EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C:2008:173:FULL

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene, C 173, 08 iulie 2008


Display all documents published in this Official Journal
 

ISSN 1830-3668

Jurnalul Oficial

al Uniunii Europene

C 173

European flag  

Ediţia în limba română

Comunicări şi informări

Anul 51
8 iulie 2008


Informarea nr.

Cuprins

Pagina

 

II   Comunicări

 

COMUNICĂRI PROVENIND DE LA INSTITUȚII ȘI ORGANE ALE UNIUNII EUROPENE

 

Comisie

2008/C 173/01

Non-opoziție la o concentrare notificată (Cazul COMP/M.5091 — Tech Data/Scribona) ( 1 )

1

 

IV   Informări

 

INFORMĂRI PROVENIND DE LA INSTITUȚIILE ȘI ORGANELE UNIUNII EUROPENE

 

Comisie

2008/C 173/02

Rata de schimb a monedei euro

2

2008/C 173/03

Comunicarea Comisiei privind prelungirea cadrului pentru ajutoarele de stat în domeniul construcțiilor navale ( 1 )

3

 

INFORMĂRI PROVENIND DE LA STATELE MEMBRE

2008/C 173/04

Informații comunicate de statele membre privind ajutorul de stat acordat în conformitate cu Regulamentul (CE) nr. 1857/2006 al Comisiei privind aplicarea articolelor 87 și 88 din Tratatul ajutoarelor de stat acordate întreprinderilor mici și mijlocii active în producția de produse agricole și de modificare a Regulamentului (CE) nr. 70/2001

4

2008/C 173/05

Informații comunicate de statele membre privind ajutorul de stat acordat în conformitate cu Regulamentul (CE) nr. 68/2001 al Comisiei privind aplicarea articolelor 87 și 88 din Tratatul CE referitor la ajutorul pentru formare ( 1 )

6

2008/C 173/06

Comunicare a Comisiei în cadrul implementării Directivei 87/404/CEE a Consiliului privind armonizarea legislativă a statelor membre referitoare la recipiente simple sub presiune ( 1 )

7

 

V   Anunțuri

 

PROCEDURI REFERITOARE LA PUNEREA ÎN APLICARE A POLITICII ÎN DOMENIUL CONCURENȚEI

 

Comisie

2008/C 173/07

Ajutor de Stat — Republica Slovacă — Ajutor de Stat C 12/08 (ex NN 74/07) — Ajutor de Stat presupus a fi ilegal: acord între aeroportul din Bratislava și compania Ryanair — Invitație de a prezenta observații în temeiul articolului 88 alineatul (2) din Tratatul CE ( 1 )

9

2008/C 173/08

Notificare prealabilă a unei concentrări (Cazul COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg și Westphalian Companies) — Caz care poate face obiectul procedurii simplificate ( 1 )

20

 


 

(1)   Text cu relevanță pentru SEE

RO

 


II Comunicări

COMUNICĂRI PROVENIND DE LA INSTITUȚII ȘI ORGANE ALE UNIUNII EUROPENE

Comisie

8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/1


Non-opoziție la o concentrare notificată

(Cazul COMP/M.5091 — Tech Data/Scribona)

(Text cu relevanță pentru SEE)

(2008/C 173/01)

La data 28 aprilie 2008 Comisia a decis să nu se opună concentrării notificate menționate mai sus și să o declare compatibilă cu piața comună. Această decizie se bazează pe articolul 6(1)(b) din Regulamentul (CE) nr. 139/2004 al Consiliului. Textul integral al deciziei este disponibil numai în engleză și va fi făcut public după ce vor fi eliminate orice secrete de afaceri pe care le-ar putea conține. Va fi disponibil:

pe paginile DG Concurență de pe site-ul web Europa (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Acest site web oferă diverse facilități care permit localizarea deciziilor de fuziune individuale, inclusiv întreprinderea, numărul cazului, data și indexurile sectoriale,

în format electronic, pe site-ul EUR-Lex cu numărul de document 32008M5091. EUR-Lex permite accesul on-line la legislația europeană (http://eur-lex.europa.eu).


IV Informări

INFORMĂRI PROVENIND DE LA INSTITUȚIILE ȘI ORGANELE UNIUNII EUROPENE

Comisie

8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/2


Rata de schimb a monedei euro (1)

7 iulie 2008

(2008/C 173/02)

1 euro=

 

Moneda

Rata de schimb

USD

dolar american

1,5651

JPY

yen japonez

168,47

DKK

coroana daneză

7,4572

GBP

lira sterlină

0,79630

SEK

coroana suedeză

9,4065

CHF

franc elvețian

1,6149

ISK

coroana islandeză

120,46

NOK

coroana norvegiană

7,9855

BGN

leva bulgărească

1,9558

CZK

coroana cehă

23,550

EEK

coroana estoniană

15,6466

HUF

forint maghiar

232,92

LTL

litas lituanian

3,4528

LVL

lats leton

0,7039

PLN

zlot polonez

3,3110

RON

leu românesc nou

3,6026

SKK

coroana slovacă

30,245

TRY

lira turcească

1,9224

AUD

dolar australian

1,6363

CAD

dolar canadian

1,5988

HKD

dolar Hong Kong

12,2087

NZD

dolar neozeelandez

2,0781

SGD

dolar Singapore

2,1351

KRW

won sud-coreean

1 629,66

ZAR

rand sud-african

12,1202

CNY

yuan renminbi chinezesc

10,7507

HRK

kuna croată

7,2420

IDR

rupia indoneziană

14 415,35

MYR

ringgit Malaiezia

5,1108

PHP

peso Filipine

71,369

RUB

rubla rusească

36,8463

THB

baht thailandez

52,658

BRL

real brazilian

2,5168

MXN

peso mexican

16,1565


(1)  

Sursă: rata de schimb de referință publicată de către Banca Centrală Europeană.


8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/3


Comunicarea Comisiei privind prelungirea cadrului pentru ajutoarele de stat în domeniul construcțiilor navale

(Text cu relevanță pentru SEE)

(2008/C 173/03)

Cadrul pentru ajutoarele de stat în domeniul construcțiilor navale (1) („cadrul”) se aplică până la data de 31 decembrie 2008.

