Budúcnosť zachytávania a ukladania oxidu uhličitého

Zachytávanie a ukladanie CO₂ (CCS) je technika zachytávania emisií oxidu uhličitého z veľkých zdrojov, ako sú elektrárne, ich stláčania a dopravy s cieľom ich bezpečného ukladania hlboko v zemi. Táto technológia má veľký potenciál pri zmierňovaní zmeny klímy. Súvisiace náklady, najmä pokiaľ ide o zachytávanie emisií, sú však vysoké.

AKT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Budúcnosť zachytávania a ukladania CO₂ v Európe (COM(2013) 180 final z 27. marca 2013)

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO OZNÁMENIA?

V oznámení Európskej komisie sa vyzdvihuje, že CCS je kľúčovou technológiou pri prechode na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050. Pomocou tejto technológie je možné zosúladiť zvyšujúci sa dopyt po fosílnych palivách s potrebou zníženia emisií skleníkových plynov. Oznámenie obsahuje prehľad doterajšieho pokroku a zaujíma sa o názory zainteresovaných strán o niekoľkých možnostiach s cieľom podporovať širšie a obchodne rentabilné využívanie tejto technológie v Európskej únii (EÚ).

HLAVNÉ BODY

Vo svete sa úspešne v demonštračnom rozsahu realizuje viac ako 20 projektov CCS. Osem z týchto projektov zahŕňa celé zachytávanie, dopravu a ukladanie. Žiadny z nich sa nenachádza v EÚ.

V oznámení sa identifikujú prekážky, ktoré bránia širokému využívaniu CCS:

• chýbajú hospodárske dôvody na investovanie do CCS, vzhľadom na nízku úroveň cien ETS;
• námietky verejnosti proti ukladaniu CO₂ na pevnine (pozri Kontext);
• dostatočné skladovacie kapacity existujú, nie všetky kapacity sú však dostupné alebo sa nachádzajú v blízkosti emitentov CO₂;
• potreba medzinárodnej spolupráce.

Financovanie veľkých demonštračných projektov CCS je dostupné v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu a programu NER300.

KONTEXT

Oxid uhličitý možno ukladať na rôznych miestach, najmä v zásobníkoch ropy, zemného plynu alebo v hlbokých soľných zásobníkoch a uhoľných ložiskách, v ktorých nie je možná ťažba. Nesmie sa dostať do kontaktu s atmosférou. V právnom predpise o geologickom ukladaní CO₂, ktorý je známy pod názvom smernica o CCS a platí od roku 2009, sa stanovuje povinný postup pri výbere, udeľovaní povolení, prevádzke a zatváraní úložísk. Nesmú predstavovať žiadne významné riziko úniku alebo poškodenia ľudského zdravia alebo životného prostredia.

Medzivládny panel o zmene klímy vo svojej správe z roku 2005 dospel k záveru, že ak sa geologické zásobníky vhodne vyberú a riadia, s „veľkou pravdepodobnosťou“ môžu udržať viac ako 99 % uloženého CO₂ viac ako 100 rokov a „pravdepodobne“ môžu udržať 99 % dlhšie ako 1 000 rokov.

Ďalšie informácie nájdete na webovej lokalite Európskej komisie o zachytávaní a ukladaní uhlíka na geologických úložiskách.

Posledná aktualizácia 19.08.2015