EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C:2008:173:FULL

Gazzetta ufficiale dell’Unione europea, C 173, 08 luglio 2008


Display all documents published in this Official Journal
 

ISSN 1725-2466

Gazzetta ufficiale

dell'Unione europea

C 173

European flag  

Edizione in lingua italiana

Comunicazioni e informazioni

51o anno
8 luglio 2008


Numero d'informazione

Sommario

pagina

 

II   Comunicazioni

 

COMUNICAZIONI PROVENIENTI DALLE ISTITUZIONI E DAGLI ORGANI DELL'UNIONE EUROPEA

 

Commissione

2008/C 173/01

Non opposizione ad un'operazione di concentrazione notificata (Caso COMP/M.5091 — Tech Data/Scribona) ( 1 )

1

 

IV   Informazioni

 

INFORMAZIONI PROVENIENTI DALLE ISTITUZIONI E DAGLI ORGANI DELL'UNIONE EUROPEA

 

Commissione

2008/C 173/02

Tassi di cambio dell'euro

2

2008/C 173/03

Comunicazione della Commissione concernente la proroga della disciplina per gli aiuti di Stato alla costruzione navale ( 1 )

3

 

INFORMAZIONI PROVENIENTI DAGLI STATI MEMBRI

2008/C 173/04

Informazioni sintetiche trasmesse dagli Stati membri sugli aiuti di Stato erogati ai sensi del regolamento (CE) n. 1857/2006 della Commissione relativo all'applicazione degli articoli 87 e 88 del trattato CE agli aiuti di Stato a favore delle piccole e medie imprese attive nel settore della produzione, trasformazione e commercializzazione dei prodotti agricoli che modifica il regolamento (CE) n. 70/2001

4

2008/C 173/05

Informazioni comunicate dagli Stati membri sugli aiuti di Stato concessi in virtù del regolamento (CE) n. 68/2001 della Commissione relativo all'applicazione degli articoli 87 e 88 del trattato CE agli aiuti destinati alla formazione ( 1 )

6

2008/C 173/06

Comunicazione della Commissione nell'ambito dell'applicazione della direttiva 87/404/CEE del Consiglio relativa al ravvicinamento delle legislazioni degli Stati membri in materia di recipienti semplici a pressione ( 1 )

7

 

V   Avvisi

 

PROCEDIMENTI RELATIVI ALL'ATTUAZIONE DELLA POLITICA DELLA CONCORRENZA

 

Commissione

2008/C 173/07

Aiuto di stato — Repubblica slovacca — Aiuto di Stato C 12/08 (ex NN 74/07) — Presunto aiuto di Stato illegale: accordo fra Bratislava airport e Ryanair — Invito a presentare osservazioni ai sensi dell'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE ( 1 )

9

2008/C 173/08

Notifica preventiva di una concentrazione (Caso COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg e Westphalian Companies) — Caso ammissibile alla procedura semplificata ( 1 )

20

 


 

(1)   Testo rilevante ai fini del SEE

IT

 


II Comunicazioni

COMUNICAZIONI PROVENIENTI DALLE ISTITUZIONI E DAGLI ORGANI DELL'UNIONE EUROPEA

Commissione

8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/1


Non opposizione ad un'operazione di concentrazione notificata

(Caso COMP/M.5091 — Tech Data/Scribona)

(Testo rilevante ai fini del SEE)

(2008/C 173/01)

Il 28 aprile 2008 la Commissione ha deciso di non opporsi alla suddetta operazione di concentrazione notificata e di dichiararla compatibile con il mercato comune. La decisione si basa sull'articolo 6, paragrafo 1, lettera b), del regolamento (CE) n. 139/2004 del Consiglio. Il testo integrale della decisione è disponibile unicamente in lingua inglese e verrà reso pubblico dopo che gli eventuali segreti commerciali in esso contenuti saranno stati espunti. Il testo della decisione sarà disponibile:

sul sito Internet di Europa nella sezione dedicata alla concorrenza (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Il sito offre varie modalità per la ricerca delle singole decisioni, tra cui indici per società, per numero del caso, per data e per settore,

in formato elettronico sul sito EUR-Lex, al documento 32008M5091. EUR-Lex è il sistema di accesso in rete al diritto comunitario (http://eur-lex.europa.eu).


IV Informazioni

INFORMAZIONI PROVENIENTI DALLE ISTITUZIONI E DAGLI ORGANI DELL'UNIONE EUROPEA

Commissione

8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/2


Tassi di cambio dell'euro (1)

7 luglio 2008

(2008/C 173/02)

1 euro=

 

Moneta

Tasso di cambio

USD

dollari USA

1,5651

JPY

yen giapponesi

168,47

DKK

corone danesi

7,4572

GBP

sterline inglesi

0,79630

SEK

corone svedesi

9,4065

CHF

franchi svizzeri

1,6149

ISK

corone islandesi

120,46

NOK

corone norvegesi

7,9855

BGN

lev bulgari

1,9558

CZK

corone ceche

23,550

EEK

corone estoni

15,6466

HUF

fiorini ungheresi

232,92

LTL

litas lituani

3,4528

LVL

lats lettoni

0,7039

PLN

zloty polacchi

3,3110

RON

leu rumeni

3,6026

SKK

corone slovacche

30,245

TRY

lire turche

1,9224

AUD

dollari australiani

1,6363

CAD

dollari canadesi

1,5988

HKD

dollari di Hong Kong

12,2087

NZD

dollari neozelandesi

2,0781

SGD

dollari di Singapore

2,1351

KRW

won sudcoreani

1 629,66

ZAR

rand sudafricani

12,1202

CNY

renminbi Yuan cinese

10,7507

HRK

kuna croata

7,2420

IDR

rupia indonesiana

14 415,35

MYR

ringgit malese

5,1108

PHP

peso filippino

71,369

RUB

rublo russo

36,8463

THB

baht thailandese

52,658

BRL

real brasiliano

2,5168

MXN

peso messicano

16,1565


(1)  

Fonte: tassi di cambio di riferimento pubblicati dalla Banca centrale europea.


8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/3


Comunicazione della Commissione concernente la proroga della disciplina per gli aiuti di Stato alla costruzione navale

(Testo rilevante ai fini del SEE)

(2008/C 173/03)

La disciplina degli aiuti di Stato alla costruzione navale (1) («la disciplina») cessa di applicarsi il 31 dicembre 2008.

