DOHOVOR O ROZHODNOM PRÁVE PRE ZMLUVNÉ ZÁVÄZKY OTVORENÝ NA PODPIS V RÍME 19. JÚNA 1980

PREAMBULA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

V SNAHE pokračovať v oblasti medzinárodného práva súkromného v práci na harmonizácii práva, ktorá sa začala v rámci Spoločenstva, predovšetkým v oblasti právomoci súdov a výkonu rozhodnutí,

S CIEĽOM určiť jednotné pravidlá na určovanie rozhodného práva pre zmluvné záväzky,

DOHODLI SA TAKTO:

ODDIEL I

PREDMET ÚPRAVY A PÔSOBNOSŤ DOHOVORU

Článok 1

Predmet úpravy a pôsobnosť dohovoru

1.   Ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

2.   Nevzťahujú sa na:

a)	osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb bez toho, aby bol dotknutý článok 11;

b)	zmluvné záväzky týkajúce sa: — dedenia zo závetu alebo zo zákona, — majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku, — práv a povinnosti vyplývajúcich z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenstva vrátane vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nemanželským deťom;

c)	záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v ktorom záväzky takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy;

d)	rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu;

e)

otázky upravené právom obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, a osobnú právnu zodpovednosť predstaviteľov a členov za záväzky spoločnosti alebo právnickej osoby;

f)	otázku, či zástupca môže zastúpeného zaviazať voči tretej osobe alebo či orgán obchodnej spoločnosti alebo inej zapísanej a nezapísanej právnickej osoby ju môže zaviazať voči tretej osobe;

g)	zriadenie poručníckych fondov („trust“) a vzťahy medzi ich zakladateľmi („settlor“), správcami („trustee“)a oprávnenými („beneficiary“) z poručníckeho fondu;

h)	dôkazy alebo konanie, bez toho aby bol dotknutý článok 14.

3.   Ustanovenia tohto dohovoru sa neuplatnia na poistné zmluvy, ktoré kryjú riziká na území členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na účely určenia, či je riziko na tomto území, použije súd svoj vnútroštátny právny poriadok.

4.   Predchádzajúci odsek sa nevzťahuje na zaistné zmluvy.

Článok 2

Uplatnenie právneho poriadku štátov, ktoré nie sú zmluvnými štátmi dohovoru

Právny poriadok určený podľa tohto dohovoru sa uplatní bez ohľadu na to, či je alebo nie je právnym poriadkom zmluvného štátu.

ODDIEL II

JEDNOTNÉ PRAVIDLÁ

Článok 3

Voľba rozhodného práva

1.   Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2.   Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

3.   Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú len „imperatívne normy“.

4.   Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článku 8, 9 a 11.

Článok 4

Rozhodné právo pri absencii voľby

1.   V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

2.   S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkáreň alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkáreň ako hlavná prevádzkáreň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkáreň.

3.   Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 tohto článku, ak predmetom zmluvy je právo k nehnuteľnosti alebo právo na užívanie nehnuteľnosti, platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde sa nachádza nehnuteľnosť.

4.   Domnienka podľa odseku 2 sa nevzťahuje na zmluvu o preprave tovaru. Pri tejto zmluve, ak štát, kde má prepravca v čase uzatvorenia zmluvy hlavnú prevádzkáreň, je zároveň štátom, kde sa nachádza miesto nakladania alebo vykladania tovaru alebo hlavná prevádzkáreň odosielateľa, potom platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s týmto štátom. Na účely tohto odseku sa zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku na jednu cestu a iné zmluvy, ak ich hlavným predmetom je preprava tovaru, považujú za zmluvy o preprave tovaru.

5.   Odsek 2 sa neuplatní, ak nemožno určiť charakteristické plnenie, a domnienky odseku 2, 3 a 4 sa neuplatnia, ak z celkových okolností vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom.

Článok 5

Určité spotrebiteľské zmluvy

1.   Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

2.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

—	ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

—	ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

—	ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.

3.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

4.   Tento článok sa neuplatní na:

a)	zmluvu o preprave;

b)	zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu.

5.   Bez ohľadu na ustanovenia odseku 4 sa tento článok uplatní aj na zmluvu, ktorej predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.

Článok 6

Individuálne pracovné zmluvy

1.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci pracovnej zmluvy svojou voľbou rozhodného práva zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy právneho poriadku uplatniteľného podľa odseku 2 pri absencii voľby.

2.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pracovná zmluva pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 spravuje:

a)	právnym poriadkom štátu, v ktorom zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, aj keď prechodne pracuje v inom štáte; alebo

b)	ak zamestnanec obvykle nevykonáva prácu v jednom štáte, právnym poriadkom štátu, v ktorom sa nachádza prevádzkáreň, ktorá ho najala;

ak z celkových okolností nevyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom; v takomto prípade sa zmluva spravuje právnym poriadkom tohto štátu.

