This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C:2008:173:FULL
Official Journal of the European Union, C 173, 08 July 2008
Europos Sąjungos oficialusis leidinys, C 173, 2008m. liepa 08d.
Europos Sąjungos oficialusis leidinys, C 173, 2008m. liepa 08d.
ISSN 1725-521X |
||
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173 |
|
Leidimas lietuvių kalba |
Informacija ir prane_imai |
51 tomas |
Prane_imo Nr. |
Turinys |
Puslapis |
|
II Komunikatai |
|
|
EUROPOS SĄJUNGOS INSTITUCIJŲ IR ORGANŲ PRIIMTI KOMUNIKATAI |
|
|
Komisija |
|
2008/C 173/01 |
Neprieštaravimas praneštai koncentracijai (Byla COMP/M.5091 — Tech Data/Scribona) ( 1 ) |
|
|
IV Pranešimai |
|
|
EUROPOS SĄJUNGOS INSTITUCIJŲ IR ORGANŲ PRANEŠIMAI |
|
|
Komisija |
|
2008/C 173/02 |
||
2008/C 173/03 |
Komisijos komunikatas dėl Valstybės pagalbos laivų statybai sistemos pratęsimo ( 1 ) |
|
|
VALSTYBIŲ NARIŲ PRANEŠIMAI |
|
2008/C 173/04 |
||
2008/C 173/05 |
Valstybių narių pranešama informacija apie valstybės pagalbą, teikiamą pagal Komisijos reglamentą (EB) Nr. 68/2001 dėl EB sutarties 87 ir 88 straipsnių taikymo pagalbai mokymui ( 1 ) |
|
2008/C 173/06 |
Komisijos komunikatas, parengtas įgyvendinant Tarybos direktyvą 87/404/EEB dėl valstybių narių įstatymų, susijusių su paprastais slėginiais indais, suderinimo ( 1 ) |
|
|
V Skelbimai |
|
|
PROCEDŪROS, SUSIJUSIOS SU KONKURENCIJOS POLITIKOS ĮGYVENDINIMU |
|
|
Komisija |
|
2008/C 173/07 |
Valstybės pagalba — Slovakijos Respublika — Valstybės pagalba C12/08 (ex NN 74/07) — Įtariama neteisėta valstybės pagalba. Bratislavos oro uosto ir Ryanair susitarimas — Kvietimas teikti pastabas pagal EB sutarties 88 straipsnio 2 dalį ( 1 ) |
|
2008/C 173/08 |
Išankstinis pranešimas apie koncentraciją (Byla COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg ir Westphalian Companies) — Bylą numatoma nagrinėti supaprastinta tvarka ( 1 ) |
|
|
|
|
(1) Tekstas svarbus EEE |
LT |
|
II Komunikatai
EUROPOS SĄJUNGOS INSTITUCIJŲ IR ORGANŲ PRIIMTI KOMUNIKATAI
Komisija
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/1 |
Neprieštaravimas praneštai koncentracijai
(Byla COMP/M.5091 — Tech Data/Scribona)
(Tekstas svarbus EEE)
(2008/C 173/01)
2008 m. balandžio 28 d. Komisija nusprendė neprieštarauti dėl pavadinime praneštos koncentracijos ir paskelbti ją suderinama su bendrąja rinka. Šis sprendimas priimamas remiantis Tarybos reglamento (EB) Nr. 139/2004 6 straipsnio 1 dalies b punktu. Visas šio sprendimo tekstas yra anglų kalba. Sprendimas bus viešai paskelbtas tada, kai iš jo bus pašalinta profesine paslaptimi laikoma informacija. Sprendimą bus galima rasti:
— |
Europa interneto svetainės konkurencijos skiltyje (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Ši svetainė suteikia galimybę rasti atskirus sprendimus dėl koncentracijos, įskaitant tokių sprendimų indeksus pagal įmonės pavadinimą, bylos numerį, priėmimo datą ir sektorių, |
— |
elektroniniu formatu EUR-Lex interneto svetainėje 32008M5091 dokumento numeriu. EUR-Lex svetainėje galima rasti įvairius Europos teisės dokumentus (http://eur-lex.europa.eu). |
IV Pranešimai
EUROPOS SĄJUNGOS INSTITUCIJŲ IR ORGANŲ PRANEŠIMAI
Komisija
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/2 |
Euro kursas (1)
2008 m. liepos 7 d.
(2008/C 173/02)
1 euro=
|
Valiuta |
Valiutos kursas |
USD |
JAV doleris |
1,5651 |
JPY |
Japonijos jena |
168,47 |
DKK |
Danijos krona |
7,4572 |
GBP |
Svaras sterlingas |
0,79630 |
SEK |
Švedijos krona |
9,4065 |
CHF |
Šveicarijos frankas |
1,6149 |
ISK |
Islandijos krona |
120,46 |
NOK |
Norvegijos krona |
7,9855 |
BGN |
Bulgarijos levas |
1,9558 |
CZK |
Čekijos krona |
23,550 |
EEK |
Estijos kronos |
15,6466 |
HUF |
Vengrijos forintas |
232,92 |
LTL |
Lietuvos litas |
3,4528 |
LVL |
Latvijos latas |
0,7039 |
PLN |
Lenkijos zlotas |
3,3110 |
RON |
Rumunijos lėja |
3,6026 |
SKK |
Slovakijos krona |
30,245 |
TRY |
Turkijos lira |
1,9224 |
AUD |
Australijos doleris |
1,6363 |
CAD |
Kanados doleris |
1,5988 |
HKD |
Honkongo doleris |
12,2087 |
NZD |
Naujosios Zelandijos doleris |
2,0781 |
SGD |
Singapūro doleris |
2,1351 |
KRW |
Pietų Korėjos vonas |
1 629,66 |
ZAR |
Pietų Afrikos randas |
12,1202 |
CNY |
Kinijos ženminbi juanis |
10,7507 |
HRK |
Kroatijos kuna |
7,2420 |
IDR |
Indijos rupija |
14 415,35 |
MYR |
Malaizijos ringitas |
5,1108 |
PHP |
Filipinų pesas |
71,369 |
RUB |
Rusijos rublis |
36,8463 |
THB |
Tailando batas |
52,658 |
BRL |
Brazilijos realas |
2,5168 |
MXN |
Meksikos pesas |
16,1565 |
Šaltinis: valiutų perskaičiavimo kursai paskelbti ECB.
