Posudzovanie určitých účinkov plánov a programov na životné prostredie (SEA)

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2001/42/ES – smernica o strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA)

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

• Cieľom smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zohľadnenie environmentálnych hľadísk pri príprave, prijímaní a vykonávaní plánov a programov.
• Podporuje trvalo udržateľný rozvoj tým, že zaručuje environmentálne posudzovanie určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.

HLAVNÉ BODY

• Verejné plány a programy zahrnuté do účinnosti smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA) prechádzajú počas prípravy a pred prijatím environmentálnym posudzovaním.
• Smernica platí pre tieto verejné plány a programy (a ich zmeny), ktoré vypracoval a/alebo prijal príslušný orgán a ktoré podliehajú právnym, regulačným a správnym predpisom:
  • plány a programy, ktoré sa pripravujú pre osobitné sektory (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka a využívanie územia) a ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA),
  • plány a programy, ktoré vyžadujú posudzovanie podľa článkov 6 a 7 „smernice o biotopoch“;
  • plány a programy iné ako plány a programy podľa smernice EIA (bez obmedzenia na vyššie uvedené sektory), ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov a ktoré majú podľa krajín EÚ pravdepodobne významné účinky na životné prostredie. Krajiny EÚ to môžu určiť buď preskúmaním každého jednotlivého prípadu, alebo špecifikovaním typov plánov a programov, alebo kombináciou oboch týchto prístupov.
• Smernica stanovuje postup a rad krokov, ktoré sa musia dodržať pri posudzovaní plánu alebo programu, na ktorý sa smernica vzťahuje. Tieto kroky zahŕňajú:
  • stanovenie rozsahu pôsobnosti,
  • vypracovanie environmentálnej správy,
  • zapojenie verejnosti a porada s ňou,
  • rozhodovanie a
  • monitorovanie.
• V smernici sa ďalej vyžaduje, aby sa preverovaniu podrobili:
  • plány a programy iné, ako sú uvedené v článku 3 ods. 2, ktoré však stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov, ako aj
  • plány a programy, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni, a menšie modifikácie plánov a programov, ale len v prípade, ak budú mať pravdepodobne významné environmentálne účinky.
• Priestor krajín EÚ na voľné uváženie o preverovaní určitých plánov a programov obmedzujú kritériá dôležitosti stanovené v prílohe II. Priestor tiež obmedzuje celkový cieľ smernice, ktorým je zabezpečenie vysokého stupňa ochrany životného prostredia.
• Do účinnosti smernice nie sú zahrnuté plány a programy, ktorých jediným účelom je národná obrana alebo civilná ochrana, a finančné alebo rozpočtové plány a programy.
• Osobitný súbor pravidiel platí pre skoré fázy rozhodovania pri príprave plánov a programov, t. j. pre:
  • vypracovanie správy o pravdepodobných významných účinkoch na životné prostredie,
  • informovanie verejnosti a orgánov pre životné prostredie a poradu s nimi,
  • vedenie cezhraničných porád s krajinami EÚ, ktoré budú potenciálne zasiahnuté,
  • určenie opatrení na riešenie a monitorovanie významných dopadov na životné prostredie.
• Environmentálna správa musí okrem iného obsahovať nasledujúce informácie:
  • obsah plánu alebo programu, jeho hlavné ciele a vzťah k iným relevantným plánom alebo programom,
  • súčasný stav životného prostredia a jeho pravdepodobný vývoj v prípade, že sa plán alebo program nevykoná,
  • všetky existujúce problémy životného prostredia, ktoré sú pre plán alebo program relevantné, najmä problémy súvisiace so sústavou území Natura 2000,
  • opatrenia určené na predchádzanie každému významnému nepriaznivému účinku na životné prostredie, jeho zmenšenie a kompenzáciu,
  • opis spôsobu, akým sa posudzovanie vykonalo,
  • opatrenia určené na monitorovanie,
  • netechnické zhrnutie informácií uvedených vyššie.
• Návrh plánu alebo programu a environmentálna správa musia byť poskytnuté verejnosti a orgánom zodpovedným za oblasť životného prostredia. Tieto orgány a verejnosť musia mať príležitosť vyjadriť svoje názory na návrh plánu alebo programu v skorej fáze a v dostatočnom čase pred jeho prijatím alebo postúpením do legislatívneho procesu.
• Krajina EÚ zodpovedná za vypracovanie plánu alebo programu musí zaslať jeho kópiu spolu s kópiou environmentálnej správy iným krajinám EÚ:
  • ak usúdi, že plán alebo program bude mať pravdepodobne účinky na životné prostredie na území týchto krajín EÚ,
  • na žiadosť týchto krajín EÚ.
• Počas prípravy plánu alebo programu a pred jeho prijatím musí príslušný orgán vziať do úvahy environmentálnu správu, stanoviská relevantných orgánov a verejnosti, ako aj výsledky všetkých cezhraničných porád.
• Po prijatí plánu alebo programu musí zodpovedná krajina EÚ informovať všetky dotknuté strany, ktoré boli zapojené do porád, a poskytnúť im:
  • plán alebo program ako bol schválený,
  • vyhlásenie, v ktorom je zhrnuté, ako boli integrované environmentálne hľadiská, a správu o vplyve na životné prostredie,
  • stanoviská a výsledky porád,
  • dôvody pre výber schváleného plánu alebo programu,
  • uskutočnené monitorovacie opatrenia.
• Posúdenie účinkov na životné prostredie podľa smernice SEA neruší záväzok vykonať posúdenie, ktoré vyžaduje smernica EIA, či splniť požiadavky iných právnych predpisov EÚ.
• Krajiny EÚ môžu zabezpečiť koordinované alebo spoločné postupy, aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania účinkov na životné prostredie v prípade plánov a programov, u ktorých záväzok vykonať posúdenie vzniká súčasne z tejto smernice a z iných právnych predpisov EÚ.
• Od 21. júla 2006 a každých sedem rokov od tohto dátumu bude predkladať Európska komisia správy o uplatňovaní smernice Európskemu parlamentu a Rade.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 21. júla 2001. V krajinách EÚ mala byť transponovaná do 21. júla 2004.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

• Strategické environmentálne posudzovanie – SEA (Európska komisia).

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30 – 37)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 – 50)

Následné zmeny smernice 92/43/EHS boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1 – 21)

Pozri konsolidované znenie.

Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uplatňovaní a účinnosti smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní (smernica 2001/42/ES) [KOM(2009) 469 v konečnom znení zo 14. septembra 2009]

Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu podľa článku 12 ods. 3 smernice 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie [COM(2017) 234 vfinal z 15. mája 2017]

Posledná aktualizácia 11.10.2018