Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015R1375

    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1375 z 10. augusta 2015, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly trichinel v mäse (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP)

    Ú. v. EÚ L 212, 11.8.2015, p. 7–34 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 07/11/2023

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2015/1375/oj

    11.8.2015   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 212/7


    VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/1375

    z 10. augusta 2015,

    ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly trichinel v mäse

    (kodifikácia)

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (1), a najmä na jeho článok 18 body 9 a 10,

    keďže:

    (1)

    Nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 (2) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

    (2)

    Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (4), nariadením (ES) č. 854/2004 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (5) sa ustanovujú zdravotné predpisy a požiadavky týkajúce sa potravín živočíšneho pôvodu a požadované úradné kontroly.

    (3)

    Okrem týchto predpisov by sa mali ustanoviť konkrétnejšie požiadavky pre Trichinella. Mäso z domácich ošípaných, diviakov, koní a ostatných živočíšnych druhov môže byť napadnuté nematódami rodu Trichinella. Konzumácia mäsa napadnutého trichinelami môže u ľudí spôsobiť závažné ochorenie. Mali by sa zaviesť opatrenia na zabránenie ochorenia ľudí spôsobeného konzumáciou mäsa napadnutého trichinelami.

    (4)

    V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa odberu vzoriek z jatočných tiel druhov vnímavých na infikovanie trichinelami, určovania štatútu chovov a kompartmentov a podmienok na dovoz mäsa do Únie. Mali by sa v ňom stanoviť aj referenčné a ekvivalentné metódy detekcie trichinel vo vzorkách z jatočných tiel.

    (5)

    Na uľahčenie prevádzky rozrábkarne by sa malo ustanovenie, ktoré dovoľuje za určitých podmienok sekať jatočné telá domácich ošípaných, kým nie sú k dispozícii výsledky vyšetrenia na prítomnosť trichinel, uplatňovať za rovnakých podmienok aj v prípade koní.

    (6)

    Vedecký výbor pre veterinárne opatrenia týkajúce sa zdravia ľudí prijal 22. novembra 2001 stanovisko k trichinelóze, epidemiológii, spôsobom detekcie a chovu ošípaných bez výskytu trichinel. Vedecká skupina pre biologické riziko (Biohaz) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijala 1. decembra 2004 stanovisko k vhodnosti a podrobnostiam metód zmrazovania s cieľom umožniť ľudskú konzumáciu mäsa infikovaného trichinelami alebo Cysticersus. Biohaz prijala 9. až 10. marca 2005 stanovisko o hodnotení rizika revidovanej prehliadky zabíjaných zvierat v oblastiach s nízkou prevalenciou trichinel.

    (7)

    EFSA prijal 3. októbra 2011 vedecké stanovisko k rizikám pre verejné zdravie, ktoré má zahŕňať inšpekcia mäsa (ošípaných) (6). V uvedenom stanovisku úrad EFSA identifikoval trichinely ako stredne rizikové pre verejné zdravie v súvislosti so spotrebou bravčového mäsa a skonštatoval, že pokiaľ ide o metódy inšpekcie biologických rizík, je zaistenie bezpečnosti jatočných tiel ošípaných prostredníctvom rôznych preventívnych opatrení a kontrol uplatnených integrovaným spôsobom tak na farme, ako aj na bitúnku, jediným spôsobom, ako zabezpečiť účinnú kontrolu hlavných rizík.

    (8)

    EFSA identifikoval v súvislosti s trichinelami určité epidemiologické ukazovatele. V závislosti od účelu a epidemiologickej situácie krajiny sa tieto ukazovatele môžu použiť na úrovni štátu, regiónu, bitúnku alebo chovu.

    (9)

    EFSA si je vedomý sporadickej prítomnosti trichinel v Únii, najmä u ošípaných z chovov na voľnom výbehu a drobnochovov. EFSA tiež zistil, že typ produkčného systému je jediným hlavným rizikovým faktorom infekcií spôsobených trichinelami. Z dostupných údajov navyše vyplýva, že riziko infikovania ošípaných trichinelami v úradne uznaných, kontrolovaných podmienkach ustajnenia je zanedbateľné.

    (10)

    Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) už v medzinárodnom kontexte neuznáva štatút krajiny alebo regiónu so zanedbateľným rizikom. Takýto štatút sa však uznáva kompartmentom jedného alebo viacerých chovov uplatňujúcich osobitné kontrolované podmienky chovu.

    (11)

    S cieľom posilniť systém kontrol podľa skutočných rizík pre verejné zdravie by sa mali stanoviť opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré predstavujú trichinely, vrátane podmienok týkajúcich sa dovozu, bitúnkov a určovania štatútu krajín, regiónov alebo chovov, pokiaľ ide o infekciu spôsobenú trichinelami, zohľadňujúce okrem iného medzinárodné normy.

    (12)

    V roku 2011 Belgicko a Dánsko oznámili, že na ich území existuje zanedbateľné riziko nákazy trichinelami podľa nariadenia (ES) č. 2075/2005. Takýto štatút krajiny alebo regiónu so zanedbateľným rizikom sa však už neuznáva. Napriek tomu by sa malo umožniť chovom a kompartmentom v Belgicku a Dánsku, ktoré k 1. júnu 2014 spĺňali podmienky kontrolovaného chovu, aby uplatnili výnimku na takéto chovy a kompartmenty, a to bez ďalších požiadaviek, ako sú požiadavky na uznanie príslušným orgánom nasledujúce po úradnom uznaní.

    (13)

    Malo by sa stanoviť, že prevádzkovatelia musia zabezpečiť, aby sa mŕtve zvieratá zbierali, identifikovali a prepravovali bez zbytočného odkladu v súlade s článkami 21 a 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (7) a s prílohou VIII k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 142/2011 (8).

    (14)

    Počet prípadov trichinel u ľudí (dovezených a autochtónnych) vrátane epidemiologických údajov by sa mal oznamovaťv súlade s rozhodnutím Komisie 2000/96/ES (9).

    (15)

    Úradný veterinárny lekár by mal uviesť informácie o úradnom uznaní chovu pôvodu za chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia v certifikáte zdravia zvierat stanovenom v smernici Rady 64/432/EHS (10), pokiaľ ide o obchod s ošípanými v rámci Únie, a v nariadení Komisie (EÚ) č. 206/2010 (11), pokiaľ ide o dovoz domácich ošípaných z tretích krajín do Únie, aby členské štáty mohli uplatňovať v čase zabitia vhodný testovací režim na trichinely a neohrozili štatút chovu určenia ošípaných určených na chov alebo produkciu.

    (16)

    Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie tohto nariadenia, mali by byť tretie krajiny vyvážajúce domáce ošípané alebo ich mäso vymenované v príslušných aktoch týkajúcich sa dovozných podmienok v prípade, že uplatňujú výnimky na odber vzoriek na zistenie trichinel v domácich ošípaných, a ak chovy alebo kompartmenty sú úradne uznané za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia.

    (17)

    Vo veterinárnych certifikátoch, ktoré sprevádzajú čerstvé mäso v súlade s nariadením (EÚ) č. 206/2010, mäsové prípravky v súlade s rozhodnutím Komisie 2000/572/ES (12) a mäsové výrobky v súlade s rozhodnutím Komisie 2007/777/ES (13), by sa malo uviesť potvrdenie o zdravotnej neškodnosti vyplývajúce z vyšetrenia na trichinely.

    (18)

    Na detekciu trichinel v čerstvom mäse boli schválené rôzne laboratórne metódy. Pri trávení súhrnnej vzorky sa ako spoľahlivá metóda odporúča metóda magnetického miešania. Veľkosť vzorky na analýzu parazitov treba zväčšiť, ak sa vzorka nedá odobrať z predilekčného miesta, a ak kategórii alebo druhu zvieraťa hrozí vyššie riziko infikovania. Trichinoskopickým vyšetrením sa nedokážu detekovať neopuzdrené druhy trichinel, ktoré infikujú domáce a lesné zvieratá a ľudí, a už nie je ďalej vhodné ako metóda detekcie. Ostatné metódy, ako sú sérologické testy, môžu byť užitočné na účely monitorovania, hneď ako budú testy validované referenčným laboratóriom EÚ ustanoveným Komisiou. Sérologické testy nie sú vhodné na detekciu infestácie trichinelami u jednotlivých zvierat určených na ľudskú spotrebu.

    (19)

    Súkromné spoločnosti začali vyrábať nový prístroj na testovanie na trichinely použitím metódy trávenia rovnocennej s referenčnou metódou. V súlade s týmto vývojom boli 16. decembra 2008 na zasadnutí Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat jednomyseľne schválené usmernenia pre validáciu nového prístroja na testovanie na trichinely.

    (20)

    V súlade s uvedenými usmerneniami, v roku 2010 validovalo referenčné laboratórium EÚ pre parazity metódu s novým prístrojom na testovanie trichinel u domácich ošípaných podľa kódexu č. EURLP_D_001/2011 (14).

    (21)

    Zmrazovanie mäsa za špecifikovaných podmienok dokáže usmrtiť akékoľvek prítomné parazity, ale určité druhy trichinel vyskytujúce sa u zveri a koní sú odolné, aj ak sa zmrazovanie vykonáva pri odporúčaných kombináciách teploty a času.

    (22)

    Pravidelné monitorovanie domácich ošípaných, diviakov, koní, líšok a iných indikátorových zvierat predstavuje dôležitý nástroj hodnotenia zmien v prevalencii choroby. Výsledky takéhoto monitorovania sa musia oznámiť vo výročnej správe v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES (15).

    (23)

    Toto nariadenie vo všeobecnosti nepovoľuje, aby mäso z domácich ošípaných opustilo bitúnky predtým, ako sa úradnému veterinárnemu lekárovi oznámia výsledky vyšetrenia na infestáciu trichinelami. Za určitých prísnych podmienok sa však povoľuje označiť mäso zdravotnou značkou a uvoľniť mäso na prepravu pred tým, ako sú známe výsledky. Za takýchto podmienok je dôležité, aby príslušný orgán overil, že je vždy možná úplná vysledovateľnosť mäsa uvoľneného na prepravu.

    (24)

    Nariadenie (ES) č. 853/2004 sa nevzťahuje na voľne žijúcu zver ani na mäso z voľne žijúcej zveri priamo dodávané konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkam, ktoré priamo zásobujú konečného spotrebiteľa. Členské štáty by preto mali byť zodpovedné za prijatie vnútroštátnych opatrení na zníženie rizika, že sa zverina z diviakov napadnutých trichinelami dostane ku konečnému spotrebiteľovi.

    (25)

    Opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    KAPITOLA I

    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    Článok 1

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    1.

    „trichinela“ je akákoľvek nematóda patriaca k druhom rodu Trichinella;

    2.

    „kontrolované podmienky ustajnenia“ je taký typ chovu hospodárskych zvierat, pri ktorom sú ošípané držané vždy za podmienok kontrolovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, pokiaľ ide o kŕmenie a ustajnenie;

    3.

    „kompartment“ je skupina chovov, ktoré uplatňujú kontrolované podmienky ustajnenia. Všetky chovy, ktoré uplatňujú kontrolované podmienky ustajnenia v členskom štáte, možno považovať za jeden kompartment.

