7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/27

(1)

Od roku 2013 sa prevádzkovateľom zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami Únie (ďalej len „EU ETS“), musia emisné kvóty prideľovať formou aukcie. V rokoch 2013 až 2020 však oprávnení prevádzkovatelia budú aj naďalej dostávať bezodplatné kvóty. Výška kvót pridelených každému takému operátorovi sa určuje na základe harmonizovaných pravidiel stanovených v smernici 2003/87/ES a rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ (2) platných v celej Únii.

(2)

Od členských štátov sa vyžadovalo, aby do 30. septembra 2011 predložili Komisii vnútroštátne vykonávacie opatrenia (ďalej len „VVO“), ktoré okrem iných povinných informácií mali obsahovať zoznam zariadení, ktoré sú na ich území a patria do pôsobnosti smernice 2003/87/ES, a predbežné množstvo bezodplatných kvót, ktoré sa majú v rokoch 2013 až 2020 prideliť, vypočítané na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii.

(3)

V článku 18 Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) sa stanovujú prechodné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na Chorvátsko a ktoré sú uvedené v prílohe V k uvedenému aktu. Podľa bodu 10 uvedenej prílohy V sa od Chorvátska vyžaduje, aby zabezpečilo, že prevádzkovatelia budú počas celého roka 2013 dodržiavať smernicu 2003/87/ES. Prevádzkovateľom oprávnených zariadení sa takisto za celý rok 2013 pridelia bezodplatné kvóty, aby sa im umožnilo dosiahnuť úplný súlad s EU ETS a jeho zásadou ročného monitorovania, podávania správ a overovania emisií a odovzdávania emisných kvót. Chorvátsko tak v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES a článkom 15 ods. 1 rozhodnutia 2011/278/EÚ predložilo Komisii svoje VVO.

(4)

Komisia v záujme zabezpečenia kvality a porovnateľnosti údajov poskytla na odovzdávanie VVO vzorový elektronický formulár. Všetky členské štáty v tomto alebo podobnom formáte predložili zoznam zariadení, tabuľku so všetkými príslušnými údajmi o jednotlivých zariadeniach a metodologickú správu o tom, aký proces zhromažďovania údajov použili orgány členských štátov.

(5)

Vzhľadom na široké spektrum predložených informácií a údajov Komisia najprv posúdila úplnosť všetkých VVO. V prípadoch, keď Komisia usúdila, že predložené spisy sú neúplné, od príslušného členského štátu si vyžiadala dodatočné informácie. Príslušné orgány reagovali predložením dodatočných relevantných informácií, aby doplnili predložené VVO.

(6)

VVO, ktoré zahŕňali celkové predbežné ročné množstvá emisných kvót, ktoré sa majú bezodplatne prideliť v rokoch 2013 až 2020, sa potom preskúmali na základe kritérií smernice 2003/87/ES, najmä jej článku 10a, a rozhodnutia 2011/278/EÚ, pričom sa zohľadnili usmerňujúce dokumenty Komisie určené členským štátom, ktoré 14. apríla 2011 potvrdil Výbor pre zmenu klímy. Keď to bolo vhodné, do úvahy sa zobralo aj usmernenie o výklade prílohy I k smernici 2003/87/ES.

(7)

Komisia v prípade každého členského štátu vykonala hĺbkové posúdenie súladu VVO. V rámci tohto komplexného posúdenia Komisia analyzovala jednak konzistentnosť samotných údajov, jednak konzistentnosť údajov s harmonizovanými pravidlami prideľovania. Komisia najprv preskúmala oprávnenosť zariadení dostávať bezodplatné kvóty, rozdelenie zariadení na podzariadenia a ich hranice. Komisia potom analyzovala uplatňovanie správnych referenčných hodnôt na príslušné podzariadenia. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí 2011/278/EÚ sa pre podzariadenia spojené s referenčným produktom v zásade stanovuje jedna referenčná úroveň pre každý produkt, Komisia venovala osobitnú pozornosť uplatňovaniu referenčnej úrovne na konečný produkt vyrobený v súlade s vymedzením produktov a systémovými hranicami stanovenými v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ. Okrem toho vzhľadom na značný vplyv výpočtu historických úrovní činnosti zariadení, prípadov významnej zmeny kapacity počas základného obdobia, ako aj prípadov, keď zariadenia začali prevádzku počas základného obdobia, a výpočtu predbežného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót na prideľovanie kvót Komisia podrobne analyzovala uvedené parametre, pričom brala do úvahy zameniteľnosť paliva a elektrickej energie, stav úniku uhlíka, ako aj vývoz tepla do súkromných domácností. Ďalšie štatistické analýzy a kontroly hodnovernosti, pri ktorých sa používali ukazovatele ako napríklad navrhované prideľovanie na historickú úroveň činnosti v porovnaní s referenčnými úrovňami alebo na historickú úroveň činnosti v porovnaní s úrovňou výrobnej kapacity, pomohli identifikovať ďalšie možné nezrovnalosti pri uplatňovaní harmonizovaných pravidiel prideľovania.

