EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0231R(01)
ZELENÁ KNIHA Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty
ZELENÁ KNIHA Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty
/* COM/2013/0231 final /2 */
ZELENÁ KNIHA Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty /* COM/2013/0231 final /2 */
OBSAH 1........... Úvod.............................................................................................................................. 3 2........... Rast a inovácia............................................................................................................... 4 2.1........ Trhové úvahy.................................................................................................................. 5 2.2........ Modely financovania....................................................................................................... 8 2.3........ Interoperabilita pripojenej
televízie.................................................................................. 9 2.4........ Infraštruktúra a spektrum.............................................................................................. 11 3........... Hodnoty....................................................................................................................... 11 3.1........ Regulačný rámec.......................................................................................................... 12 3.2........ Sloboda médií a pluralita............................................................................................... 13 3.3........ Komerčná komunikácia................................................................................................ 15 3.4........ Ochrana neplnoletých................................................................................................... 16 3.5........ Dostupnosť pre osoby so zdravotným
postihnutím......................................................... 17 4........... Ďalšie kroky................................................................................................................. 18 ZELENÁ KNIHA Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny
svet: rast, tvorba a hodnoty
1.
Úvod[1]
Cieľom tejto zelenej
knihy je otvoriť rozsiahlu diskusiu s verejnosťou o dôsledkoch prebiehajúcej
transformácie prostredia audiovizuálnych médií, charakterizovanej neustálym
zvyšovaním konvergencie mediálnych služieb a spôsobu, akým sú tieto služby
prijímané a poskytované. Konvergencia sa môže
chápať ako postupné prepájanie tradičných služieb televízneho vysielania a
internetu. Možnosti sledovania siahajú od televíznych prijímačov s pripojením
na internet, cez set-top boxy poskytujúce video obsah „over the top“ (OTT) [2] až po audiovizuálne mediálne
služby poskytované prostredníctvom počítačov, laptopov alebo tabletov a
ostatných mobilných zariadení. Spotrebitelia používajú pri sledovaní televízie
tablety alebo inteligentné telefóny napr. aby zistili viac informácií o tom, čo
sledujú, komunikovali s priateľmi alebo sa zapojili do samotného televízneho
programu. Rýchlo miznú rozdiely
medzi tradičnými spotrebnými zvykmi 20. storočia vo forme lineárneho vysielania
prijímaného televíznymi prijímačmi a službami na požiadanie sledovanými na
počítačoch. Okrem toho v prípade každého inteligentného telefónu, ktorý
umožňuje konvergenciu produkcie ako aj sledovanie, môže dôjsť v budúcnosti k
zmene z pasívneho prijímania na aktívnu účasť. Očakáva sa, že počet televíznych
prijímačov s pripojením na internet sa zvýši zo 40,4 milióna zariadení na konci
roku 2012[3]
do takej miery, že budú do roku 2016 súčasťou väčšiny domácnosti sledujúcich
televíziu v EÚ[4]. Pokiaľ ide o používanie
funkcií, ktoré sú sprístupnené pomocou pridaného pripojenia na internet, v
Spojenom kráľovstve v roku 2012 ich spotrebitelia využívali len na 11 % inštalovaných
zariadení (najvyššia miera v EÚ), v porovnaní so 44 % v Číne, 18 % v
Kórei a 17 % v Indii[5].
V Spojených štátoch, pokiaľ ide o domácnosti používajúce televízne prijímače s
pripojením na internet vrátane OTT pripojení a hracích konzol, sa do roku 2016[6] predpokladá nárast zo súčasných
22,5 % na 43,1 %. Kým celkové časy
sledovania lineárneho vysielania sú v EÚ stále v priemere 4 hodiny za deň[7], konvergované sledovanie sa
postupne stáva realitou a účastníci trhu vyvíjajú a prispôsobujú tomu svoje
obchodné modely. Technológia už používateľom umožňuje vytvárať, distribuovať a
sprístupňovať všetky typy obsahu bez ohľadu na čas, miesto alebo zariadenie.
Víziou Komisie je využiť možnosť tohto meniaceho sa technologického prostredia
s cieľom zabezpečiť všetkým Európanom čo najširší možný prístup k rozmanitému
európskemu obsahu a najširší výber z vysokokvalitnej ponuky. Skutočnosť, že je
technologicky možné poskytovať obsah tak, aby bol legálne prístupný divákom v
celej EÚ, by mohla tiež stimulovať účastníkov trhu, aby vytvorili nové typy
obsahu. Potreba, aby súkromné
hospodárske subjekty ďalej inovovali a tvorcovia politík zabezpečovali vhodné
rámcové podmienky a zohľadnili možné verejnopolitické reakcie, vyústila do týchto
otázok: - Ako pretvoriť proces
konvergencie v rámci väčšieho európskeho trhu do hospodárskeho rastu a inovácie
podnikania v Európe (kapitola 2)? - Aké sú dôsledky
konvergencie na hodnoty ako pluralita médií, kultúrna rozmanitosť a ochrana
spotrebiteľov vrátane špecifických skupín, ako sú neplnoletí (kapitola 3)? Keďže sa bude
konvergencia v ďalšom desaťročí ďalej rozširovať, môže mať v budúcnosti vplyv
na celý rad právnych nástrojov vrátane smernice o audiovizuálnych mediálnych
službách (AVMSD)[8],
na ktorú sa zameriava tento dokument, smernice o elektronickom obchode[9] a rámca pre elektronickú
komunikáciu[10].
Konzultácia nepredpokladá žiadny konkrétny výstup. Napriek tomu môže z
dlhodobého hľadiska pripraviť pôdu pre možné reakcie z regulačnej a iných oblastí
politiky, najmä prepojenie iniciatív Komisie, ako je koalícia Lepší internet
pre deti[11],
možných aktivít, ktoré budú nasledovať po správe skupiny na vysokej úrovni pre
slobodu a pluralitu médií[12],
ako aj práce na samoregulačných iniciatívach.
2.
Rast a inovácia
V roku 2012 používalo 22 %
občanov EÚ mobilné zariadenie na pripojenie na internet[13]. Očakáva sa, že do roku 2016
bude väčšinu dátového toku prenášaného cez internet k spotrebiteľom tvoriť video
a väčšina prenosov v rámci internetového protokolu sa bude realizovať hlavne
cez WI-FI a mobilné zariadenia[14].
Kľúčové čísla - sledovanie audiovizuálneho obsahu sa presúva na internet Výdavky spotrebiteľov na digitálne video (filmy a televízne seriály poskytované cez internet) dosiahli v Európe v roku 2011 hodnotu 364,4 miliónov EUR (nárast o 41,8 % v porovnaní s rokom 2010) v rámci trhu s fyzickými a digitálnymi videami v hodnote 9493, 8 miliónov EUR (pokles o 4,6 % v porovnaní s rokom 2010)[15]. Odhaduje sa, že neuspokojený dopyt v oblasti služieb videa na požiadanie zo strany prevádzkovateľov plateného televízneho vysielania z ostatných členských štátov sa pohybuje v rozsahu od 760 miliónov EUR do 1,610 miliónov EUR ročne[16]. Očakáva sa, že počet ľudí, ktorí sledujú videá na internete, stúpne do roku 2016 zo 792 miliónov z roku 2011[17] na 1,5 miliardy. V treťom štvrťroku roku 2012[18]existovalo v EÚ 306 služieb videa na požiadanie(VoD). Každú minútu je na server YouTube pridaných 72 hodín videa. V prípade výrobcov
zariadení a vývojárov technológií existujú príležitosti na poskytovanie služieb
rastúcemu trhu s inovačnými zariadeniami vrátane používateľsky prívetivých
rozhraní a riešení, ktoré sa týkajú prístupu. Prevádzkovatelia sietí pocítia
zvýšený záujem o širokopásmové pripojenie, čo sa pozitívne odrazí na investíciách
do vysokorýchlostných sietí. Tvorcovia obsahu môžu nájsť nové spôsoby ako
osloviť čo najviac divákov, speňažiť svoje diela a experimentovať s kreatívnymi
spôsobmi, ako vytvárať a ponúkať obsah. Vysielatelia môžu mať k dispozícii viac
platforiem[19]
na distribúciu svojho obsahu a posilnenie svojej interaktívnej ponuky. Prvky, ktoré sú kľúčové
pre realizáciu tohto potenciálu, sú známe: dosť veľký trh na to, aby umožnil
rast, konkurencieschopné prostredie, ochota meniť obchodné modely,
interoperabilita a primeraná infraštruktúra. Aby mohla Európa ovplyvniť
budúcnosť médií na internete, musí vhodne skĺbiť jednotlivé prvky a zároveň
podporovať hodnoty, na ktorých je založená regulácia audiovizuálnych mediálnych
služieb.
