21.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/3

(1)

Listom z 30. decembra 2005 zaslala asociácia Associazione Bancaria Italiana (ďalej len „ABI“) Komisii sťažnosť proti rôznym opatreniam, z ktorých údajne mali mať zisk bankové činnosti spoločnosti Poste Italiane SpA (ďalej len „PI“), ktoré sa vykonávajú prostredníctvom plne integrovanej divízie PI nazývanej Bancoposta.

(2)

Podľa sťažnosti dostala PI nadmernú náhradu za distribúciu finančných produktov poštového sporenia z poverenia Cassa Depositi e Prestiti SpA (Fond vkladov a úverov – ďalej len „CDP“). Druhá výhoda mala spočívať vo výlučnom práve na distribúciu týchto produktov, čím sa spotrebitelia odklonili od podobných finančných produktov distribuovaných komerčnými bankami.

(3)

Listom zo 7. februára 2006 Komisia položila talianskym orgánom viacero otázok týkajúcich sa najmä poštového sporenia. Po vyžiadaní predĺženia lehoty na odpoveď Taliansko odpovedalo na otázky listom z 21. apríla 2006. Komisia predložila ďalšie otázky listom z 29. júna 2006, na ktoré Taliansko odpovedalo 31. júla 2006 a 9. augusta 2006.

(4)

Dňa 30. marca 2006 sa uskutočnilo stretnutie s talianskymi orgánmi a predstaviteľmi PI.

(5)

Dňa 20. apríla 2006 požiadala Komisia asociáciu ABI o objasnenie viacerých bodov; ABI odpovedala listom z 8. júna 2006.

(6)

Listom z 22. novembra 2006 Komisia oznámila Taliansku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci uvedeného opatrenia.

(7)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(8)

Talianske orgány predložili svoje pripomienky listom z 2. februára 2007.

(9)

ABI odpovedala listom z 13. marca 2007. Listom z 20. marca 2007 Komisia posunula pripomienky ABI talianskym orgánom, aby im poskytla možnosť vyjadriť sa k nim. Talianske orgány odpovedali listom z 18. apríla 2007.

(10)

Dňa 20. marca 2007 sa uskutočnilo stretnutie medzi asociáciou ABI a zamestnancami Komisie.

(11)

Listom z 23. marca 2007 Komisia žiadala ABI o ďalšie informácie, ABI odpovedala listom z 18. mája 2007. Listom z 23. mája 2007 Komisia posunula pripomienky od ABI talianskym orgánom, ktoré odpovedali listom z 22. júna 2007.

(12)

Dňa 25. januára 2008 Komisia požiadala talianske orgány o dodatočné informácie; talianske orgány zaslali odpoveď 11. marca 2008, 13. mája 2008 a 17. júna 2008.

(13)

V januári 2007 Komisia vyhlásila verejnú súťaž (2007/S 29 – 034352) na vypracovanie štúdie o odmeňovaní za umiestňovanie poštových sporiteľných certifikátov. V prípade jedného uchádzača sa objavil možný konflikt záujmov a 29. júna 2007 Komisia požiadala talianske orgány a ABI, aby vyjadrili pripomienky. Z Talianska prišla odpoveď listom z 5. júla 2007.

(14)

Dňa 9. novembra 2007 uplynula platnosť ponúk a Komisia začala nové výberové konanie na štúdiu (COMP/2007/D3/23). Dňa 20. decembra 2007 Komisia uzavrela zmluvu o vypracovaní štúdie s nezávislým expertom (ďalej len „expert“). Expert predložil Komisii konečnú správu o štúdii 21. júna 2008.

(15)

Spoločnosť CDP bola štátnou agentúrou do konca roku 2003, keď sa zmenila na spoločnosť s ručením obmedzeným (SpA). Odvtedy ostala spoločnosť CDP pod kontrolou štátu, napriek tomu, že 30 % jej akciového kapitálu získalo 65 bankových nadácií (3).

(16)

Cieľom CDP je podporiť rozvoj verejného investovania, prác na miestnej infraštruktúre verejných služieb a rozsiahlych verejných prác vnútroštátneho záujmu.

(17)

Od roku 2003 sa činnosť CDP formálne štrukturalizovala do dvoch odlišných obchodných oblastí:

(18)

Spoločnosť PI je poskytovateľom všeobecných poštových služieb v Taliansku, ktorý plní povinnosť vykonávania všeobecných poštových služieb (4) v súlade s talianskymi právnymi predpismi (5) a nariadeniami, ktorými sa riadia všeobecné poštové služby. Služba všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorou je spoločnosť PI poverená, nezahŕňa finančné služby.

(19)

Popri poskytovaní všeobecných poštových služieb spoločnosť PI ponúka integrované komunikačné, logistické a finančné produkty a služby na celom území Talianska. Hlavné číselné údaje sú tieto (6):

Tabuľka č. 1

Finančné údaje o hlavných oblastiach obchodnej činnosti PI

(20)

Podľa výročnej správy sa poštové služby v roku 2006 podieľali 33,5 % na celkovom obrate skupiny, finančné aktivity tvorili 27,5 % a poisťovníctvo 37,6 %. Finančné služby prispeli k prevádzkovému zisku skupiny PI 82 % a poisťovacie služby 18,7 %. Poštové služby vykázali prevádzkovú stratu 4 milióny EUR.

(21)

Do decembra 2003 bola PI výlučne vo vlastníctve talianskeho štátu. V decembri 2003 štát prepísal 35 % akciového kapitálu v PI na spoločnosť CDP. PI je takisto súkromnoprávnou spoločnosťou kontrolovanou štátom.

(22)

Podľa nedávnej štúdie (7) bol taliansky poštový trh pred vykonávaním prvej smernice o poštových službách (8) pomerne otvorený. Iné hospodárske subjekty ako PI už mohli slobodne doručovať adresné zásielky a hybridnú poštu. Niektorí miestni poštoví prevádzkovatelia doručovali listy ako subdodávatelia pre PI. Po vykonaní smernice sa roznášanie hybridnej pošty stalo súčasťou vyhradenej oblasti a subdodávateľské zmluvné vzťahy sa skončili. Odchádzajúca a prichádzajúca medzinárodná pošta patrí úplne do vyhradenej oblasti spoločnosti PI. Od 1. januára 2003 talianska legislatíva transponovala druhú smernicu o poštových službách, ktorou sa ustanovuje plné otvorenie poštového trhu EÚ hospodárskej súťaži od 1. januára 2009: vyhradená oblasť sa obmedzuje na listy do 100 g a trojnásobok základnej sadzby za prioritné zásielky (9). Od 1. januára 2006 je vyhradená oblasť obmedzená na listy do 50 g a dvaapolnásobok základnej sadzby za prioritné zásielky. Vyhradená oblasť naďalej zahŕňa vstupné služby a doručovanie hromadných zásielok. Poštový trh je z právneho hľadiska teraz pomerne otvorený hospodárskej súťaži, keďže sa liberalizovalo doručovanie adresných zásielok. Vstupné predpisy sa nepovažujú za prísne (10).

(23)

Dňa 19. októbra 2006 Komisia navrhla novú smernicu o poštových službách na dokončenie jednotného trhu poštových služieb Spoločenstva. Táto smernica nadobudla účinnosť 27. februára 2008; ustanovuje zrušenie zákonných monopolov v poštových službách do 31. decembra 2010, hoci niektorým členským štátom sa povolilo predĺžiť lehotu do decembra 2012 (11).

(24)

Prezidentským výnosom (decreto) č. 144 zo 14. marca 2001 sa ustanovili pravidlá upravujúce bankové a finančné služby, ktoré môže poskytovať PI; túto obchodnú činnosť vykonáva Bancoposta. Tieto služby zahŕňajú: zhromažďovanie úspor verejnosti vo všetkých formách; poskytovanie platobných služieb; sprostredkovanie obchodu s valutami; podporu a umiestňovanie pôžičiek poskytovaných bankami a ďalšími schválenými sprostredkovateľmi; vykonávanie niektorých investičných služieb (obchodovanie na účet tretích strán a umiestňovanie a výber príkazov, čím sa vylučuje obchodovanie na vlastný účet a spravovanie individuálneho portfólia). PI sa výslovne nepovoľuje poskytovať finančné služby.

(25)

PI/Bancoposta je možné považovať za depozitnú inštitúciu a finančného sprostredkovateľa. Keďže nejde o banku, na vlastné operácie a poskytovanie bankových a ostatných finančných produktov používa početné poštové úrady PI.

(26)

Vďaka 13 893 poštovým priehradkám (priemerne aspoň jedna v každej obci) je PI najväčšou bankovou sieťou v Taliansku a túto skutočnosť treba považovať skôr za výhodu ako nevýhodu: väčšina ich nákladov je pokrytá týmito finančnými službami a nepovažujú sa za záťaž pre poskytovateľa všeobecných služieb (12).

(27)

Ratingová agentúra Fitch v správe uverejnenej v roku 2004 uviedla, že PI/Bancoposta je „schopná pokryť celú (taliansku) populáciu, čomu sa domáce banky v dohľadnej budúcnosti nemôžu vyrovnať“ (13). Okrem toho sa agentúra Fitch domnieva, že PI venuje „rozvoju finančných služieb prvoradú pozornosť v rámci (svojej) stratégie“.

(28)

PI ponúka širokú škálu finančných služieb, ktoré súťažia so službami ponúkanými bankovým systémom:

(29)

Predmetom v tomto rozhodnutí je zhromažďovanie finančných prostriedkov a najmä poštové sporenie, pri ktorom PI zhodnocuje finančné prostriedky v mene a na účet spoločnosti CDP prostredníctvom distribúcie sporiteľných certifikátov a vkladných knižiek.