(8)

Na základe výsledkov tohto posúdenia Komisia vykonala podrobné posúdenie zariadení, kde boli identifikované možné nezrovnalosti pri uplatňovaní harmonizovaných pravidiel prideľovania, pričom si od príslušných orgánov príslušného členského štátu vyžiadala doplňujúce objasnenia.

(9)

Komisia sa na základe výsledkov posúdenia súladu domnieva, že VVO Belgicka, Bulharska, Dánska, Estónska, Írska, Grécka, Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Malty, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva sú v súlade so smernicou 2003/87/ES a rozhodnutím 2011/278/EÚ. Dospelo sa k záveru, že zariadenia, ktoré tieto členské štáty zahrnuli do VVO, sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie a nenašli sa nijaké nezrovnalosti, pokiaľ ide o predbežné celkové ročné množstvá bezodplatne pridelených emisných kvót, ktoré navrhol každý z uvedených členských štátov.

(10)

Na základe výsledkov posúdenia však Komisia usudzuje, že určité aspekty VVO, ktoré predložili Nemecko a Česká republika, nie sú v súlade s kritériami smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ, pričom vzala do úvahy usmerňujúce dokumenty Komisie určené členským štátom, ktoré 14. apríla 2011 potvrdil Výbor pre zmenu klímy.

(11)

Komisia konštatuje, že Nemecko navrhlo, aby sa siedmim zariadeniam zvýšila úroveň bezodplatne pridelených emisných kvót, lebo zastáva názor, že by sa tak predišlo neprimeraným ťažkostiam. V súlade s článkom 10a smernice 2003/87/ES a rozhodnutím 2011/278/EÚ sa predbežné množstvá bezodplatne pridelených kvót, ktoré sa prikladajú k VVO, vypočítavajú na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii. V rozhodnutí 2011/278/EÚ sa nestanovuje úprava, ktorú si Nemecko žiada na základe článku 9 ods. 5 nemeckého zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov – Treibhausgas-Emissionshandelsgesetz (TEHG) z 28. júla 2011. Zatiaľ čo do roka 2012 sa emisné kvóty bezodplatne prideľovali na vnútroštátnej úrovni, na obdobie počnúc rokom 2013 zákonodarca zámerne stanovil plne harmonizované pravidlá bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam, aby sa ku všetkým zariadeniam pristupovalo rovnako. Akákoľvek jednostranná zmena predbežných množstiev bezodplatne pridelených kvót, ktoré členské štáty vypočítali na základe rozhodnutia 2011/278/EÚ, by tento harmonizovaný prístup oslabilo. Nemecko nijako nepodložilo, že by kvóty pridelené dotknutým zariadeniami vypočítané na základe rozhodnutia 2011/278/EÚ boli očividne neprimerané vzhľadom na sledovaný cieľ plnej harmonizácie prideľovania. Ak by sa niektorým zariadeniam pridelilo viac bezodplatných kvót, narušila by sa hospodárska súťaž, alebo by hrozilo, že sa naruší, a pri obchodnom styku v rámci celej Únie vo všetkých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, by táto situácia mohla mať cezhraničné dôsledky. Komisia sa vzhľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania so zariadeniami podľa EU ETS a s členskými štátmi domnieva, že je preto vhodné namietať voči predbežným množstvám kvót bezodplatne pridelených určitým zariadeniam zahrnutým do nemeckých VVO a uvedeným v bode A prílohy I.

