30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/38

(1)

Postupné reformy spoločnej organizácie trhov týkajúce sa mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú momentálne zahrnuté v nariadení Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (4), boli trhovo orientované, t. j. rozhodnutia poľnohospodárov o tom, aké výrobky a v akom množstve vyprodukovať, sa riadili cenovými signálmi, aby sa tak podporila konkurencieschopnosť sektora mlieka a mliečnych výrobkov a jeho udržateľnosť v kontexte globalizovaného obchodu. Prijatím nariadenia Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č. 1182/2005 a (ES) č. 315/2007 (5) (preskúmanie stavu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z obdobia 2008 – 2009) sa preto rozhodlo, že je potrebné zvýšiť kvóty postupne, aby sa tak zabezpečilo plynulé ukončenie systému kvót na mlieko do roku 2015.

(2)

V rokoch 2007 až 2009 došlo v sektore mlieka a mliečnych výrobkov k mimoriadnemu vývoju, ktorého konečným dôsledkom bol na prelome rokov 2008 a 2009 prudký pokles cien. Najprv extrémne poveternostné podmienky v Oceánii spôsobili značný pokles zásob, čo viedlo k rýchlemu a výraznému nárastu cien. Hoci sa svetové zásoby začali obnovovať a ceny sa začali vracať na obvyklejšiu úroveň, následná finančná a hospodárska kríza negatívne ovplyvnila výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov v Únii, čo ešte viac prispelo k nestálosti cien. Vyššie ceny komodít spôsobili výrazné zvýšenie nákladov na krmivo a iných vstupných nákladov vrátane nákladov na energie. Nasledujúci celosvetový aj európsky pokles dopytu, ktorý zahŕňal aj dopyt po mlieku a mliečnych výrobkoch v období, počas ktorého bola výroba v Únii stabilná, viedol k pádu cien v Únii až na spodnú úroveň tzv. záchrannej siete. Tento prudký pokles v komoditných cenách mlieka a mliečnych výrobkov sa úplne nepremietol do nižších cien mlieka a mliečnych výrobkov na spotrebiteľskej úrovni, čo v prípade väčšiny výrobkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a krajín zvýšilo hrubé rozpätie v nadväzujúcich sektoroch, a preto sa dopyt po týchto výrobkoch nemohol prispôsobiť nízkym komoditným cenám, obnovenie cien sa spomalilo a nízke ceny mali na výrobcov mlieka ešte horší vplyv, čo ohrozilo životaschopnosť mnohých z nich.

(3)

Ako odpoveď na vážnu situáciu v sektore mlieka na trhu bola v októbri 2009 vytvorená skupina odborníkov na vysokej úrovni pre mlieko (ďalej len „skupina odborníkov na vysokej úrovni“) s cieľom diskutovať o strednodobých a dlhodobých opatreniach v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré by v situácii ukončenia systému kvót na mlieko v roku 2015 prispeli k stabilizácii trhu a príjmov výrobcov mlieka a zvýšeniu transparentnosti v odvetví.

(4)

Skupina odborníkov na vysokej úrovni získala ústne aj písomné príspevky od hlavných európskych skupín zainteresovaných strán v rámci dodávateľského reťazca mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré zahŕňajú poľnohospodárov, spracovateľov mlieka a mliečnych výrobkov, obchodníkov s mliekom a mliečnymi výrobkami, maloobchodníkov a spotrebiteľov. Skupina odborníkov na vysokej úrovni navyše získala príspevky od pozvaných akademických odborníkov, zástupcov tretích krajín, vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a útvarov Komisie. 26. marca 2010 sa uskutočnila konferencia zainteresovaných strán v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorou sa umožnilo, aby svoje názory vyjadrila širšia škála aktérov v dodávateľskom reťazci. Skupina odborníkov na vysokej úrovni predložila 15. júna 2010 správu. Správa obsahovala analýzu súčasného stavu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a viacero odporúčaní, ktoré sa zamerali na zmluvné vzťahy, vyjednávaciu silu výrobcov, medziodborové/medziodvetvové organizácie, transparentnosť (vrátane ďalšieho rozvoja nástroja na monitorovanie cien v Európe), trhové opatrenia a termínované obchody, obchodné normy, označovanie pôvodu a inovácie a výskum. Toto nariadenie sa najprv zaoberá prvými štyrmi z uvedených oblastí.

