21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/1

(1)

Listom z 5. apríla 2000 bola Komisii doručená sťažnosť dánskej komerčnej televíznej spoločnosti SBS Broadcasting SA/TVDanmark (ďalej len „SBS/TVDanmark“) týkajúca sa štátneho financovania dánskeho verejnoprávneho televízneho vysielateľa TV2/Danmark (ďalej len „TV2“ (3)). Stretnutie so sťažovateľom sa uskutočnilo 3. mája 2000. Listami z 28. februára 2001, 3. mája 2001 a 11. decembra 2001 sťažovateľ predložil ďalšie informácie.

(2)

Listom z 5. júna 2002 Komisia požiadala o informácie dánske orgány, ktoré odpovedali listom z 10. júla 2002. Dve stretnutia s dánskymi orgánmi sa uskutočnili 25. októbra 2002 a 19. novembra 2002. Ďalšie informácie boli Komisii doručené listami z 19. novembra 2002 a 3. decembra 2002.

(3)

Listom z 24. januára 2003 (4) Komisia informovala Dánsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti so štátnym financovaním dánskeho verejnoprávneho vysielateľa TV2.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie14. marca 2003 (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k daným opatreniam.

(5)

Komisii boli doručené pripomienky od dánskych orgánov listom z 24. marca 2003. Ďalej jej boli doručené pripomienky od niekoľkých zainteresovaných strán. Spoločnosť TVDanmark predložila pripomienky listom zo 14. apríla 2003. Asociácia európskych komerčných televízií (ACT) poslala svoje pripomienky listom zo 14. apríla 2003. Komerčné televízne stanice Antena 3 TV a Gestevisión Telecinco predložili pripomienky16. apríla 2003. Komerčná stanica TV3 predložila pripomienky listom zo 14. apríla 2003. Komisia postúpila tieto pripomienky Dánsku, ktoré odpovedalo listom z 12. septembra 2003.

(6)

Komisia dostala od sťažovateľa ďalšie informácie listami z 15. decembra 2003 a zo 6. januára 2004. Dňa 17. decembra 2003 sa uskutočnilo stretnutie sťažovateľa s útvarmi Komisie s cieľom objasniť informácie, ktoré sťažovateľ predložil listom z 15. decembra 2003. Komisia postúpila tieto informácie dánskej vláde, ktorá odpovedala listom z 15. marca 2004. Stretnutie dánskych orgánov s útvarmi Komisie sa uskutočnilo 9. februára 2004.

(7)

Dňa 19. mája 2004 Komisia prijala rozhodnutie o verejnom financovaní v prospech TV2 v období rokov 1995 až 2002 prostredníctvom koncesionárskych poplatkov a iných opatrení (6). V rozhodnutí dospela k záveru, že pomoc bola zlučiteľná so spoločným trhom s výnimkou sumy 628,2 mil. DKK (približne 84,3 mil. EUR), ktorá sa musela vrátiť spolu s úrokom („rozhodnutie o vrátení pomoci“).

(8)

Spoločnosť TV2, dánske orgány a súkromní vysielatelia Viasat a SBS/TVDanmark následne začali pred Európskym súdnym dvorom právne konanie proti rozhodnutiu Komisie o vrátení pomoci.

(9)

Dánske orgány vykonali rozhodnutie Komisie o vrátení pomoci. Spoločnosť TV2 skutočne vrátila 1 050 mil. DKK (7).

(10)

Toto vrátenie spôsobilo v TV2 finančnú krízu. Následne Dánsko informovalo o rekapitalizácii TV2.

(11)

Rozhodnutím zo 6. októbra 2004 (8) Komisia schválila rozhodnutie dánskej vlády rekapitalizovať spoločnosť TV2 zvýšením jej kapitálu o 440 mil. DKK a premenou štátnej pôžičky vo výške 394 mil. DKK na kapitál („rekapitalizačné opatrenie“). Spoločnosti SBS a Viasat podnikli proti tomuto rozhodnutie právne kroky pred súdom.

(12)

Dňa 22. októbra 2008 (9) Súd prvého stupňa (teraz Všeobecný súd, ďalej len „súd“) potvrdil rozsah pôsobnosti úlohy spoločnosti TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme a zrušil rozhodnutie o vrátení pomoci (ďalej len „rozsudok“). Odvolanie nebolo podané.

(13)

Na základe tohto rozsudku musí teraz Komisia prijať nové rozhodnutie, pretože začala nové konanie vo veci formálneho zisťovania ohľadne obdobia rokov 1995 – 2002.

(14)

Okrem toho súd vydal uznesenie (10) (ďalej len „uznesenie súdu“) vo veci rekapitalizácie, v ktorom sa uvádza, že konanie vo veci T-12/05 sa zastavuje. V bode 35 uznesenia súdu sa uvádza, že existovala úzka súvislosť medzi rozhodnutím o vrátení pomoci a rekapitalizačným rozhodnutím. Súd tvrdil, že zrušenie rozhodnutia o vrátení pomoci zbavilo rekapitalizačné rozhodnutie akejkoľvek podstaty a významu. Uviedol, že „hoci osobitné okolnosti tejto veci nabádali Komisiu prijať dve rozhodnutia, je zrejmé, že tieto rozhodnutia predstavujú dva aspekty tej istej právnej otázky týkajúcej sa klasifikácie opatrení, ktoré vykonalo Dánske kráľovstvo v prospech TV2 a následne TV2 A/S, ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a v posúdení zlučiteľnosti týchto opatrení so spoločným trhom.“ (11). Zrušenie rozhodnutia o vrátení pomoci preto vyžadovalo „nové preskúmanie všetkých opatrení, ktoré vykonalo Dánske kráľovstvo v prospech TV2“. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané žiadne odvolanie.

(15)

V súlade s uznesením súdu musí Komisia v tomto rozhodnutí pri svojom posúdení zohľadniť opatrenia, ktoré vykonali dánske orgány v roku 2004 v dôsledku príkazu vrátiť pomoc, ktorý im bol uložený (neskôr zrušeným) rozhodnutím o vrátení pomoci.

(16)

Z odôvodnení 13, 14 a 15 vyplýva, že toto rozhodnutie sa vzťahuje len na opatrenia, ktoré prijal štát v prospech TV2 na obdobie 1995 – 2000, avšak v súlade s uznesením súdu Komisia zohľadní pri svojom posúdení v rámci tohto rozhodnutia rekapitalizačné opatrenia prijaté v roku 2004, ktoré vyplynuli z príkazu vrátiť pomoc uloženého rozhodnutím o vrátení pomoci.

(17)

Listom z 20. marca 2009 Komisia požiadala dánske orgány, aby poskytli svoju analýzu dôsledkov rozsudku v tejto veci.

(18)

Po žiadosti o viacero predĺžení lehoty dánske orgány poslali svoje pripomienky 26. júna 2009. V prílohe k svojmu listu dánske orgány predložili aj pripomienky od spoločnosti TV2.

(19)

Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí s dánskymi orgánmi a/alebo so spoločnosťou TV2 (okrem iného 25. augusta 2009, 7. februára 2011 a 4. marca 2011).

(20)

Komisia poslala ďalšie žiadosti o informácie (o. i. 22. septembra 2010, 28. októbra 2010, 19. novembra 2010, 14. januára 2011), na ktoré dánske orgány odpovedali 17. novembra 2010, 30. novembra 2010, 3. februára 2011, 24. februára 2011 a 7. marca 2011. Dánske orgány predložili takisto viacero informácií v marci a apríli 2011.

(21)

Komisia dostala pripomienky aj od tretích strán, najmä od spoločnosti SBS/TVDanmark 7. februára 2011.

(22)

Dňa 4. augusta 2008 Komisia prijala rozhodnutie nevzniesť žiadne námietky proti pomoci na záchranu, ktorá sa má poskytnúť spoločnosti TV2 vo forme úverov za 1 000 mil. DKK (12). Konkurent spoločnosti TV2, spoločnosť MTG/Viasat, podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Všeobecný súd rozhodol prerušiť konanie až do rozhodnutia Komisie vo veci reštrukturalizácie (13).

(23)

Dňa 4. februára 2009 Dánsko informovalo Komisiu na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ o pláne reštrukturalizácie spoločnosti TV2 Danmark A/S (ďalej len „prípad reštrukturalizácie“). Listom z 2. júla 2009 Komisia informovala Dánsko, že začala konanie v súvislosti s prípadom reštrukturalizácie (14).

(24)

Vyšetrovanie Komisie vo veci reštrukturalizácie sa uskutočnilo súbežne s jej posúdením v tejto veci a jej rozhodnutie v prípade reštrukturalizácie bude prijaté súbežne a súčasne s týmto rozhodnutím.

(25)

V rokoch 1995 – 2002 pôsobili v Dánsku dve verejnoprávne rozhlasové a televízne spoločnosti, a to Danmarks Radio (ďalej len „DR“) a TV2. DR bola financovaná takmer výlučne z koncesionárskych poplatkov. Spoločnosť TV2 bola financovaná čiastočne z koncesionárskych poplatkov, ale aj z príjmov z reklamy.

(26)

Spoločnosť TV2 bola založená v roku 1986 (15) ako nezávislá samostatná inštitúcia financovaná štátnymi pôžičkami. Spoločnosť začala vysielať na celom území krajiny 1. októbra 1988. Vysielala pozemným kanálom TV2 a v roku 2000 začala vysielať satelitným kanálom TV2 Zulu. Koncom roku 2002 sa TV2 Zulu zmenila z verejnoprávneho kanála na komerčný platený televízny kanál. Okrem toho vláda schválila osem staníc ako regionálne stanice TV2. Spoločnosť TV2 mala vysielať programy z regionálnych staníc TV2 na svojom celoplošnom pozemnom kanáli.

(27)

V rokoch 1995 až 2002 pôsobili na dánskom celoštátnom trhu televízneho vysielania okrem verejnoprávnych spoločností dve komerčné televízne spoločnosti, a to TVDanmark a TV3/3+. Komerčné televízne spoločnosti konkurovali spoločnosti TV2 na celoštátnom televíznom reklamnom trhu. TVDanmark je súčasťou spoločnosti SBS Broadcasting S. A. a vysiela v Dánsku na dvoch kanáloch. Od roku 1997 prevádzkuje kanál TVDanmark2 cez sieť pozostávajúcu z 10 lokálnych komerčných televíznych staníc a od roku 2000 prevádzkuje na základe britského povolenia satelitný kanál TVDanmark1. Satelitné kanály TV3 a 3 + začali vysielať v roku 1992. Tvoria súčasť skupiny Modern Times Group (MTG).

(28)

Právne ustanovenia, ktoré upravujú poskytovanie služieb verejnosti v období vyšetrovania 1995 – 2002 sú obsiahnuté v ďalších zneniach zákona o prevádzkovaní rozhlasu a televízie (ďalej len „zákon o rozhlase a televízii“) (16).

(29)

Úlohou TV2 je poskytovať a šíriť celoštátne a regionálne televízne programy. Šírenie môže prebiehať prostredníctvom rozhlasových zariadení vrátane satelitných a káblových systémov. Predpisy upravujúce povinnosti spoločnosti TV2 vydáva minister kultúry.

(30)

Spoločnosť TV2 má povinnosť poskytovať služby vo verejnom záujme. Podľa zákona o rozhlase a televízii (1994 – znenie platné počas príslušného obdobia) (17) je spoločnosť TV2 nezávislou inštitúciou, ktorej cieľom je poskytovať a šíriť prostredníctvom nezávislých programových činností celoštátne a regionálne televízne programy. Rozsah poskytovaných programov sa musí zamerať zásadne na kvalitu, všestrannosť a rôznorodosť. Pri plánovaní programov regionálnych staníc TV2 sa musí klásť priorita aj na vzťah k príslušnému regiónu.

(31)

V rozsudku (18) sa uvádza, že presné stanovenie úlohy spoločnosti TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme sa postupom času zmenilo, ale všetky vymedzenia v rozličných bodoch počas obdobia vyšetrovania vyžadujú „kvalitu, všestrannosť a rôznorodosť“, čo sú základné kvalitatívne požiadavky činnosti vykonávanej vo verejnom záujme, ktorá je zverená spoločnosti TV2.

(32)

Ďalšie vymedzenie úlohy poskytovania služby vo verejnom záujme možno nájsť v stanovách spoločnosti TV2. Tie napríklad špecifikujú vysielacie povinnosti TV2, pokiaľ ide o umenie a kultúru, dánsku filmovú produkciu, programy pre deti, mládež a etnické menšiny. Spoločnosť TV je takisto povinná vysielať núdzové varovania pre obyvateľstvo.

(33)

Činnosti TV2 vykonávané vo verejnom záujme sú financované z jej podielu na príjmoch z televíznych koncesionárskych poplatkov, z príjmov z reklamy a z iných príjmov. Na základe podmienok zákona o rozhlase a televízii platného v roku 1994 (19) sú celkové činnosti TV2 financované z prostriedkov prevedených z fondu TV2 v súlade s rámcovými rozpočtami, ktoré stanovuje minister kultúry, z príjmu z predaja programov a prostredníctvom iných príspevkov, subvencií atď. Treba zdôrazniť, že za roky 1995 a 1996 dostala spoločnosť TV2 svoj podiel z koncesionárskych poplatkov a príjmy z reklamy z osobitného fondu (fond TV2) (20).

(34)

Ustanovenia o vysielaní komerčných televíznych staníc, ktoré presahujú rámec jednej lokálnej oblasti, sú stanovené v kapitole 5 zákona o rozhlase a televízii. Kapitola 6 sa venuje činnosti miestnych rozhlasových a televíznych staníc. Hlavnou požiadavkou je získať licenciu na vysielanie. Programové požiadavky pre držiteľov licencie sú stanovené vo vykonávacích nariadeniach č. 874 o európskych programoch a č. 1349 o činnosti miestnych rozhlasových a televíznych staníc (21). Na základe týchto nariadení sieťové stanice, ktoré dostali lokálnu televíznu licenciu, musia vysielať lokálne programy najmenej jednu hodinu denne a produkovať podstatnú časť svojich programov po dánsky alebo pre dánske publikum. Keďže TV3, 3 + a prvý kanál spoločnosti TVDanmark vysielajú na základe britskej licencie, platia tieto predpisy len na TVDanmark2.

(35)

V rokoch 1995 až 2002 sa spoločnosť TV2 zaoberala viacerými komerčnými činnosťami, keď na tento účel dostala od 1. januára 1997 osobitné oprávnenie (22), ktoré jej okrem iného umožňovalo využívať svoje technické zariadenia, zakladať nové spoločnosti alebo vykonávať kapitálové investície do existujúcich spoločností. Tieto činnosti zahŕňali v období 1995 až 2002 reklamu, predaj programov, prenájom antén, obchodovanie, internetové činnosti, ďalší predaj športových práv atď.

(36)

Od januára 2001 je spoločnosť TV2 povinná viesť oddelené účty pre svoje podnikanie vykonávané v rámci služby vo verejnom záujme a „ostatné podnikanie“ s obratom presahujúcim 5 % z celkového obratu a 3 mil. DKK ročne. Musí uplatňovať účtovanie všetkých nákladov a stanovovať ceny produktov a služieb, ktoré nie sú vo verejnom záujme, na základe trhovej hodnoty. Prevody kapitálu medzi službou vo verejnom záujme a ostatným podnikaním sa musia uskutočňovať v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a nesmú zahŕňať prostriedky z koncesionárskych poplatkov (23).

(37)

V rokoch 1995 až 2002 dostávala spoločnosť TV2 príjmy z koncesionárskych poplatkov.

(38)

Minister kultúry stanovuje výšku koncesionárskych poplatkov od vlastníkov rozhlasových a televíznych prijímačov na jeden alebo viac rokov naraz (24). Televízne koncesionárske poplatky vyberá DR a príjmy sa potom rozdeľujú medzi DR a TV2 tak, ako to určí minister kultúry na základe mediálnej dohody s dánskym parlamentom.

(39)

Minister kultúry stanovuje pravidlá určujúce začiatok a koniec povinnosti platiť koncesionárske poplatky, lehoty splatnosti a núteného výberu, ako sú penále atď. Úrok za oneskorené platby sa účtuje v súlade s príslušným zákonom. Výber neuhradených poplatkov môže vymáhať Hypotekenbank (Dánska hypotekárna banka). Neuhradené sumy sa môžu napríklad zraziť z platu príslušnej osoby v súlade s pravidlami o výbere daní fyzických osôb, ako to stanovuje zákon o zrážke daní pri zdroji.

(40)

Do roku 1997 dostávala spoločnosť TV2 svoje prostriedky (príjmy z reklamy a koncesionárskych poplatkov) cez fond TV2. Od roku 1997 dostáva spoločnosť TV2 svoj podiel z koncesionárskych poplatkov priamo od DR.

(41)

V rokoch 1995 a 1996 dostávala spoločnosť TV2 výnosy z reklamy z fondu TV2 (25).

(42)

Spoločnosť TV2 dostala aj 58 mil. DKK z rozhlasového fondu na zvýšenú angažovanosť v dánskej filmovej tvorbe.