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/3 |
Komisijos komunikatas dėl Valstybės pagalbos laivų statybai sistemos pratęsimo
(Tekstas svarbus EEE)
(2008/C 173/03)
Valstybės pagalbos laivų statybai sistema (1) (toliau – sistema) taikoma iki 2008 m. gruodžio 31 d.
Komisija įvertino sistemos taikymo rezultatus. Iki šiol sukaupta patirtis rodo, kad sistemos taikymo atvejų nebūta daug. Dvi sistemos nuostatos, būtent pagalbos uždarymui ir pagalbos užimtumui, nebuvo taikytos. Kitų nuostatų, tokių kaip eksporto kreditų, pagalbos plėtrai ir regioninės pagalbos, taikymas nesukėlė ypatingų problemų. Be to, neseniai priimtuose Komisijos sprendimuose buvo patikslinta, kaip Komisija aiškina su regionine pagalba susijusias nuostatas (2). Į sistemą įtraukta nuostata dėl pagalbos inovacijoms, kuri yra specifinė laivų statybos pramonei.
Komisijos manymu, tinkama toliau taikyti šias su konkrečiu sektoriumi susijusias valstybės pagalbos taisykles, skirtas laivų statybai, siekiant įgyti daugiau jų taikymo patirties.
Komisija surengė viešas konsultacijas dėl pasiūlymo pratęsti sistemos taikymą dar 3 metus iki 2011 m. gruodžio 31 d. Šiam pasiūlymui visuotinai pritarta.
Taigi Komisija nusprendė toliau taikyti sistemą iki 2011 m. gruodžio 31 d.
(1) OL C 317, 2003 12 30, p. 11. Komunikatas su pakeitimais, padarytais Komunikatu 2006/C 260/03 (OL C 260, 2006 10 28, p. 7).
(2) Žr. Komisijos sprendimą 2007/402/EB (OL L 151, 2007 6 13, p. 33); Komisijos sprendimą 2007/255/EB (OL L 112, 2007 4 30, p. 32); Komisijos sprendimą 2007/529/EB (OL L 195, 2007 7 27, p. 36); Komisijos sprendimą 2007/C 188/01 (OL C 188, 2007 8 11, p. 1).
VALSTYBIŲ NARIŲ PRANEŠIMAI
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/4 |
Valstybių narių perduota trumpa informacija apie valstybės pagalbą, teikiamą pagal Komisijos reglamentą (EB) Nr. 1857/2006 dėl EB sutarties 87 ir 88 straipsnių taikymo valstybės pagalbai mažosioms ir vidutinėms įmonėms, kurios verčiasi žemės ūkio produktų gamyba, iš dalies keičiantis Reglamentą (EB) Nr. 70/2001, perdirbimu ir prekyba
(2008/C 173/04)
XA numeris: XA 102/07
Valstybė narė: Ispanija
Regionas: Navarra
Pagalbos schemos arba įmonės, gaunančios individualią pagalbą, pavadinimas: Ayudas a las asociaciones de criadores de ganado de Navarra durante el año 2007
Teisinis pagrindas: Orden Foral del Consejero de Agricultura, Ganadería y Alimentación por la que se aprueban las ayudas a las asociaciones de criadores de ganado de Navarra para el año 2007
Pagal schemą planuojamos metinės išlaidos arba bendra įmonei suteiktos individualios pagalbos suma: 600 000 EUR 2007 finansiniais metais
Didžiausias pagalbos intensyvumas: pagalba skiriama kompensuoti iki 100 % kilmės knygų parengimo ir tvarkymo administracinių išlaidų
pagalba skiriama kompensuoti iki 70 % trečiųjų šalių arba jų vardu atliktų tyrimų, siekiant nustatyti galvijų genetinę kokybę arba produktyvumą, išlaidų
Įgyvendinimo data:
Pagalbos schemos arba individualios pagalbos laikotarpis: nuo 2007 6 1 iki 2013 12 31
Pagalbos tikslas: kompensuoti Navaros galvijų augintojų asociacijų veiklos išlaidas. Komisijos reglamento (EB) nr. 1857/2006 16 straipsnis: parama gyvulininkystės sektoriui. Pagalbos skyrimo kriterijus atitinkančios išlaidos: administracinės ir techninės išlaidos, susijusios su asociacijos veikla, siekiant pagerinti techninius ir ekonominius asociacijos narių veiklos rezultatus
Ekonomikos sektorius (-iai): parama skiriama gyvulininkystės sektoriui, konkrečiai Navaros rinktinių galvijų auginimo sektoriui
Pagalbą teikiančios institucijos pavadinimas ir adresas:
Gobierno de Navarra. Departamento de Agricultura, Ganadería y Alimentación |
C/Tudela, 20 |
E-21003 Pamplona |
Tinklavietė: www.navarra.es
Kiti duomenys: —
Pamplona, 2007 m. balandžio 24 d.
