12.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 279/1

(1)

Sťažnosťou zo 4. októbra 2002, ktorá bola doplnená 16. januára 2003, boli Komisii predložené tvrdenia, podľa ktorých Francúzska republika poskytla štátnu pomoc v prospech spoločnosti France Télécom, čím sa údajne čiastočne znížili finančné náklady tejto spoločnosti, najmä tie, ktoré sú spojené s financovaním dôchodkov. Listom zo 17. marca 2004 Francúzska republika zaslala Komisii informácie, o ktoré ju Komisia požiadala v súvislosti so sťažnosťou.

(2)

Listami z 2. apríla 2004 a z 24. februára 2006 poskytli sťažovatelia dodatočné informácie týkajúce sa sťažnosti.

(3)

Listom z 20. mája 2008 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí začať v súvislosti s touto pomocou konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(4)

Francúzska republika predložila svoje pripomienky 18. júla 2008.

(5)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(6)

Dňa 22. septembra 2008 Komisia dostala pripomienky od spoločnosti France Télécom a po predĺžení lehoty dostala pripomienky od sťažovateľov 1. októbra 2008 a od istého telekomunikačného operátora 16. októbra 2008. Komisia potom zaslala uvedené pripomienky Francúzskej republike, pričom jej poskytla možnosť pripomienkovať ich a jej pripomienky dostala listom z 13. februára 2009.

(7)

Dňa 16. februára 2009 spoločnosť France Télécom predložila pripomienky, v ktorých upozorňuje Komisiu na rozsudok Všeobecného súdu z 28. novembra 2008 (5), ktorý podľa jej názoru potvrdzuje jej argumenty. Dňa 14. mája 2009 telekomunikačný operátor zmienený v odôvodnení 6 poskytol doplňujúce informácie k svojim pripomienkam poskytnutým v priebehu konania, pričom sa odvolával na rozhodnutie Komisie z 11. februára 2009 (6), ktoré podľa neho potvrdzuje jeho pripomienky.

(8)

Na žiadosť spoločnosti France Télécom sa v dňoch 17. decembra 2009, 23. septembra 2010 a 12. októbra 2010 uskutočnili stretnutia jej zástupcov so zástupcami Komisie. Spoločnosť France Télécom zaslala dodatočné pripomienky 18. októbra 2010.

(9)

Dňa 18. marca 2010 Francúzska republika zaslala Komisii na jej žiadosť presné údaje a niektoré aktualizované údaje zo svojich pôvodných pripomienok, ktoré doplnila o pripomenutie obsahu pripomienok.

(10)

Dňa 22. septembra 2010 francúzske orgány zaslali Komisii ďalšie pripomienky a požiadali o stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 22. októbra 2010. Listom z 28. októbra 2010 Komisia zaslala francúzskym orgánom faktické spresnenia spomenuté na uvedenom stretnutí a dodatočné pripomienky spoločnosti France Télécom, zároveň vyzvala Francúzsku republiku, aby predložila prípadné pripomienky. Komisia zaslala francúzskym orgánom 17. novembra 2010 dodatočné spresnenia, o ktoré tieto orgány požiadali 10. novembra 2010 v súvislosti s prípravou svojich pripomienok.

(11)

Listom z 9. decembra 2010, doplneným 24. júna 2011, Francúzska republika predložila dodatočné pripomienky doplnené o niektoré aktualizované údaje z jej pôvodných pripomienok. V dňoch 28. júna a 4. júla 2011 sa uskutočnili stretnutia s francúzskymi orgánmi. Dňa 7. októbra 2011 boli predložené ďalšie pripomienky.

(12)

Opatrenia, ktoré sú predmetom tohto konania, spočívajú v zmenách zavedených v roku 1996 v systéme odvodového zaťaženia spoločnosti France Télécom v súvislosti s vyplácaním dôchodkov jej zamestnancov, ktorí sú štátnymi zamestnancami. Predchádzajúci systém bol vytvorený v roku 1990 v čase založenia spoločnosti France Télécom ako podniku, ktorý nebol orgánom štátnej správy. Zákonom z roku 1990 sa vlastne prevzala predchádzajúca prax v oblasti sociálnych odvodov spoločnosti France Télécom. Nový systém sa zaviedol v roku 1996 pri príležitosti jednak transformácie spoločnosti France Télécom na akciovú spoločnosť, jej kótovania na burze a otvorenia väčšej časti jej kapitálu a jednak úplného otvorenia trhov vo Francúzsku a v ostatných členských štátoch Európskej únie, na ktorých pôsobila, hospodárskej súťaži. Systém zavedený v roku 1996 je v podstate stále v platnosti.

(13)

Podľa zákona č. 90-568 z 2. júla 1990 (ďalej len „zákon z roku 1990“) (7) bola spoločnosť France Télécom zriadená ako verejný podnik s právnou subjektivitou. Predtým tvorila generálne riaditeľstvo ministerstva pôšt a telekomunikácií. Uvedeným zákonom sa úplné vlastníctvo štátu hnuteľného a nehnuteľného majetku vyčleneného na účely zabezpečovania služieb automaticky bezodplatne previedlo na spoločnosť France Télécom.

(14)

V článku 3 zákona z roku 1990 sa spoločnosť France Télécom poveruje plnením úloh, a to: i) zabezpečovať všetky verejné telekomunikačné služby v rámci vnútorných a medzinárodných vzťahov; ii) zriaďovať, rozvíjať a prevádzkovať verejné siete potrebné na poskytovanie týchto služieb a zabezpečovať ich prepojenie so zahraničnými sieťami; iii) poskytovať všetky ostatné služby, telekomunikačné zariadenia a siete a zriaďovať káblové siete na poskytovanie služieb šírenia rozhlasového alebo televízneho vysielania.

(15)

Podľa článku 29 zákona z roku 1990 sa na zamestnancov spoločnosti France Télécom vzťahuje osobitný organizačný poriadok prijatý podľa zákona o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov a zákona, ktorým sa ustanovuje služobný poriadok pre zamestnancov štátnej služby. Zákon z roku 1990 umožňoval zamestnávať zmluvných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje systém kolektívnych zmlúv, v rozsahu, ktorý bol vymedzený zmluvou o pláne, uzatvorenou medzi štátom a spoločnosťou. Pre tento spôsob získavania zamestnancov bol v uvedenej zmluve stanovený 3 % strop počtu zamestnancov.

(16)

V nadväznosti na predchádzajúcu rozpočtovú prax sa v zákone z roku 1990 v ustanovení článku 30 rozdelila zodpovednosť za financovanie dávok sociálneho zabezpečenia zamestnancov medzi francúzsky štát a spoločnosť France Télécom takto:

„Zamestnanci ministerstva pôšt a telekomunikácií v aktívnom služobnom pomere alebo na dôchodku a zamestnanci verejných podnikov v aktívnom služobnom pomere alebo na dôchodku podliehajúci všeobecnému služobnému poriadku štátnych zamestnancov, ako aj ich právni nástupcovia, majú nárok na vecné dávky nemocenského poistenia, poistenia pre prípad materstva a poistenia v invalidite vyplácané prostredníctvom Mutuelle générale des P.T.T. (poisťovňa pre zamestnancov pôšt a telekomunikácií) za podmienok stanovených vo zväzku III a v kapitole II hlavy I dielu VII zákona o sociálnom zabezpečení. Časť príspevku, ktorá pripadá na štát podľa článku L 712-9, však za svojich štátnych zamestnancov hradia verejné podniky.

Zúčtovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom spoločností La Poste a France Télécom podľa zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch vykonáva štát. Náhradou za to sú verejné podniky povinné odviesť do Štátnej pokladnice:

Náklady podľa ustanovení článku L 134-1 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa vzťahuje na zamestnancov spoločnosti La Poste a spoločnosti France Télécom, sú povinné hradiť verejné podniky v celom rozsahu.

Vyhláškou Štátnej rady sa v prípade potreby určia podmienky vykonávania týchto ustanovení.“

(17)

V rokoch 1991 – 1996 sa „zamestnávateľský“ príspevok [t. j. „doplnkový príspevok“ uvedený v článku 30 písm. b) zákona z roku 1990 v pôvodnom znení], ktorý bola spoločnosť France Télécom povinná hradiť v súvislosti so zamestnávaním svojich štátnych zamestnancov, určoval podľa článku 30 zákona z 1990 ako rozdiel medzi celkovou sumou dôchodkov, ktoré vyplatil francúzsky štát, a časťou, ktorú odviedli štátni zamestnanci v aktívnej službe zo svojich miezd. Spoločnosť France Télécom sa zúčastňovala aj na systémoch tzv. „kompenzácie“ a „nadmernej kompenzácie“, ktoré predpokladali prevody na zabezpečenie rovnováhy medzi dôchodkovými systémami pre štátnych zamestnancov iných verejných subjektov. Zamestnanecký podiel na financovaní dôchodkových záväzkov štátnych zamestnancov sa podľa článku L 61 zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch odvádzal v podobe zrážok z miezd zamestnancov, ktorých výška bola stanovená na 7,85 % hrubej indexovanej mzdy.

(18)

Odvody spoločnosti France Télécom sa v rokoch 1991 – 1996 zvýšili z 920 mil. EUR na 1 151 mil. EUR, a to takto:

Tabuľka č. 1

Zamestnanecké a zamestnávateľské dôchodkové odvody spoločnosti France Télécom v rokoch 1991 – 1996  (8)

(19)

Spoločnosť France Télécom zaúčtovávala výdavky spojené s dôchodkami na základe odvedených príspevkov. V súvislosti so zaručeným zvyšovaním týchto výdavkov vzhľadom na predvídateľný vývoj starobných dôchodkov, ktoré bude spoločnosť France Télécom povinná vyplácať svojim bývalým štátnym zamestnancom, táto spoločnosť účtovne vykazovala aj ročnú rezervu na rozloženie odhadovaného účinku zvýšenia odvodov v budúcnosti na obdobie 30 rokov. Celková výška rezervy, ktorá sa takto vytvorila do roku 1996, predstavovala 23,4 mld. FRF (3,6 mld. EUR). Podľa francúzskych orgánov bol ale skutočným poisťovateľom spoločnosti francúzsky štát, ktorý sám nepristúpil k tvorbe rezervy na tieto dôchodky (9).

(20)

Zákonom č. 96-660 z 26. júla 1996 (10) (ďalej len „zákon z roku 1996“) sa zmenili a doplnili niektoré ustanovenia zákona z roku 1990. S účinnosťou od 31. decembra 1996 sa ním na jednej strane udelilo spoločnosti France Télécom postavenie štátneho podniku podliehajúceho právnym predpisom, ktoré sa vzťahujú na akciové spoločnosti v rozsahu, v akom to nie je v rozpore so zákonom, a na strane druhej sa bezodplatne previedla väčšia časť majetku, práv a povinností spoločnosti France Télécom, právnickej osoby podľa verejného práva, na štátny podnik France Télécom.

(21)

Základné imanie podniku France Télécom SA (ďalej len „France Télécom“) bolo vyhláškou stanovené na 25 mld. FRF (3,8 mld. EUR) a vytvorené z vlastného kapitálu vykázaného v súvahe k 31. decembru 1995. Akcie spoločnosti France Télécom boli v októbri 1997 zapísané na primárnom trhu parížskej burzy a na burze New York Stock Exchange (NYSE). Podľa výročnej správy za rok 1998 sa základné imanie rozdeľovalo medzi štát s podielom 63,6 %, súkromných investorov s podielom 31,2 %, zamestnancov France Télécom s podielom 3,2 % a spoločnosť Deutsche Telekom s podielom 2 %. Od 7. septembra 2004, po prevode 10,85 % základného imania, francúzsky štát už nemal väčšinovú majetkovú účasť. Následne začal tento podiel klesať a k 31. decembru 2008 dosiahol úroveň 26,65 % základného imania. Avšak vzhľadom na to, že francúzsky štát má 26,65 % hlasovacích práv a iné veľké skupiny akcionárov neexistujú, práve on vymenúva predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa, zostáva hlavným akcionárom spoločnosti France Télécom a v praxi môže určiť výsledok hlasovania akcionárov o otázkach vyžadujúcich prijatie jednoduchou väčšinou (11).

(22)

Zmena právneho postavenia spoločnosti France Télécom podľa zákona z roku 1996 zahŕňala aj rozličné opatrenia týkajúce sa jej zamestnancov. Podľa tohto zákona sú štátni zamestnanci spoločnosti France Télécom pridelení k štátnemu podniku France Télécom a spadajú pod riadenie tohto podniku. Zamestnanci so statusom štátnych zamestnancov si tento status a záruky, ktoré sú s ním spojené, zachovali. Podmienky zamestnávania zamestnancov spoločnosti France Télécom sú rovnaké ako podmienky zamestnávania ostatných štátnych zamestnancov: vzťahuje sa na nich záruka pracovného miesta a môžu byť prepustení len z vážneho dôvodu v prípadoch vymedzených zákonom. Pokiaľ ide o prijímanie nových zamestnancov, zákon z roku 1996 umožňoval spoločnosti France Télécom prijímať štátnych zamestnancov do 1. januára 2002 a zároveň jej umožňoval zamestnávať zmluvných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje systém kolektívnych zmlúv.

(23)

K 31. decembru 1996 spoločnosť France Télécom zamestnávala 165 200 osôb, z čoho 94,1 % boli štátni zamestnanci. V skutočnosti France Télécom prestala prijímať štátnych zamestnancov už od roku 1997, teda skôr ako od 1. januára 2002, konečného dátumu stanoveného zákonom z roku 1996. Počet štátnych zamestnancov následkom toho klesol za desať rokov o 47 %, z úrovne 133 434 štátnych zamestnancov v roku 1997 na úroveň 69 892 štátnych zamestnancov v roku 2007. Tento pokles je zjavne oveľa väčší ako pokles celkového počtu zamestnancov spoločnosti France Télécom (– 25 %), ktorý k 31. decembru 2007 predstavoval 124 166 zamestnancov.

(24)

Článkom 6 zákona z roku 1996 sa zmenil a doplnil aj článok 30 zákona z roku 1990 tak, že sa do originálneho textu vložili dve písmená c) a d). Zákon ukladá spoločnosti France Télécom povinnosť odvádzať do štátnej pokladnice náhradou za zúčtovanie a vyplácanie zo strany štátu dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom spoločnosti:

(25)

Zákonom z roku 1996 sa zároveň vylúčila spoločnosť France Télécom z rozsahu pôsobnosti všeobecného mechanizmu kompenzácie a osobitného mechanizmu kompenzácie v oblasti starobných dôchodkov, stanovených zákonom z roku 1990, na základe čoho bola spoločnosť France Télécom povinná uhrádzať kompenzácie a dodatočné nadmerné kompenzácie k zamestnávateľskému príspevku uvedené v tabuľke č. 1. V období rokov 1991 až 1996 predstavovali sumy uhradené v tejto súvislosti 18 % dôchodkov vyplatených štátnym zamestnancom.

(26)

Zamestnávateľský príspevok oslobodzujúceho charakteru zavedený zákonom z roku 1996 nahradil doplnkový príspevok stanovený v článku 30 písm. b) zákona z roku 1990. Tento príspevok je založený na spravodlivej konkurenčnej sadzbe stanovenej tak, aby sa vyrovnali úrovne povinných sociálnych a daňových odvodov pri rovnakej čistej mzde. Spôsob vyrovnania je založený na rekonštrukcii výšky nákladov konkurenta, ktorý by zamestnával zamestnancov, ktorí by v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia (vrátane dôchodkov) podliehali všeobecnému právu, a vyplácal by im rovnakú čistú mzdu, akú majú štátni zamestnanci spoločnosti France Télécom pri rovnakej štruktúre zamestnanosti.

(27)

Spôsob vyrovnania úrovní odvodov vylučuje príspevky, ktoré odvádzajú konkurenti na zabezpečenie rizík, ktoré nie sú spoločné pre štátnych a iných zamestnancov, najmä rizika nezamestnanosti a rizika pohľadávok zamestnancov v prípade nútenej správy alebo likvidácie spoločnosti (ďalej len „poistenie na zaručenie miezd“ alebo „PZM“). Pri hlasovaní o zákone z roku 1996 nezostal tento rozdiel medzi spoločnosťou France Télécom a jej konkurentmi nepovšimnutý zo strany zákonodarcu, ktorý konštatoval, že „ustanovenia článku 6 umožňujú spoločnosti France Télécom neplatiť príspevky UNEDIC (Národná únia pre zamestnanosť v priemysle a obchode), ktoré ale platia jej potenciálni konkurenti.“ (12)

(28)

Zamestnávateľský príspevok spoločnosti France Télécom, ktorý sa vypočítava každý rok, je vyjadrený ako percento hrubých indexovaných miezd štátnych zamestnancov v aktívnom služobnom pomere. Podľa pripomienok Francúzskej republiky sadzba tohto zamestnávateľského príspevku predstavovala v období rokov 1997 – 2010 v priemere […] (13) % a zodpovedala sumám uvedeným v tabuľke č. 2:

Tabuľka č. 2

Zamestnávateľský príspevok oslobodzujúceho charakteru, ktorý platila spoločnosť France Télécom v rokoch 1997 – 2010

(29)

Ukončením prijímania štátnych zamestnancov od roku 1997 sa dosiahla horná hranica počtu štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom v aktívnom služobnom pomere. Napriek tomu, že v období rokov 1991 – 2010 odišla väčšia časť štátnych zamestnancov do dôchodku, z tabuľky je zrejmé, že zamestnávateľský príspevok vo výške 744 mil. EUR, ktorý spoločnosť France Télécom zaplatila v roku 2010, bol o 407 mil. EUR nižší ako dôchodkové odvody, ktoré spoločnosť platila francúzskemu štátu do dátumu nadobudnutia platnosti reformy z roku 1996, a bol rovnocenný iba zamestnávateľskému príspevku, ktorý spoločnosť France Télécom odviedla v roku 1991, pred 20 rokmi (resp. 1 151 mil. EUR a 743 mil. EUR, pozri tabuľku č. 1).