(43)

Okrem toho, keď bol fond TV2 v roku 1997 zrušený, spoločnosť TV2 dostala 167 mil. DKK z fondu na investovanie do digitalizácie svojich výrobných systémov a 50 mil. DKK na pokrytie prevádzkových nákladov.

(44)

Spoločnosť TV2 bola okrem toho oslobodená od platenia dane z príjmu právnických osôb v zmysle zákona o obchodných spoločnostiach. Výsledný prospech pre TV2 počas sledovaného obdobia predstavuje 159,4 mil. DKK. V januári 2001 dánsky štát zaviedol mechanizmus na neutralizáciu vplyvu oslobodenia od platenia tejto dane na komerčné činnosti spoločnosti TV2. Na základe toho musela spoločnosť TV2 previesť 30 % svojho ročného zisku z činností iných ako služba verejnosti na verejnoprospešnú činnosť. Táto sadzba zodpovedá štandardnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb, ktorú Dánsko zaviedlo v roku 2000.

(45)

Výdavky spoločnosti TV2 spojené so založením podniku a prevádzkovým deficitom boli v prvom období jej činnosti financované zo štátnych prostriedkov. TV2 musela platiť úroky z istiny v rámci pôvodných pôžičiek a musela splatiť celú dlžnú sumu. Počas celého sledovaného obdobia však bola spoločnosť TV2 oslobodená od platenia úrokov a užívala výhody moratória na splácanie pôžičiek. Táto výhoda vyplývajúca z bezúročných a nenávratných pôžičiek na založenie podniku a z pôžičiek na prevádzku za sledované obdobie predstavovala 341,8 mil. DKK.

(46)

Až do konca roku 1996 štát vydával záruky za pôžičky, ktoré si fond TV2 vzal na financovanie prevádzky spoločnosti TV2. Prostriedky z pôžičiek zaručených štátom boli po zrušení fondu TV2 prevedené na spoločnosť TV2. Výhoda plynúca z tejto záruky pre spoločnosť TV2 predstavuje 9,8 mil. DKK.

(47)

Počas sledovaného obdobia malo Dánsko prístup k trom celoštátnym pozemným vysielacím frekvenciám, ktoré boli vyhradené pre verejnoprávne televízne spoločnosti. Jedna frekvencia bola vyhradená pre spoločnosť TV2, druhá pre DR a tretia pre digitálnu televíziu.

(48)

Spoločnosť TV2 platila poplatok za používanie vyhradenej celoštátnej vysielacej frekvencie národnej agentúre pre IT a telekomunikácie (IT- og Telestyrelsen) – štátnemu orgánu podliehajúcemu ministerstvu pre výskum, technológiu a vývoj (26). Výšku tohto poplatku stanovuje dánsky zákon o financiách. Počas sledovaného obdobia spoločnosť TV2 platila frekvenčné poplatky vo výške od 2 do 4 mil. DKK ročne.

(49)

Televízna spoločnosť Danmark má aj frekvencie s výlučne regionálnym pokrytím. V roku 1997 vláda zaviedla možnosť používať regionálne frekvencie na dosiahnutie širšieho pokrytia (sieť). V rokoch 1998 – 2001 museli všetky komerčné lokálne televízne stanice s povolením vysielať do sieťových rozvodov platiť ročné poplatky štátu (27). Regionálna pôsobnosť TV2 nebola spoplatnená, lebo vysielala v rámci „okien“ na celoštátnej frekvencii TV2. Komerčná televízna spoločnosť TVDanmark bola prvým operátorom, ktorý platil takýto poplatok za svoj druhý kanál. Celkový poplatok, ktorý TVDanmark zaplatila, predstavoval 85 mil. DKK.

(50)

Majitelia spoločných anténových zariadení majú povinnosť vysielať programy TV2 vo verejnom záujme prostredníctvom svojich zariadení (povinnosť prenosu).

(51)

Po prvé Komisia dostala rôzne pripomienky zainteresovaných strán po jej rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Hlavné body sú zhrnuté ďalej v texte.

(52)

TVDanmark zastávala názor, že poskytovanie celoštátnej vysielacej frekvencie štátom vytvára štátnu pomoc, pretože štát sa zrieka príjmu z tohto nedostatkového aktíva. Konkurenti majú krytie max. 77 %. Podľa TVDanmark treba skutočnosť, že poplatky za sieť sa vyžadujú len od TVDanmark2 a nie od lokálnych staníc TV2, hoci sa z hospodárskeho a obchodného hľadiska nachádzajú v tej istej situácii, hodnotiť ako štátnu pomoc pre lokálne stanice TV2. Podľa spoločností ACT, Antena 3 TV a Telecinco vyžaduje zásada neutrality EÚ vo vzťahu k prostriedkom prenosu, aby sa poplatky ukladali všetkým druhom vysielacích sietí.

(53)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, spoločnosti ACT, Antena 3 TV a Telecinco poznamenali, že povinnosť TV2 odvádzať 30 % zisku z jej komerčnej činnosti na verejnoprávnu činnosť nemožno prirovnávať k odvodu dane z príjmu právnických osôb štátu, pretože narúša hospodársku súťaž na televíznom trhu.

(54)

Viaceré tretie strany poznamenali, že definíciu činnosti TV2 ako službu vo verejnom záujme nemožno považovať za legitímnu. Namietali, že podmienky poverenia a podmienky proporcionality boli splnené. TVDanmark najmä uviedla, že Komisia by pri svojom výpočte nadmernej kompenzácie mala zohľadňovať prospech, ktorý TV2 získala z oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, z bezúročných a nenávratných pôžičiek na založenie podniku, zo štátnej záruky za pôžičky na prevádzku a z bezplatného používania vysielacích frekvencií. TVDanmark uviedla, že trhové kolísania príjmov z televíznej reklamy sú vo všeobecnosti obmedzené a neoprávňujú k navýšeniu kapitálu TV2.

(55)

Pokiaľ ide o reklamný trh, TVDanmark zdôraznila, že cenová prax TV2 stavia komerčných operátorov do situácie, keď nedokážu kryť všetky svoje výdavky. TVDanmark musí určovať cenu svojich TRP asi 30 – 40 % pod ceny TV2, len aby bola akceptovaná na trhu (TRP alebo GRP spoločnosti TV2 má vyššiu hodnotu na základe lepšieho pokrytia) (28). Na základe osobitného postavenia TV2, okrem iného aj v ohľade pokrytia a programového rozpočtu, by inzerujúci časť svojho rozpočtu na reklamu vždy radšej umiestnil v TV2, čím by dosiahol najväčší efekt, to znamená čo najlepšie kontakty, čo najväčší dosah a/alebo frekvenciu v rámci daného rozpočtu. TVDanmark predložila údaje, ktoré dokazujú, že od obdobia rokov 1997 – 2002 má straty, a namietla, že zo strany TV2 je to neférová konkurencia a bráni TVDanmark generovať dostatočné príjmy. TVDanmark predložila aj analýzu cenotvorby pre televíznu reklamu na dánskom trhu, ktorú vypracoval Copenhagen Economics. Analýza porovnala priemerné a marginálne ceny na trhu a dospela k záveru, že došlo k súťaži len o zvyškový dopyt a že každé porovnanie by sa preto malo zakladať na marginálnych cenách. Okrem toho, TVDanmark predložila informácie porovnávajúce ceny reklamy spoločnosti TV2 s cenami pre ostatné druhy médií a s cenami v iných krajinách.

(56)

TV3 uviedla, že spoločnosť bola nútená poskytovať oveľa väčšie rabaty na reklamu, len aby bola akceptovaná na trhu, lebo TV2 ponúka inzerentom osobitné marginálne rabaty na zvyšnú časť ich rozpočtu na reklamu za podmienky, že aj tento zvyšok rozpočtu umiestnia v TV2.

(57)

Po druhé Komisia dostala aj pripomienky od dánskych orgánov po jej rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Hlavné body sú zhrnuté ďalej v texte.

(58)

Dánske orgány usúdili, že vysielacie frekvencie pre TV2 nemožno pokladať za výhodu, pretože lokálne televízne stanice disponujú aj vysielacími frekvenciami, ktoré sú im vyhradené. Voči TV2 sa preto nepostupovalo nijako mimoriadne výhodne. TV2 takisto platila poplatok za používanie frekvencie tak, ako ho platia ostatné stanice.

(59)

Vo veci oslobodenia od platenia daní právnických osôb sa dánske orgány vyjadrili, že zisk z komerčnej činnosti bol dosť obmedzený a že metóda, ktorá sa zvolila na neutralizovanie oslobodenia TV2 od platenia daní právnických osôb z jej komerčných činností znamenala, že spoločnosť nezískala z tohto oslobodenia žiadny finančný prospech.

(60)

V otázke proporcionality sa dánske orgány vyjadrili, že príspevok vo výške 167 mil. DKK z fondu TV2 sa poskytol na digitalizáciu televíznej siete. Preto sa nemôže považovať za voľný kapitál.

(61)

Dánske orgány ďalej uviedli, že zisk za roky 1995 – 2002 odzrkadľoval primeranú výšku návratnosti vo vzťahu k obratu TV2. Okrem toho bol potrebný kapitál ako nárazník v prípade náhleho poklesu výnosov z reklamy a podľa zákona TV2 nesmela brať pôžičky presahujúce 4 % ročného obratu. Okrem toho, podľa dánskych orgánov štát konal v súlade so „zásadou investora v trhovom hospodárstve“, keďže vlastný kapitál spoločnosti TV2 nepresahoval to, čo by vložil bežný trhový investor. Taký kapitál nebol v rozpore so zmluvou za predpokladu, že sa nepoužil na krížové subvencovanie komerčnej činnosti TV2.

(62)

Pokiaľ ide o správanie spoločnosti TV2 na reklamnom trhu, dánske orgány sa vyjadrili, že TV2 dôsledne určovala svoje ceny s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výnos. Ceny sa stanovovali výlučne na základe ponuky a dopytu. Ročné stanovenie cien sa uskutočňovalo na základe hodnotení reklamného oddelenia TV2, ktoré sleduje komerčnú sledovanosť (vekovej skupiny 21 – 50 rokov), programové plány, hospodársky vývoj a konkurenčnú situáciu na trhu. Prevádzkové náklady TV2 sa do tejto kalkulácie nezahŕňali ani koncesionárske poplatky. Ceny TV2 boli najvyššie na dánskom trhu, a preto nemožno hovoriť o znižovaní cien, čo by viedlo k narastajúcej potrebe štátneho financovania.

(63)

Dánske orgány predložili správu RBB Economics o konkurencii na dánskom reklamnom trhu. V správe dospeli k záveru, že priemerné čisté ceny TV2 boli v skutočnosti vyššie ako ceny konkurentov a že rozdiely v cenách reklamy v TV2 a TVDanmark boli spôsobené rozdielmi v ich vzájomnom pomere síl, pokiaľ ide o programy a schopnosť zaujať divákov.

(64)

Po tretie Komisia požiadala po rozsudku súdu dánske orgány, aby predložili svoju analýzu jeho uplatňovania v danej veci.

(65)

Dánske orgány poslali svoje pripomienky a predložili aj pripomienky od spoločnosti TV2. Hlavné body sú zhrnuté ďalej v texte.

(66)

Pokiaľ ide o príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996, dánske orgány a TV2 uviedli, že dánsky štát nemá kontrolu nad ich výškou, a preto ich nemožno považovať za štátne prostriedky. Dánske orgány nepotvrdili údaje, ktoré predložila Komisia, no vysvetlili, že výpočet príjmov z reklamy za roky 1995 a 1996 mal zohľadňovať skutočnosť, že časť peňazí z fondu TV2 sa použila na financovanie regiónov TV2 a že táto časť mohla byť financovaná len z koncesionárskych poplatkov. Dánske orgány však pripustili, že príjmy z reklamy by sa v žiadnom prípade nemali brať do úvahy na účely výpočtu čistých nákladov na verejnoprávne vysielanie a že predstavovali príjem vytváraný činnosťami v oblasti služby verejného záujmu.

(67)

Dánske orgány a TV2 ďalej poukázali na rozsudok súdu ako dôkaz, že boli splnené podmienky rozsudku vo veci Altmark z 24. júla 2003 (29). Pripomenuli, že podobne ako vo veci BUPA (30) sa prípad TV2 týkal okolností, ktoré už existovali pred dátumom rozsudku vo veci Altmark. Uviedli, že pri uplatňovaní kritérií rozsudku vo veci Altmark sa musel dodržiavať duch a účel kritérií tak, aby sa zohľadnili skutočnosti konkrétneho prípadu. Podľa ich názoru z rozsudku vyplynulo, že jediná požiadavka, ktorú súd uložil dánskemu štátu spočívala v tom, že by mal „v podstate“ spĺňať podmienky rozsudku vo veci Altmark.

(68)

Dánske orgány a TV2 vyslovili názor, že postup použitý na stanovenie koncesionárskych poplatkov bol transparentný a spĺňal požiadavky druhého kritéria Altmark aspoň vo svojej podstate, čo je podľa nich na základe rozsudku súdu postačujúce. Usúdili, že bolo splnené aj tretie kritérium do tej miery, aby TV2 mohla dosahovať primeraný zisk. Pokiaľ ide o štvrté kritérium Altmark, zdôraznili rozsiahle kontroly, ktoré uplatňovali na TV2, a tvrdili, že vec BUPA a rozsudok súdu podporili ich tvrdenie, že v tomto konkrétnom prípade by sa mal test zmierniť alebo by sa mal splniť len v podstate. Citujúc vec Chronopost (31) poukázali aj na to, že v praxi nebolo možné porovnávať TV2 s typickým dobre riadeným podnikom. Okrem toho dánske orgány viackrát zopakovali svoj názor, že v rámci testu investora v trhovom hospodárstve by sa kompenzácia mala schváliť.

(69)

Dánske orgány a TV2 ďalej uviedli, že štátna pomoc by sa mala vyhlásiť za zlučiteľnú. Vysvetlili proces, ktorý viedol k navýšeniu kapitálu v spoločnosti TV2 a zdôraznili viaceré dôvody, prečo bol tento kapitál potrebný pre TV2 na plnenie jej úloh spojených s poskytovaním služieb verejnosti.

(70)

Niektoré tretie strany takisto predložili pripomienky po rozsudku súdu. V podstate tvrdili, že podmienky rozsudku vo veci Altmark by sa nemali považovať za splnené, najmä preto, že hospodárske správy, na ktoré sa odvolával súd, nepostačovali na preukázanie, že druhé a tretie kritérium boli splnené. Ďalej uviedli, že Komisia by mala zastávať svoj záver v zrušenom rozhodnutí o vrátení pomoci, t. j. že pomoc bola nezlučiteľná.

(71)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(72)

Komisia musí posúdiť, či opísané opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(73)

Komisia musí posúdiť, či uvedené opatrenia zahŕňajú štátne prostriedky.

(74)

Pokiaľ ide o koncesionárske poplatky, Komisia berie na vedomie závery súdu v jeho rozsudku (32). Platí najmä nasledujúce: sumu určujú dánske orgány; povinnosť platiť koncesionárske poplatky nevyplýva zo zmluvného vzťahu medzi TV2 a osobou povinnou platiť, ale jednoducho z faktu vlastnenia televízneho alebo rádiového prijímača; v prípade potreby sa koncesionárske poplatky vyberajú v súlade s pravidlami o vyberaní dane z príjmu fyzických osôb; a napokon, podiel TV2 na príjmoch z koncesionárskych poplatkov určujú dánske orgány. Súd dospel k záveru, že príjmy z koncesionárskych poplatkov sú dostupné pre dánske orgány a podliehajú ich kontrole a preto predstavujú štátne prostriedky.

(75)

Pokiaľ ide o príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996, súd poukázal vo svojom rozsudku na to, že koncesionárske poplatky a príjmy z reklamy sú svojou podstatou rozdielne (33).

(76)

Súd vo svojom rozsudku konštatoval (34), že Komisia neuviedla dostatočné dôvody, prečo by sa príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 mali považovať za štátne prostriedky.

(77)

Na základe rozsudku vo veci PreussenElektra (35) musí Komisia preukázať, či možno príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 klasifikovať ako štátne prostriedky. S týmto cieľom musí posúdiť, či tieto príjmy podliehali kontrole dánskeho štátu.

(78)

V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie nasledujúce faktory, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie, či príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 predstavovali štátne prostriedky.

(79)

V rokoch 1995 a 1996 spoločnosť TV2 dostávala príjmy z reklamy z fondu TV2, ktorý dostával príjmy z reklamy od spoločnosti TV2 Reklame A/S.

(80)

TV2 Reklame bol samostatný, štátom vlastnený subjekt nezávislý od TV2. Spoločnosť bola založená, aby pôsobila ako sprostredkovateľ pre predaj reklamy v TV2 na komerčnom základe (36). TV2 Reklame mala zmluvné vzťahy so svojimi reklamnými zákazníkmi.

(81)

Neexistovala žiadna povinnosť prevádzať príjmy od TV2 Reklame do fondu TV2. O prevode rozhodoval vlastne dánsky štát (37). Minister kultúry rozhodol, že časť ziskov spoločnosti TV2 Reklame sa mala previesť do fondu TV2. Toto rozhodnutie bolo prijaté na jeden alebo viac rokov naraz po schválení dánskym parlamentom (výborom pre financie). Minister kultúry mohol rozhodnúť, že neprevedený zisk by sa mal použiť na splácanie štátnej záruky vydanej v minulosti v prospech TV2 Reklame alebo na kultúrne účely.

