32002D0668

Rozhodnutie Rady

z 3. júna 2002

o šiestom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania, ktorý taktiež prispieva k vytváraniu Európskeho výskumného priestoru (2002 až 2006)

(2002/668/Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 7,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže:

(1) v súlade s článkom 7 zmluvy sa môže prijať rámcový program, ktorý zahŕňa všetky činnosti výskumu vrátane demonštračných a vzdelávacích v oblasti jadrovej energie, ktorý sa má uskutočniť prostredníctvom výskumných a vzdelávacích programov;

(2) Komisia predložila v roku 2000 oznámenie o vyhliadkach na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru a s tým súvisiacich cieľoch a oznámenie o uskutočňovaní Európskeho výskumného priestoru so všeobecnými zásadami pre činnosti Európskej únie v oblasti výskumu v období 2002 až 2006. V roku 2002 Komisia taktiež predložila oznámenie o inováciách v hospodárstve založenom na vedomostiach;

(3) Európska Rada na zasadnutiach v Lisabone v marci 2000, Santa Marii de Feira v júni 2000 a v Štokholme v marci 2001 prijala uznesenie s cieľom urýchliť vytvorenie Európskeho výskumného a inovačného priestoru s ohľadom na trvalo udržateľný hospodársky rast, vyššiu zamestnanosti a sociálnu súdržnosť; Európska Rada z Göteborgu v júni 2001 schválila stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a pridala k stratégii z Lisabonu tretí, environmentálny rozmer;

(4) Európsky parlament [4] [5], Rada [6] [7], Hospodársky a sociálny výbor [8] a Výbor regiónov [9] taktiež podporili vytvorenie Európskeho výskumného priestoru;

(5) Komisia predložila 19. októbra 2000 závery externého hodnotenia vykonávania a výsledkov opatrení spoločenstva za ostatných päť rokov, ako aj svoje poznámky k tejto oblasti;

(6) preto je dôležité prijať nový rámcový program na obdobie rokov 2002 až 2006, ktorý má tiež prispieť k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a podporiť inovácie;

(7) šiesty rámcový program stanovuje vedecké a technologické ciele a priority predpokladaných činností a vytyčuje základné smery týchto činností, ktoré sa budú vykonávať v súlade s cieľom ochrany finančných záujmov spoločenstva; je dôležité zabezpečiť riadnu správu finančných prostriedkov šiesteho rámcového programu;

(8) finančná referenčná čiastka v zmysle bodu 34 medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu [10] je v tomto rozhodnutí zahrnutá pre celé obdobie trvania rámcového programu bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu podľa zmluvy;

(9) Spoločné výskumné centrum by malo v rámci svojej špecifickej právomoci prispievať k vykonávaniu rámcového programu v prípadoch, kde môže poskytnúť nezávislú, na zákazníka orientovanú podporu pri formulovaní a vykonávaní politík spoločenstva, vrátane sledovania, ako sa tieto politiky vykonávajú;

(10) pri výskumných činnostiach vykonávaných v rámci šiesteho rámcového programu je potrebné dodržiavať základné etické zásady vrátane zásad stanovených v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Listine základných práv Európskej únie, ako aj brať ohľad na prijateľnosť týchto činností verejnosťou;

(11) v nadväznosti na oznámenie Komisie "Ženy a veda" a na rezolúcie Rady z 20. mája 1999 [11] a 26. júna 2001 [12] a rezolúciu Európskeho parlamentu z 3. februára 2000 [13] sa k tejto téme vykonáva akčný plán, pomocou ktorého by sa malo posilniť postavenie a úloha žien vo vede a výskume v Európe a ktorý by mal zabezpečiť dodržiavanie rovnosti príležitostí bez ohľadu na pohlavie;

(12) zelená kniha Komisie "Smerom k európskej stratégii bezpečnosti zásobovania energiou" je príspevkom do diskusie o prostriedkoch boja s klimatickými zmenami a znižovania závislosti Európy na dovážanej energii;

