5.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 325/66

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala oznámením uverejneným 8. novembra 2012 v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Antisubvenčné konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 26. septembra 2012 podala iniciatíva EU ProSun (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na to, aby opodstatnili začatie konania.

(3)

Komisia pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 nariadenia (ES) č. 597/2009 (ďalej len „základné nariadenie“), oznámila vláde ČĽR (ďalej len „čínska vláda“), že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov s pôvodom v ČĽR údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Čínska vláda bola prizvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda prijala ponuku na konzultácie, ktoré sa následne uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky čínskej vlády týkajúce sa nenapadnuteľnosti schém uvedených v podnete. Po skončení konzultácií zaslala čínska vláda svoje pripomienky.

(4)

Oznámením uverejneným 6. septembra 2012 v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) Komisia informovala o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Únie.

(5)

Komisia nariadením Komisie (EÚ) č. 513/2013 (4) uložila 6. júna 2013 dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z nej (ďalej len „dočasné antidumpingové nariadenie“).

(6)

Analýzy ujmy vykonávané počas prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania a súčasne aj antidumpingového prešetrovania vychádzali z rovnakého vymedzenia výrobného odvetvia Únie, reprezentatívnych výrobcov z Únie a obdobia prešetrovania a viedli k rovnakým záverom, ak nie je uvedené inak. Tento postup sa považoval za primeraný v záujme zracionalizovania analýzy ujmy a dosiahnutia konzistentných zistení v obidvoch konaniach. Z tohto dôvodu sa pripomienky k hľadisku ujmy predložené v jednom z konaní zohľadnili v obidvoch konaniach.

(7)

Na žiadosť navrhovateľa podporenej potrebnými dôkazmi Komisia prijala 1. marca 2013 nariadenie Komisie (EÚ) č. 182/2013 (5), ktorým sa zavádza od 6. marca 2013 registrácia dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) pochádzajúcich alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky.

(8)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že rozhodnutie o registrácii dovozov bolo neodôvodnené, pretože neboli splnené podmienky podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia. Tieto tvrdenia však neboli odôvodnené ani nevychádzali zo skutkových dôkazov. V čase prijatia rozhodnutia o registrovaní dovozu mala Komisia dostatočné dôkazy prima facie, najmä z hľadiska nárastu dovozov v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu, odôvodňujúce potrebu registrovania dovozu. Tvrdenia v tomto smere sa preto zamietli.

(9)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, ostatným známym výrobcom v Únii, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, orgánom ČĽR a známym dovozcom. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov boli všetci známi vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania tak, ako sa vymedzuje v odôvodnení 38. Tieto informácie boli vyžiadané podľa článku 27 základného nariadenia, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vybrať vzorky. Uskutočnili sa aj konzultácie s orgánmi ČĽR.

(11)

Najprv poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky 121 čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín výrobcov. Spolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % celkového objemu čínskeho vývozu. Komisia na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov a v súlade s článkom 27 základného nariadenia navrhla pôvodne vzorku siedmich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov.

(12)

Vybranú vzorku siedmich skupín podnikov tvorili traja spolupracujúci vývozcovia s najväčším objemom vývozu modulov, dvaja spolupracujúci vývozcovia s najväčším objemom vývozu článkov a dvaja spolupracujúci vývozcovia s najväčším objemom vývozu doštičiek. Vzorka týchto siedmich skupín vyvážajúcich výrobcov slúžila ako základ na stanovenie úrovne subvencovania týchto skupín, ako aj úrovne subvencovania všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ako sa požaduje v článku 15 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 46, Komisia vylúčila v konečnej fáze prešetrovania z vymedzenia výrobku doštičky. Niektoré podniky boli zaradené do vzorky na základe ich najväčšieho objemu vývozu doštičiek. Ak sa však zohľadní skutočnosť, že Komisia už tieto spoločnosti prešetrovala, overila údaje, ktoré predložili, ako aj skutočnosť, že všetky tieto spoločnosti mali významný vývoz modulov, resp. článkov, nepovažovalo sa za potrebné vzorku upraviť.

(13)

Počet vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bol napokon stanovený na osem spoločností/skupín. Dôvodom bolo, že hoci najprv boli Jinko Solar Co. Ltd a Renesola Jiangsu Ltd nahlásení ako prepojení dovozcovia, následne sa zistilo, že prepojení nie sú.

(14)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Všetci známi výrobcovia z Únie a známe združenia výrobcov boli informovaní o výbere predbežnej vzorky výrobcov z Únie. Táto predbežná vzorka pozostávala z deviatich výrobcov z Únie spomedzi približne 215 výrobcov z Únie, o ktorých bolo pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú podobný výrobok, a ktorí boli vybratí na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby so zreteľom na objem predaja a zemepisnú polohu, ktoré bolo možné v stanovenom čase primerane prešetriť. Zabezpečilo sa, aby vzorka zahŕňala vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov z Únie. Zainteresované strany boli takisto vyzvané, aby vyjadrili svoje stanoviská k predbežnej vzorke.

(15)

Viaceré zainteresované strany predložili tieto námietky týkajúce sa predbežnej vzorky výrobcov z Únie:

(16)

Odpovede na argumenty predložené zainteresovanými stranami boli takéto: výrobcovia z Únie požadovali, aby sa zachovala dôvernosť, pokiaľ ide o ich totožnosť, z dôvodu rizika odvety. V rámci Únie aj mimo nej naozaj existovali skutočné riziká poškodenia hospodárskej činnosti výrobcov z Únie. Komisia sa domnievala, že tieto požiadavky sú dostatočne opodstatnené na to, aby sa im vyhovelo. Prostredníctvom zverejnenia sídla alebo podielu z výroby a predaja jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky by sa ľahko mohla odhaliť totožnosť príslušného výrobcu a požiadavky v tejto súvislosti sa museli zamietnuť.

(17)

Nie je pravda, že Komisia „zamieňala“ určenie podpory začatiu prešetrovania, vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výber predbežnej vzorky, keďže tieto kroky ostali navzájom nezávislé a rozhodovalo sa o nich samostatne. Nepreukázalo sa, do akej miery bola reprezentatívnosť vzorky ovplyvnená použitím údajov o výrobe a predaji poskytnutých výrobcami z Únie v rámci preskúmania podpory začatiu prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie bolo skutočne predbežne vymedzené pri začatí prešetrovania. Na predbežné určenie celkovej výroby Únie za obdobie prešetrovania, stanovené v odôvodnení 38, sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobcov z Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov získaných od výrobcov z Únie a iných strán pred začatím prešetrovania.

(18)

Všetci výrobcovia z Únie, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa podpory začatiu prešetrovania, boli pri výbere vzorky zohľadnení bez ohľadu na to, či prešetrovanie podporovali, boli proti nemu, alebo sa k nemu nevyjadrili. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(19)

Pri výbere predbežnej vzorky sa posúdila otázka dvojitého/trojitého započítania. Ukázalo sa, že vylúčením výroby a predaja článkov vertikálne integrovaných výrobcov z Únie by sa nezohľadnila tá časť výroby článkov, ktorá sa predáva na voľnom trhu. Preto sa usúdilo, že vylúčenie predaja článkov z celkového objemu výroby by nemuselo nevyhnutne viesť k reprezentatívnejšej vzorke. Okrem toho reprezentatívnosť vzorky sa určila nielen na základe objemu výroby, ale takisto na základe geografického rozloženia a vyváženého zastúpenia vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov. Relatívna reprezentatívnosť objemu výroby sa vypočítala na úrovni každého druhu podobného výrobku. Vzhľadom na túto skutočnosť sa dospelo k záveru, že metóda výberu predbežnej vzorky bola primeraná a vzorka sa preto považuje za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie vyrábajúce výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, ako celok. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov, vzorka sa vybrala na základe informácií dostupných v čase výberu vzorky, ako je ustanovené v článku 27 základného nariadenia. Pokiaľ ide o spoľahlivosť údajov použitých na podporu začatiu prešetrovania, pri prešetrovaní sa nepreukázalo, že údaje získané pred začatím prešetrovania sú významne nedostatočné. Preto možno odôvodnene predpokladať, že výber predbežnej vzorky sa vykonal dostatočne spoľahlivo. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(20)

Pokiaľ ide o zoznam približne 150 ďalších výrobcov z Únie, treba poznamenať, že tieto informácie boli predložené výrazne po uplynutí lehoty stanovenej pre zainteresované strany na pripomienkovanie výberu predbežnej vzorky a pre výrobcov z Únie na požiadanie o zaradenie do vzorky. Okrem toho v čase výberu vzorky bolo Komisii v skutočnosti známych približne 30 výrobcov z Únie uvedených na tomto zozname. Okrem toho pri výbere vzorky sa zohľadnili všetci výrobcovia z Únie, ktorí sa Komisii prihlásili po uverejnení oznámenia o začatí konania. Vzhľadom na túto skutočnosť nebola reprezentatívnosť vzorky ovplyvnená. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(21)

Po doručení pripomienok sa preskúmalo zloženie vzorky vzhľadom na to, že existovali náznaky, že jedna z vybratých spoločností by nebola schopná úplne spolupracovať. V záujme zachovania úrovne reprezentatívnosti vzorky sa vybral ďalší výrobca z Únie. Táto revidovaná vzorka pozostávala teda z desiatich spoločností vybratých na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu každej úrovne výroby, pričom sa zohľadnil objem predaja na trhu EÚ a zemepisná poloha, ktoré možno v stanovenom čase primerane prešetriť. V nadväznosti na vylúčenie doštičiek z vymedzenia príslušného výrobku, a teda z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania (pozri odôvodnenia 42 – 46 a 349), pozostávala vzorka z ôsmich spoločností. V dôsledku toho predstavoval podiel revidovanej vzorky výrobcov z Únie vyjadrený v percentách z celkovej výroby Únie od 18 % do 21 % pre moduly, od 17 % do 24 % pre články a zahŕňal vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov. Vzhľadom na to, že presný percentuálny podiel by umožnil vypočítať objem výroby týchto ďalších výrobcov z Únie, a tak zistiť ich totožnosť, nebolo možné zverejniť takéto presné percentuálne podiely.

(22)

Výrobcovia z Únie, ktorí poskytli Komisii informácie potrebné na výber vzorky v súčasnom antisubvenčnom konaní, sa zhodujú s výrobcami z Únie, ktorí poskytli príslušné informácie v súbežne prebiehajúcom antidumpingovom prešetrovaní. Okrem toho všetci výrobcovia z Únie zaradení do konečnej vzorky v antidumpingovom prešetrovaní poskytli príslušné informácie v tomto antisubvenčnom prešetrovaní, čo umožnilo Komisii vybrať vzorku. Považovalo sa preto za vhodné, aby konečné vzorky výrobcov z Únie boli v obidvoch konaniach rovnaké.

(23)

Čínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, že nie je dôvod na zachovanie dôvernosti totožnosti navrhovateľov a výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 9 dočasného nariadenia, výrobcovia z Únie požadovali, aby sa zachovala dôvernosť ich totožnosti z dôvodu rizika odvety. Komisia sa domnievala, že tieto požiadavky sú dostatočne opodstatnené na to, aby sa im vyhovelo. Informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii na odôvodnenie rizika odvetných opatrení, nemožno sprístupniť tretím osobám, pretože takéto zverejnenie by zmarilo účel žiadosti o utajenie. Navyše v prípade, keď podľa informácií čínskej vlády výrobca z Únie prehodnotil svoj postoj a odhalil svoju totožnosť tým, že podal na súd žalobu proti dočasnému nariadeniu, nie je už dôvod zverejňovať informácie, na základe ktorých sa poskytlo zachovanie anonymity, keďže totožnosť je už známa.

(24)

Po konečnom sprístupnení informácií Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) zopakovala svoje tvrdenia o metóde použitej na výber predbežnej vzorky výrobcov z Únie. Tvrdí najmä, že inštitúcie nezohľadnili 120 výrobcov. Komisia už riešila túto otázku v odôvodnení 9 dočasného nariadenia. Okrem toho inštitúcie overili činnosť spoločností uvedených na tomto zozname. Ukázalo sa, že na zozname sú uvedené najmä montážne firmy, distribútori, prepojení dovozcovia a vyvážajúci výrobcovia z Číny, Taiwanu a Indie. Preto nie je vhodný na preukázanie prehliadnutia významného počtu výrobcov z Únie zo strany inštitúcií. Okrem toho CCCME nespochybnila celkovú výrobu Únie poskytnutím alternatívnych údajov ani nepredložila žiadny dôkaz, že reprezentatívnosť vzorky by mohla byť ovplyvnená, keďže žiadny z údajných ďalších výrobcov z Únie by nebol zaradený do vzorky, keby o ňom Komisia vedela.

(25)

Spomedzi približne 250 neprepojených dovozcov uvedených navrhovateľom a kontaktovaných Komisiou dvadsiati odpovedali na formulár pre výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania, dvanásti za moduly, jeden za články. Okrem toho sa prihlásili ďalší siedmi, ale neuviedli žiadny dovoz alebo opätovný predaj príslušného výrobku. Vzorka bola vybratá v súlade s článkom 27 základného nariadenia s cieľom zahrnúť čo najväčší reprezentatívny objem dovozu, ktorý možno v stanovenom čase primerane prešetriť. Na tomto základe sa vybrala vzorka neprepojených dovozcov pozostávajúca z dvoch dovozcov modulov a jedného dovozcu článkov, čo predstavovalo približne 2 % – 5 % celkového dovozu z príslušnej krajiny. Z doručených vyplnených dotazníkov však vyplynulo, že hlavnou činnosťou jedného z troch dovozcov bola v skutočnosti montáž solárnych zariadení, a nie obchodovanie s príslušným výrobkom. Pokiaľ ide o činnosť druhého dovozcu, ten bol dovozcom modulov, a nie článkov. Kvalita informácií vo vyplnenom dotazníku však nepostačovala na zahrnutie do analýzy neprepojených dovozcov. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že väčšina dovozu príslušného výrobku vstupuje na trh Únie prostredníctvom spoločností prepojených s vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR alebo montážnych podnikov, alebo navrhovateľov projektov.

(26)

V nadväznosti na uloženie dočasných antidumpingových opatrení v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní Komisia kontaktovala ďalších dovozcov, ktorí už spolupracovali pri prešetrovaní v počiatočnej fáze tak, že poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s prešetrovaným výrobkom počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania. Cieľom bolo zistiť, či možno zväčšiť veľkosť vzorky neprepojených dovozcov. Prihlásilo sa šesť spoločností spĺňajúcich požiadavky na neprepojených dovozcov obchodujúcich s príslušným výrobkom (t. j. jeho nákup a opätovný predaj) a prejavilo ochotu ďalej spolupracovať v rámci prešetrovania. Päť z týchto šiestich spoločností odpovedalo v stanovenej lehote. Z týchto piatich odpovedí boli len tri vyplnené dostatočne, aby sa umožnilo zmysluplné posúdenie. Vzhľadom na túto skutočnosť bola vzorka neprepojených dovozcov rozšírená a pozostávala zo štyroch dovozcov modulov, čo predstavovalo približne 2 % – 5 % celkového dovozu z príslušnej krajiny. Vzhľadom na štruktúru neprepojených dovozcov, ktorí boli väčšinou malé a stredné podniky, nebolo možné vytvoriť vzorku predstavujúcu väčší podiel z dôvodu obmedzených zdrojov, ktoré mali inštitúcie k dispozícii.

(27)

Komisia poslala dotazníky predstaviteľom ČĽR (vrátane osobitných dotazníkov pre China Development Bank, Export Import Bank of China, Čínsku banku, Šanghajskú banku, Sinosure, iné relevantné finančné inštitúcie a štátom vlastnených výrobcov polykryštalického kremíka, skla a hliníka, ktorí dodávali tieto suroviny príslušnému priemyselnému odvetviu počas obdobia prešetrovania), ôsmim vyvážajúcim výrobcom z ČĽR zaradeným do vzorky, iným vyvážajúcim výrobcom z ČĽR, ktorí o to požiadali, ako aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky a hospodárskym subjektom z dodávateľskej a odbytovej oblasti a ich združeniam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Komisia takisto oslovila reprezentatívne združenie spotrebiteľov.

(28)

Odpovede zaslali čínska vláda, všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a ich prepojené spoločnosti v ČĽR, piati vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, všetci neprepojení výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a 21 hospodárskych subjektov z dodávateľskej a odbytovej oblasti, a traja z ich združení.

(29)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie úrovne subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto štátnych orgánov a finančných inštitúcií, spoločností zaradených do vzorky, jedného neprepojeného dovozcu, dvoch dodávateľských a štyroch odbytových subjektoch, združení a nezávislých konzultantov:

(30)

Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa aj zohľadnili.

(31)

Združenie pre cenovo prístupnú slnečnú energiu (AFASE), ktoré zastupuje dovozcov, hospodárske subjekty z dodávateľskej a odbytovej oblasti, spochybnilo právny základ návštevy vykonanej v priestoroch Europressedienst tvrdením, že nezávislý konzultant nie je zainteresovaná strana podľa článku 26 základného nariadenia. Zistenia by však mali vždy, keď to je možné, vychádzať zo spoľahlivých a overiteľných údajov. Europressedienst poskytla informácie o makroekonomických ukazovateľoch na základe zmluvy. Komisia uskutočnila overovanie na mieste v príslušných priestoroch v záujme zásady dobrej správy, aby overila spoľahlivosť a správnosť údajov, z ktorých Komisia vychádzala pri svojich zisteniach.

(32)

Čínska vláda tvrdila, že jej právo na obhajobu v súvislosti s prístupom k spisom otvoreným na nahliadnutie zainteresovaným stranám bolo porušené, pretože i) chýbali informácie zo spisov, ktoré nie sú dôverné, bez toho, aby boli uvedené„presvedčivé dôvody“ alebo poskytnuté dostatočne podrobné zhrnutia, alebo v niektorých prípadoch dôvody neposkytnutia zhrnutia, ktoré nie je dôverného charakteru, ii) chýbalo nedôverné znenie celého vyplneného dotazníka výrobcu z Únie a iii) prieťahy pri vypracovaní nedôverných znení vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie pre zainteresované strany boli prehnané.

(33)

i) Pokiaľ ide o tvrdenie, že v otvorenom spise chýbajú informácie, zainteresovaná strana nespresnila, ktoré informácie má mysli. ii) Jej tvrdenie, že nedôverné znenie celého vyplneného dotazníka nebolo sprístupnené, bolo nesprávne. iii) Pokiaľ ide o prieťahy v sprístupnení nedôverných odpovedí na dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky, dotknutej strane bolo vysvetlené, že dotazníky boli doplnené do nedôverného spisu až po kontrole úplnosti a primeranosti zhrnutí. Aby sa zabezpečilo právo výrobcov z Únie na anonymitu, tiež sa preverilo, že nedôverné znenie dotazníkov skutočne neodhalí totožnosť príslušného výrobcu z Únie. V niektorých prípadoch bolo preto potrebné, aby pred ich sprístupnením iným zainteresovaným stranám predkladajúca strana primerane upravila nedôverné znenia.

(34)

V každom prípade sa usudzuje, že to žiadnym spôsobom neovplyvnilo právo zainteresovaných strán na obhajobu. Komisia poskytla načas všetkým zainteresovaným stranám príležitosť reagovať na informácie obsiahnuté v spise otvorenom k nahliadnutiu tak, aby ich pripomienky, ak boli odôvodnené a oprávnené, mohli byť zohľadnené pred sformulovaním akýchkoľvek záverov v rámci prešetrovania. Zainteresovaná strana mala každú príležitosť vyjadriť sa k dotazníkom od výrobcov v Únii zaradených do vzorky po predbežnom ako aj konečnom sprístupnení informácií. Preto treba poznamenať, že hoci sprístupnenie informácií a prístup k spisu otvorenému na nahliadnutie zainteresovaným stranám vychádza z rozdielnych právnych predpisov, zainteresované strany mali dostatok príležitostí na vyjadrenie sa k všetkým informáciám sprístupneným ktorýmkoľvek účastníkom prešetrovania. Preto sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(35)

Všetky zainteresované strany boli informované o hlavných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporučiť uloženie vyrovnávacieho cla na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (napr. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z nej (ďalej len „konečné sprístupnenie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému sprístupneniu informácií predložiť pripomienky.

(36)

Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa aj zohľadnili.

(37)

Komisia dostala po konečnom sprístupnení informácií zmenenú ponuku záväzku vyvážajúcich výrobcov spolu s Čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov, ktorá sa vzťahovala aj na súbežné antidumpingové prešetrovanie. Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/707/EÚ zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení (6) Komisia potvrdila prijatie záväzku.

(38)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(39)

Príslušný výrobok bol v počiatočnej fáze vymedzený ako fotovoltické (FV) moduly alebo panely a články a doštičky na báze kryštalického kremíka typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z nej. Články a doštičky nie sú hrubšie než 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zaradený pod číselné znaky KN ex 3818 00 10, ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90.

(40)

Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(41)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok a výrobok, ktorý sa vyrába a predáva v Únii výrobným odvetvím Únie, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(42)

Zainteresované strany tvrdili, že doštičky majú byť vylúčené z vymedzenia výrobku, pretože doštičky nemajú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako články a moduly. Okrem argumentov predložených pred zverejnením dočasného antidumpingového nariadenia boli následne v tejto súvislosti predložené ďalšie dva argumenty.

(43)

Po prvé, zainteresované strany tvrdili, že doštičky možno použiť na iné účely než výrobu článkov, najmä na výrobu integrovaných obvodov a ďalších mikroprístrojov. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že nie všetky doštičky sú zahrnuté do vymedzenia výrobku tohto prešetrovania, ktoré je obmedzené na „doštičky typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka“ a tieto doštičky majú „hrúbku nepresahujúcu 400 mikrometrov“. I keď doštičky určite existujú v iných aplikáciách, prešetrovanie nikdy nezahŕňalo doštičky, ktoré sa používajú pri výrobe iných výrobkov ako integrované obvody. Okrem toho žiadny z výrobcov, dovozcov alebo používateľov zapojených do trhu s týmito inými typmi doštičiek nepredložil tvrdenie, že ich doštičky podliehajú registrácii alebo sa na ne vzťahujú dočasné antidumpingové clá. Preto sa dospelo k záveru, že tieto iné druhy doštičiek nie sú zahrnuté do vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní. Súčasne to ukazuje, že doštičky nemusia mať nevyhnutne rovnaké koncové použitie ako články a moduly.

(44)

Po druhé sa tvrdí, že nespracované doštičky nemajú žiadnu z podstatných elektrických vlastností, ktoré odlišujú solárne články a moduly od iných výrobkov. Doštičkám chýba najmä schopnosť vyrábať elektrinu zo slnečného žiarenia, čo je kľúčovou funkciou kryštalických fotovoltických článkov a modulov.

(45)

Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že, schopnosť vyrábať elektrinu zo slnečného žiarenia vzniká až vtedy, keď je doštička pretvorená na článok. Táto premena sa vykonáva v článkoch, ktoré absorbujú svetelné žiarenie a prostredníctvom kryštalického kremíka ho premieňajú na elektrickú energiu. Články majú PN prechod na umožnenie zberu a odvádzania elektrickej energie, ktorá sa vyrobí v článkoch. Moduly vznikajú spájaním článkov pomocou plochých drôtov alebo kovových pásikov a vzniknú reťazce článkov. Tie sa z obidvoch strán zapuzdrujú. Na vrchnú časť sa väčšinou používa sklo a na spodnú polymérny podkladový kryt. Na účely montáže v teréne sa spravidla vytvárajú rámy (napr. na strechách). Moduly môžu, ale nemusia mať menič.

(46)

Vzhľadom na odlišné základné fyzikálne a technické vlastnosti, vymedzené počas prešetrovania okrem iného ako spôsobilosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia, sa usúdilo, že doštičky by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku, a teda aj z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania.

(47)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že prešetrovanie sa nemôže vzťahovať na dva výrobky s rozličnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami, a preto moduly a články by mali byť predmetom dvoch samostatných prešetrovaní. Okrem toho tvrdili, že nie je jasné, či sa prešetrovanie vzťahuje len na jeden výrobok alebo na dva samostatné výrobky, a preto nemajú plnú možnosť chrániť svoje záujmy.

(48)

Výroba článkov a modulov je jeden výrobný proces s rozličnými výrobnými krokmi. Články určujú vlastnosti konečného výrobku (t. j. modulov). Prešetrovaním sa ukázalo, že výroba článkov je priamo a výlučne určená na výrobu modulov; moduly a články majú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti (určené použitými surovinami) a majú rovnaké základné konečné použitie, t. j. predávajú sa na účely zabudovania do fotovoltických solárnych systémov. Výkonnosť modulov je priamo spojená s výkonnosťou článkov.

(49)

V oznámení o začatí konania sa zreteľne uvádza, že moduly a články predstavujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Zainteresované strany preto mali plnú možnosť chrániť svoje záujmy na základe príslušného výrobku podľa jeho vymedzenia. Argumenty sa z týchto dôvodov zamietli.

(50)

Okrem toho sa tvrdilo, že moduly a články sa nemôžu považovať za jeden výrobok, keďže majú niekoľko odlišných osemmiestnych číselných znakov KN, podpoložiek so šesťmiestnym číselným kódom a položiek HS so štvormiestnym číselným kódom. V tejto súvislosti treba poznamenať, že články aj moduly môžu byť deklarované pod colnou položkou 8541 40 90, zatiaľ čo colné položky pod položkou 8501 sú určené pre elektrické generátory všeobecne a nie konkrétne pre solárne výrobky. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamietlo.

(51)

Viaceré strany tvrdili, že pridaná hodnota procesu premeny článkov predstavuje najväčšiu časť hodnoty modulu, a preto sa články musia považovať za samostatný výrobok.

(52)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výroba článkov je technologicky najsofistikovanejšou časťou výrobného procesu. Takisto sa však zistilo, že uvedené dva výrobné kroky sú navzájom prepojené a pridaná hodnota sa nesústreďuje do konkrétnej fázy výrobného procesu, ale je rozložená na celý výrobný proces. Tvrdenie sa z týchto dôvodov zamietlo.

(53)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že moduly a články majú samostatné obchodné trhy, a preto by sa mali považovať za odlišné výrobky, čo takisto preukazuje skutočnosť, že veľký počet výrobcov nie je vertikálne integrovaných.

(54)

Moduly a články nemožno považovať za samostatné výrobky, ktorých ceny kolíšu len v závislosti od trhových faktorov. Ich ceny sú v skutočnosti pevne prepojené a ovplyvnené cenou polykryštalického kremíka. Podobne, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 49, príslušný výrobok sa vyrába v jednom výrobnom procese s rôznymi krokmi. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia nie sú vertikálne integrovaní, je spôsobená len obchodným rozhodnutím a úsporami z rozsahu a nezmení tento záver. Argument sa musel z týchto dôvodov zamietnuť.

(55)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že moduly a články sa musia považovať za odlišné výrobky, keďže majú odlišné konečné použitie a nie sú zameniteľné.

(56)

Ako sa už uviedlo, pri prešetrovaní sa ukázalo, že výroba článkov-modulov je jeden výrobný proces, a preto otázka zameniteľnosti rôznych krokov jedného výrobného procesu nie je uplatniteľná. Okrem toho moduly a články majú rovnaké konečné použitie, premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu, a preto sa nemôžu použiť v iných aplikáciách.

(57)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že moduly a články nemajú rovnaké distribučné kanály, a preto by sa nemali považovať za jeden výrobok. Prešetrovaním sa ukázalo, že moduly a články možno distribuovať v rámci rozličných alebo podobných distribučných kanálov. Hlavnými kritériami na vymedzenie jediného výrobku sú však rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 47 až 49 sa dospelo k záveru, že rozličné distribučné kanály sa preto nepovažujú za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(58)

Tvrdilo sa, že moduly a články sa podstatne odlišujú z hľadiska vnímania spotrebiteľmi, a preto by sa nemali považovať za jediný výrobok.

(59)

Podobne ako sa už uviedlo, hlavnými kritériami na vymedzenie jedného výrobku sú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 47 až 49 sa usúdilo, že odlišné vnímanie spotrebiteľmi sa nepovažuje za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(60)

Zainteresované strany zopakovali, že články a moduly nie sú jeden výrobok, a preto by mali byť posudzované samostatne. Na rozdiel od doštičiek ale články a moduly majú rovnaké základné vlastnosti, t. j. schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia. Preto boli tieto argumenty zamietnuté.

(61)

Po konečnom sprístupnení informácií jeden vývozca tvrdil, že samotné články nedokážu vyrábať elektrickú energiu. Aby to dokázali, musia byť údajne zabudované do modulov. Každý článok má ale sám o sebe schopnosť vyrábať zo slnečného žiarenia elektrickú energiu zvyčajne na úrovni okolo 4W. I keď tento výkon môže byť nedostatočný pre väčšinu použití, ktoré vyžadujú montáž viacerých článkov do modulov, neznamená to však, že článok sám o sebe už nemá spôsobilosť vyrábať elektrickú energiu.

(62)

Po konečnom sprístupnení informácií jeden vývozca ďalej tvrdil, že články nie sú len iný typ modulu, ale že sú úplne odlišný výrobok. V skutočnosti je článok kľúčovou súčasťou modulu. Článok ako kľúčový prvok je celkom zrejme nie „úplne odlišný výrobok“, keďže moduly a články majú rovnaké základné charakteristiky výroby elektrickej energie zo slnečného žiarenia, ako sa uvádza v odôvodnení 60.

(63)

Tá istá strana okrem toho tvrdila, že pri výbere výrobcov z Únie a čínskych vývozcov na zaradenie do vzorky sa rozdiel medzi článkami a modulmi zohľadnil. Preto mali byť vytvorené rôzne colné sadzby pre moduly a články. V tomto ohľade sa potvrdzuje, že rozdiel medzi modulmi a článkami bol skutočne zohľadnený pri zaraďovaní výrobcov z Únie a čínskych vývozcov do vzorky, ako je uvedené v odôvodneniach 10 a 14 dočasného antidumpingového nariadenia. Tento postup bol však použitý len preto, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť vzorky, a ako taký neznamená, že články a moduly by sa nemali považovať za jeden výrobok, alebo že by sa mali vytvoriť samostatné colné sadzby pre články a moduly. Skutočne, aby sa zabezpečilo, že vzorka je reprezentatívna pre všetky druhy výrobkov, bolo dôležité pri výbere vzorky rozlišovať medzi článkami a modulmi. Okrem toho, keďže existoval určitý stupeň neistoty v súvislosti s otázku, či články a moduly sa majú považovať za jeden výrobok alebo za dva samostatné výrobky, bolo nutné zabezpečiť reprezentatívnosť pre oba možné výsledky.

(64)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že skutočnosť, že v záväzku sú článkom a modulom priradené rôzne minimálne dovozové ceny a objemy, údajne potvrdzuje, že moduly a články sú rozdielne výrobky vyžadujúce dve odlišné prešetrovania. Rôzne minimálne dovozné ceny sú však iba známkou toho, že články a moduly sú rôzne skupiny typov výrobkov, ktoré sú predávané za rôzne ceny. Aby mali minimálne dovozné ceny význam, je preto nutné vymedziť rôzne ceny.

(65)

Skutočnosť, že články a moduly sú odlišné skupiny typov výrobkov, nie je ako taká podstatná pre vymedzenie príslušného výrobku. Pre vymedzenie príslušného výrobku stačí, že výrobky majú rovnaké základné vlastnosti a konečné použitie, čo je prípad modulov a článkov, ako je opísané v odôvodneniach 46 a 71.

(66)

Čínska vláda tvrdila, že posúdenie, či články a moduly sú jediný príslušný výrobok, nerieši rad kritérií vymedzených odvolacím orgánom vo veci ES – azbest  (7). Tieto kritériá sa používajú na vymedzenie „podobného výrobku“ a nie príslušného výrobku. Inými slovami, tieto kritériá musia byť použité na vymedzenie podobného výrobku, napríklad podobný výrobok vyrába výrobné odvetvie Únie a tento je potom porovnávaný s príslušným výrobkom vyvážaným čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Tieto kritériá nie sú preto vhodné na vymedzenie príslušného výrobku. V každom prípade inštitúcie poznamenávajú, že uplatňovanie kritérií použitých vo veci ES – azbest na vymedzenie príslušného výrobku by v tomto prípade neviedlo k inému výsledku. Prvé a druhé kritérium (vlastnosti, povaha a kvalita, respektíve konečné použitia) sú totožné s kritériami fyzikálnych, chemických a technických vlastností a konečnými použitiami použitými v predchádzajúcich odôvodneniach. Tretie kritérium (vkus a zvyky spotrebiteľov) nie je naozaj užitočné pre tento prípad, keďže články sú kľúčovým komponentom modulov. Pokiaľ ide o štvrté kritérium, tarifné zatriedenie, poznamenáva sa, že články ako aj moduly môžu byť deklarované pod colnou položkou 8541 40 90, zatiaľ čo colné položky pod položkou 8501 sú určené pre elektrické generátory všeobecne a nie konkrétne pre solárne produkty.

(67)

Iné zainteresované strany tvrdili, že objektívne uplatňovanie kritérií vytvorených Súdnym dvorom v predchádzajúcich prípadoch (8) údajne vedie k záveru, že moduly a články sú rôzne výrobky. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že súd len naznačil niekoľko kritérií, ktoré možno zohľadniť – neexistuje žiadna povinnosť používať všetky kritériá vo všetkých prípadoch, keďže nie všetky z nich musia byť relevantné. Tieto kritériá sa posudzovali v odôvodneniach 27 až 39 dočasného antidumpingového nariadenia, pričom sa zistilo, že niektoré kritériá nie sú pre tento prípad relevantné. Vo veci Brosmann posúdenie príslušnosti rôznych typov obuvi do skupiny „príslušného výrobku“ sa tiež uskutočnilo len na základe troch kritérií, ktoré boli považované za relevantné. Vzhľadom na to, že zainteresované strany neposkytli žiadne odôvodnenie, prečo objektívne uplatňovanie kritérií vedie k záveru, že moduly a články sú rozdielne výrobky, nemožno toto tvrdenie prijať.

(68)

Okrem toho sa pripomína, že články a moduly majú rovnaké základné konečné použitie, t. j. sú predávané na zabudovanie do fotovoltických solárnych systémov. Výkonnosť modulov je priamo spojená s výkonnosťou článkov, ako sa uvádza v odôvodnení 28 dočasného antidumpingového nariadenia.

(69)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vylúčenie doštičiek z vymedzenia výrobku a skutočnosť, že na výrobu modulov z článkov je potrebné významné spracovanie, takisto vyvracajú tvrdenie, že články a moduly majú rovnaké konečné použitie. Tiež sa tvrdí, že posúdenie rovnakého konečného použitia modulov a článkov vychádza z predpokladu, že doštičky, moduly a články majú rovnaký výrobný proces.

(70)

Po prvé, záver, že posúdenie rovnakého konečného použitia modulov a článkov vychádza z predpokladu rovnakého výrobného procesu, je nesprávny. I keď obe konštatovania sú skutočne uvedené v tom istom odôvodnení 36 dočasného antidumpingového nariadenia, neznamená to, že jeden záver je založený na predpoklade druhého. Spojenie „okrem toho“ oddeľujúce tieto dve konštatovania objasňuje, že druhá výpoveď nevychádza z prvej. Navyše, tieto dve konštatovania sú uvedené na riešenie dvoch samostatných okruhov pod nadpisom „konečné použitie a zameniteľnosť“. Prvé konštatovanie týkajúce sa výrobného procesu rieši zameniteľnosť, zatiaľ čo druhé rieši konečné použitie. Základný predpoklad, že posúdenie rovnakého konečného použitia modulov a článkov vychádza z predpokladu, že doštičky, moduly a články majú rovnaký výrobný proces, je preto nesprávny.

(71)

Pokiaľ ide o skutočné konečné použitie článkov a modulov, zainteresované strany nespochybnili, že moduly a články sú predávané na zabudovanie do fotovoltických solárnych systémov. Záver, že moduly a články majú rovnaké konečné použitie, je preto potvrdený.

(72)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že tenkovrstvové fotovoltické výrobky sa majú začleniť do vymedzenia príslušného výrobku, pričom tvrdila, že majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie.

(73)

Tenkovrstvové fotovoltické výrobky sú jasne vylúčené z vymedzenia výrobku (pozri odôvodnenie 40). Tenkovrstvové fotovoltické výrobky skutočne majú v porovnaní s príslušným výrobkom odlišné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti. Vyrábajú sa iným výrobným procesom a nevyrábajú sa z kryštalického kremíka, ktorý je hlavnou surovinou na výrobu modulov a článkov. Majú nižšiu konverznú účinnosť a nižší výkon vo wattoch, a preto nie sú vhodné na také isté použitia ako príslušný výrobok. Argumenty sa museli z týchto dôvodov zamietnuť.

(74)

Ďalej sa tvrdilo, že články by sa mali považovať za polotovary, zatiaľ čo moduly sú konečné výrobky, preto by sa nemali považovať za jeden výrobok.

(75)

Ako sa už uviedlo, hlavné kritériá na vymedzenie jedného výrobku sú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 47 až 49 sa preto usúdilo, že rozdiel medzi polotovarmi a konečnými výrobkami sa nepovažuje za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(76)

Jedna zainteresovaná strana požadovala vylúčenie solárnych panelov určených výlučne na nabíjanie 12 V batérií na základe skutočnosti, že ich konečné použitie sa odlišuje od konečného použitia modulov na zapojenie do siete, keďže vytvárajú omnoho menšie napätie, a preto nie sú vhodné na zapojenie do siete.

(77)

Podľa oznámenia o začatí konania sú z výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, vylúčené prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a napájajú sa elektrickou energiou prístroje alebo ktoré nabíjajú batérie. Moduly, ktoré sú zložené z viac ako šiestich článkov a sú určené len na nabíjanie batérií, majú rovnaké základné vlastnosti a výkonnosť ako moduly na zapojenie do siete. Používa sa v nich napätie naprázdno, ktoré má nižšie napätie než obvod používaný v moduloch na zapojenie do siete. Pri prešetrovaní sa zistilo, že napriek tomuto rozdielu možno tento druh modulov zapojiť do siete. Nižšie napätie možno jednoducho vyvážiť zväčšením veľkosti resp. počtu článkov. Preto sa na moduly, ktoré sú určené na nabíjanie batérií a pozostávajú z viac než šiestich článkov, vzťahuje vymedzenie príslušného produktu.

(78)

Zainteresované strany takisto tvrdili, že vymedzenie „solárnych nabíjačiek, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov“ je priúzke a má sa rozšíriť o výrobky s podobnou funkciou, ktoré nie sú zahrnuté do tohto vymedzenia, ako napríklad výrobky podobnej veľkosti využívajúce väčší počet menších buniek.

(79)

Okrem toho zainteresované strany tvrdili, že vymedzenie „fotovoltických výrobkov na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení“ je priúzke, keďže sú vylúčené len kompletné elektrické zariadenia, kým solárne komponenty na zabudovanie do elektrických zariadení nie sú nevyhnutne vylúčené.

(80)

Analýza argumentov predložených rôznymi zainteresovanými stranami skutočne ukázala, že je vhodnejšie vymedziť vyňatie takýchto výrobkov na základe technických noriem než na základe počtu článkov. Predovšetkým sa zistilo, že vymedzenie v norme IEC 61730-1 Aplikačná trieda C primeranejšie vymedzuje výrobky, ktoré majú byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti opatrení.

(81)

Po konečnom sprístupnení informácií boli doručené pripomienky týkajúce sa vylúčenia na základe tejto medzinárodnej normy. Tvrdilo sa, že by bolo vhodnejšie vymedziť vylúčenie na základe výstupného napätia a výstupného výkonu ako „moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V JP a výstupným výkonom neprekračujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakým napätím a výkonovými charakteristikami“ než odkazom na príslušnú medzinárodnú normu. Toto tvrdenie možno uznať a konečné vylúčenie je určené podľa tohto vymedzenia.

(82)

Iná zainteresovaná strana tvrdila, že solárne moduly na integráciu do strechy by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, pretože spájajú funkciu solárneho modulu s funkciou strešnej škridle alebo bridlice. Ako také nie sú priamo zameniteľné štandardným solárnym modulom.

(83)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že tak štandardné moduly, ako aj solárny modul na integráciu do strechy musia spĺňať rovnaké elektrické normy. I keď (strešný zabudovaný) solárny modul na integráciu do strechy nemožno jednoducho nahradiť štandardným modulom, možno ho nahradiť štandardným modulom a strešnými škridlami alebo bridlicami. Tieto výrobky majú preto rovnakú základnú technickú vlastnosť výroby elektriny zo slnečného žiarenia. Pridaná funkcia (ktorá je inak zabezpečovaná strešnou krytinou) sa nepovažuje za podstatnú a nevyžaduje vyňatie solárnych modulov na integráciu do strechy z vymedzenia výrobku.

(84)

Po konečnom sprístupnení informácií tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že absencia dvojitej zameniteľnosti medzi solárnymi modulmi na integráciu do strechy a štandardnými solárnymi modulmi je znakom toho, že solárne moduly na integráciu do strechy by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti opatrení, pričom odkazovali na prípad obuvi (9) všeobecne a konkrétne na prípad atletickej obuvi vyrábanej špeciálnou technológiou STAF. Na vylúčenie STAF však bolo veľa dôvodov a samotnú absenciu dvojitej zameniteľnosti nepovažoval Všeobecný súd za dostatočný dôvod vo veci Brosmann  (10), ktorý potvrdil, že veľmi odlišný výrobok, ako je vychádzková obuv a turistická obuv, možno napriek ich rozdielom skutočne považovať za príslušný výrobok v jednom antidumpingovom prešetrovaní.

(85)

Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že absencia výroby v EÚ a skutočnosť, že zainteresovaná strana vlastní práva duševného vlastníctva, údajne potvrdzujú, že solárne moduly na integráciu do strechy sú inovatívne a odlišné od akéhokoľvek iného produktu. Pokiaľ však ide o vec týkajúcu sa obuvi, ktorú uvádza zainteresovaná strana, Všeobecný súd vo veci Brosmann rozhodol, že „[čo sa týka tvrdení založených …] na neexistencii výroby tohto druhu obuvi v Spoločenstve a na existencii patentu, treba uviesť, že nejde o rozhodujúce tvrdenia..“ (11). V dôsledku toho sa obuv s patentovanou technológiou v tomto prípade považovala za príslušný výrobok.

(86)

Zainteresovaná strana taktiež tvrdila, že solárne moduly na integráciu do strechy majú byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku, pretože sa predávajú za podstatne vyššie ceny než štandardné moduly. Podobne vo veci obuvi boli výrobky STAF presahujúce určitú cenu vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že solárny modul na integráciu do strechy v sebe spája funkciu solárneho modulu s funkciou strešnej škridle alebo bridlice, ako je uvedené v odôvodnení 83. Priame porovnanie cien preto nie je zmysluplné, keďže pridaná funkcia vedie prirodzene k vyšším cenám.

(87)

V odpovedi na toto tvrdenie zainteresovaná strana tvrdila, že na základe takéhoto zdôvodnenia by bolo nemožné vôbec niekedy uplatňovať cenové rozdiely ako doplnkový ukazovateľ zaručujúci vylúčenie z vymedzenia výrobku. Tento výklad je však priveľmi ďalekosiahly. V predchádzajúcom odôvodnení sa hovorí len to, že v tomto konkrétnom prípade, keď moduly na integráciu do strechy spájajú funkciu príslušného výrobku a iného výrobku (v tomto prípade strešnej škridle alebo bridlice), cena nie je samozrejme zmysluplná. To v žiadnom prípade neznamená, že v iných prípadoch nemôže byť cenový rozdiel užitočným ukazovateľom na určenie vylúčenia výrobku z vymedzenia príslušného výrobku.

(88)

Napokon zainteresovaná strana tvrdila, že jej dodávateľovi solárnych modulov na integráciu do strechy má byť umožnený prístup k záväzku minimálnej ceny. Zdá sa však, že čínsky vývozca nespolupracoval pri prešetrovaní a ako nespolupracujúca strana nie je oprávnený zúčastňovať sa na záväzku. Tieto požiadavky nemôžu byť preto prijaté.