Comisia a efectuat o evaluare a rezultatelor aplicării cadrului. Așa cum arată experiența de până acum, nu au existat multe cazuri de aplicare a cadrului. Două dintre dispozițiile sale — anume, ajutoarele pentru închidere și ajutoarele pentru ocuparea forței de muncă — nu au fost aplicate. Alte dispoziții — precum creditele pentru export ajutoarele pentru dezvoltare și ajutoarele regionale — nu par a pune probleme speciale în ceea ce privește aplicarea. De asemenea, referitor la ajutoarele regionale, un număr de decizii recente au clarificat maniera în care Comisia interpretează dispozițiile relevante (2). Cadrul conține o dispoziție privind ajutoarele pentru inovare în sectorul construcțiilor navale, caz singular.

Comisia consideră adecvată continuarea aplicării acestor norme specifice ajutoarelor de stat în domeniul construcțiilor navale, cu scopul de a câștiga mai multă experiență în ceea ce privește aplicarea lor.

Comisia a efectuat o consultare publică privind o propunere de a prelungi aplicarea cadrului cu trei ani, până la 31 decembrie 2011. Această propunere a primit sprijin general.

Prin urmare, Comisia a hotărât să continue aplicarea cadrului până la 31 decembrie 2011.


(1)  JO C 317, 30.12.2003, p. 11. Cadru modificat prin Comunicarea 2006/C 260/03 (JO C 260, 28.10.2006, p. 7).

(2)  A se vedea Decizia 2007/402/CE a Comisiei (JO L 151, 13.6.2007, p. 33), Decizia 2007/255/CE a Comisiei (JO L 112, 30.4.2007, p. 32), Decizia 2007/529/CE a Comisiei (JO L 195, 27.7.2007, p. 36), Decizia 2007/C 188/01 a Comisiei (JO C 188, 11.8.2007, p. 1).


INFORMĂRI PROVENIND DE LA STATELE MEMBRE

8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/4


Informații comunicate de statele membre privind ajutorul de stat acordat în conformitate cu Regulamentul (CE) nr. 1857/2006 al Comisiei privind aplicarea articolelor 87 și 88 din Tratatul ajutoarelor de stat acordate întreprinderilor mici și mijlocii active în producția de produse agricole și de modificare a Regulamentului (CE) nr. 70/2001

(2008/C 173/04)

Ajutor nr.: XA 102/07

Statul membru: Spania

Regiunea: Navarra

Denumirea sistemului de ajutor sau a întreprinderii care beneficiază de ajutor individual: Ayudas a las asociaciones de criadores de ganado de Navarra durante el año 2007

Temeiul legal: Orden Foral del Consejero de Agricultura, Ganadería y Alimentación por la que se aprueban las ayudas a las asociaciones de criadores de ganado de Navarra para el año 2007

Cheltuielile anuale prevăzute în cadrul sistemului de ajutor sau cuantumul total al ajutorului individual acordat întreprinderii: 600 000 EUR pentru exercițiul financiar 2007

Intensitatea maximă a ajutorului: Ajutoare de până la 100 % din cheltuielile administrative pentru crearea și menținerea registrelor genealogice.

Ajutoare de până la 70 % din costurile testelor realizate de terți sau în numele acestora pentru determinarea calității genetice sau a randamentului șeptelului

Data punerii în aplicare:

Durata sistemului de ajutor sau a ajutorului individual: De la 1.6.2007 la 31.12.2013

Obiectivul ajutorului: Acoperirea cheltuielilor de funcționare a asociațiilor de crescători de vite din Navarra. Articolul 16 din Regulamentul (CE) nr. 1857/2006: Sprijin pentru sectorul creșterii animalelor. Costuri eligibile pentru acordarea de ajutoare: costuri administrative și tehnice legate de funcționarea asociației pentru îmbunătățirea rezultatelor tehnice și economice ale asociaților săi

Sector sau sectoare vizate: Sectorul vizat este cel al producției animale, respectiv ameliorarea șeptelului selecționat de Navarra

Denumirea și adresa autorității finanțatoare:

Gobierno de Navarra. Departamento de Agricultura, Ganadería y Alimentación

C/Tudela, 20

E-21003 Pamplona

Adresa web: www.navarra.es

Alte informații: —

Pamplona, 24 aprilie 2007

Ajutor nr.: XA 149/07

Stat membru: Spania

Regiunea: Navarra

Denumirea sistemului de ajutoare sau denumirea întreprinderii care beneficiază de ajutorul individual: Ayudas a las inversiones en explotaciones agrarias para la compra de maquinaria realizada por entidades en régimen asociativo durante el periodo 2007-2010

Temeiul juridic: Orden Foral del Consejero de Agricultura, Ganadería y Alimentación por la que se aprueban las normas que regulan la concesión de ayudas a las inversiones en explotaciones agrarias para la compra de maquinaria realizada por entidades en régimen asociativo durante el periodo 2007-2010 y se aprueba la convocatoria de ayudas para el año 2007

Cheltuielile anuale prevăzute în cadrul sistemului de ajutoare sau valoarea totală a ajutorului individual acordat întreprinderii: 350 000 EUR

Intensitatea maximă a ajutoarelor: 35 % din valoarea investiției pentru achiziționarea de noi mașini agricole.

30 % din valoarea investiției pentru achiziționarea de bunuri utilizate

Data punerii în aplicare:

Durata sistemului de ajutoare sau a ajutorului individual: 1.8.2007-31.12.2010

Obiectivul ajutorului:

1.

Creșterea eficienței activităților agricole prin promovarea utilizării în comun a mașinilor agricole de mare capacitate.

2.

Promovarea utilizării mașinilor agricole care, după caz, dispun de motoare cu design nou și au o mai mare eficiență a consumului.

3.

Asigurarea introducerii în agricultură a unor mașini fiabile de înaltă tehnologie pentru a îndeplini cerințele agriculturii moderne.

4.

Sprijin pentru procesul de integrare cooperatistă în sectorul agroalimentar. Articolul 4 din Regulamentul (CE) nr. 1857/2006: Investiții în exploatațiile agricole. Costuri eligibile: costurile legate de achiziționarea de mașini agricole

Sectorul (sectoarele) în cauză: Producția vegetală

Denumirea și adresa autorității care acordă ajutorul:

Gobierno de Navarra. Departamento de Agricultura, Ganadería y Alimentación.

