52005DC0387

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 24.8.2005

KOM(2005) 387 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Reakcia na päťročné hodnotenie výskumných činností Spoločenstva (1999-2003) uskutočnené nezávislými špičkovými odborníkmi{SEC(2005) 1054}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Reakcia na päťročné hodnotenie výskumných činností Spoločenstva (1999-2003) uskutočnené nezávislými špičkovými odborníkmi (Text s významom pre EHP)

V druhej polovici roku 2004 vypracovala strategická hodnotiaca komisia trinástich špičkových odborníkov[1] päťročné hodnotenie výskumných činností Spoločenstva 1999-2003 tak, ako sa predpokladalo v rozhodnutiach týkajúcich sa 6. rámcového programu[2]. Hodnotiaca komisa poskytla jasný a smerodajný prehľad a hodnotenie výskumných činností Spoločenstva na horizontálnej úrovni na základe riadnej a dôkazmi podloženej analýzy implementácie a plnenia minulých a súčasných činností. V súlade s rozhodnutiami o 6. rámcovom programe Komisia týmto oznamuje závery uvedeného hodnotenia spolu s pripomienkami Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Správu o päťročnom hodnotení a jej analýzy, závery a odporúčania Komisia vrelo privítala.

Po prvé, Komisia súhlasí s hodnotiacou komisiou, pokiaľ ide o štyri hlavné identifikované kľúčové úlohy: prilákať a odmeniť najlepšie talenty, vytvoriť prostredie s vysokým potenciálom pre VTR obchodu a priemyslu, mobilizovať zdroje na inovácie a trvalo udržateľný rast, budovať dôveru vo vedu a techniku.

Po druhé, Komisia zaznamenala pozitívne hodnotenie implementácie, výsledkov a pridanej hodnoty rámcových programov, obzvlášť pokiaľ ide o príspevok k európskej vedomostnej základni, tvorbu sietí medzi výskumnými pracovníkmi a tvorbu štruktúry výskumného systému v Európe.

Na záver Komisia úplne súhlasí s predloženými odporúčaniami, ktorých cieľom je zlepšiť význam a kvalitu výskumných iniciatív a programov ako v súčasnosti, tak aj v budúcnosti. Návrhy Komisie týkajúce sa 7. rámcového programu, prijaté 6. apríla 2005, zohľadňujú tieto odporúčania v plnom rozsahu. Odporúčania sa budú tiež brať do úvahy pri príprave celkového právneho rámca Spoločenstva v oblasti výskumu, najmä pokiaľ ide o špecifické programy a pravidlá účasti a šírenie výsledkov.

O hodnotiacej správe boli informované široké kruhy aj prostredníctvom serveru Europa[3] a hlavné záujmové skupiny, ktorým bola predstavená, ju privítali pozitívne; najmä príslušný výbor a pracovná skupina Európskeho parlamentu a Rady, výbor CREST (výbor pre vedecký a technický výskum) a programové výbory.

Komisia úprimne ďakuje hodnotiacej komisii za jej päťročné hodnotenie, kreatívne myšlienky a vykonanú hodnotnú prácu, ktorej výsledky prispeli a určite ešte významným spôsobom prispejú k výskumným činnostiam Spoločenstva.

Presnejšia analýza a pripomienky k jednotlivým odporúčaniam sú k dispozícii v pracovnom dokumente pracovníkov Komisie (SEK(2005)1054).

PRÍLOHA

PÄťROčNÉ HODNOTENIE

rámcových výskumných programov

EURÓPSKEJ ÚNIE

1999-2003

*

**

Zloženie hodnotiacej komisie

***

Zhrnutie

**

ZLOžENIE HODNOTIACEJ KOMISIE PÄťROčNÉHO OBDOBIA 1999-2003 |

Dr. Erkki Ormala (predseda) Fínsko Vice President, Technology Policy, Nokia Corporation |

Prof. Nicholas Vonortas (spravodajca) USA, Grécko Professor and Director, Center for International Science and Technology Policy & Associate Professor, Department of Economics, The George Washington University |

Dr. Ségolène Ayme Francúzsko Director of Research, INSERM (Institut National de la Santé et de la Recherche Médicale), SC11 “Gene mapping and Clinical Research”; Director of Orphanet |

Dr. Lucija Čok Slovinsko Rector, University of Primorska, Former Minister for Education, Research and Sport |

Prof. Dervilla Donnelly Írsko Chair of the Dublin Institute for Advanced Studies; Emeritus Professor of Organic Chemistry, University College, Dublin |