(30)

V priebehu posledných rokov PI významne rozšírila rozsah platobných služieb pre klientov tým, že k tradičným poštovým nástrojom (potvrdenia vkladov na bežný účet a poštové peňažné príkazy) pridala viacero nástrojov, ktoré predtým ponúkali iba banky (debetné a kreditné karty, bezhotovostné prevody alebo trvalé debetné príkazy pre platby za služby) (14).

(31)

PI poskytuje služby súvisiace s umiestňovaním pre:

(32)

Posudzovaným opatrením je odmena vyplácaná spoločnosťou CDP spoločnosti PI za umiestňovanie sporiteľných certifikátov v období rokov 2000 – 2006.

(33)

Vo vyhláške (decreto) ministerstva hospodárstva a financií zo 6. októbra 2004 odvolávajúcej sa na vládne nariadenie č. 269 z 30. septembra 2003 (17) sa v článku 1 ods. 1 vymedzuje, že „poštové sporenie“ je „zhromažďovanie finančných prostriedkov, s povinnosťou spätného vyplatenia so štátnou zárukou, ktoré poskytuje spoločnosť CDP SpA prostredníctvom spoločnosti Poste Italiane SpA“. Na tento účel sa používajú poštové vkladné knižky a poštové sporiteľné certifikáty.

(34)

V článku 1 ods. 2 vyhlášky sa uvádza, že poštové sporenie, t. j. získavanie finančných prostriedkov spoločnosťou CDP prostredníctvom spoločnosti PI, predstavuje službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

(35)

Poštové vkladné knižky (libretti postali) sú nástroje na získavanie finančných prostriedkov, ktoré sú garantované štátom, a preto majú nízky rizikový profil. Môžu byť buď registrované alebo na doručiteľa. K hlavným transakciám v prípade poštových vkladných knižiek patria vklady a výbery peňažných prostriedkov.

(36)

Dňa 22. novembra 2006 Komisia rozhodla, že odmena, ktorú spoločnosť CDP vyplácala spoločnosti PI za umiestňovanie poštových vkladných knižiek počas obdobia rokov 2000 – 2005, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(37)

Poštové sporiteľné certifikáty (buoni fruttiferi postali) sú tiež nástroje na získavanie finančných prostriedkov, ktoré sú garantované štátom, a preto majú nízky rizikový profil; nie sú obchodovateľné na trhu, pretože podľa výslovného zákonného ustanovenia nie sú prevoditeľné; a sú splatné na požiadanie, čím predstavujú charakteristický ekvivalent opcie s právom predaja amerického typu, ktorý umožňuje sporiteľovi požiadať o vyplatenie za vopred určenú cenu kedykoľvek počas životnosti certifikátu. Úrok je stanovený jednorazovou platbou pri splatení a podlieha zrážke dane vo výške 12,5 %.

(38)

Sporiteľné certifikáty sú predovšetkým jednokupónové dlhopisy vydávané „priebežne“, čo znamená, že celková suma emisie nie je vopred stanovená. Služba umiestňovania, správy a splatenia sporiteľných certifikátov a ďalšie operácie súvisiace s nimi sú bez poplatkov a iných výdavkov pre upisovateľov. Od roku 2003 boli k dispozícii buď v papierovej alebo v dematerializovanej podobe. Pred rokom 2003 sa vydávali len papierové certifikáty.

(39)

Štyri hlavné kategórie sporiteľných certifikátov sú tieto (18):

Tabuľka č. 2

Fond poštových sporiteľných certifikátov  (20) , podľa kategórií, v miliardách EUR

(40)

Podľa asociácie ABI sú sumy držané talianskymi domácnosťami v podobe poštových sporiteľných nástrojov a hlavných konkurenčných produktov takéto:

Tabuľka č. 3

Sumy držané talianskymi domácnosťami v podobe poštových sporiteľných nástrojov a konkurenčných produktov, v miliardách EUR

(41)

Za služby umiestňovania poštových sporiteľných certifikátov dostáva PI ročnú odmenu, ktorá sa zakladala na postupných dohodách a zmenách a doplneniach od roku 2000, konkrétne na:

(42)

Na základe týchto dohôd ročnú odmenu vyplatenú spoločnosti PI tvorili tri zložky: i) provízia z hrubej zhromaždenej sumy (tzv. vstupný poplatok) v závislosti od sumy zhromaždenej pri sporiteľných certifikátoch v priebehu roka; ii) provízia za správu fondu poštových sporiteľných certifikátov; iii) ďalšie osobitné zložky uvedené v tabuľkách č. 4 a 5.

Tabuľka č. 4

Odmena za sporiteľné certifikáty na základe dohôd

Tabuľka č. 5

Ročná odmena vyplatená spoločnosti PI, 2000 – 2006, v miliónoch EUR

(43)

Podľa ročných zúčtovaní spoločnosti CDP sa odmena vyplatená spoločnosti PI značne mení s objemom zhromaždených finančných prostriedkov a umožňuje CDP zachovať výnimočnú operačnú flexibilitu a mimoriadne efektívnu nákladovú štruktúru.

(44)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia 22. novembra 2006 uviedla, že právny rámec uplatniteľný na CDP za umiestňovanie poštového sporenia (poštové sporiteľné certifikáty a vkladné knižky) z právneho hľadiska neudeľuje žiadne výlučné právo na umiestňovanie.

(45)

Komisia však mala pochybnosti, či odmena, ktorú spoločnosť CDP vyplácala spoločnosti PI za umiestňovanie sporiteľných certifikátov, predstavovala vhodný trhový spôsob, a vyjadrila pochybnosť najmä pokiaľ ide o podobné produkty, ktoré Taliansko uviedlo s cieľom poukázať, že odmena bola vyplatená za trhových podmienok. Komisia v tom štádiu ani nebola informovaná o presnom zložení a hodnote rôznych odmien vyplácaných PI, pokiaľ ide o sporiteľné certifikáty od roku 2000.

(46)

V dôsledku toho Komisia nebola schopná zodpovedne posúdiť, či všetky zložky odmeny za umiestňovanie sporiteľných certifikátov:

(47)

Ak by odmena vyplácaná spoločnosťou CDP spoločnosti PI v súvislosti so sporiteľnými certifikátmi predstavovala štátnu pomoc, Komisia uviedla, že by nebola schopná zodpovedne posúdiť jej zlučiteľnosť.

(48)

Iba asociácia ABI predložila pripomienky v priebehu konania.

(49)

V sťažnosti z 30. decembra 2005 ABI uviedla, že sumy vyplácané spoločnosťou CDP spoločnosti PI predstavovali vyššiu odmenu než:

(50)

ABI uviedla, že provízie za umiestňovanie podnikových dlhopisov sa pohybujú od 0,5 % do 6 % v závislosti od rozličných faktorov, ako je rating emitenta, štruktúra emisie, maloobchodná sieť a stupeň komplexnosti finančného nástroja. Provízie požadované bankami za umiestňovanie bankových dlhopisov na účet tretích strán sa pohybovali v rozmedzí od 1 % do 1,5 % umiestňovanej sumy.

(51)

Podľa ABI odmena vyplatená štátom spoločnosti PI za umiestňovanie sporivých poštových produktov predstavovala štátnu pomoc spoločnosti PI na úkor bánk, ktoré by boli schopné poskytnúť tú istú službu za lepších podmienok a pri nižších nákladoch pre štát.

(52)

Listami z 13. marca 2007 a 18. mája 2007 ABI predložila dodatočné pripomienky.

(53)

ABI uviedla, že odmenu za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov treba porovnať s odmenou splatnou za umiestnenie BOT alebo BTP v závislosti od lehoty splatnosti. Za sporiteľné certifikáty spoločnosť PI dostala odmenu závislú od upísanej hodnoty, ktorá bola vyššia než provízia za umiestnenie štátnych dlhopisov (okolo 195 – 160 základných bodov), ale dostala aj odmenu na základe nevyplateného fondu sporiteľných certifikátov.

(54)

ABI nesúhlasí so závermi porovnávacej štúdie opísanej v rozhodnutí Komisie z 22. novembra 2006 z nasledujúcich dôvodov:

(55)

Listom z 18. mája 2007 ABI zaslala Komisii závery štúdie vypracovanej s pomocou konzultačnej firmy, ktorej cieľom bolo určiť porovnateľné produkty s poštovými sporiteľnými certifikátmi a analyzovať odmenu za ich umiestnenie. V štúdii sa potvrdili stanoviská ABI a podrobne sa uviedli produkty porovnateľné s poštovými sporiteľnými certifikátmi, ako sa uvádza ďalej.

(56)

Bežné poštové sporiteľné certifikáty boli porovnateľné s BTP. Poštové sporiteľné certifikáty a BTP boli rovnaké z hľadiska splatnosti, rizika, výnosu a daňových sadzieb. Odmena za umiestňovanie BTP bola 0,30 % až 0,40 % z upísanej sumy.

(57)

Na rozdiel od toho, čo sa uvádzalo v porovnávacej štúdii uvedenej v rozhodnutí Komisie z 22. novembra 2006, bežné poštové sporiteľné certifikáty neboli porovnateľné s:

(58)

Pokiaľ ide o komplexnosť bežných poštových sporiteľných certifikátov, ABI tvrdila, že patria mimo vymedzenia štruktúrovaných produktov ustanovených spoločnosťou Banca d’Italia. Skutočnosť, že poštové sporiteľné certifikáty podliehali opcii zhodnej s opciou s právom predaja, neoprávňuje vyššiu odmenu za ich umiestnenie. Táto opcia mala skôr povahu záruky pre upisovateľa, ktorý bol oprávnený kedykoľvek ukončiť investovanie, a nemala vplyv na štruktúru cenného papiera alebo mieru súvisiaceho rizika.

