This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32010D0099
Council Implementing Decision of 16 February 2010 authorising the Republic of Lithuania to extend the application of a measure derogating from Article 193 of Directive 2006/112/EC on the common system of value added tax
Vykonávacie rozhodnutie Rady zo 16. februára 2010 , ktorým sa Litovskej republike povoľuje predĺžiť uplatňovanie opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
Vykonávacie rozhodnutie Rady zo 16. februára 2010 , ktorým sa Litovskej republike povoľuje predĺžiť uplatňovanie opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
Ú. v. EÚ L 45, 20.2.2010, p. 10–11
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2021: This act has been changed. Current consolidated version: 01/01/2019
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Derogation | 32006L0112 | Odchýlka | článok 193 | 01/01/2010 | 31/12/2012 |
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Corrected by | 32010D0099R(01) | (DE) | |||
Validity extended by | 32012D0704 | 31/12/2015 | |||
Modified by | 32012D0704 | Nahradenie | článok 2 L2 | 01/01/2013 | |
Validity extended by | 32015D2395 | 31/12/2018 | |||
Modified by | 32015D2395 | Nahradenie | článok 2 očíslovaný odsek 2 | ||
Validity extended by | 32018D1920 | 01/01/2019 | 31/12/2021 | ||
Modified by | 32018D1920 | Nahradenie | článok 2 očíslovaný odsek 2 | 01/01/2019 |
20.2.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 45/10 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY
zo 16. februára 2010,
ktorým sa Litovskej republike povoľuje predĺžiť uplatňovanie opatrenia odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
(Iba litovské znenie je autentické)
(2010/99/EÚ)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únii, a najmä na jej článok 291 ods. 2,
so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), a najmä na jej článok 395 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Listom, ktorý generálny sekretariát Komisie zaevidoval 9. septembra 2009, požiadala Litva o povolenie naďalej uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od ustanovení smernice 2006/112/ES, ktoré sa vzťahuje na osoby povinné zaplatiť daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) daňovým úradom. |
(2) |
V súlade s článkom 395 ods. 2 smernice 2006/112/ES Komisia listom z 27. októbra 2009 informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Litvou. Listom z 29. októbra 2009 Komisia oznámila Litve, že má k dispozícii všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti. |
(3) |
Účelom opatrenia je zabezpečiť, aby povinnosť zaplatiť DPH v prípade dodávok tovarov a služieb poskytnutých zdaniteľnými osobami, ktoré sú v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní pod súdnym dohľadom, ako aj v prípade transakcií s drevom niesli aj naďalej koneční príjemcovia. |
(4) |
Zdaniteľné osoby, ktoré sú v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní pod súdnym dohľadom, často nie sú schopné z dôvodu svojich finančných problémov zaplatiť daňovým úradom DPH, ktorú vyfakturovali za svoje dodávky tovarov alebo za poskytnuté služby. Konečný príjemca, pokiaľ ide o zdaniteľnú osobu s nárokom na odpočet DPH, si však môže odpočítať DPH aj napriek tomu, že ju dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služby nezaplatil daňovým úradom. |
(5) |
Litva čelila istým problémom na trhu s drevom vzhľadom na povahu tohto trhu a podnikov pôsobiacich na tomto trhu, keďže ide prevažne o malé podniky, ktoré často vystupujú ako ďalší predajcovia a sprostredkovatelia a sú ťažko kontrolovateľné daňovými úradmi. Najbežnejšia forma daňového úniku spočíva v tom, že podnik vyfakturuje svoje dodávky a následne zanikne bez toho, aby zaplatil daň, pričom konečnému zákazníkovi zanechá platnú faktúru, ktorá ho oprávňuje na odpočet DPH. |
(6) |
Keďže na základe odchýlky sa ustanovuje, že osobou povinnou zaplatiť DPH vo vyššie uvedených prípadoch je konečný príjemca, pokiaľ je ním zdaniteľná osoba, problémy spojené s výberom DPH sa vďaka tejto odchýlke odstránia bez toho, aby sa tým ovplyvnila výška vyberanej dane. Toto opatrenie uľahčuje na jednej strane prácu daňovým úradom pri výbere daní a na druhej strane zabraňuje istým typom daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. Opatrenie sa odchyľuje od článku 193 smernice 2006/112/ES, v ktorom sa ustanovuje, že osobou povinnou zaplatiť daň je obyčajne zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby. |
(7) |
Toto opatrenie bolo už predtým povolené rozhodnutím Rady 2006/388/ES (2) na základe šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (3), ktorá bola platná v tom čase. |
(8) |
Právna a skutková situácia, ktorá opodstatnila súčasné uplatňovanie predmetného odchyľujúceho sa opatrenia, sa nezmenila a naďalej trvá. Litve by sa preto malo povoliť uplatňovanie opatrenia na ďalšie obmedzené obdobie. |
(9) |
Odchýlka nebude negatívne ovplyvňovať vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Odchylne od článku 193 smernice 2006/112/ES sa Litve povoľuje, aby za osobu povinnú zaplatiť DPH aj naďalej označovala zdaniteľnú osobu, ktorej bol dodaný tento tovar a ktorej boli poskytnuté tieto služby:
a) |
dodávky tovaru a poskytnutie služieb zdaniteľnou osobou, ktorá je v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní pod súdnym dohľadom; |
b) |
dodávky dreva. |
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.
Uplatňuje sa od 1. januára 2010 do 31. decembra 2012.
Článok 3
Toto rozhodnutie je určené Litovskej republike.
Článok 4
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli 16. februára 2010
Za Radu
predsedníčka
E. SALGADO
(1) Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 150, 3.6.2006, s. 13.
(3) Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.