(12)

Komisia dospela k záveru, že VVO, ktoré predložilo Nemecko, sú v rozpore aj s rozhodnutím 2011/278/EÚ, lebo uplatňovanie referenčného produktu na horúci kov v prípadoch uvedených v bode B prílohy I k tomuto rozhodnutiu nie je v súlade s príslušnými pravidlami. Z tohto hľadiska Komisia konštatuje, že podľa nemeckých VVO v prípadoch oceliarenských procesov, pri ktorých sa používa kyslíkový konvertor (BOF) a pri ktorých sa horúci kov z vysokej pece nezošľachťuje na oceľ v rámci toho istého zariadenia, ale sa vyváža na ďalšie spracovanie, sa prevádzkovateľovi zariadenia s vysokou pecou na výrobu horúceho kovu neprideľujú nijaké bezodplatné emisné kvóty. Bezodplatný prídel namiesto toho dostáva zariadenie, kde prebieha zošľachťovanie ocele.

(13)

Komisia podotýka, že na účely prideľovania emisných kvót boli v rozhodnutí 2011/278/EÚ stanovené referenčné produkty, pričom sa brali do úvahy vymedzenia produktov a zložitosť výrobných procesov, ktoré umožňujú overenie údajov o výrobe a jednotné uplatňovanie referenčných produktov v celej Únii. Na účely uplatňovania referenčných produktov sa zariadenia delia na podzariadenia, pričom podzariadenie spojené s referenčným produktom sa vymedzuje ako vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou produktu, pre ktorý je stanovený referenčný produkt v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ. Referenčné úrovne sa teda stanovujú pre produkty, a nie procesy. V súlade s týmto prístupom sa stanovila aj referenčná úroveň pre horúci kov, pričom produkt je vymedzený ako tekuté železo nasýtené uhlíkom na ďalšie spracovanie. Členské štáty nemôžu na základe toho, že systémové hranice referenčnej úrovne pre horúci kov stanovené v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ zahŕňajú BOF, ignorovať, že kvóty by sa mali prideľovať na výrobu určitého výrobku. Toto stanovisko podporuje aj skutočnosť, že referenčné úrovne by mali zahŕňať všetky priame emisie súvisiace s výrobou. Najväčší objem emisií však vzniká práve pri výrobe horúceho kovu vo vysokej peci, zatiaľ čo proces zošľachťovania horúceho kovu na oceľ v konvertore BOF produkuje pomerne nízky objem emisií. Referenčná úroveň by teda bola omnoho nižšia, ak by sa vzťahovala aj na zariadenia, ktoré horúci kov dovážajú a v konvertore BOF ho zošľachťujú na oceľ. Ak sa navyše vezme do úvahy celkový systém prideľovania, ktorý sa stanovuje v rozhodnutí 2011/278/EÚ, a konkrétne pravidlá o významných zmenách kapacity, nemožno tvrdiť, že také pridelenie kvót, aké navrhuje Nemecko, by bolo v súlade s príslušnými predpismi. Komisia sa preto domnieva, že keďže neexistuje zodpovedajúce podzariadenie, ktoré by umožňovalo, aby sa pridelenie kvót určilo v súlade s článkom 10 rozhodnutia 2011/278/EÚ, zariadenia, ktoré dovážajú horúci kov na ďalšie spracovanie, nemožno považovať za zariadenia, ktoré sú oprávnené na bezodplatné pridelenie kvót v závislosti od množstva dovezeného horúceho kovu na základe referenčnej úrovne pre horúci kov. Komisia preto namieta proti predbežným celkovým ročným množstvám bezodplatne pridelených kvót, ktoré sa navrhujú pre zariadenia uvedené v bode B prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

(14)

Pokiaľ ide o návrh Českej republiky uplatňovať referenčnú úroveň pre horúci kov vo VVO, Komisia konštatuje, že pridelenie kvót zariadeniu uvedenému v bode C pod identifikačným kódom CZ-existing-CZ-73-CZ-0134-11/M nezodpovedá hodnote referenčnej úrovne pre horúci kov vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom v zmysle predložených VVO, a preto nie je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/278/EÚ. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót uvedenému zariadeniu, kým sa táto chyba neopraví. Okrem toho Komisia poznamenáva, že pri pridelení kvót zariadeniu uvedenému v bode C pod identifikačným kódom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05 sa berú do úvahy procesy, na ktoré sa vzťahujú systémové hranice referenčnej úrovne pre horúci kov. Toto zariadenie však horúci kov nevyrába, ale ho dováža. Keďže v zariadení s identifikačným kódom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05 sa nevyrába orúci kov, a teda neexistuje zodpovedajúce podzariadenie spojené s referenčným produktom, ktoré by umožňovalo, aby sa pridelenie kvót určilo v súlade s článkom 10 rozhodnutia 2011/278/EÚ, navrhované pridelenie kvót nie je v súlade s pravidlami prideľovania a mohlo by zapríčiniť dvojité započítanie. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót zariadeniam uvedeným v bode C prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

