27.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/1

(1)

Dňa 2. októbra 2003 nadobudlo v Taliansku platnosť, uverejnením v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 229 z 2. októbra 2003, vládne nariadenie (Decreto-Legge) č. 269 z 30. septembra 2003„Disposizioni urgenti per favorire lo sviluppo e per la correzione dell’andamento dei conti pubblici“ („DL 269/2003“), ktoré bolo potom zmenené na zákon č. 326 z 24. novembra uverejnený v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 274 z 25. novembra 2003. Článok 12 DL 269/2003 ustanovuje, že prevádzkový výsledok realizovaný týmito podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovanými na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovanom trhu v Európskej únii podlieha priamej dani vo výške 5 %, namiesto bežnej sadzby 12,5 %, ktorá sa uplatňuje na nešpecializované investičné nástroje.

(2)

Listom z 22. októbra 2003 (D/56756) Komisia vyzvala talianske orgány, aby poskytli informácie o predmetných výhodách a o ich uvedení do platnosti s cieľom zistiť ich prípadný charakter štátnej pomoci v zmysle článku 87 zmluvy. V tom istom liste Komisia pripomenula Taliansku jeho povinnosť oznamovať Komisii všetky opatrenia, ktoré by mohli predstavovať pomoc v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy pred samotným zavedením do platnosti.

(3)

Listami z 11. novembra 2003 (A/37737) a z 26. novembra 2003 (A/38138) predložili talianske orgány požadované informácie. Dňa 19. decembra 2003 (D/58192) Komisia opäť pripomenula Taliansku jeho povinnosti v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy, a vyzvala talianske orgány, aby informovali prípadných príjemcov výhod o dôsledkoch, ktoré ustanovuje zmluva a článok 14 Radu nariadenia č. 659/1999 (2) v prípade zistenia, že výhody predstavujú pomoc, ktorá bola zavedená nelegálne, bez prechádzajúceho povolenia zo strany Komisie.

(4)

Listom z 11. mája 2004 (SG 2004 D/202046) Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí zo 7. mája 2004 začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s daňovými výhodami udeľovanými Talianskom prostredníctvom predmetného opatrenia.

(5)

Listom zo 14. júla 2004 (A/35463) talianske orgány predložili svoje pripomienky.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené 9. septembra 2004 v Úradnom vestníku Európskej únie a zúčastnené strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca odo dňa uverejnenia (3).

(7)

V dňoch 16. a 27. septembra 2004 sa uskutočnili stretnutia medzi zástupcami Komisie a talianskou daňovou správou na účely prehodnotenia niektorých aspektov opatrenia.

(8)

Listom zo 7. októbra 2004 (A/37679) boli doručené pripomienky Združenia talianskych správcovských spoločností úspor (Associazione delle società di gestione del risparmio italiane) (Assogestioni). Listom z 28. októbra 2004 (D/57696) Komisia predložila tieto pripomienky talianskym orgánom. Listom zo 6. decembra 2004 (A/39479) talianske orgány predložili svoje komentáre v súvislosti s predloženými pripomienkami.

(9)

Listom z 18. februára 2005 (A/31490) združenie Assogestioni predložilo doplňujúce pripomienky k pripomienkam predloženým 7. októbra 2004. Listom z 24. februára 2005 (D/51366) Komisia predložila tieto pripomienky talianskym orgánom. Listom zo 4. apríla 2005 (A/32813) talianske orgány predložili svoje komentáre v súvislosti s predloženými pripomienkami.

(10)

Listom z 28. februára 2005 (A/31724) boli doručené pripomienky zo strany Európskej federácie investičných fondov a spoločností (European Federation of Investment Funds and Companies – FEFSI). Keďže tieto pripomienky boli predložené po stanovenom termíne na odoslanie (pozri bod 6), a keďže tieto pripomienky sú podobné pripomienkam, ktoré predložilo združenie Assogestioni, neboli tieto pripomienky predložené Taliansku a neboli zohľadnené pre účely tohto rozhodnutia.

(11)

Článok 12 DL 269/2003 ustanovuje daňové výhody v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (investičné nástroje), ktoré upravuje talianske právo. Tento článok najmä ustanovuje, že s platnosťou od daňového roka, v ktorom budú splnené stanovené špecifické podmienky, bude prevádzkový výsledok realizovaný niektorými podnikmi kolektívneho investovania do cenných papierov („špecializované investičné nástroje“) špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na trhu cenných papierov regulovanom Európskou úniou, zdaňovaný podľa náhradnej daňovej sadzby vo výške 5 % namiesto bežnej sadzby 12,5 %. Vo všeobecnosti sa v talianskom systéme zdaňovania kolektívnych investícií predmetná daň každoročne uplatňuje na podniky kolektívneho investovania na základe zdaniteľného základu zodpovedajúcemu ročnému nárastu denne zaregistrovanej hodnoty ich aktív („prevádzkový výsledok“); týmto spôsobom sa zdaňujú potenciálne narastené nadhodnoty investorov, ktorí investujú do týchto investičných nástrojov. Vďaka tomuto systému investori nemusia platiť ďalšie dane pri rozdeľovaní zisku pochádzajúceho z týchto investícií.

