This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02005L0060-20110104
Directive 2005/60/EC of the European Parliament and of the Council of 26 October 2005 on the prevention of the use of the financial system for the purpose of money laundering and terrorist financing (Text with EEA relevance)
Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Text s významom pre EHP)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Text s významom pre EHP)
No longer in force
- Date of document:
- 04/01/2011
- Date of effect:
- 04/01/2011
- Author:
- Not available
- Form:
- Konsolidované znenie
- Additional information:
- LASTMODIN 32010L0078
- Link
- Link
- Link
- Select all documents mentioning this document
- Consolidation: basic act:
- 32005L0060
2005L0060 — SK — 04.01.2011 — 004.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. ES L 309, 25.11.2005, p.15) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES Text s významom pre EHP z 13. novembra 2007 |
L 319 |
1 |
5.12.2007 |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/20/ES Text s významom pre EHP z 11. marca 2008, |
L 76 |
46 |
19.3.2008 |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES Text s významom pre EHP zo 16. septembra 2009 |
L 267 |
7 |
10.10.2009 |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ Text s významom pre EHP z 24. novembra 2010, |
L 331 |
120 |
15.12.2010 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/60/ES
z 26. októbra 2005
o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 47 ods. 2 prvú a tretiu vetu a článok 95,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky ( 2 ),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy ( 3 ),
keďže:|
(1) |
Veľké toky špinavých peňazí môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť spoločný trh a terorizmus narušuje základy našej spoločnosti. Okrem trestnoprávneho prístupu môže priniesť výsledky aj snaha o prevenciu prostredníctvom finančného systému. |
|
(2) |
Spoľahlivosť, integrita a stabilita úverových a finančných inštitúcií a dôvera vo finančný systém ako celok by mohla byť vážne ohrozená snahami páchateľov trestných činov a ich blízkych spolupracovníkov zakryť pôvod výnosov z trestnej činnosti alebo smerovať zákonné alebo nezákonné peniaze na teroristické účely. V tejto oblasti sú potrebné kroky Spoločenstva, aby sa predišlo situácii, keď členské štáty prijmú opatrenia chrániace ich finančné systémy, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a s princípmi právneho štátu a verejnej politiky Spoločenstva. |
|
(3) |
Ak sa na úrovni Spoločenstva neprijmú určité koordinačné opatrenia, tí čo perú špinavé peniaze a financujú terorizmus s cieľom uľahčiť páchanie svojej trestnej činnosti, by sa mohli pokúsiť využiť voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať finančné služby, ktoré zahrňuje integrovaná finančná oblasť. |
|
(4) |
S cieľom reagovať na tieto obavy bola v oblasti prania špinavých peňazí prijatá smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( 4 ). Táto smernica požadovala od členských štátov, aby zakázali pranie špinavých peňazí a zaviazali finančný sektor, čiže úverové inštitúcie a celý rad iných finančných inštitúcií, aby identifikovali svojich klientov, viedli potrebné záznamy, vytvárali interné postupy na školenie zamestnancov a ochranu proti praniu špinavých peňazí a hlásili akékoľvek náznaky prania špinavých peňazí príslušným orgánom. |
|
(5) |
Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo dokonca na úrovni Spoločenstva bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzené účinky. Opatrenia prijaté Spoločenstvom v tejto oblasti by preto mali byť v súlade s ostatnými činnosťami realizovanými na iných medzinárodných fórach. Činnosť Spoločenstva by mala i naďalej zohľadňovať hlavne odporúčania Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force, ďalej len „FATF“), ktorá predstavuje najvyšší medzinárodný orgán činný v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Keďže odporúčania FATF boli v roku 2003 výrazne revidované a rozšírené, táto smernica by mala byť v súlade s touto novou medzinárodnou normou. |
|
(6) |
Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) umožňuje členom prijímať opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu verejnej morálky a zabránenie podvodom, a prijímať opatrenia z dôvodov obozretnosti, vrátane zabezpečenia stability a integrity finančného systému. |
|
(7) |
Hoci pôvodne existovalo obmedzenie na trestné činy súvisiace s drogami, v posledných rokoch sa objavil trend smerom k širšiemu vymedzeniu prania špinavých peňazí na základe širšieho rozsahu predikatívnych trestných činov. Širší rozsah predikatívnych trestných činov uľahčuje ohlasovanie podozrivých transakcií a medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Preto by sa malo vymedzenie závažnej trestnej činnosti zosúladiť s vymedzením závažnej trestnej činnosti v rámcovom rozhodnutí Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, sledovaní, zmrazovaní, prepadnutí a konfiškovaní prostriedkov a výťažkov z trestnej činnosti ( 5 ). |
|
(8) |
Okrem toho predstavuje zneužívanie finančného systému na smerovanie peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo dokonca čistých peňazí na teroristické účely zjavné riziko pre integritu, správne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému. Podľa toho by preventívne opatrenia tejto smernice mali zahŕňať nielen nakladanie s peniazmi získanými z trestnej činnosti, ale aj obstaranie peňazí alebo majetku na teroristické účely. |
|
(9) |
Hoci smernica 91/308/EHS ustanovila povinnosť identifikovať klientov, obsahovala relatívne málo podrobností o príslušných postupoch. So zreteľom na rozhodujúci význam tohto aspektu predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je vhodné, v súlade s novými medzinárodnými normami, zaviesť špecifickejšie a podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa identifikácie klientov a akéhokoľvek konečného vlastníka a overovania ich totožnosti. Na tento účel je nevyhnutné presne vymedziť pojem „konečný vlastník“. Ak sa ešte len majú určiť osoby, ktoré majú prospech z činnosti právnickej osoby alebo právneho dojednania, ako je nadácia alebo správa majetku v prospech tretieho (trust), a preto nie je možné určiť jednotlivca ako konečného vlastníka, stačilo by vymedziť skupinu osôb, ktoré majú mať prospech z nadácie alebo správy majetku v prospech tretieho. Táto požiadavka by nemala obsahovať identifikáciu jednotlivcov v rámci tejto skupiny osôb. |
|
(10) |
Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali v súlade s touto smernicou určiť a overiť totožnosť konečného vlastníka. Malo by sa ponechať na týchto inštitúciách a osobách, či na splnenie tejto požiadavky využijú verejné záznamy konečných vlastníkov alebo si vyžiadajú potrebné údaje od svojich klientov, alebo získajú informácie iným spôsobom, pričom zohľadnia skutočnosť, že rozsah takýchto opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi súvisí s rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré závisí od typu klienta, obchodného vzťahu, produktu alebo transakcie. |
|
(11) |
Vo všeobecnosti by sa za príklad menej rizikových transakcií mali považovať dohody o úveroch, v prípade ktorých úverový účet slúži výhradne na vyrovnanie dlhu a splatenie dlhu prebieha z účtu, ktorý bol otvorený na meno klienta v úverovej inštitúcii, na ktorú sa vzťahuje táto smernica podľa článku 8 ods. 1 písm. a) až c). |
|
(12) |
Do rozsahu, v ktorom obstarávatelia majetku právneho subjektu alebo právneho dojednania majú významnú kontrolu nad používaním tohto majetku, by mali byť určení ako koneční vlastníci. |
|
(13) |
Vzťahy týkajúce sa správy majetku v prospech tretieho vo veľkom rozsahu využívajú pri komerčných produktoch ako medzinárodne uznaný prvok komplexne monitorovaných finančných trhov. Povinnosť určiť konečného vlastníka nevyplýva len z toho, že v tomto konkrétnom prípade ide o vzťahy pri správe majetku v prospech tretieho. |
|
(14) |
Táto smernica by sa mala uplatňovať aj na tie činnosti inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktoré sú vykonávané prostredníctvom internetu. |
|
(15) |
Keďže sprísnenie kontrol vo finančnom sektore prinútilo tých, čo perú špinavé peniaze a čo financujú terorizmus, aby hľadali alternatívne metódy utajenia pôvodu výnosov z trestnej činnosti, a keďže sa tieto kanály môžu použiť na financovanie terorizmu, povinnosti bojovať proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu by sa mali vzťahovať na sprostredkovateľov životného poistenia a poskytovateľov služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti. |
|
(16) |
Subjekty, ktoré už spadajú pod právnu zodpovednosť poisťovne, a preto spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by nemali byť zahrnuté do kategórie sprostredkovateľa poistenia. |
|
(17) |
Vykonávaním funkcie riaditeľa alebo tajomníka obchodnej spoločnosti sa daná osoba sama o sebe nestáva poskytovateľom služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti. Vymedzenie sa preto vzťahuje len na tie osoby, ktoré pre tretiu stranu a v rámci podnikania konajú ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti. |
|
(18) |