Článok 7

Imperatívne normy

1.   Pri uplatnení právneho poriadku určitého štátu podľa tohto dohovoru možno zohľadniť imperatívne normy iného štátu, s ktorým má daná situácia úzku väzbu, ak podľa právneho poriadku tohto štátu sa takéto normy musia uplatniť bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu a v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia v takejto situácii uplatniť. Pri úvahe, či sa tieto imperatívne normy zohľadnia, sa prihliada na ich povahu a účel a na dôsledky ich uplatnenia alebo neuplatnenia.

2.   Žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenie noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

Článok 8

Vecná platnosť

1.   Existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto dohovoru spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.

2.   Účastník sa však môže odvolať na právny poriadok štátu svojho obvyklého pobytu, aby preukázal, že s uzavretím zmluvy nesúhlasil, ak z okolností vyplýva, že by nebolo odôvodnené posudzovať účinky jeho prejavu vôle podľa právneho poriadku uvedeného v predchádzajúcom odseku.

Článok 9

Formálna platnosť

1.   Zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sú v tom istom štáte, je platná, pokiaľ ide o jej formu, ak spĺňa formálne požiadavky podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto dohovoru, alebo právneho poriadku štátu, v ktorom bola uzavretá.

2.   Zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sú v rôznych štátoch, je platná, pokiaľ ide o jej formu, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku štátu, ktorým sa spravuje podľa tohto dohovoru, alebo právneho poriadku jedného z týchto štátov.

3.   Ak zmluvu uzatvorí zástupca, je na účely odseku 1 a 2 smerodajným štát, v ktorom zástupca urobil právny úkon.

4.   Jednostranný právny úkon týkajúci sa uzavretej alebo zamýšľanej zmluvy je platný, pokiaľ ide o jeho formu, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa podľa tohto dohovoru spravuje alebo by sa spravovala daná zmluva, alebo právneho poriadku štátu, kde sa právny úkon urobil.

5.   Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa neuplatnia na zmluvu, na ktorú sa vzťahuje článok 5 a ktorá sa uzavrela za okolností opísaných v článku 5 ods. 2. Formálna platnosť takejto zmluvy sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

6.   Bez ohľadu na odseky 1 až 4 tohto článku podlieha zmluva, ktorej predmetom je právo k nehnuteľnosti alebo právo na užívanie nehnuteľnosti, imperatívnym požiadavkám na formu podľa právneho poriadku štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ak podľa tohto právneho poriadku sa musí týmto požiadavkám vyhovieť bez ohľadu na štát, v ktorom sa zmluva uzavrela a bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva.

Článok 10

Rozsah použitia rozhodného práva

1.   Rozhodným právom pre zmluvu podľa článkov 3 až 6 a 12 tohto dohovoru sa spravujú najmä:

a)	jej výklad;

b)	plnenie zmluvných záväzkov;

c)	v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov;

d)	rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie;

e)	dôsledky neplatnosti zmluvy.

2.   Vo vzťahu k spôsobu plnenia a opatreniam, ktoré treba prijať v prípade chybného plnenia, sa prihliadne na právny poriadok štátu, v ktorom sa plnenie uskutočňuje.

Článok 11

Právna nespôsobilosť

Pri zmluve uzatvorenej medzi osobami, ktoré sú v tom istom štáte, sa môže fyzická osoba, ktorá by podľa právneho poriadku tohto štátu mala právnu spôsobilosť, dovolávať na svoju právnu nespôsobilosť podľa iného právneho poriadku, len ak druhý účastník zmluvy o tejto nespôsobilosti v čase uzavretia zmluvy vedel alebo o nej nevedel z nedbanlivosti.

Článok 12

Postúpenie pohľadávky

1.   Vzájomné záväzky postupcu a postupníka pri postúpení pohľadávky voči inej osobe („dlžník“) sa spravujú právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto dohovoru spravuje zmluva o postúpení.

2.   Podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje nárok, ktorého sa postúpenie týka, sa určuje jeho postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpený nárok voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom.

Článok 13

Subrogácia

1.   Ak má osoba („veriteľ“) zmluvnú pohľadávku voči inej osobe („dlžník“) a tretia osoba má povinnosť uspokojiť veriteľa alebo na základe takejto povinnosti veriteľa už uspokojila, právny poriadok, ktorým sa spravuje povinnosť tretej osoby uspokojiť veriteľa, určuje tiež, či si tretia osoba môže uplatniť voči dlžníkovi práva, ktoré mal veriteľ voči dlžníkovi podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje ich vzťah, a ak takéto práva môže uplatniť, tento právny poriadok určuje, či tak môže urobiť v plnom alebo len v obmedzenom rozsahu.