(30)

Vďaka reforme zavedenej zákonom z roku 1996 je teda výška príspevku spoločnosti France Télécom nižšia v absolútnej hodnote a nie je už spojená s počtom štátnych zamestnancov, ktorí odišli do dôchodku. V tom čase sa uskutočnil prevod záväzkov na štát zavedený zákonom z roku 1996, takže odhady, z ktorých vychádzal senát, zohľadňujú podstatné zníženie dôchodkového zaťaženia od roku 2005 na 13 mld. FRF (1,98 mld. EUR) v roku 2007, na 21,5 mld. FRF (3,3 mld. EUR) v roku 2017 a na 34 mld. FRF (6,1 mld. EUR) v roku 2027 (14).

(31)

Z rozpráv k návrhu zákona v národnom zhromaždení a v senáte vyplýva prenos dôchodkových záväzkov vo výške 250 mld. FRF do štátneho rozpočtu, ktoré by ročné príspevky vo výške 100 mld. FRF a mimoriadny príspevok vo výške 40 mld. FRF nedokázali pokryť, aj keby sa k nim pripočítal výnos z prevodu časti akcií podniku. Počas uvedených rozpráv sa uvádzala odhadná maximálna výška mimoriadneho príspevku 40 mld. FRF na zníženie nového a vysokého zaťaženia štátu. Táto suma sa stanovila po porade s bankármi tak, aby bola zlučiteľná s pomerom dlhu k vlastnému kapitálu 150 % a zodpovedala rezerve na dôchodky, ktorú vytvára podnik, a zvýšeným nákladom, ktoré vzniknú štátu za obdobie desiatich rokov a nie dlhšie, ako rozdiel medzi vyplatenými dôchodkami a oslobodzujúcim príspevkom, ktorý sa bude v budúcnosti vyberať (15).

(32)

Účel kompenzovať štátu náklady sa spomínal nielen v znení článku 30 zákona, ktorý schválil zákonodarca, a počas rozpráv o návrhu zákona z roku 1996, ale aj vo Výročnej správe spoločnosti France Télécom za rok 1997, v ktorej sa spomína „vyplatenie francúzskemu štátu mimoriadneho príspevku vo výške 37,5 mld. frankov spojeného s budúcimi dôchodkami bývalých štátnych zamestnancov.“ (16) Rezerva, ktorú spoločnosť France Télécom vytvorila, jej umožnila znížiť svoju čistú finančnú záťaž, pretože sa obmedzila na úhradu v jednom roku zvýšených nákladov, ktoré budú vznikať štátu v súvislosti s reformou počas desiatich rokov.

(33)

Okrem toho je zrejmé, že rezerva na rozloženie vplyvu budúcich zvýšení príspevkov na základe zákona z roku 1990, ktorú každoročne vytvárala spoločnosť France Télécom a ktorej celková výška v roku 1996 predstavovala 23,4 mld. FRF (3,6 mld. EUR), sa pri určovaní výšky mimoriadneho príspevku (alebo „doplatku“) zohľadnila. Časť tohto príspevku, ktorá nezodpovedala vytvorenej rezerve, pokryla tieto zvýšené náklady počas obdobia desiatich rokov. Výška tohto príspevku sa stanovila so zreteľom na sumu, ktorú už podnik vytvoril ako rezervu, ako jednoznačne vyplýva z rozpráv, ktoré sa v tom čase uskutočnili.

(34)

V skutočnosti vďaka oslobodzujúcemu charakteru ročného zamestnávateľského príspevku zavedeného zákonom z roku 1996 bolo potom jedinou povinnosťou spoločnosti France Télécom uhradiť tento príspevok bez akéhokoľvek ďalšieho záväzku uhradiť prípadné budúce deficity či už dôchodkového systému svojich štátnych zamestnancov, alebo iných dôchodkových systémov štátnych zamestnancov. Následkom zákona z roku 1996 teda účtovná rezerva stratila svoje opodstatnenie. Rezerva sa vykázala na účte ziskov a strát spoločnosti France Télécom k 31. decembru 1996 vo výške 17,5 mld. FRF (2,7 mld. EUR) v čistom výsledku hospodárenia (17).

(35)

Okrem toho výška mimoriadneho paušálneho príspevku stanoveného zákonom z roku 1996 náhradou za zúčtovanie a vyplácanie zo strany štátu dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom spoločnosti France Télécom bola zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997 stanovená na 37,5 mld. FRF, t. j. 5,71 mld. EUR. Táto suma sa financovala prostredníctvom zvýšenia krátkodobých a dlhodobých dlhov spoločnosti (18) a bola uhradená na viackrát v období od januára do októbra 1997. Príjem z tohto mimoriadneho príspevku umožnil znížiť deficit francúzskej verejnej správy v roku 1997 na 41,8 mld. EUR. Bez tohto príjmu by deficit v uvedenom roku presiahol 3,7 % HDP.

(36)

Príjem z tohto príspevku bol určený pre verejnú inštitúciu správy mimoriadneho príspevku (Etablissement Public de Gestion de la Contribution Exceptionnelle) spoločnosti France Télécom, zriadenú zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997. Mimoriadny príspevok je spolu s prípadnými finančnými výnosmi, ktoré vytvára, jediným príjmom inštitúcie. Výdavky inštitúcie majú podobu ročného prevodu do štátneho rozpočtu, ktorý sa od roku 2006 pripisuje ako príjem na účelovo viazaný dôchodkový účet pre štátne civilné a vojenské dôchodky. Táto platba bola stanovená na rok 1997 vo výške 1 mld. FRF (152,4 mil. EUR), ktorá sa potom mala každoročne zvyšovať o 10 %, ak sa v osobitnom ustanovení zákona o štátnom rozpočte neustanovuje inak. Verejná inštitúcia zanikne, keď prevedie na štát celú sumu svojich príjmov (19).

(37)

Podľa ustanovení zákona o štátnom rozpočte na rok 1997, ktorým sa stanovujú ročné platby, existencia verejnej inštitúcie sa v roku 1999 odhadla na 17 rokov, a to bez zohľadnenia výnosov hotovosti (20). Toto obdobie sa však skrátilo, pretože ročné platby boli vyššie, ako sa stanovilo v zákone o štátnom rozpočte na rok 1997. Ako sa uvádza v tabuľke č. 3, celková suma ročných platieb inštitúcie dosahovala 5,47 mld. EUR už v roku 2010. Zánik inštitúcie z dôvodu prevodu všetkých disponibilných prostriedkov bol naplánovaný na 31. decembra 2011 (21). V zákone o štátnom rozpočte na rok 2011 sa stanovuje úhrada vo výške 243 mil. EUR na účelovo viazaný dôchodkový účet za uvedený rok, ktorou by sa mali vyrovnať príjmy inštitúcie (22).

(38)

V každom prípade suma mimoriadneho príspevku vo výške 37,5 mld. FRF určená pre verejnú inštitúciu pre správu mimoriadneho príspevku spoločnosti France Télécom v roku 1997 zodpovedá sume nižšej o 40 mld. FRF spomenutej počas rozpravy o návrhu zákona z roku 1996. Hoci bol tento príspevok v roku 1997 odvedený do štátneho rozpočtu a do štátneho rozpočtu sa odvádzal každoročne na účely vyplácania civilných a vojenských dôchodkov, jeho výška sa stanovila s cieľom kompenzovať zvýšené náklady, ktoré štátu vznikali na základe zákona z roku 1996.

(39)

Zamestnanecký podiel na financovaní dôchodkových záväzkov štátnych zamestnancov stanovený podľa článku L 61 zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch nebol od založenia verejného podniku France Télécom v roku 1991 upravený zákonom z roku 1996. Okrem toho sa zákonom z roku 1990 a zákonom z roku 1996 neupravil dôchodkový systém zamestnancov spoločnosti France Télécom podľa súkromného práva, ktorým je dôchodkový systém podľa všeobecného práva ako súčasť sociálneho zabezpečenia v oblasti dôchodkového poistenia, doplnený o systém AGIRC pre manažérov a o systém ARRCO pre iných zamestnancov ako manažérov. V rámci tohto systému spoločnosť France Télécom a jej zamestnanci podľa súkromného práva majú rovnaké povinnosti ako konkurenčné podniky, najmä pokiaľ ide o platenie oslobodzujúcich príspevkov zo strany zamestnávateľa.

(40)

V súvislosti s reformou zavedenou zákonom z roku 1996 spoločnosť aktuárov schválená za poradcu francúzskeho štátu odhadla, že náklady na zúčtovanie a vyplácanie zo strany štátu dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom v aktívnom služobnom pomere a štátnym zamestnancom na dôchodku spoločnosti France Télécom by predstavovali 242 mld. FRF (36,9 mld. EUR (23)) v pravdepodobnej hodnote diskontovanej k 1. januáru 1997 (24). Tento číselný údaj sa približuje zaokrúhlenej sume 250 mld. EUR spomenutej v senáte. Zamestnávateľský príspevok oslobodzujúceho charakteru, ktorý by náhradou za to spoločnosť France Télécom odviedla, bol na základe rovnakých poistno-matematických predpokladov odhadnutý na 15,2 mld. EUR, k čomu je potrebné pripočítať doplatok alebo mimoriadny príspevok 5,7 mld. EUR uhradený v celosti v októbri 1997. V čase nadobudnutia platnosti reformy odhadujú francúzske orgány hodnotu budúcich zamestnaneckých príspevkov na […] mld. EUR. Hodnota čistej finančnej záťaže, ktorú spoločnosť France Télécom podľa odhadov z roku 1996 preniesla na francúzsky štát, teda predstavovala […] mld. EUR.

(41)

Za obdobie desiatich rokov (1997 – 2006), ktoré sa uvádzalo počas rozpravy o návrhu zákona z roku 1996, predstavovala celková suma plnení, ktoré sa mali uhradiť, […] mld. EUR podľa odhadov spoločnosti aktuárov schválenej za poradcu francúzskeho štátu. V tomto období bola celková suma plnení […] mld. EUR, ktoré boli skutočne uhradené, v takmer rovnakej výške, pričom rozdiel oproti odhadu bol nižší o 0,83 % (25). To potvrdzuje a posteriori správnosť odhadov, z ktorých sa vychádzalo pri rozprave.

(42)

Na základe týchto číselných údajov možno konštatovať, že sumy a ich odôvodnenie prerokované v národnom zhromaždení a senáte s cieľom stanoviť výšku doplatku alebo mimoriadneho príspevku spoločnosti France Télécom približne zodpovedajú hodnotám overeným ex post počas desaťročného obdobia zmieneného v rozprave o návrhu zákona. Oznámená maximálna výška mimoriadneho príspevku 6 mld. EUR (40 mld. FRF) totiž zodpovedá rezerve, ktorú spoločnosť vytvárala do roku 1996 na účely úhrady budúcich, a teda predpokladaných dôchodkových nákladov, čiže sume 3,6 mld. EUR (23,4 mld. FRF) plus rozdiel 2,4 mld. EUR, hradený štátom, medzi zamestnávateľskými príspevkami a zamestnaneckými príspevkami vybranými v rokoch 1997 – 2006 na jednej strane a plneniami, ktoré sa podľa odhadov z roku 1996 mali uhradiť za rovnaké obdobie desiatich rokov, na strane druhej.

(43)

Okrem toho informácie, ktoré zaslala Francúzska republika a ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3, svedčia o tom, že za obdobie rokov 1997 – 2010 dosiahla celková finančná záťaž francúzskeho štátu v súvislosti s dôchodkami štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom, ktorá jej vznikla na základe reformy z roku 1996, […] mld. EUR. Finančná záťaž štátu sa tu definuje ako účtovný zostatok vykázaný ako rozdiel medzi ročnými príspevkami spoločnosti France Télécom a jej štátnych zamestnancov v aktívnom služobnom pomere a dôchodkovými dávkami každoročne vyplatenými štátnym zamestnancom na dôchodku, po odpočítaní ročných platieb verejnej inštitúcie pre správu mimoriadneho príspevku spoločnosti France Télécom (Etablissement Public de Gestion de la Contribution Exceptionnelle de France Télécom). V rokoch 1997 – 2010 sa náklady vyvíjali takto:

Tabuľka č. 3

Náklady, ktoré vyplynuli francúzskemu štátu z reformy z roku 1996 (1997 – 2010)

(44)

Sumy ročných platieb verejnej inštitúcie pre správu mimoriadneho príspevku spoločnosti France Télécom uhradeného v roku 1997 nezodpovedajú podľa ustanovení zákona o štátnom rozpočte na rok 1997, ktorými sú upravené, sumám odhadovaných dávok alebo dávok, ktoré boli skutočne vyplatené zamestnancom spoločnosti France Télécom na dôchodku, ani sumám záväzkov, ktoré má financovať štát, a neboli ani stanovené podľa uvedených súm. Tento nesúlad sa potvrdil preskúmaním súm, ktoré sa skutočne previedli. Napriek mimoriadnemu príspevku, ktorý spoločnosť France Télécom uhradila v roku 1997, z tabuľky č. 3 je zrejmé, že sumy dávok uhradených zamestnancom spoločnosti France Télécom na dôchodku presiahli počínajúc rokom 2004 ročné zdroje, s výnimkou roku 2006.

(45)

Úhrady ročných príspevkov spoločnosti France Télécom a ročné platby inštitúcie, ktorá spravuje mimoriadny príspevok, nie sú osobitne a vopred určené na dávky vyplácané zamestnancom spoločnosti France Télécom na dôchodku z dôchodkového, účelovo viazaného účtu. Vyčlenenie mimoriadneho príspevku iba na financovanie predmetných dávok od roku 1997, keby sa uplatnilo namiesto systému prevodu sumy každoročne zvyšovanej o 10 %, ako sa stanovuje v zákone o štátnom rozpočte z roku 1997, by viedlo k zániku verejnej organizácie už na konci roka 2008, a nie až na konci roka 2011, ako sa pôvodne predpokladalo, so zreteľom na sumu nepokrytú ročnými príspevkami uvedenú v tabuľke č. 3. Za akéhokoľvek predpokladu by sa v obidvoch prípadoch mala suma mimoriadneho príspevku vyčerpať do 31. decembra 2011.

(46)

Reforma financovania dôchodkov zamestnancov spoločnosti France Télécom, ktorí sú štátnymi zamestnancami, sa uskutočnila s cieľom úplne otvoriť trhy služieb, na ktorých pôsobila spoločnosť France Télécom, hospodárskej súťaži. Od roku 1988 sa sektor telekomunikácií postupne liberalizoval na základe smernice Komisie 88/301/EHS zo 16. mája 1988 o súťaži na trhoch s koncovými telekomunikačnými zariadeniami (26) a smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o hospodárskej súťaži na trhoch telekomunikačných služieb (27). V smernici 90/388/EHS sa stanovili liberalizačné opatrenia, ktoré sa mali zaviesť do 31. decembra 1990, v oblasti dátovej komunikácie, telefónnych hlasových služieb a dátových služieb pre podnikové siete a uzatvorené skupiny používateľov. Cieľom smernice Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 90/388/EHS, vzhľadom na zavedenie neobmedzenej hospodárskej súťaže na trhoch telekomunikačných služieb (28), bola úplná liberalizácia sektora telekomunikácií od 1. januára 1998.

(47)

Zákonom č. 96-659 z 26. júla 1996 o regulácii telekomunikácií sa stanovili podmienky, ktoré umožňujú v plnej miere liberalizovať sektor prostredníctvom ukončenia monopolu spoločnosti France Télécom na pevnú telefóniu i dátový prenos a zriadenia sadzieb a vzájomných prepojení s konkurentmi. Aj v ostatných sektoroch, ako sú trhy mobilnej telefónie, aj keď od roku 1987 nepodliehajú výhradným, a teda konkurenčným právam, spoločnosť France Télécom mala určité vedúce postavenie vďaka podielu na trhu, ktorý v rokoch 1997 – 2002 (29) klesol z 53,3 % na 49,8 %. Zákonom č. 96-659 sa zároveň poverila spoločnosť France Télécom úlohami všeobecného hospodárskeho záujmu a stanovilo sa zriadenie fondu na financovanie záväzkov, ktoré sú s tým spojené, do ktorého prispievali konkurenti.

(48)

Na základe ustanovení uvedených v odôvodneniach 46 a 47 sa spoločnosť France Télécom musela od roku 1988 vyrovnávať s problémom príchodu konkurentov – niektorých v čiastočnom vlastníctve medzinárodných skupín – na trhy tovarov a služieb, na ktorých vo Francúzsku pôsobila, pričom niektoré, ako napr. trh mobilnej telefónie alebo trh medzinárodných volaní, majú cezhraničnú zložku. Tento pohyb sa od roku 1998 rozšíril na liberalizované trhy. Okrem toho spoločnosť France Télécom vytvorila spojenectvo so zahraničnými operátormi, ako sú Deutsche Telekom a Sprint v roku 1996 (Global One), pričom od roku 1997 upevnila partnerské vzťahy a kapitálové účasti v Taliansku (Wind), Holandsku (Casema) alebo získala mobilné licencie v Dánsku a Portugalsku (30).

(49)

Reforma financovania dôchodkov spoločnosti France Télécom sa teda uskutočnila v rovnakom čase ako liberalizácia trhu v rámci Európskej únie. Ovplyvnila teda trh, ktorý sa úplne otvoril hospodárskej súťaži a na ktorom spoločnosť France Télécom okrem iného vytvorila spojenectvá a získala významné kapitálové účasti v iných členských štátoch. Zámer podporiť expanziu spoločnosti France Télécom na iné európske trhy ako Francúzsko sa totiž objavuje v kontexte zákona z roku 1996 a otvorenia sa spoločnosti súkromnému kapitálu, ako to vyplýva z vyhlásení predložených počas rozpravy o návrhu, v ktorých sa spomínajú „ambície, ktoré mala francúzska vláda voči svojmu národnému šampiónovi France Télécom“ (31).