La Commissione ha valutato i risultati dell'attuazione della disciplina e l'esperienza maturata dimostra che non vi sono stati molti casi in cui essa è stata applicata. Due disposizioni della disciplina, relative agli aiuti per la chiusura e agli aiuti all'occupazione, non sono state applicate. Altre, in particolare le disposizioni relative ai crediti all'esportazione, agli aiuti allo sviluppo e agli aiuti regionali, non sembrano avere causato particolari problemi di applicazione. Inoltre, per quanto riguarda gli aiuti regionali, alcune recenti decisioni della Commissione hanno chiarito il modo in cui la Commissione interpreta le disposizioni pertinenti (2). La disciplina contiene una disposizione relativa agli aiuti a favore dell'innovazione nell'ambito della costruzione navale che è unica.

La Commissione ritiene opportuno continuare ad applicare tali disposizioni in materia di aiuti di Stato alla costruzione navale e accrescere la propria esperienza nella loro applicazione.

La Commissione ha condotto una consultazione pubblica proponendo la proroga dell'applicazione della disciplina per ulteriori tre anni, cioè fino al 31 dicembre 2011. Tutte le parti hanno sostenuto la proposta.

La Commissione ha quindi deciso di continuare ad applicare la disciplina fino al 31 dicembre 2011.


(1)  GU C 317 del 30.12.2003, pag. 11. Comunicazione modificata dalla comunicazione 2006/C 260/03 (GU C 260 del 28.10.2006, pag. 7).

(2)  Cfr. decisione 2007/402/CE della Commissione (GU L 151 del 13.6.2007, pag. 33); decisione 2007/255/CE della Commissione (GU L 112 del 30.4.2007, pag. 32); decisione 2007/529/CE della Commissione (GU L 195 del 27.7.2007, pag. 36); decisione 2007/C 188/01 della Commissione (GU C 188 dell'11.8.2007, pag. 1).


INFORMAZIONI PROVENIENTI DAGLI STATI MEMBRI

8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/4


Informazioni sintetiche trasmesse dagli Stati membri sugli aiuti di Stato erogati ai sensi del regolamento (CE) n. 1857/2006 della Commissione relativo all'applicazione degli articoli 87 e 88 del trattato CE agli aiuti di Stato a favore delle piccole e medie imprese attive nel settore della produzione, trasformazione e commercializzazione dei prodotti agricoli che modifica il regolamento (CE) n. 70/2001

(2008/C 173/04)

Numero dell'aiuto: XA 102/07

Stato membro: Spagna

Regione: Navarra

Titolo del regime di aiuto o nome dell'impresa beneficiaria di un aiuto individuale: Ayudas a las asociaciones de criadores de ganado de Navarra durante el año 2007

Base giuridica: Orden Foral del Consejero de Agricultura, Ganadería y Alimentación por la que se aprueban las ayudas a las asociaciones de criadores de ganado de Navarra para el año 2007

Spesa annua prevista nell'ambito del regime o importo annuo totale concesso all'impresa: 600 000 EUR per l'esercizio 2007

Intensità massima dell'aiuto: Aiuti fino al 100 % dei costi amministrativi per l'adozione e la tenuta dei libri genealogici.

Aiuti fino al 70 % dei costi sostenuti per test di determinazione della qualità genetica o della resa del bestiame effettuati da o per conto terzi

Data di applicazione:

o

Durata del regime o dell'aiuto individuale: Dal 1o giugno 2007 al 31 dicembre 2013

Obiettivo dell'aiuto: Provvedere alle spese di funzionamento delle associazioni di allevatori di bestiame della Navarra. Articolo 16 del regolamento (CE) n. 1857/2006: sostegno al settore zootecnico. Costi ammissibili: costi amministrativi e tecnici legati al funzionamento delle associazioni per il miglioramento dei risultati tecnici ed economici degli associati

Settore interessato: Il settore interessato è quello della produzione animale, nella fattispecie il miglioramento della produzione di bestiame selezionato della Navarra

Nome e indirizzo dell'autorità che concede l'aiuto:

Gobierno de Navarra. Departamento de Agricultura, Ganadería y Alimentación

C/Tudela, 20

E-21003 Pamplona

Sito web: www.navarra.es

Altre informazioni: —

Pamplona, 24 aprile 2007.

Numero dell'aiuto: XA 149/07

Stato membro: Spagna

Regione: Navarra

Titolo del regime di aiuto o nome dell'impresa beneficiaria di un aiuto individuale: Ayudas a las inversiones en explotaciones agrarias para la compra de maquinaria realizada por entidades en régimen asociativo durante el periodo 2007-2010

Base giuridica: Orden Foral del Consejero de Agricultura, Ganadería y Alimentación por la que se aprueban las normas que regulan la concesión de ayudas a las inversiones en explotaciones agrarias para la compra de maquinaria realizada por entidades en régimen asociativo durante el periodo 2007-2010 y se aprueba la convocatoria de ayudas para el año 2007

Spesa annua prevista nell'ambito del regime o importo annuo totale concesso all'impresa: 350 000 EUR

Intensità massima dell'aiuto: Aiuti fino ad un massimo del 35 % del valore dell'investimento finalizzato all'acquisto di nuovi macchinari.

Aiuti fino ad massimo del 30 % del valore dell'investimento finalizzato all'acquisto di beni usati

Data di applicazione:

o

Durata del regime o dell'aiuto individuale: Dal 1o agosto 2007 al 31 dicembre 2010

Obiettivo dell'aiuto:

1)

Incrementare l'efficienza delle operazioni agricole mediante la promozione dell'utilizzo in comune di macchinari agricoli ad alta capacità.

2)

Potenziare l'utilizzo di macchinari dotati di motori di nuova concezione che permettono un migliore sfruttamento energetico del combustibile.

3)

Assicurare l'introduzione in agricoltura di macchinari ad alta tecnologia, affidabili e rispondenti ai requisiti della agricoltura moderna.

4)

Appoggiare i processi di integrazione cooperativa nel settore agroalimentare. Articolo 4 regolamento (CE) n. 1857/2006: investimenti in aziende agricole. Costi ammissibili: quelli risultanti dall'acquisto di macchinari agricoli

Settore economico: Produzione vegetale

Nome e indirizzo dell'autorità che eroga l'aiuto:

Gobierno de Navarra. Departamento de Agricultura, Ganadería y Alimentación.