C/Tudela, 20

E-21003 Pamplona (Navarra)

Adresa web: http://www.cfnavarra.es/agricultura/COYUNTURA/AyudasEstado/pdfs/STNO07041 OF.pdf

Alte informații: —


8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/6


Informații comunicate de statele membre privind ajutorul de stat acordat în conformitate cu Regulamentul (CE) nr. 68/2001 al Comisiei privind aplicarea articolelor 87 și 88 din Tratatul CE referitor la ajutorul pentru formare

(Text cu relevanță pentru SEE)

(2008/C 173/05)

Ajutor nr.

XT 44/08

Stat membru

Germania

Regiune

Titlul schemei de ajutor sau numele societății care beneficiază de un ajutor individual

Schulungsprogramm des Deutschen Weinfonds/Deutschen Weininstituts

Temei legal

Schulungsprogramm des Deutschen Weinfonds/Deutschen Weininstituts auf Grundlage des § 37 Abs. 1 Weingesetz

Tipul măsurii

Regim de ajutoare

Buget

Buget anual: 0,5 milioane EUR

Valoarea maximă a ajutorului

În conformitate cu articolul 4(2)-(7) din regulament

Data punerii în aplicare

1.4.2008

Durata acordării schemei de ajutor sau a ajutorului individual

31.12.2013

Scopul ajutorului

Formare generală

Formare specifică

Sectoarele economice vizate

Agricultură, alte servicii

Denumirea și adresa autorității finanțatoare

Deutscher Weinfonds — Anstalt des öffentlichen Rechts/Deutsches Weininstitut GmbH

Gutenbergplatz 3-5

D-55116 Mainz


8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/7


Comunicare a Comisiei în cadrul implementării Directivei 87/404/CEE a Consiliului privind armonizarea legislativă a statelor membre referitoare la recipiente simple sub presiune

(Text cu relevanță pentru SEE)

(Publicarea titlurilor și a referințelor standardelor armonizate în temeiul directivei)

(2008/C 173/06)

OES (1)

Referința și titlul standardului armonizat

(și documentul de referință)

Referința standardului înlocuit

Data încetării prezumției de conformitate a standardului înlocuit

(Nota 1)

CEN

EN 286-1:1998

Recipiente simple sub presiune, nesupuse la flacără, destinate să conţină aer sau azot — Partea 1: Recipiente de uz general

EN 286-1:1991

Dată depășită

(31.8.1998)

EN 286-1:1998/A1:2002

Nota 3

Dată depășită

(31.1.2003)

EN 286-1:1998/A2:2005

Nota 3

Dată depășită

(30.4.2006)

EN 286-1:1998/AC:2002

 

 

CEN

EN 286-2:1992

Recipiente sub presiune simple, nesupuse la flacără, destinate să conţină aer sau azot — Partea 2: Recipiente sub presiune pentru circuite de frânare și circuite auxiliare ale vehiculelor rutiere și remorcile lor

 

EN 286-2:1992/AC:1992

 

 

CEN

EN 286-3:1994

Recipiente simple sub presiune, nesupuse la flacără, destinate să conţină aer sau azot — Partea 3: Recipiente sub presiune, executate din oţel, destinate echipamentelor pneumatice de frânare și echipamentelor pneumatice auxiliare ale materialului rulant feroviar

 

CEN

EN 286-4:1994

Recipiente simple sub presiune, nesupuse la flacără, destinate să conţină aer sau azot — Partea 4: Recipiente sub presiune, executate din aliaje de aluminiu, destinate echipamentelor pneumatice de frânare și echipamentelor pneumatice auxiliare ale materialului rulant feroviar

 

CEN

EN 287-1:2004

Calificarea sudorilor — Sudare prin topire — Partea 1: Oţeluri

 

EN 287-1:2004/A2:2006

Nota 3

Dată depășită

(30.9.2006)

EN 287-1:2004/AC:2004

 

 

CEN

EN 571-1:1997

Examinări nedistructive — Examinări cu lichide penetrante — Partea 1: Principii generale

 

CEN

EN 583-1:1998

Examinări nedistructive — Examinarea cu ultrasunete — Partea 1: Principii generale

 

CEN

EN 970:1997

Examinări nedistructive ale îmbinărilor sudate prin topire — Examinare vizuală

 

CEN

EN 1011-1:1998

Sudare — Recomandări pentru sudarea materialelor metalice — Partea 1: Ghid general pentru sudarea cu arc electric

 

CEN

EN 1290:1998

Examinări nedistructive ale îmbinărilor sudate — Examinarea cu pulberi magnetice a îmbinărilor sudate

 

CEN

EN 1330-3:1997

Examinări nedistructive — Terminologie — Partea 3: Termeni utilizați la examinarea radiografică industrială

 

CEN

EN 1714:1997

Examinări nedistructive ale sudurilor — Examinarea cu ultrasunete a îmbinărilor sudate

 

CEN

EN 10207:2005

Oțeluri pentru recipiente sub presiune — Condiții tehnice de livrare pentru table, benzi și bare

 

CEN

EN 12062:1997

Examinări nedistructive ale sudurilor — Reguli generale pentru materiale metalice

 

CEN

EN ISO 15614-1:2004

Specificaţia și calificarea procedurilor de sudare pentru materiale metalice — Verificarea procedurii de sudare — Partea 1: Sudarea cu arc și sudarea cu gaz a oţelurilor și sudarea cu arc a nichelului și a aliajelor de nichel (ISO 15614-1:2004)

 

EN ISO 15614-1:2004/A1:2008

Nota 3

31.8.2008

CEN

EN ISO 15614-2:2005

Specificația și calificarea procedurilor de sudare pentru materiale metalice — Verificarea procedurii de sudare — Partea 2: Sudare cu arc electric a aluminiului și aliajelor sale (ISO 15614-2:2005)

 

Nota 1

În general, data încetării prezumției de conformitate va fi data retragerii („dow”) stabilită de către Organismul european de standardizare, însă se atrage atenția utilizatorilor acestor standarde asupra faptului că aceasta poate diferi în anumite cazuri excepționale.

Nota 3

În cazul modificărilor, standardul de referință este EN CCCCC:YYYY, modificările sale anterioare, dacă există, și noua modificare menționată. Prin urmare, standardul înlocuit (coloana 3) se compune din EN CCCCC:YYYY și modificările sale anterioare, dacă există, însă fără noua modificare menționată. La data menționată standardul înlocuit încetează să confere prezumția de conformitate cu cerințele esențiale ale directivei.

