This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52008XC0708(05)
State aid — Slovak Republic — State aid C 12/08 (ex NN 74/07) — Alleged unlawful State aid: Agreement between Bratislava airport and Ryanair — Invitation to submit comments pursuant to Article 88(2) of the EC Treaty (Text with EEA relevance )
Ayuda estatal — República Eslovaca — Ayuda estatal C 12/08 (ex NN 74/07) — Presunta ayuda estatal ilegal: acuerdo entre el aeropuerto de Bratislava y Ryanair — Invitación a presentar observaciones en aplicación del artículo 88, apartado 2, del Tratado CE (Texto pertinente a efectos del EEE )
Ayuda estatal — República Eslovaca — Ayuda estatal C 12/08 (ex NN 74/07) — Presunta ayuda estatal ilegal: acuerdo entre el aeropuerto de Bratislava y Ryanair — Invitación a presentar observaciones en aplicación del artículo 88, apartado 2, del Tratado CE (Texto pertinente a efectos del EEE )
DO C 173 de 8.7.2008, p. 9–19
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
8.7.2008 |
ES |
Diario Oficial de la Unión Europea |
C 173/9 |
AYUDA ESTATAL — REPÚBLICA ESLOVACA
Ayuda estatal C 12/08 (ex NN 74/07) — Presunta ayuda estatal ilegal: acuerdo entre el aeropuerto de Bratislava y Ryanair
Invitación a presentar observaciones en aplicación del artículo 88, apartado 2, del Tratado CE
(Texto pertinente a efectos del EEE)
(2008/C 173/07)
Por carta de 11 de marzo de 2008, reproducida en la versión lingüística auténtica en las páginas siguientes al presente resumen, la Comisión notificó a la República Eslovaca su decisión de incoar el procedimiento previsto en el artículo 88, apartado 2, del Tratado CE en relación con la ayuda arriba mencionada.
Los interesados podrán presentar sus observaciones sobre la ayuda estatal respecto de la cual la Comisión ha incoado el procedimiento en un plazo de un mes a partir de la fecha de publicación del presente resumen y de la carta siguiente, enviándolas a:
Comisión Europea |
Dirección General de Energía y Transportes |
Dirección A — Asuntos generales y Recursos |
Unidad A2: Mercado Interior y Competencia |
Rue de Mot 28 |
B-1040 Bruselas |
Fax (32-2) 296 41 04 |
Dichas observaciones se comunicarán a la República Eslovaca. Los interesados que presenten observaciones podrán solicitar por escrito, exponiendo los motivos de su solicitud, que su identidad sea tratada de forma confidencial.
TEXTO DEL RESUMEN
PROCEDIMIENTO
En diciembre de 2006, la Comisión recibió una denuncia relativa a una presunta ayuda estatal ilegal concedida por la República Eslovaca a la compañía aérea irlandesa Ryanair.
DESCRIPCIÓN DE LA AYUDA
Objeto de la denuncia
Según la información presentada por el denunciante y aparecida en los medios de comunicación (1), el aeropuerto de Bratislava concedió a Ryanair, conforme a un acuerdo, una reducción de los derechos aeroportuarios para destinos existentes y nuevos destinos previstos. El Acuerdo se celebró en diciembre de 2005 y estará en vigor hasta 2016.
El aeropuerto de Bratislava es el principal aeropuerto internacional de la República Eslovaca. En 2006, acogió a 1 937 642 pasajeros. Está explotado por la sociedad por acciones Letisko M.R. Štefánika — Airport Bratislava, a.s. (en lo sucesivo «BTS» o el «Aeropuerto»). Los accionistas de BTS son el Ministerio eslovaco de transportes, correos y telecomunicaciones (34 %) y el Fondo del patrimonio nacional de la República Eslovaca (en lo sucesivo, el «Fondo») (66 %).