C/Tudela, 20

E-21003 Pamplona (Navarra)

Sito web: http://www.cfnavarra.es/agricultura/COYUNTURA/AyudasEstado/pdfs/STNO07041 OF.pdf

Altre informazioni: —


8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/6


Informazioni comunicate dagli Stati membri sugli aiuti di Stato concessi in virtù del regolamento (CE) n. 68/2001 della Commissione relativo all'applicazione degli articoli 87 e 88 del trattato CE agli aiuti destinati alla formazione

(Testo rilevante ai fini del SEE)

(2008/C 173/05)

Numero dell'aiuto

XT 44/08

Stato membro

Germania

Regione

Titolo del regime di aiuti o nome dell'impresa che riceve aiuti singoli

Schulungsprogramm des Deutschen Weinfonds/Deutschen Weininstituts

Base giuridica

Schulungsprogramm des Deutschen Weinfonds/Deutschen Weininstituts auf Grundlage des § 37 Abs. 1 Weingesetz

Tipo di misura

Regime

Dotazione di bilancio

Spesa annua prevista: 0,5 Mio EUR

Intensità massima di aiuti

Conformemente all'articolo 4, paragrafi da 2 a 7, del regolamento

Data di applicazione

1.4.2008

Durata

31.12.2013

Obiettivo

Formazione generale

Formazione specifica

Settore economico

Agricoltura, Altri servizi

Nome e indirizzo dell'autorità che eroga l'aiuto

Deutscher Weinfonds — Anstalt des öffentlichen Rechts/Deutsches Weininstitut GmbH

Gutenbergplatz 3-5

D-55116 Mainz


8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/7


Comunicazione della Commissione nell'ambito dell'applicazione della direttiva 87/404/CEE del Consiglio relativa al ravvicinamento delle legislazioni degli Stati membri in materia di recipienti semplici a pressione

(Testo rilevante ai fini del SEE)

(Pubblicazione di titoli e riferimenti di norme armonizzate ai sensi della direttiva)

(2008/C 173/06)

OEN (1)

Riferimento e titolo della norma

(Documento di riferimento)

Riferimento della norma sostituita

Data di cessazione della presunzione di conformità della norma sostituita

(Nota 1)

CEN

EN 286-1:1998

Recipienti a pressione semplici, non esposti alla fiamma, destinati a contenere aria o azoto — Recipienti per uso generale

EN 286-1:1991

Data scaduta

(31.8.1998)

EN 286-1:1998/A1:2002

Nota 3

Data scaduta

(31.1.2003)

EN 286-1:1998/A2:2005

Nota 3

Data scaduta

(30.4.2006)

EN 286-1:1998/AC:2002

 

 

CEN

EN 286-2:1992

Recipienti a pressione semplici, non esposti alla fiamma, destinati a contenere aria o azoto — Recipienti a pressione per circuiti di frenatura ad aria compressa e circuiti ausiliari dei veicoli stradali a motore e loro rimorchi

 

EN 286-2:1992/AC:1992

 

 

CEN

EN 286-3:1994

Recipienti semplici a pressione, non esposti alla fiamma, destinati a contenere aria o azoto — Recipienti a pressione di acciaio destinati agli equipaggiamenti pneumatici di frenatura ed agli equipaggiamenti pneumatici ausiliari del materiale rotabile ferroviario

 

CEN

EN 286-4:1994

Recipienti semplici a pressione, non esposti alla fiamma, destinati a contenere aria o azoto — Recipienti a pressione di lega di alluminio destinati agli equipaggiamenti pneumatici di frenatura ed agli equipaggiamenti pneumatici ausiliari del materiale rotabile ferroviario

 

CEN

EN 287-1:2004

Prove di qualificazione dei saldatori — Saldatura per fusione — Parte 1: Acciai

 

EN 287-1:2004/A2:2006

Nota 3

Data scaduta

(30.9.2006)

EN 287-1:2004/AC:2004

 

 

CEN

EN 571-1:1997

Prove non distruttive — Esame con liquidi penetranti — Principi generali

 

CEN

EN 583-1:1998

Prove non distruttive — Esame ad ultrasuoni — Principi generali

 

CEN

EN 970:1997

Controllo non distruttivo di saldature per fusione — Esame visivo

 

CEN

EN 1011-1:1998

Saldatura — Raccomandazioni per la saldatura di materiali metallici — Guida generale per la saldatura ad arco

 

CEN

EN 1290:1998

Controllo non distruttivo delle saldature — Controllo magnetoscopico delle saldature

 

CEN

EN 1330-3:1997

Prove non distruttive — Terminologia — Termini utilizzati nel controllo radiografico industriale

 

CEN

EN 1714:1997

Controllo non distruttivo delle saldature — Controllo mediante ultrasuoni dei giunti saldati

 

CEN

EN 10207:2005

Acciai per recipienti a pressione semplici — Condizioni tecniche di fornitura per lamiere, nastri e barre

 

CEN

EN 12062:1997

Controllo non distruttivo delle saldature — Regole generali per i materiali metallici

 

CEN

EN ISO 15614-1:2004

Specificazione e qualificazione delle procedure di saldatura per materiali metallici — Prove di qualificazione della procedura di saldatura — Parte 1: Saldatura ad arco e a gas degli acciai e saldatura ad arco del nichel e leghe di nichel (ISO 15614-1:2004)

 

EN ISO 15614-1:2004/A1:2008

Nota 3

31.8.2008

CEN

EN ISO 15614-2:2005

Specificazione e qualificazione delle procedure di saldatura per materiali metallici — Prove di qualificazione della procedura di saldatura — Parte 2: Saldatura ad arco dell'alluminio e delle sue leghe (ISO 15614-2:2005)

 

Nota 1

In genere la data di cessazione della presunzione di conformità coincide con la data di ritiro («dow»), fissata dall'organismo europeo di normalizzazione, ma è bene richiamare l'attenzione di coloro che utilizzano queste norme sul fatto che in alcuni casi eccezionali può avvenire diversamente.

Nota 3

In caso di modifiche, la norma cui si fa riferimento è la EN CCCCC:YYYY, comprensiva delle sue precedenti eventuali modifiche, e la nuova modifica citata. La norma sostituita (colonna 4) perciò consiste nella EN CCCCC:YYYY e nelle sue precedenti eventuali modifiche, ma senza la nuova modifica citata. Alla data stabilita, la norma sostituita cessa di fornire la presunzione di conformità ai requisiti essenziali della direttiva.