Dr. Julia King Spojené kráľovstvo Principal , Faculty of Engineering, Imperial College London |

Prof. Christoph Mandl Rakúsko Faculty of Business, Economics and Computer Science, University of Vienna; Director of Mandl, Luethi & Partner |

Prof. Frieder Meyer-Krahmer Nemecko Director, Fraunhofer Institute for Systems and Innovation Research (ISI) |

Prof. Elzbieta H. Oleksy Poľsko Dean of the Faculty of International and Political Studies, University of Lodz; Founding Director of Women's Studies Centre, University of Lodz |

Prof. Alexandre Quintanilha Portugalsko Professor in Biophysics, University of Porto |

Prof. Nicoletta Stame Taliansko Professor of Sociology Università di Roma "La Sapienza"; President of the European Evaluation Society (EES) |

Dr. Rolf Tarrach Španielsko Professor of Theoretical Physics at the University of Barcelona - Dept. ECM; Former President of the Spanish Council for Scientific Research |

Prof. Françoise Thys-Clement Belgicko Chairperson of the Erasme Hospital Council; Professor and Director of the Centre of Economics of Education at the ULB |

ZHRNUTIE

Terajšia Zmluva o Európskej únii identifikuje dva hlavné strategické ciele európskych výskumných rámcových programov: (i) posilňovanie vedeckej a technickej základne priemyslu na účely zlepšenia jeho medzinárodnej konkurencieschopnosti a (ii) podpora ďalších politík Európskej únie.

Táto správa, tretie päťročné hodnotenie výskumných rámcových programov (Európskeho spoločenstva, Euratomu), vyhodnocuje realizáciu a výsledky rámcových programov za obdobie rokov 1999 až 2003. Odporúčania sa vzťahujú na zvyšné obdobie šiesteho rámcového programu do roku 2006 a navrhujú zlepšenia povahy a smerovania ďalších rámcových programov. Cieľom týchto odporúčaní je poskytnúť informáciami podložené vstupy na zlepšenie kvality, významu a vplyvu terajších a budúcich rámcových programov.

Výzva

V priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, sa celkový vzhľad európskej politickej scény významne zmenil následkom zavedenia lisabonských a barcelonských cieľov vytvorenia európskeho výskumného priestoru (EVP).

Celková európska hospodárska a výskumná scéna sa navyše neustále mení. Globálna hospodárska súťaž založená na poznatkoch od základov mení prostredie, v ktorom pôsobí európsky výskum a priemysel. Európa a zvyšok industrializovaného sveta už nemôžu považovať svoje vedúce postavenie v oblasti technológií za samozrejmosť. Kým si Európa udržiava vedúce postavenie v určitých priemyselných oblastiach najmä vďaka vzdelanej pracovnej sile, vznikajú obavy z budúcnosti z dôvodu rýchlej expanzie európskeho priemyselného výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (VTR) mimo Európu, ako aj z dôvodu neschopnosti prilákať najlepšie talenty z okolitého sveta do Európy. Stále lepšia dostupnosť vysokokvalitných poznatkov týkajúcich sa priemyslu, efektívne inovačné prostredie a ľahší prístup na trhy mimo Európy prispievajú k postupnej strate európskej konkurencieschopnosti.

Európa stále viac zaostáva za svojimi hlavnými konkurentmi. Výkony v Európe, pokiaľ ide o rast, produktivitu a vytváranie nových pracovných miest, nestačia na udržanie si prosperity v budúcnosti. Tieto vývojové trendy a výzvy s nimi spojené boli podrobnejšie uvedené v niektorých nedávnych správach, ako sú napríklad správy Sapiru (2003) a Koka (2004). Všetci sa zhodujú na tom, že výskum, vzdelávanie a inovácie sú základom každej reakcie na tieto výzvy.

Európske univerzity a výskumné ústavy boli už tradične schopné budovať a udržiavať európsku vedomostnú základňu. V mnohých prípadoch to ešte stále platí. Napriek tomu sa len zopár európskych univerzít považuje za vedúce univerzity vo svete. To je, aspoň sčasti, výsledkom nedostatku zdrojov v kombinácii s roztrieštenou povahou európskej scény VTR. Európske univerzity a inštitúcie musia teraz v plnej miere reagovať na globálnu súťaž o poznatky a talenty.

