Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32012D0690

2012/690/EÚ: Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 6. novembra 2012 , ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/381/EÚ o núdzových opatreniach uplatňovaných v prípade zásielok produktov akvakultúry dovážaných z Indie a určených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/220/EÚ o núdzových opatreniach vzťahujúcich sa na zásielky produktov rybného hospodárstva z farmových chovov z Indonézie a určených na ľudskú spotrebu [oznámené pod číslom C(2012) 7637] Text s významom pre EHP

Ú. v. EÚ L 308, 8.11.2012, p. 21–22 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_impl/2012/690/oj

8.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 308/21


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 6. novembra 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/381/EÚ o núdzových opatreniach uplatňovaných v prípade zásielok produktov akvakultúry dovážaných z Indie a určených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/220/EÚ o núdzových opatreniach vzťahujúcich sa na zásielky produktov rybného hospodárstva z farmových chovov z Indonézie a určených na ľudskú spotrebu

[oznámené pod číslom C(2012) 7637]

(Text s významom pre EHP)

(2012/690/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (1), a najmä na jeho článok 53 ods. 1 písm. b) bod ii),

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 178/2002 sa stanovujú všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na potraviny a krmivá vo všeobecnosti, a najmä na bezpečnosť potravín a krmív na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. V súlade s ním je potrebné prijať núdzové opatrenia, ak je zrejmé, že potraviny alebo krmivo dovezené z tretej krajiny môžu predstavovať závažné riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo pre životné prostredie a že sa takéto riziko nedá uspokojivo zmierniť prostredníctvom opatrení prijatých členskými štátmi.

(2)

V smernici Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v živočíšnych produktoch (2) sa uvádza, že proces produkcie živočíchov a primárnych produktov živočíšneho pôvodu sa má monitorovať s cieľom zistiť prítomnosť určitých rezíduí a látok v živých zvieratách, ich exkrementoch a telesných tekutinách, ako aj v tkanivách, živočíšnych produktoch, krmivách a v pitnej vode pre zvieratá.

(3)

Rozhodnutím Komisie z 2010/381/EÚ z 8. júla 2010 o núdzových opatreniach uplatňovaných v prípade zásielok produktov akvakultúry dovážaných z Indie a určených na ľudskú spotrebu (3) sa stanovuje, že minimálne 20 % zásielok produktov akvakultúry z Indie určených na ľudskú spotrebu sa má skúšať na prítomnosť farmakologicky účinných látok podľa článku 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 (4), najmä chloramfenikolu, tetracyklínu, oxytetracyklínu, chlórtetracyklínu a metabolitov nitrofuránov.

(4)

Výsledky kontroly v Indii, ktorú vykonal v novembri 2011 kontrolný útvar Komisie, Potravinový a veterinárny úrad, potvrdili, že je zavedený primeraný systém úradných kontrol produktov akvakultúry a že odporúčanie zo správy o kontrole z roku 2009 týkajúce sa úradného monitorovania akvakultúrnych fariem bolo čiastočne realizované.

(5)

Od prijatia rozhodnutia 2010/381/EÚ sa v členských štátoch znížil počet vzoriek produktov akvakultúry, v ktorých boli zistené chloramfenikol, tetracyklín, oxytetracyklín, chlórtetracyklín alebo metabolity nitrofuránov. Preto je vhodné znížiť minimálne percento zásielok, ktoré sa majú skúšať na prítomnosť farmakologicky účinných látok.

(6)

Povinnosť vykonávať skúšky by sa však mala zachovať, aby sa aj naďalej poskytovali presnejšie informácie o možnej kontaminácii produktov akvakultúry s pôvodom v Indii uvedenými rezíduami. Skúšky by sa mali vykonávať aj naďalej, aby odradili indických výrobcov od zneužívania uvedených látok.

(7)

Rozhodnutie 2010/381/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Rozhodnutím Komisie 2010/220/EÚ zo 16. apríla 2010 o núdzových opatreniach vzťahujúcich sa na zásielky produktov rybného hospodárstva z farmových chovov z Indonézie a určených na ľudskú spotrebu (5) sa stanovuje, že minimálne 20 % zásielok produktov rybného hospodárstva z Indonézie určených na ľudskú spotrebu sa má skúšať na prítomnosť rezíduí farmakologicky účinných látok podľa článku 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 470/2009, najmä chloramfenikolu, metabolitov nitrofuránov a tetracyklínov.

(9)

Od prijatia rozhodnutia 2010/220/EÚ neboli v zásielkach produktov rybného hospodárstva dovážaných z Indonézie zistené žiadne rezíduá chloramfenikolu, metabolitov nitrofuránov alebo tetracyklínov.

(10)

V rámci výsledkov kontroly v Indii, ktorú vykonal vo februári 2012 kontrolný útvar Komisie, Potravinový a veterinárny úrad, sa dospelo k záveru, že systém kontroly rezíduí v Indonézii poskytol uspokojivé záruky, ktorých účinok je rovnocenný so zárukami, ktoré stanovujú právne predpisy Únie.

(11)

Rozhodnutie 2010/220/EÚ by sa preto malo zrušiť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 3 rozhodnutia 2010/381/EÚ sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty výberom vhodných plánov odberu vzoriek zabezpečia, aby sa v hraničnej inšpekčnej stanici na ich území odobrali úradné vzorky najmenej z 10 % zásielok určených na dovoz.“

Článok 2

Rozhodnutie 2010/220/EÚ sa zrušuje.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 6. novembra 2012

Za Komisiu

Maroš ŠEFČOVIČ

podpredseda


(1)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10.

(3)  Ú. v. EÚ L 174, 9.7.2010, s. 51.

(4)  Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11.

(5)  Ú. v. EÚ L 97, 17.4.2010, s. 17.


Top