16.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 210/5

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa Usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Luxembursko 29. apríla 2011 predložilo svoju aktualizáciu programu stability na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť vzájomné prepojenia boli tieto dva programy posúdené súčasne.

(7)

Vzhľadom na výnimočnú váhu finančného sektora v hospodárstve Luxembursko odolalo finančnej a hospodárskej kríze relatívne dobre. Potom, ako reálny HDP klesol v roku 2009 o 3,6 %, sa hospodárstvo v roku 2010 rýchlo zotavilo. HDP narástol približne o 3,5 %, pričom ho posilnilo zvýšenie verejných výdavkov, o ktorom rozhodla vláda v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva, a výrazné zvýšenie čistého vývozu. Zamestnanosť odolala, čiastočne pre výrazné využívanie krátkodobých pracovných zmlúv, ktoré majú podporu verejných orgánov. Nezamestnanosť sa začala od začiatku roku 2008 zvyšovať a v podstate sa stabilizovala približne na 6 %, čo je v Luxembursku historicky vysoká úroveň. Verejné financie sú v Luxembursku napriek recesii relatívne zdravé (deficit vo výške 1,7 % a hrubý dlh 18,4 % v roku 2010) vďaka veľmi priaznivej východiskovej situácii.

(8)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je trochu opatrný v porovnaní s predpoveďou útvarov Komisie z jari 2011. Podľa programu stability je v roku 2011 cieľom 1 % deficit, čo je v súlade s predpoveďou útvarov Komisie z jari. V programe stability sa na základe nezmeneného politického scenára plánuje so zhoršením celkového deficitu v roku 2012 na 1,5 % HDP a následným postupným zlepšením na 0,8 % do roku 2014. Predpoveď útvarov Komisie je o niečo optimistickejšia a v roku 2012 plánuje s deficitom 1,1 % HDP, pretože vychádza z priaznivejšieho makroekonomického scenára a nižšieho nárastu výdavkov. V programe stability sa nepredpokladá, že by sa v programovom období 2011 – 2014 dosiahol strednodobý rozpočtový cieľ, ktorý je definovaný ako štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP. Štrukturálne saldo (prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií v programe stability podľa spoločne dohodnutej metodiky) by sa naopak malo podľa očakávaní postupne zhoršovať z 0,3 % prebytku v roku 2011 na 0,8 % deficit v roku 2014.

(9)

Ak by podľa prognózy HDP ďalej výrazným spôsobom rástol, mohlo by sa na verejných financiách Luxemburska odraziť ďalšie zlepšovanie štrukturálneho salda v záujme dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa už v roku 2012. Luxembursko by tak získalo bezpečnostnú rezervu voči prípadnému zhoršeniu hospodárskej situácie v budúcnosti a zlepšila by sa situácia z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Navyše vzhľadom na odhadovaný vplyv implicitných záväzkov v súvislosti so starnutím populácie by krajina na ambicióznejšom strednodobom rozpočtovom cieli len získala.

(10)

Podľa posledného posúdenia Komisie sa riziká týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií zdajú byť stredné. Zvýšenie verejných výdavkov v súvislosti so starnutím obyvateľstva by v Luxembursku malo patriť k najvyšším v EÚ. Krátkodobé financovanie dôchodkového systému sa v súčasnosti udržiava vďaka nízkej miere závislosti v starobe a čiastočne závisí od príspevkov relatívne mladej populácie cezhraničných pracovníkov. V budúcnosti sa oba faktory obrátia a očakáva sa, že sa náklady na dôchodky podstatne zvýšia. Napriek tomu, že štátna správa nazhromaždila rozsiahle aktíva a že dôchodkové rezervy stále rastú, nebude to stačiť na zaistenie udržateľnosti systému. Okrem toho je miera zamestnanosti starších pracovníkov (vo veku 55 – 64 rokov) na úrovni 38,2 % (v roku 2009) jednou z najnižších v EÚ (priemer v EÚ: 46 %). Zatiaľ čo zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku je v zásade 65 rokov, v luxemburskom dôchodkovom systéme je často možné odísť do dôchodku skôr teoreticky bez toho, aby bola znížená úroveň dôchodku, ktorá je navyše pomerne vysoká. V dôsledku toho je priemerný vek odchodu z trhu práce 59,4 roku, čo vplýva na náklady dôchodkového systému. Vo vládnych plánoch reformy dôchodkového systému sa predpokladá nový model zameraný na dobrovoľné zotrvanie pracovníkov v práci dlhšie. Zlepšila by sa tým miera závislosti dôchodkového systému. Tento mechanizmus by sa však týkal len nových dôchodcov a uplatňoval by sa len na tú časť kariéry, ktorá nasleduje potom, ako reforma nadobudne účinnosť, čiže by mal plný účinok o 40 rokov.