Používanie veľkých hotovostných platieb sa opakovane ukázalo byť ľahko zneužiteľným na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Preto v tých členských štátoch, ktoré umožňujú hotovostné platby vyššie, než je stanovená maximálna hodnota, by sa na všetky fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom v rámci svojho podnikania mala pri prijímaní takejto hotovostnej platby vzťahovať táto smernica. Na obchodníkov s drahým tovarom, ako sú drahé kamene alebo drahé kovy, alebo umelecké diela, a na dražiteľov sa v každom prípade vzťahuje táto smernica vtedy, ak prijmú hotovostnú platbu vo výške 15 000 EUR alebo viac. Na zabezpečenie účinného monitorovania dodržiavania tejto smernice potenciálne širokou skupinou inštitúcií a osôb môžu členské štáty zamerať svoje monitorovacie činnosti najmä na tie fyzické a právnické osoby obchodujúce s tovarom, ktoré sú vystavené relatívne vysokému riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v súlade so zásadou dohľadu podľa veľkosti rizika, ktoré podstupujú. Vzhľadom na rôzne situácie v rôznych členských štátoch sa môžu členské štáty rozhodnúť prijať prísnejšie ustanovenia, aby sa primerane zohľadnilo riziko spojené s veľkými hotovostnými platbami. |
|
(19) |
Smernicou 91/308/EHS sa do pôsobnosti režimu Spoločenstva proti praniu špinavých peňazí dostali notári a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania; tento rozsah pôsobnosti by sa mal zachovať aj v tejto smernici; tieto osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, podliehajú ustanoveniam tejto smernice pri podieľaní sa na finančných alebo podnikových transakciách, vrátane poskytovania daňového poradenstva, kde existuje najväčšie riziko zneužitia služieb týchto osôb vykonávajúcich právnické povolania na účely prania výnosov z trestnej činnosti alebo na účely financovania terorizmu. |
|
(20) |
Ak osoby vykonávajúce nezávislé povolania, ktoré poskytujú právne poradenstvo a sú zákonne uznané a kontrolované, ako napríklad advokáti, zisťujú právne postavenie klienta alebo zastupujú klienta v právnych konaniach, nebolo by vhodné uložiť podľa tejto smernice týmto osobám vykonávajúcim nezávislé právnické povolania s ohľadom na tieto činnosti povinnosť hlásiť podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. Musia existovať výnimky z povinnosti hlásiť informácie získané buď pred súdnym konaním, počas neho, alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta. Preto právne poradenstvo naďalej podlieha povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ sa osoba poskytujúca právne poradenstvo nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ advokát nevie, že klient vyhľadáva právnu radu na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. |
|
(21) |
S priamo porovnateľnými službami sa má zaobchádzať rovnako, ak ich poskytujú akíkoľvek profesionáli, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. Aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv ustanovených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v Zmluve o Európskej únii, v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí môžu v niektorých členských štátoch obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získali pri výkone týchto úloh, by nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam v súlade s touto smernicou. |
|
(22) |
Malo by sa tiež uznávať, že riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. V súlade s rizikovo orientovaným prístupom by sa mala do právnych predpisov Spoločenstva zaviesť zásada, že vo vhodných prípadoch je povolená zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. |
|
(23) |
Odchýlka týkajúca sa identifikácie konečných vlastníkov združených účtov v správe notárov alebo ostatných osôb vykonávajúcich nezávislé právnické povolania by sa nemala dotýkať povinností, ktoré majú títo notári alebo ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania podľa tejto smernice. Tieto povinnosti zahŕňajú požiadavku, aby títo notári a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania sami identifikovali konečných vlastníkov združených účtov v ich správe. |
|
(24) |
Právne predpisy Spoločenstva by mali taktiež uznávať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že by mala byť zistená totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov, existujú prípady, keď sa vyžadujú obzvlášť prísne postupy identifikácie a overovania klientov. |
|
(25) |
Uvedené obzvlášť platí v obchodných vzťahoch s osobami, ktoré zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie, hlavne s tými, ktoré pochádzajú z krajín, kde je rozšírená korupcia. Takéto vzťahy môžu vystaviť finančný sektor významným rizikám súvisiacim najmä s povesťou a/alebo právnym rizikám. Osobitná pozornosť takýmto prípadom a uplatňovanie úplných, bežných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu k domácim politicky exponovaným osobám alebo opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k politicky exponovaným osobám s bydliskom v inom členskom štáte alebo tretej krajine sú odôvodnené aj medzinárodným úsilím bojovať proti korupcii. |
|
(26) |
Získanie súhlasu vyššieho vedenia na založenie obchodných vzťahov by nemalo znamenať získanie súhlasu predstavenstva, ale tej úrovne v hierarchii, ktorá je priamo nadradená osobe žiadajúcej o takýto súhlas. |
|
(27) |
S cieľom predísť postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k omeškaniam a neúčinnosti v podnikaní, je vhodné, pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení, umožniť odporúčanie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde. Ak sa inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, spolieha na tretiu stranu, zostáva konečná zodpovednosť za postup povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na inštitúcii alebo osobe, ktorej sa klient odporúča. Aj tretia strana alebo ten, čo odporúča klienta, má zodpovednosť za splnenie všetkých požiadaviek tejto smernice, vrátane požiadavky ohlasovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy, a to v takom rozsahu, v akom má vzťah s klientom, na ktorého sa vzťahuje táto smernica. |
|
(28) |
V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri objednávaní externých výkonov (outsourcing) medzi inštitúciami alebo osobami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a externými fyzickými alebo právnickými osobami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, môžu akékoľvek finančné záväzky týkajúce sa týchto zástupcov alebo poskytovateľov externých výkonov ako súčasti inštitúcií alebo osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyplývať len zo zmluvy a nie z tejto smernice. Zodpovednosť za súlad s touto smernicou by mala zostať na inštitúcii alebo osobe, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. |
|
(29) |
O podozrivých transakciách by mala byť informovaná jednotka finančnej polície (FIU), ktorá pôsobí ako národné centrum pre prijímanie a analyzovanie informácií a podávanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií o možnom praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu príslušným orgánom. To by nemalo nútiť členské štáty, aby zmenili svoje súčasné systémy oznamovania, ak informácie predkladá prokurátor alebo iné orgány na vynútenie dodržiavania práva, a ak sa tieto informácie okamžite a v neprefiltrovanej podobe predkladajú FIU, ktoré tak môžu riadne vykonávať svoje povinnosti vrátane medzinárodnej spolupráce s inými FIU. |
|
(30) |
Odchylne od všeobecného zákazu vykonávať podozrivé transakcie, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, môžu vykonávať podozrivé transakcie skôr, než informujú príslušné orgány, ak nie je možné odoprieť vykonanie týchto transakcií alebo ak by odoprenie vykonania týchto transakcií pravdepodobne zmarilo úsilie o sledovanie osôb, ktoré by mali prospech z podozrivej operácie prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Toto by sa však nemalo dotýkať medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iný majetok teroristov, teroristických organizácií a tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. |
|
(31) |
Ak sa členský štát rozhodne využívať výnimky ustanovené v článku 23 ods. 2, môže umožniť alebo požiadať samoregulačný orgán zastupujúci osoby uvedené v tomto článku, aby nepodával FIU žiadne informácie získané od týchto osôb za okolností uvedených v danom článku. |
|
(32) |
Existuje mnoho prípadov zamestnancov, ktorí ohlásili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí a ktorí boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Hoci táto smernica nemôže zasahovať do súdnych konaní členských štátov, ide o veľmi dôležitú otázku pre účinnosť finančného systému v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili zamestnancov pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním. |
|
(33) |
Poskytovanie informácií, ako je uvedené v článku 28, by malo byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov do tretích krajín, ako sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( 6 ). Okrem toho článok 28 nemôže zasahovať do vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane údajov a služobnom tajomstve. |
|
(34) |
Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s úverovou alebo finančnou inštitúciou, nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, podobne ako všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú úverovým alebo finančným inštitúciám výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov. |
|
(35) |
Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Tam, kde majú úverové a finančné inštitúcie Spoločenstva pobočky a dcérske spoločnosti v tretích krajinách, a tam, kde chýba v tejto oblasti legislatíva, mali by sa uplatňovať normy Spoločenstva, aby sa predišlo uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, alebo ak toto uplatňovanie nie je možné, mali by sa o tejto skutočnosti informovať príslušné orgány domovského členského štátu. |
|
(36) |
Je dôležité, aby boli úverové a finančné inštitúcie schopné rýchlo reagovať na žiadosti o informácie o tom, či udržiavajú obchodné vzťahy s menovanými osobami. Na účely identifikácie takýchto obchodných vzťahov a s cieľom dokázať zabezpečiť takéto informácie rýchlo, by mali mať úverové a finančné inštitúcie k dispozícii účinné systémy, ktoré zodpovedajú veľkosti a povahe ich obchodov. Bolo by najmä vhodné, aby úverové inštitúcie a väčšie finančné inštitúcie mali k dispozícii elektronické systémy. Toto ustanovenie je osobitne dôležité v súvislosti s postupmi vedúcimi k opatreniam, ako je zmrazenie alebo zabavenie majetku (vrátane majetku teroristov), podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Spoločenstva na účely boja proti terorizmu. |
|
(37) |
Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vrátane zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri vysoko rizikových klientoch alebo obchodných vzťahoch, ako sú napríklad vhodné postupy na určenie toho, či je osoba politicky exponovanou osobou a niektoré ďalšie, podrobnejšie požiadavky, ako je existencia postupov a politík dodržiavania predpisov. Každá inštitúcia a osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, bude musieť splniť všetky tieto požiadavky, pričom od členských štátov sa očakáva, že prispôsobia podrobné vykonávanie týchto ustanovení osobitostiam rôznych profesií a rozdielom v rozsahu a veľkosti inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. |
|
(38) |
S cieľom zaistiť záväzok inštitúcií a ostatných subjektov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, mala by im byť k dispozícii spätná väzba, ak je to možné, o užitočnosti hlásení, ktoré predkladajú, a následných krokoch. Na tieto účely, a aby sa dala sledovať účinnosť ich systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by mali členské štáty viesť a zlepšovať príslušné štatistiky. |
|
(39) |
Pri vnútroštátnej registrácii alebo udelení licencie zmenárni, poskytovateľovi služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti alebo kasína by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby boli osoby, ktoré účinne riadia alebo budú riadiť podnikanie týchto subjektov a koneční vlastníci týchto subjektov, vhodné a správne. Kritériá na určenie toho, či je daná osoba vhodná a správna, by sa mali stanoviť v súlade s vnútroštátnym právom. Tieto kritériá by mali odrážať aspoň potrebu chrániť takéto subjekty pred ich zneužívaním riadiacimi pracovníkmi alebo konečnými vlastníkmi na trestné účely. |
|
(40) |
So zreteľom na medzinárodný rozmer prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by sa mala v najvyššej možnej miere podporovať koordinácia a spolupráca medzi FIU, ako je uvedené v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúcom spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov ( 7 ), vrátane založenia siete FIU EÚ. Komisia by mala na tento účel poskytnúť takú pomoc, ktorá môže byť potrebná na uľahčenie takejto koordinácie, vrátane finančnej pomoci. |
|
(41) |
Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vnútroštátnych právnych predpisoch pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie by sa mali stanoviť vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám. Keďže právnické osoby sú často zapojené do zložitých operácií prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, sankcie by sa tiež mali upravovať v súlade s činnosťou vykonávanou právnickými osobami. |
|
(42) |
Fyzické osoby vykonávajúce ktorúkoľvek z činností uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) v rámci štruktúry právnickej osoby, no nezávisle, by mali byť nezávisle zodpovednými za dodržiavanie ustanovení tejto smernice s výnimkou článku 35. |
|
(43) |
Objasnenie technických aspektov pravidiel stanovených v tejto smernici môže byť potrebné na zabezpečenie účinného a dostatočne dôsledného vykonávania tejto smernice, berúc do úvahy rôzne finančné nástroje, profesie a riziká v rôznych členských štátoch a technický rozvoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Komisia by preto mala mať právomoci prijímať vykonávacie opatrenia, akými sú niektoré kritériá stanovenia situácií s nízkym a vysokým rizikom, v ktorých by postačovala zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi alebo by bola vhodná zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi za predpokladu, že tak nedôjde k zmene základných prvkov tejto smernice a za predpokladu, že Komisia bude postupovať v súlade so zásadami v nej stanovenými po konzultácii s Výborom pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. |
|
(44) |
Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 8 ). Na tento účel by sa mal zriadiť nový Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý nahradí kontaktný výbor pre pranie špinavých peňazí zriadený smernicou 91/308/EHS. |
|
(45) |
So zreteľom na všetky podstatné zmeny a doplnenia, ktoré by bolo potrebné vykonať v smernici 91/308/EHS, táto by sa mala z dôvodu zrozumiteľnosti zrušiť. |
|
(46) |
Keďže cieľ tejto smernice, a to predchádzať využívaniu finančných systémov na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
|
(47) |
Pri výkone svojich vykonávacích právomocí v súlade s touto smernicou by Komisia mala dodržiavať tieto zásady: potreba vysokej úrovne transparentnosti a konzultácií s inštitúciami a osobami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a s Európskym parlamentom a Radou; potreba zabezpečiť, aby boli príslušné orgány schopné zabezpečiť dôsledné dodržiavanie pravidiel; dlhodobá vyváženosť nákladov a výnosov v každom vykonávacom opatrení pre inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; potreba dodržiavať potrebnú pružnosť pri uplatňovaní vykonávacích opatrení v súlade s prístupom založeným na posúdení rizika; potreba zabezpečiť súdržnosť s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva v tejto oblasti; potreba chrániť Spoločenstvo, jeho členské štáty a ich občanov pred dôsledkami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. |
|
(48) |
Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Žiadne ustanovenie v tejto smernici by sa nemalo vykladať alebo vykonávať spôsobom, ktorý nie je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
KAPITOLA I
PREDMET, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
1. Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.
2. Na účely tejto smernice sa za pranie špinavých peňazí považuje nasledujúce konanie, ak je spáchané úmyselne:
a) konverzia alebo prevod majetku, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku, alebo napomáhania akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do spáchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;
b) utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práva na majetok alebo na jeho vlastníctvo, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;
c) nadobudnutie, vlastníctvo alebo používanie majetku, s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;
d) účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v predchádzajúcich bodoch, spojenie s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávaniu, navádzanie na ne, ich zľahčovanie a poradenstvo s nimi súvisiace.
3. Za pranie špinavých peňazí sa považujú aj prípady, keď sa činnosti, ktoré vytvorili majetok určený na prepranie, vykonali na území iného členského štátu alebo na území tretej krajiny.
4. Na účely tejto smernice „financovanie terorizmu“ znamená poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na spáchanie ktoréhokoľvek z trestných činov v zmysle článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu ( 9 ).
5. Vedomosť, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok konaní uvedených v odsekoch 2 a 4 môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností.
Článok 2
1. Táto smernica sa vzťahuje na:
1. úverové inštitúcie;
2. finančné inštitúcie;
3. tieto právnické alebo fyzické osoby konajúce pri výkone svojich profesionálnych činností:
a) audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov;
b) notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta v akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:
i) nákupu a predaja nehnuteľností alebo podnikateľských subjektov;
ii) správy peňazí, cenných papierov alebo iných aktív klienta;
iii) otvárania alebo správy bankových účtov, sporiteľských účtov alebo účtov cenných papierov;
iv) organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;
v) vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy majetku v prospech tretieho, obchodných spoločností alebo podobných štruktúr;
c) poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa ešte nevzťahujú písmená a) alebo b);
d) realitných agentov;
e) ostatné fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom len vtedy, ak sa platby vykonávajú v hotovosti vo výške 15 000 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sa zdajú byť prepojené;
f) kasína.
2. Členské štáty môžu rozhodnúť, že právnické a fyzické osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 1 alebo 2.