(12)

Opatrenie mení daňovú schému platnú v Taliansku na kapitálové výnosy z rôznych investičných nástrojov, vrátane otvorených investičných fondov, ktoré sú upravené smernicou Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1895 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (4), „luxemburských historických“ fondov, investičných spoločností s variabilným kapitálom (SICAV) a zatvorenými investičnými fondmi cenných papierov, ktoré ustanovuje právna norma, ktorá upravuje investičné nástroje. Ustanovenia príslušných talianskych zákonov sú nasledujúce:

(13)

Predmetné investičné nástroje predstavujú kolektívne investície do prevoditeľných cenných papierov vrátane dlhopisov, akcií a iných cenných papierov kótovaných a nekótovaných spoločností, v kolektívnom záujme plurality investičných subjektov (tzv. „účastníci“ alebo „upisovatelia“). Investičné nástroje môžu byť v podobe buď zmluvného investičného fondu bez právnej subjektivity (napríklad unit trust alebo spoločný investičný fond), ktorý riadi zvláštna správcovská spoločnosť pod majetkovým profilom, alebo investičného fondu v podobe spoločnosti (napríklad SICAV) (5) alebo dôchodkového fondu (6). Investičné nástroje reprezentované spoločnými investičnými fondmi sa rozdeľujú na „otvorené“ alebo „zatvorené“ (7).

(14)

Článok 12 DL 269/2003 ustanovuje, že od daňového roka, v ktorom opatrenie nadobudne platnosť, sa na špecializované investičné nástroje uvedené v predmetnej právnej norme uplatňuje namiesto daňovej sadzby 12,5 % náhradná daňová sadzba vo výške 5 % z vzniknutých prevádzkových výnosov, zložených z ročného nárastu denne zaznamenanej hodnoty ich majetku.

(15)

V zmysle článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003 sa za špecializované investičné nástroje považujú:

(16)

V zmysle článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003 sa spoločnosťami s nízkou a strednou kapitalizáciou cap rozumejú spoločnosti s trhovou kapitalizáciou nepresahujúcou 800 miliónov EUR, stanovenej na základe cien zaznamenaných posledný deň kótovania každého kalendárneho štvrťroka (9).

(17)

Schéma platí od daňového roku uvedenia do súladu právnych predpisov investičných nástrojov alebo odo dňa začiatku ich uplatňovania v prípade zriadenia nového nástroja; týmto spôsobom sa výslovne ustanoví povinnosť, že tieto investičné nástroje investujú aspoň dve tretiny svojich aktív do akcií spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch cenných papierov Európskej Únie.

(18)

Schéma mení daňové ustanovenia týkajúce sa všetkých talianskych kolektívnych investičných nástrojov, ak sú tieto nástroje spravované v Taliansku alebo podľa talianskeho práva a podliehajú v Taliansku schéme náhradnej dane ustanovenej pre prevádzkové výnosy realizované týmito investičnými nástrojmi (investičné nástroje podliehajúce náhradnej dani v Taliansku) alebo sú zahraničné a podliehajú dani v Taliansku v súvislosti s výnosmi rozdelenými talianskym upisovateľom. Tento predpis v skutočnosti mení tým istým účinkom daňové právne predpisy platné pre investičné nástroje podľa zahraničného práva, upravené vo vyššie uvedenej smernici Rady 85/611/EHS (harmonizované zahraničné PKIPCP) (10), ktorých prevádzkový výsledok je rozdelený talianskym investorom, alebo ktorých účasti sú v držbe talianskych investičných nástrojov (11).

(19)

Na objasnenie účinkov opatrenia, a akým spôsobom toto opatrenie nepriamo rozširuje zníženie dane aj na nešpecializované nástroje a iné druhy podielových nástrojov, je potrebné oddelene preskúmať rôzne daňové ustanovenia uplatniteľné na kapitálové výnosy investičných nástrojov a ich podielov, ktoré boli znemené v článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003. Na tento účel je potrebné rozlišovať medzi „investičnými nástrojmi pracujúcimi ako finanční sprostredkovatelia, ktorých výnos podlieha náhradnej daňovej sadzbe v Taliansku“ a „investičnými nástrojmi podliehajúcimi náhradnej dani, pracujúcimi ako podielové nástroje v iných investičných nástrojoch“, keďže tento istý investičný nástroj je možné použiť ako finančný sprostredkovateľ (ktorý napríklad investuje do cenných papierov) alebo ako upisovateľ-podielnik (ktorý napríklad investuje do iných investičných nástrojov). Pre výnosy iných investorov, ktorí nepatria do schémy náhradnej dane platnej pre investičné nástroje, je venovaná zvláštna kapitola.

