24.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 89/2

(1)

Rada 27. marca 2007 preskúmala aktualizovaný program stability Belgicka, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010 (2).

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP spomalí z 2,7 % v roku 2006 na priemernú úroveň 2,2 % až do konca programového obdobia. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú realistické.

(3)

Súčasná aktualizácia programu stability sa zakladá na predpoklade vyrovnaného rozpočtu v roku 2006. Zdá sa, že tento predpoklad vo všeobecnosti potvrdzujú najnovšie údaje, hoci predikcia útvarov Komisie prognózovala deficit vo výške 0,2 % HDP. Hoci boli cyklické podmienky v roku 2006 výrazne lepšie, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej aktualizácii, a výdavky sa v podstate vyvíjali podľa očakávaní, príjmy boli nižšie, ako sa očakávalo, (najmä z dôvodu podhodnotenia vplyvu záverečnej fázy reformy priamych daní z roku 2001, ktorá mala znížiť daňovo-odvodové zaťaženie). Tento nedostatok čiastočne vyvážili plánované jednorazové opatrenia, ktoré oproti očakávaniam zarobili viac, a niektoré dodatočné jednorazové opatrenia obmedzeného rozsahu. Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení) sa preto v roku 2006 výrazne zhoršilo, a to najmä pre opatrenia, ktoré pôsobili na zníženie príjmov.

(4)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v programe je zabezpečiť pokračujúce znižovanie stále vysokého pomeru dlhu k HDP (takmer 90 % v roku 2006) na úroveň nižšiu ako 75 % HDP v roku 2010 prostredníctvom postupného zvyšovania nominálnych rozpočtových prebytkov (z 0,3 % HDP v roku 2007 na 0,9 % HDP v roku 2010) s cieľom pripraviť sa na očakávaný šok v dôsledku starnutia obyvateľstva. Očakáva sa, že primárny prebytok, ktorý sa od roku 2001 (keď dosiahol 7 % HDP) znižoval, sa ustáli na úrovni približne 4,1 % HDP. Celková úprava sa takmer v plnej miere dosiahne znížením výdavkov (o 1,25 percentuálneho bodu HDP v období rokov 2006 až 2010). Zníženie výdavkov možno pripísať klesajúcimi úrokovým výdavkom (0,75 percentuálneho bodu), ktoré sú dôsledkom pokračujúceho znižovania dlhu, ako aj poklesu primárnych výdavkov (0,5 percentuálneho bodu). Zníženie výdavkov čiastočne vyrovnáva pokles verejných výdavkov (0,5 percentuálneho bodu). Prognózy programu po roku 2007 vo všeobecnosti zodpovedajú prognózam nezmenenej politiky, hoci sa zdá, že program sa (nepriamo) spolieha na ďalšie jednorazové opatrenia na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Táto stratégia je vo veľkej miere podobná stratégii navrhnutej v predchádzajúcej aktualizácii programu stability na základe vo všeobecnosti nezmeneného makroekonomického scenára.

(5)

Keďže program neposkytuje informácie o využívaní jednorazových a iných dočasných opatrení po roku 2007, štrukturálne saldo od roku 2008 nemožno na základe informácií v programe vypočítať. Za predpokladu, že sa relatívny vplyv jednorazových opatrení po roku 2007 nezmení, plánuje sa zlepšenie štrukturálneho salda, vypočítaného podľa spoločne dohodnutej metodiky, z hodnoty približne – 0,4 % HDP v roku 2006 na 0,7 % na konci programového obdobia. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii programu stability je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP, ktorý sa podľa programu dosiahne do roku 2008. To je o rok neskôr ako v predchádzajúcej aktualizácii. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo poskytnúť dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Rozpočtové výsledky by mohli byť o niečo horšie, ako sa v programe prognózuje. Platí to predovšetkým pre rok 2007, najmä preto, že rozpočet sa zdá v určitej miere optimistický a v niektorých prípadoch poskytuje nedostatočne podrobné údaje o predpokladaných opatreniach (vrátane jednorazových opatrení v oblasti predaja nehnuteľností alebo prevzatia dôchodkových povinností verejných spoločností, ktoré nie sú ďalej špecifikované). Belgicko celkovo zaznamenalo dobré výsledky pri dosahovaní nominálnych rozpočtových cieľov, zdá sa však, že na dosiahnutie cieľa na rok 2007 bude, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, potrebné prísne monitorovanie. Nadchádzajúce kontroly rozpočtu by mali určiť akékoľvek nevyhnutné dodatočné opatrenia. Horší ako plánovaný výsledok v roku 2007 by sa mohol preniesť do nasledujúcich rokov. Po roku 2008 existuje aj riziko, že ukončené jednorazové opatrenia nebudú nahradené štrukturálnymi opatreniami.

