20.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/40

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 472/2013 sa uplatňuje na členské štáty, ktoré v čase nadobudnutia jeho účinnosti už dostávali finančnú pomoc, a to napríklad aj z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).

(2)

V nariadení (EÚ) č. 472/2013 sa stanovujú pravidlá schvaľovania programu makroekonomických úprav pre členské štáty prijímajúce finančnú pomoc; tieto pravidlá musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

(3)

Na základe žiadosti Cypru z 25. júna 2012 o finančnú pomoc z EMS Rada rozhodla 25. apríla 2013 rozhodnutím 2013/236/EÚ (2), že Cyprus musí dôsledne plniť program makroekonomických úprav.

(4)

Rada guvernérov EMS 24. apríla 2013 rozhodla, že v zásade poskytne Cypru podporu na zabezpečenie stability, a schválila memorandum o porozumení týkajúce sa osobitnej podmienenosti hospodárskej politiky (ďalej len „MoP“), ako aj jeho podpísanie Komisiou v mene EMS.

(5)

V súlade s článkom 1 ods. 2 rozhodnutia 2013/236/EÚ Komisia v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB), a keď to bolo vhodné aj s Medzinárodným menovým fondom (MMF), uskutočnila prvé preskúmanie s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohodnutých opatrení, ako aj ich účinnosť a hospodársky a sociálny vplyv. Na základe tohto preskúmania sa vykonala aktualizácia existujúceho programu makroekonomických úprav, ktorá odráža opatrenia prijaté cyperskými orgánmi v druhom štvrťroku 2013.

(6)

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) č. 472/2013 sa musí prijať program makroekonomických úprav v podobe vykonávacieho rozhodnutia Rady. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a právnej istoty by sa mal preto program opätovne prijať na základe článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 472/2013. Podstata programu by mala zostať rovnaká ako v programe schválenom rozhodnutím 2013/236/EÚ, ale mala by zahŕňať aj výsledky preskúmania vykonaného v súlade s článkom 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Zároveň by sa malo zrušiť rozhodnutie Rady 2013/236/EÚ.

(7)

Komisia v spolupráci s ECB a MMF uskutočnila prvé preskúmanie s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohodnutých opatrení, ako aj ich účinnosť a hospodársky a sociálny vplyv. Na základe tohto preskúmania sa vykonala aktualizácia MoP v oblasti reformy finančného sektora, fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem, najmä pokiaľ ide o: i) plán postupného uvoľňovania kontroly nad kapitálom, ii) zavedenie právneho rámca pre novú riadiacu štruktúru, ktorá má riadiť podiely štátu v sektore družstevných úverov, iii) akčný plán na boj proti praniu špinavých peňazí, iv) kompenzačnú schému pre zaopatrovacie a dôchodkové fondy, ktoré mali úložky v Cyprus Popular Bank, v) zabezpečenie toho, aby zostali k dispozícii nevyhnutné vnútroštátne finančné prostriedky na krytie národných príspevkov na projekty financované zo štrukturálnych a iných fondov EÚ, vi) podrobný opis plánovanej reformy verejnej pomoci a vii) prípravu podrobných politických návrhov v oblasti aktivačných politík a urýchlené prijatie opatrení na vytvorenie príležitostí pre mladých ľudí a zlepšenie ich vyhliadok na zamestnateľnosť. Vykonávaním komplexných a ambicióznych reforiem vo finančnej, fiškálnej a štrukturálnej oblasti by sa mala zaručiť strednodobá udržateľnosť cyperského verejného dlhu.

(8)

Počas vykonávania komplexného cyperského balíka opatrení hospodárskej politiky by mala Komisia poskytovať ďalšie poradenstvo a technickú pomoc v osobitných oblastiach. Členský štát podliehajúci programu makroekonomických úprav, ktorý čelí nedostatočnej administratívnej kapacite, by mal požiadať o technickú pomoc Komisiu, ktorá môže na tento účel vytvoriť skupinu expertov.

(9)

Cyperské orgány by mali do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia programu makroekonomických úprav zapájať v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi a praxou sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti,

a)