(11)

Konkurencieschopnosť Luxemburska z hľadiska cien a nákladov sa od začiatku posledného desaťročia podstatne zhoršila. Je tomu tak z dôvodu vývoja miezd a produktivity. Za obdobie 2000 – 2010 jednotkové náklady práce v Luxembursku narástli približne jeden a pol krát rýchlejšie, než bol priemer za štáty EÚ 15, a viac ako päťkrát rýchlejšie ako v Nemecku. Vzhľadom na dohodu medzi vládou a odbormi posunúť uplatňovanie mechanizmu automatickej indexácie miezd z jari na október 2011, dôjde v roku 2011 k podstatnému zmierneniu rastu reálnych miezd. Treba ešte prijať rozhodnutie o následných prahových hodnotách. Vzhľadom na súčasný výhľad týkajúci sa inflácie by ďalšia automatická indexácia mohla prísť už na jar 2012 a zničiť tak pokrok dosiahnutý v oblasti konkurencieschopnosti nákladov.

(12)

Napriek historicky výraznému nárastu zamestnanosti je miera zamestnanosti rezidentského obyvateľstva nižšia ako priemer v EÚ, a to najmä na oboch koncoch vekového spektra. Pracovné miesta, ktoré vznikli za posledné roky, využili hlavne osoby bez bydliska v Luxembursku. Aj keď je nárast nezamestnanosti od roku 2008 spojený s recesiou, má čoraz viac štrukturálny charakter, čo ilustruje aj skutočnosť, že v období rastu pred krízou musela zamestnanosť rásť približne o 4 % ročne, aby došlo k marginálnemu poklesu nezamestnanosti. Nezamestnanosť mladých je relatívne vysoká so 16,1 % v roku 2010 oproti 6 % celej aktívnej populácie. Miera nezamestnanosti výrazne závisí od úrovne vzdelania. Mladí obyvatelia čelia pri dostupných pracovných miestach ostrej konkurencii zo strany osôb nebývajúcich v Luxembursku, ktoré sú často rovnako alebo aj viac kvalifikované.

(13)

Vláda v súvislosti s Paktom Euro Plus uviedla rad záväzkov. Tieto záväzky sa týkajú štyroch oblastí paktu. Pokiaľ ide o fiškálny aspekt, vláda schválila prvky dôchodkovej reformy a zaväzuje sa dokončiť reformu do konca roka 2011. Opatrenia sú v záujme spevnenia finančnej stability zamerané na posilnenie odolnosti finančného sektora prostredníctvom regulácie a dozoru na európskej a medzinárodných úrovní a na vyvíjanie ďalšieho úsilia o diverzifikáciu štruktúry luxemburského hospodárstva. Opatrenia v oblasti zamestnanosti sú zamerané na zvýšenie účinnosti aktívnych politík zamestnávania (reforma správy práce „Administration de l'Emploi“) a povzbudzovanie celoživotného vzdelávania v súkromnom sektore prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania zo strany štátu. Opatrenia v oblasti konkurencieschopnosti zahŕňajú presunutie indexácie miezd z jari 2011 (vyplývajúce zo systému automatickej indexácie) na október 2011 a záväzok rokovať so sociálnymi partnermi o podobnom presunutí v roku 2012. Vláda sa okrem toho zaviazala zlepšiť podnikateľské prostredie prostredníctvom zjednodušenia administratívnych postupov a kvalitnejšej infraštruktúry. Sú v súlade s plánom širšej reformy uvedeným v programe stability a národnom programe reforiem a zaoberajú sa výzvami v oblastiach dôchodkov, konkurencieschopnosti, zamestnanosti (najmä mladých a starších pracovníkov) a finančného sektora. Niektoré z navrhovaných reforiem však nie sú dostatočne podrobné. Záväzky Paktu Euro Plus sa posudzovali a zohľadňovali v odporúčaniach.

(14)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane záväzkov Paktu Euro Plus pre Luxembursko. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Luxembursku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Komisia vzhľadom na uvedené usudzuje, že je v roku 2011 možné ambicióznejšie zníženie deficitu so zreteľom na priaznivý makroekonomický výhľad a že dôraznejším fiškálnym úsilím by Luxembursko mohlo dosiahnuť strednodobý cieľ v roku 2012. Takisto by sa mali prijať ďalšie kroky na reformu dôchodkového systému a propagáciu aktívneho starnutia, posilnenie konkurencieschopnosti a pomáhanie mladým ľuďom zamestnať sa.

(15)

Vzhľadom na toto posúdenie Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Luxemburska na rok 2011 (3) a jej stanovisko sa odráža najmä v jej odporúčaniach v nižšie uvedených bodoch 1) a 2). Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Luxemburska,

1.

Využiť zlepšujúce sa cyklické podmienky na posilnenie fiškálneho úsilia a použiť neočakávaný dodatočný príjem s cieľom ďalej znižovať celkový deficit a dosiahnuť strednodobý cieľ v roku 2012.

2.

Navrhnúť a zaviesť rozsiahlu dôchodkovú reformu s cieľom zaistiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, pričom by sa začalo opatreniami, ktorými sa zvýši miera účasti starších pracovníkov, a to najmä odrádzaním od predčasného odchodu do dôchodku. S cieľom zvýšiť skutočný odchod do dôchodku by sa mohli zvážiť opatrenia ako je prepojenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku s priemernou dĺžku života.

3.

Po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi podniknúť kroky na reformu systému vyjednávania a indexácie miezd s cieľom zaistiť, aby rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj produktivity práce a konkurencieschopnosti.

4.

Podniknúť kroky na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí posilnením opatrení odbornej prípravy a vzdelávania zameraných na to, aby kvalifikácia mladých ľudí lepšie zodpovedala dopytu na trhu práce.