2.1.
Trhové úvahy
EÚ sa vyznačuje
kultúrnou a jazykovou rozmanitosťou, čo predstavuje na svetovom trhu možnú
konkurenčnú výhodu, ale v prostredí, charakterizovanom sieťovými účinkami je to
tiež považované za výzvu. Sieťové účinky v
médiách a vo svete internetu môžu poskytnúť prevádzkovateľom a poskytovateľom,
ktorí legálne pôsobia na trhu bez hraníc, značnú komparatívnu výhodu, a umožniť
im tak získať značné rozpočty a využiť úspory z rozsahu. Noví účastníci na
trhu, ktorí ponúkajú audiovizuálny obsah online bez obmedzenia teritoriálneho
prístupu, môžu z viac ako 368 miliónov používateľov internetu v EÚ[20] spraviť svojich potenciálnych
divákov a nabúrať tak postavenie tradičných subjektov. To je často prípad
subjektov zo Spojených štátov, ktoré úspešne využívajú možnosti, ktoré
fragmentovaný trhu EÚ ponúka. Skúsenosti
spotrebiteľov s audiovizuálnymi mediálnymi službami, ktoré sú poskytované
online, sú v Európe stále záležitosťou často obmedzenej možnosti voľby a
často im je im odopretý prístup s odvolaním na geografické hranice. Aplikácie v
televízoroch vybavených funkciou Smart TV sú často obmedzované vnútroštátnymi
nastaveniami a prednastaveniami výrobcov a prístup k obsahu z iných krajín EÚ
je často blokovaný.[21] Technológia pomôže
tieto prekážky prekonať. Tvorcovia obsahu, poskytovatelia titulkov a výskumníci
začali vytvárať združenia, aby si navzájom sprístupnili dostupné jazykové
zdroje (napr. korpusy titulkov[22],
ktoré vlastnia tvorcovia) a nástroje[23]. Skúsenosti spotrebiteľov v budúcnosti a) Poľská študentka, ktorá študuje v rámci programu Erasmus v Londýne,
môže mať prístup ku všetkým audiovizuálnym ponukám poľských prevádzkovateľov so
svojou poľskou kreditnou kartou - presne tak isto, ako to robila v Krakove,
keďže služby v poľštine sú dostupné v Londýne. b) Jej spolubývajúca je zo Spojeného kráľovstva a píše dizertačnú prácu
o dielach portugalských režisérov. Ľahko sa dostane k materiálu portugalských
poskytovateľov audiovizuálneho obsahu. Často spolu sledujú športové podujatia z
rôznych krajín EÚ. Cieľom zelenej knihy o
online distribúcii audiovizuálnych diel bolo objasniť otázky týkajúce sa hlavne
autorských práv[24].
Komisia uverejní výsledky tejto konzultácie v roku 2013. V decembri 2012[25] Komisia opätovne potvrdila
svoj záväzok pracovať na modernom rámci pre autorské práva a dohodla sa na
dvoch súbežných smeroch činnosti: štruktúrovanom dialógu zainteresovaných strán
v roku 2013, ktorý by sa venoval určitým otázkam (vrátane cezhraničnej
prenositeľnosti obsahu a prístupu k audiovizuálnym dielam), v prípade ktorých
je potrebný rýchly pokrok, a dokončeniu trhových štúdií, posúdení vplyvu a
navrhovania právnych predpisov s cieľom prijať v roku 2014 rozhodnutie o tom,
či predložiť výsledné návrhy legislatívnej reformy[26]. Záležitosti týkajúce sa
autorských práv sa teda v tejto knihe nebudú podrobnejšie rozoberať. Z hľadiska ponuky je
mediálny svet dneška súťažou o pozornosť divákov. Účastníci trhu (napr.
prevádzkovatelia plateného TV vysielania, poskytovatelia voľne dostupných
verejných služieb a komerční vysielatelia, distribútori videa na požiadanie a
výrobcovia zariadení) sa snažia odlíšiť svoje ponuky poskytovaním prémiového
alebo atraktívneho obsahu vrátane exkluzívnej ponuky alebo používateľsky
prívetivých rozhraní. Ponuka rozšíreného obsahu z hľadiska množstva a
rozmanitosti mení prostredie zábavy. V roku 2009[27] investovali vysielatelia v EÚ
asi tretinu svojich príjmov do obsahu. Zo sumy 34,5 miliardy EUR, ktorú v EÚ
vysielatelia zaplatili za programy, 15,6 miliardy EUR išlo na získanie práv – 5,8
miliardy EUR na práva na športové prenosy a 9,8 miliardy na filmové a televízne
práva[28].
Po prémiovom obsahu (hlavné športové podujatia a úspešné nedávno uvedené filmy,
tzv. kasové trháky) je výrazný dopyt a v audiovizuálnom odvetví predstavuje
značné príjmy. Účasť britských telekomunikácií na výberovom konaní na získanie
práv na vysielanie futbalových zápasov Premier League na tri sezóny (začínajúc
sezónou 2013/14) vyústila do rekordnej sumy 3 miliardy libier, čo
predstavuje 71 % nárast ziskov [29]
v porovnaní s predchádzajúcou zmluvou na tri sezóny. Spoločnosť Netflix v
Spojených štátoch v roku 2011/12 vynaložila približne 4,8 miliardy dolárov
na nákup obsahu na internetové vysielanie. Úspech môže závisieť na
schopnosti neustále ponúkať divákom takýto obsah. Aj keď exkluzívne zmluvy
medzi prevádzkovateľmi platforiem a poskytovateľmi obsahu sú základom pre
tvorcov obsahu, ako získať svoje investície späť, tieto zmluvy môžu tiež
obmedziť možnosti tretích strán poskytovať takýto obsah svojim divákom. Môžu
preto predstavovať prekážky pre vstup nových subjektov. Okrem toho keď
platformy dosiahnu medzi používateľmi veľkú popularitu a stanú sa kľúčovým
kanálom pre poskytovateľov obsahu ako osloviť divákov, môžu vzniknúť obavy, že
tieto platformy by mohli uprednostňovať určité spoločnosti alebo, v prípade
vertikálne integrovaných spoločností, svoje vlastné služby. Navyše prístup
týchto platforiem k širokému spektru údajov o používateľoch im môže poskytnúť
ďalšiu konkurenčnú výhodu[30].
Určité členské štáty ako napr. Spojené kráľovstvo posúdili potrebu stanoviť ex
ante povinnosť veľkoobchodného uverejňovania v prípade prístupu k prestížnym
športovým podujatiam a premiérovým hollywoodskym filmom, čo je považované za
zásadné, aby mohla konkurencia naďalej fungovať. Pravidlá hospodárskej
súťaže EÚ sa používajú na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby zabraňovali
možnému zneužitiu trhovej sily v podmienkach, keď má určitá spoločnosť na
príslušnom trhu dominantné postavenie. V tejto súvislosti je potrebné
zabezpečiť, aby v stále viac prepojenom svete bolo možné udržať rýchly a účinný
trh. Komisia zasiahla v
niekoľkých prípadoch, aby bola zabezpečená hospodárska súťaž pri spoločnom
predaji mediálnych práv na športové prenosy[31].