(5)

Skupina odborníkov na vysokej úrovni zaznamenala, že sektory výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov sa medzi jednotlivými štátmi značne líšia. Situácia sa výrazne líši aj medzi prevádzkovateľmi a druhmi prevádzkovateľov v rámci jednotlivých členských štátov. V mnohých prípadoch je však koncentrácia ponuky nízka, čo spôsobuje nerovnováhu vyjednávacej sily v dodávateľskom reťazci medzi poľnohospodármi a mliekarenskými podnikmi. Táto nerovnováha môže viesť k nekalým obchodným praktikám, najmä ak poľnohospodári v čase dodávok mlieka nevedia, akú cenu dostanú za nimi dodávané mlieko, pretože cenu často stanovujú mliekarenské podniky až neskôr na základe získanej pridanej hodnoty, čo je často mimo kontroly poľnohospodárov.

(6)

Nastáva teda problém prenosu cien v rámci reťazca, najmä pokiaľ ide o nákupné ceny, ktorých úroveň sa vo všeobecnosti nevyvíja v súlade so zvyšujúcimi sa výrobnými nákladmi. Naopak, v roku 2009 sa ponuka mlieka pohotovo neprispôsobila nižšiemu dopytu. Samozrejme, že v niektorých členských štátoch s veľkým objemom výroby vyrobili poľnohospodári v dôsledku nižších cien viac ako v predchádzajúci rok. Pridaná hodnota v rámci reťazca mlieka a mliečnych výrobkov sa vo zvýšenej miere začala sústreďovať v spracovateľských odvetviach, konkrétne v mliekarenských podnikoch a v maloobchode, v konečnej cene pre spotrebiteľov, ktorá neodzrkadľuje cenu zaplatenú výrobcom mlieka. Všetky subjekty v reťazci mlieka a mliečnych výrobkov vrátane distribúcie by mali byť nabádané k spolupráci v záujme odstránenia tejto nerovnováhy.

(7)

Objem dodávok mlieka počas sezóny nie je pre mliekarenské podniky vždy dobre naplánovaný. Dokonca aj mliekarenské družstvá (ktorých vlastníkmi sú poľnohospodári vlastniaci spracovateľské zariadenia a ktoré spracúvajú 58 % surového mlieka Únie) pravdepodobne nemajú ponuku dostatočne prispôsobenú dopytu: poľnohospodári sú povinní dodať celý objem mlieka svojmu družstvu a družstvo je povinné celý tento objem mlieka prijať.

(8)

Používanie formalizovaných písomných zmlúv uzavretých pred dodávkou, ktoré by obsahovali základné prvky, nie je rozšírené. Takéto zmluvy však môžu pomôcť zvýšiť povedomie a posilniť zodpovednosť prevádzkovateľov v mliekarenskom reťazci, aby lepšie zohľadnili signály trhu, zlepšili prenos cien a upravili ponuku dopytu, ako aj prispieť k tomu, aby sa vyhli určitým nekalým obchodným praktikám.

(9)

Keďže právne predpisy Únie týkajúce sa takýchto zmlúv neexistujú, členské štáty môžu v rámci svojich vlastných systémov v oblasti zmluvného práva ustanoviť povinnosť takéto zmluvy používať pod podmienkou, že sa pritom dodrží právo Únie a najmä, že sa nenaruší fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhov. Vzhľadom na to, že sa situácia v jednotlivých členských štátoch Únie týkajúca sa zmluvného práva značne líši, toto rozhodnutie by v záujme zásady subsidiarity malo zostať na členských štátoch. Na všetky dodávky surového mlieka na danom území by sa mali uplatňovať rovnaké podmienky. Ak sa teda niektorý členský štát rozhodne, že každá dodávka surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi na jeho území musí byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, mala by sa táto povinnosť vzťahovať aj na dodávky surového mlieka pochádzajúce z iných členských štátov, nie však na dodávky do iných členských štátov. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mala členským štátom ponechať možnosť rozhodnúť, či budú požadovať, aby prvonákupca dal poľnohospodárovi písomný návrh na takúto zmluvu.

