Riešenie problémov zlyhávajúcich finančných inštitúcií

HLAVNÉ BODY

Banky v ťažkostiach – predchádzanie

• Každá banka musí pripraviť plán ozdravenia a predložiť ho príslušnému vnútroštátnemu orgánu.
• Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií musí tiež vypracovať plán riešenia krízových situácií, ak ozdravenie nie je účinné a je potrebná reštrukturalizácia (riešenie krízových situácií finančných inštitúcií).
• V obidvoch plánoch sa stanovujú opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade, že bude mať banka ťažkosti vedúce k jej zlyhaniu.

Banky v zložitej finančnej situácii – včasná intervencia

Keď sa banka nachádza v zložitej finančnej situácii, príslušný vnútroštátny orgán má právomoc zasiahnuť, napr. vymenovaním dočasného správcu banky.

Zlyhávajúce banky – reštrukturalizácia (riešenie)

• Ak aj naďalej pokračuje úpadok banky, vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií má k dispozícii rôzne právomoci na reštrukturalizáciu s cieľom minimalizovať náklady v prípade jej zlyhania.
• Tento mechanizmus záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktorý znamená zmenu taktiky v porovnaní s verejným nástrojom podpory, mal nadobudnúť účinnosť do januára 2016. Členské štáty sa mohli rozhodnúť začleniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov do svojich právnych systémov ešte pred týmto dátumom.
• Keď banka krachuje, náklady na reštrukturalizáciu kryjú ako prví akcionári. Potom sú vyzvaní prispieť veritelia a nakoniec sa pripájajú nezaručení vkladatelia (ktorí majú v držbe vklady nad 100 000 EUR). Pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2017/2399 sa harmonizovali pravidlá týkajúce sa hierarchie bankových veriteľov prostredníctvom vytvorenia novej triedy nadriadeného dlhu bez prioritného postavenia, ktorý má v rámci konkurzného konania vyššie postavenie než nástroje vlastných zdrojov a podriadené záväzky, ale nižšie ako iné nadriadené záväzky. Cieľom tohto nového postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania je zlepšiť uplatňovanie nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ ide o dlhové nástroje oprávnené na minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Takisto bude v rámci EÚ pomáhať globálne systémovo dôležitým inštitúciám pri vykonávaní normy celkovej kapacity na absorpciu strát.
• Akcionári a veritelia musia prispieť k pokrytiu straty zlyhávajúcej inštitúcie. Pokrývajú straty v rozsahu minimálne 8 % celkových záväzkov (dlhy alebo záväzky) banky, ktorá podstupuje plán reštrukturalizácie. V prípade, že ešte zostávajú straty, ktoré treba pokryť, môže zasiahnuť fond na riešenie krízových situácií (pozri ďalej). K ďalším právomociam vnútroštátnych orgánov patrí možnosť predať inštitúciu, ktorá je v reštrukturalizácii, alebo ju zlúčiť s inou inštitúciou.
• Na vykonávanie normy celkovej kapacity na absorpciu strát, ktorú vypracovala Rada pre finančnú stabilitu v novembri 2015, sa pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2019/879 zaviedli nové pravidlá týkajúce sa kapacity úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu.
• Pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2022/2556 sa zosúlaďujú ustanovenia smernice a niekoľkých ďalších súvisiacich smerníc s požiadavkami v oblasti rizika IKT pre finančné subjekty, ako sú uvedené v nariadení (EÚ) 2022/2554 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (pozri súhrn).

Národné fondy na riešenie krízových situácií na zabezpečenie finančnej podpory pre plány na reštrukturalizáciu bánk

Každý členský štát musí zriadiť národný fond na riešenie krízových situácií financovaný vopred úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami so sídlom na jej území. Tento fond sa využíva na financovanie reštrukturalizácie zlyhávajúcej banky.

Jednotné európske miesto prístupu

Pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2023/2864 sa do smernice 2014/59/EÚ vkladá článok, ktorým sa od 10. januára 2030 vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že pri zverejňovaní akýchkoľvek regulovaných informácií príslušný subjekt tieto informácie zároveň predloží orgánu zberu údajov. Informácie musí oznámiť aj Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy na účely ich sprístupnenia na jednotnom európskom mieste prístupu zriadenom podľa nariadenia (EÚ) 2023/2859.