XA numeris: XA 149/07
Valstybė narė: Ispanija
Regionas: Navarra
Pagalbos pavadinimas arba individualią pagalbą gaunančios įmonės pavadinimas: Ayudas a las inversiones en explotaciones agrarias para la compra de maquinaria realizada por entidades en régimen asociativo durante el periodo 2007-2010
Teisinis pagrindas: Orden Foral del Consejero de Agricultura, Ganadería y Alimentación por la que se aprueban las normas que regulan la concesión de ayudas a las inversiones en explotaciones agrarias para la compra de maquinaria realizada por entidades en régimen asociativo durante el periodo 2007-2010 y se aprueba la convocatoria de ayudas para el año 2007
Pagal pagalbos schemą planuojamos metinės išlaidos arba visa įmonei suteiktos individualios pagalbos suma: 350 000 EUR
Didžiausias pagalbos intensyvumas: 35 % investicijų į naujos įrangos įsigijimą vertės
30 % investicijų į naudotų prekių įsigijimą vertės
Taikymo data:
Pagalbos schemos taikymo arba individualios pagalbos teikimo trukmė: 2007 8 1-2010 12 31
Pagalbos tikslas:
1) |
padidinti žemės ūkio veiklos veiksmingumą skatinant sudaryti didelio galingumo žemės ūkio technikos parkus; |
2) |
pagal poreikį skatinti naudojimąsi naujų modelių ir našiau kurą naudojančių variklių technika; |
3) |
užtikrinti, kad žemės ūkyje būtų naudojama patikima techniškai pažangi įranga, atitinkanti šiuolaikinio žemės ūkio poreikius; |
4) |
remti žemės ūkio maisto sektoriaus kooperatyvų steigimąsi. Reglamento (EB) Nr. 1857/2006 4 straipsnis: investicijos į žemės ūkio valdas. Finansavimo reikalavimus atitinkančios išlaidos – išlaidos, susijusios žemės ūkio technikos įsigijimu. |
Ekonomikos sektorius (-iai): Augalininkystė
Pagalbą teikiančios institucijos pavadinimas ir adresas:
Gobierno de Navarra. Departamento de Agricultura, Ganadería y Alimentación. |
C/Tudela, 20 |
E-21003 Pamplona (Navarra) |
Tinklavietė: http://www.cfnavarra.es/agricultura/COYUNTURA/AyudasEstado/pdfs/STNO07041 OF.pdf
Kita informacija: —
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/6 |
Valstybių narių pranešama informacija apie valstybės pagalbą, teikiamą pagal Komisijos reglamentą (EB) Nr. 68/2001 dėl EB sutarties 87 ir 88 straipsnių taikymo pagalbai mokymui
(Tekstas svarbus EEE)
(2008/C 173/05)
Pagalbos Nr. |
XT 44/08 |
|||
Valstybė narė |
Vokietija |
|||
Regionas |
— |
|||
Pagalbos schemos arba įmonės, gaunančios individualią pagalbą, pavadinimas |
Schulungsprogramm des Deutschen Weinfonds/Deutschen Weininstituts |
|||
Teisinis pagrindas |
Schulungsprogramm des Deutschen Weinfonds/Deutschen Weininstituts auf Grundlage des § 37 Abs. 1 Weingesetz |
|||
Pagalbos priemonės rūšis |
Pagalbos schema |
|||
Biudžetas |
Planuojamos metinės išlaidos: 0,5 mln. EUR |
|||
Didžiausias pagalbos intensyvumas |
Pagal reglamento 4 straipsnio 2–7 dalis |
|||
Įgyvendinimo data |
2008 4 1 |
|||
Trukmė |
2013 12 31 |
|||
Tikslas |
Bendrasis mokymas; Specialusis mokymas |
|||
Ekonomikos sektorius |
Žemės ūkis; Kitos paslaugos |
|||
Pagalbą teikiančios institucijos pavadinimas ir adresas |
|
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/7 |
Komisijos komunikatas, parengtas įgyvendinant Tarybos direktyvą 87/404/EEB dėl valstybių narių įstatymų, susijusių su paprastais slėginiais indais, suderinimo
(Tekstas svarbus EEE)
(Darniųjų standartų pavadinimų ir nuorodinių žymenų skelbimas pagal direktyvą)
(2008/C 173/06)
ESO (1) |
Darniojo standarto nuorodiniai žymenys ir pavadinimas (ir pamatinis dokumentas) |
Pakeisto standarto duomenys |
Pakeisto standarto atitikties prezumpcijos galiojimo pasibaigimo data 1 pastaba |
CEN |
EN 286-1:1998 Paprastieji nekaitinami slėginiai indai orui ar azotui laikyti — 1 dalis. Bendrosios paskirties slėginiai indai |
EN 286-1:1991 |
Terminas pasibaigęs (1998 8 31) |
EN 286-1:1998/A1:2002 |
3 pastaba |
Terminas pasibaigęs (2003 1 31) |
|
EN 286-1:1998/A2:2005 |
3 pastaba |
Terminas pasibaigęs (2006 4 30) |
|
EN 286-1:1998/AC:2002 |
|
|
|
CEN |
EN 286-2:1992 Paprastieji nekaitinami slėginiai indai orui ar azotui laikyti — 2 dalis. Orinių stabdžių ir pagalbinių sistemų, įtaisytų motorinėse transporto mašinose bei jų priekabose, slėginiai indai |
— |
|
EN 286-2:1992/AC:1992 |
|
|
|
CEN |
EN 286-3:1994 Paprastieji nekaitinami slėginiai indai orui ir azotui laikyti — 3 dalis. Geležinkelio riedmenų orinių stabdžių ir pagalbinių pneumatinių įrenginių plieniniai slėginiai indai |
— |
|
CEN |
