15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 318/10

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 16. februára 2012 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Thajsku a Indonézii (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo ako reakcia na podnet, ktorý 3. januára 2012 podal výbor Európskej únie pre obranu odvetvia liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, na ktorých pripadá viac ako 50 % celkovej výroby liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „kujné príslušenstvo so závitmi“) v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu týkajúceho sa tohto výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, neprepojených dovozcov, používateľov a zástupcov vyvážajúcich krajín. Komisia informovala o začatí konania aj výrobcov v Argentíne, o ktorej sa predpokladalo, že by mohla byť analogickou krajinou. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o tom, či bude potrebné vybrať vzorku, a v kladnom prípade túto vzorku vybrať, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, výrobcovia z Únie a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s kujným príslušenstvom so závitmi (vymedzeným v časti B ďalej) za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, ako je uvedené v oznámení o začatí konania. Výber vzorky v prípade vyvážajúcich výrobcov v ďalších dvoch príslušných krajinách, Thajsku a Indonézii, sa nepredpokladal.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu mohli predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a čínskym orgánom. Dve spoločnosti požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a štyri spoločnosti požiadali o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(7)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, čínskym orgánom a navrhovateľovi. Tieto subjekty dostali aj príležitosť predložiť svoje stanoviská písomne.Error! Hyperlink reference not valid.

(8)

Pokiaľ ide o výrobcov z Únie a ako je riadne vysvetlené v odôvodnení 28 ďalej, požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo šesť výrobcov z Únie. Na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie Komisia vybrala vzorku troch výrobcov z Únie na základe ich objemu predaja.

(9)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 30 ďalej, požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo 33 neprepojených dovozcov. Komisia na základe informácií získaných od týchto strán vybrala vzorku deviatich dovozcov s najväčším objemom dovozu do Únie a s geografickým umiestnením v Únii. Keďže jeden dovozca vyplnený dotazník nepredložil, konečnú vzorku tvorilo zvyšných osem dovozcov.

(10)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29 ďalej, požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo 12 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Na základe informácií získaných od týchto strán Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR s najväčším objemom vývozu do Únie.

(11)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, trom thajským vyvážajúcim výrobcom, trom indonézskym vyvážajúcim výrobcom, deviatim neprepojených dovozcom zaradeným do vzorky a siedmim používateľom.

(12)

Doručené boli vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, troch čínskych vyvážajúcich výrobcov, dvoch thajských vyvážajúcich výrobcov, jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu a ôsmich neprepojených dovozcov. Vyplnený dotazník nedoručil žiadny z oslovených používateľov.

(13)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(14)

Keďže bolo potrebné určiť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR pre prípad, že by im nebolo udelené THZ, vykonalo sa overenie s cieľom určiť normálnu hodnotu na základe údajov z Indie, ako analogickej krajiny, v priestoroch tejto spoločnosti:

(15)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Príslušným výrobkom uvedeným v oznámení o začatí konania je liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré je v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 7307 19 10.

(17)

Medzi hlavné vstupné suroviny patrí kovový šrot, koks/elektrická energia, piesok (na formovanie) a zinok (na galvanizáciu). Prvým krokom výrobného procesu je roztavenie kovového šrotu v kuplovni. Nasleduje proces lisovania a odlievania rôznych tvarov, ktoré sú potom rozdelené na jednotlivé kusy. Tieto výrobky musia prejsť zdĺhavým procesom žíhania, aby sa zabezpečila ich dostatočná tvárnosť na použitie v aplikáciách, kde sa vyžaduje napr. odolnosť voči nárazom a vibráciám, a aby odolávali náhlym zmenám teploty. Následne sa môže príslušenstvo v prípade potreby galvanizovať. Potom prebieha rezanie závitov.

(18)

Kujné príslušenstvo so závitmi sa používa na spájanie dvoch alebo viacerých rúrok alebo rúr, na pripojenie rúrky k zariadeniu, na zmenu smeru prúdenia tekutiny alebo uzatvorenie rúrky. Kujné príslušenstvo so závitmi sa používa najmä v systémoch na rozvod plynu, vody a tepla v bytových a nebytových domoch. Okrem toho sa používa aj v potrubných systémoch ropných rafinérií. Kujné príslušenstvo je dostupné v mnohých konfiguráciách, pričom najčastejšie sú 90-stupňové kolená, T-kusy, spojky, kríže a prípojky. Vyrába sa v čiernej (negalvanizovanej) a galvanizovanej úprave.

(19)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR, Thajsku a Indonézii a na domácom trhu v Indii, ktorá poslúžila ako analogická krajina, ako aj výrobok, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie v Únii, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Z tohto dôvodu sa tieto výrobky dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia (ďalej len „podobný výrobok“).

(20)

V súvislosti s vymedzením výrobku bolo predložených niekoľko tvrdení, väčšinou od dovozcov, ale aj od orgánov jedného členského štátu. Týmito tvrdeniami sa individuálne zaoberáme v ďalších odsekoch.

(21)

Dovozca tvrdí, že „elektro-galvanizované príslušenstvo“ by malo byť z definície kujného príslušenstva so závitmi vylúčené. Argumentuje tým, že výroba elektro-galvanizovaného príslušenstva si vyžaduje dodatočné výrobné kroky po rezaní závitov, ako je premývanie a ďalšia elektrická galvanizácia. To preukázateľne vedie k zvýšeniu kvality a početným výhodám oproti bežnému príslušenstvu. Je však jasné, že elektro-galvanizované príslušenstvo je plne zameniteľné s bežným príslušenstvom, a preto má rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Považuje sa preto za príslušný výrobok.

(22)

Ten istý dovozca dováža prvky svorných spojok, ktoré ďalej spája s ostatnými súčasťami do hotových svorných spojok. Bola nastolená otázka, či do definície príslušného výrobku spadajú aj prvky svorných spojok. Aj keď tieto prvky vyzerajú ako príslušenstvo a majú závit, nemôžu sa použiť priamo na spájanie rúrok – musia byť najprv zmontované, kým sa zmontované príslušenstvo použije na spojenie potrubí. Hoci sú drahšie, sú zameniteľné s iným príslušenstvom so závitmi, pretože sa takisto používajú na spájanie rúrok a rúr, aj keď najmä pri opravách, skôr než na montáž nových zariadení. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že svorné spojky a ich prvky spadajú do definície príslušného výrobku.