(82)

V praxi sa v rokoch 1995 a 1996 celá suma ziskov spoločnosti TV2 Reklame previedla do fondu TV2.

(83)

Fond TV2 bol zriadený s cieľom poskytovať spoločnosti TV2 príjmy z koncesionárskych poplatkov a z reklamy. Fond TV2 patril do skupiny TV2. Spravovalo ho predstavenstvo spoločnosti TV2.

(84)

Neexistovala žiadna povinnosť každoročne prevádzať peniaze z fondu TV2 do spoločnosti TV2. O prevode do TV2 rozhodoval vlastne dánsky štát. Keďže podľa zákona bol fond TV2 povinný prevádzať finančné prostriedky do TV2 v súlade s rámcovými rozpočtami, ktoré určoval minister kultúry (38).

(85)

V praxi spoločnosť TV2 nedostala v rokoch 1995 a 1996 od fondu TV2 všetky príjmy z reklamy.

(86)

Okrem toho sa vo fonde TV2 nerozlišovalo medzi príjmami z reklamy a z koncesionárskych poplatkov. Príjmy, ktoré nebol prevedené do TV2, sa hromadili vo fonde TV2. Do spoločnosti TV2 boli prevedené po zrušení fondu TV2.

(87)

Podľa TV2 a dánskych orgánov príjmy z reklamy patrili spoločnosti TV2 a tá bola na ne legálne oprávnená. Odvolávali sa pri tom na list od ministra spravodlivosti z 22. novembra 2003, v ktorom sa uvádzalo, že prostriedky fondu TV2 možno používať len na pokrytie činností TV2. Preto podľa TV2 a dánskych orgánov napokon existovala zákonná povinnosť prevádzať príjmy z reklamy z fondu TV2 do spoločnosti TV2. Ako sme však už uviedli, zo zákona neexistovala žiadna povinnosť previesť všetky príjmy z reklamy do TV2 a bolo na ministrovi, aby prijal osobitné rozhodnutie o tom, či sa peniaze majú previesť na TV2 a, v kladnom prípade, v akom množstve.

(88)

Pokiaľ ide o TV2, treba dodať, že vysielateľ nemal žiadny zmluvný vzťah s inzerentmi a žiadny vplyv na reklamné činnosti (39). Dánska vláda potvrdila, že predpokladané príjmy z reklamy na nadchádzajúci rok boli určené nezávisle od TV2.

(89)

Na základe uvedených informácií Komisia usúdila, že minister má kontrolu nad finančnými prostriedkami v TV2 Reklame a vo fonde TV2. Zdôrazňuje sa najmä, že i) o tom, či sa majú všetky príjmy z reklamy alebo len ich časť previesť do fondu TV2 a do spoločnosti TV2, rozhodoval dánsky štát; ii) v rokoch 1995 a 1996 spoločnosť TV2 nedostala všetky príjmy z reklamy; a iii) príjmy z reklamy, ktoré neboli prevedené, sa hromadili vo fonde TV2, kde sa v praxi zlúčili s koncesionárskymi poplatkami.

(90)

Z týchto dôvodov Komisia usudzuje, že v tomto konkrétnom prípade príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996, ktoré boli prevedené do TV2 cez TV2 Reklame a fond TV2, predstavujú štátne prostriedky.

(91)

V každom prípade by sa na výške štátnej pomoci, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, nič nezmenilo, keby príjmy z reklamy neboli označené ako štátne prostriedky (quod non). V súlade so stálou praxou Komisie a s oznámením o vysielaní (40) príjem dosiahnutý z verejnoprávnej činnosti, ako sú príjmy z reklamy, sa musí zohľadniť pri výpočte čistých nákladov na služby verejnosti, čo znamená, že takéto príjmy, aj keď sa nepovažujú za štátne prostriedky, znižujú potrebu verejného financovania. Dánske orgány tento názor zastávajú (41).

(92)

Ad hoc prevod finančných prostriedkov spoločnosti TV2 z rozhlasového fondu zahŕňal príjmy z koncesionárskych poplatkov, ktoré boli sprístupnené spoločnosti TV2 po rozhodnutí štátu. To isté platí aj pre ad hoc prevod z fondu TV2 po jeho zrušení, keďže odhliadnuc od skutočnosti, že dánsky štát vykonával kontrolu nad fondom TV2, ako sa už uviedlo, prostriedky z fondu TV2 boli sprístupnené spoločnosti TV2 rozhodnutím štátu. Keďže tieto prostriedky zostali pod verejnou kontrolou, treba ich považovať za štátne prostriedky. Keďže príjmy z reklamy sa považujú za štátne prostriedky a o prevode na TV2 v čase zrušenia fondu vlastne rozhodoval štát, tvrdenie dánskych orgánov, že paušálna suma prevedená na TV2, keď bol fond TV2 zrušený, pochádzala výlučne z príjmov z reklamy, na tomto závere nič nemení.

(93)

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia štátu, Komisia usudzuje, že oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb predstavuje použitie verejných prostriedkov, keďže zrieknutie sa príjmu z daní zodpovedá spotrebe štátnych prostriedkov formou daňových výdavkov (42).

(94)

Bezúročné a nenávratné pôžičky udelené spoločnosti TV2 poskytuje priamo štát a prideľujú sa zo štátneho rozpočtu. Zrieknutím sa úrokov a splatenia týchto pôžičiek sa dánsky štát zrieka príjmu, a preto tieto prostriedky predstavujú štátne prostriedky. Okrem toho je to práve dánsky štát, ktorý garantuje pôžičky na prevádzku. Výhoda štátnej záruky spočíva v tom, že riziko spojené so zárukou znáša štát. Skutočnosť, že štát znáša riziko, by sa mala normálne odmeňovať primeranou prémiou. Ak sa štát zrieka takej prémie, vzniká tým výhoda pre TV2 a úbytok štátnych prostriedkov (43).

(95)

Štát okrem toho vyhradil pre TV2 celoštátnu vysielaciu frekvenciu, za ktorú TV2 platí štátnemu orgánu frekvenčný poplatok. Ročný poplatok, ktorý platila TV2, sa pohyboval počas sledovaného obdobia od 2 mil. DKK do 4 mil. DKK.

(96)

Pri neexistujúcom základe na porovnanie poplatku zaplateného za celoštátnu frekvenciu možno tento poplatok porovnávať s poplatkom zaplateným za povolenie získať väčší podiel obyvateľstva prostredníctvom konfigurácie siete. Frekvenčný poplatok, ktorý platí spoločnosť TV2 za celoštátne pokrytie, je podstatne nižší ako sieťový poplatok, ktorý bol uložený spoločnosti TVDanmark a ktorý sa pohyboval od 5 mil. DKK v roku 1977 do 30 mil. DKK v roku 2001, hoci sieť regionálnych frekvencií spoločnosti TVDanmark dosahuje 77-percentné pokrytie. Spoločnosť TV2 bola takto schopná získať väčší podiel dánskeho obyvateľstva za nižšiu cenu.

(97)

Komisia preto zastáva názor, že frekvenčný poplatok neodzrkadľuje trhové podmienky a štát sa tým, že nevyžaduje poplatok vypočítaný na základe trhových podmienok, zrieka príjmov, ktoré by mali plynúť do štátneho rozpočtu.

(98)

Na druhej strane, keďže TV2 nevysiela tým, že používa konfiguráciu lokálnych frekvencií s cieľom vytvoriť vnútroštátnu sieť, nie je povinná platiť sieťový poplatok. Keďže štát nebol oprávnený vyberať tento poplatok od TV2, nevzdal sa príjmov, a teda nejde tu o štátne prostriedky.

(99)

Komisia podobne nevidí žiadne prvky štátnych prostriedkov v zákonnej povinnosti majiteľov spoločných anténových zariadení šíriť programy služieb verejnosti v týchto zariadeniach (must-carry), pretože štát sa nezrieka príjmov, ani aktívne neprevádza finančné prostriedky takýmto operátorom. Tento prístup neposkytuje TV2 žiadne finančné výhody odvodené od štátnych prostriedkov (44).

(100)

Všetky uvedené opatrenia sú pripísateľné dánskemu štátu, pretože, ako sme už uviedli, zahŕňajú rozhodnutie dánskeho štátu takým, či onakým spôsobom.

(101)

Komisia zastáva názor, že príjmy z koncesionárskych poplatkov, prevody z fondu TV2 (vrátane príjmov z reklamy za roky 1995 a 1996) a rozhlasového fondu, oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, bezúročné a nenávratné pôžičky a štátna záruka za pôžičky na prevádzku spolu s prístupom k celoštátnej frekvencii za výhodných podmienok poskytujú spoločnosti TV2 hospodársku a finančnú výhodu tým, že znižujú jej prevádzkové náklady, ktoré by normálne musela znášať zo svojho rozpočtu. Okrem toho konkurenti spoločnosti TV2 nedostávajú rovnaké finančné prostriedky.

(102)

Opatrenia štátu na náhradu čistých ďalších nákladov služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené štyri podmienky, ktoré stanovil Súdny dvor vo veci Altmark (45):

(103)

Ako sa opisuje podrobnejšie v oddiele tohto rozhodnutia venovanom zlučiteľnosti opatrení (odôvodnenia 160 a nasl. tohto rozhodnutia), z rozsudku súdu vyplýva, že prvé kritérium Altmark je splnené.

(104)

Pokiaľ ide o druhé kritérium Altmark, podľa ktorého parametre, na základe ktorých sa vypočíta náhrada, musia byť vopred objektívne a transparentne vymedzené, Komisia musí posúdiť právne a hospodárske podmienky, za ktorých boli počas sledovaného obdobia stanovené príjmy z koncesionárskych poplatkov splatných spoločnosti TV2. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že postup bol takýto.

(105)

Podľa bodov 29 a 30 listu dánskych orgánov z 24. marca 2003 sa v zákone o rozhlase a televízii uplatniteľnom počas sledovaného obdobia (46) stanovovalo, ako mala byť celá stanica TV2 financovaná (z koncesionárskych poplatkov, príjmov z reklamy a iných zdrojov príjmov), a podľa tohto zákona mal minister kultúry určiť jednotlivé podiely spoločností TV2 a DR na koncesionárskych poplatkoch, a tým aj výšku náhrady, ktorá sa má poskytnúť spoločnosti TV2. Treba pripomenúť, že za roky 1995 a 1996 spoločnosť TV2 dostala svoj podiel na koncesionárskych poplatkov z fondu TV2.

(106)

V súlade so zavedenou praxou určoval výšku náhrady minister po porade s výborom pre financie dánskeho parlamentu v rámci mediálnej dohody uzavretej s väčšinou politických strán v parlamente. V uvedenom čase existovali 3 mediálne dohody: mediálna dohoda na roky 1994 až 1997 uzavretá 16. septembra 1996, mediálna dohoda na roky 1997 až 2000 uzavretá 10. mája 1996 a mediálna dohoda na roky 2001 až 2004 uzavretá 28. marca 2000.

(107)

Príjmy z koncesionárskych poplatkov boli teda pevne stanovené na dosť dlhý čas. Počas sledovaného obdobia náhrada poskytnutá spoločnosti TV2 nepodliehala žiadnemu následnému preskúmaniu, a to aj v prípade, že príjmy TV2 klesali. Keď napríklad príjmy TV2 z reklamy utrpeli v roku 1999 väčší pokles, náhrada nebola upravená, aby odzrkadlila túto skutočnosť.

(108)

Podľa dánskych orgánov sa náhrada určovala pomocou cenovej a mzdovej indexácie rozpočtu a účtovnej závierky TV2 a prostredníctvom hospodárskych analýz.

(109)

Hĺbkové hospodárske analýzy uskutočnila v rokoch 1995 a 1999 audítorská firma KPMG. Pri vypracúvaní správy za rok 1999 firme KPMG pomáhala skupina pozostávajúca z predstaviteľov vedúcich účastníkov trhu, vrátane konkurentov spoločnosti TV2. Osobitná pozornosť sa venovala informáciám o potenciálnych príjmoch z iných zdrojov než z koncesionárskych poplatkov, ako sú napr. príjmy z reklamy.

(110)

V bodoch 164 a 165 svojho listu z 24. marca 2003 dánske orgány uviedli, že poradné štúdie firmy KPMG, ktorých úlohou bolo predpovedať pravdepodobný trend obratu z reklamy na dánskom reklamnom trhu a zdroje príjmov spoločnosti TV2 a identifikovať neistoty spojené s týmito odhadmi, boli vypracované s cieľom poskytnúť dánskej vláde a parlamentu lepší základ na stanovenie a prideľovanie príjmov z koncesionárskych poplatkov v rokovaniach o mediálnej politike.

(111)

Podľa dánskych orgánov dokumenty použité na stanovenie náhrady boli verejne dostupné. Mediálne dohody boli uverejnené v tlačových správach a v Úradných záznamoch z rokovania parlamentu (Folketingstidende). Právne predpisy, ktoré mali implementovať mediálne dohody, boli uverejnené v Dánskych úradných novinách (Lovtidende). Bola uverejnená aj účtovná závierka spoločnosti TV2 spolu so zmienenými hospodárskymi analýzami.

(112)

Na základe rozsudku súdu musela Komisia posúdiť, či vzhľadom na už opísaný postup možno urobiť záver, že druhé kritérium Altmark je splnené.

(113)

Na druhej strane Komisia berie na vedomie, že súd vo svojom rozsudku (47) konštatoval, že „nemožno vylúčiť, že vyššie uvedené spôsoby stanovenia výšky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho TV2 by mohli byť objektívne a transparentné, najmä pokiaľ zahŕňali účasť dánskeho parlamentu, opierali sa o hospodárske analýzy vyhotovené audítorskou kanceláriou za pomoci monitorovacej skupiny zloženej z odborníkov, v ktorej mali svoje zastúpenie aj konkurenti TV2, a pokiaľ tieto analýzy boli rovnako ako účtovné závierky TV2 uverejnené. Nemožno preto vylúčiť, že seriózna analýza týchto spôsobov by prípadne mohla viesť k záveru, že Dánske kráľovstvo ešte predtým, ako Súdny dvor formuloval podmienky Altmark, v podstate zabezpečilo rešpektovanie druhej z týchto podmienok.“ Súd ďalej konštatoval, že „výška koncesionárskeho poplatku pripadajúca TV2 bola […] vypočítaná práve s ohľadom na zachovanie týchto ďalších štátnych opatrení v prospech tohto vysielateľa.“ (48) (t. j. z oslobodenia od dane atď.).

(114)

Komisia zastáva názor, že angažovanosť dánskeho parlamentu v procese stanovenia koncesionárskych poplatkov zabezpečila určitý stupeň transparentnosti a objektívnosti. O mediálnych dohodách stanovujúcich výšku prostriedkov z koncesionárskych poplatkov, ktoré mali byť pridelené spoločnosti TV2, bolo okrem toho rozhodnuté v predstihu na niekoľko rokov a následne náhrada pre TV2 už nebola počas sledovaného obdobia nikdy upravená.

(115)

Hospodárske správy vypracované firmou KPMG poskytli len odhady výšky príjmov z reklamy, ktorá narastala spoločnosti TV2 (t. j. strana príjmov). Nehovorili nič o strane nákladov výpočtu náhrady a Komisia má dojem, že mediálne dohody sa zakladali výlučne na indexácii nákladov spoločnosti TV2 v predchádzajúcich rokoch. Dánske orgány skutočne konštatovali, že náhrada sa určovala na základe hospodárskych analýz, ktoré hodnotili len stranu príjmov a nevenovali sa obdobiu, na ktoré sa vzťahovala mediálna dohoda uzavretá 16. septembra 1993.

(116)

Okrem toho neexistovala žiadna indikácia parametrov, ktoré sa mali použiť na výpočet náhrady. Výška náhrady sa stanovila v predstihu, no druhé kritérium Altmark vyžaduje, že samotné parametre použité na výpočet náhrady musia byť objektívne a transparentne stanovené vopred.

(117)

Na základe uvedeného Komisia usudzuje, že druhé kritérium Altmark nie je splnené. Kritériá stanovené v rozsudku Altmark sú v každom prípade kumulatívne a Komisia konštatuje, že štvrté kritérium nie je splnené (pozri ďalej v texte).

(118)

Štvrté kritérium v rozsudku Altmark vyžaduje že „ak sa výber podniku povereného realizáciou záväzkov služieb vo verejnom záujme neuskutočnil prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže, výška nevyhnutnej kompenzácie [by mala byť] určená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený výrobnými prostriedkami vynaložil pri realizácii týchto záväzkov, zohľadniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri realizácii týchto záväzkov“.

(119)

V tomto prípade poskytovateľ služby vo verejnom záujme, spoločnosť TV2, nebol vybraný na základe postupu verejného obstarávania. Komisia musí preto posúdiť, či bola výška náhrady stanovená na základe nákladov, ktoré by typický podnik, dobre riadený a primerane vybavený nevyhnutnými výrobnými prostriedkami, vynaložil na splnenie záväzkov služby vo verejnom záujme.

