17.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 46/7

(1)

Súčasné opatrenia platné pre dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa a z nelegovanej ocele pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny predstavujú konečné antidumpingové clá uložené nariadením Rady (ES) č. 348/2000 (2) a jeden záväzok prijatý vývozcom v Chorvátsku rozhodnutím Komisie č. 200/137/ES (3). Colná sadzba uplatniteľná na dovoz z Chorvátska je 23 %, zatiaľ čo colná sadzba uplatniteľná na dovoz z Ukrajiny je 38,5 %.

(2)

Komisia oznámila 23. novembra 2002 prostredníctvom oznámenia o začatí vyšetrovania uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (4) začatie predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny a začala vyšetrovanie.

(3)

Vyšetrovanie sa začalo na základe žiadosti podanej Obranným výborom priemyslu bezšvíkových oceľových rúr Európskej únie v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 75 % celkovej výroby Spoločenstva.

(4)

Treba uviesť, že v ten istý deň, 23. novembra 2002, sa začalo ďalšie preskúmanie v súvislosti s opatreniami platnými pre dovoz toho istého výrobku, t. j. určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa a z nelegovanej ocele pôvodom z Poľska, Ruska, Českej republiky, Rumunska a Slovenskej republiky (5). Opatrenia voči Poľsku, Českej republike a Slovenskej republike boli zrušené ako dôsledok rozšírenia Európskej únie 1. mája 2004. S odvolaním sa na nariadenie (ES) č. 1322/2004 (6) sa od 21. júla 2004 súčasné opatrenia na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok pôvodom z Ruska a Rumunska dočasne neuplatňujú. Preskúmanie týchto opatrení ešte stále prebieha.

(5)

Komisia oficiálne oboznámila známych zainteresovaných vyvážajúcich výrobcov v Chorvátsku a na Ukrajine, výrobcov, dovozcov, dodávateľov a užívateľov v Spoločenstve a orgány v Chorvátsku a na Ukrajine o otvorení vyšetrovania. Zúčastnené strany dostali príležitosť, aby v časovom limite stanovenom v oznámení o začatí písomne vyjadrili svoje názory a požiadali o vypočutie.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym zainteresovaným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili do doby uzávierky stanovenej v oznámení o začatí. Odpovede boli obdržané od piatich výrobcov Spoločenstva, jedného dovozcu, jedného vyvážajúceho výrobcu v Chorvátsku, troch vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine a troch predajcov spriaznených s ukrajinskými výrobcami.

(7)

Komisia vyhľadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu a výslednej ujmy, a vykonala kontroly v priestoroch týchto spoločností:

(8)

Vyšetrovanie dumpingu a ujmy trvalo od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2002 (obdobie vyšetrovania alebo OV). Preskúmanie trendov podstatných pre zhodnotenie ujmy trvalo od 1. januára 1999 do konca obdobia vyšetrovania (príslušné obdobie).

(9)

Výrobky, ktoré sú predmetom preskúmania:

(10)

Vyšetrovanie ukázalo, že všetky tieto kategórie si boli dostatočne podobné, aby mohli vytvoriť jeden výrobok, ako bolo dokázané v pôvodnom vyšetrovaní. Z tohto dôvodu a na účely súčasného antidumpingového vyšetrovania sa všetky typy príslušného výrobku pokladajú za jeden výrobok.

(11)

Ako i v pôvodnom vyšetrovaní, ani teraz sa nenašli rozdiely medzi príslušným výrobkom a bezšvíkovými rúrami a rúrkami vyrobenými a predávanými na domácom trhu v Chorvátsku.

(12)

Podobne sa nenašli žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a bezšvíkovými rúrami a rúrkami vyrobenými výrobcami Spoločenstva a predávanými na trhu Spoločenstva. Obidva výrobky zdieľajú rovnaké fyzické a chemické vlastnosti a spôsob použitia. Navyše obidva výrobky vyhovujú priemyselným normám ako DIN, API alebo ASTM. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(13)

Čo sa týka Chorvátska, jeden vyvážajúci výrobca, Mechel Željezara Ltd., predstavoval celkový vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva. Mechel Željezara Ltd. je nový názov spoločnosti, ktorá spolupracovala pri pôvodnom vyšetrovaní pod názvom Željezara Sisak d.d., ale ktorá oficiálne zmenila svoj názov dvakrát od zavedenia súčasných opatrení na základe následných zmien vo vlastníctve (7).

(14)

Počas pôvodného vyšetrovania prijala Mechel Željezara Ltd. záväzok pod svojím pôvodným menom (8). Keď sa začalo vyšetrovanie s cieľom preskúmať úroveň a formu opatrení, bol tento záväzok taktiež predmetom revízneho vyšetrovania (pozri úvodné ustanovenia 135 až 137 uvedené nižšie).

(15)

Najskôr sa určilo, či bol domáci predaj podobného výrobku zo strany Mechel Željezara Ltd. reprezentatívny v porovnaní s celkovým vývozným predajom tejto spoločnosti Spoločenstvu. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny, keďže celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja Spoločenstvu.

(16)

Následne sa pri definovaní typov výrobku podľa kódov KN, pod ktorými je výrobok klasifikovaný, preskúmalo, či bol domáci predaj každého typu výrobku reprezentatívny. Domáci predaj určitého typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto typu predstavoval počas OV minimálne 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvážaného do Spoločenstva. Zistilo sa, že všetky typy výrobkov predávané spoločnosťou na vývoz do Spoločenstva mali reprezentatívny domáci predaj.

(17)

Taktiež sa preskúmalo, či domáci predaj každého typu výrobku môže byť považovaný za uskutočnený v rámci bežného obchodného toku prostredníctvom určenia podielu ziskového predaja príslušného typu nezávislým zákazníkom. V prípadoch, keď objem predaja určitého typu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnú alebo vyššiu ako jednotkové náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto typu a keď sa hmotnostná priemerná cena tohto typu rovnala alebo bola vyššia ako jednotkové náklady, odvíjala sa bežná hodnota od skutočnej domácej ceny vypočítanej ako hmotnostný priemer cien celkového domáceho predaja tohto typu výrobku uskutočneného počas OV nezávisle od toho, či tieto predaje boli ziskové alebo nie. Toto bol prípad dvoch typov výrobkov.

(18)

V prípade, keď objem ziskového predaja typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej, ale minimálne 10 % celkového objemu predaja tohto typu, alebo keď bola hmotnostná priemerná cena takéhoto predaja nižšia ako jednotkové náklady, odvíjala sa bežná hodnota od skutočnej domácej ceny vypočítanej ako hmotnostný priemer výlučne ziskového predaja týchto typov. Toto bol prípad jedného typu výrobku.

(19)

Pre štvrtý typ výrobku bolo ziskových menej ako 10 % objemu domáceho predaja počas OV. Preto sa usudzovalo, že tento určitý typ výrobku sa nepredával v dostatočných množstvách tak, aby domáce ceny mohli poskytnúť vhodný základ pre určenie bežnej hodnoty, a musela sa použiť iná metóda. V tomto prípade sa použila zostavená bežná hodnota v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Bežná hodnota bola zostavená tak, že k výrobným nákladom vyvážaného typu, v prípade potreby upraveným, sa pripočítalo primerané percento na predajné, všeobecné a správne náklady („SG&A“) a primeraná marža zisku na základe skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchodnom toku vyvážajúcim výrobcom v procese vyšetrovania v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(20)

Vyšetrovanie ukázalo, že vývozný predaj Mechel Željezara Ltd. sa uskutočnil výlučne priamo nespriazneným zákazníkom v Spoločenstve.