(20)

Na základe všeobecnej schémy nepodliehajú investičné nástroje dani z príjmov. Všetky prevádzkové výnosy investičných nástrojov však podliehajú výlučne náhradnej dani vo výške 12,5 %, vypočítanej na základe čistého prevádzkového výsledku týchto nástrojov. V zmysle príslušných ustanovení ide o definitívnu daň, ktorá nahrádza akúkoľvek ďalšiu daň uplatniteľnú na príjmy rozdelené investičnými nástrojmi.

(21)

Prevádzkový výsledok sa stanovuje odpočítaním od hodnoty čistého majetku fondu na konci roka vrátane predbežnej náhradnej dane zvýšenej o prípadné rozdelené výplaty splátok a výnosov v roku, hodnoty čistého majetku fondu na začiatku roka a výnosov z podielov v podnikoch kolektívneho investovania úspor podliehajúcich náhradnej dani, ale aj výnosov oslobodených a podliehajúcich zrážkovej dani (12).

(22)

Všeobecnú daňovú schému mení a dopĺňa článok 12 vládneho nariadenia DL 269/2003 upravujúc uplatňovanie náhradnej dane vo výške 5 % na prevádzkové výnosy špecializovaných investičných nástrojov.

(23)

Na základe všeobecnej schémy sú všetky výnosy rozdelené vlastným upisovateľom (vrátane iných investičných nástrojov) investičnými nástrojmi podliehajúcimi schéme náhradnej dane v Taliansku a nepodliehajú žiadnemu ďalšiemu zdaňovaniu. Predmetné opatrenie zachováva schému výnimky udelenej v súvislosti s výnosmi pochádzajúcimi zo špecializovaných investičných nástrojov (podliehajúcich náhradnej dani so zníženou sadzbou vo výške 5 %). Toto opatrenie okrem toho upravením sadzby dane na rovnakú úroveň sadzby 5 % ako náhradná daň (13) znižuje, efektívne zdaňovanie príjmov z nešpecializovaných investičných nástrojov pochádzajúcich z účasti v špecializovaných investičných nástrojoch podľa zahraničného práva, ktoré nepodliehajú náhradnej dani v Taliansku.

(24)

Príjmy pochádzajúce z investičných nástrojov nepodliehajú podľa talianskeho alebo zahraničného práva talianskych upisovateľov ďalšiemu zdaňovaniu v Taliansku, keďže sú už zdaňované talianskym nástrojom (zrážková daň). Ak je však upisovateľom spoločnosť pôsobiaca v oblasti činnosti obchodnej spoločnosti, poberané výnosy vytvárajú príjem spoločnosti, ktorý podlieha daňovej sadzbe 33 %. Týmto podnikom je poskytovaný daňový kredit vo výške 15 %, ktorý úplne neutralizuje dvojité zdaňovanie prijatých kapitálových výnosov. Schéma v podstate potvrdzuje vyššie uvedený daňový kredit aj v prípade príjmov pochádzajúcich zo špecializovaných investičných nástrojov (14).

(25)

Na základe ustanovení článku 18 jednotného textu daní z príjmov (TUIR), výnosy pochádzajúce z investičných nástrojov podliehajú, podľa zahraničného práva talianskym investorom, zrážkovej dani vo výške 12,5 %. Opatrenie znižuje zrážkovú daň na 5 %, ak sú výnosy rozdeľované špecializovanými investičnými nástrojmi. Toto ustanovenie zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie medzi upisovateľmi podielov v investičných nástrojoch podľa zahraničného práva a upisovateľmi investičných nástrojov podľa talianskeho práva.

(26)

Vzniknuté výnosy investičných nástrojov sa podieľajú na prevádzkovom výsledku dôchodkových fondov, ktoré majú v držbe podiely týchto investičných nástrojov. Tieto výnosy okrem toho podliehajú náhradnej dani so sadzou 11 %. S cieľom zabrániť dvojitému zdaňovaniu vzniknutých výsledkov dôchodkových fondov je ustanovený daňový kredit zo samotných výnosov na 15 %, ktoré je potrebné odpočítať z náhradnej dane splatnej týmito dôchodkovými fondmi. Opatrenie upravuje pre špecifickú daňovú schému dôchodkových fondov nový špecifický systém zníženého zdaňovania, ktorý je ustanovený pre špecializované investičné nástroje.