(120)

Hospodárske a právne podmienky, za ktorých bola stanovená náhrada pre TV2, boli už opísané. Na základe rozhodnutia súdu a po zohľadnení jeho zistenia, že postup, ktorý Dánske kráľovstvo použilo na stanovenie výšky príjmov z koncesionárskych poplatkov v rokoch 1995 až 2002, zahŕňal okrem iného hospodárske analýzy vypracované za pomoci konkurentov spoločnosti TV2, musí Komisia pri posúdení, či sa náklady TV2 porovnávali s nákladmi typického dobre riadeného konkurenta, osobitne prihliadať na správy firmy KPMG za roky 1995 a 1999.

(121)

Správy firmy KPMG zvažujú rôzne scenáre, podľa ktorých sa reklamný trh mohol vyvíjať v príslušných obdobiach koncesionárskych poplatkov. Správy neobsahujú žiadne informácie o spoločnosti TV2 ako takej (napr. o jej finančnej situácii alebo jej prevádzkových nákladoch); ilustrujú, ako sa mohli vyvíjať príjmy z reklamy a aká časť príjmov zo všeobecného reklamného trhu mohla plynúť pre TV2. Tým, že poskytli odhady najpravdepodobnejšieho vývoja obratu z reklamy na dánskom trhu a že identifikovali neistoty spojené s týmito odhadmi, sa tieto správy stali súčasťou postupu, ktorým sa dánske orgány riadili pri stanovení koncesionárskych poplatkov, ktoré sa mali poskytnúť spoločnosti TV2.

(122)

Správy firmy KPMG nehodnotia žiadne náklady spoločnosti TV2 alebo náklady iných operátorov a obmedzujú sa na posúdenie vývoja reklamného trhu a podielu TV2 na príjmoch z reklamy. Treba takisto zdôrazniť, že správy sa netýkajú prvého roka sledovaného obdobia, ktorý bol pokrytý mediálnou dohodou na rok 1993.

(123)

Konkurenti boli do istej miery zapojení do vypracúvania týchto správ. V správe za rok 1995 sa uvádza, že boli zapojené „mnohé zúčastnené strany“, zo správy však nie je jasné, kto to bol. Správa firmy KPMG za rok 1999 sa zmieňuje o skupine expertov, ktorá skutočne zahŕňala konkurentov TV2. No skutočnosť, že tieto hospodárske správy boli vypracované za pomoci konkurentov spoločnosti TV2, sama osebe nedokazuje, že sa vykonala analýza nákladov konkurentov.

(124)

Inými slovami, správy nezahŕňajú žiadnu analýzu nákladov, ktoré by mal vynaložiť typický podnik, dobre riadený a náležite vybavený výrobný prostriedkami, pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, namiesto toho sa však venovali všeobecnejšej otázke vyhliadky pre reklamný trh, ako aj výšky budúcich príjmov z reklamy spoločnosti TV2. Treba takisto dodať, že ceny na reklamnom trhu sa neurčujú len základe nákladov, ale vychádzajú z rôznych faktorov, ako je napr. sledovanosť divákov.

(125)

Dánske orgány a spoločnosť TV2 predložili aj právne a vecné argumenty týkajúce sa štvrtej podmienky Altmark.

(126)

Po prvé, Dánsko citovalo vec BUPA, tvrdiac, že štvrtá podmienka rozsudku Altmark sa nevyhnutne neuplatňovala, alebo aspoň že Komisia na základe rozhodnutia súdu by mala len posúdiť, či bola v podstate splnená. Komisia zastáva názor, že situácia vo veci BUPA bola dosť osobitá tým, že posudzovaná schéma, ktorá sa týkala poskytovania zdravotnej starostlivosti, nesúvisela s nákladmi, ale sa zakladala na rizikových profiloch zákazníkov, na rozdiel od sektorov služieb verejnosti. V tomto prípade nebola teda žiadna možnosť, aby operátor zvýšil účinnosť prostredníctvom svojich nákladov. V prípade verejnoprávneho vysielateľa je však možné vypočítať náhradu na základe nákladov a príjmov.

(127)

Po druhé, odvolávajúc sa na vec Chronopost (49), Dánsko tvrdí, že poskytovateľa služby verejnosti, ako je spoločnosť TV2, nemožno porovnávať so súkromným operátorom. Komisia však zastáva názor, že na rozdiel od otázky rozdeľovanie nákladov v súvislosti s posudzovaním zlučiteľnosti ako vo veci Chronopost, podstata štvrtej podmienky Altmark je presne v tom, že pri absencii verejnej súťaže by sa mali náklady poskytovanej služby verejnosti porovnávať s nákladmi typického dobre riadeného podniku, náležite vybaveného výrobnými prostriedkami.

(128)

Okrem toho Dánsko uviedlo, že Národný kontrolný úrad (Rigsrevisionen) vykonával finančné audity a audity riadenia účtov spoločnosti TV2 v rámci svojich stálych preverení tejto spoločnosti a vykonávali sa pravidelné kontroly, vrátane kontroly efektívnosti. Komisia však nezastáva názor, že skutočnosť, že účtovné závierky spoločnosti TV2 sa predkladali ministrovi kultúry na schválenie, je dostatočným dôkazom toho, že náklady spoločnosti TV2 predstavovali náklady typického, dobre riadeného podniku. Okrem toho možno pochybovať o tom, či kontroly vykonávané následne môžu byť relevantné pre plnenie štvrtého kritéria, ak sa pred stanovením náhrady nevykonala žiadna analýza nákladov.

(129)

Dánske orgány poukázali najmä na správu dánskeho Národného kontrolného úradu za rok 2000, v ktorej sa zmena produktívnosti TV2 do istej miery porovnávala so zmenou produktivity spoločnosti DR a niektorých zahraničných verejnoprávnych vysielateľov (British Broadcasting Corporation „BBC“, Sveriges Television „SVT“’ a Norsk Riksringkastning „NRK“). Národný kontrolný úrad v správe konštatoval, že v období rokov 1990 až 1999 spoločnosti DR aTV2 zvýšili svoju produktivitu. Spoločnosť DR znížila svoje hodinové náklady na prvé vysielania viac ako TV2, no v roku 1999 boli tieto náklady stále o 53 % vyššie ako u TV2. Celkové hodinové náklady na vysielanie spoločnosti DR boli v roku 1999 približne o 29 % vyššie ako u TV2. Národný kontrolný úrad ďalej zistil, že zvýšenie produktivity spoločností DR a TV2 bolo lepšie, alebo sa rovnalo zvýšeniu produktivity ostatných troch verejnoprávnych vysielateľov.

(130)

Táto správa však nie je postačujúci dôkaz, že štvrtá podmienka bola splnená.

(131)

Správa bola v skutočnosti vypracovaná po mediálnych dohodách, ktoré stanovili výšku náhrady, a preto nemohla preukázať, že náhrada bola určená na základe nákladov, ktoré by typický podnik vynaložil pri plnení svojej úlohy poskytovania služieb verejnosti.

(132)

Okrem toho sa správa vzťahovala na iných verejnoprávnych vysielateľov, a nevenovala sa nákladom „typického“ vysielateľa. Nezistila napríklad, že náklady spoločnosti DR, ktoré nesmú vytvárať príjem prostredníctvom reklamy a výška náhrady ktorých sa určila na základe tej istej mediálnej dohody ako v prípade TV2, boli nákladmi typického podniku. Na účely štvrtého kritéria Altmark preto nie je možné vyvodiť žiadne závery z porovnania s nákladmi spoločnosti DR.

(133)

Pokiaľ ide o porovnanie so zahraničnými verejnoprávnymi vysielateľmi, správa porovnáva len vývoj produktivity TV2 s jedným alebo viacerými verejnoprávnymi vysielateľmi, mlčí však o úrovni efektivity ako takej, a teda o samotných nákladoch. Menšie zvýšenie produktivity môže byť spôsobené mnohými faktormi, napríklad tým, že efektivita bola vyššia na začiatku obdobia, alebo vysielateľ nebol schopný zvýšiť svoj vysielací čas. Napríklad v bode 51 správy sa uvádza, že „Počas sledovaného obdobia BBC a SVT zaznamenali takmer identický rast nákladov, zvýšenie približne o 50 % v reálnych hodnotách, zatiaľ čo náklady spoločnosti NRK sa zvýšili približne o 60 % v reálnych hodnotách. Ako sme už uviedli, náklady spoločnosti DR sa zvýšili o 23 % v reálnych hodnotách a náklady TV2 o 63 %. Keďže, ako sme už konštatovali, vysielací čas spoločností SVT a BBC nerástol o toľko ako u iných vysielateľov, toto zvýšenie nákladov znamenalo, že SVT a BBC nezvýšili svoju produktivitu rovnakým spôsobom, ako ostatní traja verejnoprávni vysielatelia.“

(134)

Komisia ďalej poznamenáva, že v bode 50 správy sa uvádza: „Keďže Národný kontrolný úrad podrobnejšie neskúmal účtovne závierky zahraničných verejnoprávnych vysielateľov, môžu existovať rozdiely medzi činnosťami týchto vysielateľov a medzi metódami výpočtu použitými pre jednotlivé účtovné položky. To znamená, že použité náklady a z nich odvodené jednotkové náklady nesúvisia nevyhnutne s jednotlivými činnosťami a že neboli nevyhnutne vypočítané na základe identických zásad účtovníctva. V dôsledku toho sa úrovne jednotlivých nákladov nehodia na okamžité porovnanie. Keďže účelom zahrnutia zahraničných vysielateľov je porovnať skôr ‚vývoj‘ produktivity než samotnú úroveň produktivity, Národný kontrolný úrad zastáva názor, že údaje týkajúce sa zahraničných televíznych vysielateľov môžu, napriek tomu, vo svojej súčasnej forme slúžiť ako primeraný ukazovateľ vývoja.“ V bode 53 správy sa ďalej poukazuje na to, že „Národný kontrolný úrad podrobnejšie neskúmal príčiny uvedeného vývoja, pretože, ako sa už uviedlo, vývoj zistených jednotkových nákladov závisí od obsahu programu ponúkaného televíznymi spoločnosťami, a pretože analýza v každom prípade predpokladá, že kvalita zostala nezmenená. Keďže toto predstavuje bezprostrednú ťažkosť z hľadiska vyvodenia porovnaní medzi príslušnými verejnoprávnymi vysielateľmi, závery analýzy sa musia vykladať s určitou opatrnosťou. V tejto súvislosti minister kultúry konštatoval, že súhlasí s opísaným vývojom jednotkových nákladov a že porovnanie jednotkových nákladov spoločností DR, TV2 a zahraničných verejnoprávnych vysielateľov by sa malo vykladať s určitou opatrnosťou.“

(135)

Z uvedených dôvodov Komisia zastáva názor, že správa nepreukazuje, že náklady spoločnosti TV2 boli nákladmi, ktoré by typický dobre riadený podnik vynaložil pri plnení úloh poskytovania služieb vo verejnom záujme.

(136)

Z hľadiska uvedeného Komisia na záver usudzuje, že štvrté kritérium Altmark nie je splnené a keďže tieto kritériá sú kumulatívne, náhrada poskytnutá spoločnosti TV2 nespĺňa podmienky, ktoré stanovil súd v rozsudku Altmark. Ako sa uvádza ďalej v texte, Komisia v každom prípade zastáva názor, že náhradu možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(137)

Komisia musí takisto posúdiť, či dané opatrenia mohli spĺňať test „zásady investora v trhovom hospodárstve“ (ďalej „test MEIP“, Market Economy Investor Principle). Dánske orgány a TV2 uviedli, že opatrenia nespĺňajú požiadavky na štátnu pomoc, pretože podmienky testu MEIP sú splnené. Tvrdili najmä, že podľa testu MEIP bolo plne oprávnené ponechať prebytočný zisk spoločnosti TV2 na navýšenie kapitálu.

(138)

V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že otázka, či možno opatrenia odôvodniť podľa testu MEIP, nie je tá istá ako otázka, či sa môžu považovať za nevyhnutné na splnenie úloh poskytovania služieb vo verejnom záujme (pozri ďalej v texte posúdenie zlučiteľnosti), keďže skutočnosť, že spoločnosť TV2 musela nevyhnutne mať určitú úroveň rezerv a kapitál na plnenie úloh poskytovania služieb vo verejnom záujme, neznamená, že súkromný investor by musel vložiť peniaze do spoločnosti a neusilovať sa o návratnosť.

(139)

Komisia v súlade s ustálenou judikatúrou musí určiť, či za podobných okolností možno od súkromného investora porovnateľného s veľkosťou subjektov, ktoré riadia verejný sektor, očakávať, že bude ochotný vykonať rovnako veľké kapitálové vklady (50). Aj keď správanie súkromného investora, ktorý sa porovnáva so správaním verejného investora nemusí byť správaním bežného investora vynakladajúceho kapitál s cieľom realizovať zisk v pomerne krátkom čase, musí to byť prinajmenej správanie súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov vykonávajúcich štrukturálnu politiku a riadených vyhliadkami výnosnosti v dlhšom časovom výhľade.

(140)

Okrem toho test MEIP sa v súlade s ustálenou judikatúrou musí uplatňovať v momente rozhodovania a nie ex post  (51).

(141)

V tomto prípade, keďže Dánsko je jediná zainteresovaná strana v spoločnosti TV2, je prvým i posledným veriteľom, ktorý má byť odškodnený v prípade úpadku spoločnosti. Takže z hľadiska investora by dánsky štát mohol žiadať o vrátenie svojich investícií buď požadovaním odmeny vo forme úrokov z pôžičky alebo vrátenia podielu na základnom imaní.

(142)

Komisia poznamenáva, že počas sledovaného obdobia sa Dánsko zrieklo svojho nároku na úroky z pôžičky a povolilo moratórium na splatenie. Okrem toho dánsky štát nepožiadal o žiadnu odmenu z navýšenia kapitálu v spoločnosti TV2. Preto dánsky štát nepožiadal o bežné vrátenie svojich investícií, ako by to bol urobil každý veriteľ alebo vlastník spoločnosti.

(143)

Okrem toho dánske orgány nepredložili žiadne platné dokumenty, ktoré by zdôvodnili, prečo by malo zmysel strategicky reinvestovať prebytočný zisk do spoločnosti TV2 namiesto žiadosti o odmenu vo forme úrokov alebo dividend. Takéto rozhodnutie by zvyčajne prijal investor, len keby sa domnieval, že reinvestícia zvýši hodnotu jeho počiatočnej investície.

(144)

V tomto prípade sa nezistilo, že existoval podnikateľský plán alebo jednoznačná celková podnikateľská stratégia naznačujúca, že práve o toto išlo. Neexistovali ani žiadne iné indikácie, že TV2 plánuje rozvíjať svoje činnosti tak, aby vytvorila takúto pridanú hodnotu. Týmto tvrdením sa Komisia nepokúša použiť formalistické argumenty s cieľom vyvrátiť tvrdenie dánskych orgánov o teste MEIP, ale sa len snaží posúdiť, či by sa investor v trhovom hospodárstve rozhodol ponechať tieto prostriedky v TV2 na základe dostupných informácií v čase, keď prijal rozhodnutie. No s prihliadnutím na informácie dostupné v čase, keď boli tieto prostriedky ponechané v TV2 (52) a nechajúc bokom akékoľvek úvahy týkajúce sa úloh TV2 pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, ktoré by súkromný investor nebol vzal do úvahy, Komisia usudzuje, že neexistoval žiadny podnikateľský plán ani investičný projekt alebo iný prvok, na základe ktorého by sa racionálny súkromný investor domnieval, že reinvestovanie by zvýšilo hodnotu jeho počiatočnej investície, a preto by sa rozhodol ponechať peniaze v TV2 namiesto toho, aby žiadal o určitú formu odmeny.

(145)

Dánske orgány okrem toho použili výnos z obratu ako referenčnú hodnotu s cieľom ukázať, že konali ako súkromný investor, keď reinvestovali peniaze do spoločnosti TV2. No v tomto prípade treba zdôrazniť, že dánska vláda už koná ako financovateľ spoločnosti TV2 tým, že jej poskytuje značné finančné prostriedky na pokrytie časti jej prevádzkových nákladov. Výška týchto prostriedkov má priamy vplyv na výsledky, ktoré je TV2 schopná vytvárať. V praxi môže byť tento pomer posilnený jednoducho zvýšením sumy štátneho financovania. No keďže nadmerné financovanie obvykle vedie aj k neefektívnosti, ktorej výsledkom je väčšie čerpanie štátnych prostriedkov, nie je isté, či zvýšené financovanie povedie k zodpovedajúcemu zlepšeniu výsledkov.

(146)

Dánske orgány teda nemôžu tvrdiť, že konali ako investor v trhovom hospodárstve. Ako sa podrobne uvádza ďalej v texte, Komisia napriek tomu usudzuje, že náhradu možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Ako sme už uviedli, test MEIP je inou otázkou než otázka, či bolo opodstatnené, aby dánsky štát povolil spoločnosti TV2 ponechať si prebytočný zisk na vytvorenie kapitálu potrebného na plnenie jej úloh pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme.