AVVERTIMENTO:

Ogni informazione relativa alla disponibilità delle norme può essere ottenuta o presso gli organismi europei di normalizzazione o presso gli organismi nazionali di normalizzazione il cui l'elenco figura in annesso alla direttiva 98/34/CE del Parlamento europeo e del Consiglio (2) modificata dalla direttiva 98/48/CE (3).

La pubblicazione dei riferimenti nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea non implica che le norme siano disponibili in tutte le lingue della Comunità.

Questa lista sostituisce tutte le precedenti liste pubblicate nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea. La Commissione assicura l'aggiornamento della presente lista.

Per ulteriori informazioni, consultare il sito Europa, al seguente indirizzo:

http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/


(1)  OEN: Organismo europeo di normalizzazione:

CEN: rue de Stassart 36, B-1050 Brussels, tel. (32-2) 550 08 11, fax (32-2) 550 08 19 (http//www.cen.eu)

CENELEC: rue de Stassart 35, B-1050 Brussels, tel. (32-2) 519 68 71, fax (32-2) 519 69 19 (http//www.cenelec.eu)

ETSI: 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, tel. (33) 492 94 42 00, fax (33) 493 65 47 16 (http//www.etsi.eu)

(2)  GU L 204 del 21.7.1998, pag. 37.

(3)  GU L 217 del 5.8.1998, pag. 18.


V Avvisi

PROCEDIMENTI RELATIVI ALL'ATTUAZIONE DELLA POLITICA DELLA CONCORRENZA

Commissione

8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/9


AIUTO DI STATO — REPUBBLICA SLOVACCA

Aiuto di Stato C 12/08 (ex NN 74/07) — Presunto aiuto di Stato illegale: accordo fra Bratislava airport e Ryanair

Invito a presentare osservazioni ai sensi dell'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE

(Testo rilevante ai fini del SEE)

(2008/C 173/07)

Con la lettera dell'11 marzo 2008 — riprodotta nella lingua facente fede dopo la presente sintesi — la Commissione ha comunicato alla Repubblica slovacca la propria decisione di avviare il procedimento di cui all'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE in relazione all'aiuto di Stato in oggetto.

La Commissione invita gli interessati a presentare osservazioni in merito all'aiuto riguardo al quale viene avviato il procedimento entro un mese dalla data della presente pubblicazione, inviandole al seguente indirizzo:

Commissione europea

Direzione generale dell'Energia e dei trasporti

Direzione A — Affari generali e risorse

Unità A2: Mercato interno e concorrenza

Rue De Mot 28

B-1040 Bruxelles

Fax (32-2) 296 41 04

Dette osservazioni saranno comunicate alla Repubblica slovacca. Su richiesta scritta e motivata degli autori delle osservazioni, la loro identità non sarà rivelata.

TESTO DELLA SINTESI

PROCEDIMENTO

Nel dicembre 2006, la Commissione ha ricevuto una denuncia relativa ad un presunto aiuto di Stato concesso dalla Repubblica slovacca alla compagnia aerea irlandese Ryanair.

DESCRIZIONE DELL'AIUTO

Oggetto della denuncia

Secondo le informazioni trasmesse dal denunciante e apparse sui mezzi di informazione (1), l'aeroporto di Bratislava avrebbe concesso a Ryanair, sulla base dell'accordo in oggetto, una riduzione delle tasse aeroportuali per le destinazioni di nuova programmazione e per quelle già esistenti. L'accordo sarebbe stato concluso nel dicembre 2005 e sarebbe valido fino al 2016.

L'aeroporto di Bratislava è il principale aeroporto internazionale della Repubblica slovacca. Nel 2006, in esso sono transitati 1 937 642 passeggeri. L'aeroporto è gestito dalla società per azioni Letisko M.R. Štefánika — Airport Bratislava, a.s. (in appresso «BTS» o l'«aeroporto»). Gli azionisti di BTS sono il ministero dei Trasporti, delle poste e delle telecomunicazioni della Repubblica slovacca (34 %) e il Fondo per il patrimonio nazionale della Repubblica slovacca (in appresso il «Fondo») (66 %).

Presunte riduzioni delle tasse aeroportuali

Secondo le informazioni trasmesse dal denunciante e riportate dai mezzi di informazione (2), l'aeroporto fornisce a Ryanair tutti i servizi aeroportuali a fronte di un prezzo unico forfettario. Tale prezzo includerebbe la manutenzione dell'aereo e i servizi connessi, i servizi relativi ai passeggeri, l'assistenza alle operazioni in pista, il controllo del carico, le comunicazioni e le operazioni di volo, i servizi di assistenza e i servizi a livello di terminale e infrastrutture, per i quali Ryanair deve pagare la «tassa di servizio».

L'ammontare della tassa di servizio varierebbe a seconda che l'aerolinea operi su una destinazione nuova o una già esistente. Secondo le informazioni in possesso della Commissione, nel definire una destinazione nuova, l'accordo fa riferimento all'aeroporto, piuttosto che alla località. Il totale degli sconti che sarebbero stati concessi a Ryanair, rispetto agli importi previsti dall'AIP (pubblicazione di informazioni aeronautiche), durante il primo anno di validità dell'accordo, ammonterebbe a:

[…] EUR per volo (cioé il 48 % di sconto) per le nuove destinazioni previste, e

[…] EUR per volo (cioé il 31 % di sconto) per le destinazioni esistenti.

Tale sconto non comprende le entrate derivanti dalla tassa sul parcheggio inclusa nella tassa di servizio convenuta. L'eventuale introduzione in futuro di nuove tasse, che Ryanair non sarebbe tenuta a pagare, non farebbe che aumentare il divario fra la tariffa ridotta concessa e la tariffa prevista dall'AIP.

Osservazioni delle autorità slovacche

Le autorità slovacche riconoscono l'esistenza dell'accordo concluso fra l'aeroporto e Ryanair. Esse rifiutano tuttavia di fornire alla Commissione il contenuto preciso di tale accordo. Le autorità slovacche sostengono che BTS, in quanto gestore dell'aeroporto, agisce come qualsiasi altra impresa che opera sul mercato, stabilisce cioè sulla base di negoziati individuali con ogni singolo vettore il corrispettivo per i servizi forniti nell'aeroporto attraverso un accordo concluso fra le parti e conforme alla propria politica commerciale. Il ministero non ritiene che l'accordo abbia un impatto sull'attività degli altri vettori che operano nell'aeroporto.