(27)

Paralelne so znížením náhradnej dane uplatniteľnej na špecializované investičné nástroje, toto opatrenie znižuje daňový kredit, pridelený v súvislosti s výnosmi pochádzajúcimi zo špecializovaných investičných nástrojov podľa talianskeho práva, na 6 %. Článok 12 vládneho nariadenia DL 269/2003 okrem toho ustanovuje, že časť aktív dôchodkových fondov, vytvorená špecializovanými investičnými nástrojmi podľa zahraničného práva, podlieha, namiesto normálnej sadzby 11 % (15), efektívnej úrovni náhradnej dane vo výške 5 % .

(28)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa Komisia domnievala, že opatrenie zodpovedá všetkým kritériám nato, aby ho bolo možné kvalifikovať ako štátnu pomoc v prospech špecializovaných investičných nástrojov a spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe týchto špecializovaných nástrojov v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, zatiaľ čo nevzniesla pochybnosti o znížení priamej dane poskytnutej upisovateľom špecializovaných investičných nástrojov, pretože to predstavuje všeobecné opatrenie pre všetkých investorov.

(29)

Vznesením pochybností o možnej existencii pomoci v prospech špecializovaných investičných nástrojov považovala Komisia tieto nástroje za „podniky“ v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, pretože tieto nástroje majú podobu spoločnosti a predstavujú ako také podnikateľské jednotky alebo oddelené majetkové celky, ktoré sú riadené podnikmi, ktoré sa nachádzajú na investičných trhoch v pozícii hospodárskej súťaže. Po druhé, Komisia pripomenula, že špecializované investičné nástroje buď využívajú priamo zníženie daňovej sadzby alebo nepriamo využívajú, dodatočné kapitálové investície prostredníctvom zníženia dane, ktorú opatrenie udeľuje jej upisovateľom, ak títo investujú prevažne do spoločnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na európskom regulovanom trhu cenných papierov. Komisia okrem toho uviedla, že predmetné výhody nie sú pomerné k počtu akcií spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktoré majú v držbe tieto nástroje, ale závisia výlučne od ich stavu špecializovaných nástrojov.

(30)

Čo sa týka spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, Komisia zdôraznila, že opatrenie poskytuje nepriamu výhodu spoločnostiam, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov, pretože spôsobuje nárast ich likvidity vďaka uľahčeniu ich prístupu ku kapitálu. Výhoda závisí od statusu spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovanom európskom trhu cenných papierov a nie od ich výsledkov, ani od iných podmienok alebo od investícií, ktoré realizovali.

(31)

Taliansko a združenie Assogestioni vo svojich pripomienkach zdôraznili, že predmetné investičné nástroje nie je možné považovať za podniky ako také, pretože predstavujú len jednoduché majetkové masy, ktoré sú spravované rozdielnymi podnikmi. Tieto podniky by podliehali bežnému zdaňovaniu výnosov a nevyužívali by zníženie dane ustanovené v článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003.

(32)

Taliansko a združenie Assogestioni okrem toho potvrdili, že predmetné opatrenie by malo byť považované za opatrenie všeobecnej daňovej politiky, ktoré priamo prospieva investorom a len nepriamo má účinky na spoločnosti s nízkou a strednou kapitalizáciou a na investičné nástroje. Podľa zúčastnených strán je opatrenie, vzhľadom na ostatné spoločnosti kótované v Európe, zamerané na podporu kapitalizácie trhu spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, a ako také nepatrí do rámca kontroly štátnej pomoci. Taliansko spolu so zúčastnenými stranami argumentovali, že opatrenie nepredstavuje pomoc pre špecializované investičné nástroje, ani pre niektoré správcovské spoločnosti. V tejto súvislosti talianske orgány tvrdili, že opatrenie je otvorené pre všetky podniky, ktoré vytvárajú rôzne investičné nástroje určené hlavne na investovanie do spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciu kótovaných na európskych regulovaných trhoch, a preto predstavuje všeobecné opatrenie.

(33)

Okrem toho, na základe týchto pripomienok, by opatrenie nemalo vplyv na hospodársku súťaž, pretože akákoľvek európska spoločnosť s nízkou alebo strednou kapitalizáciou by mohla využiť ľahší prístup ku kapitálu. Okrem toho opatrenie by nepredstavovalo pomoc pre spoločnosti s nízkou a strednou kapitalizáciou, pretože investičné nástroje, alebo ich správcovské spoločnosti, by prijímali svoje investičné rozhodnutia s cieľom maximalizovať svoje zisky.