(89)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v Únii neexistuje žiadna výroba monokryštalických článkov a že jej vývoz monokryštalických článkov nekonkuroval priemyselnému odvetviu EÚ. Prešetrovaním sa však ukázalo, že v Únii skutočne existuje výroba monokryštalických článkov. Tento argument sa preto zamieta. Všeobecný súd v každom prípade rozhodol vo veci Brosmann, že neexistencia výroby tohto druhu obuvi v Spoločenstve nie je rozhodujúca.

(90)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti prešetrovania na výrobky „odosielané z“ ČĽR je neodôvodnené, keďže prípad sa začal iba proti výrobkom s pôvodom v ČĽR.

(91)

Výrobky odosielané z ČĽR však už boli zahrnuté vo fáze začatia prešetrovania. V bode 5 oznámenia o začatí konaní sa uvádza, že „spoločnosti, ktoré dovážajú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, z Čínskej ľudovej republiky, ale domnievajú sa, že časť tohto dovozu alebo dokonca celý tento dovoz nemá na colné účely pôvod v Čínskej ľudovej republike, sa vyzývajú, aby sa v rámci prešetrovania prihlásili a poskytli všetky príslušné informácie.“ Je teda zrejmé, že všetky spoločnosti, ktoré posielajú tovar z ČĽR, mali príležitosť spolupracovať pri tomto prešetrovaní. Okrem toho vzhľadom na to, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, často obsahuje komponenty a diely z rôznych krajín, sa v bode 5 oznámenia o začatí konania tiež informovalo, že „môžu byť prijaté osobitné ustanovenia“ na riešenie tohto problému.

(92)

Preto sa usudzuje, že všetky dotknuté hospodárske subjekty boli riadne informované o tom, že v prípade potreby je možné prijať osobitné ustanovenia v súvislosti s tovarom zasielaným z ČĽR, a boli vyzvané k spolupráci pri prešetrovaní. Preto rozsah prešetrovania nebol na výrobky „zasielané z ČĽR“ rozšírený, pretože tieto boli v ňom zahrnuté od začiatku.

(93)

Po sprístupnení informácií zainteresované strany tvrdili, že bez ohľadu na ustanovenia v oznámení o začatí konania uvedeného v odôvodnení 91 sa vyšetrovanie obmedzilo na tovar s pôvodom v ČĽR a neposudzovalo vplyv výrobkov odosielaných z ČĽR.

(94)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že nasledujúce kroky boli prijaté s cieľom zabezpečiť, aby sa v priebehu prešetrovania posudzoval všetok tovar odosielaný z ČĽR a nielen tovar s pôvodom v ČĽR:

(95)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že prešetrovanie zahŕňalo všetky výrobky pochádzajúce z ČĽR alebo z nej odosielané a že závery prešetrovania vrátane subvencovania a ujmy zahŕňali všetky výrobky pochádzajúce z ČĽR alebo z nej odosielané.

(96)

Po konečnom sprístupnení informácií tvrdili zainteresované strany, že podnet obsahuje iba dôkazy prima facie týkajúce sa dovozu solárnych panelov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a nie výrobkov odosielaných z Čínskej ľudovej republiky. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že podanie skutočne zahŕňalo výrobky „z Čínskej ľudovej republiky“, ako je vidieť z titulnej strany podanej navrhovateľom, na ktorej je pečiatka. Pred touto stranou je na spise ďalšia strana, ktorá skutočne používa znenie „s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Tento prípad ale nebol súčasťou dokumentu predloženého navrhovateľom, ale doplnili ho ako titulnú stránku útvary Komisie, pričom použili názov prešetrovania a neopakovali názov použitý navrhovateľom. Preto sa usudzuje, že podanie sa vzťahuje na všetky výrobky z ČĽR bez ohľadu na to, či mali alebo nemali pôvod v ČĽR.

(97)

Čínski vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že nemožno primerane očakávať, že vyvážajúci výrobcovia v tretích krajinách mohli vedieť, že ich výrobky by mohli byť tiež predmetom prešetrovania. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že tieto opatrenia sa nevzťahujú na tovar, ktorý je v režime tranzit v zmysle článku V dohody GATT. Preto sa dané opatrenia nevzťahujú na vyvážajúcich výrobcov, ktorí nemajú žiadne prevádzky v ČĽR. Okrem toho žiadni vyvážajúci výrobcovia z tretích krajín sa neprihlásili a neuviedli, že sa na výrobky, ktoré vyvážajú, vzťahujú dané opatrenia.

(98)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia z tretích krajín neboli vyzvaní, aby sa prihlásili, a nedostali príležitosť preukázať, že ich výrobky nie sú dotované. Inštitúcie sa domnievajú, že opatrenia nemajú vplyv na týchto vyvážajúcich výrobcov, ktorí nemajú žiadne prevádzky v ČĽR, keďže ich výrobky, ak sú odosielané z ČĽR, by boli v režime tranzit. Všetci ostatní vyvážajúci výrobcovia boli informovaní oznámením o začatí konania, že ich prevádzky sú súčasťou vyšetrovania.

(99)

Vzhľadom na uvedené je vymedzenie výrobku s konečnou platnosťou definované ako fotovoltické moduly alebo panely a články na báze kryštalického kremíka typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka, ktoré majú pôvod v Čínskej ľudovej republike alebo sú z nej odosielané, pokiaľ nie sú v režime tranzit v zmysle článku V GATT. Hrúbka článkov nepresahuje 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zaradený pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90.

(100)

Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(101)

Navrhovateľ tvrdil, že ČĽR výrazne dotuje svoj fotovoltický priemysel (ďalej len „FV priemysel“), a odvolával sa na mnohé politické a plánovacie materiály, ako aj právne predpisy, ktoré sú základom štátnej podpory danému odvetviu. Komisia preskúmala a analyzovala dokumenty uvedené v podnete, ako aj v ďalších dokumentoch predložených čínskou vládou a počas prešetrovania zaradila vyvážajúcich výrobcov do vzorky a u mnohých z nich zistila, že FV priemysel v ČĽR je skutočne predmetom preferenčného zaobchádzania v mnohých oblastiach.

(102)

Čínska vláda zahrnula vo svojom 12. päťročnom pláne (12) FV priemysel medzi „strategické“ priemyselné odvetvia. Čínska vláda tiež vydala konkrétny plán pre solárny fotovoltický priemysel (podriadený hlavnému 12. päťročnému plánu), t. j. 12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel. V tomto pláne čínska vláda vyjadrila svoju podporu „vynikajúcim podnikom“ (13) a „kľúčovým podnikom“ (14), zaviazala sa „podporovať vykonávanie rôznych politík na podporu fotovoltiky“ (15), a „formulovať celkovú prípravu podporných politík pre oblasti priemyslu, financií, daní …“ (16).

Rozhodnutie č. 40 Štátnej rady vyhlasuje, že čínska vláda bude aktívne podporovať rozvoj nového energetického odvetvia a urýchlenie rozvoja slnečnej energie (17), vyzýva všetky finančné inštitúcie, aby poskytli úverovú pomoc podporovaným projektom (kategória, do ktorej patria FV projekty), a sľubuje vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“ (18). V ďalšom rozhodnutí Štátnej rady z 10. októbra 2010 sa uvádza rozšírenie „intenzity podpory fiškálnej a finančnej politiky“, vyzývajú sa finančné inštitúcie „zvýšiť úverovú podporu“ a sľubuje sa „využívanie takých fiškálnych preferenčných politík, ako sú kompenzácia rizika“  (19) pre nové strategické priemyselné odvetvia, medzi ktoré patrí solárny FV priemysel. Štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020) sľubuje „dať na prvé miesto financovanie politiky“, „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významným štátnym vedeckým a technickým industrializačným projektom“, „vyzývať finančné inštitúcie, aby zlepšili a posilnili finančné služby pre podniky v oblasti vyspelých technológií“ a „zaviesť preferenčné daňové politiky na podporu rozvoja podnikov pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií“ (20).

V zákone ČĽR o vedeckom a technickom pokroku sa takisto uvádza rad opatrení na podporu strategických priemyselných odvetví vrátane solárneho fotovoltického priemyslu. Okrem iného to ukazuje, že štát podporuje a usmerňuje finančné inštitúcie pri podpore rozvoja priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií poskytovaním úverov (21), ukladá politicky orientovaným finančným inštitúciám pokyny, aby uprednostňovali v ponuke finančných služieb (22) rozvoj priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií, zabezpečuje „diskontnú úrokovú sadzbu a záruku na úvery“ pre niektoré podniky a „osobitnú pomoc“ poskytovanú politicky orientovanými finančnými inštitúciami na projekty podporované štátom (23). Praktické uplatnenie týchto opatrení sa podrobne uvádza ďalej v texte.

(103)

Čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predložili vyplnené dotazníky a súhlasili s návštevami na mieste (24), ktoré mali overiť ich odpovede.

(104)

Pokiaľ ide o čínsku vládu, Komisia po analýze vyplneného dotazníka zaslala písomné upozornenie na nedostatky a list predchádzajúci overovaniu, po ktorých nasledovala ďalšia korešpondencia k obsahu overovacej návštevy. Komisia poskytla čínskej vláde dostatok času na prípravu a predloženie námietok vždy, keď ju o to požiadali a keď to uznala za opodstatnené. Čínskej vláde boli skutočne poskytnuté značné predĺženia konečných termínov, t. j. tridsaťdňové predĺženie lehoty na vyplnenie dotazníka, čím sa predĺžila konečná lehota na predloženie vyplneného dotazníka na 69 dní, a v prípade odpovede na písomné upozornenie na nedostatky poskytla Komisia čínskej vláde 25 dní. Preto mala čínska vláda celkom viac ako tri mesiace na poskytnutie informácií požadovaných Komisiou.

(105)

Počas overovacej návštevy na mieste na čínskom ministerstve obchodu v Pekingu a v štyroch finančných inštitúciách (China Development Bank, Export Import Bank of China, Huaxia Bank a SINOSURE) sa Komisia snažila podľa ustanovení článkov 11 a 26 základného nariadenia overiť poskytnuté informácie na základe podkladov použitých na prípravu odpovede čínskej vlády. Počas tohto overovania Komisia dospela k predbežnému záveru, že vzhľadom na nedostatok dostupných informácií a podkladov od čínskej vlády nie je možné odpovede uvedené v dotazníku riadne overiť. Okrem toho niektoré informácie neboli vôbec predložené, aj keď boli konkrétne vyžiadané, a niektoré otázky jednoducho neboli zodpovedané. V dôsledku toho bola čínska vláda oboznámená s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 ods. 1 a 6 základného nariadenia.

(106)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia jej spôsobila neprimeranú záťaž a v dotazníku a následnom písomnom upozornení na nedostatky požadovala nepodstatné a zbytočné informácie.

(107)

V súvislosti s požadovanými informáciami sa poznamenáva, že Komisia požadovala len informácie týkajúce sa tvrdení uvedených v podnete, ktoré považovala za potrebné na to, aby dospela k reprezentatívnemu zisteniu, a aj v priebehu prešetrovania požadovala rovnaké údaje a informácie a žiadala od čínskej vlády vysvetlenia predložených informácií a ich vplyvu na prešetrované schémy. Inými slovami, Komisia požadovala len informácie, ktoré boli potrebné na posúdenie existencie a úrovne subvencovania dostupného pre príslušný produkt podľa iných údajných subvenčných schém uvedených v podnete.

(108)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 105, po overovacích návštevách na mieste 23. mája 2013 Komisia oznámila čínskej vláde, že zvažuje použitie dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Komisia poslala tento list, pretože dospela k predbežnému záveru, že vzhľadom na nedostatok informácií a podporných dôkazov poskytnutých čínskou vládou nie je možné riadne overiť odpovede na dotazník týkajúci sa subvencií a na písomné upozornenie na nedostatky ani ďalšie podania predložené čínskou vládou v priebehu tohto konania. Na mieste sa ďalej zistilo, že niektoré informácie neboli vo vyplnenom dotazníku a v následných podaniach čínskej vlády vôbec uvedené, hoci ich Komisia výslovne žiadala. Okrem toho niektoré otázky jednoducho neboli zodpovedané. Možné použitie dostupných faktov sa týkalo vládnych plánov, projektov, rôznych právnych predpisov a ďalších dokumentov, preferenčných úverov na politiky, iného financovania, záruk a poistenia, obežníkov Čínskej ľudovej banky, overovaní v bankách, poistenia vývozných úverov a overovania v spoločnosti Sinosure, demonštračného programu Golden Sun, programov oslobodenia od priamych daní a ich zníženia, programov nepriamych daní a dovozných ciel, zabezpečenia vstupov za nižšiu než primeranú odplatu: polykryštalického kremíka, hliníkových výliskov a skla a práv na užívanie pozemkov.

(109)

Čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 vzniesla námietku voči predbežnému úmyslu Komisie uplatniť ustanovenia článku 28 základného nariadenia s odôvodnením, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na nezohľadnenie predložených informácií, ani dokonca na „vyplnenie informačných medzier“.

(110)

Čínska vláda tvrdila, že „pochybnosti“ o presnosti informácií vychádzajúce jedine zo skutočnosti, že predložené informácie nebolo možné overiť k „najvyššej“ spokojnosti Komisie, by nemali viesť k neprihliadaniu na tieto informácie. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením, pretože nezodpovedá skutočnosti. Komisia totiž „neprehliadla“ žiadne informácie len na základe toho, že ich nemohla overiť počas overovacej návštevy na mieste. Ak sa však zistilo pri porovnaní s inými informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii, že informácie a vysvetlenia poskytnuté čínskou vládou sú rozporuplné alebo neúplné a zároveň ich nebolo možné overiť pri overovaní na mieste, Komisia nemohla tieto informácie považovať za dôveryhodné. Každej informácii sa prikladá primeraná dôležitosť podľa miery nespolupráce čínskej vlády. Takisto treba poznamenať, že Komisia nemala problém s formátom, v ktorom boli informácie poskytnuté, ako tvrdila čínska vláda, ale skôr s ich nepresnosťou a/alebo neúplnosťou.

(111)

Čínska vláda takisto tvrdila, že informácie požadované Komisiou predstavovali také zaťaženie, že čínska vláda nemala praktickú možnosť ich poskytnúť. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že Komisia požadovala iba informácie, ktoré boli potrebné na overenie tvrdení navrhovateľa (a podporených dôkazmi prima facie), a poskytla čínskej vláde dostatok času a príležitostí na predloženie takýchto informácií. Okrem toho si Komisia v plnej miere uvedomuje, že významné množstvo podrobných tvrdení navrhovateľa ju v tomto prípade zaväzuje k vyžiadaniu veľkého množstva informácií od čínskej vlády. Ako sa však už vysvetlilo (odôvodnenia 104 až 107), požadované informácie neboli nadmerné a na ich zabezpečenie sa poskytol dostatok času.

(112)

Ďalej čínska vláda poukázala na rozdiel medzi neprihliadaním na predložené informácie a doplnením prijatých informácií o skutočnosti, ktoré sú v záznamoch. Keďže Komisia si v plnej miere uvedomuje tento rozdiel a koná v súlade s príslušnými ustanoveniami článku 28 základného nariadenia, je potrebné zdôrazniť, že keď sú predložené informácie v rozpore s inými informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii k tej istej veci, nemožno tieto informácie doplniť. V takýchto situáciách (napr. predložené informácie o vlastníctve bánk) musela Komisia rozhodnúť, ktoré informácie sú spoľahlivejšie. Komisia vtedy zabezpečila, že dostupné fakty neboli použité sankčným spôsobom a že vychádzalo zo skutočne dostupných faktov.

(113)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nemá žiadne dôvody, na základe ktorých považuje v tomto prípade čínsku vládu za nespolupracujúcu, pretože Komisia buď ignorovala svoju povinnosť zvážiť „praktickú možnosť“ čínskej vlády odpovedať na jej požiadavku, alebo ju nesprávne pochopila. Podľa čínskej vlády celé prešetrovanie bolo tak neprimerane zaťažujúce, že spolupráca bola všeobecne znemožnená, a Komisia ako prešetrujúci orgán neustále odmietala spolupracovať s čínskou vládou na zmiernení tejto záťaže. Toto tvrdenie je očividne nesprávnym výkladom skutočností. Komisia, aby si splnila svoje zákonné povinnosti po prijatí riadne doloženého podnetu a zároveň rešpektovala príslušnú judikatúru WTO, žiadala od čínskej vlády len informácie potrebné na overenie a posúdenie tvrdení v sťažnosti podložených dostatočnými dôkazmi. Komisia ponúkla pomoc čínskej vláde v sprievodnom liste k dotazníku, ako aj v samotnom dotazníku. Čínska vláda dostala tiež v písomnom upozornení na nedostatky ponuku obrátiť sa na Komisiu, ak by mala akékoľvek otázky týkajúce sa požadovaných informácií. Komisia takisto poskytla výnimočne dlhé predĺženia konečných termínov na poskytnutie informácií (pozri odôvodnenie 104). Komisia okrem toho v tomto prešetrovaní žiadala od čínskej vlády informácie ku konkrétnym transakciám len v súvislosti s vývozcami zaradenými do vzorky, a nie pre všetkých výrobcov solárnych panelov v Číne, čím vo výraznej miere zúžila potenciálny objem požadovaných informácií. Komisia poznamenáva, že sa zdá, že čínska vláda spája argumenty týkajúce sa jej praktickej možnosti poskytnúť údaje s inými problémami.

Napríklad pri prerokúvaní údajne neprimeranej žiadosti o informácie o bankách a finančných inštitúciách postavila svoj argument najmä na údajnej nedostatočnosti podnetu, tvrdiac, že vychádza z „nezákonných určení“ v prípade natieraného bezdrevného papiera. Preto sa zdá, že sťažnosť čínskej vlády sa vzťahuje na kvalitu dôkazov na začatie konania, a nie na jej praktickú možnosť poskytnúť informácie. Čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 skutočne zopakovala svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní, že začatie konania v prípade mnohých programov nespĺňa dôkazný prah článku 11.2 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a že začatím konania proti týmto programom Komisie porušila článok 11.3 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia už odpovedala na tieto tvrdenia čínskej vláde v liste a memorande, a keďže v liste z 3 júna 2013 neboli vznesené žiadne nové tvrdenia, nie je potrebné opätovne sa zaoberať rovnakými tvrdeniami druhýkrát v tomto nariadení.

(114)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia neposkytla čínskej vláde dostatok času na vyplnenie dotazníka. Toto tvrdenie je jednoducho nesprávne. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 104 Komisia poskytla čínskej vláde skutočne značné predĺženia konečných termínov, čím poskytla čínskej vláde maximálny možný čas bez toho, aby to malo nepriaznivý dosah na včasné ukončenie prípadu. Lehota poskytnutá na vyplnenie dotazníka a odpoveď na písomné upozornenie na nedostatky bola významne dlhšia, než je čas vyžadovaný v článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(115)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia ignorovala jej žiadosti o pomoc pri určovaní relatívnej nutnosti odpovedí na dotazník s cieľom zamedziť uvádzaniu dostupných určení základu faktov. V podaní poukázala na svoju žiadosť Komisii o vysvetlenie účelu požadovaných konkrétnych informácií a k čomu by skutkové určenia viedli, aby „zabezpečila spoluprácu podľa svojich najlepších praktických možností a súčasne poskytla najpodstatnejšie informácie“. Komisia, samozrejme, nemohla pred poskytnutím informácií vedieť, k akým záverom povedú. Čínska vláda takisto tvrdí, že Komisia vytvorila štruktúru dotazníka tak, aby bolo „funkčne nemožné“ ho vyplniť a že Komisia bola „na love“ za informáciami. Komisia kategoricky odmieta tieto tvrdenia. Ako sa už vysvetlilo, v dotazníku sa žiadali iba informácie potrebné na rozhodovanie.

(116)

Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia trvala na poskytnutí dokumentov, ktoré čínska vláda nemohla zo zákona poskytnúť alebo nariadiť ich poskytnutie, a v tejto súvislosti odkázala na príslušné právne predpisy EÚ a WTO, ktoré jasne uvádzajú, že sa nemá prihliadať len na nepravdivé alebo zavádzajúce informácie a že nemala žiadnu „praktickú možnosť“ poskytnúť určité informácie, ktorých šírenie vnútroštátne zákony prísne zakazujú v rámci štátneho tajomstva a pod. Ďalej tvrdila, že príslušné ustanovenia antidumpingovej dohody WTO a dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktoré rátajú so spôsobmi, akými možno poskytnúť dôverné informácie prešetrujúcim orgánom a umožňujú „dôverné zaobchádzanie“, nie vždy platia, keď má informácie poskytnúť orgán tretej krajiny, v tomto prípade čínska vláda. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia sa dostane do rozporu s dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ak odmietne uznať právny rozdiel na jednej strane medzi praktickou možnosťou vlády poskytnúť informácie, ktoré má zo zákona zakázané uvoľniť, a na druhej strane inými druhmi dôverných informácií, pre ktoré môže žiadať dôverné zaobchádzanie v normálnom priebehu prešetrovania.

(117)

Komisia neprehliadla žiadne informácie, ktoré čínska vláda z akéhokoľvek dôvodu nepredložila, pretože jednoducho nie je možné neprihliadať na niečo, čo nebolo poskytnuté. Na druhej strane v situácii, keď čínska vláda neposkytla alebo nesprístupnila na kontrolu určité informácie a informácie podobného druhu mala Komisia k dispozícii z iných zdrojov (väčšinou verejne dostupné, ale tiež od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo predložené niektorými bankami počas kontroly na mieste), zahrnula Komisia tieto informácie do spisu a použila ich pri rozhodovaní. Komisia nesúhlasí s tvrdením, že ustanovenia antidumpingovej dohody WTO a dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktoré predpokladajú spôsoby, ktorými možno dôverné informácie poskytnúť prešetrovacím orgánom a umožňujú „dôverné zaobchádzanie“, neplatia pre čínsku vládu. V tejto súvislosti čínska vláda tvrdí, že od vlád sa má požadovať iná úroveň spolupráce než od vývozcov a že postavenie vlády si zaslúži „určitý stupeň úcty“, na ktorú vývozcovia nemajú nárok. Komisia nesúhlasí, pokiaľ ide o prešetrovania vyrovnávacích ciel. Čínska vláda je jednou zo zainteresovaných strán v konaní na účely základného nariadenia a zároveň je ako „zúčastnený člen“ viazaná ustanoveniami WTO a jeho judikatúrou.

V článku 28 ods. 1 základného nariadenia sa uvádza: „Ak zainteresovaná strana odmietne prístup k informáciám alebo iným spôsobom neposkytne požadované údaje v lehote stanovenej týmto nariadením, prípadne ak bráni vo prešetrovaní, na základe dostupných faktov je možné dospieť ku kladným alebo záporným dočasným alebo konečným zisteniam.“ V článku 12 ods. 7 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa explicitne odkazuje na dôsledky nespolupráce vlád („zúčastnený člen“): „V prípadoch, keď ktorýkoľvek zúčastnený člen alebo zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v rámci primeraného obdobia, alebo výrazne bráni prešetreniu, možno na základe dostupných faktov uskutočniť predbežné alebo konečné, kladné alebo záporné rozhodnutia.“ Preto, keď prešetrovacia krajina, v tomto prípade EÚ, uplatňuje svoje práva WTO v prešetrovaní vyrovnávacieho cla a požiada o informácie, ktoré považuje za potrebné na účely prešetrovania, vlády a vývozcovia majú rovnakú povinnosť spolupracovať. V priebehu prešetrovania sa čínska vláda často odvolávala na pravidlá o dôvernosti ako dôvod pre neposkytnutie požadovaných informácií, napríklad obežníkov Čínskej ľudovej banky, na účely overenia. Poznamenáva sa, že aj keby čínska vláda mala, ako tvrdí, „zo zákona zakázané uvoľniť takéto informácie“ je stále viazaná svojimi záväzkami WTO poskytnúť informácie považované za potrebné pre prešetrovanie. V tejto súvislosti ju nemôžu ustanovenia obecných právnych predpisov alebo interných pravidiel člena WTO oslobodiť od povinnosti spolupracovať pri prešetrovaní. V takýchto prípadoch konfliktu je povinnosťou čínskej vlády navrhnúť spôsoby umožnenia prístupu k informáciám, aby sa mohli primerane overiť. Bez ohľadu na uvedené, čínska vláda vlastne nikdy nevysvetlila toto tvrdenie a nikdy neposkytla žiadny dôkaz (napr. právne ustanovenie, ktorým je „zo zákona zakázané“ uvoľniť takéto informácie) v tomto ohľade.

(118)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že list predchádzajúci overovaniu z 25. marca 2013 nebol dostatočne podrobný a neobsahoval konkrétne otázky, ktoré sa budú riešiť v priebehu overovacej návštevy na mieste. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že i keď neexistuje žiadna povinnosť, aby Komisia poslala zoznam všetkých otázok, ktoré položí počas overovania na mieste (a Komisia to nepovažuje za primerané), list z 25. marca 2013 predchádzajúci overovaniu obsahoval veľmi konkrétny a podrobný zoznam problémov a dokumentov, ktoré budú predmetom overovania v súlade s článkom 26 ods. 3 základného nariadenia a požiadavkami WTO. V liste sa však jasne upozornilo, že zoznam nie je vyčerpávajúci a že v prípade potreby sa môžu riešiť ďalšie problémy a dôkazy. V tejto súvislosti je takisto potrebné pripomenúť, že čínska vláda nenamietala obsah tohto listu pred overovaním, i keď na druhej strane odmietla diskutovať o niektorých bodoch, ktoré neboli výslovne uvedené v liste, ako sú informácie o najväčších bankách v ČĽR, účasť Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“) na riadení niektorých bánk alebo prístup niektorých bánk k devízovým rezervám Štátnej správy devízových rezerv, a vyhlásila, že nie je pripravená odpovedať na otázky týkajúce sa týchto oblastí.

(119)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nebola počas overovania na mieste flexibilná a v skutočnosti „určila kategoricky stanovenú lehotu vo vzťahu k akejkoľvek žiadosti čínskej vlády o zmenu“. V rovnakom duchu tvrdila, že Komisia neprijala žiadne z „funkčných“ riešení navrhnutých čínskou vládou pre overovanie na národnom štatistickom úrade (ďalej len „NŠÚ“) a odmietla predĺžiť overovanie do pondelka 22. apríla 2013, aby mohlo overovanie na NŠÚ prebehnúť. Okrem toho úradníci Komisie začínali podľa čínskej vlády takmer každý pracovný deň overovanie s meškaním vzhľadom na ich neskoré príchody.

(120)

V súvislosti s uvedenými tvrdeniami Komisia zdôrazňuje, že flexibilita preukázaná jej úradníkmi na mieste bola úplná a bezpodmienečná. Úradníci Komisie výnimočne ponúkli overovanie dokumentov a dôkazov, ktoré sa čínska vláda usilovala predložiť aj po uzavretí určitého okruhu, pri viacerých príležitostiach výrazne nad rámec zvyčajného pracovného času. Stalo sa tak niekoľkokrát, aj keď to znamenalo potrebu presunu na iné overovacie miesta vo veľmi neskorú hodinu alebo návrat na miesta, kde už úradníci Komisie boli a už poskytli príležitosť na overenie dokumentov. Žiaľ, čínska vláda však neprijala tieto ponuky v dotknutých veciach, čo silne naznačuje, že nepredloženie dokumentov požadovaných Komisiou počas riadneho pracovného času nebolo spôsobené ich časovou tiesňou alebo neochotou Komisie ich overiť. Pokiaľ ide o oneskorený začiatok overovacích návštev, Komisia poznamenáva, že úradníci boli na mieste každý deň načas, ale, žiaľ, niekedy bolo meškanie spôsobené každodennými registračnými postupmi požadovanými čínskou vládou na prístup k rôznym overovacím lokalitám alebo jednoducho nedostatkom predstaviteľov čínskej vlády na sprevádzanie úradníkov pri príchode na overovacie lokality, čo ich nútilo dlho čakať, kým mohli začať. Komisia takisto poznamenáva, že overovacie návštevy trvali každý deň výrazne nad rámec zvyčajného pracovného času a že to bola čínska vláda, ktorá zrušila popoludňajšie zasadnutie overovacej návštevy v prvý deň, keď sa zástupcovia ministerstva techniky rozhodli nezúčastniť sa na návšteve (pozri odôvodnenie 122). Ak by čínska vláda v skutočnosti prijala všetky opakované ponuky úradníkov Komisie overiť dokumenty nad rámec pracovného času, návštevy by trvali dlhšie a že tomu tak nebolo, je spôsobené neochotou čínskej vlády v plnej miere spolupracovať.

(121)

Čínska vláda ďalej spochybnila postup Komisie neprijať nové dokumenty a dôkazy, ktoré vyžadujú overenie, po skončení overovacieho zasadnutia, ktorého sa týkajú. V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že nie je a nikdy nebolo zámerom Komisie kategoricky neprihliadať na informácie poskytnuté týmto spôsobom. Komisia zohľadnila všetky predložené informácie, analyzovala ich kvalitu (napr. s výťahom z auditovanej účtovnej závierky sa zaobchádza inak, ak má formu jednoduchej tabuľky v programe Excel, a inak, ak ide o dokument v programe Word s uvedenými číselnými hodnotami, ktoré nie sú podporené žiadnym úradným zdrojom) a priradila im primeranú váhu zodpovedajúcu skutočnosti, že ich nedokázala overiť počas overovacej návštevy na mieste.

(122)

Pokiaľ ide o šesť dokumentov (25) predložených čínskou vládou v priebehu prešetrovania, ktorých obsah odmietla čínska vláda prerokovať počas overovacej návštevy na mieste, čínska vláda tvrdila, že Komisia nemá žiadny základ na použitie dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Tiež tvrdila, že Komisia nepomáhala čínskej vláde pri pochopení požiadavky poskytnúť tieto dokumenty a dokázať relevantnosť všetkých dotknutých dokumentov napriek tomu, že čínska vláda „pred začatím overovania konkrétne vyzvala Komisiu, aby pomohla čínskej vláde pri porozumení požiadavke poskytnúť tieto dokumenty a dokázať, že všetky dotknuté dokumenty sú relevantné“. V tejto súvislosti po prvé poznamenávame, že všetky dokumenty sa priamo týkajú príslušného priemyselného odvetvia (26), a preto bolo ich zaradenie do rozsahu pôsobnosti overovania veľmi dôležité.

Po druhé, formulácia, ktorú čínska vláda použila vo svojom liste Komisii z 11. apríla 2013, je odlišná od formulácie, než je tá, ktorú uvádza vo svojom liste z 3. júna 2013. Čínska vláda vo svojom liste z 11. apríla 2013 v skutočnosti uvádza, že overovanie uvedených dokladov „je pozastavené dovtedy, kým Komisia nedokáže presvedčivo dokázať, do akej miery sú tieto dokumenty považované za významné pre prešetrovanie, najmä pre údajné subvencie.“ Keďže všetky tieto dokumenty sa priamo týkajú príslušného priemyselného odvetvia a dokonca konkrétnych subvenčných schém, ako sú preferenčné úvery alebo preferenčné daňové režimy, ako je zrejmé z ich znenia, Komisii nechápala, čo možno dodať na dokázanie ich významu. Komisiu prekvapilo, že sa zdalo, že čínska vláda nemala problém s významom týchto dokumentov v čase ich predloženia, ale až vtedy, keď Komisia žiadala vysvetlenie.

(123)

Vo svojom liste z 23. mája 2013 Komisia uviedla, že jej bolo znemožnené overiť väčšinu predložených informácií k pôvodnej dokumentácii a krížovo ich skontrolovať so zdrojovými údajmi, ktoré boli použité na prípravu odpovede čínskej vlády k informáciám o finančnom trhu a finančných inštitúciách v ČĽR. Čínska vláda namietala, že vzhľadom na „veľmi všeobecnú a nekonkrétnu citáciu“ Komisia neposkytla čínskej vláde príležitosť zmysluplne sa vyjadriť, a preto neumožnila čínskej vláde uplatniť svoje právo na obhajobu riadnym spôsobom. Toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Komisia kládla v dotazníku veľmi konkrétne otázky a v súlade s bežným postupom mnohých prešetrovacích orgánov sa pokúsila overiť odpovede čínskej vlády počas overovacích návštev na mieste.

(124)

Konkrétne, čínska vláda uviedla vo svojej odpovedi na dotazník, že „úvery príslušnému priemyselnému odvetviu predstavujú veľmi malú časť celkových poskytnutých úverov. Niektoré banky napríklad uviedli v ich prílohe k dotazníku, že úvery poskytnuté príslušnému odvetviu predstavovali menej než 1 % celkových úverov.“ Počas overovania čínska vláda nedokázala podložiť toto tvrdenie žiadnymi dôkazmi a jednoducho odkazovala Komisiu na banky.

(125)

Komisia tiež žiadala štatistiky o úveroch poskytnutých príslušnému odvetviu. Čínska vláda tvrdila, že nevedie takú evidenciu. Keď Komisia zisťovala, či sa čínska vláda pokúšala zostavovať takúto štatistiku a žiadala informácie od bánk, pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu prítomný pri overovaní odpovedal, že nevie o tom, pretože za štatistiku zodpovedá iné oddelenie čínskeho bankového regulačného orgánu. Čínska vláda nepredložila žiadne štatistiky požadované v dotazníku a opakovane v postupe odstraňovania nedostatkov. Komisia opakovane uviedla vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu, že táto téma bude zahrnutá.

(126)

V súvislosti s bankami sa Komisia počas overovacej návštevy informovala o posudzovaní rizika a úverovej bonity, celkovej prevádzkovej situácii, riadení, výške úverov, finančnom využití, platobnej schopnosti, štruktúre záruky a obchodnej spolupráci medzi bankami a príjemcami úverov, pretože čínska vláda sa k týmto okruhom vyjadrila vo svojej odpovedi na dotazník. Napriek tomu, že tieto témy boli uvedené v liste predchádzajúcom overovaniu, čínska vláda opäť nedokázala predložiť žiadne dôkazy podporujúce jej vlastné tvrdenia a odkázala Komisiu na banky.

(127)

Vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky čínska vláda predložila určité informácie o percentuálnom podiele štátneho vlastníctva v niektorých bankách. Poznamenávame, že čínska vláda pôvodne v odpovedi na dotazník uviedla, že nemá k dispozícii takéto informácie a že predložila v tejto súvislosti informácie až potom, keď Komisia poukázala na to, že v článku 24 zákona o obchodných bankách v skutočnosti sa vyžaduje, aby banky nahlasovali tieto informácie čínskemu bankovému regulačnému orgánu. Keď Komisia počas overovacej návštevy zisťovala, čo je zdrojom tejto informácie, prítomný pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu uviedol, že on to nevie, pretože za zhromažďovanie týchto údajov zodpovedá iné oddelenie čínskeho bankového regulačného orgánu. Podľa článku 2 dočasných nariadení o dozorných radách v kľúčových štátnych finančných inštitúciách (predložený EXIM bankou v jej odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch) „zoznam štátnych finančných inštitúcií, do ktorých Štátna rada vysiela dozorné rady, odporúča správny orgán pre dozorné rady v štátnych finančných inštitúciách“. Keďže toto právne ustanovenie odkazuje na správny orgán pre dozorné rady v štátnych finančných inštitúciách, zdá sa, že čínska vláda si je vedomá, ktoré finančné inštitúcie vlastní. Napriek tomu však Komisia nebola schopná vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády overiť tieto informácie či dokonca identifikovať zdroj informácií. Verejne dostupné informácie naznačujú, že okrem bánk nahlásených čínskou vládou v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky (27) existujú aj iné banky v štátnom vlastníctve (ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky).

(128)

Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že Komisia „nežiadala“ v dotazníku ani v písomnom upozornení na nedostatky „podporné dôkazy alebo zdroje údajov“ a „teraz zrazu poukazuje na nedostatok podporných dôkazov alebo zdrojov údajov“. Aby sme to uviedli na správnu mieru, Komisia – ako akýkoľvek iný prešetrujúci orgán – overuje údaje predložené všetkými stranami v rámci konania a čínska vláda o tom vedela, pretože Komisia uviedla už v sprievodnom liste k dotazníku, že odpovede môžu byť predmetom overovania. Okrem toho vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu Komisia zahrnula aj túto konkrétnu otázku medzi oblasti, ktoré budú predmetom overovania (28). Preto skutočnosť, že Komisia žiada podporné dôkazy k vyhláseniam čínskej vlády, iste nebola pre čínsku vládu prekvapením, ale bežným postupom uplatňovaním Komisiou vo všetkých prípadoch.

(129)

Keď počas overovania Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie zoznamu 10 najväčších bánk v ČĽR a údajov o ich podiele na trhu, čínsky bankový regulačný orgán odpovedal, že dokáže predložiť takéto informácie, ale že nemôže odpovedať na otázku skôr, než ako ju dostane v písomnej podobe. Komisia vysvetlila, že otázka položená počas overovacej návštevy ústne má rovnakú platnosť ako akékoľvek otázky predložené v písomnej podobe, a poukázala na skutočnosť, že pri iných ústnych otázkach čínska vláda nepožadovala pred odpoveďou ich predloženie v písomnej podobe. Napriek tomuto vysvetleniu čínska vláda stále tieto informácie neposkytla.

(130)

Komisia žiadala v dotazníku dokumenty, ktoré boli základom pre zriadenie čínskeho bankového regulačného orgánu a udelili mu mandát. Čínska vláda predložila dokument Národného ľudového kongresu, ktorý jednoducho hovorí, že sa vytvorí čínsky bankový regulačný orgán. Keď sa Komisia informovala, či existujú nejaké ďalšie dokumenty, ktoré ustanovujú mandát a účel čínskeho bankového regulačného orgánu, prítomný pracovník povedal, že existuje mnoho ďalších zákonov týkajúcich čínskeho bankového regulačného orgánu, ale ak Komisia chcela získať tieto dokumenty, mala o ne požiadali pred overovaním. Pripomíname, že v dotazníku požiadala Komisia čínsku vládu „poskytnúť dokumenty, ktoré boli základom pre zriadenie tohto orgánu, a udelili mu mandát“, a preto požiadala o tieto dokumenty pred overovaním.

(131)

Keď Komisia žiadala štatistiky a správy bánk, ktoré poskytli úvery vývozcom zaradeným do vzorky pre obdobie prešetrovania, poukázala na článok 33 zákona ČĽR o regulácii a dohľade nad bankovým sektorom  (29), čo naznačuje, že čínsky bankový regulačný orgán zhromažďuje takéto štatistiky. Prítomný pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu povedal, že najprv musí požiadať právne oddelenie o povolenie, ale do konca overovania neposkytol v tomto ohľade žiadne informácie. Opakovane je potrebné poznamenať, že Komisia žiadala tieto informácie v dotazníku a v písomnom upozornení na nedostatky a vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu uviedla, že štatistiky budú predmetom overovania.

(132)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že tvrdenia v podnete, ktoré hovorili o čínskych bankách, že sú verejnými orgánmi, vychádzajú len z jednoduchých tvrdení o štátnom podiele, ktoré zase vychádzajú z „nezákonných“ určení v prípade natieraného bezdrevného papiera. Toto tvrdenie je nesprávny výklad faktov uvedených v podnete. V podnete navrhovateľ uvádza okrem štátneho vlastníctva aj medzi iným úvery poskytnuté bankami na základe politických direktív štátnym agentúram riadiacim finančné inštitúcie, aby zvýšili úvery a pôžičky podnikom na podporu nových technológií a výrobkov (vrátane FV odvetvia). Zistenia v prípade natieraného bezdrevného papiera o tom, že čínske banky sú verejné orgány, vychádzajú z viacerých prvkov než len vlastníctvo (napr. vládne zásahy a usmernenia bankám nasmerovať preferenčné úvery do papierenského priemyslu prostredníctvom vládnych plánov) a tieto zistenia sú úplne v súlade s legislatívou EÚ a WTO. Okrem toho zistenia o postavení štátnych bánk ako verejných orgánov boli potvrdené aj v prípade ocele s organickým povlakom.

(133)

Čínska vláda aj naďalej tvrdila, že nebolo v jej praktickej schopnosti poskytnúť informácie o 3 800 bankách a finančných inštitúciách, ktoré existujú v ČĽR, a že čínsky bankový regulačný orgán v žiadnom prípade neuchováva záznamy o percente vlastníctva štátu v bankách. Komisia nerozumie, prečo čínska vláda opakovane odkazuje na všetky banky v ČĽR v súvislosti s vlastníctvom čínskeho štátu v nich, keďže požadované informácie boli vyslovene obmedzené na tie banky „kde má čínska vláda priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel“ (30). Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 127, tvrdenie čínskej vlády, že čínsky bankový regulačný orgán (alebo akýkoľvek iný štátny orgán) neuchováva záznamy o svojom vlastníckom podiele v bankách, sa javí v rozpore s viacerými čínskymi právnymi predpismi.

(134)

Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, že nemá právomoc nariadiť „nezávislým bankám“ poskytnutie dôverných informácií, a poukázala na list, ktorý bol údajne v tejto veci zaslaný bankám. Je pravda, že v priebehu overovania čínska vláda ukázala originál listu určeného bankám, ale keď Komisia žiadala od čínskej vlády predloženie dôkazu, ktorým bankám a finančným inštitúciám bol tento list zaslaný, čínska vláda nedokázala takýto dôkaz poskytnúť. Čínska vláda tiež tvrdila, že niektoré inštitúcie uvedené v prílohe 7 k písomnému upozorneniu na nedostatky neboli banky. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že tieto inštitúcie boli oznámené Komisii vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky ako inštitúcie, ktoré im poskytli úvery.

(135)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia sa ani vo svojom dotazníku, ani v písomnom upozornení na nedostatky nikdy nezaoberala otázkou obežníkov Čínskej ľudovej banky YinFa [2003] a [2004]. Treba poznamenať, že v liste predchádzajúcom overovaniu Komisia zaradila „predpisy/obežníky/internú dokumentáciu Čínskej ľudovej banky týkajúce sa regulácie úrokových sadzieb v ČĽR“ medzi okruhy, ktoré budú súčasťou overovania. Je zrejmé, že oba obežníky patria do tejto kategórie. Vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky čínska vláda dokonca odkázala na článok na webovej strane Čínskej ľudovej banky, ktorá odkazovala na jeden z týchto obežníkov. Čínska vláda však neposkytla žiadne obežníky Čínskej ľudovej banky a predložila len údaje z webovej stránky Čínskej ľudovej banky týkajúce sa spravovania úrokových mier úverov a vkladov v Číne, ktoré boli pri porovnaní s obežníkmi YinFa [2003] a [2004] dostupnými na internete neúplné. Treba takisto poznamenať, že čínska vláda neodmietla predloženie týchto dokumentov z dôvodu nepripravenosti na takúto otázku, ale skôr z dôvodu údajnej dôvernosti obežníkov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa dôvernosti uvedených obežníkov Čínskej národnej banky je v rozpore s jej vlastnými zaužívanými postupmi v tomto konaní. V pripomienkach ku konečnému sprístupneniu informácií predložila čínska vláda úplné znenie iného obežníka Čínskej ľudovej banky na podporu svojho tvrdenia, že osobitné úvery poskytnuté komerčným bankám v štátnom vlastníctve boli zrušené, pričom dôvernosť vyžadovaná v prípade iných obežníkov nebola v danom prípade prekážkou. Pokiaľ ide o výpisy z webovej lokality Čínskej ľudovej banky, Komisia ich vzala na vedomie a na ich obsah prihliadala. Úplnosť informácií o tejto veci si však tiež vyžadovala informácie z týchto dvoch obežníkov, ktoré dopĺňajú informácie predložené čínskou vládou.

(136)

Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia predložili šiesti spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, t. j. spoločnosti CNPV Dongying Solar Power Co.Ltd., Jiangsu Runda PV Co., Ltd., Kinve Solar Power Co., Ltd (Maanshan), Phono Solar Technology Co.Ltd., Shandong Linuo Photovoltaic Hi-Tech Co.Ltd., and Shandong Linuo Solar Power Holdings Co. Ltd. Týmto spoločnostiam nebolo možné udeliť individuálne preskúmanie, pretože v dôsledku veľkého počtu údajných subvenčných schém a časovo náročného charakteru prešetrovania by bolo neprimerane náročné a mohlo by zabrániť ukončeniu prešetrovania v primeranej lehote.