(13) Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať pravidelné správy o pokroku vo vykonávaní šiesteho rámcového programu a včas vykonať nezávislé hodnotenie vykonaných opatrení pred predložením návrhu ďalšieho rámcového programu; je potrebné, aby sa takéto posúdenie vykonalo v duchu otvorenosti s ohľadom na všetky zúčastnené osoby;

(14) medzinárodný a globálny rozmer európskych výskumných činností ma s ohľadom na prínos vzájomných výhod zvýšený význam; šiesty rámcový program je otvorený pre účasť všetkých štátov, ktoré uzavreli zodpovedajúce nevyhnutné dohody a je tiež otvorený subjektom z tretích štátov a medzinárodným organizáciám pre vedeckú spoluprácu na úrovni projektov a na základe vzájomnej prospešnosti;

(15) je potrebné, aby šiesty rámcový program prispel k rozšíreniu tým, že prinesie vedeckú a technologickú podporu kandidátskym štátom pri uplatňovaní acquis spoločenstva a pri ich integrácii európskeho výskumného priestoru; je potrebné, aby o príležitostiach podieľať sa na tomto programe boli účastníkom včas poskytnuté úplné informácie;

(16) Komisia sa poradila s vedeckým a technickým výborom a tento predložil svoje stanovisko,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

1. Týmto sa na obdobie rokov 2002 až 2006 prijíma viacročný rámcový program pre činnosti v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania, ďalej len "šiesty rámcový program".

2. Šiesty rámcový program zahŕňa činnosti spoločenstva v oblastiach výskumu, technologického rozvoja, medzinárodnej spolupráce, šírenia a využívania, ako aj oblasti odborného vzdelávania v týchto čiastkových oblastiach:

- riadená termonukleárna syntéza,

- nakladanie s rádioaktívnym odpadom;

- radiačná ochrana,

- ostatné činnosti v oblasti jadrových technológií a bezpečnosti,

- činnosti Spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energie.

3. Príloha I stanovuje vedecké a technologické ciele a zodpovedajúce priority a vytyčuje základné smery predpokladaných činností.

Článok 2

1. Finančná referenčná čiastka na realizáciu tohto programu na obdobie rokov 2002 až 2006 je 1230 miliónov EUR. Podiely určené pre jednotlivé oblasti činností sú stanovené v prílohe II.

2. Podrobné pravidlá finančnej účasti spoločenstva sa spravujú rozpočtovým nariadením uplatniteľným na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, ktoré dopĺňa príloha III, a prípadne pomocou výskumných a vzdelávacích programov, ktoré Rada prijme na účely vykonania tohto rozhodnutia.

Článok 3

Všetky výskumné činnosti vykonávané v rámci šiesteho rámcového programu sa musia uskutočňovať v súlade so základnými etickými zásadami.

Článok 4

Šiesty rámcový program sa uskutočňuje prostredníctvom výskumných a vzdelávacích programov. Tieto programy si stanovia presné ciele a podrobné vykonávacie pravidlá.

Článok 5

1. Komisia s pomocou nezávislých kvalifikovaných odborníkov priebežne a systematicky sleduje vykonávanie šiesteho rámcového programu a jeho výskumných a vzdelávacích programov.

2. Stav vykonávania šiesteho rámcového programu, najmä pokiaľ ide o uskutočňovanie jeho cieľov a priorít vrátane finančných hľadísk, sa podrobne uvedie v správe, ktorú Komisia každoročne predkladá v súlade s článkom 7 zmluvy.

Článok 6

Pred predložením svojho návrhu na ďalší rámcový program musí mať Komisia k dispozícii hodnotenie vykonávania opatrení spoločenstva a ich výsledkov za ostatných päť rokov vykonané nezávislými vysoko kvalifikovanými odborníkmi.

Komisia oznámi závery tohto hodnotenia spolu s jej vlastnými pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

V Luxemburgu 3. júna 2002

Za Radu

predseda

J. C. Aparicio Pérez

[1] Ú. v. ES C 180 E, 26.6.2001, s. 177.

[2] Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 371.

[3] Ú. v. ES C 260, 17.9.2001, s. 3.

[4] Rezolúcia z 18. mája 2000 (Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 250).