(50)

V súčasnosti spoločnosť France Télécom vyhlasuje, že je najväčším dodávateľom vysokorýchlostného internetového pripojenia a tretím najväčším mobilným operátorom v Európe a patrí medzi svetových lídrov v oblasti telekomunikačných služieb poskytovaných nadnárodným spoločnostiam. Mimo Francúzska je spoločnosť France Télécom veľmi aktívna prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, ktoré majú popredné postavenie v Španielsku, Spojenom kráľovstve, Poľsku, na Slovensku, v Belgicku a v Rakúsku (32).

(51)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vysvetlila svoje predbežné posúdenie opatrení zavedených zákonom z roku 1996 tak, že ich porovnala s referenčným rámcom pre povinné sociálne a daňové odvody spoločnosti France Télécom, ktoré sa stanovili v zákone z roku 1990. Usúdila, že tieto opatrenia podľa všetkého poskytujú spoločnosti France Télécom prostredníctvom štátnych zdrojov selektívnu výhodu, ktorá môže narúšať hospodársku súťaž, ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(52)

Komisia okrem toho poznamenala, že pokiaľ tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc, potom táto pomoc nebola pred svojím poskytnutím oznámená Komisii, takže by sa mala považovať za novú pomoc podľa judikatúry. Francúzska republika by si teda nesplnila svoju notifikačnú povinnosť podľa zmluvy a opatrenie by sa preto malo považovať za neoprávnené.

(53)

Komisia dospela k záveru, že zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom mohla preskúmať práve na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Komisia takisto uviedla, že na základe toho istého ustanovenia dospela k záveru, že pomoc poskytovaná spoločnosti La Poste v rámci reformy spôsobu financovania dôchodkov jej štátnych zamestnancov je zlučiteľná s vnútorným trhom (33) a so zreteľom na podobnosť týchto dvoch prípadov sa v danom prípade zdá byť vhodné uskutočniť podobné posúdenie.

(54)

Pri predbežnom preskúmaní zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom a bez ohľadu na podobnosť s reformou spôsobu financovania dôchodkov spoločnosti La Poste Komisia oznámila Francúzskej republike tieto pochybnosti:

(55)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sú zhrnuté v oddieloch 4.1 až 4.3.

(56)

Spoločnosť France Télécom usúdila vo svojich pripomienkach, ktoré považuje za doplňujúce k pripomienkam Francúzskej republiky, že čelí problémom chronického nadmerného počtu zamestnancov, ktoré súvisia s jej bývalým štatútom správneho orgánu, a že pre dotknutú skupinu zamestnancov nemá rovnaké možnosti plynulosti zamestnania ako jej konkurenti. Spoločnosť France Télécom takto musí vynakladať veľmi veľké výdavky na vzdelávanie vo výške 180 mil. EUR, t. j. 4,5 % mzdového fondu oproti 2,9 %, ktoré vynakladajú priemerné francúzske spoločnosti. Spoločnosť France Télécom tiež znížila hornú mzdovú hranicu o približne […] % bez príplatkov a prémií. Okrem toho, keďže spoločnosť France Télécom nemôže uskutočňovať sociálne plány, v rokoch 1996 – 2006 financovala náklady na stimuly na podporu odchodu štátnych zamestnancov do dôchodku, ako napr. dovolenka na konci kariéry, vo výške vyše 8 mld. EUR.

(57)

Po druhé spoločnosť France Télécom sa domnieva, že dôchodkové náklady, ktoré znášala v období rokov 1990 – 1996, boli nezvyčajne vysoké a v dôsledku toho sa ocitla v situácii štrukturálnej nevýhody v porovnaní s jej konkurentmi zo súkromného sektora v zmysle rozsudku vo veci Combus  (36), pričom referenčným rámcom na posúdenie bežnej alebo nezvyčajnej výšky uvedených nákladov sú pravidlá všeobecného práva pre konkurentov. Zásady stanovené v rozsudku vo veci Combus neskôr potvrdil Všeobecný súd v rozsudku vo veci Hotel Cipriani  (37). Spoločnosť France Télécom popiera, že by situácia jediného operátora, v danom prípade samotnej France Télécom, pred reformou zavedenou zákonom z roku 1996 a po tejto reforme, bola vhodným porovnávacím rámcom na posúdenie existencie hospodárskej výhody v zmysle judikatúry. V každom prípade, keby sa mal referenčný rámec obmedziť na spoločnosť France Télécom pred reformou z roku 1996 a po tejto reforme, opatrenie by sa nemohlo považovať za selektívne, pretože by sa uplatňovalo jednotne v zmysle uvedeného rámca.

(58)

Z toho by malo byť zrejmé, že predmetné opatrenia buď nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle zmluvy, pretože oslobodzujú spoločnosť France Télécom od nezvyčajnej štrukturálnej nevýhody, alebo sa nemôžu považovať za selektívnu výhodu predstavujúcu štátnu pomoc.

(59)

Subsidiárne sa spoločnosť France Télécom domnieva, že štátna pomoc, pokiaľ existuje, je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa kritérií stanovených Komisiou v rozhodnutí o dôchodkovom systéme spoločnosti La Poste (ďalej len „rozhodnutie La Poste“) (38). V tejto súvislosti osobitosť dôchodkového systému spoločnosti France Télécom spočívajúca v tom, že spoločnosť platí príspevok vypočítaný na základe iba spoločných rizík, neznamená, že od roku 1996 bola zvýhodňovaná oproti svojim konkurentom: okrem toho, že musela prekonávať štrukturálne nevýhody spojené so statusom štátnych zamestnancov, ktorých zamestnáva, mala spoločnosť France Télécom povinnosť uhradiť značný príspevok na reformu z roku 1996, ktorého zlučiteľnosť s vnútorným trhom sa musí posúdiť a ktorého výška 5,7 mld. EUR výrazne presahuje sumu, ktorú by spoločnosť France Télécom bola povinná zaplatiť, keby jej príspevok zohľadnil iné ako spoločné riziká.

(60)

Spoločnosť France Télécom usudzuje, že Komisia v rozhodnutí La Poste  (39) pripustila, že suma jednorazového mimoriadneho príspevku (2 mld. EUR) v súvislosti s reformou, ktorá nadobudla platnosť po notifikácii, ale ešte pred rozhodnutím Komisie, kompenzovala príspevky zodpovedajúce iným ako spoločným rizikám, až do vyčerpania sumy jednorazového príspevku. Podľa názoru spoločnosti France Télécom Komisiu nič neoprávňuje na to, aby sa od tejto zásady odchýlila, keďže na základe politických vyhlásení vydaných v čase rokovania o návrhu zákona z roku 1996 nemožno usúdiť, že suma paušálneho príspevku spoločnosti France Télécom bola stanovená zákonodarcom tak, aby sa zachovalo desaťročné status quo.

(61)

Okrem toho dostupné číselné údaje z roku 1996 protirečia tvrdeniu, že suma 5,7 mld. EUR bola svojho času odhadnutá tak, aby presne zodpovedala zvýšeným nákladom, ktoré vznikali štátu podľa zákona z roku 1996 počas desiatich rokov, a aby každoročne kompenzovala nižšie ročné náklady hradené podnikom, a to aj so zreteľom na náklady na vyrovnanie medzi dôchodkovými systémami, od ktorých bola spoločnosť France Télécom v roku 1996 oslobodená (40). Suma mimoriadneho príspevku mala celkovo odškodniť francúzsky štát v súvislosti s reformou. Preto by sa mala nevyhnutne zohľadniť pri posudzovaní konkurenčnej spravodlivosti tejto reformy po tom, čo nadobudla platnosť v roku 1997.

(62)

Spoločnosť France Télécom sa napokon domnieva, že keďže bez uskutočnenia reformy z roku 1996 by mala výrazne konkurenčne nevýhodné postavenie na trhoch, ktorých liberalizácia bola cieľom Únie, a keďže francúzske orgány od toho momentu v plnej miere dodržiavali rozhodnutie o zdanení spoločnosti France Télécom živnostenskou daňou (41), opatrenie nemá negatívny vplyv na hospodársku súťaž.

(63)

Sťažovatelia súhlasia s posúdením Komisie v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci v zmysle zmluvy v podobe zníženia dôchodkových nákladov spoločnosti France Télécom, ktoré sa zaviedlo zákonom z roku 1996. Podľa úvahy predostretej v uvedenom rozhodnutí, ktorej sťažovatelia vytýkajú nedostatočnú kvantifikáciu, by suma pomoci predstavovala 12,3 mld. EUR a v žiadnom prípade by nebola nižšia ako 9,9 mld. EUR (42). Sťažovatelia sa domnievajú, že pre kvalifikovanie opatrenia ako štátnej pomoci je rozhodujúci vplyv opatrenia, čiže zníženie sociálnych odvodov, ktoré zvyčajne zaťažujú rozpočet podniku, a nie jeho účel, čiže kompenzácia údajnej nevýhody. Ostatne žiadna nevýhoda pri zamestnávaní štátnych zamestnancov spoločnosťou France Télécom údajne neexistuje, pretože podnik hradil príspevky na poistenie v nezamestnanosti a mzdové náklady o 13 % nižšie ako jeho konkurenti a mal stabilný a pružný personál, pokiaľ ide o zníženie mzdového fondu prostredníctvom predčasných odchodov do dôchodku a prechodu do štátnej služby.

(64)

Podľa sťažovateľov takto charakterizovaná štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Značná konkurenčná výhoda poskytnutá spoločnosti France Télécom totiž spôsobovala ujmu tým viac, že zníženie nákladov nebolo nevyhnutné na zabránenie poškodeniu jej finančnej štruktúry: odľahčená od diskontovaného čistého dôchodkového dlhu minimálne 9,9 mld. EUR v roku 1996 a od povinnosti vykázať tieto náklady vo svojej súvahe alebo v prílohe k súvahe, sa spoločnosť France Télécom potom zadlžila oveľa vyššími sumami tak, že v období rokov 1997 – 2007 bola zaťažená čistým finančným dlhom v priemere 44 mld. EUR. Pomoc, vďaka ktorej sa spoločnosť France Télécom oslobodila od dôchodkových nákladov zdedených z čias monopolného postavenia, jej potom umožnila financovať svoju medzinárodnú expanziu a zároveň si upevniť postavenie vo Francúzsku, kde mala značné monopolné výhody, pričom náklady na ne predstavovali len spravodlivú protihodnotu.

(65)

Okrem toho neoprávnená a nezlučiteľná štátna pomoc, ktorá nebola v minulosti vrátená, údajne neumožňovala vyhlásiť uvedenú prevádzkovú pomoc za zlučiteľnú pre jej celkový vplyv. Napokon neexistencia konkurenčnej spravodlivosti v prípade reformy z roku 1996, ktorá spočívala v neplatení príspevkov zahŕňajúcich riziko nezamestnanosti a riziko nevyplácania miezd v prípade nútenej správy podniku, vylučuje zlučiteľnosť reformy s pravidlami zmluvy. Bolo by však potrebné, aby finančnú záťaž spoločnosti France Télécom súvisiacu s dôchodkami vypočítal nezávislý expert a aby sa Francúzsko zaviazalo zaistiť finančnú neutralitu systému, najmä prostredníctvom stanovenia mechanizmov úpravy zamestnávateľského príspevku a doplatku vo výške 5,7 mld. EUR v prípade zmeny v nákladoch.

(66)

Telekomunikačný operátor súhlasí a stotožňuje sa s predbežným posúdením vysvetleným v rozhodnutí Komisie o začatí konania, ktorým sa kvalifikujú ako nová a neoprávnená štátna pomoc zmeny a doplnenia zavedené zákonom z roku 1996, ktorých účelom je nahradiť ročné oslobodzujúce príspevky spoločnosti France Télécom výplatami dôchodkov skutočne pokrytými štátom, po odpočítaní príspevkov zamestnancov v aktívnom služobnom pomere, ktorí majú status štátnych zamestnancov. Rovnako by sa podľa tohto operátora mali kvalifikovať sociálne príspevky na riziká, ktoré nie sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a ktoré platia konkurenti spoločnosti France Télécom, ale ktoré neplatí táto spoločnosť za svojich štátnych zamestnancov a zamestnancov podľa všeobecného práva minimálne od roku 1996. Okrem toho na rozdiel od prípadu, ktorý bol predmetom rozhodnutia La Poste  (43), do výpočtu zamestnávateľského príspevku spoločnosti France Télécom neboli a stále nie sú zahrnuté uvedené príspevky, čo údajne bráni vyhlásiť štátnu pomoc za zlučiteľnú.

(67)

Pokiaľ ide o štátnu pomoc vyplývajúcu zo zrušenia povinnosti uhradiť štátu vyplatené dôchodky, operátor sa domnieva, že analýza konkurenčnej rovnováhy, ktoré uskutočnila Komisia vo svojom rozhodnutí La Poste, by naopak mala viesť k záveru o jej nezlučiteľnosti. Táto analýza by sa mala zakladať na skutočnostiach, ktoré nastali už v roku 1996, a nie ako v rozhodnutí La Poste na hypotézach týkajúcich sa budúcnosti.

(68)

Podľa tohto operátora má však spoločnosť France Télécom na mnohých trhoch, na ktorých pôsobí, silné postavenie na trhu rovnocenné dominantnému postaveniu. Z tohto dôvodu podlieha regulačným povinnostiam ex ante na veľkoobchodných trhoch s vysokorýchlostným a ultra vysokorýchlostným internetom v súvislosti so začatím a ukončením volaní na pevné linky. Vo svojom rozhodnutí zo 16. júla 2003 o postupe uplatňovania článku 82 Zmluvy o ES vo veci COMP-38.233 Komisia napokon konštatovala a potvrdila porušenie článku 102 ZFEÚ zo strany spoločnosti France Télécom, ktorého sa táto spoločnosť dopustila prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Wanadoo (44). Vzhľadom na to, že podnik je v dobrom finančnom stave, pomoc, ktorú dostal, mu umožnila financovať svoju medzinárodnú expanziu, najmä prostredníctvom akvizície spoločností Orange, Retevisión a AMENA.

(69)

Operátor nakoniec žiada Komisiu, aby presne vyčíslila sumy uvedenej štátnej pomoci a podľa judikátu vo veci Deggendorf  (45) odmietla pripustiť zlučiteľnosť uvedených opatrení s vnútorným trhom, pokiaľ by sa nevrátila neoprávnená pomoc z minulosti.

(70)

Francúzska republika sa domnieva, že zmeny zavedené v roku 1996 v spôsobe financovania dôchodkov štátnych zamestnancov francúzskeho štátu pridelených spoločnosti France Télécom neobsahujú žiadny prvok štátnej pomoci. V každom prípade by reforma z roku 1996 bola zlučiteľná s vnútorným trhom najmä vtedy, keď by sa v danom prípade prevzala úvaha, ktorú Komisia uplatnila vo svojom rozhodnutí La Poste  (46).

(71)

Podľa Francúzskej republiky sa zákonom z roku 1990 spoločnosť France Télécom ocitla v situácii, ktorá nebola bežná a predstavuje výnimku zo všeobecného práva, podľa ktorého majú podniky platiť zamestnávateľský príspevok oslobodzujúceho charakteru, ktorý zodpovedá úhrnu miezd a nie je viazaný na výšku vyplácaných dôchodkov. Finančná záťaž, ktorú znáša spoločnosť France Télécom, by na základe toho bola nezvyčajne vysoká, pretože finančný deficit čiastkového systému pre dotknutú skupinu zamestnancov by bol zaručený a mohol by sa stať neúnosným vzhľadom na neodvratné zníženie počtu štátnych zamestnancov v aktívnom služobnom pomere a na súčasné zvýšenie počtu bývalých zamestnancov, ktorí odišli do dôchodku.

(72)

Reformou z roku 1996 sa vyrovnalo financovanie dôchodkov z hľadiska všeobecného práva bez toho, aby sa tým podnik dostal do výhodnejšieho konkurenčného postavenia, pretože príspevok spoločnosti France Télécom sa každoročne vypočítava tak, aby sa úroveň jej povinných sociálnych a daňových odvodov vyrovnala úrovni sociálnych a daňových odvodov jej konkurentov v sektore telekomunikácií. Skutočnosť, že príspevky na riziká, ktoré nie sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov, sa nezohľadnili pri výpočte príspevku s použitím „sadzby konkurenčnej spravodlivosti“, je však údajne opodstatnená vzhľadom na status týchto zamestnancov, ktorý vylučuje napr. riziko nezamestnanosti, s výnimkou mimoriadnych prípadov prepustenia alebo odvolania.

(73)

Francúzska republika sa domnieva, že referenčným rámcom pri určovaní, či sú náklady, ktoré znáša spoločnosť France Télécom, bežné alebo nezvyčajne vysoké, musí byť situácia konkurentov tejto spoločnosti vo Francúzsku. Keďže v danom prípade je finančná záťaž spoločnosti France Télécom na základe zákona z roku 1990 nadmerná, výnimočná z hľadiska všeobecného práva, nespravodlivá a neudržateľná, jej zrušením a vyrovnaním s finančnou záťažou konkurentov na základe reformy z roku 1996 sa jednoducho obnovili bežné konkurenčné podmienky. Spoločnosti France Télécom neboli ostatne vykompenzované nevýhody, ktoré mala v rámci tohto systému, hoci ako zdôrazňuje vo svojich pripomienkach, ešte stále znáša štrukturálne nevýhody, zvýšené náklady a nepružnosť služobného poriadku, ktorý sa vzťahuje na jej štátnych zamestnancov, v oblasti finančných stimulov na podporu odchodu do dôchodku alebo návratu do správneho orgánu, nákladov v oblasti odborného vzdelávania alebo vyšších mzdových nákladov. Súčasný systém, ktorý je výsledkom reformy, neposkytuje teda spoločnosti France Télécom žiadnu výhodu, a preto neobsahuje prvok štátnej pomoci v zmysle zmluvy.