(23)

Niektoré strany tvrdili, že kujné príslušenstvo vyrábané a predávané výrobcami z Únie nemožno považovať za porovnateľné s kujným príslušenstvom vyrábaným a vyvážaným do Únie príslušnými vyvážajúcimi krajinami z toho dôvodu, že trieda materiálu používaného na kujné príslušenstvo vyrábané v Únii je vo všeobecnosti s bielym lomom, zatiaľ čo trieda materiálu používaného na kujné príslušenstvo na vývoz je kujná liatina s čiernym lomom.

(24)

Ako sa už usúdilo v nariadení Rady (ES) č. 1784/2000 (3) týkajúcom sa toho istého výrobku, v prešetrovaní sa predbežne preukázalo, že v chápaní trhu pri týchto príslušenstvách neexistuje rozdiel v rozlišovaní medzi príslušenstvom s bielym lomom a príslušenstvom s čiernym lomom, keďže po všetkých stránkach, okrem obsahu uhlíka, majú tieto príslušenstvá veľmi blízke vlastnosti, rovnaké konečné použitia, a sú teda zameniteľné. Toto potvrdila skutočnosť, že dovozcovia/obchodníci, ktorí nakupujú od príslušných krajín kujné príslušenstvo s čiernym lomom, ako aj kujné príslušenstvo s bielym lomom vyrábané výrobným odvetvím Únie, ich predávajú používateľom bez rozlišovania medzi týmito dvomi triedami materiálu. Pokiaľ ide o používateľov predmetného výrobku, prešetrovanie potvrdilo, že v žiadnej významnej miere nerozlišujú medzi príslušenstvom s bielym lomom a čiernym lomom.

(25)

Toto tiež naznačuje skutočnosť, že príslušenstvo s bielym lomom aj príslušenstvo s čiernym lomom sú zahrnuté do európskej normy EN 10242 a do medzinárodnej normy ISO 49, ktoré upresňujú požiadavky na prevedenie a výkon kujného príslušenstva. Pokiaľ ide konkrétne o triedu použitého materiálu, pripúšťajú sa obe liatiny, s bielym aj s čiernym lomom.

(26)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že kujné príslušenstvo s bielym lomom, ktoré vyrába a predáva časť výrobcov z Únie, by sa malo považovať za výrobok podobný kujnému príslušenstvu s čiernym lomom, ktoré vyrábajú a vyvážajú do Únie príslušné vyvážajúce krajiny.

(27)

Jeden dovozca dováža obmedzené množstvo nedokončeného príslušenstva bez závitov. Rezanie závitov vykonáva následne dovozca. Vzhľadom na to, že dovážaný tovar je bez závitov, nepovažuje sa za príslušný výrobok.

(28)

Orgány jedného z členských štátov poukázali na skutočnosť, že podľa vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre (4) výraz „kujné“ zahŕňa liatinu s guľôčkovým grafitom (totožné s tvárnou liatinou). Aj keď žiadna zo zainteresovaných strán neuviedla počas obdobia prešetrovania predaj príslušenstva so závitmi vyrobeného z tvárnej liatiny, existujú dôkazy, že to je možné. Keďže toto príslušenstvo má rovnaké základné fyzikálne vlastnosti ako kujné príslušenstvo so závitmi, ktoré je predmetom prešetrovania, považuje sa za vhodné objasniť, že výrobky z tvárnej liatiny spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto konania a opatrení.

(29)

Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja kujného príslušenstva so závitmi neprepojeným zákazníkom v Únii, ktorý sa môže primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Vybraná vzorka pozostáva z troch výrobcov patriaci do dvoch skupín spoločností, na ktoré pripadá 81 % predaja kujného príslušenstva so závitmi neprepojeným zákazníkom v Únii, ktorí boli do vzorky zaradení z celkového počtu šiestich výrobcov z Únie, o ktorých je známe, že vyrábajú podobný výrobok. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými výrobcami z Únie a s navrhovateľom, pričom všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k navrhovanej vzorke. K výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky.

(30)

Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu, ktorý sa môže primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Informácie týkajúce sa výberu vzorky vyžadované v prílohe A k oznámeniu o začatí konania poskytlo dvanásť vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania predstavovali 51 % čínskeho vývozu do Únie. Vybraná vzorka pozostáva z troch spoločností, na ktoré pripadá 88 % objemu vývozu spolupracujúcich strán z ČĽR do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými príslušnými vyvážajúcimi výrobcami a s čínskymi orgánmi. K výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky.

(31)

Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu do Únie, ako aj na základe geografického umiestnenia spoločností, ktoré sa môžu primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Informácie týkajúce sa výberu vzorky vyžadované v prílohe B k oznámeniu o začatí konania poskytlo celkom 33 neprepojených dovozcov. Vybraná počiatočná vzorka pozostáva zo šiestich dovozcov v piatich členských štátoch, na ktorých pripadá 59 % dovozu kujného príslušenstva so závitmi spolupracujúcimi dovozcami do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými dovozcami. Na základe pripomienok boli do vzorky pridané ďalšie tri spoločnosti, takže konečnú vzorku tvorilo deväť dovozcov v šiestich členských štátoch, na ktorých pripadá 67 % dovozu kujného príslušenstva so závitmi spolupracujúcimi dovozcami do Únie. K rozšírenej vzorke neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky. Keďže jeden dovozca vyplnený dotazník nepredložil, konečná vzorka pozostávala zo zvyšných ôsmich dovozcov.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanoví normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 pre tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(33)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(34)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovených lehôt zaslali vyplnený formulár žiadosti o THZ.

(35)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a všetky informácie predložené v žiadostiach o THZ overila v priestoroch dotknutých spoločností.

(36)

Pri overovaní sa zistilo, že ani jeden z vyvážajúcich výrobcov, ktorí požiadali o THZ, nespĺňal požiadavky kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(37)

Auditovaná účtovná závierka oboch vývozcov nebola v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, pričom auditovaná účtovná závierka jedného vývozcu bola dokonca neúplná, pretože neobsahovala výkaz peňažného toku. Je teda zrejmé, že spoločnosti nesplnili kritérium 2.

(38)

Jeden vývozca nebol schopný preukázať správnosť ocenenia kapitálového vkladu počas privatizácie danej spoločnosti, kým druhý vývozca získal od štátu výhody najmä vo forme zvýhodnenej sadzby dane z príjmu. Títo vývozcovia preto nesplnili kritérium 3.

(39)

Jedna spoločnosť, ktorá požiadala o THZ, predložila pripomienky k zverejneniu. Nespochybnila žiadnu zo skutočností obsiahnutých vo zverejnení, vo svojich pripomienkach však uviedla tri hlavné problémy.