Prijala nápravné opatrenia v prípade fúzií podnikov, s cieľom zabezpečiť, že
prémiový obsah, na ktorý sa viažu filmové práva a práva na športové prenosy,
zostane prístupný[32].
V tejto súvislosti je možné spomenúť judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o
zamietnutí licencie[33].
Zamietnutie zo strany držiteľa práv, ktorý zohráva dominantnú rolu pri
udeľovaní prístupu k produktu alebo službe, ktorá je nepostrádateľná pre
pokračovanie určitého podnikania, môže byť zneužité v prípade, že toto
zamietnutie zabráni vytvoreniu nového produktu, pre ktorý existuje potenciálny
spotrebiteľský dopyt, a považuje sa za neoprávnené a ako také vedúce k
vylúčeniu každej konkurencie na sekundárnom trhu. Nakoniec, vo veci Premier
League, Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že aj keď právo hospodárskej súťaže
EÚ nezamedzuje držiteľovi práv udeliť jedinému nadobúdateľovi práv exkluzívne
vysielacie práva na športové podujatie v jednom alebo viacerých členských
štátoch, držiteľ práv nemôže zakázať exkluzívnemu nadobúdateľovi práv uplatniť
cezhraničné poskytovanie služieb, ktoré sa týkajú vysielania takéhoto
športového podujatia[34].
Dôvodom je, že takýto zákaz by umožnil, aby sa nadobúdateľovi práv udelila
absolútna teritoriálna exkluzivita v oblasti, na ktorú sa vzťahuje jeho
licencia, a tým by sa zlikvidovala celá konkurencia medzi vysielateľmi a došlo
by k rozdeleniu vnútorného trhu podľa rozsahu pôsobnosti exkluzívnych vysielacích
práv. Úvahy v oblasti
hospodárskej súťaže sa objavujú v súvislosti s financovaním verejnoprávnych
vysielateľov. Verejnoprávni vysielatelia často rozširujú svoje aktivity online
prostredníctvom aplikácií alebo webových stránok. Kým niektoré subjekty vítajú
takéto rozšírenie, iné to vnímajú ako priamu konkurenciu s ich komerčnými
ponukami, ktoré nie sú financované z verejných prostriedkov. V roku 2009
prijala Komisia oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na
verejnoprávnych vysielateľov s ohľadom na najnovší technologický vývoj vrátane
vzniku nových distribučných platforiem a technológií. V oznámení sa požaduje
zavedenie testu ex ante. To si vyžaduje verejnú konzultáciu, pokiaľ ide
o významné nové služby zavedené verejnoprávnymi vysielateľmi, čím sa umožní
členskému štátu posúdiť vplyv novej služby na trh a vyvážiť ju podľa jej
hodnoty pre spoločnosť. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 1. Aké
faktory umožňujú americkým spoločnostiam, aby sa napriek jazykovým a kultúrnym
prekážkam úspešne presadili na fragmentovanom trhu EÚ, pričom mnoho spoločností
z EÚ bojuje o prežitie ? Aké faktory prekážajú spoločnostiam z EÚ? 2. Aké
faktory ovplyvňujú dostupnosť prémiového obsahu? Existujú v súčasnosti na
veľkoobchodnej úrovni praktiky týkajúce sa prémiového obsahu, ktoré majú vplyv
na prístup na trh a udržateľnú hospodársku činnosť? Ak áno, aký majú vplyv na
spotrebiteľov? Existuje potreba regulačného zásahu okrem uplatňovania
existujúcich pravidiel hospodárskej súťaže? 3. Existujú
nejaké prekážky, ktoré si vyžadujú regulačné opatrenie týkajúce sa prístupu k
platformám?
2.2.
Modely financovania
Na financovanie audiovizuálnej produkcie
vplývajú postupná konvergencia, meniace sa správanie spotrebiteľov[35] a vznikajúce nové obchodné
modely. S formátmi televíznych
programov a seriálov[36]
sa v rámci Európy stále viac a viac obchoduje - niekedy sú prispôsobené
miestnemu vkusu - a sú vyvážané do ostatných častí sveta[37]. Zdá sa, že potenciál pre
väčšiu spoluprácu na produkcii existuje v oblasti, kde sú jazykové prekážky
menšie, t.j. v prípade programov pre deti alebo dokumentárnych programov. Okrem
televíznych programov vyrobených profesionálnymi výrobcami môže značný počet
divákov osloviť aj obsah vytvorený samotnými používateľmi, ktorý môžu
vysielatelia zaradiť do svojho lineárneho programu. Navyše poskytovatelia OTT
obsahu môžu ponúkať svoje vlastné seriály a televízne programy vysielané naživo
a získať práva na prémiový obsah. Členské štáty rozvinuli
rôzne spôsoby podpory európskych diel vrátane rozličných spôsobov ako uľahčiť
ich výrobu, financovanie a distribúciu pre širšie publikum. V smernici o
audiovizuálnych mediálnych službách sa stanovujú povinné percentuálne podiely
európskych a nezávislých diel, ktoré majú vysielatelia v EÚ vysielať. V prípade
nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb je povinnosť podporovať
európske diela formulovaná pružnejšie, s možnosťou vyžadovať finančné príspevky
od vysielateľov a poskytovateľov služieb na požiadanie s cieľom podporovať
tvorbu európskych diel. Aj keď však členské štáty v podstate plnia súčasné
právne požiadavky, sústreďujú svoje snahy hlavne na domácu produkciu. Európske
diela z iných štátov EÚ tvoria v EÚ len 8,1 %[38] vysielacích hodín. Trend, v rámci ktorého
platformy videa na požiadanie investujú do originálneho obsahu, ukazuje, že
títo poskytovatelia sú potenciálnymi novými investormi do audiovizuálneho
obsahu. S dynamickým vzostupom služieb videa na požiadanie a vzhľadom na
súčasný príspevok vysielateľov na výrobu európskych diel sa v niektorých
členských štátoch debatuje o príspevku na financovanie obsahu zo strany nových
poskytovateľov služieb pôsobiacich na internete, ktorí sú priamo zapojení do
jeho využívania. Môže to nastoliť konkrétne otázky týkajúce sa príspevkov
mimoeurópskych poskytovateľov. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 4. Zabezpečujú
požiadavky smernice o audiovizuálnych mediálnych službách najlepší spôsob ako
podporovať tvorbu, distribúciu, dostupnosť a trhovú príťažlivosť európskych
diel? 5. Ako
ovplyvní konvergencia a meniace sa správanie divákov súčasný model financovania
obsahu? Ako rozliční poskytovatelia v novom hodnotovom reťazci prispievajú na
financovanie?
2.3.
Interoperabilita pripojenej televízie
Pripojené televízne
zariadenia a služby závisia od množstva noriem v odvetviach televízneho
vysielania, IT a telekomunikácií[39].