NOTĂ:

Informații cu privire la disponibilitatea standardelor se pot obține fie de la organismele europene de standardizare, fie de la organismele naționale de standardizare, a căror listă este anexată la Directiva 98/34/CE a Parlamentului European și Consiliului (2), modificată prin Directiva 98/48/CE (3).

Publicarea referințelor în Jurnalul Oficial al Uniunii Europene nu implică faptul că standardele sunt disponibile în toate limbile comunitare.

Această listă înlocuiește toate listele anterioare publicate în Jurnalul Oficial al Uniunii Europene. Comisia asigură actualizarea acestei liste.

Mai multe informații despre standardele armonizate se găsesc pe internet la:

http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/


(1)  OES: Organismul european de standardizare:

CEN: rue de Stassart 36, B-1050 Brussels, tel. (32-2) 550 08 11; fax (32-2) 550 08 19 (http://www.cen.eu)

Cenelec: rue de Stassart 35, B-1050 Brussels, tel. (32-2) 519 68 71; fax (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.eu)

ETSI: 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, tel. (33) 492 94 42 00; fax (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.eu).

(2)  JO L 204, 21.7.1998, p. 37.

(3)  JO L 217, 5.8.1998, p. 18.


V Anunțuri

PROCEDURI REFERITOARE LA PUNEREA ÎN APLICARE A POLITICII ÎN DOMENIUL CONCURENȚEI

Comisie

8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/9


AJUTOR DE STAT — REPUBLICA SLOVACĂ

Ajutor de Stat C 12/08 (ex NN 74/07) — Ajutor de Stat presupus a fi ilegal: acord între aeroportul din Bratislava și compania Ryanair

Invitație de a prezenta observații în temeiul articolului 88 alineatul (2) din Tratatul CE

(Text cu relevanță pentru SEE)

(2008/C 173/07)

Prin scrisoarea din data de 11 martie 2008, reprodusă în versiunea lingvistică autentică în paginile care urmează acestui rezumat, Comisia a notificat Republicii Slovace decizia sa de a iniția procedura prevăzută la articolul 88 alineatul (2) din Tratatul CE privind ajutoarele de stat/măsurile menționate anterior.

Părțile interesate își pot prezenta observațiile privind ajutorul de stat pentru care Comisia inițiază procedura, în termen de o lună de la data publicării prezentului rezumat și a scrisorii de mai jos, la adresa:

European Commission

Directorate-General for Energy and Transport

Directorate A — General Affairs and Resources

Unit A2: Internal Market and Competition

Rue De Mot 28

B-1040 Brussels

Fax (32-2) 296 41 04

Aceste observații vor fi comunicate Republicii Slovace. Păstrarea confidențialității privind identitatea părții interesate care prezintă observațiile poate fi solicitată în scris, precizându-se motivele care stau la baza solicitării.

REZUMAT

PROCEDURĂ

În decembrie 2006, Comisia a primit o plângere privind presupusa ilegalitate a unui ajutor de stat acordat companiei aeriene irlandeze Ryanair de către Republica Slovacă.

DESCRIEREA AJUTORULUI

Obiectul plângerii

Conform informațiilor furnizate de către reclamant și prezentate de mass-media (1), aeroportul din Bratislava a acordat companiei Ryanair, în baza acordului menționat mai sus, o reducere a tarifelor aeroportuare pentru destinațiile noi planificate și pentru cele existente. Acordul a fost încheiat în decembrie 2005 și este valabil până în 2016.

Aeroportul din Bratislava este aeroportul internațional principal din Republica Slovacă. În 2006, aeroportul a avut un trafic de 1 937 642 de pasageri. Aeroportul este administrat de societatea pe acțiuni Letisko M. R. Štefánika — Airport Bratislava, a.s. (denumită în continuare „BTS” sau „aeroportul”). Acționarii BTS sunt Ministerul Transporturilor, Poștei și Telecomunicațiilor din Republica Slovacă (34 %) și Fondul Proprietății de Stat al Republicii Slovace (denumit în continuare „Fondul”) (66 %).

Reduceri presupuse ale tarifelor aeroportuare

Conform informațiilor transmise de către reclamant și prezentate de mass-media (2), aeroportul furnizează companiei Ryanair toate serviciile aeroportuare la un tarif forfetar. Se presupune că acest tarif include serviciile de manipulare a aeronavelor și serviciile aferente, serviciile pentru pasageri, serviciile la sol, controlul încărcăturii, operațiunile de comunicare și de zbor, serviciile de asistență, precum și cele de terminal și de infrastructură pentru care compania Ryanair trebuie să plătească „tarifele pentru servicii”.

Se presupune că valoarea tarifului pentru servicii este diferită pentru destinațiile noi planificate și pentru cele existente operate de compania aeriană. Conform informațiilor deținute de Comisie, atunci când se definește o destinație de zbor nouă, acordul se referă mai degrabă la un aeroport decât la un oraș. Totalul reducerilor presupuse a fi acordate companiei Ryanair în comparație cu tarifele publicate în AIP pentru primul an de valabilitate a acordului se ridică la:

[…] EUR pe zbor (respectiv 48 % reducere) pentru destinațiile noi de zbor planificate, și

[…] EUR pe zbor (respectiv 31 % reducere) pentru destinațiile de zbor existente.

Această reducere nu cuprinde beneficiile rezultate din tarifele de staționare incluse în tarifele convenite pentru servicii. O eventuală introducere în viitor de noi tarife pe care compania Rynair nu ar fi obligată să le plătească ar mări și mai mult diferența dintre tariful redus și cel publicat în AIP.

Observații ale autorităților slovace

Autoritățile slovace confirmă existența acordului între aeroport și compania Ryanair. Cu toate acestea, ele refuză să comunice Comisiei termenii acestui acord. Autoritățile slovace susțin că BTS, în calitate de operator aeroportuar, acționează ca orice altă întreprindere de pe piață, și anume stabilește pentru fiecare transportator aerian în parte tarifele pentru serviciile prestate pentru aceștia în cadrul aeroportului, în urma negocierilor, sub forma unui acord între părți și în conformitate cu politica sa comercială. Ministerul nu se așteaptă ca acordul să aibă vreun impact asupra activităților desfășurate de alți transportatori aerieni în cadrul aeroportului.