(10)

V záujme zabezpečenia primeraných minimálnych noriem pre takéto zmluvy a zabezpečenia, aby vnútorný trh a spoločné organizácie trhov riadne fungovali, by sa však niektoré základné podmienky používania takýchto zmlúv mali ustanoviť na úrovni Únie. O všetkých takýchto základných podmienkach by sa však malo slobodne rokovať. S cieľom posilniť stabilitu trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a odbyt pre výrobcov mlieka v určitých členských štátoch, kde je pomerne rozšírené používanie veľmi krátkodobých zmlúv, by sa však členským štátom malo umožniť, aby stanovili minimálnu dĺžku trvania takýchto zmlúv a/alebo ponúk. Takáto minimálna dĺžka by sa však mala vzťahovať len na zmluvy medzi prvonákupcami a výrobcami mlieka alebo na ponuky od prvonákupcov výrobcom mlieka. Okrem toho by nemala viesť k narušeniu riadneho fungovania vnútorného trhu a výrobcovia mlieka by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre nevyužitie alebo odmietnutie takejto minimálnej dĺžky trvania. Pokiaľ ide o základné podmienky, je dôležité, aby cena za dodávku mohla byť na základe rozhodnutia zmluvných strán stanovená v zmluve ako pevná cena alebo ako cena meniaca sa v závislosti od vymedzených faktorov, akými sú objem a kvalita alebo zloženie dodávaného surového mlieka, a to bez vylúčenia možnosti kombinácie pevnej ceny za určitý objem a ceny vypočítavanej na základe vzorca v prípade dodatočného objemu surového mlieka dodávaného v rámci jednej zmluvy.

(11)

Mliekarenské družstvá, ktoré majú vo svojich stanovách alebo pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sa na nich zakladajú, ustanovenia s účinkom podobným účinkom základných podmienok zmlúv ustanovených v tomto nariadení, by mali byť v záujme zjednodušenia vyňaté z požiadavky uzatvoriť písomnú zmluvu.

(12)

S cieľom posilniť účinnosť vyššie uvedeného systému založeného na zmluvách, v prípade, ak zber mlieka od poľnohospodárov a jeho dodávku spracovateľom uskutočňujú sprostredkovateľské strany, mali by mať členské štáty možnosť uplatňovať tento systém aj na týchto sprostredkovateľov.

(13)

V článku 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že pravidlá Únie o hospodárskej súťaži sa vzťahujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi len v rozsahu, aký určia Európsky parlament a Rada podľa článku 43 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov.

(14)

S cieľom zabezpečiť realizovateľný rozvoj výroby a tým zaistiť primeranú životnú úroveň výrobcov mlieka by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči spracovateľom mlieka, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca. Na splnenie týchto cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa preto malo prijať podľa článku 42 a článku 43 ods. 2 ZFEÚ ustanovenie, ktorým by sa malo organizáciám výrobcov pozostávajúcim výlučne z výrobcov mlieka alebo ich združení umožniť spoločne rokovať s mliekarenským podnikom o podmienkach zmluvy vrátane ceny pre čiastkový alebo celkový objem výroby ich členov. Toto ustanovenie by sa však malo vzťahovať len na tie organizácie výrobcov, ktoré sa snažia získať uznanie podľa článku 122 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a toto uznanie získajú. Uvedené ustanovenie by sa popritom nemalo vzťahovať na uznané organizácie výrobcov vrátane družstiev, ktoré spracúvajú všetko surové mlieko svojich členov, keďže nedochádza k dodávaniu surového mlieka iným spracovateľom. Ďalej by sa mala stanoviť možnosť, aby existujúce organizácie výrobcov uznané podľa vnútroštátneho práva mohli byť de facto uznané podľa tohto nariadenia.

(15)

Aby sa nenarušilo účinné fungovanie družstiev a v záujme zrozumiteľnosti by sa malo presne stanoviť, že v prípade, ak členstvo v družstve poľnohospodára zaväzuje k tomu, aby všetku výrobu mlieka alebo jej časť dodával ako surové mlieko za podmienok stanovených v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach na nich založených, nemožno o týchto podmienkach rokovať prostredníctvom organizácie výrobcov.