Konvergencia znovu otvára otázku, aký prístup by sa mal uplatňovať v súvislosti
s normalizáciou, pričom treba zohľadňovať jeho výhody (možnosť úspor z rozsahu
a interoperabilita) a nevýhody (riziko zastavenia inovácií). HbbTV je norma ETSI , ktorú uplatňuje celý rad
vysielateľov, poskytovateľov obsahu, sietí a výrobcov spotrebiteľských
zariadení v Európe[40],
slúžiaca na prepojenie vysielania a širokopásmového obsahu. Jednou[41] z funkcii HbbTV je šírenie
širokopásmového obsahu cez vysielací signál. Ďalší prístup je kompletné
riešenie týkajúce sa platformy, kde vysielatelia a prevádzkovatelia sietí
spolupracujú, ako je tomu napr. v Spojenom kráľovstve v prípade YouView[42]. V Taliansku, hlavne z
historických dôvodov, sa na pripojenie televízneho prijímača používa norma MHP[43]. Zdá sa, že pripojený
televízny prijímač zakúpený v jednom členskom štáte často neumožní zmenu
svojich nastavení na prijímanie služieb z iných členských štátov[44] a nemôže zareagovať na
spustenie vysielacieho signálu legitímne prenášaného z iného členského štátu. Niektorí výrobcovia
môžu nakonfigurovať svoje zariadenia tak, že obmedzia rozsah služieb a
aplikácií, ktoré môžu byť prístupné. Niektoré členské štáty vypracovali
vnútroštátne špecifikácie založené na HbbTV. V niektorých prípadoch nie sú
aplikácie, nastavené podľa vnútroštátnych špecifikácií, plne kompatibilné so
zariadeniami z iných krajín. Okrem toho sú v niektorých prípadoch do zariadení
zabudované špecifické mechanizmy (ako napr. správa digitálnych práv), aby
zodpovedali nárokom vnútroštátnych poskytovateľov. Pre vývojárov aplikácií
odlišné normy znamenajú, že musia znovu prispôsobiť svoje výrobky rozličným
zariadeniam[45]. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 6. Je
nutné opatrenie EÚ, ktorého cieľom by bolo prekonať skutočnú alebo možnú
fragmentáciu a zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu? Je nutné vypracovať
nové alebo aktualizované normy na trhu?
2.4.
Infraštruktúra a spektrum
Očakáva sa, že poskytovanie viacnásobných
tokov audiovizuálneho obsahu v ultra vysokom/vysokom rozlíšení vrátane
paralelného používania a 3D - dokonca aj so zlepšenou technológiou kompresie -
zvýši prenosovú rýchlosť širokopásmového pripojenia, požadovanú na sledovanie
obsahu cez internet, na 100 Mbps a viac. V Digitálnej agende pre Európu[46] Komisia stanovila komplexnú
politiku na podporu rozvoja širokopásmového pripojenia a navrhla Nástroj na
prepojenie Európy na podporu cielených investícií do infraštruktúry na
európskej úrovni[47].
Okrem toho Komisia nedávno zorganizovala verejnú konzultáciu o osobitných aspektoch
transparentnosti, riadenia dátového toku a pripojenia na otvorený internet[48] a má v úmysle poskytnúť ďalšie
pokyny v tejto oblasti. Vyčlenené spektrum poskytlo vysielateľom cenný
verejný zdroj, ktorý umožní realizáciu programov im a ďalším spoločnostiam.
Zistilo sa však, že opätovným rozdelením digitálnej dividendy pochádzajúcej z
ukončenia vysielania analógového signálu (pásmo 800 MHz), by sa dosiahol značný
čistý prínos, ktorý by sa dal využiť na rozvoj bezdrôtového širokopásmového
prístupu v odľahlých regiónoch. To potvrdil aj program politiky rádiového
frekvenčného spektra[49],
ktorý stanovil cieľ vyčleniť 1200 MHz spektra pre bezdrôtové širokopásmové
pripojenie, čím sa ešte viac zvyšuje tlak na dostupné zdroje rádiového spektra.
Zdroje rádiového spektra môžu umožniť pozemný a satelitný prenos
audiovizuálneho obsahu, ako aj interaktívne funkcie potrebné pre poskytovanie
obsahu a doplnkové služby. Konvergencia nastoľuje otázku budúcej úlohy
pozemného vysielania pri poskytovaní takýchto služieb. Subjekty z oblasti
priemyslu stále viac skúmajú hybridné modely, ktoré spájajú výhody širokopásmového
pripojenia pri poskytovaní individuálneho vybraného obsahu na požiadanie s
účinnosťou, akú má vysielanie pri poskytovaní obsahu (napr. športové prenosy
prenášané naživo alebo zábavné podujatia) širokému publiku súčasne. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 7. Ako
významné sú rozdiely medzi jednotlivými platformami poskytujúcimi obsah (napr.
pozemné a satelitné vysielanie, drôtové širokopásmové pripojenie vrátane
káblového, mobilné širokopásmové pripojenie) z hľadiska skúseností zákazníkov a
záväzkov v oblasti verejného záujmu? 8. Aké
modely prideľovania frekvencií a spoločného využívania môžu uľahčiť rozvoj
vysielania, mobilného širokopásmového pripojenia a iných aplikácií (ako napr.
vybavenie na tvorbu programov) prenášaných v rovnakých frekvenčných pásmach? 9. Aké
špecifické výskumné potreby, pokiaľ ide o rádiové spektrum, treba riešiť, aby
došlo k uľahčeniu takéhoto rozvoja?
3.
Hodnoty
Hodnoty, ktoré tvoria základ nariadenia o
audiovizuálnych mediálnych službách v Európe, sa zohľadnili v pravidlách podporujúcich
slobodu vyjadrovania a pluralitu médií, podporu kultúrnej rozmanitosti[50], ochranu osobných údajov ako
aj údajov zákazníkov vrátane zraniteľných skupín, ako sú neplnoletí a osoby so
zdravotným postihnutím. Výzvu predstavuje podpora rešpektovania týchto hodnôt v
konvergovanom prostredí prostredníctvom príslušných politických rozhodnutí.
3.1.
Regulačný rámec
Hlavným dôvodom regulácie audiovizuálnych
mediálnych služieb na úrovni EÚ bol vnútorný trh, pričom jeho základ tvorí
zásada krajiny pôvodu. Tento „jednotný európsky televízny trh“ zahŕňa minimálny
súbor spoločných pravidiel vzťahujúcich sa na aspekty ako reklama, ochrana
neplnoletých a podpora európskych audiovizuálnych diel. Technologicky neutrálny prístup smernice o
audiovizuálnych mediálnych službách znamená, že rovnaké služby sú regulované
rovnakým spôsobom bez ohľadu na zariadenie, na ktorom sú sledované. V smernici
o audiovizuálnych mediálnych službách sa však rozlišuje medzi lineárnymi
(televízne vysielanie) a nelineárnymi (na požiadanie[51]) službami, ktoré sú založené
na oveľa vyššom stupni spotrebiteľskej kontroly v rámci služieb na požiadanie,
a preto je regulácia v určitých oblastiach voľnejšia. Pravidlá smernice o audiovizuálnych mediálnych
službách sa uplatňujú len na poskytovateľov mediálnych služieb. Definícia tohto
pojmu je založená na koncepcii redakčnej zodpovednosti[52]. Pokiaľ má poskytovateľ
zodpovednosť za výber obsahu a určuje spôsob, akým je usporiadaný, jeho služby
podliehajú smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, aj keď je tento
obsah poskytovaný cez internet. Lineárne a nelineárne služby si v rámci jednej
obrazovky budú čím ďalej viac konkurovať, niekedy budú dokonca na dvoch
distribučných kanáloch ponúkať rovnaký obsah s cieľom zaujať rovnakých divákov.
S novými formami obsahu na požiadanie, ktorý pôsobí dojmom pasívneho lineárneho
obsahu, už z pohľadu spotrebiteľa nemusí byť rozdiel medzi lineárnymi a
nelineárnymi službami badateľný. Ak by si v konvergujúcom svete malo lineárne a
nelineárne poskytovanie podobného obsahu vzájomne konkurovať, potom by mohli
súčasné rozdiely v režimoch jasne narušiť tento vzťah. Na druhej strane, ak
zostane daný stupeň zákazníckej kontroly významným prvkom pre používateľov,
potom by si odlišná regulácia zachovala určitú logiku. To si vyžaduje, aby
tvorcovia politík zohľadnili spôsoby, akými tieto zmeny ovplyvnia tak vnímanie
prijímaných služieb spotrebiteľmi, ako aj účinnosť súčasných nástrojov. Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách
sa vzťahuje len na poskytovateľov nachádzajúcich sa v rámci právomoci EÚ. V
prípade, že sú audiovizuálne služby poskytované cez satelit, patria do
právomoci členského štátu, ak sú pozemné satelitné stanice na prenos signálu
(satellite up-link) umiestnené v tomto členskom štáte alebo využívajú družicovú
kapacitu patriacu tomuto členskému štátu[53].
