a)

V roku 2010 skutočný rozpočtový deficit prekročil cieľ o 0,4 % HDP, zatiaľ čo hospodársky rast bol v roku 2010 silnejší, než predpokladali útvary Komisie vo svojej prognóze z jari 2009, ktorá slúžila ako základ pre odporúčania Rady zo 7. júla 2009. V roku 2011 sa očakáva prebytok salda verejných financií (tak podľa prognózy vlády, ako aj podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2011 – „prognóza z jesene 2011“), ale len vďaka jednorazovým príjmom vo výške 9,75 % HDP spojeným s presunom dôchodkových aktív zo súkromných dôchodkových systémov do štátneho piliera a vo výške 0,9 % HDP zo sektorálnych odvodov (sektor telekomunikácií, energetiky, maloobchodu a financií). Bez jednorazových opatrení by deficit dosiahol približne 6 % HDP a výrazne by prekročil referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v článku 1 Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite pripojeného k Zmluve o Európskej únii a zmluve. Maďarské orgány vo svojom oznámení z jesene 2011 týkajúcom sa postupu pri nadmernom deficite predpokladali prebytok vo výške 3,9 % HDP. Prognóza z jesene 2011 predpokladala o niečo nižší prebytok (a síce 3,6 % HDP) z dôvodu, že táto prognóza počítala s časťou dlhu spoločností zabezpečujúcich verejnú dopravu (0,2 % HDP). Na základe najnovších informácií o jednorazových príjmoch po konečnom termíne v prognóze z jesene 2011 môže byť prebytok ešte nižší. Pokiaľ ide o štrukturálny deficit, v roku 2010 došlo k jeho zhoršeniu o 1,5 % a v roku 2011 o 1,25 %, teda k zhoršeniu v kumulovanej výške 2,75 % HDP, čo je v rozpore s odporúčaním Rady zo 7. júla 2009, ktoré odporúčalo zabezpečiť fiškálnu konsolidáciu v kumulovanej výške aspoň 0,5 % HDP počas uvedených dvoch rokov s cieľom zaistiť udržateľnú korekciu deficitu do konečného termínu, ktorým je rok 2011. Toto štrukturálne zhoršenie je odzrkadlením skutočnosti, že daňové škrty predstavujúce viac ako 2 % HDP sa dostatočne nevyvážili štrukturálnymi opatreniami.

b)

V súvislosti s rokom 2012 si návrh rozpočtu kladie za cieľ deficit vo výške 2,5 % HDP v súlade s aktualizovaným konvergenčným programom na rok 2011. Na dosiahnutie tohto cieľa návrh rozpočtu zahŕňa niekoľko opatrení, ktoré podľa názoru maďarských orgánov predstavujú spolu takmer 4 % HDP, pričom odkladajú 0,7 % HDP ako mimoriadnu rezervu. Na rozdiel od toho prognóza z jesene 2011 predpokladá, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2012 výšku 2,8 % HDP a štrukturálny deficit sa zlepší o 2,4 % HDP. V porovnaní s návrhom rozpočtu tieto vyššie číselné hodnoty deficitu odzrkadľujú okrem iných faktorov aj prognózu hospodárskeho rastu na rok 2012 nižšieho o jeden percentuálny bod, ako aj obozretnejšie posúdenie vývoja príjmov a výdavkov. Zároveň návrh rozpočtu predpokladá v súlade s príslušnými právnymi predpismi, že podľa očakávaní nedôjde k vyčerpaniu mimoriadnej rezervy. Prahová hodnota 3 % HDP sa však dosahuje len vďaka jednorazovým príjmom predstavujúcim takmer 0,9 % HDP a vyplývajúcim z uvedených mimoriadnych sektorálnych odvodov.

c)

Podľa prognózy z jesene 2011 a vychádzajúc z predpokladu nezmenenej politiky sa v roku 2013 počítalo s opätovným zhoršením rozpočtového deficitu na 3,7 %. Takýto vývoj je hlavne dôsledkom skutočnosti, že sa neočakáva, že postupné ukončenie mimoriadnych odvodov vo výške približne 0,9 % HDP sa vyváži dodatočnými úsporami vyplývajúcimi z programu štrukturálnych reforiem na daný rok.

d)