(74)

Tento výklad vyplýva zo všeobecných zásad presadzovaných súdmi Únie, že keďže štátnu pomoc predstavujú iba zásahy, ktoré znižujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku, zákon, ktorý umožňuje zamedziť tomu, aby bol rozpočet podniku zaťažený nákladmi, ktoré by v bežnej situácii neexistovali, nepredstavuje štátnu pomoc (47). Malo by sa to vzťahovať aj na opatrenia zbavujúce verejného konkurenta štrukturálnej nevýhody v porovnaní s jeho súkromnými konkurentmi (48). Takýto výklad je údajne v súlade aj s praxou Komisie (49).

(75)

Napokon Francúzska republika nepovažuje za relevantné zahrnúť do tohto konania mechanizmy kompenzácie a nadmernej kompenzácie, vďaka ktorým spoločnosť France Télécom hradila náklady v období rokov 1991 – 1996 (pozri tabuľku č. 1), s cieľom zistiť existenciu štátnej pomoci alebo dátum vzniku výhody vyplývajúcej z reformy zavedenej zákonom z roku 1996, ktorý na tento účel neobsahuje žiadne ustanovenie. Povinnosť úhrady takýchto nákladov vyplývala aj zo systému odchylného od všeobecného práva, v ktorom sa dôchodkový systém vzťahujúci sa na spoločnosť France Télécom považoval za samostatný systém, čo od roku 1997 už neplatilo.

(76)

S touto výhradou Francúzska republika spresnila odhad nákladov predložený spoločnosťou France Télécom a uvedený v odôvodnení 61, týkajúci sa nákladov, ktoré podnik od roku 1997 už neuhrádzal. Reálnou rekonštrukciou nákladov za obdobie rokov 2008 – 2010 ich spätným prepočítaním, pričom sa použil koeficient prechodu, Francúzska republika usúdila, že náklady, ktoré by spoločnosť France Télécom v tejto spojitosti hradila, sú o 165 mil. EUR nižšie ako náklady, ktoré vypočítala spoločnosť.

(77)

Francúzska republika sa v každom prípade domnieva, že keby reforma z roku 1996 týkajúca sa spoločnosti France Télécom predstavovala štátnu pomoc, mala by byť v súlade s posúdením, ktoré uskutočnila Komisia vo svojom rozhodnutí La Poste  (50), vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Reforma z roku 1996 zbavuje spoločnosť France Télécom štrukturálneho zaťaženia, ktoré narúša hospodársku súťaž na trhu vo fáze liberalizácie a jej príspevky sa od tých čias vypočítavajú na základe spravodlivej konkurenčnej sadzby týkajúcej sa spoločných rizík.

(78)

Skutočnosť, že príspevok, ktorý platí spoločnosť France Télécom od roku 1997, nezahŕňa riziká, ktoré nie sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva, nie je prekážkou jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Z tohto hľadiska tabuľka č. 4, ktorá obsahuje zhrnutie údajov poskytnutých Francúzskou republikou, znázorňuje rozdiel medzi príspevkom, ktorý spoločnosť France Télécom platí, a príspevkom, ktorý by platila, ak by boli riziká, ktoré nie sú spoločné, zohľadnené pri výpočte po odpočítaní príspevkov hradených spoločnosťou France Télécom na základe samopoistenia a iných odvodov, ktoré ju zaťažujú v porovnaní s konkurentmi.

Tabuľka č. 4

Zamestnávateľský príspevok spoločnosti France Télécom v období rokov 1997 – 2010 vypočítaný s použitím spravodlivej konkurenčnej sadzby (SKS) a upravenej spravodlivej konkurenčnej sadzby (SKS*) s cieľom zahrnúť riziká, ktoré nie sú spoločné

(79)

Francúzska republika sa domnieva, že diskontovaná hodnota príspevkov, ktoré v skutočnosti platí a bude platiť spoločnosť France Télécom, bude v období rokov 1997 – 2043 predstavovať 13,5 mld. EUR. Upravená spravodlivá konkurenčná sadzba zohľadňujúca riziká, ktoré nie sú spoločné, by po odpočítaní príspevkov, ktoré zaťažujú spoločnosť France Télécom, ale nezaťažujú jej konkurentov, viedla k vyššiemu ročnému príspevku za rovnaké obdobie, a to vo výške 16,7 mld. EUR. Považujúc zohľadnenie uvedených rizík za irelevantné, francúzske orgány vypočítali, že rozdiel (3,2 mld. EUR) by bol v širokej miere vykompenzovaný mimoriadnym paušálnym príspevkom 5,7 mld. EUR, ktorý spoločnosť France Télécom zaplatila v roku 1997.

(80)

Francúzska republika sa domnieva, že rovnako ako v rozhodnutí La Poste  (51) možno usúdiť, že tento paušálny príspevok sa môže považovať za rovnocenný doplatku, ktorý by mohol nahradiť platenie príspevkov viazaných na upravenú sadzbu vrátane príspevkov na riziká, ktoré nie sú spoločné. V tomto prípade je zrejmé, že suma tohto doplatku je v súčasnosti vyššia ako suma, ktorá zodpovedá rozdielu medzi sadzbou stanovenou reformou z roku 1996 a upravenou sadzbou uvedenou v tabuľke č. 4, a že suma doplatku nebude nikdy úplne krytá rozdielom medzi sadzbami. To by malo rozptýliť pochybnosti Komisie o neexistencii skutočnej konkurenčnej spravodlivosti medzi spoločnosťou France Télécom a jej konkurentmi, ktoré vyjadrila vo svojom rozhodnutí o začatí konania.

(81)

Pre Francúzsku republiku je reforma spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste, zavedená v roku 2006 a inšpirovaná reformou týkajúcou sa spoločnosti France Télécom v roku 1996, dokonale porovnateľná s reformou z roku 1996 v základných aspektoch. So zreteľom na tieto paralely Komisiu nič neoprávňuje na to, aby sa odchýlila od precedensu týkajúceho sa spoločnosti La Poste. Komisia by mala predovšetkým uznať, že mimoriadny paušálny príspevok, ktorý je spoločnosť France Télécom povinná platiť, sa pri analýze konkurenčnej spravodlivosti reformy vzal do úvahy, pričom sa v skutočnosti považoval za preddavok na platbu príspevkov viazaných na riziká, ktoré nie sú spoločné.

(82)

Naopak rozpravy v národnom zhromaždení a senáte, počas ktorých sa svojho času spomínalo desaťročné obdobie finančného krytia reformy, vychádzali z presne cielených vyhlásení. Takáto úvaha sa nenachádzala ani v odôvodneniach návrhov zákona, ani v predmetných zákonoch alebo v ich vykonávacích predpisoch. V roku 1996 mal zákonodarca údajne v úmysle stanoviť dôchodkové náklady spoločnosti France Télécom vo výške zodpovedajúcej výške dôchodkových nákladov jej konkurentov, a nie zbaviť reformu účinku na obdobie desiatich rokov, ako by Komisia mohla usúdiť z vyhlásení vytrhnutých z kontextu.

(83)

Parlamentné rokovania údajne jednoznačne naznačujú, že výška príspevku bola stanovená paušálne, bez spojitosti s nákladmi, ktoré bude štát povinný skutočne znášať. Okrem toho ústavná rada vo svojom rozhodnutí č. 96-385 DC z 30. decembra 1996 zdôraznila, že paušálny príspevok 37,5 mld. FRF nachádza svoje opodstatnenie v úhrade zo strany štátu výdavkov na dôchodky štátnych zamestnancov, ale nepredstavuje náhradu za ňu, hoci na druhej strane odvody do štátneho rozpočtu nie sú určené na zvláštny výdavok a prispievajú k všeobecným podmienkam rovnováhy tohto rozpočtu v súlade s článkom 18 základného vládneho nariadenia z 2. januára 1959 o zákonoch o rozpočte.

(84)

Pre Francúzsku republiku bola presná výška mimoriadneho príspevku stanovená zákonom o štátnom rozpočte na rok 1997 nie so zreteľom na desaťročné obdobie, počas ktorého bude tento príspevok „uhrádzať“ štát, ale práve naopak, so zreteľom na jeho vplyv na štruktúru súvahy spoločnosti France Télécom, ktorá by mala zostať únosná. Jeho výška sa stanovila nie v súlade s logikou kompenzácie nákladov vzniknutých štátu, ale s ohľadom na schopnosť podniku platiť príspevky.

(85)

Spôsob, akým bol tento príspevok spravovaný oddelene od dôchodkových dávok, ktoré boli skutočne vyplatené od roku 1997, údajne potvrdzuje jeho paušálny charakter. Z číselných údajov poskytnutých Francúzskou republikou je ďalej zrejmé, že v období rokov 1997 – 2006 predstavovali dôchodky vyplácané štátnym zamestnancom France Télécom z dôchodkového účelovo viazaného účtu […] mld. EUR, zatiaľ čo verejná inštitúcia zodpovedná za správu mimoriadneho príspevku spoločnosti France Télécom údajne previedla na uvedený účet sumu 3,4 mld. EUR. Zostatok nefinancovaný odvedenými príspevkami predstavoval za rovnaké obdobie 1,2 mld. EUR. Okrem toho sa v roku 1997 odhadovalo, že tento fond bude existovať 17 až 25 rokov bez súvisu s desaťročným obdobím, na ktorom Komisia zrejme zakladá svoju úvahu.

(86)

Francúzska republika sa domnieva, že ak by sa nezaviedla reforma, spoločnosť France Télécom by sa ocitla mimo trhu, keďže v roku 2010 sadzby príspevkov dosahovali 77 % hrubej indexovanej mzdy a spoločnosť vytvárala vo svojom účtovníctve rezervu na dôchodkové záväzky pre svojich štátnych zamestnancov. Reforma znamenala teda rozhodujúcu etapu pri prispôsobovaní sa liberalizácii trhu a bola v súlade s cieľom Únie, prispôsobená tomuto cieľu a obmedzená na nevyhnutné minimum. Bez tejto reformy by spoločnosť France Télécom opustila trh a nemohla by uskutočniť investície potrebné najmä na sprístupnenie účastníckeho vedenia bez toho, aby mohla vylúčiť riziko úpadku, takže reforma údajne nemá negatívny vplyv na hospodársku súťaž.

(87)

Okrem toho podľa Francúzskej republiky vďaka reforme spôsobu financovania dôchodkov spoločnosti France Télécom, a predovšetkým vďaka uloženiu povinnosti platiť mimoriadny príspevok, nevznikli francúzskemu štátu v období rokov 1997 – 2006 žiadne náklady, ale v skutočnosti mu vznikol čistý zisk, ktorý podľa odhadov francúzskych orgánov predstavoval sumu vyše 9,1 mld. EUR (52). Keby sa musel uskutočniť výpočet výnosu z mimoriadneho príspevku, Francúzska republika sa domnieva, že by sa musela zvoliť diskontná sadzba 7 %. Zásada úhrady mimoriadneho príspevku bola prijatá od roku 1996. Časový horizont investície by mal byť dlhý, pretože očakávané rozdiely medzi plneniami, ktoré sa majú uhradiť, a očakávanými plneniami, presiahli 500 mil. EUR v roku 2005, čiže po 9 rokoch, a 1 mld. EUR presiahli až po 12 rokoch. Sadzby dlhodobých štátnych dlhopisov dosiahli po 15 rokoch úroveň v priemere 6,9 %. Spoločnosť France Télécom uskutočnila emisie dlhopisov v období od novembra 1991 do novembra 1997 s porovnateľnou priemernou sadzbou 7 %.

(88)

Napokon zabavenie súm, ktoré Komisia požadovala na základe svojho rozhodnutia o zdanení spoločnosti France Télécom živnostenskou daňou (53), a potom úhrada uvedených súm by mali Komisiu podnietiť k tomu, aby považovala svoje rozhodnutie za vykonané v súlade so svojím oznámením z roku 2007 v tejto veci (54). Celkový vplyv tejto pomoci by sa potom nemusel skúmať.

(89)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(90)

Skutočnosť, či sa kumulatívne podmienky tohto článku vzťahujú na skutkové okolnosti daného prípadu, sa preskúma v oddieloch 6.1.1 až 6.1.5.

(91)

Zákon z roku 1990 a zákon z roku 1996 stanovil francúzsky štát. Týmito zákonmi sa stanovuje opatrenie, na základe ktorého spoločnosť France Télécom odvádza do Štátnej pokladnice náhradu za zúčtovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom spoločnosti France Télécom, ktoré vykonáva štát. Keďže podľa zákona z roku 1996 je náhrada, ktorú odvádza spoločnosť France Télécom do Štátnej pokladnice, menšia ako náhrada podľa pôvodného znenia zákona z roku 1990, štátna pomoc sa spoločnosti France Télécom poskytuje zo zdrojov francúzskeho štátu.

(92)

Ustanoveniami zákona z roku 1990 sa vymedzil systém pre verejný podnik s právnou subjektivitou France Télécom. Uvedený systém sa zmenil a doplnil ustanoveniami zákona z roku 1996 o štátnom podniku France Télécom, ktoré sa uplatňujú na spoločnosť France Télécom podľa pravidiel, ktoré sa v zákone ustanovujú iba pre tento podnik.

(93)

Cieľom systému podľa zákona z roku 1990 je určiť osobitnú náhradu, pokiaľ ide o zásady platenia a sumy zamestnávateľských príspevkov súvisiace s dôchodkami, ktoré spoločnosť France Télécom odviedla francúzskemu štátu. Okrem toho náhrada stanovená v zákone z roku 1990 v pôvodnom znení platnom v období 1991 – 1996, ktorú je spoločnosť France Télécom povinná hradiť, ako aj odlišná náhrada stanovená v zákone z roku 1996 platnom od roku 1997 sú osobitné opatrenia, ktoré sa vzťahujú iba na spoločnosť France Télécom, čím je splnená podmienka selektívnosti na rozdiel od tvrdenia spoločnosti France Télécom.

(94)

Je potrebné určiť, či sa opatreniami, ktorými sa stanovuje výška uvedenej kompenzácie, zvýhodňuje spoločnosť France Télécom. Otázka, či zmeny a doplnenia článku 30 zákona z roku 1990 zavedené zákonom z roku 1996 predstavujú štátnu pomoc tým, že spoločnosti France Télécom poskytujú hospodársku výhodu, by sa mala posudzovať podľa charakteru a hospodárskej štruktúry uvedeného dôchodkového systému a účinkov, ktoré z neho pre spoločnosť France Télécom vyplynuli, a nie podľa príčin alebo cieľov zmien a doplnení. Cieľ uskutočnenia zmien a doplnení zákona z roku 1990 teda v podstate nie je na účely posúdenia účinkov relevantný na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika.

(95)

Skutočnosť, že štát prevzal záväzok vykonávať zúčtovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom spoločnosti France Télécom, vyplýva z vykonávania zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch, ktorý sa ako jediný vzťahuje na uvedených bývalých štátnych zamestnancov. Zákonom z roku 1990 ani zákonom z roku 1996 sa nezmenil status týchto štátnych zamestnancov a ani zásada prevzatia štátom úhrady ich dôchodkov. Je zrejmé, že prevzatie úhrady dôchodkov vyplýva zo zásady, že štátni zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, slúžia verejnému blahu úplne nezávisle od všeobecného záujmu. Toto neplatí v prípade, keď títo štátni zamestnanci pracujú pre podnik, ktorý poskytuje služby za odplatu, s cieľom slúžiť záujmom a k prospechu tohto podniku, konkurujúc iným podnikom, ktoré poskytujú rovnaké služby.

(96)

Z tohto hľadiska odvádzanie náhrady štátu, stanovené zákonom z roku 1990 v pôvodnom znení, ako aj po zmenách a doplneniach zavedených zákonom z roku 1996, predstavuje výnimku zo zásady vyplácania dôchodkov francúzskym štátom. Táto výnimka je odôvodnená charakterom a hospodárskou štruktúrou systému, ktorý sa vzťahuje na dôchodky štátnych zamestnancov, ktorých zamestnáva spoločnosť France Télécom. Francúzsky štát je totiž povinný vykonávať zúčtovanie a vyplácanie priznaných dôchodkov podľa zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch spoločnosti France Télécom, na ktoré sa vzťahuje všeobecný služobný poriadok štátnych zamestnancov francúzskeho štátu a nie všeobecné právo v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia.

(97)

Aj keby spoločnosť France Télécom neodviedla náhradu, francúzsky štát by bol stále rovnako povinný zabezpečovať jej záväzky týkajúce sa doživotných dôchodkov voči štátnym zamestnancom spoločnosti, na ktorých sa vzťahuje uvedený služobný poriadok, pokiaľ by nedošlo k jednostrannej úprave uvedených záväzkov. Naopak poskytnutím zo strany štátu štátnych zamestnancov, ktorých vyškolil, spoločnosti France Télécom bez akejkoľvek náhrady, pokiaľ ide o vyplatené dôchodky alebo o dôchodky, ktoré sa ešte len budú vyplácať, by sa tejto spoločnosti poskytla zreteľná výhoda.

(98)

Preto keď podniky konkurujúce spoločnosti France Télécom nezamestnávajú štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, voči ktorým by mal francúzsky štát podobný finančný záväzok, nemôže sa na ne preniesť logika systému financovania dôchodkov a vyplácania náhrad za spoločnosť France Télécom. Svedčí o tom skutočnosť, že keďže je právne postavenie zamestnancov, ktorých zamestnávajú konkurenti, odlišné, pokiaľ ide o riziko nevyplácania miezd, na ktoré sa vzťahuje všeobecné právo v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia, francúzske orgány sa podľa všetkého domnievajú, že odvádzanie sociálnych príspevkov na krytie tohto rizika nie je v ich prípade odôvodnené. Teda práve na základe tohto služobného poriadku Francúzska republika usudzuje, že zahrnutie rizík, ktoré nie sú spoločné pre štátnych zamestnancov a zamestnancov podľa súkromného práva, do výpočtu náhrady, ktorú odvádza spoločnosť France Télécom štátu podľa zákona z roku 1996, nie je opodstatnené.