(137)

Komisia na základe informácií uvedených v podnete požadovala informácie týkajúce sa týchto schém, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany štátneho orgánu:

(138)

Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie informácií týkajúcich sa podielu úverov poskytnutých bankami, v ktorých je čínska vláda najväčším alebo jediným akcionárom, bankami, v ktorých má čínska vláda akcionársky podiel, ale nie je najväčším akcionárom, bankami, v ktorých čínska vláda nie je akcionárom, a bankami, ktoré sú v zahraničnom vlastníctve, priemyslu ako celku a priemyselnému odvetviu, ktorého sa týka toto konanie. Čínska vláda odpovedala, že neuchováva záznamy o sumách/percentuálnych podieloch úverov poskytnutých štátnymi bankami a že čínska vláda takisto neuchováva záznamy o úveroch poskytnutých FV odvetviu. Čínska vláda neodporučila žiadny alternatívny zdroj týchto informácií.

(139)

Komisia priložila k úvodnému antisubvenčnému dotazníku osobitný dotazník (dodatok A) určený bankám/finančným inštitúciám a požiadala čínsku vládu, aby ich postúpila bankám/finančným inštitúciám, ktoré poskytujú úvery príslušnému priemyselnému odvetviu. Účelom dodatku A bolo overiť tvrdenia v podnete, že čínske štátne banky sú verejnými orgánmi. Komisia sa okrem iného usilovala získať informácie o organizácii vládnej kontroly v takýchto čínskych bankách a vykonávaní vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s fotovoltickým priemyslom (t. j. informácie o správnej rade a valnom zhromaždení akcionárov, zápisnice z porád akcionárov/riaditeľov, o národnosti akcionárov/riaditeľov, informácie o úverových politikách a posudzovaní rizika v súvislosti s úvermi poskytnutými spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom).Čínska vláda v odpovedi na dotazník predložila vyplnený dodatok A len za päť bánk (China Development Bank, EXIM banka, Šanghajská banka, Čínska banka (31) a Huaxia Bank). V písomnom upozornení na nedostatky Komisia zopakovala svoju pôvodnú žiadosť o informácie. Komisia, aby uľahčila spoluprácu s čínskou vládou, poskytla zoznam bánk/finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, a opätovne požiadala čínsku vládu o postúpenie dodatku A týmto subjektom. V odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky neboli predložené žiadne doplňujúce odpovede na dodatok A.

(140)

Komisia tiež žiadala informácie o štátnom vlastníctve bánk a finančných inštitúcií. Vo svojej odpovedi na dotazník čínska vláda uviedla, že neuchováva žiadne záznamy o vlastníckych podieloch, a neuviedla žiadny návrh na získanie týchto informácií. Keď Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky upozornila, že túto informáciu je povinné uviesť v stanovách bánk a že k týmto má čínska vláda ako akcionár prístup, predložila čínska vláda informácie o vlastníckych podieloch 16 bánk. Avšak s výnimkou piatich bánk, pri ktorých čínska vláda uviedla ako zdroj výročné správy, neposkytla žiadne podporné dôkazy pre tieto informácie a ani nezverejnila, čo boli zdrojové údaje pre tieto informácie. Pokiaľ ide o ostatné banky, ktoré poskytli úvery príslušnému priemyselnému odvetviu, čínska vláda neposkytla vôbec žiadne informácie o svojom vlastníckom podiele. V dôsledku toho Komisia nedokázala overiť presnosť a správnosť uvádzaných údajov o vlastníckych podieloch v bankách a iných finančných inštitúciách.

(141)

Čínska vláda tvrdila, že rating BB uplatňovaný na vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (na účely úverovej referenčnej hodnoty) je „mimoriadne nepriaznivý“ a že Komisia „vo svetle skutočných faktov prípadu nevysvetlila, ako prišla k záveru, že toto je presný a najprimeranejší záver“. Čínska vláda ďalej tvrdila, že táto metodika predstavuje „neprípustný nepriaznivý záver“. Hoci toto tvrdenie bolo vyslovené v súvislosti s jedným z predchádzajúcich prípadov (t. j. natieraného bezdrevného papiera) a pred sprístupnením informácií týkajúcich sa ratingu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v tomto konaní, je potrebné poznamenať, že Komisia tomto prípade alebo v iných prípadoch, na ktoré čínska vláda odkazovala vo svojom podaní, nepoužila „nepriaznivé dostupné fakty“. Komisia len vyvodila primerané závery zo skutočností v záznamoch, ktoré ukázali absenciu riadneho posúdenia úverového rizika, pozri odôvodnenia 175 až 178. Je potrebné zdôrazniť, že v priebehu obdobia prešetrovania čínsky FV priemysel vykazoval veľké straty a bolo jasné, že jeho finančná situácia je veľmi ťažká. Niektoré posúdenia úverového rizika poskytnuté spoločnosťami zaradenými do vzorky ukázali, že hodnotenie BB pre obdobie prešetrovania ako celok nebolo neprimerané. V skutočnosti niektoré posúdenia úverového rizika jasne ukazujú, že viaceré skupiny boli v skutočnosti viac či menej v platobnej neschopnosti.

(142)

Vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu Komisia oznámila zámer uskutočniť overenie v bankách, ktoré odpovedali na dodatok A k dotazníku, a poskytli veľkú časť úverov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, t. j. China Development Bank, Export Import Bank of China, Šanghajská banka a Huaxia Bank, a poskytla podrobný zoznam subjektov, ktoré budú zahrnuté do overovania. Už v úvodnom dotazníku určenom pre čínsku vládu Komisia jasne vysvetlila, že informácie poskytnuté v odpovediach k dotazníku môžu byť predmetom overovania na mieste. V liste predchádzajúcom overovaniu Komisia tiež uviedla, že od čínskej vlády sa „požaduje, aby poskytla všetky podporné dokumenty, ktoré boli použité na prípravu vecnej odpovede, vrátane zdrojových dokumentov a aplikácií“. Ďalší dvaja hlavní poskytovatelia preferenčného financovania vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky vôbec nepredložili požadované informácie (Poľnohospodárska banka Číny), alebo informácie boli predložené v ich mene bez možnosti ich overenia (Čínska banka).

(143)

Vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu z 25. marca 2013 oznámila Komisia čínskej vláde svoj zámer overiť Šanghajskú banku a na uľahčenie overovacej návštevy ponúkla v prípade potreby predĺženie overovacej návštevy do 22. apríla 2013 (32). Vo svojej úvodnej odpovedi na list predchádzajúci overovaniu z 5. apríla čínska vláda nepotvrdila, či sa overovanie Šanghajskej banky uskutoční, ale informovala sa, či Komisia bude ochotná overiť Šanghajskú banku na inom mieste než je zvyšná časť overovania (t. j. Šanghaj namiesto Pekingu). Komisia, aby uľahčila overovaciu návštevu, s tým výnimočne súhlasila. Vyzvala však čínsku vládu, aby potvrdila overovanie v Šanghaji najneskôr do 9. apríla (t. j. tri pracovné dni pred začatím overovania v Pekingu), aby tím mohol zabezpečiť praktické aspekty súvisiace s takouto zmenou plánu overovania. Čínska vláda potvrdila až 11. apríla (jeden pracovný deň pred začiatkom overovania), že Šanghajská banka je k dispozícii na overovanie v dňoch 23. alebo 24. apríla 2013. V ten istý deň Komisia oznámila čínskej vláde, že z dôvodu takéhoto neskorého potvrdenia nie je možné uskutočniť zmeny v rozvrhu. Okrem toho termíny navrhnuté čínskou vládou (23. alebo 24. apríl) boli za rámcom obdobia odsúhlaseným čínskou vládu a Komisiou na uskutočnenie overovania a dokonca aj za predĺžením lehoty ponúknutým Komisiou. Výsledkom bolo, že Komisia nemohla overiť odpoveď na dodatok A predloženú Šanghajskou bankou a informácie o úveroch poskytnuté touto bankou vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. V dôsledku toho Komisia vo svojom liste z 23. mája 2013 informovala čínsku vládu, že zvažuje uplatnenie článku 28 nariadenia (ES) č. 597/2009 v súvislosti s neoverenými informáciami predloženými Šanghajskou bankou.

(144)

Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že overenie Šanghajskej banky sa neuskutočnilo kvôli nedostatku flexibility na strane Komisie, že Komisia nenavrhla žiadne alternatívne termíny na overovanie a jednoducho „odmietla zvážiť overenie Šanghajskej banky“. Tieto tvrdenia sú jednoducho nesprávne. Komisia zreteľne uviedla vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu, že pôvodný návrh na overovanie bánk bol 17. a 18. apríl 2013 s možnosťou ďalšieho dňa 22. apríla a že návrh vhodnej doby na návštevu bánk v priebehu celého overovacieho obdobia (t. j. úplný pracovný týždeň plus ďalší deň) ponecháva na čínsku vládu. Napriek tomu čínska vláda navrhla termín overovania Šanghajskej banky mimo tohto obdobia a spravila tak len jeden pracovný deň pred začiatkom overovacej návštevy. Podľa názoru Komisie bola ponúknutá flexibilita viac ako dostatočná a na rozdiel od tvrdenia čínskej vlády bolo na overenie Šanghajskej banky ponúknutých celkom šesť alternatívnych dni.

(145)

Vo svojom liste z 23. mája 2013 Komisia vysvetlila čínskej vláde, že nebola schopná overiť niektoré časti odpovede banky Huaxia Bank (ďalej len „Huaxia“) na dodatok A, konkrétne vlastnícku štruktúru, posúdenie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a rizikovú prirážku účtovanú rôznym priemyselným odvetviam, a najmä príslušnému odvetviu.

(146)

Vo svojej odpovedi z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že Huaxia vysvetlila vlastnícku štruktúru a poskytla ďalšie informácie a vysvetlenia Komisii ohľadne svojich akcionárov, že na posúdenie úverovej bonity klientov sa uplatňujú zákony o bankovom tajomstve a zmluvné dohody medzi bankami a ich klientmi.

(147)

V súvislosti s vlastníckou štruktúrou je potrebné poznamenať, že vo svojej odpovedi na dodatok A Huaxia tvrdila, že bola zapísaná do registra „bez akýchkoľvek akcií štátu“, a nezverejnila žiadne informácie o vlastníctve štátu, i keď to bolo výslovne požadované Komisiou v dodatku A. Komisia poukázala na to, že to je v rozpore s iným informáciami poskytnutými čínskou vládou a že Huaxia pripustila, že niektorí z akcionárov sú vo vlastníctve štátu, a poskytla podklad s informáciami v čínštine o niektorých z nich. Stále nie je z informácií poskytnutých bankou Huaxia jasné, aký je podiel štátneho vlastníctva banky.

(148)

Pokiaľ ide o posúdenie úverovej bonity, Komisia poznamenáva, že banka dokázala poskytnúť takýto dokument k jednej zo spoločností (po zabezpečení ochrany totožnosti spoločnosti určitými zmenami v dokumente), zatiaľ čo pri ostatných požadovaných dokumentoch tvrdila, že sa na ne vzťahujú zákony o tajomstve a zmluvné dohody medzi bankami a ich klientmi. Tento rozdielny prístup je ťažko pochopiteľný.

(149)

Vo svojom liste z 23. mája 2013 Komisia informovala čínsku vládu, že odpovede Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“) na dodatok A a na písomné upozornenie na nedostatky boli neúplné a že EXIM nepredložila určité dokumenty, ktoré boli výslovne požadované, t. j. stanovy, oznámenie o založení Export Import Bank of China vydané Štátnou radou alebo Opatrenia Export Import Bank of China na správu úverov na vyspelé technické výrobky pre vyvážajúcich predajcov. Pokiaľ ide o stanovy, čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 tvrdila, že EXIM vzhľadom na svoju vnútropodnikovú politiku nemohla predložiť stanovy (čo je vnútorný riadiaci dokument), ale odkázala na on-line verziu, ktorá bola údajne ponúknutá na konzultáciu na laptope poskytnutým bankou EXIM počas overovania. Komisia je zmätená týmto vysvetlením, ktoré nedáva zmysel. Ak bol dokument počas overovania dostupný on-line, nevidí Komisia žiadny dôvod, prečo by sa nemohol predložiť tak, ako sa opakovane žiadalo už v dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a znovu počas overovania. V skutočnosti tvrdenie, že EXIM sprístupnila tento dokument na laptope počas overovania, je nesprávne. EXIM uviedla, že Komisia má preskúmať dokument on-line, ale úradník Komisie vysvetlil, že v priestoroch overovania nemajú prístup k internetu. Okrem toho EXIM neposkytla ani odkaz na on-line verziu stanov.

(150)

Pokiaľ ide o ďalšie dva dokumenty, EXIM dôvodila, že nemôžu byť poskytnuté vzhľadom na ich dôverný charakter a vnútorné predpisy. Bola to samotná EXIM, ktorá vo svojej odpovedi na upozornenie na nedostatky uviedla, že „EXIM bola zriadená a podniká v súlade s oznámením o založení Export Import Bank of China vydaným Štátnou radou a so stanovami Export Import Bank of China“. Preto sa tieto dokumenty považovali za zásadné pre overenie tvrdení v podnete, že EXIM je verejným orgánom, ale Komisii k nim odmietli prístup. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že iná politicky orientovaná banka, t. j. China Development Bank, predložila v tomto prešetrovaní podobný dokument o svojom zriadení, ako aj niekoľko ďalších oznámení Štátnej rady. EXIM tiež nepodložila svoje tvrdenia o dôvernosti žiadnymi dôkazmi. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117, vlády sa nemôžu odvolávať na interné pravidlá, aby sa vyhli povinnostiam vyplývajúcim z dohody o subvenciách a zo základného nariadenia. To isté platí pre Opatrenia Export Import Bank of China na správu úverov na vyspelé technické výrobky pre vyvážajúcich predajcov, v prípade ktorých si EXIM tiež nárokovala na dôvernosť bez akýchkoľvek podporných dôkazov a dokonca odmietla diskutovať o účele tohto dokumentu.

(151)

EXIM neposkytla ani informácie o zložení predstavenstva a dozornej rady, ktoré boli opakovane požadované, s vysvetlením, že „zloženie predstavenstva sa mení“ a že otázky Komisie o príslušnosti členov rady v KSČ „predstavujú neoprávnené a nevhodné otázky v súvislosti s antisubvenčným prešetrovaním.“ Skutočnosť, že zloženie predstavenstva sa mení, nie je na účely tohto prešetrovania relevantná. Relevantné ale je zastúpenie štátu v radách EXIM, avšak čínska vláda aj EXIM odmietli túto informáciu poskytnúť. Komisia tiež považuje členstvo vyšších riadiacich pracovníkov EXIM v KSČ (a všetkých bánk v tejto veci) za zásadné na účely stanovenia rozsahu štátneho vplyvu na riadenie bánk. Podľa stanov KSČ „strana musí zachovať a zlepšiť základný hospodársky systém, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu a rôzne hospodárske odvetvia sa rozvíjajú bok po boku …“ (33), preto skúmanie vplyvu KSČ v EXIM bolo považované za nevyhnutné na účely tohto prešetrovania, a najmä na posúdenie úrovne štátnej kontroly v bankách.

(152)

Pokiaľ ide o štatistické údaje o vývoze rôznych kategórií výrobkov, ktoré sa požadovali už v dotazníku a ktoré je EXIM zo zákona povinná hlásiť čínskemu bankovému regulačnému orgánu, čínska vláda vo svojom liste z 3. júna 2013 tvrdila, že potrebuje viac času na prípravu týchto informácií. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vzhľadom na to, že Komisia žiadala tieto informácie už v úvodnom dotazníku, mala čínska vláda na prípravu týchto informácií viac ako tri a pol mesiaca, ale neurobila to. EXIM tvrdila, že „tento druh informácií možno nájsť vo výročných správach“, ale to nie je pravda. Informácie vo výročných správach, na ktoré odkazuje čínska vláda, sa vzťahujú na iné obdobia než informácie požadované Komisiou v dotazníku a počas overovacej návštevy.

(153)

Čínska vláda správne tvrdila, že v odpovedi na dotazník predložila okrem iného sumu vývozných úverov určených pre vývoz mechanických a elektrických výrobkov a nových vyspelých technických výrobkov. Treba poznamenať, že Komisia nikdy nespochybňovala predloženie týchto údajov. Komisia spochybnila skutočnosť, že keď sa pokúšala overiť tieto údaje počas overovacej návštevy, EXIM nebola schopná poskytnúť žiadne podporné dôkazy a dokonca ani vysvetliť, odkiaľ tieto údaje pochádzajú. Podobne nebolo Komisii povolené overiť údaje týkajúce sa podielu vývozných úverov vo fotovoltickom priemyselnom odvetví, ktoré čínska vláda predložila v odpovedi na dotazník. Je zaujímavé, že EXIM nepovažovala žiadny z týchto údajov za dôverné, ale keď Komisia požiadala o zdrojové dáta na ich overenie, EXIM odmietla prístup k nim a ako dôvod uviedla zachovanie dôvernosti. EXIM použila rovnaké odôvodnenie v prípade súm vývozných úverov poskytnutých výrobcom zaradeným do vzorky a spolupracujúcim výrobcom. Údaje síce uviedla v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky, ale nedovolila z dôvodu zachovania dôvernosti, aby ich Komisia overila. Nebolo teda možné fakticky overiť drvivú väčšinu štatistík predložených bankou EXIM.

(154)

EXIM tiež odmietla vysvetliť a podložiť príslušnými dôkazmi úverové ratingy vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a analýzy, ktoré viedli k týmto ratingom.

(155)

Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda uvádza, že je znepokojená „osobnými otázkami“ Komisie „týkajúcimi sa príslušnosti členov predstavenstva a vyššieho vedenia k politickej strane“. Toto tvrdenie nie je správne. Otázky týkajúce sa väzby medzi členmi predstavenstva a vyššieho vedenia a Komunistickej strany Číny boli čisto technického charakteru a, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 151, ich dôvodom je pomoc pri vymedzení úlohy KSČ v čínskom hospodárstve.

(156)

Počas overovania sa Komisia pokúsila overiť posúdenie úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. China Development Bank poskytla niektoré všeobecné informácie, ale odmietla zverejniť akékoľvek informácie v súvislosti s posudzovaním úverovej bonity vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky či dokonca s hodnotením rizík a hodnotiacou správou FV priemyselného odvetvia.

(157)

V odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky China Development Bank predložila údaj o rizikovej prirážke účtovanej príslušnému odvetviu. Počas overovania China Development Bank opravila svoju odpoveď v tomto smere, ale napriek opakovaným žiadostiam Komisie v priebehu overovacej návštevy neposkytla žiadne podporné dôkazy pre tento údaj ani vysvetlenie základu pre tento údaj.

(158)

Navrhovateľ tvrdí, že štátom vlastnené komerčné banky v ČĽR sú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(159)

Odvolací orgán WTO vo svojej správe vo veci Spojené štáty – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny (34) (správa odvolacieho orgánu) vymedzuje verejný orgán ako subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená“. Podľa odvolacieho orgánu môže dôkaz, že vláda významne kontroluje subjekt a jeho konanie, slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a pri plnení vládnych funkcií ju vykonáva. Tam, kde dôkazy ukazujú, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké a existuje tiež dôkaz, že takáto kontrola bola vykonávaná významným spôsobom, potom možno na základe takýchto dôkazov dôjsť k záveru, že príslušný subjekt vykonáva vládnu moc (35). Odvolací orgán mal aj za to, že verejné orgány sú charakterizované aj „vykonávaním vládnych funkcií“ (36), ktoré by sa „v právnom poriadku príslušného člena spravidla považovali za vykonávanie vládnej moci“ (37).

(160)

Nasledujúca analýza sa zameriava na to, či príslušné štátom vlastnené komerčné banky vykonávajú funkcie, ktoré sa v Číne spravidla považujú za súčasť vládnej praxe, a ak áno, či pritom vykonávajú vládne príkazy. Prešetrovaním sa zistilo, že čínsky finančný trh je charakterizovaný vládnymi intervenciami, pretože väčšina veľkých bánk je v štátnom vlastníctve. Čínske úrady poskytli len veľmi obmedzené informácie o podiele/vlastníctve bánk v ČĽR. Komisia však, ako sa uvádza ďalej, zozbierala dostupné informácie s cieľom dospieť k reprezentatívnemu zisteniu. Komisia sa pri analýze, či sú banky subjektmi, ktoré majú alebo vykonávajú vládnu právomoc alebo im vládna právomoc bola zverená (verejné orgány), tiež usilovala získať informácie nielen o štátnom vlastníctve bánk, ale aj o iných charakteristikách, ako napríklad prítomnosť zástupcov vlády v správnej rade, vládna kontrola nad ich činnosťami, presadzovanie vládnych politík alebo záujmov, ako aj to, či boli tieto subjekty vytvorené na základe právneho predpisu.

(161)

Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že štátne banky v ČĽR majú najväčší podiel na trhu a sú rozhodujúcimi aktérmi na čínskom finančnom trhu. Podľa výskumu čínskeho bankového sektora (38), ktorý uskutočnila Deutsche Bank v roku 2006, podiel štátnych bánk môže predstavovať viac ako dve tretiny čínskeho trhu. V prehľade WTO týkajúcom sa obchodnej politiky Číny sa v tej istej veci konštatovalo, že „vysoký stupeň štátneho vlastníctva je ďalšou výraznou črtou čínskeho finančného sektora“ a „štruktúra trhu čínskeho bankového sektora  (39),v ktorom prevažujú štátne banky, sa zmenila len málo“ (40). Je dôležité poznamenať, že päť najväčších štátom vlastnených komerčných bánk (Poľnohospodárska banka, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Banka komunikácií a Priemyselná a obchodná banka) predstavujú podľa všetkého viac ako polovicu čínskeho bankového sektora (41). Vlastnícky podiel vládny v piatich najväčších štátom vlastnených bankách tiež potvrdila čínska vláda vo svojej odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky.

(162)

Komisia požadovala aj informácie týkajúce sa organizácie vládnej kontroly v spomínaných čínskych bankách a presadzovania vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s fotovoltickým priemyslom (t. j. informácie týkajúce sa správnej rady a valného zhromaždenia akcionárov, zápisníc z porád akcionárov/riaditeľov, národnosti akcionárov/riaditeľov, úverových politík a posudzovania rizík v súvislosti s úvermi poskytovaným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom). Ako sa však uviedlo v odôvodnení 139, čínska vláda poskytla v tejto súvislosti len veľmi obmedzené informácie a nepovolila overenie veľkej časti predložených informácií. V dôsledku toho Komisia musela použiť dostupné fakty. Na základe dostupných údajov Komisia dospela k záveru, že spomínané banky sú kontrolované vládou prostredníctvom vlastníctva, administratívnej kontroly ich „komerčného“ správania, vrátane stanovovania limitov pre úrokové sadzby vkladov a úverov (pozri odôvodnenia 164 – 167), a v niektorých prípadoch dokonca zákonom upravenými dokumentmi (42).

Príslušné údaje použité s cieľom dopracovať sa k uvedeným zisteniam sú získané z informácií predložených čínskou vládou, výročných správ čínskych bánk, ktoré buď predložila čínska vláda, alebo sú verejne dostupné, z informácií získaných z výskumu čínskeho bankového sektora uskutočneného Deutsche Bank v roku 2006 (43), prieskumu obchodnej politiky Číny uskutočneného WTO (2012) (44), zo správy Svetovej banky nazvanej Čína 2030 (45) alebo z ekonomického prehľadu Číny za rok 2010 vypracovaného OECD (46), z informácií predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a z informácií v podnete. Pokiaľ ide o zahraničné banky, nezávislé zdroje odhadujú, že predstavujú malú časť čínskeho bankového sektora, a preto v úverových politikách zohrávajú zanedbateľnú úlohu, pričom z relevantných informácií vyplýva, že pravdepodobne tvoria len 2 % čínskeho trhu (47). Relevantné, verejne dostupné informácie tiež potvrdzujú, že čínske banky, najmä veľké komerčné banky, sa stále spoliehajú na štátnych akcionárov a vládu, pokiaľ ide o obnovu kapitálu v prípade, keď nárast úverov spôsobí nedostatočnú kapitálovú primeranosť (48).

(163)

Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli úvery spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sú to väčšinou štátne banky. Na základe dostupných informácií (49) sa skutočne zistilo, že banky vo vlastníctve štátu a iné štátom vlastnené subjekty poskytli veľkú väčšinu úverov spolupracujúcim vyvážajúcim vývozcom. Patria sem najmä komerčné banky a banky naviazané na politiku v ČĽR, ako je China Development Bank, EXIM banka, Poľnohospodárska banka Číny, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Priemyselná a obchodná banka Číny. Aj v súvislosti s ostatnými dotknutými štátnymi bankami Komisia požadovala tie isté už spomínané informácie týkajúce sa vládnej kontroly a plnenia vládnych politík alebo záujmov v súvislosti s fotovoltickým priemyselným odvetvím. Žiadne takéto podrobné informácie neboli poskytnuté. Dospelo sa preto k záveru, že banky sú kontrolované vládou. Takúto významnú kontrolu okrem iného dokazuje vládna politika podpory príslušnému priemyselnému odvetviu, ktorá usmerňuje banky k mimoriadne podporujúcemu konaniu (pozri odôvodnenie 102). Z tohto dôvodu sa štátom vlastnené komerčné banky a banky naviazané na politiku v ČĽR majú považovať za verejné orgány.

(164)

Ďalším znakom zapojenia čínskej vlády do čínskeho finančného trhu je úloha, ktorú zohráva Čínska ľudová banka pri určovaní konkrétnych limitov pre spôsob stanovovania úrokových sadzieb a ich fluktuácie. Z prešetrovania skutočne vyplynulo, že Čínska ľudová banka má špecifické pravidlá regulujúce spôsob fluktuácie úrokových sadzieb v Číne. Podľa dostupných informácií sú tieto pravidlá stanovené v obežníku Čínskej ľudovej banky o otázkach úpravy úrokových sadzieb pre vklady a úvery – Yinfa z roku 2004 č. 251 (obežník 251). Finančné inštitúcie boli požiadané, aby stanovovali úverové sadzby v rámci určitého rozsahu referenčnej hodnoty úrokovej sadzby Čínskej ľudovej banky. Pre úvery komerčných bánk a úvery bánk naviazaných na politiku správajúcich sa komerčne neexistuje žiadny limit horného rozsahu, ale len limit dolného rozsahu. Pre mestské úverové družstvá a vidiecke úverové družstvá existujú limity horného aj dolného rozsahu. V prípade preferenčných úverov a úverov, pre ktoré Štátna rada vydala osobitné predpisy, sa úrokové sadzby nesmú posúvať smerom nahor. Komisia sa snažila získať od čínskej vlády vysvetlenia týkajúce sa vymedzení a formulácií v obežníku 251, ako aj k predchádzajúcim právnym predpisom (obežník Čínskej ľudovej banky týkajúci sa rozšírenia fluktuačného pásma úrokovej sadzby úverov pre finančné inštitúcie – YinFa [2003] č. 250). Ako sa však uvádza v odôvodnení 135, čínska vláda odmietla poskytnúť tieto obežníky, čo Komisii zabránilo overiť ich obsah a požiadať o vysvetlenia. Keďže čínska vláda neposkytla žiadne relevantné informácie v tejto súvislosti, ktoré by naznačovali zmenu situácie od marca 2013, keď Komisia uzavrela svoje antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa ocele s organickým povlakom (50), vyvodilo sa z toho, že Čínska ľudová banka sa zapája do určovania úrokových sadzieb v štátom vlastnených bankách a ovplyvňuje ich. Čínska vláda neposkytla žiadny dôkaz, že situácia zistená v prešetrovaniach natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom sa zmenila. Preto sa dospelo na základe dostupných faktov a iných dôkazov k záveru, že situácia týkajúca sa metodiky stanovovania úrokových sadzieb je počas celého obdobia prešetrovania rovnaká.

(165)

Limity úrokových sadzieb úverov spoločne so stropmi stanovenými pre depozitné sadzby vytvorili situáciu, v ktorej banky zaručovali prístup k lacnému kapitálu (z dôvodu regulácie depozitných sadzieb) a boli schopné požičiavať vybraným odvetviam za výhodné sadzby.

(166)

Na banky sa tiež vzťahujú právne predpisy, ktoré od nich okrem iného vyžadujú, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva (51), poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom (52) alebo uprednostnili rozvoj priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií (53). Banky sú povinné dodržiavať tieto pravidlá. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky patria do kategórií podporovaných projektov, ako aj do kategórie priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií.

(167)

Rôzne nezávislé informačné zdroje naznačujú, že štátna účasť v čínskom finančnom sektore je významná a pokračuje. Napríklad zistenia v bode i) uvedené v pracovnom dokumente MMF z roku 2006 naznačujú, že liberalizácia bánk v ČĽR je neúplná a úverové riziko nie je náležite zohľadňované (54); ii) v správe MMF z roku 2009 sa poukazuje na nedostatočnú liberalizáciu úrokových sadzieb v Číne (55); iii) v správe MMF o krajinách z roku 2010 sa uvádza, že kapitálové náklady v Číne sú relatívne nízke, prideľovanie úverov sa niekedy riadi necenovými prostriedkami a vysoké úspory spoločností čiastočne súvisia s nízkymi nákladmi rôznych vstupov (vrátane kapitálu a pozemkov) (56); iv) v ekonomickom prieskume OECD v Číne za rok 2010 (57) a pracovnom dokumente hospodárskej sekcie OECD č. 747 o reformách čínskeho finančného sektora (58) sa konštatuje, že vlastníkom finančných inštitúcií zostáva v prevažnej väčšine štát, čo vyvoláva otázky, do akej miery sú rozhodnutia bánk o poskytovaní úverov založené na čisto obchodných úvahách, pričom tradičnou úlohou bánk je podľa všetkého pôsobiť ako vládne agentúry s väzbami na vládu.

(168)

Na základe uvedených dôkazov sa dospelo k záveru, že štátne komerčné banky a banky naviazané na politiku vykonávajú vládne funkcie v mene čínskej vlády, najmä povinné podporovanie určitých hospodárskych odvetví v súlade so štátnym plánovacími a politickými dokumentmi. Rozsiahle štátne vlastníctvo v štátnych bankách a ďalšie informácie o väzbách medzi bankami v štátnom vlastníctve a vládou (vrátane nedostatku spolupráce so strany čínskej vlády v tejto súvislosti) potvrdzujú, že banky sú kontrolované pri výkone svojej verejnej funkcie vládou. Čínska vláda vykonáva významnú kontrolu nad štátnymi komerčnými bankami a bankami naviazanými na politiku prostredníctvom všadeprítomnej účasti vlády vo finančnom sektore a požiadavky, aby banky vo vlastníctve štátu dodržiavali vládne politiky. Štátne komerčné banky a banky naviazané na politiku sa preto považujú za verejné orgány, pretože majú vládnu právomoc a vykonávajú vládne príkazy.

(169)

Komisia tiež analyzovala, či sú súkromné komerčné banky v ČĽR poverené čínskou vládou alebo či im čínska vláda nariadila v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, aby poskytovali preferenčné (subvencované) úvery výrobcom fotovoltiky.

(170)

Z predchádzajúcej časti týkajúcej sa zapojenia štátu do fotovoltického odvetvia (odôvodnenie 101) a z popísaných zistení ďalej jasne vyplýva, že čínska vláda presadzuje politiku poskytovania preferenčných úverov fotovoltickému sektoru, pretože verejné orgány (štátom vlastnené komerčné banky) (59) sú zapojené do tohto poskytovania a udržiavajú si na trhu dominantné postavenie, ktoré im umožňuje ponúkať úrokové sadzby nižšie ako trhové sadzby.

(171)

Zákon o komerčnom bankovníctve z roku 2003 sa vzťahuje rovnakým spôsobom na štátom vlastnené komerčné banky aj na súkromné komerčné banky. Napríklad v článku 38 tohto zákona sa nariaďuje všetkým komerčným bankám (t. j. aj tým, ktoré sú v súkromnom vlastníctve), aby „určili úrokové sadzby úverov v súlade s horným a dolným limitom úrokových sadzieb úverov stanoveným Čínskou ľudovou bankou“, v článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve sa nariaďuje komerčným bankám, aby „poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“.

(172)

Viacero vládnych plánovacích koncepčných dokumentov a zákonov sa vzťahuje na preferenčné úvery pre FV priemyselné odvetvie. Napríklad rozhodnutie Štátnej rady z 10. októbra 2010 o podpore rozvoja 7 nových strategických priemyselných odvetví sľubuje rozšírenie intenzity fiškálnej a finančnej politickej podpory strategickým priemyselným odvetviam (60) (FV priemyselné odvetvie je uvedené medzi nimi), povzbudzuje finančné inštitúcie „rozšíriť úverovú pomoc“ týmto odvetviam a „využívať fiškálne preferenčné politiky, ako sú náhrady rizika“. Aj štátna koncepcia strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), ktorá určuje slnečnú energiu a fotovoltické články v rámci kľúčových oblastí a prioritných tém (61) sľubuje „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významných národným vedeckým a technickým industrializačným projektom“ a poveruje vládu, aby „viedla rôzne finančné inštitúcie a súkromný kapitál k účasti na vedeckom a technickom vývoji“. V zákone ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos prezidenta ČĽR č. 82) sa vymedzuje, že štát povzbudzuje a usmerňuje finančné inštitúcie k podpore vyspelých a nových technologických priemyselných odvetví poskytovaním úverov a že finančné inštitúcie orientované na politiku uprednostňujú rozvoj vyspelých a nových technologických priemyselných odvetví (62). Podľa rovnakého zákona finančné inštitúcie orientované na politiku v rozsahu svojho podnikania ponúkajú špeciálnu pomoc podnikovým projektom nezávislej inovácie podporovaným štátom (63).

(173)

Okrem toho uvedené obmedzenie na stanovenie úrokových sadzieb Čínskou ľudovou bankou (odôvodnenia 164 a 165) je záväzné aj pre súkromné– komerčné banky.

(174)

Uvedené citácie zo zákonov a predpisov významných pre bankový sektor ukazujú, že politika čínskej vlády poskytovať preferenčné úvery fotovoltickému priemyselnému odvetviu sa vzťahuje aj na súkromné komerčné banky a v skutočnosti im čínska vláda dáva pokyny „poskytovať úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“ (64).

(175)

Komisia žiadala od čínskej vlády príslušné informácie, aby posúdila, ako banky v ČĽR vykonávajú posúdenie úverového rizika FV spoločností pred rozhodovaním o poskytnutí či neposkytnutí úveru a rozhodovaním o podmienkach poskytnutých úverov. Komisia v dodatku A k dotazníku požadovala informácie o tom, ako banky zohľadňujú riziko pri poskytovaní úverov, ako sa posudzuje úverová bonita dlžníka, akú rizikovú prirážku účtujú banky rôznym spoločnostiam/priemyselným odvetviam v ČĽR, aké faktory banky zohľadňujú pri posudzovaní žiadosti o úver, opísanie postupu podania žiadosti o úver a schvaľovacieho postupu atď. Čínska vláda ani jednotlivé banky určené v dotazníku však neposkytli v tejto súvislosti žiadne dôkazy (s jednou výnimkou, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení 176).Čínska vláda poskytla len odpovede všeobecného charakteru, ktoré neboli doložené absolútne žiadnymi dôkazmi o tom, ako sa posúdenie úverového rizika skutočne vykonáva.

(176)

Počas overovania jednej z bánk bola Komisia schopná preskúmať jedno posúdenie rizík. Časť tohto posúdenia úverového rizika odkazovala na štátnu podporu solárnym spoločnostiam a štátne plány podporovať fotovoltické priemyselné odvetvie všeobecne, a táto skutočnosť sa pozitívne odrazila na úverovom ratingu pridelenom tejto spoločnosti. Je to príklad toho, ako politika vlády (a subvencie zamerané na určité odvetvie) ovplyvňuje rozhodovanie bánk pri rozhodovaní o podmienkach financovania solárnych spoločností.

(177)

Komisia takisto žiadala podobné informácie od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a pokúšala sa ich overiť počas overovacích návštev na mieste u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Väčšina vyvážajúcich výrobcov odpovedala, že banky pred poskytnutím úverov požadovali isté dokumenty a vykonali určitý druh analýzy úverového rizika. Svoje tvrdenia však nevedeli podporiť žiadnymi dôkazmi. Komisia počas overovania na mieste požadovala dôkazy o tom, že banky takéto dokumenty požadovali alebo že tieto dokumenty spoločnosti bankám poskytli, alebo akýkoľvek druh správy vydanej bankami, ktorý by dokazoval, že sa takéto analýzy úverového rizika vykonali. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky však neboli schopné takéto dôkazy poskytnúť a neboli schopné poskytnúť ani žiadne iné dôkazy podporujúce ich tvrdenia.

(178)

Informácie týkajúce sa posúdenia úverového rizika boli od zainteresovaných strán opakovane požadované, pretože sa považuje okrem iného za rozhodujúce prihliadnuť na informácie, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 167.

(179)

Vzhľadom na uvedené sa zistenia o posúdení úverového rizika v ČĽR vzťahujú na štátom vlastnené komerčné banky, súkromné komerčné banky, ako aj na banky naviazané na politiku. V skutočnosti uvedené dôkazy vedú k záveru, že súkromné banky v ČĽR sú povinné riadiť sa v súvislosti s poskytovaním úverov vládnymi politikami, najmä vo FV odvetví, a konať rovnakým spôsobom ako štátne banky, pri ktorých sa v odôvodnení 168 potvrdilo, že sú verejné orgány. Preto sa dospelo k záveru, že súkromné banky sú poverené a riadené čínskou vládou vykonávať funkcie zvyčajne zverené vláde v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a bod iv) základného nariadenia.

(180)

Okrem toho uvedené dôkazy ukazujú, že aj keby sa štátne banky nepovažovali za verejné orgány, stále by sa považovali za poverené a riadené čínskou vládou vykonávať funkcie zvyčajne zverené vláde v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia.

(181)

Na základe informácií zhromaždených počas tohto prešetrovania možno dospieť k záveru, že podiel štátnych bánk predstavuje viac ako dve tretiny čínskeho trhu. Päť najväčších štátom vlastnených komerčných bánk (Poľnohospodárska banka, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Banka komunikácií a Priemyselná a obchodná banka) predstavuje viac ako polovicu čínskeho bankového sektora (65). Okrem toho China Development Bank a Export Import Bank of China sú úplne vlastnené štátom. Týchto sedem bánk poskytlo veľkú väčšinu úverov ôsmim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v prípade solárnych panelov. Všadeprítomné štátne vlastníctvo v spojení s deformáciami čínskeho finančného trhu a politikou čínskej vlády nasmerovať lacné peniaze do vybraných odvetví narúša rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a poskytuje nespravodlivú výhodu čínskym výrobcom.

(182)

Banky v ČĽR nemajú úplnú slobodu rozhodovať o podmienkach úverov. Úrokové sadzby musia zostať v rámci limitov určených Čínskou ľudovou bankou. Tieto limity spolu so stropmi platnými pre depozitné sadzby vytvárajú situáciu, v ktorej majú banky zaručený prístup k lacnému kapitálu (z dôvodu regulácie depozitných sadzieb) a dokážu požičiavať vybraným priemyselným odvetviam za výhodné sadzby.

(183)

Na banky sa tiež vzťahujú právne predpisy, ktoré od nich okrem iného vyžadujú, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva (66), poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom (67) alebo uprednostnili rozvoj priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií (68). Banky sú povinné dodržiavať tieto pravidlá.

(184)

Podľa nedávnych zistení bol niektorým veľkým komerčným bankám v ČĽR umožnený prístup k štátnym devízovým rezervám (69). To výrazne znižuje ich náklady na kapitál a tieto „lacné peniaze“ sa používajú na úvery v USD a EUR pre vybrané spoločnosti a projekty v súlade s politikou „going out (otvárania sa navonok)“. Teda sú schopné ponúknuť podmienky, akým bežné komerčné banky nedokážu konkurovať.

(185)

Ďalším významným narušením financovania fotovoltického priemyslu je osobitné privilegované postavenie China Development Bank, ktorá je významným veriteľom tohto priemyselného odvetvia a poskytla veľkú časť úverov a úverových liniek vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. China Development Bank je skôr takmer úplne financovaná predajom dlhopisov, a nie vkladmi, a je po ministerstve financií druhým najväčším emitentom dlhopisov v krajine. Prostredníctvom tohto osobitného mechanizmu je China Development Bank schopná lacného samofinancovania a následne je schopná ponúknuť úvery za zvýhodnených podmienok vybraným priemyselným odvetviam (70).

(186)

Navrhovateľ tvrdil, že čínska vláda subvencuje svoje FV priemyselné odvetvie poskytovaním preferenčných úverov a riadených úverov.

(187)

Tieto právne predpisy ustanovujú preferenčné úvery v Číne: zákon ČĽR o komerčných bankách, všeobecné pravidlá o úveroch (implementované Čínskou ľudovou bankou), rozhodnutie č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní dočasných ustanovení o podpore priemyselnej reštrukturalizácie.

(188)

So zreteľom na všetky dôkazy sa dospelo k záveru, že skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky poskytujú výraznú väčšinu úverov štátne banky, ktoré boli označené v odôvodnení 168 za verejné orgány, pretože je im zverená vládna právomoc a vykonávajú vládne funkcie. Existuje ďalší dôkaz, že tieto banky účinne vykonávajú vládne príkazy, pretože, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 164, existuje jasné zasahovanie štátu (t. j. Čínskej ľudovej banky) do spôsobu, akým komerčné banky prijímajú rozhodnutia o úrokových sadzbách na úvery poskytované čínskym spoločnostiam. Za týchto okolností úverové postupy týchto subjektov priamo súvisia s vládou. Skutočnosť, že banky plnia vládne príkazy, potvrdzujú aj články 7 a 15 všeobecných pravidiel o úveroch (implementované Čínskou ľudovou bankou), rozhodnutie č. 40 a článok 34 zákona o komerčných bankách v súvislosti s plnením vládnych priemyselných politík. Existuje aj množstvo nepriamych dôkazov podporených objektívnymi štúdiami a správami, že do čínskeho finančného systému stále vo veľkej miere zasahuje vláda, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 172 a 178. A napokon, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 139 a 140, čínska vláda neposkytla informácie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť vzťah medzi bankami vo vlastníctve štátu a vládou. Preto v prípade úverov, ktoré v ČĽR poskytujú štátom vlastnené komerčné banky, Komisia dospela k záveru, že výrobcom vo FV odvetví sa poskytuje finančný príspevok vo forme priameho prevodu štátnych finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Okrem toho ten istý dôkaz ukazuje, že štátom vlastnené komerčné banky (ako aj súkromné banky) sú vládou poverované alebo riadené, a z toho vyplýva, že existuje finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(189)

Vzhľadom na analýzu v odôvodneniach 169 až 178 sa tiež zistilo, že súkromné banky sú poverené čínskou vládou alebo im čínska vláda nariadila, aby poskytovali úvery výrobcom VF, a že existuje finančný príspevok podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(190)

Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existuje v rozsahu, v ktorom sa štátne úvery alebo úvery súkromných orgánov poverených alebo riadených vládou udeľujú za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Neštátne úvery v ČĽR nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu, keďže sa zistilo, že súkromné banky poveruje a riadi čínska vláda, a preto sa predpokladá, že dodržiavajú úverové postupy bánk v štátnom vlastníctve. Referenčné hodnoty boli preto vytvorené pomocou metódy opísanej v odôvodneniach 198 až 200. Použitie týchto referenčných hodnôt ukazuje, že FV priemyselnému odvetviu sú úvery poskytované za podmienok, ktoré sú nižšie ako trhové.