(147)

Záverom Komisia zastáva názor, že spoločnosť TV2 mala počas sledovaného obdobia prospech z opatrení. Na trhu televízneho vysielania súťaží TV2 s inými vysielateľmi, ktorí nedostali rovnaké výhody. Preto sa opatrenia musia považovať za selektívne a narúšajúce hospodársku súťaž v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(148)

Štátne opatrenia patria do ustanovení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. Tento prípad nastáva vždy, keď sú príslušné činnosti predmetom vzájomného obchodu v rámci Spoločenstva.

(149)

Súdny dvor vypracoval široký výklad tohto pojmu. Je ustálenou judikatúrou, že v prípade keď pomoc posilňuje postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi súťažiacimi vo vzájomnom obchodovaní v rámci Spoločenstva, také podniky sa musia považovať za ovplyvnené touto pomocou (53). Skutočnosť, že daný podnik sa nezaoberá vývozom, nevylučuje možnosť, že obchod mohol byť ovplyvnený. Ak členský štát poskytuje niektorému podniku pomoc, jeho domáce činnosti môžu byť vďaka tejto pomoci podporené alebo dokonca vystupňované, čo následne zmenšuje pole pôsobnosti iných podnikov, aby sa samy etablovali na trhu. V dôsledku toho pomoc umožňuje jej príjemcovi udržať si podiel na trhu, ktorý by inak mohli získať konkurenti z iných členských štátov (54).

(150)

V bode 18 oznámenia o vysielaní Komisia, odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora, konštatovala, že „financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom možno vo všeobecnosti považovať za také, ktoré ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o nadobúdanie a predaj programových práv, toto je jasný prípad, ktorý sa často vyskytuje na medzinárodnej úrovni. V prípade verejnoprávnych vysielateľov, ktorí majú povolenie na predaj reklamného priestoru, má aj reklama cezhraničný účinok, hlavne v homogénnych jazykových oblastiach nerozdelených štátnymi hranicami. Okrem toho vlastnícka štruktúra komerčných vysielateľov môže zasahovať do viac ako jedného členského štátu.“

(151)

V tomto prípade Komisia poznamenáva, že spoločnosť TV2 pôsobí na medzinárodnom trhu a vymieňa si televízne programy (55). Je to v priamej hospodárskej súťaž s komerčnými vysielateľmi, ktorí pôsobia na medzinárodnom trhu televízneho vysielania a majú medzinárodnú vlastnícku štruktúru. Finančné prostriedky sprístupnené spoločnosti TV2 jej poskytujú výhodu v hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o nákup televíznych vysielacích práv a investovanie do programov, ktoré sa môžu následne predávať. Opatrenia pomoci okrem toho poskytli spoločnosti TV2 zvýhodnené postavenie v porovnaní s jej konkurentmi v Európskej únii, pretože znížili priestor jej konkurentom na etablovanie sa v Dánsku.

(152)

Komisia preto dospela k názoru, že opatrenia poskytnuté spoločnosti TV2 mali vplyv na obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(153)

Keďže sú všetky podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ splnené, Komisia dospieva k názoru, že opísané opatrenia v prospech spoločnosti TV2 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(154)

Keďže TV2 začala vysielať v roku 1989, všetky opatrenia pre TV2 sa prijali po pristúpení Dánska do Európskej únie. Tieto opatrenia vrátane koncesionárskych poplatkov predstavujú teda novú štátnu pomoc (a nie existujúcu pomoc v zmysle článku 108 ods. 1 ZFEÚ).

(155)

Komisia zastáva názor, že článok 107 ods. 2 a článok 107 ods. 3 písm. a), 107 ods. 3 písm. b), 107 ods. 3 písm. c) a 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ evidentne nie je uplatniteľný a dánske orgány ani spoločnosť TV2 nepredložili v tomto zmysle žiadne argumenty.

(156)

Komisia preto posúdi, či možno uplatňovať článok 106 ods. 2 ZFEÚ.

(157)

Podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ platí: „Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje, právne alebo v skutočnosti, plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

(158)

Na to, aby opatrenie mohlo mať úžitok z tejto odchýlky, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

(159)

Oznámenie o vysielaní z roku 2001 (56) stanovuje zásady a metódy, ktoré Komisia hodlá uplatňovať na zabezpečenie súladu s už uvedenými podmienkami.

(160)

Podľa zákona o rozhlase a televízii (1994) (57) je TV2 nezávislou inštitúciou, ktorej cieľom je poskytovať a šíriť národné a regionálne televízne programy prostredníctvom nezávislých programových činností. Rozsah poskytovaných programov musí byť zásadne zameraný na kvalitu, všestrannosť a rôznorodosť. Regionálna relevantnosť musí takisto dostať prioritu pri plánovaní programov pre regionálne stanice TV2. Úloha poskytovania služieb vo verejnom záujme je podrobnejšie špecifikovaná v stanovách spoločnosti TV2, podľa ktorých TV2 musí poskytovať programy obsahujúce nové spravodajstvo, informácie, zábavu, umenie a kultúru celému dánskemu obyvateľstvu (58).

(161)

Komisia berie na vedomie, že súd vo svojom rozsudku (59) posúdil službu vo verejnom záujme, ktorú je spoločnosť TV2 povinná poskytovať zo zákona.

(162)

Po prvé súd pripomenul, že členské štáty užívajú širokú voľnosť konať podľa vlastného uváženia pri definovaní toho, čo považujú za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. To znamená, že definovanie takých služieb členským štátom môže Komisia spochybniť len v prípade evidentnej chyby (60).

(163)

Okrem toho, ako sa uvádza v bode 33 oznámenia o vysielaní, je na členskom štáte, aby definoval poskytovanie služby vo verejnom záujme zo strany verejnoprávneho vysielateľa.

(164)

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v oblasti vysielania, judikatúra súdu uznala, že členské štáty mohli legitímne definovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom pokryť vysielanie celospektrálneho programovania (61).

(165)

Keď členské štáty konštatovali v Amsterdamskom protokole (62), že „systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch priamo súvisí s demokratickými, spoločenskými a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovať pluralizmus médií“, odvolávali sa priamo na systémy verejnoprávneho vysielania, ktoré zaviedli, a na organizácie poverené vysielaním celospektrálnych televíznych programov pre celé obyvateľstvo týchto štátov.

(166)

Súd vo svojom rozsudku stanovil, že nemožno spochybniť právomoc členských štátov definovať vysielacie služby všeobecného hospodárskeho záujmu v širokom kvalitatívnom zmysle s cieľom obsiahnuť vysielanie širokého rozsahu programov, ani voľnosť členských štátov používať príjmy z reklamy na financovanie takých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (63).

(167)

Možnosť sprístupnená členským štátom široko definovať vysielacie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, aby sa pokrylo vysielanie celospektrálnych programov, nemožno spochybniť tým, že verejnoprávny vysielateľ sa zaoberá aj komerčnými činnosťami, najmä predajom reklamného priestoru. Skutočne otázka definície poskytovania služby vo verejnom záujme sa nesmie zamieňať s otázkou mechanizmu financovania, ktorý sa zvolil na poskytovanie takej služby (64).

(168)

Súd okrem toho vysvetlil, že Komisia nemôže porovnávať programy TV2 s programami komerčných staníc. Snaha urobiť definovanie úlohy poskytovania služby vo verejnom záujme závislým od rozsahu programov ponúkaných komerčnými vysielateľmi – porovnávacou programovou analýzou – by zbavila členské štáty ich právomoci definovať službu vo verejnom záujme. V konečnej analýze by definícia závisela od komerčných operátorov a ich rozhodnutí o tom, či majú alebo nemajú vysielať niektoré programy.

(169)

Súd (65) takisto potvrdil, že záväzky uložené komerčným vysielateľom nie sú porovnateľné so záväzkami poskytovania služby vo verejnom záujme uloženými spoločnosti TV2. Cieľom týchto záväzkov poskytovania služby vo verejnom záujme je poskytovať dánskemu obyvateľstvu pestré programy, ktoré spĺňajú požiadavky kvality, všestrannosti a rôznorodosti. Tieto záväzky poskytovania služby vo verejnom záujme určujú všetky vysielacie činnosti TV2, a to ešte prísnejšie než minimálne záväzky, ktoré stanovuje dánske právo pre udeľovanie vysielacích koncesií.

(170)

Súd preto dospel k záveru (66), že „definícia, ktorú si zvolili dánske orgány je široká, pretože, hoci je v zásade kvalitatívna, ponecháva vysielateľovi voľnosť stanoviť si vlastný rozsah programov. Napriek tomu ju nemožno označiť za nepresnú. Naopak, mandát spoločnosti TV2 je dokonale jasný a precízny: ponúkať celému dánskemu obyvateľstvu pestré televízne programy, ktorých cieľom je poskytovať kvalitu, všestrannosť a rôznorodosť.“

(171)

Vzhľadom na uvedené a na osobitný charakter vysielacieho sektoru Komisia usudzuje, že „široká“ definícia, ktorá poveruje vysielateľa úlohou poskytovať vyvážené a pestré programy v súlade s jeho právomocou, je legitímna podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ na základe výkladových ustanovení protokolu. Taká definícia by zodpovedala cieľu uspokojovať demokratické, spoločenské a kultúrne potreby konkrétnej spoločnosti a garantovať pluralizmus vrátane kultúrnej a jazykovej rôznorodosti.

(172)

Preto Komisia na základe uvedeného usudzuje, že definíciu služby vo verejnom záujme poskytovanú spoločnosťou TV2 možno akceptovať.

(173)

Treba poznamenať, že počas sledovaného obdobia spoločnosť TV2 prevádzkovala internetovú stránku ako súčasť svojej úlohy poskytovania služby vo verejnom záujme. Internetová stránka informuje používateľov o televíznych programoch TV2 vysielaných v rámci poskytovania služby vo verejnom záujme. Komisia môže akceptovať, že internetová stránka, ktorá je obmedzená na informovanie používateľov o televíznych programoch TV2 vysielaných v rámci poskytovania služby vo verejnom záujme, patrí do oblasti úloh TV2 spojených s poskytovaním služby vo verejnom záujme. Preto zahrnutie prevádzkovania tejto stránky do poslania služby vo verejnom záujme nemožno považovať za evidentnú chybu. TV2 okrem toho prevádzkovala komerčnú internetovú stránku s hrami atď. Táto komerčná internetová služba by sa mala označiť za čisto komerčnú činnosť, pretože ponúka interaktívne produkty na uspokojenie individuálneho dopytu, ako sú hry alebo „diskusné miestnosti (chat rooms)“, ktoré sa nelíšia od podobných komerčných produktov. Tieto činnosti preto nespadajú do sféry úloh TV2 spojených s poskytovaním služby vo verejnom záujme.

(174)

V záujme toho, aby spoločnosť TV2 užívala výhodu oslobodenia podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, jej úloha spojená s poskytovaním služby vo verejnom záujme by jej mala byť pridelená oficiálnym právnym aktom. Komisia poznamenáva, že zákon o rozhlase a televízii (67) formálne prideľuje spoločnosti TV2 úlohu verejnoprávneho televízneho vysielania. Komisia berie na vedomie rozsudok súdu, podľa ktorého „[j]e zjavné, že TV2 je poverená takouto úlohou [služby vo verejnom záujme]“ (68).

(175)

Keďže však z definície v zákone dosť jednoznačne nevyplýva, aké formy iných služieb sú povolené v rámci služby vo verejnom záujme, musí sa TV2 ako verejnoprávnej televíznej spoločnosti pred akýmikoľvek dodatočnými činnosťami, ktoré chce vykonávať v rámci služby vo verejnom záujme, udeliť formálna právomoc. Komisia poznamenáva, že TV2 neponúkala v sledovanom období žiadne iné služby presahujúce jej úlohu verejnoprávneho vysielania. Internetová stránka ponúkajúca ďalšie služby, ako sú hry, bola prevádzkovaná ako komerčná činnosť, zatiaľ čo internetová stránka, ktorá iba informuje používateľov o televíznych programoch TV2 vysielaných v rámci služby vo verejnom záujme, sa môže považovať za súčasť jej úlohy vysielania vo verejnom záujme, keďže ju nemožno oddeliť od vysielacej služby. Komisia preto prichádza k záveru, že spoločnosť TV2 bola počas sledovaného obdobia legitímne poverená úlohou vysielania vo verejnom záujme.

(176)

Ako sa však uvádza v bodoch 41 až 43 oznámenia o vysielaní z roku 2001, nestačí, aby vysielateľ bol formálne poverený poskytovaním službou vo verejnom záujme, ale táto úloha mu musí tiež byť pridelená tak, ako je to opísané v zákone, ktorý ho ňou poveril. Keďže nie je úlohou Komisie rozhodnúť, či boli splnené všetky kvalitatívne normy, je preto žiaduce, aby existoval primeraný monitorovací úrad, a je na členskom štáte, aby si zvolil mechanizmus na zabezpečenie účinného dohľadu, za predpokladu, že tento úrad je nezávislý od povereného podniku.

(177)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že Národný kontrolný úrad vykonal v roku 2000 osobitné prešetrovanie týkajúce sa podstaty a charakteru záväzkov TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme, ako aj toho, ako sa plnili v praxi. Pri tomto prešetrovaní sa nezistila žiadna chyba na strane TV2, pokiaľ ide o plnenie jej záväzkov pri poskytovaní služby vo verejnom záujme. Okrem toho existovala v rokoch 2001 až 2002 Rada pre služby vo verejnom záujme, ktorej úlohou bolo zabezpečiť, aby TV2 plnila svoje záväzky pri poskytovaní služby vo verejnom záujme, aj keď tento orgán počas svojej krátkej existencie nikdy neuverejnil žiadnu správu o tejto otázke. Komisia nezistila ani žiadny náznak o tom, že TV2 neplnila svoje záväzky alebo že ich plnenie bolo také, že jej činnosti sa už viac nemohli považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(178)

Pokiaľ ide o finančnú kontrolu služby vysielania vo verejnom záujme, Komisia poznamenáva, že Národný kontrolný úrad vykonal audity účtovnej závierky spoločnosti TV2 v priebehu celého sledovaného obdobia. Tieto audity zahŕňali tak finančné audity, ako aj audity riadenia, aj keď Národný kontrolný úrad nemá žiadnu právomoc zabrániť nadmernej kompenzácii nákladov TV2 vynaložených na službu vo verejnom záujme.

(179)

Komisia však má právomoc posúdiť proporcionalitu štátnej pomoci. Komisia poznamenáva, že smernica o transparentnosti sa v Dánsku implementovala. Od dánskych orgánov dostala aj údaje, ktoré jej umožňujú posúdiť, či je štátne financovanie proporcionálne.

(180)

Na základe rozsudku súdu a oznámenia o vysielaní z roku 2001, má posúdenie proporcionality, ktoré musí Komisia vykonať, dva aspekty.

(181)

Po prvé musí Komisia vypočítať čisté náklady na úlohu poskytovania služby vo verejnom záujme, ktorou je spoločnosť TV2 poverená, a overiť, či tieto náklady boli alebo neboli nadmerne kompenzované v porovnaní s potrebami TV2 v súvislosti s plnením jej úloh pri poskytovaní služby vo verejnom záujme.

(182)

Po druhé musí Komisia analyzovať správanie spoločnosti TV2 na reklamnom trhu. Oznámenie o vysielaní z roku 2001 poukazuje na to, že ak bol pokles výnosov krytý štátnou pomocou, verejnoprávny vysielateľ sa mohol pokúsiť stlačiť svoje ceny za reklamu alebo iné komerčné činnosti na trhu s cieľom znížiť výnosy svojich konkurentov. Komisia je preto toho názoru, že vždy keď verejnoprávny vysielateľ stláča ceny za činnosti, ktoré nie sú službou vo verejnom záujme, viac, než je to potrebné na to, aby efektívny komerčný operátor získal späť svoje náklady, ktoré by musel v podobnej situácii normálne získať späť, naznačuje to, že došlo k nadmernej kompenzácii záväzkov spojených s poskytovaním služby vo verejnom záujme.

(183)

Podľa smernice o transparentnosti (69) sa od členských štátov vyžaduje, aby viedli samostatné účty pre služby vo verejnom záujme a pre činnosti, ktoré nie sú službou vo verejnom záujme. Náklady a príjmy sa musia správne prideľovať na základe presne stanovených, objektívnych zásad nákladového účtovníctva.

(184)

Komisia zaujala stanovisko, že oddelenie účtov v sektore vysielania nemusí byť na strane nákladov jednoduché alebo dokonca uskutočniteľné, keďže rozličné činnosti majú rovnaké vstupy. V tomto sektore môžu členské štáty považovať celý program televíznych spoločností za zahrnutý do poskytovania služby vo verejnom záujme a pritom súčasne povoliť jeho komerčné využitie (70).

(185)

V tomto rozhodnutí musí Komisia najprv určiť náklady na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorú plní spoločnosť TV2.

(186)

Keďže TV2 vykonáva aj komerčné činnosti, musí viesť samostatné účty pre svoje rôzne činnosti. Od roku 2001 bola spoločnosť TV2 zo zákona povinná viesť samostatné účty pre svoje činnosti v rámci poskytovania služby vo verejnom záujme a pre komerčné činnosti.

