14.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/18

(1)

Komisia informovala oznámením uverejneným 17. apríla 2010 v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Toto antisubvenčné konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý dňa 4. marca 2010 podalo v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby natieraného bezdrevného papiera v Únii, združenie CEPIFINE – európske združenie výrobcov bezdrevného papiera (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní natieraného bezdrevného papiera a o značnej ujme spôsobenej subvencovaním, ktoré sa považovali za dostatočné na to, aby opodstatnili začatie konania.

(3)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila vláde ČĽR (ďalej len „čínskej vláde“), že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v ČĽR údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Čínska vláda bola prizvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda prijala ponuku na konzultácie a tieto následne prebehli. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu obojstranne prijateľnému riešeniu. Napriek tomu však boli zohľadnené pripomienky orgánov čínskej vlády, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v podnete týkajúce sa nenapadnuteľnosti existujúcich subvenčných schém. Po skončení konzultácii zaslala čínska vláda svoje pripomienky.

(4)

Oznámením uverejneným 18. februára 2010 v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) Komisia informovala o začatí antidampingového konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v ČĽR do Únie.

(5)

Komisia nariadením (ES) č. 1042/10 (4) uložila 17. novembra 2010 dočasné antidampingové clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v ČĽR.

(6)

Analýzy ujmy vykonávané počas prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania a súčasne aj antidampingového prešetrovania sú rovnaké, keďže definície odvetvia Únie, reprezentatívnych výrobcov z Únie a obdobia prešetrovania sú v oboch prípadoch prešetrovania rovnaké. Z tohto dôvodu boli pripomienky k hľadisku ujmy predložené v jednom z prešetrovaní zohľadnené v oboch prešetrovaniach.

(7)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľovi, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom z ČĽR a združeniu výrobcov (združenie výrobcov papiera), zástupcom príslušnej krajiny, známym dovozcom a známym používateľom. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 27 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky. Na to, aby Komisia rozhodla o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpila, boli všetci vyvážajúci výrobcovia a ich známe združenia výrobcov papiera, všetci výrobcovia z Únie a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom (vymedzeným v bode 2.1) za obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009, ako je uvedené v oznámení o začatí konania. Konzultované boli aj orgány v ČĽR.

(9)

Ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení (51), dve skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov poskytli požadované informácie a súhlasili so zahrnutím do vzorky. Na základe uvedeného sa dospelo k názoru, že v prípade vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nie je výber vzorky potrebný.

(10)

Ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení (53), bolo prijaté rozhodnutie, že v prípade výrobcov z Únie výber vzorky nie je potrebný.

(11)

Ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení (54), bolo prijaté rozhodnutie, že v prípade neprepojených dovozcov výber vzorky nie je potrebný.

(12)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a všetkým ostatným stranám, ktoré o to požiadali v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania, konkrétne navrhovateľovi, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom z ČĽR, združeniu výrobcov, zástupcom príslušnej krajiny, známym dovozcom a známym používateľom.

(13)

Vyplnené dotazníky a iné podania zaslali dve skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov, združenie navrhovateľov CEPIFINE, štyria navrhovatelia – výrobcovia z Únie a jeden ďalší výrobca z Únie, 13 neprepojení dovozcovia a obchodníci, 5 používatelia a jedno združenie zástupcov tlačiarenského priemyslu.

(14)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zistenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto štátnych orgánov a spoločností:

(15)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Príslušným výrobkom je natieraný bezdrevný papier, ktorým môže byť papier alebo lepenka, natieraný na jednej alebo na oboch stranách (okrem kraft papiera alebo kraft lepenky), buď v listoch alebo v kotúčoch a s hmotnosťou 70 g/m2 alebo väčšou, ale nepresahujúcou 400 g/m2, a s jasom viac ako 84 (merané podľa ISO 2470-1), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „NBP“), v súčasnosti zaradený pod kódy KN ex 4810 13 20, ex 4810 13 80, ex 4810 14 20, ex 4810 14 80, ex 4810 19 10, ex 4810 19 90, ex 4810 22 10, ex 4810 22 90, ex 4810 29 30, ex 4810 29 80, ex 4810 99 10, ex 4810 99 30 a ex 4810 99 90.

(17)

NBP je vysokokvalitný papier a lepenka, ktoré sa bežne používajú na tlač materiálov na čítanie, ako napríklad časopisy, katalógy, výročné správy, ročenky. Príslušný výrobok zahŕňa listy aj kotúče vhodné na používanie v hárkových tlačiarenských strojoch (s rezačkami). Kotúče vhodné na používanie v hárkových tlačiarenských strojoch („kotúče na rezanie“) sa pred tlačou rozrezávajú na kusy, a považujú sa preto za nahraditeľné a priamo konkurujúce listom.

(18)

Príslušný výrobok nezahŕňa kotúče vhodné na kotúčovú tlač. Kotúče vhodné na kotúčovú tlač sú vymedzené ako tie kotúče, ktoré pri testovaní podľa testovacej normy ISO 3783:2006, pokiaľ ide o určenie odolnosti proti vytrhávaniu – metóda so zrýchlenou rýchlosťou využívajúcou skúšač IGT (elektrický model) – vykazujú výsledok menej ako 30 N/m pri meraní s papierom v uhlopriečnej polohe (CD) a výsledok menej ako 50 N/m pri meraní s papierom v smere stroja (MD). Na rozdiel od kotúčov používaných v hárkových tlačiarenských strojoch sa kotúče určené na kotúčovú tlač bežne vkladajú priamo do tlačiarenských strojov a pred tlačou sa nerozrezávajú.

(19)

Jedna strana tvrdila, že vymedzenie výrobku, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je príliš úzke a že by malo zahŕňať aj kotúče NBP vhodné na kotúčovú tlač. Táto strana tvrdila, že kotúče na kotúčovú tlač a kotúče, na ktoré sa vzťahuje rozsah súčasného prešetrovania (kotúče na rezanie a listy), majú rovnaké základné technické a fyzikálne vlastnosti a nemožno ich odlíšiť. Okrem toho tvrdila, že oba typy sa používajú na vysokokvalitnú tlač, a preto sú do určitej miery zameniteľné.

(20)

Prešetrovaním sa však na rozdiel od uvedeného tvrdenia potvrdilo, že papier používaný na kotúčovú tlač a papier používaný na hárkovú tlač majú v skutočnosti rozdielne technické a fyzikálne vlastnosti, ako napríklad vlhkosť a tuhosť. Prešetrovaním sa ďalej potvrdilo, že technické vlastnosti uvedené v odôvodnení (18) majú výlučne kotúče vhodné na kotúčovú tlač. V dôsledku týchto rozdielov nemožno papier používaný na kotúčovú tlač a papier používaný na hárkovú tlač používať v rovnakých typoch tlačiarenských strojov, a preto nie sú zameniteľné. Je potrebné poznamenať, že všetky strany uznali, že tieto dva typy papiera sú odlišné, pokiaľ ide o ich povrchovú pevnosť a pevnosť v ťahu.

(21)

Uvedená strana okrem toho tvrdila, že zákazníci považujú NBP vo forme listov, kotúčov na rezanie a kotúčov na kotúčovú tlač za ten istý trh, a preto sú distribučné kanály rovnaké. Odlišné technické vlastnosti sa odrážajú iba v miernych cenových rozdieloch medzi týmito skupinami výrobkov.

(22)

Prešetrovaním sa však preukázalo, že tieto dva typy kotúčov sú nezameniteľné aj z ekonomického hľadiska, keďže kotúče na kotúčovú tlač sa používajú na veľkoobjemovú tlač a obvykle sa vyrábajú na objednávku a vyžadujú presne načasovanú dodávku, sprostredkovatelia ich teda neskladujú, ale expedujú priamo koncovým používateľom, t. j. predávajú sa aj prostredníctvom iných distribučných kanálov ako kotúče používané na hárkovú tlač. Odlišný postup výroby a odlišné úspory z rozsahu v rámci procesu tlače sa odrážajú v značných cenových rozdieloch.

(23)

Okrem toho, počas posudzovaného obdobia neboli z ČĽR dovezené žiadne kotúče určené na kotúčovú tlač. Takisto možno predpokladať, že je nepravdepodobné, že by sa tieto výrobky dovážali v budúcnosti, keďže nákup týchto výrobkov z veľkej vzdialenosti nie je ekonomicky uskutočniteľný z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení.

(24)

Na základe uvedeného sa tieto tvrdenia zamietli.

(25)

Tá istá strana tvrdila, že odolnosť proti vytrhávaniu nie je vhodnou technickou vlastnosťou na odlíšenie týchto výrobkov, pretože tento test je všeobecný a výsledky testu okrem toho môžu byť ovplyvnené vlhkosťou testovaného papiera. Táto strana ďalej tvrdila, že na základe niektorých ďalších testov vykonaných v jej vlastnom laboratóriu týkajúcich sa merania odolnosti kotúčov na kotúčovú tlač proti vytrhávaniu vyrábaných v Únii možno vidieť, že tieto výrobky nepatria do súčasného vymedzenia výrobku, čím sa preukazuje, že kritérium „odolnosti proti vytrhávaniu“ nie je vhodné na odlíšenie NBP na kotúčovú tlač od NBP používaného na hárkovú tlač. Na základe týchto dôkazov uvedená strana tvrdila, že vylúčenie kotúčov na kotúčovú tlač bolo vykonané svojvoľne.

(26)

V súvislosti s tvrdením, že vlhkosť papiera môže ovplyvniť výsledky testu podľa testovacej normy ISO 3783:2006, nebol predložený žiadny dôkaz.

(27)

Výsledky testov predložené vyvážajúcim výrobcom pozostávali zo zhrnutia výsledkov testov vykonaných v jeho vlastnom laboratóriu. Čo je však najdôležitejšie, výsledky neboli sprístupnené na inšpekciu a pripomienkovanie ostatným zainteresovaným stranám, najmä odvetviu Únie, pričom vyvážajúci výrobca napriek opakovaným výzvam nepredložil ani zmysluplné zhrnutie, ktoré by nebolo neverejné.

(28)

Po zverejnení vyvážajúci výrobca neposkytol žiadne podrobnejšie informácie, ktoré by pomohli posúdiť spoľahlivosť testu. Keďže boli vypracované iba neverejné verzie tohto testu, spoločnosti, ktorých kotúče na kotúčovú tlač boli údajne testované, sa k výsledkom testu nemohli vyjadriť. Komisia preto nemohla objektívne zhodnotiť spoľahlivosť a správnosť predložených výsledkov testu, a tým ich adekvátnosť na účely prešetrovania. Na základe faktov dostupných Komisii sa objektívnosť a spoľahlivosť testu považujú za nedostatočné, keďže predložené informácie dôverného charakteru nemohli byť porovnané so žiadnymi spoľahlivými zdrojmi.

(29)

Po zverejnení zistení prešetrovania ten istý vyvážajúci výrobca predložil výsledky ďalšieho testu uskutočneného v jeho mene externým skúšobným laboratóriom a znovu zdôraznil, že NBP použité na kotúčovú tlač boli z rozsahu prešetrovania vynechané svojvoľne. V skúšobných protokoloch bolo uvedené, že odolnosť proti vytrhávaniu bola meraná na 25 vzorkách kotúčov na kotúčovú tlač, ktoré laboratóriu poskytol vyvážajúci výrobca a ktoré identifikoval ako papierové vzorky vyrobené výrobcami v Únii. Podľa tejto správy, žiadny z papierov nesplnil obidve kritériá uvedené v odôvodnení 18.

(30)

Posúdenie skúšobného protokolu odhalilo jednak, že protokol poskytnutý externým laboratóriom sa vzťahoval najmä na výrobky, pre ktoré boli tieto výsledky irelevantné, keďže drvivá väčšina testovaných vzoriek v skutočnosti neboli kotúče na kotúčovú tlač, a takisto, že zo skúšobného protokolu týkajúceho sa výrobkov, ktoré neboli dostatočne identifikované, sa nedalo stanoviť či bol testovaný papier určený na hárkovú tlač alebo kotúčovú tlač, keďže značka papiera uvedená v protokole existuje v obidvoch formátoch. Okrem toho skúšobný protokol neposkytol žiadne záruky, že uvedené vzorky kotúčov boli v skutočnosti vzorkami, ktoré boli testované.

(31)

V odpovedi na skúšobný protokol zaslaný externým laboratóriom, navrhovateľ poskytol výsledky testovania vykonané jedným z výrobcov z Únie na rovnakých vzorkách kotúčov na kotúčovú tlač, ktoré boli údajne testované externým laboratóriom. Tento test ukázal odlišné výsledky. Navrhovateľ prisúdil rozdiely možným odlišným testovacím podmienkam a teda možný nesúlad s normou ISO 3783:2006, t. j. normou podľa ktorej by sa mala odmerať odolnosť proti vytrhávaniu uvedená v odôvodnení (16) predbežného nariadenia.

(32)

Po zverejnení konečných zistení, vyvážajúci výrobca spochybnil objektívnosť Komisie pri zamietnutí výsledkov testu externého laboratória. Tvrdil, že skúšanie bolo vykonané naslepo nezávislým expertom a v súlade s príslušnou normou ISO. Poskytol prísažné vyhlásenie manažéra, v ktorom vysvetľuje proces získania vzoriek použitých pri testovaní s cieľom dokázať nezávislosť, správnosť a reprezentatívnosť testovania.

(33)

Po prvé, objektívnosť protokolu o teste externého laboratória nebola Komisiou nikdy spochybnená a z tohto hľadiska je irelevantné, že testovanie vykonalo naslepo. Na druhej strane boli vyjadrené pochybnosti ohľadom výberu a pôvodu vzoriek a nie samotného testu. Argumenty vyvážajúceho výrobcu nevyvrátili tieto pochybnosti, keďže neboli komplexné a jasné vo viacerých aspektoch, napr. tvrdil, že zahrnutie výrobkov iných ako kotúčov na kotúčovú tlač, bolo spôsobené administratívnymi chybami, prípadne vinou dodávateľov, ktorí mohli dodať nesprávne vzorky.

(34)

Keďže nebol jasne uvedený zdroj ani vzorky údajne testovaných výrobkov a výsledky testovania odlišných strán si odporovali, dospelo sa k názoru, že predložený protokol o teste externého laboratória, konajúceho v mene čínskeho vyvážajúceho výrobcu presvedčivo nepreukázal, že test odolnosti nebol vhodný na rozlíšenie medzi NBP vhodným na kotúčovú tlač na jednej strane a NBP použitým na hárkovú tlač. Následne protokol o teste nepreukázal, že NBP použitý na kotúčovú tlač bol z rozsahu prešetrovania vynechané náhodou.

(35)

Pokiaľ ide o význam odolnosti proti vytrhávaniu ako rozlišovacieho kritéria pre kotúče vhodné na kotúčovú tlač, pripomína sa, že vo vymedzení výrobku sa dve skupiny výrobkov od seba odlišujú na základe, okrem iného, konečného použitia výrobkov, t. j. či je výrobok vhodný na používanie na kotúčovú tlač alebo na hárkovú tlač, podľa okrem iného charakteristiky odolnosti proti vytrhávaniu. Navyše je potrebné poznamenať, že odolnosť proti vytrhávaniu je len jedna z charakteristík, ktoré odlišujú NBP vhodné na kotúčovú tlač od NBP používaných na hárkovú tlač; v uvedených odôvodneniach 18 a 20 sú stanovené dodatočné kritériá, ktoré príslušný vyvážajúci výrobca nenapadol. Jedna strana tvrdila, že vlhkosť definovaná v odôvodnení 20 nebola jasnou základnou charakteristikou na rozlíšenie výrobkov. Počas prešetrovania však ostatné strany v tejto súvislosti vyslovili rozdielne tvrdenia. V každom prípade bolo zistené, že tuhosť a odolnosť proti vytrhávaniu sú najrelevantnejšie faktory.

(36)

Navrhovateľ potvrdil, že, niektoré kotúče, ktoré úplne nespĺňajú všetky kritériá na odolnosť proti vytrhávaniu uvedené v odôvodnení 18, ale stále by mohli byť použité na kotúčovú tlač. Avšak je stále presvedčený o tom, že odolnosť proti vytrhávaniu je jediným testom, ktorý je s istotou schopný identifikovať, že kotúč je vhodný na kotúčovú tlač, t. j. ak kotúč spĺňa kritériá na odolnosť proti vytrhávaniu už uvedeného odôvodnenia 18, je to určite kotúč na kotúčovú tlač.

(37)

Na potvrdenie uvedených tvrdení o odolnosti proti vytrhávaniu sa vyvážajúci výrobca odvolal na argumenty, ktoré predložil výrobca z Únie – jeden z navrhovateľov – v prípadoch antidampingových a antisubvenčných prešetrovaní v USA, na základe ktorých sa údajne potvrdilo, že kotúče na kotúčovú tlač nie je možné odlíšiť vykonaním testu odolnosti proti vytrhávaniu ani nijakým iným meraním.

(38)

Navrhovateľ tvrdenia vyvážajúceho výrobcu spochybnil a v rozpore s týmito tvrdeniami uviedol, že práve z konaní v USA vyplynulo jasné odlíšenie kotúčov na kotúčovú tlač z NBP.

(39)

Po prvé, by sa malo poznamenať, že vyhlásenia, na ktoré sa vyvážajúci výrobca odvolával, pochádzajú z prešetrovaní vedených v iných jurisdikciách a s inými zúčastnenými stranami, ako sú strany v tomto konaní a teda nie sú relevantné. Po druhé, americké orgány došli v spomínaných prešetrovaniach k záveru, že bolo jednoznačne možné rozlíšiť medzi NBP používaným na hárkovú tlač a kotúčmi, ktoré sa dajú použiť na kotúčovú tlač. Kotúče na rezanie boli považované za polotovar, kým kotúče na kotúčovú tlač sa nepovažovali za príslušný výrobok. Americké orgány jasne nevymedzili kotúče na kotúčovú tlač vo svojom vymedzení výrobku. Z tohto dôvodu nebolo v uvedených prešetrovaniach kritérium odolnosti proti vytrhávaniu pre vymedzenie výrobku relevantné.

(40)

Na základe uvedených pripomienok, bola technická charakteristika „odolnosti proti vytrhávaniu“ potvrdená ako spoľahlivá charakteristika na opísanie NBP vhodného na kotúčovú tlač.

(41)

Predložené pripomienky tiež odhalili, že existujú kotúče na kotúčovú tlač, ktoré môžu byť použité na kotúčovú tlač, aj keď plne nespĺňajú všetky kritériá odolnosti proti vytrhávaniu. Z tohto dôvodu sa považovalo za potrebné lepšie vymedziť pojem kotúčov vhodných na kotúčovú tlač.

(42)

V snahe získať ďalšie kritérium rozlíšenia kotúčov na kotúčovú tlač, ktoré nespĺňajú úplne všetky kritériá odolnosti proti vytrhávaniu, navrhovateľ navrhol, aby kotúč, ktorý úplne nevyhovuje testu odolnosti proti vytrhávaniu, a má veľkosť dutinky menšiu ako 80 mm, by sa mal považovať za kotúč na kotúčovú tlač.

(43)

Čínska vláda a vyvážajúci výrobca tvrdili, že doplnenie veľkosti dutinky ako nového prvku vo vymedzení výrobku predstavovalo revíziu vymedzenia kotúčov na kotúčovú tlač a teda príslušného výrobku. Tiež tvrdili, že vnútorná veľkosť dutinky nie je vhodným kritériom, keďže existujú kotúče na kotúčovú tlač, ktorých veľkosť dutinky je väčšia ako 80 mm a kotúče na rezanie, ktorých veľkosť dutinky je menšia ako 80 mm.

(44)

Komisia sa snažila lepšie vymedziť a objasniť pojem kotúčov vhodných na kotúčovú tlač, s cieľom lepšie rozlíšiť medzi príslušným výrobkom a ostatnými výrobkami, tiež s cieľom minimalizovať možnosť obísť opatrenia. Predložené dôkazy týkajúce sa vhodnosti veľkosti dutinky ako alternatívneho kritéria vo vymedzení však preukázalo, že toto kritérium viedlo k možnému vylúčeniu príslušného výrobku, t. j. kotúčov na rezanie s veľkosťou dutinky menšou ako 80 mm z opatrení. Preto sa od tohto kritéria vymedziť kotúče vhodné na kotúčovú tlač upustilo.

(45)

Uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nespochybňujú spoľahlivosť metódy, podľa ktorej sú kotúče vhodné na kotúčovú tlač vylúčené z rozsahu prešetrovania tak, ako to tvrdila skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(46)

Počas prešetrovania niektoré strany takisto tvrdili, že by sa viacvrstvový papier a viacvrstvová lepenka v zmysle definície v odôvodnení 47 mali vylúčiť z rozsahu prešetrovania. Tvrdili, že viacvrstvový papier a viacvrstvová lepenka majú odlišné fyzikálne vlastnosti, ako napríklad viac vrstiev, väčšiu tuhosť a menšiu hustotu, a že konečné použitie týchto výrobkov je odlišné, pretože sa obyčajne používajú na výrobu škatúľ a obalov. Tieto strany napokon uviedli, že jednovrstvový a viacvrstvový papier a lepenku možno jednoducho rozlíšiť na základe ich fyzického vzhľadu.

(47)

Viacvrstvový papier a viacvrstvová lepenka sú podľa definície vo vysvetlivkách k podpoložke 4805 harmonizovaného systému výrobky získané lisovaním dvoch alebo viacerých vrstiev vlhčenej celulózy, z ktorých má aspoň jedna odlišné vlastnosti ako tie ostatné. Tieto rozdiely môžu vyplývať z vlastností použitej celulózy (napr. recyklovaný odpad), výrobnej metódy (napr. mechanická alebo chemická), alebo ak majú celulózy rovnaké vlastnosti a boli vyrobené rovnakou metódou aj z fázy spracovania (napr. nebielená, bielená alebo farbená).

(48)

Prešetrovaním sa preukázalo, že viacvrstvový papier a lepenka majú skutočne niektoré odlišné fyzikálne a technické vlastnosti; konkrétne obsahujú niekoľko vrstiev celulózy, ktoré zvyšujú pevnosť. Viacvrstvový papier a lepenka sa vyrábajú odlišnými výrobnými metódami, ktoré si vyžadujú odlišné papierenské stroje ako stroje používané na výrobu NBP, pretože v procese výroby sa niekoľko vrstiev celulózy lisuje do jediného výrobku. Na záver treba povedať, že viacvrstvový papier a lepenka slúžia v porovnaní s NBP, ktorý sa používa na vysokokvalitnú tlač reklamných materiálov, časopisov atď., na odlišné účely (najmä balenie). Viacvrstvový papier a lepenka v zmysle definície v odôvodnení 47 sa preto nepovažujú za príslušný výrobok. V dôsledku toho sa uvedené kódy KN, ktoré sa vzťahujú na dovoz viacvrstvového papiera a viacvrstvovej lepenky vylučujú z rozsahu prešetrovania.

(49)

Napokon jeden čínsky výrobca tvrdil, že takzvaná „lepenka“ by sa mala vylúčiť z rozsahu prešetrovania, pretože nespadá do definície bezdrevného papiera (natieraného alebo nenatieraného) z dôvodu údajných rozdielov v hmotnosti, hrúbke a pevnosti. Zistilo sa, že pojem „lepenka“ sa bežne používa pre papier obsahujúci látky s vysokou hustotou, pričom tento papier je obvykle ťažší, t. j. „lepenka“ je všeobecne definovaná ako papier s gramážou viac ako 224 g/m2. Prešetrovaním sa však zistilo, že rozdiel v hmotnosti nemá významný vplyv na zostávajúce fyzikálne a technické vlastnosti a konečné použitia, na základe čoho by bolo možné odlíšiť lepenku od príslušného výrobku. Takisto je potrebné poznamenať, ako je uvedené v odôvodnení 16, že NBP s hmotnosťou 70 g/m2 alebo väčšou, ale nepresahujúcou 400 g/m2, bol výslovne zahrnutý do definície príslušného výrobku. Lepenka sa preto považuje za príslušný výrobok.

(50)

Zistilo sa, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR, ako aj výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Tieto výrobky sa preto považujú za „podobné“ výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(51)

Iba dve skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa prihlásili a odpovedali na žiadosť o poskytnutie údajov týkajúcich sa výberu vzorky uvedenú v oznámení o začatí konania. Jedna skupina (Chenming) predstavuje dvoch prepojených vyvážajúcich výrobcov, kým druhá skupina (APP) predstavuje štyroch prepojených vyvážajúcich výrobcov. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvoria celkový vývoz príslušného výrobku z ČĽR do Únie. Za týchto okolností sa Komisia rozhodla, že výber vzorky pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nie je potrebný.

(52)

Zistilo sa, že dvaja zo štyroch prepojených vyvážajúcich výrobcov v skupine APP vyrábajú iba viacvrstvovú lepenku uvedenú v odôvodnení 47. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že sa dospelo k záveru, že viacvrstvová lepenka by sa mala vylúčiť z vymedzenia výrobku, ktorý je predmetom súčasného prešetrovania. Zároveň treba pripomenúť, že viacvrstvová lepenka bola vylúčená z vymedzenia výrobku aj v paralelnom antidampingovom konaní. Preto sa dospelo k záveru, že prebiehajúce prešetrovanie sa nebude týkať dvoch prepojených vyvážajúcich výrobcov, u ktorých sa zistilo, že vyrábajú iba viacvrstvovú lepenku. Závery uvedené v tomto nariadení preto nevychádzajú z nimi predložených informácií a údajov.

(53)

Vzhľadom na možný veľký počet výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 27 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky. Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na to, že v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania sa prihlásili iba štyria výrobcovia z Únie, sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný. Uvedení štyria výrobcovia sa považovali za reprezentujúcich (tvoriacich 61 % celkovej výroby) odvetvie Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 372. Informácie poskytnuté týmito štyrmi spoločnosťami boli overené na mieste a použili sa na mikroukazovatele, ako je vysvetlené v odôvodnení 386.

(54)

Vzhľadom na možný veľký počet dovozcov sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 27 základného nariadenia uvažovalo v prípade dovozcov o výbere vzorky. Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na nízky počet dovozcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa však rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný.

(55)

Treba pripomenúť, že ako čínska vláda, tak aj štyria čínski vyvážajúci výrobcovia predložili vyplnené dotazníky a súhlasili s kontrolami na mieste, ktoré mali overiť pravdivosť ich odpovedí.

(56)

Pokiaľ ide o čínsku vládu, Komisia po doručení vyplneného dotazníka čínskou vládou zaslala čínskej strane tri písomné upozornenia o nedostatkoch a list predchádzajúci overovaniu. Komisia poskytla čínskej vláde dostatok času na prípravu a odoslanie námietok vždy, keď o to bola požiadaná a keď to uznala za opodstatnené. Čínskej vláde bolo skutočne v dostatočnej miere umožnené predĺženie konečných termínov, t. j. dvojtýždňové predĺženie lehoty na vyplnenie dotazníka, ktoré tak celkovo predĺžilo lehotu na vyplnenie dotazníka na 49 dní, ako aj tri týždne na odpoveď na prvé písomné upozornenie o nedostatkoch, ktorým sa konečná lehota predĺžila na 40 dní.

(57)

Pred overovacou návštevou na mieste požiadala čínska vláda Komisiu o písomné zaslanie dodatočných informácií, konkrétne zoznamu všetkých otázok, ktoré mienila položiť v priebehu overovacej návštevy, ako aj zoznamu vládnych ministerstiev, ktoré sa návštevy na mieste mali zúčastniť. Bez týchto dokumentov by vraj Komisia nesplnila svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú z pozície prešetrovateľa v zmysle dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „dohoda SVO“), a predovšetkým tých, ktoré sú obsahom článku 8 prílohy VI. Čínska vláda zároveň namietla, že by pre nedostatok týchto informácií nebola schopná zaručiť výsledok overovania.

(58)

Komisia zdvorilo odmietla žiadosť čínskej vlády. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia splnila všetky príslušné podmienky vyplývajúce z článku 8 prílohy VI k dohode SVO, ako aj z článku 26 základného nariadenia. Čínskej vláde bol zaslaný podrobný list predchádzajúci overovaniu potvrdzujúci program (každodenný rozpis dní a skupín subvenčných schém, ktoré sa majú prediskutovať) a vyžadujúci prítomnosť orgánov zodpovedných za príslušné schémy a úradníkov zapojených do prípravy pripomienok čínskej vlády. Komisia pred overovacími návštevami vysvetlila, že len čínska vláda vie, ktoré orgány sú zodpovedné za prešetrované schémy, ako aj to, ktorí úradníci sú najviac kompetentní zúčastniť sa na overovaní a odpovedať na otázky. Pokiaľ ide o zoznam samotných otázok, Komisia pred overovacou návštevou i počas nej vysvetlila, že takýto zoznam nepožaduje WTO ani legislatíva EÚ a že cieľom tohto prešetrovania je overiť odpovede čínskej vlády v dotazníku a príslušné dodatočné pripomienky, a preto sa overovanie bude riadiť štruktúrou týchto dokumentov. Komisia sa tiež snažila získať a objasniť ďalšie informácie potrebné pre prebiehajúce konanie, ale konkrétne otázky v tomto kontexte záviseli od odpovedí čínskej vlády na počiatočné overovanie jej odpovedí. Čínska vláda bola tiež pred overovacou návštevou informovaná, že neochota poskytnúť potrebné informácie alebo snažiť sa pomáhať prešetrujúcemu orgánu pri overovaní informácií a údajov potrebných na účely konania môžu vážne narušiť proces prešetrovania. Čínskej vláde boli tiež pripomenuté dôsledky ustanovení článku 28 základného nariadenia.