(99)

Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ ide o náklady hradené v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov podľa súkromného práva, tieto podniky sa ani v skutočnosti, ani podľa práva nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou spoločnosti France Télécom, pokiaľ ide o jej štátnych zamestnancov, na rozdiel od toho, čo tvrdia vo svojich pripomienkach Francúzska republika a spoločnosť France Télécom.

(100)

Rovnako nie je potrebné porovnávať systém náhrady uplatňovaný na spoločnosť France Télécom so systémom stanoveným pre iné verejné subjekty zamestnávajúce štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, ako sú Monnaie de Paris alebo Office National des Forêts, a ktoré možno kvalifikovať ako podniky v súvislosti s niektorými ich činnosťami v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo iné verejné inštitúcie výrobného a obchodného charakteru, ako napr. v minulosti EDF alebo GDF. Inštitúcie EDF a GDF mali osobitné dôchodkové systémy, nevyrovnané s dôchodkovými systémami štátnej služby. Ostatne systémy inštitúcií EDF a GDF sa potom pričlenili k všeobecnému dôchodkovému systému, hoci je potrebné zdôrazniť, že Komisia usúdila neexistenciu štátnej pomoci len v prípade, ak by bolo pričlenenie pre štát finančne neutrálne (55), čo však v danom prípade v súvislosti s reformou z roku 1996 neplatí.

(101)

Naopak systém náhrady v prospech štátu za vyplácanie dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste pred zmenami, ktoré boli opísané a schválené za podmienok stanovených Komisiou v rozhodnutí La Poste, bol vždy totožný so systémom verejnej inštitúcie priemyselného a obchodného charakteru v zmysle zákona z roku 1990 v pôvodnom znení, podobný systému spoločnosti France Télécom v tom, že predpokladal ročnú úhradu štátu dôchodkov vyplatených štátnym zamestnancom na dôchodku a úhradu nákladov stanovených v článku L-134 zákona o sociálnom zabezpečení.

(102)

Aj keby bolo zrejmé, že medzi spoločnosťami La Poste a France Télécom existuje hospodárska súťaž a výhody poskytnuté France Télécom môžu túto hospodársku súťaž narúšať alebo hroziť jej narušením, stále platí, že logika a opatrenia dôchodkového systému štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom pred reformou z roku 1996 boli rovnaké ako logika a opatrenia porovnateľného systému, ktorý sa v rovnakom čase vzťahoval na spoločnosť La Poste. Ostatne Komisia vo svojom rozhodnutí La Poste usúdila, že reforma systému vzťahujúceho sa na túto spoločnosť predstavuje štátnu pomoc, na rozdiel od toho, čo Francúzska republika tvrdí v súvislosti so spoločnosťou France Télécom. Na druhej strane na účely posúdenia situácie spoločnosti France Télécom je referenčnou situáciou situácia verejného alebo súkromného podniku, ktorý by zamestnával štátnych zamestnancov, ktorí si svoj status zachovali. Takéto podniky by sa nachádzali v rovnakej referenčnej situácii ako spoločnosť France Télécom. Existencia štátnej pomoci v prospech spoločnosti France Télécom sa preto môže posudzovať podľa tohto referenčného systému.

(103)

Rovnako nemožno tvrdiť, že opatrením sa neposkytuje výhoda podniku, v tomto prípade spoločnosti France Télécom, iba preto, lebo sa ním kompenzuje určitá nevýhoda, ktorú mal tento podnik v minulosti, na rozdiel od tvrdení Francúzskej republiky a spoločnosti France Télécom. Komisia tiež nedávno zamietla argument etablovaného telekomunikačného operátora, ktorý je konkurentom spoločnosti France Télécom, že osobitné sociálne dôchodkové nároky rovnocenné nárokom zamestnancov štátnej služby zdedeným z minulosti a v prípade určitej časti zamestnancov líšiace sa od nárokov podľa všeobecného práva odôvodňujú opatrenia na zníženie sociálnych nákladov súvisiacich s dôchodkami tejto kategórie zamestnancov, ktoré vznikli operátorovi (56). Z tohto hľadiska, ako zdôraznili francúzske orgány počas rozpravy o návrhu zákona, sa zákonom z roku 1996 francúzskemu štátu uložila nová a vysoká záťaž spočívajúca v zúčtovaní a vyplácaní dôchodkov priznaných štátnym zamestnancom spoločnosti France Télécom. Súčasne mal zákon z roku 1996 za následok zníženie náhrady, ktorú spoločnosť France Télécom stále hradila.

(104)

Podľa pravidiel výpočtu sadzby zamestnávateľského príspevku stanoveného zákonom spoločnosť France Télécom odvádza štátu od 31. decembra 1996 náhradu nižšiu, ako je náhrada, akú by odvádzala, keby sa uvedený zákon neuplatňoval. Okrem toho vzhľadom na oslobodzujúci charakter zamestnávateľského príspevku zavedeného týmto zákonom spoločnosť France Télécom ihneď prevzala od 31. decembra 1996 zaúčtovanú rezervu určenú na úhradu jej budúcich záväzkov. Finančná záťaž, od ktorej bola spoločnosť France Télécom oslobodená, teda nebola ani nová, pretože zákonom z roku 1990 sa prevzala predchádzajúca rozpočtová prax, ani nepredvídateľná, pretože podnik vytváral na tento účel rezervu, ani odchyľujúca sa od všeobecného práva v oblasti sociálneho zabezpečenia, pretože toto právo sa nevzťahuje na náhradu odvádzanú spoločnosťou France Télécom.

(105)

Dňom nadobudnutia účinnosti zákona z roku 1996 sa na francúzsky štát preniesol záväzok platiť ročný príspevok pokrývajúci nakoniec v plnom rozsahu záťaž financovania dôchodkov dotknutých zamestnancov. Suma pomoci, ktorá bola takto poskytnutá zákonom z roku 1996, sa môže vypočítať od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti ako ročný rozdiel medzi náhradou, ktorá predstavuje oslobodzujúci zamestnávateľský príspevok odvádzaný spoločnosťou France Télécom francúzskemu štátu, a nákladmi uvedenými v tabuľke č. 1, ktoré by spoločnosť platila podľa zákona z roku 1990, keby tento zákon zostal v nezmenenej podobe, po odpočítaní sumy paušálneho príspevku uhradeného v roku 1997.

(106)

Z odhadov, ktoré poskytla Francúzska republika a ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 40, vyplýva, že v čase reformy v roku 1996 a až do predpokladaného zániku finančných záväzkov vyplývajúcich z finančnej záťaže, ktorú prevzal francúzsky štát, mohli francúzske orgány odhadnúť túto celkovú sumu novej čistej záťaže do roku 2043, keď finančné záväzky štátu voči štátnym zamestnancom na dôchodku alebo ich právnym nástupcom zaniknú, na […] mld. EUR. Aktuálna hodnota čistej záťaže v roku 1996 predstavovala […] mld. EUR po odpočítaní ročných príspevkov spoločnosti France Télécom (15,2 mld. EUR), príspevkov zamestnancov ([…] mld. EUR) a mimoriadneho paušálneho príspevku 5,7 mld. EUR.

(107)

Je však potrebné uviesť, že sumy odhadnuté v čase reformy v roku 1996 predstavujú odhad reálnej sumy (57). Ani stanovené sumy náhrady, ktoré mala spoločnosť France Télécom uhradiť vo forme ročných príspevkov, ani doplatok 5,7 mld. EUR uhradený v roku 1997 nemali za cieľ ani za následok dosiahnutie rozpočtovej neutrality pre francúzsky štát. Ak by sa tak stalo, s výhradou primeranosti hypotéz poistno-matematického výpočtu, by sa náklady a príjmy za celé obdobie navzájom rovnali, a teda spoločnosti France Télécom by nebola poskytnutá hospodárska výhoda.

(108)

Francúzske orgány si uvedomovali, že „prenesenie nákladov na dôchodky štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom na všeobecný štátny rozpočet“ bolo „pre štát novou a vysokou záťažou“, ktorú mimoriadny paušálny príspevok alebo výnos z prevodu časti akcií podniku vo vlastníctve štátu pokryli len čiastočne. Rozpravy uvedené v odôvodnení 31 naznačujú, že francúzsky štát sa v roku 1996 neusiloval úplne vykompenzovať novú záťaž, ktorú prevzal do budúcnosti, ale naopak sa usiloval prevziať novú záťaž, takže „v tomto prípade [sú] zohľadnené predovšetkým práve záujmy podniku“.

(109)

Zjavne aj pri uplatnení poistno-matematických hypotéz, ktoré sa líšia od tých, ktoré si francúzsky štát zvolil na odhad novej záťaže, ktorú prevzal, a bez ohľadu na mimoriadny paušálny príspevok uhradený v roku 1997 sa reformou poskytla hospodárska výhoda vo forme menších zamestnávateľských príspevkov na dôchodky. Keďže však paušálny príspevok alebo doplatok neumožnil pokryť všetky náklady prenesené na francúzsky štát, ale nanajvýš ich znížiť, a so zreteľom na uvedené odhady nie je potrebné potvrdiť primeranosť poistno-matematického výpočtu použitého v tom čase a presnosť odhadov na celé obdobie do roku 2043, ktoré z neho vyplývajú.

(110)

Napokon nie je ani potrebné porovnať finančné výhody vyplývajúce z menších príspevkov spoločnosti France Télécom s údajnými nevýhodami vyplývajúcimi zo zamestnávania štátnych zamestnancov, ako tvrdia spoločnosť France Télécom aj Francúzska republika. Zákon z roku 1996 totiž v každom prípade nerozšíril tieto údajné nevýhody, pretože nemal za následok prepúšťanie nadbytočných zamestnancov. Ostatne vzhľadom na oslobodenie spoločnosti France Télécom od časti finančných záväzkov nebolo cieľom zákona z roku 1996 vykompenzovať údajnú nevýhodu súvisiacu so mzdami alebo, ako tvrdí spoločnosť France Télécom, menšia plynulosť zamestnania štátnych zamestnancov.

(111)

Pre úplnosť je preto potrebné reagovať aj na argumenty Francúzskej republiky a spoločnosti France Télécom týkajúce sa údajných nevýhod zamestnávania štátnych zamestnancov.

(112)

Keďže neexistuje žiadna súvislosť s otázkou existencie či neexistencie hospodárskej výhody vyplývajúcej z uvedených opatrení, rovnako neopodstatnené sa javí zohľadnenie konkurenčných výhod plynúcich spoločnosti France Télécom z jej bývalého monopolného postavenia, na ktoré sa odvolávajú sťažovatelia. Údajné výhody alebo nevýhody v skutočnosti nesúvisia s otázkou vyrovnania podmienok hospodárskej súťaže na trhoch telekomunikačných služieb v oblasti sociálnych nákladov.

(113)

V porovnaní s referenčnou situáciou, ktorá už bola opísaná, náklady spoločnosti France Télécom ihneď zaťažil iba mimoriadny paušálny príspevok stanovený zákonom z roku 1996. Úhradou paušálneho príspevku sa znížila suma pomoci, ktorá sa na spoločnosť France Télécom vzťahovala a bude sa vzťahovať až do zániku finančnej záťaže, ktorú prevzal francúzsky štát za spoločnosť France Télécom podľa zákona z roku 1996. Bez toho, aby bola dotknutá správnosť poistno-matematických metód, ktoré svojho času použila francúzska vláda, bez tohto paušálneho príspevku by suma nákladov, od ktorých by bola spoločnosť France Télécom odbremenená, predstavovala 18,9 mld. EUR, a nie […] mld. EUR, v čistej hodnote z roku 1996.

(114)

Zákonom z roku 1996 sa teda spoločnosti France Télécom umožnilo a ešte stále sa jej umožňuje disponovať väčšími finančnými zdrojmi, aby mohla pôsobiť na trhoch, na ktorých je aktívna. Tieto zdroje boli teda vďaka zákonu z roku 1996 väčšie ako zdroje, ktoré spoločnosť mala v čase platnosti zákona z roku 1990 v pôvodnom znení. Napokon trhy telekomunikačných služieb na celom území Francúzska a v iných členských štátoch, na ktorých pôsobila a ešte stále pôsobí spoločnosť France Télécom, sa postupne otvárali hospodárskej súťaži v súlade s postupným zánikom výhradných alebo osobitných práv od roku 1988, a potom úplne, až na osobitné výnimky, od roku 1998. Trhy vo Francúzsku sa úplne otvorili hospodárskej súťaži v roku 2002. Zánik právnych prekážok sprevádzal nástup ďalších operátorov, ktorým spoločnosť France Télécom konkurovala a stále konkuruje, ešte skôr, než boli prijaté legislatívne opatrenia z roku 1990 a 1996, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia.

(115)

Keďže spoločnosť France Télécom bola oslobodená od povinnosti vytvárať rezervu na budúce dôchodkové náklady v súvislosti s dôchodkovými nárokmi svojich štátnych zamestnancov a podliehala menšiemu ročnému príspevku, mohla mať v súvahe vykázané nižšie záväzky a náklady, čím sa stala príťažlivejšou pre získanie kapitálu a ocitla sa vo výhodnejšej situácii, ako bola situácia, v ktorej bola pred reformou z roku 1996. Oslobodená od záťaže, ktorá jej vznikla na trhu vo Francúzsku, na ktorom bola etablovaná, sa spoločnosť France Télécom mohla ľahšie rozvíjať na trhoch iných členských štátov, ktoré sa nedávno otvorili hospodárskej súťaži, čo skutočne urobila, ako sa uvádza v odôvodneniach 48 až 50.

(116)

Z toho vyplýva, že zníženie nákladov spoločnosti France Télécom, ktoré vyplýva z pravidiel výpočtu kompenzácie, ktorú má vyplácať francúzskemu štátu za úhradu dôchodkov štátnych zamestnancov, narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou France Télécom a týmito novými operátormi vo Francúzsku a v ďalších členských štátoch, kde spoločnosť France Télécom pôsobí.

(117)

Trhy vo Francúzsku, na ktorých pôsobí spoločnosť France Télécom, sa od roku 1988 postupne otvorili hospodárskej súťaži a z tohto dôvodu sú široko otvorené obchodu medzi členskými štátmi. Cieľom smernice 96/19/ES bola úplná liberalizácia sektora telekomunikácií od 1. januára 1998. Operátori, ktorých kapitál čiastočne vlastnia podniky iných členských štátov ako Francúzska, sa na týchto trhoch takisto etablovali. Niektoré z týchto trhov sa týkajú medzinárodnej komunikácie medzi členskými štátmi. Spoločnosť France Télécom poskytuje prostredníctvom svojich dcérskych spoločností aj služby elektronickej komunikácie medzi členskými štátmi, najmä Španielskom, Belgickom a Spojeným kráľovstvom.

(118)

Za týchto podmienok môže opatrenie, ktorým sa znižujú celkové režijné a prevádzkové náklady spoločnosti France Télécom, a tým sa uvoľňujú zdroje spoločnosti, ktoré sa potom môžu využiť na investovanie alebo zlepšenie obchodných ponúk vo Francúzsku, alebo pôsobenie v iných členských štátoch, ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(119)

Z uvedeného vyplýva, že znížením náhrady predstavujúcej zamestnávateľský príspevok, ktorý sa má odvádzať štátu za dôchodkové náklady stanovené zákonom z roku 1990 v pôvodnom znení a nahradením tejto náhrady náhradou stanovenou zákonom z roku 1996, pokiaľ je táto náhrada nižšia ako náhrada, ktorá sa uplatňovala predtým, Francúzska republika poskytla spoločnosti France Télécom zo svojich zdrojov štátnu pomoc, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to pri prenesení nákladov podľa zákona z roku 1996.

(120)

Následne je nevyhnutné preskúmať, či túto pomoc možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(121)

Komisia poznamenáva, že Francúzsko sa neodvolávalo na článok 106 ods. 2 ZFEÚ ako na odôvodnenie zlučiteľnosti uvedených opatrení.

(122)

Odchýlky stanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami, ako aj pomoc poskytovaná určitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko sú v danom prípade zjavne irelevantné.

(123)

Pokiaľ ide o odchýlky stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ, Komisia konštatuje, že uvedená pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, na podporu projektu európskeho záujmu ani na nápravu vážnej poruchy fungovania vo francúzskom hospodárstve. Ďalej nie je určená ani na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva.

(124)

Zdá sa teda, že na posúdenie zlučiteľnosti tohto opatrenia sa môže uplatniť len článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(125)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ „za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: […] pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom […].“

(126)

Pokiaľ ide o pomoc považovanú za zlučiteľnú s vnútorným trhom vzhľadom na to, že ide o pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, táto pomoc musí podstatne zlepšiť spôsob vykonávania hospodárskej činnosti. Pomoc je zlučiteľná v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) iba vtedy, keď nezhoršuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vo svojom posúdení venuje osobitnú pozornosť kritériám nevyhnutnosti a proporcionality (58).

(127)

Predbežne a so zreteľom na pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania, je potrebné uviesť, že Francúzska republika vybrala od spoločnosti France Télécom dostatočnú sumu zodpovedajúcu sume pomoci, ktorej vrátenie Komisia požaduje vo svojom rozhodnutí o zdanení spoločnosti France Télécom živnostenskou daňou (59). Komisia sa domnieva, že po potvrdení rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa zamieta žaloba o neplatnosti tohto rozhodnutia Súdnym dvorom (60), Francúzska republika prijala nevyhnutné opatrenia na splnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že správne vrátenie pomoci vyplatenej v súvislosti so živnostenskou daňou má za následok odstránenie hospodárskej výhody, ktorú v tejto súvislosti údajne mala spoločnosť France Télécom, nie je potrebné preskúmať vplyv možnej kumulácie s pomocou, ktorá je predmetom tohto konania.