    KAPITOLA II

    POVINNOSTI PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV A PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV

    Článok 2

    Odber vzoriek z jatočných tiel

    1.   Odber vzoriek z jatočných tiel domácich ošípaných na bitúnkoch ako súčasť prehliadky post mortem sa vykonáva takto:

    a)

    vyšetrenie na zistenie prítomnosti trichinel sa vykonáva na všetkých jatočných telách chovných prasníc a kancov alebo na aspoň 10 % jatočných tiel zvierat poslaných na zabitie, a to každoročne z každého chovu, ktorý je úradne uznaný ako chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia;

    b)

    vyšetrenia všetkých jatočných tiel z chovov, ktoré nie sú úradne uznané za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia, sa na účely zisťovania prítomnosti trichinel vykonávajú systematicky.

    Vzorka sa odoberá z každého jatočného tela a vyšetruje sa na trichinely v laboratóriu určenom príslušným orgánom pomocou jednej z týchto metód detekcie:

    a)

    referenčnej metódy detekcie uvedenej v kapitole I prílohy I; alebo

    b)

    rovnocennej metódy detekcie stanovenej v kapitole II prílohy I.

    2.   Z jatočných tiel koní, diviakov a ostatných druhov chovných alebo voľne žijúcich zvierat vnímavých na infestáciu trichinelami sa systematicky odoberajú vzorky na bitúnkoch alebo v prevádzkarňach na manipuláciu so zverou ako súčasť prehliadky post mortem.

    Vzorka sa musí odobrať z každého jatočného tela a vyšetruje sa v súlade s prílohami I a III v laboratóriu určenom príslušným orgánom.

    3.   Kým nie sú k dispozícii výsledky vyšetrenia na trichinely, môžu sa jatočné telá domácich ošípaných a koní, ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zaručil ich úplnú vysledovateľnosť, sekať na najviac šesť dielov na bitúnku alebo v rozrábkarni, ktorá sa nachádza v rovnakých priestoroch.

    Odchylne od prvého pododseku a po schválení príslušným orgánom sa takéto jatočné telá môžu sekať v rozrábkarni, ktorá je pripojená k bitúnku alebo je od neho oddelená, za predpokladu, že:

    a)

    postup je pod dozorom príslušného orgánu;

    b)

    jatočné telo alebo jeho diely sú určené iba do jednej rozrábkarne;

    c)

    rozrábkareň sa nachádza na území členského štátu a

    d)

    v prípade pozitívneho výsledku sa všetky diely vyhlásia za nevhodné na ľudskú spotrebu.

    Článok 3

    Výnimky

    1.   Odchylne od článku 2 ods. 1 je mäso z domácich ošípaných, ktoré bolo ošetrené zmrazením v súlade s prílohou II pod dozorom príslušného orgánu, oslobodené od vyšetrovania na trichinely.

    2.   Odchylne od článku 2 ods. 1 sa oslobodzujú od vyšetrenia na trichinely jatočné telá a mäso neodstavených domácich ošípaných vo veku menej ako 5 týždňov.

    3.   Odchylne od článku 2 ods. 1 sa môžu jatočné telá a mäso z domácich ošípaných oslobodiť od vyšetrenia na trichinely, ak zvieratá pochádzajú z chovu alebo kompartmentu, ktorý bol úradne uznaný za chov alebo kompartment uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia v súlade s prílohou IV, za predpokladu, že:

    a)

    žiadne autochtónne infestácie trichinelami u domácich ošípaných držaných v chovoch uznaných za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia sa v členskom štáte nezistili za posledné tri roky, počas ktorých sa v súlade s článkom 2 vykonávalo nepretržité testovanie alebo

    b)

    z historických údajov o nepretržitom testovaní zabitej populácie ošípaných vyplýva aspoň 95 % spoľahlivosť, že prevalencia trichinel nepresiahne jednu na milión v danej populácii alebo

    c)

    chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia sa nachádzajú v Belgicku a Dánsku.

    4.   Ak členský štát uplatní výnimku stanovenú v odseku 3, príslušný členský štát musí o tejto skutočnosti informovať Komisiu a ostatné členské štáty v Stálom výbore pre pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá a predložiť Komisii výročnú správu obsahujúcu informácie uvedené v kapitole II prílohy IV. Komisia uverejní zoznam členských štátov, ktoré uplatňujú uvedenú výnimku, na svojej webovej stránke.

    V prípade, že členský štát nepredloží výročnú správu, alebo ak výročná správa nie je na účely tohto článku uspokojivá, výnimka sa na tento členský štát ďalej nevťahuje.

    Článok 4

    Vyšetrenie na Trichinella a označovanie zdravotnou značkou

    1.   Jatočné telá uvedené v článku 2, alebo ich časti s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v druhom pododseku článku 2 ods. 3, nesmú opustiť priestory predtým, ako sa zistí, že výsledok vyšetrenia na trichinely je negatívny.

    Podobne ostatné časti zvierat určené na ľudskú alebo živočíšnu spotrebu, ktoré obsahujú priečne pruhované svalové tkanivo, nesmú opustiť priestory predtým, ako sa zistí, že výsledok prehliadky na trichinely je negatívny.

    2.   Živočíšny odpad a živočíšne vedľajšie produkty neurčené na ľudskú spotrebu a neobsahujúce priečne pruhované svaly môžu opustiť priestory predtým, ako sú k dispozícii výsledky vyšetrenia na trichinely.

    Príslušný orgán však môže vyžadovať vykonanie vyšetrenia na trichinely alebo predchádzajúce ošetrenie živočíšnych vedľajších produktov predtým, ako povolí, aby opustili priestory.

    3.   Ak sa na bitúnku uplatňuje postup, ktorým sa zabezpečuje, že žiadna časť vyšetrovaných tiel neopustí priestory, kým sa nepreukáže, že výsledok vyšetrenia na trichinely je negatívny, a tento postup je formálne schválený príslušným orgánom alebo v prípade, že sa uplatňuje výnimka podľa druhého pododseku článku 2 ods. 3, zdravotná značka sa môže podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 854/2004 použiť ešte predtým, ako sú k dispozícii výsledky vyšetrenia na trichinely.

    Článok 5

    Školenie

    Príslušný orgán zabezpečí, aby boli všetci zamestnanci, ktorých sa týka vyšetrovanie vzoriek na detekciu trichinel náležite zaškolení a zúčastnili sa na:

    a)

    programe kontroly kvality testov používaných na detekciu trichinel a

    b)

    pravidelnom hodnotení postupov testovania, zaznamenávania a analýzy používaných v laboratóriu.

    Článok 6

    Detekčné metódy

    1.   Na vyšetrovanie vzoriek, ako sa uvádza v článku 2, sa používajú metódy detekcie uvedené v kapitolách I a II prílohy I, ak existuje odôvodnené podozrenie infestáciu trichinelami.

    2.   Všetky pozitívne vzorky sa zašlú do národného referenčného laboratória alebo do referenčného laboratória EÚ na určenie príslušného druhu trichinel.

    Článok 7

    Pohotovostné plány

    Príslušné orgány členských štátov prijmú pohotovostný plán s prehľadom všetkých opatrení, ktoré sa musia prijať, ak je test na trichinely u vzoriek uvedených v článku 2 pozitívny. Takýto plán musí zahŕňať podrobné údaje týkajúce sa:

    a)

    vysledovateľnosti zamorených jatočných tiel a ich častí obsahujúcich svalové tkanivo;

    b)

    opatrení na nakladanie s napadnutými jatočnými telami a ich časťami;

    c)

    vyšetrenia zdroja infestácie a každého šírenia medzi voľne žijúcimi živočíchmi;

    d)

    všetkých opatrení, ktoré sa musia vykonať na maloobchodnej alebo spotrebiteľskej úrovni;

    e)

    opatrení, ktoré sa musia vykonať tam, kde napadnuté jatočné telá nemožno identifikovať na bitúnku;

    f)

    určenia príslušného druhu trichinel.

    Článok 8

    Úradné uznanie chovov uplatňujúcich kontrolované podmienky ustajnenia

    1.   Na účely tohto nariadenia môže príslušný orgán úradne uznať chov alebo kompartment, ktorý uplatňuje kontrolované podmienky ustajnenia, ak sú splnené požiadavky stanovené v prílohe IV.

    2.   Chovy alebo kompartment uplatňujúce(-i) kontrolované podmienky chovu v Belgicku alebo Dánsku v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. c) k 1. júnu 2014 sa považujú(-je) za úradne uznané(-ý) chovy alebo kompartment uplatňujúce(-ci) kontrolované podmienky ustajnenia, ako sa uvádza v prílohe IV.

    Článok 9

    Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov

    Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov/chovov úradne uznaných za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia musia informovať príslušný orgán o každej požiadavke stanovenej v prílohe IV, ktorá sa už ďalej neplní, alebo o akejkoľvek inej zmene, ktorá by mohla mať vplyv na štatút týchto chovov, pokiaľ ide o trichinely.

    Článok 10

    Audity chovov, ktoré sú úradne uznané za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia

    Príslušný orgán zabezpečí, aby sa pravidelne vykonávali audity chovov úradne uznaných za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia.

    Frekvencia auditov musí byť založená na riziku, berúc do úvahy históriu a prevalenciu choroby, predchádzajúce zistenia, zemepisnú oblasť, miestne vnímavé voľne žijúce živočíchy, praktiky chovu hospodárskych zvierat, veterinárny dozor a dodržiavanie požiadaviek farmármi.

    Príslušný orgán overí, či boli všetky domáce ošípané pochádzajúce z uvedených chovov vyšetrené v súlade s článkom 2 ods. 1

    Článok 11

    Programy monitorovania

    Príslušný orgán môže vykonať program monitorovania na populácii domácich ošípaných, ktoré pochádzajú z chovu alebo kompartmentu úradne uznaného ako chov/kompartment uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia, aby overil, či sú trichinely v uvedenej populácii skutočne neprítomné.

    V programe monitorovania musí byť stanovená frekvencia testovania, počet zvierat, ktoré sa majú testovať a plán odberu vzoriek. Na tento účel sa v súlade s kapitolou I alebo II prílohy I odoberajú a vyšetrujú vzorky mäsa na prítomnosť parazitov rodu Trichinella.

    Keď bude referenčným laboratóriom EÚ validovaný vhodný test, môže program monitorovania ako dodatočný nástroj zahŕňať sérologické metódy.

    Článok 12

    Odobratie úradného uznania chovov za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia

    1.   Ak z výsledkov auditov vykonaných v súlade s článkom 10 vyplýva, že požiadavky prílohy IV sa už neplnia, príslušný orgán bezodkladne odoberie úradné uznanie chovu.