(21)

Z tohto dôvodu bola vývozná cena stanovená na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok pri predaji prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(22)

Bežná hodnota a vývozná cena boli porovnané na základe franko hranice. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli formou úprav patrične zohľadnené rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(23)

V súlade s uvedeným boli podľa možnosti zohľadnené rozdiely v cestovných nákladoch, nákladoch na manipuláciu a naloženie, vedľajšie náklady, úverové náklady a provízie na základe overených dokladov.

(24)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia bola upravená hmotnostná priemerná bežná hodnota podľa typu výrobku porovnaná s upravenou hmotnostnou priemernou vývoznou cenou každého korešpondujúceho typu príslušného výrobku.

(25)

Na základe tohto porovnania sa zistila prítomnosť dumpingu. Dumpingová marža vyjadrená v percentách ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je nasledovná:

(26)

Táto dumpingová marža je pod hranicou dumpingovej marže zistenej počas pôvodného vyšetrovania. Pretože spolupráca bola na vysokej úrovni (všetky vývozy príslušného výrobku z Chorvátska do Spoločenstva), zvyšná dumpingová marža bola stanovená na takej istej úrovni ako dumpingová marža určená pre Mechel Željezara Ltd., konkrétne 38,9 %.

(27)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v procese antidumpingového vyšetrovania v súvislosti s dovozom pôvodom z Ukrajiny stanoví bežná hodnota v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí môžu dokázať, že spĺňajú kritéria stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia, t. j. že prevládajú podmienky trhového hospodárstva v súvislosti s výrobou a predajom podobného výrobku.

(28)

Iba pre informatívne účely sú v zhrnutej forme nižšie stručne uvedené kritéria pre MET:

(29)

Žiadosti o MET podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia boli obdržané od dvoch skupín spoločností:

(30)

Žiadosti boli analyzované na základe piatich kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(31)

V prípade prvej skupiny sa zistilo, že záznamy výrobnej spoločnosti sú nespoľahlivé z dôvodu chybných údajov a nesprávneho uplatňovania účtovných princípov podľa IAS 1. Taktiež sa zistilo, že tá istá spoločnosť sa nachádzala v stave insolventnosti a patrila do kategórie spoločností, ktoré podľa právnych predpisov pre konkurzné konanie užívali osobitný status, ktorý popieral právnu istotu v súvislosti s prevádzkou takýchto spoločností. Preto bolo stanovené, že táto skupina spoločností nespĺňala druhé a štvrté kritérium článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(32)

V prípade druhej skupiny sa zistilo, že ani jedna z výrobných spoločností nemala jeden jednoznačný súbor základných účtovných záznamov, ktoré by boli predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, používaný na všetky účely, pretože obidve spoločnosti mali niekoľko súborov základných účtovných záznamov používaných na rôzne účely. Navyše sa zistilo, že značné nezrovnalosti pochádzajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva vo forme bezúročných pôžičiek nesledovaných štátom, odpustenia dlhov značných objemov a daňovej zadĺženosti ovplyvnili nákladovú štruktúru a finančnú situáciu skupiny. Preto bolo stanovené, že táto skupina spoločností nespĺňala druhé a tretie kritérium článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(33)

Pretože spoločnosť alebo skupina spoločností musí spĺňať všetkých päť kritérií článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, aby jej bol udelený prístup trhového hospodárstva, čomu v tomto prípade tak nie je, pre obidve skupiny bol MET zamietnutý.

(34)

Obidve skupiny spoločností tvrdili, že Komisia rozhodla o ich prihláškach o MET po uplynutí troch mesiacov uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto toto rozhodnutie nebolo platné. V tomto smere sa uvádza, že Komisia poskytla niekoľko predĺžení doby uzávierky zainteresovaným ukrajinským vyvážajúcim výrobcom, ktorí mali podstatné ťažkosti s vyplnením žiadosti o MET v rámci doby uzávierky stanovenej v oznámení o začatí. Taktiež sa uvádza, že obdržané žiadosti o MET boli nedostatočné a vyžadovali niekoľko podstatných objasnení a dodatočných informácií, čo spôsobilo oneskorenie vyšetrovania. Napokon komplexnosť viacerých záležitostí ako štruktúra spoločností a predajné kanály ako i vážne problémy v súvislosti s účtami spoločnosti predĺžili dobu analýzy. S ohľadom na uvedené nebolo možné rozhodnúť o obdržaných žiadostiach o MET v rámci troch mesiacov od začatia.

(35)

V tejto súvislosti sa uvádza, že nedodržanie tohto termínu nemá žiadne zjavné právne dôsledky, pretože spoločnostiam bola rovnako poskytnutá možnosť pripomienkovania. Navyše sa uvádza, že tieto skupiny spoločností neuviedli žiadne negatívne dôsledky, ktoré by boli spôsobené dlhšou dobou potrebnou na rozhodnutie o MET.

(36)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že platné rozhodnutie v súvislosti s MET môže byť vykonané aj po trojmesačnom období a žiadosti zainteresovaných skupín spoločností boli preto zamietnuté.

(37)

Zistenia Komisie boli ďalej napadnuté obidvoma skupinami spoločností; neboli však predložené žiadne argumenty na účely zmeny rozhodnutia o MET.

(38)

Priemyslu Spoločenstva bola poskytnutá možnosť pripomienkovania a tento neodporoval uvedeným zisteniam.

(39)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia sa celoštátne clo, ak existuje, zavádza pre krajiny, ktoré spadajú pod článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, okrem prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že ich vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky a predajné podmienky sú určované voľne, že výmenné kurzy sa realizujú na základe trhových sadzieb, a že neexistuje štátna intervencia v rozsahu, ktorý by dovoľoval obchádzanie opatrení v prípade, ak vývozcovia majú rôzne colné sadzby.

(40)

Tí istí ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí nesplnili kritériá MET, alternatívne požiadali o individuálny prístup (IT) podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Komisia si následne vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely rozhodnutia, či tieto dve skupiny spoločností spĺňajú podmienky pre IT. Zistilo sa, že obidve skupiny spoločností spĺňajú podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a preto sa považovalo za oprávnené udeliť IT obidvom skupinám spoločností.

(41)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa musí bežná hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený MET, stanoviť na základe cien alebo zostavenej hodnoty v príslušnej analogickej krajine pre výrobky porovnateľné s tými, ktoré vyvážajú ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia do Spoločenstva.

(42)

Chorvátsko bolo analogickou krajinou, ktorá sa použila pri pôvodnom vyšetrovaní. V oznámení o začatí sa opäť počítalo s Chorvátskom ako s analogickou krajinou na účely stanovenia bežnej hodnoty pre Ukrajinu. Pretože žiadna zo zainteresovaných strán nenamietala proti tejto možnosti, rozhodlo sa, že Chorvátsko bude použité ako analogická krajina taktiež v rámci tohto vyšetrovania.

(43)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa bežná hodnota pre Ukrajinu stanovila na základe overených informácií obdržaných od jediného výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe všetkých cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu v Chorvátsku pre porovnateľné typy výrobku alebo zostavenej hodnoty v Chorvátsku pre porovnateľné typy výrobku. V rámci stanovenia bežnej hodnoty pre Ukrajinu sa použila tá istá metodológia ako uvedená v úvodných ustanoveniach 15 až 19.