(59)

Počas overovacej návštevy na čínskom ministerstve obchodu v Pekingu sa Komisia snažila overiť informácie poskytnuté na základe podkladov použitých na prípravu odpovede čínskej vlády, podľa ustanovení článkov 11 a 26 základného nariadenia. Počas tohto overovania Komisia predčasne dospela k záveru, že nedostatok dostupných informácií a podkladov neumožňuje náležité overovanie odpovedí v dotazníku. Okrem toho niektoré informácie neboli vôbec predložené, aj keď boli konkrétne vyžiadané a niektoré otázky jednoducho neboli zodpovedané. Čínska vláda bola oboznámená s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 odsekmi 1 a 6 základného nariadenia.

(60)

Čínska vláda tvrdila, že prešetrujúci orgán by mal primeraným spôsobom určiť nakoľko je informácia potrebná, aby to neviedlo k zneužitiu právomocí. Tiež tvrdila, že aj keď sa informácia nepovažuje za ideálnu vo všetkých aspektoch, mala by sa brať do úvahy. Na základe uvedených argumentov čínska vláda namietla, že spolupracovala v rámci svojich najlepších schopností a možností a že dotazník bol kompletne vyplnený. Čínska vláda sa tiež vyjadrila, že overovacia návšteva bola zle naplánovaná, keďže v liste predchádzajúcom overovaniu nebolo jasne uvedené, čo sa bude overovať a Komisia nevykonala osobitné overovacie návštevy v každej z vládnych inštitúcií. Takisto namietla, že Komisia jej spôsobila neprimeranú záťaž a požadovala nepodstatné a nepotrebné informácie.

(61)

V súvislosti s plánom overovacej návštevy treba pripomenúť, že čínska vláda súhlasila s načasovaním a plánovaním návštevy a miesta. Diskusie o čase overovacej návštevy prebehli v auguste 2010. Komisia spočiatku navrhovala, aby overovacia návšteva prebehla prvý októbrový týždeň roku 2010 a následne na základe čínskych žiadostí zmenila svoj návrh dvakrát, prvýkrát na druhý októbrový týždeň roku 2010 a nakoniec na tretí októbrový týždeň roku 2010. Neexistuje žiadny dôvod na akýkoľvek podnet týkajúci sa plánovania overovacích návštev, keďže Komisia urobila všetko preto, aby vyhovela každej riadne odôvodnenej požiadavke čínskej strany. Vzhľadom na požadované informácie je potrebné poznamenať, že čínska vláda nikdy nespochybnila formát dotazníka alebo spôsob, akým boli informácie požadované. Čínske ministerstvo obchodu v mene čínskej vlády predložilo vyplnený dotazník a následné námietky. Komisia požadovala informácie potrebné na to, aby sa dospelo k reprezentatívnemu zisteniu a aj v priebehu prešetrovania požadovala rovnaké údaje a informácie a žiadala od čínskej vlády vysvetlenia predložených informácií a ich vplyvu na prešetrované subvenčné schémy.

(62)

Na základe informácií uvedených v podnete a v odpovediach na dotazník Komisie boli prešetrené tieto schémy, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánu vlády:

(63)

Čínski výrobcovia príslušného výrobku mali údajne prospech z pôžičiek s nízko úročenými úvermi, poskytovanými bankami spojenými s vládnou politikou a štátom vlastnenými komerčnými bankami (ďalej len „ŠKB“) v súlade s politikou čínskej vlády, ktorej účelom je poskytovať finančnú pomoc s cieľom podnecovať a podporovať rast a rozvoj papierenského priemyslu. Ako ilustrujú príklady päťročných plánov a priemyselnej politiky, bankový systém poskytoval výrobnému odvetviu papiera preferenčné finančné iniciatívy.

(64)

Na základne informácií uvedených v podnete Komisia preskúmala bankové pôžičky pre výrobné odvetvie natieraného papiera. Na tieto účely sa považovalo za potrebné požiadať čínsku vládu, aby v odpovediach na dotazník a v následných pripomienkach uviedla konkrétne informácie a údaje o sérii vládnych plánov a projektov, ktorých cieľom je podnietiť a podporiť rozvoj papierenského priemyslu v Číne. Tieto plány a projekty boli:

(65)

Čínska vláda poskytla iba časť požadovaných informácií týkajúcich sa plánov. Len dva z požadovaných plánov boli poskytnuté ako úplné t. j. v čínskej verzii spolu s anglickým prekladom (rozhodnutie č. 40 a informačný katalóg oblastí týkajúci sa zmeny priemyselnej štruktúry). V prípade troch regionálnych plánov, ktoré Komisia pôvodne požadovala, čínske orgány namietli, že nie sú relevantné, keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sa v týchto regiónoch nenachádzajú. Preto ich ani neposkytli. Komisia to akceptovala, ale vyžiadala si rozvojové plány týkajúce sa oblastí (regióny, provincie, mestské správne oblasti), kde spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sídlia. Čínska vláda poskytla kópie 11. päťročného plánu provincie Jiangsu a 11. päťročného plánu provincie Šandong, avšak len v čínštine bez akéhokoľvek prekladu, dokonca ani len prekladu obsahu. V súvislosti s dvomi plánmi, ktoré neboli poskytnuté, sa čínska vláda vyjadrila, že sa týkajú obdobia medzi rokmi 2000 a 2005 a teda nie sú relevantné. Komisia to akceptovala. Ostatné plány boli poskytnuté len v čínštine (projekt integrácie, 11. obežník o vykonávaní 11. päťročného plánu, plán výroby papiera na rok 2007) spolu s obsahom v angličtine. Čínska vláda tvrdila, že požiadavky Komisie predstavovali prílišnú záťaž a že mala len obmedzené zdroje, a preto nemohla uvedené texty preložiť.

(66)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba poznamenať, že Komisia si vyžiadala informácie, ktoré považovala za potrebné na prešetrovanie, keďže uvedené dokumenty boli identifikované v podnete. Komisia navyše opakovane zdôrazňovala, že je nutné poskytnúť požadované dokumenty v angličtine. V prípade takýchto dôležitých dokumentov ide o nevyhnutnosť, keďže len na základe obsahu nebolo možné určiť, ktorá časť dokumentu je podstatná pre prešetrovanie. Okrem toho plány poskytnuté v čínštine neboli obšírne a zdá sa, že kópie príslušnej dokumentácie v angličtine pochádzajú buď z nezávislých zdrojov (právne firmy, ktoré sa špecializujú na čínske právo), alebo z antisubvenčných prešetrovaní, ktoré v Číne vykonali Spojené štáty americké (ďalej len „USA“).

(67)

Komisia mala teda možnosť overiť len tieto dokumenty: rozhodnutie č. 40, katalóg oblastí a plán výroby papiera na rok 2007, ktorého anglická verzia bola súčasťou podnetu a ktorú poskytol aj vyvážajúci výrobca.

(68)

S cieľom prešetriť mieru vládnej intervencie na čínskom finančnom trhu a získať potrebný prehľad o finančnom sektore v ČĽR si Komisia vyžiadala informácie o percentuálnom podiele, ktorým vláda vlastní vo finančných inštitúciách, ako aj o počte/percentuálnom podiele pôžičiek udelených bankami s majetkovou účasťou štátu. Čínska vláda tvrdila, že nemá k dispozícii žiadne záznamy o akciovom podiele v bankách, napriek tomu, že v článku 61 zákona č. 13 o komerčných bankách (z roku 2003) je stanovené, že banky podávajú správy s týmito údajmi „bankovému regulačnému orgánu Štátnej rady a Čínskej národnej banke“. Pokiaľ ide počet/percentuálne podiely pôžičiek udelených štátnymi bankami, čínska vláda potvrdila, že aj keď sa príslušné údaje uchovávajú, nemôžu byť poskytnuté. Komisia navyše uľahčila čínskej vláde prácu tým, že požiadavku na informácie o percentuálnom podiele, ktorý vláda vlastní vo finančných inštitúciách obmedzila len na také finančné inštitúcie, ktoré poskytovali pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Avšak čínska vláda neposkytla ani príslušné údaje týkajúce sa tohto obmedzeného segmentu finančných inštitúcií podnikajúcich v Číne.

(69)

S cieľom prešetriť úverové politiky čínskych bánk (t. j. metódy používané v súvislosti so stanovovaním miery úrokových sadzieb, s posudzovaním pôžičiek atď.) bola čínska vláda požiadaná, aby poskytla informácie týkajúce sa politík, ktoré uplatňujú príslušné štátne orgány, konkrétne Čínska národná banka a Komisia pre reguláciu bánk. Čínska vláda neposkytla žiadne príslušné údaje o úverovej politike. Čínska národná banka neposkytla žiadny dokument, nariadenie alebo pokyny adresované bankovému systému, aby zdôvodnila svoju úlohu pri stanovovaní úrokových sadzieb a svoj vzťah k bankovému systému. Okrem toho napriek výslovnej žiadosti nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o uplatňovanie zákona č. 13 o komerčných bankách (z roku 2003) a najmä článkov 34, 38 a 39, ktorými sa stanovujú základné pravidlá riadenia pôžičiek a ostatných aktivít obchodných bánk.

(70)

S cieľom prešetriť úverové politiky čínskych bánk, ktoré počas OP poskytovali úvery spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, Komisia požiadala čínsku vládu o sprostredkovanie stretnutia s konkrétnymi bankami, ktoré poskytli úvery spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, aby overila informácie týkajúce sa prednostného udeľovania pôžičiek odvetviu NBP v Číne. Čínska vláda tvrdila, že z jej pozície nebolo možné takýmto spôsobom zasiahnuť do chodu štátom vlastnených bánk a tieto stretnutia sprostredkovať. Preto neboli od čínskych bánk zozbierané žiadne dôkazy či áno alebo nie, a ak áno, tak ako tieto banky vyhodnocujú úverové riziko pri poskytovaní pôžičiek.

(71)

Čínska vláda bola oboznámená s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 odsekmi 1 a 6 základného nariadenia. Vzhľadom na túto nespoluprácu bolo nevyhnutné, popri zohľadnení príslušných dokumentov čínskej vlády predložených inými stranami, využiť informácie zo sekundárnych zdrojov, vrátane podnetu a verejne dostupných informácií z internetu. Čínska vláda napadla použitie dostupných faktov, ale neposkytla žiadne ďalšie nové dôkazy.

(72)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli tiež požiadaní o sprostredkovanie stretnutia s konkrétnymi bankami, ktoré poskytli im úvery počas OP, aby sa overili informácie týkajúce sa prednostného udeľovania pôžičiek odvetviu NBP v Číne. K takýmto stretnutiam však nedošlo. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tlmočili opakované žiadosti Komisie o stretnutie, ale príslušné banky odmietli na prešetrovaní spolupracovať. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia boli oboznámení s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 odsekmi 1 a 6 základného nariadenia. Vzhľadom na túto nespoluprácu sa považovalo za nevyhnutné založiť akékoľvek zistenia súvisiace s pôžičkami poskytovanými bankami spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom na dostupných faktoch. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia napadli použitie dostupných faktov, ale neposkytli žiadne ďalšie nové dôkazy.

(73)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca bol požiadaný, aby poskytol konkrétne informácie týkajúce sa konkrétnej dohody o reštrukturalizácii dlhu s tromi čínskymi bankami. Uvedený vyvážajúci výrobca odmietol poskytnúť potrebné informácie. Z tohto dôvodu nebolo možné overiť zodpovedajúcu všeobecnú dohodu a s ňou súvisiace zmluvné pôžičky, ani špecifické body ako trvanie pôžičiek, splátkové kalendáre a úrokové sadzby. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca bol oboznámený s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 odsekmi 1 a 6 základného nariadenia. Vzhľadom na túto nespoluprácu sa považuje za nevyhnutné založiť akékoľvek zistenia súvisiace s príslušnými pôžičkami poskytovanými bankami tomutovýrobcovi na dostupných faktoch. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca napadol použitie dostupných faktov, ale neposkytol žiadne ďalšie nové dôkazy.

(74)

Prešetrovaním sa zistilo, že existujú špecifické plány politiky týkajúce sa papierenského priemyslu. V plánoch sa uvádza, že výkonnosť papierenského priemyslu a implementácia osobitných politík (napr. vykonávacích dekrétov) týkajúcich sa plnenia cieľov týchto plánov sú podrobne monitorované štátnymi orgánmi. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že v špecifických plánoch politiky sú zakotvené prednostné pôžičky pre papierenský priemysel.

(75)

Z preskúmania rozhodnutia č. 40 a konkrétnej časti plánu výroby papiera na rok 2007 týkajúcej sa financovania jasne vyplynulo, že čínsky systém plánovania navádza banky na poskytovanie pôžičiek zástupcom papierenského priemyslu.

(76)

S odvolaním sa na rozhodnutie č. 40 treba poznamenať, že uvedený zákon je nariadením Štátnej rady – najvyššieho správneho orgánu v ČĽR – a je preto právne záväzný pre ostatné verejné subjekty, ako aj pre hospodárske subjekty. V uvedenom rozhodnutí sú priemyselné odvetvia rozdelené na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. Spomínaný zákon je návodom k uplatňovaniu priemyselnej politiky, ktorý má spolu s informačným katalógom ukázať, akým spôsobom chce čínska vláda svojou politikou podporovať skupiny podnikateľských subjektov, resp. odvetvia ako napr. odvetvie papierenského priemyslu, ktoré sú v informačnom katalógu zaradené do kategórie „Podporované odvetvia“. So zreteľom na počet odvetví uvedených v kategórii „Podporované“ treba poznamenať, že ich je celkom 26, pričom tvoria iba určitý podiel čínskeho hospodárstva. Navyše len určitým činnostiam v rámci týchto 26 odvetví je pridelený štatút „podporovaného odvetvia“. V rozhodnutí č. 40 sa zároveň uvádza, že v zmysle článku 17 sú „podporované investičné projekty“ zvýhodnené formou určitých privilégií a stimulov (finančná podpora, výnimky z dovozného cla, výnimky z platenia DPH, daňové výnimky). Na druhej strane je rozhodnutím č. 40 prisúdené štátnym orgánom právo priamo zasiahnuť do regulácie trhu v prípade „obmedzených a vylúčených projektov“. Dokonca sa v článku 18 a 19 uvádza požiadavka na príslušný orgán zastaviť poskytovanie pôžičiek finančnými inštitúciami; zároveň sa v nich štátnemu správnemu orgánu pre cenotvorbu prikazuje zvýšiť cenu elektrickej energie a nariadiť dodávateľom elektriny prerušiť dodávku elektrickej energie pre „obmedzené a vylúčené projekty“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím č. 40 sa všetkým hospodárskym inštitúciám určujú záväzné pravidlá v podobe usmernení o propagácii a podpore „podporovaných odvetví“, medzi ktoré patrí aj odvetvie papierenského priemyslu.

(77)

Plán výroby papiera na rok 2007 zavádza osobitné podmienky, oblasti smerovania a ciele pre papierenský priemysel. Jeho súčasťou je opis stavu, v ktorom sa čínsky papierenský priemysel nachádza (napr. počet podnikov, výroba, spotreba a vývoz, štatistiky týkajúce sa použitých surovín). Sú v ňom vytýčené politiky a ciele papierenského priemyslu vzhľadom na štruktúru odvetvia, použité suroviny, využívanie technológií a vybavenia, charakter výrobkov a organizačnú štruktúru výrobcov papiera. Zároveň sú v ňom stanovené „kritériá oprávnenosti“ v podobe požiadaviek na pomer aktív a pasív konkrétne pre papierenský priemysel, ďalej konkrétnych úverových ratingov pre papierenský priemysel a konkrétnych cieľov v rámci úspor z rozsahu, podielov na trhu, spotreby energií a vody, ktoré spoločnosti musia spĺňať alebo docieliť. Od spoločností sa vyžaduje vypracovanie rozvojových plánov vychádzajúcich z plánu výroby papiera na rok 2007. Zároveň sa v pláne nariaďuje miestnym provinciám a regiónom účasť na vykonávaní plánu, pričom investíciám a financovaniu papierenského priemyslu je venovaná celá jedna kapitola. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že v pláne sa jasne uvádza, že finančné inštitúcie nesmú poskytnúť pôžičku na žiadny projekt, ktorý nespĺňa všetky predpisy. Celkovo teda z preskúmaného textu, ako aj z vyjadrení vyplynulo, že plán výroby papiera na rok 2007 je špecifickým štátnym nástrojom zameraným na reguláciu papierenského priemyslu v Číne a nemožno ho vnímať inak ako nástroj povinnej priemyselnej politiky, ktorý musia príslušné zainteresované strany v Číne (štátne orgány, finančné inštitúcie a výrobcovia) vykonávať konkrétnym spôsobom.

(78)

Čínska vláda namietla, že plán výroby papiera na rok 2007 treba vnímať ako plán nezáväzných usmernení. Zároveň namietla, že v rovnakom kontexte nie je žiadny z vládnych plánov a projektov právne záväzný, a preto v rámci týchto plánov a projektov nie je možné udeliť žiadny finančný príspevok alebo výhodu. Napriek tomu je z jednoduchého prečítania plánu výroby papiera na rok 2007 a z uvedených konkrétnych opatrení zrejmé, že plán nemožno považovať za nezáväzné usmernenie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v texte plánu výroby papiera na rok 2007 sa medzi iným uvádza „politika priemyselného rozvoja je formulovaná na základe požiadaviek zdokonalenia reformy socialistickej trhovej ekonomiky a súvisiacich zákonov a nariadení, aby sa ustanovilo fungovanie transparentného trhu a pozitívneho rozvoja životného prostredia, vyriešili sa problémy rozvoja papierenského priemyslu a nasmeroval sa zdravý vývoj tohto výrobného odvetvia“. Vzhľadom na ostatné plány a projekty uvedené v odôvodnení 64 je potrebné poznamenať, že minimálne jeden odkazuje na vykonávací obežník 11. päťročného plánu. Je ťažké pochopiť, ako môže údajne nezáväzný dokument (vládny plán) obsahovať právne záväzný vykonávací akt (v tomto prípade obežník Štátnej rady).

(79)

Okrem toho je v článku 34 zákona č. 13 o komerčných bankách (z roku 2003) napísané, že banky „udeľujú pôžičky na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a riadiac sa štátnou priemyselnou politikou.“ V tomto konkrétnom prípade je štátnou priemyselnou politikou plán výroby papiera na rok 2007. Z tohto dôvodu je jediným logickým záverom fakt, že pôžičky prijaté výrobcami NBP od ŠKB podliehajú vládnym usmerneniam.

(80)

Preskúmaná bola aj úloha Štátnej komisie rozvoja a reforiem (ďalej len „ŠKRR“). Čínska vláda uviedla, že ŠKRR je agentúrou Štátnej rady, ktorá koordinuje makroekonomickú politiku a riadi vládne investície. Tento štátny orgán vydal okrem iného aj plán výroby papiera na rok 2007. Napriek tomu, že boli zvlášť vyžiadané, neboli predložené žiadne informácie o právnom rámci, ktorým bola ŠKRR zriadená a podľa ktorého funguje, ako napr. informácie o jej stanovách. Jediným argumentom čínskej vlády bolo, že Štátna rada ako najvyšší vládny správny orgán posiela inštrukcie, ktorými sa ŠKRR musí riadiť a že takéto informácie sú pre vyšetrovanie v každom ohľade irelevantné. Takýto argument nie je možné akceptovať. Stanovy orgánu, ktorý vydáva vládne plány sa považujú za relevantné pre prešetrovanie vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní sú prešetrované vládne plány a projekty. Komisia chcela poznať aj dôvody prečo ŠKRR pravidelne zhromažďuje podrobné informácie poskytované spoločnosťami. Čínska vláda vysvetlila, že informácie mohli byť zhromaždené združeniami zástupcov priemyslu a inými verejnými zdrojmi. Napriek tomu existencia systematického mechanizmu zhromažďovania údajov spoločností použitých na tvorbu vládnych plánov a projektov potvrdzuje, že tieto plány a projekty sú považované za dôležitú súčasť štátnej priemyselnej politiky.

(81)

Z uvedeného vyplýva, že každé rozhodnutie prijaté finančnými inštitúciami v súvislosti s papierenským priemyslom musí zohľadňovať potrebu splnenia cieľov príslušných plánov politiky. Spoločnosti, ktoré sa na základe týchto konkrétnych plánov politiky dostali do kategórie „Podporované odvetvia“, sú v skutočnosti považované za spoločnosti s vysokým úverovým ratingom, a to priamo ovplyvňuje posudzovanie kredibility podľa čínskeho finančného systému. Okrem toho z preskúmania konkrétnej časti plánu výroby papiera na rok 2007 týkajúcej sa financií a z oznámenia o úverovom ratingu, ktoré poskytol jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, jasne vyplýva, že čínsky systém plánovania navádza banky na poskytovanie pôžičiek zástupcom papierenského priemyslu a spoločnosti majú vysoký úverový rating preto, že spĺňajú podmienky konkrétnych plánov politík. Je dôležité poznamenať, že konkrétne oznámenie o úverovom ratingu doručené v priebehu prešetrovania je priamym prepojením medzi pozitívnymi budúcimi perspektívami spoločnosti a existenciou plánov papierenskej politiky a splnením jej cieľov. Existujú dôkazy aj o tom, že štátne orgány monitorujú výkonnosť spoločností, keďže každoročne kontrolujú ich obchodné licencie a v tejto súvislosti si vedú finančné a výkonnostné štatistiky. Okrem toho na základe informácií predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami existujú dôkazy aj o tom, že Čínska národná banka v súlade s ustanoveniami článku 9 nariadenia o registrácii a konzultácii bánk monitoruje situáciu s pôžičkami v spoločnostiach prostredníctvom ročných kontrol pôžičiek, ktoré spoločnosti dostanú za každý rok.

(82)

Všetky uvedené skutočnosti dokazujú prepojenie medzi konkrétnymi plánmi politík a financovaním papierenského priemyslu.

(83)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, z prešetrovania vyplynulo, že dvom z nich boli vo väčšine prípadov automaticky udelené najnižšie možné úrokové sadzby v rámci limitov stanovených Čínskou národnou bankou, kým ďalší dvaja vyvážajúci výrobcovia ťažili z výraznej úpravy splátkového kalendára, ku ktorej došlo v roku 2008. Čínske štátom vlastnené banky v skutočnosti odkúpili všetky pôžičky splatné zahraničným bankám, pričom pôžičky s upraveným splátkovým kalendárom nepredstavovali značnú rizikovú prémiu v porovnaní s referenčnou úrokovou sadzbou Čínskej národnej banky.

(84)

Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že pre čínsky finančný trh sú vládne intervencie charakteristické, pretože väčšinu hlavných bánk vlastní štát. Čínske orgány poskytli len veľmi obmedzené informácie týkajúce sa akciových/majetkových podielov v čínskych bankách. Ako je uvedené ďalej, Komisia však napriek tomu zozbierala dostupné informácie s cieľom dospieť k reprezentatívnemu zisteniu. Pri vykonávaní analýzy skutočnosti, či sú banky subjektmi, ktorým je udelená vládna právomoc alebo vykonávajú vládne príkazy, Komisia skúmala informácie týkajúce sa nielen štátneho vlastníctva bánk, ale tiež iné charakteristiky ako napríklad prítomnosť zástupcov vlády v predstavenstve, vládnu kontrolu nad činnosťami, plnenie vládnych politík alebo záujmov, ako aj to, či boli tieto subjekty vytvorené štatutárne.

(85)

Z dostupných informácii sa dospelo k záveru, že štátne čínske banky ovládajú najväčší podiel na trhu a sú rozhodujúcimi hráčmi na čínskom finančnom trhu; podľa výskumu Deutsche bank z roku 2006 o čínskom bankovom sektore, podiel štátnych bánk môže predstavovať viac ako dve tretiny čínskeho trhu. Z tohto dôvodu bolo v prehodnotení obchodnej politiky Číny, vykonanom WTO uvedené, že „vysoký stupeň štátneho vlastníctva je ďalšou výraznou črtou čínskeho finančného sektora“  (5). Je dôležité poznamenať, 4 štátne banky (Poľnohospodárska banka, Čínska banka, Stavebná banka a Priemyselná a obchodná banka) predstavujú podľa všetkého viac ako polovicu čínskeho bankového sektora. Tzv. „politické banky“ (t. j. banky spojené so štátnou politikou) a ostatné štátne banky sú z viac ako 50 % vo vlastníctve štátu. Komisia tiež požadovala informácie týkajúce sa organizácie vládnej kontroly v spomínaných čínskych bankách a plnenia vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s papierenským priemyslom (t. j. informácie týkajúce sa predstavenstva a valného zhromaždenia akcionárov, zápisnice z porád akcionárov/riaditeľov, národnosť akcionárov/riaditeľov, úverové politiky a posudzovanie rizík vzhľadom na pôžičky poskytované spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom). Napriek tomu čínska vláda ani banky takéto informácie neposkytli. Komisiu opätovne odkázali na informácie z výročných správ bánk, ktoré predložili. Avšak informácie uvedené vo výročných správach bánk neobsahovali (a nemohli obsahovať) požadovanú úroveň podrobnosti informácií.

Komisia preto musela použiť informácie, ktoré boli k dispozícii. Na základe dostupných údajov dospela k záveru, že spomínané banky sú riadené vládou a vykonávajú vládne príkazy takým spôsobom, že ich možno označiť za štátne. Príslušné údaje použité s cieľom dopracovať sa k uvedeným zisteniam sú získané z informácií poskytnutých čínskou vládou, výročných správ čínskych bánk, ktoré čínska vláda poskytla alebo sú verejne dostupné, ďalej z informácií z výskumu Deutsche Bank z roku 2006 o čínskom bankovom sektore, z informácií predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a z informácií v podnete. Pokiaľ ide o zahraničné banky, nezávislé zdroje odhadujú, že predstavujú malú časť čínskeho bankového sektora, takže v úverových politikách zohrávajú zanedbateľnú úlohu, pričom z príslušných informácií vyplýva, že pravdepodobne tvoria len 1 % čínskeho trhu (6). Príslušné verejne dostupné informácie tiež potvrdzujú, že čínske banky, najmä veľké komerčné banky sa stále spoliehajú na štátnych akcionárov a vládu, pokiaľ ide o obnovu kapitálu, ak dôjde k nedostatku kapitálovej primeranosti spôsobeného rastom úverov (7). Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sú to väčšinou štátne banky. Na základe dostupných informácií sa v skutočnosti zistilo, že minimálne 13 z 19 oznámených bánk sú banky vo vlastníctve štátu vrátane dvoch politických bánk (Čínska exportná a importná banka a Čínska rozvojová banka) a veľkých komerčných bánk v Číne ako Poľnohospodárska banka Číny, Čínska banka, Čínska stavebná banka a Čínska priemyselná a obchodná banka.

Aj v súvislosti s ostatnými štátnymi bankami, Komisia požadovala tie isté už uvedené informácie týkajúce sa vládnej kontroly a plnenia vládnych politík alebo záujmov v súvislosti s papierenským priemyslom. Opäť neboli poskytnuté žiadne podrobné informácie, pričom Komisia bola opäť odkázaná na informácie v príslušných výročných správach bánk, ktorých väčšina bola len v čínštine a bez prekladu do angličtiny. Avšak informácie uvedené vo výročných správach bánk nemohli poskytnúť požadovanú úroveň podrobnosti informácií. Čo sa týka politických bánk, prešetrovaním sa zistilo, že neexistujú žiadne jasné právne ustanovenia regulujúce ich úlohu a vzťah s vládou. Napriek tomu z vyhlásení čínskej vlády počas overovacích návštev na mieste sa zdá, že politické banky podporujú politiku vlády v Číne a ich činnosť nie je zameraná na zisk. Všetky uvedené body potvrdzujú, že štyri banky sú riadené vládou a vykonávajú vládne príkazy takým spôsobom, že ich možno označiť za štátne.

(86)

Komisia preskúmala rozdiel medzi politickými bankami (podľa dostupných informácií sú to Čínska exportná a importná banka, Čínska rozvojová banka a Poľnohospodárska rozvojová banka Číny) a štátnymi komerčnými bankami. Komisia si vyžiadala vysvetlenie rozdielu medzi týmito dvomi odlišnými typmi finančných inštitúcií. Čínska vláda sa vyjadrila, že v prípade politických bánk neexistujú žiadne právne ustanovenia v písomnej forme týkajúce sa regulácie ich sektora, pričom čínske orgány v súčasnosti pracujú na návrhu zákona o týchto bankách. Tiež tvrdila, že jedna politická banka (konkrétne Čínska rozvojová banka) by sa za ňu nemala považovať, pretože sa stala akciovou spoločnosťou a je v prechodnej fáze. Predložené informácie potvrdzujú, že s politickými bankami sa zaobchádza inak ako so štátnymi komerčnými bankami. Napriek absencii akýchkoľvek pravidiel, ktorými by sa riadil sektor politických bánk alebo spôsob, akým tieto banky operujú na čínskom finančnom trhu, sa z uvedených obežníkov Čínskej národnej banky zdá, že v prípadoch, kde sú výslovne spomenuté, majú v porovnaní so štánymi komerčnými bankami osobitný status. Čo sa týka statusu Čínskej rozvojovej banky je potrebné poznamenať, že čínsky štát (prostredníctvom čínskeho ministerstva financií) vlastní v tejto banke viac ako 50 % akcií a teda jej premena na akciovú spoločnosť nemá žiadny vplyv na vládnu kontrolu.