    2.   Ak sú výsledky testov na domácich ošípaných z chovu, ktorý je úradne uznaný za chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia, pozitívne na trichinely, príslušný orgán bez meškania:

    a)

    odoberie úradné uznanie chovu;

    b)

    vyšetrí v čase zabitia všetky domáce ošípané z uvedeného chovu;

    c)

    vysleduje a podrobí testom všetky chovné zvieratá, ktoré prišli do chovu, a pokiaľ je to možné, všetky tie, ktoré opustili chov v období minimálne šesť mesiacov pred pozitívnym nálezom; na tento účel sa odoberajú vzorky mäsa a vyšetrujú sa na prítomnosť parazitov rodu Trichinella s použitím detekčných metód uvedených v kapitolách I a II prílohy I;

    d)

    pokiaľ je to uskutočniteľné, vyšetrí v relevantných prípadoch šírenie infestácie parazitmi spôsobené distribúciou mäsa z domácich ošípaných zabitých v období pred pozitívnym nálezom;

    e)

    informuje Komisiu a ostatné členské štáty;

    f)

    začne epidemiologické prešetrovanie s cieľom objasniť príčinu infestácie;

    g)

    prijme vhodné opatrenia v prípade, že sa na bitúnku nedá identifikovať žiadne napadnuté jatočné telo vrátane:

    i)

    zväčšenia každej vzorky mäsa odobratej na testovanie podozrivých jatočných tiel alebo

    ii)

    vyhlásenia jatočných tiel za nevhodné na ľudskú spotrebu;

    iii

    prijatia vhodných opatrení na odstránenie jatočných tiel alebo ich častí, ktoré sú podozrivé a ktorých výsledky testov boli pozitívne.

    3.   Po odobratí uznania môžu byť chovy znovu uznané, ak sa vyriešia zistené problémy a splnia požiadavky stanovené v prílohe IV k spokojnosti príslušného orgánu.

    4.   Ak sa inšpekciou v chove alebo kompartmente zistilo nedodržanie článku 9 alebo boli výsledky testovania pozitívne, príslušný chov sa vyjme z kompartmentu až do obnovenia súladu.

    KAPITOLA III

    DOVOZY

    Článok 13

    Zdravotné požiadavky na dovoz

    1.   Mäso obsahujúce priečne pruhované svaly živočíšnych druhov, ktoré môžu byť nosičmi trichinel, sa môže do Únie dovážať len v prípade, že bolo pred vývozom vyšetrené na trichinely v tretej krajine, kde boli zvieratá zabité, v súlade s podmienkami rovnocennými s podmienkami stanovenými v článkoch 2 alebo 3.

    2.   Tretia krajina môže uplatňovať výnimky stanovené v článku 3 ods. 2 a 3 len v prípade, že informovala Komisiu o uplatňovaní týchto výnimiek a že bola vymenovaná na tento účel:

    i)

    v časti 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 206/2010, pokiaľ ide o dovoz živých domácich ošípaných;

    ii)

    v časti 1 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 206/2010, pokiaľ ide o dovoz čerstvého mäsa z domácich ošípaných; alebo

    iii)

    v časti 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES, pokiaľ ide o dovoz mäsových výrobkov vyrobených výlučne z mäsa alebo mäsových výrobkov z domácich ošípaných.

    Článok 14

    Doklady

    1.   Vo vzore zdravotného certifikátu na obchodovanie so živými domácimi ošípanými v rámci Únie podľa vzoru 2 prílohy F k smernici 64/432/EHS úradný veterinárny lekár musí uviesť informácie o úradnom uznaní chovu za chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia, ako sa stanovuje v článku 8 tohto nariadenia.

    2.   Vo vzore zdravotného certifikátu na dovoz domácich ošípaných do Únie podľa vzorov „POR-X“ a „POR-Y“ v časti 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 206/2010 úradný veterinárny lekár musí uviesť informácie o úradnom uznaní chovu pôvodu príslušným orgánom tretej krajiny za chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

    3.   Vo veterinárnom certifikáte podľa vzorov „POR“ uvedených v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 206/2010, ktorý je priložený k zásielkam mäsa určeným na dovoz do Únie z tretích krajín, úradný veterinárny lekár musí uviesť potvrdenie o zdravotnej neškodnosti vyplývajúce z vyšetrenia na trichinely vykonaného v tretej krajine pôvodu mäsa v súlade s článkom 13 tohto nariadenia.

    4.   V certifikáte zdravia zvierat a verejného zdravia, ktorého vzor je uvedený v prílohe II k rozhodnutiu č. 2000/572/ES a ktorý je priložený k zásielkam mäsových prípravkov určeným na dovoz do Únie z tretích krajín, úradný veterinárny lekár musí uviesť potvrdenie o zdravotnej neškodnosti vyplývajúce z vyšetrenia na trichinely vykonaného v tretej krajine pôvodu mäsa v súlade s článkom 13 tohto nariadenia.

    5.   V certifikáte zdravia zvierat a verejného zdravia, ktorého vzor je uvedený v prílohe III k rozhodnutiu č. 2007/777/ES a ktorý je priložený k zásielkam určitých mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev určeným na dovoz do Únie z tretích krajín, úradný veterinárny lekár musí uviesť potvrdenie o zdravotnej neškodnosti vyplývajúce z vyšetrenia na trichinely vykonaného v tretej krajine pôvodu mäsa v súlade s článkom 13 tohto nariadenia.

    KAPITOLA IV

    ZRUŠUJÚCE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 15

    Zrušenie

    Nariadenie (ES) č. 2075/2005 sa zrušuje.

    Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

    Článok 16

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej Únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli 10. augusta 2015

    Za Komisiu

    predseda

    Jean-Claude JUNCKER


    (1)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.

    (2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 60).

    (3)  Pozri prílohu V.

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).

    (5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

    (6)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2011) 9(10):2351[198 s], uverejnený 3. októbra 2011.

    (7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

    (8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2011, s. 1).

    (9)  Rozhodnutie Komisie 2000/96/ES z 22. decembra 1999 o prenosných chorobách, ktoré majú byť postupne zahrnuté do siete Spoločenstva na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2119/98/ES (Ú. v. ES L 28, 3.2.2000, s. 50).

    (10)  Smernica Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri spoločenstva (Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 1977).

    (11)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2010 z 12. marca 2010, ktorým sa ustanovujú zoznamy tretích krajín, území alebo ich častí, z ktorých sa povoľuje vstup určitých zvierat a čerstvého mäsa do Európskej únie, a požiadavky na vydávanie veterinárnych osvedčení (Ú. v. EÚ L 73, 20.3.2010, s. 1).

    (12)  Rozhodnutie Komisie 2000/572/ES z 8. septembra 2000, ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat, zdravotnej bezpečnosti a veterinárneho osvedčovania pri dovoze mäsových prípravkov do Spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES L 240, 23.9.2000, s. 19).

    (13)  Rozhodnutie Komisie 2007/777/ES z 29. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú veterinárne a zdravotné podmienky a vzorové osvedčenia na dovoz určitých mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev z tretích krajín určených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/432/ES (Ú. v. EÚ L 312, 30.11.2007, s. 49).

    (14)  http://www.iss.it/crlp/index.php

    (15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31).


    PRÍLOHA I

    Metódy detekcie

    KAPITOLA I

    REFERENČNÁ METÓDA DETEKCIE

    Metóda magnetického miešania pri trávení súhrnných vzoriek

    1.   Prístroje a činidlá

    a)

    Nôž alebo nožnice a pinzety na rezanie vzoriek.

    b)

    Podnosy s vyznačenými 50 štvorcami, kde každý štvorec môže obsiahnuť približne 2 g vzorky mäsa, alebo iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vysledovateľnosť vzoriek.

    c)

    Homogenizátor s ostrou čepeľou na rezanie. Ak sú vzorky väčšie ako 3 g, musí sa použiť mlynček na mäso s otvormi 2 až 4 mm alebo nožnice. V prípade mrazeného mäsa alebo jazyka (po odstránení povrchovej vrstvy, ktorá sa nedá podrobiť tráveniu) je potrebný mlynček na mäso a veľkosť vzorky sa musí výrazne zväčšiť.

    d)

    Magnetické miešačky s termostaticky regulovanou vyhrievacou platňou a teflónom potiahnutými miešacími tyčinkami s dĺžkou približne 5 cm.

    e)

    Kužeľovité sklenené deliace lieviky s objemom aspoň 2 litre, pokiaľ možno s teflónovými bezpečnostnými zátkami.

    f)

    Stojany, kruhy a svorky.

    g)

    Sitá s veľkosťou otvorov 180 mikrónov s vonkajším priemerom 11 cm, so sieťovým dnom z nehrdzavejúcej ocele.

    h)

    Lieviky s vnútorným priemerom najmenej 12 cm na upevnenie sít.

    i)

    Sklené kadičky objemom 3 litre.

    j)

    Sklené odmerné valce s objemom 50 až 100 ml alebo odstredivkové skúmavky.

    k)

    Trichinoskop s horizontálnym stolíkom alebo stereomikroskop so zdrojom svetla s nastaviteľnou intenzitou emitovaného z nástavca.

    l)

    Niekoľko Petriho misiek s priemerom 9 cm (na použitie so stereomikroskopom) so štvorcovými plochami na vyšetrenie s rozmerom 10 × 10 mm vyznačenými na dne špicatým nástrojom.

    m)

    Miska na počítanie lariev (na použitie s trichinoskopom), vyhotovená z akrylových platní s hrúbkou 3 mm takto:

    i)

    dno misky musí mať rozmery 180 × 40 mm a byť rozdelené na štvorčeky;

    ii)

    bočné steny musia mať rozmery 230 × 20 mm;

    iii)

    čelná stena musí mať rozmery 40 × 20 mm. Dno a čelné steny sa musia vložiť medzi bočné steny tak, aby sa na oboch stranách vytvorili dve malé rukoväte. Horná strana dna musí byť zvýšená o 7 až 9 mm voči základni rámu, ktorý tvoria bočné a čelné steny. Tieto komponenty sa musia zlepiť lepidlom, ktoré je vhodné pre daný materiál.

    n)

    Hliníková fólia.

    o)

    25-percentná kyselina chlorovodíková.

    p)

    Pepsín, koncentrácia: 1:10 000 NF (Národný liekopis USA, US National Formulary – NF), ktorá zodpovedá 1:12 500 BP (Britský liekopis, British Pharmacopoeia – BP) a 2 000 FIP (Medzinárodná farmaceutická federácia, Fédération internationale de pharmacie – FIP), alebo stabilizovaný kvapalný pepsín s najmenej 660 jednotkami/ml (Európsky liekopis, European Pharmacopoeia).

    q)

    Vodovodná voda zahriata na 46 až 48 °C.

    r)

    Váhy s presnosťou aspoň na 0,1 g.

    s)

    Kovové nádoby s objemom 10 až 15 litrov na zber zvyšnej tráviacej tekutiny.

    t)

    Pipety rôznych veľkostí (1, 10 a 25 ml) a držiaky na pipety.

    u)

    Teplomer s presnosťou na 0,5 °C s rozsahom 1 až 100 °C.

    v)

    sifón na vodovodnú vodu.

    2.   Odber materiálu a množstvo, ktoré sa má podrobiť tráveniu

    a)

    Ak ide o celé jatočné telá, domácich ošípaných, odoberie sa vzorka z bráničného piliera z miesta prechodu do šľachovitej časti s hmotnosťou približne 1 g. Ak sa dá zaručiť presnosť na 1,00 až 1,15 g, môžu sa použiť špeciálne kliešte na trichinely.