(40)

Po prvé, tvrdila, že rozhodnutie o THZ je protiprávne, pretože bolo prijaté takmer dva mesiace po lehote stanovenej v právnych predpisoch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že toto oneskorenie bolo spôsobené najmä skutočnosťou, že skôr nebolo možné vykonať overovacie návštevy na účely udelenia THZ, pretože v tom čase čínski vývozcovia neboli k dispozícii. Malo by sa zdôrazniť, že načasovanie udelenia THZ nemalo žiadny vplyv na výsledok.

(41)

Po druhé, tvrdila, že nesúlad s auditovanými účtovnými závierkami je založený výhradne na formálnych dôvodoch. Ďalej tvrdila, že „účtovná prax, ktorá nie je po formálnej stránke úplne v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, nepredstavuje porušenie druhého kritéria THZ, pokiaľ to nemá vplyv na finančné výsledky spoločnosti“. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že kritérium 2 sa vôbec nevzťahuje na finančné výsledky spoločnosti. Toto tvrdenie je preto neopodstatnené. Relevantné kritérium, t. j. „účtovné záznamy, ktoré sú nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi", je skutočne požiadavkou na formálnu stránku. Napriek tomu je potrebné uviesť, že v daných prípadoch išlo vždy o závažné porušenie, či už vzhľadom na výšku predmetných súm alebo význam porušenia (t. j. jednoducho nebola vykonaná povinná analýza).

(42)

A nakoniec táto spoločnosť tvrdila, že výhody vo forme zvýhodnenej sadzby dane z príjmu neboli v minulosti použité na zamietnutie THZ. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že každý prípad je posudzovaný individuálne. Podľa kritéria 3 na udelenie THZ sa vyhodnotilo, či čínski vývozcovia podliehajú výrazným deformáciám prenášaným z bývalého systému netrhového hospodárstva. To platí aj v tomto prípade vzhľadom na štátne výhody, ktoré boli najmä vo forme zvýhodnenej sadzby dane. Všeobecné pripomienky tohto druhu, ktoré predložil čínsky vývozca, teda nie sú dostatočne opodstatnené.

(43)

Nepreukázalo sa teda, že by niektorý z vyvážajúcich výrobcov spĺňal kritériá 2 a 3 na udelenie THZ. Týmto spoločnostiam preto THZ nemožno udeliť.

(44)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v krajinách, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie, zavádza prípadné celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(45)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(46)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí nesplnili kritériá na udelenie THZ, ako aj tretí výrobca zaradený do vzorky, požiadali o IZ. Na základe dostupných informácií sa dočasne stanovilo, že všetci výrobcovia zaradení do vzorky spĺňajú požiadavky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a teda im môže byť udelené IZ.

(47)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(48)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala o svojom zámere použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR ako vhodnú analogickú krajinu Argentínu a vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto výberu.

(49)

K výberu analogickej krajiny predložilo pripomienky niekoľko vývozcov a dovozcov, ktorí tvrdili, že Argentína nebude vhodnou analogickou krajinou, najmä pre nízku úroveň domácej hospodárskej súťaže a z toho plynúcu vysokú hladinu cien na argentínskom domácom trhu. Skutočne existujú náznaky, že o argentínsky trh sa do značnej miery delia traja domáci výrobcovia. Podľa argentínskych štatistík je dovoz na argentínsky trh zanedbateľný, pretože na tradične najväčších zahraničných dodávateľov, Brazíliu a Čínu, sa vzťahujú vysoké antidumpingové clá.

(50)

Tí istí vývozcovia a dovozcovia navrhli ako vhodnejšie analogické krajiny Thajsko, Indiu a Indonéziu. S prihliadnutím na pripomienky zainteresovaných strán boli o spoluprácu požiadaní argentínski a indickí výrobcovia. So spoluprácou nakoniec súhlasil jeden výrobca z Argentíny a jeden z Indie.

(51)

Z analýzy ich odpovedí vyplynulo, že domáce ceny, ktoré uviedol jediný spolupracujúci argentínsky výrobca, boli skutočne veľmi vysoké, podstatne vyššie než predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako aj ceny, ktoré ich nepoškodzujú.

(52)

Na druhej strane sa ukázalo, že indický trh je vysoko konkurenčný, s odhadovaným počtom 300 výrobcov. Domáce ceny, ktoré uviedol spolupracujúci indický vývozca, preto možno považovať za primerané.

(53)

Rovnaké prešetrovanie savzťahuje na Thajsko a Indonéziu, ale v oboch krajinách pôsobí veľmi obmedzený počet výrobcov, čo znamená, že v porovnaní s Indiou sú ich domáce trhy menej konkurenčné. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že India je vhodnou analogickou krajinou v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(54)

Keďže žiadnemu čínskemu vývozcovi zaradenému do vzorky nebolo udelené THZ, normálna hodnota bola stanovená podľa ustanovenia článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, pričom ako analogická tretia krajina s trhovým hospodárstvom bola použitá India.

(55)

Pre každého príslušného vyvážajúceho výrobcu sa najprv stanovilo, či bol celkový domáci predaj kujného príslušenstva so závitmi výrobcu z analogickej krajiny reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz príslušného výrobku každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu do Únie počas obdobia prešetrovania. To sa preukázalo u dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(56)

Následne sa určili tie druhy výrobku, ktoré boli predávané na domácom trhu tými spoločnosťami z analogickej krajiny, ktoré mali celkový reprezentatívny domáci predaj, a ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(57)

Pre každý druh predávaný výrobcom z analogickej krajiny na jeho domácom trhu, pri ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom kujného príslušenstva so závitmi, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávajú na vývoz do Únie, bolo stanovené, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie vyvážajúcim výrobcom.

(58)

Komisia následne u výrobcu z analogickej krajiny preskúmala, či by sa každý druh podobného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní. Na tento účel bol v prípade každého typu výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(59)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovnala alebo bola vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak sa vážená priemerná predajná cena tohto druhu rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celkového domáceho predaja daného druhu počas obdobia prešetrovania.

(60)

V prípade, že objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len daného druhu výrobku.

(61)

V prípade, že sa všetky druhy výrobkov predávali so stratou, nepovažovalo sa to za predaj pri bežnom obchodovaní.

(62)

Pre predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj pre druhy výrobkov, ktoré sa nepredali v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, sa použila vytvorená normálna hodnota.