(128)

Nakoniec treba najprv poznamenať, že na rozdiel od investičných nákladov sú náklady podniku na sociálne zabezpečenie opakujúcimi sa prevádzkovými nákladmi a že pomoc, ktorou sa tieto náklady znižujú, predstavuje prevádzkovú pomoc podniku, ktorej zlučiteľnosť s vnútorným trhom musí Komisia veľmi prísne posúdiť podľa judikatúry Súdneho dvora.

(129)

V danom prípade sa pomoc poskytovaná od roku 1997 nemôže považovať za pomoc na podporu rozvoja hospodárskej činnosti spočívajúcej v poskytovaní služieb elektronickej komunikácie v podmienkach úplnej liberalizácie trhov. Zákon z roku 1996 bol totiž schválený spolu so zákonom č. 96-659 z 26. júla 1996 o regulácii telekomunikácií, ktorým sa transponovali záväzky vyplývajúce Francúzsku z práva Únie, a najmä zo smernice 96/19/ES.

(130)

V tomto ohľade je podľa zákona z roku 1996 všeobecným účelom vyplácania finančnej náhrady francúzskemu štátu zosúladiť úrovne povinných sociálnych a daňových odvodov medzi spoločnosťou France Télécom a ostatnými podnikmi v sektore telekomunikácií, ktoré sa v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia riadia všeobecným právom. Použitý prostriedok, totiž opatrenie pomoci zamerané priamo a výhradne na spôsob stanovenia zamestnávateľských príspevkov spoločnosti France Télécom, sa javí ako primeraný na dosiahnutie stanoveného cieľa.

(131)

Opatrenie pomoci, ktorého účelom je znížiť bežné náklady spoločnosti France Télécom na sociálne zabezpečenie, ktoré spoločnosť znášala v čase, keď poskytovanie monopolnej služby tvoriacej prevažnú časť jej činností nevyžadovalo ekonomicky efektívne správanie, môže v odlišných konkurenčných podmienkach prispieť k zlepšeniu spôsobu poskytovania služieb, ktoré boli predtým monopolné, pokiaľ alokácia finančných zdrojov konkurenčných podnikov na ich príslušné sociálne náklady nenaruší proces hospodárskej súťaže na základe kvality. Ďalej v texte sa samozrejme uvádzajú výhrady k primeranosti niektorých ustanovení zákona na dosiahnutie cieľa, ktoré sa vytyčujú v zákone. Nie je možné spochybniť ani legitimitu, ani súlad tohto zákona s cieľom spoločného záujmu rozvíjať trhy služieb elektronických komunikácií, na ktorých sa rozvíja skutočná hospodárska súťaž, čím tento zákon prispieva k technologickému pokroku a k hospodárskemu rozkvetu uvedenej činnosti.

(132)

Stanovenie maximálneho počtu štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom, ku ktorému viedol zákaz ich prijímania po 1. januári 2002 ustanovený zákonom z roku 1996, mal nevyhnutne za následok značné odľahčenie dôchodkovej záťaže spoločnosti France Télécom úmerne k počtu štátnych zamestnancov v aktívnom služobnom pomere. Spoločnosť France Télécom, ktorá bola takto zbavená možnosti prijímať zamestnancov z radov štátnych úradníkov, čo bolo ostatne pochopiteľné so zreteľom na konkurenčný charakter, ktorý odvtedy malo poskytovanie uvedených služieb, by musela čeliť nadmerným nákladom v súvislosti s vyplácaním dôchodkov dotknutým zamestnancom v porovnaní so záťažou, akej museli a ešte stále musia čeliť jej konkurenti. Takisto treba poznamenať, že záväzky v podobe náhrady, ktorá sa má vyplácať francúzskemu štátu podľa pôvodných ustanovení zákona z roku 1990, sa týkali nielen štátnych zamestnancov, ktorí pôsobili v roku 1990 a neskôr na konkurenčných trhoch, ale aj štátnych zamestnancov generálneho riaditeľstva ministerstva pôšt a telekomunikácií, ktorí boli v roku 1990 na dôchodku.

(133)

Na ilustráciu možno uviesť, že sadzba príspevku by v prípade zachovania pôvodných ustanovení zákona z roku 1990 predstavovala podľa Francúzskej republiky pre spoločnosť France Télécom 77 % hrubých indexovaných miezd štátnych zamestnancov, ktorí boli v roku 2010 v aktívnom služobnom pomere. Táto sadzba sa musí približovať sadzbe […] %, ktorá by umožnila zabezpečiť úplnú konkurenčnú spravodlivosť v prípade spoločných rizík a rizík, ktoré nie sú spoločné, medzi spoločnosťou France Télécom a jej konkurentmi. V absolútnych hodnotách by rozdiel predstavoval približne […] mil. EUR zvýšených nákladov ročne v porovnaní so sadzbou príspevku, ktorým by sa zabezpečila konkurenčná spravodlivosť. Okrem toho keby v zákone nebol stanovený terajší oslobodzujúci charakter zamestnávateľských príspevkov, spoločnosť France Télécom by musela naďalej plniť požiadavky na vytváranie oveľa väčšej rezervy, ako je rezerva 3,6 mld. EUR, ktorá bola vytvorená už v roku 1996.

(134)

V tomto smere nie sú úvahy sťažovateľov, že spoločnosť France Télécom mohla niesť od roku 1996 oveľa väčší finančný záväzok, ako je záťaž, od ktorej ju odbremenil francúzsky štát, relevantné, pretože nesúvisia so skúmanou otázkou. Aj keby sa zdalo, že vďaka zvýšeniu finančného záväzku spoločnosti France Télécom od roku 1996 a uvedeným sumám sa do dnešného dňa odstránilo riziko úpadku podniku, na ktoré poukázala Francúzska republika, ak by systém ustanovený zákonom z roku 1990 ďalej existoval, opatrenie pomoci by do budúcnosti bolo nevyhnutné, aby sa spoločnosť France Télécom mohla zúčastňovať na hospodárskej súťaži založenej na kvalite na dotknutých trhoch bez toho, aby bola znevýhodňovaná výškou sociálnych nákladov zdedených z minulosti, ktoré nemusia znášať jej konkurenti.

(135)

Úvahy sťažovateľov a telekomunikačného operátora o relevantnosti celkovej bilancie na posúdenie nevyhnutnosti pomoci z hľadiska ostatných výhod, ktoré spoločnosti France Télécom vyplývajú z monopolného postavenia, ktoré mala v minulosti, nie sú v danom prípade opodstatnené. Je pravda, že od roku 1996 má spoločnosť France Télécom na mnohých trhoch služieb vo Francúzsku, na ktorých spôsobí, silné postavenie, najmä vďaka účinkom vzájomného prepojenia súvisiacim s trhmi komunikácií. Spoločnosť France Télécom tiež prenikla na trhy ďalších členských štátov, kde získala významné postavenie, najmä v Poľsku a Španielsku. To však nič nemení na tom, ako nepriamo zdôrazňuje telekomunikačný operátor vo svojich pripomienkach, že vzhľadom na svoje dominantné postavenie v zmysle článku 102 ZFEÚ alebo na svoju veľkú trhovú silu v zmysle právnych predpisov týkajúcich sa elektronických komunikácií v Únii (61) podlieha spoločnosť France Télécom osobitným nesymetrickým záväzkom, ktorým nepodliehajú konkurenčné podniky, ktorých trhová sila je menšia.

(136)

Účelom týchto záväzkov napr. v oblasti prístupu k sieti, nákladovo orientovaných cien alebo zdržania sa komerčného správania, ktoré by bolo prípustné v prípade podniku, ktorý nemá dominantné postavenie, je konkrétne zabezpečiť, aby postavenie spoločnosti France Télécom zdedené z čias jej bývalého monopolného postavenia, už nenarúšalo hospodársku súťaž. Tieto ad hoc regulačné nástroje, ktoré navrhli a riadne používajú vnútroštátne orgány pre reguláciu a hospodársku súťaž a Komisia (62), sú adresnejšie a predstavujú účinnejší prostriedok nápravy pretrvávajúceho vplyvu nevýhod plynúcich spoločnosti France Télécom z jej bývalého monopolného postavenia, na ktoré sa odvolávajú sťažovatelia.

(137)

Štátna pomoc, ktorá je predmetom tohto konania, je teda podľa všetkého nevyhnutná na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, pretože zlepšuje podmienky hospodárskej súťaže v oblasti dôchodkových nákladov, a teda aj podmienky poskytovania elektronických komunikačných služieb.

(138)

Treba uviesť, že finančná náhrada v prospech štátu stanovená zákonom z roku 1990 na účely zúčtovania a vyplácania dôchodkov je špecifická pre spoločnosť France Télécom a má svojrázny charakter. Zásadu úplnej úhrady podľa pôvodného zákona z roku 1990 nahradil odlišný systém určenia sumy náhrady, ktorá sa mala platiť štátu od roku 1996. Teoreticky boli možné viaceré varianty určenia výšky zamestnávateľského príspevku, ktorý mala odvádzať spoločnosť France Télécom vrátane úplnej úhrady štátom bez náhrady. Táto protihodnota sa od roku 1997 vypočítava na základe určitých nákladov, ktoré znášajú konkurenčné podniky v sektore. S cieľom určiť, či je pomoc proporcionálna na dosiahnutie stanoveného účelu, je teda potrebné preskúmať objektívnosť a odôvodnenosť referenčného systému určenia výšky náhrady stanovenej zákonom z roku 1996.

(139)

Súčasne treba poznamenať, že v konaniach týkajúcich sa zníženia nákladov súvisiacich s dôchodkami štátnych zamestnancov bývalých monopolných operátorov v sektore telekomunikácií, OTE v Helénskej republike a BT Plc v Spojenom kráľovstve, Komisia pri rozhodovaní o zlučiteľnosti či nezlučiteľnosti štátnej pomoci poskytnutej uvedeným operátorom s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ predovšetkým overila v jednotlivých prípadoch, či tieto podniky podliehajú rovnakým sociálnym odvodom (63). Komisia však v danom prípade zistila, že oslobodzujúce príspevky stanovené zákonom z roku 1996, ktoré spoločnosť France Télécom každoročne odvádza, neumožňujú zabezpečiť vyberanie rovnakých sociálnych odvodov ako v prípade jej konkurentov. Spravodlivá konkurenčná sadzba (ďalej len „SKS“) nebola dosiahnutá.

(140)

Francúzska republika a spoločnosť France Télécom sa odvolávajú na mimoriadny paušálny príspevok 5,7 mld. EUR, ktorý spoločnosť France Télécom uhradila v roku 1997 podľa zákona z roku 1996. Výška tohto paušálneho príspevku bola stanovená v roku 1996 tak, aby počas desaťročného obdobia uplatňovania zákona z roku 1996 kompenzovala zvýšené náklady, ktoré vznikali štátu a ktoré sa v tom čase stanovili so zreteľom na účtovnú rezervu, ktorú spoločnosť France Télécom vytvorila a ktorú mohol štátny podnik prevziať v rozpočtovom roku 1996 – 1997. Mimoriadny paušálny príspevok tvoria dve položky:

(141)

Keďže účelom paušálnej sumy 5,7 mld. EUR nikdy nebolo kompenzovať neexistenciu spravodlivej konkurenčnej sadzby medzi spoločnosťou France Télécom a jej konkurentmi, nebolo by opodstatnené porovnávať túto sumu s ročnými oslobodzujúcimi príspevkami, ktoré spoločnosť France Télécom neuhradila, hoci boli nevyhnutné na dosiahnutie skutočnej spravodlivej konkurenčnej sadzby.

(142)

Z prieskumu parlamentných rozpráv naopak vyplýva, že doplnková suma 2,1 mld. EUR bola určená na pokrytie tohto prenesenia nákladov za roky 1997 až 2006 a fakticky na odstránenie vplyvu pomoci za desaťročné obdobie. Čistá finančná účasť spoločnosti France Télécom zodpovedajúca tejto doplnkovej sume teda spočívala vo financovaní počas obdobia desiatich rokov zvýšených nákladov, ktoré vznikli francúzskemu štátu v súvislosti s reformou.

(143)

Okrem toho mimoriadny príspevok zahŕňa prevzatie účtovnej rezervy vytváranej do roku 1996, ktorá už nemala svoje opodstatnenie. Rezervu, ktorú prevzal štát, vytvárala spoločnosť France Télécom na účely pokrytia nákladov na budúce dôchodky a prevzatím tejto rezervy sa odstraňuje vplyv pomoci počas obdobia vyplácania dôchodkov, ktoré tieto dôchodky môžu pokryť.

(144)

Zákon z roku 1996 sa však odvoláva na jednorazový mimoriadny príspevok, pričom príslušné ustanovenia ani ustanovenia zákona o štátnom rozpočte a ani ustanovenia vyhlášok, ktoré boli prijaté neskôr, nerozlišujú sumu vyplývajúcu z rezervy, ktorá by sa mala odpočítať od nákladov prenesených na štát na obdobie trvania tohto obdobia. V článku 6 zákona z roku 1996 sa spresňuje, že mimoriadny paušálny príspevok sa uhradí ako náhrada za úhradu zo strany štátu nákladov na dôchodky priznané štátnym zamestnancom. Pri analýze reformy sa výška tohto mimoriadneho príspevku musí zohľadniť v celom rozsahu.

(145)

Keďže vyplatením tohto mimoriadneho paušálneho príspevku spoločnosť France Télécom uhradila náklady na starobné dôchodky štátnych zamestnancov telekomunikácií a náklady na kompenzáciu medzi dôchodkovými systémami za obdobie približne pätnásť rokov, vplyv pomoci sa neutralizoval. Vyplatením tohto mimoriadneho príspevku spoločnosť France Télécom teda neutralizovala vplyv pomoci počas tohto obdobia. Vzhľadom na to je odôvodnené, aby spoločnosť France Télécom nemala počas uvedeného obdobia povinnosť spĺňať podmienky zlučiteľnosti tejto pomoci a aby teda neplatila ročný príspevok nevyhnutný na zabezpečenie spravodlivej konkurenčnej sadzby zahŕňajúcej riziká, ktoré nie sú spoločné so zamestnancami podľa súkromného práva.

(146)

Je potrebné podrobne analyzovať jednotlivé fázy takéhoto uvažovania.

(147)

Treba konštatovať, že ročné oslobodzujúce platby spoločnosti France Télécom uhrádzané od čias reformy z roku 1996 neumožňujú dosiahnuť spravodlivú konkurenčnú sadzbu, ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí o začatí konania. Vyplýva to zo skutočnosti, že sadzba uplatnená na spoločnosť France Télécom zahŕňa len príspevky na riziká, ktoré sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov, a preto vylučuje príspevky na riziká, ktoré nie sú spoločné, ako napr. riziko nezamestnanosti alebo riziko nevyplácania miezd v prípade nútenej správy alebo likvidácie podniku.

(148)

Z tabuľky č. 4 ďalej vyplýva, že nezohľadnenie rizík, ktoré nie sú spoločné, pri výpočte príspevku, ktorý má uhrádzať spoločnosť France Télécom, sa prejavuje značným rozdielom medzi náhradou, ktorú spoločnosť France Télécom vypláca štátu, a náhradou, ktorú by vyplácala, keby sa sadzba príspevku vypočítavala tak, aby sa ním zabezpečila úplná konkurenčná spravodlivosť z hľadiska základu na výpočet nákladov konkurentov. Opatrenie pomoci vyplývajúce zo zákona teda v podstate nie je v súlade so zásadou proporcionality. Na účely splnenia tejto zásady a dosiahnutia stanoveného legitímneho cieľa zlepšiť podmienky hospodárskej súťaže pomocou vyrovnania spôsobov výpočtu nákladov, ktoré znášajú podniky pôsobiace na dotknutých trhoch telekomunikačných služieb vo Francúzsku, štátna pomoc poskytnutá spoločnosti France Télécom na základe zákona z roku 1996 mala a skutočne bude musieť do budúcnosti vyrovnať uvedené náklady tak, že sa do nich zahrnú aj náklady spojené s rizikami, ktoré nie sú spoločné pre obidve kategórie zamestnancov.

(149)

V tejto súvislosti tvrdenie Francúzska, že štátni zamestnanci nie sú vystavovaní určitým rizikám, a preto nie je platenie príspevkov na krytie týchto rizík, opodstatnené, nemožno uznať. Po prvé uvedené riziká nie sú zahrnuté na základe štátnych opatrení, takže nie je opodstatnené, aby spoločnosti France Télécom plynula peňažná výhoda. Napríklad riziko nevyplácania miezd v prípade nútenej správy alebo likvidácie podniku nie je zahrnuté na základe štátneho záväzku voči štátnym zamestnancom spoločnosti France Télécom v aktívnom služobnom pomere a na základe toho, že vlastným poisťovateľom tejto spoločnosti je francúzsky štát. Nedá sa však vylúčiť možnosť, že spoločnosť France Télécom ohlási úpadok rovnako ako jej konkurent. V obidvoch prípadoch nejde o výhodu poskytnutú podniku, ale o výhodu poskytnutú priamo zamestnancom podniku. Záruka prevodu miezd sa začne uplatňovať po tom, čo podnik prestane existovať. Konkurenčný podnik bude teda na rozdiel od spoločnosti France Télécom povinný prispievať na zabezpečenie rizika mzdových nedoplatkov po svojom zániku. Nie je preto opodstatnené poskytnúť tejto spoločnosti výhodu vo forme menšieho príspevku alebo, v skutočnosti, vylúčenia tohto rizika zo spôsobu výpočtu príspevkov spoločnosti France Télécom.

(150)

Napokon, čo je dôležitejšie, samotným účelom reformy zavedenej v roku 1996 je v konečnom dôsledku vyrovnať podmienky hospodárskej súťaže v oblasti sociálnych a daňových odvodov medzi všetkými konkurentmi v sektore, a to nezávisle od statusu ich zamestnancov a od existencie skutočnej povinnosti spoločnosti France Télécom registrovať sa u príslušných správnych inštitúcií a platiť im príspevky. Konkrétne by táto logika vyrovnania podmienok hospodárskej súťaže mala zabezpečiť zlučiteľnosť skúmaného opatrenia s vnútorným trhom. V súlade s touto logikou nie je teda relevantné, či zamestnanci spoločnosti France Télécom sú alebo nie sú vystavení uvedeným rizikám.

