9.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/32

(1)

Listom z 30. apríla 2008, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň, Nemecko oznámilo Komisii v záujme právnej istoty dve opatrenia týkajúce sa povinnosti zaplatenia dane z obchodu a oslobodenia od prevodu strát (N 221/08). Komisia listom z 26. júna a 23. októbra 2008 požiadala o doplňujúce informácie. Nemecko odpovedalo listom z 24. júla a 21. novembra 2008, ktoré Komisia zaevidovala v ten istý deň.

(2)

Listom z 22. augusta 2008, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň, Nemecko oznámilo Komisii v záujme právnej istoty aj tretie opatrenie týkajúce sa daňového zvýhodnenia súkromných investorov (N 413/08). 9. októbra 2008 sa konala schôdza medzi zástupcami Nemecka a Generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž. Nemecko následne listom z 19. novembra 2008, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň, oznámilo ďalšie informácie.

(3)

Dňa 28. januára 2009 začala Komisia konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti so všetkými tromi opatreniami. Zhrnutie rozhodnutia bolo uverejnené 14. marca 2009 (2) v úradnom vestníku. Nemecko predložilo listom z 3. marca 2009, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň, pripomienky k tomuto rozhodnutiu o začatí konania. Tretie strany oznámili svoje pripomienky listami z 9. a 14. apríla 2009, ktoré Komisia zaevidovala v tie isté dni. Nemecko bolo 23. apríla 2009 oboznámené s týmito pripomienkami, na ktoré reagovalo listom z 22. mája 2009, ktorý Komisia dostala v ten istý deň.

(4)

Tieto oznámenia zahŕňajú tri daňové opatrenia a obsahujú dve definície príjemcov pomoci. Opatrenia boli začlenené do návrhu zákona o modernizácii všeobecných podmienok pre kapitálové investície (ďalej len „MoRaKG“). Spoločným cieľom týchto opatrení je zjednodušiť poskytovanie súkromného rizikového kapitálu určitej skupine podnikov, tzv. cieľovým podnikom.

(5)

Prvé opatrenie (registrované pod číslom N 221/08) sa zameriava na zjednodušenie poskytovania rizikového kapitálu prostredníctvom špecifických demarkačných kritérií vzhľadom na povinnosť zaplatenia dane z obchodu v prípade spoločností rizikového kapitálu. Nemecko odhaduje, že uplatňovanie tohto opatrenia povedie k ročnej daňovej strate vo výške 90 miliónov EUR.

(6)

Druhé opatrenie (takisto registrované pod číslom N 221/08) oslabuje prísne predpisy, ktoré zabraňujú zneužitiu odpočtu strát, tým, že cieľovým podnikom umožňuje previesť straty v prípade, keď z nich spoločnosť rizikového kapitálu získava podiely. Nemecko očakáva, že toto opatrenie povedie k ročnej daňovej strate vo výške 385 miliónov EUR.

(7)

Tretie opatrenie (registrované pod číslom N 413/08) predpokladá, že fyzické osoby, ktoré investujú do cieľových podnikov (ďalej len „súkromní investori“), získajú v prípade zisku z predaja daňové úľavy z investovanej sumy. Táto daňová výhoda sa síce poskytuje priamo súkromným investorom, cieľové podniky však môžu byť prostredníctvom tohto opatrenia takisto nepriamo zvýhodnené tým, že získajú viac investícií. Nemecko očakáva, že toto opatrenie povedie k ročnej daňovej strate vo výške 30 miliónov EUR.

(8)

Všetky tri daňové opatrenia v návrhu zákona MoRaKG zvýhodňujú spoločnosti rizikového kapitálu a cieľové podniky v zmysle návrhu zákona MoRaKG, ako aj súkromných investorov, a to spravidla majetných súkromných investorov (ďalej len „Business Angels“) nasledujúcim spôsobom:

(9)

Federálny finančný dozorný orgán musí spoločnosť rizikového kapitálu (venture capital company – VCC) ako takú uznať, pričom spoločnosť nesmie byť v rovnakom čase zaregistrovaná ako spoločnosť zaoberajúca sa kapitálovými investíciami (3). Na to, aby podnik mohol byť spoločnosťou rizikového kapitálu, musia byť splnené tieto predpoklady:

(10)

Cieľové podniky musia byť kapitálovým podnikom a musia spĺňať okrem toho tieto podmienky:

(11)

Toto opatrenie neobsahuje žiadne údaje o definícii cieľového podniku v súvislosti s definíciou podniku v ťažkostiach (4).

(12)

Nemeckú daň z obchodu vyberajú príslušné miestne úrady na základe hospodárskej činnosti s prevádzkovým podnikom na území niektorej obce. Zakladá sa na myšlienke, že prevádzkové podniky by sa mali podieľať na nákladoch na miestnu infraštruktúru, ktorú využívajú. Daň z obchodu odvádzajú predovšetkým hospodársky činné podniky bez ohľadu na svoju právnu formu v zmysle zákona o dani z obchodu a zákona o dani z príjmu. V prípade kapitálových podnikov sa v zásade vychádza z hospodárskej činnosti. Pri osobných spoločnostiach sa však rozlišuje podľa danej činnosti: podniky s právnou formou osobnej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výlučne správou majetku, nepodliehajú dani z obchodu. Osobné spoločnosti, ktoré sú hospodársky činné, majú, naopak, povinnosť odvádzať daň z obchodu.

(13)

Spolkové ministerstvo financií vydalo usmernenie (5) (ďalej len „usmernenie z roku 2003“) na vymedzenie činnosti týkajúcej sa správy majetku rizikových fondov a súkromných kapitálových fondov a ich hospodárskej činnosti. Podľa tohto usmernenia rizikové fondy/súkromné kapitálové fondy podliehajú dani z obchodu, ak sa ich činnosť vyhodnotí ako hospodárska činnosť. V prípade, že sa zaoberajú len správou majetku, dani z obchodu nepodliehajú. Toto usmernenie z roku 2003 sa opiera o rozsudok Spolkového finančného súdu z 25. júla 2001 (6). Podľa tohto rozsudku nemožno hovoriť o hospodárskej činnosti rizikových fondov/súkromných kapitálových fondov, ak nie sú splnené tieto kritériá:

(14)

Tieto kritériá slúžia v podstate na to, aby objasnili tradičné rozlišovanie medzi hospodárskou a nehospodárskou činnosťou rizikových fondov/súkromných kapitálových fondov, ktoré je zakotvené v nemeckom daňovom práve. Správa majetku sa považuje za činnosť nehospodárskeho charakteru. Rozlišovanie medzi hospodárskou a nehospodárskou činnosťou je chúlostivá záležitosť a je predmetom početných súdnych rozsudkov, okrem iného aj Spolkového finančného súdu. Rizikové fondy alebo súkromné kapitálové fondy sú vo všeobecnosti hospodársky činné, keď obchodovanie s aktívami (kratšie obdobie medzi získaním a predajom aktív, ako sú cenné papiere) predstavuje podstatnú časť ich hospodárskej činnosti (9).

(15)

Na základe oznámenia článok 1 § 19 návrhu zákona MoRaKG obsahuje „objasnenie“ usmernenia z roku 2003 a medzi zákonom a usmernením údajne neexistujú žiadne podstatné rozdiely.