[5] Rezolúcia z 15. februára 2001 (Ú. v. ES C 276, 1.10.2001, s. 271).

[6] Rezolúcia z 15. júna 2000 (Ú. v. ES C 205, 19.7.2000, s. 1).

[7] Rezolúcia zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES C 374, 28.12.2000, s. 1).

[8] Stanovisko z 24. mája 2000 (Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70).

[9] Stanovisko z 12. apríla 2000, (Ú. v. ES C 226, 8.8.2000, s. 18).

[10] Ú. v. ES C 172, 18.6 1999, s. 1.

[11] Ú. v. ES C 201, 16.7.1999, s. 1.

[12] Ú. v. ES C 199, 14.7.2001, s. 1.

[13] Ú. v. ES C 309, 27.10.2000, s. 57.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

VEDECKÉ A TECHNOLOGICKÉ CIELE, ZÁKLADNÉ SMERY ČINNOSTÍ A PRIORITY

Na splnenie cieľov týkajúcich sa činností v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania podľa zmluvy o Euratom a na účely prispenia k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru bude šiesty rámcový program (Euratom), ďalej len "tento program", štruktúrovaný, ako je uvedené ďalej.

Účasť v tomto programe ako celku je otvorená pre všetky štáty, ktoré majú so spoločenstvom uzavreté zodpovedajúce dohody o pridružení. Ostatné tretie štáty sa môžu zúčastňovať v tomto programe prostredníctvom dvojstranných dohôd o spolupráci. Výskumní pracovníci a organizácie z tretích štátov sa taktiež môžu od prípadu k prípadu podieľať na jednotlivých projektoch.

1. PRIORITNÉ TEMATICKÉ OBLASTI VÝSKUMU

1.1. Riadená termonukleárna syntéza

Riadená termonukleárna syntéza by mohla prispieť k dlhodobému zásobovaniu energiou a tým naplneniu požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja na spoľahlivé centralizované dodávky elektrickej energie pre základnú potrebu.

Z dôvodov spojených so zložitosťou základných fyzikálnych poznatkov a s technologickými problémami, ktoré je potrebné vyriešiť, vývoj potrebný na možné využitie jadrovej syntézy na výrobu energie bude mať nakoniec formu niekoľkostupňového procesu, v ktorom každý krok ovplyvňuje krok nasledujúci. V bezprostrednom časovom rámci by však výskum technológií spojených s jadrovou syntézou mohol viesť k užitočným vedľajším efektom.

Úsilie vynaložené v rámci integrovaného európskeho výskumného programu v oblasti riadenej termonukleárnej syntézy umožnilo Európe získať vedúce svetové postavenie vo výskume jadrovej syntézy v magnetickom poli.

Pokrok dosiahnutý vo výskume a získané výsledky, najmä na európskom zariadení JET Tokamak, teraz umožňujú vziať do úvahy ďalšiu činnosť označovanú ako "Next Step", ktorý by viedol ku konštrukcii zariadenia schopného vytvárať reakcie jadrovej syntézy v podmienkach porovnateľných s reaktorom vyrábajúcim jadrovú energiu.

Dokončenie prípravných prác na podrobnom návrhu "Next Step" v rámci projektu medzinárodnej spolupráce ITER umožní prijať rozhodnutie o začatí tohto projektu a o konštrukcii zariadenia.

Cieľom toho bude demonštrovať vedeckú a technologickú realizovateľnosť využitia jadrovej syntézy na výrobu energie s ohľadom na sociálno-ekonomické aspekty. Presné mechanizmy vykonávania tohto projektu budú závisieť od výsledku rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú v rámci medzinárodnej spolupráce, a od následného vývoja, konkrétnejšie od rozhodnutí prijatých v súvislosti s príspevkom Európy k projektu ITER a miesta, kde sa zariadenie nainštaluje. Bude potrebné vytvoriť vhodný právny rámec.