Autoritățile slovace susțin că AIP-ul publicat de Serviciile de trafic aerian din Republica Slovacă nu reprezintă, în acest context, legislația cu caracter obligatoriu general aplicabilă și, prin urmare, nu este obligatorie pentru BTS, neputând să conțină decât recomandări.

EVALUAREA MĂSURII

Resursele de stat

Comisia constată următoarele:

Fondul, ca acționar majoritar al BTS, a fost înființat în temeiul unei legi a Consiliului Național al Republicii Slovace. Consiliul Național al Republicii Slovace aprobă bugetul Fondului. Președintele, vicepreședintele și alți șapte membri ai prezidiului (principalul organism al Fondului) sunt numiți de către Consiliul Național al Republicii Slovace pe baza propunerii guvernului Republicii Slovace sau a Comitetului Consiliului Național al Republicii Slovace. Membrii Consiliului de supraveghere al Fondului sunt de asemenea numiți de Consiliul Național al Republicii Slovace (3).

După cum este prevăzut în statutul propriu, „Fondul, ministerul, fondatorii și guvernul cooperează cu privire la activitățile Fondului legate de înființarea de societăți în cadrul procedurilor de privatizare, precum și cu privire la alte activități (4).

La 22 octombrie 2007, acționarii BTS au numit, la propunerea Ministerului Transporturilor, Poștei și Telecomunicațiilor din Republica Slovacă, un nou președinte al Consiliului de administrație al BTS. În comunicatul de presă publicat pe site-ul web al aeroportului se menționează (5): „Scopul acestor schimbări este, în principal, creșterea puterii de decizie a acționarilor principali — Ministerul Transporturilor, Poștei și Telecomunicațiilor din Republica Slovacă și Fondul Proprietății de Stat al Republicii Slovace —, precum și separarea activităților legate de funcționarea obișnuită a aeroportului de cele legate de gestionarea proceselor de dezvoltare”.

În ceea ce privește funcționarea unui aeroport, aceste activități au un rol fundamental în mai multe politici, și anume: politica de transport, politica de dezvoltare economică regională sau națională sau politica de planificare urbană și rurală. Autoritățile publice nu sunt, în general, „absente” atunci când administratorul unui aeroport ia hotărâri care determină dezvoltarea, pe termen lung, a unei asemenea infrastructuri.

Pe baza constatărilor de mai sus, Comisia nu poate sa excludă, în acest stadiu, posibilitatea ca autoritățile publice să fi fost implicate în luarea hotărârii de încheiere a acordului și nici faptul că acesta reprezintă resurse de stat.

Avantaj economic selectiv

Comisia trebuie să analizeze dacă aeroportul a fost condus, în momentul încheierii acordului, de perspectiva profitabilității. Comisia constată următoarele:

Se pare că acordul a fost încheiat în timpul procesului de privatizare a aeroportului, și, mai precis, se presupune, în ultima zi a depunerii propunerilor de ofertă. Ofertanții selecționați au declarat mass-mediei că nu au fost informați în legătura cu acordul (2). Din această cauză, atunci când au pregătit oferta pentru privatizare, ei nu au inclus în modelele lor de afaceri obligațiile stabilite în acord. Prin urmare, se poate trage concluzia că, în cazul în care termenii acordului ar fi fost favorabili aeroportului, ei ar fi justificat prețurile mai ridicate ale privatizării.

În plus, se presupune că sistemul de reduceri nu este condiționat de creșterea numărului de pasageri.

Pe de altă parte, în raportul anual pe 2006, publicat pe site-ul web al aeroportului, se menționează: „Conducerea companiei nu a încercat, în perioada anterioară încheierii contractului de vânzare de acțiuni, să remedieze, cu efect pe termen lung, consecințele grave ale contractelor încheiate cu transportatorii aerieni (cu compania SkyEurope) și a încheiat contracte noi (cu compania Ryanair), fără să analizeze serviciile sau fără să le analizeze din punctul de vedere al concurenței (6).

În plus, mass-media slovacă a declarat că societatea Ryanair a avut o reacție negativă față de privatizarea aeroportului (7). Anumite părți ale mass-mediei au sugerat existența unei legături între reacția negativă a companiei Ryanair față de privatizare și acordul dintre companie și aeroport, ceea ce ar indica faptul că este posibil ca acordul să fi putut fi încheiat numai cu un aeroport de stat și să nu fi fost posibil dacă aeroportul ar fi fost privat.

De aceea, Comisia se îndoiește că atitudinea BTS ar fi fost determinată de perspectiva profitabilității. Totuși, nu poate fi exclus faptul că încheierea acordului a conferit companiei Ryanair un avantaj de care aceasta nu ar beneficia în condiții normale de piață.

Efectul asupra comerțului și a concurenței dintre statele membre

În cazul de față, piața pentru prestarea de servicii aeroportuare este deschisă și, prin urmare, este posibil ca măsura în cauză să afecteze concurența și comerțul dintre statele membre.

Concluzie

Având în vedere cele de mai sus, precum și faptul că autoritățile slovace nu au comunicat Comisiei nici termenii acordului, nici detaliile sau împrejurările în care a fost încheiat, pe baza informațiilor de care a dispus, Comisia consideră că societatea Ryanair a beneficiat de un ajutor de stat sub formă de reduceri de tarife aeroportuare de care nu ar fi beneficiat în condiții normale de piață.

În consecință, în cazul în care autoritățile slovace nu prezintă justificarea economică a contractului sau alte informații care ar exclude existența acestui ajutor pentru Ryanair, Comisia trebuie să evalueze măsura pentru a stabili compatibilitatea ei cu piața comună.