(16)

Na základe tohto ustanovenia sa spoločnosti rizikového kapitálu, ktoré sú vo svojej právnej forme osobné spoločnosti zaoberajúce sa výlučne získavaním, držbou, správou a predajom rizikových kapitálových investícií a výlučne investíciami do kapitálových podnikov, klasifikujú z hľadiska zdaňovania príjmov ako správcovské spoločnosti. Spoločnosti rizikového kapitálu preto nie sú činné v oblasti správy majetku, ak vykonávajú nasledujúce činnosti alebo im podobné činnosti:

(17)

Na začatie hospodárskej činnosti sú preto nadobudnutie a prevádzka obchodných priestorov a organizácia obchodných aktivít týkajúcich sa správy majetku irelevantné. Činnosti uvedené v odôvodnení 16 však môže vykonávať dcérska spoločnosť, na ktorej má celkový podiel spoločnosť rizikového kapitálu.

(18)

Podnik si spravidla môže svoje straty, ktoré utrpel v hospodárskom roku, previesť, teda ich zúčtovať so ziskami z budúcich hospodárskych rokov. Na základe prevodu strát sa môžu zohľadniť straty počas celej dĺžky trvania podniku. Môže tým však dôjsť aj k zneužitiu v podobe tzv. plášťových spoločností, ktoré sa predajú, hoci už nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť, pretože ich straty predstavujú reálnu hodnotu. Kupujúci takejto stratovej plášťovej spoločnosti profituje z toho, že tieto straty si bude môcť odpočítať od budúcich zdaniteľných ziskov, a tak zaplatí menšie dane v závislosti od uplatniteľnej daňovej sadzby.

(19)

Nemecko začlenilo do zákona o dani z príjmov právnických osôb opatrenia, ktoré zabránia takémuto zneužitiu v rámci obchodovania so stratou. Zákonom o pokračovaní v reforme dane z príjmov právnických osôb z roku 1997 sa znemožnilo obchodovanie so stratou vo forme plášťových spoločností. Prostredníctvom reformného zákona o obchodnej dani z roku 2008 Nemecko sprísnilo opatrenia brániace takémuto zneužitiu. Tento zákon má vplyv na všetky zmeny priameho alebo nepriameho podielového vlastníctva vo výške viac ako 25 % v rámci obdobia piatich rokov. V rámci dane z príjmov právnických osôb sa umožňuje podielový odpočet strát, ak sa v priebehu piatich rokov priamo alebo nepriamo prevedie na kupujúceho viac ako 25 % upísaného základného imania, práv členov, podielových práv alebo hlasovacích práv. Nepoužité straty nemožno odpočítať v plnej výške, ak sa v priebehu piatich rokov priamo alebo nepriamo prevedie na kupujúceho viac ako 50 % upísaného základného imania alebo uvedených práv.

(20)

Návrh zákona o modernizácii všeobecných podmienok pre kapitálové investície by zmiernil ustanovenia o prevode strát pre cieľové podniky získané spoločnosťami rizikového kapitálu, pretože cieľovým podnikom s podstatne zmenenou štruktúrou vlastníctva umožňuje umorovať daňové straty, ktoré by v opačnom prípade prepadli.

(21)

Podľa článku 4 návrhu zákona MoRaKG sa straty cieľového podniku v prípade priameho nadobudnutia účasti spoločnosti rizikového kapitálu na cieľovom podniku môžu naďalej odpočítavať až do výšky skrytých rezerv majetku domácej spoločnosti cieľového podniku podliehajúceho zdaneniu. To isté platí aj v prípade priameho nadobudnutia účasti spoločnosti rizikového kapitálu na cieľovom podniku prostredníctvom kupujúceho, ktorý nie je spoločnosťou rizikového kapitálu, ak:

(22)

Odpočítateľná strata sa môže v roku nadobudnutia účasti v rámci odpočtu strát podľa ustanovení zákona o dani z príjmu odpočítať o jednu pätinu; táto suma sa v nasledujúcich štyroch rokoch zvyšuje o ďalšiu pätinu odpočítateľnej straty.

(23)

Návrh zákona o modernizácii všeobecných podmienok pre kapitálové investície (MoRaKG) má prostredníctvom daňových výhod pre zisky dosiahnuté investíciami prispieť k tomu, aby súkromní investori, ako napríklad Business Angels, investovali do cieľových podnikov.

(24)

Podľa článku 1 § 20 návrhu zákona MoRaKG sa zisky z predaja podielov na cieľovom podniku rovnomerne rozdeľujú podľa účasti. Výnos pochádzajúci z takéhoto predaja sa použije na zdanenie príjmu súkromných investorov/Business Angels.

(25)

Takéto daňové zvýhodnenie však platí len v prípade realizovaných ziskov z predaja. Účasť súkromných investorov/Business Angels na cieľovom podniku musí byť posledných päť rokov od 3 % do 25 % a môže trvať maximálne 10 rokov. Každý súkromný investor/Business Angel má na investíciu vzhľadom na maximálnu účasť vo výške 25 % nárok na nezdaniteľný zisk do výšky 50 000 EUR (200 000 EUR krát 0,25). Na základe toho sa maximálne daňové zvýhodnenie na investora a investíciu podľa výpočtov Nemecka pohybuje na hranici 22 500 EUR. Pri zisku vo výške viac ako 800 000 EUR na investíciu sa toto daňové zvýhodnenie čiastočne znižuje, takže pri celkovom zisku vo výške 1 milión EUR zaniká.

(26)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, dňa 28. januára 2009 Komisia vydala rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Komisia v ňom vyjadrila svoje predbežné stanovisko, že všetky tri opatrenia predstavujú štátnu pomoc.

(27)

Na základe porovnania usmernenia z roku 2003 s „objasnením“ v návrhu zákona MoRaKG Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa vyhlásenia Nemecka, že prostredníctvom návrhu zákona MoRaKG sa spresňuje usmernenie z roku 2003 len v rámci zákonného postupu, pretože sa zdá, že zákon stanovuje isté daňové zvýhodnenie novovytvorenej osobitnej kategórie definovaných spoločností rizikového kapitálu. Komisia sa domnievala, že „objasnenie“ sa líši od usmernenia z roku 2003 a pre niektoré spoločnosti rizikového kapitálu stanovuje menej prísne kritériá na oslobodenie od dane z obchodu.

(28)

Vzhľadom na tieto pochybnosti Komisia konštatuje, že opatrenie týkajúce sa dane z obchodu by zvýhodňovalo niektoré spoločnosti rizikového kapitálu voči ostatným investičným podnikom, ktoré vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Okrem toho by sa prostredníctvom uvedeného neodvedenia dane z obchodu znížili ročné daňové príjmy približne o 90 miliónov EUR, čo prípadne poukazuje na to, že návrh zákona MoRaKG nepredstavuje len „objasnenie“ usmernenia z roku 2003.

(29)

Nemecko v zásade nevylúčilo, že opatrenie týkajúce sa prevodu strát je selektívne, a tým zvýhodňuje cieľové podniky a spoločnosti rizikového kapitálu. Nemecko však uviedlo, že to vyplýva z charakteru a logiky nemeckého daňového systému. Keďže zavedenie všeobecného obmedzenia pre využívanie strát v roku 2008 je podľa názoru Nemecka pre trh rizikového kapitálu veľmi prísne, mala by pre tento trh naďalej existovať možnosť využívania strát. Toto opatrenie následne spĺňa kritériá uvedené v oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (12) (ďalej len „oznámenie Komisie o zdaňovaní podnikov“).