2.   Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak zmluvný nárok možno uplatniť voči viacerým osobám súčasne a jedna z nich už uspokojila veriteľa.

Článok 14

Dôkazné bremeno

1.   Právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva podľa tohto dohovoru, sa uplatní v rozsahu, v ktorom pre zmluvné záväzky upravuje zákonné domnienky alebo určuje dôkazné bremeno.

2.   Zmluvu alebo právny úkon možno dokazovať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom prípustným podľa právneho poriadku štátu, ktorého súd koná, alebo podľa právneho poriadku uvedeného v článku 9, podľa ktorého sú zmluva alebo právny úkon platné pokiaľ ide o ich formu, za predpokladu, že konajúci súd je spôsobilý dôkaz týmto spôsobom vykonať.

Článok 15

Vylúčenie spätného a ďalšieho odkazu

Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto dohovoru znamená uplatnenie platných právnych noriem tohto štátu okrem jeho noriem medzinárodného práva súkromného.

Článok 16

Výhrada verejného poriadku

Uplatnenie niektorého ustanovenia právneho poriadku štátu určeného podľa tohto dohovoru možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom („ordre public“) štátu, ktorého súd vo veci koná.

Článok 17

Vylúčenie spätnej účinnosti

Tento dohovor sa v zmluvnom štáte uplatní na zmluvy uzavreté po nadobudnutí platnosti dohovoru pre tento štát.

Článok 18

Jednotný výklad

Pri výklade a uplatňovaní vyššie uvedených jednotných noriem sa berie do úvahy ich medzinárodný charakter a potreba dosiahnuť jednotnosť ich výkladu a uplatňovania.

Článok 19

Štáty s viacerými právnymi systémami

1.   Ak je štát zložený z viacerých územných celkov a každý z nich má vlastné právne normy pre zmluvné záväzky, na účely určenia rozhodného práva podľa tohto dohovoru sa každý jeho územný celok považuje za štát.

2.   Štát, v ktorom rôzne územné celky majú svoje vlastné právne normy pre zmluvné záväzky, nie je povinný uplatňovať tento dohovor pri kolízii výlučne medzi právnymi poriadkami týchto celkov.

Článok 20

Prednosť práva Spoločenstva

Tento dohovor nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení, ktoré v špecifických veciach upravujú kolízne normy týkajúce sa zmluvných záväzkov a ktoré sú alebo budú obsiahnuté v právnych aktoch inštitúcií Európskych spoločenstiev alebo v právnych normách členských štátov harmonizovaných v dôsledku implementácie týchto aktov.

Článok 21

Vzťah k iným dohovorom

Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa stane zmluvný štát.

Článok 22

Výhrady

1.   Každý zmluvný štát si pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení môže vyhradiť právo neuplatňovať:

a)	ustanovenia článku 7 ods. 1;

b)	ustanovenia článku 10 ods. 1 písm. e).

 (2)

3.   Každý zmluvný štát môže kedykoľvek odvolať výhradu, ktorú uplatnil; výhrada stráca platnosť prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od oznámenia o odvolaní výhrady.

ODDIEL III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23

1.   Ak po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre zmluvný štát, zamýšľa tento štát prijať novú kolíznu normu pre určitú skupinu zmlúv, ktorá spadá do pôsobnosti tohto dohovoru, oznámi svoj úmysel ostatným signatárskym štátom prostredníctvom generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

2.   Každý signatársky štát môže do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia požiadať generálneho tajomníka, aby zorganizoval konzultácie medzi signatárskymi štátmi s cieľom dosiahnuť dohodu. (....) (3).

3.   Ak žiadny signatársky štát nepožiadal v tejto lehote o konzultácie alebo ak do dvoch rokov od oznámenia generálnemu tajomníkovi sa nedosiahla počas konzultácií dohoda, daný zmluvný štát môže zmeniť a doplniť svoj právny poriadok uvedeným spôsobom. O opatreniach, ktoré prijme tento štát, informuje ostatné signatárske štáty prostredníctvom generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

Článok 24

1.   Ak po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre zmluvný štát, tento zmluvný štát zamýšľa stať sa zmluvnou stranou mnohostranného dohovoru, ktorého hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov je určiť normy medzinárodného práva súkromného v niektorej z oblastí upravených týmto dohovorom, uplatní sa postup uvedený v článku 23. Dvojročná lehota uvedená v článku 23 ods. 3 sa však skracuje na jeden rok.

2.   Postup podľa predchádzajúceho odseku sa nemusí dodržať, ak zmluvný štát alebo niektoré z Európskych spoločenstiev sú už zmluvnou stranou tohto mnohostranného dohovoru, alebo ak jeho cieľom je revízia dohovoru, ktorého je už daný štát zmluvnou stranou, alebo ak ide o dohovor uzavretý v rámci zmlúv o založení Európskych spoločenstiev.