(87)

Ďalším faktorom, ktorý narúša situáciu na čínskom finančnom trhu je úloha, ktorú zohráva Čínska národná banka pri stanovovaní konkrétnych limitov stanovovania úrokových sadzieb a ich fluktuácie. Z prešetrovania vyplynulo, že Čínska národná banka má v skutočnosti špecifické pravidlá regulujúce spôsob fluktuácie úrokových sadzieb v Číne. Podľa dostupných informácií sú tieto pravidlá stanovené v obežníku Čínskej národnej banky o otázkach úpravy úrokových sadzieb pre vklady a pôžičky - Yinfa z roku 2004 č. 251 (ďalej len „obežník 251“). Finančné inštitúcie boli požiadané, aby poskytli úverové sadzby v rámci určitého rozsahu referenčnej miery úrokovej sadzby Čínskej národnej banky. Pre pôžičky komerčných bánk a pôžičky politických bánk správajúcich sa komerčne neexistuje žiadny limit horného rozsahu, ale len limit dolného rozsahu. Pre mestské úverové družstvá a vidiecke úverové družstvá existujú limity horného aj dolného rozsahu. V prípade preferenčných pôžičiek a pôžičiek, pre ktoré má Štátna rada konkrétne predpisy, sa úrokové sadzby neposúvajú smerom nahor. Komisia sa snažila získať od čínskej vlády objasnenie definície a jej znenie v obežníku 251, ako aj jej predchádzajúcich právnych predpisov (obežník Čínskej národnej banky týkajúci sa rozšírenia fluktuačného pásma úrokovej sadzby pôžičiek pre finančné inštitúcie – YinFa [2003] č. 250). Čínska vláda uviedla, že uvedené obežníky tvorili súčasť trhovej reformy úrokových sadzieb v Číne, ale neposkytla žiadne ďalšie vysvetlenie. Čínska vláda bola tiež požiadaná, aby vysvetlila čo sú preferenčné pôžičky a ostatné pôžičky špecifikované Štátnou radou.

Čínska vláda tvrdila, že v znení príslušných čínskych textov sú odkazy na existenciu iných pôžičiek špecifikovaných Štátnou radou. Neposkytla žiadne ďalšie vyjadrenie alebo príslušnú dokumentáciu, aby vysvetlila, prečo sú preferenčné pôžičky definované v čínskej legislatíve. Čo sa týka iného typu pôžičiek, aj keby sme prijali zdôvodnenie čínskej vlády, nie je jasné, prečo legislatívny orgán považoval za potrebné zaviesť možnosť ďalších pôžičiek stanovených Štátnou radou. Komisia tiež požadovala vysvetlenie existencie „politických pôžičiek“ správajúcich sa komerčne, ktorú sú spomenuté v obežníku 251. V tejto súvislosti čínska vláda neposkytla žiadne zdôvodnenie alebo informácie. Čínska vláda bola tiež požiadaná, aby poskytla akékoľvek aktualizácie alebo nadväzné právne predpisy vydané v uvedenom obežníku v súvislosti s úverovou politikou komerčných a politických bánk, tieto informácie však neposkytla.

(88)

Napokon je potrebné poznamenať, že čínska vláda neposkytla žiadne iné údaje alebo štatistiky týkajúce sa štruktúry čínskeho bankového systému.

(89)

Na základe odôvodnení 74 až 88) a s ohľadom na nespoluprácu Číny (a na úvahy v odôvodnení 90), Komisia dospela k záveru, že finančný trh Číny je narušený vládnymi intervenciami a je pravdepodobné, že úrokové sadzby účtované nevládnymi bankami a ostatnými finančnými inštitúciami budú zosúladené s vládnymi sadzbami. Preto úrokové sadzby účtované nevládnymi bankami a ostatnými finančnými inštitúciami nemôžu byť považované za vhodné obchodné referenčné sadzby pri určovaní toho, či sú vládne pôžičky zvýhodnením.

(90)

Okrem toho sa vzhľadom na všetky dôkazy dospelo k záveru, že veľká väčšina pôžičiek dvom spolupracujúcim výrobcom je poskytovaná politickými alebo inými štátnymi bankami, ktoré sa považujú za verejné subjekty, pretože sú úzko prepojené s vládou. Viac ako 50 % z nich vlastní štát a sú teda riadené vládou. Existujú aj ďalšie dôkazy o tom, že tieto banky efektívne vykonávajú vládne príkazy, keďže, ako je vysvetlené v odôvodnení 65, existuje jasná intervencia štátu (prostredníctvom Čínskej národnej banky) do spôsobu, akým komerčné banky rozhodujú o úrokových sadzbách pre pôžičky udeľované čínskym spoločnostiam, kým v niektorých prípadoch vysvetlených v odôvodnení 83 bola spoločnostiam kvázi automaticky pridelená najnižšia možná sadzba v rámci limitov stanovených štátom. Za týchto okolností úverové praktiky týchto subjektov priamo súvisia s vládou. Skutočnosť, že banky vykonávajú vládne príkazy tiež potvrdzuje spôsob, akým sa vykonávajú plán výroby papiera na rok 2007, rozhodnutie č. 40 a článok 34 zákona o komerčných bankách, pokiaľ ide o plnenie vládnych priemyselných politík (pozri odôvodnenia 74 až 81). Existuje množstvo indícií, podporených objektívnymi štúdiami a správami, že do čínskeho finančného sektora stále vo veľkej miere zasahuje vláda (pozri odôvodnenie 312). Nakoniec Čína neposkytla informácie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť vzťah štátnych bánk a vlády (pozri odôvodnenia 68 až 70 a odôvodnenia 84 až 86). Preto v prípade pôžičiek poskytovaných politickými alebo inými štátnymi bankami, Komisia dospela k záveru, že existuje finančný príspevok pre výrobcov natieraného papiera vo forme priameho prevodu vládnych finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod i) základného nariadenia.

(91)

Podľa článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia to predstavuje poskytnutie výhody v takom rozsahu, že vládne pôžičky sú udeľované za lepších podmienok, za akých by ich mohol prijímateľ získať na trhu. Keďže sa dospelo k záveru, že nevládne pôžičky v Číne nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu, bola použitá metóda opísaná v odôvodneniach 96 až 102.

(92)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na takúto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je príslušná subvencia špecifická podľa článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Preto Komisia v zmysle požiadavky článku 4 ods. 5 základného nariadenia, že určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, musela založiť svoje zistenia na dostupných faktoch v súvislosti s článkom 28 základného nariadenia. Je potrebné poznamenať, že v článku 28 ods. 6 sa uvádza, že „ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, čím dôjde k zadržiavaniu dôležitých informácií, výsledok pre túto stranu môže byť menej priaznivý, ako keby bola spolupracovala.“ Zohľadnené fakty zahŕňali:

(93)

Na základe uvedeného a pre nespoluprácu čínskej vlády dostupné dôkazy naznačujú, že subvencie udelené spoločnostiam pôsobiacim v papierenskom priemysle nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Keďže čínska vláda nespolupracovala, neexistuje nič, čo by naznačovalo, že nárok na subvenciu vzniká na základe objektívnych kritérií alebo podmienok podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(94)

Financovanie papierenského priemyslu by sa preto malo považovať za subvencovanie.

(95)

Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu vyvážajúcim výrobcom a špecifickosť, by sa toto subvencovanie malo považovať za vyrovnateľné.

(96)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia, za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou spoločnosť spláca vládnu pôžičku a čiastkou, ktorou by spoločnosť splácala porovnateľnú komerčnú pôžičku, získanú na trhu.

(97)

Ako je už vysvetlené, keďže pôžičky poskytované čínskymi bankami sú výsledkom značných vládnych intervencií v bankovom sektore a nereflektujú sadzby, ktoré by existovali na fungujúcom trhu, bola pomocou metódy opísanej ďalej vytvorená vhodná trhová referenčná hodnota. Okrem toho pre nespoluprácu čínskej vlády Komisia tiež na základe dostupných faktov určila vhodnú referenčnú úrokovú sadzbu.

(98)

Pri vytvorení vhodnej referenčnej hodnoty sa považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby, upravené tak, aby odzrkadľovali normálne trhové riziko. V kontexte, kde sa súčasná finančná situácia vývozcov vyvíja na narušenom trhu, pričom od čínskych bánk neexistujú žiadne spoľahlivé informácie o meraní rizika a stanovovaní úverových ratingov, považuje sa za potrebné neposudzovať kredibilitu čínskych vývozcov na základe jej nominálnej hodnoty, ale uplatniť prirážku, ktorá odzrkadlí možný vplyv čínskeho narušeného trhu na ich finančnú situáciu.

(99)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vysvetlené v odôvodneniach 68 až 72, Komisia požiadala čínsku vládu a spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o úverových politikách čínskych bánk a o spôsobe, akým sú pôžičky udeľované vyvážajúcim výrobcom. Strany takéto informácie neposkytli, hoci na to boli opakovane vyzvané. Vzhľadom na takúto nespoluprácu a na všetky dostupné fakty a v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 6 základného nariadenia, sa považuje za vhodné predpokladať, že všetkým firmám v Číne je udelený najvyšší stupeň dlhopisov „neinvestičnej povahy“ (BB od spoločnosti Bloomberg), pričom na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej národnej banky sa uplatnia primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom. V prípade pôžičiek prijatých v cudzej mene, Komisia na štandardnú úverovú sadzbu uvedenú v príslušných čínskych úverových zmluvách uplatňuje primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom (sadzba LIBOR). Avšak vzhľadom na úplnú nespoluprácu čínskej vlády v súvislosti s poskytovaním informácií o štátnych bankách alebo o prístupe k nim, sa považuje za vhodné použiť úverový rating BB (neinvestičný stupeň – špekulatívny) v súlade s článkom 28 ods. 6 základného nariadenia vzhľadom na úplnosť dostupných faktov.

(100)

Výhoda vyvážajúcich výrobcov sa vypočítala na základe rozdielu úrokovej sadzby, vyjadreného ako percentuálny podiel a vynásobeného zostatkovou hodnotou pôžičky, t. j. úrokov nezaplatených počas OP. Táto hodnota sa potom rozložila na celkový obrat spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(101)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 73, jeden vyvážajúci výrobca odmietol poskytnúť dôležitú dohodu o reštrukturalizácii dlhu. Preto nebolo možné overiť základné informácie uvedené v súvislosti s pôžičkami, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, ako napr. úroková sadzba, splatnosť úveru, splátkový kalendár atď. Tento vyvážajúci výrobca nevedel tiež preukázať splatenie istín z pôžičiek, ktoré boli predmetom tejto zmluvy. Preto sa pri výpočte výhody tieto pôžičky považovali za grant a boli počas OP pripočítané k úrokom nezaplateným počas OP, ako je vysvetlené v odôvodnení 100.

(102)

Sadzba subvencie pre vyvážajúceho výrobcu stanovená v súlade s touto subvenčnou schémou v priebehu OP predstavuje 5,37 % pre skupinu APP a 1,26 % pre skupinu Chenming.

(103)

V rámci tejto schémy môže spoločnosť, ktorá sa úspešne uchádzala o certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami, využívať zníženú 15 % sadzbu dane z príjmu v porovnaní s bežnou 25 % sadzbou.

(104)

Táto schéma je preferenčným daňovým zaobchádzaním na základe článku 28 čínskeho zákona o dani z príjmov podnikov (zákon č. 63 uverejnený 16. marca 2007) a administratívnych opatrení, ktorými sa určujú podniky s vyspelými a novými technológiami. V oznámení štátneho daňového orgánu o otázkach súvisiacich s platbou dane z príjmu podnikmi s vyspelými a novými technológiami (Guo Šui Han [2008] č. 985) je táto schéma takisto uvedená spolu s ďalšími podrobnosťami o jej vykonávaní.

(105)

V článku 10 administratívnych opatrení, ktorými sa určujú podniky s vyspelými a novými technológiami, je uvedený zoznam kritérií, ktoré musia spoločnosti splniť, aby mohli uvedenú schému využívať. Ak spoločnosť spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 10, musí na príslušnom úrade predložiť žiadosť na základe postupu uvedeného v článku 11 spomínaného predpisu.

(106)

Každá spoločnosť, ktorá o túto schému žiada, musí vyplniť on-line prihlášku adresovanú Úradu pre vedu a technológie, ktorý ju predbežne posúdi. Úrad pre vedu a technológie potom svoje odporúčania oznámi provinčnému úradu pre vedu a technológie. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o udelení certifikátu „Podnik s vyspelými a novými technológiami“ môže provinčný úrad začať prešetrovanie priamo v podniku žiadateľa.

(107)

Túto subvenčnú schému využívali 3 spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí získavali výhody v priebehu OP. Hoci čínska vláda neposkytla žiadne administratívne pravidlá, vyvážajúci výrobcovia predložili dostupné právne predpisy. Avšak aj zo znení týchto právnych predpisov je len ťažko možné posúdiť postup schvaľovania žiadostí, ktorý tak naďalej ostáva nejednoznačný a netransparentný.

(108)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam.

(109)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(110)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba určitým podnikom a odvetviam, ktoré sú zaradené do kategórie podporovaných, kam patrí aj odvetvie výroby natieraného papiera. Dokonca aj v kapitole 4 čínskeho zákona o dani z príjmov podnikov (zákon č. 63 uverejnený 16. marca 2007), ktorá sa zaoberá „daňovými stimulmi“, je v článku 25 uvedené, že „štát poskytne stimuly v rámci dane z príjmov podnikov tým kľúčovým podnikom a projektom, ktoré sú podporované štátom“. Komisia je toho názoru, že Štátna rada vo svojom rozhodnutí č. 40 (článok 14) a v Informačnom katalógu reštrukturalizácie priemyslu uvádza klasifikáciu a zásady týkajúce sa uznania podniku za podporovaný podnik. Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá na určenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Napriek tomu, že v priebehu návštevy vyvážajúcich výrobcov boli zhromaždené určité administratívne predpisy, nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(111)

Táto subvencia by sa preto mala považovať za vyrovnateľnú.

(112)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté prijímateľovi sa považuje celá hodnota dane, ktorá sa má zaplatiť na základe bežnej sadzby dane, mínus suma zaplatená podľa zníženej preferenčnej sadzby dane. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(113)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 1,22 % pre skupinu APP a 0,58 % pre skupinu Chenming.

(114)

V rámci tejto schémy sú poskytované výhody všetkým spoločnostiam, ktoré sa považujú za spoločnosti realizujúce projekty v oblasti výskumu a vývoja. Takýmto spoločnostiam sa korporátna daň z príjmu zníži o 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty.

(115)

Táto schéma je preferenčným daňovým zaobchádzaním na základe článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov ČĽR (zákon č. 63 uverejnený 16. marca 2007), článku 95 nariadení o vykonávaní zákona o dani z príjmov podnikov ČĽR, vyhlášky Štátnej rady ČĽR č. 512 uverejnenej 6. decembra 2007 a Príručky kľúčových oblastí (oznámenie č. 6 z roku 2007).

(116)

V rámci tejto schémy sú poskytované výhody spoločnostiam, ktoré sa považujú za spoločnosti realizujúce projekty v oblasti výskumu a vývoja. Nárok na túto schému majú iba projekty v oblasti výskumu a vývoja realizované spoločnosťami v „Odvetviach nových a vyspelých technológií priamo podporovaných štátom“ a projekty uvedené v „Príručke kľúčových oblastí industrializácie vyspelými technológiami“ v zmysle platnej „Priority rozvoja“ uverejnenej Štátnou komisiou rozvoja a reforiem.

(117)

Každá spoločnosť, ktorá o túto schému žiada, musí miestnemu Úradu pre vedu a technológie zaslať podrobné informácie o projektoch v oblasti výskumu a vývoja. Po ich preskúmaní vydá daňový úrad potvrdenie o schválení. Suma podliehajúca korporátnej dani z príjmu sa zníži o 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty.

(118)

Túto schému využívali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí získavali výhody v priebehu OP. Hoci čínska vláda neposkytla žiadne administratívne pravidlá, vyvážajúci výrobcovia predložili dostupné právne predpisy. Avšak aj zo znení týchto právnych predpisov je len ťažko možné posúdiť postup schvaľovania žiadostí, ktorý tak naďalej ostáva nejednoznačný a netransparentný.

(119)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam.

(120)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(121)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba určitým podnikom a odvetviam, ktoré sú zaradené do kategórie podporovaných, kam patrí aj odvetvie výroby natieraného papiera. Navyše neexistujú žiadne objektívne kritériá na obmedzenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Napriek tomu, že v priebehu návštevy vyvážajúcich výrobcov boli zhromaždené určité administratívne predpisy, nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(122)

Táto subvencia by sa preto mala považovať za vyrovnateľnú.

(123)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Za takéto zvýhodnenie sa považuje celá hodnota dane, ktorá sa má zaplatiť na základe bežnej sadzby dane, mínus suma zaplatená s dodatočným 50 % znížením skutočných výdavkov na schválené projekty v oblasti výskumu a vývoja. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(124)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 0,02 % pre skupinu APP a 0,05 % pre skupinu Chenming.

(125)

Táto schéma sa týka podnikov so sídlom v Číne, ktoré sú akcionármi iných podnikov so sídlom v Číne. Takéto podniky majú nárok na daňovú výnimku z určitých dividend vyplácaných podnikmi, ktorých akcie vlastnia.

(126)

Táto schéma je preferenčným daňovým zaobchádzaním na základe článku 26 čínskeho zákona o dani z príjmov podnikov (zákon č. 63 uverejnený 16. marca 2007) a je podrobnejšie vysvetlená v článku 83 nariadení o vykonávaní zákona o dani z príjmov podnikov ČĽR a vo vyhláške Štátnej rady ČĽR č. 512 uverejnenej 6. decembra 2007.

(127)

V rámci tejto schémy sú poskytované výhody všetkým spoločnostiam so sídlom v Číne, ktoré sú akcionármi iných podnikov so sídlom v Číne.

(128)

Spoločnosti môžu túto schému využiť priamo v rámci vrátenej dane.

(129)

V priznaní dane z príjmu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je uvedená suma, ktorá bola vyňatá z dane z príjmu. Táto suma je označená ako dividendy, bonusy a iný príjem z kapitálových investícií oprávnených obyvateľov a podnikov v súlade s podmienkami dodatku 5 k vráteniu dane z príjmu (tzv. „Ročné priznanie daňových preferencií“). Z týchto súm neodviedli príslušné spoločnosti žiadnu daň.

(130)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam.

(131)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(132)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba podnikom so sídlom v Číne, ktoré majú príjem z dividend pochádzajúci z iných podnikov so sídlom v Číne, a nie podnikom, ktoré investujú do zahraničných podnikov.

(133)

Okrem toho, keďže všetky uvedené daňové schémy podľa kapitoly 4 čínskeho zákona o dani z príjmov podnikov sú určené výlučne na dôležité odvetvia a projekty podporované štátom tak, ako je uvedené v článku 25, aj táto schéma je špecifická v tom, že je určená len niektorým podnikom a odvetviam zaradeným do kategórie podporovaných, medzi ktoré patrí aj odvetvie výroby natieraného papiera. Komisia je toho názoru, že Štátna rada vo svojom rozhodnutí č. 40 (článok 14) a v Informačnom katalógu reštrukturalizácie priemyslu uvádza klasifikáciu a zásady týkajúce sa uznania podniku za podporovaný podnik. Navyše v takom prípade neexistujú žiadne objektívne kritériá na obmedzenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Napriek tomu, že v priebehu návštevy vyvážajúcich výrobcov boli zhromaždené určité administratívne predpisy, nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(134)

Táto subvencia by sa preto mala považovať za vyrovnateľnú.

(135)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Za takéto zvýhodnenie sa považuje celá hodnota dane, ktorá sa má zaplatiť, vrátane príjmu z dividend pochádzajúceho z iného podniku so sídlom v Číne, mínus suma zaplatená na základe daňovej výnimky týkajúcej sa dividend. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(136)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 1,34 % pre skupinu APP a 0,21 % pre skupinu Chenming.

(137)

V rámci tejto schémy sú formou výnimiek z DPH a dovozu kapitálového tovaru oslobodeného od cla poskytované výhody podnikom so zahraničnou účasťou, príp. domácim podnikom, ktorým sa podarí získať certifikát projektov podporovaných štátom udeľovaný čínskymi orgánmi na základe príslušných právnych predpisov týkajúcich sa investícií, daní a ciel.

(138)

Táto schéma je zakotvená v niekoľkých právnych predpisoch, konkrétne v Obežníku Štátnej rady č. 37/1997 o úprave daňových politík týkajúcich sa dovážaného zariadenia, vo Vyhláške Ministerstva financií, vo Všeobecnej správe ciel a v Štátnej správe daní [2008] č. 43, v Oznámení Štátnej komisie rozvoja a reforiem č. 316/2006 z 22. februára 2006 o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov, ako aj v Katalógu dovozných artiklov bez výnimky z colnej povinnosti z roku 2008, ktorý platí pre domáce podniky i pre podniky so zahraničnou účasťou.

(139)

Oprávnenosť sa obmedzuje na žiadateľov, podniky so zahraničnou účasťou alebo domáce podniky, ktoré získali certifikát štátom podporovaných projektov.

(140)

Podľa článku I.1 Oznámenia Štátnej komisie rozvoja a reforiem č. 316/2006 z 22. februára 2006 o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov bude projektom so zahraničnými investíciami, ktoré sú v súlade „s projektmi z kategórie podporovaných uvedenej v Katalógu pokynov pre odvetvia so zahraničnými investíciami a v Katalógu odvetví prioritných pre zahraničné investície s transferom technológií v stredozápadnej oblasti, udelená výnimka z colných sadzieb a sadzby DPH, ktorá sa vzťahuje na zariadenie pre vlastné použitie dovezené v rámci všetkých investícií a technológií, na časti, komponenty a náhradné diely dovezené so zariadením v súlade so zmluvou; táto výnimka sa nevzťahuje na komodity uvedené v Katalógu dovozných komodít pre projekty so zahraničnými investíciami, na ktoré sa nevzťahujú daňové výnimky“. Oficiálne potvrdenie pre projekty so zahraničnými investíciami v kategórii podporovaných s celkovou výškou investícií 30 miliónov amerických dolárov, príp. viac, musí vydať Štátna komisia rozvoja a reforiem. Oficiálne potvrdenie pre projekty so zahraničnými investíciami v kategórii podporovaných s celkovou výškou investícií do 30 miliónov amerických dolárov vydávajú komisie, príp. ekonomické úrady na úrovni provincií. Ak podniky dostali oficiálne potvrdenie projektu o zaradení do kategórie podporovaných, môžu miestnym colným úradom predložiť certifikáty a iné žiadosti, aby im bol priznaný nárok na výnimku z colných sadzieb a sadzieb DPH na dovoz zariadení.

(141)

Túto schému využívali všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(142)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam.

(143)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(144)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba podnikom, ktoré investujú v rámci určitých obchodných kategórií taxatívne definovaných v právnych predpisoch (napr. v katalógu pokynov pre odvetvia so zahraničnými investíciami a v katalógu kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých rozvoj je v súčasnosti podporovaný štátom). Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá na určenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Napriek tomu, že v priebehu návštevy vyvážajúcich výrobcov boli zhromaždené určité administratívne predpisy, nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(145)

Táto subvencia by sa preto mala považovať za vyrovnateľnú.

(146)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Takéto zvýhodnenie sa vypočíta vzhľadom na DPH a colné výnimky na dovážané zariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (v čitateli) rozložila na OP na základe doby použiteľnosti zodpovedajúcej priemernému odpisovému obdobiu v príslušnom odvetví (t. j. 15 rokov). Zvyšok sumy sa potom rozložil na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, keďže subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(147)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 1,17 % pre skupinu APP a 0,61 % pre skupinu Chenming.

(148)

V rámci tejto schémy sú podnikom so zahraničnou účasťou poskytované výhody formou zrážky DPH zaplatenej pri nákupe zariadenia vyrobeného na domácom trhu.

(149)

Táto schéma je zakotvená v Obežníku Štátnej daňovej správy č. 171/1999 z 20. 9. 1999 o zrušení dočasných opatrení týkajúcich sa správy daní vrátených z nákupov zariadení vyrobených na domácom trhu podnikmi so zahraničnou účasťou a zrušená Obežníkom o zrušení politík týkajúcich sa vrátenia dane z nákupov zariadení vyrobených na domácom trhu podnikmi so zahraničnou účasťou [Caišui 2008, č. 176]. V druhom zo spomínaných obežníkov je stanovené prechodné obdobie po skončení programu od 1. januára 2009.

(150)

Oprávnenosť sa obmedzuje na podniky so zahraničnou účasťou, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené na domácom trhu.

(151)

Cieľom programu je vrátenie DPH z nákupov zariadenia vyrobeného na domácom trhu podnikmi so zahraničnou účasťou v prípade, že toto zariadenie nie je uvedené v katalógu artiklov bez výnimiek z platenia DPH a že hodnota tohto zariadenia neprekračuje hranicu celkových investícií pre podniky so zahraničnou účasťou v súlade s „dočasnými správnymi opatreniami týkajúcimi sa nákupu zariadení vyrobených na domácom trhu“.

(152)

Túto schému využívali všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(153)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam.

(154)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(155)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba určitým podnikom a odvetviam (t. j. podnikom so zahraničnou účasťou). Okrem toho neexistujú žiadne objektívne kritériá na určenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Napriek tomu, že v priebehu návštevy vyvážajúcich výrobcov boli zhromaždené určité administratívne predpisy, nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(156)

Navyše je táto schéma špecifická v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že táto podpora je podmienená prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(157)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(158)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Zvýhodnenie poskytnuté prijímateľom sa vypočíta vzhľadom na vrátenú DPH z nákupov zariadení vyrobených na domácom trhu. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (v čitateli) rozložila na OP na základe doby použiteľnosti zodpovedajúcej priemernému odpisovému obdobiu v príslušnom odvetví (t. j. 15 rokov). Zvyšok sumy sa potom rozložil na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, keďže subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(159)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 0,03 % pre skupinu APP a 0,05 % pre skupinu Chenming.

(160)

V rámci tejto schémy je podnikom so zahraničnou účasťou poskytnutá výnimka z platenia mestských daní za údržbu a výstavbu a z príplatkov na vzdelávanie.

(161)

Táto schéma je zakotvená v „Dočasných pravidlách ČĽR týkajúcich sa mestských daní za údržbu“ (Guo Fa, č. 19, uverejnený 8. februára 1985) a v „Nariadeniach Ministerstva financií o niektorých konkrétnych otázkach súvisiacich s vykonávaním dočasných pravidiel ČĽR týkajúcich sa mestských daní za údržbu (Cai Šui Zi, č. 69, uverejnený 22. marca 1985).

(162)

Oprávnenosť sa obmedzuje na podniky so zahraničnou účasťou.

(163)

V zmysle Dočasných pravidiel ČĽR týkajúcich sa mestských daní za údržbu je základom mestskej dane za údržbu a výstavbu „suma za daň z výrobkov, DPH a daň z podnikania skutočne zaplatená daňovými poplatníkmi a musí sa zaplatiť naraz ako daň z výrobkov, DPH a daň z podnikania“.

(164)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 347 a 348, daňové povinnosti vzhľadom na túto schému sa uplatňujú od 1. decembra 2010 na všetky spoločnosti pôsobiace v Číne.

(165)

Táto schéma by sa mala preto aj na základe informácií do 30. novembra 2010 považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam.

(166)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, oslobodzujú určité typy podnikov (t. j. podniky so zahraničnou účasťou) od platenia mestskej dane za údržbu a výstavbu.

(167)

Táto subvencia by sa mala považovať za vyrovnateľnú.

(168)

Napriek tomu sa na základe informácií poskytnutých čínskou vládou a príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami dospelo k záveru, že strany boli schopné dokázať, že touto schémou už nie je dotknutým vývozcom poskytované žiadne zvýhodnenie.

(169)

Podmienky stanovené v článku 15 základného nariadenia sú teda splnené. Dospelo sa k záveru, že táto schéma by sa nemala vyrovnať.

(170)

Z niekoľkých grantových programov uvedených v podnete sa zistilo, že dva z nich boli využívané spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, konkrétne ocenenie „Známe značky“, ako aj špeciálne fondy na podporu zahraničného hospodárskeho rozvoja a rozvoja obchodu a a na pritiahnutie rozsiahlych zahraničných investičných projektov do provincie Šandong. Ostávajúce programy, ktorých využívanie bolo zistené, oznámili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Čínska vláda vedela o existencii týchto programov a bola požiadaná, aby o nich poskytla potrebné informácie. Čínska vláda uviedla, že žiadny z programov, ktorý sa neuvádzal v podnete, nie je možné prešetriť, pretože by to bolo v rozpore s pravidlami WTO. Čínska vláda preto namietla, že požiadavku Komisie treba chápať za porušenie pravidiel týkajúcich sa dôkazov a konzultácií v zmysle dohody SVO. Čínska vláda zároveň uviedla, že informácie poskytnuté Komisiou súvisiace s týmito schémami boli všeobecnej povahy a že dokonca aj za predpokladu, že je tieto programy možné prešetriť, mala Komisia poslať čínskej vláde novú, dostatočne opodstatnenú žiadosť o predloženie podrobností o nových údajných subvenciách, ktoré by sa mohli týkať prešetrovania.