(30)

Komisia však poukázala na to, že ostatné investičné spoločnosti (t. j. spoločnosti, ktoré nespadajú do definície pojmu spoločnosti rizikového kapitálu), nemožno vylúčiť, ak je toto opatrenie na základe charakteru a logiky nemeckého daňového systému oprávnené, pretože aj iné investičné spoločnosti môžu prípadne investovať do cieľových podnikov a takisto by mali mať právo na využívanie strát. V tomto prípade to však neplatí, pretože cieľové podniky, v ktorých majú podiel iné investičné spoločnosti, môžu svoje straty previesť len vtedy, keď tieto spoločnosti nadobudli svoj podiel od spoločnosti s rizikovým kapitálom podľa podmienok uvedených v odôvodnení 21.

(31)

Nemecko ďalej uviedlo, že toto opatrenie nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože sleduje „interný cieľ“, ktorý je v súlade s oznámením Komisie o zdaňovaní podnikov. Toto opatrenie predstavuje len jednu výnimku z prísneho pravidla, ktorá v ostatných členských štátoch nemá ekvivalent. Preto nemôže mať žiadny cezhraničný vplyv na hospodársku súťaž ani obchod.

(32)

Komisia však uviedla, že príjemcovia tohto opatrenia mohli v plnej miere obchodovať s ostatnými členskými štátmi, takže toto opatrenie mohlo mať vplyv na obchod. Pri skúmaní otázky, či daňové opatrenie poskytuje selektívnu výhodu určitým podnikom, však treba vychádzať z platného systému v danom členskom štáte. Otázka, ktoré predpisy treba uplatňovať v ostatných členských štátoch, je v zásade irelevantná.

(33)

Nemecko uviedlo, že toto opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, pretože jej príjemcami sú fyzické osoby. Keďže sa však prostredníctvom tohto opatrenia stanú investície do niektorých podnikov – cieľových podnikov – atraktívnejšie, niektoré podniky (cieľové podniky) by mohli byť priamo zvýhodnené (13).

(34)

Komisia preto dospela k názoru, že kritériá „výhoda“ a „selektivita“ boli splnené. Prostredníctvom uplatnenia tohto opatrenia by sa ročné daňové príjmy znížili približne o 30 miliónov EUR.

(35)

Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti týchto opatrení s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (ďalej len „usmernenia o rizikovom kapitáli“) (14), pretože podľa týchto usmernení sa štátna pomoc vo forme rizikového kapitálu nemôže poskytovať veľkým podnikom (15), podnikom v ťažkostiach ani podnikom pracujúcim v odvetví lodiarskeho priemyslu, uhlia a ocele. V predchádzajúcom prípade však tieto opatrenia môžu uplatňovať aj podniky, ktoré patria do uvedenej skupiny. Definícia oblasti pôsobnosti týchto opatrení (vzhľadom na ich príjemcov) preto nie je v súlade s usmerneniami o rizikovom kapitáli.

(36)

Okrem toho štátna pomoc podľa odseku 4.3 usmernení o rizikovom kapitáli musí byť cielená na určité trhové zlyhanie, o ktorého existencii sú k dispozícii dostatočné dôkazy. Nemecko však takýto dôkaz nepredložilo.

(37)

Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti aj o tom, že boli splnené ostatné predpoklady uvedené v odseku 4 usmernení o rizikovom kapitáli. Komisia ďalej konštatuje, že obmedzenie daňového zvýhodnenia pre spoločnosti rizikového kapitálu, ktoré investujú do kapitálových spoločností, údajne odporuje vyhlásenému cieľu opatrenia, ktorým je podpora poskytovaniu rizikového kapitálu všetkým podnikom, ktoré takýto kapitál potrebujú. Mladé, inovačné podniky, ktoré potrebujú rizikový kapitál, si prípadne volia iné právne formy ako formu kapitálovej spoločnosti. Mladé, inovačné podniky vo forme osobnej spoločnosti by však neboli prostredníctvom tohto opatrenia zvýhodnené.

(38)

Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti týchto opatrení s predpismi spoločného trhu. Ako spoločnosti rizikového kapitálu možno klasifikovať len podniky so sídlom a obchodným vedením v Nemecku. Ďalej sa zdá, že by sa táto podpora nevzťahovala na niektoré podniky, najmä výrobné podniky/pobočky a dcérske spoločnosti podnikov zo Spoločenstva a EHP so sídlom mimo Nemecka. Táto podmienka by mohla obmedziť právo usadiť sa v zmysle článku 43 Zmluvy o ES.

(39)

Nemecko uvádza, že podniky, ktoré majú sídlo mimo územia Nemecka, nemožno kontrolovať pomocou federálneho finančného dozorného orgánu, čo by im mohlo v porovnaní s nemeckými spoločnosťami rizikového kapitálu priniesť neoprávnenú konkurenčnú výhodu. Komisia však vyjadrila pochybnosti o tom, že neexistuje iná možnosť kontroly výrobných podnikov zahraničných spoločností, ktoré sú registrované v Nemecku a de facto konkurujú spoločnostiam rizikového kapitálu. Komisia preto vtedy dospela k záveru, že na vylúčenie takýchto podnikov z nariadenia neexistuje žiadne oprávnenie. Z tohto dôvodu mala Komisia pochybnosti, či príslušné opatrenia možno vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom.

(40)

Listom z 3. marca 2009 Nemecko vyjadrilo pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Tieto pripomienky sa týkali všetkých troch opatrení. Nemecko v nich rovnako ako predtým zastávalo názor, že tieto opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(41)

Nemecko potvrdilo svoje stanovisko, že opatrenie týkajúce sa dane z obchodu nepredstavuje oslobodenie od tejto dane, ale zameriava sa na vymedzenie hospodárskych činností a činností v oblasti správy majetku, na základe čoho má výlučne deklaratórnu povahu. To, či je spoločnosť rizikového kapitálu činná v hospodárskej oblasti, alebo v oblasti správy majetku, sa posudzuje podľa judikatúry Najvyššieho súdu v Nemecku, ktorá je zhrnutá v usmernení z roku 2003.

(42)

Pokiaľ ide o očakávanú ročnú daňovú stratu vo výške 90 miliónov EUR, Nemecko uviedlo, že na základe objasnenia v MoRaKG dôjde k menšiemu počtu prípadov uzatvárania „nevhodných“ zmlúv, v prípade ktorých budú splatné dane len z dôvodu „nevhodných“ dojednaní v nich.

(43)

Nemecko potvrdilo svoje stanovisko, že predpisy týkajúce sa odpočtu strát na úrovni cieľových podnikov sú na základe charakteru a logiky daňového systému oprávnené aj v prípade, že investičné spoločnosti, ktoré nepatria do definície návrhu zákona MoRaKG, investujú do cieľových podnikov.

(44)

Podľa Nemecka je úlohou zákonodarného orgánu, aby vymedzil odlíšenie spoločností rizikového kapitálu od ostatných investičných spoločností, pretože medzi spoločnosťami rizikového kapitálu a ostatnými investičnými spoločnosťami existujú objektívne rozdiely. Z tohto dôvodu je rozdielne zaobchádzanie podľa bodu 24 oznámenia Komisie o zdaňovaní podnikov oprávnené.

(45)

Okrem toho by sa spoločnosti rizikového kapitálu nachádzali vo zvláštnej situácii. Keďže je pre ne typické, že investujú do stratových cieľových podnikov, v prípade druhého opatrenia nejde o štátnu pomoc, ale o reguláciu zameranú na vyrovnanie nevýhod súčasných systémov pre trh rizikového kapitálu.