(15)

Komisia konštatuje, že zariadeniam uvedeným v bode D prílohy I k tomuto rozhodnutiu sa prideľujú kvóty na výrobu zinku vo vysokej peci a na súvisiace procesy na základe podzariadenia spojeného s emisiami z procesov. Z tohto hľadiska Komisia podotýka, že emisie, ktoré zahŕňa podzariadenie spojené s emisiami z procesov, už sú zahrnuté do podzariadenia spojeného s referenčným produktom pre horúci kov, na základe ktorého sa jednému z týchto zariadení tiež prideľujú kvóty, a teda dochádza k dvojitému započítaniu. Podzariadenie spojené s referenčným produktom pre horúci kov jasne zahŕňa vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou horúceho kovu vo vysokej peci a so všetkými súvisiacimi procesmi, ako sa stanovuje v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ, a to vrátane úpravy trosky. VVO, ktoré navrhlo Nemecko, sú preto v rozpore s článkom 10 ods. 8 rozhodnutia 2011/278/EÚ a s požiadavkou, aby sa predišlo dvojitému započítaniu emisií, lebo určité emisie sa pri pridelení kvót týmto zariadeniam zahŕňajú dvakrát. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót týmto zariadeniam na výrobu zinku vo vysokej peci a na súvisiace procesy na základe podzariadenia spojeného s emisiami z procesov.

(16)

Komisia tiež poznamenáva, že zoznam zariadení stanovený v nemeckých VVO je neúplný, a preto je v rozpore s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Zoznam nezahŕňa zariadenia vyrábajúce polyméry, najmä S-PVC a E-PVC, a monomér vinylchloridu (VCM), s množstvami kvót, ktoré sa majú prideliť každému z týchto zariadení nachádzajúcich sa na nemeckom území, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica a ktoré sa uvádzajú aj v časti 5.1 usmernení Komisie o výklade prílohy I k smernici 2003/87/ES, ktoré 18. marca 2010 potvrdil Výbor pre zmenu klímy. Z tohto hľadiska Komisia berie na vedomie stanovisko Nemecka, že príloha I k smernici 2003/87/ES sa nevzťahuje na výrobu polymérov, konkrétne S-PVC a E-PVC, a VCM. Komisia sa domnieva, že polyméry vrátane S-PVC a E-PVC, a VCM zodpovedajú definícii príslušnej činnosti (výroba organických chemikálií vo veľkom) v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Preto sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými priemyselnými odvetviami v zmysle prílohy I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ odvodili referenčné produkty pre S-PVC, E-PVC a VCM.

(17)

Komisia konštatuje, že neúplnosť nemeckého zoznamu zariadení má neželaný účinok na prideľovanie kvót na základe podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I k tomuto rozhodnutiu, ktoré vyvážajú teplo do zariadení vyrábajúcich organické chemikálie vo veľkom. Zatiaľ čo bezodplatné prideľovanie kvót na základe podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla sa uplatňuje iba pri vývoze tepla do zariadenia alebo iného subjektu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, v nemeckých VVO sa do prídelu kvót zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I k tomuto rozhodnutiu zahŕňa aj vývoz tepla do zariadení, ktoré vykonávajú činnosti spadajúce do pôsobnosti prílohy I k smernici 2003/87/ES. Navrhované prídely zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I teda nie sú v súlade s pravidlami prideľovania. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

(18)