EN 286-4:1994 Paprastieji nekaitinami slėginiai indai orui ar azotui laikyti — 4 dalis. Geležinkelio riedmenų orinių stabdžių ir pagalbinių pneumatinių įrenginių aliuminio lydinių slėginiai indai |
— |
|
CEN |
EN 287-1:2004 Suvirintojų kvalifikacijos tikrinimas — Lydomasis suvirinimas — 1 dalis. Plienai |
— |
|
EN 287-1:2004/A2:2006 |
3 pastaba |
Terminas pasibaigęs (2006 9 30) |
|
EN 287-1:2004/AC:2004 |
|
|
|
CEN |
EN 571-1:1997 Neardomasis bandymas — Bandymas skvarbiaisiais dažalais — 1 dalis. Bendrieji principai |
— |
|
CEN |
EN 583-1:1998 Neardomieji bandymai — Ultragarsinė kontrolė — 1 dalis. Bendrieji principai |
— |
|
CEN |
EN 970:1997 Virintinių siūlių neardomoji kontrolė — Apžiūrimoji kontrolė |
— |
|
CEN |
EN 1011-1:1998 Suvirinimas — Metalų suvirinimo rekomendacijos — 1 dalis. Bendrosios lankinio suvirinimo taisyklės |
— |
|
CEN |
EN 1290:1998 Virintinių siūlių neardomoji kontrolė — Suvirintųjų sujungimų kontrolė magnetinėmis dalelėmis |
— |
|
CEN |
EN 1330-3:1997 Neardomieji bandymai — Terminija — 3 dalis. Pramoninės radiografijos bandymų terminai |
— |
|
CEN |
EN 1714:1997 Virintinių siūlių neardomoji kontrolė — Suvirintųjų sujungimų ultragarsinė kontrolė |
— |
|
CEN |
EN 10207:2005 Paprastųjų slėginių indų plienai — Plokščių, juostų ir strypų techniniai tiekimo reikalavimai |
— |
|
CEN |
EN 12062:1997 Virintinių siūlių neardomoji kontrolė — Bendrosios taisyklės metalinėms medžiagoms |
— |
|
CEN |
EN ISO 15614-1:2004 Metalų suvirinimo procedūrų aprašas ir patvirtinimas — Suvirinimo procedūros bandymas — 1 dalis. Plieno lankinis ir dujinis suvirinimas, nikelio ir nikelio lydinių lankinis suvirinimas (ISO 15614-1:2004) |
— |
|
EN ISO 15614-1:2004/A1:2008 |
3 pastaba |
2008 8 31 |
|
CEN |
EN ISO 15614-2:2005 Metalų suvirinimo procedūrų aprašas ir patvirtinimas — Suvirinimo procedūros bandymas — 2 dalis. Aliuminio ir aliuminio lydinių lankinis suvirinimas (ISO 15614-2:2005) |
— |
|
1 pastaba |
Paprastai atitikties prezumpcijos galiojimo pasibaigimo data – tai panaikinimo data (angl. „dow“), kurią nustato Europos standartizacijos organizacija, tačiau šių standartų naudotojų dėmesys atkreipiamas į tai, kad tam tikrais išimtiniais atvejais, ši data gali būti ir kita. |
3 pastaba |
Jei daromi pakeitimai, pamatinis standartas yra EN CCCCC:YYYY, jo ankstesni pakeitimai, jei jų buvo, ir naujasis cituojamas pakeitimas. Todėl pakeistas standartas (3 skiltis) susideda iš EN CCCCC:YYYY ir jo ankstesnių pakeitimų, jei jų buvo, išskyrus naująjį cituojamą pakeitimą. Nurodytą dieną pakeistas standartas nebeleidžia laikyti, kad laikomasi esminių direktyvos reikalavimų. |
PASTABA:
— |
Visą informaciją apie esamus standartus gali suteikti Europos standartizacijos organizacijos arba nacionalinės standartizacijos įstaigos, kurių sąrašas pateikiamas Europos Parlamento ir Tarybos direktyvos 98/34/EB (2) su pakeitimais, padarytais Direktyva 98/48/EB (3), priede. |
— |
Žymenų skelbimas Europos Sąjungos oficialiajame leidinyje nereiškia, kad standartai parengti visomis Bendrijos kalbomis. |
— |
Šis sąrašas pakeičia visus ankstesnius sąrašus, skelbtus Europos Sąjungos oficialiajame leidinyje. Komisija užtikrina, kad šis sąrašas bus atnaujinamas. |
Daugiau informacijos apie darniuosius standartus rasite internete adresu:
http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/
(1) ESO: Europos standartizacijos organizacijos:
— |
CEN: rue de Stassart 36, B-1050 Brussels, Tel.(32-2) 550 08 11; fax (32-2) 550 08 19 (http://www.cen.eu) |
— |
CENELEC: rue de Stassart 35, B-1050 Brussels, Tel.(32-2) 519 68 71; fax (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.eu) |
— |
ETSI: 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, Tel.(33) 492 94 42 00; fax (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.eu) |
(2) OL L 204, 1998 7 21, p. 37.
(3) OL L 217, 1998 8 5, p. 18.
V Skelbimai
PROCEDŪROS, SUSIJUSIOS SU KONKURENCIJOS POLITIKOS ĮGYVENDINIMU
Komisija
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/9 |
VALSTYBĖS PAGALBA — SLOVAKIJOS RESPUBLIKA
Valstybės pagalba C12/08 (ex NN 74/07) — Įtariama neteisėta valstybės pagalba. Bratislavos oro uosto ir „Ryanair“ susitarimas
Kvietimas teikti pastabas pagal EB sutarties 88 straipsnio 2 dalį
(Tekstas svarbus EEE)
(2008/C 173/07)
Prie šios santraukos pridedamu autentiška kalba parengtu 2008 m. kovo 11 d. raštu Komisija pranešė Slovakijos Respublikai apie sprendimą pradėti EB sutarties 88 straipsnio 2 dalyje nustatytą procedūrą dėl pirmiau minėtos valstybės pagalbos (priemonių).