(44)

Bolo stanovené, že pre typ výrobku zodpovedajúci kódu KN 7304 31 99 (za studena ťahané alebo za studena valcované rúrky) neexistovala v Chorvátsku domáca výroba. Celkovo tieto vývozy predstavovali iba 6,2 % ukrajinského vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. V prípade jednej skupiny spoločností však predstavovalo počas OV vyvážané množstvo tohto typu výrobku do Spoločenstva okolo 40 % jej celkového vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva.

(45)

Na základe dostupných údajov sa dospelo k záveru, že ostatné typy výrobkov, ktoré boli predmetom vyšetrovania, neboli porovnateľné s týmto typom výrobku a že zostavenie bežnej hodnoty pre tento určitý typ výrobku na základe bežnej hodnoty pre ostatné typy výrobku by neprinieslo spoľahlivý číselný údaj. Z dôvodu komplexnejšieho výrobného procesu sa taktiež zdalo, že bežná hodnota tohto typu výrobku by bola podstatne vyššia ako bežná hodnota ostatných typov výrobku. Hoci vývozné ceny za studena ťahaných alebo za studena valcovaných rúrok boli v priemere vyššie ako vývozné ceny ostatných typov výrobku, zaradenie tohto typu výrobku do výpočtu by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k vyššej dumpingovej marži. Ako bolo doposiaľ uvedené v úvodnom ustanovení 127, marža ujmy je značne nižšia ako dumpingová marža zistená bez zaradenia tohto typu výrobku, a preto bude slúžiť ako základ pre stanovenie miery opatrení. V tomto ohľade sa nepovažovalo za potrebné naďalej sa venovať tejto záležitosti. Typ výrobku zodpovedajúci kódu KN 7304 31 99 bol preto vyradený z výpočtov.

(46)

Obidve skupiny spoločností na Ukrajine uskutočnili celý svoj vývozný predaj Spoločenstvu prostredníctvom spriaznenej predajnej spoločnosti situovanej v tretej krajine. Vývozná cena bola z tohto dôvodu, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, zostavená na základe cien ďalšieho predaja uskutočneného predajnými spoločnosťami prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(47)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie bežnej hodnoty a vývoznej ceny boli formou úprav patrične zohľadnené rozdiely, ktoré dokázateľne vplývajú na porovnateľnosť cien. Tieto úpravy sa vykonali, ak to bolo potrebné podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia v súvislosti s nákladmi na dopravu, poistenie, manipuláciu, nalodenie, vedľajšími nákladmi a províziami. Úpravy vývoznej ceny v súvislosti s nákladmi na vnútrozemskú prepravu vo vyvážajúcej krajine, poistenie, nalodenie a v súvislosti s vedľajšími nákladmi boli vykonané na základe nákladov stanovených v analogickej krajine.

(48)

Bežná hodnota a vývozná cena boli porovnané na základe franko hranice.

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia bola upravená hmotnostná priemerná bežná hodnota pri type výrobku od výrobcu z analogickej krajiny, Mechel Željezara Ltd., porovnaná s upravenou hmotnostnou priemernou vývoznou cenou spoločností pre každý korešpondujúci typ príslušného výrobku.

(50)

Na základe tohto porovnania sa zistila prítomnosť dumpingu. Dumpingová marža vyjadrená v percentách ceny CIF na hraniciach Spoločenstva bez cla je nasledovná:

(51)

Pretože spolupráca bola na vysokej úrovni (viac ako 80 % vývozu príslušného výrobku z Ukrajiny do Spoločenstva), zvyšná dumpingová marža bola stanovená na takej istej úrovni ako dumpingová marža určená pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (NTRP) a CJSC Nikopolsky seamless tubes plant „Nikotube“, konkrétne 97,3 %.

(52)

Tak isto ako v prípade dumpingu bolo cieľom vyšetrovania stanoviť, či sa okolnosti v súvislosti so stavom priemyslu Spoločenstva zmenili v takej miere, ktorá by zaručovala iný záver ako ten stanovený v pôvodnom vyšetrovaní.

(53)

Počas pôvodného vyšetrovania priemysel Spoločenstva pozostával z desiatich výrobcov.

(54)

V priebehu súčasného revízneho vyšetrovania sa zistilo, že bezšvíkové rúry a rúrky vyrobili:

(55)

Týmto ďalším výrobcom boli zaslané dotazníky, no nedošlo k spolupráci. Žiadni ďalší výrobcovia príslušného výrobku sa neprihlásili Európskej komisii.

(56)

Výroba piatich výrobcov Spoločenstva, ktorí plne spolupracovali pri vyšetrovaní, predstavovala 797 456 ton počas obdobia vyšetrovania. Toto množstvo predstavuje viac ako 70 % celkovej výroby Spoločenstva a tieto spoločnosti preto tvoria priemysel Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(57)

Ako zdroj vstupných údajov boli použité informácie z Eurostatu týkajúce sa objemov a hodnôt pre kódy KN ex 7304 10 10, ex 7304 10 30, 7304 31 99, 7304 39 91 a 7304 39 93. Údaje o priemysle Spoločenstva boli získané z overených dotazníkov vyplnených piatimi spolupracujúcimi výrobcami Spoločenstva.

(58)

Zjavná spotreba Spoločenstva, t. j. predaj uskutočnený priemyslom Spoločenstva na trhu Spoločenstva a predaj ďalších výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve, ako aj dovoz z tretích krajín dokazuje, že spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve vzrástla z 1 104 619 ton v roku 1999 na svoje maximum 1 233 357 ton v roku 2001. Počas OV klesla spotreba na 1 103 805 ton, čo je nepatrne menej ako spotreba v roku 1999.

(59)

Najskôr sa preskúmalo, či by sa dovoz z Chorvátska a Ukrajiny mal hodnotiť kumulatívne, v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(60)

Vývoj dovozu z príslušných krajín v súvislosti s objemom a podielom na trhu bol nasledovný:

(61)

Zistilo sa, že stanovené dumpingové marže (úvodné ustanovenia 25 a 50) boli v súvislosti s dovozom z každej z príslušných krajín nad hranicou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Okrem toho, napriek platným opatreniam nebol počas obdobia vyšetrovania objem dovozu z každej z týchto krajín zanedbateľný, pričom podiel týchto krajín na trhu bol na úrovni 2,1 % pre Chorvátsko a 3,4 % pre Ukrajinu. Podiel celkového dovozu sa nachádzal počas OV v rozsahu od 5,9 % pre Chorvátsko po 9,6 % pre Ukrajinu.

(62)

Kumulatívne hodnotenie sa ukázalo ako vhodné s ohľadom na podmienky konkurencie tak medzi dovozom pôvodom z týchto krajín, ako aj medzi týmto dovozom a podobným výrobkom Spoločenstva. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že napriek platným opatreniam boli i naďalej počas OV ceny z obidvoch krajín opäť na podstatne nižšej úrovni ako ceny priemyslu Spoločenstva a že bezšvíkové rúry a rúrky z obidvoch krajín sa predávajú prostredníctvom podobných predajných kanálov. Okrem toho vyšetrovanie ukázalo, že dovoz z obidvoch príslušných krajín zdieľa rovnaké fyzické a chemické vlastnosti ako podobný výrobok. Dovoz z obidvoch príslušných krajín a podobný výrobok nakoniec sledujú rovnaké cenové trendy (pozri uvedené úvodné ustanovenia 67 a 74).