(63)

Na vytvorenie normálnej hodnoty sa vynaložené vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a vážený priemerný zisk z domáceho predaja podobného výrobku realizovaný jediným spolupracujúcim výrobcom z analogickej krajiny pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítali k jeho vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade akéhokoľvek druhu výrobku predaného na domácom trhu v nereprezentatívnych množstvách sa na vytvorenie normálnej hodnoty použil vážený priemerný zisk spolu s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi pri bežnom obchodovaní, ktoré sa týkajú tohto nereprezentatívneho predaja. V prípade potreby sa uvedené výrobné náklady a predajné, všeobecné a administratívne náklady upravili, a to predtým, ako boli použité na zistenie, či sa predaj uskutočnil pri bežnom obchodovaní, a na stanovenie normálnych hodnôt.

(64)

Keďže výrobcom zaradeným do vzorky bolo udelené IZ a realizovali vývozný predaj príslušného výrobku do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(65)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(66)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(67)

Primerané úpravy fyzikálnych vlastností, nepriamych daní, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, provízií a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(68)

V prípade spoločností zaradených do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(69)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(70)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie bolo stanovené na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(71)

Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky dočasne stanovilo na 42,3 %.

(72)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel bola najprv stanovená úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so zodpovedajúcimi štatistickými údajmi Eurostatu týkajúcimi sa dovozu.

(73)

Pretože spolupráca predstavovala viac ako 50 % celkového čínskeho vývozu do Únie a odvetvie možno považovať za fragmentované vzhľadom na vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, úroveň spolupráce možno považovať za vysokú. Keďže nebol žiadny dôvod domnievať sa, že niektorý vyvážajúci výrobca by úmyselne nespolupracoval, zostatkové dumpingové rozpätie bolo na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie. To sa považovalo za primerané, keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by nespolupracujúce spoločnosti používali dumping na nižšej úrovni, v záujme zabezpečenia účinnosti prípadných opatrení.

(74)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené,, takéto:

(75)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv u každého zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovila, či bol jeho celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Prešetrovaním sa stanovilo, že predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny u všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch v Thajsku a Indonézii.

(76)

Komisia potom označila tie druhy výrobkov, ktoré na domácom trhu predávajú spoločnosti s celkovým reprezentatívnym predajom na domácom trhu a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie, alebo im boli veľmi podobné.

(77)

Pri každom druhu podobného výrobku predávaného vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, pri ktorom sa zistilo, že je porovnateľný s druhom príslušného výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie.

(78)

Komisia potom preskúmala, či by sa každý druh podobného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pre každý druh výrobku stanovil podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(79)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovnala alebo bola vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak vážená priemerná predajná cena sa rovnala jednotkovým nákladom alebo bola vyššia, normálna hodnota podľa druhu výrobku sa vypočítala ako vážený priemer všetkých predajných cien tohto druhu výrobku na domácom trhu.

(80)

Ak objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavoval 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu výrobku alebo menej, alebo ak bola vážená priemerná cena uvedeného druhu nižšia než jednotkové náklady, pri normálnej hodnote sa vychádzalo zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena iba ziskového predaja tohto druhu na domácom trhu.

(81)

V prípade, že sa všetky druhy výrobkov predávali so stratou, nepovažovalo sa to za predaj pri bežnom obchodovaní.

(82)

Pre predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj druhov výrobkov, ktoré sa nepredávali v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, sa použila vytvorená normálna hodnota.

(83)

Na vytvorenie normálnej hodnoty sa vynaložené vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady a vážený priemerný zisk z domáceho predaja podobného výrobku realizovaný príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítali k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade akéhokoľvek druhu výrobku predaného na domácom trhu v nereprezentatívnych množstvách sa na vytvorenie normálnej hodnoty použil vážený priemerný zisk spolu s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi pri bežnom obchodovaní, ktoré sa týkajú tohto nereprezentatívneho predaja.

(84)

Keďže všetok vývoz príslušného výrobku spolupracujúcimi vývozcami z Thajska a Indonézie sa realizoval nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, teda na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(85)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(86)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(87)

Primerané úpravy úrovne obchodu, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, provízií a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(88)

V prípade spolupracujúcich spoločností v Thajsku sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(89)

Keďže úroveň spolupráce sa považovala za vysokú (objem vývozu dvoch spolupracujúcich thajských spoločností predstavoval viac než 80 % celkového thajského vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania), dumpingové rozpätie pre všetkých ostatných thajských vyvážajúcich výrobcov bolo stanovené na úrovni najvyššieho dampingového rozpätia týchto dvoch spolupracujúcich spoločností.

(90)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia pre thajské spoločnosti, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(91)

V prípade jedinej spolupracujúcej spoločnosti sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(92)

Keďže úroveň spolupráce sa považovala za vysokú (objem vývozu jedinej spolupracujúcej indonézskej spoločnosti predstavoval viac než 80 % celkového indonézskeho vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania), dumpingové rozpätie pre všetkých ostatných indonézskych vyvážajúcich výrobcov bolo stanovené na rovnakej úrovni ako pre spolupracujúcu spoločnosť.

(93)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(94)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok v Únii šiesti výrobcovia. Ako sa uvádza v odôvodnení 28, do vzorky boli vybrané dve skupiny výrobcov z Únie, ktoré zahŕňali troch výrobcov z Únie a na ktoré pripadá 81 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(95)

V zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia predstavuje všetkých šesť existujúcich výrobcov z Únie, ktorí vyrábali podobný výrobok počas obdobia prešetrovania, výrobné odvetvie Únie, a preto sa budú ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(96)

Spotreba v Únii sa určila na základe údajov o objeme predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe údajov o objeme dovozu, ktoré poskytol Eurostat, upravených o zistenia prešetrovania.

(97)

Spotreba v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 výrazne klesla o 21 %, pričom následne vzrástla o 12 percentuálnych bodov na úroveň, ktorá bola 9 % pod úrovňou spotreby na začiatku posudzovaného obdobia.

(98)

Komisia preskúmala, či možno dovoz kujného príslušenstva so závitmi s pôvodom v príslušných krajinách posúdiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(99)

Dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej z príslušných krajín bolo nad hranicou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia (pozri odôvodnenia 73, 89 a 92).

(100)

Pokiaľ ide o objem dumpingového dovozu z Indonézie, zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania tvoril len okolo 2,5 % celkového dovozu podobného výrobku do Únie. Preto o tomto dovoze možno predpokladať, že nespôsobuje značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 9 ods. 3 základného nariadenia alebo ustanovení Antidumpingovej dohody WTO (5).