(59)

Poštové sporiteľné certifikáty so splatnosťou 18 mesiacov možno porovnať s krátkodobými štátnymi dlhopismi, a to buď s BOT, alebo s CTZ. Na rozdiel od toho, čo sa uvádzalo v porovnávacej štúdii, poštové sporiteľné certifikáty so splatnosťou 18 mesiacov neboli porovnateľné s podnikovými dlhopismi s rovnakým alebo vyšším ratingom ako A+, lebo mali omnoho nižší rizikový profil.

(60)

Provízie za umiestňovanie BOT sa pohybovali v rozmedzí od 0,05 % do 0,30 % upísanej sumy, v závislosti od splatnosti (túto odmenu vyplatil investor subjektu, ktorý umiestnil dlhopis). Odmena za umiestňovanie CTZ tvorila 0,20 % upísanej sumy.

(61)

Poštové sporiteľné certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti boli porovnateľné so štátnymi dlhopismi, ako sú BOT, CTZ alebo BTP v závislosti od zostatkovej životnosti sporiteľného certifikátu.

(62)

Poštové sporiteľné certifikáty viazané na infláciu boli porovnateľné s dlhopismi BTPEURi (strednodobé až dlhodobé štátne dlhopisy indexované podľa miery inflácie eurozóny). Nemohli sa porovnávať s podnikovými dlhopismi viazanými na akcie, lebo ich rizikový profil bol omnoho nižší a ich výnos nebol viazaný na kôš finančných nástrojov, ako bol výnos dlhopisov viazaných na akcie, ale na mieru inflácie.

(63)

Provízie za umiestnenie dlhopisov BTPEURi dosahovali 0,40 % upísanej sumy.

(64)

Indexované poštové sporiteľné certifikáty boli porovnateľné s indexovanými dlhopismi vydanými finančnými spoločnosťami (hoci rizikový profil bol nižší v prípade poštových sporiteľných certifikátov). Nebolo možné ich porovnať s podnikovými dlhopismi, keďže spoločnosť CDP bola finančným sprostredkovateľom.

(65)

Provízie za umiestnenie finančných indexovaných dlhopisov sa pohybovali od 1 % do 2,5 % upísanej sumy.

(66)

ABI pôvodne tvrdila, že poštové sporiteľné certifikáty možno prirovnať k investovaniu podielových fondov do vládnych dlhopisov eurozóny; v liste z 18. mája 2007 sa ABI nevracia k tomuto argumentu a neposkytuje ani vysvetlenie.

(67)

ABI uviedla dva možné scenáre umiestňovania produktov porovnateľných s poštovými sporiteľnými certifikátmi. Buď boli tieto produkty umiestnené subjektom odmeneným výlučne za umiestnenie, a emitent znášal správne náklady, alebo boli umiestnené a spravované subjektom odmeneným za obidve aktivity. V takom prípade nebolo jednoduché rozoznať dve zložky odmeny, umiestnenie na jednej strane a účtovnú a administratívnu správu na druhej strane. Zo štúdie vyplynulo, že trhové postupy neumožňujú odlíšenie medzi časťou provízie, ktorá sa týkala iba umiestnenia, časťou súvisiacou s účtovaním a administratívnou správou a časťou týkajúcou sa výroby papierových dlhopisov.

(68)

Výška odmeny bola ovplyvnená komplexnosťou dlhopisu, ratingom emitenta, sieťou umiestnenia, splatnosťou, dobrou povesťou emitenta, štruktúrou emisie a právnymi obmedzeniami (povinnosťami, ktoré znáša emitent na základe právnych predpisov alebo licencií).

(69)

Poštové sporiteľné certifikáty so štátnou zárukou mali omnoho nižší rizikový profil než podnikové dlhopisy, ako vyplýva zo skutočnosti, že vnútorná výnosnosť štátneho dlhopisu bola vždy nižšia ako v prípade podnikového dlhopisu s ekvivalentným ratingom. Počas posledných 10 rokov mala miera neplnenia záväzkov štátnych dlhopisov s ratingom Aa hodnotu 0, kým miera neplnenia záväzkov podnikových dlhopisov s ratingom Aa bola 0,59.

(70)

Napokon nebolo možné určiť trhovú odmenu za výrobu papierových dlhopisov, lebo finančné trhy v súčasnosti narábajú takmer výlučne s dematerializovanými produktmi.

(71)

Taliansko zakladalo svoje pripomienky na výsledkoch porovnávacej štúdie realizovanej v januári 2006 s cieľom pripraviť základ pre dohodu vzťahujúcu sa na trojročné obdobie 2006 – 2008, ktorej cieľom bolo určiť trhovú odmenu pre CDP a PI za produkty poštového sporenia (ďalej len „porovnávacia štúdia“).

(72)

Metodológia použitá pri vypracovaní porovnávacej štúdie zahŕňa šesť nadväzných krokov:

(73)

V porovnávacej štúdii sa zistilo, že výška provízií za umiestnenie bola ovplyvnená tromi faktormi: rizikovým profilom/profilom výnosu, zmluvnou komplexnosťou (či bol cenný papier štruktúrovaný alebo štandardný tzv. „plain vanilla“ nástroj) (30) a splatnosťou.

(74)

Taliansko najmä tvrdilo, že odmenu za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov nemožno porovnávať s odmenou za umiestnenie štátnych dlhopisov, lebo:

(75)

Hlavné závery porovnávacej štúdie boli tieto:

Tabuľka č. 6

Trhové poplatky pre referenčnú vzorku štruktúrovaných podnikových dlhopisov v období rokov 2006 – 2008 a poplatky uplatniteľné pre spoločnosti CDP a PI (v %)

(76)

Ako vyplýva z tabuľky, v porovnávacej štúdii sa po analýze vzorky porovnateľných dlhopisov dospelo k záveru, že poplatky za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov boli v rámci rozsahu, ktorý nebol vyšší ako rozsah u porovnateľných finančných produktov.

(77)

V porovnávacej štúdii sa takisto poukázalo na to, že ak PI nesplnila ciele stanovené v dohode pre čisté finančné prostriedky zhodnotené v poštových sporiteľných certifikátoch, odmenu bolo možné znížiť. Keďže poštové sporiteľné certifikáty boli splatné na požiadanie, na rozdiel od dlhopisov, spoločnosť PI musela spravovať systém starostlivo, aby splnila všetky stanovené ciele.

(78)

V prípade odmeny za správu dematerializovaných poštových sporiteľných certifikátov sa v porovnávacej štúdii odporúčalo, že referenčná hodnota má byť na úrovni zrážanej sprostredkovateľom prostredníctvom Monte Titoli SpA za centrálnu správu cenných papierov: výška tejto časti odmeny bola zlučiteľná so situáciou na trhu (v rozsahu od 0,002 – 0,0023 %, v závislosti od fondu dematerializovaných poštových sporiteľných certifikátov). V prípade papierových sporiteľných certifikátov však nebolo možné realizovať porovnávaciu analýzu talianskeho bankového trhu, lebo tento druh poštových sporiteľných certifikátov bol jediným, ktorý bol na trhu v papierovej podobe.

(79)

V listoch z 2. februára 2007, 18. apríla 2007, 22. júna 2007, 11. marca 2008, 13. mája 2008 a 17. júna 2008 uviedlo Taliansko tieto hlavné pripomienky:

(80)

Taliansko tvrdilo, že odmena vyplatená spoločnosti PI za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov od roku 2000 bola v súlade s trhovými podmienkami a uviedlo tiež, že to bolo maximum, čo sa mohlo vyplatiť spoločnosti PI, ak by sa splnili ciele brutto sumy zhromaždenej z poštových sporiteľných certifikátov. Táto odmena sa preto ťažšie porovnáva s tým, čo dostali iné subjekty za umiestňovanie podobných produktov.

(81)

Na určenie porovnateľných produktov a ich odmeny sa Taliansko odvolávalo na výsledky porovnávacej štúdie.

(82)

V nej sa uvádza, že odmena za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov bola nižšia ako odmena za umiestnenie poštových vkladných knižiek, ktorá bola v rozhodnutí Komisie z 22. novembra 2006 označená za zlučiteľnú s trhovými podmienkami. Dôvodom bolo, že priemerná životnosť poštových sporiteľných certifikátov bola 7–10 rokov, a ak 2,63-percentná odmena za umiestnenie certifikátov bola distribuovaná počas tohto obdobia, ročná odmena za ich umiestnenie predstavovala […] %, čo bolo menej než ročná odmena za distribúciu poštových vkladných knižiek, konkrétne 0,90 %. Je však pravda, že medzi týmito dvoma produktmi boli rozdiely: poštové vkladné knižky boli krátkodobé finančné produkty, kým poštové sporiteľné certifikáty boli strednodobé až dlhodobé; a poštové vkladné knižky boli jednoduché, kým poštové sporiteľné certifikáty boli produkty s komplexnou štruktúrou.

(83)

Finančné produkty v papierovej forme boli na trhu mimoriadne zriedkavé, ale poštové sporiteľné certifikáty sa mohli považovať za porovnateľné s depozitnými certifikátmi vydávanými bankami (certificati di deposito – ďalej len „CD“). Za tieto certifikáty upisovatelia platili banke jednorazový poplatok od 4,50 EUR do 9,30 EUR za každý certifikát bez ohľadu na vloženú sumu a splatnosť. Priemerná životnosť depozitných certifikátov bola 24 mesiacov, takže úverové inštitúcie vyzbierali priemerný ročný poplatok od 2,25 EUR do 4,65 EUR za certifikát. Vzhľadom na priemernú sumu poštového sporiteľného certifikátu 2 000 EUR a pri uplatnení percentuálnej odmeny (0,11 %) spoločnosti PI z tejto sumy bol ročný poplatok za papierový certifikát 2,20 EUR, čo bolo v súlade s províziou za depozitný certifikát.