Účasť na iniciatíve ITER si vyžaduje uskutočnenie sprievodného programu s týmto obsahom:

- prevádzkovanie zariadenia JET takým spôsobom, aby sa využili prednosti existujúcich vylepšení; možná účasť vo výskumných činnostiach potrebných pre odstavenie jadrových zariadení,

- pokračovanie výskumu v oblasti jadrovej fyziky a technológie vrátane: štúdia a vyhodnocovania systémov jadrovej syntézy v magnetickom poli, predovšetkým pokračujúcej výstavby "stellaratora" Wendelstein 7-X a prevádzkovania existujúcich zariadení, ktoré sú k dispozícii v združeniach Euratomu; koordinovanie činností týkajúcich sa technologického výskumu, najmä vo výskume materiálov na jadrovú syntézu.

1.2. Nakladanie s rádioaktívnym odpadom

Energia získaná jadrovým štiepením dodáva 35 % elektrickej energie v spoločenstve. Tento aspekt je súčasťou diskusie o prostriedkoch boja proti klimatickým zmenám a znížení závislosti Európy na dovážanej energii. Niektoré elektrárne súčasnej generácie budú v prevádzke najmenej ďalších 20 rokov.

Z týchto dôvodov využívanie jadrového štiepenia na výrobu energie vyžaduje pokrok v riešení problematiky odpadov a predovšetkým v priemyslovom zavádzaní technických riešení pre nakladanie s odpadmi s dlhým polčasom rozpadu.

Veľký význam má úsilie európskych štátnych a súkromných výskumných inštitúcií v oblasti technológie nakladania s jadrovým odpadom a technológie uloženia týchto odpadov. Koordinácia opatrení spoločenstva v tejto oblasti umožňuje vytvoriť kritický výskumný potenciál a zabezpečiť konzistenciu všeobecných zásad prijatých príslušnými organizáciami a priemyslovými odvetviami pôsobiacimi v oblasti nakladania s odpadmi.

Tieto opatrenia sa budú týkať problému nakladania s odpadmi a otázky zmenšovania účinkov tejto záťaže. V tejto súvislosti sa budú riešiť tieto aspekty:

- výskum procesov dlhodobého uloženia jadrových odpadov v hlbokých geologických vrstvách spolu so sieťovým prepojením činností vykonávaných na rôznych miestach v troch hlavných predpokladaných typoch geologických útvarov,

- výskum zameraný na obmedzovanie účinkov jadrového odpadu najmä prostredníctvom vývoja nových technológií znižujúcich riziká spojené s týmito odpadmi, s využitím techník oddeľovania a transmutácie a taktiež s využitím potenciálu koncepcií obmedzujúcich produkciu odpadu pri výrobe jadrovej energie.

1.3. Radiačná ochrana

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať ďalšiemu zabezpečeniu vynikajúcej úrovne jadrovej bezpečnosti v spoločenstve. Rozšírenie únie prináša aj nové úlohy. Zvýšenie radiačnej ochrany zostáva prioritnou oblasťou. V tomto programe sa budú vykonávať opatrenia hlavne v týchto oblastiach:

- kvantifikácia rizík spojených s nízkymi úrovňami ožiarenia,

- ožiarenie v oblasti zdravotníctva a ožiarenie z prirodzených zdrojov,

- rádioekológia,

- riadenie rizík a mimoriadnych situácií,

- ochrana na pracovisku a ochrana životného prostredia.

2. OSTATNÉ ČINNOSTI V OBLASTI JADROVÝCH TECHNOLÓGIÍ A JADROVEJ BEZPEČNOSTI

Cieľom činností vykonávaných v rámci tejto oblasti je:

- zamerať sa na vedecké a technické potreby politiky spoločenstva v oblasti zdravia, energie a životného prostredia,

- dosiahnuť to, že Európa bude schopná zachovať vysokú úroveň významných odvetví, ktoré nepatria do prioritných tematických oblastí,

- prispieť k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru.