Komisia rozhodnutím 2010/634/EÚ (4) v súlade s článkami 9 a 9a smernice 2003/87/ES zverejnila absolútne množstvo kvót pre celú Úniu na obdobie rokov 2013 až 2020. Z tohto hľadiska sa množstvo zohľadnené podľa článku 9 smernice 2003/87/ES zakladá na celkovom množstve kvót, ktoré členské štáty vydali v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012. Po skončení obdobia obchodovania, ktoré trvalo od roku 2008 do roku 2012, však Komisia získala prístup k dodatočným informáciám a presnejším údajom, a to najmä v súvislosti s množstvom kvót, ktoré boli vydané novým účastníkom z rezerv nových účastníkov vytvorených členskými štátmi a v súvislosti s používaním kvót v rezervách členských štátov na spoločné vykonávacie projekty stanovených podľa článku 3 rozhodnutia Komisie 2006/780/ES (5). Okrem toho by sa s ohľadom na úpravu množstva kvót pre celú Úniu podľa článku 9a smernice 2003/87/ES, a najmä na jeho odseky 1 a 4, mali zohľadniť najnovšie vedecké údaje, pokiaľ ide o potenciál skleníkových plynov spôsobovať globálne otepľovanie, rozhodnutia Komisie K(2011) 3798 a C(2012) 497 o jednostrannom začlenení dodatočných skleníkových plynov a činností Talianskom a Spojeným kráľovstvom podľa článku 24 smernice 2003/87/ES, ako aj skutočnosť, že Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Slovinsko a Taliansko vylúčili zariadenia s nízkymi emisiami z EU ETS podľa článku 27 smernice 2003/87/ES.

(19)

Absolútne množstvá kvót platné v celej Únii by navyše mali brať do úvahy pristúpenie Chorvátska k Európskej únii, ako aj rozšírenie EU ETS na štáty EHP-EZVO. Podľa článku 8 prílohy III k Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa množstvo kvót zohľadnených podľa článku 9 smernice 2003/87/ES v dôsledku pristúpenia Chorvátska zvyšuje o množstvo kvót, s ktorými Chorvátsko bude obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Zahrnutie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (6) a rozhodnutia 2011/278/EÚ zmeneného rozhodnutím Komisie 2011/745/EÚ (7) do Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) podľa rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 152/2012 (8), predpokladá zvýšenie celkového množstva kvót v celom EU ETS v súlade s článkami 9 a 9a smernice 2003/87/ES. Preto je nevyhnutné zohľadniť relevantné údaje, ktoré v časti A dodatku k uvedenej smernici v Dohode o EHP poskytli štáty EHP-EZVO.

(20)

Rozhodnutie 2010/634/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(21)

V roku 2014 a každom nasledujúcom roku sa celkové množstvo kvót určené na rok 2013 na základe článkov 9 a 9a smernice 2003/87/ES znižuje o lineárny koeficient 1,74 % v porovnaní s rokom 2010, pričom počet kvót bude 38 264 246.

(22)

V článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES sa obmedzuje maximálne ročné množstvo kvót, ktoré je základom na výpočet bezodplatných kvót pre zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES. Obmedzenie sa skladá z dvoch prvkov uvedených v článku 10a ods. 5 písm. a) a b) smernice 2003/87/ES, pričom každý z nich určila Komisia na základe množstiev určených podľa článkov 9 a 9a smernice 2003/87/ES, údajov verejne prístupných v registri Únie a informácií poskytnutých členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o podiel emisií produkovaných výrobcami elektrickej energie a inými zariadeniami, ktoré nie sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie kvót uvedené v článku 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES, ako aj na základe overených emisií v období rokov 2005 až 2007 zo zariadení, ktoré boli do EU ETS zahrnuté až od roka 2013, ak tieto údaje boli k dispozícii, pričom sa zohľadňovali najnovšie vedecké údaje o potenciáli skleníkových plynov spôsobovať globálne otepľovanie.

(23)

Obmedzenie, ktoré sa stanovuje v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, sa nesmie prekročiť, čo sa zabezpečuje uplatňovaním ročného medziodvetvového korekčného faktora, ktorým sa v prípade potreby vo všetkých zariadeniach oprávnených na bezodplatné prideľovanie kvót znižuje počet bezodplatných kvót jednotným spôsobom. Členské štáty musia tento faktor zohľadňovať, keď na základe predbežných prídelov a tohto rozhodnutia budú rozhodovať o konečných ročných množstvách kvót pridelených zariadeniam. V článku 15 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila medziodvetvový korekčný faktor, a to porovnaním súčtu predbežných celkových ročných množstiev bezodplatne pridelených kvót, ktoré predložili členské štáty, s obmedzením stanoveným v článku 10a ods. 5 takým spôsobom, aký sa stanovuje v článku 15 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ.