zabezpečiť dôkladné monitorovanie situácie v oblasti likvidity bankového sektora. Predmetom dôkladného monitorovania sú dočasné obmedzenia voľného pohybu kapitálu (okrem iného obmedzenie výberov hotovosti, platieb a prevodov). Cieľom je to, aby kontroly nezostali v platnosti dlhšie, než je nevyhnutne potrebné na zmiernenie vážnych rizík ohrozujúcich stabilitu finančného systému. Zverejnil sa plán postupného uvoľňovania kontroly, ktorý sa bude uskutočňovať na základe jednotlivých etáp, v závislosti od pokroku dosiahnutého pri vykonávaní programu a s prihliadnutím na stav bánk z hľadiska likvidity. Strednodobé plány domácich bánk v oblasti financovania a kapitálu, ktoré sú závislé od financovania centrálnou bankou alebo od poskytnutia štátnej pomoci, musia realisticky odzrkadľovať očakávané znižovanie zadlženosti v bankovom sektore a znížiť závislosť od úverov centrálnych bánk bez toho, aby došlo k nútenému predaju aktív a úverovej kríze. Predpisy o minimálnych požiadavkách na likviditu sa aktualizujú tak, aby sa v budúcnosti zabránilo nadmernej koncentrácii aktív určitých eminentov;

b)

prijať potrebné regulačné požiadavky týkajúce sa zvýšenia minimálnej úrovne kapitálovej primeranosti, pokiaľ ide o základný kapitál Tier 1, na 9 % do konca roku 2013;

c)

prijať opatrenia na minimalizáciu nákladov pre daňovníkov na reštrukturalizáciu bánk. Podkapitalizované obchodné a družstevné úverové inštitúcie pred tým, než sa im poskytne štátna pomoc, musia získavať kapitál v čo najväčšej možnej miere zo súkromných zdrojov. Každý plán na reštrukturalizáciu sa musí pred poskytnutím takejto štátnej pomoci formálne schváliť podľa pravidiel štátnej pomoci. Komerčné banky s nedostatkom kapitálu môžu, ak nepostačujú iné opatrenia, požiadať o rekapitalizačnú pomoc od štátu v súlade s postupmi na poskytnutie štátnej pomoci;

d)

zabezpečiť vytvorenie registra úverov, preskúmanie a prípadne zmenu súčasného regulačného rámca pre poskytovanie a správu pôžičiek a prijatie právnych predpisov, ktorých cieľom je posilniť správu a riadenie komerčných bánk;

e)

posilniť správu a riadenie bánk, a to aj prostredníctvom zákazu poskytovania úverov nezávislým členom rady alebo ich prepojeným stranám;

f)

maximalizovať vymoženie nesplácaných úverov a zároveň minimalizovať stimuly na strategické zlyhanie zo strany dlžníkov. To zahŕňa zmiernenie obmedzení na zabavenie kolaterálu a riadne monitorovanie a riadenie nesplácaných úverov;

g)

dokončiť harmonizáciu regulácie družstevných úverových inštitúcií a dohľad nad nimi s reguláciou a dohľadom v prípade komerčných bánk;

h)

vykonávať stratégiu pre budúcu štruktúru, fungovanie a životaschopnosť sektora družstevných úverových inštitúcií, ktorú vypracuje cyperská centrálna banka po konzultácii s Komisiou, ECB a MMF;

i)

posilniť monitorovanie zadlženosti podnikového sektora a sektora domácností a vytvoriť rámec pre cielenú reštrukturalizáciu dlhu súkromného sektora s cieľom uľahčiť poskytovanie nových úverov a znížiť úverové obmedzenia;

j)

pokračovať v posilňovaní rámca na boj proti praniu špinavých peňazí a vykonávať akčný plán zabezpečujúci uplatňovanie dokonalejších postupov, pokiaľ ide o povinné overovanie identity zákazníkov (customer due diligence) a transparentnosť subjektov, v súlade s najlepším postupom;

k)

predložiť právne predpisy pre povinný dohľad založený na úrovni kapitalizácie;

l)

začleniť záťažové testy do pravidelného vonkajšieho bankového dohľadu;

m)

zaviesť požiadavky na povinné zverejňovanie s cieľom zabezpečiť, aby banky pravidelne informovali trhy o pokroku, ktorý dosiahli pri reštrukturalizácii bankových operácií, a

n)

vytvoriť právny rámec pre novú riadiacu štruktúru, ktorá má riadiť podiely štátu v sektore družstevných úverov.

a)

uskutoční reformu svojho daňového systému pre motorové vozidlá na základe ekologických zásad a s cieľom získať dodatočný príjem v strednodobom horizonte;

b)

zavedie kompenzačnú schému pre zaopatrovacie a dôchodkové fondy, ktoré mali úložky v Cyprus Popular Bank, čím sa zabezpečí, aby sa s nimi zaobchádzalo porovnateľným spôsobom, ako sa zaobchádza s takýmito fondmi v Bank of Cyprus, pričom zároveň táto schéma zohľadní peňažný tok a poistno-matematickú situáciu každého fondu a mala by minimalizovať vplyv na deficit verejnej správy. Vzhľadom na sociálnu povahu týchto fondov sa cieľ deficitu verejnej správy na rok 2013 môže revidovať tak, aby sa zahrnul dosah tejto schémy na rozpočet, a

c)

zabezpečí úplné vykonávanie konsolidačných opatrení prijatých od decembra 2012.