(171)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v EÚ je bežnou praxou informovať orgány prešetrovanej krajiny o existencii akejkoľvek údajnej subvenčnej schémy využívanej spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, ktorá je iná ako tie uvedené v podnete a požiadať o informácie a zdôvodnenie takejto existencie. Použitá prax je v súlade s príslušnými pravidlami WTO. Komisia informovala čínsku vládu o existencii takýchto schém v čase, keď sa o nich dozvedela a poskytla čínskej vláde informácie, ktoré získala od čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Komisia dala čínskej vláde možnosť o príslušných schémach diskutovať a konzultácie vzápätí prebehli. Následne boli plne dodržané články 12.1, 13.1 a 13.2 dohody SVO, ako aj článok 11 ods. 10 základného nariadenia. Zistenia uvádzané v nasledujúcich odôvodneniach zohľadňujú informácie predložené čínskou vládou v súvislosti s príslušnými programami.

(172)

Táto schéma sa vykonáva na základe Oznámenia provincie Šandong z roku 2008 týkajúceho sa zriadenia rozpočtového fondu na udeľovanie ceny za rozvoj exportných značiek, ktoré budú úspešnými [Lucaiqiži (2008) No. 75]. V rámci tejto schémy sa spoločnostiam poskytujú granty s cieľom podporiť vyvážajúce značky a zvýšiť trhový podiel známych značiek.

(173)

Cena je udeľovaná len podnikom vyvážajúcim známe značky, ktoré majú sídlo v provincii Šandong. Neboli predložené žiadne právne, príp. administratívne predpisy, v ktorých sú zakotvené kritériá oprávnenosti.

(174)

Cieľom schémy je oceniť podniky, ktoré sú považované za podniky vyvážajúce známe značky so sídlom v provincii Šandong, v snahe urýchliť ich rozvoj a zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Jednotlivé podniky nemusia žiadať o účasť v tomto programe, preto neexistuje žiadny schvaľovací dokument.

(175)

Túto schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(176)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(177)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(178)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže ju môžu využívať iba určité podniky, konkrétne podniky vyvážajúce známe značky. Pre chýbajúce právne alebo administratívne informácie o kritériách oprávnenosti, nič nenasvedčuje tomu, že by oprávnenosť subvencie bola založená na objektívnych kritériách a podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(179)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(180)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(181)

Sadzba subvencie stanovená v tejto schéme počas OP pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je zanedbateľná (menej ako 0,01 % ) v prípade skupiny Chenming.

(182)

Úradným dokumentom týkajúcim sa tejto schémy je Oznámenie šouguangskej ľudovej vlády o udelení pochvaly vyspelým podnikom za rok 2008. V rámci tejto, ktorá bola zavedená 9. februára 2008, sa udeľujú pochvaly podnikom, ktoré v roku 2008 dosiahli vynikajúce výsledky.

(183)

Táto schéma je určená spoločnostiam, ktoré boli uznané za „vyspelé podniky priťahujúce zahraničné investície“ a za „vyspelé podniky s výsledkami v zahraničnom obchode“ a majú vynikajúce ukazovatele v oblasti zahraničného obchodu, prípadne sú zvlášť atraktívne pre zahraničné investície. Čínska vláda nepredložila žiadny zákon alebo predpis týkajúci sa vymedzenia pojmov „vyspelé podniky priťahujúce zahraničné investície“ a „vyspelé podniky s výsledkami v zahraničnom obchode“, prípadne s tým súvisiacej politiky.

(184)

Šouguangská ľudová vláda je zodpovedná za uvoľňovanie fondov pre podniky, ktoré boli uznané za „vyspelé podniky priťahujúce zahraničné investície“ a „vyspelé podniky s výsledkami v zahraničnom obchode“.

(185)

Na základe tvrdení čínskej vlády nemusia podniky žiadať o účasť v tejto schéme, preto neexistuje žiadny schvaľovací dokument.

(186)

Túto schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(187)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(188)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(189)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže ju môžu využívať iba určité podniky, konkrétne vyspelé podniky priťahujúce zahraničné investície a vyspelé podniky s výsledkami v zahraničnom obchode. Pre chýbajúce právne alebo administratívne informácie o kritériách oprávnenosti, nič nenasvedčuje tomu, že by oprávnenosť subvencie bola založená na objektívnych kritériách a podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(190)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(191)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(192)

Sadzba subvencie stanovená v tejto schéme počas OP pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je zanedbateľná (menej ako 0,01 %) v prípade skupiny Chenming.

(193)

Úradným dokumentom týkajúcim sa tejto schémy sú Pravidlá vykonávania politiky podpory pre účastníkov prešetrovaní v súvislosti s dampingom, subvenciami a vyrovnávacími opatreniami. Čínska vláda uviedla, že túto schému prestala používať v roku 2008, ale nepredložila žiadny potvrdzujúci právny dokument.

(194)

Subvencia poskytnutá regionálnym/provinčným finančným úradom s cieľom uľahčiť účasť spoločnosti na americkom antidampingovom prešetrovaní. Oprávnené spoločnosti museli byť zaregistrované v provincii Šandong (okrem mesta Qingdao) a mali sa riadiť inštrukciami ministerstva obchodu a provinčných orgánov.

(195)

Schéma bola obmedzená na určitý región (existovala len v provincii Šandong s výnimkou jej najväčšieho mesta Qingdao), pričom kritériá oprávnenosti neboli stanovené zákonom.

(196)

V zmysle príslušného zákona mal žiadateľ nárok na úhradu 40 % výdavkov na právneho zástupcu.

(197)

Túto schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(198)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(199)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba podnikom v rámci určeného geografického regiónu.

(200)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(201)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(202)

Sadzba subvencie stanovená v tejto schéme počas OP pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je zanedbateľná (menej ako 0,01 %) v prípade skupiny Chenming.

(203)

Tento program sa vykonával v súlade so „Stanoviskom k urýchleniu rozvoja priemyslu vyspelých technológií“ (skúšobná implementácia) (Šoufa [2005] č. 37) vydaným šouguangským mestským zastupiteľstvom. Čínska vláda uviedla, že táto schéma sa riadi príslušným právnym rámcom, jeho kópiu však nepredložila.

(204)

V rámci tejto schémy je poskytovaná subvencia na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov. Neboli predložené žiadne právne, príp. administratívne predpisy, v ktorých sú zakotvené kritériá oprávnenosti.

(205)

Podľa čínskej vlády ide o miestny grant na podporu výskumu a vývoja, úspory energie a ochrany životného prostredia. Neexistuje žiadny schvaľovací postup. Regionálna vláda čas od času uverejní oznámenia, ktorými informuje vyvážajúcich výrobcov o tom, že im bol pridelený grant v určitej výške.

(206)

Túto schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(207)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(208)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(209)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže ju môžu využívať iba určité podniky. Pre chýbajúce právne alebo administratívne informácie o kritériách oprávnenosti, nič nenasvedčuje tomu, že by oprávnenosť subvencie bola založená na objektívnych kritériách a podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(210)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(211)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(212)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 0,59 % pre skupinu Chenming.

(213)

Táto schéma sa vykonáva v súlade s „Dočasnými opatreniami o podpore práce Fondu priemyselného parku Sužou týkajúceho sa práv duševného vlastníctva“ a s „Administratívnymi predpismi Fondu priemyselného parku Sužou týkajúceho sa práv duševného vlastníctva“.

(214)

Schému môžu využívať len spoločnosti z priemyselného parku Sužou, ktorým bol udelený Certifikát registrácie autorských práv k počítačovému softvéru, Certifikát registrácie dizajnu usporiadania integrovaných obvodov a ktoré nadobudli štatút výrobkov známych značiek.

(215)

Spoločnosť, ktorá má nárok na grant v súvislosti s patentovanou aplikáciou, prípadne ocenením obchodnej značky, musí vyplniť žiadosť o udelenie „Ceny za známu značku“ v provincii Sužou, prípadne nad rámec provincie, a predložiť ju Úradu pre vedu a technológie, ktorý zodpovedá za daný park. Granty udeľuje priemyselný park Sužou. Neexistujú žiadne informácie o financovaní parku, ani o tom, od ktorých štátnych orgánov dostáva park prostriedky na granty.

(216)

Schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Komisia však konštatuje, že v tomto prípade ide o absolútny nedostatok podkladov súvisiacich s týmto spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, pretože nebola predložená jediná žiadosť o grant, ani žiadne rozhodnutie o udelení spomínanej ceny.

(217)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(218)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(219)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže ju môžu využívať iba určité podniky. Pre chýbajúce právne alebo administratívne informácie o kritériách oprávnenosti, nič nenasvedčuje tomu, že by oprávnenosť subvencie bola založená na objektívnych kritériách a podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(220)

Okrem toho je táto subvenčná schéma špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba spoločnostiam v rámci určeného geografického regiónu. Túto schému môžu využívať iba spoločnosti z priemyselného parku Sužou.

(221)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(222)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(223)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je menej ako 0,01 % pre skupinu APP.

(224)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia neposkytli žiadny právny základ. V rámci programu sa predpokladá finančná pomoc pre spoločnosti v priemyselnom parku Sužou a ako tvrdí čínska vláda, cieľom tejto schémy je urýchliť reformy a zdokonaľovanie priemyselného parku Sužou a zároveň podporiť zvýšenie kvality vedeckého výskumu podnikov v parku.

(225)

Schému môžu využívať len spoločnosti z priemyselného parku Sužou, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené vo viacerých plánoch, a zároveň realizujú príslušné vedecko-výskumné projekty. Čínska vláda predložila opis tohto programu, ale bez kópií príslušných plánov.

(226)

Finančná pomoc je poskytovaná spoločnostiam, ktoré do parku investujú a žiadajú o granty na konkrétne aktivity (výskum a vývoj, podpora vývoja nových výrobkov, správa práv duševného vlastníctva, rozvoj zahraničných trhov, projekty v spolupráci s vládou, technologické služby verejnosti). Granty udeľuje priemyselný park Sužou. Neexistujú žiadne informácie o financovaní parku, ani o tom, od ktorých štátnych orgánov dostáva park prostriedky na granty.

(227)

Schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(228)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(229)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(230)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže ju môžu využívať iba určité podniky. Pre chýbajúce právne alebo administratívne informácie o kritériách oprávnenosti, nič nenasvedčuje tomu, že by oprávnenosť subvencie bola založená na objektívnych kritériách a podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(231)

Okrem toho je táto subvenčná schéma špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba spoločnostiam v rámci určeného geografického regiónu. Túto schému môžu využívať iba spoločnosti z priemyselného parku Sužou.

(232)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(233)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška subvencie (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(234)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 0,03 % pre skupinu APP.

(235)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia neposkytli žiadny právny základ. Čínska vláda tvrdí, že program sa vykonáva v súlade so „Stanoviskom priemyselného parku Sužou k podpore hladkého, stabilného a rýchleho rastu“ a jeho cieľom je urýchliť priemyselný rast a zahraničný obchod.

(236)

Schému môžu využívať iba spoločnosti z priemyselného parku Sužou. Čínske orgány nestanovili žiadne jasné kritériá oprávnenosti. Napriek tomu, ak chcú podniky z priemyselného parku získať grant, musia dosiahnuť lepšie exportné výsledky za rok 2009 v porovnaní s výsledkami za predchádzajúci rok.

(237)

Podľa čínskej vlády nemusia podniky o túto schému požiadať, hoci príslušný spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaslal vyplnený formulár žiadosti o príspevok z Fondu vyspelého priemyselného rozvoja priemyselnému parku Sužou. Ako uviedla čínska vláda, schéma súvisí s exportnými výsledkami podnikov, pričom spoločnosti dostávajú stanovenú sumu v čínskej mene RMB za každý dolár zo zvýšeného množstva a hodnoty vyvezeného tovaru. Príspevky v čínskej mene RMB sú rôzne aj na základe typu výrobkov a modelov. Granty udeľuje priemyselný park Sužou. Neexistujú žiadne informácie o financovaní parku, ani o tom, od ktorých štátnych orgánov dostáva park prostriedky na granty.

(238)

Schému využíval jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(239)

Táto schéma by sa preto mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme priameho prevodu fondov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(240)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití tejto subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach uvedených v oddiele 4.1.

(241)

Subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, dovoľujú uvedenú schému využívať iba podnikom v rámci určeného geografického regiónu. Túto schému môžu využívať iba spoločnosti z priemyselného parku Sužou.

(242)

Okrem toho táto schéma zo zákona podmienená uskutočneným vývozom, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Grant súvisí a je vypočítaný na základe exportných výsledkov, keďže výška príspevku závisí od rastu množstva a hodnoty vyvezeného tovaru z jedného roka na druhý.

(243)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(244)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe zvýhodnenia poskytnutého prijímateľom, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas OP. Táto výška subvencie (v čitateli) sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas OP, pretože subvencia je podmienená uskutočneným vývozom.

(245)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 0,05 % pre skupinu APP.

(246)

Tieto schémy a programy súvisiace s úsporami energie a ochranou životného prostredia boli oznámené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami:

(247)

Vzhľadom na malé objemy poskytovaných výhod sa nepovažovalo za potrebné začať prešetrovanie týchto schém a programov.

(248)

Tvrdenie v podnete sa týkalo skutočnosti, že čínska vláda poskytla práva na užívanie pozemkov spolupracujúcim vývozcom za nižšiu než primeranú odplatu. Ako odpoveď čínska vláda poskytla zákon č. 39 z 28. septembra 2007 o správe pozemkov, ako aj ustanovenia o udeľovaní práv na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom dražby, aukcie alebo cenových ponúk. Čínska vláda odmietla poskytnúť akékoľvek údaje týkajúce sa skutočných cien práv na užívanie pozemkov, minimálnych referenčných cien pozemkov, o ktorých tvrdila, že existujú, ďalej spôsobu hodnotenia minimálnych referenčných cien pozemkov, ako aj metodiku použitú pri tom, ako štát vyvlastňuje pozemky od bývalých používateľov.

(249)

Podľa článku 2 zákona o správe pozemkov, vlastní všetku pôdu vláda, keďže podľa čínskej ústavy a príslušných právnych ustanovení pôda patrí spoločne čínskemu ľudu. Žiadna pôda nemôže byť predaná, ale práva na užívanie pôdy môžu byť podľa zákona udelené: štátne orgány ich môžu udeliť prostredníctvom verejnej dražby, cenových ponúk alebo aukcie.

(250)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia poskytli informácie týkajúce sa pozemkov v ich držbe, ako aj príslušné zmluvy/potvrdenia týkajúce sa práv na užívanie pozemkov, čínska vláda však žiadne informácie o cenách za práva na užívanie pozemkov neposkytla.

(251)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme poskytnutia tovarov, z ktorých sa poskytuje zvýhodnenie prijímajúcim spoločnostiam. Ako je uvedené v odôvodneniach 260 až 262, v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami a používanie externých referenčných hodnôt nasvedčuje tomu, že čiastka zaplatená za práva na užívanie pozemkov spolupracujúcimi vývozcami je výrazne pod normálnou trhovou hodnotou.

(252)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na túto subvenciu a o použití subvencie s cieľom určiť do akej miery je prístup k subvenciám obmedzený len na niektoré podniky a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných skutočnostiach. Je potrebné poznamenať, že v článku 28 ods. 6 sa uvádza, že „ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, čím dôjde k zadržiavaniu dôležitých informácií, výsledok pre túto stranu môže byť menej priaznivý, než keby bola spolupracovala.“ Zohľadnené fakty zahŕňali:

(253)

dôkaz o špecifickosti predložený navrhovateľmi,

(254)

zistenia (pozri odôvodnenia 77 a 78), že do papierenského priemyslu plynú cez konkrétny sektorový plán, ako napr. plán výroby papiera, špecifické subvencie; v tejto súvislosti je treba poznamenať, že v článkoch 7 až 11 spomínaného plánu sú stanovené konkrétne pravidlá týkajúce sa štruktúry odvetvia tým, že je v ňom stanovené aký typ papierenských odvetví má vzniknúť v konkrétnych geografických regiónoch krajiny,

(255)

Dôkazy (pozri odôvodnenie 76) o tom, že papierenský priemysel je „podporovaným odvetvím“ (rozhodnutie č. 40),

(256)

zistenia (pozri odôvodnenia 260 až 262), že v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami,

(257)

zistenia od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, potvrdené v paralelnom antidampingovom prešetrovaní, ktoré potvrdzujú, že im pozemky boli pridelené na základe ich papierenských projektov (8).

(258)

Na základe uvedeného a pre nespoluprácu čínskej vlády dostupné dôkazy naznačujú, že subvencie udelené spoločnostiam pôsobiacim v papierenskom priemysle nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Keďže čínska vláda nespolupracovala, neexistuje nič, čo by naznačovalo, že nárok na subvenciu vzniká na základe objektívnych kritérií alebo podmienok podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(259)

V dôsledku toho by sa táto subvencia mala považovať za vyrovnateľnú.

(260)

Malo by sa preto dospieť k záveru, že situácia v Číne, pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov, nie je riadená trhom. Zdá sa, že v Číne vôbec neexistujú žiadne dostupné referenčné hodnoty zo súkromného vlastníctva. Preto v Číne nedochádza k úpravám nákladov alebo cien. Za týchto podmienok sa dospelo k názoru, že v Číne neexistuje trh a v súlade s článkom 6 písm. d) bod ii) základného nariadenia, bolo oprávnené použiť externú referenčnú hodnotu na určenie výšky zvýhodnenia. Keďže čínska vláda nespolupracovala a neposkytla žiadny návrh na vonkajšiu referenčnú hodnotu, Komisia sa musela uchýliť k dostupným faktom, aby určila vhodnú externú referenčnú hodnotu. Z tohto hľadiska sa považuje za vhodné použiť informácie od samostatných colných území Taiwan, Penghu, Kinmen a Matscu (čínsky Taipei), ďalej len „Taiwan“, ako vhodnú referenčnú hodnotu.

(261)

Komisia je toho názoru, že ceny pozemkov na Taiwane sú najvhodnejším ukazovateľom v prípade oblastí v Číne, kde sa nachádzajú spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Všetci vyvážajúci výrobcovia sa nachádzajú vo východnej časti Číny, v rozvinutých oblastiach s vysokým HDP, v provinciách s vysokou hustotou obyvateľstva v okolí Šanghaja. Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovalo počas OP. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi čiastkou zaplatenou každou spoločnosťou za práva na užívanie pozemkov a čiastkou, ktorá by mala byť normálne zaplatená na základe taiwanskej referenčnej hodnoty.

(262)

Pri výpočte Komisia použila priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane a upravenú podľa devalvácie meny z dátumu na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z internetovej stránky Úradu pre priemysel ministerstva hospodárstva Taiwanu. Devalvácia meny bola vypočítaná na základe miery inflácie pre Taiwan tak, ako bola uverejnená MMF v Svetovom hospodárskom výhľade z roku 2009. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia, bola táto čiastka subvencie (v čitateli) rozdelená na OP použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaným na priemyselné účely v Číne, t. j. 50 rokov. Táto čiastka sa rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(263)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 2,81 % pre skupinu APP a 0,69 % pre skupinu Chenming.

(264)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia túto schému počas OP nevyužívali. Preto nebolo potrebné posúdiť, či bola táto schéma vyrovnateľná alebo nie.

(265)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia túto schému počas OP nevyužívali. Preto nebolo potrebné posúdiť, či bola táto schéma vyrovnateľná alebo nie.

(266)

Pripomienky ku konečnému zverejneniu predložili čínska vláda, dve skupiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (APP a Chenming) a navrhovateľ z EÚ.

(267)

Navrhovateľ z EÚ vyjadril podporu zisteniam Komisie.

(268)

Čínska vláda a skupiny APP a Chenming zistenia Komisie spochybnili. Keďže všetky argumenty boli prezentované v konečnom zverejnení, v tomto nariadení sa už neuvádzajú.

(269)

Čínska vláda tvrdila, že návrh vyrovnávacích opatrení vedie k dvojnásobnej náprave. Uviedla, že podľa postupov EÚ v prípade antidampingových prešetrovaní proti Číne sa normálna hodnota určuje na základe údajov získaných od výrobcov z tretej krajiny s trhovým hospodárstvom. V takom prípade by vyrovnávacie clo znamenalo dvojnásobnú nápravu v tej istej veci, keďže antidampingové clá účinne „kompenzujú“ všetky subvencie, ktoré boli údajne poskytnuté čínskym spoločnostiam.

(270)

Skupina APP tvrdila, že ak je normálna hodnota založená na domácich predajoch v analogickej krajine, zamietnutie trhovohospodárskeho zaobchádzania a použitie nesubvencovanej normálnej hodnoty spôsobujú zvýšenie cla o mieru subvencovania a subvencie by boli preto zarátané dvakrát.

(271)

Čínska vláda tvrdila, že tie isté údajné deformácie už boli predmetom paralelného antidampingového konania. Čínska vláda zároveň tvrdila, že postup Komisie je porušením právnych predpisov EÚ a WTO a že Komisia by buď mala ukončiť konania týkajúce sa vyrovnávacích ciel, alebo udeliť spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom trhovohospodárske zaobchádzanie v paralelnom antidampingovom konaní. Čínska vláda tvrdila, že nemôže prijať argument Komisie o neexistencii dvojnásobného výpočtu pomocou rozpätia ujmy, ktoré je nižšie ako dampingové rozpätie. Nakoniec čínska vláda namietla, že na základe zistení odvolacieho orgánu WTO v prípade USA – ČĽR DS379 (9) týkajúcom sa dvojnásobnej nápravy by sa súčasné konanie malo zastaviť.

(272)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dvojnásobná náprava nezohráva v týchto konaniach žiadnu úlohu. To, či súčasné uloženie antidampingových a vyrovnávacích ciel v prípade netrhového hospodárstva povedie alebo nepovedie k potenciálnej „dvojnásobnej náprave“ záleží na situácii, ktorá podľa definície môže nastať len v prípade, že ide o kumulovanie dampingového rozpätia a výšky subvencií, t. j. v prípade, že kombinovaná úroveň dvoch typov cla prekročí vyššiu hodnotu buď rozpätia dampingu, alebo výšku subvencií. Ako vyplynie z nasledujúceho vysvetlenia, toto nebol ten prípad.

(273)

V prvom rade treba pripomenúť, že EÚ uplatňuje pri ukladaní antidampingových a vyrovnávacích ciel v prípade toho istého výrobku pravidlo nižšieho cla. Inými slovami, Komisia v priebehu prešetrovaní v mene EÚ stanovuje mieru dampingu, subvencovania a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Výška ciel nemôže byť nikdy väčšia ako rozpätie ujmy a rozpätie ujmy je v tomto prípade rovnaké v oboch konaniach. V paralelnom antidampingovom konaní Komisia stanovila dampingové rozpätie, ktoré je oveľa vyššie ako rozpätie ujmy. V súlade s pravidlom nižšieho cla Komisia navrhla uložiť opatrenia na základe rozpätia ujmy (pozri nariadenie Rady (EÚ) č. 451/2011 zo 6. mája 2011 ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (10). Preto subvenčné rozpätie zistené v prebiehajúcom antisubvenčnom prešetrovaní neznamená pre výrobné odvetvie Únie žiadnu ďalšiu ochranu v porovnaní s dampingovým rozpätím, pretože nad antidampingovým clom už bude prevažovať rozpätie ujmy. Preto nedochádza k žiadnemu prekrývaniu ani ku kumulovaniu ciel v dvoch paralelných konaniach, a preto aj keď by mohlo dôjsť k dvojnásobnej náprave v zmysle odôvodnenia 269, neexistuje žiadna zákonná požiadavka na „kompenzáciu“ dampingu oproti subvencii. Rozdiel medzi rozpätiami dampingu a ujmy, zistený antidampingovým konaním bol v skutočnosti oveľa vyšší ako výška subvencie zistená súčasným prešetrovaním. Zároveň treba upozorniť, že pokiaľ ide o samotné zloženie ciel, ktoré sa majú zaplatiť, Komisia zväčša uloží najskôr výšku cla na základe prešetrovania vyrovnávacích ciel. Ak je aj naďalej rozdiel medzi výškou uvedeného cla a rozpätím ujmy, je možné ho vyrovnať clom, ktoré je výsledkom antidampingového prešetrovania. To však neznamená, že ide o dvojnásobný výpočet, pretože kombinovaná výška ciel už bola opodstatnená ako výsledok samotného antidampingového prešetrovania.

(274)

Po druhé by sa malo poznamenať, že nápravy navrhované čínskou vládou zákon nedovoľuje, pretože i) prešetrovaním bola zistená existencia vyrovnávajúcich subvencií, ktoré spôsobili výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu, pričom sa zistilo, že uloženie opatrení bolo v záujme Únie, a z tohto dôvodu nie je možné prešetrovanie zastaviť, ii) preto, že nie všetky čínske strany požiadali o THZ v paralelnom antidampingovom konaní, iii) THZ nemôžu byť udelené automaticky stranám, ktoré o ne nepožiadali a iv) v prípade tých strán, ktorým boli THZ zamietnuté, k tomu došlo z dôvodu závažných nedostatkov zistených v súvislosti s kritériami 1, 2 a 3 článku 2 ods. 7 písm. c) základného antidampingového nariadenia.

(275)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia ako dôsledok nedostatočnej spolupráce použila nelegálnym spôsobom nástroj na vyvodenie nepriaznivých záverov. V tejto súvislosti sa odvolávala na článok 28 ods. 6 základného nariadenia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, výsledok môže byť pre stranu menej priaznivý ako keby spolupracovala. Podľa čínskej vlády je použitie nástroja na vyvodenie nepriaznivých záverov porušením článku 12 ods. 7 Dohody SVO a zároveň prílohy II k Antidampingovej dohode WTO.

(276)

Pokiaľ ide o tento bod, treba poznamenať, že pochopenie článku 28 ods. 6 čínskou vládou je neopodstatnené. Komisia proti čínskej vláde nevyvodila žiadne „nepriaznivé závery“, keďže sa úmyselne nerozhodla pre menej priaznivý výsledok pre príslušných vývozcov, ani nemala v úmysle uložiť disciplinárne opatrenie, pokiaľ ide o existenciu subvencií alebo výšku vyrovnávacích ciel. Komisia ako orgán, ktorý vedie prešetrovanie, požiadala čínsku vládu o predloženie určitých informácií v rozumnom časovom intervale. Čínska vláda však napriek tomu tieto informácie, ktoré sa považovali za nevyhnutné pre prešetrovanie (napr. kópie plánov, informácie o bankách, hodnotenie bánk pred poskytnutím pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ceny práv na užívanie pozemkov) nepredložila. Za týchto okolností bola Komisia nútená použiť ustanovenia článku 28 základného nariadenia týkajúce sa dostupnosti faktov, aby mohla dospieť k reprezentatívnemu záveru. Je dôležité zdôrazniť, že v tomto prípade neboli čínskej vláde uložené žiadne disciplinárne opatrenia. Ako príklad treba uviesť, že Komisia neodmietla informácie o právach na užívanie pozemkov, naopak, čínska vláda nepredložila všetky požadované informácie o cenách takýchto práv. Podobne Komisia neuplatnila voči čínskej vláde nástroj na vyvodenie nepriaznivých záverov ani v prípade prednostného prideľovania pôžičiek zástupcom odvetvia natieraného papiera, ale musela si vyhľadať chýbajúce informácie o plánoch, úlohe bánk a ich individuálnych pravidiel poskytovania pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, keďže čínska vláda tieto informácie jednoducho neposkytla. Preto Komisia využila každú informáciu, ktorú jej čínska vláda sprostredkovala. Ak boli predložené informácie neúplné, prípadne sa zistilo, že nič nedokazujú, Komisia ich musela doplniť inými príslušnými údajmi, aby mohla dospieť k svojim zisteniam. V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť, že výsledok bol pre čínsku vládu menej priaznivý ako v prípade keby plne spolupracovala, nešlo však o úmysel Komisie.

(277)

Postup Komisie v tomto prípade možno porovnať so spôsobom, akým sa pojem „nepriaznivé závery“ vymedzený v paragrafe 7 prílohy V k Dohode SVO uplatňuje v pracovných skupinách WTO. Napríklad skupina ES – Lietadlá použila nástroj na vyvodenie nepriaznivých záverov v dvoch prípadoch súvisiacich so španielskym programom pre výskum a vývoj „PROFIT“, pretože EÚ boli predložené neúplné údaje. Pokiaľ ide o výšku finančnej pomoci, ako aj otázku de facto špecifickosti, skupina nezohľadnila dôkazy predložené EÚ a svoje závery nahradila rozhodnutím, ktoré navrhol navrhovateľ (USA) (11). To však nebol prípad tohto prešetrovania, keďže Komisia vzala do úvahy všetky údaje poskytnuté čínskou vládou a jednoducho ich nenahradila riešením navrhnutým navrhovateľom, ale využila každú jednu informáciu na sformulovanie svojho záveru. S ohľadom na uvedené skutočnosti museli byť predchádzajúce tvrdenia zamietnuté.