Per mėnesį nuo šios santraukos ir pridedamo rašto paskelbimo suinteresuotosios šalys pastabas dėl valstybės pagalbos, kurios tyrimo procedūrą Komisija pradeda, gali pateikti šiuo adresu:
European Commission |
Directorate-General for Energy and Transport |
Directorate A — General Affairs and Resources |
Unit A2: Internal Market and Competition |
Rue De Mot 28 |
B-1040 Brussels |
Faksas (32-2) 296 41 04 |
Šios pastabos bus perduotos Slovakijos Respublikai. Pastabas pateikiančios suinteresuotosios šalys gali pateikti pagrįstą raštišką prašymą neatskleisti jų tapatybės.
SANTRAUKOS TEKSTAS
PROCEDŪRA
2006 m. gruodžio mėn. Komisija gavo skundą, kuriame teigiama, kad Slovakijos Respublika suteikė neteisėtą valstybės pagalbą Airijos oro transporto bendrovei „Ryanair“.
PAGALBOS APIBŪDINIMAS
Skundo dalykas
Pagal pareiškėjo pateiktą ir žiniasklaidoje skelbtą informaciją (1) Bratislavos oro uostas pagal minėtą susitarimą sumažino oro uosto mokesčius už „Ryanair“ skrydžius naujais ir esamais maršrutais. Susitarimas sudarytas 2005 m. gruodžio mėn. ir galioja iki 2016 m.
Bratislavos oro uostas yra pagrindinis Slovakijos Respublikos tarptautinis oro uostas. 2006 m. oro uostas aptarnavo 1 937 642 keleivius. Jį valdo akcinė bendrovė „Letisko M.R.Štefánika – Airport Bratislava, a.s.“ (toliau – BTS arba „oro uostas“). BTS akcininkai yra Slovakijos Respublikos transporto, pašto ir telekomunikacijų ministerija (34 %) ir Slovakijos Respublikos valstybės turto fondas (66 %).
Įtariamos oro uosto mokesčio nuolaidos
Pagal pareiškėjo pateiktą ir žiniasklaidoje skelbtą informaciją (2) oro uostas bendrovei „Ryanair“ už visas jai teikiamas oro uosto paslaugas yra nustačiusi vieną bendrą kainą. Įtariama, kad į šią kainą įeina orlaivių priežiūros ir su tuo susijusių paslaugų, keleivių aptarnavimo, trapo, krovinių kontrolės, komunikacijų ir skrydžio operacijų, pagalbinių paslaugų, terminalo ir infrastruktūros paslaugų kaina, kurią „Ryanair“ turi mokėti kaip „paslaugų mokestį“.
Paslaugų mokesčio suma esą skiriasi ir priklauso nuo to, kokiu maršrutu oro transporto bendrovė vykdo skrydį — nauju ar esamu. Pagal Komisijos turimą informaciją naujas maršrutas susitarime reiškia oro uostą, o ne miestą. Bendra nuolaida, kuri esą buvo suteikta „Ryanair“, palyginti su Oro navigacijos informacijos rinkiniu (angl. Aeronautical Information Package, AIP), pirmaisiais susitarimo galiojimo metais buvo:
— |
[…] EUR už skrydį (t. y. 48 % nuolaida) nauju maršrutu ir |
— |
[…] EUR už skrydį (t. y. 31 %) esamu maršrutu. |
Į šią nuolaidą neįskaičiuotos pajamos, gautos iš mokesčio už stovėjimo vietą, kuris įtrauktas į sutartą paslaugų mokestį. Kai ateityje bus nustatyti nauji mokesčiai, kurių „Ryanair“ mokėti nereikės, skirtumas tarp tarifo su nuolaida ir AIP tarifo dar padidės. Į šią nuolaidą neįskaičiuotos pajamos, gautos iš parkavimo mokesčio, kuris įtrauktas į sutartą paslaugų mokestį. Kai ateityje bus nustatyti nauji mokesčiai, kurių „Ryanair“ mokėti nereikės, skirtumas tarp tarifo su nuolaida ir AIP tarifo dar padidės.
Slovakijos institucijų pastabos
Slovakijos institucijos pripažįsta, kad oro uostas sudarė susitarimą su „Ryanair“, tačiau atsisako susitarimo sąlygas pateikti Komisijai. Slovakijos institucijos teigia, kad oro uosto operatorius BTS veikia kaip bet kuris kitas rinkos dalyvis, t. y. mokesčius už oro uoste teikiamas paslaugas nustato kiekvienai oro transporto bendrovei atskirai po derybų, t. y. šalių susitarimu, ir pagal savo komercijos politiką. Ministerija nemano, kad susitarimas galėtų turėti kokios nors įtakos kitų oro transporto bendrovių veiklai oro uoste.
Slovakijos institucijos teigia, kad Slovakijos Respublikos oro eismo paslaugų tarnybos paskelbtas AIP nėra privalomo pobūdžio teisės aktas, todėl neįpareigoja BTS ir į jį galima atsižvelgti tik kaip į rekomendaciją.