COMPATIBILITATEA MĂSURII CU PIAȚA COMUNĂ

Comisia consideră că articolul 87 alineatul (3) litera (c) din tratat și Comunicarea Comisiei privind finanțarea aeroporturilor și ajutorul la înființare pentru companiile aeriene cu plecare de pe aeroporturi regionale (denumită în continuare „orientările din 2005”) (8) reprezintă temeiul juridic pentru evaluarea compatibilității măsurii în cauză. Orientările din 2005 privind sectorul aviației au stabilit (la punctul 79) un număr de condiții care trebuie îndeplinite pentru ca ajutorul pentru înființarea acestui tip de companii să fie considerat compatibil cu piața comună. În cazul de față, Comisia are rezerve privind îndeplinirea acestor condiții, în special deoarece nu deține informațiile cu privire la termenii acordului, din următoarele motive:

Se pare că tarifele aeroportuare preferențiale sunt legate mai degrabă de un aeroport nou decât de o destinație nouă. Li se solicită autorităților slovace să furnizeze informații privind rutele considerate ca fiind „destinații noi”. Li se solicită, de asemenea, să furnizeze o listă cu rutele având ca punct de plecare sau de destinație Bratislava, operate de celelalte companii aeriene.

Se pare că reducerile oferite companiei Ryanair pentru destinațiile existente rămân valabile pentru o perioadă de zece ani (care corespunde duratei contractului). Pentru destinațiile noi planificate, se prevede creșterea tarifului aeroportuar în fiecare an, cu scopul ca acesta să atingă nivelul tarifului aeroportuar pentru destinațiile existente în șase ani. Autoritățile slovace nu au furnizat informații privind profitabilitatea rutelor.

Nu este clar dacă presupusa reducere a tarifului aeroportuar este legată de compensarea costurilor suplimentare aferente introducerii de rute noi. În plus, se pare că reducerile se aplică și destinațiilor existente.

Presupusul ajutor nu pare conform cu procentajele maxime și cu durata maximă a ajutorului prevăzută la alineatul (79) litera (f).

Se pare că niciunui alt transportator aerian nu i s-a propus să beneficieze de tarife similare și nici nu a fost informat în legătură cu procesul încheierii acordului.

În ciuda faptului că autoritățile slovace susțin că, în momentul încheierii acordului, compania care administrează aeroportul s-a comportat ca un investitor din economia de piață, compania respectivă nu a prezentat Comisiei niciun plan de afaceri care să demonstreze viabilitatea rutelor în cauză. Autoritățile slovace nu au furnizat nicio analiză care să demonstreze impactul rutelor noi asupra rutelor concurente.

Comisia nu deține dovezi legate de accesibilitatea publică a informațiilor privind presupusul ajutor de stat pentru rutele având ca punct de plecare sau de destinație Bratislava. Se pare că beneficiarul ajutorului a fost ales fără a se recurge la o procedură deschisă. Comisia nu este la curent cu niciun mecanism de penalizare.

În consecință, Comisia se îndoiește că, în cazul de față, condițiile de compatibilitate stabilite în orientările din 2005 ar fi fost îndeplinite.

CONCLUZIE

Pe baza evaluării compatibilității realizate mai sus, Comisia se îndoiește că ajutorul de stat poate fi declarat compatibil cu piața comună în temeiul articolului 87 alineatul (3) litera (c) din tratat. Prin urmare, Comisia a decis să inițieze procedura stabilită la articolul 88 alineatul (2) din tratat, în conformitate cu articolul 6 din Regulamentul (CE) nr. 659/1999 al Consiliului.

Pe baza considerațiilor de mai sus și în conformitate cu articolul 10 din Regulamentul (CE) nr. 659/1999, Comisia solicită Republicii Slovace să îi transmită, în termen de o lună de la primirea prezentei scrisori, toate documentele, informațiile și datele necesare evaluării ajutorului/măsurii, în special termenii acordului încheiat între aeroportul din Bratislava și transportatorul aerian Ryanair. În caz contrar, Comisia va adopta o decizie în funcție de informațiile pe care le deține. Comisia solicită autorităților slovace să transmită, fără întârziere, o copie a prezentei scrisori potențialului beneficiar al ajutorului.

Comisia dorește să reamintească Republicii Slovace că articolul 88 alineatul (3) din Tratatul CE are efect suspensiv și vă atrage atenția asupra articolului 14 din Regulamentul (CE) nr. 659/1999, care prevede că orice ajutor ilegal poate fi recuperat de la beneficiar.

Comisia avertizează Republica Slovacă în legătură cu faptul că va informa părțile interesate prin publicarea prezentei scrisori, precum și a unui rezumat pertinent al acesteia în Jurnalul Oficial al Uniunii Europene. De asemenea, va informa părțile interesate din țările AELS, semnatare ale Acordului SEE, prin publicarea unei comunicări în Suplimentul SEE al Jurnalului Oficial al Uniunii Europene și va informa Autoritatea de Supraveghere AELS, trimițându-i o copie a prezentei scrisori. Toate părțile interesate vor fi invitate să-și prezinte comentariile în termen de o lună de la data publicării.

TEXTUL SCRISORII

„1.

Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.

Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď.

1.   POSTUP

3.

Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007.

4.

Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy.

5.

Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9).

6.

Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila.

7.

Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala.

2.   OPIS OPATRENIA

2.1.   Úvod

8.

Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

2.2.   Informácie o bratislavskom letisku

9.

Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich.

10.

Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %),

Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ‚Fond národného majetku‘) (66 %).

11.

Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

12.

Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12).

13.

Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku.

14.

Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy.

15.

Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať.

2.3.   Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair

2.3.1.   Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá

16.

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘.

17.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko).

18.

Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):

odplata za pristátie: 425 SKK (približne 11,20 EUR) na tonu (maximálna vzletová hmotnosť – MTOM),

odplata za parkovanie lietadiel: 9 SKK (približne 0,237 EUR) na tonu na hodinu,

odplata za použitie letiska cestujúcimi: 490 SKK (približne 12,90 EUR) na cestujúceho,

odplata za približovacie riadenie a riadenie letovej prevádzky: 230 SKK (približne 6,07 EUR) na tonu.

19.

Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:

odplata za pristátie: 780 EUR,

odplata za použitie letiska cestujúcimi: 2 030 EUR,

odplaty za pozemnú obsluhu sa riadia samostatnou zmluvou medzi letiskom a leteckou spoločnosťou. Veľmi konkurencieschopný poplatok za handling predstavuje podľa sťažovateľa sumu približne 250 EUR za jedno lietadlo.

20.

Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla.

21.

Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii.

22.

Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet).

23.

Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:

[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

24.

Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

2.3.2.   Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair

25.

Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:

13,74 EUR letiskové poplatky,

5 EUR poplatok za použitie letiska cestujúcimi,

5,79 EUR poistenie a poplatok za invalidný vozík.

26.

Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy.