Článok 3
Na účely tejto smernice sa použijú tieto vymedzenia pojmov:
1. „úverová inštitúcia“ znamená úverovú inštitúciu, ako je vymedzená v prvom pododseku článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií ( 10 ), vrátane pobočiek nachádzajúcich sa v Spoločenstve, pričom ide o pobočky úverových inštitúcií v zmysle článku 1 ods. 3 danej smernice, ktoré majú svoje ústredie v Spoločenstve alebo mimo neho;
2. „finančná inštitúcia“ znamená:
a) podnik iný ako úverovú inštitúciu, ktorý vykonáva jednu alebo viacero operácií uvedených v bodoch 2 až 12 a bodoch 14 a 15 prílohy I k smernici 2006/48/ES vrátane činností zmenární;
b) poisťovňu, riadne oprávnenú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení ( 11 ), pokiaľ vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;
c) investičnú spoločnosť, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi ( 12 );
d) podnik kolektívneho investovania, ktorý obchoduje so svojimi podielovými listmi alebo akciami;
e) sprostredkovateľa poistenia, ako je vymedzený v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia ( 13 ), s výnimkou sprostredkovateľov uvedených v článku 2 ods. 7 uvedenej smernice, ak konajú s ohľadom na životné poistenie a ostatné investičné služby;
f) pobočky, nachádzajúce sa v Spoločenstve, pričom ide o pobočky finančných inštitúcií uvedených v písmenách a) až e), ktoré majú svoje ústredie v Spoločenstve alebo mimo neho;
3. „majetok“ znamená aktíva každého druhu, hmotnej alebo nehmotnej povahy, hnuteľný alebo nehnuteľný, materiálny alebo nemateriálny a právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme, vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktoré dokazujú právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;
4. „trestná činnosť“ znamená akýkoľvek druh trestného zapojenia sa do páchania závažného trestného činu;
5. „závažné trestné činy“ znamenajú prinajmenšom:
a) konania vymedzené v článkoch 1 až 4 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV;
b) akékoľvek trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami;
c) činnosti zločineckých organizácií, ako sú vymedzené v článku 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátov Európskej únie trestným činom ( 14 );
d) podvod, prinajmenšom závažný, ako je vymedzený v článku 1 ods. 1 a článku 2 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( 15 );
e) korupciu;
f) všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou sadzbou viac než jeden rok, alebo, pokiaľ ide o štáty, ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú sadzbu pre trestné činy, všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou sadzbou viac než šesť mesiacov;
6. „konečný vlastník“ znamená fyzickú (-é) osobu (-y), ktorá (-é) skutočne vlastní (-ia) alebo ovláda (-jú) klienta a/alebo fyzickú osobu, v mene ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva. Konečný vlastník zahŕňa prinajmenšom:
a) v prípade podnikateľských subjektov:
i) fyzickú (-é) osobu (-y), ktorá (-é) skutočne vlastní (-ia) alebo ovláda (-jú) právny subjekt prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo má (majú) kontrolu nad dostatočným podielom akcií alebo hlasovacích práv v tomto právnom subjekte vrátane akcií na doručiteľa, inom než spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva alebo podlieha rovnocenným medzinárodným normám; podiel 25 % plus jedna akcia sa považuje za dostatočný na splnenie tohto kritéria;
ii) fyzickú (-é) osobu (-y), ktorá (-é) iným spôsobom ovláda (-jú) riadenie právneho subjektu;
b) v prípade právnych subjektov, ako sú nadácie, a právnych dojednaní, ako sú správa majetku v prospech tretieho, prostredníctvom ktorých sa spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky:
i) ak sú už určené budúce osoby, ktoré budú mať prospech z činnosti, fyzickú (-é) osobu (-y), ktorá (-é) je (sú) príjemcom 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu;
ii) ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právneho dojednania alebo subjektu, skupinu osôb, v hlavnom záujme ktorých sa zakladá alebo funguje právne dojednanie alebo subjekt;
iii) fyzickú (-é) osobu (-y), ktorá (-é) vykonáva (-jú) kontrolu nad 25 % alebo viac majetkom právneho dojednania alebo subjektu;
7. „poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti“ znamenajú akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá ako podnikateľský subjekt poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:
a) zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;
b) konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;
c) zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, alebo právne dojednanie;
d) konanie, alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako správca (písomne) zriadenej správy majetku v prospech tretieho (express trust) alebo podobného právneho dojednania;
e) konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako poverený akcionár pre inú osobu, ktorá je iná ako spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva alebo ktorá podlieha rovnocenným medzinárodným normám;
8. „politicky exponované osoby“ znamenajú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie a blízki rodinní príslušníci alebo osoby známe ako blízki spolupracovníci týchto osôb;
9. „obchodný vzťah“ znamená obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a od ktorého sa očakáva v čase nadviazania kontaktu, že bude obsahovať prvok trvania;
10. „shell banka“ znamená úverovú inštitúciu alebo inštitúciu zapojenú do ekvivalentných aktivít, zapísanú v obchodnom registri v jurisdikcii, v ktorej sa fyzicky nenachádza, nemá významné sústredenie ani vedenie a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.
Článok 4
1. Členské štáty zabezpečia, aby ustanovenia tejto smernice boli úplne alebo čiastočne rozšírené na povolania a kategórie podnikov, okrem inštitúcií a osôb uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, kde je zvlášť pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
2. Ak členský štát rozhodne o rozšírení ustanovení tejto smernice na povolania a kategórie podnikov, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.
Článok 5
Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
KAPITOLA II
POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI
ODDIEL 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 6
Členské štáty zakážu svojim úverovým a finančným inštitúciám viesť anonymné účty alebo anonymné vkladné knižky. Odchylne od článku 9 ods. 6 členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a osoby, ktoré majú prospech z existujúcich anonymných účtov alebo anonymných vkladných knižiek, čo najskôr podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to v každom prípade skôr, ako sa takéto účty alebo vkladné knižky akýmkoľvek spôsobom použijú.
Článok 7
Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatnia opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto prípadoch:
a) pri zakladaní obchodného vzťahu;
b) pri vykonávaní príležitostných transakcií rovnajúcich sa čiastke 15 000 EUR alebo viac, ak sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sa zdajú byť prepojené;
c) ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo prahové hodnoty;
d) ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajoch o klientoch.
Článok 8
1. Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:
a) identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;
b) identifikáciu, podľa potreby, konečného vlastníka a prijatie primeraných a rizikovo orientovaných opatrení na overenie jeho totožnosti tak, aby bola inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, presvedčená, že vie, kto je konečný vlastník, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správu majetku v prospech tretieho a podobné právne dojednania, prijatie primeraných a rizikovo orientovaných opatrení na pochopenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta;
c) získanie informácií o účele a plánovanom charaktere obchodného vzťahu;
d) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami danej inštitúcie alebo osoby o klientovi, obchodnom profile a prehľade rizík vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii.
2. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatnia požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovené v odseku 1 na každého klienta, no môžu stanoviť rozsah týchto opatrení na základe posúdenia rizika v závislosti od typu klienta, obchodného vzťahu, produktu alebo transakcie. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, musia byť schopné preukázať príslušným orgánom uvedeným v článku 37, vrátane samoregulačných orgánov, že rozsah opatrení je primeraný vzhľadom na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
Článok 9
1. Členské štáty vyžadujú, aby sa totožnosť klienta a konečného vlastníka overila pred založením obchodného vzťahu alebo vykonaním transakcie.
2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť, aby sa overenie totožnosti klienta a konečného vlastníka dokončilo počas zakladania obchodného vzťahu, ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vedenia podnikania a ak je malé riziko výskytu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa tieto postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte.
3. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty v súvislosti s podnikaním v oblasti životného poistenia povoliť overenie totožnosti poistenca po založení obchodného vzťahu. V takomto prípade sa overenie urobí pred alebo počas vyplatenia alebo predtým, ako poistenec zamýšľa vykonať práva, ktoré mu prináležia na základe jeho poistky, alebo počas tohto výkonu.
4. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty umožniť otvorenie bankového účtu za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú v plnej miere splnené vyššie uvedené ustanovenia.
5. V prípade, ak je predmetná inštitúcia alebo osoba neschopná dodržať písmená a), b) a c) článku 8 ods. 1, členské štáty vyžadujú, aby nesmela vykonať transakciu cez bankový účet, založiť obchodný vzťah alebo vykonať transakciu, alebo aby ukončila obchodný vzťah a zvážila predkladanie hlásení jednotke finančnej polície (FIU) v súlade s článkom 22 vo vzťahu ku klientovi.
Členské štáty nie sú povinné uplatňovať predchádzajúci pododsek v situáciách, keď notári, osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítori, externí účtovníci a daňoví poradcovia práve zisťujú právne postavenie svojho klienta alebo obhajujú, alebo zastupujú tohto klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním, vrátane poradenstva o začatí alebo vyhnutí sa konaniu.
6. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovali postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen na všetkých nových klientov, ale vo vhodnej dobe aj na existujúcich klientov na základe posúdenia rizika.
Článok 10
1. Členské štáty vyžadujú, aby všetci klienti kasín boli identifikovaní a ich totožnosť bola overená, ak si zakúpia alebo vymenia hracie žetóny s hodnotou 2 000 EUR alebo viac.
2. Bude sa mať za to, že kasína, ktoré podliehajú štátnemu dozoru, za každých okolností spĺňajú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak registrujú, identifikujú a overujú totožnosť svojich klientov okamžite pri vstupe alebo pred ním, bez ohľadu na výšku zakúpených hracích žetónov.
ODDIEL 2
Zjednodušená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi
Článok 11
1. Odchylne od článku 7 písm. a), b) a d), článku 8 a článku 9 ods. 1 inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, nepodliehajú požiadavkám stanoveným v týchto článkoch, ak je klientom úverová alebo finančná inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, alebo úverová alebo finančná inštitúcia nachádzajúca sa v tretej krajine, ktorá kladie požiadavky rovnocenné požiadavkám stanoveným v tejto smernici a ktorá podlieha dohľadu nad dodržiavaním týchto požiadaviek.