PRIEMONĖS VERTINIMAS
Valstybės ištekliai
Komisija pažymi, kad:
— |
Fondas, kaip kontrolinio BTS paketo valdytojas, įsteigtas pagal Slovakijos Respublikos valstybės tarybos įstatymą. Fondo biudžetą tvirtina Slovakijos Respublikos valstybės taryba. Pirmininką, pirmininko pavaduotoją ir kitus septynis Prezidiumo (pagrindinio Fondo organo) narius skiria Slovakijos Respublikos valstybės taryba Slovakijos Respublikos Vyriausybės arba Slovakijos Respublikos valstybės tarybos komiteto teikimu. Slovakijos Respublikos valstybės taryba skiria ir Fondo stebėtojų tarybos narius (3). |
— |
Įstatuose nurodyta, kad „Fondas, Ministerija, steigėjai ir Vyriausybė bendradarbiauja spręsdami Fondo veiklos klausimus, susijusius su privatizuojamų įmonių steigimu ir kita veikla“ (4). |
— |
2007 m. spalio 22 d. BTS akcininkai Slovakijos Respublikos transporto, pašto ir telekomunikacijų ministerijos teikimu paskyrė naują BTS valdybos pirmininką. Oro uosto svetainėje paskelbtame spaudos pranešime (5) rašoma: „Pagrindinis šio pakeitimo tikslas – sustiprinti pagrindinių akcininkų – Slovakijos Respublikos transporto, pašto ir telekomunikacijų ministerijos ir Slovakijos Respublikos valstybės turto fondo – sprendžiamąją galią ir atskirti veiklą, susijusią su įprastu oro uosto darbu, nuo plėtros procesų valdymo.“ |
— |
Šių oro uosto veiklos sričių svarba yra esminė kelioms politikos kryptims: transporto, regioninės ir nacionalinės ekonominės plėtros, miesto ir kaimo planavimo politikai. Paprastai valdžios institucijos nenusišalina, kai oro uosto vadovas priima sprendimus, lemiančius ilgalaikę tokios infrastruktūros plėtrą. |
Komisija, atsižvelgdama į išdėstytas aplinkybes, šiame etape negali atmesti galimybės, kad sprendimo dėl susitarimo sudarymo išlaidas apmoka valdžios institucijos ir kad tam naudojami valstybės ištekliai.
Tam tikras ekonominis pranašumas
Komisija turi nustatyti, ar sudarydamas susitarimą oro uostas siekė pelno. Komisija pažymi, kad:
— |
susitarimas sudarytas privatizuojant oro uostą, tiksliau – neva paskutinę pasiūlymų pateikimo dieną. Konkurso laimėtojai žiniasklaidos priemonėms sakė, kad apie susitarimą jiems nebuvo pranešta (2). Todėl rengdami privatizavimo pasiūlymą savo verslo modeliuose jie neatsižvelgė į įsipareigojimus pagal susitarimą. Taigi galima daryti išvadą, kad, jei susitarimo sąlygos buvo naudingos oro uostui, oro uostą būtų buvę galima privatizuoti už didesnę kainą. |
— |
įtariama, kad nuolaidų sistema nepriklauso nuo to, ar bus pritraukta daugiau keleivių. |
— |
oro uosto interneto svetainėje paskelbtoje 2006 m. metinėje ataskaitoje taip pat nurodoma, kad „įmonės vadovybė iki sutarties dėl akcijų pardavimo nebandė išspręsti ilgalaikio sutarčių su oro transporto bendrovėmis („SkyEurope“) poveikio klausimo ir naujus susitarimus (su „Ryanair“) sudarė neatlikusi paslaugų analizės ir neišanalizavusi jų konkurencijos aspektų (6).“ |
— |
Be to, Slovakijos žiniasklaida pranešė, kad „Ryanair“ išreiškė labai nepalankią nuomonę apie oro uosto privatizavimą (7). Tokį „Ryanair“ požiūrį į privatizavimą kai kurios žiniasklaidos priemonės esą susiejo su susitarimu, kurį ši bendrovė sudarė su oro uostu. Tai rodo, kad susitarimą buvo galima sudaryti tiktai su valstybei priklausančiu oro uostu, jo nebūtų buvę įmanoma sudaryti, jei oro uostas būtų buvęs privatus. |
Todėl Komisija abejoja, ar tokį BTS elgesį lėmė pelno siekis. Taigi, negalima atmesti galimybės, kad sudariusi susitarimą bendrovė „Ryanair“ įgijo pranašumą, kurio nebūtų turėjusi įprastomis rinkos sąlygomis.
Poveikis valstybių narių tarpusavio prekybai ir konkurencijai
Šiuo atveju oro uostų paslaugų rinka yra atvira, todėl ta priemonė gali daryti poveikį valstybių narių tarpusavio prekybai ir konkurencijai.
Išvada
Atsižvelgdama į tai, kas išdėstyta pirmiau, ir į tai, kad Slovakijos institucijos nepateikė Komisijai nei susitarimo sąlygų, nei duomenų apie aplinkybes, kuriomis tas sandoris buvo sudarytas, Komisija mano, kad pagal turimą informaciją „Ryanair“ gavo valstybę pagalbą, kuri buvo suteikta kaip oro uosto mokesčių nuolaidos, kurių ji nebūtų gavusi įprastomis rinkos sąlygomis.
Tad jeigu Slovakijos institucijos nepateiks ekonominio susitarimo pagrindimo arba kitos informacijos, kuri įrodytų, kad tokia pagalba „Ryanair“ nebuvo suteikta, Komisija turės įvertinti priemonę, kad nustatytų, ar ji suderinama su bendrąja rinka.