Článok 25

Ak je zmluvný štát názoru, že zjednotenie dosiahnuté týmto dohovorom je ohrozené uzatváraním dohôd, na ktoré sa nevzťahuje článok 24 ods. 1, tento štát môže požiadať generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev, aby zorganizoval konzultácie signatárskych štátov tohto dohovoru.

Článok 26

Každý zmluvný štát môže navrhnúť revíziu tohto dohovoru. Predseda Rady Európskych spoločenstiev v takom prípade zvolá konferenciu o revízii.

Článok 27 (4)

Článok 28

1.   Tento dohovor je od 19. júna 1980 otvorený na podpis štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

2.   Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev (5).

Článok 29 (6)

1.   Tento dohovor nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia siedmej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí alebo schválení.

2.   Tento dohovor nadobúda platnosť pre každý signatársky štát, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli neskôr, prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí alebo schválení.

Článok 30

1.   Tento dohovor zostáva v platnosti 10 rokov odo dňa nadobudnutia platnosti podľa článku 29 ods. 1, a to aj pre štáty, pre ktoré nadobudol platnosť neskôr.

2.   Ak nedošlo k vypovedaniu dohovoru, jeho platnosť sa automaticky obnovuje každých päť rokov.

3.   Zmluvný štát, ktorý zamýšľa vypovedať dohovor, zašle výpoveď generálnemu tajomníkovi Rady Európskych spoločenstiev najmenej šesť mesiacov pred uplynutím lehoty 10, resp. piatich rokov. Výpoveď dohovoru sa môže obmedziť na niektoré z území, na ktoré sa dohovor rozšíril vyhlásením podľa článku 27 ods. 2 (7).

4.   Výpoveď dohovoru je účinná len voči štátu, ktorý ju oznámil. Dohovor zostáva v platnosti medzi všetkými ostatnými zmluvnými štátmi.

Článok 31 (8)

Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva:

a)	každý podpis;

b)	uloženie každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí alebo schválení;

c)	dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru;

d)	oznámenia zaslané podľa článkov 23, 24, 25, 26 a 30 (9);

e)	výhrady a odvolania výhrad uvedené v článku 22.

Článok 32

Protokol pripojený k tomuto dohovoru tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.

Článok 33 (10)

Tento dohovor, vyhotovený v jednom vyhotovení v anglickom, dánskom, francúzskom, holandskom, írskom, nemeckom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické, sa uloží v archíve sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev. Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatárskeho štátu.

Na dôkaz toho dolupodpísaní k tomu riadne splnomocnení zástupcovia podpísali tento dohovor.

---

(1)  Text zmenený a doplnený dohovorom z 10. apríla 1984 o pristúpení Helénskej republiky - ďalej len „dohovor o pristúpení z roku 1984“ -, dohovorom z 18. mája 1992 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky - ďalej len „dohovor o pristúpení z roku 1992“ -, dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva - ďalej len „dohovor o pristúpení z roku 1996“ - a dohovorom zo 14. apríla 2005 o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky - ďalej len „dohovor o pristúpení z roku 2005“.

(2)  Odsek vypustený článkom 2 ods. 1 dohovoru o pristúpení z roku 1992.

(3)  Veta vypustená na základe dohovoru o pristúpení z roku 1992.

(4)  Článok vypustený článkom 2 ods. 1 dohovoru o pristúpení z roku 1992.

(5)  Ratifikácia dohovorov o pristúpení sa spravuje týmito ustanoveniami uvedených dohovorov:

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1984, článkom 3 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 3 Tento dohovor podlieha ratifikácii štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.“,

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1992, článkom 4 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 4 Tento dohovor podlieha ratifikácii štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.“,

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1996, článkom 5 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 5 Tento dohovor podlieha ratifikácii štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskej únie.“,

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 2005, článkom 4 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 4 Tento dohovor podlieha ratifikácii štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskej únie.“.