V hospodárstve založenom na vedomostiach inovácie v rozhodujúcej miere závisia od spolupráce medzi základným univerzitným a aplikovaným podnikovým výskumom. Tradičné názory na lineárny proces vytvárania akademických poznatkov, ktoré napokon preberie a využije priemysel, uvoľnili cestu novej praxi interaktívnych inovácií, ktorým pomáhajú verejno-súkromné partnerstvá, výmena poznatkov a vzájomné učenie sa.

Nové členské štáty sú zatiaľ v procese prechodu. Tieto štáty musia vytvárať prostredie vhodné na podnikanie pri súčasnom vytváraní podmienok pre hospodárstvo založené na poznatkoch. Inštitucionálne reformy a vyčlenenie dostatočných zdrojov na získavanie a zdieľanie poznatkov sú krokmi, ktoré sú nevyhnuté pri vytváraní trvalo udržateľnej budúcnosti hospodárstva. Riešením pre tieto výzvy by mohlo byť inteligentné využívanie štrukturálnych fondov skombinované s ostatnými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi.

Široká verejnosť v Európe sa stále viac zaujíma o sociálny a hospodársky dosah vedeckého a technického pokroku, ako aj o spôsob prijímania rozhodnutí súvisiacich s týmto vývojom. V niektorých oblastiach je zjavná nedostatočná podpora z verejných zdrojov. Aby Európa dosiahla vedúce postavenie v oblasti vedy a techniky, ktoré je rozhodujúce pre budúcu prosperitu, je potrebné sa týmito otázkami zaoberať na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

Na zvrátenie týchto trendov musí Európa – EÚ spolu s členskými štátmi – podniknúť koordinované akcie na splnenie štyroch kľúčových úloh:

- prilákať a odmeniť najlepšie talenty

- vytvoriť prostredie s vysokým potenciálom pre VTR obchodu a priemyslu

- mobilizovať zdroje na inovácie a trvalo udržateľný rast

- budovať dôveru vo vedu a techniku

Návrh Komisie na trvalo udržateľné zvyšovanie rozpočtu na európsky výskum v budúcnosti je vítaným krokom správnym smerom. Poskytuje príležitosť na značné posilnenie európskej vedomostnej základne a európskej konkurencieschopnosti. Môže však byť úspešný len vtedy, ak bude toto zvyšovanie sprevádzané zvyšovaním rozpočtov na VTR v členských štátoch. Signál je jasný: Európska únia ako celok musí investovať viac do VTR s cieľom primerane reagovať na tieto výzvy.

Závery hodnotenia

Hodnotiaca komisia dospela k záveru, že počas skúmaného obdobia (1999-2003) výskumné rámcové programy EÚ zohrávali významnú úlohu pri rozvoji európskej vedomostnej základne. Rámcové programy odstránili niektoré nedostatky na európskej scéne VTR a značnou mierou prispeli k odstráneniu medzery medzi VTR a inováciami. Veľký dôraz na informačné a komunikačné technológie a na biologické vedy bol napríklad rozhodujúcim pri posilňovaní európskych spôsobilostí. Veľký podiel na tom má priemysel, univerzity a ďalšie výskumné inštitúcie. Rámcové programy zohrávali významnú úlohu pri vytváraní a rozširovaní nových poznatkov a pri formovaní a posilňovaní sietí medzi organizáciami, a to medzi európskymi účastníkmi, ako aj medzi účastníkmi z pridružených štátov. Vo všetkých správach, ktoré hodnotiaca komisia preskúmala, či už na úrovni Spoločenstva alebo na úrovni členských štátov, sa zhodne zdôrazňoval význam doplňujúcej hodnoty rámcových programov, ako aj európskej pridanej hodnoty týchto programov.

Napriek značným úspechom bol však prínos rámcových programov skôr mierny, pokiaľ ide o priamy príspevok k inováciám s potenciálom dosiahnuť dominantné postavenie na globálnych trhoch. Prebehlo veľa diskusií o tejto zjavne „slabej stránke“. Hodnotenia a dopadové štúdie sa však vo všeobecnosti vykonávajú príliš skoro na to, aby sa mohli prejaviť hlavné hospodárske vplyvy. Okrem toho práca na konkrétnych inováciách nebola nikdy v stredobode záujmu rámcového programu, ktorým je posilňovanie európskeho výskumného systému ako celku. Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia programu – menej ako päť percent celkových vládnych výdavkov na VTR v oblasti EÚ – sa považujeme úspechy rámcového programu v rámci tejto „štrukturálnej úlohy“ za naozaj veľmi významné.