PRIEMONĖS SUDERINAMUMAS SU BENDRĄJA RINKA
Komisija mano, kad Sutarties 87 straipsnio 3 dalies c punktas ir Komisijos komunikatas dėl oro uostų finansavimo ir valstybės pagalbos oro transporto bendrovių, vykdančių skrydžius iš regioninių oro uostų, veiklai pradėti (toliau – 2005 m. gairės) (8) yra teisinis pagrindas vertinti šios priemonės suderinamumą. 2005 m. aviacijos gairėse (79 punkte) nustatytos kelios sąlygos, kurias būtina įvykdyti, kad pagalba veiklai pradėti būtų pripažinta suderinama su bendrąja rinka. Šiuo atveju Komisijai kyla abejonių dėl to, kad ji neturi informacijos apie tokius susitarimo sąlygų aspektus:
— |
Lengvatiniai oro uosto mokesčiai tikriausiai susiję su naujais oro uostais, o ne su naujais maršrutais. Slovakijos institucijų prašoma pateikti informacijos apie maršrutus, laikomus „naujais“. Jų taip pat prašoma pateikti skrydžių iš Bratislavos ir į Bratislavą maršrutų, kuriuos aptarnauja kitos oro transporto bendrovės, sąrašą. |
— |
Nuolaidos, suteiktos esamiems „Ryanair“ maršrutams, galioja dešimt metų (tiek metų galios ir susitarimas). Numatyta, kad oro uosto mokesčiai už naujus maršrutus kasmet didinami taip, kad per šešerius metus pasiektų oro uosto mokesčių už esamus maršrutus lygį. Slovakijos institucijos nepateikė informacijos apie maršrutų pelningumą. |
— |
Neaišku, ar įtariama oro uosto mokesčių nuolaida susijusi su papildomų išlaidų, patirtų dėl naujų maršrutų atidarymo, kompensavimu. Tačiau nuolaidos taikomos ir esamiems maršrutams. |
— |
Tikėtina, kad įtariama pagalba neatitinka 79 punkto f dalyje nustatytos didžiausios galimos procentinės ribos ir ilgiausios galimos trukmės. |
— |
Tokie patys mokesčiai nebuvo pasiūlyti kitoms oro transporto bendrovėms, joms net nebuvo pranešta apie susitarimo sudarymą. |
— |
Nors Slovakijos institucijos teigia, kad sudarydama susitarimą oro uostą valdanti įmonė veikė kaip rinkos investuotojas, tačiau verslo plano, kuris parodytų aptariamų maršrutų perspektyvumą, Komisijai nepateikė. Slovakijos institucijos nepateikė jokios analizės, kurioje būtų nustatytas naujų maršrutų poveikis konkuruojantiems maršrutams. |
— |
Komisija neturi duomenų, kad informacija apie įtariamą valstybės pagalbą, numatytą maršrutams į Bratislavos oro uostą ir iš jo, būtų viešai prieinama. Pagalbos gavėjas pasirinktas ne kokios nors atviros procedūros būdu. Komisijai nežinomas joks nuobaudų taikymo mechanizmas. |
Taigi Komisija abejoja, ar šiuo atveju buvo įvykdytos 2005 m. gairėse nustatytos suderinamumo sąlygos.
IŠVADA
Atsižvelgdama į atliktą suderinamumo vertinimą Komisija abejoja, ar galima paskelbti, kad valstybės pagalbos priemonė yra suderinama su bendrąja rinka pagal Sutarties 87 straipsnio 3 dalies c punktą. Todėl Komisija nusprendė pradėti Sutarties 88 straipsnio 2 dalyje nurodytą procedūrą pagal Tarybos reglamento Nr. 659/1999 6 straipsnį.
Atsižvelgdama į šias aplinkybes ir remdamasi Tarybos reglamento Nr. 659/1999 10 straipsniu Komisija reikalauja, kad Slovakijos Respublika per mėnesį nuo šio rašto gavimo pateiktų visus dokumentus, informaciją ir duomenis, reikalingus įvertinti pagalbą (priemonę), o ypač Bratislavos oro uosto susitarimo su oro transporto bendrove „Ryanair“ sąlygas. Kitaip Komisija priims sprendimą remdamasi savo turima informacija. Ji prašo jūsų institucijų šio rašto kopiją nedelsiant pateikti potencialiems pagalbos gavėjams.
Komisija primena Slovakijos Respublikai, kad pagal EB Sutarties 88 straipsnio 3 dalį sprendimai gali būti sustabdyti, ir nori atkreipti jūsų dėmesį į Tarybos reglamento (EB) Nr. 659/1999 14 straipsnį, kuriame nurodoma, kad visa neteisėtai suteikta pagalba gali būti išieškota iš pagalbos gavėjo.
Komisija įspėja Slovakijos Respubliką, kad informuos suinteresuotąsias šalis, paskelbdama šį raštą ir jo santrauką Europos Sąjungos oficialiajame leidinyje. Ji informuos ir EEE susitarimą pasirašiusias ELPA valstybių suinteresuotąsias šalis, paskelbdama pranešimą Europos Sąjungos oficialiojo leidinio EEE priede ir praneš ELPA priežiūros institucijai, nusiųsdama jai šio rašto kopiją. Visoms toms suinteresuotosioms šalims bus pasiūlyta per vieną mėnesį nuo paskelbimo dienos pateikti savo pastabas.