Tieto pravidlá sa nevzťahujú na obsah poskytovaný cez internet pochádzajúci z
krajín mimo EÚ, ale smerujúci do EÚ. Ako sú mediálne služby z krajín mimo EÚ čoraz
prístupnejšie cez internet a satelit, snahy stanoviť právomoc nad týmito
službami by vyžadovali posúdenie potreby zaoberať sa presahujúcou právomocou. O
podobných otázkach sa diskutuje aj v oblasti ochrany údajov. Poskytovanie nelineárnych služieb je tiež
predmetom smernice o elektronickom obchode. V konvergujúcom prostredí sa vzťah
medzi touto smernicou a smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách stáva
viditeľnejší[54].
Toto je aj prípad právnych predpisov o ochrane údajov, keďže spracovanie
osobných údajov je často predpokladom pre fungovanie nových služieb, aj keď si
jednotlivci často neuvedomujú, že dochádza ku zberu a spracovaniu ich osobných
údajov. V okamžiku, keď sa počas využívania audiovizuálnych mediálnych služieb
údaje vzťahujú k identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe, ide o
osobné údaje a v dôsledku toho to patrí do rozsahu pôsobnosti smernice EÚ od
ochrane údajov (95/46/ES)[55].
Ďalšou príslušnou oblasťou regulácie je ochrana spotrebiteľa[56]. Vzhľadom na globálnu a komplexnú povahu
internetu sa zdá, že samoregulácia je vhodným doplnkom k regulačnému prístupu.
V roku 2012 začala Komisia, spolu s podnikmi a ostatnými zainteresovanými
stranami, proces[57]
vypracovávania kódexu osvedčených postupov pre samoregulačné a koregulačné
procesy. To viedlo k návrhu zásad lepšej samoregulácie a koregulácie
zameriavajúcich sa na väčšiu účinnosť[58]. Tieto zásady by mali byť považované za
referenčnú hodnotu pre procesy samoregulácie a koregulácie, ktoré sú už uvedené
v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách[59]. V postupne konvergujúcom svete je mediálna
gramotnosť dôležitá pre všetkých divákov bez ohľadu na vek. Okrem tých, ktoré
sú uvedené v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách[60], vypracovala Komisia niekoľko
ďalších línií politiky pre oblasť mediálnej gramotnosti. Mediálna gramotnosť sa
chápe ako schopnosť získať prístup k médiám, porozumieť a kriticky zhodnotiť
rôzne aspekty médií a mediálneho obsahu a viesť komunikáciu v rôznych
kontextoch[61]. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 10. Vzhľadom
na konvergenciu medzi médiami, existuje dôkaz narušenia trhu spôsobeného
odlišnou reguláciou lineárnych a nelineárnych služieb? Ak áno, aký by bol
najlepší spôsob riešenia týchto narušení, bez toho aby sa ohrozili hodnoty, na
ktorých je založený regulačný rámec EÚ pre audiovizuálne mediálne služby? 11. Je
potrebné prispôsobiť definíciu poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych
služieb a/alebo rozsah smernice o audiovizuálnych mediálnych službách tak, aby
tie služby, na ktoré sa smernica o audiovizuálnych mediálnych službách
nevzťahuje, podliehali čiastočne alebo úplne jej povinnostiam, alebo existujú
iné spôsoby, ako ochrániť tieto hodnoty? V ktorých oblastiach by bolo vhodné
klásť dôraz na samoreguláciu/koreguláciu? 12. Aký
by bol vplyv zmeny regulačného prístupu v audiovizuálnej oblasti na zásadu
krajiny pôvodu, a teda na jednotný trh? 13. Akým
spôsobom a v ktorých oblastiach preverí väčšia konvergencia v audiovizuálnom
prostredí vzťah medzi ustanoveniami smernice o audiovizuálnych mediálnych
službách a smernice o elektronickom obchode? Môžete uviesť konkrétne príklady z
praxe? 14. Aké
iniciatívy na európskej úrovni by mohli prispieť k zlepšeniu úrovne mediálnej
gramotnosti v Európe?
3.2.
Sloboda médií a pluralita[62]
Sloboda médií a pluralita sú zakotvené v
článku 11 Charty základných práv Európskej únie. Smernica o audiovizuálnych
mediálnych službách[63]
a pravidlá hospodárskej súťaže na európskej a vnútroštátnej úrovni prispievajú
k udržiavaniu plurality médií. Cez internet majú občania prístup k
neporovnateľnému množstvu informácií a obsahu, ktoré zďaleka presahujú ponuku
informácií z vnútroštátnych zdrojov a môžu sa zúčastňovať na tvorbe názorov.
Podporuje to slobodu prejavu a posilňuje pluralitu názorov. Zároveň sa menia spôsoby, ako ľudia
zaobchádzajú s informáciami. Mechanizmy filtrovania napr. vo forme
personalizovaných výsledkov vyhľadávania, prispievajú k tomu, aby ľudia získali
aktuálne informácie z oblasti, ktorá ich zaujíma, a z pohľadu, s ktorým
súhlasia. Na jednej strane takéto filtrovanie a mechanizmy personalizácie majú
jednoznačne potenciál posilniť postavenie občanov tým, že im umožnia účinne sa
orientovať v pretlaku informácií, ktorý charakterizuje digitálne prostredie, a
prijímať personalizované služby zodpovedajúce ich osobným potrebám. Na druhej
strane to môže znížiť úlohu médií ako redaktorov vo verejnej sfére a posilniť
úlohu poskytovateľov platforiem, napr. online spoločností. Tieto spoločnosti
môžu nielen určovať, aký obsah bude prístupný, ale môžu mať vplyv aj na voľbu,
napr. obmeňovaním poradia, v akom bude určitý obsah zobrazovaný, obmedzovaním
schopnosti občanov meniť menu alebo obmedzovaním určitých aplikácií. To by
mohlo de facto ovplyvniť voľbu občanov v rámci prístupu k ponuke médií
predstavujúcich pluralitu názorov a mohlo by to viesť k situácii, keď sa
občania môžu dostať do zraniteľnej situácie bez toho, aby si to uvedomovali.
Dostupnosť rôznych platforiem poskytujúcich používateľom cenný obsah, ako aj
otvorenosť týchto platforiem je dôležitou podmienkou na to, aby mediálne
prostredie prosperovalo. Členské štáty môžu uložiť prevádzkovateľom
sietí primerané povinnosti týkajúce sa povinnej prevádzky určitých vysielacích
kanálov pre verejnosť v prípade, že značné množstvo divákov využíva takéto
siete ako hlavný prostriedok na prístup k týmto kanálom[64]. Za okolností, keď je
schopnosť osloviť divákov závislá na obmedzených zdrojoch prenosu, je to spôsob
ako zabezpečiť poskytovanie určitých kanálov v prípade, že dostupnosť daného
obsahu považuje členský štát za nevyhnutnú z dôvodov všeobecného záujmu. V
prostredí širokopásmového pripojenia je v súvislosti s voľbou obsahu dostupného
divákom kapacita prenosu menšou prekážkou. Dostupnosť „obsahu verejného záujmu“ vrátane
online prostredia môže byť v praxi obmedzená obchodnými rozhodnutiami napr.
výrobcov zariadení a/alebo prevádzkovateľov platforiem, ku ktorým možno
pristupovať prostredníctvom tohto zariadenia, alebo samotnými poskytovateľmi
obsahu[65].