    V prípade chovných prasníc a diviakov sa odoberie z bráničného piliera z miesta prechodu do šľachovitej časti väčšia vzorka s hmotnosťou približne 2 g.

    Ak nie sú k dispozícii bráničné piliere, odoberie sa vzorka dvojnásobnej veľkosti 2 g (alebo 4 g v prípade chovných prasníc a diviakov) z rebrovej časti alebo zo sternálnej časti bránice, alebo zo žuvacieho svalu, jazyka alebo z brušných svalov.

    b)

    Z kusov mäsa treba odobrať vzorku s hmotnosťou aspoň 5 g priečne pruhovaného svalu s nízkym obsahom tuku podľa možnosti z blízkosti kostí alebo šliach. Vzorku rovnakej veľkosti treba odobrať z mäsa, ktoré nie je určené na dôkladné varenie alebo iné druhy spracovania po zabití.

    c)

    V prípade mrazených vzoriek treba na analýzu odobrať aspoň 5 g vzorky priečne pruhovaného svalového tkaniva.

    Hmotnosť vzoriek mäsa sa vzťahuje na vzorku mäsa, ktorá je bez tuku a fascií. Mimoriadna pozornosť sa musí venovať odberu vzoriek svalstva z jazyka, aby sa zabránilo kontaminácii povrchovou vrstvou jazyka, ktorá je nestráviteľná a môže brániť odčítaniu sedimentu.

    3.   Postup

    I.   Úplné súhrnné vzorky (100 g vzoriek súčasne)

    a)

    Do 3-litrovej kadičky s obsahom 2,0 litra vodovodnej vody, predhriatej na 46 °C až 48 °C sa pridá 16 ± 0,5 ml kyseliny chlorovodíkovej; do kadičky sa vloží miešacia tyčinka, kadička sa položí na predhriatú platňu a začne sa s miešaním.

    b)

    Pridá sa 10 ± 0,2 g pepsínu alebo 30 ± 0,5 ml kvapalného pepsínu.

    c)

    100 g vzoriek odobratých v súlade s bodom 2 sa pomelie v mixéri.

    d)

    Pomleté mäso sa premiestni do 3-litrovej kadičky obsahujúcej vodu, pepsín a kyselinu chlorovodíkovú.

    e)

    Mlecia vložka mixéra sa opakovane ponorí do tráviacej tekutiny v kadičke a misa mixéra sa opláchne malým množstvom tráviacej tekutiny, aby sa odstránilo všetko mäso, ktoré je ešte nej prilepené.

    f)

    Kadička sa prikryje hliníkovou fóliou.

    g)

    Magnetická miešačka musí byť nastavená tak, aby zachovávala počas operácie miešania stálu teplotu 44 až 46 °C. Počas miešania musí tráviaca tekutina rotovať pri dostatočne vysokej rýchlosti tak, aby vytvárala hlboký vír bez striekania.

    h)

    Tráviaca tekutina sa mieša, kým nezmiznú čiastočky mäsa (približne 30 minút). Potom sa miešačka vypne a tráviaca tekutina sa preleje cez sito do sedimentačného lievika. Pri spracovaní určitých druhov mäsa (jazyk, zverina atď.) môže byť potrebný dlhší čas trávenia (nie viac ako 60 minút).

    i)

    Proces trávenia sa považuje za uspokojivý vtedy, keď na site nezostane viac ako 5 % východiskovej vzorky.

    j)

    Tráviaca šťava sa nechá v lieviku odstáť 30 minút.

    k)

    Po 30 minútach sa 40 ml vzorky tráviacej tekutiny rýchle vypustí do odmerného valca alebo do centrifugačnej skúmavky.

    l)

    Tráviace tekutiny a ostatný tekutý odpad sa uchováva v nádobe, kým sa neukončí odčítanie výsledkov.

    m)

    40 ml vzorky sa nechá 10 minút odstáť. Potom sa opatrne odsaje 30 ml supernatantu tak, aby sa odstránili horné vrstvy a ponechal sa objem najviac 10 ml.

    n)

    Zvyšných 10 ml sedimentu vzorky sa preleje do misky na stanovenie počtu lariev alebo do Petriho misky.

    o)

    Valec alebo centrifugačná skúmavka sa vypláchne najviac 10 ml vodovodnej vody, ktorá sa musí pridať ku vzorke v miske na stanovenie počtu lariev alebo v Petriho miske. Následne sa vzorka vyšetrí trichinoskopom alebo stereomikroskopom pri 15 až 20 násobnom zväčšení. Vizuálna detekcia s použitím iných techník je povolená za predpokladu, že sa preukázalo, že vyšetrenie pozitívnych kontrolných vzoriek poskytne rovnaký alebo lepší výsledok ako tradičné vizualizačné metódy. Vo všetkých prípadoch podozrivých oblastí alebo tvarov ponášajúcich sa na parazity sa musia použiť vyššie 60 až 100-násobné zväčšenia.

    p)

    Natráveniny sa musia vyšetriť ihneď, ako sú pripravené. Za žiadnych okolností sa vyšetrenie nesmie odložiť na nasledujúci deň.

    Keď natráveniny nie sú vyšetrené do 30 minút od prípravy, musia sa vyčeriť nasledujúcim spôsobom. Konečná vzorka v množstve približne 40 ml sa vleje do odmerného valca a ponechá sa 10 minút odstáť. Potom sa odstráni 30 ml supernatantu a ponechá sa objem 10 ml. Tento objem sa doplní do 40 ml vodovodnou vodou. Po ďalšej dobe usadzovania počas 10 minút sa 30 ml supernatantu odsaje a na vyšetrenie v Petriho miske alebo v miske na stanovovanie počtu lariev sa ponechá objem najviac 10 ml. Odmerný valec sa premyje s použitím najviac 10 ml vodovodnej vody a tento oplach sa pridá ku vzorke v Petriho miske alebo v miske na stanovenie počtu lariev určenej na vyšetrenie.

    Ak sa pri vyšetrovaní zistí, že sediment nie je číry, vzorka sa preleje do odmerného valca a doplní na 40 ml vodovodnou vodou a potom sa pokračuje v postupe popísanom v tomto oddiele. Tento postup možno opakovať 2 až 4-krát, kým kvapalina nebude dostatočne číra na spoľahlivé odčítanie.

    II.   Súhrnná vzorka s objemom menším ako 100 g

    V prípade potreby sa môže k úplnej súhrnnej vzorke obsahujúcej 100 g až pridať do 15 g materiálu a vyšetriť spolu s týmito vzorkami v súlade s oddielom I. Viac ako 15 g sa musí vyšetriť ako úplná súhrnná vzorka. V prípade súhrnných vzoriek do 50 g sa môžu tráviaca tekutina a prísady zredukovať na 1 liter vody, 8 ml kyseliny chlorovodíkovej a 5 g pepsínu.

    III.   Pozitívne alebo dubiózne výsledky

    Ak vyšetrenie kolektívnej vzorky poskytuje pozitívny alebo neistý výsledok, odoberú sa z každej ošípanej v súlade s bodom 2 písm. a) ďalšie 20-gramové vzorky. 20 g vzorky z piatich ošípaných sa zmieša a vyšetrí pomocou metódy popísanej v tejto kapitole. Takto sa vyšetria vzorky z 20 skupín po piatich ošípaných.

    Ak sa zistí Trichinella v súhrnnej vzorke od piatich ošípaných, odoberú sa od jednotlivých ošípaných v skupine ďalšie 20-gramové vzorky a každá sa vyšetrí samostatne s použitím metódy popísanej v tejto kapitole.

    Na účely konzervácie a identifikácie na úrovni druhov v referenčnom laboratóriu EÚ alebo v národnom referenčnom laboratóriu sa vzorky parazitov musia uchovávať v 90 % etylalkohole.

    Po vyšetrení na parazita sa musia pozitívne kvapaliny (tráviaca tekutina, supernatant, oplachy atď.) dekontaminovať zahriatím na teplotu aspoň 60 °C.

    IV.   Postup čistenia a dekontaminácie po zistení pozitívneho alebo dubiózneho výsledku

    Ak je výsledok individuálnej alebo kolektívnej vzorky pozitívny alebo dubiózny, všetok materiál, ktorý prichádza do styku s mäsom (misa a nôž mixéra, kadička, miešacia tyčinka, snímač teploty, kužeľové filtračné lieviky, sitko a kliešte), sa musí riadne dekontaminovať umytím v teplej vode (65 °C až 90 °C). Ak sa pri umývaní používa detergent, odporúča sa dôkladne prepláchnuť každý kus, aby sa odstránili všetky stopy detergentu.

    KAPITOLA II

    ROVNOCENNÉ METÓDY

    A.   Metóda mechanicky podporovaného trávenia súhrnnej vzorky/sedimentačná technika

    1.   Prístroje a činidlá

    a)

    Nôž alebo nožnice na rezanie vzoriek.

    b)

    Podnosy s vyznačenými 50 štvorcami, z ktorých každý obsiahne vzorku približne 2 g mäsa, alebo iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vysledovateľnosť vzoriek.

    c)

    Mlynček na mäso alebo elektrický mixér.

    d)

    Stomacher lab-blender, model Thermo 3 500.

    e)

    Plastové vrecká vhodné pre Stomacher lab-blender.

    f)

    Kužeľové deliace lieviky s obsahom 2 litre, pokiaľ možno opatrené teflónovými bezpečnostnými zátkami.

    g)

    Stojany, kruhy a svorky.

    h)

    Sitá s veľkosťou otvorov 180 mikrónov, s vonkajším priemerom 11 cm a so sieťovitým dnom z nehrdzavejúcej ocele alebo drobného pletiva.

    i)

    Lieviky, vnútorný priemer najmenej 12 cm, na upevnenie sít.

    j)

    100 ml sklené odmerné valce.

    k)

    teplomer s presnosťou 0,5 °C a s rozsahom 1 až 100 °C.

    l)

    vibrátor, napr. elektrický holiaci strojček s demontovanou hlavou.

    m)

    relé, ktoré spína a vypína v jednominútových intervaloch.

    n)

    trichinoskop s horizontálnym stolíkom alebo stereomikroskop, so zdrojom svetla emitovaným z nástavca s nastaviteľnou intenzitou.

    o)

    miska na stanovenie počtu lariev a určitý počet Petriho misiek s priemerom 9 cm ako v kapitole I ods. 1 písm. l) a m).

    p)

    17,5 % kyselina chlorovodíková.

    q)

    pepsín, koncentrácia: 1:10 000 NF (Národný liekopis USA, US National Formulary – NF), ktorá zodpovedá 1:12 500 BP (Britský liekopis, British Pharmacopoeia – BP) a 2 000 FIP (Medzinárodná farmaceutická federácia, Fédération internationale de pharmacie – FIP), alebo stabilizovaný kvapalný pepsín s najmenej 660 jednotkami/ml (Európsky liekopis, European Pharmacopoeia).

    r)

    niekoľko 10-litrových nádob, ktoré sa použijú na dekontamináciu prístroja, napr. formalínom, a na zvyšnú tráviacu tekutinu v prípade pozitívneho výsledku testu vzoriek.

    s)

    váhy s presnosťou na 0,1 g.

    2.   Odber vzoriek a množstvo na trávenie

    Ako sa uvádza v kapitole I oddiele 2.