(84)

S ohľadom na poplatok za výrobu papierového certifikátu bol porovnateľným cenným papierom papierový certifikát predstavujúci podiel v podielovom fonde, ktorého priemerná cena sa pohybovala od 10 EUR do 20 EUR na certifikát. Odmena pre spoločnosť PI vo výške 1,70 EUR za certifikát preto bola primeraná.

(85)

Pokiaľ šlo o maržu za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov, Taliansko uviedlo, že tieto certifikáty patrili k širšiemu okruhu finančných služieb ponúkaných zákazníkom spoločnosti PI s cieľom dosiahnuť najvhodnejšie rozdelenie aktív. Marža pri službách Bancoposta ([…] % v roku 2005) bola nižšia než marža za porovnateľné služby ponúkané komerčnými bankami (35 %).

(86)

Taliansko uviedlo, že na stanovenie, či sa spoločnosti PI poskytla hospodárska výhoda alebo nie, nebolo potrebné rozkladať odmenu za porovnateľné produkty na samostatné zložky, stačilo porovnať celkovú odmenu za poštové sporiteľné certifikáty s odmenou za porovnateľné produkty.

(87)

Pri otázke zlučiteľnosti so zásadou investovania v trhovom hospodárstve Taliansko uviedlo, že mechanizmy na výpočet odmeny boli navrhnuté na základe hospodárskeho zdôvodnenia príslušného pre takéto rozhodnutia na trhu. Hoci neboli k dispozícii štúdie siahajúce do roku 2000, odmena sa napriek tomu zakladala na týchto hospodárskych zásadách, ako sa potvrdilo v porovnávacej štúdii (pozri tabuľky č. 4 a 5).

(88)

PI viedla oddelené účtovníctvo pre maloobchodné finančné služby ako celok a nerozlišovala medzi jednotlivými finančnými produktmi na účtovné účely. Porovnanie nákladov a príjmov pre jednotlivé produkty vrátane poštových sporiteľných certifikátov sa robilo iba na účel analýzy riadenia a bolo veľmi približné. Z tohto porovnania vyplynulo, že poštové sporiteľné certifikáty predstavovali väčšiu administratívnu záťaž ako iné produkty, napríklad bežné účty. Za rok 2005 Taliansko zistilo, že najvhodnejším ukazovateľom hospodárskych a finančných údajov pre poštové sporiteľné certifikáty bola celková výnosnosť […] % (35).

(89)

Banca d’Italia uviedla, že poštové sporiteľné certifikáty sa považujú za štruktúrované finančné nástroje z týchto dôvodov: boli cennými papiermi ako dlhopisy, alebo pri akejkoľvek miere zadlženosti; boli derivátmi v tom, že zahŕňali odvodenú zmluvu typu opcie; a tieto dve zložky, dlhopis a derivát, boli neoddeliteľnými zložkami toho istého nástroja.

(90)

Taliansko nesúhlasilo s názorom ABI, pokiaľ ide o určenie produktov porovnateľných s poštovými sporiteľnými certifikátmi.

(91)

Taliansko tvrdilo, že rozdiel v tvorbe cien medzi rôznymi emitentmi s rovnakým rizikovým ratingom – štátnymi (štátne a medzinárodné orgány), finančnými, bankovými a podnikovými (priemyselné v užšom zmysle) – bol rádovo niekoľko stotín percenta: rozdiel v nákladoch financovania medzi dvoma krajnými rozsahmi – štátnymi a podnikovými – bol 5 až 6 základných bodov a rozdiel medzi finančnými a podnikovými bol 2 až 3 základné body. Inými slovami, medzi emitentmi s rovnakým ratingom nebol podstatný druh emitenta (štát, finančná inštitúcia, banka atď.) a nespochybnili sa závery štúdie predloženej Talianskom. Na rozdiel od toho, čo tvrdila asociácia ABI, v porovnávacej štúdii sa uplatnila široká definícia podnikových dlhopisov, ktorá sa vzťahovala na dlhopisy vydané nielen priemyselnými spoločnosťami, ale aj finančnými spoločnosťami. Okrem toho priemerný rating koša uvedeného v porovnávacej štúdii bol AA–, vyšší než rating spoločnosti CDP, ktorý vydával poštové sporiteľné certifikáty (A+), alebo Talianska, ktoré za ne ručilo (A+).

(92)

Za umiestňovanie štruktúrovaných dlhopisov vydaných talianskymi bankami navyše PI/Bancoposta dostávala priemernú províziu 2,9 %, čo bolo v súlade s odmenou za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov.

(93)

Taliansko neuznalo prirovnanie ABI poštových sporiteľných certifikátov k štátnym dlhopisom z nasledujúcich dôvodov:

(94)

Z hľadiska metódy a správy umiestnenia preto poštové sporiteľné certifikáty neboli porovnateľné so štátnymi dlhopismi, ale skôr s podielovými fondmi.

(95)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že náklady na zhromažďovanie poštových sporiteľných certifikátov museli byť zo zákona v súlade s hodnotou dlhu štátnej pokladnice na trhu, Taliansko zdôraznilo, že poštové sporiteľné certifikáty dosiahli nižší hrubý ročný zisk ako štátne dlhopisy (pre nástroje navrhnuté ako príklad, s osemročnou, desaťročnou a dvadsaťročnou splatnosťou, rozdiel dosahoval 180 základných bodov). Podľa Talianska bol rozdiel spôsobený začlenením opcie s právom predaja na spôsob Spojených štátov. Ak sa potom pridali distribučné poplatky, náklady štátu boli v súlade.

(96)

ABI prehliadla skutočnosť, že poštové sporiteľné certifikáty niesli implicitnú opciu s právom predaja a mohli sa prirovnať k podielovým fondom. Poštové sporiteľné certifikáty patrili do vymedzenia štruktúrovaných dlhopisov používaných spoločnosťou Banca d’Italia.

(97)

Provízia za umiestnenie poštových sporiteľných certifikátov takisto odrážala celkovú prácu vykonanú PI s cieľom dosiahnuť určité ciele z hľadiska hrubej a čistej subskripcie, a to za poštové sporenie ako celok, ako aj za jednotlivé produkty. Táto odmena takisto zohľadňovala zákaznícku správu, ktorú vykonávala spoločnosť PI po umiestnení a počas celej životnosti certifikátu, najmä z dôvodu nároku investora na požiadanie o vyplatenie certifikátu a chýbajúceho sekundárneho trhu.

(98)

Taliansko sa ohradilo voči tvrdeniu asociácie ABI, pokiaľ ide o výšku provízií za umiestnenie indexovaných dlhopisov (1 % – 2,5 %): priemerná odmena vyplatená spoločnosti PI bola 3,05 % za umiestnenie štruktúrovaných dlhopisov vydaných zahraničnými a talianskymi bankami (36) a 2,9 % za umiestnenie dlhopisov vydaných výhradne talianskymi bankami (37) (napríklad za umiestnenie štruktúrovaných dlhopisov vydaných spoločnosťou Capitalia SpA spoločnosť PI dostala províziu 3,212 % nominálnej upísanej hodnoty (38).

(99)

Taliansko dospelo k záveru, že štúdia ABI bola všeobecná a nezaoberala sa konkrétnymi črtami umiestňovania poštových sporiteľných certifikátov v porovnaní s inými dlhopismi.

(100)

Štúdie zadané spoločnosťou PI a asociáciou ABI boli vypracované na základe podobných metód, ale ich výsledky bolo ťažké porovnať. Konkrétne ani v jednej z nich sa neurčili produkty, ktoré by boli úplne porovnateľné a výberom jedného alebo ďalších porovnateľných produktov zdôraznili rôzne faktory ovplyvňujúce poplatky za umiestnenie.

(101)

Komisia sa preto obrátila na nezávislého experta, aby vypracoval štúdiu s cieľom stanoviť trhovú odmenu za umiestňovanie poštových sporiteľných certifikátov.

(102)

Základným zistením v expertnej štúdii bola skutočnosť, že taliansky trh cenných papierov bol rozdelený na: i) prvé pásmo, v ktorom sa emitenti zameriavali na inštitucionálnych investorov, výnosy boli na bežnej úrovni dané štandardným rizikom a výnosovou krivkou eura, distribúciu zabezpečovali veľké investičné banky (alebo sa realizovala otvorenou dražbou, ako v prípade väčšiny talianskych vládnych dlhopisov), a distribučné poplatky boli pomerne malé; a ii) druhé pásmo, v ktorom sa distribúcia uskutočňovala prostredníctvom bankových maloobchodných sietí zameraných na individuálnych sporiteľov, emitenti mohli získať lepšie úverové podmienky než na trhu prvého pásma a distribučné poplatky mali väčší rozsah ako na trhu prvého pásma. To malo priame dôsledky na výšku distribučných poplatkov zahrnutých vo finančných produktoch: pre akúkoľvek kombináciu charakteristík, od ktorej bolo možné očakávať, že ovplyvní distribučné poplatky za finančný produkt, už len z toho dôvodu, že produkt sa predal na trhu druhého pásma, poplatky šli prudko nahor.

(103)

V expertnej štúdii sa konštatovalo, že distribučné poplatky za finančné produkty mali byť funkciou úsilia vynaloženého distribučnou sieťou na ich distribúciu. Potom sa určili najviac porovnateľné produkty so sporiteľnými certifikátmi so zreteľom na ich základné charakteristiky – riziko, likvidita, zmluvná komplexnosť (39), renomé a právny stav emitenta, splatnosť, veľkosť emisie, štruktúra emisie, minimálna požadovaná investícia a distribučný kanál (inštitucionálna/maloobchodná distribúcia) – a ratingy pridelené týmto charakteristikám.