2. Odchylne od článku 7 písm. a), b) a d), článku 8 a článku 9 ods. 1 môžu členské štáty povoliť, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, neuplatňovali povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi s ohľadom na:
a) spoločnosti kótované na burze, s cennými papiermi ktorých je možné obchodovať na regulovanom trhu v zmysle smernice 2004/39/ES v jednom alebo viacerých členských štátoch, a spoločnosti z tretích krajín kótované na burze, ktoré podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;
b) konečných vlastníkov združených účtov v správe notárov a ostatných osôb vykonávajúcich nezávislé právnické povolania z členských štátov alebo z tretích krajín za predpokladu, že podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade s medzinárodnými normami a podliehajú dohľadu nad dodržiavaním týchto požiadaviek a za predpokladu, že informácie o totožnosti konečného vlastníka sú na požiadanie dostupné inštitúciám, ktoré konajú ako depozitári združených účtov;
c) vnútroštátne orgány verejnej moci;
2. alebo s ohľadom na každého iného klienta predstavujúceho malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorý spĺňa technické kritériá stanovené v súlade s článkom 40 ods. 1 písm. b).
3. V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 zhromaždia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v každom prípade dostatok informácií, aby sa mohlo stanoviť, či sa na klienta vzťahuje výnimka uvedená v týchto odsekoch.
4. Členské štáty sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 alebo 2, alebo v iných situáciách, ktoré spĺňajú technické kritériá stanovené v súlade s článkom 40 ods. 1 písm. b), a zároveň o tom informujú Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 ( 16 ), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 17 ) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 18 ) (spoločne ďalej len ako „ESA“) v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a Komisiu.
5. Odchylne od článku 7 písm. a), b) a d), článku 8 a článku 9 ods. 1 môžu členské štáty povoliť, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, neuplatňovali povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi s ohľadom na:
a) poistky v životnom poistení, kde ročné poistné nie je vyššie ako 1 000 EUR alebo jednorázové poistné nie je vyššie ako 2 500 EUR;
b) poistky v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o odkúpení a poistka sa nedá použiť ako kolaterál;
c) dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorý poskytuje dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky sa robia formou zrážok zo mzdy a pravidlá systému nedovoľujú postúpenie členského podielu v systéme;
d) „elektronické peniaze“, ako sú definované v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva ( 19 ), kde maximálna suma uložená elektronicky na tomto prostriedku nie je vyššia ako 250 EUR, ak sa prostriedok nemôže dobíjať, alebo, ak sa prostriedok môže dobíjať, stanovuje sa hranica 2 500 EUR na celkovú sumu prevedenú v kalendárnom roku okrem prípadu, keď sa na žiadosť držiteľa elektronických peňazí v súlade s článkom 11 smernice 2009/110/ES v tom istom kalendárnom roku zamení suma 1 000 EUR alebo viac. Pokiaľ ide o vnútroštátne platobné transakcie, členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu zvýšiť sumu 250 EUR uvedenú v tomto písmene až na 500 EUR.
5. alebo s ohľadom na akýkoľvek iný produkt alebo transakciu predstavujúce malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktoré spĺňajú technické kritériá stanovené v súlade s článkom 40 ods. 1 písm. b).
Článok 12
Ak Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 40 ods. 4, členské štáty zakážu inštitúciám a osobám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovať zjednodušenú povinnú starostlivosť na úverové a finančné inštitúcie alebo spoločnosti kótované na burze z dotknutej tretej krajiny, alebo iné subjekty na základe situácií splňujúcich technické kritériá stanovené v súlade s článkom 40 ods. 1 písm. b).
ODDIEL 3
Zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi
Článok 13
1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby na základe posúdenia rizika uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi popri opatreniach uvedených v článkoch 7, 8 a 9 ods. 6, a to v situáciách, ktoré vzhľadom na svoju povahu môžu predstavovať vyššie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a aspoň v situáciách stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 a v ďalších situáciách predstavujúcich vysoké riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu spĺňajúcich technické kritériá ustanovené v súlade s článkom 40 ods. 1 písm. c).
2. Ak klient nebol fyzicky prítomný na účely zistenia totožnosti, členské štáty od týchto inštitúcií a osôb vyžadujú, aby prijali špecifické a primerané opatrenia na kompenzáciu vyššieho rizika, napríklad uplatnením jedného alebo viacerých z týchto opatrení:
a) zabezpečiť identifikáciu klienta pomocou dodatočných dokumentov, údajov alebo informácií;
b) doplňujúce opatrenia na overenie alebo potvrdenie predložených dokumentov alebo vyžadovanie potvrdzujúceho osvedčenia od úverovej alebo finančnej inštitúcie, na ktorú sa vzťahuje táto smernica;
c) zabezpečiť uskutočnenie prvej platby operácie cez účet otvorený na meno klienta v úverovej inštitúcii.
3. S ohľadom na cezhraničné vzťahy korešpondenčného bankovníctva s partnerskými ústavmi z tretích krajín, členské štáty vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie:
a) zhromažďovali dostatočné informácie o partnerskom ústave, aby plne pochopili charakter podnikania partnerského ústavu a určili z verejne dostupných informácií povesť ústavu a kvalitu dohľadu;
b) vyhodnotili kontrolné mechanizmy partnerského ústavu v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
c) získali súhlas od vyššieho vedenia pred založením nového korešpondenčného bankového vzťahu;
d) dokumentovali príslušné právomoci každého ústavu;
e) vo vzťahu k účtom, cez ktoré možno robiť priame platby, boli presvedčené, že partnerská úverová inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej banky, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnému ústavu na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.
4. S ohľadom na transakcie alebo obchodné vzťahy s politicky exponovanými osobami s bydliskom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, vyžadujú členské štáty, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica:
a) mali primerané postupy na rizikovo orientovanej báze na stanovenie toho, či je klient politicky exponovanou osobou;
b) získali súhlas vyššieho vedenia na založenie obchodných vzťahov s takýmito klientmi;
c) prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja bohatstva a zdroja finančných prostriedkov obchodného vzťahu alebo transakcie, ktorých sa to týka;
d) priebežne a podrobne monitorovali obchodný vzťah.
5. Členské štáty zakážu úverovým inštitúciám vstupovať do korešpondenčného bankového vzťahu so shell bankou alebo v takomto vzťahu pokračovať a vyžadujú, aby úverové inštitúcie prijali primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných bankových vzťahov, alebo ich pokračovaniu, s bankou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty využívala shell banka.
6. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, venovali osobitnú pozornosť každej hrozbe prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorá môže vzniknúť z produktov alebo transakcií, ktoré môžu podporovať anonymitu, a aby prijali opatrenia, ak je to potrebné, na zabránenie ich použitia na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
Oddiel 4
Plnenie tretími stranami
Článok 14
Členské štáty môžu povoliť, aby sa inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, spoľahli na tretie strany pri plnení požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 1 písm. a) až c). Konečná zodpovednosť za splnenie týchto požiadaviek však zostáva na inštitúcii alebo osobe, na ktorú sa vzťahuje táto smernica a ktorá sa spolieha na tretiu stranu.
Článok 15
1. Ak členský štát povolí, aby sa na úverové a finančné inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 1 bode 1 alebo 2, nachádzajúce sa na jeho území, spoliehalo na domácom trhu ako na tretiu stranu, tento členský štát v každom prípade povolí, aby inštitúcie a osoby uvedené v článku 2 ods. 1, nachádzajúce sa na jeho území, uznali a prijali v súlade s článkom 14 výsledok požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, stanovených v článku 8 ods. 1 písm. a) až c), ktoré v súlade s touto smernicou vykonáva inštitúcia uvedená v článku 2 ods. 1 bode 1 alebo 2 v inom členskom štáte, s výnimkou zmenární a platobných inštitúcií vymedzených v článku 4 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu ( 20 ), ktoré poskytujú hlavne platobnú službu uvedenú v bode 6 prílohy k uvedenej smernici, vrátane fyzických a právnických osôb, ktorým sa udelila výnimka v súlade s článkom 26 uvedenej smernice, a spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 16 a 18 tejto smernice, aj keď dokumenty alebo údaje, na ktorých sa tieto požiadavky zakladajú, sa líšia od tých, ktoré sa požadujú v členskom štáte osôb, ktorým je klient odporúčaný.
2. Ak členský štát povolí, aby sa na zmenárne uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) a platobné inštitúcie vymedzené v článku 4 bod 4 smernice 2007/64/ES, ktoré poskytujú hlavne platobnú službu uvedenú v bode 6 prílohy k uvedenej smernici, nachádzajúce sa na jeho území, spoliehalo na domácom trhu ako na tretie osoby, tento členský štát im v každom prípade povolí, aby uznali a prijali v súlade s článkom 14 tejto smernice výsledok požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, stanovených v článku 8 ods. 1 písm. a) až c), ktoré v súlade s touto smernicou vykonáva inštitúcia tej istej kategórie v inom členskom štáte, spĺňajúca požiadavky stanovené v článkoch 16 a 18 tejto smernice, aj keď dokumenty alebo údaje, na ktorých sa tieto požiadavky zakladajú, sa líšia od tých, ktoré sa požadujú v členskom štáte osôb, ktorým je klient odporúčaný.