(151)

Na záver zníženie úhrady dôchodkov prenesením čistého dôchodkového zaťaženia na štát by bolo v súlade so zásadou proporcionality len v prípade, že by umožnilo vyrovnať podmienky hospodárskej súťaže. Spoločnosť France Télécom sa však nedostala do postavenia, ktoré by bolo úplne rovnocenné s postavením podnikov sektora v oblasti sociálnych odvodov vymeraných z miezd, pretože do základu na výpočet ročného príspevku neboli zahrnuté určité sociálne a daňové náklady.

(152)

Rovnako nie je opodstatnené, na rozdiel od toho, čo požadujú Francúzska republika a spoločnosť France Télécom, zohľadniť sumu mimoriadneho paušálneho príspevku 5,7 mld. EUR, ktorý spoločnosť France Télécom už vyplatila v roku 1997, na účely jeho porovnania s nedostatočnou sadzbou oslobodzujúceho príspevku, ktorý sa vzťahuje na spoločnosť France Télécom.

(153)

Na úvod by Komisia chcela pripomenúť, že v každej situácii je povinná zistiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a nie je viazaná predchádzajúcou rozhodovacou praxou, za predpokladu, že je jej existencia preukázaná (64).

(154)

V každom prípade reforma, ktorá je tu predmetom skúmania, sa zjavne a v niekoľkých ohľadoch líši od reformy uvedenej v rozhodnutí La Poste  (65), na ktorú sa francúzske orgány odvolávajú.

(155)

Na rozdiel od reformy, ktorá je predmetom rozhodnutia La Poste a na ktorú sa francúzske orgány a spoločnosť France Télécom odvolávajú, reforma spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom sa uskutočnila tesne pred otvorením trhov v rámci Únie, na ktorých mohla spoločnosť France Télécom pôsobiť.

(156)

Napokon je zrejmé, že spoločnosti France Télécom vyplynula z tejto liberalizácie výhoda, pretože sa etablovala na trhoch iných členských štátov, a to nielen vďaka zmene svojho právneho postavenia na akciovú spoločnosť, ale sčasti aj vďaka odstráneniu z jej súvahy dôchodkových záväzkov a možným budúcim menším nákladom následkom reformy. Takéto zníženie záväzkov v súvahe umožnilo spoločnosti France Télécom zvýšiť svoju bonitu a mieru zadlženia. Z číselných údajov o zadlženosti v pripomienkach sťažovateľov, ktoré Francúzska republika nepoprela, je zrejmé, že pokiaľ ide o sumy, finančný dlh spoločnosti France Télécom sa zvýšil z 19,2 mld. EUR v roku 1997 na 83 mld. EUR v roku 2002.

(157)

Je pravda, že príčinou tohto veľmi výrazného zvýšenia finančného zadlženia môže byť voluntaristická politika investičnej expanzie na trhy iných členských štátov, ktorú umožnila liberalizácia trhov. Nič to ale nemení na skutočnosti, že uvoľnenie potrebných finančných prostriedkov čiastočne umožnilo zníženie dôchodkových nákladov o čistú sumu […] mld. EUR prenesených na francúzsky štát v roku 1996. Z tohto dôvodu pripomienky telekomunikačného operátora, ktorými sa snaží dokázať, že štátna pomoc umožnila spoločnosti France Télécom financovať jej medzinárodnú expanziu (pripomienky uvedené v odôvodnení 68), nie sú, hoci nepriamo, neopodstatnené.

(158)

Naproti tomu všetky poštové trhy, na ktorých francúzska spoločnosť La Poste môže v Únii pôsobiť, nie sú ešte úplne otvorené hospodárskej súťaži a malo by sa tak stať až v roku 2012, čiže šesť rokov po reforme financovania dôchodkov spoločnosti La Poste (66). Vplyv pomoci poskytnutej spoločnosti France Télécom, spočívajúci v obmedzovaní hospodárskej súťaže, na úplne otvorené trhy, je preto väčší než vplyv pomoci poskytnutej spoločnosti La Poste. Úplná podobnosť podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre zlučiteľnosť pomoci, preto neexistuje, pretože ide o odlišné konkurenčné postavenie na trhoch, ktorých priorita pri otváraní sa hospodárskej súťaži v rámci Únie a ktorých príspevok ku konkurencieschopnosti hospodárskej štruktúry Únie boli takisto odlišné. Z toho vyplýva, že kritérium spoločného záujmu uvedené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nemožno v obidvoch osobitných prípadoch posudzovať rovnako.

(159)

Okrem toho finančná situácia spoločnosti La Poste a následne jej schopnosť expandovať na zahraničné trhy alebo posilniť svoje postavenie na francúzskom trhu neboli porovnateľné s finančnou situáciou a uvedenou schopnosťou spoločnosti France Télécom. Ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí La Poste, keby nebolo reformy z roku 2006, spoločnosť La Poste by pri prechode na nové účtovné štandardy bola povinná vykázať vo svojej súvahe rezervu na záväzok voči štátu, ktorý dovtedy zapisovala ako mimobilančný záväzok vo výške 76 mld. EUR (67). Na rozdiel od spoločnosti La Poste spoločnosť France Télécom teda vytvárala vo svojich účtovných knihách účtovnú rezervu, aby mohla kryť svoje budúce záväzky v prípade nezavedenia reformy, čo objektívne viedlo k tomu, že finančné situácie obidvoch podnikov sa navzájom líšili.

(160)

Okrem toho nezavedenie reformy a ďalšie trvanie systému zavedeného zákonom z roku 1990 by spoločnosti France Télécom priniesli zvýšenie dôchodkových nákladov, ktoré by podľa vtedajších prognóz vysvetlených v odôvodnení 30 narastali od roku 2005 – 2007, čo dodatočne potvrdzujú výsledky uvedené v tabuľke č. 3. V čase reformy by sa teda ďalšie trvanie systému podľa zákona vzťahujúceho sa na spoločnosť La Poste ihneď prejavilo vo zvýšených ročných nákladoch približne […] mil. EUR, ktoré by vznikli spoločnosti La Poste (68).

(161)

Nepreukázalo sa teda, že by situácia obidvoch podnikov následkom zákona uplatniteľného pred príslušnými reformami a následne vplyv týchto reforiem na hospodársku súťaž bola rovnaká. Skutočnosti svedčia o opaku. Z toho je zrejmé, že nie je odôvodnené preskúmanie, ktoré by viedlo k podobným záverom v obidvoch prípadoch.

(162)

Okrem toho v prípade rozhodnutia La Poste existovali dostatočné dôvody na to, aby sa dalo usúdiť, že mimoriadny paušálny príspevok mohol byť v budúcnosti opäť poskytnutý ako preddavok na platbu príspevkov spojených s upravenou spravodlivou sadzbou. V tomto prípade takéto dôvody neexistujú. Požiadavka opätovného poskytnutia mimoriadneho príspevku spoločnosti La Poste bola stanovená po tom, čo Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pričom spochybnila podhodnotenie oslobodzujúceho príspevku nevyhnutného na dosiahnutie spravodlivej konkurenčnej sadzby.

(163)

Do značnej miery a napriek tomu, že to francúzske orgány výslovne neuznali, poskytnutie uvedeného mimoriadneho paušálneho príspevku v rozhodnutí La Poste bolo teda výsledkom rokovania medzi Komisiou a členským štátom, ktorého účelom bolo zabezpečiť platenie oslobodzujúceho príspevku, ktorým by sa zabezpečila spravodlivá konkurenčná sadzba. Francúzske orgány vychádzali pri tomto rokovaní, o ktorom sa zmienili vo svojom oznámení z 23. júna 2006 po tom, čo sa v decembri 2005 oboznámili so spisom, zo skutočnosti, že mimoriadny príspevok stanovený pre spoločnosť La Poste nie je nevyhnutný z hľadiska konkurenčnej spravodlivosti na rozdiel od návrhu reformy plánovaného ročného príspevku.

(164)

Rozhodnutím Komisie sa nepotvrdila reforma, ktorá už nadobudla platnosť, ako to tvrdí spoločnosť France Télécom. Oznámeniu a rozhodnutiu o začatí konania z 12. októbra 2006 totiž predchádzalo stanovenie výšky mimoriadneho príspevku zákonom č. 2006-1771 z 30. decembra 2006 (opravný zákon o štátnom rozpočte na rok 2006). Uvedené rokovania sa týkali viacerých aspektov reformy, a najmä zohľadnenia výhody, ktorú mohla predstavovať v minulosti oznámená reforma, rozsahu výpočtu plánovanej sadzby príspevku a podmienok zohľadnenia špecifického charakteru poštovej banky vo vzťahu k poštovým činnostiam a prideleným zamestnancom. Tieto rokovania pokračovali a francúzske orgány súhlasili s pravidlami poskytnutia mimoriadneho príspevku na základe všeobecnej dohody o reforme až vo svojich pripomienkach z 8. júna 2007, čím potvrdili svoje oznámené stanovisko k mimoriadnemu príspevku a spôsobu výpočtu budúcich ročných príspevkov.

(165)

Okrem toho na rozdiel od ustanovení zákona o rozpočte na rok 1997, ktorým sa zriadila verejná inštitúcia pre správu príspevku spoločnosti France Télécom a v ktorom boli stanovené prísne pravidlá v oblasti ročných prevodov platieb štátu, verejná inštitúcia pre správu príspevku spoločnosti La Poste nebola povinná dodržiavať takéto osobitné pravidlá (69). Keďže išlo o mimoriadny príspevok bez stanoveného pridelenia, ktorý bolo potrebné uhradiť, Komisia mala dôvod usúdiť, že Francúzska republika mohla znížiť jeho výšku a súčasne zvýšiť sadzbu ročného príspevku spoločnosti La Poste.

(166)

Okrem toho treba konštatovať, že v ustanoveniach zákona z roku 1996 sa stanovujú parametre pre výpočet ročného príspevku, ktorý sa pravidelne odvádza štátu ako náhrada za dôchodky štátnych zamestnancov, pričom sa neprihliada na riziká, ktoré nie sú spoločné pre štátnych zamestnancov a zamestnancov podľa súkromného práva. V tejto súvislosti Všeobecný súd a Súdny dvor spresnili, že pokiaľ ide o živnostenskú daň, ktorú má spoločnosť France Télécom platiť, zníženie nákladov sa nemôže vykompenzovať rozdielnou osobitnou finančnou záťažou, najmä keď členský štát, v tomto prípade Francúzska republika, nepreukázal, že predchádzajúce náklady vznikli v súvislosti s vytvorením rezervy na budúce menšie náklady, ktoré vzniknú v odlišnom systéme zdanenia (70).

(167)

Komisia nemôže obísť skutočnosť, že cieľom osobitného paušálneho príspevku, ktorý bol už uhradený v roku 1997, bolo, ako sa výslovne uvádza v článku 6 zákona z roku 1996, čiastočne kompenzovať francúzskemu štátu finančnú záťaž, ktorú prevzal na základe zákona z roku 1996.

(168)

Z obsahu správy senátu uvedenej v odôvodnení 27 okrem toho vyplýva, že odhlasovaním zásady mimoriadneho príspevku sa zákonodarca nesnažil zohľadniť a už vôbec nie vykompenzovať rozdiel medzi ročnými príspevkami spoločnosti France Télécom a relatívne vyššími príspevkami jej konkurentov. Zákonodarca naopak úmyselne uložil spoločnosti France Télécom povinnosť hradiť ročné náklady nepokrývajúce riziká, ktoré nie sú spoločné pre obidve kategórie zamestnancov (štátny zamestnanec a iný ako štátny zamestnanec), a to bez toho, aby dal do súvisu toto rozhodnutie s odvodom mimoriadneho príspevku uhradeného v roku 1997.

(169)

Finančný záväzok spoločnosti France Télécom v podobe paušálneho príspevku, bol uhradený ako všeobecný príjem štátneho rozpočtu verejnej inštitúcii zodpovednej za jeho správu a odčerpaný. Za takýchto podmienok Komisia nemôže fiktívne a spätne, úplne alebo sčasti, opätovne poskytnúť mimoriadny paušálny príspevok, ktorý už bol odčerpaný, na účel, ktorý nemá vôbec nič spoločné s účelom stanoveným francúzskymi orgánmi, a to na kompenzáciu nezohľadnenia rizík, ktoré nie sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov. Tento paušálny príspevok sa teda nezaviedol s cieľom úplného vyrovnania ročných nákladov spoločnosti France Télécom s nákladmi jej konkurentov v odlišnom legislatívnom a regulačnom systéme.

(170)

Z rovnakých dôvodov a na základe pravidiel riadenia a prevodu do štátneho rozpočtu, stanovených v zákone o štátnom rozpočte od roku 1997 a doteraz uplatňovaných, nie je možné uznať tvrdenia a výpočty Francúzskej republiky, ktorých cieľom je preukázať, že následkom reformy z roku 1996 štát dosahoval dosiaľ nadmerný príjem.

(171)

V skutočnosti je so zreteľom na pravidlá riadenia a čerpania mimoriadneho paušálneho príspevku spoločnosti France Télécom príslušnou verejnou inštitúciou, ako sú stanovené zákonom o štátnom rozpočte, a na číselné údaje o skutočných prevodoch od roku 1997, ktoré poskytla Francúzska republika a ktoré sú opísané v odôvodneniach 36 a 37 a v tabuľke č. 3, potrebné uviesť, že príjmy prinášajúce úroky vo výške 7 %, ktorými sa snaží argumentovať Francúzska republika, nikdy neexistovali.

[…]. Uvedené tvrdenie okrem toho neodzrkadľuje skutočné správanie francúzskych orgánov. So zreteľom na pravidlá riadenia stanovené v zákonoch o štátnom rozpočte, ktoré platili od jeho vzniku, uvedená verejná inštitúcia nevytvorila takéto príjmy, ktoré okrem toho neboli ani plánované a neprinášali úroky. Naopak zdroje podniku by sa mali úplne vyčerpať do 31. decembra 2011. Vyčerpali by sa skôr, keby boli pridelené na financovanie reformy z roku 1996 – čo Francúzska republika ostatne popiera –, aj keby sa do nich zahrnulo zvýšenie príjmov z daní z príjmu právnických osôb, ktorým argumentujú francúzske orgány. Napokon zohľadnenie prírastku príjmov z daní z príjmu právnických osôb je neoprávnené, pretože vedie k zámene jednotlivých úloh štátu. So spojením týchto jednotlivých úloh, ktoré navrhujú francúzske orgány, nemožno súhlasiť a treba zachovať rozlíšenie na jednej strane medzi štátom, ktorý poskytuje štátnu pomoc spoločnosti France Télécom formou prevzatia záväzku úhrady dôchodkov štátnych zamestnancov, aby podporil proces hospodárskej súťaže založenej na kvalite, a na strane druhej štátom ako akcionárom spoločnosti France Télécom a nakoniec štátom, ktorý je verejnou mocou vykonávajúcou svoju daňovú právomoc.

(172)

Okrem toho treba poznamenať, že požiadavka Francúzskej republiky a spoločnosti France Télécom, aby sa pri skúmaní zlučiteľnosti reformy zohľadnil mimoriadny príspevok, je v rozpore s pripomienkami, ktoré Francúzska republika vzniesla vo svojom liste zo 17. marca 2004 a podľa ktorých „sa teda mimoriadny paušálny príspevok stanovený v článku 6 zákona z 26. júla 1996 nemôže považovať za kompenzáciu údajnej ‚výhody‘. Analýza jeho výšky je tým skôr irelevantná z hľadiska právnej úpravy o štátnej pomoci,“ pretože táto suma predstavovala „mimoriadny príspevok v prospech jej jediného akcionára [francúzsky štát], rovnocenný mimoriadnej dividende vyplatenej pred každým otvorením sa kapitálu súkromných investorov.“

(173)

Úvaha, na ktorej sa zakladá tvrdenie, ktoré svojho času vyslovila Francúzska republika, má určitú hospodársku a finančnú logiku. Z pohľadu jediného akcionára je pred začiatkom otvorenia sa kapitálu ďalším investorom rozumné odčerpať finančné prostriedky, ktoré sú voľné pred týmto otvorením sa kapitálu, iba vo svoj prospech, ak je to možné a pokiaľ to neovplyvní príťažlivosť investície. Tento aspekt príťažlivosti investície bol zahrnutý do finančných parametrov stanovených v počiatočnej súvahe spoločnosti France Télécom, z ktorých nepriamo vyplýva výška mimoriadneho paušálneho príspevku, ako sa uviedlo v parlamente v roku 1996. Vzhľadom na to bolo zo strany štátu ako uvedomelého jediného akcionára úplne racionálne vybrať čo možno najväčšiu mimoriadnu dividendu, ako sa vyjadrila sama Francúzska republika, než aby nechala finančné prostriedky v podniku, z ktorých by okrem toho po otvorení sa kapitálu v roku 1997 vyťažila len svoj pomerný diel na zachovanom kapitálovom podiele.

(174)

Opodstatnenosť tejto úvahy, ktorú svojho času predostrela Francúzska republika, ktorá žiadala, aby pri posudzovaní reformy z hľadiska pravidiel štátnej pomoci nebola vôbec zohľadnená analýza doplatku 5,7 mld. EUR, potvrdzujú okrem toho jej pripomienky predložené v priebehu konania. Svojím vyhlásením, že stanovenie výšky doplatku sa uskutočnilo nie podľa odhadnutých nákladov na reformu, ktoré by vznikli štátu, alebo výhod, ktoré by získala spoločnosť France Télécom, ale podľa schopnosti podniku platiť príspevky, Francúzska republika naznačuje, že uloženie povinnosti uhradiť doplatok vyplýva skôr zo správania uvedomelého jediného akcionára, než zo správania štátu ako regulátora zabezpečujúceho rovnováhu dôchodkových nákladov, ktoré znáša na základe reformy.