Le autorità slovacche sostengono che l'AIP pubblicata dall'organismo slovacco responsabile per il traffico aereo non rappresenti in questo contesto una norma vincolante, non lo sia quindi per BTS, avendo solo un valore di raccomandazione.

VALUTAZIONE DELLA MISURA

Risorse statali

La Commissione osserva che:

Il Fondo, in quanto azionista di maggioranza di BTS, è stato istituito con una legge del Consiglio nazionale della Repubblica slovacca. Il Consiglio nazionale della Repubblica slovacca approva il bilancio del Fondo. Il presidente, il vicepresidente e altri sette membri del Presidium (l'organo principale del Fondo) sono nominati dal Consiglio nazionale della Repubblica slovacca, su proposta del governo della Repubblica slovacca o del Comitato del Consiglio nazionale della Repubblica slovacca. Anche i membri del Consiglio di vigilanza del Fondo sono nominati dal Consiglio nazionale della Repubblica slovacca (3).

Come recita lo statuto del Fondo, «il Fondo, il ministero, i fondatori e il governo cooperano reciprocamente in merito alle attività del Fondo relative alla fondazione di imprese nell'ambito del processo di privatizzazione nonché di altre attività» (4).

Il 22 ottobre 2007, gli azionisti di BTS hanno nominato, su proposta del ministro dei Trasporti, delle poste e delle telecomunicazioni della Repubblica slovacca, il nuovo presidente del Consiglio di amministrazione di BTS. Nel comunicato stampa pubblicato sulle pagine web dell'aeroporto, si dichiara che (5): «L'obiettivo di queste modifiche è principalmente un rafforzamento del potere decisionale dei principali azionisti — il ministero dei Trasporti, delle poste e delle telecomunicazioni e il Fondo per il patrimonio nazionale della Repubblica slovacca — nonché la separazione delle attività connesse al normale funzionamento dell'aeroporto e la gestione dei processi di sviluppo».

Per quanto riguarda il funzionamento di un aeroporto, si tratta di attività che svolgono un ruolo fondamentale nell'ambito di diverse politiche: la politica dei trasporti, dello sviluppo economico nazionale o regionale o il riassetto del territorio urbano o rurale. Le autorità pubbliche, di solito, non sono estranee a decisioni prese dal gestore di un aeroporto che influiscono sullo sviluppo a lungo termine di una infrastruttura di questo tipo.

Alla luce delle considerazioni che precedono la Commissione non può escludere in questa fase che la decisione relativa alla conclusione dell'accordo sia riconducibile alle autorità pubbliche e comporti l'utilizzo di risorse statali.

Vantaggio economico selettivo

La Commissione deve stabilire se l'aeroporto, al momento di concludere il contratto, sia stato motivato da prospettive di redditività. La Commissione osserva che:

Sembra che l'accordo sia stato concluso durante la procedura di privatizzazione dell'aeroporto, più precisamente l'ultimo giorno valido per la presentazione delle offerte. Gli offerenti che sono stati prescelti hanno riferito ai media di non essere stati a conoscenza dell'accordo (2). Pertanto, al momento di preparare l'offerta per la privatizzazione, non avevano inserito gli obblighi previsti dall'accordo nei loro modelli di attività. Si può quindi concludere che se le condizioni dell'accordo fossero state vantaggiose per l'aeroporto, avrebbero giustificato un aumento dei prezzi durante la privatizzazione.

Inoltre, sembra che il sistema di sconti non sia subordinato ad un incremento del numero di passeggeri.

Oltre a ciò, nella relazione annuale del 2006, pubblicata sul sito Internet dell'aeroporto, si può leggere: «Nel periodo che ha preceduto la conclusione del contratto per la vendita delle azioni, il management della società, non ha cercato di porre rimedio, in un'ottica di lungo termine, alle gravi conseguenze di contratti conclusi con alcuni vettori aerei (SkyEurope) ed ha concluso nuovi contratti (Ryanair) senza procedere preliminarmente ad una analisi dei servizi proposti o almeno senza un'analisi dal punto di vista della concorrenza» (6).

I media slovacchi, per giunta, avevano riferito il parere decisamente negativo di Ryanair sulla privatizzazione dell'aeroporto (7). Sembra che alcuni media si siano spinti a stabilire un collegamento fra questo atteggiamento negativo di Ryanair verso la privatizzazione e l'accordo stipulato con l'aeroporto. Ciò sembra indicare che l'accordo sia stato possibile solo con un aeroporto di proprietà pubblica e che non sarebbe stato possibile, invece, con un aeroporto privato.

La Commissione, quindi, dubita che il comportamento di BTS sia stato motivato da prospettive di redditività. Non si può escludere, pertanto, che la conclusione dell'accordo abbia procurato a Ryanair un vantaggio del quale non avrebbe beneficiato in normali condizioni di mercato.

Effetti sugli scambi e la concorrenza fra Stati membri

Nel caso di specie, dato che il mercato dei servizi aeroportuali è aperto, la misura in questione può avere un effetto sulla concorrenza e gli scambi fra Stati membri.

Conclusioni

Alla luce di quanto precede e dato che le autorità slovacche non hanno fornito alla Commissione né il contenuto dell'accordo né le informazioni sulle circostanze nelle quali l'accordo è stato concluso, essa ritiene, sulla base delle informazioni di cui dispone, che Ryanair abbia beneficiato di un aiuto di Stato, sotto forma di una riduzione delle tasse aeroportuali, del quale non avrebbe potuto beneficiare in normali condizioni di mercato.

Pertanto, a meno che le autorità slovacche forniscano una giustificazione economica del contratto o eventuali altre informazioni che escludano la presenza di un aiuto a favore di Ryanair, la Commissione deve esaminare la misura in questione al fine di valutarne la compatibilità con il mercato comune.