(278)

Keďže Komisia proti čínskej vláde ani žiadnemu z vývozcov nepoužila nástroj na vyvodenie nepriaznivých záverov, tvrdenie, že použitie tohto nástroja voči vláde je v rozpore s právnymi ustanoveniami WTO je v každom ohľade bezobsažné.

(279)

Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté, pretože toto obvinenie sa nezakladá na reálnych faktoch. Komisia o ustanoveniach článku 28 a o prípadoch, v ktorých je možné tieto ustanovenia uplatniť, informovala čínsku vládu v prvom liste, ktorý bol čínskej vláde doručený na začiatku tohto konania, ako aj v poslednom liste, ktorý bol čínskej vláde doručený pred overovacími návštevami na mieste. Okrem toho bola čínska vláda oboznámená s následkami, ktoré vyplývajú z nespolupráce, ako je uvedené v odôvodnení 59.

(280)

Čínska vláda takisto tvrdila, že Komisia nikdy nepožiadala o zorganizovanie rokovaní so štátnymi bankami.

(281)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia požiadala o priame zapojenie čínskej vlády do organizácie rokovaní s uvedenými bankami, ktoré poskytli pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Na tento účel bol čínskej vláde zároveň poskytnutý zoznam bánk, ktoré takéto pôžičky poskytli. Čínska vláda bola tiež požiadaná, aby zabezpečila, že počas overovacích návštev na mieste budú na pôde čínskej vlády prítomné politické banky, ako aj iné finančné inštitúcie, aby mohli odpovedať na otázky týkajúce sa tej časti dotazníka, ktorá bola určená týmto stranám. Ani na jednu z uvedených požiadaviek čínska vláda nikdy nezareagovala.

(282)

Čínska vláda tvrdila, že použitie nástroja na vyvedenie nepriaznivých záverov je v tomto prípade nespravodlivé, pretože čínska vláda podľa svojich najlepších možností a schopností poskytla všetky informácie, ktoré mala k dispozícii. Čínska vláda uviedla, že banky sú v tomto konaní tretími, a teda nie zainteresovanými stranami ako je vymedzené v článku 12 ods. 9 dohody SVO, a preto nie sú povinné spolupracovať. Takisto uviedla, že Komisia konala subjektívne a nie v súlade s pravidlami WTO, pretože čínska vláda jej poskytla dostatok informácií o bankových pôžičkách a právach na užívanie pozemkov.

(283)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nepoužila voči čínskej vláde nástroj na vyvodenie nepriaznivých záverov. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 276, Komisia použila všetky informácie, ktoré jej čínska vláda sprostredkovala, ale pre nedostatok dôležitých informácií musela predložené údaje doplniť z ďalších dostupných zdrojov, aby mohla dospieť k reprezentatívnemu záveru.

(284)

V súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa zainteresovaných strán treba poznamenať, že článok 12 ods. 9 dohody SVO jasne hovorí, že domáce alebo zahraničné strany iné ako tie, ktoré sú v uvedenej dohode spomenuté, sa majú považovať za zainteresované strany. Pokiaľ ide o toto konanie, Komisia si na základe podnetu vyžiadala informácie týkajúce sa prednostného prideľovania pôžičiek zástupcom odvetvia natieraného papiera. Navyše, takéto informácie priamo súvisia s bankami, v ktorých väčšinový podiel vlastní štát. Tieto skutočnosti boli oznámené tak obom spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ako aj čínskej vláde. Skutočnosť, že jednoducho nebol predložený dostatok informácií o bankových pôžičkách prinútila Komisiu držať sa dostupných faktov v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(285)

Skupina APP tvrdila, že Komisia nesmie vylúčiť informácie, ktoré nie sú ideálne vo všetkých aspektoch, pokiaľ zainteresovaná strana, ktorá ich predložila, tak napriek tomu učinila podľa svojich najlepších možností a schopností. Skupina APP ďalej tvrdila, že dokonca aj v prípadoch, kedy strana podľa svojich najlepších možností a schopností odmietla spolupracovať, Komisia musí pri narábaní s dostupnými faktami vziať do úvahy všetky podložené fakty poskytnuté zainteresovanou stranou, teda aj tie, ktoré nemusia dopĺňať informácie vyžiadané od tejto strany. Komisia preto v zmysle základného nariadenia a dohody SVO nesmie takéto informácie vylúčiť.

(286)

Čínska vláda uviedla, že sťažnosť na dostupné fakty nie je prípustná v prípade, že zainteresovaný člen alebo zainteresovaná strana preukázala, že konala podľa svojich najlepších možností a schopností a poskytla informácie, ktoré sú overiteľné, riadne predložené tak, aby sa dali využiť pri prešetrovaní, poskytnuté včas a vo forme, príp. v počítačovej podobe, ktorú si vyžiadali prešetrujúce orgány.

(287)

Toto nebol tento prípad. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia sa pridŕžala dostupných faktov v súlade s ustanoveniami článku 28 základného nariadenia a článku 12 ods. 7 Dohody SVO, pričom vyvážajúci výrobcovia, hoci o to boli niekoľkokrát požiadaní, neposkytli informácie, ktoré sa považovali za nevyhnutné pre prešetrovanie, aby bolo možné dospieť k reprezentatívnemu záveru. V skutočnosti musela Komisia hľadať spôsob, ako vyriešiť základný problém, s ktorým bola ako prešetrujúci orgán konfrontovaná, t. j. skutočnosť, že čínska vláda nedokázala poskytnúť aktuálne informácie o plánoch, úlohách bánk, hodnotení úverového rizika pri poskytovaní pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, o cenách za práva na užívanie pozemkov alebo o právnych predpisoch súvisiacich s viacerými prešetrovanými schémami, prípadne k nim odmietla umožniť prístup. Podobne ani spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neposkytli informácie týkajúce sa pôžičiek pridelených čínskymi bankami. Preto spôsob, akým čínska vláda a vyvážajúci výrobcovia spolupracovali nespĺňa normy stanovené odvolacím orgánom WTO vo veci Spojené štáty – Antidampingové opatrenia týkajúce sa niektorých oceľových výrobkov valcovaných za tepla z Japonska, ktorý rozhodol, že miera spolupráce požadovanej od zainteresovaných strán je „vysoká“ a že zainteresované strany musia konať „podľa svojich najlepších možností a schopností“ (12). Komisia nedokázala pochopiť, prečo nebolo pre čínsku vládu a vyvážajúcich výrobcov možné predložiť/zhromaždiť chýbajúce položky, pričom ani čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia neposkytli žiadne hodnoverné vysvetlenie. Čínska vláda takisto uviedla, že neboli splnené podmienky, na základe ktorých je možné sa uchýliť k použitiu najlepších dostupných informácií a že čínska vláda možno nepredložila niektoré informácie jednoducho preto, že takéto informácie neexistujú, nie sú viac relevantné, prípadne nie sú prístupné, neboli vyžiadané v dotazníku alebo vopred pred ich overením.

(288)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že tak, ako už bolo jasne preukázané v oddiele venovanom subvenciám (odôvodnenia 64-73), využitie dostupných faktov bolo jedinou možnosťou, ktorú mala Komisia ako prešetrovací orgán k dispozícii, aby mohla dospieť k reprezentatívnemu záveru. V súvislosti s charakterom informácií, ktoré boli požadované, treba poznamenať, že Komisia žiadala o informácie, ktoré existovali (napr. informácie o plánoch, úlohách bánk, hodnotení úverového rizika pri poskytovaní pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, o cenách za práva na užívanie pozemkov alebo o právnych predpisoch súvisiacich s viacerými prešetrovanými schémami) a pri viacerých príležitostiach po začatí prešetrovania ponúkla čínskej vláde možnosť tieto informácie predložiť.

(289)

Treba tiež upozorniť na to, že Komisia ako prešetrovací orgán musela prešetriť obvinenia vznesené navrhovateľom, ktoré boli podložené dostatočným množstvom dôkazov na to, aby sa začalo prešetrovanie (napr. využívanie päťročných plánov a priemyselných politík na prednostné poskytovanie pôžičiek zástupcom odvetvia natieraného papiera, úloha bánk ako verejných subjektov, existencia priamej/nepriamej dane a grantových programov), a preto od čínskej vlády ako zainteresovanej strany požadovala predloženie všetkých informácií, ktoré považovala za dôležité. Napriek tomu čínska vláda zvolila iný prístup, ktorý v podstate znamenal, že sa ustanovila za prešetrovací orgán. Čínska vláda skutočne chcela vo vlastnom mene rozhodnúť, čo považuje za relevantné a obmedziť predkladanie dokumentov na tie, ktoré ona považuje za relevantné bez toho, aby prešetrujúcemu orgánu umožnila tieto záležitosti preskúmať. Jasným dôkazom tejto skutočnosti je prístup čínskej vlády k štátnym bankám (pozri odôvodnenie 282).

Čínska vláda tvrdila, že uvedené banky sú „tretími stranami“: navrhovateľ však predložil dostatok dôkazov o tom, že sú „verejnými subjektmi“ a Komisia preto mala právo žiadať od čínskej vlády predloženie požadovaných informácií o ich činnostiach. V odpovedi na seba čínska vláda prevzala právomoc rozhodnúť o tom, že tieto banky nie sú verejnými subjektmi a odmietla o nich poskytnúť akékoľvek informácie. Toto rozhodnutie však patrí prešetrujúcemu orgánu, t. j. Komisii a nie čínskej vláde. Takéto správanie evidentne nie je v súlade so spomínanou judikatúrou WTO, podľa ktorej zainteresované strany musia konať „podľa svojich najlepších možností a schopností“. Nie je celkom zrejmé, ako to súvisí s rozsudkom odvolacieho orgánu vo veci Spojené štáty – Antidampingové opatrenia týkajúce sa niektorých oceľových výrobkov valcovaných za tepla z Japonska, podľa ktorého „spolupráca je proces založený na spoločnom úsilí, pričom strany pracujú spolu na dosiahnutí spoločného cieľa“ (13). Takisto treba poznamenať, že Komisia poskytla každej zainteresovanej strane dostatok času na predloženie požadovaných informácií a prešetrovanie viedla v súlade s ustanoveniami prílohy VI k Dohode SVO, kde sú stanovené pravidlá overovania na mieste, ktoré okrem iného umožňujú na mieste požiadať o doplňujúce podrobnosti k už zhromaždeným informáciám.

(290)

Čínska vláda namietla, že požadované plány boli obšírne, pretože majú 282 000 strán a preložiť ich by znamenalo neodôvodnenú nadmernú záťaž. Takisto uviedla, že nevie nič o plánoch, ktoré sa objavili v nezávislých prekladoch a že na konaniach v Spojených štátoch amerických nepredložila národný päťročný plán.

(291)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. Plány uvedené v odôvodnení 65, ktoré čínska vláda predložila v čínštine, mali menej ako 300 strán. Materiály predložené čínskou vládou nepotvrdzujú tvrdenie o 282 000 stranách. Toto tvrdenie je však napriek tomu znepokojujúce, pretože môže poukazovať na ešte detailnejšie vládne intervencie ako tie, ktoré sa zistili v tomto či v paralelnom antidampingovom prešetrovaní. V súvislosti s plánmi, ktoré sa objavili v nezávislých prekladoch treba poznamenať, že Komisia tieto dokumenty dostala od iných zainteresovaných strán a v rozsahu, v ktorom boli preložené, boli použité na účely tohto prešetrovania. Napokon by sa malo vysvetliť, že Komisia nemala v úmysle tvrdiť, že čínska vláda tieto plány predložila na konaniach v USA. V odôvodnení 66 sa uvádza len to, že v tejto súvislosti pravdepodobne existujú preložené informácie.

(292)

Čínska vláda namietala, že Komisia musí pred použitím najlepších dostupných informácií vypracovať analýzu v súlade s článkom 28 ods. 3 základného nariadenia a dospieť k záveru, či boli splnené špecifické podmienky uvedené v danom odseku.

(293)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia sa uchýlila k použitiu dostupných údajov v súlade s ustanoveniami článku 28 základného nariadenia, pretože špecifické podmienky stanovené v článku 28 ods. 3 neboli splnené. Ako už bolo vysvetlené, čínska vláda buď predložila neúplné údaje, alebo v mnohých prípadoch požadované údaje vôbec neposkytla. Treba pripomenúť, že informácie o plánoch buď neboli poskytnuté vôbec, alebo len čiastočne, informácie o úlohe bánk boli neúplné alebo nesúrodé, hodnotenia úverového rizika vypracované bankami pri poskytovaní pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom neboli poskytnuté, ceny práv na užívanie pozemkov neboli poskytnuté a predložené neboli ani mnohé právne dokumenty týkajúce sa určitých daňových a grantových programov. Vzhľadom na neúplnosť, prípadne neprítomnosť informácií Komisia nemala možnosť si určité predložené informácie overiť. Keďže za týchto okolností nebolo možne skonštatovať, že čínska vláda konala podľa svojich najlepších možností a schopností, ako aj pre bezdôvodné problémy, ktoré bránili vyvodeniu čo najpresnejšieho záveru, Komisia bola nútená uchýliť sa k použitiu dostupných faktov.

(294)

Čínska vláda takisto namietala, že Komisia mala ako najlepšie dostupné informácie použiť informácie, ktoré jej čínska vláda už sprostredkovala.

(295)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia využila každú jednu informáciu poskytnutú zainteresovanými stranami (vrátane všetkých informácií predložených čínskou vládou) a získanú z verejne dostupných zdrojov na to, aby mohla dospieť k reprezentatívnemu záveru.

(296)

V súvislosti s pôžičkami bola vznesená námietka, že pre chýbajúce informácie od konkrétnych bánk potrebné na vyhodnotenie úverového rizika pri poskytovaní pôžičiek sa Komisia mala pridŕžať vysvetlení, ktoré poskytli Čínska národná banka a CBRC, ako aj výročných správ komerčných bánk.

(297)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci o to boli banky zvlášť požiadané, potrebné údaje nepredložili. Informácie poskytnuté Čínskou národnou bankou a CBRC boli len všeobecného charakteru a nesúviseli priamo s pôžičkami poskytovanými spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Čínska vláda priložila k dokumentácii niekoľko výročných správ komerčných bánk (niektoré z nich iba v čínštine) a uviedla, že o obchodných operáciách rozhodujú komerčné banky vo vlastnej kompetencii v súlade so zákonom a bez vplyvu akejkoľvek organizačnej jednotky alebo jednotlivca. Ide však o jednoduché konštatovania, v prípade ktorých nie je možné overiť, či a ako banky hodnotia úverové riziko pri poskytovaní pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom a sú v protiklade s konkrétnymi prípadmi zistenými počas prešetrovania, v ktorých firmy získali pôžičky evidentne bez akéhokoľvek hodnotenia ich úverového rizika.

(298)

V súvislosti s právami na užívanie pozemkov bola vznesená námietka, že Komisia mala využiť informácie predložené čínskou vládou, ktoré, ako tvrdila čínska vláda, potvrdzujú existenciu fungujúceho trhu. Tvrdilo sa, že informácie, ktoré Komisia požadovala v súvislosti s minimálnymi cenami za práva na užívanie pozemkov boli príliš rozsiahle, pričom neboli požadované v dotazníku, ani v dostatočnom predstihu pred overovaním.

(299)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bez informácií o cenách práv na užívanie pozemkov nie je možné dospieť k akémukoľvek záveru, pokiaľ ide o existenciu fungujúceho trhu s pozemkami v Číne, ktorý by odrážal vývoj dopytu a ponuky. Treba tiež poznamenať, že Komisia poskytla čínskej vláde dostatok času na poskytnutie informácií o oblastiach, v ktorých spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia operujú, ale čínska vláda v tejto súvislosti neposkytla jediný číselný údaj. V každom prípade sa Komisia riadila ustanoveniami prílohy VI k Dohode SVO, v ktorej sú stanovené pravidlá overovania na mieste umožňujúce okrem iného požadovať na mieste doplnenie už získaných informácií.

(300)

Čínska vláda namietala, že vládna kontrola nie je primeraným základom pre zistenie, že banka alebo akákoľvek iná inštitúcia je verejným subjektom, a že na analýzu v tomto smere mala Komisia použiť pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci. Čínska vláda namietala, že na základe zistení odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – ČĽR DS379 týkajúcich sa definície verejného subjektu by sa malo súčasné konanie zastaviť.

(301)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia v odôvodnení 90 vysvetlila definíciu verejného subjektu. Táto definícia je v súlade s príslušnou judikatúrou WTO týkajúcou sa subvenčných konaní vrátane uvedenej správy odvolacieho orgánu. Preto nevidí dôvod, aby sa odkláňala od niečoho, čo je všeobecne akceptované a použila inú referenčnú hodnotu (t. j. pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci), ktorá sa uplatňuje v úplne inej oblasti práva. Treba vedieť, že štátna pomoc prebieha v celkom odlišnom kontexte, t. j. jej úlohou nie je regulovať medzinárodný obchod s tovarom, ale slúžiť ako doplnok k spoločnému trhu. Nakoniec neexistuje žiadny právny alebo vecný základ, ktorým by sa potvrdilo, že súčasné konanie by sa malo zastaviť.

(302)

Čínska vláda v súvislosti s preferenčnými pôžičkami výrobnému odvetviu natieraného papiera namietla, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy o špecifickom subvencovaní podľa článku 2 ods. 1 písm. a) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Namietala, že analýza Komisie nesplnila svoj cieľ stanoviť špecifickosť údajnej subvencie de jure.

(303)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tiež tvrdili, že úvery, ktoré im poskytli čínske štátne banky, neboli špecifické.

(304)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V súvislosti s týmto je potrebné pripomenúť, že špecifickosť bola stanovená na základe súhrnných informácií uvedených v dokumentácii vrátane informácií poskytnutých čínskou vládou, ako je uvedené v odôvodnení 92. Táto informácia potvrdzuje existenciu špecifickosti de jure podľa ustanovení článku 2 ods. 1 písm. a) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(305)

Čínska vláda tiež namietala, že Komisia neposkytla nesporný dôkaz o subvencovaní podľa ustanovení článku 2 ods. 4 dohody SVO a článku 4 ods. 5 základného nariadenia, keďže dôkazy, ktoré použila Komisia, nemôžu byť považované za nesporný dôkaz, pretože nemajú potvrdzujúci, objektívny a overiteľný charakter, ktorý je dôveryhodný.

(306)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že skutočnosti uvedené v odôvodnení 92 preukazujú nesporný dôkaz špecifickosti (t. j. špecifické subvencie udelené prostredníctvom sektorového priemyselného plánu, papierenský priemysel považovaný za podporované odvetvie, úloha obchodných bánk a plánovacieho systému čínskeho štátu ako aj vysoký úverový rating spoločností, keďže plnia špecifické plány politiky). Táto informácia je potvrdzujúca, keďže je jasná, objektívna a presvedčivá. Pochádza z viacerých zdrojov a bola poskytnutá zainteresovanými stranami alebo z verejne prístupných kanálov.

(307)

V súvislosti s plánom výroby papiera na rok 2007 sa tvrdilo, že papierenskému priemyslu neposkytuje špecifické subvencie alebo preferenčné zaobchádzanie. Podľa čínskej vlády skutočnosť, že sa v tomto pláne uvádza, že finančné inštitúcie neposkytujú úvery na každý projekt, ktorý nie je v súlade s jeho podmienkami, je len ustanovením zameraným na pozastavenie projektov, ktoré spôsobovali vážne znečistenie.

(308)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že formulácie použité v pláne na výrobu papiera na rok 2007, podrobne vysvetlené v odôvodnení 77, jednoznačne potvrdzujú existenciu špecifických subvencií a preferenčného zaobchádzania v prípade papierenského priemyslu. Tvrdenie, že podrobné pravidlá zaoberajúce sa finančnými inštitúciami existujú len z dôvodov ochrany životného prostredia nie je podložené v samotnej formulácii príslušných textov.

(309)

Vzhľadom na plány politiky ako aj sprievodné dokumenty ako projekt integrácie a katalóg oblastí, čínska vláda opätovne opakovala, že podľa čínskeho zákona o právnych predpisoch nie sú ako také právne záväzné. Skôr by potrebovali právne záväzný vykonávací akt. Tiež sa tvrdilo, že plány sú príliš nejasné na určenie špecifickosti a skutočnosť, že papierenský priemysel je podporované odvetvie, neznamená, že čínska vláda obmedzuje prístup k subvenciám len na určité podniky.

(310)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V súvislosti s tým je potrebné poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo, že plány sú právne záväzné z dôvodov uvedených v odôvodnení 78. Prešetrovaním sa tiež zistilo, že status „podporovaného odvetvia“ v prípade papierenského priemyslu znamená špecifické výhody príslušným podnikom.

(311)

V súvislosti s udeľovaním pôžičiek sa tvrdilo, že analýza výročných správ čínskych bánk, ktoré poskytovali pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, nie je dôkazom toho, že sa udeľovanie pôžičiek riadilo politickými plánmi.

(312)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. Ako je uvedené, výročné správy bánk neposkytujú špecifické informácie o udeľovaní pôžičiek spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Výročné správy sú všeobecné dokumenty, ktoré neposkytujú žiadne informácie o tom, akým spôsobom čínske banky udeľujú pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom a akým spôsobom banky vyhodnocujú úverové riziko v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Táto informácia sa od zainteresovaných strán opakovane požadovala a sa považuje za zásadnú okrem iného v súvislosti so zistením uvedeným v správe MMF z roku 2006 z ktorej vyplýva, že liberalizácia čínskych bánk je neúplná a úverové riziko nie je náležite reflektované (14), v správe MMF z roku 2009 sa zdôrazňuje nedostatočná liberalizácia úrokových sadzieb v Číne (15), v správe MMF o krajinách z roku 2010 bolo uvedené, že náklady kapitálu v Číne sú relatívne nízke, prideľovanie úverov sa niekedy riadi necenovými prostriedkami a vysoké úspory spoločností čiastočne súvisia s nízkymi nákladmi rôznych vstupov (vrátane kapitálu a pozemkov) (16), v správe o čínskej ekonomike OECD (17) z roku 2010 a v pracovnom dokumente hospodárskej sekcie OECD č. 747 o reformách čínskeho finančného sektora (18) sa konštatuje, že vlastníkom finančných inštitúcií zostáva v prevažnej väčšine štát, čo vyvoláva otázky do akej miery sú rozhodnutia bánk o poskytovaní úverov založené na čisto obchodných úvahách, pričom sa zdá, že tradičnou úlohou bánk je pôsobiť ako vládne agentúry s väzbami na vládu.

(313)

V súvislosti so spomínaným oznámením o úverovom ratingu čínska vláda tvrdila, že jedno oznámenie o úverovom ratingu nemôže byť považované za nesporný dôkaz o špecifickosti. Podľa čínskej vlády pokiaľ väčšina alebo dokonca všetky úvery udelené spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom ukazujú, že priemyselná politika im umožňuje mať vyšší úverový rating počas OP, Komisia nemôže uplatňovať podmienky jedného špecifického prípadu na všetky rozhodnutia o poskytnutí úveru.

(314)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že oznámenie o úverovom ratingu uvedené v 81 je priamym prepojením medzi pozitívnymi budúcimi perspektívami spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a existenciou plánov papierenskej politiky a splnením ich cieľov. S cieľom dospieť k záveru sa Komisia sústredila na tento dokument spolu s plánom výroby papiera na rok 2007, pretože ako bolo už uvedené, napriek opakovaným žiadostiam neboli poskytnuté ďalšie informácie, ako posudzovanie rizík v prípade úverov.

(315)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia pri analýze tvrdení o preferenčných pôžičkách nezohľadnila obežník o zlepšení správy osobitných pôžičiek YINFA [1999] č. 228. Podľa čínskej vlády uvedený obežník potvrdzuje, že preferenčné pôžičky alebo osobitné pôžičky boli eliminované.

(316)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V súvislosti s týmto je potrebné poznamenať, ako je vysvetlené v odôvodnení 87, že Komisia našla obežníky Čínskej národnej banky novšie ako z roku 1999, v ktorých sa jasne uvádza existencia preferenčných pôžičiek a ostatných pôžičiek špecifikovaných Štátnou radou. Preto sa argumenty čínskej vlády o zrušení preferenčných pôžičiek a osobitných pôžičiek nezakladajú na skutočných faktoch. Bez ohľadu na uvedené, je dôležité poznamenať, že v obežníku z roku 1999 sa stanovuje, že banky v úplnom vlastníctve štátu musia aktívne komunikovať s úradmi, ktoré zodpovedajú za príslušné odvetvia s cieľom získať ich porozumenie a podporu. Toto takisto potvrdzuje ako štátne orgány ovládajú banky, ktoré sú v úplnom vlastníctve štátu.

(317)

Vzhľadom na dôkaz o špecifickosti predložený navrhovateľom sa tvrdilo, že ide len o odkazy na zistenia rôznych prešetrovaní v Spojených štátoch amerických, kde bola špecifickosť zistená okrem iného prostredníctvom odkazov na päťročné plány.

(318)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia použila všetky relevantné informácie, ktoré mala k dispozícii, s cieľom dopracovať sa k reprezentatívnemu zisteniu. Týmto sa verejne prístupné informácie uvedené v podnete, hoci odkazujúce na zistenia iných prešetrujúcich orgánov, považovali za relevantné a ich použitie bolo primerané.

(319)

Vzhľadom na rozhodnutie č. 40 a katalóg oblastí sa tvrdilo, že priamo nevymedzujú výrobné odvetvie natieraného bezdrevného papiera ako podporované odvetvie alebo podporované projekty. Tiež sa tvrdilo, že termín „podporované projekty“ predstavuje v Číne širokú škálu sektorov hospodárskej činnosti, pričom zahŕňa mnoho odvetví.

(320)

Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. V tejto súvislosti treba poznamenať, že rozhodnutie č. 40 a katalóg oblastí vymedzujú papierenský priemysel, do ktorého výrobné odvetvie natieraného bezdrevného papiera patrí, ako podporované odvetvie alebo podporované projekty. V súvislosti s podporovanými projektmi je potrebné poznamenať, že tieto sa týkajú len určitých činností v rámci 26 sektorov a teda táto kategorizácia, zahŕňajúca len podskupinu podnikov v Číne, nemôže byť považovaná za všeobecnú a nešpecifickú. Komisia to považovala za najprirodzenejšiu interpretáciu v prípade, že neexistuje žiadne vysvetlenie (a podporné dokumenty) k tomu, ako čínska vláda presne uplatnila pojem „papierenský priemysel“ napr. na účely rozhodnutia č. 40 a katalógu oblastí.

(321)

Pokiaľ ide o zákon o komerčných bankách, čínska vláda tvrdila, že článok 34 má všeobecnú povahu a že v súlade s ustanoveniami článku 41 toho istého zákona, neznamená v prípade komerčných bánk žiadnu záväznú povinnosť poskytovať pôžičky na základe priemyselnej politiky.

(322)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V tejto súvislosti je treba uviesť, že znenie článku 34 priamo prepája udeľovanie pôžičiek komerčnými bankami s priemyselnou politikou štátu. Preto to nemohlo byť považované za všeobecné a nepovinné. Vzhľadom na článok 41 už uvedeného zákona je potrebné pripomenúť, že tento článok odkazuje na výsadu komerčnej banky poskytovať pôžičky, ale nezaoberá sa podmienkami, ktoré banky budú musieť zohľadniť pri rozhodovaní o poskytnutí pôžičiek.

(323)

Skupina APP tvrdila, že poskytla Komisii dostatočné informácie a dokumenty, ktoré preukazujú, že Moody's udelil v rokoch 2007 a 2008 skupine APP rating A-1, a preto nebolo správne, že Komisia nezobrala tento rating do úvahy a použila rating BB od Bloomberg.

(324)

Komisia dôkladne analyzovala správy o úverovom ratingu predložené skupinou APP. Tieto správy o úverovom ratingu prepájajú sľubný výhľad do budúcnosti papierenského priemyslu s vyhlásením politiky rozvoja papierenského priemyslu. Preto informácie v týchto dokumentoch vlastne potvrdzujú zistenia Komisie, že súčasná finančná situácia vývozcu bola založená na deformovanom trhu a preto sa kredibilita čínskych vývozcov nemohla posúdiť na základe jej nominálnej hodnoty. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(325)

Skupina APP takisto tvrdila, že správy o vnútornom finančnom manažmente uvedené v rámci tohto bodu v pripomienkach APP k všeobecnému zverejneniu sú „oveľa uspokojivejšie ako fakty, s ktorými sa teraz narába“.

(326)

Uvedené tvrdenie sa muselo zamietnuť. Údaje vypočítané v týchto správach vychádzajú z finančnej situácie spoločnosti, ktorú dosiahla na narušenom trhu, ktorý je samozrejme ovplyvnený preferenčnými pôžičkami, ako zistila Komisia. Ide preto o bludný kruh, t. j. spoločnosť získa preferenčnú pôžičku, čo má pozitívny vplyv na jej finančné ukazovatele a následne tieto ukazovatele majú pozitívny vplyv na podmienky budúcich pôžičiek.