(104)

Potom sa porovnal rating jednotlivých charakteristík každého finančného produktu s každým druhom poštového sporiteľného certifikátu.

Tabuľka č. 7

Finančné produkty a faktory ovplyvňujúce distribučné poplatky

(105)

Distribučný kanál (inštitucionálna alebo maloobchodná distribúcia) bol kľúčovým bodom pri určovaní porovnateľných produktov. Poštové sporiteľné certifikáty boli najlepšie porovnateľné s maloobchodnými finančnými produktmi, lebo sa väčšinou predávali domácnostiam. Domácnosti držali takmer celý fond nevyplatených poštových sporiteľných certifikátov (okolo 99 %) a zvyčajne ich nekupovali inštitucionálni investori. To bolo zároveň hlavným charakteristickým znakom toho, že štátne dlhopisy (BOT, BTP a CCT) neboli porovnateľné s poštovými sporiteľnými certifikátmi.

(106)

Z expertnej štúdie vyplynulo, že najlepšie porovnateľným produktom s poštovými sporiteľnými certifikátmi boli bankové dlhopisy (bežné poštové sporiteľné certifikáty a certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti boli porovnateľné s tzv. plain vanilla bankovými dlhopismi a indexované poštové sporiteľné certifikáty s indexovanými bankovými dlhopismi – pozri tabuľku č. 14). Druhým najviac porovnateľným produktom boli podielové fondy (41). Obidva tieto porovnateľné produkty existovali iba v dematerializovanej podobe (42).

(107)

Komisia by v tomto štádiu poznamenala, že hoci odmenu treba hodnotiť pre papierové aj dematerializované poštové sporiteľné certifikáty, medzi týmito dvoma formami poštových sporiteľných certifikátov sú rozdiely, najmä pokiaľ ide o priemernú splatnosť, výnos pri splatnosti a črty spojené s PI ako distribútorom.

(108)

Aby bolo možné vykonať porovnanie potrebné na stanovenie distribučného poplatku za poštové sporiteľné certifikáty, expert vytvoril dátový súbor o bankových dlhopisoch a podielových fondoch pomocou i) veľkého množstva predajných ponúk bankových dlhopisov evidovaných na TLX, druhej organizovanej burze s cennými papiermi (po Borsa Italiana) (43), a ii) internetových stránok hlavných talianskych bánk, na ktorých sú predajné ponuky emisií dlhopisov zvyčajne k dispozícii na prevzatie. Dátový súbor tvorilo 511 emisií dlhopisov distribuovaných na talianskom trhu v období od roku 2002 do roku 2008 (162 bolo vydaných pred rokom 2006). Z celkových emisií v každom roku bol podiel znázornený v tomto dátovom súbore nasledujúci: 18 % v roku 2006, 15 % v roku 2005, 9 % v roku 2004, 3 % v roku 2003 a 0,2 % v roku 2002.

(109)

Expert vykonal doplňujúce analýzy pre každý porovnateľný produkt pomocou deskriptívnej štatistiky. Napríklad v prípade tzv. plain vanilla dlhopisov emitovaných bankami, ktoré boli produktom najbližšie porovnateľným s bežnými poštovými sporiteľnými certifikátmi a certifikátmi s fixovanou lehotou splatnosti, sa expert domnieval, že deskriptívne štatistiky nepostačovali na riadne porozumenie faktorom určujúcim distribučné poplatky, ktoré sa mohli využiť na posúdenie, či odmena za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov bola zlučiteľná so situáciou na trhu. Najmä bankové dlhopisy neboli jednotné vo všetkých príslušných ohľadoch a nemohli byť rovnorodé s osobitnou triedou poštových sporiteľných certifikátov, s ktorými boli porovnávané. Štatistické dôkazy sa preto museli použiť racionálne, aby sa zistilo v rámci skupiny podobných dlhopisov, aké charakteristiky boli skutočne relevantné na meranie distribučných poplatkov. Tu sa expert zmienil o zozname príslušných faktorov, ktoré ovplyvnili distribučné poplatky (pozri odseky 103 – 104). Účinok týchto nezávislých premenných na distribučný poplatok za produkt, ako sú poštové sporiteľné certifikáty, sa odhadoval pomocou regresnej analýzy.

(110)

Obdobie, na ktoré sa vzťahovala vzorka bankových dlhopisov, zabránilo vyvodeniu záverov týkajúcich sa správania distribučných poplatkov v období rokov 2000 – 2003. Zo štatistických dôvodov nebolo možné vytvoriť zmysluplný časový rad na roky 2000 – 2006 (44). Vzorka bankových dlhopisov umožnila dospieť k záverom iba pre obdobie rokov 2000 – 2006 vo všeobecnosti a nie na každoročnom základe.

(111)

Expert jednoznačne zastával názor, že záver týkajúci sa celého obdobia bol napriek tomu významný, lebo priame rozhovory pomohli stanoviť, že nedošlo k žiadnej značnej zmene v rozsahu distribučných poplatkov od roku 2000; z niektorých odpovedí dokonca vyplynulo, že sa znížili.

(112)

Expert takisto vytvoril dátový súbor 102 podielových fondov (45); pri tejto vzorke bola jedinou realizovanou užitočnou analýzou údajov deskriptívna štatistika (46). Časový rad však bolo možné vytvoriť pre poplatky zarobené distribútormi za podielové fondy.

(113)

Takisto bolo potrebné preskúmať štruktúru odmeny za distribúciu porovnateľných produktov:

(114)

Celkovú odmenu, ktorú PI dostala od CDP v rámci ročných dohôd na roky 2000 – 2006, tvorilo niekoľko zložiek (pozri tiež tabuľku č. 4) (47):

(115)

V rámci dohôd na roky 2000 – 2002 bola štruktúra odmeny veľmi rôznorodá. Celková štruktúra odmeny sa ustálila od roku 2003 v tom zmysle, že celkovú odmenu tvorili tie isté zložky, hoci údaje pre každú zložku sa mohli meniť. V období rokov 2000 – 2002 väčšinou nebolo jednoduché porovnať jednotlivé roky a nebolo jednoduché ani porovnať obdobie rokov 2000 – 2002 s obdobím rokov 2003 – 2006.

(116)

Aby bolo možné porovnať odmenu za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov s odmenou za podobné finančné produkty, expert previedol schému dvojitej odmeny certifikátov na zodpovedajúci odhadovaný celkový vstupný poplatok, ktorý by bol priamo porovnateľný so súčasným vstupným poplatkom, ktorý sa účtuje za bankové dlhopisy a podielové fondy. Tento jediný údaj pre poštové sporiteľné certifikáty sa získal za každý rok tým, že sa k súčasnému zmluvne stanovenému vstupnému poplatku pridal predpokladaný dodatočný vstupný poplatok predstavujúci súčasnú hodnotu odmeny, ktorej získanie PI očakávala v budúcnosti za upísané certifikáty počas roka z ročných percentuálnych poplatkov z fondu nevyplatených certifikátov. Tento dodatočný vstupný poplatok bol stanovený po zohľadnení priemernej životnosti (48) každej triedy certifikátu a vypočítaním súčasnej hodnoty, v roku upísania, ročných percentuálnych poplatkov, ktoré by sa zarobili počas rokov priemernej životnosti certifikátu (49).

(117)

Pri výpočte príslušnej súčasnej hodnoty expert zistil, že treba vykonať ďalší odhad týkajúci sa ročných poplatkov, ktoré budú zarovené v budúcnosti. Existovali dve rovnako prijateľné možnosti:

(118)

Vstupné poplatky za poštové sporiteľné certifikáty prepočítané metódou premenlivej ročnej odmeny sa zdajú byť vo všeobecnosti nižšie než tie, ku ktorým sa dospeje uplatnením metódy konštantnej ročnej odmeny. Tabuľka č. 8 znázorňuje tento bod pre bežné certifikáty a certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti:

Tabuľka č. 8

Celkové odhadované vstupné poplatky za poštové sporiteľné certifikáty (v %)

(119)

Z konzervatívnych dôvodov sa expert vo väčšine štúdie spoliehal na predpoklad konštantnej ročnej odmeny.

(120)

Na základe tohto predpokladu boli prepočítané vstupné poplatky, ktoré dostala spoločnosť PI za poštové sporiteľné certifikáty, takéto:

Tabuľka č. 9

Prepočítané vstupné poplatky, ktoré dostala spoločnosť PI za poštové sporiteľné certifikáty

(121)

Na základe zhromaždených údajov je možné odhadnúť rozsah trhovej odmeny za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov. Odhadovaná trhová odmena sa líši, ale závisí od toho, ktorý porovnateľný produkt sa berie za primeraný.

(122)

V tabuľke č. 10 sú zachytené rozpätia celkových predpokladaných vstupných poplatkov za poštové sporiteľné certifikáty (na základe regresnej analýzy na vzorke bankových dlhopisov) a rozpätia prepočítaných súčasných poplatkov, ktoré spoločnosť PI dostala za poštové sporiteľné certifikáty. Rozsah súčasnej odmeny za poštové sporiteľné certifikáty je vymedzený minimálnym a maximálnym poplatkom zisteným počas obdobia rokov 2000 – 2006. Rozsah použitý na porovnanie je vymedzený minimálnou a maximálnou predpokladanou hodnotou (52) poplatkov za poštové sporiteľné certifikáty na základe závislosti poplatkov od príslušných faktorov. V tabuľke sú takisto znázornené rozsahy vytvorené pridaním jednej alebo dvoch štandardných odchýlok k predpokladanému minimu a maximu (53).