COMPATIBILITÀ DELLA MISURA CON IL MERCATO COMUNE

La Commissione ritiene che l'articolo 87, paragrafo 3, lettera c), del trattato e la comunicazione della Commissione sul finanziamento degli aeroporti e gli aiuti pubblici di avviamento concessi alle compagnie aeree operanti su aeroporti regionali (in appresso gli «orientamenti 2005») (8) costituiscano la base giuridica per la valutazione della compatibilità della misura in questione con il mercato comune. Gli orientamenti 2005 definiscono una serie di condizioni (al punto 79) da soddisfare affinché un aiuto di avviamento di questo tipo possa essere considerato compatibile con il mercato comune. Nel caso di specie, la Commissione nutre dei dubbi, soprattutto in quanto non dispone delle informazioni relative al contenuto dell'accordo, per quanto riguarda i seguenti punti:

Sembra che le tasse aeroportuali preferenziali si riferiscano ad un nuovo aeroporto piuttosto che ad una nuova destinazione. Le autorità slovacche sono invitate a trasmettere informazioni in merito alle rotte considerate una «nuova destinazione». Esse sono inoltre tenute a fornire l'elenco delle rotte servite da altre compagnie aeree che operano da e verso Bratislava.

Sembra che le riduzioni concesse a Ryanair per le destinazioni esistenti restino in vigore per un periodo di dieci anni (che corrisponde alla durata del contratto). Per le destinazioni di nuova programmazione, è previsto che la tassa aeroportuale venga aumentata ogni anno in modo da raggiungere, nel giro di sei anni, il livello della tassa aeroportuale delle destinazioni esistenti. Le autorità slovacche non hanno fornito informazioni in merito alla redditività delle rotte.

Non è chiaro se l'asserito sconto sulle tasse aeroportuali costituisca una compensazione per i costi aggiuntivi connessi all'apertura delle nuove rotte. Inoltre, sembra che gli sconti si applichino anche alle destinazioni esistenti.

Il presunto aiuto non sembra conforme alle percentuali massime e alla durata massima dell'aiuto indicate al paragrafo 79, lettera f).

Sembra che nessun altro vettore abbia potuto beneficiare dello stesso livello di tasse né che sia stato informato della conclusione dell'accordo.

Nonostante l'affermazione delle autorità slovacche che, al momento di concludere l'accordo, la società che gestisce l'aeroporto si sia comportata come un investitore di mercato, alla Commissione non è stato fornito un piano industriale che dimostri la sostenibilità economica delle rotte in questione. Le autorità slovacche non hanno presentato alcuna analisi che dimostri l'impatto delle nuove rotte sulle rotte concorrenti.

La Commissione non dispone di prove che le informazioni sul presunto aiuto di Stato previsto per le rotte da e verso l'aeroporto di Bratislava siano a disposizione del pubblico. Sembra che il beneficiario dell'aiuto sia stato scelto senza alcuna procedura aperta. La Commissione non è a conoscenza di alcun meccanismo sanzionatorio.

Di conseguenza, la Commissione dubita che, nel caso di specie, le condizioni per la compatibilità, esposte negli orientamenti del 2005, siano state soddisfatte.

CONCLUSIONI

Alla luce della valutazione di compatibilità di cui sopra, la Commissione dubita che la misura di aiuto di Stato in questione possa essere dichiarata compatibile con il mercato comune, ai sensi dell'articolo 87, paragrafo 3, lettera c). Pertanto, la Commissione ha deciso di avviare il procedimento di cui all'articolo 88, paragrafo 2, del trattato, ai sensi dell'articolo 6, del regolamento (CE) n. 659/1999 del Consiglio.

Alla luce delle considerazioni che precedono e ai sensi dell'articolo 10 del regolamento (CE) n. 659/1999, la Commissione intima alla Repubblica slovacca di presentare, entro un mese dal ricevimento della presente lettera, tutti i documenti, informazioni e dati necessari ai fini della valutazione dell'aiuto/misura e in particolare il contenuto dell'accordo che l'aeroporto di Bratislava ha concluso con il vettore aereo Ryanair. Qualora ciò non avvenga la Commissione adotterà una decisione in base alle sole informazioni disponibili. La Commissione invita le autorità slovacche trasmettere immediatamente copia della presente lettera ai potenziali beneficiari dell'aiuto.

La Commissione desidera ricordare alla Repubblica slovacca che l'articolo 88, paragrafo 3, del trattato CE ha effetto sospensivo e che l'articolo 14, del regolamento (CE) n. 659/1999, prevede che un aiuto concesso illegalmente venga recuperato presso il beneficiario.

Con la presente la Commissione comunica alla Repubblica slovacca che essa intende informare i terzi interessati attraverso la pubblicazione della presente lettera e di una sintesi della stessa nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea. Essa informerà inoltre i terzi interessati nei paesi EFTA firmatari dell'accordo SEE, mediante pubblicazione di un avviso nel supplemento SEE della Gazzetta ufficiale dell'Unione europea e informerà inoltre l'Autorità di vigilanza EFTA tramite l'invio di una copia della presente. Si invitano tutte le parti interessate a presentare le loro osservazioni entro un mese dalla data della suddetta pubblicazione.

TESTO DELLA LETTERA

«1.

Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.

Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď.

1.   POSTUP

3.

Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007.

4.

Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy.

5.

Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9).

6.

Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila.

7.

Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala.

2.   OPIS OPATRENIA

2.1.   Úvod

8.

Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

2.2.   Informácie o bratislavskom letisku

9.

Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich.

10.

Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %),

Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ‚Fond národného majetku‘) (66 %).

11.

Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

12.

Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12).

13.

Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku.

14.

Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy.

15.

Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať.

2.3.   Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair

2.3.1.   Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá

16.

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘.

17.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko).

18.

Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):

odplata za pristátie: 425 SKK (približne 11,20 EUR) na tonu (maximálna vzletová hmotnosť – MTOM),

odplata za parkovanie lietadiel: 9 SKK (približne 0,237 EUR) na tonu na hodinu,

odplata za použitie letiska cestujúcimi: 490 SKK (približne 12,90 EUR) na cestujúceho,

odplata za približovacie riadenie a riadenie letovej prevádzky: 230 SKK (približne 6,07 EUR) na tonu.

19.

Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:

odplata za pristátie: 780 EUR,

odplata za použitie letiska cestujúcimi: 2 030 EUR,

odplaty za pozemnú obsluhu sa riadia samostatnou zmluvou medzi letiskom a leteckou spoločnosťou. Veľmi konkurencieschopný poplatok za handling predstavuje podľa sťažovateľa sumu približne 250 EUR za jedno lietadlo.

20.

Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla.

21.

Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii.

22.

Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet).

23.

Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:

[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

24.

Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

2.3.2.   Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair

25.

Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:

13,74 EUR letiskové poplatky,

5 EUR poplatok za použitie letiska cestujúcimi,

5,79 EUR poistenie a poplatok za invalidný vozík.