2.3.3.   Pripomienky slovenských orgánov

27.

Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy.

28.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘.

29.

Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20).

30.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘.

31.

Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

32.

Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:

‚časovou obmedzenou podporou otvorenia poskytovaniu služieb na nových trasách alebo nových termínov odletov sa umožní zvýšenie počtu cestujúcich prepravených z letiska, zvýšenie počtu cestujúcich na letisku bude mať pozitívny dopad na ziskovosť BTS a tým na celkový ekonomický rozvoj letiska,

podpora rozvoja konkurencieschopnej a kvalitnej leteckej dopravy na nových destináciách, ktoré pri ich zavedení nie sú ziskové, avšak sú kľúčové z hľadiska ich dôležitosti dostupnosti pre verejnosť. Tieto je potrebné zabezpečiť dostatočnou mierou stability, kontinuity a pravidelnosti, čo zmluva umožňuje. Tieto letecké spojenia sú podľa akcionára – ministerstva dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií a iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov, v čom vidí ďalší prínos zmluvy‘ (20).

33.

Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

3.   POSÚDENIE

3.1.   Existencia pomoci

34.

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

35.

Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:

je udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a

ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1.   Štátne zdroje

36.

Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené.

37.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19).

38.

Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21).

39.

V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:

Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu,

prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky,

členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (22),

ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje ‚vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností‘ (23).

40.

Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje.

41.

Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka.

42.

V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24).

43.

Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25).

44.

Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad:

‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26).

45.

Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27):

‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘.

46.

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

47.

Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

3.1.2.   Selektívna ekonomická výhoda

48.

V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky.

49.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28).

50.

Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike.

Zásada investora v trhovom hospodárstve

51.

Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29).

52.

V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30).

53.

Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

54.

Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

55.

V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že:

‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32).

56.

Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

57.

Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia).

58.

Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

3.1.3.   Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi

59.

Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35).

60.

Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36).

61.

Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78).

62.

Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

3.1.4.   Záver

63.

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

64.

Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

3.2.   Právny základ hodnotenia

65.

Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia.

3.3.   Zlučiteľnosť pomoci

3.3.1.   Ciele pomoci na začatie činnosti

66.

Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti.

67.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol.

68.

Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005).

69.

V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

3.3.2.   Podmienky posúdenia zlučiteľnosti

70.

Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:

a)

príjemca pomoci je držiteľom platnej prevádzkovej licencie vydanej členským štátom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (38).

V danom prípade sa pomoc udelí leteckému prepravcovi (Ryanair), ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie v súlade s vyššie uvedeným nariadením;

b)

pomoc sa vypláca na trasy spájajúce regionálne letisko kategórie C a D s iným letiskom Únie.

Podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, bolo v roku 2006 na letisku odbavených celkovo 1 937 642 cestujúcich. To by znamenalo, že letisko patrí do kategórie C na účely usmernení z roku 2005. Spojenia s inými letiskami EÚ ako také v zásade spĺňajú toto kritérium.

Komisia však nemá žiadne informácie o tom, či sa ostatné letiská na príslušných trasách nachádzajú v EÚ alebo mimo nej. Komisia preto vyzýva slovenské orgány, aby jej poskytli informácie o súčasných a plánovaných trasách z Bratislavy a do Bratislavy, ktoré prevádzkuje Ryanair;

c)

pomoc vyplatená leteckým spoločnostiam sa uplatňuje iba na spustenie nových dopravných ciest alebo nových termínov odletov. Pomoc nesmie mať za následok iba premiestnenie premávky cestujúcich z jednej linky na druhú alebo od jednej spoločnosti k druhej. Pomoc najmä nesmie spôsobiť presmerovanie premávky cestujúcich, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na frekvenciu a životaschopnosť existujúcich služieb s odletom z iného letiska v rovnakom meste, v rovnakej mestskej aglomerácii (39) alebo v rovnakom letiskovom systéme (40), ktorý zabezpečuje dopravu do rovnakej alebo porovnateľnej destinácie za rovnakých podmienok.

V danom prípade sa ukazuje, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá).

Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o všetkých trasách prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair spolu s podrobnými údajmi o tom, ktoré sa považujú sa ‚nové destinácie‘ a ktoré sa považujú za ‚existujúce destinácie‘ na účely zmluvy s BTS. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy;

d)

trasa, na ktorú sa poskytne pomoc, sa musí ukázať byť v dlhodobom horizonte životaschopná, teda musí pokryť minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na začatie činnosti preto musí byť zostupná a časovo obmedzená.

Zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti po dobu desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá). Zľavy sú preto degresívne a majú obmedzené trvanie.

Slovenské orgány však neposkytli informácie o rentabilite trás.

Na základe uvedených skutočností Komisia pochybuje o tom, či je toto kritérium splnené;

e)

výška pomoci musí byť striktne spojená s dodatočnými nákladmi na začatie činnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovateľ nemusel niesť za bežných prevádzkových podmienok.

Nezdá sa, že by údajné zľavy na letiskových poplatkoch súviseli s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa ukazuje, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie. Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je toto kritérium splnené;

f)

výška a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môže poskytovať najviac tri roky. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 30 % oprávnených nákladov. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutočne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môže sa počas prvých troch rokov udržať na úrovni 50 % celkových oprávnených nákladov.

V danom prípade bola zmluva údajne uzavretá na desať rokov. V prípade nových plánovaných destinácií sa zľavy budú údajne znižovať s cieľom dosiahnuť úroveň poplatku pre existujúce destinácie v lehote šiestich rokov.

Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je kritérium maximálneho percentuálneho podielu a maximálneho trvania pomoci splnené.

‚V každom prípade však obdobie poskytovania pomoci na začatie činnosti leteckej spoločnosti musí byť podstatne kratšie ako obdobie, pre ktoré sa táto spoločnosť zaväzuje vykonávať svoje aktivity s odletom z daného letiska‘.

Zdá sa, že údajné zníženie letiskových poplatkov, ktoré je predmetom zmluvy, sa zhoduje s obdobím, na ktoré spoločnosť Ryanair uzavrela zmluvu. Ak sa to potvrdí, tak táto podmienka nebude splnená;

g)

vyplatenie pomoci musí byť spojené so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich. V snahe zachovať stimulačný charakter pomoci a zabrániť zmene limitov by napr. jednotková suma na cestujúceho mala klesať so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich.