(6)  Nadobudnutie platnosti dohovorov o pristúpení sa spravuje týmito ustanoveniami uvedených dohovorov:

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1984, článkom 4 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 4 Tento dohovor nadobúda platnosť medzi štátmi, ktoré ho ratifikovali, prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia poslednej ratifikačnej listiny Helénskou republikou a siedmymi štátmi, ktoré ratifikovali Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Tento dohovor nadobúda platnosť pre každý zmluvný štát, ktorý ho následne ratifikuje, prvým dňom tretieho mesiaca po uložení jeho ratifikačnej listiny.“,

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1992, článkom 5 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 5 Tento dohovor nadobúda platnosť medzi štátmi, ktoré ho ratifikovali, prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia poslednej ratifikačnej listiny Španielskym kráľovstvom alebo Portugalskou republikou a jedným štátom, ktorý ratifikoval Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Tento dohovor nadobúda platnosť pre každý zmluvný štát, ktorý ho následne ratifikuje, prvým dňom tretieho mesiaca po uložení jeho ratifikačnej listiny.“,

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1996, článkom 6 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 6 1.   Tento dohovor nadobúda platnosť, medzi štátmi ktoré ho ratifikovali, prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia poslednej ratifikačnej listiny Rakúskou republikou, Fínskou republikou alebo Švédskym kráľovstvom a jedným zmluvným štátom, ktorý ratifikoval Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. 2.   Tento dohovor nadobúda platnosť pre každý zmluvný štát, ktorý ho následne ratifikuje, prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia jeho ratifikačnej listiny.“,

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 2005, článkom 5 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 5 1.   Tento dohovor nadobúda platnosť medzi štátmi, ktoré ho ratifikovali prvým dňom tretieho mesiaca po uložení druhej ratifikačnej listiny. 2.   Tento dohovor následne nadobúda platnosť pre každý signatársky štát, ktorý ho následne ratifikuje, prvým dňom tretieho mesiaca od uloženia jeho ratifikačnej listiny.“.

(7)  Veta vypustená dohovorom o pristúpení z roku 1992.

(8)  Oznámenie týkajúce sa dohovorov o pristúpení sa spravuje týmito ustanoveniami uvedených dohovorov:

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1984, článkom 5 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 5 Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi signatárskym štátom: a) uloženie každej ratifikačnej listiny; b) dátumy nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre zmluvné štáty.“,

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1992, článkom 6 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 6 Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi signatárskym štátom: a) uloženie každej ratifikačnej listiny; b) dátumy nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre zmluvné štáty.“,

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1996, článkom 7 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 7 Generálny tajomník Rady Európskej únie oznámi signatárskym štátom: a) uloženie každej ratifikačnej listiny; b) dátumy nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre zmluvné štáty.“,

—	pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 2005, článkom 6 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 6 Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi signatárskym štátom: a) uloženie každej ratifikačnej listiny; b) dátumy nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre zmluvné štáty.“

(9)  Písmeno d) v znení zmien a doplnkov dohovoru o pristúpení z roku 1992.

(10)  Označenie autentických textov dohovorov o pristúpení sa nachádza v týchto ustanoveniach:

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1984, v článku 2 a 6 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 2 Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev zašle overený odpis dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky v anglickom, dánskom, francúzskom, holandskom, írskom, nemeckom a talianskom jazyku vláde Helénskej republiky. Text Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky v gréckom jazyku je priložený k tomuto dohovoru. Znenie v gréckom jazyku je autentické za rovnakých podmienok ako ostatné znenia dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.“ „Článok 6 Tento dohovor, vyhotovený v jedinom vyhotovení v anglickom, dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom a talianskom jazyku, pričom všetkých osem znení je rovnako autentických, sa uloží do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev. Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatárskeho štátu.“

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1992, v článku 3 a 7 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 3 1.   Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev zašle overený odpis Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky v anglickom, dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom a talianskom jazyku vládam Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky. 2.   Znenie Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky v portugalskom a španielskom jazyku sa nachádza v prílohách I a II k tomuto dohovoru. Znenia vypracované v portugalskom a španielskom jazyku sú autentické za rovnakých podmienok ako ostatné znenia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.“ „Článok 7 Tento dohovor, vyhotovený v jedinom vyhotovení v anglickom, dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom a talianskom jazyku, pričom všetkých 10 znení je rovnako autentických, sa uloží do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev. Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatárskeho štátu.“

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 1996, v článku 4 a 8 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 4 1.   Generálny tajomník Rady Európskej únie zašle overený odpis dohovoru z roku 1980, dohovoru z roku 1984, prvého protokolu z roku 1988, druhého protokolu z roku 1988, dohovoru z roku 1992 v anglickom, dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom a talianskom jazyku vládam Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva. 2.   Znenie dohovoru z roku 1980, dohovoru z roku 1984, prvého protokolu z roku 1988, druhého protokolu z roku 1988 a dohovoru z roku 1992 vo fínskom a švédskom jazyku je rovnako autentické ako ostatné znenia dohovoru z roku 1980, dohovoru z roku 1984, prvého protokolu z roku 1988, druhého protokolu z roku 1988, dohovoru z roku 1992.“ „Článok 8 Tento dohovor, vyhotovený v jednom vyhotovení v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetkých 12 znení je rovnako autentických, sa uloží do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie. Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatárskeho štátu.“