(46)

Podľa Nemecka opatrenie týkajúce sa daňového zvýhodnenia nemá žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi najmä vzhľadom na skutočnosť, že daňové zvýhodnenie na investora je obmedzené na sumu vo výške 22 500 EUR. Toto opatrenie okrem toho v rovnakej miere platí aj pre cieľové podniky so sídlom v iných členských štátoch, pričom sa nerozlišuje medzi nemeckými cieľovými podnikmi a cieľovými podnikmi z ostatných členských štátov.

(47)

Nemecko ďalej tvrdí, že v prípade priameho zvýhodnenia ide o fyzické osoby, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci. Okrem toho cieľové podniky nezískajú z dôvodu osobitnej štruktúry opatrenia žiadnu kvantifikovateľnú výhodu, čo takisto vylučuje charakter pomoci.

(48)

Podľa Nemecka sa daňové zvýhodnenie neviaže priamo na investíciu, ale na predaj podielu v cieľovom podniku.

(49)

Podľa Nemecka návrh zákona MoRaKG neporušuje slobodu usadiť sa podľa článku 43 Zmluvy o ES, pretože obmedzenie slobody usadiť sa by bolo odôvodnené tým, že podmienka sídla predstavuje jedinú možnosť na zaistenie dodržania zákonných podmienok.

(50)

Listom z 9. apríla 2009 [Spolkový zväz nemeckých investičných spoločností – Bundesverband Deutscher Kapitalbeteilungs-gesellschaften (BVK)] a zo 14. apríla 2009 [Biotechnologie-Industrie-Organisation Deutschland e.V. (BIO), ako aj Business Angels Network Deutschland e. V. (BAND)] oznámili tri zúčastnené subjekty pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(51)

Podľa spoločnosti BVK sa zavedením zákonných kritérií v návrhu zákona MoRaKG na začlenenie spoločnosti rizikového kapitálu ako spoločnosti spravujúcej majetok podliehajúci zdaneniu nedosiahne žiadny daňový stimul. Návrh zákona MoRaKG skôr prispieva k ďalšej neistote v danom odvetví.

(52)

Podľa spoločnosti BVK nie je „objasnenie“ menej prísne ako usmernenie z roku 2003, pretože finančný výbor nemeckého parlamentu zastával názor, že okrem návrhu zákona MoRaKG sa bude ako doplnok naďalej uplatňovať usmernenie z roku 2003 (16). Následne je preto potrebné konkretizovať všeobecné vyhlásenia v článku 1 § 19 návrhu zákona MoRaKG prostredníctvom usmernenia z roku 2003. Na základe tohto neuspokojivého spôsobu regulácie platia kritériá usmernenia z roku 2003 aj na spoločnosti rizikového kapitálu. Z tohto dôvodu nie je ročná daňová strata, ktorej výšku spolková vláda stanovila približne na 90 miliónov EUR, z hľadiska spoločnosti BVK prijateľná.

(53)

V prospech stanoviska spoločnosti BVK hovoria aj výslovne jednotné všeobecné podmienky pre zahraničné súkromné kapitálové spoločnosti – najmä spoločnosti pochádzajúce z iných členských štátov Európskej únie –, ako aj domáci a zahraniční investori v Nemecku.

(54)

Podľa názoru spoločnosti BIO návrh zákona MoRaKG nepredpokladá, že spoločnosti rizikového kapitálu budú prednostne oslobodené od platby dane z obchodu. Návrh zákona MoRaKG podľa nej len právne zakotvuje doterajšiu prax vykonávanú na základe usmernenia z roku 2003, a to oslobodenie fondov spravujúcich majetok od dane z obchodu.

(55)

Podľa spoločnosti BVK by nemecký zákonodarný orgán mal v zmysle návrhu zákona MoRaKG zaobchádzať s domácimi a zahraničnými spoločnosťami rizikového kapitálu a fondmi súkromného kapitálu rovnako ako so spoločnosťami rizikového kapitálu. Spoločnosť BVK sa ďalej domnieva, že tento cieľ možno dosiahnuť len na základe jednotných právnych a daňových všeobecných podmienok pre všetky súkromné kapitálové fondy a spoločnosti. Spoločnosť BVK navrhuje, aby aj tie súkromné spoločnosti rizikového kapitálu, na ktoré sa nevzťahuje definícia zo zákona MoRaKG, mohli nediskriminačným spôsobom využívať odpočet strát. Spoločnosť BVK zdôrazňuje svoje stanovisko, že zákaz odpočtu strát v nemeckom zákone o dani z príjmov právnických osôb intenzívnym spôsobom obmedzuje investičnú činnosť spoločností rizikového kapitálu a fondov súkromného kapitálu.

(56)

Spoločnosť BIO Deutschland označuje návrh zákona MoRaKG za zlepšenie status quo v prípade prevodu strát. Spoločnosť BIO sa zameriava predovšetkým na prevod strát a zastáva názor, že cielená úľava znevýhodnenia nepredstavuje pomoc. Keďže na základe platných pravidiel o odpočte strát budú znevýhodnené najmä inovačné MSP, návrh zákona MoRaKG treba vnímať ako nástroj na vyrovnanie daňového znevýhodnenia. Podľa spoločnosti BIO spoločnosti rizikového kapitálu, ktoré poskytujú podniku kapitál, získavajú týmto návrhom zákona MoRaKG náležité a potrebné vymedzenie.

(57)

Spoločnosť BVK víta všeobecný cieľ daňového zvýhodnenia pre súkromných investorov stanovený v návrhu zákona MoRaKG. Podľa spoločnosti BVK toto opatrenie týkajúce sa daňového zvýhodnenia predstavuje primeranú podporu fyzických osôb, ktoré investujú do vysokorizikovej oblasti počiatočného rizikového kapitálu, ktorej sa venuje zákon MoRaKG.

(58)

Spoločnosť BAND zdôraznila, že takéto daňové zvýhodnenie pre fyzické osoby, ktoré investujú do mladých podnikov, je v iných členských štátoch bežné a zároveň aj veľkorysejšie. Spoločnosť BAND odporúča zaviesť daňové zvýhodnenie pre súkromných investorov a následne víta návrh zákona MoRaKG. Vzhľadom na skutočne nízke daňové výhody, ktoré sa zavedú do praxe len v prípade úspešnej realizácie investície, spoločnosť BAND zároveň vyjadrila pochybnosti, že návrh zákona MoRaKG bude mať citeľný stimulačný vplyv pre Business Angels. Podľa spoločnosti BAND maximálne daňové zvýhodnenie na investora na základe daňového konania, ktorého predmetom sú príjmy z účasti na kapitálových spoločnostiach, predstavuje približne 14 210 EUR, a nie približne 22 500 EUR, ako uvádza Nemecko. Podľa spoločnosti BAND by sa priama podpora pre cieľové podniky v skutočnosti pohybovala vždy pod hranicou de minimis vo výške 200 000 EUR. Zvýhodnenie, ak vôbec, nastáva až v čase vystúpenia investora z investície.

(59)

Podľa spoločnosti BIO maximálne zvýhodnenie, ktoré sa môže súkromnému investorovi poskytnúť za konkrétnych podmienok, predstavuje 22 500 EUR. Táto suma je zanedbateľná a nevzťahuje sa na investíciu (ale na predaj podielov), čím sa nemôže previesť na cieľové podniky.

(60)

Nemecko odpovedalo na pripomienky tretích strán listom z 22. mája 2009.

(61)

Nemecko zastáva názor, že spoločnosť BVK aj napriek svojej kritike návrhu zákona MoRaKG potvrdzuje, že tento návrh nepredstavuje výnimku z právneho stavu vzhľadom na vymedzenie činnosti týkajúcej sa správy majetku od hospodárskej činnosti.