(24)

Po zahrnutí smernice 2009/29/ES do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 152/2012 sa obmedzenie stanovené v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, harmonizované pravidlá prideľovania kvót a medziodvetvový korekčný faktor majú uplatňovať v krajinách EHP-EZVO. Preto je potrebné brať do úvahy predbežné ročné emisné kvóty bezodplatne pridelené počas obdobia rokov 2013 až 2020, stanovené rozhodnutím Dozorného úradu EZVO z 10. júla 2013 o VVO Islandu, Nórska a Lichtenštajnska.

(25)

Obmedzenie stanovené v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES sa rovná 809 315 756 kvótam v roku 2013. Komisia na účely stanovenia tohto obmedzenia najprv od členských štátov a krajín EHP-EZVO zozbierala informácie o tom, či zariadenia spĺňajú definíciu výrobcov elektrickej energie alebo iného zariadenia, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES. Komisia potom určila podiel emisií v období rokov 2005 až 2007 zo zariadení, na ktoré sa toto ustanovenie nevzťahuje, ale ktoré boli v období rokov 2008 až 2012 zahrnuté v EU ETS. Komisia potom tento podiel, ktorý sa rovnal 34,78289436 %, uplatnila na množstvo stanovené na základe článku 9 smernice 2003/87/ES (1 976 784 044 kvót). Na základe priemerných ročných overených emisií z príslušných zariadení za obdobie rokov 2005 až 2007 Komisia potom k výsledku tohto výpočtu pripočítala počet kvót vo výške 121 733 050, pričom zohľadnila upravený rozsah EU ETS platný od roku 2013. Pri stanovovaní obmedzenia Komisia použila informácie od členských štátov a krajín EHP-EZVO. Keď overené emisie za obdobie rokov 2005 až 2007 neboli prístupné, Komisia v rámci možností extrapolovala relevantné údaje z overených emisií z neskorších rokov tak, že uplatnila faktor 1,74 % opačným smerom. Komisia sa obrátila na orgány členských štátov ohľadom takto použitých informácií a údajov a dostala od nich súhlasné stanovisko. Porovnaním obmedzenia stanoveného v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES so súčtom predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených kvót bez uplatnenia koeficientov uvedených v prílohe VI k rozhodnutiu 2011/278/EÚ sa dospeje k medziodvetvovému korekčnému faktoru, ktorý je uvedený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

(26)

Vzhľadom na vylepšený prehľad počtu kvót, ktoré budú bezodplatne pridelené, vychádzajúci z tohto rozhodnutia Komisia môže presnejšie odhadnúť množstvo kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES. So zreteľom na obmedzenie stanovené v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, prídel kvót v súvislosti s výrobou tepla podľa článku 10a ods. 4, ktorý je stanovený v tabuľke nižšie, a na rozsah rezervy nových účastníkov Komisia odhaduje, že množstvo kvót, s ktorými sa má počas obdobia 2013 až 2020 obchodovať formou aukcie, bude 8 176 193 157.

(27)

V nasledujúcej tabuľke sa stanovuje ročný prídel kvót v súvislosti s výrobou tepla podľa článku 10a ods. 4 smernice 2003/87/ES:

(28)

Členské štáty by na základe VVO, medziodvetvového korekčného faktora a lineárneho koeficientu mali určiť konečnú ročnú výšku bezodplatne pridelených emisných kvót na každý rok v období rokov 2013 až 2020. Členské štáty by konečnú ročnú výšku bezodplatne pridelených emisných kvót mali určiť v súlade s týmto rozhodnutím, smernicou 2003/87/ES, rozhodnutím 2011/278/EÚ a ďalšími príslušnými ustanoveniami práva Únie. Štáty EHP-EZVO by v súlade s článkom 10 ods. 9 rozhodnutia 2011/278/EÚ takisto mali určiť konečnú ročnú výšku emisných kvót bezodplatne pridelených zariadeniam každý rok v období rokov 2013 až 2020, a to na základe svojich VVO, medziodvetvového korekčného faktora a lineárneho koeficientu.

(29)

Komisia sa domnieva, že bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii nepredstavuje selektívnu hospodársku výhodu pre podniky, ktoré majú potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchodovanie v rámci Únie. Podľa práva Únie sú členské štáty povinné bezodplatne prideľovať kvóty a nemôžu sa namiesto toho rozhodnúť, že budú s príslušnými množstvami obchodovať formou aukcie. Rozhodnutia členských štátov, pokiaľ ide o bezodplatné prideľovanie kvót, nemožno preto posudzovať ako zahŕňajúce štátnu pomoc v zmysle článkov 107 a 108 ZFEÚ,