(16)

Popritom by v záujme udržania účinnej hospodárskej súťaže na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami mala táto možnosť podliehať vhodným obmedzeniam vyjadreným ako percentuálny podiel výroby Únie a výroby ktoréhokoľvek členského štátu, na ktorý sa takéto rokovania vzťahujú. Obmedzenie vyjadrené ako percentuálny podiel vnútroštátnej výroby by sa najprv malo uplatňovať na objem surového mlieka vyrobeného v členskom štáte vyrábajúcom mlieko alebo v každom takomto členskom štáte. Rovnaké percentuálne obmedzenie by sa tiež malo uplatňovať na objem surového mlieka dodaného ktorémukoľvek konkrétnemu členskému štátu určenia.

(17)

Vzhľadom na význam chráneného označenia pôvodu (CHOP) a chráneného zemepisného označenia (CHZO), najmä pokiaľ ide o zraniteľné vidiecke regióny, a v záujme zabezpečenia pridanej hodnoty a udržania kvality najmä syrov s CHOP alebo CHZO a v súvislosti s ukončovaním systému kvót na mlieka by sa členským štátom malo umožniť, aby uplatňovali pravidlá na reguláciu dodávky takýchto syrov vyrobených v určenej zemepisnej oblasti. Pravidlá by sa mali vzťahovať na celú výrobu príslušných druhov syra a mali by o ne požiadať medziodvetvové organizácie, organizácie výrobcov alebo skupiny podľa vymedzení v nariadení Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (6). Takúto žiadosť by mala podporiť veľká väčšina výrobcov mlieka dodávajúcich veľkú väčšinu objemu mlieka používaného na výrobu príslušného syra a v prípade medziodvetvových organizácií a skupín veľká väčšina výrobcov syra predstavujúca veľkú väčšinu výroby príslušného syra. Tieto pravidlá by mali okrem toho podliehať prísnym pravidlám, predovšetkým v záujme toho, aby sa predišlo poškodeniu obchodu s výrobkami na iných trhoch a aby sa zabezpečila ochrana menšinových práv. Členské štáty by mali prijaté pravidlá okamžite uverejniť a oznámiť ich Komisii, zabezpečiť pravidelné kontroly a v prípade nedodržiavania tieto pravidlá zrušiť.

(18)

V niektorých odvetviach sa na úrovni Únie zaviedli pravidlá pre medziodvetvové organizácie. Tieto organizácie môžu zohrávať užitočnú úlohu pri umožnení dialógu medzi aktérmi v dodávateľskom reťazci a pri šírení najlepších postupov a transparentnosti trhu. Takéto pravidlá by sa mali uplatňovať aj v sektore mlieka a mliečnych výrobkov spolu s ustanoveniami, ktorými sa objasňuje postavenie takýchto organizácií podľa práva hospodárskej súťaže, pričom sa zaručí, aby činnosti takýchto organizácií nenarúšali hospodársku súťaž alebo vnútorný trh ani nepriaznivo neovplyvňovali riadne fungovanie spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Členské štáty by mali podnecovať všetkých príslušných aktérov k účasti na medziodvetvových organizáciách.

(19)

Aby Komisia mohla vývoj trhu sledovať, potrebuje mať včas k dispozícii informácie o objemoch dodaného surového mlieka. Preto je potrebné zabezpečiť, aby prvonákupca pravidelne poskytoval tieto informácie členským štátom a aby členské štáty o nich informovali Komisiu.

(20)

Komisia potrebuje oznámenia členských štátov, pokiaľ ide o zmluvné rokovania, uznávanie organizácií výrobcov a ich združení a medziodvetvových organizácií, ako aj o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov na účely monitorovania a analýzy uplatňovania tohto nariadenia, najmä v súvislosti s prípravou správ o vývoji na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, ktoré by mala Komisia predkladať Európskemu parlamentu a Rade.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú odôvodnené súčasnou ekonomickou situáciou na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a štruktúrou dodávateľského reťazca. Mali by sa preto uplatňovať počas dostatočne dlhého obdobia, aby sa tak rozvinul ich úplný účinok. Vzhľadom na ich ďalekosiahly dosah by mali mať dočasný charakter a mali by sa podrobiť preskúmaniu s cieľom zistiť, ako sa realizujú a či by sa mali uplatňovať aj naďalej. Touto problematikou by sa mali zaoberať dve správy Komisie o vývoji trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, pričom prvá správa sa má predložiť do 30. júna 2014 a druhá do 31. decembra 2018; obidve majú obsahovať najmä možné stimuly na podnecovanie poľnohospodárov k uzavretiu dohôd o spoločnej výrobe.