3. Ak členský štát povolí, aby sa na osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) až c) nachádzajúce sa na jeho území spoliehali ako na tretiu stranu na domácom trhu, tento členský štát v každom prípade povolí, aby tieto osoby uznali a prijali v súlade s článkom 14 výsledok požiadaviek povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 8 ods. 1 písm. a) až c), ktoré v súlade s touto smernicou vykonala osoba uvedená v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) až c) v inom členskom štáte, spĺňajúca požiadavky stanovené v článkoch 16 a 18, aj keď sú dokumenty alebo údaje, na ktorých sa zakladali tieto požiadavky, iné než tie, ktoré sa požadujú v členskom štáte osôb, ktorým je klient odporúčaný.
Článok 16
1. Na účely tohto oddielu „tretie strany“ znamenajú inštitúcie a osoby uvedené v článku 2 alebo rovnocenné inštitúcie a osoby nachádzajúce sa v tretej krajine, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
a) podliehajú povinnej profesijnej registrácii uznanej zo zákona;
b) uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov stanovené v tejto smernici alebo rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici a ich súlad s požiadavkami tejto smernice je pod dohľadom v súlade s oddielom 2 kapitoly V, alebo sa nachádzajú v tretej krajine, ktorá ukladá rovnocenné požiadavky s tými, ktoré stanovuje táto smernica.
2. Členské štáty sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1 písm. b), a zároveň o tom informujú ESA v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a Komisiu.
Článok 17
Ak Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 40 ods. 4, členské štáty zakážu inštitúciám a osobám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, spoliehať sa na tretie strany z dotknutých tretích krajín pri plnení požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 1 písm. a) až c).
Článok 18
1. Tretie strany okamžite sprístupnia informácie požadované v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 8 ods. 1 písm. a) až c) inštitúcii alebo osobe, na ktorú sa vzťahuje táto smernica a ktorej sa klient odporúča.
2. Relevantné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti a ostatná relevantná dokumentácia o totožnosti klienta alebo konečného vlastníka postúpi tretia strana okamžite, na základe žiadosti, inštitúcii alebo osobe, na ktorú sa vzťahuje táto smernica a ktorej sa klient odporúča.
Článok 19
Tento oddiel sa neuplatňuje na vzťahy pri objednávaní externých výkonov alebo na vzťahy o zastúpení, ak sa na základe zmluvného dojednania má poskytovateľ externých výkonov alebo zástupca považovať za súčasť inštitúcie alebo osoby, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.
KAPITOLA III
OHLASOVACIA POVINNOSŤ
ODDIEL 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 20
Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, venovali osobitnú pozornosť každej činnosti, ktorú považujú z dôvodu jej povahy za pravdepodobne osobitne súvisiacu s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a najmä zložitým alebo nezvyčajne veľkým transakciám a všetkým nezvyčajným typom transakcií, ktoré nemajú žiadny zrejmý ekonomický alebo viditeľný zákonný účel.
Článok 21
1. Každý členský štát zriadi FIU s cieľom účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
2. FIU sa zriadi ako centrálny národný útvar. Bude zodpovedať za prijímanie informácií, ktoré sa týkajú možného prania špinavých peňazí, možného financovania terorizmu alebo ktoré požadujú vnútroštátne právne predpisy či pravidlá, a za analyzovanie a poskytovanie (a do povolenej miery aj za vyžiadanie) takýchto informácií príslušným orgánom. Poskytnú sa jej primerané zdroje na plnenie jej úloh.
3. Členské štáty zabezpečia, aby FIU mala, priamo alebo nepriamo, včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a k informáciám súvisiacim s vynútením dodržiavania práva, ktorý FIU potrebuje na riadne plnenie svojich úloh.
Článok 22
1. Členské štáty od inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a kde je to vhodné aj od ich riaditeľov a zamestnancov, vyžadujú, aby plne spolupracovali:
a) urýchleným informovaním FIU, na základe ich vlastnej iniciatívy, ak inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o ne;
b) urýchleným predkladaním všetkých potrebných informácií FIU, a to na základe jej žiadosti a v súlade s postupmi ustanovenými príslušnými právnymi predpismi.
2. Informácie uvedené v odseku 1 sa postúpia FIU členského štátu, na území ktorého sa inštitúcia alebo osoba, ktorá postupuje informácie, nachádza. Informácie normálne postúpi osoba alebo osoby určené v súlade s postupmi ustanovenými v článku 34.
Článok 23
1. Odchylne od článku 22 ods. 1 môžu členské štáty v prípade osôb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) určiť príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie za orgán, ktorý má byť v prvom rade informovaný namiesto FIU. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, určený samoregulačný orgán v takých prípadoch urýchlene postúpi informácie v neprefiltrovanej podobe FIU.
2. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať povinnosti ustanovené v článku 22 ods. 1 na notárov, osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov so zreteľom na informácie, ktoré prijmú alebo získajú o jednom zo svojich klientov, počas zisťovania právneho postavenia ich klienta alebo obhajoby, či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti s nimi, vrátane poradenstva o začatí konaní alebo vyhnutí sa konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.
Článok 24
1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby sa zdržali výkonu transakcií, o ktorých vedia alebo majú podozrenie, že súvisia s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, pokým nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. a). V súlade s právnymi predpismi členských štátov možno vydať pokyny k tomu, aby sa daná transakcia neuskutočnila.
2. Ak je pri takejto transakcii podozrenie, že povedie k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu, a ak je takéto zdržanie sa jej výkonu nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie tých, ktorí by mali úžitok z operácie, pri ktorej je podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, príslušné inštitúcie a osoby informujú FIU hneď po jej vykonaní.
Článok 25
1. Členské štáty zabezpečia, že ak sa v priebehu inšpekcií, ktoré v inštitúciách a u osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vykonajú príslušné orgány uvedené v článku 37, alebo ak iným spôsobom tieto orgány zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informujú FIU.
2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené zákonom alebo vykonávacím predpisom pre dohľad nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.
Článok 26
Poskytovanie informácií v dobrej viere podľa článku 22 ods. 1 a článku 23, uvedených v článku 22 a 23 inštitúciou alebo osobou, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, alebo zamestnancom, alebo riaditeľom takejto inštitúcie alebo osobou, neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu poskytovania informácií, ktorý ukladá zmluva alebo akékoľvek legislatívne, regulačné alebo administratívne ustanovenie, a nezakladá zodpovednosť akéhokoľvek druhu pre túto inštitúciu alebo osobu, alebo jej riaditeľov alebo zamestnancov.
Článok 27
Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom ochrániť zamestnancov inštitúcií alebo osôb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktorí ohlásia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu vnútorne alebo FIU, pred ich vystavením hrozbám alebo nepriateľskému konaniu.
ODDIEL 2
Zákaz poskytovania informácií
Článok 28
1. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ich riaditelia a zamestnanci neposkytnú dotknutému klientovi ani žiadnej tretej osobe informácie o skutočnosti, že v súlade s článkami 22 a 23 boli postúpené informácie, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať vyšetrovanie v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.
2. Zákaz ustanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom uvedeným v článku 37, vrátane samoregulačných orgánov, alebo poskytovanie informácií na účely vynútenia dodržiavania práva.
3. Zákaz ustanovený v odseku 1 nebráni poskytovaniu informácií medzi inštitúciami z členských štátov alebo z tretích krajín za predpokladu, že spĺňajú podmienky stanovené v článku 11 ods. 1 a patria do rovnakej skupiny vymedzenej v článku 2 ods. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte ( 21 ).
4. Zákaz ustanovený v odseku 1 nebráni poskytovaniu informácií medzi osobami uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) z členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré kladú požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, a ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo siete. Na účely tohto článku znamená pojem „sieť“ väčšiu štruktúru, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania predpisov.
5. Pre inštitúcie alebo osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1, 2 a 3 písm. a) a b) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých inštitúcií alebo osôb nebráni zákaz ustanovený v odseku 1 poskytovaniu informácií medzi príslušnými inštitúciami alebo osobami za predpokladu, že sa nachádzajú v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá kladie požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, že sú z tej istej profesijnej kategórie a že podliehajú rovnocenným povinnostiam, pokiaľ ide o služobné tajomstvo a ochranu osobných údajov. Vymenené informácie sa použijú výlučne na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
6. Ak sa osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od spáchania protiprávneho činu, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1.
7. Členské štáty sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 3, 4 alebo 5, a zároveň o tom informujú ESA v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a Komisiu.
Článok 29
Ak Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 40 ods. 4, členské štáty zakážu poskytovanie informácií medzi inštitúciami a osobami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a inštitúciami a osobami z dotknutej tretej krajiny.