(187)

Pri výpočte čistých nákladov musí Komisia odpočítať z hrubých nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme všetky čisté výhody vyplývajúce z komerčného využívania činnosti vykonávanej vo verejnom záujme. Dánske orgány poskytli údaje preukazujúce komerčné činnosti TV2 a jej činnosti vykonávané vo verejnom záujme v súlade s metódou uvedenou v bode 56 oznámenia o vysielaní. Tieto údaje ukazujú, že väčšina komerčných činností TV2 používa rovnaké vstupy ako jej činnosti vykonávané vo verejnom záujme. V dôsledku toho nebolo možné urobiť žiadne zmysluplné pridelenie nákladov týmto komerčným činnostiam. Ak nastane tento prípad, Komisia odpočíta čisté výnosy z komerčných operácií, aby vypočítala náklady na činnosti vykonávané vo verejnom záujme. Komerčné internetové činnosti sú len operácie, ktoré možno považovať za oddeliteľné od činností vykonávaných vo verejnom záujme. Straty, ktoré spoločnosť TV2 zaznamenala pri svojich internetových činnostiach od ich začatia v roku 1997, dosahujú […] (71) mil. DKK.

(188)

Komisia teda odpočítala príjmy vytvorené z činností vykonávaných vo verejnom záujme (príjem z reklamy a iné komerčné príjmy) od hrubých nákladov na službu vo verejnom záujme, aby dostala čisté náklady na činnosť vykonávanú vo verejnom záujme. Hotovostné štátne finančné prostriedky sa potom odpočítali od čistých nákladov na službu vo verejnom záujme. Výpočet je uvedený v tabuľke.

(189)

Treba poznamenať, že napriek početným žiadostiam od Komisie o poskytnutie presnej výšky príjmov z reklamy v rokoch 1995 a 1996 dánske orgány a TV2 neboli schopné poskytnúť jednoznačné, nespochybniteľné údaje.

(190)

Dánske orgány vo svojej odpovedi z 26. júna 2009 uviedli, že neboli schopné potvrdiť, že príjmy z reklamy, ktoré spoločnosť TV2 dostala z fondu TV2, dosiahli 400,1 mil. DKK v roku 1995 a 337,7 mil. DKK v roku 1996.

(191)

Spoločnosť TV2 vo svojej odpovedi uviedla, že v rokoch 1995 a 1996 i) fond TV2 dostal príjmy z reklamy od spoločnosti TV2 Reklame (824 mil. DKK resp. 904,5 mil. DKK) a koncesionárske poplatky od štátu (330,3 mil. DKK resp. 356,3 mil. DKK) a ii) že fond TV2 previedol v týchto rokoch do TV2 sumu 730,4 mil. DKK resp. 694 mil. DKK, a do regionálnych staníc TV2 sumu 269,6 mil. DKK resp. 275 mil. DKK. Účelom súm prevedených do fondu TV2 bolo pokryť potreby financovania TV2 a jej regionálnych staníc.

(192)

Dánske orgány vo svojich odpovediach z 26. júna 2009, 17. novembra 2010 a 30. novembra 2010 potvrdili argumentáciu spoločnosti TV2, že bez iných komerčných príjmov by jej regionálne stanice boli financované fakticky v plnom rozsahu cez koncesionárske poplatky a že všetky sumy prevádzané ročne do regionálnych staníc TV2 preto mohli pochádzať len z príjmov z koncesionárskych poplatkov prevedených do fondu TV2. To znamená, že príjmy z koncesionárskych poplatkov prevedené do TV2 možno považovať za rovnocenné maximálnej sume príjmov z koncesionárskych poplatkov, ktoré boli prevedené do fondu TV2 vo všetkých príslušných rokoch mínus všetky sumy prevedené do regionálnych staníc TV2. Dánske orgány a spoločnosť TV2 tvrdia, že to znamená, že obrovské množstvo finančných prostriedkov prevedených z fondu TV2 do spoločnosti TV2 v rokoch 1995 a 1996 pozostávalo z čistého príjmu z reklamy. Podľa dánskych orgánov by tento spôsob dôvodenia znamenal, že TV2 dostala v roku 1995 v koncesionárskych poplatkoch (zostatok po odpočítaní prevodov do regionálnych staníc) 60,7 mil. DKK a v príjmoch z reklamy (zostatok) 669,7 mil. DKK, a v roku 1996 sumu 81,3 mil. DKK v koncesionárskych poplatkoch a 612,7 mil. DKK v príjmoch z reklamy.

(193)

Tvrdenie spoločnosti TV2 a dánskych orgánov o výške príjmov z reklamy za roky 1995 – 1996 Komisiu nepresvedčilo. Komisia poznamenáva najmä, že fond TV2 neviedol žiadne samostatné účty pre príjmy z reklamy a pre koncesionárske poplatky, a preto boli všetky tieto príjmy navzájom zmiešané. Komisia ľutuje, že dánske orgány nepredložili jednoznačné a nespochybniteľné údaje o výške príjmov z reklamy v rokoch 1995 a 1996. V tomto konkrétnom prípade však usudzuje, že nie je potrebné ďalej skúmať túto otázku, pretože nepredstavuje väčší problém, keďže Komisia, ako sme už uviedli, usudzuje, že príjmy z reklamy za roky 1995 – 1996 predstavujú štátne prostriedky, ktoré sa musia v každom prípade odpočítať z celkových nákladov na činnosti spojené s poskytovaním služby vo verejnom záujme. V tabuľke sú preto príjmy z reklamy prevedené z fondu TV2 za roky 1995 a 1996 uvedené v tom istom stĺpci ako koncesionárske poplatky.

(194)

Treba takisto poznamenať, že pre roky 1997 až 2002 Komisia zahrnula koncesionárske poplatky, ktoré boli prevedené do regionálnych staníc TV2 cez spoločnosť TV2. Keďže tieto sumy dostala TV2 a potom ich previedla do regionálnych staníc, Komisia sa domnieva, že mali byť do výpočtov zahrnuté tak príjmy, ako aj výdavky, čo v praxi znamená, že nemajú vplyv na výpočet Komisie uvedený ďalej v texte.

(195)

Kapitálová injekcia prevedená do TV2 na digitalizáciu sa v roku 1997 uvádza ako príjem. Zodpovedajúce zníženia boli zohľadnené ako náklady, keď sa uskutočnili investície. Náklady na digitalizáciu sú náklady na službu vo verejnom záujme. Aby sa tie isté náklady nerátali dvakrát, amortizácia zodpovedajúca uskutočneným investíciám bola odpočítaná od celkových nákladov na službu vo verejnom záujme. Napriek kritickému postoju TV2 v tomto bode sa Komisia domnieva, že v súlade s jej stálou praxou pri výpočte štátnej náhrady sa príjmy od štátu alebo z verejného fondu musia zohľadniť v tom roku, v ktorom boli poskytnuté, a nie v roku, keď boli vynaložené alebo použité.

Tabuľka 1

Náklady na službu vo verejnom záujme a kompenzačné opatrenia v rokoch 1995 – 2002 na základe účtovnej závierky

(196)

Ako možno vidieť z tabuľky, financovanie prevyšuje náklady o 628,2 mil. DKK (84,4 mil. EUR).

(197)

Komisia berie na vedomie skutočnosť, že spoločnosť TVDanmark zastáva názor, že ostatné opatrenia, z ktorých mala TV2 výhodu, ako je oslobodenie od platenia úrokov a daní, ako aj prístup k celoštátnej vysielacej frekvencii za výhodných podmienok, by sa mali zohľadniť pri posudzovaní nadmernej kompenzácie. Tieto výhody sú zhrnuté v tabuľke.

Tabuľka 2

Odhadované výhody z oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb, zrieknutia sa úrokov a z vysielacej frekvencie

(198)

Komisia súhlasí s tým, že v tomto prešetrovaní sa tieto opatrenia musia zohľadniť. Pri výpočte nadmernej kompenzácie však nie je vhodné ich zahrnúť do výpočtu v tabuľke 1. Podľa stanoviska Komisie vo veci RAI (73) sa tieto dodatočné výhody môžu považovať za kompenzačné náklady, ktoré by v opačnom prípade museli byť financované. Preto pri hodnotení proporcionality štátneho financovania nákladov na službu vo verejnom záujme by sa tieto dodatočné výhody nemali zohľadňovať, pretože nutnosť uhradiť uvedené náklady by viedla k zodpovedajúcemu zvýšeniu počiatočných nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme, ktorým bola spoločnosť TV2 poverená. Z hľadiska čistých nákladov tu nebude žiadny rozdiel. Treba však zabezpečiť, aby tieto výhody prinášali úžitok len poskytovaniu služby vo verejnom záujme a nepresiahli do komerčných činností. Tejto otázke sú venované odôvodnenia 235 – 237.

(199)

Dánske orgány a spoločnosť TV2 predložili rôzne argumenty s cieľom opodstatniť nadmerné financovanie vypočítané v odôvodnení 196. Konkrétne, na základe rozsudku súdu musí Komisia posúdiť, či nadmerné financovanie bolo skutočne potrebné, aby spoločnosť TV2 bola schopná plniť svoju úlohu poskytovania služby vo verejnom záujme.

(200)

V tejto súvislosti treba predovšetkým poznamenať, že Amsterdamský protokol (74) zdôraznil špecifické osobitosti vysielacieho sektoru v porovnaní s inými službami všeobecného hospodárskeho záujmu, pretože „systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, a s potrebou zachovania plurality médií“. Komisia by pri posudzovaní zlučiteľnosti v tomto rozhodnutí mala tieto osobitné črty zohľadniť.

(201)

Komisia okrem toho v predchádzajúcich rozhodnutiach akceptovala, že určitý kapitálový základ je opodstatnený na zabezpečenie poskytovania služby vo verejnom záujme zo strany vysielateľov. Napríklad vo veci rakúskeho rozhlasového a televízneho vysielania (75) Komisia konštatovala, že „podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, ako je vykladaný v Amsterdamskom protokole, členské štáty môžu v zásade poskytovať verejnoprávnym vysielateľom toľko verejných finančných prostriedkov, koľko je potrebných na zabezpečenie výkonu služby vo verejnom záujme. To sa týka nielen prevádzkových nákladov na vykonávanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ale aj vlastného kapitálu.“

(202)

Ako súd vo svojom rozsudku uviedol (76), „Komisia v každom prípade však nemôže vychádzať z údajne nedostatočnej kontroly, aby mohla nariadiť vymáhanie všetkých súm, o ktorých Dánske kráľovstvo tvrdí, že predstavujú rezervu nevyhnutnú na poskytovanie služby vo verejnom záujme, pokiaľ seriózne preskúmanie všetkých právnych a hospodárskych podmienok, ktoré viedli k vytvoreniu tejto rezervy počas vyšetrovaného obdobia, bolo nepochybne možné vzhľadom na informácie, ktorými disponovala Komisia, a pokiaľ bez takéhoto preskúmania nebolo možné právoplatne sa vyjadriť k otázke, či táto rezerva bola celá, alebo len v časti nevyhnutná na poskytovanie služby vo verejnom záujme.“

(203)

Súd dodal (77), že čisto formálne požiadavky, ako je povinnosť, aby rezervy boli špecifické a transparentné, nemohli opodstatniť príkaz na vrátenie, a skutočnosť, že TV2 v praxi nečerpala svoje rezervy, nepodporila záver, že tieto rezervy sa mali považovať za neúmerné potrebám financovať poskytovanie služby vo verejnom záujme (78).

(204)

Komisia musí preto posúdiť všetky faktory, ktoré zohľadnili dánske orgány pri stanovení náhrady poskytnutej spoločnosti TV2 za roky 1995 – 2002 a pri rozhodnutí vytvárať rezervy. Pokiaľ ide o túto otázku, Komisia sa bude odvolávať na svoje predchádzajúce posúdenie postupu použitého na stanovenie koncesionárskych poplatkov v odôvodnení 105.

(205)

Pokiaľ ide o úvahu, ktorá viedla dánske orgány k vytváraniu rezervy na plnenie úlohy TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme, mali by sa zohľadniť nasledujúce faktory, ktoré uviedli dánske orgány.

(206)

Pri vzniku spoločnosti TV2 v roku 1988 nebol vložený žiadny kapitál. Jej činnosť bola financovaná výlučne pôžičkou na zakladanie vo výške 510,8 mil. DKK, ktorá umožnila TV2 zakúpiť výrobné zariadenie, budovy atď. Spoločnosť TV2 bola preto kapitálovo slabá, pretože bola kapitalizovaná nezvyčajne vysokými pôžičkami a nezvyčajne slabým kapitálom. V dôsledku toho sa rýchlo dostala do finančných ťažkostí.

(207)

Národný kontrolný úrad, nezávislý orgán dánskeho parlamentu, má za úlohu vykonávať tak účtovné audity, ako aj audity riadenia. V roku 1995 dospel k záveru, že značnú časť finančných problémov spoločnosti TV2 možno pripísať skutočnosti, že bola založená bez kapitálového vkladu (79). Hlavné odporúčanie Národného kontrolného úradu bolo, že štát by mal premenou pôžičiek na zakladanie vložiť do TV2 kapitál vo výške približne 530 mil. DKK. To by poskytlo TV2 kapitál vo výške približne 350 mil. DKK a mieru solventnosti okolo 50 %. Odporúčaná miera solventnosti približne 50 % bola rovnocenná miere solventnosti súkromných podnikov, ako sú TV2 Norge (Nórsko) a TV4 (Švédsko).

(208)

Na základe tejto správy štátni audítori – členovia dánskeho parlamentu zodpovední za kritický audit okrem iného účtov štátnych podnikov – požiadali ministerstvo financií o jeho stanovisko k otázke, či má spoločnosť TV2 navýšiť svoj kapitál. V auguste 1995 v reakcii na návrh Národného kontrolného úradu, že TV2 má dostať kapitálovú injekciu, ministerstvo financií uviedlo, že „tak pri zakladaní nových podnikov, ako aj pri transformácii existujúcich štátnych podnikov musia mať podniky potrebný kapitálový základ. Súčasne však štát nesmie robiť príliš veľké injekcie kapitálu, po prvé preto, že by to znamenalo zbytočný výdavok štátu, a po druhé preto, že by to poskytlo podniku nenáležitú výhodu v hospodárskej súťaži. Podnik nesmie byť ani podkapitalizovaný, ani prekapitalizovaný.“ Na základe toho dánsky štát usúdil, že v spoločnosti TV2 by sa mal navýšiť kapitál. Rozhodlo sa však, aby štát nevložil všetok kapitál naraz. Namiesto toho by TV2 mala sama vytvoriť potrebný kapitál z prichádzajúcich ziskov.

(209)

Požiadavka kapitálového základu bola zahrnutá do stanov spoločnosti TV2 v roku 1997. Odvtedy jej stanovy presne špecifikujú, že od roku 2001 musí voľný kapitál TV2 dosahovať najmenej 200 mil. DKK a že by sa mal použiť na kompenzáciu prevádzkovej straty vysielateľa (80). Vyhláška z 18. augusta 1997 stanovila, že na financovanie všetkých možných prevádzkových strát by voľný kapitál – t. j. kapitál mínus rezervy a iné viazané prostriedky – na celoštátne činnosti mal dosiahnuť koncom roku 2000 najmenej 200 mil. DKK. Voľný kapitál sa mal navýšiť tak, aby koncom roku 1998 dosiahol celkom najmenej 50 mil. DKK a koncom roku 1999 najmenej 100 mil. DKK. Od roku 2001 mal voľný kapitál v každom okamihu dosahovať najmenej 200 mil. DKK na základe poslednej účtovnej závierky. Ak by sa očakávalo, že kapitál klesne pod tieto čísla, záležitosť sa mala predložiť ministrovi kultúry. V osobitných prípadoch môže minister kultúry, po porade s Národným kontrolným úradom, schváliť nižšiu sumu kapitálu a pripojiť k tomu konkrétne podmienky.

(210)

Vyhlášku z roku 1997, ktorú vydal minister a ktorá stanovila minimálnu výšku voľného kapitálu, uverejnili Dánske úradné noviny (Lovtidende). Okrem toho od roku 1998 sa navyšovanie kapitálu v súlade s požiadavkami stanov uvádzalo osobitne vo zverejnenej ročnej závierke spoločnosti TV2.

(211)

Podľa dánskych orgánov sa očakáva, že nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky 200 mil. DKK bude mať za následok, že TV2 sa dostane pod štátnu správu.

(212)

Komisia zastáva názor, že rozhodujúcou otázkou je zistiť, či a do akej miery je kapitálový základ, dosiahnutý kompenzáciou, skutočne potrebný na plnenie úlohy TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme.

(213)

So zreteľom na uvedený opis postupu a na dôvody, ktoré viedli k vytváraniu rezerv TV2 vo forme kapitálového základu, a na základe rozsudku súdu Komisia usudzuje, že vytvorenie rezervy bolo skutočne potrebné na plnenie úlohy TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme.

(214)

Komisia sa však pýta, či celá suma rezerv bola skutočne opodstatnená a potrebná, t. j. či celá výška kapitálového základu dosiahnutá ku koncu roku 2002 bola skutočne potrebná na plnenie úlohy TV2 pri poskytovaní služby vo verejnom záujme.