(327)

Skupina APP tvrdila, že metodika, ktorú použila Komisia pri výpočte referenčných hodnôt pre pôžičky v USD a EUR nie je správna a tvrdila, že Komisia dvakrát započítala prirážku k sadzbe LIBOR a týmto zvýšila referenčnú úrokovú sadzbu.

(328)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. Komisia nezapočítala prirážku k sadzbe LIBOR dvakrát. Ako je vysvetlené v konečnom zverejnení, s cieľom stanoviť referenčné hodnoty pre pôžičky v USD a EUR s termínom splatnosti presahujúcim 1 rok, Komisia prirátala k príslušnej sadzbe LIBOR za 1 rok rozdiel medzi firemnými dlhopismi s ratingom BB so splatnosťou 1 rok a firemnými dlhopismi s ratingom BB so splatnosťou n rokov, pričom n je počet rokov, predstavujúci termín, pre ktorý bola vypočítaná „dlhodobá sadzba LIBOR v USD“ (napr. 2, 3, …, 15 rokov). Malo by sa zdôrazniť, že spomínaný rozdiel sa prirátal k „čistým“ sadzbám LIBOR za 1 rok (t. j. nie k sadzbe zvýšenej o x základných bodov ako tvrdila APP).

(329)

Vzhľadom na túto schému čínska vláda namietala, že Komisii sa nepodarilo konštatovať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Tvrdilo sa, že článok 25 zákona o dani z príjmu podnikov je všeobecným právnym predpisom, ktorý sa uplatňuje nielen v prípade výrobcov bezdrevného natieraného papiera, ale v celej čínskej ekonomike.

(330)

Čínska vláda tiež tvrdila, že kritéria oprávnenosti pre túto schému sú objektívne a podrobne vymedzené, že oprávnenosť je automatická a teda táto schéma nemôže byť považovaná za špecifickú v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(331)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. Tieto zistenia Komisie vyplynuli na základe nesporných dôkazov. V tejto súvislosti je treba uviesť, že článkom 25 zákona o dani z príjmu podnikov sa obmedzuje prístup k tejto schéme len na určité podniky a odvetvia, ktoré sú klasifikované ako „podporované“, t. j. špecifickú podskupinu podnikov v Číne. Ako je uvedené, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie natieraného papiera patrí do tejto kategórie a preto výhody v rámci tohto programu sú podľa článku 4 písm. a) základného nariadenia špecifické. Pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti, je potrebné poznamenať, že v príslušných ustanoveniach sa medzi iným uvádza povinnosť, aby výrobky spadali do rozsahu opísaného v oblastiach vyspelých a nových technológií v rámci kľúčovej podpory štátu a aby podniky sústavne vykonávali činnosti spojené s výskumom a vývojom na účely získania nových poznatkov vo vede a technológiách, inovatívne používali nové poznatky alebo podstatne zlepšovali technológie alebo výrobky. Tieto podmienky, ako nemožno ako také považovať za objektívne kritériá oprávnenosti, ktoré vedú k automatickému udeľovaniu subvencií podľa ustanovení článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(332)

Skupina APP vyjadrila pochybnosti, či čiastka vyrovnateľných subvencií vychádzajúcich z týchto schém nemala byť radšej vypočítaná na základe daňového priznania a platby dane za rok 2008 namiesto roku 2009 (OP). Tvrdili, že tieto dve schémy sa vzťahujú na daň z príjmu, ktorá je obyčajne zaplatená v plnej výške a vyrovnaná v zdaňovacom období v nasledujúcom kalendárnom roku v Číne. Preto sa o dani z príjmu za rok 2009 alebo o udelení ktoréhokoľvek preferenčného zaobchádzania rozhodlo len v roku 2010.

(333)

Uvedené tvrdenie sa muselo zamietnuť. Skutočné čiastky získaných výhod boli potvrdené a overené pomocou daňových priznaní za rok 2009, preto ide o výhody vzťahujúce sa na predaj a príjem vytvorený v roku 2009, t. j. počas OP.

(334)

Vzhľadom na túto schému čínska vláda namietala, že Komisii sa nepodarilo konštatovať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Potom namietala, že kritéria oprávnenosti pre túto schému sú objektívne a podrobne vymedzené, že oprávnenosť je automatická a teda táto schéma nemôže byť považovaná za špecifickú v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(335)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. Z tohto hľadiska je potrebné pripomenúť, že z prešetrovania vyplynula existencia preferenčného zdaňovania v prípade určitých spoločností, ktoré boli uznané ako spoločnosti, ktoré vykonávajú určitý typ projektov výskumu a vývoja, t. j. špecifickej podskupiny podnikov v Číne. Ako je uvedené, ide o spoločnosti patriace do odvetví vyspelých a nových technológií, ktoré získavajú hlavnú podporu od štátu, a o projekty uvedené v sprievodcovi kľúčovými oblasťami vyspelej industrializácie, ako napríklad také, ktoré patria do výrobného odvetvia natieraného papiera, a preto výhody z tohto programu sú podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia považované za špecifické. Pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti je potrebné poznamenať, že príslušné ustanovenia predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami sú nejasné a netransparentné a preto nemôžu byť považované za objektívne kritériá oprávnenosti, ktoré vedú k automatickému udeleniu subvencie. Tieto zistenia Komisie sa teda zakladajú na nesporných dôkazoch v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(336)

Vzhľadom na túto schému čínska vláda namietala, že Komisii sa nepodarilo konštatovať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Tvrdila, že daňová výnimka z vyplácaných dividend nie je podľa dohody SVO subvenciou, keďže takáto výnimka nie je vo svojej podstate subvenciou a cieľom príslušných čínskych ustanovení je objasniť daňový základ a predísť tak dvojitému zdaneniu.

(337)

Skupina APP tvrdila, že táto schéma nie je špecifická, je všeobecne a jednotne aplikovaná v celej Číne na základe objektívnych kritérií t. j. zdroja príjmov z dividend. Tiež tvrdila, že táto schéma nepredstavuje subvenciu.

(338)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že príjem z dividend rezidenčných podnikov je oslobodený od povinností korporátnej dane z príjmu rezidenčných podnikov. Najprv je potrebné pripomenúť, že prešetrovaním sa preukázala existencia preferenčného zdaňovania určitých spoločností, t. j. rezidenčné podniky prijímajúce dividendy od iných rezidenčných podnikov a okrem toho dôležitých odvetví a projektov podporovaných štátom ako napr. výrobného odvetvia natieraného papiera t. j. špecifickej podskupiny podnikov v Číne. Preto výhody v rámci tohto programu sú podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifické. Po druhé, ide o daňový stimul, ktorý vedie k ušlým štátnym príjmom podľa definície subvencie stanovenej v článku 1 ods. 1 písm. a) dohody SVC a článku 3 písm. a) základného nariadenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že týmto stimulom sa má predísť dvojitému zdaneniu, je potrebné poznamenať, že aj keď dohoda SVO uznáva, že členovia WTO nie sú obmedzovaní pri prijímaní opatrení na predchádzanie dvojitému zdaneniu (pozri dohodu SVO, príloha I, poznámka pod čiarou 59), toto ustanovenie je „povolenou ochranou“ a neboli poskytnuté žiadne špecifické dôkazy podporujúce tvrdenie, že napr. s dividendami z rezidenčných a nerezidenčných podnikov sa zaobchádza odlišne z dôvodu právnych záväzkov, ktoré ČĽR prijala v rámci príslušných bilaterálnych dohôd o dvojitom zdanení s tretími krajinami.

(339)

Takisto sa namietalo, že táto schéma nie je vôbec relevantná v prípade podnikov a odvetví klasifikovaných ako podporované, ale na základe jeho definície sa vzťahuje na všetky rezidenčné spoločnosti. Čínska vláda tiež namietala, že v článku 2 ods. 2 dohody SVC sa uvádza, že stanovovanie všeobecne uplatniteľných sadzieb dane sa nepovažuje za špecifickú subvenciu. Potom namietala, že kritéria oprávnenosti pre túto schému sú objektívne a podrobne vymedzené, že oprávnenosť je automatická a teda táto schéma nemôže byť považovaná za špecifickú v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(340)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V tomto zmysle je potrebné poznamenať, že právne ustanovenia stanovujúce túto schému patria do kapitoly 4 „preferenčné zdaňovanie“ zákona o dani z príjmu podnikov, v ktorej sa stanovujú špecifické daňové stimuly pre dôležité odvetvia a projekty podporovaných alebo podnecovaných štátom. Ako je už vysvetlené, za týchto podmienok sú výhody v rámci tohto programu v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia špecifické. Prešetrovaním neboli zistené objektívne kritériá na obmedzovanie oprávnenosti, ani nezvratné dôkazy, ktoré by potvrdili, že oprávnenosť je automatická. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa ustanovení článku 2 ods. 2 dohody SVO, je potrebné poznamenať, že súčasná schéma neodkazuje na stanovovanie všeobecne uplatniteľných sadzieb dane, ale na existenciu oslobodenia od dane určitého typu príjmu pochádzajúceho od určitého typu spoločností.

(341)

Vzhľadom na túto schému čínska vláda namietala, že Komisii sa nepodarilo konštatovať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Tvrdila, že špecifické obchodné kategórie vymedzené taxatívne zákonom nie sú špecifické, pretože zahŕňajú širokú škálu hospodárskych činností a týkajú sa rôznych odvetví. Potom namietala, že kritéria oprávnenosti pre túto schému sú objektívne a podrobne vymedzené, že oprávnenosť je automatická a teda táto schéma nemôže byť považovaná za špecifickú v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(342)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že táto schéma je dostupná len spoločnostiam, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom (napr. katalóg pokynov odvetviu v prípade zahraničných investícií a katalóg kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, v prípade ktorých štát v súčasnosti podporuje vývoj). Skutočnosť, že sa oprávnenosť obmedzuje na špecifické obchodné kategórie potvrdzuje, že táto schéma nie je vo všeobecnosti dostupná širokej škále hospodárskych činností, a preto sú výhody v rámci tohto programu podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia považované za špecifické. Okrem toho prešetrovaním neboli zistené objektívne kritériá na obmedzovanie oprávnenosti, ani nezvratné dôkazy, ktoré by potvrdili, že oprávnenosť je automatická. Tieto zistenia Komisie sa teda zakladajú na nesporných dôkazoch v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(343)

Skupina APP tvrdila, že obdobie odpisovania použité Komisiou pri výpočte výhody vyplývajúcej z tejto schémy zodpovedajúce OP nie je správne a Komisia mala použiť obdobie odpisovania, uvedené spoločnosťami skupiny APP. Podľa APP je táto metodika v rozpore s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia.

(344)

Uvedené tvrdenie sa muselo zamietnuť. Obdobie odpisovania uvedené APP je vymedzené na účtovné a finančné účely. Ostatní spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a odvetvie Únie uvádzalo odlišné obdobia odpisovania. Preto Komisia v súlade so svojím zvyčajným postupom a v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia, použila na účely tohto výpočtu obdobie 15 rokov ako dobu použiteľnosti strojových zariadení, ktoré je príslušným odvetvím považované za „normálne“ obdobie odpisovania.

(345)

Vzhľadom na túto schému čínska vláda namietala, že Komisii sa nepodarilo konštatovať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Čínska vláda tvrdila, že vysvetlila kritériá oprávnenosti tejto schémy a ako výsledok neexistuje žiadne opodstatnenie na použitie dostupných faktov.

(346)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že táto schéma je vyhradená pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré kupujú zariadenia vyrobené na domácom trhu, t. j. pre špecifickú podskupinu podnikov v Číne a preto sa výhody v rámci tohto programu sú podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia považujú za špecifické. Okrem toho prešetrovaním neboli zistené objektívne kritériá na obmedzovanie oprávnenosti, ani nezvratné dôkazy, ktoré by potvrdili, že oprávnenosť je automatická. Tieto zistenia Komisie sa teda zakladajú, využitím predložených informácií a ustanovení článku 28 základného nariadenia, na nesporných dôkazoch v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(347)

Obidve skupiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (APP a Chenming) tvrdili, že odvtedy, ako Štátna rada vydala 18. októbra 2010 Oznámenie o zjednotení mestskej dane na údržbu a príplatkov na vzdelávanie pre podniky s domácou a zahraničnou majetkovou účasťou a fyzické osoby, ktoré sa uplatňuje od 1. decembra 2010, sa uvedená daň a príplatok univerzálne vzťahujú na všetky spoločnosti a fyzické osoby v Číne, bez výnimky. Podľa týchto tvrdení sa táto subvenčná schéma už viac nepovažuje za vyrovnateľnú.

(348)

Uvedené argumenty boli analyzované v súlade s predloženou dokumentáciou a dôkazmi, ktoré poskytli strany. Čínska vláda bola požiadaná, aby potvrdila uvedené informácie. Čínska vláda, zainteresovaná strana v tomto konaní a orgán udeľujúci subvencie v tomto programe, oznámili Komisii, že táto schéma bola stiahnutá a nebola nahradená akýmkoľvek iným stimulom odkazujúcim na rovnakú povinnosť dane. Na základe toho a na zákalde informácií predložených spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom sa dospelo k záveru, že obidve skupiny preukázali, že už viac nemajú výhody z akejkoľvek subvencie odvodenej z tejto schémy. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v súlade s článkom 15 základného nariadenia nesmú byť uložené žiadne opatrenia, ak sa subvencia zruší alebo sa dokáže, že subvenciou sa viac neposkytuje zvýhodnenie dotknutým vývozcom. So zreteľom na uvedené skutočnosti a informácie uvedené v dokumentácii sa dospelo k záveru, že subvenciou sa viac neposkytuje zvýhodnenie dotknutým vývozcom. Preto zistenia uvedené v odôvodneniach 160 až 169 boli zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené.

(349)

Vzhľadom na tieto schémy čínska vláda namietala, že Komisii sa nepodarilo konštatovať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Tvrdila, že v súvislosti s týmito schémami poskytla dostatočné informácie a že neexistuje žiadny zákon alebo nariadenie týkajúce sa týchto schém.

(350)

Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že tieto schémy boli identifikované ako špecifické a vyrovnateľné na základe informácií poskytnutých čínskou vládou a spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami bez ohľadu na to, že neboli predložené žiadne platné právne ustanovenia. Skutočnosť, ako tvrdila čínska vláda, že pre tieto schémy neexistujú žiadne právne ustanovenia jednoznačne potvrdzuje, že objektívne kritériá alebo podmienky stanovené zákonom riadiace tieto schémy jednoducho neexistujú. K zisteniam Komisie sa preto dospelo na základe predložených informácií a ustanovení článku 28 základného nariadenia, na nesporných dôkazoch v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. b) dohody SVO a článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne kritériá alebo podmienky, vláda má podľa všetkého veľký priestor na vlastné rozhodovanie, a preto sa prístup k subvenciám považuje za obmedzený len na určité podniky.

(351)

Vzhľadom na tieto schémy, čínska vláda tvrdila, že Komisia si nesprávne vyložila článok 2 ods. 2 dohody SVO, keďže priemyselné parky nie sú geograficky vymedzené regióny.

(352)

Uvedené tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že priemyselný park Sužou je nepochybne ekonomickým a administratívnym správnym celkom v rámci jurisdikcie ČĽR a teda geograficky vymedzeným regiónom v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 2 dohody SVO. Bez ohľadu na uvedené, malo by sa poznamenať, že aj keď uvedená informácia nebola potvrdená konkrétnymi faktami z prešetrovania, priemyselný park už svojím vymedzením môže slúžiť len podskupine podnikov v rámci územia danej krajiny alebo v pôsobnosti orgánu udeľujúceho subvencie a teda v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 písm. a) dohody SVO subvencie poskytnuté priemyselným parkom budú považované za špecifické.

(353)

V súvislosti s právami na užívanie pozemkov čínska vláda tvrdila, že použitie externej referenčnej hodnoty je nelegálne a odvolávala sa na článok 14 písm. d) dohody SVO a na rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci USA – Softwood Lumber IV. Namietala, že EÚ a zákon WTO obmedzuje použitie externých referenčných hodnôt na veľmi výnimočné okolnosti, t. j. len keď sú súkromné trhové ceny narušené z dôvodu hlavnej úlohy vlády ako poskytovateľa daného tovaru alebo služby. Podľa čínskej vlády Komisia neposkytla dôkaz o tom, že súkromné trhové ceny sú narušené hlavnou úlohou vlády ako poskytovateľa.

(354)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. Po prvé je potrebné poznamenať, že pravidlá WTO, ako potvrdil odvolací orgán vo veci USA – Softwood Lumber IV (DS257) a výbor vo veci USA - čínske vyrovnávacie clá (DS379), nezakazujú použitie externých referenčných hodnôt. Po druhé, vo svojom prístupe Komisia celkovo zohľadnila konkrétne podmienky, ktoré vyžaduje judikatúra WTO s cieľom stanoviť externú referenčnú hodnotu. Ako bolo preukázané v rámci odôvodnení 248 až 259, pozemky v Číne patria vláde a súkromným subjektom ich vláda prenajíma. Okrem toho, čínske orgány kontrolujú poskytovanie a rozdeľovanie pozemkov podnikom vrátane sekundárnych trhov, pričom prideľovanie pozemkov podnikom je napojené na striktný súbor pravidiel, pričom akýkoľvek typ zmeny pri prideľovaní pozemkov, napr. prevod práv na užívanie pozemkov z jedného podniku na druhý, musí byť schválený štátom a uznaný prostredníctvom novej zmluvy o právach na využívanie pozemkov medzi nadobúdateľom a príslušným štátnym orgánom. Z hľadiska uvedeného sa dospelo k záveru, že čínska vláda hrá hlavnú úlohu v rozdeľovaní práv na užívanie pozemkov a že akékoľvek čínske „súkromné“ trhové ceny (pokiaľ teda existujú – počas tohto prešetrovania neboli zistené žiadne) musia byť narušené z dôvodu rozhodujúcej úlohy čínskej vlády ako poskytovateľa a jej monopolu ako regulačného orgánu pri pozemkových transakciách. Z tohto dôvodu by finančný príspevok čínskej vlády prakticky určoval úroveň akýchkoľvek súkromných cien.

(355)

Čínska vláda tiež namietala, že výberom Taiwanu ako externej referenčnej hodnoty sa Komisii nepodarilo použiť externú referenčnú hodnotu ktorá sa vzťahuje, odkazuje alebo spája s prevládajúcimi podmienkami na čínskom trhu. Tvrdila, že použitie Taiwanu ako referenčnej hodnoty na kompenzáciu rozdielov pri porovnávaní výhod medzi štátmi je v pravidlách WTO výslovne zakázané.

(356)

Uvedené tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia považuje Taiwan (19) za vhodnú externú referenčnú hodnotu z dôvodu všetkých súhrnných informácií v súbore t. j. z hľadiska i) úrovne ekonomického rozvoja a ekonomickej štruktúry prevládajúcej na Taiwane a príslušných čínskych provincií, kde majú sídlo spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ii) geografickej blízkosti týchto dvoch čínskych provincií a Taiwanu, iii) vysokého stupňa infraštruktúry Taiwanu a týchto dvoch čínskych provincií, iv) silných ekonomických väzieb medzi Taiwanom a ČĽR, v) podobnej hustoty obyvateľstva v príslušných čínskych provinciách a na Taiwane, vi) podobnosti medzi typom pozemkov a transakciami použitými na vytvorenie príslušnej referenčnej hodnoty na Taiwane a hodnôt v ČĽR a vii) spoločných demografických, jazykových a kultúrnych charakteristík na Taiwane a v ČĽR. Okrem toho Jiangsu a Šandong sú považované za najproduktívnejšie výrobné provincie v ČĽR (20). Aj keď HDP na obyvateľa Taiwanu a dvoch čínskych provincií nie je rovnaký, HDP týchto dvoch čínskych provincií v poslednom čase rýchlo rástol t. j. vyrovnáva sa HDP Taiwanu.

Okrem toho nedávne údaje ukazujú, že ČĽR aj Taiwan majú rovnaké skutočné miery rastu HDP (21). Je však potrebné poznamenať, že presné porovnanie medzi HDP netrhového hospodárstva (ČĽR) a HDP fungujúceho trhového hospodárstva (Taiwan) nie je rozhodujúcim faktom, pretože je normálne, že pokiaľ ide o HDP, netrhové hospodárstvo zaostáva za fungujúcim trhovým hospodárstvom. Okrem toho môže v prípade priemyselných pozemkov ovplyvniť ponuku a dopyt veľa ďalších faktorov ako pravidlá plánovania alebo environmentálna politika. Skutočnou otázkou je, aké by boli „prevládajúce trhové podmienky“, pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov v ČĽR, ak by bola fungujúcim trhovým hospodárstvom, pretože zo všetkých dôkazov vyplýva, že by boli veľmi podobné podmienkam na Taiwane.

(357)

Na základe všetkých uvedených informácií možno predpokladať, že zvolená referenčná hodnota je v súlade s požiadavkami odvolacieho orgánu vo veci USA – Softwood Lumber IV (paragraf 103), kde sa uvádza, že „zvolená referenčná hodnota sa musí, napriek tomu, vzťahovať alebo odkazovať na, príp. sa spájať s prevládajúcimi trhovými podmienkami v danom štáte a musí odrážať ceny, kvalitu, dostupnosť, obchodovateľnosť, prepravné a iné nákupné resp. predajné podmienky, v zmysle článku 14 písm. d)“. Súhrn podmienok na Taiwane sa skutočne vzťahuje na prevládajúce trhové podmienky v dvoch čínskych provinciách. Pozemky sú dostupné v oblastiach s podobnou hustotou, geografická blízkosť oblastí zabezpečuje, že kvalita pozemkov je podobná, pričom skutočnosť, že Taiwan a dve čínske provincie majú rovnaký jazyk a kultúru, majú ekonomiky orientované na vývoz a dôležité výrobné sektory potvrdzujú, že ceny, obchodovateľnosť a ostatné nákupné resp. predajné podmienky pozemkov sú úzko prepojené.

(358)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, boli dostatočné na to, aby sa dospelo k záveru, že v Číne existuje trh s pozemkami.

(359)

Uvedené tvrdenie sa muselo zamietnuť. Na základe informácií, ktoré boli Komisii k dispozícii, nebolo možné dospieť k záveru, že v Číne existuje fungujúci trh s pozemkami. Z právnych predpisov, ktoré mala Komisii k dispozícii prostredníctvom čínskej vlády, je jasné, že všetky pozemky v ČĽR patria vláde a vláda ich prenajíma. Čínske orgány majú plnú kontrolu nad poskytovaním a rozdeľovaním pozemkov podnikom vrátane prevodov na sekundárnom trhu. Napriek žiadosti Komisie nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že v oblasti distribúcie práv na užívanie pozemkov existuje akýkoľvek trhový mechanizmus. Situácia je podrobne vysvetlená v odôvodnení 354, v ktorom sa riešia podobné tvrdenia čínskej vlády.

(360)

Skupina APP tvrdila, že súčasné ceny práv na užívanie pozemkov v Číne by sa mali používať ako referenčná hodnota alebo alternatívne súčasné ceny pozemkov v indickom štáte Maháraštra. Spoločnosť Chenming tiež navrhla indický štát Maháraštra ako referenčnú hodnotu.

(361)

Ako už bolo opísané v odôvodnení 359, v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami. Preto nie je vhodné používať súčasné ceny práv na využívanie pozemkov v Číne ako referenčnú hodnotu. Vyvážajúci výrobcovia založili svoje tvrdenie na tom, že ceny pozemkov v Maháraštre by sa mohli použiť ako referenčná hodnota v porovnaní s indickým štátom Maháraštra z hľadiska HDP na obyvateľa a hustoty obyvateľstva v čase nákupu práv na užívanie pozemkov. Ako je vysvetlené, Komisia zastáva názor, že HDP na obyvateľa a hustota obyvateľstva nemôžu byť jedinými rozhodujúcimi faktormi pri výbere štátu/regiónu na účely uplatnenia externej referenčnej hodnoty. V každom prípade metodika navrhovaná spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami nie je v súlade s ich tvrdeniami. Počas OP, Mumbaj, hlavné mesto Maháraštry a jednoznačne najrozvinutejšia oblasť štátu, malo príjem na obyvateľa USD 2 675 (Rs1.28 lakh), ktorý je v skutočnosti nižší ako čínsky národný priemer USD 3 529 (22) a to sa nespomína HDP na obyvateľa vo vysoko rozvinutých regiónoch Šandong a Jiangsu (USD 5 255 resp. USD 6 550). Pokiaľ ide o hustotu obyvateľstva, ktorá sama o sebe takisto nepredstavuje rozhodujúci faktor, ale len pre úplnosť, hustota obyvateľstva je v Maháraštre 314/km2, v Jiangsu 736/km2 a v Šandongu 600/km2, t. j. nie je to na rovnakej úrovni. Okrem toho ostatné faktory ako nedostatok priestorovej blízkosti a spoločné charakteristiky medzi Čínou a Indiou vedú k záveru, že Maháraštra sa ako referenčná hodnota nevzťahuje, neodkazuje ani sa nespája s prevládajúcimi trhovými podmienkami v Číne. Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 357 Komisia naďalej zastáva názor, že ceny pozemkov na Taiwane sú oveľa vhodnejšou externou referenčnou hodnotou.

(362)

APP tvrdila, že niektoré práva na užívanie pozemkov, ktoré Komisia zohľadnila pri výpočte výhody vyplývajúcej z tejto schémy, už nie sú v držbe APP. APP taktiež namietala, že použitím informácií z webovej stránky priemyselného úradu Ministerstva pre hospodárske záležitosti Taiwanu sa dopracovala k odlišnej priemernej cene pozemku za meter štvorcový a Komisia nepreukázala žiadnu snahu nájsť reprezentatívne ponuky za priemyselné pozemky.

(363)

Vzhľadom na celkovú rozlohu pozemkov využívaných APP, Komisia tvrdenie APP zohľadnila a na základe informácií a dôkazov uvedených v pripomienkach v konečnom zverejnení bolo toto tvrdenie akceptované. Opravené informácie boli premietnuté do výpočtu subvencie. Pokiaľ ide o informácie získané z Taiwanu, je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Napriek tomu, že táto strana nenavrhla použiť túto cenu na výpočet vhodnej referenčnej ceny, malo by sa zdôrazniť toto: Komisia použila informácie, ktoré boli k dispozícii v dokumentácii v súvislosti s cenami pozemkov na Taiwane a metodika, ktorou sa dopracovala k referenčnej cene, bola poskytnutá stranám a vysvetlená v oznámení k prípadu z 11. februára 2011. Na druhú stranu, údaje, ktoré prezentovala APP odkazujú len na február 2011, t. j. na časové obdobie odlišné od toho, ktoré použila Komisia pri výpočte a zdá sa, že odkazuje len na zoznam príkladov niektorých údajov získaných z niektorých oblastí Taiwanu. Okrem toho Komisia nemohla vypočítať referenčnú cenu tak, ako ju vypočítala APP, keďže APP neposkytla žiadne podrobnosti o metodike, ktorú použila pri výpočte a nepreukázala, prečo jej výpočet presnejšie odráža priemerné ceny pozemkov na Taiwane.

(364)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že každá subvencia vo forme poskytnutia práv na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu, by nemala byť špecifická.

(365)

Uvedené tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako je už vysvetlené v konečnom zverejnení, čínska vláda neposkytla dostatočné informácie v súvislosti s touto schémou, ktoré museli byť v spise doplnené ďalšími informáciami a faktami. Následne na tomto základe boli vykonané zistenia a sú vysvetlené a analyzované v odôvodneniach 253 až 258.

(366)

Skupina APP tvrdila, že úroková sadzba použitá Komisiou v snahe premeniť nominálnu hodnotu subvencie na hodnotu prevládajúcu v období prešetrovania nie je správna.

(367)

Komisia zohľadnila tvrdenie APP a na základe informácií a dôkazov predložených počas pripomienkovania konečného zverejnenia ho akceptovala. Úroková sadzba navrhnutá skupinou APP sa použila pri výpočtoch subvencie. Táto zmena už je zohľadnená v odôvodneniach týkajúcich sa výpočtu rozpätia subvencie, ako aj vo výsledných rozpätiach subvencie pre príslušné individuálne schémy.

(368)

APP tvrdila, že výšky subvencie musia byť vyjadrené ako percentuálny podiel ich uvedených cien CIF a nie ako percentuálny podiel obratu a že Komisia mala použiť túto metodiku na výpočet subvenčných rozpätí.

(369)

Uvedené argumenty boli analyzované v súlade s predloženou dokumentáciou a dôkazmi, ktoré poskytla uvedená strana. Treba poznamenať, že okrem jednej subvenčnej schémy, ktorá bola zisteniami potvrdená ako vyrovnateľná, neboli zistené žiadne iné schémy, ktoré by boli podmienené uskutočneným vývozom a neboli poskytnuté na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Z tohto dôvodu bola výška subvencie rozdelená podľa celkového obratu z predaja spoločností zo skupiny APP v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza: „Ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu výrobkov počas obdobia skúmania nároku na poskytnutie subvencie“. Keďže táto subvencia nesúvisí s výrobou alebo akýmkoľvek konkrétnym výrobkom alebo vývozom, celkový obrat z predaja spoločnosti je tým najvhodnejším menovateľom. Z tohto podľa by sa malo poznamenať, že relevantný obrat bol určený na základe, ktorý zabezpečuje, že čo najlepšie reflektuje hodnotu predaja výrobkov predávaných príjemcom. Táto zmena už je zohľadnená v odôvodneniach týkajúcich sa výpočtu rozpätia subvencie, ako aj vo výsledných rozpätiach subvencie pre príslušné individuálne schémy. Akákoľvek iná metodika na výpočet výšky vyrovnávacej subvencie by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia (články 7 a 15) a administratívnej praxe, ktorú Komisia využíva pri svojich antisubvenčných konaniach pri výbere vhodného čitateľa/menovateľa na určenie výšky vyrovnávajúcej subvencie.