V danom prípade sa ukazuje, že existuje prepojenie medzi zľavami poskytnutými spoločnosti Ryanair a počtom prepravených cestujúcich;

h)

nediskriminačné prideľovanie pomoci: každý verejný orgán, ktorý zvažuje poskytnúť podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejniť s dostatočným časovým predstihom a s dostatočnou reklamou, aby sa všetkým zainteresovaným leteckým spoločnostiam umožnilo ponúknuť ich služby.

Nezdá sa, že by sa ktorémukoľvek inému leteckému prepravcovi ponúkli rovnaké poplatky alebo poskytli informácie o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy;

i)

obchodný plán, ktorý dokazuje dlhodobú životaschopnosť trasy aj po ukončení pomoci, a analýza dosahu novej trasy na konkurenčné trasy pred udelením pomoci na začatie činnosti.

Slovenské orgány neposkytli Komisii podnikateľský plán, ktorý by preukazoval životaschopnosť predmetných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu vykazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy. Komisia preto musí skonštatovať, že toto kritérium nie je splnené;

j)

štáty dohliadajú na uverejnenie zoznamu dotovaných trás každý rok a pre každé letisko, pričom pre každú pomoc musí byť spresnený zdroj verejného financovania, príjemca pomoci, výška vyplatenej pomoci a počet cestujúcich, ktorých sa to týka.

Komisia nepreukázala, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné;

k)

odvolania: okrem odvolaní ustanovených smernicami nazývanými ‚verejné obstarávanie‘ 89/665/EHS a 92/13/EHS (41), v prípadoch, keď sa tieto smernice uplatňujú, je potrebné stanoviť mechanizmy odvolania sa na úrovni členských štátov na účely odstránenia akejkoľvek diskriminácie pri poskytovaní pomoci.

Týmto si dovoľujeme vyzvať slovenské orgány, aby poskytli Komisii informácie o odvolávacích postupoch platných v slovenskom právnom systéme, ktoré by mohli využiť tretie strany (iní leteckí prepravcovia), ktoré by chceli napadnúť zmluvu uzavretú medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair;

l)

sankčné mechanizmy sa musia uplatňovať v prípadoch, keď dopravca nedodržiava záväzky, ktoré prijal voči letisku pri vyplácaní pomoci.

Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

71.

Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

3.3.3.   Záver

72.

Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

4.   ROZHODNUTIE

Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:

podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair,

štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair,

podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair,

pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope),

akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska,

informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia.

V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.”


(1)  ETREND, 31.3.2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(2)  http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(3)  http://www.natfund.gov.sk/

(4)  Legea 92/1991, aliniatul (27), punctul 4.

(5)  http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(6)  http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(7)  http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(8)  JO C 312, 9.12.2005, p. 1.

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(10)  ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(11)  Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/

(12)  Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/index.html

(13)  Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.

(14)  http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(15)  Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

(16)  Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.

(17)  Dôverné informácie.

(18)  Odlet + prílet.

(19)  List z 9. marca 2007.

(20)  Tamtiež.

(21)  Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.

(22)  http://www.natfund.gov.sk/

(23)  Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(24)  Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.

(25)  Tamtiež, ods. 52.

(26)  Tamtiež, ods. 55 a 56.

(27)  http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(28)  List zo 7. marca 2007.

(29)  Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.

(30)  Tamtiež, ods. 19 – 20.

(31)  http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(32)  http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(33)  http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(34)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(35)  V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).

(36)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(37)  Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(38)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).

(39)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(40)  V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(41)  Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).


8.7.2008   

RO

Jurnalul Oficial al Uniunii Europene

C 173/20


Notificare prealabilă a unei concentrări

(Cazul COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg și Westphalian Companies)

Caz care poate face obiectul procedurii simplificate

(Text cu relevanță pentru SEE)

(2008/C 173/08)

1.

La data de 1 iulie 2008, Comisia a primit o notificare a unei concentrări propuse în temeiul articolului 4 din Regulamentul (CE) nr. 139/2004 al Consiliului (1), prin care The Goldman Sachs Group Inc. („Goldman Sachs”, SUA) dobândește, în sensul articolului 3 alineatul (1) litera (b) din regulamentul Consiliului, controlul asupra întregii întreprinderi Landesentwicklungsgesellschaft Nordrhein-Westfalen GmbH („LEG”, Germania) și a întreprinderilor Ravensberger Heimstättengesellschaft mit beschränkter Haftung („Ravensberger”, Germania), Ruhr-Lippe Wohnungsgesellschaft mit beschränkter Haftung („Ruhr-Lippe”, Germania) și Wohnungsgesellschaft Münsterland mit beschränkter Haftung („Münsterland”, Germania), prin achiziționare de acțiuni.

2.

Activitățile economice ale întreprinderilor respective sunt:

în cazul întreprinderii Goldman Sachs: bancă de investiții, în special investiții imobiliare,

în cazul întreprinderii LEG: închirierea de bunuri imobiliare rezidențiale, gestiunea și dezvoltarea de bunuri imobiliare comerciale și rezidențiale,

în cazul întreprinderii Westphalian Companies: închirierea de bunuri imobiliare rezidențiale.

3.

În urma unei examinări prealabile, Comisia constată că tranzacția notificată ar putea intra sub incidența Regulamentului (CE) nr. 139/2004. Cu toate acestea, nu se ia o decizie finală în această privință. În conformitate cu Comunicarea Comisiei privind o procedură simplificată de tratare a anumitor concentrări în temeiul Regulamentului (CE) nr. 139/2004 al Consiliului (2) trebuie precizat că acest caz poate fi tratat conform procedurii prevăzute în Comunicare.

4.

Comisia invită părțile terțe interesate să îi prezinte eventualele observații cu privire la operațiunea propusă.

Observațiile trebuie primite de către Comisie în termen de cel mult 10 zile de la data publicării prezentei. Observațiile pot fi transmise Comisiei prin fax [(32-2) 296 43 01 sau 296 72 44] sau prin poștă, cu numărul de referință COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg și Westphalian Companies, la următoarea adresă:

Commission européenne

Direction générale de la concurrence

Greffe des concentrations

J-70

B-1049 Bruxelles/Brussel


(1)  JO L 24, 29.1.2004, p. 1.

(2)  JO C 56, 5.3.2005, p. 32.


Top