(62)

Nemecko poukazuje na to, že návrh spoločnosti BVK na rozšírenie tohto opatrenia na celé odvetvie fondov súkromného kapitálu by malo za následok neoprávnené zaťažujúce účinky. Nemecko sa vzhľadom na čo najpresnejšie vykonanie tohto opatrenia rozhodlo pre nevyhnutné rozlišovanie.

(63)

Nemecko zdôrazňuje, že spoločnosť BIO podporuje stanovisko Nemecka, že návrh zákona MoRaKG predstavuje koherentné rozlišovanie založené na objektívnych kritériách, ktoré má zabrániť nadmernému využívaniu strát.

(64)

Nemecko vníma pripomienky tretích strán ako potvrdenie svojho stanoviska, že toto opatrenie vzhľadom na svoju bezvýznamnosť a nepriamy charakter, orientáciu na zisk a zameranie na cieľové podniky všetkých členských štátov nepredstavuje žiadnu pomoc.

(65)

V rámci formálneho posúdenia sa nerozptýlili pochybnosti Komisie týkajúce sa údajného právneho „objasnenia“ usmernenia z roku 2003 v návrhu zákona MoRaKG vzhľadom na povinnosť zaplatenia dane z obchodu.

(66)

Nemecko odhaduje, že toto opatrenie povedie k ročnej daňovej strate vo výške 90 miliónov EUR. Tieto daňové straty odôvodňuje tým, že dôjde k menšiemu počtu „uzatvárania nevhodných zmlúv“. Toto odôvodnenie nie je pre Komisiu presvedčivé. Len ťažko možno uveriť tomu, že spoločnosti rizikového kapitálu sa vyznajú v daňovom práve tak zle, aby nevedeli zabrániť „uzatváraniu nevhodných zmlúv“ a z toho vyplývajúcej daňovej povinnosti. Stanovisko Komisie potvrdzujú aj tretie strany, keďže spoločnosť BVK skonštatovala, že návrh zákona MoRaKG prispeje k ďalšej neistote v danom odvetví.

(67)

Komisia však v každom prípade tvrdí, že toto opatrenie by jednoznačne viedlo k strate štátnych prostriedkov, ktoré by štát v opačnom prípade (v predchádzajúcej situácii) získal. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že toto opatrenie sa poskytuje zo štátnych prostriedkov.

(68)

Bez ohľadu na otázku irelevantnú pre daný prípad, a to, či je usmernenie z roku 2003 zlučiteľné s charakterom a logikou nemeckého daňového systému, Komisia v rozhodnutí o začatí konania skonštatovala, že návrh zákona MoRaKG sa zjavne líši od tohto usmernenia, pretože:

(69)

Pripomienky prijaté v rámci konania vo veci formálneho zisťovania tieto pochybnosti neodstránili. Komisia preto musela vyvodiť záver, že návrh zákona MoRaKG rozširuje potenciálny okruh príjemcov pomoci, ktorí nepodliehajú dani z obchodu, pretože spoločnosti rizikového kapitálu, ktoré by podľa usmernenia z roku 2003 podliehali dani z obchodu, by sa prípadne mohli označiť za spoločnosti, ktoré dani z obchodu nepodliehajú. Dané opatrenie preto poskytuje určitým spoločnostiam rizikového kapitálu daňové zvýhodnenie, keďže im umožňuje vykonávať konkrétne činnosti a na základe oslobodenia od daňovej povinnosti aj profitovať na rozdiel od rizikových fondov/fondov súkromného kapitálu, ktoré podliehajú len usmerneniu z roku 2003 a pri vykonávaní týchto činností aj daňovej povinnosti.

(70)

Okrem toho toto opatrenie poskytuje selektívnu výhodu voči rizikovým fondom/fondom súkromného kapitálu len spoločnostiam rizikového kapitálu, ktoré patria do oblasti pôsobnosti návrhu zákona MoRaKG. Spoločnosť rizikového kapitálu bude na základe tohto opatrenia zvýhodnená vtedy, keď bude patriť do definície návrhu zákona MoRaKG. Rizikové fondy/fondy súkromného kapitálu, ktoré do majetkovej účasti v cieľových podnikoch investovali menej ako 70 % všetkých aktív, tak toto opatrenie nemôžu využiť, a to ani v prípade, že v podstate vykonávajú rovnakú činnosť. To isté sa vzťahuje aj na rizikové fondy/fondy súkromného kapitálu, ktoré v Nemecku nemajú svoje sídlo ani obchodné vedenie. Rizikové fondy/fondy súkromného kapitálu, ktoré majú prevádzku v Nemecku, následne nemôžu užívať schému podľa návrhu zákona MoRaKG, a to ani v prípade, keď vykonávajú rovnakú činnosť ako spoločnosti rizikového kapitálu.

(71)

Na základe toho sú prostredníctvom štátnych prostriedkov od časti svojich prevádzkových nákladov (konkrétne určitej daňovej povinnosti) oslobodené len tie podniky patriace do tohto malého okruhu, ktoré by tieto náklady museli podľa súčasného právneho rámca znášať samy. Takto zvýhodnené subjekty sú činné najmä v oblasti poskytovania súkromného majetkového a rizikového kapitálu a vstupujú do hospodárskej súťaže s ostatnými podielovými spoločnosťami v Nemecku alebo s ostatnými členskými štátmi. Tým, že toto daňové opatrenie zvyšuje podiel finančných prostriedkov, ktoré sú dostupné príjemcom pomoci na vykonávanie svojej činnosti, posilňuje ich postavenie voči konkurentom v Spoločenstve. Preto toto opatrenie môže obmedziť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(72)

Komisia preto dospela k záveru, že oznámené opatrenie týkajúce sa dane z obchodu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v prospech určitých spoločností rizikového kapitálu.

(73)

Ako sa uvádza v oddiele 4.2, Nemecko v zásade pripúšťa, že opätovné zavedenie prevodu strát pre spoločnosti rizikového kapitálu investujúce do cieľových podnikov je selektívne a zvýhodňuje spoločnosti rizikového kapitálu, ako aj cieľové podniky. Nemecko však zastáva názor, že spoločnosti rizikového kapitálu a cieľové podniky by boli primeraným a praktickým spôsobom obmedzené a vymedzenie podľa bodu 24 oznámenia Komisie o zdaňovaní podnikov (v ktorom sa uvádza, že určité rozlišovanie v daňovom systéme na základe objektívnych rozdielov medzi daňovými poplatníkmi môže byť oprávnené) môže byť na základe objektívnych rozdielov medzi daňovými poplatníkmi oprávnené, pretože zavedenie všeobecného obmedzenia na využívanie strát v roku 2008 malo tvrdý dosah na trh rizikového kapitálu.

(74)

Po prvé Komisia trvá na tom, že toto opatrenie je pre štát jednoznačne spojené so stratou štátnych prostriedkov. Preto sa poskytuje zo štátnych prostriedkov. Daňové straty sú pre cieľové podniky a spoločnosti rizikového kapitálu výhodné, pretože sú príjemcami tohto opatrenia. Menej prísne ustanovenia týkajúce sa prevodu strát, ktoré platia pre cieľové podniky, do ktorých spoločnosti rizikového kapitálu investujú, poskytujú hospodárske výhody obom skupinám podnikov a umožňujú im úsporu na daniach. Cieľový podnik v prvom rade profituje z prevodu strát, ktorý mu umožňuje započítať si straty, a tým zaplatiť nižšiu daň, čo by v opačnom prípade z dôvodu predpisov na predchádzanie takémuto zneužitiu nebolo možné. Spoločnosť rizikového kapitálu je tak priamo zvýhodnená, pretože ostatní kupujúci takéto zúčtovanie nemôžu využívať.