RAŠTO TEKSTAS
„1. |
Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. |
2. |
Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď. |
1. POSTUP
3. |
Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007. |
4. |
Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy. |
5. |
Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9). |
6. |
Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila. |
7. |
Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala. |
2. OPIS OPATRENIA
2.1. Úvod
8. |
Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016. |
2.2. Informácie o bratislavskom letisku
9. |
Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich. |
10. |
Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:
|
11. |
Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty. |
12. |
Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12). |
13. |
Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku. |
14. |
Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy. |
15. |
Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať. |
2.3. Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair
2.3.1. Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá
16. |
Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘. |
17. |
Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko). |
18. |
Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):
|
19. |
Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:
|
20. |
Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla. |
21. |
Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii. |
22. |
Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet). |
23. |
Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:
|
24. |
Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP. |
2.3.2. Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair
25. |
Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:
|
26. |
Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy. |
2.3.3. Pripomienky slovenských orgánov
27. |
Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy. |
28. |
Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘. |
29. |
Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20). |
30. |
Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘. |
31. |
Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter. |
32. |
Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:
|
33. |
Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku. |
3. POSÚDENIE
3.1. Existencia pomoci
34. |
V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘. |
35. |
Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:
|
3.1.1. Štátne zdroje
36. |
Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené. |
37. |
Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19). |
38. |
Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21). |
39. |
V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:
|
40. |
Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje. |
41. |
Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka. |
42. |
V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24). |
43. |
Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25). |
44. |
Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad: ‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26). |
45. |
Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27): ‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘. |
46. |
Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry. |
47. |
Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje. |
3.1.2. Selektívna ekonomická výhoda
48. |
V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky. |
49. |
Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28). |
50. |
Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike. |
Zásada investora v trhovom hospodárstve
51. |
Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29). |
52. |
V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30). |
53. |
Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať. |
54. |
Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy. |
55. |
V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že: ‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32). |
56. |
Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve. |
57. |
Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia). |
58. |
Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať. |
3.1.3. Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi
59. |
Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35). |
60. |
Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36). |
61. |
Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78). |
62. |
Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. |
3.1.4. Záver
63. |
Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté. |
64. |
Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom. |
3.2. Právny základ hodnotenia
65. |
Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia. |
3.3. Zlučiteľnosť pomoci
3.3.1. Ciele pomoci na začatie činnosti
66. |
Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti. |
67. |
Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol. |
68. |
Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005). |
69. |
V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c). |
3.3.2. Podmienky posúdenia zlučiteľnosti
70. |
Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:
|
71. |
Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené. |
3.3.3. Záver
72. |
Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. |
4. ROZHODNUTIE
Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.
V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:
— |
podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair, |
— |
štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair, |
— |
podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair, |
— |
pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope), |
— |
akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska, |
— |
informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia. |
V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.
Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.
Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.“
(1) ETREND, 2006 3 31, http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; „Pravda.sk“
http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(2) http://www.natfund.gov.sk/english/index.html
(3) 92/1991 įstatymas, 27 straipsnio 4 dalis.
(4) http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html
(5) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(6) http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html
(7) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04
(8) OL C 312, 2005 12 9, p. 1.
(9) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).
(10) ETREND, 31. marec 2006,
http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.
(11) Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:
http://www.natfund.gov.sk/
(12) Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:
http://www.natfund.gov.sk/index.html
(13) Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.
(14) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(15) Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.
(16) Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.
(17) Dôverné informácie.
(18) Odlet + prílet.
(19) List z 9. marca 2007.
(20) Tamtiež.
(21) Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.
(22) http://www.natfund.gov.sk/
(23) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.
(24) Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.
(25) Tamtiež, ods. 52.
(26) Tamtiež, ods. 55 a 56.
(27) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html
(28) List zo 7. marca 2007.
(29) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.
(30) Tamtiež, ods. 19 – 20.
(31) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(32) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf
(33) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04
(34) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.
(35) V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).
(36) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).
(37) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.
(38) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).
(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).
(40) V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).
(41) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).
8.7.2008 |
LT |
Europos Sąjungos oficialusis leidinys |
C 173/20 |
Išankstinis pranešimas apie koncentraciją
(Byla COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg ir Westphalian Companies)
Bylą numatoma nagrinėti supaprastinta tvarka
(Tekstas svarbus EEE)
(2008/C 173/08)
1. |
2008 m. liepos 1 d. pagal Tarybos reglamento (EB) Nr. 139/2004 (1) 4 straipsnį Komisija gavo pranešimą apie siūlomą koncentraciją: įmonė „The Goldman Sachs Group Inc.“ (toliau – „Goldman Sachs“, JAV) įgyja, kaip apibrėžta Tarybos reglamento 3 straipsnio 1 dalies b punkte, visos įmonės„Landesentwicklungsgesellschaft Nordrhein-Westfalen GmbH“ (toliau – LEG, Vokietija) ir įmonių „Ravensberger Heimstättengesellschaft mit beschränkter Haftung“ (toliau – „Ravensberger“, Vokietija), „Ruhr-Lippe Wohnungsgesellschaft mit beschränkter Haftung“ (toliau – „Ruhr-Lippe“, Vokietija) ir „Wohnungsgesellschaft Münsterland mit beschränkter Haftung“ (toliau – „Münsterland“, Vokietija; toliau visos įmonės kartu – „Westphalian Companies“) kontrolę pirkdama akcijas. |
2. |
Įmonių verslo veikla:
|
3. |
Preliminariai išnagrinėjusi pranešimą Komisija mano, kad koncentracijai, apie kurią pranešta, galėtų būti taikomas Reglamentas (EB) Nr. 139/2004. Komisijai paliekama teisė priimti galutinį sprendimą šiuo klausimu. Remiantis Komisijos komunikatu dėl supaprastintos procedūros, taikomos tam tikroms koncentracijoms pagal Tarybos reglamentą (EB) Nr. 139/2004 (2), reikėtų pažymėti, kad šią bylą numatoma nagrinėti komunikate nurodyta tvarka. |
4. |
Komisija kviečia suinteresuotas trečiąsias šalis teikti savo pastabas dėl pasiūlyto veiksmo. Pastabos Komisijai turi būti pateiktos ne vėliau kaip per 10 dienų nuo šio pranešimo paskelbimo. Pastabas galima siųsti faksu (numeriais (32-2) 296 43 01 arba 296 72 44) arba paštu su nuoroda COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg ir Westphalian Companies adresu:
|