(63)

Jeden chorvátsky vývozca deklaroval, že dovoz z Chorvátska nespôsobuje žiadnu ujmu, pretože chorvátsky podiel na trhu je minimálny, a preto by sa nemalo vykonať kumulatívne hodnotenie. Ako sa tu uvádza, dovoz z Chorvátska bol počas OV jednoznačne nad úrovňou de minimis a nie zanedbateľný. Je síce pravda, že na začiatku príslušného obdobia došlo k značnému poklesu dovozu z Ukrajiny, ale treba uviesť, že dovoz z obidvoch krajín sa následne vyvíjal podľa v podstate podobného trendu.

(64)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené a že dovoz pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny by mal byť hodnotený kumulatívne.

(65)

Ako sa tu uvádza, na základe zavedenia opatrení v roku 2000 značne klesol trhový podiel dovozu z príslušných krajín z 12,1 % v roku 1999 na 4,2 % v roku 2000 a potom začal nepretržite narastať až na 5,5 % počas OV.

(66)

Porovnanie predajných cien na trhu Spoločenstva počas OV bolo vykonané medzi cenami priemyslu Spoločenstva a cenami vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách. Toto porovnanie bolo vykonané po odpočítaní rabatov a zliav. Ceny priemyslu Spoločenstva boli upravené na franko ceny a dovozné ceny predstavovali cenu CIF na hraniciach Spoločenstva s dovozným clom, bez antidumpingového cla, so zohľadnením úrovne obchodných a manipulačných nákladov, na základe informácií získaných počas vyšetrovania najmä od spolupracujúcich nespriaznených dovozcov.

(67)

Porovnanie ukázalo, že počas OV sa dovoz príslušného výrobku predával v Spoločenstve za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny priemyslu Spoločenstva, vyjadrené ako percento cien priemyslu Spoločenstva nasledovne: Ukrajina 34,1 % a Chorvátsko 23,3 %. I keď sa zohľadnia antidumpingové clá, nasadenie podstatne nižších cien je stále značné, konkrétne 10 % pre dovoz z Ukrajiny a 6,5 % pre dovoz z Chorvátska. Treba uviesť, že priemerné dovozné ceny vzrástli od roku 2000 do OV, ako je uvedené, čo je v súlade s globálnym cenovým vývojom na trhu EÚ. Ako sa však uvádza v úvodnom ustanovení 74, dovozné ceny z príslušných krajín nevzrástli v takom rozsahu ako ceny priemyslu Spoločenstva.

(68)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie dosahu dumpingového dovozu na priemysel Spoločenstva zhodnotenie všetkých ekonomických faktorov a indexov, ktoré mali vplyv na stav priemyslu od roku 1999 (základný rok) do OV.

(69)

Uvedené údaje o priemysle Spoločenstva predstavujú informácie zozbierané od piatich spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva.

(70)

Vývoj výroby, výrobnej kapacity a využívania výrobnej kapacity je nasledovný:

(71)

Ako je uvedené v tabuľke, vzrástla výroba v období medzi rokmi 1999 a 2001 na maximum v roku 2001 a potom značne poklesla počas OV. Hoci vývozný predaj vzrástol a do určitej miery kompenzoval pokles predaja v Spoločenstve, zníženiu výroby a zníženiu výrobnej kapacity počas OV nebolo možné predísť.

(72)

Uvedené údaje predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

(73)

Počas príslušného obdobia zásoby vzrástli. Treba uviesť, že priemysel Spoločenstva vo všeobecnosti vyrába príslušný výrobok na objednávku. V dôsledku toho sa úroveň zásob priemyslu Spoločenstva nedá považovať za podstatný indikátor v rámci zhodnotenia stavu priemyslu Spoločenstva. Zistilo sa však, že nárast zásob je taktiež dôsledkom klesajúceho predaja a podielu priemyslu Spoločenstva na trhu.

(74)

Uvedené údaje predstavujú predaj realizovaný priemyslom Spoločenstva nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(75)

Objem predaja realizovaného priemyslom Spoločenstva vzrástol o 12 % od roku 1999 do roku 2001 a potom značne klesol počas OV na úroveň dokonca nižšiu ako v roku 1999. Vývoj objemu predaja by mal byť vnímaný v spojitosti s úrovňou spotreby počas toho istého obdobia, ktorá vzrástla o 12 % od roku 1999 do roku 2001 a potom poklesla počas OV. No dopyt nepoklesol v takej miere ako objem predaja v období medzi rokom 2001 a OV.

(76)

Po zavedení opatrení v roku 2001 bol priemysel Spoločenstva schopný opäť získať stratený podiel na trhu. V období medzi rokmi 1999 a 2000 sa zvýšil podiel Spoločenstva zo 46,8 % na 50,7 % spotreby Spoločenstva. No po tomto relatívne silnom období podiel priemyslu Spoločenstva na trhu opäť poklesol. V období medzi rokom 2000 a OV klesol jeho podiel na spotrebe Spoločenstva na 45,7 %, pretože dumpingový dovoz začal opäť prenikať na trh Spoločenstva.

(77)

Kvôli narastajúcemu dovozu od roku 2000 a znižujúcemu sa predaju Spoločenstva od roku 2001 nemohol priemysel Spoločenstva zvýšiť výrobu príslušného výrobku. Namiesto toho bol nútený znížiť výbornú kapacitu a pracovnú silu počas OV, pretože narastajúci vývoz priemyslu Spoločenstva nemohol kompenzovať stratu predaja na trhu Spoločenstva.

(78)

Priemerné predajné ceny priemyslu Spoločenstva počas príslušného obdobia vzrástli. Avšak vyššie ceny nemohli zabezpečiť dostatočnú ziskovosť, ako je tu detailne uvedené.

(79)

Nižšie uvedená koncepcia zisku predstavuje zisk pred zdanením, ktorý predstavuje zisk dosiahnutý predajom príslušného výrobku na trhu Spoločenstva.

(80)

Po zavedení antidumpingových opatrení proti dovozom bezšvíkových rúr a rúrok pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny mohol priemysel Spoločenstva, ako je uvedené vyššie, zvýšiť ceny na účely dosiahnutia vyrovnanej situácie v rokoch 2000 a 2001. Avšak priemysel Spoločenstva nemohol dosiahnuť ziskovú úroveň, ktorá by sa dala očakávať pri absencii dumpingového dovozu (t. j. 5 %), ako je uvedené v nariadení, ktorým sa zavádzajú v súčasnosti platné opatrenia. Navyše úroveň zisku klesla počas OV pod bod rovnováhy. Dôvodom tohto poklesu napriek vyšším predajným cenám boli narastajúce surovinové a pracovné náklady na jednotku, ktoré narástli i napriek zníženiu počtu zamestnancov počas tohto obdobia. Priemysel Spoločenstva nebol schopný preniesť tieto náklady na svojich zákazníkov v rozsahu, aký bol potrebný na základe konkurencie spôsobenej dumpingovým dovozom s nízkymi cenami.

(81)

Po mierne pozitívnom trende v rokoch 2000 a 2001 sa finančná situácia priemyslu Spoločenstva počas OV začala opäť zhoršovať súčasne s narastajúcim dumpingovým dovozom z Chorvátska a Ukrajiny. Úroveň zisku dosiahnutá v roku 2001 bola tesne nad bodom rovnováhy a ďaleko od úrovne, ktorá by dovoľovala dostatočne financovať opätovné investovanie.