(191)

Podľa rozhodnutia č. 40 patrí fotovoltické priemyselné odvetvie do podporovanej kategórie. Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady ako najvyššieho správneho orgánu v ČĽR, a preto je právne záväzné pre ostatné verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty. Rozhodnutie rozdeľuje priemyselné odvetvia na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. Tento zákon je usmernením pre priemyselnú politiku a spolu s katalógom oblastí ukazuje, akým spôsobom čínska vláda uplatňuje politiku na stimuláciu a podporovanie skupín podnikov alebo odvetví, napríklad fotovoltiky/nového energetického odvetvia, ktoré je v katalógu oblastí zaradené do kategórie „podporované odvetvie“. Pokiaľ ide o počet odvetví uvedených v kategórii „podporované“, pripomína sa, že tieto odvetvia tvoria len určitú časť čínskeho hospodárstva. Okrem toho štatút „podporovaného odvetvia“ sa udeľuje len určitým činnostiam v rámci týchto podporovaných sektorov. V článku 17 rozhodnutia č. 40 sa takisto uvádza, že „podporovaným investičným projektom“ sa budú poskytovať osobitné výhody a stimuly, okrem iného prostredníctvom finančnej podpory. Na druhej strane sa v prípade „obmedzených a vylúčených projektov“ rozhodnutím č. 40 udeľuje štátnym orgánom právo priamo zasahovať na účely regulácie trhu. V článkoch 18 a 19 sa skutočne uvádza, že príslušný orgán zabraňuje finančným inštitúciám v poskytovaní úverov na takéto „obmedzené a vylúčené projekty“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím č. 40 sa všetkým hospodárskym inštitúciám určujú záväzné pravidlá v podobe usmernení o stimulácii a podpore podporovaných odvetví, medzi ktoré patrí aj odvetvie fotovoltiky.

(192)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 172, čínska vláda adresuje preferenčné úvery obmedzenému počtu priemyselných odvetví a FV odvetvie je jedným z nich. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je jasné, že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Na základe dôkazov uvedených v dokumentácii a nespolupráce zo strany čínskej vlády v tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(193)

Prešetrovaním sa ukázalo, že v období prešetrovania využívali všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky preferenčné úvery.

(194)

Financovanie odvetvia fotovoltiky preto treba považovať za subvenciu.

(195)

Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom a špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(196)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorej existencia bola zistená počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za štátny úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(197)

Ako sa už vysvetlilo (odôvodnenie 190), vzhľadom na to, že úvery poskytované čínskymi bankami sú odrazom značných vládnych intervencií do bankového sektora a neodrážajú sadzby, ktoré by existovali na fungujúcom trhu, bola pomocou metódy opísanej ďalej vyrátaná vhodná trhová referenčná hodnota. Okrem toho z dôvodu nedostatočnej spolupráce čínskej vlády Komisia určila vhodnú referenčnú úrokovú sadzbu tiež na základe dostupných faktov.

(198)

Pri vytvorení vhodnej referenčnej hodnoty pre úvery v RMB sa považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby upravené tak, aby odrážali normálne trhové riziko. V súvislostiach, kde súčasná finančná situácia vývozcov vznikla na deformovanom trhu a kde neexistujú žiadne spoľahlivé informácie od čínskych bánk o meraní rizika a určovaní úverových ratingov, považuje sa za potrebné neposudzovať úverovú bonitu čínskych vývozcov na základe nominálnej hodnoty, ale uplatniť prirážku, ktorá bude odrážať možný vplyv čínskeho deformovaného trhu na ich finančnú situáciu.

(199)

Rovnaká situácia platí aj pre úvery v cudzích menách. Ako referenčná hodnota boli použité podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušných denomináciách vydané počas obdobia prešetrovania.

(200)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vysvetlené v odôvodneniach 138 až 140 Komisia požiadala čínsku vládu a spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o úverových politikách čínskych bánk a o spôsobe udeľovania úverov vyvážajúcim výrobcom. Napriek opakovanej žiadosti neboli uvedené informácie poskytnuté. Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu a na všetky dostupné fakty a v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 6 základného nariadenia sa považuje za vhodné predpokladať, že všetkým firmám v Číne je udelená len najvyššia známka dlhopisov „neinvestičného stupňa“ (BB od spoločnosti Bloomberg) a uplatňovať primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej ľudovej banky. Výhoda vyvážajúcich výrobcov sa vypočítala na úrokového diferenciálu vyjadreného ako percentuálny podiel a vynásobeného zostatkovou hodnotou úveru, t. j. úrokov nezaplatených počas obdobia prešetrovania. Táto hodnota sa potom rozpočítala podľa celkového obratu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(201)

Sadzba subvencie určená na základe tejto schémy počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavuje:

(202)

Navrhovateľ tvrdil, že čínske banky poskytujú čínskym vývozcom príslušného výrobku neprimerané úverové linky. Prešetrovaním sa potvrdilo, že skutočne všetky prešetrované spoločnosti získali rozsiahle úverové linky od čínskych bánk, ktoré boli vo väčšine prípadov poskytované bezplatne alebo za veľmi nízke poplatky. Za bežných trhových podmienok sa na takéto úverové linky vzťahujú výrazné záväzky a správne poplatky, ktoré umožňujú bankám nahradiť náklady a riziká.

(203)

Správa panelu ES – Lietadlá potvrdila, že tieto úverové linky, nad rámec účinkov jednotlivých úverov, môžu byť potenciálnymi priamymi prevodmi prostriedkov podľa článku 3 ods.1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, a teda finančnými príspevkami. Skupina zistila, že výhoda potenciálneho prevodu finančných prostriedkov vzniká zo samotnej existencie povinnosti uskutočňovať priamy prevod finančných prostriedkov. Skupina tiež zistila, že úverová linka sama o sebe môže poskytovať výhodu prijímajúcemu podniku, a preto je potenciálnym prevodom finančných prostriedkov odlišným od akýchkoľvek priamych prevodov finančných prostriedkov vo forme jednotlivých úverov (71).

(204)

Úverové linky poskytovali vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky rovnaké banky, ktoré poskytovali už uvedené preferenčné úvery. Ako sa už zistilo, tieto banky sú verejné orgány (odôvodnenia 158 až 166) alebo sú poverené a riadené čínskou vládou poskytovať preferenčné financovanie FV priemyselnému odvetviu (odôvodnenia 169 až 178).

(205)

Ako sa už vysvetlilo (odôvodnenia 158 až 185), čínsky trh narušujú zákony a postupy bánk v štátnom vlastníctve, a zistilo sa, že vo väčšine prípadov boli úverové linky poskytované bezplatne alebo za veľmi nízke poplatky. Za bežných trhových podmienok sa na takéto úverové linky vzťahujú výrazné záväzky a správne poplatky, ktoré umožňujú bankám nahradiť náklady a riziká.

(206)

Výšku výhody predstavujú poplatky bežne platné pre komerčné úverové linky poskytnuté spoločnostiam, od ktorých boli vo väčšine prípadov vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky oslobodení. Komisia použila poplatky vzťahujúce sa na úverovú linku poskytnutú jednému z vyvážajúcich výrobcov zahraničnou komerčnou bankou.

(207)

Podľa rozhodnutia č. 40 patrí fotovoltické priemyselné odvetvie do podporovanej kategórie. Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady ako najvyššieho správneho orgánu v ČĽR, a preto je právne záväzné pre ostatné verejné orgány, ako aj pre hospodárske subjekty. Rozhodnutie rozdeľuje priemyselné odvetvia na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. Tento zákon je usmernením pre priemyselnú politiku a spolu s katalógom oblastí ukazuje, akým spôsobom čínska vláda uplatňuje politiku na stimuláciu a podporovanie skupín podnikov alebo odvetví, napríklad fotovoltiky/nového energetického odvetvia, ktoré je v katalógu oblastí zaradené do kategórie „podporované odvetvie“. Pokiaľ ide o počet odvetví uvedených v kategórii „podporované“, pripomína sa, že tieto odvetvia tvoria len určitú časť čínskeho hospodárstva. Okrem toho štatút „podporovaného odvetvia“ sa udeľuje len určitým činnostiam v rámci týchto podporovaných sektorov. V článku 17 rozhodnutia č. 40 sa takisto uvádza, že „podporovaným investičným projektom“ sa budú poskytovať osobitné výhody a stimuly, okrem iného prostredníctvom finančnej podpory. Na druhej strane sa v prípade „obmedzených a vylúčených projektov“ rozhodnutím č. 40 udeľuje štátnym orgánom právo priamo zasahovať na účely regulácie trhu. V článkoch 18 a 19 sa skutočne uvádza, že príslušný orgán zabraňuje finančným inštitúciám v poskytovaní úverov na takéto „obmedzené a vylúčené projekty“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím č. 40 sa všetkým hospodárskym inštitúciám určujú záväzné pravidlá v podobe usmernení o stimulácii a podpore podporovaných odvetví, medzi ktoré patrí aj odvetvie fotovoltiky.

(208)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 172 a 192, čínska vláda adresuje preferenčné úvery, ktorého podstatnou časťou je poskytnutie úverovej linky, obmedzenému počtu priemyselných odvetví. Fotovoltický priemysel patrí do tejto skupiny odvetví a má výhodu z diskriminačných preferenčných úverov.

(209)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je jasné, že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné úverové linky len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády. Na základe dôkazov uvedených v dokumentácii a nespolupráce zo strany čínskej vlády v tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme neprimeraných úverových liniek nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(210)

Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mali výhodu z úverových liniek poskytovaných bezplatne alebo za sadzby nižšie ako trhové sadzby.

(211)

Poskytovanie takýchto úverových liniek fotovoltickému priemyselnému odvetviu by sa preto malo považovať za subvenciu.

(212)

Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom a špecifickosť treba túto subvencia považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(213)

Poskytovanie úverových liniek bezplatne alebo za poplatky nižšie ako trhové poplatky sa považuje sa poskytovanie finančných služieb (článok 3 ods. 1 písm. a) bod iii) základného nariadenia) za cenu nižšiu, ako je primeraná cena. Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na narušenia trhu opísané v odôvodneniach 158 až 185 primeranosť odmeny za finančné služby (v tomto prípade poskytnutie úverových liniek) sa nedala určiť vo vzťahu k prevládajúcim podmienkam na trhu v ČĽR. Preto podľa článku 6 písm. d) bod ii) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za poskytovanie úverových liniek čínskymi bankami, a sumou, ktorú by firma zaplatila za porovnateľnú komerčnú úverovú linku, ktorú by mohla získať na trhu. Úverové linky by mohli byť považované za potenciálny prevod peňažných prostriedkov podľa článku 3 ods. 1) písm. a) bod i) základného nariadenia.

(214)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získal úverovú linku od banky, ktorej hlavné sídlo je zriadené v inej finančnej jurisdikcii ako ČĽR, a na túto úverovú linku sa vzťahovali záväzky a správne poplatky podľa bežnej praxe na svetových finančných trhoch. Hoci úverová linka bola poskytnutá čínskou pobočkou tejto banky, považuje sa za primeraný ekvivalent referenčnej hodnoty. Preto sa považovalo za vhodné použiť poplatky uplatňované na túto úverovú linku za referenčnú hodnotu v súlade s článkom 6 písm. d) bod ii) základného nariadenia.

(215)

Výška poplatkov používaných ako referenčná hodnota sa uplatnila pro rata k sume každej príslušnej úverovej linky, aby sa získala suma subvencie (mínus akékoľvek skutočne zaplatené poplatky). V prípadoch, kde doba trvania úverovej linky bola viac ako jeden rok, bola celková suma subvencie rozložená na celú dobu trvania úverovej linky a zodpovedajúca suma sa priradila k obdobiu prešetrovania.

(216)

Sadzba subvencie určená na základe tejto schémy počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavuje:

(217)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nedostali počas obdobia prešetrovania žiadne výhody v rámci programu.

(218)

V podnete sa tvrdí, že spoločnosť China Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“) poskytuje výrobcom príslušného výrobku poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok, okrem iného prostredníctvom programu nazvaného „Zelený expres“. Podľa podnetu poistenie vývozných úverov, ktoré poskytuje Sinosure, nestačí pokryť ani dlhodobé náklady a straty tohto programu.

(219)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 104 a 105, Komisia prostredníctvom dotazníka, písomného upozornenia na nedostatky a počas overovacej návštevy na mieste požiadala čínsku vládu a Sinosure o informácie, ktoré jej však čínska vláda ani Sinosure neposkytli.

(220)

Komisia požiadala o informácie týkajúce sa inštitucionálneho rámca a o príslušné dokumenty, ktorými sa riadi činnosť Sinosure ako oficiálneho štátneho poisťovateľa vývozných úverov. Čínska vláda poskytla iba spoločné oznámenie ministerstva obchodu a Sinosure z roku 2004, ale nepredložila rad ďalších príslušných dokumentov, napríklad tzv. Plán 840, uvedený v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009 (72).

(221)

Pri overovaní odpovedí na dotazník a prílohy 1 týkajúcej sa Sinosure sa Komisii nepodarilo získať viaceré dokumenty, ani overiť na mieste viaceré požadované informácie. Sinosure nepredložil najmä tieto informácie a dokumenty požadované Komisiou: a) účtovnú závierku za rok 2012, tvrdiac, že ešte nie je dostupná na internetovej stránke Sinosure, b) príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa poistenia vývozných úverov dvoch spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky vrátane zmlúv, hodnotenia rizík, korešpondencie a dôkazov o zaplatení poistného, c) konkrétne informácie o členoch vrcholového vedenia vymenovaných Štátnou radou, d) dôkazy týkajúce sa informácií a výhod uvedených v spoločnom oznámení ministerstva obchodu a Sinosure z roku 2004, vrátane dôkazov o schválení obmedzení, o flexibilite sadzieb a znížení poistného v rámci plávajúceho rozpätia, e) dôkazy týkajúce sa dlhodobých prevádzkových nákladov a ziskov pri poisťovaní vývozných úverov, f) dôkazy o hodnotení situácie na trhu v odvetví fotovoltiky.

(222)

Komisii sa nepodarilo overiť ani viaceré informácie týkajúce sa činnosti Sinosure uvedené v odpovedi na dotazník, najmä odpovede týkajúce sa hodnotenia rizík, praxe určovania výšky poistnej sadzby a postupu podávania žiadostí a schvaľovania, pretože Sinosure odmietla hovoriť o konkrétnych zmluvách uzavretých so spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky. Sinosure nebola schopná vysvetliť ani predložiť príslušné podklady v súvislosti s určitými nezrovnalosťami v číselných údajoch alebo v ďalších informáciách obsiahnutých v dotazníku a v odpovediach na písomné upozornenie na nedostatky, ktoré zistila Komisia.

(223)

Čínska vláda a Sinosure sa počas overovania na mieste a v liste čínskej vlády z 3. júna 2013 snažili odôvodniť toto odmietnutie spolupráce potrebou ochrany dôverných údajov. V tejto súvislosti z listu predchádzajúceho overovaniu a z následnej e-mailovej korešpondencie jednoznačne vyplýva, že Komisii ide o zmysluplné overovanie a že samozrejme prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu dôverných informácií, ktoré jej budú poskytnuté alebo len predložené k nahliadnutiu, v súlade s jej zákonnou povinnosťou chrániť tieto informácie ustanovenou v príslušných prísnych pravidlách EÚ. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré sa Sinosure pokúsila predložiť až po ukončení overovania na mieste a ktoré Komisii neumožnila riadne overiť, nie je možné brať ich do úvahy, pretože boli špeciálne vyhotovené na účely prešetrovania a Komisia nemala možnosť overiť zdrojové dokumenty.

(224)

V dôsledku tohto odmietnutia spolupráce zo strany čínskej vlády a Sinosure Komisia nebola schopná overiť viaceré skutočnosti týkajúce sa poistného krytia vývozných úverov, ktoré Sinosure poskytovala spolupracujúcim výrobcom príslušného výrobku zaradeným do vzorky. Z tohto dôvodu sa niektoré zistenia Komisie zakladajú na informáciách dostupných v dokumentácii v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(225)

Prešetrovaním sa zistilo, že Sinosure je verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia a príslušnej judikatúry WTO (73), pretože má vládnu právomoc, vykonáva ju alebo jej je vládna právomoc zverená. Čínska vláda predovšetkým vykonáva významnú kontrolu nad Sinosure (74) a Sinosure pri vykonávaní vládnych funkcií uplatňuje vládnu právomoc.

(226)

Komisia konštatuje, že činnosť Sinosure v oblasti poisťovania vývozných úverov je neoddeliteľnou súčasťou širšieho finančného sektora, v ktorom bolo zistené, že vládne intervencie priamo zasahujú do finančného trhu v ČĽR a narúšajú jeho normálne fungovanie (pozri odôvodnenia 185 a ďalšie).

(227)

Sinosure vykonáva vládne funkcie v rámci svojej úlohy ako jedinej oficiálnej inštitúcie na poisťovanie vývozných úverov v ČĽR. Má preto monopolné postavenie na trhu poisťovania vývozných úverov. Spoločnosť potvrdila, že tento trh nie je otvorený, hoci v ČĽR nepriamo pôsobia niektorí medzinárodní konkurenti.

(228)

Sinosure je v úplnom vlastníctve vlády, ktorá nad ním vykonáva finančnú kontrolu. Sinosure je výlučným vlastníctvom štátu a jeho 100-percentným vlastníkom je Štátna rada. Základný kapitál vo výške 4 mld. RMB pochádza z fondu rizikového kapitálu na poisťovanie vývozných úverov v súlade so rozpočtom štátnych financií. V roku 2011 ho štát navýšil o ďalších 20 mld. RMB prostredníctvom China Investment Corporation, čínskeho štátneho investičného fondu (75). V stanovách spoločnosti sa uvádza, že kompetentným orgánom pre obchodné činnosti spoločnosti je ministerstvo financií a že spoločnosť je povinná predkladať ministerstvu financií na preskúmanie a schválenie svoje finančné a účtovné výkazy a správu o rozpočte.

(229)

Pokiaľ ide o vládnu kontrolu, Sinosure ako spoločnosť vo výlučnom vlastníctve štátu nemá správnu radu. Pokiaľ ide o dozornú radu, všetci jej členovia sú vymenovaní Štátnou radou a vykonávajú svoje povinnosti v súlade s dočasným nariadením o dozornej rade významnej finančnej inštitúcie vo vlastníctve štátu. Vláda vymenuje aj vrcholové vedenie Sinosure. Z výročnej správy spoločnosti za rok 2011 vyplýva, že predseda Sinosure je tajomníkom výboru strany a že aj väčšinu vrcholového vedenia tvoria členovia výboru strany. Keďže Sinosure odmietol predložiť ďalšie informácie o vrcholovom vedení, možno konštatovať, že vedenie spoločnosti priamo reprezentuje vládu, ktorá priamo menuje členov dozornej rady a vrcholového vedenia. To znamená, že základe je Sinosure pod faktickou kontrolou čínskej vlády.

(230)

Skutočnosť, že Sinosure vykonáva vládne funkcie a politiku, je natoľko jednoznačná a zjavná, že možno konštatovať, že spoločnosť je priamym odrazom samotnej vlády. Výročná správa Sinosure za rok 2011 obsahuje v tejto súvislosti niekoľko vyhlásení, konkrétne: Sinosure „aktívne vykonávala politickú funkciu agentúry pre vývozné úvery … a dobre odštartovala prvý rok 12. ‚päťročného plánu‘“ (s. 4 výročnej správy za rok 2011); „ďalšia reforma spoločnosti posilnila politickú funkciu Sinosure ako agentúry pre vývozné úvery. Túto funkciu zdôraznila konferencia Ústredného výboru Komunistickej strany Čínskej ľudovej republiky o ekonomike, na ktorej boli jasne sformulované požiadavky na poistenie úverov, ktoré lemujú našu cestu rastu“ (s. 5 výročnej správy za rok 2011); „V roku 2011 Sinosure plnila stratégiu, rozhodnutia a opatrenia ústredného výboru KS ČĽR a Štátnej rady, ako aj politiku štátu v oblasti diplomacie, zahraničného obchodu, priemyslu a financií a zaznamenala rýchly rast“ (s. 11 výročnej správy za rok 2011); „Sinosure v plnom rozsahu vykonávala štátnu politiku ‚osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení‘ a plnila svoje povinnosti zadané štátom“ (s. 11 výročnej správy za rok 2011).

(231)

Inštitucionálny rámec a ďalšie dokumenty vydané čínskou vládou, na základe ktorých Sinosure vykonáva svoju činnosť, ďalej potvrdzujú, že spoločnosť plní funkciu verejného orgánu a je jej zverená právomoc vykonávať vládnu politiku. V roku 2004 ministerstvo obchodu a Sinosure vydali spoločné Oznámenie o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (Shang Ji Fa [2004] č. 368 z 26. júla 2004), ktorým sa činnosť Sinosure stále riadi. Ciele tohto oznámenia zahŕňajú podporu vývozu vyspelých a nových technológií a výrobkov s vysokou pridanou hodnotou prostredníctvom ďalšieho využívania poistenia vývozných úverov. V oznámení sa spoločnosti Sinosure výslovne nariaďuje, aby podporovala kľúčové vývozné odvetvia uvedené v katalógu čínskych výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006. Medzi oprávnené výrobky v tomto katalógu patria „solárne články a moduly“, ktoré preto možno považovať za výrobky, ktoré priamo podporuje Sinosure. V oznámení sa uvádzajú nasledujúce výhody: „zelený kanál“, t. j. osobitná podpora pre výrobky uvedené v katalógu, ktorá by mala byť schválená do piatich dní v prípade, že sú splnené zmluvné podmienky a že bolo schválené obmedzenie týkajúce sa prioritného poistenia; rýchlosť vyrovnania nároku do troch mesiacov od uplatnenia nároku; flexibilita sadzby, ktorú predstavuje najvyššie možné zníženie sadzby poistného v rámci plávajúceho rozpätia Sinosure. V oznámení sa predpokladá aj prijatie ďalších opatrení na podporu výrobkov uvedených v katalógu zo strany regionálnych a miestnych orgánov zodpovedných za obchod. Oznámenie ukladá Sinosure povinnosť zaviesť model upisovania na základe potrieb štátnej priemyselnej politiky a charakteristík vývozu výrobkov vyspelých alebo nových technológií a podporovať odvetvia inovácií a výskumu a vývoja osobitne podporované štátom.

(232)

Komisii sú známe aj ďalšie dokumenty ukazujúce, že Sinosure priamo vykonáva vládnu politiku, ktorá okrem iného zvýhodňuje vyvážajúcich výrobcov. Tzv. Plán 840 je podrobne opísaný v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009 (76). Tento názov je odvodený od sumy 84 mld. USD určenej na poistenie vývozu. Plán je jedným zo šiestich opatrení prijatých Štátnou radou v roku 2009 na stabilizáciu vývozného dopytu v súvislosti s globálnou krízou a následným nárastom dopytu po poistení vývozných úverov. K týmto šiestim opatreniam patrí najmä lepšie poistné pokrytie vývozných úverov, poskytnutie krátkodobého poistenia vývozných úverov vo výške do 84 mld. USD v roku 2009 a zníženie sadzby poistného. Ako jediná politická inštitúcia poskytujúca poistenie vývozných úverov je za vykonávateľa plánu určená Sinosure. Pokiaľ ide o zníženie sadzby poistného, spoločnosti Sinosure bola uložená povinnosť zabezpečiť zníženie priemernej sadzby krátkodobého poistenia vývozných úverov o 30 % v porovnaní s celkovou priemernou sadzbou v roku 2008.

(233)

V Oznámení o otázkach súvisiacich so zavedením osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení, ktoré spoločne vydali ministerstva obchodu a ministerstva financií z 22. júna 2009, bol zahrnutý tzv. Plán 421. Aj tento plán je dôležitým krokom na podporu čínskej politiky „going out“ v reakcii na globálnu finančnú krízu z roku 2009; plán poskytuje 42,1 mld. USD na financovanie poistenia na podporu vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení. Toto financovanie mali spravovať a poskytovať spoločnosť Sinosure a niektoré ďalšie finančné inštitúcie. Podniky, na ktoré sa vzťahuje tento dokument, môžu využívať preferenčné finančné opatrenia vrátane poistenia vývozných úverov. V dôsledku odmietnutia spolupráce čínskou vládou Komisia nebola schopná získať ďalšie podrobné údaje o realizácii tohto oznámenia. Pre absenciu dôkazov o opaku má Komisia dôvod domnievať sa, že tento dokument sa vzťahuje aj na fotovoltické zariadenia a odvetvie fotovoltiky.

(234)

O vládnej podpore pre poskytovanie krátkodobého poistenia vývozných úverov svedčia aj ďalšie dva dokumenty týkajúce sa zvýšenej finančnej podpory strategických rozvíjajúcich sa odvetví. V oznámení Štátnej rady o zdokonaľovaní a rozvoji zo strany Štátnej rady pri rozmachu nových odvetví strategického významu, Guo Fa [2010] č. 32 z 18. 10. 2010, sa v odseku 7 písm. C nabádajú finančné inštitúcie, aby zvýšili finančnú podporu. Vykonávacie pokyny pre rozvoj strategických rozvíjajúcich sa odvetví, ktoré vydali spoločne všetky zodpovedné ministerstvá (t. j. Národná komisia pre rozvoj a reformy (NKRR), ministerstvo obchodu, ministerstvo vedy, ministerstvo priemyslu a informačných technológií, ministerstvo ochrany životného prostredia, ministerstvo financií, štátna správa daní, všeobecná colná správa, všeobecná správa kontroly kvality, úrad pre dohľad nad duševným vlastníctvom), Guo Fa [2011] č. 310 z 21. októbra 2011, v odseku (Xxvii) tiež výslovne odkazujú na aktívnu podporu, okrem iného formou poistenia vývozných úverov pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia. Tieto strategické rozvíjajúce sa odvetvia sa zameriavajú na výrobky, technológie a služby pre rozvoj medzinárodného trhu, letecký priemysel, výrobu špičkových zariadení, veľké množstvá alebo stimulujú domáce patentované technológie a štandardné vývozné strategické rozvíjajúce sa priemyselné výrobky. Pre nedostatok dôkazov svedčiacich o opaku sa možno odôvodnene domnievať, že aj príslušný výrobok a vývozcovia zaradení do vzorky spadajú pod označenie „strategické rozvíjajúce sa odvetvia“ a majú nárok na s tým súvisiace výhody.

(235)

Na základe uvedených informácií Komisia konštatuje, že Sinosure je verejným orgánom, pretože jej bola zverená vládna právomoc vykonávať vládnu politiku, je fakticky pod kontrolou vlády a vykonáva vládne funkcie.

(236)

Právnym základom tohto programu sú: Oznámenie o implementácii stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (Shang Ji Fa [2004] č. 368), ktoré vydali spoločne ministerstvo obchodu a Sinosure; katalóg vývozov čínskych výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006, tzv. Plán 840 obsiahnutý v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009, tzv. Plán 421 obsiahnutý v Oznámení o otázkach súvisiacich so zavedením osobitného mechanizmu na financovanie poistenia vývozu veľkých kompletných zostáv zariadení vydanom spoločne ministerstvom obchodu a ministerstvom financií 22. júna 2009, oznámení o zdokonaľovaní a rozvoji zo strany Štátnej rady pri rozmachu nových odvetví strategického významu (Guo Fa [2010] č. 32 z 18. októbra 2010), vydané Štátnou radou a vykonávacie pokyny k oznámeniu (Guo Fa [2011] č. 310 z 21. októbra 2011).

(237)

Keďže Sinosure je verejným orgánom, ktorému boli zverené vládne právomoci a ktorý vykonáva vládne zákony a plány, poskytovanie poistenia vývozných úverov výrobcom príslušného výrobku je finančným príspevkom vo forme potenciálneho priameho prevodu prostriedkov zo strany vlády v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(238)

Pokiaľ ide o refundáciu časti poistného zaplateného vyvážajúcimi výrobcami, ktorú poskytujú miestne orgány, aj v tomto prípade ide o priamy prevod prostriedkov formou grantu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia.

(239)

Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. c) základného nariadenia existuje v rozsahu, v ktorom Sinosure poskytuje poistné krytie vývozných úverov za výhodnejších podmienok, než aké by príjemca bežne dostal na trhu, alebo že poskytuje poistné krytie, ktoré by inak na trhu vôbec nebolo k dispozícii. Ďalšou výhodou pre vyvážajúceho výrobcu je v zmysle článku 3 ods. 2 hotovostná refundácia časti poistného, ktorú spoločnosti Sinosure poskytujú niektoré miestne orgány v miestach, v ktorých majú sídlo niektorí vyvážajúci výrobcovia.

(240)

V oznámení z roku 2004 sa uvádza celá škála výhod, ktoré Sinosure a/alebo miestne orgány poskytovali podnikom, na ktoré sa vzťahoval katalóg z roku 2006, a ktoré spĺňali požiadavky štátnej politiky. Z prešetrovania vyplynulo, že poistné zmluvy uzavreté medzi Sinosure a vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a refundácia časti poistného poskytovaná miestnymi orgánmi v plnej miere zodpovedajú takýmto výhodám. Výhody poskytované v rámci programu „Zelený expres“ pozostávajú zo zjednodušenia a urýchlenia postupu pri poskytovaní krytia a vyrovnávania nárokov vďaka rýchlemu ohodnoteniu škody a následnej urýchlenej platby klientovi.

(241)

Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že opatrenia prijaté v súvislosti s finančnou krízou v roku 2009, podrobne opísané v pláne 840 a pláne 421, a následné opatrenia prijaté v roku 2011 v prospech strategických rozvíjajúcich sa odvetví poskytli vyvážajúcim výrobcom značné výhody. Tieto opatrenia zvýšili dostupnosť poistného krytia a ďalej znížili poistnú sadzbu účtovanú spoločnosťou Sinosure, a to aj napriek zložitej ekonomickej situácii a výrazne vyššiemu riziku Sinosure pri poskytovaní poistného krytia, a sú v plnej miere premietnuté do poistného krytia, ktoré Sinosure poskytuje vyvážajúcim výrobcom. Z prešetrovania vyplynulo najmä to, že podmienky a poistné sadzby účtované počas príslušného obdobia prešetrovania zostali v podstate rovnaké alebo sa zlepšili, a to aj napriek nárastu pohľadávok z titulu omeškania, ktoré vyplatila Sinosure, a výrazne horšej situácii v odvetví fotovoltiky.

(242)

Pokiaľ ide o existenciu výhody, Komisia v prvom rade zisťovala, do akej miery pokrývali sadzby poistného Sinosure náklady na krátkodobé poistenie vývozných úverov. Sinosure argumentovala na základe písmena j) Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach: podľa článku 3 ods. 1 písm. a) tejto dohody sa za „zakázanú“ subvenciu vývozu považujú programy pre vývozné úverové záruky za zvýhodnené sadzby, ktoré nie sú primerané na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát týchto opatrení. Sinosure vo svojej odpovedi na dotazník jednoducho odkazovala na zisky a straty dosiahnuté za posledných päť rokov a konštatovala, že keďže v rámci tohto obdobia dosiahol celkový zisk, poskytovanie krátkodobého poistenia vývozných úverov vyvážajúcim výrobcom nie je subvenciou podľa dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Ako sa už vysvetlilo (pozri odôvodnenia 221 a 222), Komisia požiadala Sinosure o poskytnutie konkrétnych informácií a dôkazov týkajúcich sa dlhodobej ziskovosti aktivít spoločnosti v oblasti poistenia vývozných úverov, vrátane príjmov z poistného a prevádzkových nákladov a strát programu v súlade s dohodou WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Počas overovacej návštevy na mieste však Sinosure požadované dokumenty a dôkazy nepredložila a odkazovala na všeobecné údaje o ziskovosti uvedené v auditovaných výročných správach spoločnosti.

(243)

Komisia konštatuje, že aj keby sa jednoducho spoľahla na výročné správy Sinosure bez možnosti overiť si číselné údaje a skutočnosti uvedené v týchto správach, nemohla by urobiť záver, že divízia spoločnosti Sinosure pre poistenie vývozných úverov –zodpovedajúca „programu“ uvedenému v písmene j) – dosahovala dlhodobý zisk. Popri poisťovaní vývozných úverov Sinosure vykonáva rad ďalších činností, pričom číselné a ďalšie údaje uvádzané vo výročnej správe sú konsolidovanými údajmi pre všetky tieto činnosti; správa neobsahuje presný rozpis jednotlivých činností. Na základe niektorých výročných správ (nie však z posledného obdobia) možno usúdiť, že krátkodobé poistenie vývozných úverov je zďaleka najdôležitejšou činnosťou Sinosure, ale presné percentuálne podiely jednotlivých činností nie sú k dispozícii. Pretože Sinosure odmietla poskytnúť požadované informácie a dôkazy o tejto konkrétnej činnosti, potrebné na vykonanie analýzy „programu“ podľa písmena j) prílohy 1 k dohode WTO o subvenciách, Komisia musí svoje zistenia zakladať na dostupnej písomnej dokumentácii.

(244)

Komisia na úvod konštatuje, že podľa článku 11 stanov spoločnosti Sinosure pracuje s vyrovnaným rozpočtom. Inými slovami, podľa stanov Sinosure cieľom spoločnosti nie je maximalizácia zisku, ale len vyrovnané hospodárenie v súlade s funkciou jediného oficiálneho poisťovateľa vývozných úverov v ČĽR. Ako sa už vysvetlilo, z písomnej dokumentácie vyplýva, že právne a politické prostredie, v ktorom pôsobí Sinosure, vyžaduje od spoločnosti, aby pri plnení svojho mandátu verejnej politiky vykonávala vládnu politiku a plány. V rámci vybraných odvetví a podnikov osobitne podporovaných štátom mali vyvážajúci výrobcovia plný prístup k poisteniu vývozných úverov poskytovanému spoločnosťou Sinosure za preferenčnú sadzbu, a to dokonca aj v čase po vypuknutí globálnej krízy v roku 2009, keď aj odvetvie fotovoltiky postihla nebývalá kríza, vrátane obdobia prešetrovania. Sinosure tak odvetviu fotovoltiky poskytuje poistné krytie bez obmedzenia za extrémne nízke poistné sadzby, ktoré neodrážajú skutočné riziko vzniknuté pri poisťovaní vývozov v tomto odvetví. Na základe všetkých týchto zdokumentovaných informácií bolo možné ihneď konštatovať, že nie je možné vylúčiť predpoklad, že poistné sadzby účtované spoločnosťou Sinosure pravdepodobne nie sú dostatočné na to, aby pokryli jej dlhodobé operácie; v skutočnosti sa tento predpoklad javí byť pravdepodobný.

(245)

Vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany Sinosure Komisia posudzovala aj ďalšie informácie, ktoré podporujú tento záver. Už aj z verejne dostupných dôkazov jasne vyplýva, že Sinosure fakticky vyvíja činnosť v podmienkach dlhodobých prevádzkových strát (77). Komisia analyzovala aj príslušné číselné údaje z výkazu ziskov a strát vo výročných správach Sinosure za roky 2006 až 2011, ktoré Sinosure predložila na zdôvodnenie údajov o ziskovosti uvedených v odpovedi na dotazník. Z týchto číselných údajov vyplýva, že Sinosure zahrnula významnú dlhodobú prevádzkovú stratu z jeho kombinovaných poisťovacích aktivít, ktoré nezahŕňajú príjmy z investícií a ďalšie príjmy. Konkrétnejšie, v období 2006 až 2011 sa v každom jednotlivom roku (s jedinou výnimkou roku 2010) splatené pohľadávky (takmer) rovnali alebo (podstatne) prevyšovali čisté poistné, ktoré Sinosure vybrala. Keď sa od čistého poistného odpočítajú aj prevádzkové náklady a náklady na provízie, výsledkom je ešte výraznejšia strata. Z číselných údajov vyplýva, že napriek miernemu zisku v roku 2010 sa počas celého obdobia v poistných operáciách zaznamenala významná prevádzková strata. Z výročnej správy je zrejmé, že na celkových príjmoch Sinosure sa významným spôsobom podieľajú investičné a ďalšie príjmy, ktoré nie sú relevantné na posúdenie rentabilnosti programu poistenia vývozných úverov.

Keďže krátkodobé poistenie vývozných úverov tvorí prevažnú časť podnikateľskej činnosti Sinosure, pri absencii dôkazov o opaku Komisia dospela k záveru, že Sinosure vo svojom programe poisťovania vývozných úverov dosahuje významnú dlhodobú stratu. Vzhľadom na stratu dosahovanú v programe poisťovania vývozných úverov Sinosure sa existencia výhody určuje na základe porovnania poistnej sadzby platenej vyvážajúcimi výrobcami so sadzbami, ktoré sú k dispozícii na trhu. Sinosure je jediným oficiálnym poisťovateľom vývozných úverov, a preto má úplnú kontrolu nad domácim trhom. Keďže v ČĽR pre tieto nástroje neexistujú žiadne komerčné referenčné hodnoty a vzhľadom na deformáciu finančného trhu v ČĽR v dôsledku vládnych intervencií, je odôvodnené použiť referenčné hodnoty z iných krajín, t. j. poistné sadzby účtované na bežnom trhu. Zistilo sa tak, ako sa uvádza v časti o výpočte výšky subvencie, že poistné sadzby sú nižšie ako trhové sadzby a že výhoda sa naozaj poskytuje.

(246)

Uvedené subvencie sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože bez vývozu ich nie je možné získať. Okrem toho sú aj špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože prístup k nim je obmedzený len na určité podniky. Solárne články a moduly sa výslovne uvádzajú v katalógu výrobkov vyspelých a nových technológií z roku 2006, čo je podmienkou na poskytnutie preferenčného zaobchádzania uvedeného v oznámení z roku 2004. Okrem toho jedným z hlavných cieľov Sinosure je vykonávať štátnu politiku a plány, vrátane 12. päťročného plánu pre odvetvie fotovoltiky. Aj v Pláne 840 a Pláne 421 sa zvýhodňuje odvetvie fotovoltiky ako jedno z odvetví vymedzených v týchto plánoch (pozri odôvodnenia 232 a 233). Odvetvie fotovoltiky sa považuje aj za jedno z podporovaných odvetví podľa rozhodnutia č. 40 a ďalších plánovacích dokumentov a právnych predpisov (pozri odôvodnenia 207 a 208). Toto odvetvie patrí aj do kategórie „strategických a rozvíjajúcich sa odvetví“, ktoré požívajú mnohé výhody v súlade s politikou vlády (pozri odôvodnenie 102). Väčšina vyvážajúcich výrobcov má zároveň formálne postavenie podnikov s vyspelými a novými technológiami, vďaka ktorému sa im poskytujú viaceré výhody v rámci zvýhodňujúcich vládnych politík.

(247)

Je teda zrejmé, že výhody poskytované zo strany Sinosure alebo miestnych orgánov refundujúcich časť poistného nie sú k dispozícii pre všetky priemyselné odvetvia a všetky podniky, ale sú obmedzené iba na tie odvetvia a podniky, ktoré spĺňajú osobitné kritériá politiky poskytovania vládnej podpory a s ňou súvisiacich dokumentov. Komisia konštatuje, že výhody, ktoré výrobcom príslušného výrobku poskytuje Sinosure a/alebo miestne orgány, sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Okrem toho, keďže neexistovali žiadne dôkazy naznačujúce, že subvencie sú založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, výhoda je špecifická aj v tomto ohľade.

(248)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas obdobia prešetrovania využívalo výhody formou poistenia vývozných úverov spoločnosťou Sinosure šesť skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(249)

Poistenie vývozných úverov, ktoré odvetviu fotovoltiky poskytuje Sinosure, sa má považovať za subvenciu v rozsahu, v akom sú poistné sadzby nižšie ako trhové sadzby.

(250)

Vzhľadom na existenciu finančného príspevku zvýhodňujúceho vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(251)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Výpočet výhody je podobný ako v prípade záruk za úvery. Podľa článku 6 písm. c) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou poistnej sadzby, ktorú podnik platí za krátkodobé poistenie poskytované spoločnosťou Sinosure, a výškou poistnej sadzby, ktorú by podnik zaplatil za porovnateľné poistenie vývozných úverov dostupné na trhu.

(252)

Keďže krátkodobé poistenie vývozných úverov, ktoré poskytuje Sinosure, je výsledkom vládnych politických cieľov, a keďže Sinosure má na domácom trhu monopolné postavenie vďaka svojej funkcii jediného oficiálneho poisťovateľa vývozných úverov, pomocou metódy opísanej ďalej v texte bola vytvorená vhodná trhová referenčná hodnota. Okrem toho z dôvodu odmietnutia spolupráce čínskej vlády a Sinosure sa Komisia pri určovaní vhodnej trhovej sadzby poistenia poskytovaného výrobcom fotovoltiky uchýlila aj k dostupným faktom.

(253)

Podľa názoru Komisie sú najvhodnejšou referenčnou hodnotou, pre ktorú sú ľahko dostupné informácie, poistné sadzby uplatňované bankou Export Import Bank (ďalej len „EXIM banka“) Spojených štátov amerických. Podľa verejne dostupných informácií (78) je EXIM banka oficiálnou agentúrou na poskytovanie vývozných úverov federálnej vlády USA a je z finančného hľadiska sebestačná. Medzi činnosti EXIM banky patrí poistenie vývozných úverov a ďalšie aktivity, ako je napríklad poskytovanie záruk za prevádzkový kapitál a záruk za úvery (financovanie odberateľov). Jej poslaním je vytvárať a podporovať tvorbu pracovných miest v USA podporou amerického vývozu zahraničným odberateľom. EXIM banke udelil licenciu štátnej korporácie Kongres Spojených štátov amerických. Banka má teda veľa podobných prvkov so Sinosure a považuje sa za vhodnú referenčnú inštitúciu.

(254)

Referenčná poistná sadzba bola vypočítaná s ohľadom na poplatky reálne účtované pri vývoze do krajín OECD za poistenie celého obratu s 90-percentným krytím poistnej sumy a trvaním 120 dní. Skutočná poistná sadzba predstavuje medián priemeru piatich rôznych kategórií zahraničných odberateľov v závislosti od ich solventnosti a rizika neplatenia. Je to najbližšia dostupná referenčná hodnota na výpočet poistnej sadzby, akú by výrobcovia príslušného výrobku museli platiť na trhu.

(255)

Výška výhody bola vypočítaná na základe informácií poskytnutých čínskou vládou a vzťahuje sa na sumy pokryté poistením vývozných úverov poskytovaným spoločnosťou Sinosure a na poplatky zaplatené za toto poistenie počas obdobia prešetrovania. Informácie týkajúce sa Sinosure poskytnuté spolupracujúcimi spoločnosťami sa nepoužili, pretože údaje čínskej vlády boli jednoznačne úplnejšie (napr. nie všetky spoločnosti uviedli svoju poistnú zmluvu so Sinosure v odpovedi na dotazník alebo počas overovania na mieste).

(256)

Pokiaľ ide o spätné preplatenie časti poistného miestnymi orgánmi, výhoda sa počítala ako miera náhrady a grantov poskytnutých spoločnostiam zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(257)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(258)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania na základe programu žiadne takéto výhody.

(259)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania žiadne výhody v rámci tohto programu..

(260)

Komisia zistila, že niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania tieto programy využili. Avšak vzhľadom na nízky objem získaných výhod a ich zanedbateľný vplyv na subvenčné rozpätie Komisia nepovažovala za potrebné analyzovať, či sú programy napadnuteľné.

(261)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania žiadne výhody v rámci tohto programu.

(262)

V podnete sa tvrdilo, že výrobcom príslušného výrobku sa poskytovala subvencia v rámci programu Golden Sun Demonstration Programme (ďalej len „Golden Sun“), ktorý čínska vláda zaviedla v júli 2009. Podnet obsahoval jasné dôkazy o tom, že štyria z vývozcov zaradených do vzorky dostali v rámci tohto programu priame subvencie na príslušný výrobok. Okrem toho sa ukázalo, že jeden z vývozcov zaradených do vzorky bol vybraný ako dodávateľ príslušného výrobku v súvislosti so 70 % celkovej kapacity zriadenej prevádzkovateľmi projektu (t. j. spoločnosťami vyrábajúcimi a predávajúcimi elektrinu vyrobenú pomocou fotovoltických systémov) v roku 2011. Podnet obsahoval aj informácie, z ktorých vyplýva, že financovanie v rámci programu Golden Sun nebolo prevádzkovateľom projektu udelené transparentným a konkurenčným spôsobom.