(123)

Odkaz na klasické intervaly (priemer + 1 štandardná odchýlka) a (priemer + 2 štandardné odchýlky) je užitočný na hodnotenie pravdepodobnosti udalosti: pri pozorovaní, ktoré sa vzďaľuje od očakávanej hodnoty menej než jednou štandardnou odchýlkou, je veľká pravdepodobnosť, že bude štatisticky podobné s očakávanou hodnotou; ak sa vzďaľuje jednou až dvomi štandardnými odchýlkami, jeho pravdepodobnosť je nižšia, ale nie abnormálne nízka; ak sa vzďaľuje viac než dvomi štandardnými odchýlkami, jeho pravdepodobnosť je veľmi nízka, čiže je možné ho označiť za „zriedkavú“ a potenciálne „abnormálnu“ udalosť (54).

Tabuľka č. 10

Prepočítaný vstupný poplatok a predpokladaná trhová odmena za poštové sporiteľné certifikáty založené na vzorke bankových dlhopisov (v %)

(124)

Závery, ku ktorým dospel expert, boli preto takéto:

(125)

Expert takisto uviedol predpokladané distribučné poplatky pre bežné poštové sporiteľné certifikáty a certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti, keď sa pre každého distribútora zahrnuli fiktívne nezávislé premenné s cieľom zachytiť ďalší faktor, a síce postup tvorby cien individuálnych distribútorov, ktorý nebol zahrnutý v regresnej analýze znázornenej v tabuľke č. 10 (56):

Tabuľka č. 11

Predpokladaná odmena distribútora za poštové sporiteľné certifikáty

(126)

Celkové prepočítané vstupné poplatky vyplatené spoločnosti PI za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov (bodový odhad) a za podielové fondy peňažného trhu sú uvedené v tabuľke č. 12.

Tabuľka č. 12

Prepočítané vstupné poplatky a predpokladaná ročná trhová odmena za poštové sporiteľné certifikáty založené na vzorke podielových fondov

(127)

Na základe predpokladu konštantnej ročnej odmeny expert vypočítal ročnú odmenu za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov v absolútnych číslach, v porovnaní s odmenou, ktorú by získala PI, ak by sa jej vyplácali priemerné sadzby, ktoré dostávajú distribútori porovnateľných podielových fondov. Tieto každoročné absolútne čísla odmeny za poštové sporiteľné certifikáty a odmeny, ktorá by bola splatná na základe podmienok pre podielové fondy peňažného trhu, sú uvedené v tabuľke č. 13.

Tabuľka č. 13

Skutočná a predpokladaná odmena za poštové sporiteľné certifikáty v absolútnych číslach

(128)

Expert vyvodil tieto závery:

(129)

Celkové poplatky, ktoré spoločnosť CDP vyplatila spoločnosti PI, dosiahli sumu 15 miliónov EUR v roku 2003, 16 miliónov EUR v roku 2004 a 18 miliónov EUR v roku 2005 a 2006 (pozri tabuľku č. 4).

(130)

V analýzach uvedených vyššie sa pri skúmaní, či poplatky vyplatené spoločnosti PI za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov boli alebo neboli zlučiteľné so situáciou na trhu, odmena za vydávanie papierových certifikátov nebrala do úvahy. Expert dospel k záveru, že bolo primerané nebrať do úvahy túto zložku pri výpočte dodatočného vstupného poplatku, lebo súvisel s vysoko špecifickou črtou poštových sporiteľných certifikátov, ktorá sa nenachádzala v porovnateľných finančných produktoch v období rokov 2000 – 2006. Ako je vysvetlené vyššie, Taliansko porovnalo kompenzáciu, ktorú dostala spoločnosť PI za vydávanie papierových certifikátov, s platbou požadovanou za vydanie papierových certifikátov pri podielových fondoch. Taliansko konštatovalo, že platba požadovaná za papierové certifikáty vydané podielovými fondmi dosahovala sumu 10 až 20 EUR za certifikát, kým poplatok vyplatený spoločnosťou CDP spoločnosti PI dosahoval sumu 1,70 EUR na papierový certifikát, a dospelo k záveru, že táto suma nebola neúmerná. Expert potvrdil, že sumy účtované podielovými fondmi za vydávanie papierových certifikátov boli na úrovni opísanej Talianskom.

(131)

Poplatok vyplatený spoločnosťou CDP spoločnosti PI za vydanie papierových certifikátov je preto možné považovať za zlučiteľný so situáciou na trhu.

(132)

Podľa celkového záveru expertnej správy bola odmena vyplatená za poštové sporiteľné certifikáty v rokoch 2000 – 2006 zlučiteľná so situáciou na trhu.

(133)

S cieľom zistiť, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1, Komisia musí v zásade posúdiť, či pomoc:

(134)

S cieľom dospieť k záveru v tejto veci Komisia bude musieť posúdiť iba to, či prostredníctvom predmetnej odmeny nebola spoločnosti PI poskytnutá výhoda.

(135)

Na základe vyhlášky zo 6. októbra 2004 sa zhromažďovanie financií v rámci poštového sporenia stalo predmetom služby všeobecného hospodárskeho záujmu (57). Od roku 2004 je preto potrebné realizovať posudzovanie v rámci stanovenom rozsudkom vo veci Altmark  (58).

(136)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uznala, že príjemca, spoločnosť PI, plní záväzky verejnej služby a že tieto záväzky sú jasne vymedzené. Parametre, na základe ktorých sa kompenzácia počítala, boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, najmä prostredníctvom dohôd medzi CDP a PI. Zostávalo stanoviť, či kompenzácia mohla prevýšiť, čo bolo nevyhnutné na pokrytie všetkých častí nákladov vynaložených na plnenie záväzkov verejnej služby, pri zohľadnení príslušných príjmov a primeraného zisku; pri nevyužití postupu verejného obstarávania musí byť výška potrebnej kompenzácie určená na základe analýzy nákladov, ktoré by vynaložil bežný podnik, riadne prevádzkovaný a s vlastnými zdrojmi, po zohľadnení príjmov a primeraného zisku za plnenie záväzkov.

(137)

Ak by odmena vyplatená spoločnosťou CDP bola zlučiteľná so situáciou na trhu, poskytla by primeraný odhad výšky nákladov, ktoré by vynaložil dobre spravovaný podnik, pri zohľadnení príjmov a primeraného zisku za plnenie záväzkov. V takom prípade by odmena vyhovela štyrom testom vo veci Altmark a nešlo by o štátnu pomoc (59). Napokon, ak ročná odmena vyplatená PI za poštové vkladné knižky bola zlučiteľná so situáciou na trhu, skôr než boli PI a CDP poverení službou všeobecného hospodárskeho záujmu, je zrejmé, že spoločnosti PI sa neposkytla žiadna výhoda a že ani táto odmena nepredstavovala štátnu pomoc.

(138)

Na analýzu, či bola odmena vyplatená spoločnosťou CDP zlučiteľná so situáciou na trhu, Komisia bude postupovať podľa hlavných oblastí a metodológie použitej v porovnávacej štúdii, ktorú Komisia schválila v rozhodnutí o začatí konania a podľa ktorej sa takisto postupovalo v ďalších štúdiách realizovaných neskôr:

(139)

Tri štúdie sa podstatne líšia, pokiaľ ide o určené porovnateľné produkty a základné determinanty odmeny ovplyvňujúce výber porovnateľných produktov. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené porovnateľné produkty určené v troch štúdiách:

Tabuľka č. 14

Porovnateľné produkty určené tromi štúdiami

(140)

Komisia sa domnieva, že metóda použitá expertom (pozri najmä tabuľku č. 7 vyššie) a jej výsledky sú plne náležité. Najmä porovnateľné produkty určené expertom sa týkajú záujmov talianskych orgánov, ako aj ABI, ako sa podrobnejšie uvádza nižšie. Všetky významné faktory na vymedzenie základných charakteristík príslušných finančných produktov sa posudzujú a zvažujú primeraným spôsobom. Okrem toho je v expertnej štúdii určený veľmi významný faktor ovplyvňujúci distribučné poplatky, ktorý bol prehliadnutý talianskymi orgánmi, ako aj asociáciou ABI, a to distribučná sieť. Expert skonštatoval, že pri distribúcii produktov zameranej na maloobchodných investorov, aspoň v Taliansku, bolo možné ponúknuť investorom nižší výnos pre tú istú úroveň rizika, než aký by sa musel ponúknuť za podobné produkty zamerané na inštitucionálnych investorov. V tomto prípade možno vyššiu úroveň distribučných poplatkov zarobených maloobchodnou sieťou v porovnaní s tým, čo je možné získať prostredníctvom distribútorov umiestňujúcich s inštitúciami, považovať za druh rozdelenia vytvoreného prebytku (61).

(141)

Hoci nemožno nájsť žiadne dokonale porovnateľné produkty pre poštové sporiteľné certifikáty, analýza predložená v expertnej štúdii umožní stanoviť trhovú odmenu za produkty s rovnakými charakteristikami, akými sa vyznačujú poštové sporiteľné certifikáty (napríklad prostredníctvom regresnej analýzy).

(142)

Porovnávacia štúdia a talianske orgány opakovane tvrdili, že opčný predaj zahrnutý v poštových sporiteľných certifikátoch z nich robí komplexnejšie finančné produkty ako „plain vanilla“ dlhopisy a že sa musia porovnávať s komplexnými produktmi, ako sú štruktúrované dlhopisy.

(143)

Niektoré nástroje ako tzv. plain vanilla dlhopisy a bežné akcie majú pomerne jasnú štruktúru a návratnosť, kým iné, ako napríklad štruktúrované dlhopisy a dlhopisy s ustanoveniami podobnými opcii, majú komplexnú štruktúru a návratnosť, ktoré sú podmienené vývojom základných aktív alebo závisia od rôznych udalostí. Vysvetľovanie a predovšetkým predávanie produktu s komplexnou štruktúrou maloobchodným investorom je náročná úloha pre maloobchodné siete, ktoré musia investovať zdroje na vzdelávanie pracovnej sily a vyčleniť na tento proces cenné zdroje a čas.