(82)

Trendy návratnosti investícií, toku hotovosti a investícií sú uvedené v nasledovnej tabuľke.

(83)

Uvádza sa, že tieto údaje pre návratnosť investícií zohľadňujú vo veľkej miere údaje o ziskovosti. Návratnosť investícií vzrástla v období od 1999 do 2000, ale do OV opäť poklesla. Tok hotovosti vykazuje približne rovnaký trend ako ziskovosť, konkrétne maximum v roku 2001 a potom opätovný pokles. Pokiaľ príslušný výrobok predstavuje menej ako 1 % celkového obratu výrobcov Spoločenstva a výrobcovia Spoločenstva taktiež používajú svoje výrobné linky na výrobu rôznych ďalších oceľových výrobkov, nepovažujú sa tieto číselné údaje sami o sebe za relevantné. Sú však ilustratívne v tom zmysle, že dvaja zo spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva, ktorí vyrábali príslušný výrobok v oveľa väčšom rozsahu ako ostatní výrobcovia Spoločenstva, vykazujú trendy, ktoré sú podobné trendom uvedeným v tejto tabuľke, v súvislosti s návratnosťou investícií, tokom hotovosti a investíciami.

(84)

Po zavedení antidumpingových opatrení v roku 2000 priemysel Spoločenstva realizoval určité investície. No tieto investície boli vo väčšine prípadov zamerané na výmenu strojov. Počas OV investície značne poklesli v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi.

(85)

Schopnosť priemyslu Spoločenstva navýšiť kapitál buď prostredníctvom externých poskytovateľov financií, alebo materských spoločností i tak nebola vážne ovplyvnená počas príslušného obdobia, pretože príslušný výrobok predstavuje menej ako 1 % celkového obratu výrobcov Spoločenstva a výrobcovia Spoločenstva používajú svoje výrobné linky taktiež na výrobu rôznych ďalších oceľových výrobkov.

(86)

Ako je tu uvedené, priemysel Spoločenstva zvýšil svoju produktivitu a počet zamestnancov v rokoch 2000 a 2001 na základe zvýšenej výroby počas tohto obdobia. Počas OV sa však značne znížil počet zamestnancov na úroveň nižšiu ako v roku 1999. Po podstatnom znížení výroby poklesla taktiež produktivita.

(87)

Mzdy boli počas príslušného obdobia relatívne stabilné a menili sa iba v súlade s infláciou.

(88)

Po zavedení opatrení v roku 2000 bol priemysel Spoločenstva schopný opäť získať stratený podiel na trhu a dosiahnuť udržateľnejšiu úroveň svojich priemerných predajných cien. Aj napriek tomu sa od roku 2001 finančná výkonnosť priemyslu Spoločenstva začala opäť zhoršovať. Preto je možné dospieť k záveru, že Spoločenstvo neprekonalo vplyv dumpingu v minulosti.

(89)

Dumpingové marže sú špecifikované v časti o dumpingu (úvodné ustanovenia 25 a 50). Tieto stanovené marže sú jednoznačne nad úrovňou de minimis. Navyše s ohľadom na objem a cenu dumpingového dovozu sa nemôže dosah skutočnej dumpingovej marže považovať za zanedbateľný.

(90)

Pripomína sa, že po zavedení antidumpingových opatrení proti dovozu príslušného výrobku z Chorvátska a Ukrajiny sa priemysel Spoločenstva okamžite zotavil. Priemerné ceny jeho predaja v Spoločenstve sa zvýšili o 14 % v období medzi rokmi 1999 a 2001 a objem predaja v Spoločenstve, ako aj výroba v tom istom období taktiež vzrástli. V dôsledku toho mohol priemysel v tomto období realizovať určité potrebné investície a zamestnať väčšiu pracovnú silu.

(91)

Situácia sa však začala podstatne zhoršovať počas OV. Predaj v Spoločenstve poklesol od roku 2001 do OV o 12 % a priemysel Spoločenstva sa musel podstatne prispôsobiť prostredníctvom zníženia výroby, výrobnej kapacity a zamestnanosti. Podiel priemyslu Spoločenstva na trhu klesal od roku 2001 do OV ďalej na úroveň nižšiu ako v roku 1999. Klesajúci trend počas OV je zrejmý taktiež zo zníženého využívania kapacity, stagnujúceho vývoja miezd a zvýšenej úrovne zásob, čo zanechalo priemysel v podobnej situácii ako v roku 1999, keď ešte neboli zavedené opatrenia proti dovozu z príslušných krajín.

(92)

Rovnaký trend sa ukazuje i pri vývoji investícií, návratnosti investícií a toku hotovosti. Po nepatrnom zlepšení v rokoch 2000 a 2001, ktoré ani zďaleka nebolo uspokojivé, pretože návratnosť investícií dosiahla iba 1 % a tok hotovosti sa iba zmenil z negatívneho na pozitívny, nasledovalo zhoršenie situácie počas OV. Skutočnosť, že schopnosť spoločností navýšiť kapitál nebola vážne ovplyvnená, prináleží tým spoločnostiam, ktoré sú súčasťou väčších korporačných skupín, a preto nemôže byť považovaná za akceptovateľný ukazovateľ pre sektor príslušného výrobku.

(93)

Čo sa týka finančnej situácie priemyslu Spoločenstva, táto sa zlepšila od stratovej situácie v roku 1999, no viac-menej iba aby v rokoch 2000 a 2001 dosiahla bod rovnováhy a počas OV sa opäť dostala do stratovej situácie.

(94)

Ako je tu uvedené, ukazovatele sa spočiatku zlepšili po roku 1999, keď boli zavedené opatrenia, ale všetky s výnimkou predajných cien sa opäť zhoršili počas OV, čo jasne ukazuje charakter ujmy.

(95)

Pretrvávajúci nárast predajných cien, ktorý sa vyskytoval počas celého príslušného obdobia, nemohol viesť k uspokojivej ziskovej situácii, pretože bol pohltený narastajúcimi výrobnými nákladmi, najmä surovinovými nákladmi a pracovnými nákladmi na jednotku. Navyše priemysel Spoločenstva nebol schopný preniesť tieto zvýšené náklady na zákazníkov v rozsahu, aký bol potrebný z dôvodu preniknutia nízkych cien dumpingového dovozu na trh. V dôsledku toho sa zhoršovala situácia v súvislosti so ziskom Spoločnosti a počas OV sa dostala pod bod rovnováhy.

(96)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že priemyslu Spoločenstva bola ešte stále spôsobovaná materiálna ujma počas OV v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(97)

Platnosť pôvodných opatrení sa končí 18. februára 2005. V súlade s článkom 11 ods. 7 základného nariadenia sa preto preskúmalo, či by uplynutie platnosti súčasných opatrení mohlo viesť k pokračovaniu dumpingu a ujmy. V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa taktiež analyzovalo, či sa okolnosti v súvislosti s dumpingom a ujmou značne zmenili a či by sa povaha tejto zmeny mohla primerane označiť ako pretrvávajúca.