(22)

Hospodárstvo určitých znevýhodnených regiónov v Únii vo vysokej miere závisí od výroby mlieka. Z dôvodu osobitosti týchto regiónov je potrebné všeobecné politiky prispôsobiť tak, aby lepšie zodpovedali ich potrebám. Spoločná poľnohospodárska politika už obsahuje osobitné opatrenia pre tieto znevýhodnené regióny. Dodatočné politické opatrenia stanovené v tomto nariadení môžu prispieť k posilneniu postavenia výrobcov mlieka v týchto regiónoch. Tieto účinky by sa však mali posúdiť vo vyššie uvedených správach, na základe ktorých by mala Komisia, ak je to potrebné, predložiť návrhy Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby ciele a povinnosti organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov boli jasne vymedzené, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky uznávania nadnárodných organizácií výrobcov a nadnárodných združení organizácií výrobcov, pravidlá o ustanovení administratívnej pomoci a podmienky takejto pomoci v prípade nadnárodnej spolupráce a výpočet objemu surového mlieka, ktorého sa týkajú rokovania organizácie výrobcov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci týkajúce sa vykonávania podmienok na uznávanie organizácií výrobcov a ich združení a medziodvetvových organizácií, oznámení týchto organizácií o objeme surového mlieka, ktorého sa rokovania týkajú, oznámení o týchto organizáciách a pravidlách regulácie dodávky syra s CHOP alebo CHZO, ktoré majú členské štáty podávať Komisii, podrobných pravidiel, pokiaľ ide o dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, obsahu, formy a časového rozvrhu povinných nahlasovaní v tomto sektore, určitých aspektov zmlúv o dodávke surového mlieka poľnohospodármi a oznámení Komisii o rozhodnutiach, ktoré členské štáty prijali v tejto súvislosti, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7).

(25)

Vzhľadom na právomoci Komisie v oblasti politiky hospodárskej súťaže Únie a na osobitnú povahu týchto aktov by Komisia mala bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011 rozhodnúť o tom, či sú určité dohody a zosúladené postupy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže Únie, ako aj o tom, či sa môžu uskutočniť rokovania organizácie výrobcov, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu, a či by sa mali zrušiť určité pravidlá stanovené členskými štátmi v oblasti regulácie dodávky takéhoto syra s CHOP alebo CHZO.

(26)

Nariadenie (ES) č. 1234/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 122 prvom odseku písm. a) sa vkladá tento bod:

2.

V článku 123 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty tiež môžu uznať medziodvetvové organizácie, ktoré:

3.

V časti II hlave II kapitole II sa vkladá tento oddiel:

„Oddiel IIA

Pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Článok 126a

Uznávanie organizácií výrobcov a ich združení v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty uznávajú ako organizáciu výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov každú právnickú osobu alebo jasne vymedzenú súčasť právnickej osoby, ktorá o uznanie požiada, ak:

2.   Členské štáty môžu pri posudzovaní žiadosti uznať združenie uznaných organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak sa príslušný členský štát domnieva, že toto združenie je schopné účinne vykonávať všetky činnosti uznanej organizácie výrobcov a spĺňa podmienky stanovené v odseku 1.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané ako organizácie výrobcov podľa článku 122 prvého odseku písm. a) bodu iiia).

Organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, môžu svoje činnosti vykonávať podľa vnútroštátneho práva do 3. októbra 2012.

4.   Členské štáty:

Článok 126b

Uznávanie medziodvetvových organizácii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak tieto organizácie:

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa článku 123 ods. 4

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uznať medziodvetvovú organizáciu v súlade s odsekom 1 a/alebo odsekom 2:

Článok 126c

Zmluvné rokovania v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Organizácia výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá je uznaná podľa článku 122, môže, pokiaľ ide o časť spoločnej výroby alebo celkovú spoločnú výrobu, rokovať v mene svojich členov – poľnohospodárov – o zmluvách o dodávke surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka alebo zbernému stredisku mlieka v zmysle článku 185f ods. 1 druhého pododseku.