—

pokiaľ ide o dohovor o pristúpení z roku 2005, v článku 3 a 7 uvedeného dohovoru, ktorý znie: „Článok 3 1.   Generálny tajomník Rady Európskej únie zašle overený odpis dohovoru z roku 1980, dohovoru z roku 1984, prvého protokolu z roku 1988, druhého protokolu z roku 1988, dohovoru z roku 1992 a dohovoru z roku 1996 v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku vládam Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky. 2.   Znenie dohovoru z roku 1980, dohovoru z roku 1984, prvého protokolu z roku 1988, druhého protokolu z roku 1988, dohovoru z roku 1992 a dohovoru z roku 1996 v českom, estónskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, poľskom, slovenskom a slovinskom jazyku je autentické za rovnakých podmienok ako ostatné znenia dohovoru z roku 1980, dohovoru z roku 1984, prvého protokolu z roku 1988, druhého protokolu z roku 1988, dohovoru z roku 1992 a dohovoru z roku 1996.“ „Článok 7 Tento dohovor vyhotovený v jedinom vyhotovení v anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetkých 21 znení je rovnako autentických, sa uloží do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie. Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatárskeho štátu.“

PROTOKOL (1)

Vysoké zmluvné strany sa dohodli na tomto ustanovení, ktoré sa pripojí k dohovoru:

„Bez ohľadu na ustanovenia dohovoru, Dánsko, Švédsko a Fínsko si môžu ponechať ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa rozhodného práva pre otázky týkajúce sa prepravy tovaru na mori a môžu zmeniť a doplniť tieto ustanovenia bez postupu, ktorý je ustanovený v článku 23 Rímskeho dohovoru. Týka sa to nasledovných vnútroštátnych ustanovení:

—	v Dánsku, paragrafy 252 a 321 ods. 3 a 4 ‚Sølov’ (Zákon o námornom práve),

—	vo Švédsku, kapitola 13, článok 2 ods.1 a 2, a kapitola 14, článok 1 ods. 3 ‚sjölagen’ (Zákon o námornom práve),

—	vo Fínsku, kapitola 13, článok 2 ods. 1 a 2, a Kapitola 14, článok 1 ods. 3 ‚merilaki’/‚sjölagen’ (Zákon o námornom práve).“

Na dôkaz toho dolupodpísaní k tomu riadne splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol.

---

(1)  Znenie zmenené a doplnené dohovorom o pristúpení z roku 1996.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Pri podpise Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky vlády Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Nemeckej spolkovej republiky, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

I.

v snahe zabrániť, pokiaľ možno, rozptýleniu kolíznych noriem medzi viaceré právne nástroje, ako aj rozdielom medzi týmito normami, vyjadrujú želanie, aby sa inštitúcie Európskych spoločenstiev pri vykonávaní svojich právomocí podľa zmlúv o ich založení, v prípade potreby snažili prijímať kolízne normy, ktoré sa čo najviac zhodujú s normami tohto dohovoru;

II.	vyhlasujú svoj úmysel, od podpisu tohto dohovoru, až kým nebudú viazané článkom 24, vzájomne sa konzultovať, ak niektorý signatársky štát bude mať v úmysle stať sa zmluvnou stranou dohovoru, na ktorý by sa vzťahoval postup uvedený v článku 24;

III.	berúc na vedomie príspevok Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky k zjednoteniu kolíznych noriem v rámci Európskych spoločenstiev, vyjadrujú názor, že každý štát, ktorý sa stane členom Európskych spoločenstiev, by mal pristúpiť k tomuto dohovoru.

Na dôkaz toho dolupodpísaní k tomu riadne splnomocnení zástupcovia podpísali toto spoločné vyhlásenie.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Vlády Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Nemeckej spolkovej republiky, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

pri podpise Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky;

v snahe zabezpečiť, aby sa dohovor uplatňoval čo najúčinnejšie;

v snahe zabrániť, aby rozdiely vo výklade dohovoru oslabili jeho zjednocujúci účinok;

vyhlasujú, že sú pripravené:

1.	preskúmať možnosť prenesenia určitých právomocí na Súdny dvor Európskych spoločenstiev a v prípade potreby rokovať o dojednaní zmluvy na tieto účely;

2.	v pravidelných intervaloch zvolávať stretnutia svojich zástupcov.

Na dôkaz toho dolupodpísaní k tomu riadne splnomocnení zástupcovia podpísali toto spoločné vyhlásenie.