Strana sa tiež odvolávala na časť pokynov (23), ktorá odkazuje na výpočet subvencie na jednotku, ako základ svojho tvrdenia. Avšak z rovnakých dôvodov, ktoré boli už uvedené, prístup výpočtu subvencie na jednotku sa nepovažoval za vhodný za podmienok tohto prípadu. Skutočne, navrhovaná metodika sa nepovažuje za reprezentatívnu, keďže kombinuje obrat a vyrobené jednotky len v prípade príslušného výrobku, avšak nezohľadňuje jednotky ďalších vyrobených výrobkov. Príslušnými spoločnosťami neboli predložené alebo overené žiadne informácie, pokiaľ ide o celkový počet jednotiek pre všetky výrobky, a subvencie neboli v žiadnom prípade poskytované na základe množstiev. Pokiaľ ide o ceny CIF, je potrebné poznamenať, že dôkazy v dokumentácii ukazujú, že ceny CIF sa líšia v rámci výrobných typov a medzi nimi. V každom prípade, dané subvencie sa nevzťahujú na konkrétny výrobok. Okrem toho, Komisia stanovila výšku subvencie v ČĽR a určila ju tak, že hodnotu celkovej subvencie vydelila obratom v Číne, pri zohľadnení špecifickosti situácie príslušných spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov. To zabezpečuje použitie overenej výšky subvencií a najvhodnejšieho obratu. Nakoniec je potrebné poznamenať, že pri zohľadnení praktických okolností tohto konania, t. j. uloženie antidampingových a vyrovnávacích ciel na úrovni rozpätia ujmy, sa dospelo k záveru, na pozíciu APP to nemá žiadny vplyv, bez ohľadu na to, aká metodika sa zvolí pri určovaní výšky vyrovnávajúcej subvencie a vyrovnávajúceho cla.

(370)

Výška vyrovnávajúcich subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, sa v prípade prešetrovaných spoločností stanovila takto:

(371)

Na základe informácií dostupných z podnetu a informácií od spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov existujú v ČĽR ďalší známi výrobcovia príslušného výrobku. Napriek tomu, vychádzajúc zo skutočnosti, že oznámený objem vývozu sa ukázal byť vyšší ako údaje o dovoze poskytnuté Eurostatom, sa miera spolupráce považovala za vysokú. S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení sa preto pokladalo za primerané stanoviť mieru subvencie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššej miery subvencovania spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, t. j. 12,04 %.

(372)

Počas OP vyrábalo podobný výrobok 14 známych a niekoľko ďalších veľmi malých výrobcov v Únii. Odhaduje sa, že údaje predložené združením CEPIFINE sa vzťahujú na 98 % výroby výrobcov z Únie. Na základe uvedeného sa celková výroba Únie počas OP odhadla približne na 5 270 000 ton. Výrobcovia z Únie, ktorí tvoria celkovú výrobu Únie, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(373)

Výrobné odvetvie natieraného bezdrevného papiera je náročné na energiu a kapitál. Z tohto dôvodu sa uplatňujú úspory z rozsahu, čím sa vysvetľuje koncentrácia výroby v rámci niekoľkých veľkých aktérov, doplnená niekoľkými malými výrobcami, ktorí sa zameriavajú na geograficky blízke trhy. Päť podobne veľkých výrobcov pokrýva väčšinu trhu Únie, pričom výrobné závody sú rozmiestnené po celej Európe. Veľká časť NBP je komoditným typom výrobku a predáva sa najmä prostredníctvom obchodníkov a veľkoobchodníkov s papierom. Tieto distribučné kanály sú charakteristické vysokým stupňom koncentrácie kúpnej sily a transparentnosti cien prostredníctvom cenových ponúk.

(374)

Ako je uvedené v odôvodnení 19, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že NBP na kotúčovú tlač by mal byť zahrnutý do rozsahu súčasného prešetrovania. Na základe uvedeného tá istá strana tvrdila, že argumentácia navrhovateľov výrobného odvetvia Únie nie je v rámci súčasného konania dostatočne podložená. Na základe záverov uvedených v odôvodneniach 22 a 25, t. j. že NBP na kotúčovú tlač a NBP na hárkovú tlač sú dva odlišné výrobky, však toto tvrdenie muselo byť zamietnuté.

(375)

Vláda Číny uviedla, že jeden z reprezentatívnych výrobcov je vraj prepojený na čínsku spoločnosť a preto by sa na neho nemala vzťahovať definícia pojmu „výrobné odvetvie Únie“. Prešetrovaním sa však zistilo, že výrobky vyrábané čínskou spoločnosťou, na ktorú sa odkazovalo, neboli príslušnými výrobkami. Preto tento vzťah nemá žiadny vplyv na analýzu ujmy ani začlenenie tohto výrobcu z Únie do vymedzenia výrobného odvetvia Únie.

(376)

Spotreba sa stanovila na základe:

(377)

Na uvedenom základe sa spotreba v Únii stanovila takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(378)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila celkovo o 14 %. Zistilo sa, že spotreba sa najskôr zvýšila o 4 % v období od 2006 do 2007, potom sa znížila o 18 % od roku 2007 do OP. Pokles spotreby v roku 2008 a počas OP bol výsledkom menšieho dopytu, najmä v prvom polroku 2009, z dôvodu hospodárskej recesie.

(379)

Ako je uvedené v odôvodnení 376, zistilo sa, že overený celkový objem predaja príslušného výrobku u čínskych spolupracujúcich výrobcov na trhu Únie bol vyšší ako objemy dovozu oznámené Eurostatom. Keďže sa usúdilo, že overené informácie sú presnejšie ako dostupné štatistiky, celkový objem dovozu z ČĽR sa stanovil na základe overených informácií poskytnutých spolupracujúcimi spoločnosťami. Objem predaja spolupracujúcich spoločností, o ktorých sa zistilo, že počas posudzovaného obdobia vyvážali iba viacvrstvovú lepenku, sa vylúčil z celkového dovozu, pretože sa dospelo k záveru, ako je uvedené v odôvodnení 47, že viacvrstvový papier a lepenka by sa nemali považovať za príslušný výrobok. Keďže údaje o dovoze týkajúce sa príslušného výrobku sa vzťahujú iba na dve spoločnosti, z dôvodu zachovania dôvernosti údajov sa považovalo za vhodné uviesť ich vo forme indexov.

Tabuľka 2

Celkový subvencovaný dovoz z ČĽR

(380)

Objem celkového dovozu z ČĽR sa značne zvýšil, pričom počas posudzovaného obdobia sa takmer strojnásobil. V dôsledku toho sa ich podiel na trhu značne zvýšil z približne 1 % v roku 2006 na približne 4 % počas OP. Pri posudzovaní tejto skutočnosti je potrebné zohľadniť pokles spotreby počas toho istého obdobia o 14 %. Priemerné ceny subvencovaného dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížili o 8 %.

(381)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého typu výrobku výrobcov Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami vzhľadom na existujúce clo a náklady po dovoze.

(382)

Ako je uvedené v odôvodnení 51, úroveň spolupráce čínskych vývozcov bola veľmi vysoká a vzťahovala sa na celkový objem vývozu z ČĽR do Únie počas OP. Vzhľadom na zistenie, že dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa pôvodne prihlásili, nevyvážali príslušný výrobok na trh Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 52, ich dovoz sa na účely analýzy cenového podhodnotenia nezohľadnil. Z porovnania boli vylúčené aj exportné predaje každej spoločnosti v skupine jedného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, keďže nikto z reprezentatívnych výrobcov z Únie nevyrábal porovnateľné typy výrobkov. Pokiaľ ide o množstvá, ktoré vyviezla táto konkrétna spoločnosť, treba poznamenať, že predstavovali iba malú časť celkového exportného predaja skupiny a ich cenové úrovne sa zdali byť v súlade s celkovými cenovými úrovňami exportného predaja skupiny.

(383)

Porovnaním sa preukázalo, že počas OP príslušný subvencovaný výrobok s pôvodom v ČĽR, ktorý sa predával na trhu Únie, podhodnotil ceny výrobcov z Únie v priemere o 7,6 %. Pri posudzovaní úrovne rozpätia cenového podhodnotenia je potrebné zohľadniť vysoký stupeň transparentnosti cien prostredníctvom cenových ponúk, ktorý charakterizuje distribučný trh s NBP.

(384)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu subvencovaného dovozu na výrobcov z Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia situácie výrobcov z Únie od roku 2006 do konca OP.

(385)

Makroekonomické prvky (výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast a výška vyrovnávacích subvencií) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, na základe informácií poskytnutých združením CEPIFINE.

(386)

Analýza mikroekonomických prvkov sa vykonala na úrovni výrobcov Únie (priemerné jednotkové ceny, zamestnanosť, mzdy, produktivita, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál) na základe ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(387)

Namietalo sa, že v rámci analýzy ujmy sa nepodarilo dôkladne a v súvislostiach zanalyzovať všetky ukazovatele ujmy pre navrhovateľov a výrobné odvetvie Únie ako také. Strany navrhli, že závery týkajúce sa značnej ujmy budú rôzne, pretože niektoré ukazovatele ako podiel na trhu sú stanovené na úrovni navrhovateľov.

(388)

V prvom rade treba poznamenať, že vyhlásenia týchto strán zrejme vychádzajú z ukazovateľov vypočítaných z rozdielnych súborov údajov a informácií ako sú tie, ktoré boli stanovené v priebehu prešetrovania a zverejnené na nasledujúcich stranách. Výsledkom je, že sú fakticky chybné a teda irelevantné.

(389)

Po druhé, Komisia postupuje tak, že vyhodnotí makroekonomické ukazovatele, aby zistila ujmu, ktorú, ako už bolo vysvetlené, utrpelo výrobné odvetvie Únie ako také. V tomto prešetrovaní bolo výrobné odvetvie Únie definované na úrovni výrobcov Únie tvoriacich celkovú produkciu Únie tak, ako je uvedené v odôvodnení 372, bez ohľadu na to, či výrobcovia súhlasia s navrhovateľom alebo či spolupracovali na prešetrovaní.

(390)

Mikroekonomické faktory sa analyzujú na úrovni reprezentatívnych výrobcov z Únie bez ohľadu na to, či súhlasia lebo nesúhlasí s navrhovateľom. Reprezentatívni výrobcovia pokrývali 58 % výroby v Únii. Nikto z ostatných výrobcov v Únii nevzniesol námietku, že mikroekonomické faktory v záveroch Komisie by boli nespoľahlivé alebo ničím nepodložené. Preto neexistuje dôvod na to, aby sa spochybnili zistenia založené na informáciách poskytnutých len reprezentatívnymi výrobcami v Únii.

(391)

Namietalo sa, že jeden zo štyroch reprezentatívnych výrobcov nemohol plne spolupracovať, pretože bol prepojený s iným výrobcom v Európskej únii, ktorý na prešetrovaní nespolupracoval. Obe spoločnosti boli údajne prepojené následkom prechodných dohôd uzavretých v čase, keď spolupracujúci výrobca z Únie nadobudol od iného výrobcu časť jeho podnikateľskej činnosti súvisiacu s NBP. Existovala domnienka, že prostredníctvom týchto prechodných dohôd získal spolupracujúci výrobca z Únie kontrolu nad niekoľkými papierňami, ktoré zostali vo vlastníctve výrobcu, s ktorým došlo k čiastočnej fúzii. V snahe podporiť svoje tvrdenia sa vyvážajúci výrobca odvolával na rozhodnutie Komisie z 31. októbra 2008 (24) (ďalej len „rozhodnutie“), aby sa zistilo, či v čase fúzie bolo možné uvedené transakciu považovať za fúziu v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (25).

(392)

Prešetrovaním sa na druhej strane potvrdilo, že akciový podiel dotknutého výrobcu z EÚ je zanedbateľný a nachádza sa pod hranicou stanovenou v článku 143 Colného kódexu Spoločenstva (ďalej len „IPCCC“) (26). Okrem toho spomínané prechodné dohody nedokazovali žiaden vzťah medzi spoločnosťami, ktorý by išiel za hranice normálneho podnikateľského vzťahu medzi kupujúcim a predajcom. Cieľom podmienok, na základe ktorých boli tieto prechodné dohody uzatvorené, bolo najmä časovo obmedzené riadenie predaja natieraného papiera, pričom podľa týchto podmienok mal výrobca z Únie na prechodné obdobie iba právomoci porovnateľné s funkciou obchodného zástupcu. Okrem toho v konsolidovaných účtovných závierkach a v odpovediach na dotazník táto spoločnosť uviedla príjmy z provízií, ktoré dostávala ako zástupca dotknutých papierní, v súvislosti s týmito papierňami výrobca z Únie nepriznal žiaden vlastnícky vzťah, a teda ani žiadne náklady.

(393)

V zmysle rozhodnutia považoval výrobca z Únie uvedenú transakcia medzi spoločnosťami za čiastočnú fúziu v určitej oblasti podnikania a nie za úplné prevzatie kontroly nad spoločnosťou ako takou. Z rozhodnutia nevyplýva, že sa spoločnosti po fúzii musia považovať za jeden subjekt, najmä v prípade, že ide o ich spoločný podnik. Treba tiež poznamenať, že zemepisná pôsobnosť sa v uvedenom rozhodnutí vzťahuje na EHP a nie na EÚ. Takisto treba poznamenať, že vo svojom rozhodnutí Komisia neanalyzovala vzťah medzi dotknutými spoločnosťami v zmysle článku 143 IPCCC.

(394)

Na základe uvedeného bolo rozhodnuté, že tieto dve spoločnosti nie sú prepojené v zmysel článku 143 IPCCC, a preto dotknutý výrobca Únie plne spolupracoval na prešetrovaní.

(395)

V analýze mikroekonomických ukazovateľoch boli informácie o papierňach nadobudnutých spomínaným výrobcom z Únie boli vynechané za všetky posudzované roky v snahe získať plne porovnateľný trend v priebehu rokov.

(396)

Vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že by každá pridružená spoločnosť výrobcov z Únie mala vyplniť samostatný dotazník, keďže ide o samostatné právne subjekty.

(397)

V prípade dotknutého výrobcu z Únie bolo rozhodnuté, že jeden vyplnený dotazník je dostatočne plnohodnotnou odpoveďou a postačuje aj na analýzu hľadísk ujmy. V odpovedi boli poskytnuté najmä podrobné informácie o každej papierni zvlášť a v priebehu overovacích návštev bolo možné overiť všetky potrebné údaje súvisiace s každým prepojeným výrobcom/predajcom podobného výrobku.

(398)

V následných pripomienkach vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že rovnaká spoločnosť nemohla plne spolupracovať, keďže vyplnila svoj dotazník v mene neexistujúceho subjektu a že účtovné uzávierky spoločnosti sa nezhodovali s údajmi uvedenými v dotazníku. Závery prechádzajúceho odôvodnenia sú relevantné aj z tohto hľadiska.

(399)

Po zverejnení zistení, čínska vláda a jeden čínsky vyvážajúci výrobca namietali, že makroekonomické údaje použité na analýzu sú neúplné a nepresné a teda nemôžu byť použité ako nesporný dôkaz značnej ujmy.

(400)

Overovacia návšteva v mieste asociácie navrhovateľa potvrdila, že údaje použité na stanovenie makroekonomických ukazovateľov sú získané priamo od výrobcov z Únie, predstavujúcich zhruba 98 % celkovej výroby v Únii a sú dostatočne podrobné na identifikáciu informácií o príslušnom výrobku. Použité predpoklady a/alebo odhady boli vykonané na jasnom a primeranom základe, t. j. kotúče na rezanie neboli zohľadnené, pretože predstavujú bezvýznamný objem, ako vidno na ich podiele na objeme celkového predaja reprezentatívnych výrobcov z Únie. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť

(401)

Ako je uvedené v tabuľke, počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie znížil o 20 %. Je potrebné poznamenať, že aj keď sa spotreba Únie od roku 2006 do roku 2008 zvýšila približne o 1 %, výroba výrobného odvetvia Únie sa počas tohto obdobia znížila o 2 %, pričom od roku 2008 do OP sa výrazne znížila v dôsledku poklesu spotreby Únie.

(402)

Od roku 2000 prijali výrobcovia z Únie významné reštrukturalizačné opatrenia zamerané na riešenie štrukturálne nadmernej kapacity. Pomocou konsolidácie a ukončenia prevádzky výrobných zariadení znížilo výrobné odvetvie Únie svoju výrobnú kapacitu pre NBP od roku 2006 do OP približne o 770 000 ton, t. j. o 11 %.

(403)

Napriek zníženiu celkovej kapacity sa miera využitia kapacity ďalej znížila z 92 % v roku 2006 na 83 % počas OP. Najvýznamnejší pokles nastal v období od roku 2008 do OP. Je potrebné poznamenať, že vysoká miera využitia kapacity je významným faktorom dlhodobej životaschopnosti výrobcov papiera vzhľadom na vysoké investície do fixných aktív. Miera využitia kapacity počas OP sa preto považovala za nízku.

(404)

Údaje o predaji v tabuľke sa týkajú objemu predaného prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie.

Tabuľka 4

Objem predaja a podiel na trhu

(405)

Kým spotreba Únie od roku 2006 do roku 2007 vzrástla o 4 % (pozri odôvodnenie 377, objem predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie nezávislým zákazníkom na trhu Únie sa počas toho istého obdobia zvýšil len o 2 %. Znamená to, že výrobné odvetvie Únie nemohlo v tomto období úplne využiť zvýšenú spotrebu. Okrem toho od roku 2008 do OP, keď sa spotreba Únie znížila o 15 %, objem predaja všetkých výrobcov Únie sa znížil ešte viac – o 18 %. Následne sa objem predaja výrobného odvetvia Únie po miernom náraste v roku 2007 naďalej výrazne znižoval, čo sa premietlo do straty podielu na trhu počas posudzovaného obdobia vo výške 5 %.

(406)

Jedna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že podielu výrobného odvetvia Únie na trhu by mal tiež zahŕňať dovoz zo Švajčiarska, keďže tieto pochádzajú z celulózky, ktorú vlastní jeden z reprezentatívnych výrobcov Únie.

(407)

Geografické vymedzenie antisubvenčných prešetrovaní je Európska únia. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(408)

Tiež sa tvrdilo, že počas posudzovaného obdobia značne narástol trhový podiel navrhovateľa.

(409)

Trhový podiel je makroekonomickým ukazovateľom analyzovaným na úrovni celého výrobného odvetvia Únie a nie na úrovni navrhovateľov. Po druhé vyhlásenie týkajúce sa trhového podielu navrhovateľa fakticky chybné.

(410)

Pri pohľade na vývoj za posudzované obdobie bol pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 19 % omnoho výraznejší ako pokles spotreby Únie o 14 %. V dôsledku toho sa počas rovnakého obdobia výrazne znížil aj podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 5 percentuálnych bodov.

(411)

Čiastka vyrovnávacích subvencií pre ČĽR, špecifikovaná v časti týkajúcej sa subvencií, je značná. Vzhľadom na objem a ceny subvencovaného dovozu sa vplyv skutočného subvenčného rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(412)

Celkovo, priemerné predajné ceny zo závodu štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie zostali počas rokov stabilné s výnimkou roku 2007, keď sa pohybovali mierne nad touto úrovňou.

Tabuľka 5

Ceny výrobcov z Únie

(413)

Zásoby predstavovali počas OP približne 10 % objemu výroby. Štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie zvýšili počas posudzovaného obdobia svoje úrovne zásob o 10 %, najmä od roku 2006 do roku 2007 a neskôr od roku 2008 do OP. Je zrejmé, že sa to časovo zhoduje s prudkým zvýšením subvencovaného dovozu za nízke ceny z ČĽR.

Tabuľka 6

Zásoby

(414)

V dôsledku ukončenia prevádzky papierní a konsolidácie štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia podstatne znížil počet zamestnancov – o 20 % (takmer 1 600 pracovných miest).

(415)

Väčšia efektivita sa získala zvýšením a udržaním vysokého výstupu na zamestnanca aj v čase výrazného prepúšťania zamestnancov v rokoch 2007 a 2008. Pracovné náklady sa postupne zvyšovali, pričom celkový nárast predstavoval počas posudzovaného obdobia 8 %.

(416)

Štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie utrpeli v rokoch 2006 až 2008 straty a ich finančná situácia sa zlepšila až v roku 2009, keď sa ceny celulózy, ktorá je hlavnou surovinou, v dôsledku hospodárskej recesie výrazne znížili. Pokles v cenách celulózy (20 %) bol považovaný za výnimočne výrazný pokles, ktorý priamo prispel k zlepšenej finančnej situácii počas OP. Je potrebné poznamenať, že od OP sa ceny celulózy vrátili na úroveň pred OP.

(417)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobcov samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža vývoj ziskovosti. V dôsledku toho vykazuje peňažný tok počas OP neobvyklý nárast z dôvodu poklesu cien celulózy. Návratnosť investícií vykazovala do roku 2008 negatívny vývoj v súlade s negatívnou ziskovosťou dosiahnutou štyrmi reprezentatívnymi výrobcami z Únie a počas OP vykázala pozitívny trend v dôsledku neobvyklých úspor nákladov vzhľadom na ceny celulózy.

(418)

Na základe uvedeného bola schopnosť štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie investovať obmedzená, pretože počas posudzovaného obdobia sa s výnimkou OP peňažný tok výrazne zhoršil. V dôsledku toho poklesli investície počas posudzovaného obdobia o 35 % a boli obmedzené na inštaláciu zariadení kombinovanej výroby, čo výrobcom z Únie pomohlo zmierniť vplyv neustále rastúcich nákladov na energiu.

(419)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že zlepšenie ziskovosti by nemalo byť považované za obmedzený príklad založený na výnimočnom poklesom nákladov na suroviny. Z poklesu nákladov mali výhodu obidvaja: všetci miestni ako aj čínski výrobcovia, nielen navrhovatelia, preto sa tento prielom nezakladal výlučne na poklese nákladov, ale bol skôr výsledkom zmeny cenovej politiky navrhovateľov.

(420)

Okrem toho, vyvážajúci výrobca tvrdil, že ziskovosť vytvárajú skôr ceny CFP ako cena celulózy. Zistilo sa však, že keď ceny celulózy v roku 2009 prudko klesli, ceny CFP zostali stabilné a dôsledkom bol rast zisku. Preto, vzhľadom na skutočnosť, že ceny zostali stabilné, nemôže sa v tomto špecifickom časovom období stanoviť súvislosť medzi cenami a ziskovosťou.

(421)

Miera ziskovosti je ukazovateľ, ktorý je analyzovaný na úrovni reprezentatívnych výrobcov z Únie a nie na úrovni navrhovateľov, ako tvrdí uvedená strana. Analýza zozbieraných informácií ukázala priame prepojenie medzi výnimočným poklesom v cenách celulózy, hlavnej suroviny a zvýšenej ziskovosti; pričom stabilné ceny konečných výrobkov naozaj zohrávali úlohu pri zlepšení ziskovosti. Pokiaľ bol toto pravdepodobne prípad aj iných výrobcov na trhu, nemá to vplyv na záver, že toto dočasné zlepšenie ziskovosti je spôsobené výnimočným poklesom cien surovín počas OP.

(422)

Výrobné odvetvie papiera je vo všeobecnosti charakteristické vysokou zadlženosťou súvisiacou so značnými investíciami do fixných aktív. V dôsledku utrpených strát počas väčšej časti posudzovaného obdobia sa schopnosť štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie získavať kapitál a financovať svoje činnosti v rámci primeraných finančných nákladov takisto oslabila. Týka sa to najmä roku 2008, keď musel byť jeden zo štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie prefinancovaný so značnou rizikovou prémiou, pričom najmenší reprezentatívny výrobca sa stal v roku 2008 platobne neschopný a prebral ho iný výrobca z Únie.

(423)

Prešetrovaním sa preukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ako napríklad objem výroby (– 20 %), využitie kapacity (– 10 %), objem predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie (– 19 %), podiel na trhu (– 5 percentuálnych bodov) sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Okrem toho boli do roku 2008 vážne ovplyvnené ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie, ako napríklad návratnosť investícií a ziskovosť. Dôvodom náhleho zvýšenia ziskovosti počas OP bol výlučne dočasný a neobvyklý pokles svetových cien celulózy počas OP. Je potrebné poznamenať, že miera ziskovosti bola veľmi nízka dokonca aj počas OP a nepovažovala sa za takú, aby bolo možné zmeniť záver, že štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie sa nachádzali vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii.

(424)

Prešetrovaním sa takisto preukázalo, že uvedený obraz ujmy možno vysvetliť najmä skutočnosťou, že štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie neboli napriek snahe o reštrukturalizáciu a zlepšeniu produktivity schopní zvýšiť ceny NBP nad úroveň pokrytia nákladov alebo na úroveň uskutočniteľnej ziskovosti. Dôvodom bolo najmä cenové podhodnotenie čínskych vývozcov počas OP, ktoré má na trhu s vysokou transparentnosťou cien výrazný vplyv. Počas obdobia prešetrovania sa štyrom reprezentatívnym výrobcom z Únie vďaka ďalšiemu zlepšeniu produktivity a poklesu cien celulózy, ktorý nastal v druhej polovici OP, podarilo znížiť výrobné náklady. Keďže dopyt a ponuka na trhu sa po snahe výrobcov riešiť štrukturálne nadmernú kapacitu prostredníctvom konsolidácie a ukončenia prevádzky výrobných zariadení vyrovnali, ceny NBP bolo možné udržať na stabilnej úrovni. Štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie však neboli schopní zvýšiť svoje predajné ceny na takú úroveň, ktorou by sa zabezpečili miery ziskovosti potrebné pre dlhodobú životaschopnosť.

(425)

Ako je uvedené v odôvodnení 19, jedna strana tvrdila, že NBP na kotúčovú tlač by mal byť zahrnutý do rozsahu súčasného prešetrovania. Na základe toho táto strana tvrdila, že vylúčením tohto výrobku zo stanovenia značnej ujmy a z analýzy trendov by sa skreslil obraz o ujme. Na základe záverov uvedených v odôvodneniach 20 a 22 až 25, t. j. že NBP na kotúčovú tlač a NBP na hárkovú tlač sú odlišné výrobky, sa však toto tvrdenie zamietlo.

(426)

Tá istá strana tvrdila, že akvizícia jedného výrobcu z Únie jedným zo štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie v roku 2008 je dôkazom toho, že tento reprezentatívny výrobca z Únie sa nachádzal v dobrej kondícii. V prvom rade je potrebné uviesť, že značná ujma sa posudzuje na základe situácie výrobného odvetvia Únie, a nie na základe konkrétnej situácie jedného výrobcu. Ako je uvedené v odôvodnení 423, väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala negatívny trend, čím sa potvrdzuje zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Táto akvizícia sa okrem toho posudzovala ako súčasť snahy o reštrukturalizáciu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. V každom prípade je potrebné uviesť, že v rámci analýzy makroekonomických ukazovateľov, ako napríklad objem výroby, kapacita, objem predaja a podiel na trhu, mala táto akvizícia neutrálny vplyv, pretože makroekonomické ukazovatele sa posudzujú vzhľadom na všetkých výrobcov Únie, ktorí predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle odôvodnenia 372. Inými slovami, tieto ukazovatele by mali v prípade zmeny vlastníctva zostať celkovo nezmenené.

(427)

Po zverejnení strany tvrdili, že neexistoval žiadny nesporný dôkaz, že výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet, utrpeli materiálnu ujmu. Naopak, navrhovatelia počas OP prezentovali celkové stabilné ekonomické výsledky a zvýšenú ziskovosť.

(428)

Po prvé, stav výrobného odvetvia Únie je analyzovaný na úrovni reprezentatívnych výrobcov z Únie a nie na úrovni navrhovateľov, ako tvrdia uvedené strany.

(429)

Po druhé, ako už bolo zdôraznené v odôvodnení 409, zdá sa, že závery týchto strán boli odvodené z ukazovateľov vypočítaných na základe odlišných súborov údajov a informácií, ako tých, ktoré boli zistené počas prešetrovania a prezentované. Výsledkom je, že sú fakticky chybné. Okrem toho, analýza týchto strán nebolo konzistentná z hľadiska použitia dvoch odlišných súborov údajov pre makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele.

(430)

Ďalej sa tvrdilo, že zlepšenie ziskovosti by sa malo tiež považovať za dôsledok reštrukturalizačných snách výrobného odvetvia vrátane zníženia výroby, zamestnanosti a zvýšenej produktivity. V tomto prípade nemôžu byť uvedené faktory považované za jediné ukazovatele ujmy, ale všetky ukazovatele by sa mali vnímať spolu.