(101)

Prešetrovaním v tejto predbežnej fáze sa zároveň zistilo, že väčšia časť dovozu z Indonézie môže byť nesprávne vykázaná pod iným číselným znakom KN, konkrétne 7307 99 10 namiesto 7307 19 10, ktorý sa za normálnych okolností vzťahuje na liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny. Údaj 2,5 % uvedený v predchádzajúcom odôvodnení však už zahŕňa všetok alebo aspoň veľkú časť tohto zrejme nesprávne vykázaného dovozu.

(102)

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo dočasne rozhodnuté nekumulovať tento dovoz s dumpingovým dovozom z Thajska a ČĽR.

(103)

Pokiaľ ide o objem dumpingového dovozu z Thajska a ČĽR, nemôže byť považovaný za zanedbateľný, pretože počas obdobia prešetrovania trhový podiel dovozu z Thajska dosahoval 5,4 % a trhový podiel dovozu z ČĽR dosahoval 47,3 %.

(104)

Vzhľadom na porovnateľné konkurenčné podmienky medzi dovozom z týchto dvoch krajín a podobným výrobkom v Únii, t. j. prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a pre rovnaké kategórie zákazníkov, bolo dočasne považované za primerané ich kumulatívne posúdenie. V mnohých prípadoch bolo skutočne zistené, že dovážané výrobky z ČĽR a Thajska boli predávané prostredníctvom tých istých distribútorov.

(105)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dočasne usúdilo, že boli splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Dovoz z Thajska a ČĽR sa preto skúmal kumulatívne. Preto sa bude ďalej uvádzať ako „dovoz z obidvoch príslušných krajín“.

(106)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu príslušného výrobku z obidvoch príslušných krajín na trh Únie zvýšil o 15 %. Zatiaľ čo dovoz najprv klesol o 16 % medzi rokmi 2008 a 2009 v dôsledku poklesu spotreby uvedenej v odôvodnení 96, následne podstatne vzrástol o 31 percentuálnych bodov až do obdobia prešetrovania.

(107)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín zvýšil o 11 percentuálnych bodov zo 41,7 % na 52,7 %. K tomuto nárastu trhového podielu došlo najmä v období od roku 2010 do obdobia prešetrovania, počas obdobia zotavovania dopytu.

(108)

V ďalšej tabuľke sa uvádza priemerná cena dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín na hranici Únie pred preclením podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat. Počas posudzovaného obdobia sa priemerná cena dovozu z obidvoch príslušných krajín trvale zvyšovala celkovo o 14 %.

(109)

Vykonalo sa porovnanie cien jednotlivých druhov, t. j. porovnali sa predajné ceny vyvážajúcich výrobcov s predajnými cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, v Únii. Na tento účel sa porovnali ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom s cenami vyvážajúcich výrobcov z obidvoch príslušných krajín zaradených do vzorky. V prípade potreby sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v úrovni obchodu (najmä predaj OEM) a v nákladoch po dovoze.

(110)

Toto porovnanie ukázalo, že dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku a ČĽR sa počas obdobia prešetrovania predával v Únii za ceny, ktoré vo vyjadrení ako percento z cien výrobného odvetvia Únie boli oproti týmto cenám nižšie o 25 % až 55 %.

(111)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Ďalej uvedené údaje o výrobe, výrobnej kapacite, využití kapacity, predaji a podieloch na trhu sa vzťahujú na všetkých výrobcov z Únie a údaje o všetkých ostatných ukazovateľoch sa vzťahujú na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o ukazovatele na základe výrobcov zaradených do vzorky, vzhľadom na to, že vzorku tvorili iba dve skupiny výrobcov, skutočné súhrnné údaje nemohli byť v príslušných tabuľkách zverejnené z dôvodu zachovania dôvernosti; namiesto toho tabuľky uvádzajú len indexy na zobrazenie trendu týchto ukazovateľov.

(112)

Objem výroby v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 prudko klesol o 39 % a následne sa mierne znížil z úrovne, ktorá bola už aj tak nízka, a to aj napriek zvýšeniu spotreby v nasledujúcich rokoch o 12 percentuálnych bodov, ako sa uvádza v odôvodnení 96 .

(113)

Počas posudzovaného obdobia výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie klesla o 21 %, a to najmä medzi rokmi 2008 a 2009. Hlavným dôvodom tohto poklesu výrobnej kapacity bolo zastavenie prevádzky troch výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia.

(114)

Aj napriek poklesu výrobnej kapacity sa využitie kapacity výrobného odvetvia Únie znížilo o 26 %, a to najmä medzi rokmi 2008 a 2009.

(115)

Počas posudzovaného obdobia sa objem zásob znížil o 23 %, v súlade s klesajúcim objemom predaja a výroby výrobného odvetvia Únie.

(116)

Objem predaja všetkých výrobcov z Únie na trhu Únie medzi rokmi 2008 a 2009 výrazne klesol o 25 % z dôvodu klesajúceho dopytu. Po roku 2009 dopyt v Únii výrazne vzrástol, ako sa uvádza v odôvodnení 96, predaj v Únii však až do konca posudzovaného obdobia zostal na nízkej úrovni roku 2009.

(117)

Počas posudzovaného obdobia trhový podiel výrobného odvetvia Únie postupne klesol o 9 percentuálnych bodov, resp. 18 %, zatiaľ čo v tom istom období dumpingový dovoz získal 11 percentuálnych bodov podielu na trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 106.

(118)

Počas posudzovaného obdobia boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky schopní iba mierne zvýšiť svoje predajné ceny o 4 %. Z dôvodu rastúceho objemu dumpingového dovozu vstupujúceho na trh Únie bolo toto zvýšenie cien nižšie ako rast nákladov.

(119)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením neprepojeným zákazníkom na trhu Únie v percentuálnom vyjadrení z obratu z tohto predaja. Zatiaľ čo na začiatku posudzovaného obdobia bola ziskovosť výrobného odvetvia Únie uspokojivá, v roku 2009 nebola takmer žiadna. Aj keď sa následne mierne zotavila, počas zvyšku posudzovaného obdobia zostala hlboko pod úrovňou, ktorá nespôsobuje ujmu.

(120)

Pokiaľ ide o návratnosť investícií vyjadrenú ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií, tento ukazovateľ sledoval rovnaký trend ako ziskovosť.