(34)

Združenie Assogestioni predložilo podrobné informácie o fungovaní schémy vo svojom prvom období prevádzkovania (rok 2004). Koncom roka 2004 boli v prevádzke tri špecializované investičné nástroje: dva z nich boli existujúce fondy, ktoré prispôsobili svoje predpisy takým spôsobom, aby mali v držbe predovšetkým akcie spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótované na európskych regulovaných trhoch, tretí bol nový fond. Združenie Assogestioni uviedlo, že daňové náklady na opatrenie by boli v roku 2004 minimálne. Na základe údajov predložených združením Assogestioni, Komisia vypočítala, že strata daňových výnosov v roku 2004 predstavovala približne 1,1 milióna EUR pri zohľadnení prispôsobení potrebných na neutralizáciu prenosu virtuálnych daňových kreditov týkajúcich sa predchádzajúcich rokov. Taliansko a zúčastnené strany tvrdia, že tieto údaje dokazujú, že predmetné opatrenie by malo bezvýznamné účinky na hospodársku súťaž a na obchod v rámci Spoločenstva pri zohľadnení skutočnosti, že aj spoločnosti s nízkou a strednou kapitalizáciou a investičné nástroje v zahraničí by mohli využívať nepriame účinky zníženia predmetnej dane.

(35)

Po zohľadnení predložených pripomienok talianskych orgánov a zúčastnených strán, Komisia potvrdzuje svoje vyjadrené stanovisko, že zníženie predmetnej dane v prospech investorov predstavuje štátnu pomoc v prospech buď organizácií špecializovaných na investície do akcií spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na európskych regulovaných trhoch, alebo spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe týchto organizácií, pretože toto opatrenie kumulatívne zodpovedá kritériám ustanoveným v článku 87 ods. 1 zmluvy.

(36)

Komisia predovšetkým pripomína svoje stanovisko, ktoré vyjadrila vo svojom liste o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého sú v niektorých prípadoch investičné nástroje považované za podniky v zmysle článku 87 zmluvy, a preto môžu využívať zníženie dane ustanovenej v článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003. Komisia sa predovšetkým domnieva, že aj keď špecializované investičné nástroje priamo nevyužívajú zníženie dane poskytované ich upisovateľom, tieto nástroje prijímajú nepriamu hospodársku výhodu, pretože daňové úľavy pre špecializované investičné nástroje nabáda upisovateľov nadobudnúť podiely v špecializovaných nástrojoch, čo im zvyšuje likviditu a dodatočné príjmy v podobe poplatkov za spravovanie a upisovanie.

(37)

Na základe oznámenia Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitále (16) v prípadoch, v ktorých štátne opatrenie ustanovuje vytvorenie fondu alebo iného investičného nástroja, je potrebné stanoviť, či samotný fond alebo investičný nástroj je možné považovať za podnik, ktorý prijíma štátnu pomoc. V tomto prípade Komisia zohľadňuje pripomienku talianskych orgánov, podľa ktorej špecializované investičné nástroje, ktoré uplatňujú zníženie dane v súlade s článkom 12 vládneho nariadenia DL 269/2003, sú jednoduché skupiny aktív, a preto nemôžu byť v podstate považované za podniky v zmysle článku 87 zmluvy. Komisia však pripomína, že v niektorých prípadoch investičné nástroje naberajú podobu spoločnosti a môžu individuálne prijímať výhody, aj keď je ich zdaňovanie oddelené od zdaňovania aktív, ktoré spravujú. Komisia okrem toho pripomína, že ďalšie investičné nástroje bez právnej subjektivity sú spravované spoločnosťami, ktoré na nachádzajú v hospodárskej súťaži s inými subjektmi, ktoré sa zaoberajú spracovaním úspor, a teda tieto uvedené podniky môžu využívať výhody.

(38)

Komisia sa domnieva, že špecializované investičné nástroje vykonávajú hospodársku činnosť a predstavujú podniky v zmysle článku 87 ods. 1. Toto potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora v oblasti DPH. Súdny dvor nedávno stanovil, (17) že operácie SICAV, ktoré spočívajú v kolektívnom investovaní do cenných papierov, predstavujú hospodársku činnosť vykonávanú pasívnymi subjektmi v zmysle článku 4 ods. 2 Šiestej smernice o DPH (18). Na základe judikatúry (19) a po zohľadnení Prvej smernice (20) je možné vydedukovať, že harmonizácia právnych predpisov týkajúcich sa DPH smeruje k odstráneniu faktorov, ktoré môžu meniť podmienky hospodárskej súťaže, a preto dospieť ku konkurenčnej neutralite. Keďže právne normy o štátnej pomoci a smernice o harmonizácii DPH majú rovnaký cieľ, Komisia sa domnieva, že je vhodné odkazovať sa na judikatúru týkajúcu sa uvedených smerníc, ktorá potvrdzuje, že predmetné investičné nástroje, či už v podobe spoločností alebo nie, vykonávajú hospodársku činnosť, a preto tvoria podniky v zmysle článku 87 ods. 1.