Supuestas reducciones de los derechos aeroportuarios
De acuerdo con la información aportada por el denunciante y publicada en los medios de comunicación (2), el Aeropuerto presta a Ryanair todos los servicios aeroportuarios aplicándole una tarifa global. El precio incluiría el mantenimiento de las aeronaves y servicios afines, los servicios a los pasajeros, los de escala, el control de la carga, comunicaciones y operación de vuelos, servicios de apoyo y servicios en tierra y de infraestructura por los cuales Ryanair ha de pagar un «derecho de servicio».
La cuantía de este derecho de servicio variaría según que la compañía opere un destino nuevo programado o uno ya existente. Conforme a la información en poder de la Comisión, al definir un nuevo destino, el Acuerdo se refiere al aeropuerto, en lugar de a la ciudad. Los descuentos totales que supuestamente se practican a Ryanair en comparación con los derechos previstos por la AIP (publicación de información aeronáutica) durante el primer año de vigencia del Acuerdo son los siguientes:
— |
[…] EUR por vuelo (es decir, el 48 %) para nuevos destinos programados, |
— |
[…] EUR por vuelo (es decir, el 31 %) para destinos existentes. |
El descuento no incluye las ventajas debidas a derechos de estacionamiento incluidos en los derechos de servicio acordados. Una posible introducción de nuevas tasas en el futuro, que a Ryanair no se le exigirían, aumentaría aún más la diferencia entre la tarifa reducida y las tarifas de la AIP.
Observaciones de las autoridades eslovacas
Las autoridades eslovacas reconocen la existencia del Acuerdo entre el Aeropuerto y Ryanair. Ahora bien, se niegan a proporcionar a la Comisión los términos del mismo. Las autoridades eslovacas arguyen que la BTS, como ente gestor del Aeropuerto, actúa como cualquier otra empresa en el mercado, es decir, determina las tarifas por los servicios que presta a las compañías aéreas en el Aeropuerto según cada compañía a través de negociaciones, es decir, mediante un acuerdo entre las partes según su política comercial. El Ministerio no cuenta con que el Acuerdo repercuta en las operaciones de otras compañías aéreas en el Aeropuerto.
Las autoridades eslovacas señalan que la AIP de los Servicios de Tráfico Aéreo de la República Eslovaca no constituye una norma vinculante y, por tanto no vincula a la BTS sino que sólo puede hacer recomendaciones.
EVALUACIÓN DE LA AYUDA
Recursos públicos
La Comisión observa que:
— |
el Fondo, como accionista mayoritario de BTS, fue creado mediante Ley del Consejo nacional de la República Eslovaca. El Consejo Nacional de la República Eslovaca aprueba el presupuesto del Fondo. El Presidente, Vicepresidente y otros siete miembros del Presidium (órgano principal del Fondo) son nombrados a propuesta del gobierno de la República Eslovaca o del Comité del Consejo Nacional de la República Eslovaca por el Consejo Nacional de la República Eslovaca. Los miembros del Órgano de Vigilancia del Fondo son nombrados asimismo por el Consejo Nacional de la República Eslovaca (3), |
— |
como figura en sus Estatutos, existe una cooperación mutua entre el Fondo, el Ministerio, los fundadores y el Gobierno en relación con las actividades del Fondo en cuanto a la fundación de empresas por concesiones de privatización u otras actividades (4), |
— |
el 22 de octubre de 2007, los accionistas de BTS nombraron, a propuesta del Ministerio de Transportes, Correos y Telecomunicaciones de la República Eslovaca, un nuevo presidente del Consejo de administración. En el comunicado de prensa publicado en la página web del Aeropuerto (5) se señala que el objetivo de efectuar cambios es ante todo aumentar la capacidad de tomar decisiones de los principales accionistas (El Ministerio de Transportes, Correos y Telecomunicaciones de la República Eslovaca y el Fondo del patrimonio nacional de la República Eslovaca) y separar las actividades normales de funcionamiento del aeropuerto de la gestión de los procesos de desarrollo, |
— |
en lo tocante al funcionamiento de un aeropuerto, estas son las actividades que desempeñan un papel fundamental en distintas políticas: política de transportes, política de desarrollo económico regional o nacional o política de ordenamiento urbano y rural. Las autoridades públicas en general no están «ausentes» cuando el ente gestor de un aeropuerto toma decisiones que determinan el desarrollo a largo plazo de tal estructura. |
A la luz de las anteriores consideraciones, la Comisión no puede descartar en este momento que la decisión de celebrar el Acuerdo sea imputable a las autoridades eslovacas y que se valga de recursos estatales.
