire sú aktívne v iných členských štátoch, a to najmä prostredníctvom akvizície KUP, obchodnej vetvy českej štátnej agentúry pre poistenie vývozných úverov.

(185)

V bode 3.2 oznámenia o poistení vývozných úverov sa uvádza, že ak štát poskytne poisťovateľovi vývozných úverov v súvislosti s obchodovateľnými rizikami záruku alebo kapitál bez toho, aby konal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, takáto záruka alebo kapitálový vklad predstavuje pomoc, ktorá narúša obchod v EÚ.

(186)

Podľa ustálenej judikatúry dochádza k ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi, keď podnik (podniky), ktorý získal pomoc, vykonáva činnosti v oblasti otvorenej hospodárskej súťaže, ktorej sa týka obchod medzi členskými štátmi (87).

(187)

Skutočnosť, ktorá je základom tohto konania, že konkurent z iného členského štátu ako Belgicko sa sťažoval na narušenie hospodárskej súťaže zásahom SA Ducroire v treťom členskom štáte (Česká republika), len potvrdzuje skutočnosť, že SA Ducroire je aktívny v sektore, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi.

(188)

Obchod medzi členskými štátmi je dostatočne ovplyvnený opatrením 3.

(189)

So zreteľom na vyššie uvedené predstavuje opatrenie 3 pomoc.

(190)

Komisia sa domnieva, že ide o novú pomoc, ktorá jej nebola oznámená, a preto je neoprávnená.

(191)

ONDD upísal predmetný kapitál v septembri 2004 a poistenie krátkodobých rizík (vrátane obchodovateľných rizík) sa previedlo na SA Ducroire 1. januára 2005.

(192)

Toto opatrenie:

(193)

Časť kapitálu vo výške 36,6 milióna EUR, ktorú ONDD poskytol podniku SA Ducroire a ktorá nebola vopred oznámená Komisii, je od samého začiatku novou neoprávnenou pomocou.

(194)

Komisia overí zlučiteľnosť opatrenia 3 podľa ustanovení oznámenia o poistení vývozných úverov platného pre dané obdobie. Nové oznámenie členským štátom o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na krátkodobé poistenie vývozných úverov (ďalej len „nové oznámenie o poistení vývozných úverov“) uverejnené 19. decembra 2012 sa uplatňuje od 1. januára 2013.

(195)

V zásade možno povedať, že podľa bodov 3.2 a 4.1 oznámenia o poistení vývozných úverov sa výnimky týkajúce sa štátnej pomoci podľa ustanovení zmluvy nevzťahujú na pomoci poskytnuté na poistenie obchodovateľných rizík. V skutočnosti takéto pomoci určite narúšajú hospodársku súťaž medzi poisťovateľmi, ale najmä vedú „k rozdielom v poistnom krytí, ktoré je v rôznych členských štátoch k dispozícii na krytie obchodovateľných rizík, a týmto narúšajú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami v členských štátoch a majú druhotné účinky na obchod vo vnútri spoločenstva bez ohľadu na to, či ide o vývoz v rámci spoločenstva, alebo o vývoz do štátov mimo spoločenstva. Výnimky podľa článku 92 zmluvy sa nevzťahujú na pomoc poskytnutú na poistenie obchodovateľných rizík. Rušivé účinky takejto pomoci v spoločenstve prevažujú nad prípadnými národnými záujmami alebo záujmami spoločenstva pri podpore vývozu“ (88). Inými slovami, tieto pomoci nie sú oprávnené na žiadnu z výnimiek podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ a osobitne na výnimku podľa článku 107 ods. 3 písm. c), pretože predstavujú príliš vážne narušenie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

(196)

Okrem toho predmetná pomoc nespĺňa podmienky na to, aby bola oprávnená na jednu alebo viac výnimiek stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Ako bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, predmetná pomoc nemôže predstavovať pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (89) najmä z týchto dôvodov:

(197)

Ustanovenia nového oznámenia o poistení vývozných úverov nemôžu zmeniť posúdenie Komisie.

(198)

Predmetné opatrenie preto nemožno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(199)

Aby firma zaistila, že kapitál pridelený na činnosť vzťahujúcu sa na neobchodovateľné riziká nebude v prípade poskytnutia štátnej záruky na túto činnosť použitý na činnosť vzťahujúcu sa na obchodovateľné riziká a narúšať tým hospodársku súťaž, musí podľa bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov viesť oddelenú administratívu a samostatné účtovníctvo pre poisťovanie obchodovateľných rizík a poisťovanie neobchodovateľných rizík.

(200)

Podľa belgických orgánov sa činnosti v oblasti krátkodobého poistenia vykonávajú od 1. januára 2005 v SA Ducroire v rámci prevodu existujúcej činnosti s už existujúcim kapitálom (bez pridelenia dodatočného kapitálu). Belgicko subsidiárne uvádza, že kapitál bol pridelený v súlade s podmienkami prijateľnými pre súkromného investora. Belgické orgány sa domnievajú, že zavedenie samostatného účtovníctva nie je potrebné, keďže SA Ducroire nevyužíva štátnu pomoc a to ani na činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík, ktorú vykonáva.

(201)

V oddiele V.1.1.2 sa uvádza, že kapitál pridelený na prevedenú činnosť dosahoval výšku [45 – 75] miliónov EUR a že existoval dodatkový kapitál vo výške [75 – 100] miliónov EUR, z ktorého [35 – 65] miliónov EUR bolo de facto určených na činnosť vzťahujúcu sa na neobchodovateľné riziká. Týchto [35 – 65] miliónov EUR sa preto vylúčilo z posúdenia ako štátnej pomoci. Tvrdenie belgických orgánov, podľa ktorého činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík nevyužíva štátnu pomoc, preto musí byť zamietnuté, pretože existencia dodatkového kapitálu, ktorý z časti využívala činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík, bola preukázaná. Navyše sa vo finančných výhľadoch z roku 2004 pre všetky činnosti SA Ducroire počítalo s očakávanou návratnosťou nižšou, než bola bezriziková miera v danom období (90). Očakávaná návratnosť teda nepostačovala na splnenie požiadaviek súkromného investora v trhovom hospodárstve. Možno teda skonštatovať, že činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík aj naďalej využívala štátnu podporu.