a)

na strane výdavkov sa do rozpočtu zahrnie: zníženie celkových výdavkov na sociálne transfery vďaka lepšiemu zacieleniu, ďalšie zníženie miezd vo verejnom a širšom verejnom sektore a náhrad za nadčasy, zavedenie poplatku za preukaz na verejnú dopravu pre študentov a dôchodcov a opatrenia v oblasti štrukturálnej reformy v sektore vzdelávania s cieľom zlepšiť využívanie zdrojov a

b)

na strane príjmov sa do rozpočtu na rok 2014 zahrnie: predĺženie platnosti dočasného príspevku na hrubý zárobok zamestnancov verejného a súkromného sektora do 31. decembra 2016, zvýšenie DPH, zvýšenie spotrebných daní, a zvýšenie príspevkov do systému všeobecného sociálneho poistenia.

a)

v prípade nutnosti ďalšie reformy všeobecného dôchodkového systému a dôchodkového systému vo verejnom sektore s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť dôchodkového systému za súčasného riešenia otázky primeranosti dôchodkov. Alternatívy reformy sa stanovia na základe poistno-matematickej štúdie;

b)

kontrolu rastu výdavkov na zdravotníctvo s cieľom zabezpečiť dostatočné prostriedky na základnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom posilnenia udržateľnosti štruktúry financovania a efektívnosti poskytovania verejnej zdravotnej starostlivosti; zavedenie národného zdravotného systému a zabezpečenie jeho finančnej udržateľnosti za súčasného poskytovania všeobecného krytia;

c)

zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov a rozpočtového postupu prostredníctvom efektívneho strednodobého rozpočtového rámca, ktorý bude súčasťou lepšej správy verejných financií, čím sa prispeje k úsiliu o rozpočtovú konsolidáciu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia dostatočných prostriedkov pre základné politiky, ako sú vzdelávanie a zdravotníctvo. Tento rámec bude plne zodpovedať smernici Rady 2011/85/EÚ (3) a Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii podpísanej v Bruseli 2. marca 2012;

d)

prijatie primeraného právneho a inštitucionálneho rámca pre verejno-súkromné partnerstvá navrhnuté podľa osvedčených postupov;

e)

vypracovanie programu s cieľom dosiahnuť stabilný systém správy a riadenia štátnych a pološtátnych podnikov a začatie realizácie plánu privatizácie s cieľom pomôcť zvýšiť hospodársku efektívnosť a obnoviť udržateľnosť dlhu;

f)

vypracovanie a vykonávanie komplexného plánu reforiem na zvýšenie účinnosti a efektívnosti výberu daní a správy daní vrátane opatrení na boj proti daňovým podvodom a únikom a na zabezpečenie úplného a včasného uplatňovania právnych predpisov a noriem upravujúcich medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní a výmenu daňových informácií;

g)

reformu režimu dane z nehnuteľností;

h)

reformu verejnej správy na zlepšenie jej fungovania a nákladovej efektívnosti, najmä preskúmaním veľkosti, podmienok zamestnávania a funkčného usporiadania verejnej služby s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a poskytovanie kvalitných služieb pre obyvateľstvo;

i)

reformy celkovej štruktúry a úrovne sociálnych dávok s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov a zaistiť primeranú rovnováhu medzi sociálnym zabezpečením a stimulmi na získanie práce. Plánovanou reformou verejnej pomoci by sa malo zabezpečiť, aby sociálna pomoc slúžila ako záchranná sieť na poskytnutie minimálneho príjmu pre osoby, ktoré nie sú schopné dosiahnuť základnú životnú úroveň, pričom sa zachovajú stimuly na získanie práce, a

j)

vykonanie komplexného auditu verejných financií krajiny s cieľom posúdiť okrem iného aj dôvody, ktoré viedli k nahromadeniu nadmerného dlhu.

a)

plán zavedenia infraštruktúry potrebnej na využívanie zemného plynu s prihliadnutím na obchodné možnosti a riziká;

b)

komplexný predbežný plán režimu regulácie a organizácie trhu pre reštrukturalizovaný sektor energetiky a vývoz plynu, zahŕňajúci aj vhodný odbytový rámec pre zásoby plynu na mori zameraný na maximalizáciu príjmov, a

c)

plán na vytvorenie inštitucionálneho rámca pre hospodárenie so zásobami uhľovodíkov vrátane fondu pre zásoby, ktorý by mal prijímať a spravovať verejné príjmy z ťažby zemného plynu na mori a ktorý je vytvorený podľa medzinárodne uznávaných osvedčených postupov.