(263)

Komisia požiadala čínsku vládu o informácie týkajúce sa programu Golden Sun v dotazníku, v písomnom upozornení na nedostatky a počas overovacej návštevy na mieste a ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 104 a 105, čínska vláda jej tieto informácie neposkytla.

(264)

Pokiaľ ide o informácie požadované v dotazníku a v písomnom upozornení na nedostatky, čínska vláda trvá na tom, že tento grantový program nie je určený pre výrobcov príslušného výrobku. Z tohto dôvodu čínska vláda neposkytla odpovede na viaceré otázky týkajúce sa programu a výhod pre výrobcov príslušného výrobku a v odpovedi uviedla „neuplatňuje sa“. Čínska vláda nepredložila ani všetky príslušné zákony, predpisy, správne usmernenia a iné dokumenty požadované v dotazníku a obmedzila sa len na poskytnutie hlavného právneho základu.

(265)

Na začiatku overovacieho stretnutia k programu Golden Sun Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie všetkých príloh k už poskytnutému hlavnému právnemu základu a o odpoveď na otázku, či má v úmysle predložiť ďalšie oficiálne dokumenty týkajúce sa programu. Čínska vláda požadované prílohy predložila, ale odpovedala, že nemá v úmysle poskytnúť žiadne ďalšie dokumenty. Komisia potom čínskej vláde ukázala rozpočtový dokument týkajúci sa konkrétnych financovaných projektov a zodpovedajúcich finančných prostriedkov pridelených v rámci tohto programu, vydaný ministerstvom financií (ďalej len „MF“), ktorý jej poskytli spolupracujúci vývozcovia (dokument MF č. 965 [2010] z 2. decembra 2010). Z dodatkov k tomuto dokumentu vyplýva, že jeden z vývozcov zaradených do vzorky dostal značné finančné príspevky na svoje projekty v rámci programu Golden Sun a takisto ako dodávateľ oprávneného zariadenia v rámci viacerých projektov financovaných z programu Golden Sun. Zástupcovia ministerstva financií prítomní na overovacom stretnutí vedeli o existencii týchto dokumentov a Komisia ich požiadala, aby poskytli všetky podobné rozpočtové dokumenty vydané ministerstvom financií v rokoch realizácie programu Golden Sun. Hoci zástupcovia ministerstva financií v zásade súhlasili s tým, že tieto dokumenty Komisii poskytnú, nikdy sa tak nestalo.

(266)

Komisia ukázala zástupcom ministerstva obchodu aj rozpočtové dokumenty týkajúce sa programu Golden Sun, vydané miestnym finančným orgánom provincie a obce, ktoré Komisii poskytol jeden spolupracujúci vývozca, a požiadala čínsku vládu o predloženie relevantných podobných dokumentov týkajúcich sa programu (t. j. dokumentov vydaných na úrovni provincie alebo obce). Čínska vláda odpovedala, že takéto dokumenty nemá, nakoľko sa týkajú provincií a/alebo obcí, a nemôže ich teda poskytnúť.

(267)

Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda opätovne potvrdila stanovisko, že program Golden Sun nie je určený pre výrobcov príslušného výrobku, a vysvetlila, že ak výrobcovia aj využívali tento program, robili tak ako prevádzkovatelia projektov, a nie ako výrobcovia solárnych panelov, pretože subvencie z tohto programu môžu získať len prevádzkovatelia projektov. V liste sa takisto tvrdí, že Komisia požiadala len o tri konkrétne uvedené dokumenty, ktoré čínska vláda predložila. Toto tvrdenie je nesprávne, keďže Komisia pri overovaní požiadala o konkrétne rozpočtové dokumenty vydané ministerstvom financií (takisto výslovne uvedených v liste Komisie z 23. mája 2013) a miestnymi orgánmi v sídle vyvážajúcich výrobcov (odkazujúc na konkrétne dokumenty predložené vyvážajúcimi výrobcami), ktoré sa čínska vláda rozhodla neposkytnúť.

(268)

Komisia požiadala aj o konkrétne informácie týkajúce sa platieb z programu Golden Sun, poskytnutých jednému zo spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky, ktorý dodával príslušný výrobok a platby dostával priamo od vlády. Ani v tomto prípade nebola čínska vláda počas overovacej návštevy schopná vysvetliť situáciu a poskytnúť podrobné údaje; skontaktovala sa len s právnikom spoločnosti, ktorý údajne vysvetlil, že situáciu si s pracovníkmi Komisie vyjasnili počas overovacej návštevy, čo nebola celkom pravda. Ďalšie podrobné údaje o tejto situácii sa uvádzajú ďalej v texte v odôvodneniach 276 – 278. Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 275 – 278, prešetrovaním sa zistilo, že spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky skutočne využívali granty poskytované v rámci programu Golden Sun, a to aj na dodávky príslušného výrobku. Stanovisko čínskej vlády, že tento program nezvýhodňuje výrobu príslušného výrobku, je preto nepochybne v rozpore s dôkazmi a faktami overenými v rámci prešetrovania.

(269)

Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády nemala Komisia možnosť overiť niekoľko zásadných aspektov programu Golden Sun a reálnych výhod poskytovaných výrobcom príslušného výrobku. Okrem toho ani predtým sa od čínskej vlády nepodarilo dostať všetky vyžiadané príslušné dokumenty, najmä rozpočtové dokumenty o prostriedkoch pridelených ministerstvom financií na realizáciu programu Golden Sun. Niektoré zistenia z prešetrovania sa preto zakladajú na najlepších možných faktoch dostupných v dokumentácii v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(270)

Hlavným právnym základom je Oznámenie týkajúce sa vykonávania demonštračného programu Golden Sun zo 16. júla 2009 a pripojené Dočasné opatrenia pre správu fondu finančnej pomoci demonštračného programu Golden Sun, dok. CaiJian č. 397 [2009] vydané ministerstvom financií, ministerstvom pre vedu a Národnou radou pre energetiku; obežník týkajúci sa úspešného prevodu prostriedkov na demonštračný program Golden Sun, dok. č. 718 [2009]; obežník týkajúci sa úspešného plnenia demonštračného programu Golden Sun 2010, dok. č. 622 [2010]; obežník o pokynoch týkajúcich sa rozpočtových ukazovateľov finančných subvencií na stavebné náklady v demonštračných programoch Golden Sun 2010, dok. č. 965 [2010] z 2. decembra 2010 vydaný ministerstvom financií; obežník týkajúci sa rozdelenia rozpočtového cieľa pre daňovú dotáciu vyčlenenú na programy Golden Sun 2011, JCJ dok. č. 336 z 1. septembra 2011 vydaný finančným orgánom provincie Hebei; obežník týkajúci sa rozdelenia rozpočtového cieľa pre daňovú dotáciu vyčlenenú na programy Golden Sun 2011, HCJ dok. č. 135 z 8. novembra 2011 vydaný Mestským finančným úradom v Hengshui.

(271)

Program Golden Sun bol zriadený v roku 2009 na podporu technologického pokroku a postupného rozvoja odvetvia distribuovaných solárnych fotovoltických systémov. Zodpovednými orgánmi za program na ústrednej úrovni sú ministerstvo financií, ministerstvo vedy a Národná rada pre energetiku. V oznámení o vykonávaní programu Golden Sun sa uvádzajú viaceré kritériá oprávnenosti na získanie finančných prostriedkov z programu, vrátane týchto kritérií: a) podniky musia byť zahrnuté do plánu implementácie demonštračného projektu Golden Sun na miestnej úrovni, b) musia mať inštalovanú kapacitu najmenej 300 kWh, c) obdobie výstavby nesmie presiahnuť jeden rok a obdobie prevádzky nesmie byť kratšie ako dvadsať rokov; d) majitelia fotovoltických projektov musia vlastniť aktíva v hodnote najmenej 100 mil. RMB a kapitál vo výške najmenej 30 % investičných nákladov, e) výrobcovia integrovaného systému a kľúčových zariadení používaných na produkciu fotovoltickej energie by sa mali vyberať prostredníctvom verejného obstarávania. Na oprávnené projekty môže vláda poskytnúť až do 50 % celkových investičných nákladov, pričom pre majiteľov projektov nachádzajúcich sa v odľahlých oblastiach bez prístupu k elektrickej sieti sa tento strop zvyšuje až na 70 %.

(272)

Postupuje sa tak, že podniky uchádzajúce sa o finančné prostriedky z programu musia predložiť žiadosť a sprievodnú dokumentáciu príslušnému vládnemu orgánu. Finančné, technologické a energetické orgány na úrovni provincie, ktoré sú zodpovedné za organizáciu programu, následne predložia spoločnú súhrnnú správu ministerstvu financií, ministerstvu vedy a Národnej rade pre energetiku, t. j. orgánom zodpovedným za posudzovanie projektov z provincií, so zreteľom na technické programy, podmienky výstavby, financovania a všetkých ďalších aspektov. Po definitívnom schválení vládou ministerstvo financií pridelí finančné prostriedky priamo majiteľovi projektu a vedie evidenciu schválených a vyplatených prostriedkov.

(273)

V praxi predkladali prevádzkovatelia projektov žiadosti o financovanie vláde po uzatvorení zmluvy s dodávateľom/dodávateľmi oprávnených FV zariadení (t. j. konkrétne príslušného výrobku). Podľa príslušných právnych predpisov sa títo dodávatelia oprávnených FV zariadení vyberajú prostredníctvom ponukového konania. Čínska vláda napriek tomu neobjasnila, ako vykonáva svoje právomoci pri výbere prevádzkovateľov projektu pre miestne demonštračné plány vykonávania projektu Golden Sun, a ako títo prevádzkovatelia projektu vyberajú dodávateľa oprávnených FV zariadení. Čínska vláda a zainteresované strany nepreukázali, že výberový proces je otvorený, transparentný a nediskriminačný, pretože nedokázali predložiť príslušnú dokumentáciu. Neexistuje žiadny náznak toho, že sa nakúpili akékoľvek zahraničné FV zariadenia. Podstatnú časť oprávnených FV zariadení poskytol jediný spolupracujúci výrobca zaradený do vzorky. Na základe dostupných faktov dospeli inštitúcie k záveru, že program Golden Sun sa používal ako prostriedok na vytváranie umelého dopytu po výrobkoch vybraných čínskych výrobcov príslušného výrobku. Ak vláda považuje projekt za oprávnený, mala by mu prideliť finančné prostriedky.

(274)

V rámci programu Golden Sun sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou prevodu prostriedkov zo strany čínskej vlády poskytnutých výrobcom príslušného výrobku v podobe grantov.

(275)

Prešetrovaním sa zistilo, že viacerí spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky priamo dostali granty z programu Golden Sun na inštaláciu zariadení na výrobu solárnej energie vo svojich priestoroch. Tieto granty vyplatené vybraným spolupracujúcim výrobcovom sú priamo spojené s príslušným výrobkom a pokrývajú časť nákladov, ktoré by inak museli znášať.

(276)

Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že spolupracujúci výrobcovia zaradení do vzorky takisto využívali financovanie v rámci tohto programu na účely dodávky príslušného výrobku neprepojeným prevádzkovateľom projektu. Počas prešetrovania na mieste sa najmä zistilo, že jednému spolupracujúcemu vyvážajúcemu vývozcovi zaradenému do vzorky čínska vláda priamo vyplatila značnú jednorazovú sumu na všetkých 40 projektov financovaných v rámci programu Golden Sun, ku ktorým dodal príslušný výrobok. Takúto sumu však vybraný spolupracujúci vyvážajúci výrobca vo vyplnenom dotazníku nepriznal. V obežníku ministerstva financií z roku 2010 sa uvádza, že tento spolupracujúci vývozca sa vybral, aby dodával príslušný výrobok viacerým neprepojeným prevádzkovateľom projektov v súkromnom aj verejnom sektore. Komisia sa pokúsila získať od čínskej vlády informácie o tejto priamej platbe spolupracujúcemu vývozcovi zaradenému do vzorky, keďže v článku 13 dočasných opatrení pre program Golden Sun uvedených v oznámení z roku 2009 sa výslovne nariaďuje, aby sa granty platili priamo prevádzkovateľovi projektu (t. j. nie dodávateľovi tohto FV zariadenia), a čínska vláda pri overovaní túto informáciu výslovne potvrdila. Ako už bolo vysvetlené, čínska vláda nebola schopná poskytnúť počas overovacej návštevy žiadne vysvetlenie toho, prečo získal vývozca zahrnutý do vzorky priame financovanie. V liste z 3. júna 2013 čínska vláda obmedzila svoje vysvetlenie iba na jeden zo 40 projektov, keď jednoducho uviedla, že prevádzkovateľ projektu uzavrel dohodu so spolupracujúcim vyvážajúcim vývozcom zaradeným do vzorky z toho dôvodu, že prevádzkovateľ nemal dosť peňazí na zaplatenie vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky, a preto sa dohodli, že subvencia sa vyplatí priamo spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky. Vzhľadom na to, že toto veľmi stručné a nepodložené vysvetlenie sa týkalo iba jedného projektu, do ktorého bol zapojený spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky, z celkového počtu 40 projektov uvedených v dokumente ministerstva financií, Komisia to nepovažuje za dostatočné na vysvetlenie situácie.

(277)

V liste z 24. júna 2013 sa spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky snažil odôvodniť, že sa tieto priame platby pre 40 dotknutých projektov nenahlásili, pretože boli základom „užívateľskej“ subvencie pre prevádzkovateľa projektu, a nie pre dodávateľa. Vývozca potvrdil, že skutočne dostal priamu jednorazovú platbu v súvislosti s dodávkami pre 40 projektov uvedených v obežníku ministerstva financií a dodal, že vláda má možnosť robiť prevod finančných prostriedkov priamo na dodávateľa, aby sa zabezpečilo, že tieto subvencie budú použité iba na oprávnené fotovoltické systémy, a aby sa uľahčila kontrola. Tento vývozca však zameral svoju odpoveď len na jeden projekt, ku ktorému sa dokumenty zozbierali na mieste a ignoroval všetkých ostatných 39 projektov, na ktoré získal priame financovanie v rámci programu Golden Sun. Hoci vývozca preukázal, že prostriedky na tento konkrétny projekt boli účtované ako pohľadávky a nie ako preddavok vládneho grantu, neboli predložené žiadne iné dôkazy o skutočnom vykonaní tohto alebo akýchkoľvek iných projektov, vrátane skutočného dodania príslušného výrobku, pre ktorý boli prostriedky prijaté. Jeho vysvetlenie takisto neobjasnilo nesúlad priamych vládnych platieb s príslušnými vykonávacími pravidlami, ktoré stanovujú, že výnosy spravidla prevádza čínska vláda prevádzkovateľovi projektu a nie dodávateľovi zariadení.

(278)

Komisia považuje vysvetlenia čínskej vlády týkajúce sa finančného dojednania medzi spolupracujúcim vývozcom zaradeným do vzorky a prevádzkovateľom projektu za nepresvedčivé, pretože považuje za zvláštne, že dve súkromné strany sa môžu samostatne rozhodnúť uzavrieť dohodu, ktorá sa týka aj konania vlády (t. j. priama platba vlády dodávateľovi odchylne od článku 13 oznámenia z roku 2009), bez zapojenia vlády a možno aj bez jej vedomia. Čínska vláda neposkytla ďalšie vecné dôkazy ani pripomienky k tomuto aspektu priamych platieb dodávateľom a rozhodla sa obmedziť svoju odpoveď len na jeden nemenovaný projekt spomedzi 40 projektov realizovaných spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky. Tento vývozca sa vo svojom vysvetlení nevyjadruje ani k poznámke čínskej vlády týkajúcej sa zlej finančnej situácie prevádzkovateľa vo vzťahu k projektu, ktorý čínska vláda nešpecifikovala. Vyhlásenia vývozcu o možnosti priamych platieb a ich zdôvodnenie okrem toho neboli potvrdené z iných zdrojov ani čínskou vládou.

(279)

Vzhľadom na uvedené obmedzené a protichodné pripomienky predložené čínskou vládou a vybraným spolupracujúcim vývozcom sa dá vyvodiť iba jeden spoločný záver, a to, že priama platba paušálnej sumy od čínskej vlády vybranému spolupracujúcemu vývozcovi bola nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby tento vývozca dostával výnosy, pretože by existovalo riziko nezaplatenia spojené s finančnými problémami prevádzkovateľa projektu. Faktom zostáva, že vybraný spolupracujúci vývozca nebol schopný vysvetliť, akým spôsobom použil paušálnu platbu od vlády, či sa nakoniec poskytlo FV zariadenie prevádzkovateľom projektu a či a akú cenu zaplatili prevádzkovatelia projektu. Vzhľadom na to, že Komisia nemá k dispozícii dôkazy dostupné v spise alebo inde, bol na základe článku 28 základného nariadenia prijatý záver, že jednorazová paušálna platba spolupracujúcemu vývozcovi predstavuje priamy grant v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) a písm. i) základného nariadenia.

(280)

Komisia ďalej dospela k záveru, že granty poskytnuté dodávateľom príslušného výrobku vystupujúcim buď ako prevádzkovatelia projektu alebo v prípade údajného dodania FV zariadenia neprepojeným prevádzkovateľom projektu, ich zvýhodňujú v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Čo sa týka prevádzkovateľov projektu, financovanie v rámci programu Golden Sun umožňuje výrobcom príslušného výrobku, aby vo svojich priestoroch ušetrili náklady na inštaláciu zariadení na výrobu slnečnej energie. Čo sa týka dodávateľov FV zariadenia neprepojeným prevádzkovateľom projektu, financovanie v rámci programu Golden Sun je priamo vykonávané výrobcami príslušného výrobku bez potreby skutočne poskytnúť zariadenie a/alebo ochranu pred rizikom neplatenia zo strany nezávislých prevádzkovateľov projektu. V druhom prípade výrobcovia príslušného výrobku získavajú platbu, ktorú by inak od neprepojeného prevádzkovateľa projektu nezískali.

(281)

Okrem toho je schéma subvencovania špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci granty, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na konkrétnych prevádzkovateľov projektu spĺňajúcich viaceré kritériá uvedené v právnych predpisoch, a všeobecnejšie iba na prevádzkovateľov projektu v odvetví solárnej energie. Okrem toho, keďže ani výber dodávateľa FV zariadenia, ani výber prevádzkovateľov projektu nie je založený na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom výberovom konaní a keďže sa platby od čínskej vlády dodávateľom FV zariadenia uskutočňujú priamo, je táto schéma tiež špecifická, pretože ju môžu de facto využívať iba určití dodávatelia v FV zariadenia. Tento program nespĺňa požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa program nepovažoval za špecifický, pretože podmienky oprávnenosti a reálne kritériá pre výber podnikov, ktoré majú byť zahrnuté do miestnych plánov implementácie projektu, a pre konečný výber projektov na základe jednotlivých technických a finančných aspektov, nie sú objektívne a neuplatňujú sa automaticky.

(282)

Program Golden Sun predstavuje špecifickú subvenciu vo forme grantu. Prešetrovaním sa zistilo, že niektorí spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky takúto subvenciu dostali.

(283)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(284)

V podnete sa tvrdilo, že od roku 1991 v Číne existujú osobitné právne predpisy na podporu zahraničných investícií v podobe zákona o podnikoch so zahraničnou majetkovou účasťou a o dani z príjmov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou (ďalej len „zákon o dani z príjmov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou“). K výhodám poskytovaným podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou patrí subvenčný program označovaný ako „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň (Two Free/Three Half)“, ktorý stanovuje úplné oslobodenie od priamych daní v prvých dvoch rokoch, v ktorých podnik začne tvoriť zisk, a polovičnú sadzbu dane z príjmu počas nasledujúcich troch rokov.

(285)

Program „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ existuje v odlišnom variante aj v prípade spoločností uznaných ako podniky s vyspelými a novými technológiami so sídlom v určitých stanovených oblastiach. Výhody spojené s týmto variantom programu sa môžu využívať aj po roku 2013. Prešetrovaním sa zistilo, že jeden zo spolupracujúcich vývozcov (Yingli Hainan) požíva výhody tohto programu od roku 2011, keď v rokoch 2011 a 2012 bol úplne oslobodený od dane a v nasledujúcich troch rokoch mu bude daňová sadzba znížená o 50 %.

(286)

Počas overovacej návštevy u čínskej vlády sa Komisia snažila tento program overiť. Čínska vláda však informácie týkajúce sa tohto odlišného variantu programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ neposkytla. Vo svojom liste z 3. júna 2013 čínska vláda tvrdila, že na tento program sa v podnete nepoukazuje a že nie je náhradným variantom programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, o ktorom sa hovorí v podnete a ktorý sa uplatňuje bez zemepisných obmedzení. Komisia berie na vedomie tieto vysvetlenia čínskej vlády, ktoré chápe tak, že tento daňový program je z formálneho hľadiska odlišný od programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Avšak vzhľadom na to, že výhody toho programu pokračujú aj po údajnom ukončení programu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, že mechanizmus, povaha a účinky týchto výhod sú rovnaké ako v prípade programu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ako to oznámil jeden zo spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky, Komisia sa domnieva, že tento program úzko súvisí s programom „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou ako pokračovanie toho istého programu, a že by mal byť napadnuteľný. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že článok 10 ods. 1 základného nariadenia umožňuje prešetrenie každej „údajnej subvencie“ zistenej navrhovateľom a že článok neodkazuje na každý „údajný subvenčný program“. Keďže v tomto prípade ide v oboch programoch o rovnakú subvenciu, t. j. ušlé príjmy z dane z príjmov právnických osôb, Komisia je oprávnená prešetrovať ich ako jedinú subvenciu.

(287)

Právnym základom tohto programu je článok 8 zákona o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a článok 72 vykonávacích predpisov k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné podniky. Podľa čínskej vlády bol tento program ukončený 16. marca 2007 prijatím zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008 na 5. zasadnutí 10. národného ľudového kongresu Čínskej ľudovej republiky, a to na základe článku 57 tohto zákona o postupnom ukončovaní výhod z tohto programu do konca roka 2012.

(288)

Právnym základom osobitného programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ je vyhláška č. 40 [2007], t. j. oznámenie Štátnej rady o implementácii prechodných preferenčných opatrení týkajúcich sa dane z príjmov podnikov s vyspelými technológiami zriadených v osobitnej hospodárskej zóne a v šanghajskom Pudong New District, ktorá sa zakladá na článku 57 ods. 3 zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov spolu s administratívnymi opatreniami na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami.

(289)

Od dane z príjmu sú oslobodené iba výrobné podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré budú v prevádzke najmenej po dobu desiatich rokov. Oslobodenie od dane sa priznáva počas dvoch rokov počnúc rokom, v ktorom podnik začne vytvárať zisk; počas ďalších troch rokov sa platná daňová sadzba znižuje o päťdesiat percent.

(290)

V osobitnom variante tejto schémy musia mať oprávnené podniky aj postavenie podnikov s novými a vyspelými technológiami, uznané prostredníctvom konkrétneho administratívneho certifikátu o tom, že sú podnikmi s kľúčovým duševným vlastníctvom a že spĺňajú aj podmienky stanovené v článku 93 vykonávacích predpisov zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov.

(291)

Každá spoločnosť, ktorá má v úmysle požiadať o účasť v tejto schéme, musí štátnej správe daní podávať ročné priznanie o dani z príjmov podnikov spolu s prílohami a finančnými výkazmi. Tieto postupy sa vzťahujú aj na osobitný variant tohto programu.

(292)

Čínska vláda tvrdila, že po nadobudnutí platnosti zákona o dani z príjmov podnikov v roku 2008 bol program postupne ukončovaný a že ho bolo možné využívať do konca roka 2012. Čínska vláda tiež uviedla, že pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou neexistuje žiadny náhradný program a že daňové zaobchádzanie s podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou je v súčasnosti rovnaké ako zaobchádzanie s ostatnými firemnými daňovníkmi. Komisia konštatuje, že počas obdobia prešetrovania sa z tohto daňového programu poskytovali výhody, ktoré v priebehu obdobia prešetrovania využilo viacero výrobcov fotovoltiky. Okrem toho nemožno vylúčiť, že výhody tohto programu je ešte stále možné využívať alebo že existuje alebo v budúcnosti bude prijatý podobný náhradný program. Ako sa už vysvetlilo, z prešetrovania skutočne vyplynulo, že existujú aj iné varianty programu „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“, ktoré naďalej poskytujú výhody výrobcom solárnych panelov. Preto sa konštatuje, že tento program je naďalej napadnuteľný.

(293)

Osobitný variant programu využíval jeden spolupracujúci vývozca, konkrétne Yingli Green Energy.

(294)

Tento program predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, čím sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam.

(295)

Táto subvenčná schéma je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na určité podniky, ktoré majú postavenie podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a spĺňajú kritériá ustanovené v príslušných právnych predpisoch.

(296)

Preto by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(297)

Pokiaľ ide o odlišný variant tejto schémy, mal by sa považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(298)

Táto subvenčná schéma je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa riadi orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme iba na určité podniky a odvetvia, ktoré sú zaradené do kategórie podporovaných odvetví, kam patrí aj odvetvie fotovoltiky. Schéma je tiež špecifická podľa článku 4 ods. 3, pretože oprávnenosť je obmedzená iba na určité regióny.

(299)

Preto by sa tento variant mal považovať za napadnuteľný.

(300)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy so zníženou preferenčnou daňovou sadzbou. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňovom priznaní spoločností za rok 2011. Keďže za žiadneho spolupracujúceho výrobcu zaradeného do vzorky nebolo k dispozícii daňové priznanie za daňový rok 2012, vychádzalo sa z číselných údajov za celý zdaniteľný rok 2011.

(301)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože táto subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(302)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(303)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(304)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(305)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(306)

V podnete sa tvrdilo, že podniky so zahraničnou majetkovou účasťou majú nárok na daňové zvýhodnenie v súvislosti s ich výskumno-vývojovými aktivitami v podobe 150-percentnej daňovej kompenzácie ich výdavkov za predpokladu, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom tieto výdavky vzrástli o 10 alebo viac percent.

(307)

Čínska vláda tvrdila, že táto schéma sa ukončila prijatím zákona o dani z príjmov podnikov v roku 2008 a že nebolo stanovené žiadne prechodné obdobie. Niekoľkí spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky však uviedli, že podobný program využívali na základe zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008, z čoho vyplýva, že program daňovej kompenzácie za výskum a vývoj v podnikoch so zahraničnou majetkovou účasťou bol v roku 2008 nahradený osobitným programom. Čínska vláda však v odpovedi na dotazník ani v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky ďalšie informácie o 150-percentnej daňovej kompenzácii neposkytla.

(308)

Táto schéma je stanovená v článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a článku 95 nariadenia o vykonávaní zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov (ďalej len „nariadenie o vykonávaní zákona o dani z príjmov podnikov“) a administratívnych opatreniach na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Ke Fa Huo [2008] č. 172), ako aj v článku 93 vykonávacích predpisov zákona o dani z príjmov podnikov spolu s oznámením štátnej správy daní o otázkach týkajúcich platieb dane z príjmov podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Shui Han [2008] č. 985).

(309)

V článku 95 sa uvádza, že dodatočný 50-percentný odpočet výdavkov na výskum a vývoj uvedený v bode 1 článku 30 sa priznáva vtedy, keď sú tieto výdavky určené na vývoj výrobkov vyspelých a nových technológií, a preto sa na ne vzťahujú odpisy na základe 150 % nákladov na nehmotné aktíva.

(310)

Ako sa už uviedlo, čínska vláda v odpovedi na dotazník ani v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky žiadne relevantné informácie o tejto schéme neposkytla. Táto schéma už bola predmetom vyrovnávacieho opatrenia pri prešetrovaniach, ktoré sa týkali natieraného bezdrevného papiera (79) a ocele s organickým povlakom (80). Z príslušných právnych predpisov skutočne vyplýva, že táto schéma poskytuje výhody, ktoré sú obmedzené iba na spoločnosti formálne uznané ako podniky s vyspelými a novými technológiami. Výdavky na výskum a vývoj musia byť aj v týchto spoločnostiach vynaložené na vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových zručností. Oprávnené podniky môžu získať dodatočnú daňovú kompenzáciu vo výške 50 % ich výdavkov na výskum a vývoj. Oprávnené spoločnosti majú nárok na odpočet 150 % skutočne vzniknutých nákladov aj v prípade výdavkov z nehmotných výskumno-vývojových aktív.

(311)

Prešetrovaním sa preukázalo, že spoločnosti využívajúce túto schému sú povinné podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní a v prílohe V. Na účasť v tejto schéme sú oprávnené iba spoločnosti, ktoré boli oficiálne certifikované ako podniky s vyspelými a novými technológiami.

(312)

Táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, ktorá poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(313)

Táto subvencia je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, pretože právny predpis obmedzuje uplatňovanie tejto schémy iba na určité podniky, ktoré sú formálne uznané ako podniky s vyspelými a novými technológiami a podniky, ktoré vynakladajú výdavky na výskum a vývoj nových technológií, nových výrobkov a nových zručností.

(314)

Preto by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(315)

Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy s dodatočným odpočtom 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty v oblasti výskumu a vývoja. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňovom priznaní spoločností za rok 2011. Keďže za žiadneho spolupracujúceho výrobcu zaradeného do vzorky nebolo k dispozícii daňové priznanie za daňový rok 2012, vychádzalo sa z číselných údajov za celý zdaniteľný rok 2011.

(316)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože táto subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(317)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(318)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania v rámci tohto programu žiadne výhody.

(319)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania spoločnosti zaradené do vzorky nezískali z tohto programu žiadne výhody, pretože spoločnosti využívali výhody nového programu, ktorý nahradil toto preferenčné zaobchádzanie. Podrobnejšie sa o tom hovorí ďalej v bode 3.4.4.8.

(320)

Tento program umožňuje, aby podnik uznaný za podnik s vyspelými a novými technológiami využil zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 % v porovnaní s bežnou sadzbou vo výške 25 %. Tento program už bol označený za napadnuteľný program pri prešetrovaniach týkajúcich sa natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom; za napadnuteľný ho označili aj americké orgány.

(321)

Právnym základom tohto programu je článok 28 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov spolu s administratívnymi opatreniami na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Ku Fa Huo [2008] č.172), a článok 93 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov spolu s oznámením štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa platby dane z príjmov podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Shui Han [2008] č. 985).

(322)

Táto schéma sa vzťahuje na uznané podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré potrebujú kľúčovú podporu od štátu. Tieto podniky musia vlastniť základné nezávislé práva duševného vlastníctva a spĺňať viaceré požiadavky: i) ich výrobky musia patriť medzi výrobky odvetví vyspelých technológií s kľúčovou štátnou pomocou, ii) celkové výdavky na výskum a vývoj musia tvoriť určitý podiel ich celkových tržieb z predaja; iii) príjmy z výrobkov vyspelých a nových technológií musia tvoriť určitý podiel ich celkových tržieb z predaja; iv) počet pracovníkov v oblasti výskumu a vývoja musí tvoriť určitý podiel celkového počtu zamestnancov; v) splnenie ostatných požiadaviek stanovených v administratívnych opatreniach pre podniky s vyspelými a novými technológiami z roku 2008.

(323)

Prešetrovaním sa preukázalo, že spoločnosti využívajúce túto schému musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní aj v prílohe V.

(324)

Z toho vyplýva, že táto schéma by sa mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vzhľadom na finančný príspevok v podobe ušlých príjmov štátu, ktorý poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam. Výhoda pre príjemcu sa rovná úspore na dani vyplývajúcej z tohto programu podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(325)

Táto subvencia je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, pretože je vyhradená len podnikom s certifikátom podnikov s vyspelými a novými technológiami, ktoré spĺňajú všetky požiadavky administratívnych opatrení z roku 2008. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá oprávnenosti na využívanie tejto schémy stanovené buď legislatívou, alebo orgánom udeľujúcim subvencie, a nárok nevzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(326)

Preto by sa táto subvencia mala považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(327)

Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy so zníženou preferenčnou daňovou sadzbou. Napadnuteľné sumy sa zakladajú na údajoch uvedených v daňovom priznaní spoločností za rok 2011. Keďže za žiadneho spolupracujúceho výrobcu zaradeného do vzorky nebolo k dispozícii daňové priznanie za daňový rok 2012, vychádzalo sa z číselných údajov za celý zdaniteľný rok 2011.

(328)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(329)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(330)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(331)

Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a domáce podniky od DPH a dovozných ciel pri dovoze vybavenia, ktoré používajú vo svojej výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektov podporovaných štátom, vydaný čínskymi orgánmi alebo NKRR na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel. Únia uplatnila na tento program vyrovnávacie opatrenia v antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom.

(332)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej rady o úprave daňovej politiky pre dovážané zariadenia, Guo Fa č. 37/1997, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej správy ciel a štátnej správy daní o úprave určitých preferenčných dovozných ciel, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej správy ciel a štátnej správy daní č. 43 z roku 2008, oznámenie NKRR o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov č. 316/2006 z 22. februára 2006 a katalóg dovozných artiklov bez výnimky z colnej povinnosti, ktorý platí pre domáce podniky i pre podniky so zahraničnou účasťou z roku 2008.

(333)

Tento program sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné. Program teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifický, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje iba na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v katalógu na usmernenie priemyselných odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami a transferom technológií, alebo podniky, ktoré sú v súlade s katalógom kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(334)

Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá sa zistila počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH a cla na dovážané zariadenia, od ktorej boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas celej doby životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi spoločnosti.

(335)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(336)

Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou od DPH pri nákupe zariadení vyrobených v Číne. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a hodnota zariadenia nesmie prekročiť určitý prah. Tento program bol predmetom antisubvenčného konania, ktoré sa týkalo natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom.

(337)

Právnym základom sú dočasné opatrenia pre správu vrátenia dane podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne, skúšobné opatrenia pre správu daňových úľav pri nákupe zariadení vyrobených v Číne pre projekty so zahraničnou majetkovou účasťou a oznámenie ministerstva financií a štátnej správy daní o zrušení politiky poskytovania daňových úľav podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne.

(338)

Čínska vláda vo svojej odpovedi na antisubvenčný dotazník tvrdila, že od 1. januára 2009 bol tento program zrušený, a odvolávala sa na obežník Ministerstva financií a štátnej správy daní o zrušení politiky poskytovania daňových úľav podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne(CAISHUI{2008} č. 176). Prešetrovaním sa však ukázalo, že počas obdobia prešetrovania tento program využívalo viacero vyvážajúcich výrobcov. Vývozcovia zaradení do vzorky predložili podrobné informácie týkajúce sa tejto schémy, vrátane výšky výhody. So zreteľom na túto skutočnosť sa konštatovalo, že čínska vláda neposkytla presné informácie týkajúce sa tohto programu a, ako ukazuje situácia niektorých vyvážajúcich výrobcov, tento program stále pokračuje.

(339)

Keďže čínska vláda neposkytla žiadnu z požadovaných informácií, Komisia vychádzala z informácií poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(340)

Tento program sa považuje za program poskytujúci finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou sú oslobodené od platenia DPH, ktoré by inak boli splatné, keby neboli oslobodené. Program teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifický, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje iba na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne, ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v rámci katalógu odvetví so zahraničným financovaním a zariadení kúpených na domácom trhu uvedených v katalógu kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom. Okrem toho skúšobné opatrenia pre správu vrátenia dane pri nákupe zariadení vyrobených v Číne pre projekty so zahraničnou majetkovou účasťou a oznámenie ministerstva financií obmedzujú výhodu len na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré patria do kategórie podporovaných podnikov v katalógu na usmernenie odvetví so zahraničnou majetkovou účasťou alebo katalógu zvýhodnených odvetví so zahraničnými investíciami v strednom a západnom regióne Číny. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá obmedzujúce oprávnenosť na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Program je tiež špecifický podľa článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, pretože je podmienený prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(341)

Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH na domáce zariadenia, od ktorej boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma (podliehajúca vyrovnávacím opatreniam) sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda bola odpisovaná s prepočítaním na celú dobu životnosti zariadenia v súlade s bežnými postupmi v danom odvetví.

(342)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(343)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(344)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(345)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(346)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti zaradené do vzorky nezískali počas obdobia prešetrovania z tohto programu žiadne výhody.

(347)

Navrhovateľ tvrdil, že niektorí čínski výrobcovia polykryštalického kremíka majú výhodu v podobe lacnej elektriny dodávanej za cenu nižšiu než primeranú.

(348)

Prešetrovaním sa preukázalo, že mnohí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali v rámci ich skupiny podnikov prepojenie na výrobcu polykryštalického kremíka. Zistilo sa, že jedna zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, konkrétne LDK Solar, pravidelne dostávala významné subvencie na poplatky za elektrinu od finančného úradu ekonomickej zóny Xin Yu. Hoci v tomto prípade spoločnosť nemala priamo výhodu nižšej sadzby za elektrinu, než je bežná trhová sadzba, významné zľavy poskytované finančným úradom ekonomickej zóny Xin Yu napokon vytvorili situáciu, v ktorej bola spoločnosť zvýhodnená dodávkami lacnej elektrickej energie; tieto výhody boli funkčne ekvivalentné s poskytovaním elektrickej energii vládou za cenu nižšiu ako trhovú. V každom prípade platí, že aj keby sa táto zľava považovala za grant, toto opatrenie je úzko spojené s tvrdením navrhovateľa a spadá do rozsahu pôsobnosti prešetrovania. V skutočnosti sa príslušnej spoločnosti v skupine LDK refundovali takmer celé poplatky za elektrinu splatné počas obdobia prešetrovania.

(349)

Prostredníctvom prepojeného výrobcu polykryštalického kremíka bol skupine LDK Solar poskytnutý finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia takým spôsobom, že miestne orgány jej poskytli subvencie na poplatky za elektrinu, alebo v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i). Zodpovedá to finančnej pomoci od vlády vo forme poskytovania tovarov iných, než je všeobecná infraštruktúra v zmysle základného nariadenia. Možno sa na to pozerať aj ako na priamy prevod peňažných prostriedkov.

(350)

Spoločnosti LDK Solar bola poskytnutá výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v ktorom vláda poskytovala elektrinu za cenu nižšiu než primeranú. Bolo zistené, že tomuto výrobcovi prostredníctvom subvencií na poplatky za elektrinu v skutočnosti poskytovala sadzba, ktorá bola nižšia ako všeobecne dostupná sadzba. Priamy prevod finančných prostriedkov predstavuje výhodu, pretože ide o nenávratný grant, ktorý nie je na trhu k dispozícii.

(351)

Subvencia vo forme dodávky lacnej elektriny prostredníctvom poskytovania zľavy jednému z výrobcov zaradených do vzorky je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifická, pretože tieto subvencie na dodávky elektriny sa poskytovali iba skupine LDK. Subvencia je špecifická aj regionálne pre určité podniky v rámci ekonomickej zóny Xin YU. Vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany skupiny LDK a čínskej vlády pri oznamovaní tejto subvencie sa uvedené zistenia zakladajú na dostupných faktoch.

(352)

Výška subvencie sa rovnala výške zľavy poskytnutej v priebehu obdobia prešetrovania.

(353)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(354)

Navrhovateľ tvrdil, že čínskym výrobcom príslušného výrobku čínska vláda umožňuje užívať pozemky za cenu nižšiu než primeranú, keďže ústredné alebo miestne orgány neudeľujú práva na užívanie pozemkov v súlade s trhovými princípmi.

(355)

Čínska vláda tvrdila, že existuje štandardizovaný a riadne konkurenčný trh s pozemkami a že s právami na užívanie pozemkov sa musí obchodovať verejne a v súlade so zákonom o trhu s pozemkami. Čínska vláda tiež uviedla, že pozemky na priemyselné a obchodné účely sa majú získavať na otvorenom trhu prostredníctvom ponukových konaní, aukcií alebo výberových konaní formou finančnej náhrady za ich užívanie a že „nezávisle od počtu ponúk alebo pôvodnej ceny reprezentuje konečná zaplatená cena trhovú cenu, ktorá je určená ponukou a dopytom na voľnom trhu.“ Čínska vláda tiež tvrdila, že v oznámení o prevode práv na užívanie pozemkov sa s prevodom práv na užívanie pozemkov nespájajú žiadne obmedzenia súvisiace s ponukovými konaniami, dražbami alebo súťažnými konaniami, ktoré by ovplyvnili spravodlivú hospodársku súťaž.

(356)

Čínska vláda neposkytla žiadne údaje týkajúce sa skutočných cien práv na užívanie pozemkov ani počiatočných cien pozemkov stanovených vládou. Informácie o transakciách týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov poskytnuté čínskou vládou v odpovedi na dotazník boli neúplné. Počas overovacej návštevy čínska vláda korigovala svoje pôvodné odpovede na dotazník a zároveň potvrdila, že niektoré z oznámených transakcií boli predmetom ponukového konania. Neposkytla však žiadne údaje o počte ponúk ani o rozdiele medzi počiatočnou a konečnou cenu, ako sa požadovalo v dotazníku.

(357)

Počas overovania Komisia požiadala čínsku vládu o dôkazy na podporu jej tvrdení, že prevody práv na užívanie pozemkov v Číne sa uskutočňujú prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania. Treba poznamenať, že podľa článku 11 predpisov pre udeľovanie práv na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania príslušný štátny orgán vydáva pre každé ponukové konanie/dražbu/súťažné konanie verejné oznámenie. Komisia na tomto základe požiadala o všetky verejné oznámenia týkajúce sa transakcií spojených s uvedenými konaniami, aby mohla zhromaždiť a overiť informácie požadované v dotazníku. Čínska vláda žiadne takéto oznámenia neposkytla s tvrdením, že „už neexistujú“. Komisia preto nemohla overiť informácie týkajúce sa transakcií spojených s udelením práv na užívanie pozemkov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(358)

Komisia informovala čínsku vládu o svojej úvahe, že na túto subvenčnú schému uplatní ustanovenia článku 28 nariadenia (ES) č. 597/2009, a keďže čínska vláda vo svojej odpovedi na list Komisie z 23. mája 2013 neposkytla uspokojivé vysvetlenie ani nové dôkazy týkajúce sa tejto otázky, Komisia musela pri svojich zisteniach vychádzať z najlepších dostupných faktov, t. j. v tomto prípade z informácií predložených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a z iných verejne dostupných informácií.

(359)

Na základe predpokladu, že v ČĽR neexistuje trhová cena pozemkov, Komisia požiadala čínsku vládu aj o vyjadrenie jej názoru na možné referenčné hodnoty. Hoci išlo len o predpoklad a v žiadnom prípade nie o zistenie ani záver v čase, keď bol čínskej vláde odoslaný dotazník, čínska vláda vyjadrila názor, že tento predpoklad je nesprávny, a neposkytla žiadne potenciálne referenčné hodnoty. Čínska vláda uviedla iba to, že „ak sa má použiť nejaká referenčná hodnota, mali by ňou byť ceny, ktoré by za podobnú pôdu museli zaplatiť nezvýhodnené čínske priemyselné odvetvia“. Keďže čínska vláda neoznámila, ktoré priemyselné odvetvia nie sú „zvýhodnené,“ a neposkytla ani žiadne informácie o cenách, ktoré tieto odvetvia platia za priemyselné pozemky v Číne, Komisia nemohla posúdiť, či predstavujú vhodnú referenčnú hodnotu. V tejto súvislosti sa konštatuje, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom Komisia zistila, že ani pri poskytovaní práv na užívanie pozemkov týmto odvetviam sa nerešpektujú trhové princípy.

(360)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov.

(361)

Podľa článku 2 zákona o správe pozemkov vlastní všetku pôdu vláda, keďže podľa čínskej ústavy a príslušných právnych ustanovení je pôda v kolektívnom vlastníctve čínskeho ľudu. Podľa tohto zákona nie je možné pozemky predávať, je však možné postúpiť práva na ich užívanie. Štátne orgány môžu tieto práva postúpiť prostredníctvom verejného ponukového konania, súťažného konania alebo dražby.

(362)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia poskytli informácie týkajúce sa pozemkov v ich držbe, ako aj väčšinu príslušných zmlúv/osvedčení týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov, ale čínska vláda poskytla len veľmi obmedzené informácie o cenách za práva na užívanie pozemkov.

