Vzájomné uznávanie tovaru

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Nariadenie (EÚ) 2019/515 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inej krajine EÚ

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

Jeho cieľom je posliniť vnútorný trh zlepšením uplatňovania zásady vzájomného uznávania* v oblasti tovaru a odstránením neodôvodnených prekážok obchodu. Tento cieľ dosahuje:

• vymedzením práv a povinností vyplývajúcich z tejto zásady pre vnútroštátne orgány a podniky v prípade, keď sa tovar predáva v inej krajine EÚ,
• poskytnutím ochranných opatrení, ak je vzájomné uznanie zamietnuté v individuálnych prípadoch,
• posilnením úlohy vnútroštátnych kontaktných miest pre výrobky ako poskytovateľov informácií a ako komunikačných bodov medzi vnútroštátnymi orgánmi a spoločnosťami.

Týmto právnym predpisom sa nahrádza nariadenie (ES) č. 764/2008.

HLAVNÉ BODY

Zásada vzájomného uznávania zabezpečuje prístup na trh pre tovar, ktorý nepodlieha harmonizačným právnym predpisom EÚ alebo im podlieha len čiastočne.

Nariadenie sa vzťahuje na:

• všetky druhy tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inej krajine EÚ, vrátane poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybárstva bez ohľadu na spôsob výroby alebo spracovania,
• vnútroštátne správne rozhodnutia, ktorými sa obmedzuje alebo zamieta prístup takého tovaru na trh danej krajiny.

Ak má príslušný orgán v krajine dovozu v úmysle posudzovať tovar, podniky môžu použiť dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní, aby preukázali, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inej krajine EÚ.

Vnútroštátne orgány, ktoré posudzujú dovážaný tovar podľa zásady vzájomného uznávania, musia:

• okamžite kontaktovať dotknuté podniky a vysvetliť im plánované posúdenie,
• umožniť, aby sa tovar distribuoval a predával, zatiaľ čo ho posudzujú (pokiaľ v ich krajine neexistuje pre tovar postup predchádzajúceho povolenia alebo pokiaľ prístup na trh dočasne nepozastavia),
• akceptovať vyhlásenie o vzájomnom uznávaní spoločne s podpornými dôkazmi potrebnými na overenie informácií v ňom uvedených ako dostatočné na preukázanie skutočnosti, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inej krajine EÚ. Ak nie je vyhlásenie predložené, príslušný orgán môže požiadať dotknuté podniky, aby poskytli dokumenty a informácie o vlastnostiach daného tovaru alebo druhu tovaru aj o uvedení tovaru na trh v súlade s právnymi predpismi v inej krajine EÚ,
• náležite zohľadniť obsah protokolov o skúškach alebo certifikátoch vydaných orgánom posudzovania zhody, ktoré poskytol ktorýkoľvek podnik v rámci posudzovania,
• okamžite oznámiť podniku – a Európskej komisii a krajinám EÚ do 20 dní – ak prijmú rozhodnutie zamietnuť alebo obmedziť prístup tovaru na trh,
• pri prijatí záporného správneho rozhodnutia dostatočne podrobným a podloženým spôsobom uviesť dôvody rozhodnutia obmedziť alebo zamietnuť prístup na trh vrátane týchto informácií:
  • vnútroštátne technické pravidlo, na ktorom je rozhodnutie založené,
  • legitímne dôvody verejného záujmu, ktorými je odôvodnené uplatnenie tohto vnútroštátneho technického pravidla,
  • vedecké a technické dôkazy, ktoré boli zvážené,
  • zhrnutie relevantných argumentov, ktoré predložil dotknutý podnik,
  • dôkazy preukazujúce, že rozhodnutie je primerané,
  • jednotlivé vnútroštátne opravné prostriedky dostupné pre podnik a lehoty na ich uplatnenie vrátane možnosti využiť bezplatnú službu SOLVIT (čo môže viesť k vydaniu stanoviska Komisie).