Tieto opatrenia sa budú vykonávať hlavne v týchto oblastiach:

- inovačné koncepcie: hodnotenie potenciálu inovačných koncepcií, ktoré ponúkajú výhody z hľadiska bezpečnosti, dopadov na životné prostredie, využívania zdrojov, zabránenia nežiaducemu šíreniu jadrových materiálov; vývoj zdokonalených a bezpečnejších procesov v oblasti jadrovej energie,

- vzdelávanie a školenia v oblasti jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany zamerané na integráciu a konsolidáciu vnútroštátnych opatrení na dosiahnutie ekonomických prínosov vo väčšom rozsahu a k tomu ešte zahrňujúce také oblasti, ako je mobilita a ľudské zdroje, nadnárodný prístup k infraštruktúre a koordinačné činnosti,

- opatrenia na zaistenie bezpečnosti existujúcich jadrových zariadení.

3. ČINNOSTI SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA (SVC) V OBLASTI JADROVEJ TECHNIKY

Činnosti SVC sa zamerajú na podporu zodpovedajúcich politík spoločenstva a konkrétnych záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. SVC zameriava svoju činnosť na oblasti, v ktorých je vhodná účasť spoločenstva, a rozvíja ju tam, kde jeho európska identita prináša pridanú hodnotu a kde je jeho pôsobenie odôvodnené cezhraničnými aspektmi jadrovej bezpečnosti alebo verejným záujmom. Hlavným cieľom bude ďalší rozvoj spolupráce prostredníctvom sieťového prepojenia, ktoré povedie k širokému konsenzu v rade týchto otázok na európskej a svetovej úrovni. Osobitná pozornosť sa bude venovať spolupráci s kandidátskymi štátmi. Vzdelávacie činnosti budú zohrávať pre SVC dôležitú úlohu pri snahe získať budúce generácie vedeckých pracovníkov s potrebnými odbornými schopnosťami a znalosťami. Výskumná činnosť sa preto sústredí predovšetkým na tieto oblasti [1]:

3.1. Jadrová bezpečnosť a bezpečnostné opatrenia

Výskum v oblasti nakladania s odpadmi a ich uloženie (najmä separačné a transmutačné techniky pre odpady s dlhým polčasom rozpadu) a v oblasti radiačnej ochrany: bezpečnosť rôznych typov reaktorov s prioritou pre reaktory v kandidátskych štátoch, vývoj metód kontroly štiepnych materiálov a taktiež technická podpora pre nešírenie jadrových materiálov. Na kontrolu odstavenia zastaralých jadrových zariadení bude pripravený personál.

3.2. Merania a referenčné materiály

Metrológia rádionuklidov, najmä rádionuklidov s nízkou aktivitou, a kruhové skúšky v rámci siete špičkových laboratórií; interakcia medzi neutrónmi a materiálom, ktorá slúži na získavanie základných údajov pre štúdie týkajúce sa transmutácie odpadu a vývoja nových systémov. Táto činnosť poskytne predovšetkým medziodvetvovú podporu pre opatrenia uvedené v bode 3.1.

[1] Okrem toho je SVC oprávnené podieľať sa na všetkých výskumných aktivitách na rovnakom základe ako subjekty usadené v jednotlivých členských štátoch.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

MAXIMÁLNA CELKOVÁ ČIASTKA, ZODPOVEDAJÚCE PODIELY A PREDBEŽNÉ ROZDELENIE

(mil. EUR) |

1. | Prioritné tematické oblasti výskumu | | 890 |

1.1. Riadená termonukleárna syntéza | 750 | |

1.2. Nakladanie s rádioaktívnym odpadom | 90 | |

1.3. Radiačná ochrana | 50 | |

2. | Ostatné činnosti v oblasti jadrových technológií a jadrovej bezpečnosti | | 50 |

3. | Činnosti spoločného výskumného centra (SVC) v oblasti jadrovej energie | | 290 |

Celkový súčet | | 1230 |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

NÁSTROJE

Úvod

Cieľovou skupinou prostriedkov z rozpočtu spoločenstva pre nepriame opatrenia (t. j. opatrenia, ktoré nevykonáva SVC) sú výskumné strediská, univerzity, podniky a národné nebo medzinárodné inštitúcie situované v členských štátoch a v európskych pridružených štátoch, ktoré vykonávajú výskumné činnosti. Posledne uvedené inštitúcie môžu taktiež pôsobiť ako medzičlánok pre poskytovanie príspevkov z rozpočtu spoločenstva. Ak sa to ukáže pre dosiahnutie cieľov programu ako nevyhnuté, finančnú podporu môžu výnimočne získať aj inštitúcie nových nezávislých štátov bývalého Sovietskeho zväzu a medzinárodné organizácie.