(363)

Ako sa už uviedlo, čínska vláda tvrdila, že práva na užívanie pozemkov v Číne sa udeľujú prostredníctvom ponukového konania, dražby a súťažného konania. Ustanovuje to aj článok 137 zákona Čínskej ľudovej republiky o právach spojených s nehnuteľnosťami.

(364)

Zistilo sa však, že v praxi tento systém vždy nefunguje spôsobom, aký opisuje čínska vláda. Pri overovaní vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia získala niekoľko oznámení vydaných príslušnými orgánmi v súvislosti s právami na užívanie pozemkov, ktoré boli k dispozícii na prevod. Zatiaľ čo v jednom oznámení sú potenciálni nadobúdatelia práv na užívanie pozemkov výslovne obmedzení iba na odvetvie fotovoltiky (81), v druhom sú stanovené limity na cenu pôvodne stanovenú štátnymi orgánmi a neumožňuje sa stanovenie ceny trhom (82). Samotné aukcie nezabezpečovali skutočnú hospodársku súťaž, pretože v mnohých príkladoch posudzovaných počas overovania vyvážajúcich výrobcov na mieste predložila ponuku iba jedna spoločnosť (iba výrobca fotovoltických zariadení zaradený do vzorky), a preto jej ponuka na vyvolávaciu cenu (ktorej výšku stanovil miestny pozemkový úrad) predstavovala aj konečnú cenu za štvorcový meter.

(365)

Uvedené dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami čínskej vlády, že ceny platené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR zodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, a že oznámenie o prevode práv na užívanie pozemkov prostredníctvom výzvy na prekladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania neobsahuje obmedzenia, ktoré by ovplyvnili spravodlivú hospodársku súťaž. Zistilo sa tiež, že miestne orgány poskytli niektorým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky refundáciu ako kompenzáciu za (už aj tak nízku) cenu, ktorú zaplatili za práva na užívanie pozemkov.

(366)

Niektorým vyvážajúcim výrobcom sa v súvislosti s kúpou práv na užívanie pozemkov poskytli popri nízkych cenách aj ďalšie finančné prostriedky, čím sa reálne zaplatená cena za práva na užívanie pozemkov ďalej znížila.

(367)

Zistenia z konania potvrdzujú, že situácia v oblasti poskytovania a nadobúdania pozemkov v Číne je nejasná a netransparentná a že orgány často stanovujú ceny podľa vlastného uváženia. Orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku (83).

(368)

Aj nezávislé verejne dostupné informácie naznačujú, že pozemky v Číne sa poskytujú za sadzby nižšie, než sú bežné trhové sadzby (84).

(369)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov čínskou vládou by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia formou poskytovania tovarov, ktoré zvýhodňuje prijímajúce spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodneniach 364 až 367, v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitie externej referenčnej hodnoty (pozri odôvodnenie 372) dokazuje, že suma, ktorú zaplatili spolupracujúci vývozcovia za práva na užívanie pozemkov, je výrazne pod normálnou trhovou hodnotou. Okrem toho refundácie poskytované miestnymi orgánmi predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov, ktorý zvýhodňuje ich príjemcov, keďže ide o nenávratný grant, ktorý nie je na trhu k dispozícii. Subvencia je podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia špecifická, pretože zákon obmedzuje prístup k priemyselnej pôde iba na spoločnosti, ktoré uplatňujú štátom stanovenú priemyselnú politiku, v tomto prípade odvetvie fotovoltiky, predmetom dražby boli len určité transakcie, ceny často stanovujú štátne orgány a vládna prax v tejto oblasti je nejasná a netransparentná. O situácii týkajúcej sa pozemkov v ČĽR sa hovorí aj v pracovnom dokumente MMF, ktorý potvrdzuje, že pri postupovaní práv na užívanie pozemkov čínskym priemyselným odvetviam sa nerešpektujú podmienky na trhu (85).

(370)

Preto sa táto subvencia považuje za napadnuteľnú subvenciu.

(371)

Vzhľadom na konštatovanie, že situáciu v oblasti práv na užívanie pozemkov v ČĽR neriadi trh, v ČĽR zrejme vôbec nie sú k dispozícii referenčné hodnoty zo sféry súkromného vlastníctva. Preto v ČĽR nie je reálne urobiť úpravu nákladov alebo cien. Za týchto podmienok sa konštatuje, že v ČĽR neexistuje trh, a preto je v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia odôvodnené použiť externú referenčnú hodnotu na stanovenie výšky výhody. Keďže čínska vláda nespolupracovala ani nepredložila žiadny návrh externej referenčnej hodnoty, Komisia sa pri určovaní vhodnej externej referenčnej hodnoty musela uchýliť k dostupným faktom. Z tohto hľadiska sa považuje za primerané použiť ako vhodnú referenčnú hodnotu informácie zo samostatného colného územia Taiwan. Tieto informácie boli použité aj pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa natieraného bezdrevného papiera a ocele s organickým povlakom.

(372)

Podľa názoru Komisie sú ceny pozemkov na Taiwane najvhodnejším ukazovateľom pre tie oblasti v ČĽR, v ktorých sídlia spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Väčšina vyvážajúcich výrobcov sídli v rozvinutých oblastiach s vysokým HDP, v provinciách s vysokou hustotou obyvateľstva.

(373)

Výška napadnuteľnej subvencie sa počíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas obdobia prešetrovania. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou zaplatenou jednotlivými spoločnosťami za práva na užívanie pozemkov (od ktorej sa odpočíta refundácia poskytnutá miestnymi orgánmi) a sumou, ktorá by sa mala normálne zaplatiť na základe taiwanskej referenčnej hodnoty.

(374)

Komisia použila pri tomto výpočte priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane a upravenú podľa devalvácie meny a vývoja HDP odo dňa uvedeného na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z webovej lokality Úradu pre priemysel Ministerstva hospodárstva Taiwanu. Devalvácia meny a vývoj HDP pre Taiwan sa vypočítali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF v Globálnom hospodárskom výhľade z roku 2011. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola táto výška subvencie (v čitateli) priradená k obdobiu prešetrovania použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaných na priemyselné účely, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(375)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

(376)

Čínska vláda namietala, že určité informácie z konečného informačného dokumentu citovali po konečnom sprístupnení informácií niektoré médiá a zainteresované strany. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia dokument nezverejnila. Nie je však možné, aby Komisia kontrolovala činnosti niekoľkých stoviek zúčastnených strán, ktoré konečný informačný dokument dostali. Ak sa niektoré zo strán rozhodli zverejniť konečný informačný dokument alebo vyjadriť k nemu svoje stanovisko, Komisia nemala prostriedky, aby im v tom zabránila.

(377)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nedodržala požiadavku na poskytnutie dostatku času a príležitostí na predloženie informácií, ktorá sa stanovuje v článku 12 ods. 1 dohody o subvenciách. Podľa čínskej vlády rozsiahle predĺženia konečných termínov na predloženie vyplneného dotazníka, ktoré jej poskytla Komisia (bližšie opísané v odôvodnení 104), nepostačovali na tento účel. Čínska vláda ďalej tvrdila, že význam pojmu „primerané obdobie“ podľa článku 12 ods. 7 dohody o subvenciách sa zhoduje s významom pojmu „dostatok času a príležitostí“ podľa článku 12 ods. 1 dohody o subvenciách v prípade všetkých ostatných dokumentov dotazníkového typu. Čínska vláda zároveň tvrdila, že na vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa mohla obrátiť až po tom, ako bola vzorka zostavená, a preto čas vyhradený na predloženie vyplneného dotazníka, ktorý plynul od doručenia dotazníka do vydania rozhodnutia o zložení vzorky, bol bezpredmetný. Čínska vláda tvrdila, že „želanie“ Komisie rýchlo ukončiť prešetrovanie údajne prevládlo nad „nemennou požiadavkou“ poskytnúť dostatok času a príležitostí na predloženie informácií stanovenou v článku 12 ods. 1. Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami, pretože urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby čínskej vláde poskytla čo najviac času na zaslanie vyplneného dotazníka a odpovede na písomné upozornenie na nedostatky. Čínskej vláde sa takisto oznámilo, že požadované dokumenty môže predložiť do dátumu overovacej návštevy.

Komisia počas konania nebránila čínskej vláde, aby predložila akékoľvek informácie a niekoľkokrát pripomenula čínskej vláde možnosť požiadať o vypočutie, na ktorom mohla čínska vláda prezentovať informácie a názory. Treba poznamenať, že počas konania sa neodmietli žiadne informácie predložené čínskou vládou z dôvodu ich načasovania. Tvrdenie čínskej vlády, že čas vymedzený na predloženie odpovede, ktorý plynul od doručenia dotazníka do vydania rozhodnutia o vytvorení vzorky, bol bezpredmetný, je nesprávne. Prevažná časť dotazníka sa venovala celkovej úrovni subvencovania dotknutého výrobného odvetvia/výrobku a rozhodnutie o vytvorení vzorky čínskej vláde nijakým spôsobom nebránilo zhromaždiť informácie všeobecnej povahy. Čínska vláda mala navyše po zostavení vzorky ešte 43 dní na zhromaždenie informácií, ktoré sa týkali vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia konala v súlade s článkom 12 ods. 1 dohody o subvenciách a čínskej vláde poskytla dostatok času a príležitostí na predloženie všetkých dôkazov, ktoré považovala za relevantné, pričom prihliadala na to, že táto povinnosť musí byť časovo obmedzená, aby sa zaistilo včasné dokončenie prešetrovania.

(378)

Čínska vláda taktiež tvrdila, že Komisia pôvodne požiadala o podrobné informácie o vyvážajúcich výrobcoch, ktorí neboli zaradení do vzorky, čo nebola „potrebná informácia“ na účely prešetrovania, ktoré sa zakladá na skúmaní vzorky. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v čase, keď sa odoslal dotazník určený čínskej vláde, ešte nebolo známe konečné rozhodnutie, či sa v tomto konaní použije alebo nepoužije vzorka. Po tom, ako čínski vyvážajúci výrobcovia doručili Komisii vyplnené dotazníky a bolo zrejmé, že vývozcovia budú vo veľkej miere spolupracovať, a hneď, ako bolo zrejmé, že vývozcovia zaradení do vzorky budú spolupracovať vhodným vyplnením dotazníkov, Komisia netrvala na poskytnutí informácií o subvencovaní konkrétnych spoločností v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí neboli zaradení do vzorky. Komisia preto s týmto tvrdením nesúhlasí.

(379)

Čínska vláda tvrdila, že v konečnom informačnom dokumente Komisia chybne uviedla, že čínska vláda zatajila určité informácie vo vyplnenom dotazníku a následne predložených dokumentoch. Toto tvrdenie nie je správne. Ako už Komisia uviedla vo svojom liste z 23. mája 2013, ktorý bol adresovaný čínskej vláde, čínska vláda neposkytla požadované informácie o štátnych finančných inštitúciách, dokumentoch súvisiacich so Sinosure a s poskytovaním poistenia vývozných úverov, dokumentoch súvisiacich s demonštračným programom Golden Sun a informácie súvisiace s udeľovaním práv na užívanie pozemkov.

(380)

Komisia podľa čínskej vlády neuplatnila fakty dostupné v rámci mechanizmu na doplnenie chýbajúcich informácií, ako vyplýva z judikatúry rozhodcovských panelov WTO a sporov v rámci WTO (86), a namiesto toho „uplatnila nepriaznivý záver sankčným spôsobom a ďalej porušila ustanovenia dohody o subvenciách“. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia nepoužila dostupné fakty „len na účely nahradenia informácií, ktoré by mohli chýbať, ale aj ako osobitné východisko všetkých svojich zistení o subvencovaní, pričom vôbec nezohľadnila významný objem informácií, ktoré poskytla čínska vláda a zapojené finančné inštitúcie, a to najčastejšie z dôvodu údajného zlyhania poskytnúť dokonalé odpovede alebo dokázať každý číselný údaj“. Toto nebol postup Komisie. Všetky informácie vrátane plánov a právnych predpisov, ktoré predložila čínska vláda, sa posúdili a analyzovali, a zistenia zväčša vychádzajú z týchto dokumentov, ktoré poskytla čínska vláda, kedykoľvek boli tieto dokumenty dostupné a potvrdila sa ich správnosť. Časté citovanie týchto dokumentov podporujúcich zistenia, svedčí o tom, ako Komisia nakladala s informáciami, ktoré predložila čínska vláda. V odôvodnení 110 Komisia zreteľne spresňuje jediné situácie, v ktorých sa predložené informácie nezohľadnili, pretože boli nedôveryhodné.

(381)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia si protirečila, keď v konečnom informačnom dokumente uviedla, že v tomto prešetrovaní žiadala informácie ku konkrétnym transakciám len v súvislosti s vývozcami zaradenými do vzorky, a na inom mieste v rovnakom dokumente uviedla, že „dotazník určený vláde sa neobmedzuje na vývozcov zaradených do vzorky“. Toto nie je pravda. Komisia neuviedla protirečivé informácie. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 378, Komisia obmedzila svoju pôvodnú žiadosť na poskytnutie informácií špecifických pre spoločnosť vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky po rozhodnutí o výbere vzorky. Avšak s cieľom posúdiť, či subvenčné schémy podliehajú vyrovnávacím opatreniam, si Komisia vyžiadala aj iné informácie než informácie súvisiace s vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ako napr. informácie o finančných trhoch v Číne alebo o trhu s právami na užívanie pozemkov. Preto sa uvádza, že „dotazník určený vláde sa neobmedzuje na vývozcov zaradených do vzorky“.

(382)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia pravdepodobne prehliada skutočnosť, že informácie nemôžu byť zamietnuté jednoducho pre to, že nie je možné ich overiť. Toto nie je spôsob, akým Komisia v tomto prešetrovaní nakladala s informáciami. Nemožnosť overenia takýchto informácií nebola v žiadnom prípade jediným dôvodom na ich úplné zamietnutie. Avšak, ak im protirečili iné informácie v spise, a súčasne čínska vláda nebola schopná podložiť ich nijakým druhom dôkazov, takéto informácie nebolo možné uznať za dôveryhodné.

(383)

Podľa čínskej vlády Komisia v odseku 85 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 117) „uznala“, že čínska vláda nemá kontrolu nad bankovými a finančnými inštitúciami a nemôže im nariadiť, aby poskytli informácie. Poznamenáva sa, že Komisia si nie je vedomá, že by uviedla takúto informáciu a po preskúmaní znenia odôvodnenia sa nepotvrdilo, že by ju uviedla.

(384)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia sa zhodla s čínskou vládou na tom, že pred vnútroštátnymi právnymi predpismi nemôžu mať v prípade prešetrovania prednosť požiadavky základného nariadenia EÚ alebo dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Odkaz, ktorý uviedla čínska vláda na odôvodnenie neposkytnutia údajne dôverných informácií, je nerelevantný. Komisia však poukázala na to (odôvodnenie 117), že ustanovenia obecných právnych predpisov alebo interných pravidiel člena WTO ju nemôžu oslobodiť od povinnosti spolupracovať pri prešetrovaní, a v prípade konfliktu je povinnosťou čínskej vlády navrhnúť spôsoby umožnenia prístupu k informáciám, aby sa mohli primerane overiť. Čínska vláda narážala na situáciu, keď jeden bankový úradník poskytol posúdenie úverového rizika pre spoločnosť zaradenú do vzorky ako príklad návrhu spôsobu overovania údajne obmedzených informácií a uviedla, že „Komisia napriek tomu stále nebola spokojná“. Naopak zo znenia odôvodnenia 148 je zrejmé, že Komisia nerobila s overovaním tohto konkrétneho dokumentu žiadny problém a tieto informácie plne zohľadnila vo svojich zisteniach. Išlo však o výnimočnú situáciu, ktorá sa nanešťastie nezopakovala v prípade väčšiny informácií podobnej povahy, ktoré sa vyžadovali v tomto prešetrovaní.

(385)

Čínska vláda v tejto súvislosti ďalej tvrdila, že o „citlivých interných dokumentoch“ bánk sa uvažovalo ako o možných relevantných informáciách podľa dohody o subvenciách, a vzhľadom na ich neposkytnutie sa nemohli uplatniť dostupné fakty. Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie je príliš zovšeobecňujúce a nevidí spôsob, akým by bolo možné vo všetkých prípadoch vykonať dôsledné overenie (vykonané pomocou zavedenia riadnych postupov na zaistenie dôvernosti), keby tieto dokumenty (vrátane dokumentov o transakciách s klientmi) boli jednoducho zamlčané. Ak nie je k dispozícii overovanie, dostupné fakty sa môžu použiť na pokrytie medzier pri zhromažďovaní skutočností.

(386)

Čínska vláda opakovane tvrdila, že list predchádzajúci overovaniu neobsahoval konkrétne otázky o overovaní a odvolávala sa na list Komisie z 23. mája 2013, v ktorom sa použila táto formulácia. Komisia však v odseku 86 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 118) uviedla, že list z 25. marca 2013 predchádzajúci overovaniu obsahoval veľmi konkrétny a podrobný zoznam problémov a dokumentov, ktoré budú predmetom overovania v úplnom súlade s článkom 26 ods. 3 základného nariadenia a požiadavkami WTO. Neuvedenie zoznamu konkrétnych otázok, ktorého poskytnutie nemá žiadny právny základ v základnom nariadení ani v pravidlách WTO, neospravedlňuje čínsku vládu za neposkytnutie spolupráce pri overovaní.

(387)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia pri overovaní nebola vôbec flexibilná. Toto je nesprávne vyloženie skutočností a situácie pred a počas overovacej návštevy. V odsekoch 88 – 90 konečného informačného dokumentu (reprodukované v odôvodneniach 120 – 122) sa už spresnilo, že flexibilita preukázaná Komisiou bola úplná a bezpodmienečná. Čínska vláda sa pokúšala poskytnúť informácie, ktoré nebolo možné v žiadnom prípade overiť v stanovenom časovom rámci návštev na mieste, čo bohužiaľ znamenalo, že tieto informácie nebolo možné podrobiť krížovej kontrole a udeliť im váhu overeného dokumentu. Čínska vláda Komisiu takisto upozornila na judikatúru WTO v rámci panelu vo veci ES – Salmon, podľa ktorej „overiteľnosť“ dokumentov nie je vždy určená možnosťou prešetriť ich na mieste, a tvrdila, že Komisia nemôže odmietnuť informácie len preto, že neboli k dispozícii počas overovacej návštevy. Komisia poznamenáva, že pokiaľ takéto informácie nie sú prístupné overeniu na mieste na otestovanie ich spoľahlivosti a presnosti, môže sa im prikladať menšia váha než v prípade, ak by sa riadne overili, čo sa občas stalo v predmetnom prípade.

(388)

Čínska vláda spochybňuje údajný postup Komisie neprijať nové dokumenty a dôkazy, ktoré vyžadujú overenie, po skončení overovacieho zasadnutia, ktorého sa týkajú. V odseku 89 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 121) sa už spresnilo, že sa tak nikdy nepostupuje ani nepostupovalo. Je pravda, že Komisia za normálnych okolností nemôže prijať dokumenty ako doklady na overovanie po skončení overovacieho zasadnutia, a že nie je prakticky možné overiť takéto dokumenty, avšak nič nebráni čínskej vláde, aby takéto dokumenty odoslala písomne, čo sa mimochodom stalo aj v tomto prípade.

(389)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nevysvetlila dôvody vyžiadania šiestich dokumentov uvedených v odôvodnení 122 a na tomto základe nebolo ich overenie povolené. Toto tvrdenie už čínska vláda uviedla vo svojom liste z 3. júna 2013 a Komisia naň plne reagovala v odôvodnení 122. Opakovane sa poznamenáva, že všetky tieto dokumenty sa týkajú príslušného výrobného odvetvia, a dokonca sa priamo týkajú aj konkrétnych subvenčných schém, ako je preferenčné úverovanie alebo preferenčné daňové režimy. Z ich názvov a obsahu je preto jednoznačné, že boli relevantné pre prešetrovanie. Čínska vláda však počas overovania jednoducho odmietla odpovedať na akékoľvek otázky v tejto súvislosti, pričom ako jediný dôvod uvádzala údajnú nepodstatnosť dokumentu pre dané konanie.

(390)

Čínska vláda tvrdila, že k informáciám, ktoré predložila vo vyplnenom dotazníku o podieloch úverov poskytnutých príslušnému odvetviu, nemôže poskytnúť podporné dôkazy, pretože tieto informácie vlastnia banky, ktoré sú nezávislými subjektmi a nie sú útvarmi čínskej vlády, a že Komisia by si mala overiť tieto údaje u bánk. Čínska vláda sa odvolávala na ustanovenia zákona o komerčnom bankovníctve, v ktorom sa bankám nariaďuje, aby svoje služby poskytovali v súlade so zákonom (článok 4) a uvádza sa, že do podnikateľskej činnosti bánk nesmú zasahovať žiadne miestne orgány ani útvary vlády na rôznych úrovniach, verejné organizácie či jednotlivci (článok 5). Faktom je, že čínska vláda vo vyplnenom dotazníku uviedla údaj, ktorý vôbec nevedela podložiť. Banky, ktoré sa Komisia snažila overiť, takisto neboli schopné podložiť tieto informácie nijakými informáciami. Ak by sa tento postup uznal za prijateľný, prešetrovaná strana by mohla jednoducho uviesť akýkoľvek údaj na podporu svojho prípadu a prešetrujúci orgán by ho musel prijať bez možnosti overiť, či sa odráža od faktov. Toto je o to dôležitejšie vzhľadom na to, že tieto konkrétne informácie si protirečia s inými informáciami v spise. Zákon o komerčnom bankovníctve obsahuje aj ďalšie články, v ktorých sa bankám nariaďuje, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík (článok 34). Ako správne zdôrazňuje čínska vláda vo svojich pripomienkach, banky musia poskytovať svoje služby v súlade so zákonom, t. j. takisto aj s uvedenými ustanoveniami článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve. Toto údajne jednoznačné oddelenie vlády a bánk teda dostupné fakty nedosvedčili.

(391)

Čínska vláda tvrdila, že poskytla všetky informácie súvisiace s vlastníctvom bánk, ktoré vlastní. Takisto tvrdila, že nahlásené údaje o vlastníctve bánk sú oficiálnymi údajmi čínskeho bankového regulačného orgánu, a preto nebol dôvod domnievať sa, že informácie poskytnuté čínskou vládou sú nesprávne alebo zavádzajúce a uplatniť ustanovenia článku 28 základného nariadenia. Čínska vláda ďalej uviedla, že si nie je istá, odkiaľ Komisia čerpala informácie uvedené v odseku 95 (reprodukovaný v odôvodnení 127) konečného informačného dokumentu („Verejne dostupné informácie naznačujú, že existujú aj iné banky v štátnom vlastníctve, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky“), t. j. okrem bánk, ktoré čínska vláda nahlásila ako banky v štátnom vlastníctve v odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch. Tieto tvrdenia nemohli byť prijaté. Poznamenáva sa, že čínska vláda pôvodne vo svojom vyplnenom dotazníku tvrdila, že nemá žiadne informácie o svojom vlastníctve bánk. Čínska vláda poskytla nejaké informácie v tejto súvislosti až po tom, ako Komisia upozornila v písomnom upozornení na nedostatky, že podľa čínskych právnych predpisov musí čínska vláda zhromažďovať tieto informácie. Pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu počas overovania odmietol podložiť údaje o vlastníctve bánk akýmikoľvek podkladovými dôkazmi, odmietol uviesť zdroj informácií a nevysvetlil, odkiaľ pochádzajú. Takisto sa poznamenáva, že čínska vláda nespochybnila skutočnosť, že najmenej 5 bánk, ktoré Komisia vymenovala v konečnom informačnom dokumente (pozri poznámku pod čiarou k odôvodneniu 127) vlastní štát.

(392)

Čínska vláda vyjadrila nesúhlas s informáciami uvedenými v odseku 97 konečného informačného dokumentu (zopakovaný v odôvodnení 129), že čínsky regulačný bankový orgán odmietol odpovedať na otázku o 10 najväčších bankách v Číne, pretože sa nepredložila v písomnej podobe a tvrdila, že Komisia si nesprávne vyložila fakty, pretože hlavným dôvodom neposkytnutia odpovede bolo to, že potrebovali čas na zostavenie odpovede, keďže táto otázka nebola uvedená v liste predchádzajúcom overovaniu. Faktom však je, že fakty v tejto otázke si nesprávne vyložila čínska vláda. Komisia netrvala na poskytnutí okamžitej odpovede, avšak čínsky bankový regulačný orgán odmietol čo i len pozrieť sa na otázku pod zámienkou, že sa mu neposkytla v predstihu v písomnej podobe. Ak bol dôvodom nedostatok času na prípravu odpovede, čínska vláda mohla odpoveď poskytnúť v neskoršom štádiu overovania alebo e-mailom (aj keď bez toho, aby ju Komisia mohla overiť), ako to urobila v prípade viacerých ďalších dokumentov. Čínska vláda však tak nespravila.

(393)

Čínska vláda tvrdila, že poskytla všetky dokumenty o zriadení a mandáte čínskeho bankového regulačného orgánu, ktoré si Komisia vyžiadala v dotazníku, a keďže Komisia sa na túto tému nevyjadrila v písomnom upozornení o nedostatkoch ani nepožiadala o tieto dokumenty v zozname dokumentov, ktoré sa mali poskytnúť pred začatím overovacej návštevy, v rámci prílohy 2 k listu predchádzajúcemu overovaniu, čínska vláda nepovažovala za svoju povinnosť poskytnúť akékoľvek ďalšie dokumenty. Toto nie je pravda. Komisia si vyžiadala všetky dokumenty, ktoré tvorili základ pre zriadenie a mandát čínskeho bankového regulačného orgánu, avšak čínska vláda poskytla len niektoré z nich. Komisia sa dozvedela o existencii ďalších dokumentov v tejto súvislosti len na základe informácií, ktoré poskytol pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu. Odpoveď čínskej vlády poskytnutá v tejto súvislosti v dotazníku bola nekompletná a zavádzajúca, keďže čínska vláda (čínsky bankový regulačný orgán) očividne vedeli o existencii týchto dodatočných dokumentov, ako to potvrdil čínsky bankový regulačný orgán počas overovania na mieste.

(394)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia počas overovania nepožiadala konkrétne o štatistiky a správy bánk, ktoré poskytli úvery vývozcom zaradeným do vzorky na obdobie prešetrovania. Tvrdila, že Komisia požiadala len o štatistickú správu za rok 2012, ktorú čínskemu bankovému regulačnému orgánu predložila Čínska banka, a pracovník čínskeho bankového regulačného orgánu musel konzultovať túto žiadosť s príslušným právnym oddelením z dôvodu dodržania povinností na zachovanie dôvernosti. Toto tvrdenie nie je správne. Komisia počas overovania zopakovala svoju žiadosť uvedenú v dotazníku a písomnom upozornení na nedostatky o poskytnutie štatistík od všetkých bánk, ktoré poskytli úvery vývozcom zaradeným do vzorky (87).

(395)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že odkaz navrhovateľa v podnete na prípad natieraného bezdrevného papiera, v ktorom Komisia „na základe nepriaznivých záverov“ usúdila, že komerčné banky v štátnom vlastníctve konali ako verejné orgány, „je nepodloženým tvrdením bez kontextu a nezohľadňuje povahu a existenciu subvencií, ktoré sa poskytli vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku, a preto ho nemožno považovať za dostatočný dôkaz“ existencie finančných príspevkov zo strany vlády alebo verejného orgánu v zmysle článku 11 ods. 2 dohody o subvenciách. V prvom rade treba zdôrazniť, že dané zistenia v prípade natieraného bezdrevného papiera nevychádzali z nepriaznivých záverov, ale z dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia, a neexistuje žiadny nadväzujúci rozsudok, ktorý by potvrdzoval tvrdenie čínskej vlády, že zistenia Komisie v tejto súvislosti vychádzajú z „neprimeraného použitia dostupných faktov“. Naopak, Komisia dospela k podobným zisteniam v súvislosti s komerčnými bankami v štátnom vlastníctve aj v inom antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo dovozu z Číny, konkrétne ocele s organickým povlakom, a aj iné prešetrovacie orgány dospeli k záveru, že čínske komerčné banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi, predovšetkým Spojené štáty americké v zistení, ktoré potvrdil odvolací orgán WTO (88).

(396)

Čínska vláda naďalej tvrdila, že Komisia žiadala určité informácie od všetkých bánk zriadených v Číne, a že pre čínsku vládu nebolo prakticky možné poskytnúť takéto informácie od „vyše 3 800“ bánk. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením a opäť sa odvoláva na písomné upozornenie na nedostatky, v ktorom sa následne po doručení vyplneného dotazníka od čínskej vlády obmedzil záber požadovaných informácií len na banky, kde má čínska vláda priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel (89).

(397)

Čínska vláda tiež tvrdila, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého zohľadnila zhrnutie dotknutých obežníkov Čínskej ľudovej banky z webovej lokality, ktorá sa predložila počas overovania, je nesprávne, a že to potvrdzuje odsek 133 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 164). Toto tvrdenie nie je správne. Odôvodnenie 164 neprotirečí obsahu výňatkov z webovej lokality. Zohľadňuje, a zároveň sa opiera o konkrétny obsah obežníka, voči správnosti ktorého čínska vláda doteraz nikdy nenamietala.

(398)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia „vyňala určité pojmy a vety z kontextu z viacerých dokumentov“, ďalšie údaje nesprávne vyložila a snažila sa ich prepojiť s cieľom konštatovať, že čínska vláda podporuje priemysel vyrábajúci príslušný výrobok alebo konštatovať, že komerčné banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi. Uvádza, že „pri prečítaní kompletnej verzie“ týchto dokumentov (plány, projekty a rozhodnutia) by sa preukázalo, že zisteniam Komisie chýba právny základ, a že nevychádzajú z dôkazov. Toto tvrdenie nie je správne. Komisia analyzovala a posudzovala všetky dokumenty vrátane dokumentov uvedených v odôvodnení 102 v ich kompletnom znení, t. j. presne tým spôsobom, ktorý presadzuje čínska vláda.

(399)

V súvislosti s rozhodnutím č. 40 čínska vláda tvrdila, že Komisia z neho citovala v konečnom informačnom dokumente bez kontextu „s cieľom narušiť jeho správny význam“. Podľa čínskej vlády je z ostatných ustanovení rozhodnutia č. 40 zrejmé, že jeho cieľom je podporovať rozvoj používania obnoviteľných zdrojov energie, a nie klasifikovať solárne moduly a články ako ciele akejkoľvek očakávanej rozvojovej politiky, ako tvrdí Komisia. Nie je pravda, že odvolanie Komisie na znenie článku V rozhodnutia č. 40 bolo vytrhnuté z kontextu. Komisia neuvádza, či jedným z cieľom bol alebo nebol rozvoj používania obnoviteľných zdrojov energie. Faktom je, že v rozhodnutí č. 40 Štátna rada identifikovala nové energetické odvetvie a slnečnú energiu ako prioritné odvetvia, ktoré tak spadajú do kategórie podporovaných projektov v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu. Vzhľadom na články 17, 18 a 19 rozhodnutia č. 40 môžu finančné inštitúcie poskytovať úvery len odvetviam/spoločnostiam, ktoré patria do tejto kategórie. Toto jasne naznačuje, že fotovoltický priemysel, ktorý vyrába okrem iného solárne moduly a články, je prioritným odvetvím.

(400)

Čínska vláda tvrdila, že v texte rozhodnutia Štátnej rady z 10. októbra nebola žiadna zmienka o solárnych moduloch a článkoch ani o fotovoltickom priemysle, a ak sa presadzovala nejaká daňová podpora, týkala sa cieľov v oblasti používania energie z alternatívnych zdrojov, ktoré nemajú žiadny vplyv na všeobecný rozvoj výroby modulov a článkov. Komisia s týmto nesúhlasí. Treba poznamenať, že toto rozhodnutie Štátnej rady sa nezameriava len na podporu používania alternatívnych zdrojov energie. Z jeho názvu (rozhodnutie Štátnej rady o rozmachu inkubácie a rozvoja strategických rozvíjajúcich sa odvetví) i z jeho obsahu (okrem iného z článku 1 ods. 1, článku 1 ods. 2, článku 2 ods. 2) je zrejmé, že je zamerané na podporu rozvoja vybraných odvetví (v tomto prípade strategických rozvíjajúcich sa odvetví). Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ciele stanovené v tomto rozhodnutí priamo nadväzujú na výstupy a výkonnosť strategických rozvíjajúcich sa odvetví (článok 2 ods. 3). V rozhodnutí je tiež jednoznačná súvislosť medzi strategickými rozvíjajúcimi sa odvetviami a fotovoltickým priemyslom, ktorý okrem iného vyrába solárne moduly a články. Po prvé, fotovoltický priemysel je bez pochybností segmentom odvetvia alternatívnych zdrojov energie, na ktorý sa odkazuje v článku 2 rozhodnutia ako na odvetvie, ktoré by mal štát inkubovať a rozvíjať. Po druhé, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky patria do kategórie odvetví v oblasti vyspelých technológií, ktoré sa spomínajú v článku 2 ods. 2 rozhodnutia. Podobne v 12. päťročnom pláne sa odvetvie slnečnej energie uvádza v rámci strategických odvetví a aj v 12. päťročnom pláne pre solárny fotovoltický priemysel sa potvrdzuje, že Štátna rada „uviedla solárny fotovoltický priemysel v dôležitej oblasti strategických rozvíjajúcich sa odvetví, ktoré bude naša krajina v budúcnosti rozvíjať“ (90).

(401)

Podľa čínskej vlády Komisia síce citovala plán strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky, avšak neuviedla ani jeden výskyt alebo ustanovenie, v ktorom tento dokument do vymedzenia podnikov zameraných na vyspelé technológie zaraďuje podniky vyrábajúce moduly a články či všeobecne fotovoltický priemysel. Podľa čínskej vlády ciele tejto koncepcie sa zameriavajú len na rozvoj alternatívnych zdrojov energie na zníženie závislosti na fosílnych palivách. Komisia s týmto nesúhlasí. Väčšina prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získala certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami a na tomto základe využila subvencie, ktoré sa mohli poskytovať len podnikom s vyspelými a novými technológiami (napr. oslobodenie od daní). Vývozcovia zaradení do vzorky použili rovnaké druhy individuálnych programov podpory, ktoré sa uvádzajú v tomto pláne.

(402)

Čínska vláda tvrdila, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa v zákone ČĽR o vedeckom a technickom pokroku uvádza zoznam viacerých opatrení na podporu strategických odvetví vrátane solárneho fotovoltického priemyslu, nevychádza zo žiadnych skutočností, a že tento zákon sa nezmieňuje o fotovoltickom priemysle ani o strategických odvetviach a nie je dôvod tvrdiť, že príslušný výrobok spadá do rozsahu pôsobnosti tohto zákona. Toto tvrdenie nie je správne. Východiskom tohto tvrdenia sú ustanovenia článkov 18 a 34 tohto zákona. Podľa článku 18 štát podporuje a usmerňuje finančné inštitúcie pri podpore rozvoja priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií. Podľa článku 34 finančné inštitúcie orientované na politiku ponúkajú špeciálnu pomoc podnikovým projektom podporovaným štátom. Fotovoltický priemysel patrí do kategórie priemyselných odvetví v oblasti vyspelých a nových technológií, a súčasne patrí do kategórie podnikových projektov podporovaných štátom. V článku 17 toho istého zákona sa navyše prisľubujú preferenčné fiškálne politiky okrem iného subjektom, ktoré vykonávajú projekty spadajúce do štátnych vedeckých a technických plánov. Z odôvodnenia 401 je zrejmé, že projekty spoločností pôsobiacich vo fotovoltickom priemysle patria do tohto rozsahu pôsobnosti. Na záver, existujú najmenej tri jednoznačné náznaky, že fotovoltický priemysel a spoločnosti, ktoré vyrábajú a vyvážajú príslušný výrobok, sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tohto zákona.

(403)

Čínska vláda taktiež tvrdila, že Komisia posudzovala plány, rozhodnutia a zákony ČĽR ako dokumenty, ktoré majú rovnaký právny účinok a hodnotu, čo je v rozpore so zásadami právneho výkladu, s čínskymi právnymi predpismi a s opakovanými tvrdeniami čínskej vlády. Podľa čínskej vlády odkazy na päťročný plán a osobitný fotovoltický plán nemajú žiadnu právnu váhu, pretože sa neposkytol žiadny dôkaz potvrdzujúci právnu záväznosť týchto plánov. Toto nie je správe, pretože tvrdenie čínskej vlády, že tieto plány nie sú záväzné nie je podložené žiadnym iným podkladovým dôkazom v spise. Naopak v texte plánu v znení, ktoré poskytla čínska vláda vo vyplnenom dotazníku, sa jednoznačne uvádza: „Tento plán prerokoval a schválil národný ľudový kongres a má právny účinok.“ (91) Čínska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému sprístupneniu informácií uviedla: „Podľa právnych predpisov Číny pozostáva čínska legislatíva z ústavy, zákonov, správnych právnych predpisov, miestnych predpisov a pravidiel.“ Keďže má plán vplyv na právo a čínska vláda potvrdila, že právne predpisy sú v Číne platné, Komisia dospela k záveru, že tento plán je skutočne právne záväzný. Podľa spresnení čínskej vlády počas overovacej návštevy odvetvové a regionálne päťročné plány sú odvodené od všeobecného päťročného plánu, a preto Komisia nemá žiadne východisko na zaobchádzanie s päťročným plánom v odvetví fotovoltického priemyslu (2011 – 2015) inak než so všeobecným päťročným plánom.

(404)

Čínska vláda cituje „usmernenia Komisie v oblasti vyplácania/refundácie“ ako príklad podobného nezáväzného dokumentu v kontexte EÚ. Komisia predpokladá, že čínska vláda odkazuje na „Oznámenie Komisie o náhrade antidumpingových ciel“ (Ú. v. EÚ C 127, 29.5.2002, s. 10). V skutočnosti sa nedajú tieto usmernenia presne charakterizovať ako nezáväzné, keďže sú pre Komisiu záväzné, pokiaľ neporušujú nadradené pravidlá. Komisia stanovila, že čínske plány sú právne záväzné. Avšak aj keby sa hypoteticky predpokladalo, že nejde o takýto prípad, je zrejmé, že národné, odvetvové a regionálne plány, ktoré majú v skutočnosti pôvod v najvyššej úrovni vlády a ktoré vymedzujú vládnu politiku v oblasti hospodárskeho a priemyselného rozvoja, by mali veľmi vysokú preukázanú hodnotu vzhľadom na de facto povinnú povahu ich vymedzených cieľov. Zároveň je zrejmé, že vláda by sa na ne odvolávala s cieľom napomenúť subjekty, ktoré ich dôsledne neuplatňujú. Preto by boli stále veľmi dôležité pre zistenia týkajúce sa vládnych zásahov do hospodárstva a riadenia a kontroly niektorých odvetví.

(405)

Čínska vláda tvrdila, že dôsledkom neposkytnutia odpovedí na prílohu A by nemalo byť uplatnenie dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády ak by Komisia skutočne chcela overiť tvrdenia uvedené v podnete, podľa ktorých čínske banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi, nepotrebovala v dotazníkoch vyžadovať veľké množstvo interných, citlivých údajov o konkrétnych transakciách týkajúcich sa bánk, z ktorých mnohé neboli nijakým spôsobom vo vlastníctve čínskej vlády. V tejto súvislosti čínska vláda poukazovala na informácie o jednotlivých úveroch, ktoré banka poskytla vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Účelom informácií, ktoré sa požadovali v prílohe A bolo overiť, či sú čínske banky verejnými orgánmi a či ich poveruje a riadi vláda. Okrem informácií o jednotlivých úveroch čínska vláda nespresnila, ktoré iné požadované informácie požaduje na tento účel za nerelevantné.

(406)

Pripomína sa, že otázky v prílohe A slúžili na získanie informácií o vlastníctve bánk, o zložení správnej rady a valnom zhromaždení akcionárov, zápisniciach z porád akcionárov/riaditeľov, prepojení vyššieho manažmentu so štátnymi orgánmi, zaradenie úverov podľa odvetvia, úverových politikách a o posudzovaní rizika v súvislosti s úvermi, ktoré sa poskytli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Čínska vláda tvrdila, že tieto požiadavky boli pri zisťovaní v otázke verejného orgánu „očividne neprimerané“ a rozsah požadovaných informácií bol príliš široký. Čínska vláda tiež tvrdila, že ešte pred požiadaním o tieto informácie bolo nutné vykonať tzv. hraničné určenie, či subjekt je alebo nie je verejným orgánom. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. S ohľadom na vysoké požiadavky stanovené odvolacím orgánom WTO v rozhodnutí DS 379 (92) sú potrebné všetky požadované informácie vrátane zistení o rozsahu vládneho zapojenia vo finančnom systéme. Dôkazy o tom, že subjekty konajú neobchodným spôsobom môžu napríklad poukázať v kombinácii s náznakmi vládneho zasahovania na poverenie a smerovanie. V každom prípade treba poznamenať, že po tom, ako sa vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky otvorili spolupráci, Komisia sa rozhodla obmedziť požadované informácie na úvery pre tieto firmy a nevyvodila žiadne dôsledky z toho, že čínska vláda neposkytla ostatné informácie o jednotlivých úveroch, ktoré sa pôvodne požadovali. Avšak všetky ostatné požadované informácie boli naďalej pre vyšetrovanie relevantné. Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády, že nemohla poskytnúť niektoré informácie z prílohy A, poznamenáva sa, že čínska vláda odmietla poskytnúť celú prílohu A okrem informácií o niektorých bankách. Po zohľadnení uvedených skutočností sa uzavrelo, že čínska vláda odmietla poskytnúť zvyšné požadované informácie v rámci primeraného obdobia.

(407)

Čínska vláda s odvolaním sa na správu odvolacieho orgánu WTO US-Hot-Rolled Steel (USA – oceľ valcovaná za tepla) (ods. 99) (93) tvrdí, že nebola prakticky schopná vyhovieť „neprimeraným“ požiadavkám Komisie, a že skutočnosť, že Komisia neriešila tento problém a neprepojila rôzne požiadavky k faktickému určovaniu, na ktoré nadväzovali, znamená, že Komisia nekonala v dobrej viere. Hoci citovaný prípad sa týka spolupráce vývozcov v antidumpingovom prípade, Komisia uznáva, že v prípade dotazníkov adresovaných vláde v prípadoch vyrovnávacieho cla je potrebné nájsť rovnováhu medzi požadovanými informáciami a praktickou schopnosťou respondenta vyhovieť požiadavkám. Táto rovnováha sa však musí dosiahnuť so zohľadnením všetkých skutočností. Určenie o stave štátnych bánk v Číne ako verejných orgánov sa už vykonalo v prípade natieraného bezdrevného papiera a v prípade ocele s organickým povlakom a v tomto prípade navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy, ktoré dosvedčujú, že štátom vlastnené banky zostali verejnými orgánmi. Čínska vláda mala preto očakávať prešetrovanie náročné na fakty, ak si želala vyvrátiť toto tvrdenie. Nanešťastie čínska vláda naďalej tvrdila, napr. že nemá informácie alebo že má len veľmi málo informácií o vlastníctve bánk zo strany vlády (veľmi významný faktor pri určovaní verejného orgánu), čo naznačovalo, že nekonala podľa svojich najlepších schopností a odmietala prístup k potrebným informáciám. Toto je jedna z „obmedzených podmienok“, na ktoré sa môže uplatniť článok 12.7 dohody o SCM (podľa správy panelu WTO (94)). Okrem toho, zatiaľ čo Komisia si bola vedomá toho, že požadované informácie boli z nutnosti dosť obšírne, spolupráca je obojstranný proces a pôvodná reakcia čínskej vlády bola taká, že jednoducho požiadala o spresnenie, na aké faktické určenia sa požadované informácie vzťahujú (čo nemožno určiť vopred), namiesto toho, aby navrhla spôsoby, akými by sa tieto požiadavky mohli primerane riešiť.