KAPITOLA IV
VEDENIE ZÁZNAMOV A ŠTATISTICKÉ ÚDAJE
Článok 30
Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uchovávali tieto dokumenty a informácie na použitie pri akomkoľvek vyšetrovaní alebo analýze možného prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu vykonaných FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:
a) v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, kópiu požadovaného dôkazu alebo referencie na požadovaný dôkaz, po dobu aspoň piatich rokov po ukončení obchodného vzťahu s ich klientom;
b) v prípade obchodných vzťahov a transakcií, podporné dôkazy a záznamy, pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov po dobu aspoň piatich rokov po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu.
Článok 31
1. Členské štáty vyžadujú, aby úverové a finančné inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovali podľa potreby vo svojich pobočkách a dcérskych spoločnostiach, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, nachádzajúcich sa v tretích krajinách opatrenia aspoň rovnocenné tým, ktoré stanovuje táto smernica s ohľadom na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a vedenie záznamov.
Ak právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie takýchto rovnocenných opatrení, členské štáty vyžadujú, aby dotknuté úverové a finančné inštitúcie zodpovedajúcim spôsobom informovali príslušné orgány daného domovského členského štátu.
2. Členské štáty, ESA v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a Komisia sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa prvého pododseku odseku 1 a že na dosiahnutie riešenia by sa mohli prijať koordinované kroky.
3. Členské štáty vyžadujú, aby v prípadoch, keď právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa prvého pododseku odseku 1, úverové alebo finančné inštitúcie prijali dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
4. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu tohto článku a zohľadniť technický vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môžu ESA pri zohľadnení existujúceho rámca a ak je to vhodné, v spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi Únie v tejto oblasti, v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracovať návrh regulačných technických predpisov na spresnenie druhu dodatočných opatrení uvedených v odseku 3 tohto článku a minimálnych krokov, ktoré majú úverové a finančné inštitúcie podniknúť, ak právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení požadovaných podľa prvého pododseku odseku 1 tohto článku.
4. Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 32
Členské štáty vyžadujú, aby ich úverové a finančné inštitúcie mali zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na vyšetrovania FIU alebo ostatných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas predchádzajúcich piatich rokov obchodný vzťah s určitými fyzickými alebo právnickými osobami, a o povahe tohto vzťahu.
Článok 33
1. Členské štáty zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti týchto systémov.
2. Tieto štatistiky zahŕňajú prinajmenšom počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, ďalšie kroky po týchto správach a uvedú počet vyšetrovaných prípadov za rok, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a objem zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku.
3. Členské štáty zabezpečia, aby bol uverejnený konsolidovaný prehľad týchto štatistických hlásení.
KAPITOLA V
OPATRENIA NA VYNÚTITEĽNOSŤ DODRŽIAVANIA ULOŽENÝCH POVINNOSTÍ
ODDIEL 1
Vnútorné postupy, odborná príprava a spätná väzba
Článok 34
1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, stanovili primerané a vhodné politiky a postupy pre povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, podávanie správ, vedenie záznamov, vnútornú kontrolu, hodnotenie rizík, riadenie rizík, dodržiavanie predpisov a výmenu informácií s cieľom zabrániť a predchádzať operáciám súvisiacim s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.
2. Členské štáty vyžadujú, aby úverové a finančné inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, oznámili príslušné stratégie a postupy, ak to prichádza do úvahy, svojim pobočkách alebo dcérskym spoločnostiam, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, v tretích krajinách.
3. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu a zohľadniť technický vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môžu ESA pri zohľadnení existujúceho rámca a ak je to vhodné, v spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi Únie v tejto oblasti, v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracovať návrh regulačných technických predpisov na spresnenie minimálneho obsahu oznámenia uvedeného v odseku 2.
3. Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 35
1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, prijali primerané opatrenia na to, aby ich príslušní zamestnanci poznali ustanovenia platné na základe tejto smernice.
Tieto opatrenia zahŕňajú účasť ich príslušných zamestnancov na programoch osobitnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a tiež im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať.
Keď fyzická osoba spadajúca do niektorej z kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3, vykonáva svoju profesionálnu činnosť ako zamestnanec právnickej osoby, povinnosti v tomto oddiele sa vzťahujú skôr na túto právnickú osobu, než na túto fyzickú osobu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali prístup k aktualizovaným informáciám o praktikách tých, čo perú špinavé peniaze a financujú terorizmus, a o náznakoch vedúcich k rozpoznaniu podozrivých transakcií.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, poskytla včasná spätná väzba o účinnosti správ o podozrení na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a o krokoch na ne nadväzujúcich.
ODDIEL 2
Dohľad
Článok 36
1. Členské štáty stanovia, že zmenárne a poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti musia mať licenciu alebo musia byť registrované a že kasína musia mať licenciu, aby svoju podnikateľskú činnosť vykonávali v súlade so zákonom. ►M1 ————— ◄
2. Členské štáty od príslušných orgánov vyžadujú, aby zamietli vydanie licencie/oprávnenia alebo registráciu subjektov uvedených v odseku 1, ak nie sú presvedčené, že osoby, ktoré účinne riadia alebo budú riadiť podnikanie takýchto subjektov, alebo koneční vlastníci takýchto subjektov sú vhodnými a správnymi osobami.
Článok 37
1. Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány aspoň účinne monitorovali a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek tejto smernice všetkými inštitúciami a osobami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.
2. Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány primerané právomoci vrátane právomoci donútiť predložiť všetky informácie, ktoré sú dôležité pre monitorovanie dodržiavania povinností a vykonávanie kontrol, a aby mali primerané zdroje na plnenie svojich úloh.
3. V prípade úverových a finančných inštitúcií a kasín majú príslušné orgány väčšie dozorné právomoci, najmä možnosť vykonávať kontroly na mieste.
4. V prípade fyzických a právnických osôb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) až e) môžu členské štáty umožniť, aby sa úlohy uvedené v odseku 1 vykonávali na základe posúdenia rizika.
5. V prípade osôb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) môžu členské štáty umožniť, aby úlohy uvedené v odseku 1 vykonávali samoregulačné orgány, pokiaľ spĺňajú ustanovenia odseku 2.
ODDIEL 3
Spolupráca
Článok 37a
1. Príslušné orgány spolupracujú s ESA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010.
2. Príslušné orgány poskytnú ESA všetky informácie potrebné na plnenie ich povinností podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 38
Komisia poskytne takú pomoc, ktorá môže byť potrebná na uľahčenie koordinácie, vrátane výmeny informácií, medzi FIU v rámci Spoločenstva.
ODDIEL 4
Sankcie
Článok 39
1. Členské štáty zabezpečia, aby mohli byť fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zodpovedné za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.
2. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, členské štáty zabezpečia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi možnosť prijatia primeraných správnych opatrení alebo uloženia správnych sankcií úverovým a finančným inštitúciám za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby boli tieto opatrenia alebo sankcie účinné, primerané a odradzujúce.
3. V prípade právnických osôb členské štáty zabezpečia, aby tieto mohli byť zodpovedné aspoň za porušenia uvedené v odseku 1, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe:
a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu;
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.
4. Okrem prípadov už ustanovených v odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby mohli byť právnické osoby zodpovedné, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola vykonávaná osobou uvedenou v odseku 3 umožnili spáchanie porušení uvedených v odseku 1 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
KAPITOLA VI
DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE OPATRENIA
Článok 40
1. S cieľom zohľadniť technický vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a spresniť požiadavky ustanovené v tejto smernici môže Komisia prijať tieto opatrenia:
a) objasnenie technických aspektov vymedzení pojmov v článku 3 ods. 2 písm. a) a d), ods. 6, 7, 8, 9 a 10;
b) ustanovenie technických kritérií na hodnotenie toho, či situácie predstavujú malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako je uvedené v článku 11 ods. 2 a 5;
c) ustanovenie technických kritérií na hodnotenie toho, či situácie predstavujú veľké riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako je uvedené v článku 13;
d) ustanovenie technických kritérií na hodnotenie toho, či je v súlade s článkom 2 ods. 2 odôvodnené neuplatňovať túto smernicu na určité právnické alebo fyzické osoby vykonávajúce finančné činnosti príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Opatrenia sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 ods. 2a, 2b a 2c a za podmienok uvedených v článkoch 41a a 41b.
2. Komisia v každom prípade prijme prvé vykonávacie opatrenia na vykonanie odseku 1 písm. b) a d) do 15. júna 2006.
3. Komisia ►M2 ————— ◄ upraví čiastky uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. e), článku 7 písm. b), článku 10 ods. 1 a článku 11 ods. 5 písm. a) a d), berúc do úvahy právne predpisy Spoločenstva, hospodársky vývoj a zmeny medzinárodných noriem.
Opatrenia sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 ods. 2a, 2b a 2c a za podmienok uvedených v článkoch 41a a 41b.
4. Ak Komisia zistí, že tretia krajina nespĺňa podmienky stanovené v článku 11 ods. 1 alebo 2, článku 28 ods. 3, 4 alebo 5, alebo v opatreniach ustanovených v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku alebo v článku 16 ods. 1 písm. b), alebo že právne predpisy tejto tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení požadovaných podľa prvého pododseku článku 31 ods. 1, prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 41 ods. 2 rozhodnutie, v ktorom túto skutočnosť uvedie.