(39)

Komisia sa preto domnieva, že daňová výhoda poskytovaná investorom, ktorí investujú do špecializovaných investičných nástrojov, uprednostňuje samotné nástroje ako také, ak majú tieto nástroje podobu spoločnosti, alebo podniky, ktoré spravujú tieto nástroje, ak majú tieto nástroje zmluvnú podobu. Predovšetkým nárast dopytu po podieloch špecializovaných investičných nástrojov spôsobuje zvýšenie poplatkov za spravovanie a upisovanie, ktoré účtujú nástroje alebo spoločnosti, ktoré spravujú tieto nástroje.

(40)

Argumentácia, podľa ktorej opatrenie nie je selektívne, pretože neuprednostňuje stanovené investičné nástroje a správcovské spoločnosti vzhľadom na ich rozmery, štátnu príslušnosť, miesto registrácie alebo zloženie, nie je podstatné, pretože dôležitá je skutočnosť, že opatrenie ustanovuje zníženie výnimočnej a obmedzenej dane pre špecializované investičné nástroje do akcií kótovaných spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou a pre príslušné správcovské spoločnosti. Na základe konsolidovanej judikatúry (21), skutočnosť, že pomoc nie je určená pre jedného alebo viacerých špecifických vopred definovaných užívateľov, ale podlieha sérii objektívnych kritérií, nemôže spochybniť selektívny charakter štátneho opatrenia. Komisia sa okrem toho domnieva, že skutočnosť, že výhoda poskytovaná opatrením v prospech investičných podnikov spravujúcich špecializované investičné nástroje je len nepriama nemôže vylúčiť existenciu štátnej pomoci, pretože, tiež podľa konsolidovanej judikatúry Súdneho dvora (22), priame daňové výhody poskytované investorom, ktorí nie sú podnikmi, predstavujú nepriamu pomoc podnikom, do ktorých investori investujú.

(41)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie poskytuje vyššie uvedenú špecifickú nepriamu výhodu investičným nástrojom a príslušným správcovským spoločnostiam v neprospech ostatných podnikov, ktoré poskytujú alternatívne formy investícií.

(42)

Komisia tiež potvrdzuje svoje stanovisko vyjadrené vo svojom liste o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého predmetné opatrenie spôsobuje uprednostňovanie spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov, ktoré využívajú zníženie daňovej sadzby ustanovenej v článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003. Komisia sa predovšetkým domnieva, že opatrenie poskytuje nepriamu selektívnu výhodu spoločnostiam s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov v podobe nárastu dopytu po ich akciách a zvýšenia ich likvidity. Argumentácia, podľa ktorej neexistuje žiadna výhoda pre spoločnosti s nízkou a strednou kapitalizáciou, pretože fondy a investori pracujú na maximalizácii svojich ziskov, nie je možné prijať, pretože vďaka výhodnejšej daňovej schéme je investícia lákavejšia, čo poskytuje vyššiu likviditu spoločnostiam s nízkou a strednou kapitalizáciou bez akéhokoľvek aktívneho správania týchto spoločností zameraného na využitie týchto výhod.

(43)

Nie je možné prijať ani argumentáciu, na základe ktorej predmetné opatrenie tvorí opatrenie daňovej politiky určené na uprednostňovanie kapitalizácie spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou v Európe a vylučuje z poľa pôsobnosti predpisy o štátnej pomoci. Komisia zdôrazňuje, že poskytovaná daňová výhoda nekompenzuje podstatné rozdiely v daňovom zaobchádzaní medzi kolektívnymi investíciami do kótovaných spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou na jednej strane, a kolektívnymi investíciami do ostatných spoločností alebo jednotlivými investíciami do nekótovaných spoločností na strane druhej. Opatrenie tiež nie je možné odôvodniť na základe samotného špecifického cieľa, pretože sa obmedzuje len na ustanovenie zníženia dane v prípade špecializovaných kolektívnych investícií do akcií spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch, a pretože, ako také, nie je určené a ani primerané vzhľadom na svoj zámer uprednostniť kapitalizáciu týchto spoločností, ale skôr podmieňuje, aby boli investície vykonávané prostredníctvom špecializovaných investičných nástrojov.

(44)

Komisia sa domnieva, že uvedené výhody poskytuje štát alebo sú poskytované zo štátnych zdrojov. Keďže Taliansko nepredložilo námietky v tejto súvislosti, Komisia potvrdzuje hodnotenie, ktoré vyjadrila pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, a v zmysle ktorého výhoda pochádza od štátu, pretože spočíva v zrieknutí sa daňových výnosov, ktoré patria do talianskej štátnej pokladne.