(408)

V súvislosti s overovaním Šanghajskej banky čínska vláda tvrdila, že skutočnosť, že overovanie sa neuskutočnilo, nie je dostatočným dôvodom na uplatnenie dostupných faktov, a že v každom prípade za neuskutočnenie overovania môže Komisia. Komisia v odpovedi poznamenáva, že faktická situácia v súvislosti s organizáciou verifikačnej návštevy v Šanghajskej banke sa opísala v odseku 111 a 112 konečného informačného dokumentu (zopakované v odôvodnení 143 a 144). Na faktickej situácii v súvislosti s týmto overovaním a nič nezmenilo a Komisia nesúhlasí s tým, ako čínska vláda vykladá tieto fakty, a trvá na tom, že urobila všetko, čo bolo v jej silách na vykonanie overovania, ktoré však nebolo možné pre prekážky na strane čínskej vlády. Čínska vláda sa odvoláva na správu panelu WTO (95), ktorá dospela k záveru, že ak sa neuskutoční návšteva na mieste, nie sú vyčerpané všetky možnosti overenia dokumentov. V prípade tohto vyšetrovania čínska vláda informovala Komisiu o tom, že banka je k dispozícii na overovanie, iba jeden pracovný deň pred tým, než čínska vláda začala s overovaním (po už predĺženom termíne pre toto potvrdenie), a uzavrela tak akúkoľvek možnosť vykonať návštevu na mieste, pretože sa už vykonali prípravné opatrenia, ktoré nebolo možné zmeniť. Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že čínska vláda nekonala podľa svojich najlepších schopností a Komisia nevidí nijaký spôsob, akým by sa kontrola v rámci návštevy na mieste mohla zopakovať inými prostriedkami.

(409)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nemôže odmietnuť zohľadniť informácie poskytnuté bankou HuaXia v súvislosti s jej vlastníckou štruktúrou, pretože neboli „ideálne zo všetkých hľadísk“. Komisia poznamenáva, že dôvodom na nezohľadnenie týchto informácií nebolo to, že neboli ideálne zo všetkých hľadísk. Ako sa už spresnilo v odôvodnení 147, banka HuaXia nezverejnila žiadne informácie o vlastníctve štátu až do overovacej návštevy, i keď to Komisia požadovala už v pôvodnom dotazníku. Po tom, čo Komisia poukázala na to, že banka HuaXia má niekoľko štátnych akcionárov, banka predložila hárok papiera s informáciami z neznámeho zdroja, a navyše tieto informácie boli v rozpore s inými informáciami v spise. Takéto informácie nebolo možné zohľadniť.

(410)

V súvislosti s rozhodnutím banky HuaXia poskytnúť len niektoré posúdenia úverovej bonity, ktoré sa uvádza v odôvodnení 148, čínska vláda tvrdila, že Komisii bolo doručené primerané vysvetlenie, prečo nebolo možné poskytnúť ostatné posúdenia. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Keďže v liste predchádzajúcom overovaniu sa jednoznačne uviedlo, že tieto dokumenty budú predmetom overovacej návštevy, vysvetlenie, že „správy o posudzovaní rizík sa spracúvajú v iných pobočkách banky a zodpovední pracovníci momentálne nie sú k dispozícii“ nebolo uspokojivé. Čínska vláda navyše uvádza argument zopakovaný na inom mieste svojich pripomienok, že informácie nebolo možné poskytnúť z dôvodu zachovania dôverných informácií o klientovi. Komisia poznamenáva, že prešetrovanie vyrovnávacích ciel (96) obsahuje ustanovenia o nakladaní s dôvernými informáciami, a že v každom prípade väčšina požiadaviek Komisie v tejto a iných oblastiach sa týkala prezretia a nie skopírovania týchto informácií. V každom prípade, Komisia poznamenáva, že prísne uplatňovanie zásady „zachovania dôverných informácií o klientovi“ by mohlo znemožniť overovanie oveľa významnejších informácií pri antisubvenčnom prešetrovaní. V takýchto situáciách by bolo nemožné podrobiť odpovede vývozcov na mnohé otázky krížovej kontrole a náhodne kontrolovať príjemcov určitých schém v prípadoch, keby na strane vývozcov nebola žiadna spolupráca alebo keby sa prešetrovanie vykonávalo súhrnne.

(411)

Čínska vláda tvrdila, že banka EXIM plne spolupracovala pri prešetrovaní a určité dokumenty požadované Komisiou nemohli byť poskytnuté kvôli pravidlám vnútornej politiky, v záujme zachovania štátneho tajomstva, dôvernosti alebo kvôli iným zákonom. Odmietnutie poskytnutia týchto dokumentov preto nemôže viesť k uplatneniu dostupných faktov. V súlade so zákonom o komerčnom bankovníctve úradníci banky EXIM nemohli poskytnúť tieto dokumenty počas overovania. V tejto súvislosti a v rozpore s tvrdeniami Komisie, základné nariadenie a dohoda o subvenciách nemôžu mať prednosť pred štátnymi zákonmi ČĽR. Čínska vláda tiež tvrdila, že otázky o príslušnosti vyššieho vedenia k politickej strane sú nepodstatné a ČĽR ich považuje za rušivé. Komisia s týmto nesúhlasí. Pravidlá WTO (na ktorých je z veľkej časti postavené základné nariadenie) síce nemôžu mať „prednosť“ pred domácimi zákonmi, avšak Komisii to nebráni vyvodiť závery, keď tieto domáce zákony hatia primerané požiadavky o informácie. Faktom ďalej je, že banka EXIM síce poskytla určité odpovede vo vyplnenej prílohe A, odmietla však podložiť takmer všetky tieto informácie pomocou zdrojových údajov alebo nejakým druhom podkladových dôkazov. Tieto informácie majú preto iba hodnotu ústneho vyhlásenia, ktoré nie je podložené overenými písomnými dokumentmi. Ak by sa uznali takéto praktiky, banka EXIM by mohla poskytnúť akékoľvek informácie a prešetrovací orgán by ich musel uznať bez toho, aby mohol posúdiť ich presnosť.

Otázky o politickej príslušnosti a jednotkách KSČ v rámci banky EXIM (a všetkých bánk v tejto veci) majú veľký význam pri stanovovaní rozsahu štátneho vplyvu na riadenie bánk vo svetle konkrétnej úlohy KSČ na základe ústavy ČĽR. Doplnkovo k opodstatneniu týchto otázok, ktoré Komisia poskytla v odôvodnení 151, sa takisto poznamenáva, že v súlade so stanovami KSČ všetky organizácie vrátane súkromných komerčných podnikov, sú povinné zriadiť „primárne stranícke organizácie“, ak firma zamestnáva aspoň troch príslušníkov strany. Tieto organizácie zaručujú a kontrolujú realizáciu zásad a politík KSČ a štátu a podporujú zhromaždenia akcionárov, predstavenstva, dozornej rady a manažérov pri výkone ich funkcií a právomocí daných zo zákona (97). Obchodné právo ČĽR ukladá všetkým spoločnostiam v Číne zriadiť v rámci svojej organizačnej štruktúry organizáciu KSČ, ktorá by vykonávala aktivity KSČ (98).KSČ je preto zjavne prepojená s činnosťami čínskej vlády a činnosťami rôznych druhov podnikov a inštitúcií v Číne. Je preto oprávnené klásť v tejto súvislosti otázky zjavne súvisiace s príslušnosťou k politickej strane.

(412)

V súvislosti s overovaním Čínskej rozvojovej banky čínska vláda tvrdila to isté o otázkach o politickej príslušnosti manažmentu a úlohe KSČ v banke. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na zdôvodnenia uvedené v odôvodnení 151 a 411. Čínska vláda takisto tvrdila, že Čínska rozvojová banka nemohla poskytnúť požadované správy o posúdení úverového rizika z dôvodu zachovania dôvernosti, a že poskytla šablónu úverového ratingu, ako aj konkrétny príklad posúdenia úverového rizika so zatajeným názvom spoločnosti. Poznamenáva sa, že šablóna úverového ratingu a úverový rating neznámej spoločnosti z neznámeho odvetvia nie je dôkazom posúdenia úverového rizika jedného z vývozcov zaradených do vzorky, ktoré si vyžiadala Komisia. V súvislosti s otázkou dôvernosti Komisia odkazuje na vysvetlenie v odôvodnení 410.

(413)

Čínska vláda tvrdila, že zistenia Komisie, podľa ktorých komerčné banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 dohody o subvenciách, pretože Komisia vo svojom určení nevychádza zo žiadnych dôkazov a neposkytla podloženú a vhodnú analýzu svojho určenia, v ktorom sa tvrdí, že zapojenie vlády v čínskom finančnom sektore je natoľko podstatné, že banky sú povinné riadiť sa preferenčnými politikami. Komisia zásadne nesúhlasí s týmto tvrdením. Nezávislé informácie uvedené v odôvodneniach 162 až 168 dosvedčujú, že banky sa riadia preferenčnými politikami, a takisto to jasne vyplýva z viacerých čínskych plánov, zákonov a politických dokumentov uvedených v odôvodnení 102. Komisia prehodnotila, analyzovala a vymenovala určitý počet dokumentov vydaných medzinárodnými organizáciami vrátane WTO, Svetovej banky, MMF a OECD, z ktorých všetky dospeli k záveru, že čínsky bankový sektor podlieha značnej štátnej intervencii, a to najmä v súvislosti s privilegovanými prijímateľmi úverov a s nastavením úrokových sadzieb.

(414)

Čínska vláda spochybňuje relevantnosť niektorých dokumentov, ktoré sa použili ako najlepšie dostupné fakty, a ktoré Komisia uviedla v súvislosti s určením verejného orgánu, ktoré sa týkalo komerčných bánk v štátnom vlastníctve. Na úvod sa musí zdôrazniť, že sa Komisia musela, vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany čínskej vlády a tiež jej odmietnutie poskytnúť požadované informácie, uchýliť k najlepším dostupným faktom.

(415)

Čínska vláda tvrdila, že správa o výskume Deutsche Bank (ďalej len „správa Deutsche Bank“), ktorú Komisia citovala v odôvodnení 161 opisuje historickú situáciu v Číne a nemôže poskytnúť nesporný základ na posúdenie čínskeho bankového sektora o 7 rokov neskôr. Po prvé, čínska vláda mylne tvrdí, že správa poskytuje základ na posúdenie situácie „o 7 rokov neskôr“. Správa pochádza z roku 2007 a obdobie prešetrovania, ktoré je príslušným obdobím na posudzovanie bankového sektora v Číne na účely tohto konania, sa začína v roku 2011. Správa sa teda venuje situácii spred 4 rokov od príslušného obdobia. Po druhé, správa Deutsche Bank nie je jediným dokumentom, o ktorý sa Komisia opiera vo svojich zisteniach, a je len začiatočným bodom analýzy Komisie zameranej na čínsky bankový sektor, a najmä na jeho vlastnícku štruktúru. Po tretie, ostatné informácie, ktoré Komisia uvádza na účely stanovenia vlastníckej štruktúry čínskeho bankového sektora (správy a pracovné dokumenty WTO, MMF a OECD) sú v súlade so správou Deutsche Bank. V tomto kontexte treba poznamenať, že samotná čínska vláda poskytla len minimum opakovane požadovaných informácií v tejto súvislosti a v skutočnosti nikdy na základe faktov nespochybnila zistenia Komisie o miere štátneho vlastníctva v bankovom sektore a štátnych zásahov do bankového systému.

(416)

Čínska vláda tiež spochybnila odkaz Komisie na správu WTO z roku 2012 o prehľade obchodnej politiky a tvrdí, že tvrdenie, že „štruktúra čínskeho bankového sektora sa vo všeobecnosti zmenila len málo“ sa uviedlo v porovnaní s predchádzajúcim skúmaným obdobím v roku 2010. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením. Komisia vo svojom konečnom informačnom dokumente citovala správy WTO o prehľade obchodnej politiky z roku 2010 a 2012 v tom istom odôvodnení 161 s cieľom preukázať, že v období dvoch rokov sa zmenilo veľmi málo. Zatiaľ čo v správe z roku 2010 sa uvádzalo, že „vysoký stupeň štátneho vlastníctva je ďalšou výraznou črtou čínskeho finančného sektora“, v správe z roku 2012 sa potvrdilo, že v tejto súvislosti sa zmenilo málo. Čínska vláda tiež citovala správu z roku 2012 a na základe týchto citácií tvrdila, že správa protirečí posúdeniu Komisie v odôvodnení 161. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. Žiadna citácia uvedená v pripomienkach čínskej vlády ku konečnému sprístupneniu informácií neprotirečí, ba dokonca ani nespochybňuje posúdenie Komisie v odôvodnení 161.

(417)

Čínska vláda tiež tvrdila, že zistenia Komisie v odôvodnení 162 nie sú podložené nesporným dôkazom, pretože Komisia (dodatkovo k správe Deutsche Bank a WTO prehľadom obchodnej politiky rozoberaných v predchádzajúcich odôvodneniach) „len odkazuje na správu Svetovej banky a ekonomický prehľad atď., ale neposkytuje žiadne primerané a vhodné vysvetlenia na podloženie svojich zistení“. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v správe Svetovej banky sa okrem iného uvádza: „Napriek obdivuhodnému pokroku v reformovaní a prehlbovaní finančného sektora v ostatných troch desaťročiach je čínsky finančný systém aj naďalej potlačovaný a musí riešiť významné štrukturálne nerovnováhy. Aktuálny systém, ktorý sa vyznačuje dominantným postavením bánk v štátnom vlastníctve, výraznými zásahmi štátu a pokračujúcou kontrolou úrokových sadzieb, veľmi úspešne zmobilizoval úspory a vyčlenil kapitál na strategické odvetvia počas obdobia opätovného rastu hospodárstva v Číne“ alebo „Súbežne s tým musia priamu a nepriamu kontrolu finančných inštitúcií vystriedať nezávislé pravidlá odvíjajúce sa od trhu. Znamenalo by to vytvorenie autonómnej centrálnej banky, ktorá by prijímala operácie otvoreného trhu a pri riadení likvidity by používala úrokové sadzby namiesto úverových stropov. Komerčné banky by pri usmerňovaní poskytovania úverov používali komerčné zásady a analýzu úverovej bonity namiesto toho, aby sa riadili signálmi vlády“ a „vláda na všetkých úrovniach sa úzko zapája do komerčných operácií finančných inštitúcií, buď prostredníctvom vlastníctva podielov alebo nepriamym vplyvom, predovšetkým preto, že je z veľkej miery závislá od používania úverov komerčných bánk na dosahovanie politických cieľov“. Ekonomický prehľad OECD o Číne za rok 2010 označuje politiky Čínskej ľudovej banky v otázke stanovovania dolnej hranice úverových sadzieb a hornej hranice vkladových sadzieb za postup, ktorý slúži na odradenie bánk od primeraného oceňovania rizika, a za kontraproduktívne opatrenie v neprospech konkurencie v bankovom sektore a uvádza, že cieľom je ochrániť ziskovosť bankového sektora, ktorý je prevažne v štátnom vlastníctve.

(418)

Čínska vláda ďalej tvrdí, že určenie Komisie, podľa ktorého sa Čínska ľudová banka zapája do stanovovania úrokových sadzieb komerčných bánk v štátnom vlastníctve a ovplyvňuje ho, nie je primerane podložené podkladovými dôkazmi. V tejto súvislosti čínska vláda uviedla, že Komisia mala vedieť, že v júli 2013 sa zrušila dolná hranica úverových sadzieb. Po prvé, treba poznamenať, že Komisia neanalyzovala situáciu na bankovom trhu v Číne k júlu 2013, keďže nebola pre prešetrovanie podstatná. Po druhé, tvrdenie, že určenie Komisie nie je primerane podložené dôkazmi, je nesprávne. V príslušných obežníkoch sa jednoznačne uvádza, že Čínska ľudová banka stanovuje obmedzenia úverových ako aj vkladových sadzieb. A po tretie, Ekonomický prehľad OECD: Čína 2010 citovaný v odôvodnení 162 takisto potvrdzuje existenciu týchto obmedzení.

(419)

Čínska vláda tvrdila, že „Komisia vedela, že obežníkmi vrátane obežníkov z 8. júna a 8. júla 2012 vydaných po zisteniach o natieranom bezdrevnom papieri, sa výrazne pozmenili postupy Čínskej ľudovej banky v oblasti úrokových sadzieb“. To nie je správne. Komisia nemohla vedieť, či a ako presne sa postupy zmenili, keďže čínska vláda odmietla poskytnúť tieto obežníky. Dokonca aj zhrnutia z webových lokalít Čínskej ľudovej banky, ktoré sa predložili počas overovania, a o ktorých čínska vláda nesprávne tvrdí, že Komisia ich vôbec nezohľadnila, potvrdzujú existenciu týchto obmedzení.

(420)

Čínska vláda tiež tvrdila, že „Komisia vo svojich zisteniach nevychádzala z konkrétnych ‚dostupných faktov‘, ktoré protirečia historickým informáciám, ktoré vlastnila Komisia, a namiesto toho určila za povinnosť čínskej vlády dokázať, že došlo k zmene stavu záležitostí preskúmaných v prešetrovaní týkajúceho sa ocele s organickým povlakom.“ Vzhľadom na vysvetlenie uvedené v odôvodneniach 415 – 419 je zrejmé, že toto tvrdenie je nesprávne. V spise nie sú žiadne dostupné fakty, ktoré protirečia zisteniam Komisie a tieto zistenia nevychádzajú z historických informácií, ale z nesporných dôkazov založených na všetkých informáciách relevantných pre obdobie prešetrovania.

(421)

Čínska vláda tvrdila, že štyri body, ktoré Komisia uvádza v odôvodnení 166, sú nesprávnym údajom a chýba k nim právne posúdenie. Čínska vláda tvrdila, že odkaz na článok 34 zákona o komerčnom bankovníctve, v ktorom sa uvádza, že banky musia „poskytovať úvery na základe potrieb národného hospodárstva“ je úplne neutrálny. Nie je celkom jasné, čo čínska vláda rozumela pod prívlastkom „neutrálny“, avšak podľa plánov, politických dokumentov a zákonov citovaných v odôvodnení 102, rozvoj fotovoltického priemyslu a jeho finančná a iná podpora patria medzi potreby národného hospodárstva v Číne. V kontexte finančnej podpory, ktorá sa podporuje a vyjadruje v týchto dokumentoch, je zrejmé, že banky majú povinnosť podporovať spoločnosti patriace do fotovoltického priemyslu. Pokiaľ ide o zistenia, podľa ktorých musia banky dodržiavať zákonné pravidlá vyžadujúce, aby poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom, pri ktorých sa Komisia opierala o znenie rozhodnutia Štátnej rady č. 40, čínska vláda tvrdila, že „sú absolútne nemiestne“, pretože v rozhodnutí sa odvetvie slnečnej energie neuvádza ani sa neidentifikuje ako podporovaný projekt. Toto tvrdenie je tiež nesprávne. Z odôvodnenia 399 je zrejmé, že odvetvie slnečnej energie patrí do kategórie podporovaných odvetví/projektov. Čínska vláda sa podobne vyjadrila k zákonu ČĽR o vedeckom a technickom pokroku a k zisteniam Komisie, že vyžaduje, aby banky uprednostňovali rozvoj odvetví s vyspelými a novými technológiami, a že výrobcovia zaradení do vzorky spadajú do tejto kategórie vyspelých technológií. Podľa čínskej vlády Komisia v tejto otázke nevykonala žiadnu právnu analýzu, či odvetvie v oblasti slnečnej energie a výroby modulov a článkov opísané ako odvetvie s vyspelými technológiami spadá do rozsahu pôsobnosti tohto zákona. Toto tvrdenie nie je správne. Komisia ustanovila jednoznačné prepojenie medzi kategóriou odvetví s vyspelými technológiami a odvetvím slnečnej energie, ktoré vyrába moduly a články. Toto je podrobne vysvetlené v odôvodnení 402.

(422)

Čínska vláda tvrdila, že tvrdenie Komisie, že štátna účasť v čínskom finančnom sektore je významná a pokračuje, nie je podložené nespornými dôkazmi. Čínska vláda spochybnila dôkazy, ktoré Komisia citovala, a tvrdila, že správa MMF z roku 2009, v ktorej sa zdôrazňuje nedostatočná liberalizácia úrokových sadzieb, nie je relevantná, pretože úrokové sadzby v Číne sa úplne liberalizovali. Toto tvrdenie nie je správne. Dôkazy v spise potvrdzujú, že liberalizácia úrokových sadzieb v Číne nie je dokončená, čo takisto potvrdili pracovníci Čínskej ľudovej banky počas overovacej návštevy. V súvislosti so správou MMF o krajinách z roku 2010, na ktorú odkazuje Komisia, čínska vláda tvrdila, že Komisia úplne prehliadla zistenia MMF o liberalizácii finančného sektora. Toto nie je pravda. Komisia neprehliadla žiadne relevantné zistenia MMF v tejto správe, ktoré boli relevantné. Zistenia MMF, na ktoré odkazovala čínska vláda vo svojich pripomienkach, neprotirečia žiadnym zisteniam Komisie o účasti štátu v čínskom finančnom sektore, a istotne ani o štátnom vlastníctve alebo o politike úverových alebo vkladových úrokových sadzieb. Skutočnosť, že v správe sa uvádza, že v ostatných rokoch došlo k pokroku pri vývoji finančného systému v Číne smerom k systému, ktorý sa väčšmi odvíja od trhu, neznamená, že správa tvrdila, že v Číne skutočne existuje finančný systém odvíjajúci sa od trhu. V súvislosti s prehľadmi OECD, ktoré citovala Komisia, čínska vláda tvrdila, že nemožno dospieť k záveru, že banky v Číne nekonajú nezávisle, len na základe „jednej vety o vylúčení výrazného pokroku v oblasti liberalizácie bankového sektora“. Na adresu tohto tvrdenie treba poznamenať, že Komisia nikdy nedospela k takému záveru na základe „jednej vety“, ale ako sa preukázalo v prechádzajúcom texte, na základe viacerých dokumentov skompilovaných nezávislými medzinárodnými organizáciami.

(423)

Čínska vláda tvrdila, že analýza Komisie týkajúca sa určenia verejného orgánu je „úplne mylná“ a jej záver v odôvodnení 168 je nekonzistentný s tým, ako termín „verejný orgán“ vykladá odvolací orgán WTO v správe USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clo na určité výrobky z Číny. Jeden vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že odôvodnenie Komisie týkajúce sa určenia verejného orgánu je „právne chybné“. Čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že komerčné banky v štátnom vlastníctve majú vládnu právomoc a vykonávajú vládne príkazy, a že nepreukázala, i) že dotknuté funkcie, ktoré údajne vykonávajú komerčné banky v štátnom vlastníctve, sú funkciami, ktoré vo všeobecnosti vykonáva vláda, t. j. že sú predovšetkým vládnymi funkciami, ii) spoločné črty, ktoré majú komerčné banky v štátnom vlastníctve s vládou spoločné okrem vlastníctva podielov, ktoré sa takisto v prípade komerčných bánk v štátnom vlastníctve nepreukázalo; a iii) že všetky komerčné banky v štátnom vlastníctve majú vládnu právomoc, ktorá ich oprávňuje vykonávať vládne príkazy, alebo že im bola zverená právomoc vykonávať príslušné vládne funkcie. Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia odkazuje na analýzu tejto otázky, ktorú vykonala v odôvodneniach 158 – 167. Úvery sa spomínajú v definícii subvencie v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia ako úloha vlády. V súčasnom prešetrovaní sú komerčné banky v štátnom vlastníctve poverované prostredníctvom požiadaviek, plánov a ďalších politických dokumentoch podporiť určité sektory vrátane fotovoltického odvetvia. Na základe dostupných faktov sa tiež dospelo k záveru, že v Číne existuje podstatné vládne vlastníctvo bánk, a že vláda vykonáva významnú kontrolu nad komerčnými bankami v štátnom vlastníctve. Keďže čínska vláda neposkytla požadované informácie o vládnom vlastníctve všetkých čínskych komerčných bánk v štátnom vlastníctve, Komisia vo svojich zisteniach vychádzala z dostupných faktov. Komisia preto dospela k záveru, že komerčné banky v štátnom vlastníctve konajú pri výkone verejnej funkcie ako predĺžená ruka vlády pri vykonávaní úverových preferenčných politík v prospech určitých sektorov.

(424)

Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisii sa nepodarilo ustanoviť usmerňovanie alebo poverovanie súkromných bánk v Číne, a najmä to, že Komisia neustanovila, že čínska vláda vykonáva výslovné a potvrdzujúce poverovanie alebo nariaďovanie alebo zodpovednosť alebo autoritu vo vzťahu k súkromným bankám, a že komerčné banky v štátnom vlastníctve poskytujú preferenčné úvery. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 170 — 173, v Číne existuje vládna politika poskytujúca preferenčné úvery na podporu FV priemyslu. Súkromné banky sú povinné uplatňovať túto vládnu politiku: Čínska vláda nariadila všetkým bankám v Číne zákonom o komerčných bankách „poskytovať úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“. Tieto potreby priemyselné politiky sú okrem iného vymedzené v rôznych plánoch a politických dokumentoch o poskytovaní preferenčného financovania vybraným odvetviam, medzi ktoré patrí aj fotovoltický priemysel. Čínska vláda tvrdila, že príslušný zákon o komerčných bankách sa vytrhol z kontextu a výslovne nedosvedčuje žiadne poverovanie alebo riadenie, udeľovanie zodpovednosti ani výkon vládnych príkazov zo strany čínskej vlády vo vzťahu k akejkoľvek komerčnej banke. Komisia nesúhlasí s tým, že článok 34 sa vytrhol z kontextu, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 390, a považuje jeho formuláciu za jasný, právne záväzný pokyn pre všetky banky v Číne. Komisia takisto nesúhlasí s tvrdením čínskej vlády, že dokumenty dosvedčujúce preferenčné poskytovanie úverov fotovoltickému priemyslu uvedené v odôvodnení 102 sú „nevhodným právnym základom“. Toto je podrobne vysvetlené v odôvodneniach 399 – 403.

(425)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nepreukázala, že zahraničné banky v Číne prijímajú poverenie alebo smerovanie od čínskej vlády. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia preukázala poverenie a smerovanie všetkých súkromných bánk v Číne (okrem iného odôvodnení 169 — 172 a 424) a to, že banky v zahraničnom vlastníctve patria do tejto kategórie.

(426)

V súvislosti s určovaním poverenia a smerovania čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia svoje závery vyvodila na základe posúdenia úverového rizika jedného z vývozcov zaradených do vzorky, ktoré vykonala jedna banka, a tieto závery vyvodila a uplatnila na všetky banky v Číne, t. j. použila v tejto súvislosti nepriaznivý záver. Poznamenáva sa, že čínska vláda aj banky odmietli poskytnúť akékoľvek posúdenie úverového rizika iných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Keďže Komisia bola nútená uplatniť dostupné fakty v tejto súvislosti a uvedené posúdenie úverového rizika predstavovalo najlepšie dostupné fakty, Komisia sa pri vyvodzovaní záverov sčasti opierala o tento dokument. Opakuje sa však, že závery sa vyvodili na základe dostupných faktov, a nie na základe nepriaznivých záverov.

(427)

Čínska vláda namietla proti posúdeniu Komisie o narušení čínskeho finančného trhu, „pretože bolo právne mylné“. Čínska vláda tvrdila, že neexistuje žiadny dôkaz súvisiaci s obdobím prešetrovania, ktorý by naznačoval, že komerčné banky v štátnom vlastníctve predstavujú 2/3 čínskeho finančného trhu. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Vzhľadom na neposkytnutie informácií o vlastníctve v bankovom sektore, ktoré Komisia opakovane požadovala od čínskej vlády, no tá ich neposkytla, Komisia použila dostupný fakt. Komisia v tejto súvislosti odkazovala na správu Deutsche Bank, v ktorej sa uvádza, že komerčné banky v štátnom vlastníctve predstavujú viac než 2/3 čínskeho finančného trhu. Tento údaj potvrdzujú aj dôkazy z dokumentov WTO, MMF, OECD a Svetovej banky, ktoré potvrdzujú, že účasť štátu v čínskom bankovom sektore sa počas obdobia prešetrovania podstatne nezmenila. Čínska vláda tiež tvrdila, že tvrdenie Komisie týkajúce sa úrokových sadzieb (konkrétne, že sa banky musia pridržiavať limitov určených Čínskou ľudovou bankou), je nesprávne, pretože spodná hranica úverových sadzieb sa úplne zrušila. Toto tvrdenie nie je správne. Je síce pravda, že čínska vláda v svojich pripomienkach tvrdila, že spodná hranica úverových sadzieb sa zrušila v júli 2013, to je však viac než jeden rok po skončení obdobia prešetrovania. Takisto je správne tvrdiť, že horné hranice vkladových sadzieb ešte stále platia. Zistenie Komisie, že banky nemajú úplnú slobodu pri rozhodovaní o podmienkach poskytovania úverov (prinajmenšom v súvislosti s obdobím prešetrovania) je preto správne a podporujú ho dôkazy v spise. Čínska vláda tiež namietala proti zisteniam Komisie v odôvodneniach 183 – 188 na základe údajnej nerelevantnosti viacerých plánov, politických dokumentov a zákonov, ktoré Komisia citovala. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí a odvoláva sa na odôvodnenia 399 – 403, v ktorých vysvetlila, prečo sú tieto dokumenty relevantné pre tieto zistenia.

Čínska vláda ďalej uviedla, že zistenie Komisie, podľa ktorého niektoré banky dostali prístup k devízovým rezervám SAFE, je nemiestne, pretože v dôkaze, na ktorý sa odvolávala Komisia, sa spomínala len banka EXIM a Čínska rozvojová banka a vysvetlila, že úvery čerpané z týchto rezerv sa poskytujú len podnikom v štátnom vlastníctve. Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. V dôkazoch sa len uvádza, že keď tento program začal, bol pôvodne dostupný iba pre politické banky – China Development Bank a EXIM, ale tiež sa v nich spomína veľký úver Bank of China, čo naznačuje, že počiatočné obmedzenie sa odstránilo. Tvrdenie, že v dôkaze „sa jasne uvádza, že úvery sa poskytujú len podnikom v štátnom vlastníctve, ako je Sinopec“, nie je presné. V skutočnosti sa uviedlo, že sa uprednostňujú veľké štátom vlastnené podniky, ale nenaznačuje sa, že poskytnutie takýchto úverov bolo obmedzené len na tieto podniky. A v každom prípade vzhľadom na veľkosť banky EXIM a China Development Bank a ich vplyv na čínsky finančný trh, aj keby sa program vyhradzoval len pre tieto banky, výsledkom by bolo výrazné narušenie finančného trhu ako celku.

(428)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nepreukázala existenciu špecifickosti v súvislosti s preferenčným poskytovaním úverov, a že jej analýza špecifickosti je právne nejednotná, pretože nepreukázala, či sa rozhodnutie č. 40 týka projektov alebo odvetví. Podľa čínskej vlády fakt, že extrémne široký záber hospodárskych sektorov a odvetví je pokrytý rozhodnutím č. 40, neznamená, že tento dokument výslovne obmedzuje prístup k prípadnej subvencii pre určité podniky, ako sa vyžaduje ustanoviť podľa jurisdikcie WTO. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. V súvislosti s podporovanými projektmi sa pripomína, že tieto projekty pokrývajú len určité činnosti v rámci obmedzeného počtu priemyselných odvetví, a preto táto kategorizácia, ktorá pokrýva len určitý podsúbor podnikov v Číne, sa nemôže považovať za kategorizáciu všeobecnej a nešpecifickej povahy. Komisia považovala tento výklad za najprirodzenejší výklad vzhľadom na neposkytnutie vysvetlenia (a podkladových dokumentov) o tom, ako presne čínska vláda uplatňovala pojem fotovoltického priemyslu, napr. na účely rozhodnutia 40 a súvisiaceho katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 102, solárny fotovoltický priemysel patrí do kategórie strategických odvetví vymedzených v 12. päťročnom pláne a na tomto základe má prístup k preferenčnému financovaniu, čo je zrejmé z citácií rôznych plánov a politických dokumentov a zákonov uvedených v tom istom odôvodnení.

(429)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia neustanovila existenciu výhody v súvislosti s preferenčným poskytovaním úverov, pretože Komisia vo svojich zisteniach nepodložila použitie externej referenčnej hodnoty na účely ustanovenia výhody. Podľa čínskej vlády Komisia nemala žiadne opodstatnenie uplatniť rating BB, pretože neposkytla žiadny dôkaz, že rating BB bude s väčšou pravdepodobnosťou nedeformovaným úverovým ratingom než akýkoľvek iný rating a jeho uplatnenie „svedčí o neprípustnom nepriaznivom závere v rozpore s článkom 12.7 dohody o subvenciách“. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Vzhľadom na deformácie a nedostatok náležitého posúdenia úverovej bonity alebo rizika vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bankami poskytujúcimi úvery Komisia nemohla vziať ako ich nominálnu hodnotu úverový rating jednotlivých vyvážajúcich výrobcov (ak vôbec nejaký mali). Rating BB nie je v tomto prípade nepriaznivým záverom a nie je pre vyvážajúcich vývozcov nepriaznivý, pretože je to najlepší neinvestičný rating na trhu.

(430)

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala pri vytvorení referenčnej hodnoty pre niektorých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, použiť menej priaznivý rating ako BB. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 429 Komisia považovala rating BB (neinvestičný stupeň) za primerane odrážajúci finančnú situáciu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(431)

Navrhovateľ takisto požadoval, aby Komisia zverejnila výpočet prirážky na úvery v čínskej mene. Komisia vysvetlila metodiku v odseku 169 konečného informačného dokumentu (reprodukovaný v odôvodnení 198). V súlade s metodikou v konaniach o natieranom bezdrevnom papieri a oceľou s organickým povlakom Komisia upravila čínske úrokové sadzby pridaním úrokového rozdielu medzi dlhopismi s najlepším ratingom a dlhopismi s ratingom BB, s ktorými sa obchodovalo trhoch počas obdobia prešetrovania.

(432)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že by Komisia s cieľom zistiť výhody preferenčných úverov mala porovnať úverové sadzby v „uprednostňovaných“ odvetviach s úverovými sadzbami v „neuprednostňovaných“ odvetviach. Komisia sa vzhľadom na analýzu finančného trhu (odôvodnenia 181 — 185) toto tvrdenie zamietla. Berúc do úvahy preukázané narušenia sa úrokové sadzby na čínskom finančnom trhu považujú za nespoľahlivé.

(433)

Čínska vláda tiež tvrdila, že v prípade úverov v EUR a USD nemala Komisia použiť externú referenčnú hodnotu, pretože jeden z kľúčových prvkov, na ktorom Komisia založila svoju analýzu deformácie, t. j. obmedzenia komerčných bánk v štátnom vlastníctve týkajúce sa úrokových sadzieb, v prípade týchto úverov neexistujú. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Obmedzenia komerčných bánk v štátnom vlastníctve týkajúce sa úrokových sadzieb je len jedným z kľúčových prvkov, ktoré Komisia použila pri analyzovaní čínskeho finančného trhu. Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 180 – 185, existuje množstvo iných narušení, ktoré samé o sebe odôvodňovali použitie externých kritérií aj pri úveroch v eurách a amerických dolároch.

(434)

Niektorí vývozcovia a čínska vláda tvrdia, že dohody medzi vývozcami a určitými štátnymi bankami (ďalej sa v tomto oddiele uvádzajú ako „dohody“) nie sú zhodné s úverovými linkami a nekvalifikujú sa ako finančný príspevok, pretože neobsahujú povinnosti ani záväzky, ktoré banke ukladajú poskytovať v budúcnosti financovanie podľa konkrétnych podmienok. Zároveň sa odvolávajú na závery panelu vo veci ES — Lietadlá, ktorá uviedla, že „len možnosť“, že vláda môže previesť finančné prostriedky, ak sa splnia vopred stanovené podmienky, nie je dostatočná na preukázanie existencie finančného príspevku. Poukázali na tvrdenie panelu, že „samotná“ zmluvná dohoda by mala „byť nastavená tak, aby bola schopná prinášať príjemcovi výhodu, ktorá je oddelená a nezávislá od výhody, ktorú mu môže priniesť akýkoľvek prevod finančných prostriedkov v budúcnosti“.

(435)

V súvislosti so zisteniami panelu vo veci ES – Lietadlá Komisia poznamenáva, že tieto zistenia neboli vyčerpávajúce, pokiaľ ide o rozsah kreditných liniek alebo iných podobných dohôd a nie sú záväzné pre výklad Komisie týkajúci sa základného nariadenia v tomto prípade. Komisia však nespochybňuje závery panelu, ale uplatňovanie týchto záverov na súčasné vyšetrovanie čínskej vlády. Dohody bežne umožňujú štátom vlastnenej banke požičať požadovanú sumu peňazí, niekedy v spojení s možnými vylepšeniami výkonnosti spoločnosti, ktorej sa to týka. Na jednej strane teda dohody môžu obsahovať menej explicitné alebo automatické povinnosti týkajúce sa podmienok pre budúce úvery ako tie, ktoré sú obsiahnuté v niektorých typoch dohôd o úverových linkách. Niekedy ich dopĺňajú samostatné dohody o úveroch alebo pôžičkách. Treba však poznamenať, že úvery v rámci týchto dohôd sa obvykle poskytujú za veľmi podobných ak nie priamo rovnakých podmienok. Na druhej strane, dohody obsahujú niektoré ustanovenia, ktoré presahujú bežný rámec dohôd o úverových linkách, a ktoré sa týkajú vytvorenia mechanizmu garantovanej podpory zo strany danej banky. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade písomné ustanovenia dohôd nie sú úplne rozhodujúce, pretože „povinnosti“ alebo „záväzky“ na prevod finančných prostriedkov môžu byť vyjadrené písomne alebo ústne, a že ich existencia by sa mala určiť na základe všetkých zaznamenaných faktov.

(436)

Na tomto základe presná povaha záväzkov alebo povinností štátnych bánk podľa dohôd závisí od:

(437)

Vzhľadom na všetky dôkazy sa dospelo k záveru, že banky ponúkajú dohody v rámci vládnej stratégie na podporu fotovoltického priemyslu a príslušní vývozcovia ich považujú za veľmi cenné, bez ohľadu na to, či sa skutočne prevedú nejaké finančné prostriedky. Toto protirečí tvrdeniam strán, že v skutočnosti nemajú žiadnu hodnotu. Hoci majú dohody vlastnosti bežných úverových liniek, presahujú podmienky bežných úverových liniek a v skutočnosti sú strategickými partnerstvami medzi verejnými orgánmi a firmami s cieľom vykonávať vládnu politiku. V tejto súvislosti fungujú ako mechanizmus štátnej podpory/záruky, ktorý zlepšuje postavenie dotknutých vývozcov a umožňuje im rozšíriť svoje kapacity a výkon s istotou, že dostanú požadované financovanie. Ak by nemali takúto podporu/garanciu, trhy by postavenie vývozcov istotne vnímali ako slabšie. Vyhovujú teda kritériám možného prevodu finančných prostriedkov alebo poskytnutia finančných služieb. Takáto hodnotná „záruka“ by mala na trhu určitú hodnotu, a prinajmenšom by si vyžiadala zaplatenie podstatného poplatku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dohody takisto prinášajú výhodu, ktorá je slovami panelu vo veci ES – Lietadlá „oddelená a nezávislá od výhody, ktorú môže priniesť akýkoľvek prevod finančných prostriedkov v budúcnosti“, a to okrem iného z dôvodu prípadnej platobnej povinnosti vlády. Sú viac, než len neurčitým „prísľubom poskytovania ‚lacného‘ financovania“ (99) a jednoznačne „zlepšujú situáciu“ príjemcov v porovnaní so situáciu, v ktorej by boli bez dohôd.

(438)

Veľkosť výhody sa stanovila na základe poplatkov účtovaných pri poskytnutí úverovej linky, ktorú získal jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Túto úverovú linku poskytla banka so sídlom, ktoré sa nachádza mimo finančnej jurisdikcie ČĽR a dosvedčuje všetky prvky obchodných úverových liniek, ktoré sú dostupné na svetových finančných trhoch a v rámci iných dohôd, ktoré sa vyskytujú v komerčnom sektore. Takisto sa poznamenáva, že úverové linky sa výrazne neodlišovali, pokiaľ ide o ich podmienky, od iných komerčných úverových liniek, ktoré získali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, pri ktorých sa účtovali poplatky, vrátane poplatkov od zahraničných bánk. Vzhľadom na analýzu uvedenú v predchádzajúcom texte ide o konzervatívnu referenčnú hodnotu, keďže z dôkazov vyplýva, že dohody sú v skutočnosti pre firmy hodnotnejšie ako samostatné opatrenie než ako štandardná úverová linka. Komisia však považovala požadované poplatky za najlepší ukazovateľ poplatkov, ktoré by sa uplatnili v rámci dohôd.

(439)

Čínska vláda tiež tvrdila, že banky, ktoré uzavreli dohody s vývozcami zaradenými do vzorky, nie sú verejné orgány ani ich vláda nepoverila, aby tak urobili. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Dotknuté banky boli rovnaké banky, ktoré poskytli preferenčné financovania a Komisia v odôvodneniach 159 – 168 a 169 – 180 poskytla podrobné vysvetlenie, prečo sú verejnými orgánmi a/alebo prečo sú poverené a riadené čínskou vládou.

(440)

Čínska vláda tvrdila, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého za normálnych trhových podmienok sa na úverové linky uplatňujú podstatné záväzky a administratívne poplatky, je nepodložené, keďže takéto poplatky sa uplatňujú len na „viazané úverové linky“. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako sa poznamenáva v predchádzajúcom odôvodnení, úverová linka, ktorá sa použila ako referenčná hodnota, sa výrazne neodlišuje, pokiaľ ide o jej podmienky, s inými komerčnými úverovými linkami, ktoré získali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vrátane od bánk mimo Číny. Navyše jedna z bánk, ktorá uzavrela takéto dohody s vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, účtuje podobné poplatky svojim zahraničným klientom (100).

(441)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia neposkytla dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že vládne poskytovanie úverových liniek (t. j. dohôd) je súčasťou preferenčných úverov. Toto tvrdenie nie je správne. Poskytovanie úverových liniek je štandardnou súčasťou financovania, ktoré poskytujú banky spoločnostiam a dohody sú oddelené a samostatné opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti preferenčných úverov. Ako sa uvádza v odôvodnení 102, čínska vláda zabezpečuje preferenčné financovanie fotovoltického priemyslu prostredníctvom množstva plánov a politických dokumentov a zákonov. Okrem toho mnohé úvery sa získali v rámci týchto dohôd, z ktorých jasne vyplýva, že sú neoddeliteľnou súčasťou preferenčného financovania fotovoltického priemyslu.

(442)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že poskytnutie úverových liniek nie je osobitným druhom subvencie. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 441, poskytovanie úverových liniek je neoddeliteľnou súčasťou preferenčných úverov, a preto sa špecifická analýza v odôvodneniach 191, 192, 209 a 428 rovnako vzťahuje na poskytovanie úverových liniek.

(443)

Podľa navrhovateľa by Komisia mala stanoviť subvenčné rozpätie na využívanie úverov pre vývozných kupujúcich, keďže EXIM banka odmietla spolupracovať. Komisia by mala použiť informácie v podnete a tiež zistenia ministerstva obchodu USA v podobnom prípade týkajúcom sa fotovoltického odvetvia. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. Komisia prešetrila tvrdenia obsiahnuté v podnete, ale nenašiel sa žiaden dôkaz, podľa ktorého by vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali počas obdobia prešetrovania z takýchto opatrení prospech. Je potrebné poznamenať, že obdobia prešetrovania sa v prípade týkajúcom sa USA a v tomto prípade líšili.