(75)

Keďže daňové úspory možno v podstate dosiahnuť len vtedy, keď spoločnosti rizikového kapitálu investujú do cieľových podnikov, sú priamo zvýhodnené aj cieľové podniky. Toto opatrenie totiž spoločnostiam rizikového kapitálu poskytuje stimul investovať do cieľových podnikov, a nie do iných spoločností, ktoré by z čisto hospodárskeho hľadiska prichádzali do úvahy pre investorov do rizikového kapitálu. Cieľové podniky tak môžu získať rizikový kapitál v inom rozsahu a za iných podmienok, ako by získali bez tohto opatrenia. Takže toto opatrenie dokáže priamo posilniť kapitálovú základňu cieľových podnikov.

(76)

Okrem toho treba poukázať na argumentáciu Nemecka, že opatrenie nepredstavuje pre takéto podniky žiadnu výhodu, aj keď nemožno vylúčiť, že v rámci pojmu cieľový podnik sú zahrnuté aj podniky v ťažkostiach. Podľa argumentov Nemecka cieľový podnik nachádzajúci sa v ťažkostiach nedosiahne žiadny zisk, ktorý by mohol vyrovnať straty a ktorý by sa mohol zdaniť. Z tohto dôvodu je možnosť využitia strát z predchádzajúcich období pre tieto podniky irelevantná. Návrh zákona MoRaKG preto pre podniky v ťažkostiach v zmysle definície stanovenej právom Spoločenstva nepredstavuje žiadnu výhodu. Podľa názoru Komisie nie je takáto argumentácia logická, pretože kupujúci podniku v ťažkostiach alebo „plášťovej spoločnosti“ môže mať de facto z daňových dôvodov osobitný záujem na prevode ich strát.

(77)

Tieto výhody môžu obmedziť obchod a hospodársku súťaž. V rámci spoločností rizikového kapitálu Komisia preskúmala toto kritérium z hľadiska regulovania dane z obchodu v odôvodnení 71. Pokiaľ ide o cieľové podniky, Komisia konštatuje, že tieto podniky môžu byť činné v každom hospodárskom odvetví, a tým aj v hospodárskych odvetviach, v ktorých sa obchoduje alebo v ktorých by sa mohlo obchodovať v rámci Spoločenstva. Preto hospodárska výhoda, ktorá sa im poskytla, môže obmedziť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(78)

Po druhé Komisia konštatuje, že selektivita daného opatrenia je nepochybná.

(79)

Po tretie Komisia konštatuje, že Nemecku sa nepodarilo dokázať, že toto opatrenie je zlučiteľné s charakterom a logikou nemeckého daňového systému. Aj keby došlo k tomu, že obmedzenie využívania strát pre trh rizikového kapitálu bude príliš prísne, čo by predstavovalo opodstatnenie pre mimoriadne zaobchádzanie, neodôvodnilo by sa tým podľa Komisie rozlišovanie daňových poplatníkov Nemeckom, pretože zo zákazu prevodu strát nemožno vyňať celé odvetvie rizikového kapitálu. Keby boli domnienky Nemecka správne, neexistoval by žiadny objektívny dôvod vylúčiť z tohto opatrenia podniky, ktoré nie sú spoločnosťami rizikového kapitálu a ktoré investujú do tých istých cieľových podnikov. Podniky, ktoré nie sú spoločnosťami rizikového kapitálu, však môžu toto opatrenie využívať len v zriedkavých prípadoch, a to keď od spoločnosti rizikového kapitálu získajú podiel na cieľovom podniku. Tento názor potvrdzujú aj pripomienky spoločnosti BVK uvedené v oddiele 5.2.

(80)

Okrem toho sa zdá, že toto opatrenie nie je zlučiteľné s charakterom a logikou nemeckého daňového systému, pretože sa nedokázalo, prečo by obmedzenie využívania strát pre spoločnosti rizikového kapitálu malo byť veľmi prísne, keď investujú do cieľových podnikov, ale nie v prípade, keď vykonávajú rovnakú činnosť tým, že poskytujú kapitál iným podnikom, napr. partnerstvám, ktoré môžu mať takisto ťažkosti pri obstarávaní rizikového kapitálu (najmä mladé, inovačné podniky).

(81)

Komisia ďalej konštatuje, že Nemecko stanovilo nový všeobecný daňový predpis v tejto oblasti zameraný na sprísnenie opatrení brániacich zneužitiu prevodu strát, ako sa uvádza v oddiele 2.4.1, a to prostredníctvom reformného zákona o obchodnej dani z roku 2008. Tieto opatrenia brániace zneužitiu sa prostredníctvom menej prísnych ustanovení týkajúcich sa prevodu strát, ktoré platia pre vybranú skupinu podnikov, čiastočne zrušili, pričom sa zdá, že to nebolo v súlade s charakterom a logikou daňového systému platného od roku 2008.

(82)

Komisia preto dospela k záveru, že oznámené opatrenie týkajúce sa prevodu strát predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v prospech cieľových podnikov a spoločností rizikového kapitálu.

(83)

Ako sa uvádza v oddiele 4.3, Nemecko tvrdí, že toto opatrenie nepredstavuje žiadnu štátnu pomoc, pretože jej príjemcami sú fyzické osoby. Nemecko zároveň uvádza, že prostredníctvom tohto opatrenia cieľové podniky nezískavajú žiadnu overiteľnú a kvantifikovateľnú výhodu, čo teda nemá vplyv na cenu podielov. Úspory súkromných investorov na daniach sú veľmi nízke a dochádza k nim len v čase vystúpenia investora z investície. Toto opatrenie môže preto podľa Nemecka predstavovať pre súkromných investorov len minimálny stimul, aby investovali do cieľových podnikov. Hospodárska súťaž medzi cieľovými podnikmi a ostatnými podnikmi by preto bola prostredníctvom tohto opatrenia len minimálne narušená.

(84)

Ako sa uvádza v oddiele 2.1, Nemecku vzniká týmto opatrením ročná strata štátnych prostriedkov vo výške 30 miliónov EUR. Opatrenie sa preto bude financovať zo štátnych prostriedkov.

(85)

Dané opatrenie podnieti fyzické osoby prostredníctvom daňových stimulov na to, aby investovali do vybranej skupiny podnikov (t. j. cieľových podnikov), a nie do iných podnikov, ktoré by z čisto hospodárskeho hľadiska prichádzali do úvahy pre investorov do rizikového kapitálu. Cieľové podniky tak môžu získavať rizikový kapitál v inom rozsahu a za iných podmienok ako bez tohto opatrenia. Opatrením preto možno priamo posilniť kapitálovú základňu cieľových podnikov. Tieto závery sú opodstatnené aj v tom prípade, keď daňové zvýhodnenie poskytnuté investorom bude závisieť od budúcich ziskov, a ako zdôrazňuje Nemecko a tretie strany, keď bude daná suma relatívne nízka. Vzhľadom na povahu opatrenia je veľmi zložité presne vyčísliť túto výhodu ex ante, ktorá z tohto opatrenia vyplýva pre cieľové podniky (17). Preto nemožno vyvodiť záver, že pomoc cieľovým podnikom predstavuje v každom prípade sumy de minimis. Skutočnosť, že v prípade daňového zvýhodnenia pre fyzické osoby, ktoré investujú do určitých podnikov bez ohľadu na rozsah výhody poskytnutej fyzickej osobe, môže ísť o štátnu pomoc v prospech tohto podniku, potvrdil okrem iného aj Súdny dvor (18).