    3.   Postup

    I.   Mletie

    Mletie vzoriek mäsa v mlynčeku na mäso vopred zlepší kvalitu trávenia. Ak sa používa elektrický mixér, musí byť uvedený do činnosti tri alebo štyri razy, zakaždým približne na jednu sekundu.

    II.   Postup trávenia

    Tento postup môže zahŕňať úplné súhrnné vzorky (100 g vzoriek súčasne) alebo súhrnné vzorky s menej ako 100 g.

    a)

    Úplné súhrnné vzorky (100 vzoriek súčasne):

    i)

    Stomacher lab-blender 3 500 sa vybaví dvojitým plastovým vreckom a regulátor teploty sa nastaví na 40 až 41 °C.

    ii)

    Do vnútorného plastového vrecka sa naleje 1,5 litra vody predhriatej na teplotu 40 až 41 °C.

    iii)

    Do vody v Stomacheri sa pridá 25 ml 17,5 % kyseliny chlorovodíkovej.

    iv)

    Pridá sa 100 vzoriek, z ktorých každá váži približne 1 g (pri teplote 25 až 30 °C) odobratých z každej jednotlivej vzorky v súlade s bodom 2.

    v)

    Nakoniec sa pridá 6 g pepsínu alebo 18 ml kvapalného pepsínu. Toto poradie sa musí prísne dodržiavať, aby sa zabránilo rozkladu pepsínu.

    vi)

    Potom sa v Stomacheri drví obsah vrecka po dobu 25 minút.

    vii)

    Plastové vrecko sa vyberie zo Stomacheru a tráviaca kvapalina sa prefiltruje cez sito do 3-litrovej kadičky.

    viii)

    Plastové vrecko sa vymyje približne so 100 ml vody, ktorá sa potom použije na prepláchnutie sita a nakoniec sa pridá k filtrátu v kadičke.

    ix)

    K úplnej súhrnnej vzorke zo 100 vzoriek sa môže pridať až 15 jednotlivých vzoriek a vyšetriť spolu s týmto vzorkami.

    b)

    Menšie súhrnné vzorky (menej ako 100 vzoriek):

    i)

    Stomacher lab-blender 3 500 sa vybaví dvojitým plastovým vreckom a regulátor teploty sa nastaví na 40 až 41 °C.

    ii)

    Tráviaca tekutina sa pripraví zmiešaním približne 1,5 l vody a 25 ml 17,5-percentnej kyseliny chlorovodíkovej. Pridá sa 6 g pepsínu a všetko sa premieša pri teplote 40 až 41 °C. Toto poradie sa musí striktne dodržiavať, aby sa zabránilo rozkladu pepsínu.

    iii)

    Z tráviacej tekutiny sa odmeria objem zodpovedajúci 15 ml na gram vzorky (napr. pre 30 vzoriek je požadovaný objem 30 × 15 ml = 450 ml) a preleje sa do vnútorného z dvoch plastových vreciek, spolu so vzorkami vážiacimi približne 1 g (pri teplote 25 až 30 °C) odobratými z každej jednotlivej vzorky v súlade s bodom 2.

    iv)

    Voda s teplotou približne 41 °C sa naleje do vonkajšieho vrecka tak, aby sa celkový objem v dvoch vreckách doplnil na 1,5 litra. Potom sa v Stomacheri drví obsah vrecka 25 minút.

    v)

    Plastové vrecko sa vyberie zo Stomacheru a tráviaca tekutina sa prefiltruje cez sito do 3-litrovej kadičky.

    vi)

    Plastové vrecko sa premyje približne so 100 ml vody (pri teplote 25 až 30 °C), ktorá sa potom použije na prepláchnutie sita a nakoniec sa pridá k filtrátu v kadičke.

    III.   Získanie lariev sedimentáciou

    K tráviacej kvapaline sa pridá ľad (300 až 400 g ľadových vločiek, šupinového ľadu alebo rozdrveného ľadu) tak, aby sa celkový objem zvýšil na 2 litre. Tráviaca tekutina sa potom mieša, pokým sa ľad neroztopí. V prípade menších súhrnných vzoriek [pozri oddiel II b)] sa množstvo ľadu musí náležite zmenšiť.

    Vychladená tráviaca kvapalina sa preleje do dvojlitrového deliaceho lievika vybaveného vibrátorom v osobitnej svorke.

    Sedimentácia trvá 30 minút, pričom počas tejto doby sa deliacim lievikom prerušovane vibruje, t. j. po jednominútovej vibrácii nasleduje jednominútová prestávka.

    Po 30 minútach sa 60 ml vzorky sedimentu rýchlo vypustí do 100 ml odmerného valca. (Lievik sa po použití vypláchne roztokom detergentu).

    60 ml vzorky sa nechá aspoň 10 minút odstáť, po uplynutí tejto doby sa supernatant odsaje tak, aby sa ponechal objem 15 ml, ktorý sa má vyšetriť na prítomnosť lariev.

    Na odsatie, môže sa použiť jednorázová striekačka, vybavená plastovou rúrkou. Dĺžka rúrky musí byť taká, aby v odmernom valci zostalo 15 ml, keď obruba striekačky spočíva na okraji valca.

    Zvyšných 15 ml sa vyleje do misky na stanovenie počtu lariev alebo do dvoch Petriho misiek a vyšetrí sa použitím trichinoskopu alebo stereomikroskopu.

    Odmerný valec sa premyje pomocou 5 až 10 ml vodovodnej vody a výplachy sa pridajú ku vzorke.

    Natráveniny sa musia vyšetriť hneď, ako sú pripravené. Za žiadnych okolností sa vyšetrenie nesmie odložiť na nasledujúci deň.

    Ak je natrávenina nezreteľná alebo nebola vyšetrená do 30 minút od prípravy, musí sa vyčeriť týmto spôsobom:

    konečná vzorka v množstve 60 ml sa naleje do odmerného valca a nechá sa 10 minút odstáť; 45 ml supernatant sa potom odsaje a zvyšných 15 ml sa doplní na 45 ml vodovodnou vodou,

    po ďalšom l0 minútovom usádzaní sa 30 ml supernatantu odsaje a zvyšných 15 ml sa preleje do Petriho misky alebo do misky na stanovenie počtu lariev na účel vyšetrenia,

    odmerný valec sa premyje s použitím 10 ml vodovodnej vody a tieto výplachy sa pridajú ku vzorke na vyšetrenie v Petriho miske alebo v miske na stanovenie počtu lariev.

    IV.   Pozitívne alebo dubiózne výsledky

    Ak je výsledok pozitívny alebo neistý, platia ustanovenia kapitoly I ods. 3 časť III.

    B.   Metóda mechanicky podporovaného trávenia súhrnnej vzorky/technika „izolácia na filtri“

    1.   Prístroje a činidlá

    Ako sa uvádza v oddiele A bode 1.

    Dodatočné vybavenie

    a)

    1-litrový Gelmanov lievik s držiakom filtra (s priemerom 45 mm);

    b)

    filtračné kotúče, pozostávajúce z kruhového sitka z nehrdzavejúcej ocele s otvorom 35 mikrónov (priemer kotúča: 45 mm), dvoch gumových krúžkov s hrúbkou 1 mm (vonkajší priemer: 45 mm, vnútorný priemer: 38 mm), pričom kruhové sito sa vloží medzi dva gumové krúžky a spojí sa s nimi dvojzložkovým lepidlom vhodným pre tieto dva materiály;

    c)

    Erlenmeyerova banka s objemom 3 litre s bočnou rúrkou na odsávanie;

    d)

    filtračná pumpa;

    e)

    plastové vrecká s objemom aspoň 80 ml;

    f)

    zariadenie na nepriedušné uzatváranie plastových vreciek;

    g)

    reniláza, sila 1:150 000 Soxhletových jednotiek na gram.

    2.   Odber vzoriek

    Ako sa uvádza v kapitole I oddiele 2.

    3.   Postup

    I.   Mletie

    Mletie vzoriek mäsa v mlynčeku na mäso vopred zlepší kvalitu trávenia. Ak sa používa elektrické mixér, musí byť uvedený do činnosti tri alebo štyri razy, vždy približne na jednu sekundu.

    II.   Postup trávenia

    Tento postup môže zahŕňať úplné súhrnné (100 g vzoriek súčasne) alebo súhrnné vzorky s menej ako 100g.

    a)

    Úplné súhrnné vzorky (100 vzoriek súčasne)

    Pozri oddiel A bod 3 II a).

    b)

    Menšie súhrnné vzorky (menej ako 100 vzoriek)

    Pozri oddiel A bod 3 II b).

    III.   Získanie lariev filtráciou

    a)

    K tráviacej kvapaline sa pridá ľad (300 až 400 g ľadových vločiek, šupinového ľadu alebo rozdrveného ľadu) tak, aby sa celkový objem zvýšil na 2 litre. V prípade menších súhrnných vzoriek sa množstvo ľadu musí náležite zredukuje.

    b)

    Tráviaca kvapalina sa potom mieša, pokým sa ľad neroztopí. Vychladená tráviaca kvapalina sa ponechá odstáť po dobu aspoň troch minút, aby sa larvy špirálovito zvinuli.

    c)

    Gelmanov lievik, vybavený s filtračným držiakom na filter a filtračným kotúčom sa namontuje na Erlenmeyerovu banku napojenú na filtračnú pumpu.

    d)

    Tráviaca tekutina sa preleje do Gelmanovho lievika a prefiltruje sa. Ku koncu filtrácie možno napomôcť prechodu tráviacej kvapaliny cez filter použitím odsávania pomocou filtračnej pumpy. Odsávanie sa musí zastaviť predtým, ako filter zostane suchý, t. j. keď v lieviku zostane 2 až 5 ml kvapaliny.

    e)

    Keď sa všetka tráviaca kvapalina prefiltruje, filtračný kotúč sa vyberie a vloží do plastového vrecúška s objemom 80 ml spolu s 15 až 20 ml roztoku renilázy. Roztok renilázy sa získa pridaním 2 g renilázy k 100 ml vodovodnej vody.

    f)

    Plastové vrecko sa dvakrát nepriedušne uzatvorí a vloží medzi vnútorné a vonkajšie vrecko v Stomacheri.

    g)

    Homogenizácia v Stomacheri prebieha tri minúty, napr. ak pracuje s úplnou alebo neúplnou súhrnnou vzorkou.

    h)

    Po troch minútach sa plastové vrecko spolu s filtračným kotúčom a roztokom renilázy vyberie zo Stomachera a otvorí sa pomocou nožníc. Kvapalný obsah sa vleje do misky na stanovenie počtu lariev alebo do Petriho misky. Vrecko sa vymyje s použitím 5 až 10 ml vody, ktorá sa potom pridá do misky na stanovenie počtu lariev na vyšetrenie trichinoskopom alebo do Petriho misky na vyšetrenie stereomikroskopom.

    i)

    Natráveniny sa musia vyšetriť hneď, ako sú pripravené. Za žiadnych okolností sa vyšetrenie nesmie odložiť na nasledujúci deň.