(144)

Okrem toho nie je k dispozícii všeobecne prijaté oficiálne vyhlásenie vydané nejakým regulačným orgánom so záväzným právnym účinkom, ktoré by poskytovalo presné vymedzenie tzv. plain vanilla alebo štruktúrovaného dlhopisu (62). Navyše, ak by sa prijala širšia definícia štruktúrovaných dlhopisov, mnoho finančných produktov by sa nachádzalo medzi striktne „plain vanilla“ a striktne „štruktúrovanými“ dlhopismi. Expert uviedol, že dlhopis s právom na predaj ako poštový sporiteľný certifikát nemožno považovať za rovnocenný s typickým štruktúrovaným dlhopisom. Štruktúra návratnosti investorovi pri poštovom sporiteľnom certifikáte bola jednoduchá a drobní sporitelia v Taliansku si boli niekoľko desaťročí vedomí významu možnosti predčasného vyplatenia investovaného kapitálu a nahromadených úrokov, čiže nebolo potrebné žiadne osobitné úsilie zo strany distribútora na vysvetľovanie štruktúry produktu.

(145)

Expert preto prijal definíciu, v rámci ktorej je dlhopis štruktúrovaný, keď jeho výnos súvisí s vývojom určitých parametrov, podľa mechanizmu stanoveného v podmienkach emisie.

(146)

Komisia súhlasí so stanoviskom experta, že poštové sporiteľné certifikáty nemožno považovať za štruktúrované produkty podľa zvyčajnej definície, a to práve pre opčný predaj, ktorý zahŕňajú.

(147)

Porovnanie medzi poštovými sporiteľnými certifikátmi a štruktúrovanými nástrojmi, ako navrhovalo Taliansko, nie je primerané, okrem prípadu indexovaných certifikátov (63).

(148)

ABI opakovane navrhovala porovnanie s krátkodobými a dlhodobými štátnymi cennými papiermi. Toto porovnávanie nie je vhodné, lebo produkty štátnej pokladnice sa distribuujú predovšetkým inštitucionálnym investorom, kým bankové dlhopisy a poštové sporiteľné certifikáty sa distribuujú podľa bežného postupu maloobchodného segmentu trhu. Okrem toho výška odmeny účtovanej bankami za distribúciu vládnych dlhopisov maloobchodným investorom nie je trhová cena vyplývajúca zo vzájomného pôsobenia medzi ponukou a dopytom po maloobchodných distribučných službách, ale je jednostranne stanovená štátom a má silu zákona. Tento poplatok preto nemožno považovať za trhovú úroveň odmeny za distribučné služby na talianskom trhu (64).

(149)

Komisia sa domnieva, že porovnateľné produkty určené expertom odpovedajú na obavy ABI, že i) bankové dlhopisy vydávajú finančné spoločnosti, a preto sú väčšmi porovnateľné s poštovými sporiteľnými certifikátmi vydávanými CDP; ii) štátne cenné papiere a bankové dlhopisy majú rovnaké rizikové profily; a iii) bankové dlhopisy považované za porovnateľné s bežnými poštovými sporiteľnými certifikátmi a certifikátmi s pevne stanovenou lehotou splatnosti nie sú štruktúrované dlhopisy, ale tzv. plain vanilla dlhopisy.

(150)

Komisia sa napokon domnieva, že porovnateľné produkty relevantné na účely tohto rozhodnutia sú tie, ktoré boli určené v expertnej štúdii, t. j. v prvom rade bankové dlhopisy a potom podielové fondy s rovnakými charakteristikami.

(151)

Komisia sa domnieva, že metodológia a výpočty experta týkajúce sa ekvivalentných vstupných poplatkov za poštové sporiteľné certifikáty sú primerané. Konkrétne,

(152)

Vstupné poplatky, ku ktorým dospel expert, sú preto správne.

(153)

Komisia berie do úvahy obmedzenia dostupných údajov a súhlasí s expertom, že na základe ekonomickej literatúry a prieskumu trhu neexistuje finančný produkt, ktorý by bol dokonale porovnateľný s poštovými sporiteľnými certifikátmi z hľadiska všetkých relevantných určených faktorov. Komisia sa domnieva, že podstatný objem kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov zhromaždených a použitých expertom je primeraný na účel tohto rozhodnutia (65).

(154)

Komisia súhlasí, že záver týkajúci sa celého obdobia (2000 – 2006) je relevantný, lebo z rozhovorov, ktoré expert uskutočnil v teréne, vyplynulo, že od roku 2000 nedošlo k veľkým zmenám z hľadiska rozsahu distribučných poplatkov za bankové dlhopisy (v niektorých odpovediach sa dokonca uvádzalo, že ich rozsah sa znížil). Okrem toho rokovania medzi stranami vyústili do významných zmien z hľadiska odmeny v priebehu rokov (napríklad ročný poplatok za správu klesol percentuálne, aj ako suma). Komisia sa nazdáva, že rokovania o poplatkoch musia zohľadňovať viacročný výhľad. Preto je dôležité, aby sa odôvodnenie vzťahovalo na viacročné obdobie.

(155)

Komisia okrem toho súhlasí s expertom, že keďže štruktúra odmeny za poštové sporiteľné certifikáty a všetky porovnateľné finančné produkty nie je rovnaká, výšku odmeny za distribúciu rôznych produktov je potrebné vyjadriť rovnorodými podmienkami. Z tohto pohľadu, keďže pri bankových dlhopisoch sú jedinými poplatkami distribučné poplatky, Komisia považuje za oprávnené vypočítať ekvivalentné vstupné poplatky pre podielové fondy.

(156)

Komisia sa takisto domnieva, že regresná analýza vykonaná na základe vzorky bankových dlhopisov sa zdá byť najlepšou metódou na stanovenie trhovej odmeny za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov. Komisia súhlasí s expertom, že deskriptívna štatistika pre podielové fondy, určené ako porovnateľné produkty ABI a Talianskom, sa môže použiť na vyvodenie zmysluplných záverov. Podľa Komisie sú preto prostriedky a predpokladané hodnoty vypočítané expertom prijateľné.

(157)

Medzi Komisiou a expertom sa vyskytol technický rozdiel, pokiaľ ide o intervaly uplatniteľné na predpokladané hodnoty (štandardná chyba/štandardná odchýlka) na stanovenie, či bola odmena zlučiteľná so situáciou na trhu. Komisia však nebude musieť ďalej skúmať túto otázku, lebo tieto intervaly nebudú v jej posúdení potrebné.

(158)

Je potrebné zhodnotiť, či nasledujúce produkty boli zlučiteľné so situáciou na trhu počas príslušného obdobia:

Tabuľka č. 15

Obdobie subskripcie rôznych druhov poštových sporiteľných certifikátov

(159)

Pokiaľ ide o dematerializované poštové sporiteľné certifikáty, z porovnania hodnôt v tabuľkách č. 9 a 10 vyplývajú nasledujúce závery.

(160)

Papierové poštové sporiteľné certifikáty so splatnosťou 18 mesiacov sú odmeňované rovnakou sadzbou ako dematerializované certifikáty (pretože pri týchto certifikátoch sa neúčtuje ročný správny poplatok). Tento druh certifikátu je preto takisto zlučiteľný so situáciou na trhu.

(161)

Ostáva už len zistiť, či je zlučiteľná so situáciou na trhu aj odmena za bežné papierové poštové sporiteľné certifikáty za roky 2000 – 2006 a za papierové certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti za roky 2000 – 2002.

(162)

Komisia poznamenáva, že expert takisto porovnáva papierové poštové sporiteľné certifikáty s porovnateľnými dematerializovanými produktmi, lebo nemohol určiť vhodné porovnateľné produkty v papierovej podobe medzi dostupnými produktmi na trhu.

(163)

Komisia sa domnieva, že špecifické úlohy, ktoré spoločnosť PI vykonáva v prípade papierových dlhopisov, sa odlišujú od obyčajnej výroby papierových certifikátov, pre ktoré sa vyberá osobitný poplatok (pozri odseky 130 – 132).

(164)

Treba zdôrazniť, že rozdiel medzi celkovými poplatkami za papierové a dematerializované poštové sporiteľné certifikáty sa odvodzuje iba zo zložky poplatku za správu (69).

(165)

Spoločnosť PI vykonáva špecifické úlohy súvisiace so správou fondu papierových certifikátov. Bežné poštové sporiteľné certifikáty môže v papierovej podobe „kupovať“ ktokoľvek, kto sa osobne dostaví na poštový úrad s preukazom totožnosti a so sumou v hotovosti, ktorú chce investovať do certifikátov, a to v ktorýkoľvek deň a na ktoromkoľvek poštovom úrade v Taliansku. Nie je potrebné mať otvorený bežný účet v PI, lebo papierové sporiteľné certifikáty je možné kúpiť za hotovosť. Predávajúci požiadajú zákazníka o vyplnenie niekoľkých formulárov, zadajú jeho meno na certifikáty a odovzdajú mu ich. Pri vyplatení certifikátov je postup takmer taký istý. Riadenie týchto krokov vyžaduje organizačné úsilie, ktoré nie je potrebné, alebo je aspoň ľahšie, v prípade dematerializovaných poštových sporiteľných certifikátov a bankových dlhopisov.