Článok 41
1. Komisii pomáha Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ďalej len „výbor“.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8 a za predpokladu, že opatrenia prijaté v súlade s uvedeným postupom nemenia podstatné ustanovenia tejto smernice.
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
2a. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 40 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 4. januára 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 41a neodvolajú.
2b. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
2c. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 41a a 41b.
▼M4 —————
Článok 41a
Odvolanie delegovania právomoci
1. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 40 kedykoľvek odvolať.
2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.
3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 41b
Námietky voči delegovaným aktom
1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
2. Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.
2. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.
3. Delegovaný akt nenadobúda účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 42
Komisia vypracuje do 15. decembra 2009 a potom aspoň každé tri roky správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. Do prvej takejto správy Komisia zahrnie špecifickú kontrolu postupov činnosti právnikov a ostatných osôb vykonávajúcich nezávislé právnické povolania.
Článok 43
Komisia predloží do 15. decembra 2010 správu Európskemu parlamentu a Rade o prahových percentuálnych hodnotách v článku 3 ods. 6, venujúc osobitnú pozornosť možnej účelnosti a dôsledkom zníženia percenta v písm. a) bode i), písm. b) bode i) a iii) článku 3 ods. 6 z 25 % na 20 %. Na základe tejto správy môže Komisia predložiť návrh zmien a doplnení tejto smernice.
Článok 44
Smernica 91/308/EHS sa týmto zrušuje.
Odkazy na zrušenú smernicu sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu a mali by sa vykladať v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.
Článok 45
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 15. decembra 2007. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení spolu s tabuľkou, ktorá ukáže, ako ustanovenia tejto smernice zodpovedajú prijatým vnútroštátnym ustanoveniam.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 46
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 47
Táto smernica je určená členských štátom.
PRÍLOHA
TABUĽKA ZHODY
|
Táto smernica |
Smernica 91/308/EHS |
|
Článok 1 ods. 1 |
Článok 2 |
|
Článok 1 ods. 2 |
Článok 1(C) |
|
Článok 1 ods. 2 písm. a) |
Článok 1(C) prvý bod |
|
Článok 1 ods. 2 písm. b) |
Článok 1(C) druhý bod |
|
Článok 1 ods. 2 písm. c) |
Článok 1(C) tretí bod |
|
Článok 1 ods. 2 písm. d) |
Článok 1(C) štvrtý bod |
|
Článok 1 ods. 3 |
Článok 1(C) tretí odsek |
|
Článok 1 ods. 4 |
|
|
Článok 1 ods. 5 |
Článok 1(C) druhý odsek |
|
Článok 2 ods. 1 bod 1 |
Článok 2a ods. 1 |
|
Článok 2 ods. 1 bod 2 |
Článok 2a ods. 2 |
|
Článok 2 ods. 1 bod 3 písm. a), b) a d) až f) |
Článok 2a ods. 3 až 7 |
|
Článok 2 ods. 1 bod 3 písm. c) |
|
|
Článok 2 ods. 2 |
|
|
Článok 3 ods. 1 |
Článok 1(A) |
|
Článok 3 ods. 2 písm. a) |
Článok 1(B) ods. 1 |
|
Článok 3 ods. 2 písm. b) |
Článok 1(B) ods. 2 |
|
Článok 3 ods. 2 písm. c) |
Článok 1(B) ods. 3 |
|
Článok 3 ods. 2 písm. d) |
Článok 1(B) ods. 4 |
|
Článok 3 ods. 2 písm. e) |
|
|
Článok 3 ods. 2 písm. f) |
Článok 1(B) druhý odsek |
|
Článok 3 ods. 3 |
Článok 1(D) |
|
Článok 3 ods. 4 |
Článok 1(E) prvý odsek |
|
Článok 3 ods. 5 |
Článok 1(E) druhý odsek |
|
Článok 3 ods. 5 písm. a) |
|
|
Článok 3 ods. 5 písm. b) |
Článok 1(E) prvá zarážka |
|
Článok 3 ods. 5 písm. c) |
Článok 1(E) druhá zarážka |
|
Článok 3 ods. 5 písm. d) |
Článok 1(E) tretia zarážka |
|
Článok 3 ods. 5 písm. e) |
Článok 1(E) štvrtá zarážka |
|
Článok 3 ods. 5 písm. f) |
Článok 1(E) piata zarážka a tretí odsek |
|
Článok 3 ods. 6 |
|
|
Článok 3 ods. 7 |
|
|
Článok 3 ods. 8 |
|
|
Článok 3 ods. 9 |
|
|
Článok 3 ods. 10 |
|
|
Článok 4 |
Článok 12 |
|
Článok 5 |
Článok 15 |
|
Článok 6 |
|
|
Článok 7 písm. a) |
Článok 3 ods. 1 |
|
Článok 7 písm. b) |
Článok 3 ods. 2 |
|
Článok 7 písm. c) |
Článok 3 ods. 8 |
|
Článok 7 písm. d) |
Článok 3 ods. 7 |
|
Článok 8 ods. 1 písm. a) |
Článok 3 ods. 1 |
|
Článok 8 ods. 1 písm. b) až d) |
|
|
Článok 8 ods. 2 |
|
|
Článok 9 ods. 1 |
Článok 3 ods. 1 |
|
Článok 9 ods. 2 až 6 |
|
|
Článok 10 |
Článok 3 ods. 5 a 6 |
|
Článok 11 ods. 1 |
Článok 3 ods. 9 |
|
Článok 11 ods. 2 |
|
|
Článok 11 ods. 3 a 4 |
|
|
Článok 11 ods. 5 písm. a) |
Článok 3 ods. 3 |
|
Článok 11 ods. 5 písm. b) |
Článok 3 ods. 4 |
|
Článok 11 ods. 5 písm. c) |
Článok 3 ods. 4 |
|
Článok 11 ods. 5 písm. d) |
|
|
Článok 12 |
|
|
Článok 13 ods. 1 a 2 |
Článok 3 ods. 10 a 11 |
|
Článok 13 ods. 3 až 5 |
|
|
Článok 13 ods. 6 |
Článok 5 |
|
Článok 14 |
|
|
Článok 15 |
|
|
Článok 16 |
|
|
Článok 17 |
|
|
Článok 18 |
|
|
Článok 19 |
|
|
Článok 20 |
Článok 5 |
|
Článok 21 |
|
|
Článok 22 |
Článok 6 ods. 1 a 2 |
|
Článok 23 |
Článok 6 ods. 3 |
|
Článok 24 |
Článok 7 |
|
Článok 25 |
Článok 10 |
|
Článok 26 |
Článok 9 |
|
Článok 27 |
|
|
Článok 28 ods. 1 |
Článok 8 ods. 1 |
|
Článok 28 ods. 2 až 7 |
|
|
Článok 29 |
|
|
Článok 30 písm. a) |
Článok 4 prvá zarážka |
|
Článok 30 písm. b) |
Článok 4 druhá zarážka |
|
Článok 31 |
|
|
Článok 32 |
|
|
Článok 33 |
|
|
Článok 34 ods. 1 |
Článok 11 ods. 1 písm. a) |
|
Článok 34 ods. 2 |
|
|
Článok 35 ods. 1, prvý pododsek |
Článok 11 ods. 1 písm. b) prvá veta |
|
Článok 35 ods. 1, druhý pododsek |
Článok 11 ods. 1 písm. b) druhá veta |
|
Článok 35 ods. 1, tretí pododsek |
Článok 11 ods. 1 druhý odsek |
|
Článok 35 ods. 2 |
|
|
Článok 35 ods. 3 |
|
|
Článok 36 |
|
|
Článok 37 |
|
|
Článok 38 |
|
|
Článok 39 ods. 1 |
Článok 14 |
|
Článok 39 ods. 2 až 4 |
|
|
Článok 40 |
|
|
Článok 41 |
|
|
Článok 42 |
Článok 17 |
|
Článok 43 |
|
|
Článok 44 |
|
|
Článok 45 |
Článok 16 |
|
Článok 46 |
Článok 16 |
( 1 ) Stanovisko z 11. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
( 2 ) Ú. v. EÚ C 40, 17.2.2005, s. 9.
( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 19. septembra 2005.
( 4 ) Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76).
( 5 ) Ú. v. ES L 182, 5.7.2001, s. 1.
( 6 ) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
( 7 ) Ú. v. ES L 271, 24.10.2000, s. 4.
( 8 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
( 9 ) Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3.
( 10 ) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).
( 11 ) Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.
( 12 ) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.
( 13 ) Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.
( 14 ) Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1.
( 15 ) Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.
( 16 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
( 17 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.
( 18 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.;
( 19 ) Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7.
( 20 ) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.
( 21 ) Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.