2.   Organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania, ak:

3.   Bez ohľadu na podmienky stanovené v odseku 2 písm. c) bodoch ii) a iii) môžu organizácie výrobcov rokovať podľa odseku 1, ak v prípade uvedenej organizácie výrobcov objem surového mlieka, ktorého sa rokovania týkajú a ktoré je vyrobené alebo dodávané v členskom štáte, ktorého celková ročná výroba surového mlieka je nižšia ako 500 000 ton, neprekračuje 45 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu.

4.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov.

5.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) a odseku 3 Komisia uverejní spôsobom, ktorý uzná za vhodný, objem výroby surového mlieka v Únii a členských štátoch, pričom použije najaktuálnejšie dostupné informácie.

6.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a odseku 3, hoci sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo na zamedzenie vážnemu poškodeniu malých a stredných podnikov, ktoré sú spracovateľmi surového mlieka, na svojom území.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 alebo v článku 196b ods. 2 V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutému podniku.

7.   Na účely tohto článku:

8.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, oznamujú Komisii uplatňovanie odseku 2 písm. f) a odseku 6.

Článok 126d

Regulácia dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením

1.   Členské štáty môžu na žiadosť organizácie výrobcov uznanej podľa článku 122 ods. 1 písm. a), medziodvetvovej organizácie uznanej podľa článku 123 ods. 4 alebo skupiny subjektov uvedenej v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006 stanoviť na obmedzené obdobie záväzné pravidlá regulácie dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa článku 2 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 510/2006.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4 a podliehajú predchádzajúcemu schváleniu strán v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006. Takáto dohoda sa uzatvára najmenej medzi dvoma tretinami výrobcov mlieka alebo ich zástupcov, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny objemu surového mlieka použitého na výrobu syra uvedeného v odseku 1, a v prípade potreby najmenej dvoma tretinami výrobcov tohto syra, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny výroby tohto syra v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006.

3.   Na účely odseku 1, pokiaľ ide o syr s chráneným zemepisným označením, je zemepisná oblasť pôvodu surového mlieka, ako je uvedená v špecifikácii produktu daného syra, rovnaká ako zemepisná oblasť uvedená v článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006 týkajúca sa tohto syra.

4.   Pravidlá uvedené v odseku 1:

5.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v úradnej tlači príslušného členského štátu.

6.   Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 4 a v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, zrušia pravidlá uvedené v odseku 1.

7.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii pravidlá uvedené v článku 1, ktoré prijali. Komisia informuje členské štáty o všetkých oznámeniach týkajúcich sa týchto pravidiel.

8.   Komisia môže kedykoľvek prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude požadovať, aby členský štát zrušil pravidlá, ktoré stanovil podľa odseku 1, ak Komisia zistí, že tieto pravidlá nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4, bránia hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú v podstatnej časti vnútorného trhu, alebo že ohrozujú voľný obchod či dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ. Tieto vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 alebo článku 196b ods. 2

Článok 126e

Právomoci Komisie týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Aby sa zabezpečilo jednoznačné vymedzenie cieľov a povinností organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a prispelo sa tak k účinnosti činnosti týchto organizácií bez uloženia neprimeranej záťaže, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 196a prijať delegované akty, v ktorých sa stanovia:

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce podrobné pravidlá nevyhnutné na:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2

4.

V článku 175 sa slová „s výhradou článkov 176 až 177 tohto nariadenia“ nahrádzajú slovami „s výhradou článkov 176 až 177a tohto nariadenia.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 177a

Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy uznaných medziodvetvových organizácií na účel vykonávania činností uvedených v článku 123 ods. 4 písm. c) tohto nariadenia.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje iba za predpokladu, že:

3.   Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy sa nesmú realizovať pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 písm. b).

4.   Za nezlučiteľné s pravidlami Únie sa v každom prípade vyhlásia tieto dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ak:

5.   Ak po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 písm. b) Komisia zistí, že podmienky na uplatnenie odseku 1 sa nesplnili, prijme bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 alebo v článku 196b ods. 2 rozhodnutie, v ktorom vyhlási, že na príslušnú dohodu, rozhodnutie alebo zosúladený postup sa uplatňuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ.