(431)

V článku 8 ods. 2 základného nariadenia je uvedený zoznam ekonomických faktorov a indexov, ktoré sa majú vyhodnotiť pri prieskume vplyvu subvenčného dovozu na výrobné odvetvie Únie. V článku 8 ods. 2 sa jasne uvádza, že zoznam týchto faktorov nie je vyčerpávajúci a žiaden z týchto faktorov nemusí nutne poskytnúť jednoznačnú odpoveď. Preto pokiaľ tieto ukazovatele musia byť posúdene jednotlivo, závery by sa mali dosiahnuť prostredníctvom analýzy všetkých faktorov.

(432)

Strany sa tiež vyjadrili k možnej hrozbe ďalšej značnej ujmy z hľadiska veľkého budovania kapacity čínskymi výrobcami podporovanými štátnou politikou a subvenciami. Rozsahom prešetrovania bola existencia značnej ujmy a nie hrozba ďalšej značnej ujmy. Preto tieto pripomienky nemohli ovplyvniť zistenia a neboli zohľadnené.

(433)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa malo dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 4 základného nariadenia.

(434)

Podľa článku 8 ods. 5 a ods. 6 základného nariadenia sa posudzovalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil subvencovaný dovoz z príslušnej krajiny. Okrem toho sa skúmali známe faktory, iné ako subvencovaný dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebude pripísaná subvencovanému dovozu.

(435)

Je potrebné uviesť, že trh s NBP v Únii sa vyznačuje vysokým stupňom koncentrácie kúpnej sily a transparentnosti cien prostredníctvom cenových ponúk. NBP je okrem toho komoditný typ výrobku a neumožňuje výrazné cenové rozdiely medzi rôznymi zdrojmi. Podstatná časť týchto výrobkov sa predáva prostredníctvom obchodníkov s papierom, ktorí nútia výrobné odvetvie Únie udržiavať ceny na úrovni subvencovaného dovozu za nízke ceny. Ceny dovážaného NBP, z ktorého pochádzalo z ČĽR počas OP 35 %, majú preto vo všeobecnosti výrazný vplyv na úrovne cien na trhu Únie.

(436)

Prešetrovaním sa preukázalo, že subvencovaný dovoz z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil (+ 183 %). Subvencovaný dovoz z ČĽR sa od roku 2006 do roku 2007 zdvojnásobil, pričom v roku 2007 boli ceny o 2 % nižšie ako rok predtým. V roku 2008 zostal dovoz z Číny stabilný, pričom priemerné ceny poklesli ešte o 1 %. Počas OP sa čínsky objem dovozu (+ 71 %) a podiel na trhu (+ 120 %) opäť dramaticky zvýšili, pričom pokles cien (– 5 %) podhodnotil ceny štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie o 7,6 %, čo spôsobilo cenový tlak na trhu Únie a výrobcom z Únie to zabránilo zvýšiť ich ceny na ziskové úrovne.

(437)

Je potrebné pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia sa spotreba Únie znížila približne o 14 %. Výrobné odvetvie Únie vykázalo výrazný pokles objemu predaja (19 %). Pokles predaja bol však oveľa výraznejší ako pokles dopytu a viedol k strate podielu na trhu vo výške 5 percentuálnych bodov. Zároveň sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvýšil o 3 percentuálne body. Uvedené skutočnosti dokazujú, že podiel výrobného odvetvia Únie bol do veľkej miery prevzatý subvencovaným dovozom z ČĽR.

(438)

Usudzuje sa preto, že sústavný tlak subvencovaného dovozu z ČĽR za nízke ceny na trh Únie neumožnil výrobnému odvetviu Únie prispôsobiť svoje predajné ceny zvýšeným nákladom na suroviny, najmä v roku 2008, keď ceny celulózy dosiahli vrchol. Viedlo to k strate podielu na trhu a strate ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(439)

V priebehu prešetrovania a po zverejnení niekoľko strán namietlo, že čínsky dovoz nemal zásadný vplyv z hľadiska objemu a cien. Tvrdili, že čínsky dovoz nerástol prudko, ale skôr postupne v priebehu rokov, a preto bol jeho vplyv pomerne obmedzený a nemal by sa pri určovaní ujmy nadsadzovať. Takisto tvrdili, že čínske ceny boli síce nižšie ako ceny v Únii, ale neovplyvnili relatívne stabilné ceny výrobného odvetvia Únie. Jeden vyvážajúci výrobca spochybnil zistenie Komisia o cenovom nátlaku spôsobenom čínskymi cenami. Zdôraznil, že v roku 2009, keď čínske ceny ešte viac poklesli, ceny výrobného odvetvia Únie nielenže vzrástli, ale umožnili výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť zisky.

(440)

Vývoj čínskych cien je podrobnejšie analyzovaný v odôvodnení 380, pričom sa dospelo k záveru, že rast v objeme nemožno považovať za bezvýznamný.

(441)

Pokiaľ ide o ceny čínsky dovoz podhodnotil ceny reprezentatívnych výrobcov z Únie o 7,6 %, čo sa považuje na trhu s vysokou transparentnosťou cien za značné. Ako už bolo spomínané v odôvodnení 412, ceny reprezentatívnych výrobcov z Únie boli v posudzovanom období naozaj stabilné, s výnimkou nárastu v roku 2007, kedy čínsky dovoz nevzrástol. V roku 2009 výrobcovia z Únie mohli udržať stabilné ceny na úkor ďalšej straty v podiele na trhu a v ziskovosti spôsobenej kombináciou spomínanej stability cien a zníženia nákladov na suroviny.

(442)

Jeden čínsky vyvážajúci tvrdil, že dovoz NBP z Číny nemá vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie, keďže nie je porovnateľný s NBP vyrobeným a predávaným reprezentatívnymi výrobcami z Únie, keďže len 10 % predaja reprezentatívnych výrobcov z Únie bolo porovnaných pri vymedzení podhodnocujúcej a nepoškodzujúcej cenovej úrovne. Je potrebné poznamenať, že vymedzenie bolo vykonané na základe plne porovnateľných výrobkov, ktoré priamo zodpovedajú vo všetkých charakteristikách, aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie. Avšak NBP vyrobené výrobcami z Číny a Únie sú vo všeobecnosti porovnateľné výrobky, ako je uvedené v odôvodnení 50 a teda na trhu Únie si navzájom konkurujú.

(443)

Ďalej existovala domnienka, že zistenie, že trh s NBP je komoditným trhom charakterizovaný vysokým stupňom transparentnosti je nesprávne, keďže výrobcovia z Únie predávajú asi polovicu svojich výrobkov priamo koncovým užívateľom. V rozpore s týmto tvrdením, reprezentatívni výrobcovia z Únie predali väčšinu svojich výrobkov prostredníctvom obchodníkov buď priamo alebo nepriamo (tzv. „indent sales“, kde sú výrobky priamo zasielané zákazníkovi, alebo objednávanie a fakturácia ide cez obchodníka). V skutočnosti obchodníci zohrávajú dôležitú rolu pri zásobovaní výrobkami a poskytovaní cenovej transparentnosti na trhu.

(444)

Vzhľadom na uvedené trendy v dovoze z ČĽR, ktoré nemožno považovať za bezvýznamné, sa dospelo k záveru, že prudký nárast lacného subvencovaného dovozu z ČĽR mal značne nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(445)

Ako je uvedené v odôvodnení 378, spotreba NBP v Únii sa najprv v roku 2007 zvýšila, potom sa v roku 2008 a počas OP znížila. Počas posudzovaného obdobia stratilo celé výrobné odvetvie Únie podiel na trhu. Jeden zo spolupracujúcich vývozcov v ČĽR a čínska vláda tvrdili, že pokles objemu predaja a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu a jeho výroby bol dôsledkom zníženia spotreby, ktoré bolo spôsobené hospodárskou krízou a rozmachom elektronických médií a nemal by sa pripisovať čínskemu dovozu. Na podporu tohto tvrdenia citovala čínska vláda „Manifest za konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ iniciovaný zástupcami papierenského a celulózového priemyslu v júni 2009 (ďalej len „manifest“).

(446)

Hoci nemožno prehliadnuť, že tento negatívny vývoj spotreby v Únii z akéhokoľvek dôvodu od roku 2007 do OP mal negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o objem predaja a výroby, je potrebné poznamenať, že čínski vývozcovia dokázali v rovnakom čase, a najmä od roku 2008 do roku 2009, zvýšiť svoj objem predaja a podiel na trhu prostredníctvom cenového tlaku vyvíjaného na tento trh pomocou subvencovaného dovozu.

(447)

Manifest citovaný čínskou vládou sa týka všetkých zástupcov papierenského a celulózového priemyslu a slúži ako všeobecná politika. Na základe informácií obsiahnutých v tomto dokumente nie je možné učiniť závery zvlášť pre výrobu a zvlášť pre predaj príslušného výrobku. Preto nie je možné určiť, či sa stanoviská alebo zistenia v manifeste dajú v skutočnosti použiť jedna k jednej na príslušný výrobok. Keďže sa navyše prešetrovaním nepodarilo preukázať jasný súvis medzi finančnou krízou a značnou ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie, tento argument sa musel zamietnuť.

(448)

Preto sa usudzuje, že zhoršenie hospodárskej situácie odvetvia Únie nemožno vysvetľovať znížením spotreby, ale spôsobil ho najmä prudký nárast subvencovaného dovozu z ČĽR a cenové podhodnotenie, ktoré praktizovali čínski vývozcovia. Aj keď pokles dopytu prispel k ujme, nemožno ním narušiť príčinnú súvislosť medzi spôsobenou značnou ujmou a zvýšením subvencovaného dovozu.

(449)

Priemerné výrobné náklady štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie sa v rokoch 2006 až 2008 mierne zvýšili (2 %) a počas OP klesli o 5 %. Prešetrovaním sa preukázalo, že náklady štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie na výrobu NBP vo všeobecnosti vykazovali podobný trend ako vývoj cien celulózy, jednej z hlavných surovín na výrobu papiera. Priemerná cena celulózy sa od roku 2006 do roku 2008 zvýšila o 8 % a potom sa od konca roku 2008 do posledného mesiaca OP výrazne znížila. Cena celulózy bola v roku 2009 v priemere o 19 % nižšia ako v predchádzajúcom roku.

(450)

Bez subvencií spôsobujúcich ujmu odvetviu Únie by sa dalo očakávať, že ceny by sa pravidelne prispôsobovali, tak aby odrážali vývoj rôznych zložiek výrobných nákladov. Avšak až do roku 2008 tomu tak nebolo. Výrobcovia z Únie boli v skutočnosti prinútení udržiavať nízke predajné ceny, aj keď ceny celulózy v roku 2008 rástli, aby mohli konkurovať lacnému subvencovanému dovozu z ČĽR, čo viedlo k výraznému poklesu ich ziskovosti počas tohto obdobia. Počas obdobia prešetrovania sa situácia zlepšila vďaka neobvyklému poklesu cien celulózy – pričom súčasne bolo možné udržať ceny NBP na stabilnej úrovni. Avšak aj počas tohto výnimočného obdobia stále veľmi nízke úrovne ziskovosti neumožnili štyrom reprezentatívnym výrobcom z Únie zotaviť sa z pokračujúcich subvenčných praktík. Napriek zníženiu nákladov na suroviny v skutočnosti stále nebolo možné zvýšiť ceny na také úrovne, akými by sa dosiahli solídne ziskové rozpätia potrebné na túto kapitálovo náročnú výrobu.

(451)

Následne sa preto dospelo k záveru, že na základe subvencovaného dovozu z ČĽR, ktorý podhodnotil ceny štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie, sa znížili ceny na trhu Únie a štyrom reprezentatívnym výrobcom z Únie sa zabránilo zvýšiť predajné ceny s cieľom pokryť ich náklady alebo dosiahnuť primeranú ziskovosť. Vzhľadom na to, že ceny surovín sa počas OP výrazne znížili, sa dospelo k záveru, že tieto ceny nemohli mať vplyv na značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas toho istého obdobia.

(452)

Vývozná výkonnosť sa takisto skúmala ako jeden zo známych faktorov, iných ako subvencovaný dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, aby sa zabezpečilo, že možná ujma zapríčinená týmito faktormi nebude pripísaná subvencovanému dovozu. Analýzou sa preukázalo, že predaj na vývoz neprepojeným stranám, ktorý zrealizovali štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie, predstavoval počas posudzovaného obdobia významnú časť ich predaja (približne 26 %). Hoci sa objem predaja na vývoz počas posudzovaného obdobia takisto znížil o 16 %, táto strata objemu exportného predaja bola menej výrazná ako strata objemu predaja na trhu Únie (19 %). Preto sa usudzuje, že poklesom objemu vývozu nemožno vysvetliť úroveň ujmy, ktorú utrpeli štyria reprezentatívni výrobcovia z Únie. Keďže vývoz zohráva významnú úlohu pri zachovaní vysokého využitia kapacity na pokrytie vysokých fixných nákladov na investície do strojových zariadení, usudzuje sa, že hoci sa vývozná výkonnosť zhoršila, celkovo mala pozitívny vplyv. Na základe toho sa usudzuje, že hoci pokles exportných činností mohol prispieť k celkovému zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, tieto činnosti na druhej strane aj naďalej zmierňovali straty, ktoré vznikli na trhu Únie, a preto ich nemožno považovať za narúšajúce príčinnú súvislosť zistenú medzi subvencovaným dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(453)

Jedna strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie vykázalo značný pokles vývozu z dôvodu posilnenia eura voči americkému doláru a že ujma spôsobená týmto faktorom by sa nemala pripisovať dovozu z ČĽR. Ako bolo predtým uvedené, zhoršenie vývoznej výkonnosti odvetvia Únie, bez ohľadu na dôvody takéhoto zhoršenia, nie je hlavným dôvodom ujmy, ktorú výrobcovia utrpeli, a nemožno ním teda narušiť príčinnú súvislosť uvedenú v odôvodnení 444.

(454)

Vývoj objemu dovozu a dovozných cien z iných tretích krajín od roku 2006 do OP bol takýto:

Tabuľka 9

Dovoz z tretích krajín

(455)

Najvýznamnejšími inými tretími krajinami vyvážajúcimi NBP na trh Únie sú Švajčiarsko, Indonézia a Južná Kórea. Z vývoja objemov dovozu vyplýva, že zvýšenie dovozu z ČĽR bolo výraznejšie ako z akejkoľvek inej tretej krajiny. V prípade dovozu zo Švajčiarska sa dovážané výrobky predávali vždy za výrazne vyššie ceny ako výrobky dovážané z ČĽR. Podiel švajčiarskych výrobkov na trhu zostal relatívne stabilný, okrem roku 2008, keď sa dočasne zvýšil o viac ako 4 %, predtým ako sa počas OP opäť znížil takmer na úroveň z roku 2006. NBP dovážaný zo Švajčiarska predstavoval hlavne výrobu jednej spoločnosti vlastnenej jedným zo štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie a vyššie jednotkové ceny môžu súvisieť s rôznym produktovým mixom a štruktúrami predaja. Pokiaľ ide o dovoz z Indonézie, takisto vstupoval do Únie za vyššie ceny ako čínske výrobky okrem OP, keď ceny klesli s veľkou pravdepodobnosťou a do veľkej miery v dôsledku poklesu cien celulózy. Vyplývajúci nárast dovozu, ktorý však z hľadiska objemu zostal počas OP na nízkej úrovni, viedol k podielu na trhu, ktorý počas tohto obdobia takisto zostal na nízkej úrovni. Dovoz z Južnej Kórey vstupoval do Únie počas posudzovaného obdobia v malých množstvách a podiel na trhu zostal stabilný. Aj keď boli kórejské dovozné ceny porovnateľné s dovoznými cenami z ČĽR, kórejské ceny nevykazovali neustále klesajúci trend, ako vykazoval čínsky dovoz počas celého posudzovaného obdobia. Dovoz zo všetkých ostatných krajín sa uskutočňoval za výrazne vyššie ceny ako dovoz z ČĽR a objem dovozu bol malý.

(456)

Malo by sa preto dospieť k záveru, že dovoz z týchto tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(457)

Jeden spolupracujúci vývozca v ČĽR tvrdil, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená nadmernou kapacitou výrobného odvetvia Únie. Zníženie kapacity a konsolidácia výrobného odvetvia Únie preto neboli dôsledkom čínskeho dovozu, ale mali by sa považovať za opatrenie na riešenie nadmernej kapacity. Prešetrovaním sa však preukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas posudzovaného obdobia, najmä v roku 2008, straty aj napriek reštrukturalizácii výrobcov, pretože výrobné odvetvie Únie nebolo stále schopné zvýšiť svoje ceny nad úroveň pokrytia nákladov, ako je uvedené v odôvodneniach 435 až 444. Táto situácia bola spôsobená najmä cenovým tlakom vyvíjaným subvencovaným dovozom, ktorým sa podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Preto sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(458)

Takisto sa namietalo, že reštrukturalizácia odvetvia Únie bola ukončená v roku 2009 konsolidáciou dvoch veľkých výrobcov, ktorá spôsobila okamžité zlepšenie situácie v odvetví Únie. Reštrukturalizácia prebiehala od roku 2000 až do OP. Pozitívny výsledok spomínanej konsolidácie sa mal odraziť v lepšom využití kapacít a minimálne v stabilných objemoch predaja, ale oba tieto ukazovatele sa v priebehu OP zhoršili. Na druhej strane sa zistilo, že zlepšenie ziskovosti odvetvia Únie počas OP bolo spôsobené hlavne a priamo nečakaným jednorazovým poklesom cien celulózy. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(459)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že počas posudzovaného obdobia došlo k podstatnému zvýšeniu objemu lacného subvencovaného dovozu z ČĽR a jeho podielu na trhu. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za subvencované ceny, ktoré boli nižšie ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie za podobné typy výrobkov.

(460)

Toto zvýšenie objemu lacného subvencovaného dovozu z ČĽR a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo s celkovým znížením dopytu na trhu Únie od roku 2006 do OP a takisto aj s negatívnym vývojom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v rovnakom období. Ako je uvedené v odôvodnení 423, súčasne sa zaznamenal negatívny vývoj hlavných ukazovateľov hospodárskej a finančnej situácie odvetvia Únie.

(461)

Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, ukázalo, že žiadny z nich nemal na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie.

(462)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov subvencovaného dovozu, by sa malo dospieť k záveru, že subvencovaný dovoz z ČĽR spôsobil odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(463)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek uvedeným zisteniam existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie prijať vyrovnávacie opatrenia v tomto osobitnom prípade. Na tento účel a v súlade s článkom 31 ods. 1 základného nariadenia sa na základe všetkých predložených dôkazov zvažoval vplyv možných opatrení na výrobcov, dovozcov, obchodníkov, distribútorov a používateľov príslušného výrobku z Únie a aj dôsledky neprijatia opatrení.

(464)

Výrobné odvetvie Únie ako celok pozostáva zo 14 známych výrobcov, ktorí podľa združenia CEPIFINE predstavujú približne 98 % výroby NBP v Únii. Títo výrobcovia sídlia v rôznych členských štátoch Únie, pričom v súvislosti s príslušným výrobkom priamo zamestnávajú viac ako 11 000 ľudí.

(465)

Dvaja zo známych výrobcov mali námietky proti začatiu prešetrovania, nepredložili však ďalšie informácie a nespolupracovali pri prešetrovaní. Avšak na základe dostupných skutočností, a najmä na základe údajov od združenia CEPIFINE, ktoré dokazujú zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie, možno odôvodnene predpokladať, že tieto dve spoločnosti boli subvencovaným dovozom takisto negatívne ovplyvnené. Uvedená nespolupráca sa teda nepovažovala za ukazovateľ toho, že ich situácia by bola odlišná od situácie zostávajúcich výrobcov z Únie.

(466)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú subvencovaným dovozom z ČĽR. Je potrebné pripomenúť, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia nepriaznivý trend. Napriek miernemu zlepšeniu počas OP boli výrazne ovplyvnené najmä ukazovatele týkajúce sa finančnej výkonnosti štyroch reprezentatívnych výrobcov z Únie, ako napríklad ziskovosť a návratnosť investícií. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(467)

Očakáva sa, že uložením vyrovnávajúceho cla sa obnovia účinné a spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie sa umožní upraviť ceny NBP tak, aby odrážali náklady rôznych zložiek. Možno očakávať, že uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(468)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie konečných vyrovnávacích opatrení na dovoz NBP s pôvodom v ČĽR by bol v záujme výrobného odvetvia Únie.

(469)

Dotazníky sa zaslali 14 známym neprepojeným dovozcom a obchodníkom v Únii, ktorí boli uvedení v podnete. Počas prešetrovania sa prihlásilo niekoľko ďalších obchodníkov. V rámci prešetrovania spolupracovalo nakoniec 13 spoločností, hoci niektorí z týchto respondentov poskytli iba čiastočné informácie. Zistilo sa, že na tomto trhu sa dovozcovia správajú tiež ako obchodníci, preto sa na všetky tieto strany bude ďalej odkazovať ako na „obchodníkov“.

(470)

Prešetrovaním sa preukázalo, že všetci obchodníci nakupovali NBP z niekoľkých zdrojov, najmä od výrobcov z Únie. Dvaja obchodníci nenakupovali alebo nakupovali len príležitostne dovážaný NBP z ČĽR. Desať spoločností, ktoré poskytli kvantitatívne informácie o svojich nákupoch príslušného výrobku, predstavovalo celkovo 47 % celkového dovozu z ČĽR. Dovoz vrátane dovozu z ČĽR predstavoval iba obmedzený podiel ich celkového obchodovania a akýkoľvek negatívny vplyv navrhovaných opatrení je teda pravdepodobne zanedbateľný. Všetci obchodníci uviedli, že NBP vyrábaný v Únii a NBP vyrábaný v ČĽR mali väčšinou podobnú kvalitu a boli zameniteľné. Prešetrovaním sa okrem toho potvrdilo, že existuje veľké množstvo iných dovozných zdrojov a obchodníci by sa na tieto iné zdroje dodávok mohli minimálne z dlhodobého hľadiska preorientovať.

(471)

Dvaja dovážajúci obchodníci sa spoliehali najmä na čínske zdroje svojich nákupov NBP. Obe spoločnosti uviedli, že pri nákupe výrobkov od výrobcov z Únie by mali ťažkosti, pretože vzhľadom na minimálne objemy objednávok, ktoré vyžadujú výrobcovia, by sa museli dodržiavať tradičné predajné kanály a distribučné dohody. Uvedené však priamo neovplyvnilo dostupnosť NBP od výrobcov z Únie, pretože mali k dispozícii dostatočnú kapacitu zásob. Preto sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(472)

Pokiaľ ide o možnosť preniesť možné zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov, všetci spolupracujúci obchodníci spomenuli vysokú cenovú transparentnosť na trhu Únie a uviedli, že svoje predajné ceny pre koncových zákazníkov by mohli zvýšiť iba v prípade všeobecného zvýšenia úrovne cien v Únii. Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že plánovaným vplyvom vyrovnávacieho cla je okrem iného zvýšiť cenovú úroveň v Únii na úroveň pokrytia nákladov, sa očakáva, že dovozcovia budú teda schopní preniesť akékoľvek zvýšenie cien spôsobené vyrovnávacím clom aspoň čiastočne na svojich zákazníkov. Takisto je potrebné uviesť, že sa zistilo, ako už bolo uvedené, že čínsky dovoz predstavuje iba veľmi malý podiel celkového obchodovania obchodníkov a že vplyv vyrovnávacieho cla by bol preto vo všeobecnosti zanedbateľný. Na záver je takisto potrebné uviesť, že dovozcovia dosiahli vyššiu ziskovosť pri opätovnom predaji NBP pochádzajúceho od výrobcov v ČĽR, takisto by teda mohli dosiahnuť nižší zisk absorbovaním aspoň čiastočného zvýšenia nákladov.

(473)

Preto by uloženie konečných opatrení nemalo mať celkovo výrazný negatívny vplyv na dovozcov a obchodníkov.

(474)

Dotazníky sa zaslali ôsmim známym používateľom v Únii, ktorí boli uvedení v podnete. Počas prešetrovania sa prihlásilo niekoľko ďalších používateľov. Celkovo predložilo úplne alebo čiastočne vyplnené dotazníky 5 spoločností. Tieto spoločnosti sídlia v rámci Únie a predstavujú tlačiarenské a vydavateľské výrobné odvetvie. Keďže sa zistilo, že trhové podmienky a štruktúra nákladov sú pre tlačiarne a vydavateľstvá odlišné, vplyv opatrení sa analyzoval osobitne pre každú skupinu.

(475)

Len jedna tlačiareň poskytla základné informácie. Podľa informácií, ktoré táto tlačiareň preložila, bol podiel NBP vo vzťahu k celkovým výrobným nákladom tlačeného materiálu relatívne vysoký. Pokiaľ prešetrovanie ukázalo, že tlačiarne získavajú NBP od výrobcov z Únie, potvrdilo sa, že NBP vyrobené v Únii a ČĽR majú podobnú kvalitu a medzi obchodníkmi je silná cenová konkurencia.

(476)

Bolo uvedené, že akýkoľvek nárast ceny by mal na ziskovosť výrazný negatívny vplyv. Tvrdili, že tlačiarenské výrobné odvetvie je už teraz pod tlakom z dôvodu štrukturálne nadmernej kapacity a že akýkoľvek nárast nákupných cien NBP by bol pre tieto tlačiarne ďalším tlakom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vzhľadom na malé množstvo čínskeho NBP používaného tlačiarňami (ktoré stále nakupujú väčšinu potrebného NBP od výrobcov z Únie) sa priamy vplyv akéhokoľvek cla považoval za zanedbateľný. Pokiaľ ide o všeobecné zvýšenie cien na trhu Únie, usudzuje sa, že keďže toto zvýšenie cien by malo vplyv na všetky hospodárske subjekty, tento vplyv by bol neutrálny.

(477)

Pokiaľ ide o vydavateľské odvetvie, vyplnené dotazníky zaslali štyri spoločnosti. Iba jedna spoločnosť nakupovala počas OP malé množstvá NBP s pôvodom v ČĽR. Dve spoločnosti poskytli kvantitatívne údaje o používaní NBP.

(478)

Celkovo sa zistilo, že výrobky, v ktorých sa používa NBP, predstavujú v priemere 16 % celkového obratu týchto spoločností a že priemerný zisk dosahovaný v tomto odvetví je približne 12 %. Ďalej sa zistilo, že týchto šesť spoločností nakupuje NBP hlavne od výrobcov z Únie, pričom iba jedna z nich používala NBP dovezený z ČĽR. Ďalšia spoločnosť začala nakupovať čínske výrobky až po OP. Z tohto dôvodu a najmä na základe nízkeho objemu NBP z ČLR používaného v tomto odvetví nie je pravdepodobné, že uloženie vyrovnávajúcich opatrení na dovoz z ČĽR by malo celkovo vážny vplyv na vydavateľské odvetvie. Okrem toho sa zistilo, že tieto spoločnosti sú ziskové a zvýšenie cien by na koncových zákazníkov mohli preniesť oveľa jednoduchšie, pretože bežne používajú papier, ktorý určil a vybral zákazník, pričom papier používaný vo výrobe kupuje samotný zákazník. Na záver možno uviesť, že vydavateľstvá majú väčšiu kúpnu silu z dôvodu úspor z rozsahu.

(479)

Dve združenia tlačiarenského a vydavateľského výrobného odvetvia podali námietky. Jedno združenie bolo proti uloženiu cla, pričom tvrdili, že akékoľvek zvýšenie cien by viedlo k vyšším nákladom a v dôsledku toho k zníženiu konkurencieschopnosti a strate pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach. Ostatné zostali neutrálne, ale tvrdili, že opatrenia by mohli mať negatívny vplyv na nadväzujúce výrobné odvetvia, keďže zvýšenie ciel by mohlo viesť k premiestneniu tlačiarenského výrobného odvetvia, čo by viedlo k zvýšenému dovozu nadväzujúceho tlačiarenského materiálu.

(480)

Prešetrovaním sa zistilo, že z hľadiska očakávaného rastu existuje v rámci papierových výrobkov niekoľko segmentov a že segment vysokokvalitného papiera na tlač, v ktorom sa NBP primárne používa, stále expanduje. Tvrdenie, že straty by sa presunuli na nadväzujúci trh, je nejasné a nebolo podložené žiadnymi podpornými informáciami alebo dôkazmi.

(481)

Po zverejnení, sa rovnaké tvrdenie o možných vplyvoch na nadväzujúce výrobné odvetvia zopakovalo a podporilo skutočnosťou, že dovoz tlačiarenského materiálu z Číny v poslednom čase rýchlo stúpol a zrejme zabral značný podiel na trhu v rámci európskej spotreby v prípade všetkých tlačiarenských materiálov.

(482)

Ako je uvedené, spolupráca tlačiarní bola obmedzená a na základe obmedzených prijatých kvantitatívnych informácií sa zistilo, že vďaka ich úrovni ziskovosti a podielu CFP na ich nákladoch, tlačiarne sú naozaj veľmi citlivé na zvyšovanie cien. Avšak väčšina tlačiarní nemala žiadny alebo len veľmi obmedzený priamy nákup čínskeho papiera počas OP a množstvo čínskeho papiera použitého tlačiarňami je vo všeobecnosti nízke, preto by bol priamy vplyv cla zanedbateľný. Väčšina používateľov uviedla, že z dôvodu ich potreby krátkych dodacích lehôt, podiel dodávok priamo z tretích krajín by zostal obmedzený.