(86)

Následne Komisia dospela k záveru, že opatrenie zamerané na zvýhodnenie dane z príjmu je selektívne a zvýhodňuje obmedzený počet podnikov tým, že v porovnaní s bežnými trhovými podmienkami majú lepší prístup k rizikovému kapitálu. Táto výhoda sa poskytuje zo štátnych prostriedkov, pretože v podstate ide o daňové straty, ktoré vytvárajú trhové stimuly pre fyzické osoby zamerané na to, aby poskytovali kapitál cieľovým podnikom, a nie ostatným podnikom, ktoré by pre investora bežne prichádzali do úvahy na základe očakávania zisku.

(87)

Fakt, do akej miery by táto štátna pomoc mohla ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, je vysvetlený v odôvodnení 77.

(88)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie zamerané na zvýhodnenie dane z upraveného príjmu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v prospech cieľových podnikov.

(89)

Nemecko oznámilo návrh zákona MoRaKG pred jeho zavedením do praxe, čím splnilo svoju povinnosť podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Keďže všetky opatrenia uvedené v návrhu zákona MoRaKG majú spoločný cieľ, ktorým je podpora poskytovania súkromného rizikového kapitálu podnikom, Komisia preskúmala ich zlučiteľnosť so spoločným trhom na základe usmernení o rizikovom kapitáli.

(90)

Komisia okrem toho preskúmala, či sa ostatné schémy pomoci alebo nariadenia týkajúce sa pomoci, ako je rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (19), nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (20) alebo nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis  (21) vzťahujú na uvedené opatrenia. Na rozdiel od skúmaných opatrení uvedené rámce, resp. nariadenia Spoločenstva vylučujú zo svojho rozsahu pôsobnosti podniky v ťažkostiach a podniky pracujúce v odvetví lodiarskeho priemyslu, uhlia a ocele a/alebo obmedzujú poskytnutie pomoci na MSP. Z uvedených dôvodov Komisia zastáva názor, že vzhľadom na rozsah pôsobnosti týchto rámcov, resp. nariadení Spoločenstva, je vylúčená ich uplatniteľnosť na oznámené opatrenia.

(91)

Ako sa uvádza v odseku 7.1.1, opatrenie týkajúce sa dane z obchodu predstavuje štátnu pomoc v prospech spoločností rizikového kapitálu. Toto opatrenie spoločnostiam rizikového kapitálu výslovne neponúka stimuly na investície do rizikového kapitálu, ale umožňuje im disponovať väčšími finančnými zdrojmi, o ktorých využití môžu slobodne rozhodovať (t. j. rozdelenie vyššieho zisku svojim spoločníkom).

(92)

Na rozdiel od daných opatrení by sa podľa usmernení o rizikovom kapitáli nemala štátna pomoc vo forme rizikového kapitálu poskytovať veľkým podnikom, podnikom v ťažkostiach alebo podnikom pracujúcim v odvetví lodiarskeho priemyslu, uhlia a ocele. Opatrenie týkajúce sa dane z obchodu by však mohlo takéto podniky zvýhodniť, a to najmä veľké podniky. Oblasť pôsobnosti opatrenia preto nie je zlučiteľná s usmerneniami o rizikovom kapitáli.

(93)

Toto opatrenie nie je zlučiteľné s kapitolou 4 usmernení o rizikovom kapitáli, keďže neboli splnené osobitné predpoklady na uplatňovanie tohto oddielu. Podľa kapitoly 4 maximálny objem investičných tranží na jeden rok a príjemcov pomoci nesmie presiahnuť 1,5 milióna EUR. V preskúmanom opatrení sa takáto maximálna hranica neuvádza. Podľa usmernení o rizikovom kapitáli sa financovanie v rámci opatrení týkajúcich sa poskytovania pomoci v prípade menších podnikov musí obmedziť na fázu expanzie a v prípade stredných podnikov na skorú fázu. Tieto predpoklady však nie sú splnené, pretože v prípade cieľových podnikov môže ísť aj o veľké podniky.

(94)

Toto opatrenie nie je v súlade s predpismi o kumulácii a predkladaní správ podľa kapitoly 6 a oddiele 7.1 usmernení o rizikovom kapitáli.

(95)

Komisia sa ďalej nenachádza v situácii, keď by mohla preskúmať opatrenia v súvislosti s ich zlučiteľnosťou s ustanoveniami uvedenými v kapitole 5 usmernení o rizikovom kapitáli. Podľa usmernení o rizikovom kapitáli štátna pomoc musí byť cielená na určité trhové zlyhanie, o ktorého existencii sú k dispozícii dostatočné dôkazy. Nemecko nepredložilo žiadne dôkazy, že cieľové podniky sú zasiahnuté určitým trhovým zlyhaním.

(96)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že opatrenie týkajúce sa dane z obchodu nie je zlučiteľné so spoločným trhom.

(97)

Ako sa uvádza v oddiele 7.1.2, opatrenie týkajúce sa prevodu strát predstavuje štátnu pomoc na úrovni spoločností rizikového kapitálu a cieľových podnikov. Forma tohto opatrenia pomoci predstavuje fiškálny stimul v zmysle oddielu 4.2 písm. d) usmernení o rizikovom kapitáli.

(98)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 92, 93, 94 a 95 Komisia nemôže považovať uvedené opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom; toto opatrenie nie je v súlade ani s kritériom vylúčenia podľa oddielu 2.1 usmernení o rizikovom kapitáli, ani s predpismi o kumulácii a predkladaní správ podľa kapitoly 6 a oddielu 7.1 usmernení o rizikovom kapitáli, ani podľa kritérií uvedených v kapitole 4 usmernení o rizikovom kapitáli. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz o trhovom zlyhaní, ktoré by malo vplyv na cieľové podniky a spoločnosti rizikového kapitálu, preto Komisia nemá žiadny dôvod na začatie dôkladného preskúmania zlučiteľnosti uvedených opatrení podľa kapitoly 5 usmernení o rizikovom kapitáli.

(99)

Nadobudnutie disponibilných podielov (substitučný kapitál) v cieľovom podniku sa v rámci tohto opatrenia nevylučuje. Substitučný kapitál však nie je podľa stanovenia pojmu „rizikový kapitál“, ktoré sa nachádza v usmerneniach o rizikovom kapitáli, povolený.

(100)

Komisia ďalej konštatuje, že obmedzenie daňového zvýhodnenia pre spoločnosti rizikového kapitálu, ktoré investujú do kapitálových spoločností, údajne odporuje vyhlásenému cieľu opatrenia, ktorým je podpora poskytovania rizikového kapitálu. Mladé, inovačné podniky, ktoré potrebujú rizikový kapitál, si však môžu zvoliť inú právnu formu ako formu obchodnej spoločnosti. Mladé, inovačné podniky vo forme napr. partnerstva by však nemohli využívať toto opatrenie.

(101)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že opatrenie týkajúce sa prevodu strát nie je zlučiteľné so spoločným trhom.