Ventaja económica selectiva
La Comisión ha de valorar si el Aeropuerto, al celebrarse el contrato, tenía en perspectiva la rentabilidad. La Comisión observa lo siguiente:
— |
aparentemente el Acuerdo se celebró durante el proceso de privatización del Aeropuerto, y más concretamente, al parecer, el último día del plazo de presentación de propuestas para concursar. Los concursantes seleccionados afirmaron ante los medios de comunicación que no se les había informado sobre el Acuerdo (2). Por ello, al preparar sus ofertas para la privatización, no habían tenido en cuenta las obligaciones contenidas en el Acuerdo para incluirlas en sus planes de actividades. Puede concluirse, por tanto, que, de haber sido ventajosos para el Aeropuerto, los términos del acuerdo habrían justificado un aumento del precio de la privatización, |
— |
por otra parte, el sistema de descuento supuestamente no está condicionado por un aumento en el volumen de pasajeros, |
— |
además, en el informe anual de 2006, publicado en las páginas web del Aeropuerto, se hacía constar que la dirección de la empresa, en el período anterior a la celebración del contrato de venta de acciones, no había intentado resolver a largo plazo las graves repercusiones de los contratos celebrados con compañías aéreas (con SkyEurope) y había concluido nuevos contratos (con Ryanair) sin analizar los servicios o sin analizarlos desde el punto de vista de la competencia (6), |
— |
igualmente, los medios de comunicación eslovacos se hicieron eco de que Ryanair había expresado una opinión muy negativa de la privatización del Aeropuerto (7). Algunos medios establecieron un supuesto vínculo entre esta actitud negativa de Ryanair para con la privatización y su Acuerdo con el Aeropuerto. Parece ser un indicio de que la celebración del Acuerdo sólo era posible con un aeropuerto público y no habría sido posible si el Aeropuerto hubiera sido de propiedad privada. |
La Comisión duda, por consiguiente, de que el comportamiento de BTS se debiera a motivos de rentabilidad. Así pues, no puede excluirse que la celebración del Acuerdo haya supuesto para Ryanair una ventaja de la que no se habría beneficiado en condiciones normales de mercado.
Efectos sobre el comercio y la competencia entre Estados miembros
En el caso que nos ocupa, puesto que el mercado de servicios aeroportuarios está abierto, la medida en cuestión puede repercutir en la competencia y el comercio entre Estados miembros.
Conclusión
En vista de lo anterior y puesto que las autoridades eslovacas no han comunicado los términos del Acuerdo ni los pormenores de las circunstancias en que se cerró el trato, la Comisión estima, conforme a la información de que dispone, que Ryanair se benefició de una ayuda estatal en forma de reducciones de los derechos aeroportuarios de la que no habría disfrutado en condiciones normales de mercado.
Así pues, a no ser que las autoridades eslovacas proporcionen una justificación económica del contrato o cualquier otra información que permita excluir la presencia de dicha ayuda a Ryanair, la Comisión habrá de evaluar la medida con el fin de determinar su compatibilidad con el mercado común.