(98)

Zistilo sa, že príslušný výrobok bol počas OV stále predmetom dumpingu na trhu Spoločenstva (úvodné ustanovenia 25 a 50). V tejto súvislosti boli dumpingové marže pre príslušný výrobok pôvodom z každej z krajín, ktoré boli predmetom konania, blízko úrovni dumpingových marží zistených počas pôvodného vyšetrovania. Navyše existujú v príslušných krajinách stále obrovské výrobné kapacity, ktoré neboli použité počas OV. Taktiež sa zistilo, že na trhu Spoločenstva sa stále predávali značné množstvá dovozu z Chorvátska a Ukrajiny a že od roku 2000 ich podiel na trhu nepretržite vzrastal. To dokazuje jasný záujem vývozcov z Chorvátska a Ukrajiny o trh EÚ. Na základe uvedeného sa nedá spochybňovať, že zistená úroveň dumpingu má pretrvávajúcu povahu a že pokračovanie dumpingu je veľmi pravdepodobné, ak by sa pripustilo, aby pôvodné opatrenia stratili platnosť.

(99)

Napriek skutočnosti, že priemysel Spoločenstva sa do určitej miery zotavil z predošlého dumpingového dovozu pôvodom okrem iného z Chorvátska a Ukrajiny, sa taktiež zistilo, že priemyslu Spoločenstva bola stále spôsobovaná materiálna ujma v zmysle článku 3 základného nariadenia. Marže ujmy zistené počas vyšetrovania sa zvýšili v porovnaní s pôvodným vyšetrovaním, pretože dumpingový dovoz naďalej pretrvával na podstatne nižšej úrovni ako ceny priemyslu Spoločenstva, a to i napriek tomu, že náklady sa v celosvetovom meradle zvýšili. Zohľadňujúc vplyv dumpingového dovozu na ziskovosť (úvodné ustanovenie 79) a podiel priemyslu Spoločenstva na trhu (úvodné ustanovenie 74), ktoré od roku 2001 do OV opäť klesali, sa dospelo k záveru, že okolnosti vedúce k ujme majú pretrvávajúcu povahu a že uplynutie platnosti pôvodných opatrení by mohlo viesť k pokračovaniu ujmy.

(100)

Taktiež sa preskúmalo, či sa príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Chorvátska a Ukrajiny a ujmou, ktorú utrpel priemysel Spoločenstva, stanovená v predošlom vyšetrovaní, stále vyskytuje i v tomto vyšetrovaní. Taktiež boli preskúmané známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré v tom istom období mohli poškodiť priemysel Spoločenstva, s cieľom zaistiť, aby možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

(101)

Napriek platným opatreniam, ktoré spočiatku viedli k zníženiu dovozu v roku 2001, zvýšili postupne počas príslušného obdobia vyvážajúci výrobcovia z Chorvátska a Ukrajiny svoj podiel na trhu v Spoločenstve z 4,2 % na 5,5 %. Dokonca i pri klesajúcej spotrebe v období medzi 2001 do OV zaznamenali zvýšenie svojho podielu na trhu. Súčasne priemysel Spoločenstva v období medzi 2000 a OV stratil podiel na trhu. Počas OV musel podstatne znížiť výrobu a trpel kvôli znižujúcej sa ziskovosti. Zvyšujúci sa dovoz z príslušných krajín s podstatne nižšími cenami ako ceny priemyslu Spoločenstva a zhoršujúca sa situácia priemyslu Spoločenstva sa vyskytli v tom istom čase. Preto tento dovoz mohol naďalej prispievať k ujme spôsobovanej priemyslu Spoločenstva.

(102)

Dovoz pôvodom z iných tretích krajín ako Česká republika, Poľsko a Slovenská republika, ktoré počas obdobia vyšetrovania ešte neboli členmi Spoločenstva, ako aj dovoz z Rumunska alebo Ruska mohli taktiež prispieť k ujme spôsobenej priemyslu Spoločenstva.

(103)

Treba poznamenať, že antidumpingové clá v rozsahu od 9,8 % do 38,2 % a záväzky boli platné pre dovoz z piatich vyššie uvedených krajín počas celého príslušného obdobia. Momentálne prebieha preskúmanie platných opatrení pre dovoz z Ruska a Rumunska (úvodné ustanovenie 4).

(104)

Dovoz z Ruska predstavoval počas obdobia vyšetrovania podiel na trhu na úrovni 3,3 %. Priemerné dovozné ceny tohto dovozu vrátane antidumpingových ciel boli približne o 20 % nižšie ako ceny dovozu z Chorvátska a Ukrajiny. S ohľadom na úroveň cien dovozu z Ruska sa zdá, že tento dovoz prispel k spomínanej ujme. No v súvislosti s veľkosťou podielu na trhu, ktorý je nižší ako podiel príslušných krajín, nemohol byť dovoz z Ruska jedinou príčinou ujmy spôsobenej priemyslu Spoločenstva. Dovoz z Rumunska predstavoval počas obdobia vyšetrovania podiel na trhu na úrovni 3,5 %. Ceny dovozu z Rumunska vrátane antidumpingových ciel sú vyššie ako ceny dovozu z Chorvátska a Ukrajiny, no stále nižšie ako ceny priemyslu Spoločenstva. Na základe tohto sa dá dospieť k záveru, že tieto taktiež mohli prispieť k ujme spôsobenej priemyslu Spoločenstva. No i tak sa usudzuje, že akýkoľvek možný vplyv dovozu z Ruska a Rumunska nie je takého rozsahu, aby zmenil zistenie, že existuje pravá a podstatná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom bezšvíkových rúr a rúrok z Chorvátska a Ukrajiny a materiálnou ujmou spôsobenou priemyslu Spoločenstva.

(105)

Ceny dovozu z bývalých prístupových krajín Poľska, Českej republiky a Slovenska boli vrátane antidumpingového cla taktiež na značne vyššej úrovni ako ceny dovozu z Chorvátska a Ukrajiny, no stále nižšie ako ceny priemyslu Spoločenstva. Ich celkový podiel na trhu počas OV predstavoval 14,2 %. Hoci tento dovoz mohol taktiež prispieť k ujme, na základe úrovne ich cien sa dá dospieť k záveru, že mohol prispieť iba v nepatrnej miere.

(106)

So zreteľom na skutočnosť, že dovoz z Chorvátska a Ukrajiny má podstatne nižšie ceny ako priemysel Spoločenstva, neexistuje náznak, že uvedený dovoz, ktorý má vo väčšine prípadov nižšie ceny ako Spoločenstvo v menšom rozsahu, by mohol zrušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Chorvátska a Ukrajiny a materiálnou ujmou spôsobenou priemyslu Spoločenstva.

(107)

Dovoz z niekoľkých ďalších tretích krajín celkovo predstavoval počas OV podiel na trhu na úrovni 8,9 %. So zreteľom na jeho vysokú cenovú úroveň, ktoré sú vo väčšine prípadov dostatočne nad úrovňou cien priemyslu Spoločenstva, neexistuje náznak, že tento dovoz by mohol zrušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Chorvátska a Ukrajiny a materiálnou ujmou spôsobenou priemyslu Spoločenstva.

(108)

Ostatní výrobcovia Spoločenstva, ktorí nespolupracovali na vyšetrovaní, čelili rovnakým problémom v súvislosti so vzrastajúcimi surovinovými nákladmi, ktoré ich nútili zvyšovať ceny v čo najväčšej možnej miere. Nezistil sa žiaden náznak, že títo konkurenti mohli spôsobiť ujmu, ktorú priemysel Spoločenstva utrpel.