    Poznámka: Filtračné kotúče sa nesmú nikdy používať, ak nie sú úplne čisté. Znečistené kotúče a nesmú nikdy nechať vyschnúť. Filtračné kotúče môžu byť vyčistené tak, že sa ponechajú v roztoku renilázy cez noc. Pred použitím musia byť premyté čistým roztokom renilázy s použitím Stomachera.

    IV.   Pozitívne alebo dubiózne výsledky

    Ak je výsledok kolektívnej vzorky pozitívny alebo neistý, platia ustanovenia kapitoly I ods. 3 časť III.

    C.   Metóda automatického trávenia pre súhrnné vzorky s hmotnosťou do 35 g

    1.   Prístroje a činidlá

    a)

    Nôž alebo nožnice na rezanie vzoriek.

    b)

    Podnosy s dnom rozdeleným 50 vyznačenými štvorčekmi, z ktorých každý obsiahne približne dvojgramovú vzorku mäsa, alebo iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vysledovateľnosť vzoriek.

    c)

    Homogenizátor Trichomatic 35® s filtračnou vložkou.

    d)

    Kyselina chlorovodíková 8,5 ± 0,5 % hmotnosti.

    e)

    Filtre z priesvitnej polykarbonátovej membrány s priemerom 50 mm a s veľkosťou pórov 14 mikrónov.

    f)

    Pepsín, koncentrácia: 1:10 000 NF (US National Formulary – Národný liekopis USA), ktorá zodpovedá 1:12 500 BP (British Pharmacopoeia – Britský liekopis), a 2 000 FIP (Fédération internationale de pharmacie – Medzinárodná farmaceutická federácia), alebo stabilizovaný tekutý pepsín obsahujúci minimálne 660 jednotiek European Pharmacopoeia (Európskeho liekopisu)/ml.

    g)

    Váhy s presnosťou na 0,1 g.

    h)

    Pinzeta s plochými koncami.

    i)

    Niekoľko mikroskopických sklíčok s dĺžkou strany aspoň 5 cm alebo Petriho misiek s priemerom aspoň 6 cm, rozdelených na dne použitím zahroteného nástroja na štvorcové plochy 10 × 10 mm.

    j)

    Stereomikroskop s transmitovaným svetlom (15 až 60-násobné zväčšenie) alebo trichinoskop s horizontálnym stolíkom.

    k)

    Zásobník na zber odpadových kvapalín.

    l)

    Niekoľko 10-litrových nádob, ktoré sa použijú na dekontamináciu prístroja, napr. formalínom, a na zvyšnú tráviacu šťavu v prípade pozitívneho testu vzoriek.

    m)

    Teplomer s presnosťou 0,5 °C a rozsahom 1 až 100 °C.

    2.   Odber vzoriek

    Ako sa uvádza v kapitole I oddiele 2.

    3.   Postup

    I.   Postup trávenia

    a)

    K homogenizátoru s filtračnou vložkou pripojte odpadovú trubicu a vložte trubicu tak, aby bol odtok do zásobníka na odpad.

    b)

    Po zapnutí homogenizátora sa začne ohrev.

    c)

    Skôr ako sa to stane, musí sa otvoriť a zatvoriť spodný ventil umiestnený pod reakčnou komorou.

    d)

    Potom sa pridá maximálne 35 vzoriek, každá s hmotnosťou približne 1 g (pri teplote 25 až 30 °C) odobratých z každej jednotlivej vzorky v súlade s bodom 2. Zabezpečte, aby boli odstránené väčšie kusy šliach, keďže môžu upchať membránový filter.

    e)

    Nalejte vodu až po okraj kvapalinovej komory pripojenej na homogenizátor (približne 400 ml).

    f)

    Nalejte 30 ml kyseliny chlorovodíkovej (8,5 %) po okraj menšej, pripojenej kvapalinovej komory.

    g)

    Vložte membránový filter pod hrubý filter v držiaku filtra vo filtračnej vložke.

    h)

    Nakoniec sa pridá 7 g pepsínu alebo 21 ml kvapalného pepsínu. Toto poradie sa musí prísne dodržiavať, aby sa zabránilo rozkladu pepsínu.

    i)

    Uzavrite kryty reakčnej a kvapalinovej komory.

    j)

    Zvoľte dobu trávenia. Krátka doba trávenia (5 minút) sa musí stanoviť pre ošípané v bežnom jatočnom veku a dlhšia doba (8 minút) pre ostatné vzorky.

    k)

    Keď sa zapne spúšťacie tlačidlo homogenizátora, tak proces dávkovania a trávenia sa spustí automaticky, potom nasleduje filtrácia. Po 10 až 13 minútach sa proces ukončí a automaticky sa zastaví.

    l)

    Po skontrolovaní, či je komora prázdna, otvorte kryt reakčnej komory. Ak v komore zostala pena alebo akákoľvek tráviaca kvapalina, zopakujte postup v súlade s oddielom V.

    II.   Získanie lariev

    a)

    Demontujete držiak filtra a membránový filter preneste na mikroskopické sklíčko alebo petriho misku.

    b)

    Vyšetrite membránový filter s použitím stereomikroskopu alebo trichiniskopu.

    III.   Čistenie zariadenia

    a)

    Ak je výsledok pozitívny, naplňte reakčnú komoru homogenizátora do dvoch tretín vriacou vodou. Obyčajná vodovodná voda sa naleje do spojovacej kvapalinovej komory tak, aby zakryla spodný snímač. Potom prebehne automatické čistenie. Dekontaminujte držiak filtra a akékoľvek iné zariadenie, napr. použitím formalínu.

    b)

    Ak sa ukončí práca v daný deň, naplňte kvapalinovú komoru homogenizátora vodou a nechajte prebehnúť štandardný cyklus.

    IV.   Používanie membránových filtrov

    Každý filter s polykarbonátovou membránou sa môže použiť najviac päťkrát. Filter sa musí medzi jednotlivými použitiami obrátiť. Navyše, filter sa musí po každom použití skontrolovať, či nie je nejakým spôsobom poškodený, čo by viedlo k tomu, že by nebol vhodný na ďalšie použitie.

    V.   Metóda, ktorá sa musí použiť, ak je trávenie neúplné a filtrácia sa nemôže vykonať.

    Keď homogenizátor dokončí automatický cyklus v súlade s oddielom I, otvorte veko reakčnej komory a skontrolujte, či nezostala v komore pena alebo akákoľvek kvapalina. Ak je to tak, postupujte takto:

    a)

    zatvorte spodný ventil pod reakčnou komorou;

    b)

    demontujete držiak filtra a membránový filter preneste na mikroskopovacie sklíčko alebo Petriho misku;

    c)

    vložte nový membránový filter do držiaka filtra a pripevnite držiak filtra;

    d)

    naplňte kvapalinovú komoru homogenzátora vodou, kým nebude spodný snímač zakrytý;

    e)

    vykonajte automatický čistiaci cyklus;

    f)

    po ukončení čistiaceho cyklu otvorte veko reakčnej komory a skontrolujte, či v nej zostala kvapalina;

    g)

    ak je komora prázdna, demontujte držiak filtra a preneste membránový filter pomocou pinzety na sklíčko alebo na petriho misku;

    h)

    vyšetrite dva membránové filtre v súlade s oddielom II. Ak sa filtre nedajú vyšetriť, tak zopakujte celý proces trávenia pri dlhšej dobe trávenia v súlade s oddielom I.

    VI.   Pozitívne alebo dubiózne výsledky

    Ak je výsledok pozitívny alebo neistý, platia ustanovenia kapitoly I ods. 3 časť III.

    D.   Metóda magnetického miešania pri trávení súhrnných vzoriek/technika „izolácia na filtri“ a detekcia lariev latexovým aglutinačným testom

    Táto metóda sa považuje za rovnocennú len pri testovaní mäsa domácich ošípaných.

    1.   Prístroje a činidlá

    a)

    Nôž alebo nožnice a pinzety na rezanie vzoriek.

    b)

    Podnosy s vyznačenými 50 štvorcami, kde každý štvorec môže obsiahnuť približne 2 g vzorky mäsa, alebo iné pomôcky poskytujúce rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vysledovateľnosť vzoriek.

    c)

    Homogenizátor s ostrou čepeľou na rezanie. Ak sú vzorky väčšie ako 3 g, musí sa použiť mlynček na mäso s otvormi 2 až 4 mm alebo nožnice. V prípade mrazeného mäsa alebo jazyka (po odstránení povrchovej vrstvy, ktorá sa nedá stráviť) je potrebný mlynček na mäso a veľkosť vzorky sa musí výrazne zväčšiť.

    d)

    Magnetické miešačky s termostaticky regulovanou vyhrievacou platňou a miešacími tyčinkami potiahnutými teflónom s dĺžkou približne 5 cm.

    e)

    Sklené kadičky s objemom 3 litre.

    f)

    Sitá s veľkosťou ôk 180 mikrónov s vonkajším priemerom 11 cm, so sieťou z nehrdzavejúcej ocele.

    g)

    Oceľový filtračný prístroj na filtre s veľkosťou ôk 20 μm s oceľovým lievikom.

    h)

    Vákuová pumpa.

    i)

    Kovové alebo umelé nádoby s objemom 10 až 15 litrov na zber tráviacej šťavy.

    j)

    Otáčavá trepačka 3D.

    k)

    Hliníková fólia.

    l)

    25 % kyselina chlorovodíková.

    m)

    Pepsín, koncentrácia: 1:10 000 NF (US National Formulary – Národný liekopis USA), ktorá zodpovedá 1:12 500 BP (British Pharmacopoeia – Britský liekopis) a 2 000 FIP (Fédération internationale de pharmacie – Medzinárodná farmaceutická federácia), alebo stabilizovaný kvapalný pepsín obsahujúci minimálne 660 jednotiek European Pharmacopoeia (Európskeho liekopisu)/ml.

    n)

    Voda z vodovodu zohriata na 46 až 48 °C.

    o)

    Váhy s presnosťou na 0,1 g.

    p)

    Pipety s rôznym objemom (1, 10 a 25 ml), mikropipety v súlade s pokynmi výrobcu latexovej aglutinácie a držiaky na pipety.

    q)

    Nylónové filtre s veľkosťou ôk 20 mikrónov s priemerom, ktorý zodpovedá filtračnému systému.

    r)

    Plastové alebo oceľové kliešte s veľkosťou 10 až 15 cm.

    s)

    Kužeľové fľaštičky s objemom 15 ml.

    t)

    Pistil s teflónovým alebo oceľovým kužeľovým špicom, ktorý pasuje do kužeľových fľaštičiek.

    u)

    Teplomer s presnosťou 0,5 °C s rozsahom 1 až 100 °C.

    v)

    Karty latexového aglutinačného testu z testovacej súpravy na detekciu Trichin-L antigen validovanej podľa kódu č. EURLP_D_001/2011.

    w)

    Tlmivý roztok s konzervačným prostriedkom (roztok na riedenie vzoriek) z testovacej súpravy na detekciu Trichin-L antigen validovanej podľa kódu č. EURLP_D_001/2011.

    x)

    Tlmivý roztok s pridaným konzervačným prostriedkom (negatívna kontrola) z testovacej súpravy na detekciu Trichin-L antigen validovanej podľa kódu č. EURLP_D_001/2011.

    y)

    Tlmivý roztok s pridanými antigénmi Trichinella spiralis a konzervačným prostriedkom (pozitívna kontrola) z testovacej súpravy na detekciu Trichin-L antigen validovanej podľa kódu č. EURLP_D_001/2011.

    z)

    Tlmivý roztok s polystyrenovými časticami potiahnutými protilátkami s pridaným konzervačným prostriedkom (latexové guľôčky) z testovacej súpravy na detekciu Trichin-L antigen validovanej podľa kódu č. EURLP_D_001/2011.

    a. a.)