Takéto rozhodnutie Komisie sa neuplatňuje skôr ako v deň jeho oznámenia dotknutej medziodvetvovej organizácii, s výnimkou prípadov, keď takáto medziodvetvová organizácia poskytla nesprávne informácie alebo zneužila výnimku, ktorá je ustanovená v odseku 1 tohto článku.

6.   V prípade viacročných dohôd platí oznámenie pre prvý rok aj počas nasledujúcich rokov dohody. Komisia však môže z vlastného podnetu alebo na požiadanie iného členského štátu kedykoľvek vydať rozhodnutie o nezlučiteľnosti.

7.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2.“

6.

Článok 184 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 185e

Povinné nahlasovanie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Prvonákupcovia surového mlieka nahlasujú od 1. apríla 2015 príslušnému vnútroštátnemu orgánu množstvá surového mlieka, ktoré im boli každý mesiac dodané.

Na účely tohto článku a článku 185f ‚prvonákupca‘ je podnik alebo skupina, ktoré nakupujú mlieko od výrobcov na účely:

Členské štáty oznamujú Komisii množstvo surového mlieka uvedeného v prvom pododseku.

Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce pravidlá pre obsah, formu a časový rozvrh týchto nahlasovaní a opatrení týkajúcich sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2

Článok 185f

Zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Ak členský štát rozhodne, že každá dodávka surového mlieka na jeho území od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka musí byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, a/alebo ak rozhodne, že prvonákupcovia musia dať písomný návrh na uzavretie zmluvy o dodávke surového mlieka poľnohospodármi, takáto zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy musí spĺňať podmienky stanovené v odseku 2.

V prípade, že členský štát rozhodne, že dodávky surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka musia byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, rozhodne aj o tom, ktorá etapa alebo etapy dodávky musia byť predmetom takejto zmluvy, ak sa dodávka surového mlieka vykonáva prostredníctvom jedného alebo viacerých zberných stredísk mlieka. Na účely tohto článku ‚zberné stredisko mlieka‘ je podnik, ktorý preváža surové mlieko od poľnohospodára alebo iného zberného strediska mlieka k spracovateľovi surového mlieka alebo inému zbernému stredisku mlieka, pričom sa vlastníctvo surového mlieka v každom prípade prevádza.

2.   Zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy:

3.   Odchylne od odseku 1 sa zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy nevyžaduje v prípade, že surové mlieko dodá poľnohospodár družstvu, ktorého členom je aj príslušný poľnohospodár, ak stanovy uvedeného družstva alebo pravidlá a rozhodnutia, ktoré sú v týchto stanovách stanovené alebo z nich vyplývajú, obsahujú ustanovenia s podobným účinkom ako ustanovenia odseku 2 písm. a), b) a c).

4.   O všetkých náležitostiach zmluvy o dodávke surového mlieka, ktorú uzatvorili poľnohospodári, zberné strediská mlieka alebo spracovatelia surového mlieka, vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c), príslušné strany rokujú bez obmedzenia.

Bez ohľadu na prvý pododsek:

Ustanovením druhého pododseku však nie je dotknuté právo poľnohospodárov odmietnuť túto minimálnu dĺžku trvania zmluvy v prípade, ak tak urobia písomne. V takomto prípade môžu strany voľne rokovať o všetkých náležitostiach zmluvy vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c).

5.   Členské štáty, ktoré využívajú možnosti uvedené v tomto článku, informujú Komisiu o tom, ako ich uplatňujú.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie odseku 2 písm. a) a b) a odseku 3 tohto článku a opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2“

8.

V časti VII kapitole I sa dopĺňajú tieto články:

„Článok 196a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijať delegované akty uvedené v článku 126e ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 2. apríla 2012. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 126e ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 126e ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 196b

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

9.

V článku 204 sa dopĺňa tento odsek:

„7.   Pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, článok 122 prvý odsek písm. a) bod iiia), článok 123 ods. 4 a články 126a, 126b, 126e a 177a sa uplatňujú od 2. apríla 2012 do 30. júna 2020 a články 126c, 126d, 185e a 185f sa uplatňujú od 3. októbra 2012 do 30. júna 2020.“