(444)

V súvislosti s dokumentmi, ktoré si Komisia vyžiadala počas overovacej návštevy, a ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 220 a 221, čínska vláda tvrdila, že sa neujasnilo, kedy sa vyžiadal Plán 840, že účtovná závierka Sinosure za rok 2012 nebola v čase overovania k dispozícii a že informácie o spoločnostiach zaradených do vzorky boli dôverné a v každom prípade príslušné zmluvy sa nenachádzali v sídle Sinosure. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenia uvedené v odôvodnení 219, 220 a 223, ktoré sa venujú všetkým týmto argumentom. V súvislosti s Plánom 840 Komisia dodáva, že požiadala o všetky relevantné dokumenty týkajúce sa činnosti Sinosure a o údajnom programe subvencovania, ktorý využili vývozcovia zaradení do vzorky, a že tento Plán 840 je istotne relevantný pre jej zistenia, spolu so všetkými ďalšími dokumentmi uvedenými v odôvodnení 236, čo potvrdzujú aj vysvetlenia v odôvodnení 232. Pokiaľ ide o účtovnú závierku Sinosure za rok 2012, Komisia požiadala o predbežnú závierku v prípade, že účtovná závierka za rok 2012 ešte nie je dokončená, ale Sinosure odmietla poskytnúť akúkoľvek predbežnú závierku za rok 2012.

(445)

Čínska vláda tiež tvrdila, že neexistujú žiadne právne ani faktické dôkazy na potvrdenie záveru, že fotovoltický priemysel je „strategickým odvetvím“, a že toto tvrdenie sa zakladá na predpoklade. Komisia odkazuje na vysvetlenie v odôvodnení 231 a pripomína, že tento bod konkrétne potvrdila čínska vláda počas overovacej návštevy. V súvislosti s podobným tvrdením o Pláne 840, Pláne 421 a opatreniach na podporu „strategických rýchlo sa rozvíjajúcich odvetví“, a s tvrdením, že plány nie sú právne záväzné, Komisia odkazuje na vysvetlenia uvedené v príslušných odôvodneniach 232 – 234. Ďalej poznamenáva, že čínska vláda odmietla predložiť tieto dokumenty a diskutovať o nich s Komisiou, a že v záznamoch nie sú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že závery Komisie sú nesprávne.

(446)

Čínska vláda a jeden vývozca zaradený do vzorky tvrdia, že náhrady a granty súvisiace so spätným preplatením poistného v rámci poistenia vývozných úverov, ktoré poskytli miestne úrady, sa nezákonne zaradili do pôsobnosti vyrovnávacích opatrení, pretože sa neustanovilo, že predstavujú subvencie v zmysle dohody WTO o subvenciách. Komisia odkazuje na svoju analýzu zistení z prešetrovania, a najmä na odôvodnenie 239 a 247. Komisia ďalej poznamenáva, že náhrady a granty sú nevyhnutne vzájomne prepojené s programom poistenia vývozných úverov, pretože ich spätné preplatenie vychádza z preplatenia poistného v prospech Sinosure v rámci hlavnej politiky v oblasti poistenia vývozných úverov. V neposlednom rade tieto náhrady takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti oznámenia č. 368 [2004], ktoré spoločne vydali ministerstvo obchodu a Sinosure a v ktorom sa ustanovuje, že „regionálne a miestne orgány budú spoločne vyvíjať ďalšie úsilie na zavedenie ďalších opatrení na podporu výrobkov uvedených v katalógu a na podporu poskytovania poistenia vývozných úverov pre podniky s vyspelými a novými technológiami“.

(447)

Čínska vláda takisto spochybňuje zistenie o písmene j) prílohy 1 k dohode WTO o subvenciách, podľa ktorého sa program Sinosure v oblasti krátkodobých vývozných úverov prevádzkoval s použitím nedostatočných poistných sadzieb na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát programu. Na podloženie tohto tvrdenia čínska vláda cituje judikatúru vo forme zistení panelu WTO vo veci USA – Upland cotton a predkladá vysvetlenia vychádzajúce z rôznych súborov údajov a argumentov, ktoré sa uvádzajú vo výročných správach Sinosure. Čínska vláda tiež spochybňuje odvolanie Komisie na článok 11 stanov Sinosure a na článok právnickej firmy Stewart Law. Komisia opätovne potvrdzuje svoje argumenty v odôvodneniach 242 – 245 a pripomína, že vo svojich záveroch vychádza z najlepších dôkazov dostupných v spise, vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády, ktorá Komisii bránila prístup k príslušným informáciám, o ktoré požiadala. Pri zostavovaní zistení Komisia posúdila množstvo prvkov a dôkazov v spise, medzi ktoré patrili aj stanovy Sinosure a článok právnickej firmy Stewart Law. Komisia sa domnieva, že hoci žiadny z týchto prvkov nie je sám o sebe určujúci, tieto a ďalšie prvky sú však pri tomto určovaní relevantné. Pokiaľ ide o judikatúru vo veci USA – Upland cotton, Komisia ju plne zohľadnila vo svojich zisteniach a citácie tejto judikatúry, ktoré uvádza čínska vláda, sú tiež veľmi relevantné.

(448)

Na spochybnenie analýzy Komisie v odôvodnení 245 čínska vláda predkladá tabuľku s číselnými údajmi z výkazu ziskov a strát vo verejne prístupných výročných správach Sinosure za roky 2006 – 2011 a konštatuje, že je očividné, že zaplatené poistné bolo vyššie než prevádzkové náklady na program. Po prvé, Komisia poznamenáva, že tabuľka poskytnutá čínskou vládou nezahŕňa v príslušnom riadku výšku provízií vyplatených Sinosure, ale len prevádzkové náklady. Po druhé, z údajov nepochybne vyplýva, že v každom roku od roku 2006 do roku 2011 okrem roku 2010 výška čistého poistného nebola nikdy vyššia než výška čistých pohľadávok plus prevádzkové náklady, a to aj v prípade nezohľadnenia vyplatených provízií, ktoré čínska vláda vynechala. Týka sa to aj roku 2011, ktorý sčasti patrí do obdobia prešetrovania a výška strán je v niektorých rokoch dosť podstatná (napr. v roku 2008). Po tretie, Komisia poznamenáva, že čínska vláda v súvislosti s rokom 2010 uviedla nepomerne nízku sumu čistých vyplatených pohľadávok (uvádza sa zaplatené poistné, ktoré je 20-krát vyššie než vyplatené pohľadávky), čo sa nepremieta do výročnej správy za rok 2010. Suma, ktorú nahlásila čínska vláda za rok 2010, vychádza z masívnych úprav ex-post, ktoré sa týkajú vymáhania pohľadávok a zmeny rezerv zostávajúcich pohľadávok, ktoré sa uvádzajú až vo výročnej správe za rok 2011 vo vzťahu k roku 2010. Tieto úpravy sa javia ako výnimočné a anomálne, a premietajú sa až do správy za nasledujúci rok. Komisia takisto poznamenáva, že za rok 2011 čínska vláda namiesto toho nahlásila sumy uvedené vo výročnej správe za rok 2011. Komisia považuje za náročné zladiť následné úpravy so skutočnou situáciou, najmä vzhľadom na odmietnutie spolupráce alebo ďalších vysvetlení zo strany čínskej vlády alebo Sinosure počas prešetrovania.

Podľa judikatúry vo veci USA – Upland cotton, ktorú cituje aj samotná čínska vláda, „odkaz na pojem ‚dlhodobé‘ v položke j) sa vzťahuje na dostatočne dlhé obdobie na zaistenie cieľa skúmania, ktoré umožňuje dôkladné zhodnotenie programu, a ktoré predchádza pripisovaniu nadmerného významu akýmkoľvek výnimočným alebo netypickým okolnostiam v daný deň, mesiac, štvrťrok, polrok, rok alebo iné konkrétne časové obdobie“. Komisia považuje obdobie rokov 2006 – 2011 za dostatočne dlhodobé obdobie na posudzovanie, pričom Sinosure zaznamenala stratu v každom roku tohto obdobia. Situácia v roku 2010 sa môže považovať buď za výnimočnú alebo netypickú, ak sa zohľadnia údaje z výročnej správy za rok 2011, a teda za situáciu obmedzeného významu, alebo bežné neupravené údaje vo výročnej správe za rok 2010 sa musia zohľadniť ako relevantné údaje, ktoré preukazujú, že výsledok je len o niečo nad prahom rentability. Vzhľadom na významné straty, ku ktorým došlo v ostatných rokoch, sa týmto potvrdzujú zistenia Komisie, že Sinosure bolo celkovo v pozícii dlhodobej strany v období rokov 2006 – 2011. Navyše keby sa aj údaje z roku 2010 zohľadnili ako reprezentatívne údaje, faktom zostáva, že Sinosure dosiahlo straty v piatich zo šiestich rokov v období od roku 2006 do 2011. Ďalšie tabuľky a súbory údajov, ktoré čínska vláda predložila s cieľom spochybniť zistenia Komisie v súvislosti s položkou j) dohody WTO o subvenciách, nemožno zladiť s ostatnými informáciami dostupnými v záznamoch a/alebo nie sú overiteľné. V každom prípade tieto údaje nedosvedčujú, že Sinosure dosiahla prah rentability v rámci programu poistenia krátkodobých vývozných úverov v období rokov 2006 – 2011.

(449)

Pokiaľ ide o referenčnú hodnotu pre výpočet výhody, čínska vláda považuje stanovenie externej referenčnej hodnoty za nezlučiteľné s dohodou o subvenciách, avšak svoje tvrdenie nepodkladá žiadnym argumentom. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodnení 245.

(450)

Čínska vláda a jeden spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky namietajú proti použitej referenčnej hodnote, pretože Komisia neodôvodnila, prečo: i) je výpočet poistného založený na údajoch banky US EXIM; ii) použila ako krajinu dovozu Taliansko a nie Nemecko, ktoré je hlavným vývozným trhom príslušného výrobku; iii) posudzovala obdobie 120 dní, a nie 60 dní alebo akékoľvek iné kratšie obdobie; iv) nepoužila výpočet poistného v súvislosti s priamym vývozom, ale v súvislosti s poistením vývozných úverov nákupcov finančných inštitúcií (FIBC). V súvislosti s bodom i) Komisia odkazuje na odôvodnenie 253. V súvislosti s bodom ii) sa Komisia domnieva, že Taliansko predstavuje správnu rovnováhu medzi členským štátom EÚ s nízkym rizikom a členskými štátmi s výrazne vyšším rizikom a následne vyšším účtovaným poistným, ktoré sú tiež trhmi príslušného výrobku. Pokiaľ ide o bod iii), keďže na webovej lokalite banky EXIM sa neuvádza osobitná simulácia vychádzajúca z obdobia 90 dní, Komisia považuje obdobie 120 dní za obdobie, ktoré najvhodnejšie predstavuje podmienky predaja v období prešetrovania. V súvislosti s bodom iv) sa Komisii nepodarilo získať simuláciu výpočtu poistného v súvislosti s priamym vývozom a domnieva sa, že táto referenčná hodnota odráža všeobecnú rizikovú situáciu v krajine nákupu.

(451)

Jeden spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky tvrdí, že pre niektoré svoje vývozy si zakúpil poistenie vývozného úveru, avšak zaplatil bežné poistné a nemal výhody v rámci programu „Zelený expres“ ani nebol predmetom nijakého priaznivého zaobchádzania, ktoré sa spomína v podnete. Keďže nie sú dôkazy potvrdzujúce toto tvrdenie, Komisia odkazuje na svoje zistenia o tomto programe v oddiele 3.4.1.4 tohto nariadenia. Pokiaľ ide o program „Zelený expres“, Komisia odkazuje na svoje zistenia v odôvodnení 240 a poznamenáva, že predstavuje osobitné hľadisko programu poistenia krátkodobých vývozných úverov Sinosure, a že zistenia Komisie sa neobmedzujú len na toto hľadisko, ale týkajú sa programu ako celku.

(452)

Čínska vláda tvrdí, že tento program poskytuje granty na „distribuované solárne fotovoltické systémy“, a nie výrobcom/vývozcom príslušného výrobku, a že príslušné kritériá v právnych predpisoch nie sú určené výrobcom modulov a článkov. V tejto súvislosti čínska vláda tvrdí, že poskytla relevantnú dokumentáciu o programe a že sa takisto s cieľom preukázať tento bod skoordinovala so spoločnosťami zaradenými do vzorky. Traja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdili, že ide o „dotáciu pre používateľa“ a teda sa nezvýhodňuje príslušný výrobok, a preto nie je napadnuteľná v zmysle článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, článku VI: 3 Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT 1994 a článku 19.1 dohody SVO uzavretej v rámci WTO. Títo vývozcovia sa odvolávajú na rozhodnutie EÚ v prípade bionafty zo Spojených štátov (odôvodnenie 97 nariadenia Komisie (ES) č. 194/2009, Ú. v. L 67 z 12.3.2009. s. 50) a na judikatúru WTO týkajúcu sa vecí USA – olovené tyče (ods. 6.50, 6.53, 6.56 a 6.57 správy panelu), Kanada – opatrenia ovplyvňujúce vývoz civilných lietadiel (ods. 9.112 správy panelu), Brazília – program financovania vývozu pre lietadlá (ods. 7.24 správy panelu) a Kanada – opatrenia ovplyvňujúce vývoz civilných lietadiel (ods. 157 a 159 správy odvolacieho orgánu).

(453)

Komisia sa odvoláva na svoje zistenia v prešetrovaní, a najmä na odôvodnenia 243 až 246 tohto nariadenia, ktoré poskytujú vyčerpávajúce vysvetlenia uvedených argumentov a potvrdzujú, že rozhodnutie je v súlade s príslušnými ustanoveniami a s judikatúrou, na ktorú sa odvoláva čínska vláda a spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky. Komisia pripomína, že granty v rámci programu sú priamo naviazané na príslušný výrobok, pretože oprávnené „distribuované solárne fotovoltické systémy“ výslovne zahŕňajú dodávanie modulov a článkov ako významnú súčasť projektov, a preto je vzťah medzi výhodami udelenými vládou a príslušným výrobkom priamy a neoddeliteľný. Ako sa uviedlo najmä v odôvodneniach 244 a 245, prešetrovanie potvrdilo, že priame platby boli ovplyvnené čínskou vládou v súvislosti s niekoľkými spolupracujúcimi vývozcami (t. j. na účel inštalácie solárnych panelov na výrobu energie pre ich vlastné použitie, vrátane výrobného procesu príslušného výrobku) okrem iného za použitia ich vlastných solárnych modulov a článkov. Tiež sa stanovilo, že priame platby vývozcom v ich postavení dodávateľov príslušného výrobku pre tretie strany, ktoré boli prevádzkovateľom projektu, sú v skutočnosti v rozpore s ustanoveniami príslušných právnych predpisov a že čínska vláda neposkytla dôkazy na vysvetlenie situácie (pozri najmä odôvodnenia 245 a 246).

Obmedzené vysvetlenie, ktoré poskytla čínska vláda a vybraný spolupracujúci vývozca, že priamy prevod prostriedkov v rozpore s čínskymi právnymi predpismi bol nevyhnutný, pretože prevádzkovateľ projektu bol vo finančných ťažkostiach a bolo potrebné zabezpečiť, aby sa granty využívali iba na povolené fotovoltické systémy, veľmi jasne naznačuje, že bez existencie priameho prevodu od vlády by vybraný spolupracujúci vývozca pôsobiaci ako dodávateľ nebol schopný získať žiadne peniaze na dodávky príslušného výrobku a že vláda by nebola schopná zabezpečiť, aby boli dotácie použité na určený účel. Z tohto hľadiska a vzhľadom na neexistenciu ďalších dôkazov sa tieto platby musia považovať za priamy grant od čínskej vlády výrobcovi príslušného výrobku, ktorý by inak na dodávky príslušného výrobku žiadne peniaze nedostal (za predpokladu sa táto dodávka uskutočnila, keďže o nej neexistuje žiadny záznam). Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že argumenty vznesené čínskou vládou a spolupracujúcimi vývozcami zaradenými do vzorky sú z právneho hľadiska nepodložené.

(454)

Čínska vláda tiež tvrdí, že v prípade situácií, v ktorých sa výhody programu týkali dodávky príslušného výrobku neprepojeným prevádzkovateľom projektu, mala Komisia vykonať na stanovenie tohto bodu priebežnú analýzu, v ktorej by bolo citované rozhodnutie WTO vo veci US-Softwood Lumber IV (ods. 141 a 142 správy odvolacieho orgánu). Komisia sa s cieľom odmietnuť toto tvrdenie odvoláva na vysvetlenia v odôvodneniach 244 — 246 a v odôvodnení 352. Okrem toho, vzhľadom na odmietnutie spolupráce čínskej vlády a zainteresovaných strán Komisia nebola schopná priebežnú analýzu uskutočniť. Otázka priebežnej analýzy a jurisprudencie WTO je preto v tejto situácii irelevantná, keďže výnosy sa priamo vyplácali výrobcom príslušného výrobku a okrem iného boli priamo spojené s dodávkou príslušného výrobku. Keďže tieto platby mali formu nenávratných grantov, finančný príspevok preto existuje (priamy prevod finančných prostriedkov) a vzhľadom na neexistenciu dôkazov o ďalšom použití príslušných súm je Komisia oprávnená predpokladať, že zvýhodňujú prijímateľa (výrobcov). Ak by vláda bola vyplatila platby v rámci tohto programu neprepojeným prevádzkovateľom projektu a zariadenie by bolo bývalo nadobudnuté za primeranú trhovú cenu, nevznikli by pre príslušných vývozcov žiadne výhody. Avšak v situácii, keď sa platby poskytujú vyvážajúcim výrobcom, použitie týchto súm na inštaláciu solárnych panelov predstavuje výhodu, pretože ich toto oslobodzuje od nákladov, ktoré by im inak vznikli v tomto procese. Ak nie je vyvážajúci výrobca schopný preukázať, že časť pomoci bola prevedená na užívateľov – tretie strany, treba na základe dostupných údajov predpokladať, že táto časť grantu poskytla vývozcovi výhodu vo forme všeobecnej dotácie, z ktorej budú profitovať činnosti spoločnosti ako celku. V tomto prípade to tak je.

(455)

Dvaja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že program Golden Sun nie je špecifický, pretože príslušné požiadavky v čínskej legislatíve sú objektívne a všetky podniky, ktoré ich spĺňajú, môžu ťažiť z tohto programu a kritériá oprávnenosti sú otvorené pre všetky spoločnosti bez ohľadu na to, či ide o výrobcov príslušného výrobku. Komisia sa odvoláva na svoje zistenia o špecifickosti v odôvodnení 247, ktoré ukázalo, že podmienky a kritériá výberu nie sú objektívne a neuplatňujú sa automaticky. Príslušné požadované kritériá potvrdzujú, že program je obmedzený iba na limitovanú podskupinu podnikov, ktoré sú ich schopné splniť, najmä tie s výraznou inštalovanou kapacitou najmenej 300 kWh a s podstatnými aktívami v hodnote najmenej 100 miliónov RMB. V kritériách výberu sa tiež uvádza potreba toho, aby boli prijímajúce podniky zahrnuté do miestneho demonštračného plánu vykonávania projektu Golden Sun, a na základe prešetrovania sa zistilo, že zahrnutie do týchto miestnych plánov závisí od voľného rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré nie je transparentné a nie je založené na objektívnych kritériách. Komisia dodáva, že oprávnené „distribuované solárne systémy“ sú závislé od výroby a dodávky zariadenia vyrábajúceho solárnu energiu, väčšina ktorého pozostáva zo solárnych modulov a článkov. Na rozdiel od tvrdenia vývozcov zaradených do vzorky je preto tento systém tiež špecifický, keďže iba výrobcovia solárnych systémov, alebo inými slovami výrobcovia príslušného výrobku, sú v praxi oprávnení požívať výhody v rámci tohto programu, a to buď priamo ako vlastníci projektu alebo nepriamo ako údajní dodávatelia príslušného výrobku vlastníkom projektu.

Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu odmietnutia spolupráce čínskej vlády, ktorá neposkytla všetky rozpočtové dokumenty vyžadované Komisiou (pozri odôvodnenia 234 — 239), sa dospelo k záveru, že tento program je de facto špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože z tohto programu priamo alebo nepriamo požívajú výhody hlavne výrobcovia príslušného výrobku. Dotácia slúži obmedzenému počtu podnikov (výrobcovia príslušného výrobku) alebo ju využívajú prevažne či neúmerne len tieto podniky, ktoré sú len podmnožinou údajných potenciálnych príjemcov, avšak podľa všetkého dostávajú všetky tieto prostriedky.

(456)

Čínska vláda opätovne potvrdzuje svoj argument, že program týkajúci sa podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý sa spomína v podnete, sa skončil v roku 2013. Komisia poznamenáva, že obdobie prešetrovania sa skončilo ešte pred rokom 2013, a preto výhody poskytnuté v rámci tohto programu počas obdobia prešetrovania sú napadnuteľné. Potvrdzuje to zistenie z prešetrovania, pri ktorom sa zistilo, že v období prešetrovania sa v rámci tohto programu poskytli výhody viacerým spolupracujúcim vývozcom zaradeným do vzorky. Výhody udelené v rámci tohto programu, a to napriek tomu, že sa program v roku 2013 ukončil, tiež naďalej pokračujú.

(457)

Čínska vláda a jeden spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky ďalej tvrdia, že odlišný variant tejto schémy pre podniky s vyspelými a novými technológiám nemôže byť na základe článku 10 ods. 1 základného nariadenia napadnuteľný, pretože sa neuvádza v podnete. Komisia odkazuje na svoje podrobné protiargumenty uvedené v odôvodnení 286. Komisia takisto pripomína, že čínska vláda sa rozhodla pri prešetrovaní nespolupracovať v otázke odlišného variantu tohto programu. Dodatočne k týmto skutočnostiam Komisia poznamenáva, že v podnete sa uvádzajú aj ďalšie preferenčné režimy priamych daní pre podniky s novými a vyspelými technológiami ako doplnok k variantu programu prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou (oddiel 4.2.5.1 podnetu), a to buď daňové úľavy pre podniky s vyspelými a novými technológiami (oddiel 4.2.5.9 podnetu), alebo preferenčné daňové programy pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré sa uznali ako podniky s vyspelými a novými technológiami (oddiel 4.2.5.8 podnetu). O tomto programe sa teda možno domnievať, že úzko súvisí s jedným alebo obidvomi spomenutými daňovými programami, pretože sa týka zníženia priamej daňovej sadzby a osobitne sa zameriava na rovnakú skupinu príjemcov, podniky s vyspelými a novými technológiami. Spolupráca čínskej vlády by aj v tomto prípade umožnila Komisii primerane a dôkladne posúdiť všetky skutočnosti, ktoré úzko súvisia s programami uvedenými v podnete, a doplniť všetky informačné medzery prítomné v podnete, ktorý je založený na dôkazoch prima facie, ktoré mal navrhovateľ opodstatnene k dispozícii. Na základe týchto argumentov Komisia opätovne tvrdí, že napadnutie tohto programu je v úplnom súlade s článkom 10 ods. 1 základného nariadenia, keďže v tomto ustanovení sa umožňuje prešetriť akékoľvek „údajné subvencie“, ktoré uviedol navrhovateľ a ktoré nemusia súvisieť len s konkrétnym programom. V tomto prípade je údajná subvencia – ušlé príjmy z vládnych daní zamerané na rovnaký typ prijímateľov spoločná – pre všetky dotknuté programy.

(458)

V súvislosti s výpočtom výšky subvencie dvaja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že Komisia chybne použila údaje za celý rok v prípade ročného daňového priznania za rok 2011, napriek tomu, že obdobie prešetrovania pokrýva polovicu roka 2011 a polovicu roka 2012, pričom tento postup je porušením metódy výpočtu stanoveného v oddiele E písm. a) bode ii) usmernení Komisie pre výpočet výšky subvencie počas prešetrovania vyrovnávacích ciel, Ú. v. ES C 394, 17.12.1998, s. 6. Jeden z týchto vývozcov ďalej tvrdí, že keďže v čase overovania neboli k dispozícii úplné daňové priznania za rok 2012, Komisia mala založiť výpočet za rok 2012 na daňových priznaniach k štvrťročnej dani z príjmov, ktoré sa vzťahovali na prvú polovicu roka 2012 zhromaždených na mieste, a/alebo na výkazoch ziskov a strát za rok 2012, ktoré ukazujú, že spoločnosť bola stratová.

(459)

Komisia odkazuje na odôvodnenie 300 a opätovne potvrdzuje význam založenia výpočtu výhody na konečných auditovaných daňových priznaniach za daný daňový rok. Komisia dodáva, že konečným vyrovnaním daňového priznania za rok 2011 počas OP sa akákoľvek získaná výhoda stáva konečnou, čím sa len ďalej zdôrazňuje správnosť jej prístupu. Komisia nemôže výpočet založiť na štvrťročných daňových priznaniach, pretože tieto priznania vyjadrujú aktuálnu provizórnu situáciu v čase vypĺňania a už zo svojej podstaty nezohľadňujú konečnú konsolidovanú situáciu celkového daňového roka. Cieľom týchto priznaní je zabezpečiť pre vládu likviditu, ak sú dane provizórne splatné, vyjadrujú však len čiastočnú situáciu v čase vypĺňania. Môže sa veľmi dobre stať, že ak spoločnosť v posledných dvoch štvrťrokoch dosiahne podstatný zisk, ktorý viac ako vykompenzuje straty v prvých dvoch štvrťrokoch, na konečnom daňovom priznaní uvedie zdaniteľný zisk. Provizórne daňové priznania za rok 2012 síce čiastočne vytvárajú obraz o situácii vývozcu v čase vypĺňania, čo je tiež dôvod, prečo ich Komisia zhromaždila, avšak ich relevantnosť nie je absolútna, pretože nemožno vylúčiť, že situácia na konci fiškálneho roka, ktorá sa ukáže v konečnom daňovom priznaní, bude úplne odlišná. Pokiaľ ide o výkazy ziskov a strát za rok 2012, Komisia poznamenáva, že finančné výkazy sa nemusia vždy zhodovať s daňovým účtovníctvom a môže sa stať, že povinnosť nahlasovať údaje o príjmoch a stratách na účely priamej dane sa môžu podstatne odlišovať od povinností vykazovania na účtovné účely. Takisto sa môžu vykonať úpravy na daňové účely, ktoré finančné výkazy plne neodrážajú. Skutočnosť, že spoločnosť je stratová v rámci finančných výkazov, nemusí znamenať, že bude rovnako stratová aj vo svojom konečnom daňovom priznaní. Na základe týchto argumentov Komisia potvrdzuje, že výpočet subvencie v súvislosti so schémami priamej dane sa musí nevyhnutne opierať o konečné údaje v konečnom auditovanom priznaní k dani z príjmu, a nie na periodickom daňovom výkaze či na konečnej alebo predbežnej účtovnej závierke.

(460)

Čínska vláda tvrdí, že je po prvýkrát informovaná o tom, že Komisia podriaďuje vyrovnávacím opatreniam program výskumu a vývoja, ktorý nie je náhradným programom programu výskumu a vývoja pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý spomína navrhovateľ. Čínska vláda sa opiera o podobné argumenty použité pri predchádzajúcej schéme, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 457, a tvrdí, že napadnutie týchto schém je v rozpore s článkom 11 a 13 dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda ďalej tvrdí, že program výskumu a vývoja pre podniky s zahraničnou majetkovou účasťou sa skončil v roku 2008 a nový program výskumu a vývoja zahrnutý v novom zákone o dani z príjmov čínskych podnikov nie je nahradením programu, pretože sa netýka podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a nevyžaduje, aby výdavky na výskum a vývoj boli o 10 % vyššie než v predchádzajúcom roku.

(461)

Komisia poznamenáva, že čínska vláda neposkytla informácie o tejto schéme v vyplnenom dotazníku ani v odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch, avšak táto schéma bola už pri predchádzajúcich prešetreniach predmetom vyrovnávacích opatrení (pozri odôvodnenie 310). Komisia zároveň poznamenáva, že o tomto programe diskutovala s čínskou vládou počas overovacej návštevy, a že príslušné vykonávacie opatrenia sa zozbierali ako dôkazový materiál (takisto ich predložil jeden z vývozcov zaradených do vzorky). Komisia preto vyvracia tvrdenie čínskej vlády, že je po prvýkrát informovaná o potenciálnom uplatnení vyrovnávacích opatrení na tento program, takisto vzhľadom na to, že viacero spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky, s ktorými čínska vláda spolupracovala pri vypĺňaní dotazníka, nahlásilo tento program vo svojich vyplnených dotazníkoch. Čínska vláda bola s touto skutočnosťou plne oboznámená, keďže niekoľkokrát kontrolovala spis, ktorý nemal dôverný charakter. Zistenia pri prešetrovaní dosvedčujú, že tento program je napadnuteľný (odôvodnenia 310 – 314). Komisia dodáva, že tento program jednoznačne nahrádza predchádzajúci program zameraný na podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, vzhľadom na úzku prepojenosť vyjadrenú rovnakou formou a výškou daňových výhod (dodatočná daňová kompenzácia odpočítateľná z daňového základu), rovnakým pomerom a rovnakou východiskovou situáciou (oprávnené náklady na činnosti výskumu a vývoja), ktoré sa len veľmi málo odlišujú. Tieto malé rozdiely sa zaviedli zároveň s reformou nového zákona o dani z príjmov podnikov v roku 2008, avšak povaha a podstata programu je v zásade rovnaká. Komisia zároveň odkazuje na argumenty ohľadne mechanizmu začatia konania uvedené v odôvodnení 457.

(462)

Čínska vláda a spolupracujúci vývozca zaradený do vzorky takisto tvrdia, že tento program nie je špecifický, pretože Komisia nepreukázala, že certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami sa neobmedzuje len na určité podniky. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenia v odôvodnení 313 a v odôvodneniach 321 a 325, ktoré sa týkajú iného daňového programu pre podniky s vyspelými a novými technológiami. Komisia dodáva, že vykonávacie pravidlá realizácie tohto programu (pozri odôvodnenie 321) ďalej potvrdzujú zistenie o špecifickosti podnikov s vyspelými a novými technológiami, ktorými sú len spoločnosti v odvetviach podporovaných vládnymi politikami a ktoré môžu podľa príslušných vládnych katalógov a usmernení získať príslušný certifikát. Tento certifikát môžu získať napríklad len podniky zapojené do projektu v oblasti výskumu a vývoja, ktorý je uvedený v popise odvetví vyspelých a nových technológií s kľúčovou štátnou pomocou a v usmerneniach pre aktuálne priority rozvoja v kľúčových sektoroch odvetvia s vyspelými technológiami vydaných v roku 2007 NKRR, alebo do činností výskumu a vývoja, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti oznámenia Štátnej rady o vykonávaní určitých politík na podporu štátnej koncepcie strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), č. 6 [2006] Štátnej rady). Je teda zrejmé, že tento daňový program sa obmedzuje len na tieto špecifické spoločnosti v príslušných sektoroch a na činnosti výskumu a vývoja podporované čínskou vládou vrátane spoločností v podporovanom fotovoltickom sektore.

(463)

V súvislosti s výpočtom výšky subvencie dvaja spolupracujúci vývozcovia zaradení do vzorky tvrdia, že Komisia chybne použila údaje za celý rok v prípade ročného daňového priznania za rok 2011, pričom obdobie prešetrovania pokrýva polovicu roka 2011 a polovicu roka 2012 a tento postup je porušením metódy výpočtu stanovenej v oddiele E písm. a) bode iii) usmernení Komisie pre výpočet výšky subvencie počas prešetrovania vyrovnávacích ciel z roku 1998. Komisia odkazuje na všetky argumenty rozpísané v odôvodnení 459, ktoré sa rovnako uplatňujú na vyvrátenie tohto tvrdenie súvisiaceho s týmto programom. Komisia ďalej poznamenáva, že argument o domnelej daňovej stratovosti za daňový rok 2012 má obmedzený alebo nulový význam, pretože odpočítanie dane sa môže previesť o päť ďalších daňových rokov a odpočítať od akéhokoľvek zdaniteľného príjmu, ktorý sa prizná v nasledujúcich piatich rokoch. Aj keby teda Komisia uznala, že tieto spoločnosti mali v roku 2012 daňové straty, alebo keby bolo k dispozícii konečné auditované daňové priznanie za rok 2012 a vyplynula by z neho daňová strata (čo sa v tomto prípade nestalo), aj tak by sa výhody získané v rámci tohto programu zohľadnili, keďže by nebolo možné vylúčiť, že spoločnosť využije výhodu odpočítania dane nadobudnutú v roku 2012 hneď, ako prizná zdaniteľný príjem v ktoromkoľvek z nasledujúcich piatich daňových rokov.

(464)

Čínska vláda a jeden spolupracujúci vývozca tvrdia, že tento program nie je špecifický, že analýza špecifickosti sa nezakladá na žiadnych faktoch a že požiadavky na získanie certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami by sa mali považovať za objektívne kritériá alebo za podmienky, ktorými sa riadi posudzovanie oprávnenosti na udelenie subvencie a že oprávnenosť na tento program je automatická. V súvislosti so zistením o špecifickosti týkajúcej sa obmedzení tohto programu a daňovej kompenzácie výskumu a vývoja aj pre podniky s vyspelými a novými technológiami Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodneniach 321 a 325, ako aj na odôvodnenie 462, ktoré sa uplatňuje aj na tento program. Komisia opätovne potvrdzuje, že najmä vykonávacie opatrenia a uvedené dokumenty dosvedčujú, že uplatnenie tohto programu a uznanie statusu podniku s vyspelými a novými technológiami, ktorý vôbec nie je dostupný pre všetky podniky a neopiera sa o objektívne kritériá, sa obmedzuje len na určité sektory a podniky podporované čínskou vládou na základe kritéria, ktoré sa nezdá byť objektívne alebo neutrálne. Oprávnenosť na získanie výhod v rámci tohto programu nie je automatické, ale závisí od udelenia certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami, ktorý udeľujú príslušné orgány na základe vlastného uváženia, a jeho získanie teda nie je automatické.

(465)

Jeden spolupracujúci vývozca tvrdí, že Komisia chybne vypočítala výhody získané prostredníctvom subvencií v rámci tohto programu, pretože použila auditované daňové priznanie za rok 2011, pričom boli k dispozícii daňové priznania za 1. a 2. štvrťrok 2012, ktoré sa poskytli počas overovania, a v každom prípade si Komisia mohla vyžiadať kópiu konečného auditovaného daňového priznania za rok 2012 hneď, ako bolo k dispozícii. Tento vývozca zároveň tvrdí, že ak sa na výpočet výhod získaných prostredníctvom subvencií použilo daňové priznanie za rok 2011, mal sa použiť obrat spoločnosti za rok 2011, a nie obrat za obdobie prešetrovania. Komisia odkazuje na svoje vysvetlenie v odôvodnení 459. Komisia ďalej poznamenáva, že vo svojom liste predchádzajúcom overovaniu, ktorý poslala vývozcom zaradeným do vzorky vrátane daného vývozcu, konkrétne požiadala o originálne kompletné daňové priznania za daňové roky spadajúce do obdobia prešetrovania a za tri predchádzajúce roky. Tento spolupracujúci vývozca preto mohol a mal predložiť daňové priznanie za rok 2012 hneď, ako bolo k dispozícii, avšak Komisia poznamenáva, že tak spravil až nedávno pri odoslaní pripomienok k informačnému dokumentu. V súvislosti s argumentom, že Komisia mala na výpočet výhod použiť obrat za rok 2011, Komisia poznamenáva, že výška výhod na základe daňového priznania za rok 2011 dostatočne odráža situáciu v období prešetrovania, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že daň za rok 2011 bola splatná v období prešetrovania (mesiac) a konečné údaje za rok 2012 neboli pri overovaní k dispozícii. V každom prípade Komisia nemôže použiť rôzne menovatele na zmeranie rôznych subvencií, inak by percentuálne údaje neboli porovnateľné a nebola by zaručená súrodosť výpočtu. Komisia napokon dodáva, že nemá overené údaje o obrate za rok 2011, ale overila údaje o obrate za obdobie prešetrovania.

(466)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia neurčila špecifickosť podľa článku 2 ods. 1 a 2 dohody o dotáciách a jasne nezdôvodnila svoje určenia špecifickosti na základe nesporného dôkazu podľa článku 2 ods. 4 dohody o dotáciách. Podľa čínskej vlády Komisia neposkytla žiadne faktické dôkazy o tom, ktorým určitým odvetviam sa poskytujú práva na užívanie pozemkov za preferenčné sadzby, ani právny základ svojho posúdenia, že výrobné odvetvie zamerané na solárne články a moduly patrí medzi tieto odvetvia. Jeden vyvážajúci výrobca mal podobnú požiadavku. Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia citovala v odôvodnení 364 príklady oznámení o predaji práv na užívanie pozemkov, v ktorých príslušné orgány obmedzili potenciálnych nadobúdateľov za stanovenú cenu na fotovoltický priemysel a stanovili cenové limity za práva na užívanie pozemkov, ktoré zakúpili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Keďže žiadne ďalšie informácie požadované od čínskej vlády neboli poskytnuté a vzhľadom na vládnu podporu fotovoltického priemyslu v spojení s diskrečnou a netransparentnou povahou udeľovania práv na užívanie pozemkov Komisia mala za to, že tieto informácie dokazujú existenciu špecifickosti.

(467)

Čínska vláda a niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že referenčná hodnota k právam na užívanie pozemkov, ktorú si zvolila Komisia, nie je vhodná. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia nevyvinula všemožné úsilie o to, aby stanovila referenčnú hodnotu, ktorá by sa približovala k trhovým podmienkam, ktoré by prevládali v prípade neexistencie narušenia, ako požaduje panel WTO vo veci USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny  (101). Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia skutočne podrobne preskúmala rôzne ukazovatele a porovnala Taiwan a ČĽR ako celok, ako aj príslušné jednotlivé čínske provincie. Komisia po tejto analýze považuje Taiwan za vhodnú referenčnú hodnotu z dôvodu všetkých súhrnných informácií uvedených v spise, t. j. z hľadiska i) porovnateľnej úrovne hospodárskeho rozvoja a hospodárskej štruktúry prevládajúcej na Taiwane a v prevažnej väčšine čínskych provincií a miest, v ktorých majú sídlo spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia; ii) geografickej blízkosti Číny a Taiwanu; iii) vysokého stupňa priemyselnej infraštruktúry Taiwanu a týchto čínskych provincií; iv) silných ekonomických väzieb a cezhraničného obchodu medzi Taiwanom a ČĽR; v) veľkej hustoty obyvateľstva v príslušných čínskych provinciách a na Taiwane; vi) podobnosti medzi typom pozemkov a transakciami použitými na vytvorenie príslušnej referenčnej hodnoty na Taiwane a hodnôt v ČĽR a vii) spoločných demografických, jazykových a kultúrnych charakteristík Taiwanu a ČĽR. Navyše väčšina dotknutých provincií sa považuje za špičkové výrobné provincie v ČĽR.

Aj keď HDP na obyvateľa Taiwanu a týchto provincií a miest nie je rovnaký, HDP týchto provincií a miest v posledných rokoch rýchlo rástol, t. j. dobieha HDP Taiwanu. Navyše nedávne údaje naznačujú, že aj ČĽR ako celok, ako aj dotknuté provincie a mestá majú omnoho vyšší rast HDP ako Taiwan, t. j. veľmi rýchlo ho dobiehajú. Je však potrebné poznamenať, že presné porovnanie medzi HDP netrhového hospodárstva (ČĽR) a HDP fungujúceho trhového hospodárstva (Taiwan) nie je rozhodujúcim faktom, pretože je bežné, že pokiaľ ide o HDP, netrhové hospodárstvo zaostáva za fungujúcim trhovým hospodárstvom. Navyše ponuku priemyselných pozemkov a dopyt po nich môže ovplyvniť veľa ďalších faktorov, napríklad pravidlá plánovania alebo environmentálna politika. Skutočnou otázkou je, aké by boli „prevládajúce trhové podmienky“, pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov v dotknutých čínskych provinciách, ak by bola fungujúcim trhovým hospodárstvom, pretože zo všetkých dôkazov sa dospelo k záveru, že by boli veľmi podobné podmienkam na Taiwane.

(468)

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala zverejniť ďalšie subvenčné schémy zistené počas prešetrovania a tiež stanoviť subvenčné rozpätie pre tie schémy, ktoré nie sú uvedené v podnete. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že všetky subvencie, ktoré spĺňajú právne požiadavky na začatie prešetrovania, Komisia prešetrila.

(469)

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala stanoviť subvenčné rozpätie v súvislosti s poskytovaním polysilikónu za cenu nižšiu než primeranú na základe informácií v podnete a na základe zistení ministerstva obchodu Spojených štátov amerických v podobnej veci v oblasti fotovoltiky. Komisia tento program prešetrila a na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov a čínskej vlády dospela k záveru, že z tohto programu počas OP nezískali žiadnu výhodu, najmä preto že dovozné ceny polykryštalického kremíka boli nižšie ako ceny účtované čínskymi dodávateľmi. Je potrebné uviesť, že obdobie prešetrovania bolo vo veci prešetrovanej USA a v tejto veci odlišné.

(470)

V podnete sa takisto tvrdilo, že Komisia mala stanoviť subvenčné rozpätie, pokiaľ ide o dodávky elektriny za cenu nižšiu než primeranú. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia nenašla dostatočný dôkaz o tom, že vyvážajúci výrobcovia s výnimkou LDK profitovali počas OP z preferenčného poskytovania elektriny.

(471)

Čínska vláda tvrdila, že metodika výpočtu Komisia viedla k „dvojitému započítaniu na úrovni antidumpingového a antisubvenčného rozpätia“. Podľa čínskej vlády mala Komisia odpočítať subvenčné rozpätie vypočítané pre program poistenia vývozného úveru z dumpingového rozpätia na základe skutočnosti, že ide o vývoznú dotáciu. Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia mala odpočítať od dumpingového rozpätia subvenčné rozpätie vypočítané na základe mimoštátnych referenčných hodnôt. V odôvodnení uviedla, že „v prípade časti dumpingu vypočítaného na základe analogickej bežnej vnútroštátnej hodnoty ide v skutočnosti o to isté subvencovanie, ktoré bolo napadnuté v rámci súčasného antisubvenčného prešetrovania“. Žiadna z týchto pohľadávok by nemala mať akýkoľvek vplyv na výšku výsledných opatrení, keďže v danom prípade sú kombinované clá obmedzené rozpätím ujmy. Čínska vláda toto takisto potvrdila v pripomienkach ku konečnému informačnému dokumentu. Reagovať na podstatu týchto tvrdení sa preto nepovažovalo za nevyhnutné.

(472)

V uvedenej tabuľke sa stanovuje výška napadnuteľných subvencií podľa ustanovení základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, ktorá sa uplatňuje na prešetrované spoločnosti:

(473)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia sa celkové subvenčné rozpätie spolupracujúcich spoločností, ktoré nie sú zaradené do vzorky, vypočítava na základe celkového váženého priemeru subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti vo vzorke, t. j. 6,4 %.

(474)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre všetky ostatné spoločnosti stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam zaradeným do vzorky alebo spolupracujúcim na prešetrovaní. Clo pre všetky ostatné spoločnosti bude platiť pre tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(475)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii okolo 215 výrobcov. Predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa v texte uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“. Inštitúcie overili tvrdenia zainteresovaných strán, že počet výrobcov bol vyšší; pri tomto overovaní sa ukázalo, že údajní ďalší výrobcovia boli v skutočnosti väčšinou vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia prepojení s týmito výrobcami, distribútori a montážne podniky.

(476)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii za obdobie prešetrovania sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie vrátane informácií uvedených v podnete, makroekonomických údajov, ktoré poskytla nezávislá konzultačná spoločnosť Europressedienst (ďalej len „konzultant“), a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže úplné verejné informácie o výrobe neboli k dispozícii. Keďže moduly a články sa dovážajú do Únie ako colné položky zahŕňajúce ostatné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, a údaje o objemoch dovozu sú vyjadrené v tonách, na určenie objemu dovozu a hodnôt, ktoré vychádzali z údajov poskytnutých konzultantom, nebolo možné použiť údaje Eurostatu. Ak to bolo možné, údaje, ktoré poskytol konzultant, boli podrobené krížovej kontrole s ostatnými dostupnými verejnými zdrojmi a overenými vyplnenými dotazníkmi.

(477)