Spoločné vyhlásenie vysokých zmluvných strán o konečných termínoch pre ratifikáciu dohovoru o pristúpení

Vyhlásenie členských štátov o čase predloženia návrhu nariadenia o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky

Spoločné vyhlásenie členských štátov o výmene informácií

„Vlády Belgického kráľovstva, Českej republiky, Dánskeho kráľovstva, Nemeckej spolkovej republiky, Estónskej republiky, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

pri podpise Dohovoru o pristúpení v roku 2005 k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, ako aj k prvému a druhému protokolu o jeho výklade Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v znení zmien a doplnení,

v snahe zabezpečiť, aby sa ustanovenia prvého protokolu uplatňovali čo najúčinnejšie a najjednotnejšie,

vyjadrujú svoju ochotu organizovať, v spolupráci so Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev výmenu informácií o právoplatných rozhodnutiach vydaných podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky súdmi uvedenými v článku 2 spomínaného protokolu. Výmena informácií bude zahŕňať:

—	zasielanie rozhodnutí vydaných súdmi uvedenými v článku 2 písm. a) prvého protokolu a významných rozhodnutí vydaných súdmi uvedenými v článku 2 písm. b) uvedeného protokolu Súdnemu dvoru príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zmluvných štátov,

—	klasifikáciu a dokumentačné spracovanie týchto rozhodnutí Súdnym dvorom vrátane vypracovania, v prípade potreby, súhrnov, prekladov a uverejnenie rozhodnutí osobitnej dôležitosti,

—	zasielanie dokumentácie Súdnym dvorom príslušným vnútroštátnym orgánom zmluvných štátov protokolu, Komisii a Rade Európskych spoločenstiev.“

PRVÝ PROTOKOL (1) O VÝKLADE SÚDNYM DVOROM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV DOHOVORU O ROZHODNOM PRÁVE PRE ZMLUVNÉ ZÁVÄZKY OTVORENÉMU NA PODPIS V RÍME 19. JÚNA 1980 (KONSOLIDOVANÉ ZNENIE)

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA,

SO ZRETEĽOM na spoločné vyhlásenie pripojené k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980,

SA ROZHODLI uzavrieť protokol prenášajúci právomoc vykladať tento dohovor na Súdny dvor Európskych spoločenstiev a na tento účel určili splnomocnených zástupcov:

[zástupcovia splnomocnení členskými štátmi],

KTORÍ SA na zasadnutí v rámci Rady Európskych spoločenstiev a po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc rozhodnúť o výklade:

a)	Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, ďalej len „Rímsky dohovor“;

b)	Dohovoru o pristúpení k Rímskemu dohovoru štátmi, ktoré sa stali členmi Európskych spoločenstiev od dátumu jeho otvorenia na podpis;

c)	tohto protokolu.

Článok 2

Každý z nižšie uvedených súdov môže požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplýva z prejednávania veci a ktorá sa týka výkladu ustanovení obsiahnutých v právnych nástrojoch uvedených článku 1, ak tento súd považuje zodpovedanie takejto otázky za potrebné pre vydanie rozhodnutia:

a)

— v Belgicku: „la Cour de cassation“ („het Hof van Cassatie“) a „le Conseil d'État“ („de Raad van State“), — v Českej republike: „Nejvyšší soud České republiky“ a „Nejvyšší správní soud“, — v Dánsku: „Højesteret“, — v Spolkovej republike Nemecko: „die obersten Gerichtshöfe des Bundes“, — v Estónsku: „Riigikohus“, — v Grécku: „Τα ανώτατα Δικαστήρια,“, — v Španielsku: „el Tribunal Supremo“, — vo Francúzsku: „la Cour de cassation“ a „le Conseil d'État“, — v Írsku: „the Supreme Court“, — v Taliansku: „la Corte suprema di cassazione“ a „il Consiglio di Stato“, — na Cypre: „Ανώτατο Δικαστήριο“, — v Lotyšsku: „Augstākās Tiesas Senāts“, — v Litve: „Lietuvos Aukščiausiasis Teismas“ a „Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas“, — v Luxembursku: „la Cour Supérieure de Justice“, keď zasadá ako „Cour de cassation“, — v Maďarsku: „Legfelsõbb Bíróság“ — na Malte: „Qorti ta' l-Appell“ — v Holandsku: „de Hoge Raad“, — v Rakúsku: „Oberste Gerichtshof“, „Verwaltungsgerichtshof“ a „Verfassungsgerichtshof“, — v Poľsku: „Sąd Najwyższy“ a „Naczelny Sąd Administracyjny“, — v Portugalsku: „o Supremo Tribunal de Justiça“ a „o Supremo Tribunal Administrativo“, — v Slovinsku: „Ustavno sodišče Republike Slovenije“, „Vrhovno sodišče Republike Slovenije“, — na Slovensku: „Najvyšší súd Slovenskej republiky“, — vo Fínsku: „korkein oikeus/högsta domstolen“, „korkein hallinto-oikeus/högsta förvaltningsdomstolen“, „markkinatuomioistuin/marknadsdomstolen“ a „työtuomioistuin/arbetsdomstolen“, — vo Švédsku: „Högsta domstolen“, „Regeringsrätten“, „Arbetsdomstolen“ a „Marknadsdomstolen“, — v Spojenom kráľovstve: „the House of Lords“ a ostatné súdy, proti rozhodnutiam ktorých nie je možné podať ďalší opravný prostriedok;

b)	odvolacie súdy zmluvných štátov.