(121)

Počas posudzovaného obdobia čisté peňažné toky z prevádzkových činností sústavne klesali, a to celkom o 64 %, a počas obdobia prešetrovania dosahovali veľmi nízku úroveň.

(122)

Ako sa uvádza v odôvodnení 96, spotreba Únie medzi rokom 2009 a obdobím prešetrovania výrazne vzrástla o 8 000 ton, zatiaľ čo v tom istom období sa objem dumpingového dovozu zvýšil o 9 000 ton, ako sa uvádza v odôvodnení 105. Celý rast trhu Únie od roku 2009 do obdobia prešetrovania bol teda absorbovaný dumpingovými dovozmi, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie v Únii zostal na veľmi nízkej úrovni roku 2009. Je teda preukázané, že výrobné odvetvie Únie nemohlo mať prospech z nedávneho rastu spotreby v Únii, a to v dôsledku zvyšujúceho sa trhového podielu dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín.

(123)

Počas posudzovaného obdobia sa investície výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjali takto:

(124)

Ako z uvedenej tabuľky vyplýva, výrobcovia z Únie výrazne znížili investície medzi rokmi 2008 a 2010. Počas obdobia prešetrovania sa tento trend obrátil, keď investície opäť výrazne vzrástli, ale nedosiahli úroveň, ktorú mali na začiatku posudzovaného obdobia.

(125)

V dôsledku nedostatočnej ziskovosti opísanej v odôvodnení 119 mali niektorí výrobcovia z Únie v súčasnej situácii ťažkosti so získavaním kapitálu na budúce investície. K problémom so získavaním kapitálu prispieva aj neuspokojivá návratnosť investícií.

(126)

Zamestnanosť, ktorá je vyjadrená ekvivalentom plného pracovného času („FTE“), vo veľkej miere odrážala vývoj v objeme výroby (pozri odôvodnenie 111), z čoho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa usilovalo racionalizovať výrobné náklady, keď to bolo nevyhnutné. Výrobné odvetvie Únie sa snažilo prispôsobiť pracovnú silu zhoršujúcej sa situácii na trhu, čo počas posudzovaného obdobia viedlo k plynulému celkovému zníženiu zamestnanosti o 36 %.

(127)

Napriek uvedeným pokusom výrobného odvetvia Únie prispôsobiť zamestnanosť zhoršujúcej sa situácii na trhu, medzi rokmi 2008 a 2009 produkcia výrobcov z Únie z hľadiska produkcie pripadajúcej na ekvivalent plného pracovného času výrazne klesla o 19 %. Situácia sa neskôr sústavne zlepšovala, ale zostala na úrovni, ktorá bola 9 % pod úrovňou na začiatku posudzovaného obdobia.

(128)

Počas posudzovaného obdobia priemerné mzdové náklady výrobného odvetvia sústavne rástli, celkom o 12 %.

(129)

Dumpingové rozpätia pri dovoze z obidvoch príslušných krajín uvedené v odôvodnenich 73 a 89 sú vysoké. Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu možno vplyv dumpingových rozpätí považovať za podstatný.

(130)

Kujné príslušenstvo so závitmi s pôvodom v Brazílii, Českej republike, Japonsku, ČĽR, Kórejskej republike a Thajsku už bolo predmetom opatrení (6) medzi rokmi 2000 a 2005 (7) (ďalej len „predchádzajúce opatrenia“). Uspokojivá ziskovosť výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 119) naznačuje, že tieto opatrenia priniesli odvetviu Únie dočasnú úľavu. Zvyšujúci sa objem dumpingového dovozu však znamená koniec tohto pomerne pozitívneho obdobia. Takisto treba uviesť, že spoločný trhový podiel šiestich príslušných krajín podľa predchádzajúcich opatrení nikdy neprevýšil 29 % (8), zatiaľ čo obidve príslušné krajiny podľa súčasného prešetrovania mali počas obdobia prešetrovania trhový podiel 52,7 %, ako sa uvádza v odôvodnení 106.

(131)

Ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali záporne. Je to obzvlášť zrejmé pri ukazovateľoch týkajúcich sa ziskovosti, objemu výroby, využitia kapacity, objemu predaja a podielu na trhu, pretože všetky tieto ukazovatele vykázali jasný zhoršujúci sa trend.

(132)

Dovoz kujného príslušenstva so závitmi z obidvoch príslušných krajín mal zároveň počas obdobia prešetrovania až o 55 % nižšie ceny ako boli ceny výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenie 109), pričom súčasne podstatne zvyšoval svoj podiel na trhu (pozri odôvodnenie 106).

(133)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(134)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR a Thajsku spôsobil výrobnému odvetviu Únie takú ujmu, ktorá sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli v tom istom období spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dampingovému dovozu.

(135)

V období od roku 2008 do obdobia prešetrovania sa objem dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín zvýšil o 15 % na trhu, ktorý sa zmenšil o 9 %, v dôsledku čoho sa jeho podiel na trhu Únie zvýšil zo 41,7 % na 52,7 %.

(136)

Nárast dumpingového dovozu príslušného výrobku z obidvoch príslušných krajín počas posudzovaného obdobia sa zhodoval s klesajúcim trendom pri väčšine ukazovateľov ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Výrobné odvetvie Únie stratilo zo svojho trhového podielu 8,7 percentuálneho bodu a muselo znížiť výrobu o 41 %. Výrazné cenové podhodnotenie znemožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby v prijateľnom rozsahu zohľadnilo zvýšené výrobné náklady v predajných cenách, v dôsledku čoho bola úroveň ziskovosti počas väčšiny posudzovaného obdobia veľmi nízka.

(137)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz za nízke ceny z obidvoch príslušných krajín, ktorý počas posudzovaného obdobia vo veľkom a celkovo rastúcom objeme vstupoval na trh Únie a ktorý mal výrazne nižšie ceny ako boli ceny výrobného odvetvia Únie, spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(138)

Zatiaľ čo Eurostat vykazoval počas celého posudzovaného obdobia významný objem dovozu z Indie za veľmi nízke ceny, existujú náznaky, že nešlo o dovoz príslušného výrobku, ale iných výrobkov vykázaných pod tým istým číselným znakom KN.

(139)

Dovoz z iných tretích krajín bol počas celého posudzovaného obdobia obmedzený. Celkový trhový podiel dovozu z tretích krajín, okrem obidvoch príslušných krajín, sa znížil o 2,1 percentuálneho bodu z 10,5 % na 8,4 %.