    Tyčinky na jedno použitie.

    2.   Odber vzoriek

    Ako sa uvádza v kapitole I oddiele 2.

    3.   Postup

    I.   V prípade úplných súhrnných vzoriek (100 g vzoriek súčasne)

    a)

    do 3-litrovej kadičky s obsahom 2,0 litra ± 200 ml vodovodnej vody predhriatej na 46 °C až 48 °C sa pridá 16 ± 0,5 ml 25 % kyseliny chlorovodíkovej (0,2 % vo výslednom roztoku); do kadičky sa vloží miešacia tyčinka, kadička sa položí na predhriatu platňu a začne sa s miešaním;

    b)

    pridá sa 10 ± 1 g práškového pepsínu (alebo 30 ± 3 ml tekutého pepsínu);

    c)

    100 – 115 g vzoriek odobratých v súlade s bodom 2 sa pomelie v mixéri spolu so 150 ml ± 15 ml predhriateho tráviaceho tlmivého roztoku;

    d)

    pomleté mäso sa premiestni do 3-litrovej kadičky obsahujúcej vodu, pepsín a kyselinu chlorovodíkovú;

    e)

    mlecia vložka mixéra sa opakovane ponorí do tráviacej tekutiny v kadičke a misa mixéra sa opláchne malým množstvom tráviacej tekutiny, aby sa odstránilo všetko mäso, ktoré je ešte na nej prilepené;

    f)

    kadička sa prikryje hliníkovou fóliou;

    g)

    magnetická miešačka musí byť nastavená tak, aby zachovávala počas operácie miešania stálu teplotu 44 až 46 °C. Počas miešania musí tráviaca tekutina rotovať pri dostatočne vysokej rýchlosti tak, aby vytvárala hlboký vír bez striekania;

    h)

    tráviaca tekutina sa mieša, kým nezmiznú čiastočky mäsa (približne 30 minút). Potom sa miešačka vypne a tráviaca tekutina sa preleje cez sito do sedimentačného lievika. Pri spracovaní určitých druhov mäsa (jazyk, zverina atď.) môže byť potrebný dlhší čas trávenia (nie viac ako 60 minút);

    i)

    proces trávenia sa považuje za uspokojivý vtedy, keď na site nezostane viac ako 5 % východiskovej vzorky;

    j)

    nylónový filter s veľkosťou ôk 20 mikrónov sa umiestni na filtračný podstavec. Kužeľový filtračný oceľový lievik sa pripevní k podstavcu pomocou držadla a oceľové sitko s veľkosťou ôk 180 mikrónov sa umiestni na lievik. Vákuová pumpa sa pripojí k filtračnému podstavcu a ku kovovej alebo plastovej nádobe na zber tráviacej tekutiny;

    k)

    tráviaca tekutina sa prestane miešať a preleje sa do filtračného lievika cez sitko. Kadička sa prepláchne s približne 250 ml teplej vody. Preplachovacia tekutina sa naleje do filtračnej rampy potom, ako sa tráviaca tekutina úspešne prefiltruje;

    l)

    filtračná membrána sa uchopí kliešťami a drží sa za okraj. Filtračná membrána sa preloží najmenej na štyrikrát a vloží do kužeľovej skúmavky s objemom 15 ml. Výber kužeľovej skúmavky sa prispôsobí pistilu;

    m)

    iltračná membrána sa zatlačí na dno kužeľovej skúmavky s objemom 15 ml pomocou pistilu a silno sa pritlačí, pričom sa pistilom, ktorý by mal byť podľa pokynov výrobcu umiestnený na vnútornej strane ohybu filtračnej membrány, nepretržite pohybuje tam a späť približne 20-krát;

    n)

    0,5 ml ± 0,01 ml roztokov na riedenie vzoriek sa pipetou pridá do kužeľovej skúmavky s objemom 15 ml a filtračná membrána sa homogenizuje pomocou krátkych opakovaných pohybov pistilu tam a späť približne 30 sekúnd, pričom je podľa pokynov výrobcu potrebné sa vyhnúť prudkým pohybom, aby sa obmedzilo špliechanie;

    o)

    každá vzorka, negatívna kontrola a pozitívna kontrola, sa podľa pokynov výrobcu pipetami nadávkuje do rôznych polí karty aglutinačného testu;

    p)

    pomocou pipety sa podľa pokynov výrobcu latexové guľôčky pridajú do každého poľa karty aglutinačného testu bez toho, aby sa dostali do kontaktu so vzorkou(-ami) a kontrolami. V každom poli sa potom guľôčky jemne miešajú pomocou jednorazovej tyčinky dovtedy, kým celé pole nepokrýva homogénna kvapalina;

    q)

    karta aglutinačného testu sa položí na trepačku 3D a podľa pokynov výrobcu sa pretrepáva 10 minút ± 1 minútu;

    r)

    po čase, ktorý je stanovený výrobcom v pokynoch, sa pretrepávanie zastaví a karta aglutinačného testu sa položí na rovný povrch, kde sa podľa pokynov výrobcu okamžite prečítajú výsledky reakcie. V prípade pozitívnej vzorky sa musia objaviť zhluky guľôčok. V prípade negatívnej vzorky zostáva suspenzia homogénna bez zhlukov guľôčok.

    II.   Súhrnná vzorka s hmotnosťou menej ako 100 g, ako sa uvádza v kapitole I bode 3 časti II

    V prípade súhrnných vzoriek s hmotnosťou menej ako 100 g sa musí dodržať postup stanovený v kapitole I bode 3 časti II.

    III.   Pozitívne alebo dubiózne výsledky

    Ak má vyšetrenie kolektívnej vzorky pozitívny alebo neistý výsledok latexového aglutinačného testu, odoberie sa z každej ošípanej v súlade s kapitolou I bodom 2 písm. a) ďalšia vzorka s hmotnosťou 20 g. Dvadsaťgramové vzorky z piatich ošípaných sa spoja a vyšetria pomocou metódy opísanej v oddiele I. Takto sa musia vyšetriť vzorky z 20 skupín po piatich ošípaných.

    Ak sa dosiahne pozitívny výsledok latexového aglutinačného testu v skupine piatich ošípaných, odoberú sa ďalšie vzorky s hmotnosťou 20 g jednotlivcom v skupine a každá vzorka sa vyšetruje osobitne pomocou metódy opísanej v oddiele I.

    Ak sa dosiahne pozitívny alebo neistý výsledok latexového aglutinačného testu, najmenej 20 g svaloviny ošípaných sa musí poslať do národného referenčného laboratória na potvrdenie pomocou jednej z metód opísaných v kapitole I.

    Na účely konzervácie a identifikácie na úrovni druhov v referenčnom laboratóriu EÚ alebo v národnom referenčnom laboratóriu sa vzorky parazitov musia uchovávať v 90 % etylalkohole.

    Po odbere parazitov sa musia pozitívne tekutiny dekontaminovať zahriatím na minimálne 60 °C.

    IV.   Postup čistenia a dekontaminácie po zistení pozitívneho alebo dubiózneho výsledku

    Ak je výsledok latexového aglutinačného testu kolektívnej alebo individuálnej vzorky pozitívny alebo podozrivý, všetok materiál, ktorý prichádza do styku s mäsom (misa a nôž mixéra, pistil, kadička, miešacia tyčinka, snímač teploty, kužeľové filtračné lieviky, sitko a kliešte), sa musí opatrne dekontaminovať tak, že sa namočí na pár sekúnd do teplej vody (65 °C až 90 °C). Zvyšky mäsa alebo inaktivovaných lariev, ktoré mohli zostať na povrchu uvedeného vybavenia, sa môžu odstrániť čistou špongiou a vodou z vodovodu. V prípade potreby sa na odmastnenie vybavenia pridá zopár kvapiek detergentu. Následne sa odporúča dôkladne prepláchnuť každý kus, aby sa odstránili všetky stopy po detergente.

    E.   Test umelého trávenia na detekciu in vitro lariev Trichinella spp vo vzorkách mäsa, PrioCHECK® Trichinella AAD Kit.

    Táto metóda sa považuje za rovnocennú len pri testovaní mäsa domácich ošípaných.

    Súprava PrioCHECK® Trichinella AAD Kit sa musí použiť v súlade s návodom na použitie súpravy, a to pomocou deliacich lievikov (Lenz NS 29/32) a sklenenej testovacej skúmavky s obsahom 80 ml.


    PRÍLOHA II

    Ošetrenie zmrazením

    A.   Zmrazovacia metóda 1

    a)

    Mäso prinesené už v zmrazenom stave sa musí uchovávať v tomto stave.

    b)

    Technické vybavenie a zásobovanie energiou strojovne mraziarne musí byť také, aby sa zabezpečilo, aby sa požadovaná teplota dosiahla veľmi rýchlo a udržala sa vo všetkých častiach miestnosti a mäsa.

    c)

    Izolujúce obaly sa musia pred zmrazovaním odstráni okrem prípadu mäsa, ktoré už má vo všetkých častiach požadovanú teplotu, keď je prinesené do mraziarenskej miestnosti, alebo mäsa zabaleného tak, že mu obal nebude brániť v dosiahnutí požadovanej teploty v predpísanom čase.

    d)

    Zásielky sa musia uchovávať v mraziarenskej miestnosti oddelene a pod zámkom.

    e)

    Pre každú zásielku sa musí zaznamenať dátum a čas, kedy bola prinesená do mraziarenskej miestnosti.

    f)

    Teplota v mraziarenskej miestnosti musí byť aspoň – 25 °C. Musí sa merať pomocou kalibrovaných termoelektrických prístrojov a musí sa nepretržite zaznamenávať. Nesmie sa merať priamo v prúde studeného vzduchu. Prístroje sa musia držať pod zámkom. Záznamy teplôt musia obsahovať príslušné údaje z dovozného registra inšpekcie mäsa a dátum a čas začiatku a ukončenia zmrazovania a musia sa uchovávať aspoň jeden rok po vyhotovení.

    g)

    Mäso s priemerom alebo hrúbkou do 25 cm musí byť nepretržite zmrazované aspoň po dobu 240 hodín a mäso s priemerom a hrúbkou 25 až 50 cm musí byť nepretržite zmrazované najmenej 480 hodín. Tento proces zmrazovania sa nesmie použiť v prípade mäsa, ktoré je hrubšie alebo má väčší priemer. Doba zmrazovania sa počíta od momentu, kedy teplota v mraziarenskej miestnosti dosiahne hodnotu predpísanú v písm. f).