(202)

Keďže na činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík sa vzťahovala a naďalej vzťahuje štátna podpora, SA Ducroire sa mal od svojho vzniku podriadiť ustanoveniam bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov, ktorým sa ukladá vedenie oddelenej administratívy a samostatného účtovníctva umožňujúce rozlišovať medzi poisťovaním obchodovateľných rizík a poisťovaním neobchodovateľných rizík, a to až dovtedy, kým bude vykonávať svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík. Ustanovenia nového oznámenia o poistení vývozných úverov túto povinnosť ponechávajú (pozri bod 15 nového oznámenia o poistení vývozných úverov).

(203)

SA Ducroire teda bola a stále je viazaná touto povinnosťou. Oddelená administratíva a samostatné účtovníctvo pre poisťovanie neobchodovateľných rizík a poisťovanie obchodovateľných rizík musia byť bezodkladne zavedené. V opačnom prípade sa suma [35 – 65] miliónov EUR poskytnutá na činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík nevyhne posúdeniu ako štátnej pomoci. Záver tohto rozhodnutia, podľa ktorého je suma [35 – 65] miliónov EUR určená na poisťovanie neobchodovateľných rizík, sa v skutočnosti zakladá na určitých, čiastočne neoveriteľných predpokladoch v kontexte spätnej rekonštrukcie samostatného účtovníctva (v skutočnosti v SA Ducroire neexistuje žiadne formálne oddelenie účtov). Komisia už nebude súhlasiť so spätnou rekonštrukciou v prípade, ak by v budúcnosti znova musela preskúmať použitie kapitálu SA Ducroire. Povinné vedenie oddelenej administratívy a samostatného účtovníctva má za cieľ vyhnúť sa takejto retrospektívnej práci nutne založenej na určitých, čiastočne neoveriteľných predpokladoch.

(204)

Toto rozhodnutie a osobitne výpočet sumy 36,6 milióna EUR sa opierajú o samostatné finančné výkazy (súvaha a výkaz ziskov a strát) pre obchodovateľné a neobchodovateľné riziká k 31. decembru 2011, ktoré predložili belgické orgány v máji 2012. Je neprijateľné, aby sa zavedenie oddelenej administratívy a samostatného účtovníctva zakladalo na iných predpokladoch a metódach, než aké sa použili na určenie súm predložených v rámci tohto konania. Predovšetkým by bolo neprijateľné, ak by sa na neobchodovateľné riziká pridelilo menej kapitálu – a teda viac kapitálu na obchodovateľné riziká –, než je uvedené v samostatnej súvahe k 31. decembru 2011, ktorú predložili belgické orgány v máji 2012.

(205)

Subsidiárne Komisia zdôrazňuje, že absencia samostatných účtov od založenia SA Ducroire výrazne skomplikovala analýzu opatrenia 3 a prinútila Komisiu, aby svoju analýzu vykonala na základe určitých predpokladov. Keďže povinnosť viesť samostatné účtovníctvo prináležala SA Ducroire, tento podnik nemôže vytýkať Komisii použitie niektorých predpokladov, prípadne komplexný prístup, ktorý rozvinula v rámci svojej analýzy. Bez uvedeného komplexného prístupu by totiž mohla Komisia celú sumu [75 – 100] miliónov EUR jednoducho považovať za výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(206)

Komisia v tomto rozhodnutí vylúčila z posúdenia ako pomoci časť kapitálu, ktorá bola de facto určená na poisťovanie neobchodovateľných rizík, hoci táto časť kapitálu predstavovala podporu, ktorá nespĺňala požiadavky súkromného investora. Suma nezlučiteľnej pomoci teda neobsahuje podporu pre poisťovanie neobchodovateľných rizík. Z logiky tohto rozhodnutia vyplýva, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci sa musí financovať výhradne z činností vzťahujúcich sa na obchodovateľné riziká a z príslušného kapitálu, čo je jediný spôsob, ako obnoviť stav hospodárskej súťaže, ktorý na trhu s obchodovateľnými rizikami existoval pred poskytnutím nezlučiteľnej pomoci. Ako je uvedené vyššie, vrátenie sa musí realizovať na základe samostatného účtovníctva v súlade s pripomienkami belgických orgánov z mája 2012.

(207)

Komisia konštatuje, že z troch opatrení, ktoré boli predmetom konania vo veci formálneho zisťovania, opatrenia 1 a 2 (štátna záruka a možné interné presuny zdrojov v rámci ONDD v prospech obchodovateľných rizík) nepredstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na druhej strane možno na základe posúdenia opatrenia 3 skonštatovať existenciu pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vo výške 36,6 milióna EUR. Keďže ONDD (v mene belgického štátu) protiprávne vykonal opatrenie 3, čím porušil článok 108 ods. 3 ZFEÚ, a keďže táto pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí byť vrátená. Vrátenie pomoci musí byť financované z činnosti SA Ducroire vzťahujúcej sa na obchodovateľné riziká,

a)

celkovú výšku istiny a úrokov z pomoci, ktorú má SA Ducroire vrátiť;

b)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty, ktoré preukazujú, že podniku SA Ducroire bolo nariadené vrátenie pomoci.