(215)

Podľa názoru Komisie objem kapitálového základu, ktorý možno považovať za primeraný a potrebný na zaručenie poskytovania služby vo verejnom záujme, závisí od faktov a právneho rámca každého jednotlivého prípadu.

(216)

Číselné údaje o základe vlastného kapitálu spoločnosti TV2, ktoré má Komisia k dispozícii, sú uvedené v tejto tabuľke:

(217)

K 31. decembru 2002 spoločnosť TV2 vytvorila kapitál vo výške 550,5 mil. DKK, vrátane 72 mil. DKK vyčleneného kapitálu (digitalizácia), čo zodpovedá miere solventnosti 34 %. Suma voľného kapitálu koncom roku 2002 bola 478,5 mil. DKK.

(218)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že časť kapitálu nebola voľným kapitálom. Skutočne, podľa ročnej závierky spoločnosti TV2 za rok 1997 (82) výbor pre médiá rozhodol, že TV2 by mala digitalizovať svoje výrobné zariadenie do konca roku 2000. Do spoločnosti TV2 a regionálnych staníc bolo prevedených 300 mil. DKK. V roku 1997 bolo do TV2 prevedených 167 mil. DKK. Komisia preto usudzuje, že TV2 potrebovala túto sumu na plnenie svojich úloh spojených s poskytovaním služby vo verejnom záujme. Skutočnosť, že prostriedky, ktoré neboli investované do digitalizácie do 1. januára 2003 (zostatok 72 mil. DKK) a boli napokon uvoľnené, nemení nič na tomto závere, pretože počas sledovaného obdobia boli tieto sumy presne vložené na účty TV2 ako vyčlenený kapitál, ktorý sa môže použiť len na účely digitalizácie, a ako uviedol súd vo svojom rozsudku, skutočnosť, že TV2 v praxi nemusela čerpať rezervu, nepodporuje domnienku, že táto rezerva sa musela považovať za neúmernú potrebám financovať poskytovanie služby vo verejnom záujme (83).

(219)

Treba takisto poznamenať, že 31. decembra 1994 (na začiatku obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie) bola TV2 v strate (mínus takmer 156 mil. DKK) a že v rokoch 1995 a 1996 mala TV2 zápornú mieru solventnosti a bola v strate, čo vysvetľuje, prečo bol celkový kapitál koncom roka 2002 nižší než získaná kompenzácia. Až koncom roku 2000 sa voľný kapitál spoločnosti TV2 zvýšil nad požadovaný minimálny prah 200 mil. DKK.

(220)

Dánske orgány v snahe preukázať, že úroveň kapitálu v spoločnosti TV2 bola opodstatnená, predložili stanovisko vypracované firmou PricewaterhouseCoopers z 18. novembra 2002. V tomto stanovisku sa uvádza, že miera solventnosti TV2 na konci sledovaného obdobia bola nižšia ako u ostatných škandinávskych vysielateľov porovnateľných s TV2 čo do veľkosti, činností, štruktúry a trhov, na ktorých pôsobili. Napríklad miera solventnosti TV2 bola nižšia než u spoločnosti TV2 Norge (36 %) a podstatne nižšia ako v prípade TV4 (Švédsko), ktorej miera solventnosti bola 65 %, takmer dvojnásobok v porovnaní s TV2. Podľa tohto stanoviska miera solventnosti TV2 bola nižšia ako u jej rovnocenných partnerov, a preto sa nemohla považovať za nadmernú. V stanovisku sa takisto poukazuje na to, že nebol žiadny dôvod domnievať sa, že štruktúra kapitálu týchto porovnateľných vysielateľov nebola optimalizovaná. PricewaterhouseCoopers ďalej naznačila, že miera solventnosti nižšia ako 30 % bude po nejakom čase neobvyklá a spôsobí zraniteľnosť spoločnosti pri kolísaní príjmov.

(221)

Porovnanie s inými operátormi by sa malo vykladať s opatrnosťou, keďže neplnia tie isté úlohy poskytovania služby vo verejnom záujme ako TV2, nie sú financované rovnakým spôsobom a nemajú rovnaké právne postavenie. Napriek tomu stanovisko podáva určitú indikáciu a môže byť zohľadňované súčasne s inými prvkami.

(222)

V tejto súvislosti Komisia dodáva, že dánske orgány predložili informácie, z ktorých vyplýva, že počas poslednej časti sledovaného obdobia plánovali pretransformovať TV2 na verejnú spoločnosť s ručením obmedzeným a privatizovať ju. V rámci tohto transformačného procesu sa vykonala analýza, ako by sa mohlo financovanie koncesionárskych poplatkov postupne ukončiť, keďže dánske orgány mali po privatizácii TV2 v úmysle zrušiť financovanie cez koncesionárske poplatky.

(223)

S týmto cieľom dánska vláda v júni 2002 uzavrela dohodu s väčšinou parlamentu o úplnej liberalizácii dánskej mediálnej politiky. Podľa tejto dohody sa TV2 mala s cieľom privatizácie transformovať čo najskôr. Urobila sa analýza finančného základu pre transformáciu TV2 na spoločnosť s ručením obmedzeným. Minister kultúry vymenoval v lete roku 2002 riadiacu skupinu s predstaviteľmi ministerstva kultúry, ministerstva financií a generálneho prokurátora (Kammeradvokat) s cieľom objasniť hospodársky základ pre privatizáciu spoločnosti TV2 a jej transformáciu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Na podporu tejto práce riadiaca skupina angažovala audítorskú firmu a finančného poradcu, aby napr. vypočítala výšku kapitálu potrebného pre TV2. Audítorská firma dospela k záveru, že kapitál TV2 by sa mal stanoviť vo výške 640 mil. DKK.

(224)

Finančný výbor dánskeho parlamentu schválil transformáciu TV2 na spoločnosť s ručením obmedzeným a stanovenie jej kapitálu. Transformácia TV2 na spoločnosť s ručením obmedzeným sa uskutočnila s retroaktívnym účinkom od 1. januára 2003. Po zmene právneho postavenia TV2 a jej transformácii na spoločnosť s ručením obmedzeným boli zrušené viaceré opatrenia v prospech TV2, ako boli bezúročné a nenávratné pôžičky a oslobodenie od dane. Privatizácia bola v roku 2005 odložená, ale po roku 2004 už TV2 nedostávala koncesionárske poplatky.

(225)

Vzhľadom na uvedené Komisia usudzuje, že jedným z faktorov, ktoré musí zohľadniť pri posudzovaní zlučiteľnosti rezerv s vnútorným trhom, je skutočnosť, že už počas poslednej časti sledovaného obdobia dánske orgány plánovali zmeniť právne postavenie TV2, z čoho vyplýva potreba kapitálového základu.

(226)

Praxou Komisie v jej rozhodnutiach je mať v zásade priaznivý pohľad na schémy transformovania štátnych subjektov, ktoré konkurujú komerčným podnikom, na formu spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože takýto postup obmedzuje narúšanie hospodárskej súťaže tým, že nahrádza neobmedzené štátne zvýhodnenia obmedzenou výškou kapitálu a vytvára zreteľné rozlíšenie medzi úlohou štátu ako verejného orgánu a jeho úlohou ako podnikateľa usilujúceho o návratnosť svojich investícií.

(227)

Komisia okrem toho zastáva názor, že spomedzi faktorov, ktoré sa majú zohľadňovať, mala by sa výška rezerv TV2 skúmať z hľadiska kolísania príjmov z reklamného trhu.

(228)

Spoločnosť TV2 bola naozaj zraniteľná, pokiaľ ide o kolísanie príjmov, ktoré je nevyhnutným aspektom reklamného trhu. Napríklad v jednom roku (1998 – 1990) TV2 zaznamenala pokles príjmov z reklamy približne o 104 mil. DKK. Podľa dánskych orgánov by sa TV2 mohla vyrovnať s takým veľkým poklesom iba za predpokladu, že bude mať značnú sumu voľného kapitálu, keďže príjmy z koncesionárskych poplatkov boli stanovené vopred na niekoľko rokov. Hoci TV2 bola menej závislá od príjmov z reklamy ako spoločnosti TV2 Norge a TV4, ktoré nedostávali koncesionárske poplatky, financovanie cez reklamu napriek tomu predstavovalo počas sledovaného obdobia významný zdroj financovania prevádzky TV2.

(229)

V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie, že súd vo svojom rozsudku jednoznačne stanovil (84), že „[s]kutočnosť, že TV2 v roku 1999 nečerpala zo svojich rezerv, nemôže totiž viesť k záveru, že táto rezerva sa musí považovať za neprimeranú vo vzťahu k potrebám služby vo verejnom záujme. Zo samotnej povahy rezervy vytvorenej na účely odvrátenia rizík totiž vyplýva, že sa nevyhnutne nemusí použiť.“

(230)

Komisia súhlasí s dánskymi orgánmi, že pri posudzovaní potrieb spoločnosti TV2 sa musí zohľadňovať aj skutočnosť, že TV2 zaznamenáva značné kolísania likvidity tak v priebehu jedného roka, ako aj z jedného roka na nasledujúci rok, keďže veľké športové podujatia, ako sú olympijské hry, sa konajú len v niekoľkoročných intervaloch a programové práva sa obvykle ponúkajú v rámci viacročných zmlúv. Napríklad z výročnej správy za rok 1995 (85) vyplýva, že zisk za rok 1995 bol prenesený do roku 1996, aby sa pokryl očakávaný schodok za tento rok, keď sa vyskytli obzvlášť vysoké výdavky v súvislosti s olympijskými hrami a majstrovstvami Európy vo futbale.

(231)

Okrem toho treba takisto poznamenať, že počas sledovaného obdobia bolo spoločnosti TV2 bránené využívať bežné financovanie formou pôžičiek. Investičné pôžičky boli povolené do 4 % príjmov na základe poslednej účtovnej závierky. TV2 mala zakázané prijímať akékoľvek iné formy pôžičiek, záruk alebo povinností z finančného lízingu okrem bežného úveru na prevádzku. Obmedzené možnosti TV2 využívať financovanie formou pôžičiek znamenali, že jej likvidita musela byť v podstate pokrytá likviditou z operácií.

(232)

Napokon úroveň kapitálu je uvedená v uverejnených účtovných závierkach. Národný kontrolný úrad vykonal počas sledovaného obdobia audity účtovných závierok spoločnosti TV2. Tieto audity zahŕňali tak finančné audity, ako aj audity riadenia, aj keď Národný kontrolný úrad nemal žiadnu právomoc zabrániť nadmernej kompenzácii nákladov spoločnosti TV2 na služby vo verejnom záujme. Ako súd vo svojom rozsudku uviedol (86), skutočnosť, že tento kontrolný úrad nemal právomoc zabrániť nadmernej kompenzácii, neumožnila urobiť záver, že dánske orgány nevykonávali kontroly. Naopak, dánske orgány uviedli, že keby bol Národný kontrolný úrad dospel k záveru, že kapitálový základ bol príliš veľký, mohlo by to napríklad viesť k tomu, že by sa príjmy z koncesionárskych poplatkov splatné spoločnosti TV2 v ďalšej mediálnej dohode znížili.

(233)

Vzhľadom na celok uvedených úvah Komisia, pokiaľ ide o prvú časť posudzovania proporcionality, usudzuje, že v tomto konkrétnom prípade so zreteľom na Amsterdamský protokol a rozsudok súdu, výška kapitálu nahromadeného ku koncu roka 2002 (t. j. 550 mil. DKK) bola pre TV2 potrebná na plnenie jej úlohy pri poskytovaní služby vo verejnom záujme. Preto suma 628 mil. DKK získaná na tento účel vyhovovala kritériám proporcionality a nevyhnutnosti podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(234)

Hoci toto rozhodnutie nehodnotí inú možnú štátnu pomoc než rekapitalizačné opatrenia poskytnuté spoločnosti TV2 v rokoch 2003 a 2004, Komisia takisto poznamenáva, že dánske orgány predložili informácie dokumentujúce skutočnosť, že v roku 2004 kapitál TV2 dosiahol 640 mil. DKK. Suma 96 mil. DKK bola investovaná do komerčných činností, a preto nie je možné určiť, či boli financované cez kapitál alebo prostriedky poskytnuté zvonku. Za predpokladu, že sa použil len kapitál, znamenalo by to, že kapitál vo výške 544 mil. DKK bol k dispozícii pre TV2 na verejnoprávne vysielanie.

(235)

Vzhľadom na uvedené v odôvodnení 198 treba poznamenať, že TV2 vykonáva aj viaceré komerčné činnosti. Sú do značnej miery okrajové v porovnaní s celkovými činnosťami TV2. Náklady na tieto komerčné činnosti boli pridelené na základe metódy uvedenej v oznámení o vysielaní z roku 2001 (87), podľa ktorého, na rozdiel od prístupu všeobecne prijatého v iných sektoroch verejnoprávnych služieb, náklady, ktoré sú plne pripísateľné činnostiam spojeným s poskytovaním služby vo verejnom záujme a ktoré súčasne prinášajú výhodu komerčným činnostiam, nemusia byť rozdelené medzi tieto dve služby a môžu byť plne pridelené činnostiam vo verejnom záujme. Podľa oznámenia o vysielaní z roku 2001 existovalo riziko, že striktné zníženie týchto nákladov medzi týmito dvoma činnosťami by bolo svojvoľné a nie zmysluplné. Pokiaľ ide o výhodu, ktorú TV2 získala z prístupu k vysielacej frekvencii, Komisia poznamenáva, že je to neodlučiteľne spojené s úlohou poskytovať službu vo verejnom záujme. Komisia je ďalej toho názoru, že náklady na financovanie (úrokové výhody) možno v súlade s oznámením o vysielaní plne pripísať činnostiam vykonávaným vo verejnom záujme.

(236)

V záujme neutralizácie účinkov oslobodenia činností vykonávaných vo verejnom záujme od dane, 30 % ziskov z komerčných činností bolo prevedených na stranu služieb vo verejnom záujme. To sa vykonáva až od roku 2001. Komisia preto uznáva, že sa mohlo vyskytnúť narušenie na vysielacom trhu v tom zmysle, že TV2 nemusela prihliadať na daň z príjmu právnických osôb pri určovaní svojich komerčných cien. V budúcnosti by však táto výhoda už nemala existovať vzhľadom na to, že podiel prevodu zodpovedá skutočnej miere zdanenia vďaka tomuto mechanizmu „neutralizácie“. Pokiaľ ide o minulosť, toto nepredstavuje problém, keď sa stanovuje výška nadmernej kompenzácie, pretože celkový príjem z komerčných činností sa použil na zníženie čistých nákladov na vykonávanie služby vo verejnom záujme.

(237)

Spoločnosť TV2 sa zapájala do stratových komerčných internetových činností. Keďže tieto činnosti nepatria do rámca poskytovania služby vo verejnom záujme, nie je možné žiadne financovanie od štátu. Keďže žiadne iné činnosti sa okrem toho neprevádzkovali samostatne, neexistuje žiadny zisk z komerčných činností na krytie strát z internetových činností.

(238)

V bode 58 oznámenia o vysielaní sa uvádza: „keďže nižšie príjmy sú pokryté štátnou pomocou, verejnoprávny vysielateľ by mohol mať pokušenie znižovať ceny reklamy alebo ostatných činností neverejnoprávnej služby na trhu, čím by znižoval príjmy konkurencie. […] Kedykoľvek verejnoprávny vysielateľ znižuje ceny pri činnostiach neverejnoprávnej služby pod hodnotu, ktorá je potrebná na úhradu izolovanej činnosti, ktoré by operátor v podobnej situácii musel bežne uhrádzať, takýto postup by poukazoval na prítomnosť nadmerných náhrad povinností verejnoprávnej služby[…].“

(239)

Spoločnosť TVDanmark predložila informácie o tom, že nemohla kryť náklady na svoje televízne činnosti z cien za reklamu, ktoré si účtuje. TVDanmark porovnala svoje náklady s cenami TRP 21-50, ktoré si účtovala TV2.

(240)

Na to, aby toto porovnanie bolo platné, Komisia musí ako prvý krok určiť, či možno usúdiť, že spoločnosť TVDanmark je v podobnej situácii ako TV2 a či je efektívnym operátorom.

(241)

Po prvé musí Komisia posúdiť, či je TVDanmark v podobnej situácii ako TV2. Komisia konštatuje tieto skutočnosti. Počas sledovaného obdobia podiel sledovanosti TV2 v regióne bol 35 %, zatiaľ čo zodpovedajúci údaj pre TVDanmark bol približne 15 %. Ich podiely na reklamnom trhu sa tiež značne líšili. Podiel TV2 na trhu bol v rozsahu 60 %, zatiaľ čo podiel TVDanmark bol okolo 8 %. Príjmy TV2 z reklamy boli približne päťkrát vyššie ako v prípade TVDanmark. Okrem toho je TV2 jedinou stanicou, ktorá má dosah na 100 % obyvateľstva, zatiaľ čo TVDanmark 2 má 77-percentné pokrytie a TVDanmark 1 ešte menšie. Vzhľadom na uvedené Komisia usudzuje, že TVDanmark nemožno priamo porovnávať s TV2.