(45)

Vzhľadom na vplyvy opatrenia Komisia potvrdzuje, že hodnotenie vykonané pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého môže opatrenie narúšať hospodársku súťaž medzi podnikmi a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, keďže spoločnosti prijímajúce pomoc môžu pracovať na medzinárodných trhoch a vykonávať obchodné činnosti a iné hospodárske činnosti na trhoch, pre ktoré je charakteristická hospodárska súťaž. Podľa konsolidovanej judikatúry (23), aby opatrenie narúšalo hospodársku súťaž stačí, ak sa príjemca pomoci nachádza v hospodárskej súťaži s ostatnými podnikmi na trhu otvorenom hospodárskej súťaži. Najmä podniky kolektívneho investovania do cenných papierov špecializované na akcie spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou sú v hospodárskej súťaži s inými finančnými podnikmi a pracujú na otvorenom trhu, ktorý je charakteristický podstatným obchodom v rámci Spoločenstva. Čo sa týka spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sa nachádzajú v držbe špecializovaných investičných nástrojov popísaných v článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003, aspoň niektoré z nich sú aktívne v sektoroch, v ktorých existuje obchod medzi členskými štátmi.

(46)

Komisia sa domnieva, že ani obmedzené daňové náklady, ktoré stanovuje toto opatrenie v roku 2004 (1,1 milióna EUR), ani nízky počet špecializovaných nástrojov v prevádzke v tomto roku (tri), vzhľadom na vysoký počet kótovaných spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktorých akcie boli v držbe, nemôže zmeniť záver, že opatrenie predstavuje pomoc, pretože, po prvé, podľa konsolidovanej judikatúry Súdneho dvora (24), aj pomoc v skromnom rozsahu ovplyvňuje hospodársku súťaž, a po druhé, pretože Taliansko nevylučuje, že predmetné opatrenie môže mať v budúcnosti podstatne výraznejší hospodársky vplyv. Okrem toho je potrebné poznamenať, že obmedzený vplyv opatrenia je tiež možné vysvetliť skutočnosťou, že Komisia začala pohotovo vyšetrovanie a konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa tohto opatrenia, čo mohlo ovplyvniť správanie subjektov. Nakoniec, aj keď počet oprávnených spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na európskych regulovaných trhoch je relatívne konzistentný v porovnaní so subjektmi ovplyvnenými znížením daňovej sadzby v roku 2004, údaje, ktoré predložilo Taliansko, neumožňujú dospieť k záveru, že odvodené výhody pre jednotlivých užívateľov sa môžu považovať za pomoc de minimis.

(47)

Komisia preto dospela k záveru, že predmetné opatrenie spôsobuje (prostredníctvom daňového zaobchádzania s investormi) zmenu konkurenčnej pozície niektorých podnikov, ktoré vykonávajú obchodné činnosti, a keďže tieto pôsobia na trhoch, ktoré sú otvorené medzinárodnej konkurencii, narúša tým aj hospodársku súťaž.

(48)

Talianske orgány začali uplatňovať opatrenie bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, čím nerešpektovali svoju povinnosť ustanovenú v článku 88 ods. 3 zmluvy. Keďže predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, a keďže bolo uplatňované bez preventívneho schválenia zo strany Komisie, toto opatrenie má charakter nelegitímnej pomoci.

(49)

Predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, preto musí byť jeho zlučiteľnosť so spoločným trhom prehodnotená na základe výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a v článku 87 ods. 3 zmluvy.

(50)

Talianske orgány výslovne namietali proti hodnoteniu Komisie, ktorej list o začatí konania vo veci formálneho zisťovania z 11. mája 2004, podľa ktorého sa v tomto prípade neuplatňuje žiadna výnimka uvedená v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy, vďaka ktorým je možné štátne pomoci považovať za zlučiteľné so spoločným trhom, a Komisia nezískala žiadne nové prvky, ktoré by spochybnili takéto závery.

(51)

Výhody v tomto prípade nie sú spojené so žiadnymi výdavkami alebo sú spojené s neoprávnenými výdavkami na pomoc v zmysle nariadení o kategorických výnimkách alebo existujúcich usmernení Spoločenstva.

(52)

Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 zmluvy týkajúce sa pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytovanej hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko sa v tomto prípade neuplatňujú.

(53)

Nie je možné uplatniť ani výnimku ustanovenú v článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy, ktorá ustanovuje povolenie pomoci na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, keďže sa opatrenie uplatňuje na celé územie Talianska a nielen na podporované talianske regióny v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a). Nakoniec, táto schéma zjavne žiadnym spôsobom neprispieva k rozvoju uvedených oblastí.