(140)

Ďalšími významnými zdrojmi dovozu počas obdobia prešetrovania boli Indonézia, Brazília a Turecko s trhovým podielom od 1,3 % do 1,6 %, pričom počas posudzovaného obdobia všetky tieto krajiny svoj trhový podiel stratili.

(141)

Vzhľadom na obmedzené objemy a klesajúce trendy možno usudzovať, že dovoz z tretích krajín iných ako príslušné krajiny zrejme neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(142)

Pokiaľ ide o vývoj predaja na vývoz výrobného odvetvia Únie, počas posudzovaného obdobia vývoz neustále klesal, celkovo o 34 %.

(143)

Počas celého posudzovaného obdobia však predaj na vývoz predstavoval len 13 % – 15 % výroby výrobného odvetvia Únie. Preto sa nezdá, že by vo významnej miere prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(144)

Ako sa uvádza v odôvodnení 96, spotreba v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 klesla o 21 %, čo v tom istom období viedlo k poklesu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii o 25 %. Po roku 2009 však spotreba v Únii výrazne rástla približne o 8 000 ton, zatiaľ čo v tom istom období sa objem dumpingového dovozu zvýšil približne o 9 000 ton, ako sa uvádza v odôvodnení 105. Celý rast trhu Únie od roku 2009 do obdobia prešetrovania bol teda absorbovaný dumpingovým dovozom, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie v EÚ zostal na veľmi nízkej úrovni roku 2009.

(145)

Zainteresované strany tvrdili, že významnou príčinou ujmy bola kríza na španielskom stavebnom trhu, ktorá má údajne významný vplyv na španielsku spoločnosť ATUSA, ktorá je jedným z hlavných navrhovateľov. Spoločnosť ATUSA však realizuje predaj vo väčšine členských štátov EÚ, pričom skutočný dosah krízy španielskeho stavebného odvetvia sa týkal len jej predaja na španielskom trhu, ktorý nikdy netvoril väčšinu celkového predaja spoločnosti. Navyše obraz ujmy je jednoznačný tak v prípade obidvoch skupín spoločností zaradených do vzorky, ako aj všetkých navrhovateľov a celého výrobného odvetvia Únie. Analýza ujmy sa v každom prípade neobmedzila na výkon jedného výrobcu z Únie či na jeden vnútroštátny trh, ale zahŕňala celé výrobné odvetvie Únie.

(146)

Zainteresované strany tvrdili aj to, že ujmu spôsobenú záporným vývojom spotreby v Únii nespôsobil dumpingový dovoz, ale účinok nahradenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že záporný vývoj spotreby v Únii mohol výrobcom z Únie spôsobiť ujmu. Táto ujma sa však zhoršila plynulým nárastom dumpingového dovozu na zmenšujúci sa trh. Ako bolo uvedené, nedávne oživenie spotreby v Únii bolo výhradne v prospech dumpingového dovozu, zatiaľ čo výrobcovia z Únie neboli schopní zvýšiť objem svojho predaja.

(147)

Zainteresované strany tvrdia, že skutočnosť, že skupina Georg Fischer (ďalej len „GF“) je naďalej zisková, a to aj napriek svojim vyšším cenám, zatiaľ čo ostatným výrobcom z Únie sa nedarí dosahovať uspokojivé výsledky, naznačuje, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nespôsobil dumpingový dovoz, ale skôr štrukturálne problémy. Aj GF však bola negatívne ovplyvnená, keď stratila podiel na trhu a časť svojho ziskového rozpätia. Jej zamestnanosť klesla, rovnako ako jej produkcia. Preto tvrdenie, že GF neutrpela ujmu, nemôže byť prijaté.

(148)

Všetci výrobcovia z Únie, vrátane spoločnosti GF, boli navyše vystavení cenovému tlaku zo strany dumpingového dovozu.

(149)

Zainteresované strany rovnako tvrdili, že skutočnosť, že aj Berg Montana, bulharská dcérska spoločnosť skupiny ATUSA, bola naďalej zisková, ukazuje, že ujmu spôsobili iné dôvody než dumpingový dovoz. Aj Berg Montana však bola negatívne ovplyvnená čínskym dovozom – objem jej výroby a využitie kapacity sa výrazne znížili, rovnako ako zamestnanosť. Keďže väčšina predaja spoločnosti Berg Montana sa realizuje do spriaznených spoločností skupiny ATUSA, izolovaný pohľad na ziskovosť spoločnosti Berg Montana bez súčasného zohľadnenia finančných výsledkov celej skupiny nie je adekvátny, pretože ziskovosť spoločnosti Berg Montana je ovplyvnená transferovou cenotvorbou – a skupina ATUSA je v skutočnosti celkovo stratová. Preto tvrdenie, že spoločnosť Berg Montana neutrpela ujmu, rovnako nemôže byť prijaté.

(150)

Dalo by sa tvrdiť, že 9 percentný pokles produktivity práce medzi rokom 2008 a obdobím prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 126, je príznakom štrukturálneho problému. Tento pokles však nastal v období, v ktorom výrobné odvetvie Únie znížilo celkový počet pracovných síl o 36 % a produkciu o 41 %. Toto zníženie ukazuje, že výrobcovia z Únie boli sústavne nútení zosúlaďovať svoju činnosť s tlakom trhu, ktorý pochádzal z dumpingového dovozu a dočasne slabšieho dopytu. Pri zvážení tohto neradostného hospodárskeho prostredia možno 9 percentný pokles produktivity práce považovať za pomerne mierny.

(151)

Touto analýzou sa teda preukázalo, že počas posudzovaného obdobia sa z hľadiska množstva dovoz z obidvoch príslušných krajín zvýšil a dosiahol podstatný podiel na trhu. Navyše dumpingové ceny zvýšeného množstva výrobkov dovážaných na trh Únie boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(152)

Analyzovali sa aj ďalšie faktory, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie. Z tohto hľadiska sa zistilo, že dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a rozvoj spotreby v Únii sa nezdajú byť takými faktormi, ktoré by narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania.

(153)

Na základe tejto analýzy, ktorá dôkladne odlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z ČĽR a Thajska spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(154)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dampingu existujú presvedčivé dôvody pre záver, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať dočasné antidumpingové opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa na základe všetkých predložených dôkazov zvažoval pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky dotknuté strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia takýchto opatrení.

(155)

Všetci známi výrobcovia z Únie podporujú uloženie antidumpingových opatrení. Pripomíname, že z väčšiny ukazovateľov o ujme vyplýva negatívny trend, a najmä ukazovatele ujmy týkajúce sa objemu výroby a predaja a podielu na trhu, ako aj finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ako ziskovosť a návratnosť investícií, boli vážne zasiahnuté.