(102)

Ako sa uvádza v oddiele 7.1.3, opatrenie zamerané na zvýhodnenie dane z príjmu predstavuje priamu štátnu pomoc na úrovni cieľových podnikov. Keďže toto opatrenie vytvára stimuly pre fyzické osoby, aby investovali do cieľových podnikov, mohlo by zvýhodniť investície do rizikového kapitálu podľa oddielu 4.2 písm. d) usmernení o rizikovom kapitáli.

(103)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 92, 93, 94 a 95 Komisia nemôže považovať uvedené opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom; toto opatrenie nie je v súlade ani s kritériom vylúčenia podľa oddielu 2.1 usmernení o rizikovom kapitáli, ani s predpismi o kumulácii a predkladaní správ podľa kapitoly 6 a oddielu 7.1 usmernení o rizikovom kapitáli, ani podľa kritérií uvedených v kapitole 4 usmernení o rizikovom kapitáli; okrem toho neexistuje žiadny dôkaz o trhovom zlyhaní, ktoré by malo vplyv na cieľové podniky a spoločnosti rizikového kapitálu, preto Komisia nemá žiadny dôvod na začatie dôkladného preskúmania zlučiteľnosti uvedených opatrení podľa kapitoly 5 usmernení o rizikovom kapitáli.

(104)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie zamerané na zvýhodnenie dane z príjmu vo svojej súčasnej podobe nemožno podľa usmernení o rizikovom kapitáli považovať za zlučiteľné so spoločným trhom. Fyzické osoby však majú relatívne málo stimulov na investovanie do cieľových podnikov, čím by bola aj výhoda poskytnutá cieľovým podnikom malá, takže toto opatrenie by len v nepatrnej miere narušilo hospodársku súťaž medzi cieľovými podnikmi a podnikmi, ktoré nie sú cieľové. Okrem toho toto opatrenie má všeobecne pozitívny vplyv na stimuláciu poskytovania rizikového kapitálu podnikom, ktoré ho potrebujú, a to na základe riadneho posúdenia z hospodárskeho hľadiska. Súkromní investori si vyberajú cieľové podniky prichádzajúce do úvahy podľa očakávaného zisku z kapitálového vkladu. Komisia preto zastáva názor, že toto opatrenie možno zosúladiť s ustanoveniami usmernení o rizikovom kapitáli po splnení podmienok uvedených v článku 3.

(105)

Opatrenie týkajúce sa dane z obchodu a opatrenie týkajúce sa prevodu strát, pomocou ktorých môžu byť spoločnosti rizikového kapitálu zvýhodnené, sú v rozpore s pravidlami vnútorného trhu najmä vzhľadom na slobodu usadiť sa v zmysle článku 43 Zmluvy o ES (pozri oddiel 3.5).

(106)

Podľa Nemecka návrh zákona MoRaKG obsahuje podrobné ustanovenia o štruktúre a obchodnej činnosti spoločností rizikového kapitálu. Patria sem najmä predpisy o type obchodov, o politike investícií spoločností rizikového kapitálu, o otázke napojenia na koncernové štruktúry a o najnižšej menovitej hodnote investícií do spoločností rizikového kapitálu. Tieto predpisy by platili pre všetky spoločnosti rizikového kapitálu. V nemeckých prevádzkových podnikoch zahraničných spoločností rizikového kapitálu však nemožno zaistiť, že tieto spoločnosti ako celok budú dodržiavať tieto predpisy. Obmedzeným uznaním nemeckých prevádzkových podnikov by sa naskytla možnosť obísť predpisy. Každý úrad pre finančný dohľad kontroluje podniky patriace do svojej oblasti pôsobnosti podľa príslušných vnútroštátnych predpisov, pričom značná časť týchto predpisov je harmonizovaná podľa práva EÚ. V oblasti spoločností rizikového kapitálu však takáto harmonizácia predpisov týkajúcich sa kontroly podľa práva EÚ neexistuje.

(107)

Obavy Komisie týkajúce sa ohrozenia hospodárskej súťaže sa neodstránili. Po prvé by podniky ES a EHP so sídlom mimo Nemecka a s prevádzkou v Nemecku mali byť v zásade oprávnené na túto pomoc, ak môžu dokázať, že spĺňajú predpoklady uvedené v schéme štátnej pomoci a ustanovenia o štruktúre a hospodárskej činnosti spoločností rizikového kapitálu (ak sú zlučiteľné so Zmluvou o ES). Argument, že federálny finančný dozorný orgán nemôže tieto podniky kontrolovať, nutne neznamená, že sú v porovnaní so spoločnosťami so sídlom v Nemecku z hľadiska hospodárskej súťaže zvýhodnené, ani že de facto nespĺňajú predpoklady uvedené v schéme štátnej pomoci a ustanovenia o štruktúre a hospodárskej činnosti spoločností rizikového kapitálu. Tento argument preto sám osebe nestačí na uplatnenie výnimky zo základného pravidla Zmluvy o ES.

(108)

Na záver možno konštatovať, že pretrváva dojem, že Nemecko by mohlo dosiahnuť ten istý cieľ aj pomocou menej diskriminačných prostriedkov (22). Splnenie predpokladov uvedených v schéme štátnej pomoci by sa mohlo overiť napríklad prostredníctvom nepovinnej notifikácie federálnemu finančnému dozornému orgánu na účel preskúmania prostredníctvom potvrdení získaných od zahraničného orgánu dohľadu alebo prostredníctvom nezávislých správ o audite. Nemecko by preto malo zahraničným spoločnostiam s prevádzkou v Nemecku umožniť, aby dokázali, že spĺňajú predpoklady uvedené v schéme štátnej pomoci a ustanovenia o štruktúre a hospodárskej činnosti spoločností rizikového kapitálu.

(109)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie týkajúce sa dane z obchodu a opatrenie týkajúce sa prevodu strát nie sú zlučiteľné so spoločným trhom, pretože porušujú zásadu slobody usadiť sa v zmysle článku 43 Zmluvy o ES.

(110)

Komisia zastáva názor, že opatrenie pomoci týkajúce sa povinnosti platenia dane z obchodu spoločnosťami rizikového kapitálu nie je zlučiteľné so Zmluvou o ES.

(111)

Komisia zastáva názor, že opatrenie pomoci týkajúce sa prevodu strát v cieľových podnikoch, ktoré nadobudli spoločnosti rizikového kapitálu, nie je zlučiteľné so Zmluvou o ES.

(112)

Komisia zastáva názor, že splnením podmienok uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia možno zabezpečiť zlučiteľnosť opatrenia týkajúceho sa daňového zvýhodnenia pre súkromných investorov so Zmluvou o ES.

—

vymedzenie pojmu „cieľové podniky“ sa obmedzuje na malé a stredné podniky (MSP) v zmysle definície uvedenej v prílohe I k Všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách (23),

—

z vymedzenia pojmu „cieľové podniky“ sa vylučujú podniky v ťažkostiach, ako aj podniky v odvetví lodiarskeho priemyslu, uhlia a ocele,

—

maximálna investičná tranža nepresahuje 1,5 milióna EUR na cieľový MSP za každých dvanásť mesiacov a obmedzuje sa na zakladajúci kapitál, štartovací kapitál a kapitál na rozširovanie,

—

Nemecko vytvorí mechanizmus, ktorým sa zaručí, aby toto opatrenie bolo v súlade s predpismi o kumulácii a predkladaní správ v kapitole 6 a oddiele 7.1 usmernení o rizikovom kapitáli,

—

získavanie existujúcich podielov (substitučný kapitál) v cieľovom MSP je vylúčené,

—

pokiaľ ide o právnu formu cieľového podniku, nie sú stanovené žiadne osobitné podmienky.