(109)

Od roku 2001 spotreba v Spoločenstve klesá. No predaj Spoločenstva poklesol o väčšie percento ako spotreba a stratený podiel priemyslu Spoločenstva na trhu, zatiaľ čo príslušné krajiny počas tohto obdobia zvýšili svoj podiel na trhu Spoločenstva. Preto sa dospelo k záveru, že tento faktor nemohol zrušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Chorvátska a Ukrajiny a materiálnou ujmou spôsobenou priemyslu Spoločenstva. Počas vyšetrovania sa nezistili žiadne ďalšie faktory, ktoré by mohli spôsobiť ujmu.

(110)

Na základe uvedenej analýzy vplyvu všetkých známych faktorov na stav priemyslu Spoločenstva sa dospelo k záveru, že príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Chorvátska a Ukrajiny a materiálnou ujmou priemyslu Spoločenstva, ktorá bola stanovená v predošlom vyšetrovaní, nebola zrušená.

(111)

Preskúmalo sa, či existujú závažné dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že udržanie antidumpingových ciel proti dovozu z príslušných krajín nie je v záujme Spoločenstva. Komisia zaslala dotazníky dovozcom a priemyselným užívateľom. Kompletne vyplnený dotazník bol obdržaný od jedného dovozcu, Comercial de Tubos, S.A., Španielsko.

(112)

Od priemyselných užívateľov neboli obdržané žiadne odpovede na dotazníky. Počas vyšetrovania sa neohlásil žiaden dodávateľ. Na základe informácií obdržaných od spolupracujúcich strán sa dospelo k týmto záverom:

(113)

Je potrebné pripomenúť, že počas predošlého vyšetrovania sa prijatie opatrení nepovažovalo za protichodné voči záujmom Spoločenstva. Navyše skutočnosť, že súčasné vyšetrovanie predstavuje preskúmanie, čiže analyzovanie situácie po zavedení antidumpingových opatrení, pripúšťa zhodnotenie akýchkoľvek nevhodných negatívnych vplyvov súčasných antidumpingových opatrení na zúčastnené strany.

(114)

Pripomína sa, že priemysel Spoločenstva pozostáva z piatich výrobcov, ktorí zamestnávajú približne 2 470 zamestnancov v oblasti výroby a predaja bezšvíkových rúr a rúrok. Taktiež sa pripomína, že vyššie uvedené ekonomické ukazovatele priemyslu Spoločenstva dokazujú zhoršujúce sa finančné výsledky počas obdobia vyšetrovania. Napriek narastajúcej spotrebe bezšvíkových rúr a rúrok v Spoločenstve v 2000 a 2001, ktorá i tak opäť poklesla počas OV, nemohol priemysel Spoločenstva opäť získať finančnú stabilitu.

(115)

V skutočnosti sa priemysel čiastočne zotavil v období rokov 2000 a 2001. No na základe prevládajúcej finančnej situácie priemyslu Spoločenstva je zjavné, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme priemyslu Spoločenstva.

(116)

Spolupracujúci dovozca vo všeobecnosti nenamietal voči ďalšiemu uplatneniu antidumpingových opatrení. Od dovozcov, ktorí dovážali príslušný výrobok z Chorvátska alebo Ukrajiny, neboli obdržané žiadne pripomienky.

(117)

Účelom antidumpingových opatrení je obnoviť korektný obchodný styk. Jeho účelom nie je zakázať dovoz alebo obmedzovať činnosť dovozcov v Spoločenstve. V skutočnosti sa akékoľvek navrhnuté opatrenia majú stanoviť na úrovni, ktorá umožní pokračovanie dovozu taktiež v budúcnosti, ale pri cenách, ktoré nie sú dumpingové alebo poškodzujúce, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

(118)

Vzhľadom na to, že dovozu s poctivými cenami bude stále umožnený vstup na trh Spoločenstva, je pravdepodobné, že tradičný obchod dovozcov bude pokračovať, i keď sa zavedú antidumpingové opatrenia proti dumpingovému dovozu.

(119)

Počas vyšetrovania sa neohlásil žiaden dodávateľ. Preto sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody v súvislosti so záujmami dodávateľov, na základe ktorých by opatrenia nemali byť zavedené.

(120)

V predošlom vyšetrovaní sa dospelo k záveru, že žiaden cenový vplyv v dôsledku antidumpingových opatrení nebude značný pre priemyselných užívateľov na nižších úrovniach trhu. Toto tvrdenie bolo založené na skutočnosti, že bezšvíkové rúry a rúrky predstavovali iba malú časť celkových nákladov pre užívateľské odvetvia priemyslu (vrátane chemického a petrochemického priemyslu, elektrární, automobilového a stavebného priemyslu). Pretože neboli podané žiadne žiadosti, ktoré by popierali predošlé zistenia, a so zreteľom na nedostatok spolupráce zo strany užívateľov pri súčasnom vyšetrovaní sa očakáva, že akékoľvek cenové vplyvy vyplývajúce z antidumpingových opatrení by boli zanedbateľné pre priemyselných užívateľov na nižších úrovniach trhu.

(121)

Je potrebné poznamenať, že v rozhodnutí Komisie 2003/382/ES (9) sa zistilo, že niektorí výrobcovia Spoločenstva boli do roku 1995 účastníkmi protikonkurenčnej dohody týkajúcej sa častí príslušného výrobku. V súlade s uvedenými skutočnosťami však ani pôvodné vyšetrovanie s OV od 1. novembra 1997 do 31. októbra 1998 (a s príslušným obdobím od januára 1997 do konca OV), ani súčasné revízne vyšetrovanie neboli ovplyvnené žiadnymi protikonkurenčnými praktikami.

(122)

Udržanie opatrení proti dovozom bezšvíkových rúr a rúrok pôvodom z príslušných krajín by bolo jasne v záujme priemyslu Spoločenstva. V súvislosti s dovozcami/predajcami a užívateľskými odvetviami priemyslu sa očakáva iba okrajový dosah na ceny bezšvíkových rúrok.

(123)

So zreteľom na vyššie uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody, prečo by nemali byť zavedené antidumpingové clá voči dovozom bezšvíkových rúr a rúrok pôvodom z príslušných krajín.

(124)

So zreteľom na závery dosiahnuté v súvislosti s dumpingovou ujmou a záujmom Spoločenstva by mali byť zavedené opatrenia s cieľom predísť ďalšej ujme spôsobovanej priemyslu Spoločenstva prostredníctvom dumpingového dovozu.

(125)

Opatrenia by mali byť zavedené na úrovni, ktorá by zabezpečovala odstránenie ujmy spôsobenej týmto dovozom bez prekročenia zistenej dumpingovej marže. Pri vypočítavaní množstva cla potrebného na odstránenie vplyvov ujmy spôsobujúceho dumpingu sa usudzovalo, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť priemyslu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a získať celkovo zisk pred zdanením, ktorý by mohol primerane dosiahnuť priemysel takéhoto typu v tomto sektore pri bežných podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. pri absencii dumpingového dovozu, prostredníctvom predaja podobného výrobku v Spoločenstve. Pre tento výpočet bola použitá marža zisku pred zdanením na úrovni 5 % obratu. Táto hodnota je zhodná s hodnotou v pôvodnom konaní, pretože sa nezistil žiaden náznak a nedošlo k žiadnej intervencii, na základe ktorých by sa táto sadzba mala zmeniť. Na základe tohto sa vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu priemyslu Spoločenstva. Táto cena sa vypočítala pridaním vyššie uvedenej marže zisku na úrovni 5 % k výrobným nákladom.