Odporúčania hodnotiacej komisie k rámcovému programu

Na základe preskúmania, ktoré je podrobne uvedené v tejto správe, hodnotiaca komisia na posilnenie významu a vplyvu rámcového programu a na zlepšenie jeho sprístupnenia pre užívateľov odporúča:

1. Ašpirácie európskeho VTR sa musia lepšie formulovať a jasnejšie zohľadňovať v rámcovom programe. Rámcovému programu by prospelo, ak by sa viac zameral na úroveň celkových priorít a špecifiká ponechal na úrovni individuálnych programov.

2. Rámcový program by mal v prvom rade podporovať vedúce postavenie Európy v oblasti vedy a techniky na globálnej úrovni. Vyžaduje si to vynikajúcu úroveň výskumu, dlhodobejšie výskumné programy a väčší dôraz na radikálne inovácie a výskum s väčšou mierou preberania rizík pri projektoch, ktoré sa podporujú z programu.

3. Musí sa zvýšiť priemyselná orientácia programu a účasť priemyslu na rámcovom programe. To si vyžaduje obnovenie významu a vedúcej úlohy priemyslu v programoch zameraných na inovácie a konkurencieschopnosť. Účasť na programe by mala byť atraktívnejšia najmä pre technicky vyspelé malé a stredné podniky.

4. Je potrebná jednoduchá a jednoznačná definícia európskej pridanej hodnoty pri návrhoch a realizácii budúcich rámcových programov.

5. Správa rámcového programu by sa mala zefektívniť a zjednodušiť. Rozhodne sa musia zefektívniť a zjednodušiť postupy podávania žiadostí, ako aj riadenie a finančná kontrola projektov. Je potrebné zlepšiť postupy, vrátane vytvorenia stálych hodnotiacich komisií v niektorých prioritných tematických oblastiach alebo pri niektorých prioritných tematických činnostiach na účely hodnotiaceho procesu počas celého trvania programu.

6. Výber nástrojov by sa mal stať flexibilnejším s cieľom zohľadňovať osobitné charakteristiky financovaného VTR. Nové nástroje by sa mali v nasledujúcom rámcovom programe ponechať, a to nielen na účely zachovanie stability. Žiadatelia, ktorí navrhujú výskum, by mali mať možnosť slobodne si vybrať nástroje, ktoré im vyhovujú.

7. Ľudské zdroje a programy mobility by sa mali rozšíriť čo do rozsahu a pôsobnosti. Mali by podporovať väzby na vnútroštátne/regionálne programy s cieľom dosiahnuť lepší výsledný efekt. Programy musia byť navrhnuté tak, aby boli pre účasť priemyslu dostatočne atraktívne. Je potrebné klásť väčší dôraz na mobilitu medzi verejným a súkromným sektorom a do a z tretích krajín.

8. Rámcový program sa musí aj naďalej zaoberať otázkou dôvery a opodstatnenosti vedy a techniky v Európe. Otázkami vedy a spoločnosti sa musí aj naďalej zaoberať osobitný program, pritom tieto otázky by mali byť aj súčasťou všetkých ostatných programov. Činnosť je potrebná tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

9. Komisia by mala začať konzultácie s hlavnými aktérmi s cieľom zlepšiť postupy ochrany práv duševného vlastníctva v rámcových programoch. Zdá sa však, že základné pravidlá rámcového programu pre práva duševného vlastníctva sú zvolené vhodne.

10. Hodnotenie rámcového programu by sa malo ďalej systematicky vyvíjať a malo by zohľadňovať nové chápanie interaktívnej povahy inovácií. Hodnotenie by sa malo zaoberať štrukturálnym vplyvom rámcového programu európskej hospodárskej a výskumnej scény

BUDÚCE PERSPEKTÍVY – RÁMCOVÉ PODMIENKY

Výzvy európskej výskumnej a inovačnej politiky je možné zdolať len systémovým prístupom zohľadňujúcim interaktívnu povahu inovácií a komplexnosť európskeho inovačného systému. Politika VTR by mala byť koordinovaná s ostatnými socio-ekonomickými politikami, ktoré ovplyvňujú európske inovačné prostredie. Patrí sem konkurencieschopnosť, ochrana práv duševného vlastníctva, hospodárska súťaž, štátna pomoc, ľudské zdroje, vzdelávanie, rovnosť pohlaví a etika. Politiky na strane dopytu, najmä verejné obstarávanie tovarov VTR a inovovaných tovarov a ich regulácia zohrávajú) tiež rozhodujúcu úlohu pri propagovaní inovácií a vzniku vedúcich trhov. Boli by sme radi, ak by sa Komisia (i) viac zamerala na prínos rámcových programov pre proces presnejšieho formulovania politiky EÚ; (ii) preskúmala spôsoby na podporu záujmu o inovačné technológie prostredníctvom aktivít na strane dopytu; a (iii) zintenzívnila úsilie, spoločne s členskými štátmi, na odbornú prípravu väčšieho počtu výskumných pracovníkov a na ich udržanie tým, že sa zatraktívni kariéra výskumného pracovníka.