COMPATIBILIDAD DE LA MEDIDA CON EL MERCADO COMÚN
La Comisión considera que el artículo 87, apartado 3, letra c), del Tratado y la Comunicación de la Comisión — Directrices comunitarias sobre la financiación de aeropuertos y las ayudas estatales de puesta en marcha destinadas a compañías aéreas que operen desde aeropuertos regionales (en lo sucesivo, las «directrices de 2005») (8) constituyen la base legal para la evaluación de la compatibilidad de la medida. Las directrices de 2005 establecen una serie de condiciones (en su punto 79) que deben cumplirse para que las ayudas de puesta en marcha de este tipo sean compatibles con el mercado común. En este caso, la Comisión alberga dudas, sobre todo porque carece de información sobre las condiciones del Acuerdo, respecto de los aspectos siguientes:
— |
parece que los derechos aeroportuarios preferenciales se refieren supuestamente a nuevos aeropuertos y no a nuevos destinos. Se solicita de las autoridades eslovacas la entrega de información sobre las rutas consideradas «nuevos destinos». Se les solicita igualmente que aporten la lista de rutas explotadas con origen y destino en Bratislava, |
— |
aparentemente los descuentos concedidos a Ryanair para los destinos existentes tienen una validez de diez años (lo que corresponde a la duración del contrato). Para los nuevos destinos programados, está previsto que los derechos aeroportuarios aumenten anualmente hasta alcanzar el nivel de los de los destinos existentes en el plazo de seis años. Las autoridades eslovacas no han aportado información sobre la rentabilidad de las rutas, |
— |
no está claro que el supuesto descuento de los derechos aeroportuarios sea una compensación de los costes adicionales relativos a la apertura de nuevas rutas. Parece, además, que los descuentos se aplican también a los destinos existentes, |
— |
la presunta ayuda no tiene visos de ser acorde con los porcentajes máximos y la duración máxima de las ayudas establecidas en el punto 79, letra f), |
— |
da la impresión de que a ninguna otra compañía se le ha propuesto beneficiarse de iguales descuentos o de que se la haya informado sobre el proceso de celebración del Acuerdo, |
— |
a pesar de que las autoridades eslovacas argumentan que cuando se concluyó el Acuerdo, el ente gestor del Aeropuerto actuó como un inversor de mercado, a la Comisión no se le entregó un plan de actividades que demostrara la viabilidad de las rutas en cuestión. Las autoridades eslovacas no presentaron análisis alguno en cuanto al impacto de las nuevas rutas en otras que compiten con ellas, |
— |
a la Comisión no le consta que la información sobre la presunta ayuda estatal prevista para vuelos desde y hacia el aeropuerto de Bratislava se haya difundido públicamente. Parece ser que el beneficiario de la ayuda ha sido elegido sin recurrir a ninguna convocatoria libre. La Comisión no tiene conocimiento de que exista un mecanismo sancionador. |
Todo lo anterior hace que la Comisión recele de que se hayan cumplido en este caso las condiciones de compatibilidad establecidas en las directrices de 2005.
CONCLUSIÓN
A la luz de la evaluación de la compatibilidad efectuada, la Comisión estima que es dudoso declarar la medida de ayuda estatal compatible con el mercado común al amparo del artículo 87, apartado 3, letra c), del Tratado. Por consiguiente, la Comisión ha decidido incoar el procedimiento establecido en el artículo 88, apartado 2, del Tratado, de conformidad con el artículo 6 del Reglamento (CE) no 659/1999 del Consejo.
A la vista de las anteriores consideraciones, y con arreglo al artículo 10 del Reglamento (CE) no 659/1999, la Comisión insta encarecidamente a la República Eslovaca a presentar en el plazo de un mes desde la recepción de la presente carta todos los documentos, información y datos necesarios —y en particular las condiciones del Acuerdo entre el aeropuerto de Bratislava y la compañía aérea Ryanair— para evaluar la ayuda. De lo contrario, la Comisión adoptará una decisión fundada en la información de que dispone. Se solicita a las autoridades eslovacas que remitan de inmediato una copia de la presente carta al beneficiario potencial de la ayuda.
La Comisión desea recordar a la República Eslovaca el efecto suspensivo del artículo 88, apartado 3, del Tratado CE y llama su atención sobre el artículo 14 del Reglamento (CE) no 659/1999, que prevé que podrá obtenerse del beneficiario la recuperación de toda ayuda concedida ilegalmente.
La Comisión advierte a la República Eslovaca de que informará a los terceros interesados mediante la publicación de esta carta y del correspondiente resumen en el Diario Oficial de la Unión Europea. Asimismo, informará a las partes interesadas de los países de la AELC signatarios del acuerdo EEE mediante la publicación de una comunicación en el suplemento EEE del Diario Oficial de la Unión Europea, y al Órgano de Vigilancia de la AELC por medio del envío de una copia de la presente carta. Se invitará a todos los interesados mencionados a presentar sus observaciones en el plazo de un mes a partir de la fecha de dicha publicación.