Článok 3

1.   Príslušný orgán zmluvného štátu môže požiadať Súdny dvor o rozhodnutie v otázke výkladu ustanovení obsiahnutých v právnych nástrojoch uvedených v článku 1, ak rozhodnutia vydané súdmi tohto štátu odporujú výkladu podanému Súdnym dvorom alebo výkladu v rozhodnutí jedného zo súdov iného zmluvného štátu uvedeného v článku 2. Ustanovenia tohto odseku sa vzťahujú len na rozhodnutia, ktoré majú platnosť res judicata.

2.   Výklad podaný Súdnym dvorom v odpovedi na takúto žiadosť nemá vplyv na rozhodnutia, ktoré boli podnetom pre žiadosť o výklad.

3.   Generálni prokurátori pri najvyšších odvolacích súdov zmluvných štátov alebo akýkoľvek iný orgán určený zmluvným štátom sú oprávnení požiadať Súdny dvor o rozhodnutie v otázke výkladu v súlade s odsekom 1.

4.   Tajomník Súdneho dvora oznámi takúto žiadosť zmluvným štátom, Komisii a Rade Európskych spoločenstiev, ktorí sú oprávnení v lehote do 2 mesiacov od oznámenia predložiť Súdnemu dvoru podanie alebo písomné vyjadrenie.

5.   Žiadne poplatky nebudú uložené ani žiadne náklady alebo výdavky uznané v súvislosti s konaním podľa tohto článku.

Článok 4

1.   Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a ustanovenia k nej pripojeného Protokolu o Štatúte Súdneho dvora, ktoré sú uplatniteľné, ak je Súdny dvor požiadaný o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, sa tiež uplatnia na každé konanie o výklade právnych nástrojov uvedených v článku 1.

2.   Rokovací poriadok Súdneho dvora sa v prípade potreby upraví a doplní v súlade s článkom 188 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Článok 5 (2)

Tento protokol podlieha ratifikácii štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

Článok 6 (3)

1.   Pre nadobudnutie platnosti tohto protokolu ho musí ratifikovať sedem štátov, pre ktoré platí Rímsky dohovor. Tento protokol nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca po uložení ratifikačnej listiny štátom, ktorý tak urobí ako posledný. Ak však Druhý protokol, ktorým sa na Súdny dvor Európskych spoločenstiev prenášajú určité právomoci vykladať Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980, ktorý bol uzavretý v Bruseli 19. decembra 1988 (4) nadobudne platnosť neskôr, tento protokol nadobudne platnosť dňom nadobudnutia platnosti druhého protokolu.

2.   Každá následná ratifikácia po nadobudnutí platnosti tohto protokolu nadobudne účinnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po uložení ratifikačnej listiny za predpokladu, že ratifikácia, prijatie alebo schválenie Rímskeho dohovoru bolo už účinné.

Článok 7 (5)

Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi zmluvným štátom:

a)	uloženie každej ratifikačnej listiny;

b)	dátum nadobudnutia platnosti tohto protokolu;

c)	každé určenie oznámené v súlade s článkom 3 ods. 3;

d)	každé oznámenie uskutočnené na základe článku 8.

Ćlánok 8

Zmluvné štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európskych Spoločenstiev znenia všetkých ustanovení ich právnych predpisov, ktoré sa vyžadujú pre zmenu a doplnenie zoznamu súdov uvedeného v článku 2 písm. a).

Článok 9

Tento protokol platí po dobu platnosti Rímskeho dohovoru za podmienok ustanovených v článku 30 uvedeného dohovoru.

Článok 10

Každý zmluvný štát môže navrhnúť revíziu tohto protokolu. Predseda Rady Európskych spoločenstiev v tomto prípade zvolá konferenciu o revízii.

Článok 11 (6)

Tento protokol, vyhotovený v jednom vyhotovení v anglickom, dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom a talianskom jazyku, pričom všetkých 10 znení je rovnako autentických, bude uložený v archíve Generálneho sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev. Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatárskeho štátu.

Na dôkaz toho dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia pripojili k tomuto protokolu svoje podpisy.

---

(1)  Znenie zmenené a doplnené dohovorom o pristúpení z roku 2005.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1 na strane 12.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou 3 na strane 12.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 14.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou 1 na strane 13.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou 1 na strane 14.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

---

---