(175)

Ak by sa Komisia stotožnila s takouto úvahou, nemohla by pri posudzovaní zlučiteľnosti reformy s pravidlami štátnej pomoci zohľadniť mimoriadny paušálny príspevok, ako to svojho času požadovala Francúzska republika. Z toho je zrejmé, že by sa malo vziať do úvahy len zníženie ročných príspevkov spoločnosti France Télécom pod úroveň ročných príspevkov konkurentov, čo bolo cieľom reformy od roku 1997.

(176)

Z rovnakých dôvodov Komisia nemôže súhlasiť s pripomienkami sťažovateľov, v ktorých žiadajú zaviesť mechanizmy na úpravu mimoriadneho paušálneho príspevku uhradeného v roku 1997 a ročného zamestnávateľského príspevku spoločnosti France Télécom na zabezpečenie finančnej neutrálnosti reformy. Viedlo by to k novému výpočtu a k dodatočnému a fiktívnemu opätovnému prideleniu celého mimoriadneho príspevku odvedeného do štátneho rozpočtu v roku 1997 alebo jeho časti. Uvedený mechanizmus by zároveň viedol k zavedeniu každoročnej spätnej kontroly, ktorej účelom by nebolo presvedčiť sa o proporcionalite poskytnutej pomoci, aj keď v roku 1997 zredukovanej mimoriadnym paušálnym príspevkom, ale odstrániť z reformy akúkoľvek pomoc.

(177)

Na druhej strane je potrebné preskúmať, či sa úhrada mimoriadneho príspevku môže zohľadniť pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom za predpokladu uznania opodstatnenosti tejto úhrady, ako sa stanovilo v zákone z roku 1996.

(178)

Podľa zákona z roku 1996 bol mimoriadny paušálny príspevok v roku 1997 vyplatený ako náhrada za úhradu dôchodkov zo strany francúzskeho štátu. Za týchto podmienok by sa mal zohľadniť vplyv uloženia povinnosti platiť tento príspevok na celkový finančný efekt reformy zavedenej zákonom z roku 1996, ktorá sa doteraz vykonáva. Je potrebné vziať do úvahy obdobie, počas ktorého bola finančná záťaž súvisiaca so starobnými dôchodkami krytá mimoriadnym paušálnym príspevkom.

(179)

Pokiaľ ide o porovnanie časovo rozdelených finančných tokov spoločnosti France Télécom, teda úhrady mimoriadneho príspevku v roku 1997 a menších ročných nákladov podľa zákona z roku 1996 od uvedeného roku, je nevyhnutné uskutočniť diskontovanie súm. V priebehu roka 1997 boli niekoľké úhrady mimoriadneho príspevku časovo rozdelené do októbra 1997, aj keď financovanie tohto príspevku prostredníctvom pôžičky v skutočnosti oddialilo finančnú záťaž spoločnosti France Télécom. Na druhej strane sa od začiatku roka 1997 uskutočnili úhrady oslobodzujúceho príspevku. Diskontná sadzba by v podstate mala zodpovedať sadzbe vyplývajúcej z oznámenia Komisie týkajúceho sa tejto oblasti (71), ktorá na ilustráciu predstavovala 5,53 % v októbri 1997. Treba preskúmať, či je v danom prípade primerané použiť sadzbu, ktorá sa líši od sadzby stanovenej v uplatniteľnom oznámení, a tým sa odchýliť od pravidiel stanovených Komisiou a oznámených členským štátom, ktoré je Komisia povinná uplatňovať, až na riadne odôvodnené výnimky.

(180)

V tomto ohľade by výber sadzby 7 %, ktorú použil aktuár francúzskej vlády pri diskontovaní finančných tokov na základe reformy z roku 1996 až do roku 2043, nebol opodstatnený, […], pretože táto analýza zahŕňa kratšie obdobie v porovnaní so zisteným splátkovým kalendárom. Sadzba 7 % je tiež vyššia ako priemer 4,4 % ročných diskontných sadzieb za obdobie rokov 1997 – 2010, ktoré Francúzska republika uviedla vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania, alebo než diskontná sadzba […] %, ktorá bola schválená na rok 1998 v rámci reformy spôsobu financovania dôchodkov spoločnosti La Poste (72).

(181)

Do úvahy nepripadá ani výber sadzieb okolo 7 % pre vládne dlhopisy (obligations assimilables du Trésor – OAT) s 15-ročnou splatnosťou stanovených na rok 1996, na ktoré sa odvoláva Francúzska republika. Sadzba musí byť stanovená v roku 1997 a nie v polovici roka 1996. Okrem toho lehota 15 rokov je príliš dlhá vzhľadom na veľkosť ročných platobných tokov, ktoré by mimoriadny paušálny príspevok musel teoreticky pokryť v priebehu daného obdobia a v prípade ktorých by nestačili iba úroky. Z pohľadu francúzskeho štátu by alternatívne mohol pripadnúť do úvahy výber združenej sadzby, ktorá by sa vytvorila pomocou rôznych sadzieb na optimalizáciu investície mimoriadneho paušálneho príspevku s cieľom dodržiavať splátkový kalendár tokov vzniknutých na základe reformy z roku 1996. Odhliadnuc od toho, že takáto sadzba okolo 5,50 % by sa výrazne nelíšila od referenčnej sadzby Komisie stanovenej na október 1997, jej voľbou by sa nezohľadnila skutočnosť, že analýza sa uskutočňuje z hľadiska spoločnosti France Télécom (73).

(182)

Napokon v tejto súvislosti sa referenčná sadzba 7 % dlhopisov spoločnosti France Télécom v období rokov 1991 – 1997, na ktorú sa odvoláva Francúzska republika, vzťahuje na obdobie šiestich rokov, t. j. oveľa skôr, než nastala daná situácia. V danom prípade je pravda, že spoločnosť France Télécom financovala v roku 1996 mimoriadny paušálny príspevok najmä krátkodobými emisiami dlhových cenných papierov a v menšej miere vydaním dlhopisov. Diskontná sadzba vyplývajúca z úrokových sadzieb na nové dlhy, ktoré spoločnosti France Télécom vznikli v roku 1996, predstavovala 4,8 % podľa jej súvahy k 31. decembru 1996 (74). Táto sadzba sa upravuje podľa skutočných finančných nákladov na financovanie mimoriadneho príspevku, ktoré vznikli spoločnosti France Télécom v danom čase. Malo by sa však zabezpečiť, aby diskontná sadzba nezávisela od rozhodnutia, ktoré svojho času urobil podnik, ale mala by sa použiť objektívna referenčná sadzba uvedená v jej oznámení o diskontných sadzbách (75).

(183)

Celkovo nie je v danom prípade vhodné použiť inú referenčnú sadzbu ako tú, ktorá vyplýva z oznámenia Komisie týkajúceho sa tejto problematiky, pretože by došlo k odchýleniu sa od pravidiel, ktoré si stanovila Komisia a ktoré boli oznámené členským štátom.

Tabuľka č. 5

Finančné toky vyplývajúce z reformy z roku 1996 pre spoločnosť France Télécom (1997 – 2011)

(184)

Keďže doplatok sa kapitalizoval diskontnou sadzbou 5,53 %, jeho zohľadnením by sa malo kompenzovať do 1. štvrťroka 2012 (78) zníženie ročných nákladov spoločnosti France Télécom, ktoré spoločnosť dosiahla vďaka uskutočňovaniu reformy z roku 1996.

(185)

Okrem toho splatnosť tejto kompenzácie, ktorou sa neutralizuje vplyv reformy, by popritom nastala len niekoľko mesiacov pred dátumom skutočného vyčerpania zdrojov verejnej inštitúcie zodpovednej za správu mimoriadneho príspevku spoločnosti France Télécom, ktorý sa predpokladá k 31. decembru 2011. K analýze diskontovania sa tak pripája skutočnosť, že mimoriadny príspevok bude v každom prípade vyčerpaný. Z tohto dôvodu by neexistovali sumy neprevedené do štátneho rozpočtu, ktoré by bolo možné opätovne prideliť inak, ako sa stanovuje v uplatniteľnom zákone o štátnom rozpočte.

(186)

Vzhľadom na úhradu tohto mimoriadneho príspevku v roku 1997 je teda odôvodnené, aby spoločnosť France Télécom nemala povinnosť uhradiť doplatok ročného príspevku za obdobie od 1. januára 1997 do dátumu po 31. decembri 2010, ktorý je ešte potrebné presne určiť. Keďže sú totiž číselné údaje za rok 2011 a číselné údaje o finančnej záťaži súvisiacej s kompenzáciou a nadmernou kompenzáciou uvedené v tabuľke č. 5 výsledkom odhadov, predovšetkým je potrebné, aby Francúzska republika stanovila uvedený dátum podľa konečných dátumov vykonaných platieb, konečných súm vyplatených plnení a menších príspevkov a iných výhod, ktoré spoločnosti France Télécom plynú zo zákona z roku 1996, a to so zreteľom na zásady výpočtu uvedené v tabuľke č. 5.

(187)

Na druhej strane po neutralizácii vplyvu mimoriadneho príspevku a po vyčerpaní zdrojov uhradených štátu bude pomoc poskytnutá v roku 1996 spoločnosti France Télécom v plnej miere účinná, čím sa ostatne poskytne spoločnosti France Télécom výhoda v porovnaní s jej konkurentmi. Pomoc bude potom možné odôvodniť len povinnosťou spoločnosti France Télécom platiť oslobodzujúci príspevok vypočítaný s použitím sadzby, ktorou sa zabezpečí skutočná konkurenčná spravodlivosť. Takže ak by ustanovenia zákona z roku 1990 v znení zákona z roku 1996 a uplatniteľné odvodené právne predpisy ostali nezmenené v tom, že sadzba oslobodzujúceho príspevku sa vypočíta tak, aby sa vyrovnala úroveň povinných sociálnych a daňových odvodov medzi spoločnosťou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií, ktoré podliehajú všeobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia, pričom sa výpočet obmedzuje len na tie riziká, ktoré sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov, pomoc poskytnutá spoločnosti France Télécom by až do zániku finančných záväzkov, ktoré znáša francúzsky štát namiesto spoločnosti France Télécom v zmysle zákona z roku 1996, nespĺňala zásadu proporcionality.

(188)

V záujme splnenia kritéria súladu so spoločným záujmom stanoveným v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ je teda zlučiteľnosť pomoci podmienená splnením podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.

(189)

Následkom toho je nevyhnutné, aby Francúzska republika zmenila a doplnila zákony a iné právne predpisy s cieľom stanoviť, vypočítať a vyberať oslobodzujúci príspevok, ktorý má spoločnosť France Télécom odvádzať, tak, aby sa ním vyrovnala úroveň povinných sociálnych a daňových odvodov vymeraných z miezd medzi spoločnosťou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií podliehajúcich všeobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia. Okrem toho je potrebné, aby spôsoby výpočtu parametrov boli stanovené transparentne a objektívne a aby mohli byť predmetom kontrol a opravných prostriedkov.

(190)

Pri výpočte sadzby oslobodzujúceho príspevku by Francúzska republika zároveň mala skutočne vyrovnať úroveň sociálnych a daňových odvodov vymeraných z miezd medzi spoločnosťou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií podliehajúcimi všeobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadniť aj riziká, ktoré nie sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom.

(191)

V pripomienkach Francúzskej republiky podrobnejšie opísaných v aktualizovaných prílohách III a V francúzske orgány poskytli odhady výšky sadzby oslobodzujúceho príspevku, ktorý má odvádzať spoločnosť France Télécom od roku 1997 (pozri tabuľku č. 4), keby sa pri jej výpočte zohľadnili riziká, ktoré nie sú spoločné (ďalej len „upravená sadzba“). Upravená sadzba zahŕňa jednak príspevky na poistenie v nezamestnanosti a poistenie na zaručenie mzdových pohľadávok, ktoré ju zvyšujú, a osobitné príspevky, ktoré neplatia konkurenti spoločnosti France Télécom, ako napr. príspevok solidarity vo výške 1 % a peňažné dávky za pracovné prestoje, ktorých vyplácanie si spoločnosť France Télécom sama poistila, ktoré túto sadzbu znižujú. Výsledkom je sadzba, ktorá je približne o 7 percentuálnych bodov vyššia ako sadzba, ktorá sa v súčasnosti skutočne uplatňuje.

(192)

Takáto sadzba zabezpečuje skutočnú konkurenčnú spravodlivosť v porovnaní s iba čiastočnou spravodlivosťou zavedenou zákonom z roku 1996 a zároveň zohľadňuje osobitné sociálne náklady spoločnosti France Télécom. Komisia preto nepopiera zásady, základ a spôsoby výpočtu, ktoré Francúzska republika uplatnila na účely stanovenia upravenej sadzby oslobodzujúceho príspevku, aby vyrovnala úroveň povinných sociálnych a daňových odvodov vymeraných z miezd medzi spoločnosťou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií podliehajúcich všeobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia, ako sú uvedené v aktualizovaných pripomienkach Francúzskej republiky a opísané a špecifikované v prílohách III a V k uvedeným pripomienkam.

(193)

Na základe toho sa každoročné určenie sadzby, ktorá Francúzskej republike umožní vyrovnať podmienky hospodárskej súťaže, bude musieť uskutočňovať v súlade so zásadami, základom a spôsobmi výpočtu oslobodzujúceho príspevku, ktoré sú uvedené v pripomienkach v odôvodnení 191. Predovšetkým upravená sadzba zahrnie jednak príspevky na poistenie v nezamestnanosti a poistenie na zaručenie mzdových pohľadávok a osobitné príspevky alebo odvody, ktoré neplatia konkurenti spoločnosti France Télécom, ako napr. príspevok solidarity vo výške 1 % a peňažné dávky za pracovné prestoje, ktorých vyplácanie si spoločnosť France Télécom sama poistila.

(194)

Týmto vyrovnaním odvodového zaťaženia sa v skutočnosti zabezpečí skutočná konkurenčná rovnosť medzi spoločnosťou France Télécom a jej konkurentmi a zaistí sa proporcionalita pomoci poskytnutej v roku 1996 a jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(195)

Komisia dospela k záveru, že Francúzska republika neoprávnene poskytla štátnu pomoc zavedenú v roku 1996 reformou spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti France Télécom v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, odkedy reforma nadobudla platnosť.

(196)

Poskytovanie tejto pomoci od roku 1997 umožnilo znížiť ročné sociálne náklady spoločnosti France Télécom. Tento vplyv pomoci sa však minimálne do roku 2010 neutralizoval úhradou mimoriadneho paušálneho príspevku stanoveného uvedenou reformou. Táto neutralizácia odôvodňuje, aby sa podmienky, ktorými sa zabezpečuje skutočná rovnosť medzi spoločnosťou France Télécom a jej konkurentmi v oblasti týchto nákladov a vďaka ktorým je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom, uplatňovali od neskoršieho dátumu ako od 31. decembra 2010, ktorý je ešte potrebné stanoviť.

(197)

Ak by teda Francúzska republika zohľadnila pri výpočte oslobodzujúceho príspevku, ktorý má platiť spoločnosť France Télécom, úroveň sociálnych a daňových odvodov vymeraných z miezd medzi spoločnosťou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií podliehajúcimi všeobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia a pritom by zohľadnila spoločné riziká i riziká, ktoré nie sú spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov, v takom prípade by sa reforma zavedená zákonom z roku 1996 mohla vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Francúzska republika je preto povinná prijať opatrenia, najmä legislatívne a regulačné, nevyhnutné na splnenie podmienky uvedenej v tomto odôvodnení,

a)

zmení a doplní článok 30 zákona č. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej služby pôšt a telekomunikácii a regulačné a iné texty, ktorými sa zákon vykonáva, tak, aby sa základ na výpočet a výber zamestnávateľského príspevku oslobodzujúceho charakteru, ktorý má platiť spoločnosť France Télécom, neobmedzovali len na riziká spoločné pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov, ale aby zahŕňali aj riziká, ktoré nie sú spoločné;

b)

počínajúc dňom, keď sa sumy mimoriadneho príspevku zavedeného zákonom č. 96-660 z 26. júla 1996 kapitalizované diskontnou sadzbou vyplývajúcou z uplatňovania oznámenia Komisie o spôsobe určovania referenčnej a diskontnej sadzby platných pre tento konkrétny prípad, vyrovnajú sume príspevkov a odvodov, ktoré by spoločnosť France Télécom ďalej platila na základe článku 30 zákona č. 90-568 z 2. júla 1990 v pôvodnom znení, bude od spoločnosti France Télécom vyberať zamestnávateľský príspevok oslobodzujúceho charakteru podľa pravidiel spresnených v písmene a), pričom zohľadní spoločné riziká i riziká, ktoré nie sú spoločné, pre zamestnancov podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov.

a)

o pokroku dosiahnutom v súvislosti so zmenami a doplneniami zákonov a iných právnych predpisov uvedených v článku 2;

b)

o konečných sumách kompenzácií a príspevkov na rok 2011 a o sumách, ktoré sa prípadne plánujú na rok 2012, najmä z hľadiska prípadného zostatku kapitalizovaných súm z mimoriadneho príspevku;

c)

o sumách zamestnávateľského príspevku oslobodzujúceho charakteru vypočítaných podľa pravidiel spresnených v článku 2 pre nadchádzajúce termíny splatnosti dovtedy, kým nedôjde k zmene a doplneniu právnych predpisov;

d)

o úhradách zamestnávateľského príspevku, ktoré sa uskutočnili po tom, čo sumy mimoriadneho príspevku zavedeného zákonom č. 96-660 z 26. júla 1996 kapitalizované diskontnou sadzbou vyplývajúcou z uplatňovania oznámenia Komisie o spôsobe určenia referenčnej a diskontnej sadzby, ktoré sa vzťahuje na daný prípad, prestali neutralizovať vplyv reformy z roku 1996.