1. NÁSTROJE V OBLASTI TERMONUKLEÁRNEJ ENERGIE

Zvláštny charakter činností v oblasti termonukleárneho výskumu zaradených pod 1.1 prílohy I vyžaduje uplatňovanie špecifických pravidiel. Projekty uskutočňované v tejto oblasti sa vykonávajú na základe postupov stanovených v týchto dokumentoch:

- zmluvy o pridružení,

- dohoda s názvom "European Fusion Development Agreement" (EFDA),

- ostatné mnohostranné dohody uzavreté medzi spoločenstvom a pridruženými organizáciami alebo právnymi subjektmi, ktoré by sa mohli zriadiť potom, keď príslušný poradný výbor poskytne svoje stanovisko,

- ostatné zmluvy s obmedzenou dobou platnosti, najmä s orgánmi v členských štátoch alebo v štátoch pridružených k rámcovému programu Euratomu,

- medzinárodné dohody zahrňujúce projekty uskutočňované v rámci spolupráce s tretími štátmi, ako napríklad ITER.

Činnosti, ktoré sa týkajú koordinácie a podpory termonukleárneho výskumu, môžu obsahovať štúdie na podporu týchto činností, podporu výmeny informácií, poskytovanie externých odborníkov vrátane kapacít pre nezávislé hodnotenie činností, štipendijné a vzdelávacie programy, publikácie a ďalšie činnosti podporujúce prenos výsledkov technologického rozvoja.

2. NÁSTROJE V OSTATNÝCH OBLASTIACH

V odvetví nakladania s rádioaktívnym odpadom a radiačnej ochrany v rámci prioritných tematických oblastí zaradených do bodov 1.2 a 1.3 prílohy I, ako aj v ďalších činnostiach zaradených do bodu 2 bude spoločenstvo prispievať na nasledujúce činnosti podliehajúce špecifickým programom a pravidlám pre účasť:

- siete excelentnosti zamerané na posilňovanie a rozvoj špičkovej vedeckej a technickej úrovne spoločenstva prostredníctvom integrácie, na európskej úrovni, už existujúcich výskumných kapacít alebo novovznikajúcich kapacít na vnútroštátnej i regionálnej úrovni,

- integrované projekty, ktoré majú podporiť konkurencieschopnosť spoločenstva alebo majú riešiť dôležité spoločenské potreby mobilizáciou kritického potenciálu zdrojov a schopností výskumu a technologického rozvoja,

- špecificky zamerané projekty, ktorých cieľom je získať nové poznatky pre podstatné vylepšenie či pre vývoj nových výrobkov, postupov alebo služieb, alebo napĺňať ďalšie potreby spoločnosti a politík spoločenstva, alebo demonštrovať využiteľnosť nových technológií ponúkajúcich potencionálne hospodárske výhody, ktoré však nemôžu byť priamo uvedené na trh,

- opatrenia na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility,

- koordinačné opatrenia na podporu koordinovaných iniciatív širokého spektra aktérov pôsobiacich v oblasti výskumu a inovácií, smerujúcich k lepšej integrácii,

- opatrenia špecifickej podpory, ako sú opatrenia zamerané na využívanie výsledkov výskumu a prenosu znalostí, a opatrenia na podporu výskumnej infraštruktúry, ktoré sa týkajú napríklad cezhraničného prístupu alebo prípravných technických prác (vrátane štúdií vykonateľnosti),

- integrované infraštruktúrne iniciatívy, kombinujúce v rámci jedného opatrenia niekoľko činností, ktoré majú základný význam pre posilňovanie a rozvoj výskumných infraštruktúr, aby bolo možné poskytovať služby na európskej úrovni.

3. PRIAME OPATRENIA — SPOLOČNÉ VÝSKUMNÉ CENTRUM

Priame opatrenia bude vykonávať SVC.

--------------------------------------------------