Členské štáty môžu tiež špecifikovať služby
digitálneho vysielania, ku ktorým musí byť zabezpečený prístup, a vnútroštátne
regulačné orgány môžu uložiť prevádzkovateľom povinnosť poskytovať prístup k
elektronickým programovým sprievodcom[66]. Aj keď je obsah dostupný, nájsť „obsah
verejného záujmu“ v posilnenom multikanálovom prostredí môže pre divákov
predstavovať problém. Preto majú členské štáty aj možnosť ukladať povinnosti
týkajúce sa prezentačných aspektov elektronických programových sprievodcov,
zoznamov a navigačných prostriedkov[67].
OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 15. Mala
by byť možnosť prednastavenej voľby prostredníctvom mechanizmov filtrovania,
vrátane vyhľadávania, predmetom verejnej intervencie na úrovni EÚ? 16. Čo by
malo byť rozsahom pôsobnosti existujúcich predpisov o prístupe (čl. 6
prístupovej smernice) a univerzálnych službách (čl. 31 smernice o univerzálnej
službe) vzhľadom na zvyšujúcu sa konvergenciu lineárnych a nelineárnych služieb
v spoločných platformách? Existujú v rámci konvergovaného vysielania/prostredia
širokopásmového pripojenia špecifické potreby na zabezpečenie dostupnosti a
možnosti nájsť a využiť „obsah verejného záujmu“?
3.3.
Komerčná komunikácia
V smernici o audiovizuálnych mediálnych
službách sa stanovujú limity vysielacích časov na vysielanie reklamy, napr. 12
minút za hodinu, a kritériá týkajúce sa reklamy určitých výrobkov, ako aj
reklamy súvisiacej s neplnoletými. Kvalitatívne pravidlá sa týkajú lineárnych a
nelineárnych služieb, pričom kvantitatívne pravidlá sa týkajú len lineárnych
služieb. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu medzi lineárnymi a nelineárnymi
službami a skutočnosť, že nelineárne služby môžu poskytovať poskytovatelia,
ktorí nepodliehajú právomoci EÚ, európski vysielatelia sa obávajú, že takáto
asymetria ich znevýhodňuje. V súvislosti s konvergenciou podrobujú
niektoré inovačné reklamné postupy súčasné pravidlá skúške. Komisia bola
informovaná o obavách týkajúcich sa vložených reklamných okien[68] prekrývajúcich lineárne služby
vysielateľov a smerovala na ňu otázka, či by to mohlo zmeniť podstatu regulácie
reklamy, najmä či by takéto prekrývajúce okná mohli byť zobrazované so súhlasom
používateľov a vysielateľov alebo bez neho. Skrytá reklama v online prostredí
by tiež mohla predstavovať problém. Personalizácia ponúkaného obsahu môže byť
prínosom pre spotrebiteľov a inzerentov, ale niekedy môže závisieť od
nástrojov, ktoré pre ochranu osobných údajov predstavujú problém. Európske
pravidlá ochrany údajov[69]
môžu zvýšiť dôveru spotrebiteľov v inovačné obchodné modely, čo je cieľom
návrhov Komisie na reformu regulačného rámca EÚ predložených v januári 2012[70]. Reklamný priemysel zaviedol
samoregulačný[71]
systém behaviorálnej reklamy na internete, ktorý môže v budúcnosti okrem
zobrazovaných reklám zahŕňať aj videoreklamy. Mali by sa zohľadniť aj
iniciatívy normalizácie v priemysle ako napr. „Do Not Track“ (DNT)[72]. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 17. Budú
súčasné pravidlá smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, pokiaľ ide o
komerčné komunikácie, stále primerané, keď sa konvergovaný svet postupne stáva
realitou? Môžete poskytnúť nejaké konkrétne príklady? 18. Aké
regulačné nástroje by najlepšie reagovali na rýchlo sa meniace reklamné
postupy? Existuje priestor na rozšírenie rozsahu pôsobnosti v prípade
samoregulácie/koregulácie? 19. Kto
by mal mať posledné slovo v otázke kedy akceptovať prekrývajúcu reklamu a
ostatné nové reklamné postupy na obrazovke?
3.4.
Ochrana neplnoletých
Neustály tok obsahu, ktorý je poskytovaný v
rámci odlišne regulovaných lineárnych a nelineárnych vysielacích kanálov,
oslabuje vplyv súčasného režimu regulujúceho prístup detí k obsahu lineárnych
kanálov. Problémom stále zostáva účinné overovanie veku pre prístup k obsahu, a
to aj v prípade adolescentov. Rozdiely v regulačnom prístupe v prípade rôznych
typov obsahu na obrazovke môžu sťažiť používateľom orientáciu v tom, na ktoré
orgánov sa majú obrátiť so sťažnosťou[73].
V rámci „Európskej stratégie vytvárania
lepšieho internetu pre deti“, ktorá sa začala v máji 2012[74], Komisia tvrdí, že by sa pre
deti mal vytvoriť kvalitnejší obsah a že by mali byť pri používaní internetu chránené.
Členmi tejto koalície sa stalo 31 popredných spoločností v celom hodnotovom
reťazci. V rámci koalície sa prostredníctvom samoregulačného procesu majú
vypracovať vhodné opatrenia v piatich kľúčových oblastiach: i) jednoduché
a účinné nástroje hlásenia problémov; ii) nastavenia ochrany súkromia
zodpovedajúce veku; iii) intenzívnejšie využívanie klasifikácie obsahu; iv)
väčšia dostupnosť a využívanie nástrojov rodičovskej kontroly; a v) účinné
odstraňovanie materiálov obsahujúcich zneužívanie detí. Niektoré z týchto
aktivít sa týkajú smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a mohli by byť
podporené zmenou právnych predpisov. Kolektívne výsledky a záväzky boli
zverejnené vrátane odporúčaní osvedčených postupov. Spoločnosti vydali v
súvislosti s vykonávaním týchto odporúčaní samostatné vyhlásenia. Komisia bude
ďalej spolupracovať s koalíciou ako platformou na diskusiu o pokroku počas roka
2013. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 20. Sú
platné pravidlá smernice o audiovizuálnych mediálnych službách dostatočné na
riešenie problémov súvisiacich s ochranou neplnoletých v konvergujúcom
mediálnom svete? 21. Aj
keď sú nástroje rodičovskej kontroly čoraz dostupnejšie na zariadeniach a
platformách používaných na prístup k obsahu, ich využívanie sa zatiaľ javí ako
obmedzené. Ktoré mechanizmy by boli vhodné na informovanie rodičov o takýchto
nástrojov? 22. Aké
opatrenia by boli vhodné na účinné overovanie veku používateľov audiovizuálneho
obsahu poskytovaného online? 23. Mali
by sa v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách vykonať zmeny, ktoré by
sa týkali hodnotenia obsahu, klasifikácie obsahu a rodičovskej kontroly, na
všetkých vysielacích kanáloch? 24. Mali
by mať používatelia viac informácií o tom, kde a akým spôsobom môžu vyjadriť
svoje pripomienky alebo podať sťažnosti týkajúce sa rôznych druhov obsahu? Sú
súčasné mechanizmy spracovania sťažností dostatočné? 25. Po
oznámeniach o škodlivom alebo nezákonnom obsahu, najmä keď sa týka detí, sú
spôsoby spracovania sťažnosti (finančné, regulačné alebo iné prostriedky) v
súvislosti s poskytovaním primeranej spätnej väzby dostatočné? Aké by mali byť
príslušné úlohy/právomoci verejných orgánov, mimovládnych organizácií a
poskytovateľov produktov a služieb, aby sa zabezpečilo, že sa k ľuďom, ktorí
oznamujú škodlivý alebo nezákonný obsah, dostane primeraná spätná väzba?
3.5.
Dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím
Technológia ponúka viac možností ako
kedykoľvek predtým ako pomôcť ľuďom s poškodeným zrakom, sluchom alebo
vnímaním. Tieto príležitosti môžu zostať nevyužité v prípade, že prístupný
obsah, t.j. titulky, znaková reč alebo zvukový opis, nie je vyrobený alebo
sprístupnený koncovým používateľom. Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách
už zaväzuje členské štáty, aby podporovali poskytovateľov mediálnych služieb,
aby svoje služby postupne sprístupňovali ľuďom s poškodeným zrakom alebo
sluchom. Vykonávanie tohto ustanovenia sa v jednotlivých členských štátoch
značne odlišuje. Prístupné služby môžu byť zahrnuté do povinností povinnej
prevádzky uložených členskými štátmi. Komisia predložila návrh smernice o
dostupnosti webových stránok[75]
a skúma, ako ďalej zlepšiť situáciu prístupných tovarov a služieb na trhu EÚ,
pričom stanovuje požiadavky všeobecnej prístupnosti v nadchádzajúcom Európskom
akte o prístupnosti. Prijatie európskej normy vzťahujúcej sa aj na
audiovizuálne otázky týkajúce sa prístupnosti sa očakáva na konci roka 2013. OTÁZKY PRE VEREJNÚ KONZULTÁCIU: 26. Myslíte
si , že sú v tejto oblasti potrebné ďalšie normy? 27. Aké
stimuly by bolo možné ponúknuť na podporu investícií do inovačných služieb pre
osoby so zdravotným postihnutím?
4.
Ďalšie kroky
Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby
sa vyjadrili k návrhom uvedeným v tejto zelenej knihe a aby poskytli
odpovede na konkrétne otázky, ktoré tu boli položené, a poslali ich na túto
adresu: CNECT-CONVERGENCE-AV@ec.europa.eu European Commission Directorate- General for Communications
Networks, Content and Technology Unit G1 Office BU25 05/181 B- 1049 -Brussels V tejto súvislosti môže Komisia zorganizovať
stretnutia so zainteresovanými stranami vrátane zástupcov priemyslu,
spotrebiteľov, investorov, členov Európskeho parlamentu a Rady. Svoje pripomienky pošlite do 31. 8. 2013.
Prijaté príspevky budú uverejnené na webovej stránke GR CONNECT, pokiaľ prispievateľ
neuvedie, že si to neželá. Upozorňujeme, že informácie o ochrane vašich
osobných údajov a spracovávaní príspevkov nájdete v časti vyhlásenie o ochrane
osobných údajov, ktoré je priložené k tejto konzultácii. [1] Glosár príslušných pojmov nájdete na http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/connectedTV. [2] Poskytovatelia OTT obsahu poskytujú audiovizuálny obsah
online, bez toho, aby ako takí boli poskytovateľmi elektronických komunikačných
služieb a prevádzkovateľmi sietí. [3] IHS Screen Digest. [4] IHS Screen Digest. [5] http://www.prnewswire.com/news-releases/western-viewers-fall-behind-in-the-web-connected-tv-revolution-168126616.html. [6] Zdroj: e-marketer. [7] Ročenka Európskeho audiovizuálneho observatória, oddiel
II, strana 171. [8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10.
marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym
predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa
poskytovania audiovizuálnych (AVMSD) mediálnych služieb (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010,
s. 1-24). [9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna
2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom
trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v.
ES L 178, 17.7.2000, s. 1-16). [10] Napr. článok 31 smernice o univerzálnych službách,
politika spektra, článok 6 prístupovej smernice. [11] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/creating-better-internet-kids. [12] http://ec.europa.eu/information_society/media_taskforce/doc/pluralism/hlg/hlg_final_report.pdf. [13] Eurostat 2012 Jednotlivci - Mobilný prístup na internet
(isoc_ci_im_i). [14] http://www.cisco.com/en/US/solutions/collateral/ns341/ns525/ns537/ns705/ns827/white_paper_c11-481360_ns827_Networking_Solutions_White_Paper.html. [15] Ročenka Medzinárodnej federácie pre video z roku 2012. [16] http://ec.europa.eu/internal_market/media/docs/elecpay/plum_tns_final_en.pdf. [17] http://newsroom.cisco.com/press-release-content?type=webcontent&articleId=888280. [18] Európske audiovizuálne observatórium; všetky zohľadnené
platformy: len internet, elektronická služba stiahnutia obsahu za jednorazový
poplatok, videoherné konzoly, káblová televízia, IPTV, vyhradené set-top boxy,
inteligentné telefóny, televízory s funkciou Smart TV, služba „Push VoD“ (cez
satelit, digitálna pozemná televízia), okrem aplikácií z virtuálneho obchodu
iTunes a Google Play. Nezahŕňa: archívy, upútavky, televízne seriály, katalógy
filmových kanálov zamerané na odbornú prípravu/vzdelávanie, filmy pre dospelých
alebo catch-up TV. [19] Platformy môžu byť v zariadení nainštalované výrobcami
alebo poskytované inými subjektmi, ako sú prevádzkovatelia elektronických
komunikačných sietí a káblových sietí, poskytovatelia OTT obsahu alebo
vysielatelia. [20] http://www.internetworldstats.com/stats9.htm. [21] Štúdia o hospodárskom potenciáli cezhraničných
spoplatnených audiovizuálnych mediálnych služieb, vypracovaná spoločnosťami TNS
Opinion, Plum a The Futures Company. Štúdia pripravená v mene Európskej komisie
- január 2012. http://ec.europa.eu/internal_market/media/elecpay/index_en.htm#maincontentSec1. [22] Spoločnosti produkujúce titulky alebo filmoví
producenti/distribútori majú rozsiahle korpusy (databázy) titulkov, často naraz
v mnohých odlišných jazykoch . Toto je pre vývoj špecializovaných systémov
strojového prekladu veľmi cenný nespracovaný materiál. [23] Napr. SUMAT (www.sumat-project.eu) a SAVAS (www.fp7-savas.eu) a pracovný program
IKT 2013, str. 47 http://cordis.europa.eu/fp7/ict/docs/ict-wp2013-10-7-2013-with-cover-issn.pdf. [24] Zelená kniha o online distribúcii audiovizuálnych
diel v Európskej únii: príležitosti a výzvy na jednotnom
digitálnom trhu, KOM(2011) 427 v konečnom znení. [25] Oznámenie Komisie o obsahu na digitálnom jednotnom trhu,
COM(2012) 789 final. [26] Bude sa zaoberať týmito prvkami: teritorialita vnútorného
trhu; harmonizácia, obmedzenia a výnimky v oblasti autorských práv v digitálnom
veku; fragmentácia trhu EÚ s autorskými právami a spôsob, akým by sa dala
vylepšiť účinnosť a efektívnosť presadzovania právnych predpisov pri súčasnom
podporovaní jeho legitímnosti v širšom kontexte reformy v oblasti autorských
práv. [27] Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Prvá správa
o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2009 – 2010:
Podpora európskych diel v plánovaných audiovizuálnych mediálnych službách
a v službách na požiadanie, COM/2012/0522. [28] Konečná štúdia o vykonávaní ustanovení smernice o
audiovizuálnych mediálnych službách, týkajúca sa podpory európskych diel v
audiovizuálnych mediálnych službách, 13. decembra 2011. [29] http://www.guardian.co.uk/media/2012/jun/13/premier-league-tv-rights-3-billion-sky-bt. [30] Pozri tiež bod 3.1 o ochrane údajov. [31] Vec COMP/38.173 — spoločný predaj mediálnych práv na FA
Premier League, vec COMP//37.214 — spoločný predaj mediálnych práv na nemeckú
Bundesligu a vec COMP/37.398 — spoločný predaj obchodných práv Ligy majstrov
UEFA. [32] Vec COMP/M.2876 Newscorp//Telepiù. [33] Vec C-418/01 IMS Health, C-418/01, GmbH & Co. OHG v
NDC Health GmbH & Co. KG [2004] ECR I-5039. [34] Spojené veci C-403/08 a C-429/08 Football Association
Premier League Ltd & Others v QC Leisure & Others - Karen Murphy v
Media Protection Services Ltd, rozsudok zo 4.októbra 2011. Pozri tiež
oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a
sociálnemu výboru s názvom „Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný
digitálny trh elektronického obchodu a online služieb“, z 11. januára 2012,
strana 7. [35] Výdavky spotrebiteľov na kúpu DVD nosičov zaznamenali od
roku 2010 do roku 2011 pokles o 7,7 %, pričom výdavky spotrebiteľov na
služby videa na požiadanie stúpli o 20,1 % na celkovú hodnotu 1,2 miliárd
EUR. Európska videoročenka, 2012, s. 7. Medzi rokmi 2008 a 2010 sa v Spojenom
kráľovstve čas strávený sledovaním online videa viac ako zdvojnásobil a
dosiahol hodnotu 31 minút za deň; vo Francúzsku stúpol o 104 % na 24
minút za deň. Zdroj: Cimscore. [36] Pozri poznámku pod čiarou 28: Podľa štúdie o vykonávaní smernice o
audiovizuálnych mediálnych službách o podpore európskych diel počas obdobia
medzi rokmi 2006 – 2008 vývoz formátov z Európy do severnej Ameriky, južnej
Ameriky a Ázie predstavoval 5084 vysielacích hodín a obchod s formátmi v rámci
Európy dosiahol 19 995 vysielacích hodín. Vývoz formátov z Európy do severnej
Ameriky predstavoval 2213 hodín, pričom vývoz zo severnej Ameriky do Európy
dosiahol 8363 hodín. [37] Príkladom formátov, ktoré sa globálne vyvážajú a
lokalizujú, sú programy ako „Milionár“ alebo „Ruku na to“ a seriálov ako „The
Killing (Zločin)“ a „The Bridge“. [38] Pozri poznámku pod čiarou 28. [39] Obsahujú normy vysielania DVB a internetový protokol na
poskytovanie obsahu. Ostatné ako MPEG 25 a HTML-5 môžu v budúcnosti zohrávať
podstatnejšiu úlohu. [40] Podľa dostupných informácií v čase písania, HbbTV je už
pravidelne v prevádzke v Českej republike, Dánsku, Francúzsku, Nemecku,
Holandsku, Španielsku a Švajčiarsku. Rakúsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko a TR už oznámili
svoje plány zaviesť HbbTV alebo vykonávajú skúšobnú prevádzku. Záujem je aj
mimo Európy. [41] Existujú aj portály prevádzkovateľov sietí a portály
výrobcov založené na HbbTV, ako aj nezávislé aplikácie. [42] YouView bolo otvorené v júli 2012 so svojím vlastným
ekosystémom niekoľkých spoločnosti, ktoré spolupracujú. Ako ostatné platformy
vertikálneho trhu, nemá plne normalizované usporiadanie. [43] MHP alebo multimediálnu domácu platformu môžeme opísať ako
súbor inštrukcií, ktoré sa zadávajú prijímaču digitálneho televízneho signálu,
čo má robiť s interaktívnou televíznou aplikáciou, ktorú prijal. http://www.dvb.org/technology/fact_sheets/DVB-MHP_Factsheet.pdf. [44] Prediskutované na stretnutiach so zainteresovanými
stranami. [45] Niekoľko poskytovateľov sa venuje tomuto problému napr.: http://www.smarttv-alliance.org;
Otvorené IPTV fórum. [46] http://ec.europa.eu/digital-agenda. [47] https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/connecting-europe-facility. [48] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/line-public-consultation-specific-aspects-transparency-traffic-management-and-switching-open. [49] https://ec.europa.eu/digital-agenda/node/118. [50] Toto je skutočná hodnota, ktorá musí byť zabezpečená podľa
článku 167 ZFEÚ. [51] Článok 1.1 písm. g) smernice o audiovizuálnych mediálnych
službách: „audiovizuálna mediálna služba na požiadanie“ (t. j. nelineárna
audiovizuálna mediálna služba) je audiovizuálna mediálna služba poskytovaná
poskytovateľom mediálnej služby na sledovanie programov v momente, ktorý
si užívateľ zvolil, a na jeho osobitnú žiadosť na základe katalógu
programov zostaveného poskytovateľom mediálnej služby. [52] Je to fyzická alebo právnická osoba, ktorá má redakčnú
zodpovednosť za výber audiovizuálneho obsahu audiovizuálnej mediálnej služby a
určuje spôsob, akým je organizovaná (článok 1 ods. 1 písm. d smernice o
audiovizuálnych mediálnych službách). Nezahŕňa to fyzické alebo právnické
osoby, ktoré len prenášajú programy, za ktoré sú redakčne zodpovedné tretie
strany. [53] Čl. 2 ods. 4 smernica o audiovizuálnych mediálnych
službách. [54] Pozri najmä „ustanovenie o vnútornom trhu“ v článku 3, ako
aj článok 4 a články 6 - 8. [55] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES
z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných
údajov a voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281 23.11.1995,
s. 31-50. [56] Napr. smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách
chráni pred zavádzajúcimi alebo agresívnymi obchodnými praktikami a
zabezpečuje, že každé tvrdenie obchodníkov v EÚ je jasné, presné a odôvodnené;
a smernicou 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov sa reguluje niekoľko oblastí
práv spotrebiteľov a niektoré sa harmonizujú. Informácie o digitálnych produktoch,
ktoré sa majú sťahovať alebo sledovať online, napr. budú musieť byť opatrené
informáciou o interoperability a funkčnosti. [57] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Obnovená stratégia
EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 - 2014,
KOM(2011) 681 v konečnom znení,
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0681:FIN:SK:PDF. [58] https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/principles-better-self-and-co-regulation-and-establishment-community-practice. [59] Článok 4 ods. 7 [60] Článok 33. [61] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky prístup k
mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, KOM(2007) 833 v konečnom znení. [62] Pozrite si prosím aj verejné konzultácie týkajúce sa
slobody médií a plurality http://ec.europa.eu/digital-agenda. [63] Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách podporuje
pluralitu médií tak, že umožňuje voľný obeh mediálnych služieb v rámci
jednotného trhu na základe zásady krajiny pôvodu, a napr. prostredníctvom
článku 14. To, spolu so špecifickými pravidlami na podporu európskych diel,
podporuje pluralitu médií. [64] Článok 31 smernice 2002/22/ES o univerzálnej službe
zmenenej smernicou 2009/136/ES o občianskych právach. [65] V prípade zariadenia na príjem digitálnej televízie, by sa
na zabezpečenie interoperability mohol uplatniť článok 24 smernice o
univerzálnej službe. Prílohou VI sa v súčasnosti zabezpečuje napr. to, že
signály prenášané v nezakódovanej forme sa zobrazujú na zariadeniach schopných
dekódovať kódované vysielanie. [66] Čl. 5 ods. 1b) prístupovej smernice 2002/19/ES, zmenenej
smernicou 2009/140/ES. [67] Čl. 6 ods. 4.prístupovej smernice 2002/19/ES, zmenenej
smernicou 2009/140/ES. [68] Vizuálne prvky, ktoré sa objavujú na obrazovke počas
vysielania. [69] Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách a
navrhované nariadenie o ochrane údajov, ktorým sa mení súčasná smernica o
ochrane údajov. [70] COM (2012) 11 - nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov
a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie
o ochrane údajov). [71] Celoeurópsky samoregulačný rámec pre behaviorálnu reklamu
na internete: http://www.iabeurope.eu/news/self-regulation-framework.aspx. [72] Globálna norma pre DNT opisuje technické podrobnosti
„signálu“, ktorý používatelia môžu zasielať svojim poskytovateľom
prostredníctvom svojho on-line vybavenia vrátane internetového prehliadača.
Tento signál uvádza ich preferencie, pokiaľ ide o sledovanie.
http://blogs.ec.europa.eu/neelie-kroes/donottrack/. [73] Príkladom prípadu, v rámci ktorého sa táto otázka rieši,
je ParentPort. [74] http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/12/445. [75] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady
o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora, COM(2012) 721
final.