TEXTO DE LA CARTA
«1. |
Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. |
2. |
Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď. |
1. POSTUP
3. |
Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007. |
4. |
Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy. |
5. |
Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9). |
6. |
Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila. |
7. |
Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala. |
2. OPIS OPATRENIA
2.1. Úvod
8. |
Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016. |
2.2. Informácie o bratislavskom letisku
9. |
Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich. |
10. |
Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:
|
11. |
Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty. |
12. |
Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12). |
13. |
Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku. |
14. |
Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy. |
15. |
Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať. |
2.3. Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair
2.3.1. Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá
16. |
Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘. |
17. |
Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko). |
18. |
Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):
|
19. |
Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:
|
20. |
Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla. |
21. |
Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii. |
22. |
Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet). |
23. |
Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:
|
24. |
Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP. |
2.3.2. Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair
25. |
Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:
|
26. |
Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy. |
2.3.3. Pripomienky slovenských orgánov
27. |
Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy. |
28. |
Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘. |
29. |
Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20). |
30. |
Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘. |
31. |
Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter. |
32. |
Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:
|
33. |
Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku. |
3. POSÚDENIE
3.1. Existencia pomoci
34. |
V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘. |
35. |
Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:
|
3.1.1. Štátne zdroje
36. |
Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené. |
37. |
Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19). |
38. |
Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21). |
39. |
V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:
|
40. |
Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje. |
41. |
Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka. |
42. |
V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24). |
43. |
Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25). |
44. |
Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad: ‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26). |
45. |
Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27): ‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘. |
46. |
Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry. |
47. |
Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje. |
3.1.2. Selektívna ekonomická výhoda
48. |
V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky. |
49. |
Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28). |
50. |
Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike. |
Zásada investora v trhovom hospodárstve
51. |
Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29). |
52. |
V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30). |
53. |
Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať. |
54. |
Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy. |
55. |
V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že: ‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32). |
56. |
Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve. |
57. |
Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia). |
58. |
Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať. |
3.1.3. Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi
59. |
Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35). |
60. |
Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36). |
61. |
Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78). |
62. |
Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. |
3.1.4. Záver
63. |
Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté. |
64. |
Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom. |
3.2. Právny základ hodnotenia
65. |
Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia. |
3.3. Zlučiteľnosť pomoci
3.3.1. Ciele pomoci na začatie činnosti
66. |
Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti. |
67. |
Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol. |
68. |
Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005). |
69. |
V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c). |
3.3.2. Podmienky posúdenia zlučiteľnosti
70. |
Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:
|
71. |
Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené. |
3.3.3. Záver
72. |
Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. |
4. ROZHODNUTIE
Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.
V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:
— |
podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair, |
— |
štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair, |
— |
podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair, |
— |
pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope), |
— |
akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska, |
— |
informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia. |
V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.
Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.
Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.»
(1) ETREND, 31 de marzo de 2006,
http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk
(2) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(3) http://www.natfund.gov.sk/english/index.html
(4) Ley 92/1991, apartado 27(4).
(5) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html
(6) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS%20BTS%202006.pdf
(7) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04
(8) DO C 312 de 9.12.2005, p. 1.
(9) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).
(10) ETREND, 31. marec 2006,
http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.
(11) Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:
http://www.natfund.gov.sk/
(12) Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:
http://www.natfund.gov.sk/index.html
(13) Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.
(14) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(15) Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.
(16) Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.
(17) Dôverné informácie.
(18) Odlet + prílet.
(19) List z 9. marca 2007.
(20) Tamtiež.
(21) Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.
(22) http://www.natfund.gov.sk/
(23) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.
(24) Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.
(25) Tamtiež, ods. 52.
(26) Tamtiež, ods. 55 a 56.
(27) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html
(28) List zo 7. marca 2007.
(29) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.
(30) Tamtiež, ods. 19 – 20.
(31) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu
(32) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf
(33) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04
(34) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.
(35) V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).
(36) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).
(37) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.
(38) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).
(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).
(40) V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).
(41) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).