Sme zástancami okamžitého zavedenia európskeho patentu s požiadavkou jedného jazyka. Rýchlo sa musí vyriešiť patentovateľnosť počítačovo realizovaných vynálezov a geneticky modifikovaných organizmov. Rýchla a vhodná ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutnou podporou pre inovácie a investície do VTR.

Pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc sa práve prehodnocujú. Siete VTR, ktoré spájajú rôzne veľké podniky všetkých veľkostí s akademickou obcou, a nové chápanie interaktívnej povahy inovácií sú výzvou pre tradičné pravidlá financovania. Bolo by potrebné preskúmať tie, ktoré obmedzujú financovanie z verejných zdrojov na prokonkurenčné VTR a definujú úroveň podpory v závislosti od firmy príjemcu. Rozvoj v Európe by nemal byť brzdený uplatňovaním prísnejších pravidiel ako sú pravidlá, ktoré uplatňujú jej hlavní konkurenti.

Napokon, na základe preskúmaných dôkazov kontrolná komisia ponúka niekoľko odporúčaní pre budúcu výskumnú politiku EÚ:

1. Musí pokračovať proces budovania európskeho výskumného priestoru. Musí sa zlepšiť súlad medzi vnútroštátnymi politikami v oblasti vedy a a inovácií a rámcovými programami. Rámcový program by mal zahŕňať činnosti VTR, ktoré majú vysokú hodnotu pre Európu, jeho prispôsobením miestnej efektívnosti a prevzatím aktivít, ktoré sa realizujú na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Podporujeme aktivity uvedené v oznámení Komisie k budúcej výskumnej politike EÚ. Akcie sa musia zodpovedajúco navrhnúť tak, aby v Európe vzniklo vysokokvalitné medzinárodne konkurenčné výskumné prostredie. Tieto akcie by mali Európe poskytovať politické riešenia pre vyššie uvedené kľúčové výzvy.

2. Európa sa musí snažiť o lepšiu integráciu nových členských štátov. Ich zahrnutie do všetkých politík a nástrojov EÚ je základným predpokladom pre efektívne využívanie značného ľudského a hospodárskeho potenciálu týchto krajín na budovanie konkurencieschopnejšej a súdržnej Európy, ktorá by dosiahla trvalo udržateľný rozvoj. Rámcové programy by mali pomôcť urýchliť proces integrácie.

3. Podporujeme zriadenie Európskej výskumnej rady. Rada potrebuje dostatočné zdroje na zlepšenie európskej vedeckej základne. Musí podporovať špičkových vedeckých odborníkov, musí byť nákladovo efektívna a nabádať k rozvoju výskumného prostredia svetovej úrovne. Výrazne by sa mali podporovať vedecké oblasti, ktoré majú potenciál dlhodobo ovplyvniť konkurencieschopnosť a inovácie.

4. Podporujeme myšlienku zriadenia obmedzeného počtu „technologických platforiem“ s cieľom získať pre Európu vedúce postavenie v oblasti novovznikajúcich kľúčových technológií, čím by sa zvýšili súkromné investície do VTR. Tieto rozsiahle programy spolupráce by mal podporovať priemysel spoločne s verejnou, resp. súkromnou sférou, pokiaľ ide o financovanie a ich realizáciu. Mali by sa do nich zapojiť akademické inštitúcie, veľké aj malé podniky, ako aj účastníci, ktorí nepochádzajú z Európy. Prispieť bude musieť aj lepšie hospodárenie so spoločnými zdrojmi získanými z rámcového programu, ako aj z vnútroštátnych zdrojov a od priemyslu.

[1] Pozri zoznam odborníkov uvedený v prílohe.

[2] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1513/2002/ES, Ú. v. ES 232 z 29.8.2002 a rozhodnutie Rady 2002/668/Euratom, Ú. v. ES L 232 z 29.8.2002.

[3] http://europa.eu.int/comm/research/reports/2004/pdf/fya_en.pdf