(166)

Preto sa väčšia odmena za ročný fond papierových certifikátov zdá byť odôvodnená špecifickými úlohami, ktoré spoločnosť PI plní, pokiaľ ide o tieto papierové certifikáty, takže porovnanie medzi celkovými odhadovanými vstupnými poplatkami za bežné papierové poštové sporiteľné certifikáty a dlhopisy vydávané bankami by bolo neobjektívne voči PI a určenie otázky, či odmena za poštové sporiteľné certifikáty je zlučiteľná so situáciou na trhu, by sa malo zakladať predovšetkým na dôkaze týkajúcom sa dematerializovaných certifikátov.

(167)

Komisia súhlasí s expertom, že spoločnosť PI plní špecifické úlohy v prípade papierových poštových sporiteľných certifikátov, ktoré presahujú kompenzáciu za materiálnu výrobu papierových certifikátov (70). Dodatočné úlohy odôvodňujú vyššie ročné poplatky. Ročná odmena vyplatená spoločnosti PI za špecifické dodatočné úlohy týkajúce sa správy papierových certifikátov dosahovala počas tohto obdobia v priemere 0,14 % fondu papierových certifikátov (pozri tabuľku č. 4) (71). Náklady vzniknuté pri správe papierových certifikátov nemožno presne vyčísliť, ale Komisia sa domnieva, že malá odmena navyše určená v tomto prípade nie je neprimeraná vzhľadom na prácu a organizačné úsilie požadované na správu papierových certifikátov (opísané v odseku 166). V roku 2006 správne poplatky vyplatené spoločnosti PI dosahovali sumu celkom 7 126 EUR na pobočku poštového úradu. V rokoch 2000 – 2001, keď sa medzi zmluvnými stranami rokovalo o osobitných kvalitatívnych cieľoch (72), správne poplatky vyplatené spoločnosti PI dosahovali sumu 18 064 EUR, resp. 14 231 EUR na pobočku poštového úradu (73). Komisia zastáva názor, že tieto úrovne poplatkov sú primerané správe papierových certifikátov a že sú zlučiteľné so situáciou na trhu. Komisia takisto poznamenáva, že trend tejto ročnej odmeny bol klesajúci a že sa očakáva, že objem papierových certifikátov sa postupom času bude znižovať.

(168)

Poštové sporiteľné certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti neboli nikdy dostupné v dematerializovanej podobe: v tejto súvislosti Komisia vypočítala poplatky vyplatené spoločnosti PI okrem odmeny za úlohy súvisiace so správou. Za roky 2000 – 2002 sa získala priemerná hodnota 1,72 % pri konzervatívnom prístupe (74), čo je menej než najnižšia predpokladaná trhová odmena (1,76 % – pozri tabuľku č. 10) a menej než viaceré odhady odmeny za poštové sporiteľné certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti, pri zohľadnení cenových politík rôznych distribútorov (pozri tabuľku č. 11, pole B). Komisia preto môže vyvodiť záver, že odmena vyplatená za papierové poštové sporiteľné certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti bola zlučiteľná so situáciou na trhu.

(169)

Tieto úvahy vedú k záveru, že odmena za bežné papierové poštové sporiteľné certifikáty a certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti je zlučiteľná so situáciou na trhu.

(170)

Komisia sa preto domnieva, že vyplatená odmena bola zlučiteľná so situáciou na trhu v rokoch 2000 – 2006 v prípade všetkých poštových sporiteľných certifikátov.

(171)

Ako druhú možnosť v tomto špecifickom prípade Komisia mohla vyvodiť záver, že poplatky vyplatené spoločnosti PI boli zlučiteľné so situáciou na trhu, kým boli nižšie než najvyšší odhad predpokladanej hodnoty.

(172)

Ak by sa prijal takýto názor, v tabuľke č. 10 sa uvádza, že odmena za bežné papierové certifikáty a papierové certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti by bola zlučiteľná so situáciou na trhu: najvyšší odhad predpokladanej hodnoty pre bežný papierový poštový sporiteľný certifikát je 4,54 % (najvyššia hranica predpokladanej hodnoty), zatiaľ čo maximálny poplatok za roky 2000 – 2006 je 3,07 %. Príslušné hodnoty pre papierové poštové sporiteľné certifikáty s pevne stanovenou lehotou splatnosti sú 3,34 % a 3,09 %.

(173)

Pomocou metódy pohyblivej ročnej odmeny by Komisia dospela k rovnakým záverom.

(174)

Metóda pohyblivej ročnej odmeny je prijateľná, lebo Komisia sa domnieva, že každoročné rokovania medzi spoločnosťami PI a CDP zohľadňujú premenlivosť ročných poplatkov.

(175)

Ak by Komisia postupovala podľa tohto prístupu, jej závery o zlučiteľnosti so situáciou na trhu by boli ešte jednoznačnejšie.

(176)

Expert poznamenáva, že s absolútnou istotou možno tvrdiť, že papierová distribúcia je špecifická pre poštové sporiteľné certifikáty, s jedinou výnimkou jednotiek v podielových fondoch, kde je to stále právne povolené. ABI takisto uznáva, že finančné trhy v súčasnosti obchodujú takmer výlučne s dematerializovanými produktmi. ABI nepredkladá žiadne argumenty alebo údaje, ako sa má určovať, či táto odmena je zlučiteľná so situáciou na trhu, ani nenamieta proti výpočtu porovnateľnej odmeny za vydávanie papierových certifikátov prostredníctvom porovnania s papierovými certifikátmi emitovanými podielovými fondmi. Komisia preto súhlasí so záverom experta týkajúcim sa tejto otázky (pozri odôvodnenia 130 – 132).

(177)

So zreteľom na argumenty predložené Talianskom týkajúce sa zlučiteľnosti marže za umiestňovanie poštových sporiteľných certifikátov so situáciou na trhu (odôvodnenia 85 – 88) Komisia poznamenáva, že simulovaná zisková marža uvedená Talianskom za poštové sporiteľné certifikáty nie je dostatočná na preukázanie zlučiteľnosti distribučných poplatkov za certifikáty so situáciou na trhu, keďže, ako uznávajú talianske orgány, spoločnosť PI nevedie oddelené účtovníctvo pre jednotlivé finančné produkty, takže na účely tohto rozhodnutia nie je možné zhromaždiť spoľahlivé informácie týkajúce sa príjmov a výdavkov vytvorených certifikátmi.

(178)

Porovnanie celkovej ziskovej marže spoločnosti PI/Bancoposta a marže všetkých porovnateľných aktivít komerčných bánk je ešte menej výstižné.

(179)

Komisia sa preto domnieva, že nemožno vyvodiť žiadny záver na základe tohto argumentu, pokiaľ ide o zlučiteľnosť distribučných poplatkov za poštové sporiteľné certifikáty so situáciou na trhu, ktoré sú iba jednou zo služieb poskytovaných spoločnosťou Bancoposta a ktoré sa musia porovnávať s aktivitami a produktmi komerčných bánk, ktoré nie sú porovnateľné.

(180)

So zreteľom na porovnanie predložené talianskymi orgánmi medzi distribučnými poplatkami za poštové sporiteľné certifikáty a poplatkami za poštové vkladné knižky a ich extrapoláciu odmeny za poštové sporiteľné certifikáty údajne zlučiteľnej so situáciou na trhu počas ich priemernej životnosti (pozri odôvodnenie 83), sa Komisia vzhľadom na analýzy vykonané expertom domnieva, že predpoklad lineárneho účinku splatnosti na distribučné poplatky je príliš zjednodušujúci. Navyše je vhodnejšie porovnávať poštové sporiteľné certifikáty s finančným nástrojom vydaným subjektmi na trhu.

(181)

ABI tvrdí, že vnútorná miera výnosnosti štátnych dlhopisov je vždy nižšia než pri podnikových dlhopisoch s rovnakou mierou a že je to spôsobené odlišným rizikom aj vtedy, ak majú príslušné finančné nástroje rovnaký rating; Komisia sa však domnieva, že rozdiel vo výnosnosti sa lepšie objasňuje rozdielmi medzi distribučnými sieťami (maloobchodné a veľkoobchodné) než rozdielom v úrovni rizika.

(182)

Podľa rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (75), keď je podnik poverený poskytovaním niekoľkých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, interné účty podniku musia na úrovni každej služby všeobecného hospodárskeho záujmu zabezpečovať, aby nedošlo k nadmernej náhrade.

(183)

Z informácií poskytnutých Talianskom je jasné, že v interných účtoch spoločnosti PI nie sú náklady a príjmy súvisiace so službou všeobecného hospodárskeho záujmu týkajúce sa poštového sporenia riadne oddelené od nákladov a príjmov spojených s inými službami.

(184)

Komisia by preto chcela pripomenúť Taliansku, že musí splniť záväzok v tomto ohľade.

(185)

Trhová odmena vyplatená Talianskom spoločnosti PI za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov je primeraným ocenením miery nákladov, ktoré by vznikli bežnému dobre spravovanému podniku pri plnení tých istých záväzkov, pri zohľadnení príjmov a primeraného zisku za ich plnenie.

(186)

Odkedy boli službou všeobecného hospodárskeho záujmu poverené spoločnosti PI a CDP v roku 2004, štyri podmienky uvedené v rozsudku vo veci Altmark boli splnené. Odmena vyplatená spoločnosti PI za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov v rokoch 2004 až 2006 nepredstavovala štátnu pomoc.

(187)

Skôr než boli spoločnosti PI a CDP poverené službou všeobecného hospodárskeho záujmu, odmena vyplácaná spoločnosti PI za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov bola zlučiteľná so situáciou na trhu. Keďže spoločnosti PI nebola poskytnutá žiadna výhoda, odmena nepredstavovala štátnu pomoc.

(188)

Komisia dospela k názoru, že odmena vyplácaná spoločnosti PI za distribúciu poštových sporiteľných certifikátov v rokoch 2000 – 2006 nepredstavuje štátnu pomoc,