(242)

Po druhé musí Komisia zistiť, či TVDanmark je efektívnym operátorom na trhu. Efektívneho operátora možno stanoviť na základe analýzy všeobecne používaných účtovných údajov a porovnaním výsledkov operátora s priemernými výsledkami v danom členskom štáte. Pri tejto analýze treba zohľadniť rozdielne veľkosti podnikov a ich špecifické nákladové štruktúry. Ako sa však už uviedlo, o operátoroch na dánskom trhu nemožno povedať, že by sa nachádzali v natoľko porovnateľnej situácii, aby sa dalo uskutočniť priame porovnanie týchto ukazovateľov. Komisia preto zastáva názor, že v danom prípade nie je vhodné uskutočniť analýzu týchto ukazovateľov na dánskom trhu.

(243)

Namiesto toho Komisia analyzovala údaje o finančnej výkonnosti spoločností TVDanmark a SBS Broadcasting. Podľa tejto analýzy Komisia nemôže s istotou stanoviť, či vzniknuté straty vyplývajú z toho, že TVDanmark mala na začiatku vysoké počiatočné náklady, ktoré spoločnosť ešte nebola schopná pokryť, alebo či skutočne jej výkonnosť nie je efektívna. Napriek rôznym požiadavkám Komisia nebola schopná získať údaje o finančnej výkonnosti tretieho operátora, spoločnosti TV3, aby mohla vykonať porovnanie s tretím operátorom na trhu. Komisia preto nemôže s istotou dospieť k záveru, či straty TVDanmark sú výsledkom cenového správania spoločnosti TV2, alebo či sú spôsobené inými faktormi, nad ktorými má samotná TVDanmark určitú kontrolu.

(244)

Keďže nemožno s istotou zistiť, či spoločnosť TVDanmark je efektívnym operátorom, a keďže priame porovnanie týchto dvoch operátorov nie je možné, Komisia zastáva názor, že každé takéto hodnotenie je v danom prípade bezvýsledné.

(245)

Komisia sa preto rozhodla uskutočniť podrobnejšiu analýzu cenovej politiky TV2 a údajov dostupných na reklamnom trhu s cieľom posúdiť, či spoločnosť TV2 konala so zreteľom na maximalizáciu svojich príjmov z reklamy počas sledovaného obdobia.

(246)

Po prvé Komisia porovnávala ceny dvoch operátorov a analyzovala cenovú politiku TV2. Analýza sa zamerala na roky 1998 – 2002, obdobie, počas ktorého sťažovateľ tvrdil, že TV2 začala uplatňovať na reklamnom trhu „dampingové“ ceny. Po druhé analyzovala dánske výdavky na reklamu v kontexte EÚ a v porovnaní s ostatnými škandinávskymi krajinami. Po tretie uskutočnila porovnanie kontaktných cien vo všetkých škandinávskych krajinách a pre všetky médiá.

(247)

Komisia poznamenáva, že správanie spoločnosti TV2 na reklamnom trhu preskúmali dánske orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Dánska rada pre hospodársku súťaž 21. decembra 2005 konštatovala, že TV2 porušila článok 102 ZFEÚ a príslušné národné právne predpisy tým, že uplatnila na reklamnom trhu vernostné zľavy. Toto rozhodnutie bolo 1. novembra 2006 zrušené odvolacím súdom pre hospodársku súťaž (Konkurrenceankenævntet), potom však 22. júna 2009 potvrdené na Vyššom súde pre východné Dánsko (Østre Landsret). Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie na Najvyššom súde (Højesteret), ktorý 18. marca 2011 potvrdil rozsudokØstre Landsret. To sa týkalo rozhodnutia Rady pre hospodársku súťaž prijatého 29. novembra 2000, v ktorom sa konštatovalo, že zľavy TV2 za rok 2000 predstavovali zneužitie dominantného postavenia. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že prešetrovanie dánskych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže sa vzťahovalo na roky 2000 – 2005, inými slovami len na posledné roky obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie. Vernostné zľavy nemusia predovšetkým nevyhnutne znamenať existenciu krížových subvencií v zmysle oznámenia o vysielaní z roku 2001 („Kedykoľvek verejnoprávny vysielateľ znižuje ceny pri činnostiach neverejnoprávnej služby pod hodnotu, ktorá je potrebná na úhradu izolovanej činnosti, ktoré by operátor v podobnej situácii musel bežne uhrádzať, takýto postup by poukazoval na prítomnosť nadmerných náhrad povinností verejnoprávnej služby“). V skutočnosti, ako sa vysvetľuje ďalej v texte, spoločnosť TV2 účtovala v priemere podstatne vyššie ceny než jej konkurenti. Vernostné zľavy okrem toho znamenajú, že klienti umiestňujú väčšiu časť svojich ročných rozpočtov na reklamu do spoločnosti TV2, než by tak robili za iných okolností. Preto uvedené tvrdenie znamená, že TV2 zvýšila svoje príjmy z reklamy pomocou systému zliav, čo by skutočne znížilo potrebu financovania cez koncesionárske poplatky. Komisia v žiadnom prípade nie je viazaná rozhodnutiami dánskych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže.

(248)

Podiel a zloženie sledovanosti, obsah programov, pravidlá určovania reklamného času a mechanizmus financovania staníc sú faktory, ktoré ovplyvňujú charakter hospodárskej súťaže na reklamnom trhu. V dôsledku toho majú rôzni vysielatelia odlišné ceny. Stanice predávajú aj celý rozsah diferencovaných „produktov“, ktoré prinášajú rozdielne ceny (88).

(249)

Ceny, ktoré stanice účtujú, zahŕňajú výrazné zľavy. Preto nie je relevantné porovnávať cenníky v televíznej reklame. Väčšina televíznej reklamy (približne 90 % všetkej celoštátnej reklamy) sa riadi ročnými dohodami, na základe ktorých televízne kanály poskytujú ročné zľavy. Okrem toho existujú viaceré iné zľavy (pre nových inzerentov, menej atraktívne reklamné priestory, dodatočné objemové zľavy atď.). Tieto dohody sa prerokovávajú a uzatvárajú prostredníctvom tzv. mediálnych agentúr.

(250)

Na porovnávanie rôznych staníc je potrebné určiť priemer rôznych účtovaných cien. V tabuľke sú uvedené priemerné ceny pre cieľovú skupinu TRP 21-50. Priemerné ceny sa získali delením relevantného obratu staníc z národných reklamných priestorov počtom dosiahnutých TRP 21-50 (89):

(251)

Podľa týchto údajov bola cena TRP 21-50 v prípade TVDanmark približne o 30 až 40 % nižšia ako cena TV2. Komisia vo svojom rozhodnutí o štátnej pomoci pre stanice France 2 a France 3 konštatovala, že na trhu televíznej reklamy existuje kladný vzťah medzi priemerným počtom kontaktov a priemernou čistou cenou na kontakt (91). To znamená, že každý rozdiel v cenách medzi vysielateľmi možno vysvetliť relatívnou silou staníc v zmysle ich schopnosti pritiahnuť divákov. V tejto situácii je relevantné zistiť, či skutočný cenový rozdiel odzrkadľuje podmienky na trhu.

(252)

Na rozdiel od situácie vo Francúzsku možno v tomto prípade analyzovať zistenia len v prípade dvoch operátorov. Sklon priamky lineárnej regresie by sa preto mal vypočítať na základe cien týchto dvoch operátorov a mal by mať malý štatistický význam. Preto by nebolo možné vyvodiť žiadny záver o tom, či je sklon tejto priamky „primeraný“.

(253)

Na overenie toho, či skutočný cenový rozdiel medzi dvoma operátormi možno považovať za odzrkadľujúci trhové podmienky, použil sa korekčný faktor v snahe neutralizovať silnejšie postavenie TV2 na trhu. Váhový faktor sa získal z výpočtov, ktoré vykonali mediálne agentúry, a odzrkadľuje rozdiel v pokrytí žiaducej cieľovej skupiny, ktoré možno dosiahnuť kúpou 100 TRP 21-50 od TVDanmark a od TV2. Pokrytie TVDanmark je v priemere pod 70 % pokrytia TV2 (pri kúpe 100 TRP 21-50). Ak sa použije tento faktor, ceny sú užšie konvergentné, hoci cena TV2 je stále o niečo vyššia ako cena TVDanmark. Preto sa zdá, že cenový rozdiel odzrkadľuje trhové podmienky. Tento výsledok sa však musí vykladať opatrne, pretože treba mať na zreteli, že korekčný faktor tohto druhu nemôže zohľadniť všetky rozdiely medzi stanicami.

(254)

Komisia ďalej poznamenáva, že sťažovateľ tvrdí, že hospodárska súťaž na trhu televíznej reklamy v skutočnosti neprebieha cez cenníky ani cez priemerné ceny GRP či TRP, ako sa už uviedlo. TVDanmark namiesto toho tvrdí, že operátori súťažia na základe tzv. marginálnych cien. Tvrdí sa, že tieto marginálne ceny sú odvodené od silnejšieho postavenia TV2 na trhu. Na to, aby inzerenti dosiahli ciele svojej kampane, musia zakúpiť určitú kvótu hodnotiacich bodov výlučne od TV2. Keďže na tieto tzv. inframarginálne jednotky neexistovala žiadna konkurencia, TV2 bola schopná dosiahnuť z nich mimoriadne vysoké zisky. V dôsledku toho operátori súťažili o zvyškové hodnotiace body (rating points), a teda v oblasti marginálnych cien. TVDanmark tvrdí, že tieto ceny boli ešte nižšie ako priemerné ceny uvedené v tabuľke.

(255)

Ak odhliadneme od otázky, či je toto tvrdenie správne, Komisia usudzuje, že takéto správanie by bolo vzhľadom na silné postavenie TV2 na trhu možné. Úlohou tohto prešetrovania je však zistiť, či sa TV2 pokúša svojím správaním na reklamnom trhu maximalizovať svoje príjmy. V tejto otázke nemožno vylúčiť, že TV2 držala svoje ceny nízko, aby si udržala vysoký podiel na trhu, to však neznamená, že sa nepokúšala maximalizovať svoje príjmy.

(256)

Na základe uvedeného možno konštatovať, že ceny TV2 boli počas sledovaného obdobia vyššie ako ceny TVDanmark. Je tiež zrejmé, že napriek zvýšeniam cien v cenníku skutočná úroveň cien v tomto období klesala. TV2 podstatne zvýšila svoje rabaty.

(257)

Z analýzy cien však nemožno zistiť, či cenový trend skutočne prispel k zníženiu celkových príjmov z reklamy, a tým znížil potrebu štátneho financovania. Na vyriešenie tejto otázky Komisia analyzovala cenové správanie TV2 a vplyv, ktorý malo na celkovú výšku jej príjmov z reklamy.

(258)

Ako sa uvádza v nasledujúcich odôvodneniach, TV2 uplatnila počas sledovaného obdobia niekoľko cenových zvýšení a znížení cien (poskytnutím vyšších rabatov). V tabuľke je uvedený prehľad vývoja celkovej úrovne príjmov TV2 z reklamy (v mil. DKK) v rokoch 1998 až 2002, teda v období, o ktorom sťažovateľ tvrdí, že TV2 vtedy stlačila ceny na dánskom trhu.

(259)

Spoločnosť TV2 prijala v roku 1997 strategické rozhodnutie, že nebude rozširovať využitie svojich kapacít, ale že v roku 1998 zvýši svoje ceny. Ďalšie zvýšenie cien uskutočnila v roku 1999. Dánske orgány tvrdia, že v roku 1999 sa hospodárska súťaž natoľko vyhrotila, že TV2 mala v dôsledku zvyšovania cien problémy a jej príjmy z reklamy klesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom približne o 10 %.

(260)

V roku 2000 očakávala TV2 zostrenie konkurencie a nezvýšila svoje ceny. Aktuálne ceny skutočne klesli v dôsledku nového systému zliav, ktoré TV2 zaviedla. V dôsledku toho TV2 rozšírila využívanie svojich kapacít v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 33 %. Cenové opatrenia však viedli k zvýšeniu jej celoštátneho obratu z reklamy o 8,4 %. V roku 2001 TV2 znovu zvýšila svoje ceny. Napriek zvýšeniu cien jej príjmy z reklamy a využívanie kapacít klesli späť na úroveň roku 1999. V roku 2002 TV2 znova znížila ceny a zaznamenala mierny pokles celkového obratu. Celkový obrat na reklamnom trhu však ešte väčšmi klesol.

(261)

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že využitie rozsiahlych zliav vyústilo do zníženia aktuálnej cenovej úrovne. TV2 bola v stave kompenzovať pokles cien zvýšením využívania svojich kapacít. Jej konkurenti nemali takúto možnosť, pretože nemali zodpovedajúcu rezervu kapacity. Aby sa presadili na trhu, museli držať krok s TV2. V priebehu rokov, keď TV2 zvyšovala ceny, jej celkový obrat z reklamy klesol. Naopak, keď TV2 znížila ceny, bola schopná zvýšiť svoj celkový obrat. Komisia preto dospieva k záveru, že zníženia cien, ktoré uskutočnila TV2, vlastne viedli k vyššiemu celkovému príjmu. Celkovo možno poznamenať, že cenové správanie TV2 nedávalo podnet k domnienke, že sa TV2 neusilovala maximalizovať svoje príjmy.

(262)

Porovnanie cien medzi dánskymi operátormi a analýza cenotvorby TV2 nenaznačujú, že celkové ceny na dánskom trhu televíznej reklamy boli príliš nízke. Takúto nízku úroveň cien mohla spôsobiť skutočnosť, že TV2 využívala svoje silnejšie postavenie na trhu, aby stlačila celkovú výšku výdavkov na televíznu reklamu pod úroveň, ktorá by existovala pri bežnej hospodárskej súťaži.

(263)

Na vyriešenie tejto otázky Komisia analyzovala hospodárske údaje o reklamnom trhu vo všetkých krajinách EÚ a porovnala ich s dánskymi údajmi. Keďže dánsky trh televíznej reklamy sa dá najlepšie porovnávať s ostatnými severoeurópskymi krajinami, Komisia porovnala údaje Dánska s inými severskými krajinami (Fínskom, Švédskom a Nórskom) (92). Kľúčové čísla za výdavky na televíznu reklamu, ktoré sa analyzovali, boli: 1. výdavky na televíznu reklamu v percentách celkových výdavkov na reklamu; 2. výdavky na televíznu reklamu pripadajúce na hlavu; 3. výdavky na televíznu reklamu ako podiel HDP. V tabuľke sa uvádza prehľad týchto číselných údajov

Kľúčové údaje o výdavkoch na televíznu reklamu v Dánsku, EÚ a ostatných severských krajinách

(264)

Z tejto tabuľky vyplýva, že podiel televíznej reklamy na celkových výdavkoch na reklamu bol v Dánsku nižší (27 %) ako priemer EÚ (37 %). Tieto čísla ukazujú, že medzi severnou a južnou Európou je výrazná deliaca čiara (93). V južných členských štátoch sú výdavky na televíznu reklamu podstatne nižšie ako v severských členských štátoch (94). Ten istý vzor možno pozorovať vo výdavkoch na reklamu ako podiele HDP (95). Výdavky na televíznu reklamu pripadajúce na hlavu takisto vykazujú veľký rozdiel medzi členskými štátmi (96). Vychádzajúc z údajov severských štátov možno povedať, že dánsky model výdavkov sa zhoduje s modelmi v ostatných severských krajinách.

(265)

Vzhľadom na uvedené Komisia usudzuje, že neexistuje jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že cenové správanie TV2 vyvíjalo systematický a trvalý tlak na dánsky trh televíznej reklamy.

(266)

Sťažovateľ predložil aj údaje o cezhraničných porovnaniach kontaktných cien (vyjadrených v CPM (97)) pre jeden druh médií, ako aj o porovnaniach všetkých druhov médií v jednej konkrétnej krajine. Údaje, ktoré predložil sťažovateľ, porovnávajú náklady na kontaktovanie 1 000 jednotlivcov reklamou buď v tlačových médiách, alebo v televízii v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku (98).

(267)

Tieto údaje dokazujú, že televízna reklama je v Dánsku lacnejšia než vo Švédsku a v Nórsku (99), zatiaľ čo opak je pravdou v prípade tlačových médií (100).

(268)

Komisia však nedokáže overiť spoľahlivosť poskytnutých údajov a žiadne takéto údaje nie sú verejne dostupné. Keďže tieto informácie sú dosť obmedzené a nezohľadňujú prípadné kultúrne rozdiely, Komisia nemôže dospieť k platnému záveru o úrovni kontaktných cien pre rôzne média v škandinávskych krajinách.

(269)

Komisia preto dospela k záveru, že TV2 mala v sledovanom období najvyššie ceny na dánskom trhu, pretože bola schopná oceniť svoj produkt o 15 – 40 % vyššie ako jej konkurenti v závislosti od dosahu na relevantné cieľové skupiny. V porovnaní so Švédskom a Nórskom sú ceny v Dánsku približne o 20 % nižšie.

(270)

Na základe uvedených analýz Komisia dospela k záveru, že z hľadiska štátnej pomoci neexistujú jednoznačné dôkazy o tom, že TV2 sa nesnažila maximalizovať svoje príjmy z reklamy, alebo že toto správanie na reklamnom trhu viedlo k zvýšenej potrebe štátneho financovania.