(156)

Ak sa uložia opatrenia, očakáva sa, že pokles cien na trhu Únie a strata podielu na trhu sa zmierni a že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa začnú zvyšovať, v dôsledku čoho sa výrazne zlepší finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(157)

Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia neuložili, bolo by pravdepodobné, že zhoršovanie trhovej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie by pokračovalo. V takomto prípade by výrobné odvetvie Únie ďalej strácalo podiel na trhu, pretože nie je schopné držať krok s trhovými cenami stanovenými pod vplyvom dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín. To by malo pravdepodobne za následok ďalšie zníženie výroby a zatvárenie výrobných zariadení v Únii, čoho výsledkom by bola výrazná strata pracovných miest.

(158)

So zreteľom na všetky uvedené faktory sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(159)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, v rámci prešetrovania spolupracovalo 32 neprepojených dovozcov, ktorých dovoz predstavoval asi 45 % celkového dovozu z obidvoch príslušných krajín. Všeobecne platí, že dovozcovia sú proti uloženiu antidumpingových opatrení. Vo väčšine prípadov sa však vplyv opatrení zdá byť obmedzený. V mnohých prípadoch príslušný výrobok tvorí len menej významnú časť celkovej činnosti dovozcov. Okrem toho, niektorí dovozcovia už nakupujú kujné príslušenstvo so závitmi od iných zdrojov a dovozcovia, ktorí v súčasnosti nakupujú len z obidvoch príslušných krajín, sa takisto môžu obrátiť na iné zdroje, vrátane výrobného odvetvia Únie. Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie dočasných opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov.

(160)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, kujné príslušenstvo so závitmi sa používa najmä v systémoch na rozvod plynu, vody a tepla v bytových a nebytových budovách. Používateľmi kujného príslušenstva so závitmi sú teda najmä inštalatéri. V rámci prešetrovania nespolupracovalo žiadne združenie používateľov alebo spotrebiteľov. Hodnota kujného príslušenstva so závitmi navyše tvorí len malú časť celkových nákladov na inštaláciu systémov na rozvod plynu, vody alebo tepla. Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie dočasných opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem používateľov.

(161)

Celkovo pri zohľadnení celkového vplyvu antidumpingových opatrení sa zdá, že pozitívne účinky na výrobné odvetvie Únie jasne prevažujú nad potenciálnym negatívnym vplyvom na iné záujmové skupiny. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že antidumpingové clá nie sú v rozpore so záujmom Únie.

(162)

Zainteresované strany tvrdili, že v prípade zavedenia antidumpingových opatrení môže na trhu Únie vzniknúť duopol, ktorý by bol ovládaný dvomi hlavnými navrhovateľmi, skupinou ATUSA a skupinou GF. V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že súčasný trhový podiel týchto dvoch skupín je pomerne nízky, keď tento údajný „duopol“ má skôr mierny, okolo 30 percentný podiel na trhu. Tento podiel by mal byť porovnateľný s trhovým podielom obidvoch príslušných krajín, ktorý dosahuje 52,7 %, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín predstavuje trhový podiel 8,4 %. Ostatní výrobcovia z Únie majú podiel na trhu 7,5 %.

(163)

Okrem toho, cieľom antidumpingových ciel nie je zakázať všetok dovoz, ale obnoviť rovnaké podmienky pre všetkých. Malo by sa poznamenať, že predchádzajúce opatrenia platné medzi rokmi 2000 a 2005 dovoz nezastavili. Naopak, ČĽR vyviezla v rokoch 2002, 2003 a 2004 väčšie množstvá, ako pred zavedením opatrení antidumpingového cla vo výške 49,4 %. Celkovo prítomnosť takého veľkého počtu subjektov na trhu Únie naznačuje, že riziko vzniku duopolu, ktorý by narúšal hospodársku súťaž a mal by na trhu Únie dominantné postavenie, je nízke.

(164)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie celkovo neexistujú presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz kujného príslušenstva so závitmi s pôvodom v ČĽR a Thajsku.

(165)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a so záujmom Únie, mali by sa uložiť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom z obidvoch príslušných krajín.

(166)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(167)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dampingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobcom z Únie umožniť pokryť výrobné náklady a dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by výrobcovia tohto druhu v tomto odvetví v primeranej miere mohli získať za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. keby neexistoval dumpingový dovoz, pri predaji podobného výrobku v Únii.

(168)

V rámci predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa toho istého výrobku bol tento primeraný zisk stanovený na úrovni 7 % (9). Vzhľadom na to, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli schopní na začiatku posudzovaného obdobia dosiahnuť podobný zisk, neexistujú žiadne náznaky, že toto ziskové rozpätie už nie je primerané.

(169)

Na základe toho sa vypočítala nepoškodzujúca cena pre výrobcov z Únie vyrábajúcich podobný výrobok. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 7 % k výrobným nákladom.

(170)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny s váženou priemernou nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(171)

Na základe týchto skutočností a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k názoru, že na dovoz s pôvodom v ČĽR a Thajsku treba zaviesť dočasné antidumpingové opatrenia na úrovni zisteného rozpätia dumpingu alebo ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(172)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych a thajských vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre všetky ostatné spoločnosti z týchto dvoch krajín stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam z príslušnej krajiny, ktoré boli zaradené do vzorky alebo spolupracovali pri prešetrovaní. Clo pre všetky ostatné spoločnosti bude platiť pre spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(173)

V prípade spolupracujúcich čínskych spoločností nezaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe, sa sadzba dočasného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb spoločností zaradených do vzorky.

(174)

Navrhované sadzby dočasných antidumpingových ciel sú takéto:

Čínska ľudová republika

Thajsko

(175)

Tieto antidumpingové opatrenia sa dočasne stanovili vo forme valorických ciel.

(176)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov nie je osobitne uvedený v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(177)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (10) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(178)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nerealizovali do Únie žiadny vývoz.

(179)

V prípade Thajska sa však naposledy menované spoločnosti vyzývajú, ak spĺňajú požiadavky článku 11 ods. 4 druhý pododsek základného nariadenia, aby predložili žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku, s cieľom individuálne preskúmať ich situáciu.

(180)

V záujme dobrej správy treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v nariadení, môžu písomne oznámiť svoje názory a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely akéhokoľvek konečného cla sa môžu prehodnotiť,