26.

Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy.

2.3.3.   Pripomienky slovenských orgánov

27.

Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy.

28.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘.

29.

Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20).

30.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘.

31.

Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

32.

Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:

‚časovou obmedzenou podporou otvorenia poskytovaniu služieb na nových trasách alebo nových termínov odletov sa umožní zvýšenie počtu cestujúcich prepravených z letiska, zvýšenie počtu cestujúcich na letisku bude mať pozitívny dopad na ziskovosť BTS a tým na celkový ekonomický rozvoj letiska,

podpora rozvoja konkurencieschopnej a kvalitnej leteckej dopravy na nových destináciách, ktoré pri ich zavedení nie sú ziskové, avšak sú kľúčové z hľadiska ich dôležitosti dostupnosti pre verejnosť. Tieto je potrebné zabezpečiť dostatočnou mierou stability, kontinuity a pravidelnosti, čo zmluva umožňuje. Tieto letecké spojenia sú podľa akcionára – ministerstva dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií a iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov, v čom vidí ďalší prínos zmluvy‘ (20).

33.

Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

3.   POSÚDENIE

3.1.   Existencia pomoci

34.

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

35.

Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:

je udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a

ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1.   Štátne zdroje

36.

Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené.

37.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19).

38.

Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21).

39.

V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:

Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu,

prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky,

členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (22),

ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje ‚vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností‘ (23).

40.

Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje.

41.

Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka.

42.

V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24).

43.

Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25).

44.

Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad:

‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26).

45.

Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27):

‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘.

46.

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

47.

Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

3.1.2.   Selektívna ekonomická výhoda

48.

V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky.

49.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28).

50.

Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike.

Zásada investora v trhovom hospodárstve

51.

Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29).

52.

V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30).

53.

Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

54.

Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

55.

V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že:

‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32).

56.

Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

57.

Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia).

58.

Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

3.1.3.   Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi

59.

Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35).

60.

Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36).

61.

Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78).

62.

Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

3.1.4.   Záver

63.

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

64.

Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

3.2.   Právny základ hodnotenia

65.

Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia.

3.3.   Zlučiteľnosť pomoci

3.3.1.   Ciele pomoci na začatie činnosti

66.

Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti.

67.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol.

68.

Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005).

69.

V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

3.3.2.   Podmienky posúdenia zlučiteľnosti

70.

Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:

a)

príjemca pomoci je držiteľom platnej prevádzkovej licencie vydanej členským štátom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (38).

V danom prípade sa pomoc udelí leteckému prepravcovi (Ryanair), ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie v súlade s vyššie uvedeným nariadením;

b)

pomoc sa vypláca na trasy spájajúce regionálne letisko kategórie C a D s iným letiskom Únie.

Podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, bolo v roku 2006 na letisku odbavených celkovo 1 937 642 cestujúcich. To by znamenalo, že letisko patrí do kategórie C na účely usmernení z roku 2005. Spojenia s inými letiskami EÚ ako také v zásade spĺňajú toto kritérium.

Komisia však nemá žiadne informácie o tom, či sa ostatné letiská na príslušných trasách nachádzajú v EÚ alebo mimo nej. Komisia preto vyzýva slovenské orgány, aby jej poskytli informácie o súčasných a plánovaných trasách z Bratislavy a do Bratislavy, ktoré prevádzkuje Ryanair;

c)

pomoc vyplatená leteckým spoločnostiam sa uplatňuje iba na spustenie nových dopravných ciest alebo nových termínov odletov. Pomoc nesmie mať za následok iba premiestnenie premávky cestujúcich z jednej linky na druhú alebo od jednej spoločnosti k druhej. Pomoc najmä nesmie spôsobiť presmerovanie premávky cestujúcich, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na frekvenciu a životaschopnosť existujúcich služieb s odletom z iného letiska v rovnakom meste, v rovnakej mestskej aglomerácii (39) alebo v rovnakom letiskovom systéme (40), ktorý zabezpečuje dopravu do rovnakej alebo porovnateľnej destinácie za rovnakých podmienok.

V danom prípade sa ukazuje, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá).

Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o všetkých trasách prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair spolu s podrobnými údajmi o tom, ktoré sa považujú sa ‚nové destinácie‘ a ktoré sa považujú za ‚existujúce destinácie‘ na účely zmluvy s BTS. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy;

d)

trasa, na ktorú sa poskytne pomoc, sa musí ukázať byť v dlhodobom horizonte životaschopná, teda musí pokryť minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na začatie činnosti preto musí byť zostupná a časovo obmedzená.

Zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti po dobu desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá). Zľavy sú preto degresívne a majú obmedzené trvanie.

Slovenské orgány však neposkytli informácie o rentabilite trás.

Na základe uvedených skutočností Komisia pochybuje o tom, či je toto kritérium splnené;

e)

výška pomoci musí byť striktne spojená s dodatočnými nákladmi na začatie činnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovateľ nemusel niesť za bežných prevádzkových podmienok.

Nezdá sa, že by údajné zľavy na letiskových poplatkoch súviseli s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa ukazuje, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie. Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je toto kritérium splnené;

f)

výška a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môže poskytovať najviac tri roky. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 30 % oprávnených nákladov. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutočne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môže sa počas prvých troch rokov udržať na úrovni 50 % celkových oprávnených nákladov.

V danom prípade bola zmluva údajne uzavretá na desať rokov. V prípade nových plánovaných destinácií sa zľavy budú údajne znižovať s cieľom dosiahnuť úroveň poplatku pre existujúce destinácie v lehote šiestich rokov.

Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je kritérium maximálneho percentuálneho podielu a maximálneho trvania pomoci splnené.

‚V každom prípade však obdobie poskytovania pomoci na začatie činnosti leteckej spoločnosti musí byť podstatne kratšie ako obdobie, pre ktoré sa táto spoločnosť zaväzuje vykonávať svoje aktivity s odletom z daného letiska‘.

Zdá sa, že údajné zníženie letiskových poplatkov, ktoré je predmetom zmluvy, sa zhoduje s obdobím, na ktoré spoločnosť Ryanair uzavrela zmluvu. Ak sa to potvrdí, tak táto podmienka nebude splnená;

g)

vyplatenie pomoci musí byť spojené so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich. V snahe zachovať stimulačný charakter pomoci a zabrániť zmene limitov by napr. jednotková suma na cestujúceho mala klesať so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich.