(54)

Rovnakým spôsobom nie je možné považovať túto schému za dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu a nie je ani určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve Talianska, ako je to ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy. Táto schéma tiež nemá za cieľ podporovať kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(55)

Nakoniec je potrebné prehodnotiť predmetné opatrenie vo svetle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Tento článok ustanovuje, že pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí je oprávnená, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Daňové výhody poskytnuté prostredníctvom tohto opatrenia nie sú poskytované ani pomerne k špecifickým investíciám na vytváranie pracovných miest alebo na špecifické projekty, ktoré by pomohli uľahčiť rozvoj niektorých činností alebo niektorých hospodárskych oblastí v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Tieto daňové výhody nie je možné považovať za zlučiteľné so spoločným trhom na základe kritérií stanovených v oznámení Komisie o „Štátnej pomoci a rizikovom kapitále“ (25), pretože predmetom oslobodených investícií sú kótované spoločnosti na európskom regulovanom trhu a talianske orgány nepreukázali, že tieto spoločnosti nemajú primeraný prístup k akcionárskym financovaniam, a teda sú vystavené pri zhromažďovaní kapitálu vyšším nákladom ako ostatné spoločnosti. Komisia nakoniec pripomenula, že ako uviedol Súdny dvor v súvislosti s iným opatrením pomoci, ktorý uprednostňuje špecifické investície, „nie je vylúčené, že samotná schéma sa môže uplatňovať voči podnikom nachádzajúcim sa v ťažkostiach alebo v citlivých sektoroch,“ ktoré upravujú špecifické predpisy v oblasti pomoci  (26) . Komisia dospela k záveru, že výhody poskytované predmetným opatrením znižujú daňovú záťaž, ktorú by mali príjemcovia za bežných podmienok znášať pri vykonávaní svojich hospodárskych činností, a preto je potrebné ich považovať za štátnu pomoc na prevádzku, ktorá je, podľa praxe a judikatúry, nezlučiteľná so spoločným trhom.

(56)

Komisia dospela k záveru, že daňové úľavy, poskytované prostredníctvom predmetného opatrenia, predstavujú štátnu pomoc na prevádzku podnikov, na ktoré sa nevzťahuje žiadna výnimka, a ktoré sú preto nezlučiteľné so spoločným trhom. Komisia okrem toho uvádza, že Taliansko začalo nelegitímne uplatňovať predmetné opatrenie.

(57)

Zistenie nelegitímne poskytnutej štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom má za bežný následok, že samotná pomoc bude musieť byť vrátená na obnovenie, v maximálnej možnej miere, situácie hospodárskej súťaže pred pomocou.

(58)

Toto rozhodnutie sa týka schémy ako takej a musí byť vykonané okamžite, vrátane vrátenia pomoci poskytnutej v rámci tejto schémy v zmysle článku 14 vykonávacieho nariadenia č. 659/1999 (27).

(59)

Za týmto účelom považuje Komisia v prvom rade za potrebné požiadať Taliansko o okamžité zrušenie predmetnej pomoci, ktorá spočíva v rozdiele v daňovom zaobchádzaní s prevádzkovými výnosmi, v prospech prevádzkových výnosov pochádzajúcich zo špecializovaných investičných nástrojov do akcií spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na európskych regulovaných trhoch a informovať všetky subjekty, ktoré uplatňovali predmetné daňové výhody, v zmysle štátnych ustanovení ustanovených v článku 12 vládneho nariadenia DL 269/2003 o priamej uplatniteľnosti tohto rozhodnutia Komisie.

(60)

Na druhom mieste bude Taliansko musieť zabezpečiť vrátenie pomoci zo strany investičných nástrojov alebo podnikov, ktoré spravujú investičné nástroje v zmluvnej podobe, ktoré sú v súčasnosti prvými príjemcami pomoci a subjektami daňovo povinnými odvádzať náhradnú daň z prevádzkových výnosov štátu. Pomoc určená na vrátenie zodpovedá rozdielu medzi bežnou náhradnou daňou a zníženou daňou odvodenou z predmetných daňových výhod. Toto rozhodnutie sa netýka možnosti, že investičné nástroje alebo podniky, ktoré ich spravujú, budú vyžadovať príslušnú sumu od ich upisovateľov, ak je táto možnosť ustanovená v národnom práve. Povinnosť vrátiť pomoc však nevylučuje možnosť, že všetka poskytnutá pomoc, alebo jej časť, jednotlivým príjemcov je zlučiteľná s článkom 2 nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis  (28).

(61)

Komisia žiada Taliansko, aby predložilo požadované informácie, prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe k tomuto rozhodnutiu, vypracovaním zoznamu finančných sprostredkovateľov a iných zúčastnených subjektov, ktorých sa týka vrátenie predmetnej finančnej výhody, a uvedením presných opatrení, ktoré plánuje prijať, alebo ktoré už prijalo, na okamžité a efektívne vrátenie nelegitímnej štátnej pomoci. Komisia vyzýva Taliansko, aby do dvoch mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia predložilo všetky dokumenty potvrdzujúce začatie uplatňovania konania, ktorého cieľom je vrátenie nelegitímnej pomoci (ako obežníky, príkazy na vrátenie atď.).

(62)

K sumám, ktoré je potrebné vrátiť, je potrebné pripočítať úroky vypočítané na základe nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (29).