(7)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že rozpočtová pozícia v programe nemusí postačovať na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa uvedeného v programe do roku 2008. Ako však bolo uvedené, strednodobý cieľ má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu. Rozpočtová stratégia sa zdá dostatočná na dosiahnutie štrukturálnej rozpočtovej pozície, ktorú od roku 2008 možno podľa paktu považovať za primeranú. Navyše sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe poskytuje počas programového obdobia pri bežných makroekonomických výkyvoch dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Tempo postupu úpravy k strednodobému cieľu stanovené v programe by sa malo posilniť, aby bolo v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť referenčnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v priaznivom hospodárskom období a mohla by byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období. Vzhľadom na riziká nemusí úprava v roku 2007 dosiahnuť referenčnú hodnotu a v ďalších rokoch sa môže ešte spomaliť.

(8)

V programe sa uvádza dlh v roku 2006 vo výške 87,7 % HDP, v čom však nie je zahrnuté prevzatie dlhu železničnej spoločnosti SNCB v roku 2005, ktoré podľa Eurostatu zvýši úroveň dlhu v tom istom roku o 1,7 % HDP. Útvary Komisie preto odhadujú hrubý verejný dlh v roku 2006 vo výške 89,4 % HDP, čo je stále výrazne nad referenčnou hodnotou 60 % stanovenou v zmluve, hoci sa v posledných rokoch podstatne znížil. V programe sa počas programového obdobia prognózuje rýchly pokles pomeru dlhu k HDP o približne 15 percentuálnych bodov. Na základe tohto posúdenia rizika a najmä vzhľadom na riziká pre uvedené rozpočtové ciele bude vývoj pomeru dlhu k HDP pravdepodobne o niečo menej priaznivý, ako sa prognózuje v programe. Zdá sa však, že sa pomer dlhu k HDP počas programového obdobia stále dostatočne znižuje smerom k referenčnej hodnote.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet v Belgicku je nad priemernou úrovňou EÚ, pričom ho ovplyvňuje najmä rozsiahly nárast výdavkov, vyjadrených ako podiel na HDP, počas nadchádzajúcich desaťročí. Počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým primárnym prebytkom, hoci slabšia ako v roku 2005, prispieva k zmierneniu prognózovaného dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet, nepostačuje však na úplné pokrytie výrazného nárastu výdavkov. Navyše, súčasná úroveň hrubého dlhu, hoci klesá, zostáva výrazne nad referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve. Trvalé zníženie pomeru dlhu k HDP si vyžaduje udržateľné vysoké primárne prebytky počas dlhého obdobia, ktoré by prispeli k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Belgicko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií stredné riziko.

(10)

Program stability neobsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Navyše neposkytuje žiadne systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem, zdá sa však, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Obidva programy predpokladajú najmä postupné vykonávanie „generačného paktu “(komplexný plán na zvýšenie zamestnanosti a posilnenie sociálneho zabezpečenia), ďalšie postupné znižovanie daňového zaťaženia pracovnej sily a opatrenia na podporu výskumu a podnikania.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje podľa kódexu pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (3).

i)

zabezpečilo dosiahnutie rozpočtového cieľa na rok 2007 a v ďalších rokoch posilnilo tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu, a to aj obmedzením využívania jednorazových opatrení;

ii)

vzhľadom na vysokú úroveň dlhu a prognózovaný nárast výdavkov súvisiacich s vekom zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií aspoň dosiahnutím strednodobého cieľa, ako aj vykonaním reforiem.