Vnútroštátne orgány, ktoré posudzujú dovážaný tovar, môžu dočasne pozastaviť jeho predaj alebo distribúciu, pričom okamžite informujú podnik, Komisiu a krajiny EÚ, ak:

• za zvyčajných alebo dostatočne predvídateľných podmienok používania predstavuje tovar závažné riziko z hľadiska bezpečnosti alebo zdravia osôb alebo životného prostredia vrátane rizika, ktorého dôsledky nie sú okamžité, ktoré si vyžaduje rýchly zásah zo strany príslušného orgánu, alebo
• sprístupňovanie tovaru alebo tovaru určitého druhu na trhu v danej krajine EÚ sa v tejto krajine EÚ vo všeobecnosti zakazuje z dôvodu ochrany verejnej morálky alebo bezpečnosti.

Ak SOLVIT centrá nedokážu nájsť v individuálnom prípade vhodné riešenie prostredníctvom postupu SOLVIT, Komisia môže pomôcť pri riešení prípadu na žiadosť ktoréhokoľvek SOLVIT centra tak, že vydá stanovisko. Komisia na tento účel:

• musí posúdiť, či je rozhodnutie vnútroštátneho orgánu zlučiteľné so zásadou vzájomného uznávania a s požiadavkami nariadenia,
• ak sú potrebné doplňujúce informácie alebo dokumenty, musí požiadať príslušné SOLVIT centrum, aby kontaktovalo podnik alebo príslušný orgán s cieľom získať takéto doplňujúce informácie alebo dokumenty,
• musí vydať stanovisko do 45 dní,
• príslušné SOLVIT centrum musí so stanoviskom oboznámiť podnik a vnútroštátny orgán. Komisia musí stanovisko oznámiť krajinám EÚ,
• podľa potreby sa v stanovisku uvedú akékoľvek obavy, ktorým by sa mala v rámci prípadu siete SOLVIT venovať pozornosť, alebo sa musia predložiť odporúčania s cieľom pomôcť pri riešení prípadu.

Každá krajina EÚ musí na svojom území zriadiť a udržiavať kontaktné miesta pre výrobky a musí zabezpečiť, aby mali dostatočné právomoci a primerané zdroje. Kontaktné miesta pre výrobky musia:

• poskytovať online informácie o
  • zásade vzájomného uznávania a uplatňovaní nariadenia v ich krajine,
  • kontaktných údajoch príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane údajov orgánov zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním vnútroštátnych technických pravidiel platných v ich krajine,
  • opravných prostriedkoch a postupoch dostupných v ich krajine v prípade sporu vrátane postupu SOLVIT stanoveného v nariadení,
• odpovedať zdarma do 15 dní na žiadosti spoločností alebo vnútroštátnych orgánov o ďalšie informácie,
• podľa potreby pomôcť s nadviazaním kontaktu medzi vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s postupom posudzovania podľa nariadenia.

EÚ môže na podporu nariadenia financovať tieto činnosti:

• kampane na zvyšovanie informovanosti,
• vzdelávanie a odborná príprava,
• spolupráca medzi kontaktnými miestami pre výrobky a príslušnými orgánmi a technická logistická podpora tejto spolupráce,
• zhromažďovanie údajov o fungovaní zásady vzájomného uznávania a jej vplyve na jednotný trh EÚ s tovarom,
• výmena úradníkov a najlepších postupov.

Komisia musí nariadenie vyhodnotiť do 20. apríla 2025 a potom každé štyri roky a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Vykonávací akt

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/1668 sa stanovujú podrobnosti, podľa ktorých je potrebné upraviť Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) na účely vzájomného uznávania.

Vo vykonávacom nariadení sa zavádza používanie ICSMS pri týchto úkonoch:

• oznamovanie správnych rozhodnutí (článok 5),
• oznamovanie dočasných pozastavení (článok 6),
• oznamovanie stanovísk Komisie všetkým krajinám EÚ (článok 8),
• výmena informácií medzi príslušnými orgánmi krajín EÚ, ktoré zodpovedajú za overovanie údajov a dokumentov predložených podnikmi počas posudzovania (článok 10).

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 19. apríla 2020.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

• Vzájomné uznávanie tovaru (Európska komisia).

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2004 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008 (Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 1 – 18)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1 – 44)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1 – 38)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1 – 142)

Následné zmeny nariadenia (EÚ) 2017/625 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1 – 15)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549 – 607)

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30 – 47)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1 – 24)

Pozri konsolidované znenie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. Decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4 – 17)

Pozri konsolidované znenie.

Posledná aktualizácia 27.11.2020