Stanovenie internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanom základe

Pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2024/1174 sa zavádzajú pravidlá, ktoré umožňujú orgánom pre riešenie krízových situácií za určitých podmienok stanoviť internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanom základe. Tým sa má zmierniť možnosť neprimeraného, škodlivého vplyvu na niektoré štruktúry bankových skupín, konkrétne na tie, ktoré pôsobia v rámci materskej holdingovej spoločnosti, a niektoré prevádzkové štruktúry spoločností – scenár, ktorý identifikovala Európska komisia. Ak orgán pre riešenie krízových situácií povolí bankovej skupine uplatňovať toto konsolidované zaobchádzanie, sprostredkujúce dcérske spoločnosti nebudú povinné odpočítať svoje individuálne podiely na internej minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Vykonávacie akty a delegované akty

V rokoch 2015 až 2024 prijala Komisia súbor vykonávacích a delegovaných aktov v súvislosti so smernicou 2014/59/EÚ. Patria k nim:

• delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 o:
  • výpočte a úprave rizikového profilu inštitúcií a príspevkov, ktoré majú banky uhrádzať do fondov na riešenie krízových situácií,
  • informáciách, ktoré musia banky poskytovať, aby bolo možné vypočítať ich príspevok do fondu na riešenie krízových situácií,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/778
  • okolnostiach a podmienkach, za ktorých sa platba príspevkov inštitúcie do fondu na riešenie krízových situácií môže čiastočne alebo úplne odložiť,
  • kritériách, pomocou ktorých sa určuje, ktoré činnosti, služby a operácie inštitúcie sú zásadné pre hospodárstvo, a
  • kritériách na stanovenie hlavných oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/860, ktorým sa bližšie určujú okolnosti, za ktorých je vylúčenie z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu nevyhnutné podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/911 o forme a obsahu opisu dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/962 o jednotných formátoch, vzoroch a vymedzeniach na identifikáciu a predkladanie informácií príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií Európskemu orgánu pre bankovníctvo,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/1075, ktoré sa okrem iného týka predpisov, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/1400 o minimálnych prvkoch plánu reorganizácie obchodnej činnosti a minimálnom obsahu správ o jeho vykonávaní,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/1401 o predpisoch týkajúcich sa metodík a zásad vzťahujúcich sa na ocenenie záväzkov vyplývajúcich z derivátov,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/1450 o kritériách týkajúcich sa metodiky stanovovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,
• delegované nariadenie (EÚ) 2016/1712 o predpisoch týkajúcich sa informácií o finančných zmluvách,
• delegované nariadenie (EÚ) 2017/867 o triedach dohôd, ktoré majú byť chránené v rámci čiastočného prevodu majetku,
• delegované nariadenie (EÚ) 2018/344 o regulačných technických predpisoch, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodík oceňovania rozdielu v zaobchádzaní pri riešení krízovej situácie,
• delegované nariadenie (EÚ) 2018/345 o regulačných technických predpisoch, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodiky odhadovania hodnoty aktív a záväzkov inštitúcií alebo subjektov,
• delegované nariadenie (EÚ) 2019/348 o regulačných technických predpisoch, v ktorých sa stanovujú kritériá na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/622 o vykonávacích technických predpisoch, pokiaľ ide o vzory, pokyny a metodiku na podávanie správ Európskemu orgánu pre bankovníctvo o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,
• delegované nariadenie (EÚ) 2021/1118 o regulačných technických predpisoch, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v smernici 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice,
• delegované nariadenie (EÚ) 2021/1340 o regulačných technických predpisoch, ktorými sa určuje obsah zmluvných podmienok o uznávaní právomoci prerušiť proces riešenia krízovej situácie,
• delegované nariadenie (EÚ) 2021/1527 o regulačných technických predpisoch, ktorými sa určuje obsah zmluvných podmienok o uznávaní právomoci prerušiť proces riešenia krízovej situácie,
• delegované nariadenie (EÚ) 2023/662, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/63, pokiaľ ide o metodiku výpočtu záväzkov vyplývajúcich z derivátov,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2024/1618, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/763, pokiaľ ide o podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie informácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a
• delegované nariadenie (EÚ) 2024/895, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/63, pokiaľ ide o výpočet oprávnených záväzkov a prechodný režim.