Na základe vývoja v oblasti rozpočtu od zverejnenia prognózy z jesene 2011 sa predpoklad deficitu verejných financií vo výške 2,8 % HDP na rok 2012 zdá byť stále realistický (bez toho, aby sa prihliadalo na nedávne zhoršenie makroekonomického prostredia). To sa vysvetľuje skutočnosťou, že vplyv nového konsolidačného balíka prijatého vládou 15. decembra 2011, výsledkom ktorého je zníženie deficitu vo výške 0,4 % HDP, do značnej miery vyvažujú prijaté zmeny a doplnenia návrhu rozpočtu, výsledkom ktorých je zvýšenie deficitu, ako aj čisté rozpočtové náklady vyplývajúce z dohody uzavretej s bankovým sektorom 15. decembra 2011, ktoré ešte nie sú dostatočne vyvážené dodatočnými konsolidačnými opatreniami.

e)

Pokiaľ ide o rok 2013, s prihliadnutím na niektoré ďalšie špecifikácie programu štrukturálnych reforiem (súvisiace vládne a parlamentné rozhodnutia sa podrobne uvádzajú v maďarskej správe z decembra 2011 o pokroku v rámci postupu pri nadmernom deficite), pozitívny bázický efekt od roku 2012 a čisté náklady vyplývajúce z dohody uzavretej s bankovým sektorom, sa v prognóze z jesene 2011 predpokladá, že deficit v roku 2013 by sa mohol znížiť z 3,7 % HDP na 3,25 % HDP, čo je však stále jasným spôsobom nad prahovou hodnotou deficitu vo výške 3 % HDP. Rozdiel medzi týmto aktualizovaným posúdením a oficiálnym cieľom (2,2 % HDP) stanoveným v Konvergenčnom programe Maďarska z apríla 2011 vyplýva najmä zo skutočnosti, že vzhľadom na neprijatie konkrétnych opatrení nebolo možné zohľadniť približne polovicu programu štrukturálnych reforiem. Zvyšný rozdiel v porovnaní s oficiálnym cieľom sa týka predpovede vyšších výdavkov najmä v oblasti štátnych dopravných podnikov a údržby ciest a zahŕňa aj určitý rozdiel v predpokladoch rastu. Ďalšie štrukturálne reformy sú plánované, čo by mohlo znížiť predpokladaný deficit, ale ešte nie sú dostatočne spresnené.

f)

Riziká pre tieto aktualizované strednodobé predpoklady majú sklon k zhoršovaniu. Existujú určité pozitívne riziká vyplývajúce najmä z pokračujúceho prílevu príjmov v rokoch 2012 a 2013, ktorý je lepší, než sa očakávalo. Očakáva sa však, že negatívne riziká budú vyššie než vyrovnávajúce pozitívne riziká. Zdá sa, že od 10. novembra 2011, kedy bola zverejnená prognóza z jesene 2011, došlo najmä k zvýšeniu úrokových sadzieb v prípade všetkých období splatnosti, oslabeniu výmenného kurzu a zhoršeniu strednodobých hospodárskych vyhliadok. Ak by sa vo všeobecnosti zohľadnili všetky tieto faktory, predpokladá sa, že deficit by sa v roku 2012 aj 2013 ďalej zvýšil o 0,5 % HDP, čo by malo za následok jeho zvýšenie na viac než 3 % HDP v roku 2012 a 3,75 % HDP v roku 2013.

g)

Podľa prognózy z jesene 2011 sa vzhľadom na predpokladané údaje o deficite a predpoklady v oblasti výmenného kurzu do roku 2013 očakáva opätovný nárast hrubého verejného dlhu na takmer 77 % HDP po tom, ako v roku 2011 došlo k jeho dočasnému poklesu v dôsledku presunu súkromných dôchodkových aktív. Ak by sa strednodobé rozpočtové prognózy aktualizovali len na základe nových opatrení prijatých po konečnom termíne v prognóze, predpokladaný pomer dlhu na rok 2012 by ostal prevažne rovnaký a v roku 2013 by sa zlepšil len mierne. Ďalšie prípadné revízie rozpočtových prognóz by však s prihliadnutím najmä na zvýšenie výnosov, výmenný kurz HUF/EUR na konci roku 2011 vo výške 311 (výmenný kurz je približne o 12 % slabší než odborný predpoklad použitý v prognóze z jesene 2011), ako aj slabšie makroeknomické prostredie mali za následok pomer dlhu vo výške približne 80 % v roku 2011, po čom by sa v rokoch 2012 a 2013 stabilizoval vo výške približne 78,5 %, zatiaľ čo Rada odporučila, aby sa zabezpečilo stabilné znižovanie pomeru hrubého verejného dlhu.