    B.   Zmrazovacia metóda 2

    Musia byť splnené všeobecné ustanovenia podľa písm. a) až e) oddielu A (metóda 1) a uplatňujú sa nasledujúce kombinácie času – teploty:

    a)

    Mäso s priemerom alebo hrúbkou do 15 cm sa musí zmrazovať podľa jednej z nasledujúcich kombinácií času – teploty:

    20 dní pri teplote – 15 °C,

    10 dní pri teplote – 23 °C,

    6 dní pri teplote – 29 °C.

    b)

    Mäso s priemerom alebo hrúbkou 15 až 50 cm sa musí zmrazovať podľa jednej z nasledujúcich kombinácií času – teploty:

    30 dní pri teplote – 15 °C,

    20 dní pri teplote – 25 °C,

    12 dní pri teplote – 29 °C.

    Teplota v mraziarenskej miestnosti nesmie byť vyššia, ako je úroveň zvolenej inaktivačnej teploty. Musí sa merať s použitím kalibrovaných termo-elektrických prístrojov a musí sa nepretržite zaznamenávať. Nesmie sa merať priamo v prúde studeného vzduchu. Prístroje sa musia držať pod zámkom. Záznamy teplôt musia obsahovať príslušné údaje z dovozného registra inšpekcie mäsa a dátum a čas začiatku a ukončenia zmrazovania a musia sa uchovávať aspoň jeden rok po vyhotovení.

    Ak sa používajú zmrazovacie tunely a postupy popísané v oddieloch A a B sa prísne nedodržiavajú, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musí byť schopný príslušnému orgánu dokázať, že alternatívny spôsob je účinný na usmrcovanie parazitov Trichinella v bravčovom mäse.

    C.   Zmrazovacia metóda 3

    Ošetrenie pozostáva z komerčnej lyofilizácie alebo zmrazovania mäsa v súlade s predpísanými kombináciami času/teploty, pričom teplota sa sleduje v strede každého kusu.

    a)

    Musia byť splnené všeobecné ustanovenia písm. a) až e) oddielu A (metóda 1) a uplatňujú sa tieto kombinácie času – teploty:

    106 hodín pri teplote – 18 °C,

    82 hodín pri teplote – 21 °C,

    63 hodín pri teplote – 23,5 °C,

    48 hodín pri teplote – 26 °C,

    35 hodín pri teplote – 29 °C,

    22 hodín pri teplote – 32 °C,

    8 hodín pri teplote – 35 °C,

    1/2 hodiny pri teplote – 37 °C.

    b)

    Teplota sa musí merať pomocou kalibrovaných termo-elektrických prístrojov a musí sa nepretržite zaznamenávať. Snímač teplomera sa zapichne do stredu kalibrovaného kusa mäsa s veľkosťou nie menšou, ako je najhrubší kus mäsa, ktorý sa má zmraziť. Tento kus sa musí umiestniť do najmenej výhodnej polohy v mraziarenskej miestnosti, nie do blízkosti chladiaceho zariadenia a ani nie priamo do prúdu studeného vzduchu. Prístroje sa musia držať pod zámkom. Záznamy z merania teplôt musia obsahovať príslušné údaje z dovozného registra inšpekcie mäsa a dátum a čas začiatku a ukončenia zmrazovania a musia sa uchovávať aspoň jeden rok po vyhotovení.


    PRÍLOHA III

    Vyšetrovanie zvierat iných, ako sú ošípané

    Konské mäso, zverina z voľne žijúcej zveri a iné mäso, ktoré by mohlo obsahovať parazity rodu Trichinella sa musí vyšetriť v súlade s jednou z tráviacich metód špecifikovaných v kapitole I alebo II prílohy I s týmito odchýlkami:

    a)

    vzorky vážiace aspoň 10 g sa odoberajú z jazykového alebo bráničného svalu koní a z predlaktia, jazyka alebo bránice diviakov;

    b)

    v prípade koní, u ktorých takéto svaly chýbajú, sa musí odobrať väčšia vzorka z bráničného piliera v mieste prechodu do šľachovitej časti. Tento sval musí byť očistený od spojivového tkaniva a tuku;

    c)

    aspoň 5 g vzorky sa podrobí tráveniu podľa štandardnej referenčnej detekčnej metódy stanovenej v kapitole I alebo rovnocennej metódy stanovenej v kapitole II. U každej natráveniny celková hmotnosť vyšetrovaného svalu nesmie presiahnuť 100 g v prípade metódy podľa kapitoly I a metód A a B stanovených v kapitole II a 35 g v prípade metódy C stanovenej v kapitole II;

    d)

    ak je výsledok pozitívny, odoberie sa ďalších 50 g materiálu na účely následného nezávislého vyšetrenia;

    e)

    bez toto, aby boli dotknuté predpisy na ochranu živočíšnych druhov, všetko mäso zveri inej, ako sú diviaky, ako sú medvede, mäsožravé cicavce (vrátane morských cicavcov) a plazy, sa musí testovať odobratím vzorky 10 g svalu z predilekčných miest alebo väčších množstiev, ak takéto miesta nie sú k dispozícii. Predilekčnými miestami sú:

    i)

    u medveďov: bránica, žuvací sval a jazyk;

    ii)

    u mrožov: jazyk;

    iii)

    u krokodílov: žuvací sval, krídlové (mm. pterigoidei) a medzirebrové svaly;

    iv)

    u vtákov: hlavové svaly (napr. žuvacie alebo krčné svaly);

    f)

    doba trávenia musí byť dostačujúca na to, aby sa zabezpečilo primerané trávenie tkaniva týchto zvierat, avšak nesmie prekročiť 60 minút.


    PRÍLOHA IV

    KAPITOLA I

    ÚRADNÉ UZNANIE CHOVOV ALEBO KOMPARTMENTU ZA CHOVY ALEBO KOMPARTMENT UPLATŇUJÚCE KONTROLOVANÉ PODMIENKY USTAJNENIA

    A.

    Na získanie úradného uznania chovov musia prevádzkovatelia poľnohospodárskych podnikov splniť tieto požiadavky:

    a)

    prevádzkovateľ musí prijať všetky praktické bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o konštrukciu a údržbu budov, s cieľom zamedziť hlodavcom, akémukoľvek inému druhu cicavcov a mäsožravým vtákom v prístupe do budov, v ktorých sa držia zvieratá;

    b)

    prevádzkovateľ musí uplatňovať program kontroly škodcov, najmä pokiaľ ide o hlodavcov, s cieľom účinne zamedziť infestácii ošípaných. Prevádzkovateľ musí viesť záznamy o uvedenom programe k spokojnosti príslušného orgánu;

    c)

    prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby bolo všetko krmivo získané zo zariadenia, v ktorom sa vyrába krmivo v súlade so zásadami opísanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 (1);

    d)

    prevádzkovateľ musí skladovať krmivo určené pre druhy vnímavé na trichinely v uzatvorených silách alebo v iných kontajneroch, ktoré sú nepreniknuteľné pre hlodavce. Všetky ostatné dodávky krmiva musia byť ošetrené teplom alebo vyrobené a skladované ku spokojnosti príslušného orgánu;

    e)

    prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby sa mŕtve zvieratá zbierali, identifikovali a prepravovali bez zbytočného odkladu v súlade s článkami 21 a 22 nariadenie (ES) č. 1069/2009 a s prílohou VIII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011

    f)

    ak je v susedstve chovu umiestnená skládka odpadu, prevádzkovateľ o tom musí informovať príslušný orgán. Príslušný orgán musí následne posúdiť súvisiace riziká a rozhodnúť o tom, či chov má byť uznaný za chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia;

    g)

    prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby domáce ošípané boli identifikované tak, aby sa u každého zvieraťa dal vysledovať späť chov;

    h)

    prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby domáce ošípané boli privedené do chovu, iba ak majú pôvod v chovoch a pochádzajú z chovov, ktoré sú úradne uznané za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia;

    i)

    žiadna z domácich ošípaných nemá prístup k vonkajším zariadeniam s výnimkou prípadu, keď prevádzkovateľ môže analýzou rizika príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že čas, zariadenia a okolnosti vonkajšieho výbehu nepredstavujú nebezpečenstvo zavlečenia trichinel do chovu;

    j)

    žiadne ošípané určené na chov a produkciu, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 64/432/EHS, neboli po opustení chovu pôvodu vyložené v stredisku zhromažďovania, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. o) smernice 64/432/EHS, pokiaľ stredisko zhromažďovania nespĺňa požiadavky stanovené v písmenách a) až i) a všetky domáce ošípané zoskupené na zásielky v stredisku zhromažďovania majú pôvod a pochádzajú z chovov úradne uznaných za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia alebo z úradne uznaných kompartmentov.

    B.

    Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov/chovov uznaných za chovy uplatňujúce kontrolované podmienky ustajnenia musia informovať príslušný orgán, ak sa už naďalej nedodržiava niektorá z požiadaviek uvedených v bode A alebo ak sa vyskytla akákoľvek iná zmena, ktorá by mohla ovplyvniť štatút chovu.

    C.

    Príslušné orgány v členských štátoch môžu uznať chov alebo kategóriu chovov iba za predpokladu, že overili, že požiadavky stanovené v bode A sú splnené.

    KAPITOLA II

    PODÁVANIE SPRÁV O SITUÁCII TÝKAJÚCEJ SA TRICHINEL

    a)

    Počet prípadov trichinel u ľudí (dovezených a autochtónnych) vrátane epidemiologických údajov sa oznamuje podľa rozhodnutia 2000/96/ES.

    b)

    Počet testov a výsledky testovania na trichinely u domácich ošípaných, diviakov, koní, zveri a iných vnímavých zvierat sa predložia v súlade s prílohou IV k smernici 2003/99/ES. Údaje o domácich ošípaných musia zahŕňať aspoň tieto konkrétne informácie týkajúce sa:

    i)

    testovania zvierat chovaných v kontrolovaných podmienkach ustajnenia;

    ii)

    testovania chovných prasníc, kancov a ošípaných na výkrm.


    (1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1).


    PRÍLOHA V

    Zrušené nariadenie so zoznamom neskorších zmien a doplnení

    nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005

    (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 60).

    nariadenie Komisie (ES) č. 1665/2006

    (Ú. v. EÚ L 320, 18.11.2006, s. 46).

    nariadenie Komisie (ES) č. 1245/2007

    (Ú. v. EÚ L 281, 25.10.2007, s. 19).

    vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1109/2011

    (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 23).

    nariadenie Komisie (ES) č. 216/2014

    (Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 85).

    vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1114/2014

    (Ú. v. EÚ L 302, 22.10.2014, s. 46).


    PRÍLOHA VI

    Tabuľka zhody

    nariadenie (ES) č. 2075/2005

    toto nariadenie

    články 1 až 5

    články 1 až 5

    článok 6 odsek 1 úvodné slová

    článok 6 odsek 1

    článok 6 odsek 1, písmeno a)

    článok 6 odsek 1

    článok 6 odsek 1, písmeno b)

    článok 6 odsek 2

    článok 6 odsek 2

    články 7 až 13

    články 7 až 13

    článok 15

    článok 14

    článok 16

    článok 15

    článok 17 prvý odsek

    článok 16

    článok 17 druhý odsek

    príloha I kapitola I

    príloha I kapitola I

    príloha I kapitola II

    príloha I kapitola II

    príloha I kapitola III

    prílohy II, III a IV

    prílohy II, III a IV

    príloha V

    príloha VI


    Top