V danom prípade sa ukazuje, že existuje prepojenie medzi zľavami poskytnutými spoločnosti Ryanair a počtom prepravených cestujúcich;

h)

nediskriminačné prideľovanie pomoci: každý verejný orgán, ktorý zvažuje poskytnúť podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejniť s dostatočným časovým predstihom a s dostatočnou reklamou, aby sa všetkým zainteresovaným leteckým spoločnostiam umožnilo ponúknuť ich služby.

Nezdá sa, že by sa ktorémukoľvek inému leteckému prepravcovi ponúkli rovnaké poplatky alebo poskytli informácie o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy;

i)

obchodný plán, ktorý dokazuje dlhodobú životaschopnosť trasy aj po ukončení pomoci, a analýza dosahu novej trasy na konkurenčné trasy pred udelením pomoci na začatie činnosti.

Slovenské orgány neposkytli Komisii podnikateľský plán, ktorý by preukazoval životaschopnosť predmetných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu vykazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy. Komisia preto musí skonštatovať, že toto kritérium nie je splnené;

j)

štáty dohliadajú na uverejnenie zoznamu dotovaných trás každý rok a pre každé letisko, pričom pre každú pomoc musí byť spresnený zdroj verejného financovania, príjemca pomoci, výška vyplatenej pomoci a počet cestujúcich, ktorých sa to týka.

Komisia nepreukázala, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné;

k)

odvolania: okrem odvolaní ustanovených smernicami nazývanými ‚verejné obstarávanie‘ 89/665/EHS a 92/13/EHS (41), v prípadoch, keď sa tieto smernice uplatňujú, je potrebné stanoviť mechanizmy odvolania sa na úrovni členských štátov na účely odstránenia akejkoľvek diskriminácie pri poskytovaní pomoci.

Týmto si dovoľujeme vyzvať slovenské orgány, aby poskytli Komisii informácie o odvolávacích postupoch platných v slovenskom právnom systéme, ktoré by mohli využiť tretie strany (iní leteckí prepravcovia), ktoré by chceli napadnúť zmluvu uzavretú medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair;

l)

sankčné mechanizmy sa musia uplatňovať v prípadoch, keď dopravca nedodržiava záväzky, ktoré prijal voči letisku pri vyplácaní pomoci.

Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

71.

Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

3.3.3.   Záver

72.

Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

4.   ROZHODNUTIE

Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:

podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair,

štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair,

podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair,

pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope),

akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska,

informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia.

V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.»


(1)  ETREND, 31.3.2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(2)  http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(3)  http://www.natfund.gov.sk/english/index.html

(4)  Legge 92/1991, paragrafo 27, comma 4.

(5)  http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html

(6)  http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS%20BTS%202006.pdf

(7)  http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(8)  GU C 312 del 9.12.2005, pag. 1.

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(10)  ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(11)  Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/

(12)  Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/index.html

(13)  Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.

(14)  http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(15)  Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

(16)  Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.

(17)  Dôverné informácie.

(18)  Odlet + prílet.

(19)  List z 9. marca 2007.

(20)  Tamtiež.

(21)  Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.

(22)  http://www.natfund.gov.sk/

(23)  Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(24)  Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.

(25)  Tamtiež, ods. 52.

(26)  Tamtiež, ods. 55 a 56.

(27)  http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(28)  List zo 7. marca 2007.

(29)  Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.

(30)  Tamtiež, ods. 19 – 20.

(31)  http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(32)  http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(33)  http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(34)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(35)  V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).

(36)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(37)  Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(38)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).

(39)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(40)  V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(41)  Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).


8.7.2008   

IT

Gazzetta ufficiale dell'Unione europea

C 173/20


Notifica preventiva di una concentrazione

(Caso COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg e Westphalian Companies)

Caso ammissibile alla procedura semplificata

(Testo rilevante ai fini del SEE)

(2008/C 173/08)

1.

In data 1o luglio 2008, è pervenuta alla Commissione la notifica di un progetto di concentrazione in conformità all'articolo 4 del regolamento (CE) n.139/2004 del Consiglio (1). Con tale operazione l'impresa Goldman Sachs Group Inc. («Goldman Sachs», Stati Uniti), acquisisce, ai sensi dell'articolo 3, paragrafo 1, lettera b), del regolamento del Consiglio, il controllo dell'insieme delle imprese Landesentwicklungsgesellschaft Nordrhein-Westfalen GmbH («LEG», Germania), Ravensberger Heimstättengesellschaft mit beschränkter Haftung («Ravensberger», Germania), Ruhr-Lippe Wohnungsgesellschaft mit beschränkter Haftung («Ruhr-Lippe», Germania) e Wohnungsgesellschaft Münsterland mit beschränkter Haftung («Münsterland», Germania) (globalmente, «Westphalian Companies») mediante acquisto di quote.

2.

Le attività svolte dalle imprese interessate sono le seguenti:

per Goldman Sachs: investment banking, notably real estate investments,

per LEG: locazione di immobili per uso residenziale, gestione e promozione di immobili commerciali e residenziali,

per Westphalian Companies: locazione di immobili per uso residenziale.

3.

A seguito di un esame preliminare, la Commissione ritiene che la concentrazione notificata possa rientrare nel campo di applicazione del regolamento (CE) n. 139/2004. Tuttavia, si riserva la decisione definitiva al riguardo. Si rileva che, ai sensi della comunicazione della Commissione concernente una procedura semplificata per l'esame di determinate concentrazioni a norma del regolamento (CE) n. 139/2004 del Consiglio (2), il presente caso potrebbe soddisfare le condizioni per l'applicazione della procedura di cui alla comunicazione stessa.

4.

La Commissione invita i terzi interessati a presentare eventuali osservazioni sulla concentrazione proposta.

Le osservazioni devono pervenire alla Commissione entro dieci giorni dalla data di pubblicazione della presente comunicazione. Le osservazioni possono essere trasmesse alla Commissione per fax [(32-2) 296 43 01 o 296 72 44] o per posta, indicando il riferimento COMP/M.5246 — Goldman Sachs/Leg e Westphalian Companies, al seguente indirizzo:

Commissione europea

Direzione generale della Concorrenza

Protocollo Concentrazioni

J-70

B-1049 Bruxelles


(1)  GU L 24 del 29.1.2004, pag. 1.

(2)  GU C 56 del 5.3.2005, pag. 32.


Top