(126)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania hmotnostnej priemernej dovoznej ceny, ako bola stanovená pre výpočet nasadenia nízkych cien, a priemernej ceny nespôsobujúcej ujmu. Rozdiel pochádzajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(127)

So zreteľom na predchádzajúce sa usudzuje, že platné antidumpingové clá na dovoz príslušného výrobku pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny by mali byť zmenené a doplnené. Nové antidumpingové clá by mali byť stanovené na úrovni, ktorá by zohľadňovala zistené marže ujmy, pretože dumpingové marže zistené pre všetky spoločnosti v Chorvátsku a Ukrajine boli vyššie ako vypočítané marže ujmy. Pretože spolupráca bola na vysokej úrovni (viac ako 80 % vývozov príslušného výrobku z Ukrajiny do Spoločenstva), zvyšná marža pre Ukrajinu by mala byť stanovená na takej istej úrovni ako dumpingová marža určená pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (NTRP) a CJSC Nikopolsky seamless tubes plant „Nikotube“.

(128)

V tomto nariadení uvedené sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti boli stanovené na základe zistení pochádzajúcich zo súčasného vyšetrovania. Z tohto dôvodu zohľadňujú tieto sadzby situáciu zistenú počas vyšetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sú (v protiklade k celoštátnemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“) teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov pôvodom z príslušnej krajiny a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnymi subjektami. Na dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne nespomína v normatívnej časti tohto nariadenia spolu s jej názvom a adresou, vrátane subjektov spriaznených s týmito spoločnosťami, sa nevzťahujú tieto sadzby a sú predmetom colnej sadzby uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(129)

Akákoľvek žiadosť o uplatnenie týchto colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene v názve subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) by mala byť bezodkladne adresovaná Komisii (10) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä týkajúcimi sa zmeny činnosti spoločnosti v súvislosti s výrobou, domácim a vývozným predajom v spojitosti napr. s takouto zmenou v názve alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby bude nariadenie podľa uvedených skutočností upravené a doplnené prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(130)

Navrhované antidumpingové clá sú nasledovné:

(131)

Na základe navrhovaných opatrení začne plynúť nové päťročné obdobie pre tieto opatrenia. Tieto opatrenia preto nestratia platnosť 18. februára 2005, ako je uvedené v oznámení o nastávajúcom uplynutí platnosti uverejnenom 27. augusta 2004 (11).

(132)

Po zverejnení podstatných skutočností a okolností, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že úroveň antidumpingových opatrení by mala byť zmenená a upravená, informovala chorvátska vláda Komisiu o tom, že jediný výrobca v Chorvátsku, Mechel Željezara Ltd., sa nachádza v stave likvidácie a na jeseň 2004 zastavil výrobu. Namiesto neho bola Chorvátskou nadáciou pre privatizáciu (CPF), vládnou inštitúciou zodpovednou za privatizačný proces v Chorvátsku, založená nová spoločnosť pod názvom Valjaonice Cijevi Sisak d.o.o („Valjaonice“). Novozaložená spoločnosť zjavne ešte nezačala s výrobou a nachádza sa v procese získavania majetku od Mechel Željezara Ltd.

(133)

Na základe poskytnutých informácií sa však očividne výrobná kapacita Valjaonice nezmení v porovnaní s výrobnou kapacitou Mechel Željezara Ltd. a zo strany Valjaonice existuje jasný zámer pokračovať vo výrobe príslušného výrobku. Na základe toho sa nemôže skutočnosť, že výroba bola zastavená, považovať za pretrvávajúcu a nespornú, a preto neovplyvňuje zistenia vyšetrovania.

(134)

Ak by však nastali zmeny v súvislosti so situáciou spoločnosti, ktoré by poskytovali dôvody na preskúmanie opatrení, bude takéto preskúmanie začaté.

(135)

Rozhodnutím 2000/137/ES prijala Komisia cenový záväzok okrem iných od jediného chorvátskeho vyvážajúceho výrobcu. Tento záväzok týkajúci sa Mechel Željezara Ltd. bol taktiež predmetom preskúmania.

(136)

Počas trvania tohto záväzku sa Mechel Željezara Ltd. zaviazal predávať svojim nezávislým zákazníkom príslušný výrobok do určitého množstva na vývoz do Spoločenstva za znížené ceny. Okrem toho sa Mechel Željezara Ltd. zaviazal, že jeho ceny pre skupiny výrobkov budú v súlade s cenovou štruktúrou používanou v Spoločenstve.

(137)

V súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia je cieľom záväzku odstrániť ujmu spôsobenú vplyvom dumpingového dovozu, čo sa dosiahne, ak vývozca zvýši svoje ceny alebo zastaví vývoz na dumpingovej úrovni. Vyšetrovanie ukázalo, že typ záväzku pôvodne prijatý v súčasnom prípade nezabezpečil zvýšenie ceny na úroveň, ktorá by nespôsobovala ujmu, a tak obnovila korektný obchodný styk na trhu Spoločenstva. Preto sa v tomto prípade záväzok prijatý od Mechel Željezara Ltd. nepovažuje za vhodný a efektívny prostriedok na odstránenie ujmu spôsobujúceho vplyvu dumpingu. Ako je uvedené vyššie, Mechel Željezara Ltd. začal nedávno proces likvidácie. Z tohto dôvodu sa tento záväzok nepovažuje za naďalej platný.

(138)

Po zverejnení základných skutočností a okolností, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že úroveň antidumpingových opatrení by mala byť zmenená a doplnená, ponúkli ukrajinské spoločnosti OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (NTRP), CJSC Nikopolsky seamless tubes plant „Nikotube“ a ich spriaznená predajná/holdingová spoločnosť „Interpipe“ spoločný záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(139)

Tieto ukrajinské spoločnosti sú výrobcami rôznych typov oceľových výrobkov, ktoré sa môžu predávať spoločne s príslušným výrobkom. To prináša potenciálne riziko krížových kompenzácií, t. j. akékoľvek ceny, ktoré by boli predmetom záväzku, by sa formálne dodržiavali, ale ceny iných výrobkov ako príslušného výrobku by sa znížili, ak by boli predávané spoločne s príslušným výrobkom. Navyše s ohľadom na volatilitu cien boli minimálne vývozné ceny, ktoré bola spoločnosť ochotná ponúknuť, na úrovni, ktorá nevylučovala ujmu spôsobujúce vplyvy dumpingu. Na základe uvedených skutočností nemohla byť táto ponuka prijatá.

(140)

Okrem toho ukrajinská spoločnosť Dnipropetrovsk Tube Works (DTW), Dnipropetrovsk, vyhlásila, že bol ponúknutý záväzok, no bez uvedenia charakteru alebo akejkoľvek minimálnej ceny, ktorá by sa mala dodržiavať. Z tohto dôvodu ponuka nemohla byť zohľadnená.

(141)

Zúčastnené strany boli oboznámené so všetkými skutočnosťami a okolnosťami, na základe ktorých mali byť navrhnuté zmeny a doplnenia platného nariadenia. Bola im poskytnutá možnosť pripomienkovania a požiadania o vypočutie. Pripomienky boli obdržané a zohľadnené, ak to bolo vhodné,

1.

Tabuľka v článku 1 ods. 2 sa nahrádza takto:

2.

Článok 2 sa vypúšťa.

European Commission

Directorate-General for Trade

Direction B

Office J-79 5/16

B-1049 Brussels